विकिपीडिया
bhwiki
https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.39.0-wmf.25
first-letter
मीडिया
विशेष
वार्तालाप
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपीडिया
विकिपीडिया वार्ता
चित्र
चित्र वार्ता
मीडियाविकि
मीडियाविकि वार्ता
टेम्पलेट
टेम्पलेट वार्ता
मदद
मदद वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Gadget
Gadget talk
Gadget definition
Gadget definition talk
हिंदू धर्म
0
1894
724514
721339
2022-08-21T13:06:42Z
2409:4064:2D82:2053:854D:3D4:E2F6:7C12
wikitext
text/x-wiki
{{हिंदू धर्म}}
'''हिन्दू धरम''' जीवन शैली,{{refn|group=note|name="definition"}} भा धर्म बा जौना के माने वाला लोग प्रमुख रूप से [[दक्खिन एशिया]] में बा। हिंदू धर्म के दुनियाँ के सभसे पुरान धर्म मानल जाला,{{refn|group=note|देखीं:
* Fowler: "probably the oldest religion in the world" ({{harvnb|Fowler|1997|p=1}})
* Klostermaier: The "oldest living major religion" in the world ({{harvnb|Klostermaier|2007|p=1}})
* Kurien: "There are almost a billion Hindus living on Earth. They practice the world's oldest religion..." <ref>{{cite journal | last=Kurien | first=Prema | title=Multiculturalism and American Religion: The Case of Hindu Indian Americans| journal=Social Forces | publisher=Johns Hopkins University Press | volume=85 | issue=2 | year=2006 | pages=723–741 | doi=10.1353/sof.2007.0015 }}</ref>
* Bakker: "it [Hinduism] is the oldest religion".<ref>{{cite journal| author=FL Bakker| title= Balinese Hinduism and the Indonesian State: Recent Developments| journal=Bijdragen tot de Taal-, Land- en Volkenkunde|year=1997| volume=Deel 153, 1ste Afl.|pages= 15–41|publisher= Brill|jstor= 27864809}}</ref>
* Noble: "Hinduism, the world's oldest surviving religion, continues to provide the framework for daily life in much of South Asia."<ref>{{cite journal | last=Noble | first=Allen | title=South Asian Sacred Places | journal=Journal of Cultural Geography | volume=17 | publisher=Routledge | issue=2 | year=1998 | pages=1–3 | doi=10.1080/08873639809478317 }}</ref>}} आ कुछ अनुयायी आ बिद्वान लोग एकरा के [[सनातनी|सनातन धर्म]], "हमेशा से मौजूद परंपरा" भा "शास्वत मार्ग" के रूप में माने ला जे मानवता के इतिहास से भी पुराना समय से मौजूद होखे।{{sfn|Knott|1998|pp=5, Quote: "Many describe Hinduism as ''sanatana dharma'', the eternal tradition or religion. This refers to the idea that its orgins lie beyond human history"}}<ref>{{harvnb|Bowker|2000}}; {{harvnb|Harvey|2001|p=xiii}};</ref> बिद्वान लोग हिंदू धर्म के ''फ़्यूजन''{{refn|group=note|name=Lockard}} भा ''संश्लेषण''{{sfn|Samuel|2010|p=193}}{{refn|group=note|name="Hiltebeitel-synthesis"}} माने ला जेह में कईयन गो भारतीय परंपरा आ रिवाज सभ के मेलजोल भइल होखे,<ref name="Hiltebeitel 2007 12">{{harvnb|Hiltebeitel|2007|p=12}}; {{harvnb|Flood|1996|p=16}}; {{harvnb|Lockard|2007|p=50}}</ref>{{refn|group=note|name=fusion}} जिनहन के अलग-अलग मूल रहल{{sfn|Narayanan|2009|p=11}}{{refn|group=note| Among its roots are the [[Historical Vedic religion|Vedic religion]] of the late [[Vedic period]] ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}) and its emphasis on the status of Brahmans ({{harvnb|Samuel|2010|pp=48–53}}), but also the religions of the [[Indus Valley Civilisation]] ({{harvnb|Narayanan|2009|p=11}}; {{harvnb|Lockard|2007|p=52}}; {{harvnb|Hiltebeitel|2007|p=3}}; {{harvnb|Jones|Ryan|2006|p=xviii}}) the [[Sramana]] or renouncer traditions of [[Maurya Empire|north-east India]] ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}; {{harvnb|Gomez|2013|p=42}}) and "popular or [[Adivasi|local traditions]]" ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}).}} आ केहू एगो संस्थापक भा प्रवर्तक ना रहल बा।{{sfn|Fowler|1997|pp=1, 7}} ई "हिंदू संश्लेषण" [[वैदिक काल]] (१५०० ईसापूर्व से ५०० ईसा पूर्व) के बाद ५०० ईपू आ ३०० ईसवी के बीच सुरू भइल।{{sfn|Hiltebeitel|2007|p=12}}{{sfn|Hiltebeitel|2007|p=12}}{{sfn|Larson|2009}}
==नाँव के उतपत्ती==
हिंदू शब्द के पैदाइश "[[सिंधु नदी|सिंधु]]" से मानल जाले। फारस के लोग "स" के उच्चारण "ह" के रूप में करें। ऊ लोग सिंधु नदी के पूरुब में रहे वाला लोग के हिंदू कहे लागल।
{{clear}}
==इहो देखल जाय==
* [[भारत में हिंदू धर्म]]
==नोट==
<references group="note"/>
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{हिंदू धर्म के बिसय}}
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
[[श्रेणी:देवी-देवता]]
{{हिंदू-आधार}}
2wod2y6cbs7829twjwj51vdpyfqh4fl
लोहा
0
2073
724533
645802
2022-08-22T08:52:31Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
{{infobox iron}}
'''लोहा''' (अंगरेजी: Iron (आयरन/आइरन); लैटिन आ बैज्ञानिक नाँव: Ferrum (फ़ेरम)) एगो रासायनिक तत्व बाटे जेकर रासायनिक चीन्हा '''Fe''' हवे। ई प्राकृतिक रूप से पावल जाए वाला तत्व हवे आ एगो बहुउपयोगी धातु हवे जे मानव द्वारा बहुत पुराना समै से इस्तमाल कइल जा रहल बा।
[[लोहार]]
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
{{पीरियॉडिक टेबल (32 कॉलम, संछेप)}}
[[श्रेणी:रसायनशास्त्र]]
[[श्रेणी:रासायनिक तत्व]]
{{Chem-stub}}
8ueokimz38gbxn2n3s9ght7xyep3xk5
अरवल जिला
0
5244
724519
723730
2022-08-21T16:46:27Z
2409:4064:2B96:D4C2:0:0:424B:5812
/* इतिहास */
wikitext
text/x-wiki
{{About|जिला|एही नाँव के मुख्यालय शहर|अरवल}}
{{India Districts
|Name = अरवल
|State = बिहार
|Division = [[मगध प्रमंडल|मगध]]
|HQ = अरवल
|Map = Bihar district location map Arwal.svg
|Area = 638
|Rain =
|Population = 700,843
|Urban = 51,849
|Year = 2011
|Density = 1098
|Literacy = 67.44 प्रतिशत
|SexRatio = 928
|Vehicle Registration = BR-56
|Tehsils =
|LokSabha = जहानाबाद
|Assembly = अरवल आ कुर्था
|Highways = [[नेशनल हाइवे 98|NH 98]], [[नेशनल हाइवे 110|NH 110]]
|Website = http://arwal.bih.nic.in/
}}
'''अरवल जिला''' भारतीय राज्य [[बिहार]] के 38 गो जिला सब में से एगो जिला ह। एकर जिला मुख्यालय [[अरवल]] कस्बा हवे जे [[सोन नदी]] के दाहिने तीरे पर बसल बाटे। बिहार राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। एह जिला के निर्माण [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]] से अलगा क के 20 अगस्त 2001 के भइल।
जिला के कुल रकबा 634.23 वर्ग किलोमीटर बा आ इहाँ के कुल जनसंख्या 7,00,843 (2011 के जनगणना) बाटे।<ref name="profile">{{cite web |title=District Profile {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/district-profile/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एह तरीका से ई बिहार के तिसरा सभसे कम आबादी वाला जिला हवे। क्षेत्रफलो के हिसाब से ई बिहार के बहुत छोट जिला हवे।
== लोकेशन ==
राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। अरवल जिला के उत्तर-पच्छिम में [[भोजपुर जिला|भोजपुर]], उत्तर में [[पटना जिला|पटना]], पूरुब में [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]], दक्खिन-पूरुब में [[गया जिला]] आ दक्खिन में [[औरंगाबाद जिला, बिहार|औरंगाबाद जिला]] बाड़ें। पच्छिम ओर के कुछ सीमा [[रोहतास जिला|रोहतासो जिला]] से सटे ला।
== इतिहास ==
जमीन्दारी उन्मूलन के पहिले इ अरवल जिला के क्षेत्र केयाल राज, पंडुई राज आ पहाड़पुर जमींदारी के भाग रहल। जिला के पुराना इतिहास बहुत गौरवशाली ह, केयालगढ के नेतृत्व मे इहाँ के लोग [[औरंगजेब]] जइसन मुगल शासक से सोन के खुला मैदान मे मंजय यादव के पूर्वज महीनो टक्कर लेहले रहल। इ लडाइ बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर के सुरक्षा के ले के शुरू भयल। देकुड मे बाबा दुधेश्वर नाथ के प्राचीन मंदिर हे जेकर अग्रहार के रूप मे गुप्तकाल मे राजा नरसिह वर्मन सूर्यशरमन् नाम के वत्सगोत्री ब्राह्मण के केयालगढ के साथ 122 गाँव देहले रहलन। मंदिर के देख-रेख और पाण्डित्य के जिम्मेवारी केयाल के वत्सगोत्री अग्रहार ब्राह्मण के रहल। रणपण्डित मयुर भट्ट के भी जन्म स्थान एही जिला के केयाल ही हे जे 12वी सदी मे बेतिया राज के नीव रखलन हल। संस्कृत के कबी [[बाणभट्ट]] जनम अस्थान एही जिला में बा।
== अर्थबेवस्था ==
जिला के मुख्य पेशा खेती-किसानी बा आ एहिजा सोन नदी से निकलल नहर सभ से सिंचनी होखे ला आ परंपरागत सिंचनी के नेटवर्क अहरा के बेवस्था भी बाटे। एही जिला में केयाल के अहरा बिहार राज्य के सबसे बडा अहरा ह।
== पर्यटन ==
देवकुंडमे बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर एह जिला के प्रमुख पवित्र स्थल ह।<ref>{{cite news |title=बाबाधाम का रूप ले रहा देवकुंडधाम |url=https://www.jagran.com/bihar/aurangabad-taking-the-form-of-babadham-devkund-dham-14474820.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=[[दैनिक जागरण]] |language=hi}}</ref><ref>{{cite news |title=देवकुंड को पर्यटन स्थल बनाने को लेकर मठ में की गई विस्तृत चर्चा |url=https://www.bhaskar.com/bihar/aurangabad/news/discussion-made-in-math-to-make-devakund-a-tourist-destination-073505-4650193.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक भास्कर |language=hi}}</ref><ref name="Tourism">{{cite web |title=Tourist Places {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/tourist-places/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एकरे अलावा लारी में माता सती माई के मंदिर लंगटा बाबा मंदिर, पोखवाँ के वागेश्वरी माई, मधुश्रमा मे च्यवन ऋषि आश्रम एहिजा देखे लायक जगह बाने। एह जिला के कलेर प्रखंड (ब्लॉक) में मधुश्रवा नाँव के धार्मिक अस्थान आ मधेश्वरनाथ मंदिर बा; कथा-किंबदंती के हिसाब से मधुश्रवा में मधु राक्षस के बध भइल रहल, एहिजा मेला लागे ला।<ref>{{cite news |title=ऐतिहासिक व धार्मिक महत्व है मधुश्रवा का |url=https://www.jagran.com/bihar/jahanabad-historical-and-religious-significance-of-mdhusrwa-13950208.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक जागरण |language=hi}}</ref>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
{{बिहार के जिला}}
[[श्रेणी:बिहार के जिला]]
[[श्रेणी:भारत के जिला]]
[[श्रेणी:अरवल जिला| ]]
dw1l930wp7kjs1fadcntgspilmnt6uv
724520
724519
2022-08-21T16:52:08Z
2409:4064:2B96:D4C2:0:0:424B:5812
/* इतिहास */
wikitext
text/x-wiki
{{About|जिला|एही नाँव के मुख्यालय शहर|अरवल}}
{{India Districts
|Name = अरवल
|State = बिहार
|Division = [[मगध प्रमंडल|मगध]]
|HQ = अरवल
|Map = Bihar district location map Arwal.svg
|Area = 638
|Rain =
|Population = 700,843
|Urban = 51,849
|Year = 2011
|Density = 1098
|Literacy = 67.44 प्रतिशत
|SexRatio = 928
|Vehicle Registration = BR-56
|Tehsils =
|LokSabha = जहानाबाद
|Assembly = अरवल आ कुर्था
|Highways = [[नेशनल हाइवे 98|NH 98]], [[नेशनल हाइवे 110|NH 110]]
|Website = http://arwal.bih.nic.in/
}}
'''अरवल जिला''' भारतीय राज्य [[बिहार]] के 38 गो जिला सब में से एगो जिला ह। एकर जिला मुख्यालय [[अरवल]] कस्बा हवे जे [[सोन नदी]] के दाहिने तीरे पर बसल बाटे। बिहार राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। एह जिला के निर्माण [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]] से अलगा क के 20 अगस्त 2001 के भइल।
जिला के कुल रकबा 634.23 वर्ग किलोमीटर बा आ इहाँ के कुल जनसंख्या 7,00,843 (2011 के जनगणना) बाटे।<ref name="profile">{{cite web |title=District Profile {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/district-profile/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एह तरीका से ई बिहार के तिसरा सभसे कम आबादी वाला जिला हवे। क्षेत्रफलो के हिसाब से ई बिहार के बहुत छोट जिला हवे।
== लोकेशन ==
राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। अरवल जिला के उत्तर-पच्छिम में [[भोजपुर जिला|भोजपुर]], उत्तर में [[पटना जिला|पटना]], पूरुब में [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]], दक्खिन-पूरुब में [[गया जिला]] आ दक्खिन में [[औरंगाबाद जिला, बिहार|औरंगाबाद जिला]] बाड़ें। पच्छिम ओर के कुछ सीमा [[रोहतास जिला|रोहतासो जिला]] से सटे ला।
== इतिहास ==
जमीन्दारी उन्मूलन के पहिले इ अरवल जिला के क्षेत्र केयाल राज, पंडुई राज आ पहाड़पुर जमींदारी के भाग रहल। जिला के पुराना इतिहास बहुत गौरवशाली ह, केयालगढ के नेतृत्व मे इहाँ के लोग [[औरंगजेब]] जइसन मुगल शासक से सोन के खुला मैदान मे [[मंजय यादव]] के पूर्वज महीनो टक्कर लेहले रहल। इ लडाइ बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर के सुरक्षा के ले के शुरू भयल। देकुड मे बाबा दुधेश्वर नाथ के प्राचीन मंदिर हे जेकर अग्रहार के रूप मे गुप्तकाल मे राजा नरसिह वर्मन सूर्यशरमन् नाम के वत्सगोत्री ब्राह्मण के केयालगढ के साथ 122 गाँव देहले रहलन। मंदिर के देख-रेख और पाण्डित्य के जिम्मेवारी केयाल के वत्सगोत्री अग्रहार ब्राह्मण के रहल। रणपण्डित मयुर भट्ट के भी जन्म स्थान एही जिला के केयाल ही हे जे 12वी सदी मे बेतिया राज के नीव रखलन हल। संस्कृत के कबी [[बाणभट्ट]] जनम अस्थान एही जिला में बा।
== अर्थबेवस्था ==
जिला के मुख्य पेशा खेती-किसानी बा आ एहिजा सोन नदी से निकलल नहर सभ से सिंचनी होखे ला आ परंपरागत सिंचनी के नेटवर्क अहरा के बेवस्था भी बाटे। एही जिला में केयाल के अहरा बिहार राज्य के सबसे बडा अहरा ह।
== पर्यटन ==
देवकुंडमे बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर एह जिला के प्रमुख पवित्र स्थल ह।<ref>{{cite news |title=बाबाधाम का रूप ले रहा देवकुंडधाम |url=https://www.jagran.com/bihar/aurangabad-taking-the-form-of-babadham-devkund-dham-14474820.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=[[दैनिक जागरण]] |language=hi}}</ref><ref>{{cite news |title=देवकुंड को पर्यटन स्थल बनाने को लेकर मठ में की गई विस्तृत चर्चा |url=https://www.bhaskar.com/bihar/aurangabad/news/discussion-made-in-math-to-make-devakund-a-tourist-destination-073505-4650193.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक भास्कर |language=hi}}</ref><ref name="Tourism">{{cite web |title=Tourist Places {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/tourist-places/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एकरे अलावा लारी में माता सती माई के मंदिर लंगटा बाबा मंदिर, पोखवाँ के वागेश्वरी माई, मधुश्रमा मे च्यवन ऋषि आश्रम एहिजा देखे लायक जगह बाने। एह जिला के कलेर प्रखंड (ब्लॉक) में मधुश्रवा नाँव के धार्मिक अस्थान आ मधेश्वरनाथ मंदिर बा; कथा-किंबदंती के हिसाब से मधुश्रवा में मधु राक्षस के बध भइल रहल, एहिजा मेला लागे ला।<ref>{{cite news |title=ऐतिहासिक व धार्मिक महत्व है मधुश्रवा का |url=https://www.jagran.com/bihar/jahanabad-historical-and-religious-significance-of-mdhusrwa-13950208.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक जागरण |language=hi}}</ref>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
{{बिहार के जिला}}
[[श्रेणी:बिहार के जिला]]
[[श्रेणी:भारत के जिला]]
[[श्रेणी:अरवल जिला| ]]
2wzp1g8962zqwilz963htkhqm07dy90
724521
724520
2022-08-21T16:52:37Z
2409:4064:2B96:D4C2:0:0:424B:5812
/* इतिहास */
wikitext
text/x-wiki
{{About|जिला|एही नाँव के मुख्यालय शहर|अरवल}}
{{India Districts
|Name = अरवल
|State = बिहार
|Division = [[मगध प्रमंडल|मगध]]
|HQ = अरवल
|Map = Bihar district location map Arwal.svg
|Area = 638
|Rain =
|Population = 700,843
|Urban = 51,849
|Year = 2011
|Density = 1098
|Literacy = 67.44 प्रतिशत
|SexRatio = 928
|Vehicle Registration = BR-56
|Tehsils =
|LokSabha = जहानाबाद
|Assembly = अरवल आ कुर्था
|Highways = [[नेशनल हाइवे 98|NH 98]], [[नेशनल हाइवे 110|NH 110]]
|Website = http://arwal.bih.nic.in/
}}
'''अरवल जिला''' भारतीय राज्य [[बिहार]] के 38 गो जिला सब में से एगो जिला ह। एकर जिला मुख्यालय [[अरवल]] कस्बा हवे जे [[सोन नदी]] के दाहिने तीरे पर बसल बाटे। बिहार राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। एह जिला के निर्माण [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]] से अलगा क के 20 अगस्त 2001 के भइल।
जिला के कुल रकबा 634.23 वर्ग किलोमीटर बा आ इहाँ के कुल जनसंख्या 7,00,843 (2011 के जनगणना) बाटे।<ref name="profile">{{cite web |title=District Profile {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/district-profile/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एह तरीका से ई बिहार के तिसरा सभसे कम आबादी वाला जिला हवे। क्षेत्रफलो के हिसाब से ई बिहार के बहुत छोट जिला हवे।
== लोकेशन ==
राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। अरवल जिला के उत्तर-पच्छिम में [[भोजपुर जिला|भोजपुर]], उत्तर में [[पटना जिला|पटना]], पूरुब में [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]], दक्खिन-पूरुब में [[गया जिला]] आ दक्खिन में [[औरंगाबाद जिला, बिहार|औरंगाबाद जिला]] बाड़ें। पच्छिम ओर के कुछ सीमा [[रोहतास जिला|रोहतासो जिला]] से सटे ला।
== इतिहास ==
जमीन्दारी उन्मूलन के पहिले इ अरवल जिला के क्षेत्र केयाल राज, पंडुई राज आ पहाड़पुर जमींदारी के भाग रहल। जिला के पुराना इतिहास बहुत गौरवशाली ह, केयालगढ के नेतृत्व मे इहाँ के लोग [[औरंगजेब]] जइसन मुगल शासक से सोन के खुला मैदान मे के पूर्वज महीनो टक्कर लेहले रहल। इ लडाइ बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर के सुरक्षा के ले के शुरू भयल। देकुड मे बाबा दुधेश्वर नाथ के प्राचीन मंदिर हे जेकर अग्रहार के रूप मे गुप्तकाल मे राजा नरसिह वर्मन सूर्यशरमन् नाम के वत्सगोत्री ब्राह्मण के केयालगढ के साथ 122 गाँव देहले रहलन। मंदिर के देख-रेख और पाण्डित्य के जिम्मेवारी केयाल के वत्सगोत्री अग्रहार ब्राह्मण के रहल। रणपण्डित मयुर भट्ट के भी जन्म स्थान एही जिला के केयाल ही हे जे 12वी सदी मे बेतिया राज के नीव रखलन हल। संस्कृत के कबी [[बाणभट्ट]] जनम अस्थान एही जिला में बा।
== अर्थबेवस्था ==
जिला के मुख्य पेशा खेती-किसानी बा आ एहिजा सोन नदी से निकलल नहर सभ से सिंचनी होखे ला आ परंपरागत सिंचनी के नेटवर्क अहरा के बेवस्था भी बाटे। एही जिला में केयाल के अहरा बिहार राज्य के सबसे बडा अहरा ह।
== पर्यटन ==
देवकुंडमे बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर एह जिला के प्रमुख पवित्र स्थल ह।<ref>{{cite news |title=बाबाधाम का रूप ले रहा देवकुंडधाम |url=https://www.jagran.com/bihar/aurangabad-taking-the-form-of-babadham-devkund-dham-14474820.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=[[दैनिक जागरण]] |language=hi}}</ref><ref>{{cite news |title=देवकुंड को पर्यटन स्थल बनाने को लेकर मठ में की गई विस्तृत चर्चा |url=https://www.bhaskar.com/bihar/aurangabad/news/discussion-made-in-math-to-make-devakund-a-tourist-destination-073505-4650193.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक भास्कर |language=hi}}</ref><ref name="Tourism">{{cite web |title=Tourist Places {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/tourist-places/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एकरे अलावा लारी में माता सती माई के मंदिर लंगटा बाबा मंदिर, पोखवाँ के वागेश्वरी माई, मधुश्रमा मे च्यवन ऋषि आश्रम एहिजा देखे लायक जगह बाने। एह जिला के कलेर प्रखंड (ब्लॉक) में मधुश्रवा नाँव के धार्मिक अस्थान आ मधेश्वरनाथ मंदिर बा; कथा-किंबदंती के हिसाब से मधुश्रवा में मधु राक्षस के बध भइल रहल, एहिजा मेला लागे ला।<ref>{{cite news |title=ऐतिहासिक व धार्मिक महत्व है मधुश्रवा का |url=https://www.jagran.com/bihar/jahanabad-historical-and-religious-significance-of-mdhusrwa-13950208.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक जागरण |language=hi}}</ref>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
{{बिहार के जिला}}
[[श्रेणी:बिहार के जिला]]
[[श्रेणी:भारत के जिला]]
[[श्रेणी:अरवल जिला| ]]
6gioi8q2ezhdwljmaavmud0hndgnfey
724522
724521
2022-08-21T16:53:24Z
2409:4064:2B96:D4C2:0:0:424B:5812
wikitext
text/x-wiki
{{About|जिला|एही नाँव के मुख्यालय शहर|अरवल}}
{{India Districts
|Name = अरवल
|State = बिहार
|Division = [[मगध प्रमंडल|मगध]]
|HQ = अरवल
|Map = Bihar district location map Arwal.svg
|Area = 638
|Rain =
|Population = 700,843
|Urban = 51,849
|Year = 2011
|Density = 1098
|Literacy = 67.44 प्रतिशत
|SexRatio = 928
|Vehicle Registration = BR-56
|Tehsils =
|LokSabha = जहानाबाद
|Assembly = अरवल आ कुर्था
|Highways = [[नेशनल हाइवे 98|NH 98]], [[नेशनल हाइवे 110|NH 110]]
|Website = http://arwal.bih.nic.in/
}}
'''अरवल जिला''' भारतीय राज्य [[बिहार]] के 38 गो जिला सब में से एगो जिला ह। एकर जिला मुख्यालय [[अरवल]] कस्बा हवे जे [[सोन नदी]] के दाहिने तीरे पर बसल बाटे। बिहार राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। एह जिला के निर्माण [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]] से अलगा क के 20 अगस्त 2001 के भइल।
जिला के कुल रकबा 634.23 वर्ग किलोमीटर बा आ इहाँ के कुल जनसंख्या 7,00,843 (2011 के जनगणना) बाटे।<ref name="profile">{{cite web |title=District Profile {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/district-profile/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एह तरीका से ई बिहार के तिसरा सभसे कम आबादी वाला जिला हवे। क्षेत्रफलो के हिसाब से ई बिहार के बहुत छोट जिला हवे।
== लोकेशन ==
राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। अरवल जिला के उत्तर-पच्छिम में [[भोजपुर जिला|भोजपुर]], उत्तर में [[पटना जिला|पटना]], पूरुब में [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]], दक्खिन-पूरुब में [[गया जिला]] आ दक्खिन में [[औरंगाबाद जिला, बिहार|औरंगाबाद जिला]] बाड़ें। पच्छिम ओर के कुछ सीमा [[रोहतास जिला|रोहतासो जिला]] से सटे ला।
== इतिहास ==
जमीन्दारी उन्मूलन के पहिले इ अरवल जिला के क्षेत्र केयाल राज, पंडुई राज आ पहाड़पुर जमींदारी के भाग रहल। जिला के पुराना इतिहास बहुत गौरवशाली ह, केयालगढ के नेतृत्व मे इहाँ के लोग [[औरंगजेब]] जइसन मुगल शासक से सोन के खुला मैदान मे टक्कर लेहले रहल। इ लडाइ बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर के सुरक्षा के ले के शुरू भयल। देकुड मे बाबा दुधेश्वर नाथ के प्राचीन मंदिर हे जेकर अग्रहार के रूप मे गुप्तकाल मे राजा नरसिह वर्मन सूर्यशरमन् नाम के वत्सगोत्री ब्राह्मण के केयालगढ के साथ 122 गाँव देहले रहलन। मंदिर के देख-रेख और पाण्डित्य के जिम्मेवारी केयाल के वत्सगोत्री अग्रहार ब्राह्मण के रहल। रणपण्डित मयुर भट्ट के भी जन्म स्थान एही जिला के केयाल ही हे जे 12वी सदी मे बेतिया राज के नीव रखलन हल। संस्कृत के कबी [[बाणभट्ट]] जनम अस्थान एही जिला में बा।
== अर्थबेवस्था ==
जिला के मुख्य पेशा खेती-किसानी बा आ एहिजा सोन नदी से निकलल नहर सभ से सिंचनी होखे ला आ परंपरागत सिंचनी के नेटवर्क अहरा के बेवस्था भी बाटे। एही जिला में केयाल के अहरा बिहार राज्य के सबसे बडा अहरा ह।
== पर्यटन ==
देवकुंडमे बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर एह जिला के प्रमुख पवित्र स्थल ह।<ref>{{cite news |title=बाबाधाम का रूप ले रहा देवकुंडधाम |url=https://www.jagran.com/bihar/aurangabad-taking-the-form-of-babadham-devkund-dham-14474820.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=[[दैनिक जागरण]] |language=hi}}</ref><ref>{{cite news |title=देवकुंड को पर्यटन स्थल बनाने को लेकर मठ में की गई विस्तृत चर्चा |url=https://www.bhaskar.com/bihar/aurangabad/news/discussion-made-in-math-to-make-devakund-a-tourist-destination-073505-4650193.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक भास्कर |language=hi}}</ref><ref name="Tourism">{{cite web |title=Tourist Places {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/tourist-places/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एकरे अलावा लारी में माता सती माई के मंदिर लंगटा बाबा मंदिर, पोखवाँ के वागेश्वरी माई, मधुश्रमा मे च्यवन ऋषि आश्रम एहिजा देखे लायक जगह बाने। एह जिला के कलेर प्रखंड (ब्लॉक) में मधुश्रवा नाँव के धार्मिक अस्थान आ मधेश्वरनाथ मंदिर बा; कथा-किंबदंती के हिसाब से मधुश्रवा में मधु राक्षस के बध भइल रहल, एहिजा मेला लागे ला।<ref>{{cite news |title=ऐतिहासिक व धार्मिक महत्व है मधुश्रवा का |url=https://www.jagran.com/bihar/jahanabad-historical-and-religious-significance-of-mdhusrwa-13950208.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक जागरण |language=hi}}</ref>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
{{बिहार के जिला}}
[[श्रेणी:बिहार के जिला]]
[[श्रेणी:भारत के जिला]]
[[श्रेणी:अरवल जिला| ]]
euvq32zp4xa39hbj20t45l0jnnihk80
724523
724522
2022-08-21T16:55:40Z
2409:4064:2B96:D4C2:0:0:424B:5812
/* इतिहास */
wikitext
text/x-wiki
{{About|जिला|एही नाँव के मुख्यालय शहर|अरवल}}
{{India Districts
|Name = अरवल
|State = बिहार
|Division = [[मगध प्रमंडल|मगध]]
|HQ = अरवल
|Map = Bihar district location map Arwal.svg
|Area = 638
|Rain =
|Population = 700,843
|Urban = 51,849
|Year = 2011
|Density = 1098
|Literacy = 67.44 प्रतिशत
|SexRatio = 928
|Vehicle Registration = BR-56
|Tehsils =
|LokSabha = जहानाबाद
|Assembly = अरवल आ कुर्था
|Highways = [[नेशनल हाइवे 98|NH 98]], [[नेशनल हाइवे 110|NH 110]]
|Website = http://arwal.bih.nic.in/
}}
'''अरवल जिला''' भारतीय राज्य [[बिहार]] के 38 गो जिला सब में से एगो जिला ह। एकर जिला मुख्यालय [[अरवल]] कस्बा हवे जे [[सोन नदी]] के दाहिने तीरे पर बसल बाटे। बिहार राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। एह जिला के निर्माण [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]] से अलगा क के 20 अगस्त 2001 के भइल।
जिला के कुल रकबा 634.23 वर्ग किलोमीटर बा आ इहाँ के कुल जनसंख्या 7,00,843 (2011 के जनगणना) बाटे।<ref name="profile">{{cite web |title=District Profile {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/district-profile/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एह तरीका से ई बिहार के तिसरा सभसे कम आबादी वाला जिला हवे। क्षेत्रफलो के हिसाब से ई बिहार के बहुत छोट जिला हवे।
== लोकेशन ==
राज्य के प्राशासनिक बिभाजन में ई जिला [[मगध प्रमंडल]] में आवे ला आ राज्य के दक्खिनी-पच्छिमी हिस्सा में पड़े ला। अरवल जिला के उत्तर-पच्छिम में [[भोजपुर जिला|भोजपुर]], उत्तर में [[पटना जिला|पटना]], पूरुब में [[जहानाबाद जिला|जहानाबाद]], दक्खिन-पूरुब में [[गया जिला]] आ दक्खिन में [[औरंगाबाद जिला, बिहार|औरंगाबाद जिला]] बाड़ें। पच्छिम ओर के कुछ सीमा [[रोहतास जिला|रोहतासो जिला]] से सटे ला।
== इतिहास ==
जमीन्दारी उन्मूलन के पहिले इ अरवल जिला के क्षेत्र केयाल राज, पंडुई राज आ पहाड़पुर जमींदारी के भाग रहल। जिला के पुराना इतिहास बहुत गौरवशाली ह, केयालगढ के नेतृत्व मे इहाँ के लोग [[औरंगजेब]] जइसन मुगल शासक से सोन के खुला मैदान मे महीनो टक्कर लेहले रहल। इ लडाइ बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर के सुरक्षा के ले के शुरू भयल। देकुड मे बाबा दुधेश्वर नाथ के प्राचीन मंदिर हे जेकर अग्रहार के रूप मे गुप्तकाल मे राजा नरसिह वर्मन सूर्यशरमन् नाम के वत्सगोत्री ब्राह्मण के केयालगढ के साथ 122 गाँव देहले रहलन। मंदिर के देख-रेख और पाण्डित्य के जिम्मेवारी केयाल के वत्सगोत्री अग्रहार ब्राह्मण के रहल। रणपण्डित मयुर भट्ट के भी जन्म स्थान एही जिला के केयाल ही हे जे 12वी सदी मे बेतिया राज के नीव रखलन हल। संस्कृत के कबी [[बाणभट्ट]] जनम अस्थान एही जिला में बा।
== अर्थबेवस्था ==
जिला के मुख्य पेशा खेती-किसानी बा आ एहिजा सोन नदी से निकलल नहर सभ से सिंचनी होखे ला आ परंपरागत सिंचनी के नेटवर्क अहरा के बेवस्था भी बाटे। एही जिला में केयाल के अहरा बिहार राज्य के सबसे बडा अहरा ह।
== पर्यटन ==
देवकुंडमे बाबा दुधेश्वरनाथ मंदिर एह जिला के प्रमुख पवित्र स्थल ह।<ref>{{cite news |title=बाबाधाम का रूप ले रहा देवकुंडधाम |url=https://www.jagran.com/bihar/aurangabad-taking-the-form-of-babadham-devkund-dham-14474820.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=[[दैनिक जागरण]] |language=hi}}</ref><ref>{{cite news |title=देवकुंड को पर्यटन स्थल बनाने को लेकर मठ में की गई विस्तृत चर्चा |url=https://www.bhaskar.com/bihar/aurangabad/news/discussion-made-in-math-to-make-devakund-a-tourist-destination-073505-4650193.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक भास्कर |language=hi}}</ref><ref name="Tourism">{{cite web |title=Tourist Places {{!}} Welcome To Arwal District {{!}} India |url=https://arwal.nic.in/tourist-places/ |website=arwal.nic.in |publisher=[[बिहार सरकार]] |access-date=23 मार्च 2022}}</ref> एकरे अलावा लारी में माता सती माई के मंदिर लंगटा बाबा मंदिर, पोखवाँ के वागेश्वरी माई, मधुश्रमा मे च्यवन ऋषि आश्रम एहिजा देखे लायक जगह बाने। एह जिला के कलेर प्रखंड (ब्लॉक) में मधुश्रवा नाँव के धार्मिक अस्थान आ मधेश्वरनाथ मंदिर बा; कथा-किंबदंती के हिसाब से मधुश्रवा में मधु राक्षस के बध भइल रहल, एहिजा मेला लागे ला।<ref>{{cite news |title=ऐतिहासिक व धार्मिक महत्व है मधुश्रवा का |url=https://www.jagran.com/bihar/jahanabad-historical-and-religious-significance-of-mdhusrwa-13950208.html |access-date=23 मार्च 2022 |work=दैनिक जागरण |language=hi}}</ref>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
{{बिहार के जिला}}
[[श्रेणी:बिहार के जिला]]
[[श्रेणी:भारत के जिला]]
[[श्रेणी:अरवल जिला| ]]
dmbp35jg3g95o6ugggc44b612qwkb4i
शिव
0
5257
724515
566995
2022-08-21T13:07:32Z
2409:4064:2D82:2053:854D:3D4:E2F6:7C12
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity
| type = हिंदू
| image = Shiva cropped.jpg
| caption = शिव के मूर्ती के रूप में निरूपन
| Devanagari = {{lang|sa|शिव}}
| Sanskrit_transliteration = {{IAST|Śiva}}
| Tamil_transliteration =
| mantra = [[ॐ नमः शिवाय]]
| deity_of =
| affiliation = [[ब्रह्म]] ([[शैव मत]]), [[त्रिमूर्ति]], देव
| weapon = [[त्रिशूल]]<ref name=Fuller/>
| symbols = [[शिवलिंग|लिंग]]<ref name=Fuller/>
| consort = सती, [[पार्वती]]{{sfn|David Kinsley|1988|p=50, 103–104}}
| children = [[गणेश]] आ [[कार्तिकेय]]<br>'''क्षेत्रीय:''' [[अय्यपन]] ([[ऐय्यनार]], शास्ता),<ref>{{cite book|author=Joanna Gottfried Williams|title=Kalādarśana: American Studies in the Art of India|url=https://books.google.com/books?id=-qoeAAAAIAAJ&pg=PA62|year=1981|publisher=BRILL Academic|isbn=90-04-06498-2|page=62}}</ref><ref name="CushRobinson2008p78">{{cite book|author1=Denise Cush|author2=Catherine A. Robinson|author3=Michael York|title=Encyclopedia of Hinduism |url=https://books.google.com/books?id=i_T0HeWE-EAC |year=2008|publisher=Routledge |isbn=978-0-7007-1267-0|page=78}}</ref> [[Ashokasundari]], [[Manasa]],<ref name=mcdaniel156/> [[Vishnumaya]]<ref name=Saletore/> and others
| abode = कैलाश परबत<ref name="Zimmer 1972 p. 124"/>
| mount = नंदी<ref name="Javidd2008"/>
| festivals = [[शिवराति]], [[सावन|सावन के महीना]]<ref name=dalal137/>
}}
'''शिव''' एगो प्रमुख हिंदू देवता हवें। [[हिंदू धर्म|हिन्दू धरम]] में शिव के [[बिष्णु]] आ [[ब्रह्मा]] के साथे [[त्रिमूर्ति]] के रूप में पूजल जाला जबकि शैव मत में इनके सभसे बड़हन देवता आ साक्षात ईश्वर के रूप मानल जाला। त्रिदेव के रूप में इनके बिनास भा संहार के देवता भी मानल जाला जबकि ब्रम्हा के रचना आ बिष्णु के पालन के देवता मानल जाला।
[[वैदिक साहित्य]] में इनके रूप रूद्र नाँव के देवता में देखल जाला हालाँकि, कुछ बिद्वान लोग शिव के पूजा वैदिक युग से पहिले से होखत माने ला। शैव मत के परभाव काश्मीर आ दक्खिन भारत में खासतौर से देखे के मिले ला। एकरे अलावा जहाँ-जहाँ शक्ति के उपासना के जोर बा ओह इलाका सभ में भी शिव के पूजा महत्व के चीज हवे।
भगवान [[गणेश]] आ [[कार्तिकेय]] जी के पिता जी आ माता [[पार्वती]] के पति बतावल जालें। पुराण सभ के जुग के, शिव से जुड़ल प्रमुख ग्रन्थ ''शिव पुराण'' हवे।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
[[श्रेणी:भगवान]]
[[श्रेणी:हिंदू देवी-देवता]]
[[श्रेणी:शैव मत| ]]
{{hinduism-stub}}
m93dob92bsblpq9e4w74yf0bar2qibu
जम्मू अउरी काश्मीर
0
5263
724529
713748
2022-08-22T08:37:40Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = जम्मू अउरी काश्मीर
| settlement_type = भारत के [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|संघ राज्यक्षेत्र]]
| image_skyline = Dal LakeVR.jpg
| image_alt = डल झील में पंवरत शिकारा आ नीला आसमान में उज्जर रुईदार बादर
| image_caption = काश्मीर के पहिचान [[डल झील]] के एगो सीन
| image_map = India Jammu and Kashmir UT adm location map.svg
| map_alt = जम्मू अउरी काश्मीर
| map_caption = जम्मू काश्मीर के लोकेशन
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[भारत]]<!--No flags per WP:INFOBOXFLAG-->
| established_title = [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|संघ राज्यक्षेत्र]]
| established_date = 31 अक्टूबर 2019
| seat_type = राजधानी
| seat = [[श्रीनगर]] (मई-अक्टूबर)<br> [[जम्मू]] (नवंबर-अप्रैल)<ref name="Darbar Move">{{Cite news |url=https://www.thehindu.com/news/national/other-states/what-is-the-darbar-move-in-j-k-all-about/article18409452.ece |title=What is the Darbar Move in J&K all about? |last=Desk |first=The Hindu Net |date=2017-05-08 |newspaper=The Hindu |language=en-IN |access-date=2019-02-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171110135648/http://www.thehindu.com/news/national/other-states/what-is-the-darbar-move-in-j-k-all-about/article18409452.ece |archive-date=10 November 2017 |df=dmy-all }}</ref>
| parts_type = जिला
| parts_style = para
| p1 = 20
| unit_pref = Metric
| area_footnotes = {{efn|Jammu and Kashmir is a disputed territory between India and Pakistan. Jammu and Kashmir has 42,241 km2 of area administered by India and 13,297 km2 of area controlled by Pakistan under Azad Kashmir which is claimed by India as part of Jammu and Kashmir.}}
| area_total_km2 = 42241
| population_total = 12258433
| population_as_of = 2011
| population_density_km2 = auto
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय|IST]]
| utc_offset1 = +05:30
| website = https://www.jk.gov.in/jammukashmir/
}}
'''जम्मू काश्मीर''' चाहे '''जम्मू अउरी काश्मीर''' [[भारत]] के ८ गो [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|संघ राज्यक्षेत्र]] (केंद्रशासित प्रदेश) में से एगो संघ राज्यक्षेत्र बाटे। एकर राजधानी [[श्रीनगर]] आ [[जम्मू]] में स्थित बा। ई संघ राज्य क्षेत्र एगो बड़हन भूगोलीय इलाका काश्मीर के हिस्सा हवे आ ३१ अक्टूबर २०१९ के संघ राज्यक्षेत्र के रूप में अस्तित्व में आइल। एकरा पहिले ई भारत के जम्मू काश्मीर राज्य के हिस्सा रहल जेकरा के दू हिस्सा में बाँटल गइल, दुसरका हिस्सा [[लद्दाख]] के भी संघ राज्यक्षेत्र के दर्जा मिलल।
वर्तमान में एह में जम्मू मंडल आ काश्मीर मंडल के रूप में २ गो मंडल आ इनहन के अंदर कुल २० गो जिला बाड़ें। ई एगो अइसन संघ राज्यक्षेत्र बनावल गइल बा जेकर आपन बिधानसभा होखी।
== इतिहास ==
[[पुराण|पुराणन]] की कथा की हिसाब से कश्यप ऋषि की नाँव पर काश्मीर नाँव पड़ल। इहो कहल जाला की इहँवा केसर क खेती होला जेवना से काश्मीर (बिंदी) लगावल जाला एही से एकर नाँव काश्मीर पड़ल।
[[सम्राट अशोक]] इहँवा [[बौद्ध धर्म]] क परचार करववलें।
प्राचीन समय में इहाँ कर्कोट, उत्पल आ लोहार वंश क राजा लोग शासन कइलें।
मुसलमानन क आगमन इहँवा 13 वीं आ 14 वीं सदी में भइल।
महाराजा हरिसिंह 26 अक्टूबर 1947 के भारत में कश्मीर कि विलय पत्र पर दसखत कइलें।
== भूगोल ==
भारत की सबसे उत्तरी हिस्सा में [[हिमालय]] पहाड़ क इलाका हउवे।
== पर्यटन आ तीर्थ ==
* [[अमरनाथ गुफा मंदिर]]
* [[वैष्णो देवी]]
* [[डल झील]]
* [[हेमिस गोंपा]]
==नोट==
<references group="नोट"/>
== संदर्भ ==
{{Reflist}}
{{भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र]]
[[श्रेणी:जम्मू अउरी काश्मीर| ]]
[[श्रेणी:भारत के राज्य]]
{{भारत-आधार}}
griotwvslgj79rj2b2ejcnmyupoyh3g
724530
724529
2022-08-22T08:44:39Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
/* इतिहास */
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = जम्मू अउरी काश्मीर
| settlement_type = भारत के [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|संघ राज्यक्षेत्र]]
| image_skyline = Dal LakeVR.jpg
| image_alt = डल झील में पंवरत शिकारा आ नीला आसमान में उज्जर रुईदार बादर
| image_caption = काश्मीर के पहिचान [[डल झील]] के एगो सीन
| image_map = India Jammu and Kashmir UT adm location map.svg
| map_alt = जम्मू अउरी काश्मीर
| map_caption = जम्मू काश्मीर के लोकेशन
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[भारत]]<!--No flags per WP:INFOBOXFLAG-->
| established_title = [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|संघ राज्यक्षेत्र]]
| established_date = 31 अक्टूबर 2019
| seat_type = राजधानी
| seat = [[श्रीनगर]] (मई-अक्टूबर)<br> [[जम्मू]] (नवंबर-अप्रैल)<ref name="Darbar Move">{{Cite news |url=https://www.thehindu.com/news/national/other-states/what-is-the-darbar-move-in-j-k-all-about/article18409452.ece |title=What is the Darbar Move in J&K all about? |last=Desk |first=The Hindu Net |date=2017-05-08 |newspaper=The Hindu |language=en-IN |access-date=2019-02-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171110135648/http://www.thehindu.com/news/national/other-states/what-is-the-darbar-move-in-j-k-all-about/article18409452.ece |archive-date=10 November 2017 |df=dmy-all }}</ref>
| parts_type = जिला
| parts_style = para
| p1 = 20
| unit_pref = Metric
| area_footnotes = {{efn|Jammu and Kashmir is a disputed territory between India and Pakistan. Jammu and Kashmir has 42,241 km2 of area administered by India and 13,297 km2 of area controlled by Pakistan under Azad Kashmir which is claimed by India as part of Jammu and Kashmir.}}
| area_total_km2 = 42241
| population_total = 12258433
| population_as_of = 2011
| population_density_km2 = auto
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय|IST]]
| utc_offset1 = +05:30
| website = https://www.jk.gov.in/jammukashmir/
}}
'''जम्मू काश्मीर''' चाहे '''जम्मू अउरी काश्मीर''' [[भारत]] के ८ गो [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|संघ राज्यक्षेत्र]] (केंद्रशासित प्रदेश) में से एगो संघ राज्यक्षेत्र बाटे। एकर राजधानी [[श्रीनगर]] आ [[जम्मू]] में स्थित बा। ई संघ राज्य क्षेत्र एगो बड़हन भूगोलीय इलाका काश्मीर के हिस्सा हवे आ ३१ अक्टूबर २०१९ के संघ राज्यक्षेत्र के रूप में अस्तित्व में आइल। एकरा पहिले ई भारत के जम्मू काश्मीर राज्य के हिस्सा रहल जेकरा के दू हिस्सा में बाँटल गइल, दुसरका हिस्सा [[लद्दाख]] के भी संघ राज्यक्षेत्र के दर्जा मिलल।
वर्तमान में एह में जम्मू मंडल आ काश्मीर मंडल के रूप में २ गो मंडल आ इनहन के अंदर कुल २० गो जिला बाड़ें। ई एगो अइसन संघ राज्यक्षेत्र बनावल गइल बा जेकर आपन बिधानसभा होखी।
== इतिहास ==
[[पुराण|पुराणन]] की कथा की हिसाब से कश्यप ऋषि की नाँव पर काश्मीर नाँव पड़ल। इहो कहल जाला की इहँवा केसर क खेती होला जेवना से काश्मीर (बिंदी) लगावल जाला एही से एकर नाँव काश्मीर पड़ल।
[[सम्राट अशोक]] इहँवा [[बौद्ध धर्म]] क परचार करववलें।
प्राचीन समय में इहाँ कर्कोट, उत्पल आ [[लोहार वंश]] क राजा लोग शासन कइलें।
मुसलमानन क आगमन इहँवा 13 वीं आ 14 वीं सदी में भइल।
महाराजा हरिसिंह 26 अक्टूबर 1947 के भारत में कश्मीर कि विलय पत्र पर दसखत कइलें।
== भूगोल ==
भारत की सबसे उत्तरी हिस्सा में [[हिमालय]] पहाड़ क इलाका हउवे।
== पर्यटन आ तीर्थ ==
* [[अमरनाथ गुफा मंदिर]]
* [[वैष्णो देवी]]
* [[डल झील]]
* [[हेमिस गोंपा]]
==नोट==
<references group="नोट"/>
== संदर्भ ==
{{Reflist}}
{{भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र]]
[[श्रेणी:जम्मू अउरी काश्मीर| ]]
[[श्रेणी:भारत के राज्य]]
{{भारत-आधार}}
hqlqqprqoal7br6duvvm54be4metx5r
महाराष्ट्र
0
5267
724539
723663
2022-08-22T09:19:55Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = महाराष्ट्र
| native_name =
| native_name_lang =
| image_skyline =
| image_caption =
| image_map = India MH.svg
| map_alt =
| map_caption = Location of Maharashtra in India
| image_map1 =
| map_caption1 =
| coordinates = {{coord|18.97|72.820|region:IN-MH_type:adm1st|display=inline,title}}
| coor_pinpoint = Mumbai
| coordinates_footnotes =
| subdivision_type = [[देस]]
| subdivision_name = [[भारत]]
| established_title = Formation
| established_date = 1 May 1960{{ref|cap|^}} {{nowrap|([[Maharashtra Day]])}}
| seat_type = राजधानी
| seat = [[बंबई]] <small>(गरमी)</small> and [[नागपुर]] <small>(जारहऽ)</small>
| parts_type = [[List of Indian districts|Districts]]
| parts_style = para
| p1 = [[List of districts of Maharashtra|36 total]]
| government_footnotes =
| governing_body = {{nowrap|[महाराष्ट्र शासन]]}}
| leader_title = [[महाराष्ट्र के राजपालऽ|राजपाल]]
| leader_name = [[Ch. Vidyasagar Rao|C. Vidyasagar Rao]]
| leader_title1 = {{nowrap|[[महाराष्ट्र के मुख्य मंत्री|मुख्य मंत्री]]}}
| leader_name1 = [[एकनाथ शिंदे]] ([[शिव सेना]])
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_total_km2 = 307713
| area_rank = [[List of states and territories of India by area|3rd]]
| area_note =
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| population_total = 112,372,972
| population_as_of = 2011
| population_footnotes = <ref name="GOI_2011">{{cite web|title=census of india |url=http://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products.html/ |work=[[Census of India, 2011]] |publisher=[[Government of India]] |date=31 मार्च 2011 |accessdate=6 April 2011 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110403034618/http://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products.html |archivedate=3 April 2011 }}</ref>
| population_density_km2 = auto
| population_rank = [[List of states and union territories of India by population|2nd]]
| population_demonym = [[Marathi people|Marathi]] / Maharashtrian
| timezone1 = [[Indian Standard Time|IST]]
| utc_offset1 = +05:30
| area_code =
| area_code_type = [[UN/LOCODE]]
| iso_code = [[ISO 3166-2:IN|IN-MH]]
| demographics_type1 = GDP {{nobold|(2016-17)}}
| demographics1_footnotes = <ref name="Maharashtra_Budget">{{cite web |title= Maharashtra fin_budget_speech_e_2017_18 |url=https://www.maharashtra.gov.in/PDF/Budget_2018_English_Part_I.pdf |website= maharashtra.gov.in |accessdate= 15 मार्च 2018}}</ref>
| demographics1_title1 = Total
| demographics1_info1 = {{INRConvert|19.86|lc}}
| demographics1_title2 = Per capita
| demographics1_info2 = {{INRConvert|165491}}
| registration_plate = [[List of RTO districts in India#MH—Maharashtra|MH]]-
| blank_name_sec1 = [[Human Development Index|HDI]]
| blank_info_sec1 = {{increase}} 0.6659<ref name="iamrindia">{{cite web|url=http://www.iamrindia.gov.in/ihdr_book.pdf |date=23 February 2012 |title=India Human Development Report 2011 |accessdate=28 September 2015 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160305055724/https://www.iamrindia.gov.in/ihdr_book.pdf |archivedate=5 मार्च 2016 |df=dmy }}</ref> ({{color|#fc0|medium}})
| blank1_name_sec1 = HDI rank
| blank1_info_sec1 = [[List of Indian states and territories by Human Development Index|7th]]
| blank_name_sec2 = [[Literacy in India|Literacy Rate]]
| blank_info_sec2 = 82.9% (6th)
| blank1_name_sec2 = [[Human sex ratio|Sex ratio]]
| blank1_info_sec2 = 929 [[females|♀]]/1000 [[males|♂]] (2011)<ref name="sex ratio" />
| website = {{URL|https://www.maharashtra.gov.in}}
| footnotes = {{ref|cap|†}}The [[Bombay State|State of Bombay]] was split into two States i.e. Maharashtra and Gujarat by the ''Bombay Reorganisation Act 1960''<ref>{{cite book|title=The Bombay Reorganisation Act 1960|url=https://books.google.com/books/about/The_Bombay_Reorganisation_Act_1960_11_of.html?id=3U_VAAAAMAAJ|access-date=23 May 2015}}</ref><br />{{ref|cap|††}} Common high court
| type = [[राज्य अउर केंद्र शासित परदेस |राज्य]]
| leader_title2 = [[Maharashtra Legislative Assembly|Legislature]]
| leader_name2 = [[Bicameral]]<br /> [[Maharashtra Legislative Council|Legislative Council]] 78 <br /> [[Maharashtra Legislative Assembly|Legislative Assembly]] 288
| blank2_name_sec2 = {{nowrap|[[Official language]]}}
| blank2_info_sec2 = [[Marathi language|Marathi]]<ref name=nclmanurep2010>{{cite web |url=http://nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM47thReport.pdf |title= Report of the Commissioner for linguistic minorities: 47th report (July 2008 to जून 2010)|pages=157–162 |publisher=Commissioner for Linguistic Minorities, Ministry of Minority Affairs, Government of India}}</ref>
}}
'''महाराष्ट्र''' [[भारत]] के 28 राज्य में से एगो ह। ई के राजधानी [[मुंबई]] में स्थित बा। महाराष्ट्र भारत क एगो राज्य ह जवन की भारत की दक्षिण मध्य में स्थित बा। एकर गिनती भारत की सबसे धनीक राज्यन में होला। एकर राजधानी मुंबई ह जेके भारत क सबसे बड़ शहर आ देश क आर्थिक राजधानी की रूपो में जानल जाला। अउर एइजा क पुणे शहर के भी भारत की बड़ा महानगरन में गिनल जाला।
महाराष्ट्र क जनसंख्या सन 2011 में 11,23,72,972 रहे, विश्व में सिर्फ़ ग्यारह ऐसन देश बान स जेकर जनसंख्या महाराष्ट्र से बेसी बा। ए राज्य क निर्माण 1 मई 1960 के मराठी भाषी लोगन की माँग पर कइल गइल रहे। एइजा मराठी ज्यादा बोलल जाला। पुणे, औरंगाबाद, कोल्हापूर, नाशिक अउर नागपुर महाराष्ट्र क अन्य मुख्य शहर हंव स।
प्राचीन आ मध्यकालीन महाराष्ट्र में सतावना वंश, राष्ट्रकूट वंश, पश्चिमी चालुक्य, मुगल अउर मराठा साम्राज्ययो शामिल रह न स। 1,18,809 वर्ग मील (3,07,710 किमी) में फैलल, इ राज्य अरब सागर अउर [[कर्नाटक]], तेलंगाना, गोवा, [[गुजरात]], छत्तीसगढ़, मध्य प्रदेश अउर दादरा आ नगर हवेली से पश्चिम की तरफ बा। राज्य क प्रमुख नदी गोदावरी अउर कृष्णा हई स। महाराष्ट्र, मध्य प्रदेश आ गुजरात की बीच सीमा की निकट नर्मदा आ ताप्ती नदी प्रवाहित होली स। महाराष्ट्र भारत में दूसरा सबसे शहरीकृत राज्य ह।<ref name=area>{{cite news|title=Most urbanised state|url=http://timesofindia.indiatimes.com/city/chennai/Census-2011-Tamil-Nadu-3rd-most-urbanised-state/articleshow/9292380.cms?referral=PM|accessdate=24 जनवरी 2014|newspaper=दि टाइम्स ऑफ इंडिया|date=20 July 2011}}</ref> राज्य में पंढरपुर, देहु अउर आलंदी, शेगांव सहित कईगो लोकप्रिय हिंदू तीर्थस्थल बान स। भारत अउर अन्य हिस्सन से तीर्थयात्री लोगन के आकर्षित करे वाला अन्य स्थान में नांदेड़ में हजूर साहिब गुरुद्वारा, शिर्डी में साई बाबा मंदिर आ नागपुर में दीक्षाभूमि शामिल बा।
महाराष्ट्र सबसे धनिक अउर भारत के सबसे विकसित राज्यन में से एगो बा , जवन [[देश]] की औद्योगिक उत्पादन क 25% आ एकर जीडीपी (2010-11) में 23.2% योगदान देला।<ref name=wealth>{{cite web|title=India's top 25 states with highest GDP|url=http://www.rediff.com/money/slide-show/slide-show-1-top-25-states-with-highest-gdp/20120223.htm|publisher=''Rediff.com''|accessdate=28 August 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131212053319/http://www.rediff.com/money/slide-show/slide-show-1-top-25-states-with-highest-gdp/20120223.htm|archivedate=12 December 2013|url-status=live}}</ref>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र}}
{{Authority control}}
{{भारत-आधार}}
[[श्रेणी:भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र]]
[[श्रेणी:महाराष्ट्र| ]]
[[श्रेणी:भारत के राज्य]]
clhqtbainoxyplwd3dmeac6u8xlm8qo
724541
724539
2022-08-22T09:23:50Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = महाराष्ट्र
| native_name =
| native_name_lang =
| image_skyline =
| image_caption =
| image_map = India MH.svg
| map_alt =
| map_caption = Location of Maharashtra in India
| image_map1 =
| map_caption1 =
| coordinates = {{coord|18.97|72.820|region:IN-MH_type:adm1st|display=inline,title}}
| coor_pinpoint = Mumbai
| coordinates_footnotes =
| subdivision_type = [[देस]]
| subdivision_name = [[भारत]]
| established_title = Formation
| established_date = 1 May 1960{{ref|cap|^}} {{nowrap|([[Maharashtra Day]])}}
| seat_type = राजधानी
| seat = [[बंबई]] <small>(गरमी)</small> and [[नागपुर]] <small>(जारहऽ)</small>
| parts_type = [[List of Indian districts|Districts]]
| parts_style = para
| p1 = [[List of districts of Maharashtra|36 total]]
| government_footnotes =
| governing_body = {{nowrap|[महाराष्ट्र शासन]]}}
| leader_title = [[महाराष्ट्र के राजपालऽ|राजपाल]]
| leader_name = [[Ch. Vidyasagar Rao|C. Vidyasagar Rao]]
| leader_title1 = {{nowrap|[[महाराष्ट्र के मुख्य मंत्री|मुख्य मंत्री]]}}
| leader_name1 = [[एकनाथ शिंदे]] ([[शिवसेना]])
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_total_km2 = 307713
| area_rank = [[List of states and territories of India by area|3rd]]
| area_note =
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| population_total = 112,372,972
| population_as_of = 2011
| population_footnotes = <ref name="GOI_2011">{{cite web|title=census of india |url=http://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products.html/ |work=[[Census of India, 2011]] |publisher=[[Government of India]] |date=31 मार्च 2011 |accessdate=6 April 2011 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110403034618/http://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products.html |archivedate=3 April 2011 }}</ref>
| population_density_km2 = auto
| population_rank = [[List of states and union territories of India by population|2nd]]
| population_demonym = [[Marathi people|Marathi]] / Maharashtrian
| timezone1 = [[Indian Standard Time|IST]]
| utc_offset1 = +05:30
| area_code =
| area_code_type = [[UN/LOCODE]]
| iso_code = [[ISO 3166-2:IN|IN-MH]]
| demographics_type1 = GDP {{nobold|(2016-17)}}
| demographics1_footnotes = <ref name="Maharashtra_Budget">{{cite web |title= Maharashtra fin_budget_speech_e_2017_18 |url=https://www.maharashtra.gov.in/PDF/Budget_2018_English_Part_I.pdf |website= maharashtra.gov.in |accessdate= 15 मार्च 2018}}</ref>
| demographics1_title1 = Total
| demographics1_info1 = {{INRConvert|19.86|lc}}
| demographics1_title2 = Per capita
| demographics1_info2 = {{INRConvert|165491}}
| registration_plate = [[List of RTO districts in India#MH—Maharashtra|MH]]-
| blank_name_sec1 = [[Human Development Index|HDI]]
| blank_info_sec1 = {{increase}} 0.6659<ref name="iamrindia">{{cite web|url=http://www.iamrindia.gov.in/ihdr_book.pdf |date=23 February 2012 |title=India Human Development Report 2011 |accessdate=28 September 2015 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160305055724/https://www.iamrindia.gov.in/ihdr_book.pdf |archivedate=5 मार्च 2016 |df=dmy }}</ref> ({{color|#fc0|medium}})
| blank1_name_sec1 = HDI rank
| blank1_info_sec1 = [[List of Indian states and territories by Human Development Index|7th]]
| blank_name_sec2 = [[Literacy in India|Literacy Rate]]
| blank_info_sec2 = 82.9% (6th)
| blank1_name_sec2 = [[Human sex ratio|Sex ratio]]
| blank1_info_sec2 = 929 [[females|♀]]/1000 [[males|♂]] (2011)<ref name="sex ratio" />
| website = {{URL|https://www.maharashtra.gov.in}}
| footnotes = {{ref|cap|†}}The [[Bombay State|State of Bombay]] was split into two States i.e. Maharashtra and Gujarat by the ''Bombay Reorganisation Act 1960''<ref>{{cite book|title=The Bombay Reorganisation Act 1960|url=https://books.google.com/books/about/The_Bombay_Reorganisation_Act_1960_11_of.html?id=3U_VAAAAMAAJ|access-date=23 May 2015}}</ref><br />{{ref|cap|††}} Common high court
| type = [[राज्य अउर केंद्र शासित परदेस |राज्य]]
| leader_title2 = [[Maharashtra Legislative Assembly|Legislature]]
| leader_name2 = [[Bicameral]]<br /> [[Maharashtra Legislative Council|Legislative Council]] 78 <br /> [[Maharashtra Legislative Assembly|Legislative Assembly]] 288
| blank2_name_sec2 = {{nowrap|[[Official language]]}}
| blank2_info_sec2 = [[Marathi language|Marathi]]<ref name=nclmanurep2010>{{cite web |url=http://nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM47thReport.pdf |title= Report of the Commissioner for linguistic minorities: 47th report (July 2008 to जून 2010)|pages=157–162 |publisher=Commissioner for Linguistic Minorities, Ministry of Minority Affairs, Government of India}}</ref>
}}
'''महाराष्ट्र''' [[भारत]] के 28 राज्य में से एगो ह। ई के राजधानी [[मुंबई]] में स्थित बा। महाराष्ट्र भारत क एगो राज्य ह जवन की भारत की दक्षिण मध्य में स्थित बा। एकर गिनती भारत की सबसे धनीक राज्यन में होला। एकर राजधानी मुंबई ह जेके भारत क सबसे बड़ शहर आ देश क आर्थिक राजधानी की रूपो में जानल जाला। अउर एइजा क पुणे शहर के भी भारत की बड़ा महानगरन में गिनल जाला।
महाराष्ट्र क जनसंख्या सन 2011 में 11,23,72,972 रहे, विश्व में सिर्फ़ ग्यारह ऐसन देश बान स जेकर जनसंख्या महाराष्ट्र से बेसी बा। ए राज्य क निर्माण 1 मई 1960 के मराठी भाषी लोगन की माँग पर कइल गइल रहे। एइजा मराठी ज्यादा बोलल जाला। पुणे, औरंगाबाद, कोल्हापूर, नाशिक अउर नागपुर महाराष्ट्र क अन्य मुख्य शहर हंव स।
प्राचीन आ मध्यकालीन महाराष्ट्र में सतावना वंश, राष्ट्रकूट वंश, पश्चिमी चालुक्य, मुगल अउर मराठा साम्राज्ययो शामिल रह न स। 1,18,809 वर्ग मील (3,07,710 किमी) में फैलल, इ राज्य अरब सागर अउर [[कर्नाटक]], तेलंगाना, गोवा, [[गुजरात]], छत्तीसगढ़, मध्य प्रदेश अउर दादरा आ नगर हवेली से पश्चिम की तरफ बा। राज्य क प्रमुख नदी गोदावरी अउर कृष्णा हई स। महाराष्ट्र, मध्य प्रदेश आ गुजरात की बीच सीमा की निकट नर्मदा आ ताप्ती नदी प्रवाहित होली स। महाराष्ट्र भारत में दूसरा सबसे शहरीकृत राज्य ह।<ref name=area>{{cite news|title=Most urbanised state|url=http://timesofindia.indiatimes.com/city/chennai/Census-2011-Tamil-Nadu-3rd-most-urbanised-state/articleshow/9292380.cms?referral=PM|accessdate=24 जनवरी 2014|newspaper=दि टाइम्स ऑफ इंडिया|date=20 July 2011}}</ref> राज्य में पंढरपुर, देहु अउर आलंदी, शेगांव सहित कईगो लोकप्रिय हिंदू तीर्थस्थल बान स। भारत अउर अन्य हिस्सन से तीर्थयात्री लोगन के आकर्षित करे वाला अन्य स्थान में नांदेड़ में हजूर साहिब गुरुद्वारा, शिर्डी में साई बाबा मंदिर आ नागपुर में दीक्षाभूमि शामिल बा।
महाराष्ट्र सबसे धनिक अउर भारत के सबसे विकसित राज्यन में से एगो बा , जवन [[देश]] की औद्योगिक उत्पादन क 25% आ एकर जीडीपी (2010-11) में 23.2% योगदान देला।<ref name=wealth>{{cite web|title=India's top 25 states with highest GDP|url=http://www.rediff.com/money/slide-show/slide-show-1-top-25-states-with-highest-gdp/20120223.htm|publisher=''Rediff.com''|accessdate=28 August 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131212053319/http://www.rediff.com/money/slide-show/slide-show-1-top-25-states-with-highest-gdp/20120223.htm|archivedate=12 December 2013|url-status=live}}</ref>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र}}
{{Authority control}}
{{भारत-आधार}}
[[श्रेणी:भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र]]
[[श्रेणी:महाराष्ट्र| ]]
[[श्रेणी:भारत के राज्य]]
ckjd4sgtej6caa0zsq8uqfk3b5fo92r
नरेंद्र मोदी
0
9279
724538
723924
2022-08-22T09:14:36Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder
|name = नरेन्द्र मोदी
|office = [[भारत के प्रधानमंत्री|भारत के 14<sup>वाँँ</sup> परधानमंत्री]]
|image = PM Modi Portrait(cropped).jpg
|alt =
|caption = प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदी
|predecessor = [[मनमोहन सिंह]]
|president = [[प्रणव मुखर्जी]]
|succeeding = [[मनमोहन सिंह]]
|successor =
|signature = Signature of Narendra Modi (Hindi).svg
|party = [[भारतीय जनता पार्टी]]
|governor1 = सुन्दरसिंह भण्डारी<br>कैलाशपति मिश्र<br>बलराम जाखड़<br>नवलकिशोर शर्मा<br>एस॰ सी॰ जमीर<br>कमला बेनीवाल
|office1 = गुजरात के 14वाँँ मुख्यमंत्री
|predecessor1 = केशूभाई पटेल
|successor1 = आनंदीबेन पटेल
|birthname = नरेन्द्र दामोदरदास मोदी
|birth_date = {{birth date and age|1950|9|17}}
|birth_place = [[वड़नगर]], [[गुजरात]], [[भारत]]
|death_date =
|death_place =
|spouse = जसोदाबेन चिमनलाल<ref>http://erms.gujarat.gov.in/ceo-gujarat/FileLoc/LS2014/20/Narendra_Modi019006.PDF</ref>
|alma_mater = [[दिल्ली विश्वविद्यालय]]<br>[[गुजरात विश्वविद्यालय]]
| religion = हिन्दू
|website = [http://www.narendramodi.in निजी वेबसाइट]
|term_start = 26 मई 2014
|term_end =
|term_start1 = 7 अक्टूबर 2001
|term_end1 = 22 मई 2014
}}
'''नरेन्द्र दामोदरदास मोदी''' (१७ सितम्बर १९५०) एगो भारतीय राजनीतिज्ञ आ [[भारत]] के आ १४वीं वर्तमान [[भारत के परधानमंत्री|परधानमंत्री]] बाड़ें। मोदी २६ मई २०१४ के प्रधानमंत्री पद के शपथ लिहलें। भारत के अबतक भइल प्रधानमंत्री लोग में मोदी आजाद भारत में जनमल पहिला प्रधानमंत्री बाड़ें। एकरा पहिले ऊ [[गुजरात]] के मुख्यमंत्री रहलें आ वर्तमान में [[बनारस]] लोकसभा सीट से सांसद बाङे। नरेंद्र मोदी [[भारतीय जनता पार्टी]] के सदस्य, [[हिंदुत्व|हिंदू राष्ट्रवादी]] आ दक्खिनपंथी संगठन राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघ के सदस्य हवें।
बडनगर में एगो गुजराती परिवार में पैदा मोदी, बचपन में अपना बाबूजी के चाय के दुकान पर मदद करें, बाद में आपन दुकान लगावे लगलें। स्वयंसेवक संघ से उनके परिचय आ जुड़ाव आठ बरिस के उमिर में भइल। ग्रेजुएशन के पढ़ाई के बाद मोदी घर छोड़ दिहलें, कारण बियाह बतावल जाला जेकरा के मोदी स्वीकार ना कइलें। दू साल खातिर भारत के बिबिध इलाका सभ में घूमे के बाद 1969 या 1970 में अहमदाबाद लवटलें। 1971 में आरएसएस के फुल-टाइम मेंबर बन गइलें आ 1975 के इमरजेंसी के दौर में कुछ दिन इनके लुकाये के परल। 1985 में आरएसएस इनके भाजपा में भेज दिहलस, पार्टी के बिबिध पद पर रह के काम करत साल 2001 में एकर जनरल सेक्रेटरी बनलें।
2001 में नरेंद्र मोदी के गुजरात के मुख्यमंत्री नियुक्त कइल गइल जवना के कारण तत्काल के मुख्यमंत्री केशूभाई पटेल के खराब सेहत आ भुज के भूडोल के बाद उनके छवि में गिरावट रहल। जल्दिये मोदी बिधायक के रूप में चुन लिहल गइलें। मोदी के प्रशासन के 2002 के गुजरात दंगा में भूमिका होखे के बात कहल जाला,{{efn|2002 के गुजरात दंगा में तत्कालीन प्रशासन के भूमिका खातिर स्रोत संदर्भ<ref name="Bobbio"/><ref name="The Clash Within"/><ref name="Shani"/><ref name="Buncombe" /><ref name="Jaffrelot2013"/>}} या फिर दंगा करावे के आरोप भी लगावल जाला, हालाँकि कोर्ट के कौनों अइसन सबूत ना मिलल जेकरा आधार पर एक मामिला में मोदी के कौनों सजा दिहल जा सके।{{efn|2012 में न्यायालय कहलस कि तहकीकात में मोदी के खिलाफ कवनो सबूत ना मिलल।<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.com/news/world-asia-india-17664751|title=India Gujarat Chief Minister Modi cleared in riots case|publisher=BBC|date=10 April 2012|accessdate=17 February 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.thehindu.com/news/national/sit-finds-no-proof-against-modi-says-court/article3300175.ece|title=SIT finds no proof against Modi, says court|publisher=The Hindu|date=10 April 2012|accessdate=17 February 2017}}</ref>}} मुख्यमंत्री के रूप में गुजरात में आर्थिक बढ़ती के आगे रखे में उनके नीति के तारीफ कइल जाला,<ref>{{Cite news|url=http://www.nytimes.com/2012/02/16/world/asia/16iht-letter16.html|title=Shaking Off the Horror of the Past in India|last=Joseph|first=Manu|date=15 February 2012|work=The New York Times|access-date=19 May 2017|issn=0362-4331}}</ref> जबकि सेहत-सुबिधा, आ शिक्षा के बिकास के आगे बढ़ावे के मामिला में आ गरीबी दूर करे में बिफल रहे खातिर उनके सरकार के आलोचना होले।{{efn|मानवीय बिकास में बिफल रहे के बात कहे वाला स्रोत-संदर्भ।<ref name="Buncombe" /><ref name="Jaffrelot2013"/>}}
मोदी 2014 के आम चुनाव में भाजपा के अगुआई कइलेन आ पार्टी लोकसभा में बहुमत से आइल। कौनों पार्टी के 1984 के बाद से पूर्ण बहुमत पहिली बेर मिलल बा। मोदी खुद बनारस लोक सभा सीट से चुनल गइलें। परधानमंत्री बनले के बाद से मोदी प्रशासन के कोसिस रहल बा कि देस में बिदेसी डाइरेक्ट निवेश के बढ़ावा दिहल जाय, मूलभूत संरचना पर खरच ढेर कइल जाय, आ स्वास्थ्य आ सामाजिक कल्याण के ऊपर होखे वाला खर्चा में कटौती कइल जाय। मोदी के सारकार द्वारा ब्यूरोक्रेसी के दक्षता बढ़ावे आ आ सेंट्रलाइज हो चुकल पावर के छितरावे के कोसिस में योजना आयोग के भंग क दिहल गइल बा। इनके द्वारा देस भर में हाई-प्रोफाइल सफाई अभियान चलावल गइल बा आ पर्यावरण आ मजूरी संबंधी कानून के कमजोर भा खतम क दिहल गइल बा। मोदी के देस के राजीनीत के दक्खिनपंथी राजनीति के तरफ ओरमावे खातिर इंजीनियरी करे के क्रेडिट दिहल जाला आ इनके हिंदू राष्ट्रवादी बिसवास आ गुजरात दंगा में भूमिका के ले के देस में आ देस के बाहर बिबादास्पद छवी बा; एह दुनों बात के, सामाजिक भेदभाव वाला एजेंडा रखे वाला ब्यक्ति होखे के सबूत के तौर पर भी प्रस्तुत कइल जाला।{{efn|बिबादास्पद भूमिका के चर्चा संबंधी स्रोत-संदर्भ<ref name="Buncombe">{{cite news |title=A rebirth dogged by controversy |first=Andrew|last=Buncombe |url=http://www.independent.co.uk/news/world/asia/a-rebirth-dogged-by-controversy-2357157.html |work=The Independent |date=19 September 2011 |accessdate=10 अक्टूबर 2012 |location=London}}</ref><ref>{{cite book |last=Menon |first=Kalyani Devaki|title=Everyday Nationalism: Women of the Hindu Right in India |year=2012 |publisher=The University of Pennsylvania Press |isbn=978-0-8122-2234-0 |page=26 |quote=Yet, months after this violent pogrom against Muslims, the Hindu nationalist chief minister of Gujarat, Narendra Modi, went to the polls and won a resounding victory}}</ref><ref>{{cite book|last=Mishra |first=Pankaj |title=Perspectives on Modern South Asia: A Reader in Culture, History, and Representation|date=अप्रैल 2011|publisher=Wiley-Blackwell |isbn=978-1-4051-0062-5|page=188|editor-first=Kamala |editor-last=Visweswaran|quote=The chief minister of Gujarat, a young up-and-coming leader of the Hindu nationalists called Narendra Modi, quoted Isaac Newton to explain the killings of Muslims. "Every action", he said, "has an equal and opposite reaction."}}</ref><ref name="Stepan" /><ref name="Ganguly 2014" /><ref name="CBC">{{cite news|title=Indian PM Narendra Modi still mired in controversy, says expert|publisher=[[Canadian Broadcasting Corporation]]|date=16 April 2015|accessdate=17 February 2017|url=http://www.cbc.ca/news/canada/british-columbia/indian-pm-narendra-modi-still-mired-in-controversy-says-expert-1.3036836}}</ref><ref>{{cite news |title=Edgy Indian state election going down to the wire |first=Rupam Jain|last=Nair |url=https://www.reuters.com/article/2007/12/12/us-india-state-poll-idUSDEL17441120071212 |agency=[[Reuters]] |date=12 December 2007 |accessdate=10 अक्टूबर 2012}}</ref><ref name="Robinson">{{cite news |title=India's Voters Torn Over Politician |first=Simon|last=Robinson |url=http://content.time.com/time/world/article/0,8599,1693370,00.html |journal=[[Time Magazine]] |date=11 December 2007 |accessdate=10 अक्टूबर 2012}}</ref><ref name="Burke">{{cite news |title=Gujarat leader Narendra Modi grilled for 10 hours at massacre inquiry |first1=Jason|last1=Burke |authorlink=Jason Burke |url=https://www.theguardian.com/world/2010/mar/28/gujarat-narendra-modi-massacre-inquiry-india |newspaper=[[The Guardian]] |date=28 मार्च 2010 |accessdate=10 अक्टूबर 2012}}</ref>}}
{{clear}}
==सुरुआती जीवन आ शिक्षा==
नरेंद्र मोदी के जनम 17 सितंबर 1950 के एगो गुजराती परिवार में, मेहसाणा जिला (ओह समय के बांबे स्टेट, अब गुजरात) के वडनगर में भइल। बाबूजी दामोदरदास मूलचंद मोदी (c.1915 - 1989) आ महतारी हीराबेन मोदी (जनम c.1920) के छह गो में नरेंद्र मोदी तिसरा संतान रहलें।{{sfn|Marino|2014|pp=13, 15, 29–30, 74}} मोदी के परिवार मोध-घाँची-तेली समुदाय के हवे,<ref>{{Cite news|url=http://www.dnaindia.com/india/report-narendra-modi-belongs-to-modh-ghanchi-caste-which-was-added-to-obcs-categories-in-1994-says-gujarat-government-1986389|title=Narendra Modi belongs to Modh-Ghanchi caste, which was added to OBCs categories in 1994, says Gujarat government {{!}} Latest News & Updates at Daily News & Analysis|date=9 May 2014|work=dna|access-date=19 May 2017|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://indianexpress.com/article/india/india-news-india/pm-modi-brother-asks-teli-community-to-adopt-modi-prefix-4386125/|title=PM Modi's brother asks Teli community to adopt 'Modi' prefix|date=20 November 2016|work=The Indian Express|access-date=19 May 2017|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://timesofindia.indiatimes.com/city/ahmedabad/Modi-is-a-Teli-Ghanchi-OBC-BJP/articleshow/34084111.cms|title='Modi is a Teli-Ghanchi OBC': BJP - Times of India|work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया|access-date=19 May 2017}}</ref> जेकरा के सरकारी तौर पर अन्य पिछड़ा वर्ग (ओबीसी) में गिनल जाला।<ref name=" TOI Modh-Ghanchi-Teli">{{cite news|url=http://timesofindia.indiatimes.com/city/ahmedabad/Modi-is-a-Teli-Ghanchi-OBC-BJP/articleshow/34084111.cms|title= 'Modi is a Teli-Ghanchi OBC': BJP|work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया|date=23 April 2014|accessdate=17 February 2017}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.business-standard.com/article/opinion/the-office-of-prime-minister-a-largely-north-indian-upper-caste-hindu-affair-114050700846_1.html|title=The office of Prime Minister: A largely north Indian upper-caste, Hindu affair|last=Ghai|first=Rajat|date=7 May 2014|work=Business Standard India|access-date=19 May 2017}}</ref>
लरिकाईं में मोदी वडनगर रेलवे टीशन पर चाय बेचे में अपने बाबूजी के मदद करें, बाद में अपना भाई के साथे खुद के छाया के दुकान बस अड्डा के लगे चलवलें।<ref>{{Cite news|url=http://www.oneindia.com/international/i-have-special-association-with-tea-modi-tells-lankan-tamils-2433622.html|title='I have a special association with tea', Modi tells Lankan Tamils|work=www.oneindia.com|access-date=19 May 2017|language=en}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://books.google.co.in/books?id=ALWaDAAAQBAJ&lpg=PA1&pg=PA20#v=onepage&q&f=false|title=High School Essays|last=Sinha|first=N. C.|publisher=|year=|isbn=978-93-5186-604-6|location=|pages=20|language=en}}</ref> मोदी साल 1967 में वडनगर से इंटर के इम्तिहान पास कइलें, जहाँ उनके एगो अध्यापक औसत दर्जा के बिद्यार्थी आ बाद-बिबाद में रूचि रखे वाला आ थियेटर में लगाव रखे वाला बिद्यार्थी के रूप में बतवलें।<ref name="Jose Caravan">{{cite news|url=http://www.caravanmagazine.in/reportage/emperor-uncrowned?page=1,1|title=The Emperor Uncrowned|last=Jose|first=Vinod K.|date=1 मार्च 2012|work=The Caravan|pages=2–4|authorlink=Vinod Jose|accessdate=11 April 2013}}</ref> बाद-बिबाद प्रतियोगिता में मोदी के कुशलता उनके संघे पढ़े वाला बिद्यार्थी आ उनके मास्टर साहब लोग चिन्हित कइल।{{sfn|Marino|2014|p=16}} मोदी नाटकन (थियेटरन) में बहुत बिसाल व्यक्तित्व (लार्जर-देन-लाइफ) वाला किरदार निभावल पसंद करें जे उनके राजनीतिक कैरियर में भी झलके ला।{{sfn|Mukhopadhyay|2013|p=82}}<ref>{{cite news |url=http://www.newkerala.com/news/2014/fullnews-24257.html |title=Modi's life dominates publishing space (Election Special) |work=New Kerala |date=14 मार्च 2014 |accessdate=4 April 2014}}</ref>
आठ बरिस के उमिर में मोदी के राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघ (आरएसएस) के बारे में मालुम भइल आ ऊ लोकल शाखा में जाए सुरू कइलेन। एकरे बाद मोदी लक्ष्मणराव इनामदार, जिनके वकील साहब के नाँव से जानल जाय, मिलने आ उहे इनका के बालस्वयंसेवक बनवलें आ इनके राजनीतिक अभिभावक बनलें।{{sfn|Marino|2014 |p=24}} आरएसएस में अपना शिक्षा के दौरान मोदी वसंत गजेंद्रगाडकर आ नाथालाल जघड़ा से मिललें जे लोग भारतीय जनसंघ के नेता आ 1980 में भारतीय जनता पार्टी के गुजरात इकाई के संस्थापक सदस्य रहल लोग।<ref name="Pathak TNN" /> पढ़ाई के दौरान लरिकाईंये में इनके बियाह जसोदाबेन नरेंद्रभाई मोदी से तय हो गइल जेकरा के मोदी ना स्वीकार कइलें {{sfn|Marino|2014|p=21}} आ एही कारन उपजल पारिवारिक तनाव के कारन 1967 में घर छोड़ देवे के फैसला कइलें।{{sfn|Marino|2014|pp=22–23}}
एकरे बाद मोदी दू साल उत्तर भारत आ पूर्वोत्तर भारत के जगह-जगह घुमलें, कवना-कवना जगह गइलें आ रहलें एकरे बारे में बहुत बिबरन ना मिले ला।{{sfn|Marino|2014|p=25}} अपना इंटरभ्यू में मोदी, स्वामी विवेकानंद के स्थापित बेलूर मठ (कलकत्ता लगे), एकरे बाद अल्मोड़ा के अद्वैत आश्रम आ रामकृष्ण मिशन, राजकोट जाए के बात कहले बाने। एह में से हर जगह कुछे दिन खातिर रह पवलें काहें कि उनके कॉलेज के शिक्षा अभिन पूरा ना भइल रहल।{{sfn|Marino|2014|pp=30–33}}{{sfn|Mukhopadhyay|2013|pp=128–129}}<ref>{{cite news|url=http://articles.economictimes.indiatimes.com/2014-05-26/news/50099180_1_narendra-modi-swami-vivekananda-belurmath|title=Narendra Modi invited to Ramakrishna Mission's headquarter in Belurmath|work=[[The Economic Times]] |date=26 मई 2014|accessdate=17 अक्टूबर 2014}}</ref> विवेकानंद के इनके जीवन पर बहुत परभाव बतावल जाला।<ref name=ts0716>{{cite news |title=The tale of two Narendras: Narendra Modi and Swami Vivekananda |url=http://www.thestatesman.com/india/the-tale-of-two-narendras-narendra-modi-and-swami-vivekananda-152114.html|work=[[दि स्टेट्समैन]] |date=5 जुलाई 2016|accessdate=17 फरवरी 2017}}</ref>
1968 के गर्मी के सुरुआत में मोदी बेलूर मठ चहुँपलें बाकी इहाँ से वापस लवटा दिहल गइलें, जेकरा बाद कलकत्ता पच्छिम बंगाल आ आसाम में घूमलें, सिलीगुड़ी आ गौहाटी में रुकलें।{{sfn|Marino|2014|p=26}} मोदी अल्मोड़ा के रामकृष्ण आश्रम चहुँपलें आ एहू जा उनके ना लिहल गइल, एकरे बाद दिल्ली राजस्थान होखत वापस 1968–69 में गुजरात लवट अइलें।{{sfn|Marino|2014|p=27}} 1969 के अंत में या फिर 1970 के सुरुआत में मोदी कुछ दिन खातिर वडनगर अइलें आ एकरा बाद अहमदाबाद चल गइलें।{{sfn|Marino|2014|pp=28–29}} इहँवा मोदी अपने रिश्तेदार के इहाँ, गुजरात राज्य परिवहन कारपोरेशन के कैंटीन में काम करे लगलें।{{sfn|Mukhopadhyay|2013|p=131}}{{sfn|Mukhopadhyay|2013|p=138}}
अहमदाबाद में मोदी दोबारा इनामदार से दोबारा मिललें जे ओह समय शहर के हेगडेवार भवन (शहर के आरएसएस मुख्यालय) में रहलें।<ref name="vakilsaheb">{{cite web|last=Unnithan|first=Sandeep|title=The man behind Modi: Lakshmanrao Inamdar|url=http://indiatoday.intoday.in/story/narendra-modi-lakshmanrao-inamdar-rss/1/359926.html|work=India Today |location=Ahmedabad |year=2014 |accessdate=22 May 2014}}</ref><ref name="livemint-modi-growth">{{cite web|last=Mukhopadhyay|first=Nilanjan|title=Narendra Modi: The making of the political leader|url=http://www.livemint.com/Politics/9NIOOTsZCFWnuFX5OO9XNL/Narendra-Modi-The-making-of-the-political-leader.html |year=2014 |accessdate=22 May 2014}}</ref>{{sfn | Marino | 2014 |p=35}} 1971 के भारत-पाक लड़ाई के बाद मोदी अपना चाचा के साथे काम कइल छोड़ के पूरा टाइम खातिर आरएसएस के प्रचारक बन गइलें{{sfn|Mukhopadhyay|2013|p=138}} आ इनामदार के मातहत काम करे लगलें।{{sfn|Marino|2014|pp=35–40}} लड़ाई के कुछे दिन पहिले मोदी भारत सरकार के खिलाफ एगो शांतिपूर्ण धरना-परदर्शन में हिस्सा लिहलें जेकरा खातिर उनके गिरफ्तार कइल गइल रहे; इहे कारन बतावल जाला कि इनामदार इनके सिखावे-पढ़ावे खातिर बीछलें।{{sfn|Marino|2014|pp=35–40}} कई साल बाद 2001 में इनामदार के जीवनी छपल जेह में मोदी सहायक लेखक रहलें।<ref>{{cite news |title=Mentoring Modi |first=Prateek |last=Goyal |date=18 May 2014 |url=http://www.punemirror.in/pune/cover-story/Mentoring-Modi/articleshow/35270364.cms |work=Pune Mirror |accessdate=21 जून 2015}}</ref> साल 1978 में मोदी राजनीतिशास्त्र में बीए कइलें,<ref>{{cite news|url=http://indiatoday.intoday.in/story/narendra-modi-degree-controversy-delhi-university-rti/1/903745.html |title=Narendra Modi degree row: DU college says it has no data of students passing out in 1978|work=[[India Today]] |accessdate=9 जून 2017}}</ref> दिल्ली विश्वविद्यालय के पत्राचार माध्यम से,<ref name="IT13092013" />{{sfn | Marino | 2014 |p=48}} आ थर्ड डिवीजन पास भइलें।<ref>{{cite news|url=http://www.thehindu.com/news/cities/Delhi/Narendra-Modi%E2%80%99s-degree-%E2%80%98authentic%E2%80%99-Delhi-University-Registrar-Tarun-Das/article14311846.ece |title=Narendra Modi’s degree ‘authentic’: Delhi University Registrar Tarun Das|work=[[The Hindu]] |accessdate=9 जून 2017}}</ref> पाँच बरिस बाद, 1982 में, गुजरात विश्वविद्यालय से राजनीति बिज्ञान में एमए के डिग्री लिहलें।<ref>{{cite web|last=Avasthi|first=Yogesh|url=http://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/globetrotting-pm-modi-was-weakest-in-international-relations/articleshow/52200607.cms|title=Globetrotting PM Modi was weakest in 'International Relations'|accessdate=17 February 2017}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.hindustantimes.com/india-news/modi-proves-to-be-an-astute-strategist/article1-264941.aspx |title=Modi proves to be an astute strategist |work=Hindustan Times |date=23 December 2007 |accessdate=17 April 2014}}</ref>
==टीका-टिप्पणी==
<references group="नोट"/>
==संदर्भ==
{{Reflist|30em}}
==बाहरी कड़ी==
{{Commons category|Narendra Modi}}
;ऑफिशियल
* [http://pmindia.gov.in/en/ Official website (Prime Minister's office)]
* {{Official website|http://www.narendramodi.in}} (personal)
* [http://www.bjp.org/leadership/shri-narendra-modi Official page on Bharatiya Janata Party's website]
{{s-start}}
{{s-off}}
{{s-bef|before=केशुभाई पटेल}}
{{s-ttl|title=गुजरात के मुख्यमंत्री|years=2001–2014}}
{{s-aft|after=आनंदीबेन पटेल}}
|-
{{s-bef|before=[[मनमोहन सिंह]]}}
{{s-ttl|title=[[भारत के प्रधानमंत्री]]|years=2014–वर्तमान}}
{{s-inc}}
|-
{{s-par|in-lwr}}
{{s-bef|before=[[मुरली मनोहर जोशी]]}}
{{s-ttl|title=लोकसभा सांसद<br />बनारस से|years=2014–वर्तमान}}
{{s-inc}}
{{s-end}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:1950 में जनम]]
[[श्रेणी:16वीं लोकसभा के सदस्य]]
[[श्रेणी:गुजराती लोग]]
[[श्रेणी:जियत लोग]]
[[श्रेणी:उत्तर प्रदेश से लोकसभा सांसद]]
[[श्रेणी:नरेंद्र मोदी|*]]
[[श्रेणी:भारत के परधानमंत्री]]
4z2fu7sqv088byiiasc7bpifwm8wy6c
एस्वातीनी
0
11350
724518
721649
2022-08-21T15:36:51Z
Bestoernesto
8776
corr
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|26|30|S|31|30|E|display=title}}
{{Infobox country
| conventional_long_name = किंगडम ऑफ़ एस्वातीनी<br />Kingdom of Eswatini
| common_name = Eswatini
| native_name = ''Umbuso weSwatini'' (स्वाज़ी भाषा)
| image_flag = Flag of Eswatini.svg
| image_coat =Coat of arms of Eswatini.svg
| national_motto =''Siyinqaba''<br /><small> (सीस्वती: '' हम किले हैं '')</small>
| national_anthem ="Nkulunkulu Mnikati wetibusiso temaSwati (हे भगवान, स्वाजी के आशीर्वाद का सबसे अच्छा)"<br />[[File:National anthem of the Kingdom of Eswatini.ogg|200px]]
| image_map = Location Eswatini AU Africa.svg
| map_caption = {{map caption |countryprefix= |location_color=dark blue |region=Africa |region_color=dark grey |subregion=the [[African Union]] |subregion_color=light blue}}
| capital = [[Mbabane]] (executive)<br/>[[Lobamba]] (legislative)
| largest_city = [[Mbabane]]
| area_km2 = 17,364
| area_rank = 153rd <!-- Area rank should match [[List of countries and dependencies by area]] -->
| area_sq_mi = 6,704 <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
| percent_water = 0.9
| population_estimate = {{UN_Population|Swaziland}}{{UN_Population|ref}}
| population_census = 1,018,445
| population_estimate_year = {{UN_Population|Year}}
| population_estimate_rank = 154th
| population_census_year = 2007
| population_density_km2 = 68.2
| population_density_sq_mi = 176.8 <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
| population_density_rank = 135th
| GDP_PPP = $11.352 billion<ref name="imf2">{{cite web |url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=39&pr.y=15&sy=2017&ey=2021&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=734&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC%2CLP&grp=0&a=|title=Swaziland |publisher=International Monetary Fund }}</ref>
| GDP_PPP_year = 2017
| GDP_PPP_rank =
| GDP_PPP_per_capita = $9,896<ref name=imf2/>
| GDP_PPP_per_capita_rank =
| GDP_nominal = $3.938 billion<ref name=imf2/>
| GDP_nominal_year = 2017
| GDP_nominal_per_capita = $3,432<ref name=imf2/>
| Gini = 49.5 <!-- number only -->
| Gini_year = 2015
| Gini_change = decrease <!--increase/decrease/steady-->
| Gini_ref = <ref name="wb-gini">{{cite web |url=http://documents.worldbank.org/curated/en/2014/10/20405098/swaziland-country-partnership-strategy-fy2015-2018 |title=Swaziland – Country partnership strategy FY2015-2018 |publisher=World Bank |accessdate=8 मार्च 2015}}</ref>
| Gini_rank =
| HDI = 0.541 <!--number only-->
| HDI_year = 2015 <!--Please use the year to which the data refers, not the publication year-->
| HDI_change = steady <!--increase/decrease/steady-->
| HDI_ref = <ref name="HDI">{{cite web|url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf|title=2016 Human Development Report|year=2016|accessdate=21 मार्च 2017|publisher=United Nations Development Programme}}</ref>
| HDI_rank = 148th
| currency =
| time_zone = [[दक्खिन अफिरकी मानक समय|SAST]]
| utc_offset = +2
| utc_offset_DST =
| time_zone_DST =
| drives_on = बायें
| calling_code = +268
| cctld = .sz
| area_magnitude = 1 E10
| country_code = SZ, SWZ, 748
}}
'''एस्वातीनी''', बीआईएस 2018 '''स्वाज़ीलैण्ड''', आधिकारिक नाम '''किंगडम ऑफ़ एस्वातीनी''' (अंग्रेज़ी: Kingdom of Eswatini), अफ़्रीका महादीप में एगो देस बा एकर राजधानी हवे
[[File:Eswatini Regions map.png|400px]]
{{Clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
[[श्रेणी:अफिरका के देस]]
[[श्रेणी:यूनाइटेड नेशंस के सदस्य देस]]
[[श्रेणी:दक्खिनी अफिरकी देस]]
{{अफिरका-भू-आधार}}
mmhl5x7sqz01kv3yz63rp6jeoiqkeoy
स्टैच्यू ऑफ लिबर्टी
0
33764
724516
645115
2022-08-21T13:10:47Z
2409:4064:2D82:2053:854D:3D4:E2F6:7C12
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox historic site
| name = {{unbulleted list|Statue of Liberty|''Liberty Enlightening the World''}}
| image = Statue of Liberty 7.jpg
| caption =
| location = [[Liberty Island]]<br />[[Manhattan]], New York City,<br />New York,<ref name="NPS StLi" /> U.S.
| coordinates = {{coord|40|41|21|N|74|2|40|W|region:US-NY_type:landmark_scale:5000|display=inline,title}}
| locmapin = New York City#New York#USA
| map_caption = Location of Statue of Liberty in [[New York Harbor]] in New York City
| height =
{{plainlist |
* Height of copper statue (to torch): {{convert|151|ft|1|in|0|abbr=off|sp=us}}
* From ground level to torch: {{convert|305|ft|1|in|0|abbr=off|sp=us}}
}}
| beginning_label = Dedicated
| beginning_date = October 28, 1886
| restored = 1938, 1984–1986, 2011–2012
| sculptor = [[Frédéric Auguste Bartholdi]]
| visitation_num = 3.2 million
| visitation_year = 2009
| visitation_ref =<ref name="Schneiderman 2010-06-28" />
| governing_body = U.S. [[National Park Service]]
| designation1 = WHS
| designation1_date = [[List of World Heritage Sites by year of inscription#1984 (8th session)|1984]] <small>(8th [[World Heritage Committee|session]])</small>
| designation1_type = Cultural
| designation1_criteria = i, vi
| designation1_number = [http://whc.unesco.org/en/list/307 307]
| designation1_free1name = State Party
| designation1_free1value = United States
| designation1_free2name = Region
| designation1_free2value = [[List of World Heritage Sites in North America|Europe and North America]]
| designation2 = NMON
| designation2_date = October 15, 1924
| designation2_free1name = Designated by
| designation2_free1value = President [[Calvin Coolidge]]<ref name="NPS monuments" />
| designation3 = NRHP
| designation3_offname = [[Statue of Liberty National Monument, Ellis Island and Liberty Island]]
| designation3_date = October 15, 1966<ref name="NPS 2994 p502" />
| designation3_number = 66000058
| designation4 = New Jersey Register of Historic Places
| designation4_date = May 27, 1971
| designation4_number = 1535<ref name=NJRHP>{{cite web |title=New Jersey and National Registers of Historic Places – Hudson County |url=http://www.nj.gov/dep/hpo/1identify/nrsr_lists.htm |publisher=[[New Jersey Department of Environmental Protection]] – Historic Preservation Office |page= |date= |accessdate=अगस्त 2, 2014}}</ref>
| designation5 = NYC Landmark
| designation5_date = September 14, 1976<ref name="neighborhoodpreservationcenter" />
| designation5_type = Individual
| website = [https://www.nps.gov/stli Statue of Liberty National Monument]
}}
'''स्टैच्यू ऑफ लिबर्टी आ आजादी के मुरती''' अमेरिका के [[न्यूयॉर्क]] बंदरगाह के इलाका में [[लिबर्टी दीप]] पर मौजूद एगो बिसाल मुरती बाटे।
{{clear}}
{{बिल्डिंग-आधार}}
[[श्रेणी:न्यू यॉर्क (राज्य)]]
nvqujf7pkq0jstit26gc7z0687lny7g
सनातनी
0
54950
724543
545363
2022-08-22T09:33:17Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
/* सनातन धर्म */
wikitext
text/x-wiki
{{Hinduism}}
'''सनातनी''' शब्द के इस्तेमाल भारतीय उपमहादीप में दू प्रमुख अरथ में होखे ला - ओह '''लोग''' खाती जे अपना के [[#सनातन धर्म|सनातन धर्म]] के माने वाला कहे ला, आ कबो-कबो खुद सनातन धर्म खाती भी जे [[हिंदू धर्म]] के एगो '''रूढ़िवादी शाखा''' भा मत हवे।
एह शब्द के उत्पत्ती के बारे में मानल जाला कि परंपरावादी हिंदू लोग अपना धरम खाती "हिंदू" शब्द के इस्तेमाल से बचे खाती एह शब्द के इस्तेमाल शुरू कइल, काहें से कि "हिंदू" शब्द संस्कृत मूल के ना मानल जाला बलुक बिदेसी शब्द मानल जाला। हिंदू धरम के दू भाग में बिभाजन, मध्य काल के संत लोग द्वारा बिबिध ब्याख्या आ ओकरे बाद के जमाना में भइल हिंदू धर्म सुधार के परिणाम के कारण बनल शाखा भा मत सभ से पुराना जमाना के चलल आ रहल परंपरागत रीति-रिवाज वाला शाखा के अलगा करे खाती भी कइल जाला; एह बिभाजन में परंपरागत मत के सनातनी आ बाद वाला सभ के समाजी शाखा के रूप में देखल जाला। हालाँकि, दक्खिन भारत में शैव, वैष्णव आ शाक्त के बिभाजन प्रमुख रूप से स्वीकार कइल जाला, उत्तर भारत में सनातनी आ समाजी के बिभाजन प्रबल रूप लिहलस जेह में बाकी के ऊपर बतावल बिभाजन सभ के आपस में घालमेल हो गइल। कुछ बिद्वान लोग एकरा के ईसाई धर्म के कैथोलिक आ प्रोटेस्टेंट रुपी बिभाजन से भी तुलना करे ला।
==सनातन धर्म==
{{anchor|सनातन धर्म}}
'''[[सनातन धर्म]]''' के शाब्दिक अरथ होला "हमेसा से चलल आइल धर्म" भा "जेकर आदि-अंत न होखे"। ई शब्द अब अधिकतर हिंदू धर्म खाती इस्तेमाल होला। एह शब्द के प्रस्ताव हिंदू धर्म खाती एह कारण कइल बतावल जाला काहें कि "हिंदू"शब्द भारतीय उत्पत्ती के ना हवे बलुक बिदेसी (फ़ारसी/ईरानी) शब्द हवे।<ref name="ref70cumez">{{Citation | title=Gods in the global village: the world's religions in sociological perspective | author=Lester R. Kurtz | publisher=Pine Forge Press, 2007 | isbn=9781412927154 | url=https://books.google.com/books?id=7dEAk-C3hdwC | quote=''... Hinduism — or Sanatana Dharma, as some believers prefer to call it — is askewed now in religious tradition and the remenants of the Truth of it is what is being talked about here. It now encompass layers of complex deposits from many different cultures over the centuries. Its remarkable diversity and doctrinal tolerance ...''| year=2007 }}</ref> एह शब्दावली के इस्तेमाल हिंदू धर्म सुधार के दौरान भी ब्यापक भइल जेह में परंपरावादी लोग अपना मूल धर्म खाती ई गैर फ़ारसी आ भारतीय नाँव बीछल।<ref name = san>The Concise Oxford Dictionary of World Religions. Ed. John Bowker. Oxford University Press, 2000</ref><ref>J. Zavos, ''Defending Hindu Tradition: Sanatana Dharma as a Symbol of Orthodoxy in Colonial India'', Religion (Academic Press), Volume 31, Number 2, April 2001, pp. 109-123; see also R. D. Baird, "Swami Bhaktivedanta and the Encounter with Religions", ''Modern Indian Responses to Religious Pluralism'', edited by Harold Coward, State University of New York Press, 1987)</ref>
वर्तमान इस्तेमाल में ''सनातन धर्म'' के इस्तमाल "रूढ़िवादी" भा ''परंपरावादी'' ("शाश्वत") के अरथ में कइल जाला जेकर मकसद हिंदू धर्म सुधार के आंदोलन सभ (जइसे आर्य समाज, राधा स्वामी संप्रदाय, रामकृष्ण मिशन इत्यादि) के बाद भइल बदलाव से पुराना परंपरा सभ के अलगा करे खाती हवे।<ref name="ref48zupul">{{Citation | title=Folk, Volumes 36-37 | author=Dansk etnografisk forening | publisher=Dansk etnografisk forening, 1995 | isbn= | url=https://books.google.com/books?id=qM9KAAAAYAAJ | quote=''... The Arya Samaj and their activities can be understood as representing a cultural revivalist movement ... the orthodox Hindus, the Sanatanis, who supported and protected Sanatan Dharm (eternal religion) ...''| year=1995 }}</ref><ref name="ref55micac">{{Citation | title=Religion and politics in India: a study of the role of Arya Samaj | author=Anupama Arya | publisher=K.K. Publications, 2001 | isbn= | url=https://books.google.com/books?id=h4bXAAAAMAAJ | quote=''... the Samaj is opposed to idol worship which is practised in the traditional Sanatan Dharma of Hindu ... difference between the Arya Samaj and those movements was that the former was a revivalist and a fundamentalist movement ...''| year=2001 }}</ref><ref name="ref97dizel">{{Citation | title=One lifetime, many lives: the experience of modern Hindu hagiography | author=Robin Rinehart | publisher=Oxford University Press US, 1999 | isbn=9780788505553 | url=https://books.google.com/books?id=uF_ygz1CLHIC | quote=''... the Lahore Sanatana Dharma Sabha [society for the eternal dharma], which was an organization dedicated to preserving what it considered the true Hindu tradition against the onslaught of reform and revival groups ...''| year=1999 }}</ref>
एह शब्द ''धर्म सनातन'' के क्लासिकल संस्कृत साहित्य में भी आइल उद्धरण खोजल गइल बा, जइसे कि मनुस्मृति (4-138)<ref name="manusmriti2345">{{Citation | title=Manusmriti (4-138) | url= | quote=''... "Satyam bruyatpriyam bruyanna bruyatsatyamapriyam. Priyam cha nanrtam bruyadesa dharmah sanatanah." (अनुबाद: "Speak the truth, speak the truth that is pleasant. Do not speak the truth to manipulate. Do not speak falsely to please or flatter someone. This is the quality of the ''eternal dharma''") ...''}}</ref> में आ भागवत पुराण में,<ref name="bhagvatapurana2345">{{Citation|title=Bhagvata Purana|url=https://www.vedabase.com/en/sb/8/14/4|quote=''... "At the end of each cycle of four yugas, the rishis, through their asceticism, saw the collections of srutis swallowed up by time, after which the ''eternal dharma'' (was re-established). (Srimad Bhagavatam 8.14.4)}}</ref><ref name="patton1234">''Authority, Anxiety, and Canon'' By Laurie L. Patton, P. 103.</ref> जहाँ एकर इस्तेमाल "[[ब्रह्मांड|ब्रह्मांडी ब्यवस्था]]" के रूप में भइल बा।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
{{हिंदू धर्म बिसय}}
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
9t0mthotakf85tezjn0sijs75mrqmhq
724544
724543
2022-08-22T09:33:50Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
{{Hinduism}}
'''सनातनी''' शब्द के इस्तेमाल भारतीय उपमहादीप में दू प्रमुख अरथ में होखे ला - ओह '''लोग''' खाती जे अपना के [[सनातन धर्म|सनातन धर्म]] के माने वाला कहे ला, आ कबो-कबो खुद सनातन धर्म खाती भी जे [[हिंदू धर्म]] के एगो '''रूढ़िवादी शाखा''' भा मत हवे।
एह शब्द के उत्पत्ती के बारे में मानल जाला कि परंपरावादी हिंदू लोग अपना धरम खाती "हिंदू" शब्द के इस्तेमाल से बचे खाती एह शब्द के इस्तेमाल शुरू कइल, काहें से कि "हिंदू" शब्द संस्कृत मूल के ना मानल जाला बलुक बिदेसी शब्द मानल जाला। हिंदू धरम के दू भाग में बिभाजन, मध्य काल के संत लोग द्वारा बिबिध ब्याख्या आ ओकरे बाद के जमाना में भइल हिंदू धर्म सुधार के परिणाम के कारण बनल शाखा भा मत सभ से पुराना जमाना के चलल आ रहल परंपरागत रीति-रिवाज वाला शाखा के अलगा करे खाती भी कइल जाला; एह बिभाजन में परंपरागत मत के सनातनी आ बाद वाला सभ के समाजी शाखा के रूप में देखल जाला। हालाँकि, दक्खिन भारत में शैव, वैष्णव आ शाक्त के बिभाजन प्रमुख रूप से स्वीकार कइल जाला, उत्तर भारत में सनातनी आ समाजी के बिभाजन प्रबल रूप लिहलस जेह में बाकी के ऊपर बतावल बिभाजन सभ के आपस में घालमेल हो गइल। कुछ बिद्वान लोग एकरा के ईसाई धर्म के कैथोलिक आ प्रोटेस्टेंट रुपी बिभाजन से भी तुलना करे ला।
==सनातन धर्म==
{{anchor|सनातन धर्म}}
'''[[सनातन धर्म]]''' के शाब्दिक अरथ होला "हमेसा से चलल आइल धर्म" भा "जेकर आदि-अंत न होखे"। ई शब्द अब अधिकतर हिंदू धर्म खाती इस्तेमाल होला। एह शब्द के प्रस्ताव हिंदू धर्म खाती एह कारण कइल बतावल जाला काहें कि "हिंदू"शब्द भारतीय उत्पत्ती के ना हवे बलुक बिदेसी (फ़ारसी/ईरानी) शब्द हवे।<ref name="ref70cumez">{{Citation | title=Gods in the global village: the world's religions in sociological perspective | author=Lester R. Kurtz | publisher=Pine Forge Press, 2007 | isbn=9781412927154 | url=https://books.google.com/books?id=7dEAk-C3hdwC | quote=''... Hinduism — or Sanatana Dharma, as some believers prefer to call it — is askewed now in religious tradition and the remenants of the Truth of it is what is being talked about here. It now encompass layers of complex deposits from many different cultures over the centuries. Its remarkable diversity and doctrinal tolerance ...''| year=2007 }}</ref> एह शब्दावली के इस्तेमाल हिंदू धर्म सुधार के दौरान भी ब्यापक भइल जेह में परंपरावादी लोग अपना मूल धर्म खाती ई गैर फ़ारसी आ भारतीय नाँव बीछल।<ref name = san>The Concise Oxford Dictionary of World Religions. Ed. John Bowker. Oxford University Press, 2000</ref><ref>J. Zavos, ''Defending Hindu Tradition: Sanatana Dharma as a Symbol of Orthodoxy in Colonial India'', Religion (Academic Press), Volume 31, Number 2, April 2001, pp. 109-123; see also R. D. Baird, "Swami Bhaktivedanta and the Encounter with Religions", ''Modern Indian Responses to Religious Pluralism'', edited by Harold Coward, State University of New York Press, 1987)</ref>
वर्तमान इस्तेमाल में ''सनातन धर्म'' के इस्तमाल "रूढ़िवादी" भा ''परंपरावादी'' ("शाश्वत") के अरथ में कइल जाला जेकर मकसद हिंदू धर्म सुधार के आंदोलन सभ (जइसे आर्य समाज, राधा स्वामी संप्रदाय, रामकृष्ण मिशन इत्यादि) के बाद भइल बदलाव से पुराना परंपरा सभ के अलगा करे खाती हवे।<ref name="ref48zupul">{{Citation | title=Folk, Volumes 36-37 | author=Dansk etnografisk forening | publisher=Dansk etnografisk forening, 1995 | isbn= | url=https://books.google.com/books?id=qM9KAAAAYAAJ | quote=''... The Arya Samaj and their activities can be understood as representing a cultural revivalist movement ... the orthodox Hindus, the Sanatanis, who supported and protected Sanatan Dharm (eternal religion) ...''| year=1995 }}</ref><ref name="ref55micac">{{Citation | title=Religion and politics in India: a study of the role of Arya Samaj | author=Anupama Arya | publisher=K.K. Publications, 2001 | isbn= | url=https://books.google.com/books?id=h4bXAAAAMAAJ | quote=''... the Samaj is opposed to idol worship which is practised in the traditional Sanatan Dharma of Hindu ... difference between the Arya Samaj and those movements was that the former was a revivalist and a fundamentalist movement ...''| year=2001 }}</ref><ref name="ref97dizel">{{Citation | title=One lifetime, many lives: the experience of modern Hindu hagiography | author=Robin Rinehart | publisher=Oxford University Press US, 1999 | isbn=9780788505553 | url=https://books.google.com/books?id=uF_ygz1CLHIC | quote=''... the Lahore Sanatana Dharma Sabha [society for the eternal dharma], which was an organization dedicated to preserving what it considered the true Hindu tradition against the onslaught of reform and revival groups ...''| year=1999 }}</ref>
एह शब्द ''धर्म सनातन'' के क्लासिकल संस्कृत साहित्य में भी आइल उद्धरण खोजल गइल बा, जइसे कि मनुस्मृति (4-138)<ref name="manusmriti2345">{{Citation | title=Manusmriti (4-138) | url= | quote=''... "Satyam bruyatpriyam bruyanna bruyatsatyamapriyam. Priyam cha nanrtam bruyadesa dharmah sanatanah." (अनुबाद: "Speak the truth, speak the truth that is pleasant. Do not speak the truth to manipulate. Do not speak falsely to please or flatter someone. This is the quality of the ''eternal dharma''") ...''}}</ref> में आ भागवत पुराण में,<ref name="bhagvatapurana2345">{{Citation|title=Bhagvata Purana|url=https://www.vedabase.com/en/sb/8/14/4|quote=''... "At the end of each cycle of four yugas, the rishis, through their asceticism, saw the collections of srutis swallowed up by time, after which the ''eternal dharma'' (was re-established). (Srimad Bhagavatam 8.14.4)}}</ref><ref name="patton1234">''Authority, Anxiety, and Canon'' By Laurie L. Patton, P. 103.</ref> जहाँ एकर इस्तेमाल "[[ब्रह्मांड|ब्रह्मांडी ब्यवस्था]]" के रूप में भइल बा।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
{{हिंदू धर्म बिसय}}
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
3f7h5bl9741kzeb8kw2of0wxasto6kh
पटना तारामंडल
0
77395
724524
677842
2022-08-21T17:40:30Z
CommonsDelinker
94
Removing [[:c:File:Patna-planetarium.jpg|Patna-planetarium.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Didym|Didym]] because: [[:c:COM:VRT|No permission]] since 20 July 2022.
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox museum
|name = इंदिरा गांधी तारामंडल
|native_name = {{lang|bho|पटना तारामंडल}}
|image =
|imagesize = 200
|caption = इंदिरा गांधी तारामंडल
|map_type =
|map_caption = इंदिरा गांधी तारामंडल
|coordinates = {{coord|25.611|85.144|display=inline}}
|established = 20 जुलाई 1989
|dissolved =
|location = [[पटना]], [[बिहार]]
|type = तारामंडल <ref>http://www.aplf-planetariums.info/index.php?onglet=planetariums&menu=sheet_planetarium&filtre=1321</ref>
|visitors = 985,100 (2007)
|director = [http://dst.bih.nic.in Department of Science & Technology,Bihar Government]
|curator =
|publictransit =
|website =
}}
'''इंदिरा गांधी तारामंडल''' [[पटना]] मे एगो तारामंडल हटे, जेकरा 1989 मे बनावल चालू भइल रहल आ 11 करोड़ पइसा लाग के ई 1993 मे बनि के तेयार भइ गइल।
ई [[एशिया]] के सभ से बिसाल तारामंडल सभ मे एगो बाटे। एहिजा अनेक देसी भा बिदेसी जन घुरे आवेलन। एहिजा बिग्यान के बिसय प बहुते फिलिम धेखावल जाला। एहिजा परदर्शानियो लागेला जेकरा ढेर लोग देखे आवेला।
==सनर्भ==
nz4b6yy1yrwt8q4uirdzic80iw618ul
द बढ़ई
0
81792
724537
700043
2022-08-22T09:06:50Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox musical artist
| name = द बढ़ई
| image = Carpenters - Nixon - Office.png
| caption = Karen and Richard Carpenter at the White House, 1972
| image_size = 250
| landscape = yes
| background = group_or_band
| origin = [[Downey, California|Downey]], California
| genre = {{flatlist|
* [[Pop]]
* [[soft rock]]{{sfn|Talevski|2006|p=70}}{{sfn|Simpson|2011|p=61}}
* [[easy listening]]
}}
| years_active = 1968–83
| label = [[A&M Records]]
| associated_acts = {{flatlist|
* [[The Richard Carpenter Trio]]
* [[Spectrum]]
}}
| website = [http://www.carpentersofficial.com/ carpentersofficial.com]
| past_members = [[Richard Carpenter]]<br />[[Karen Carpenter]]
}}
'''द बढ़ई''' एगो [[अमेरिका|अमेरिकी]] [[रॉक बैंड]] हवे जेवन १९६८ में अस्थापित भइल रहे।
==संदर्भ==
{{Reflist}}
==बाहरी कड़ी==
{{Commons category|The Carpenters|द बढ़ई}}
{{संगीत-आधार}}
{{रॉक बैंड-आधार}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:रॉक बैंड]]
tvtgmt018ze3lzaluskbj1hlamqlps3
विकिपीडिया:आँकड़ा सभ/२०२२/अगस्त
4
86496
724526
724475
2022-08-21T19:21:31Z
NeechalBOT
7874
statistics
wikitext
text/x-wiki
<!--- stats starts--->{{प्रयोगकर्ता:Neechalkaran/statnotice}}{| class="wikitable sortable" style="width:90%"
|-
! Date(Time)
! Pages
! Articles
! Edits
! Users
! Files
! Activeusers
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१-८-२०२२
|Pages = 68966
|dPages = 7
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723136
|dEdits = 13
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 29616
|dUsers = 5
|Ausers = 38
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२-८-२०२२
|Pages = 68969
|dPages = 3
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723141
|dEdits = 5
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 29618
|dUsers = 2
|Ausers = 38
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =३-८-२०२२
|Pages = 68976
|dPages = 7
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723154
|dEdits = 13
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 29625
|dUsers = 7
|Ausers = 38
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =४-८-२०२२
|Pages = 68985
|dPages = 9
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723165
|dEdits = 11
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 29634
|dUsers = 9
|Ausers = 36
|dAusers = -2
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =५-८-२०२२
|Pages = 68990
|dPages = 5
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723174
|dEdits = 9
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 29638
|dUsers = 4
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =६-८-२०२२
|Pages = 69003
|dPages = 13
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723199
|dEdits = 25
|Files = 53
|dFiles = -1
|Users = 29649
|dUsers = 11
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =७-८-२०२२
|Pages = 69007
|dPages = 4
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723206
|dEdits = 7
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29652
|dUsers = 3
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =८-८-२०२२
|Pages = 69012
|dPages = 5
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723215
|dEdits = 9
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29657
|dUsers = 5
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =९-८-२०२२
|Pages = 69022
|dPages = 10
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723229
|dEdits = 14
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29666
|dUsers = 9
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१०-८-२०२२
|Pages = 69033
|dPages = 11
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723246
|dEdits = 17
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29675
|dUsers = 9
|Ausers = 35
|dAusers = -1
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =११-८-२०२२
|Pages = 69045
|dPages = 12
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723265
|dEdits = 19
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29685
|dUsers = 10
|Ausers = 35
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१२-८-२०२२
|Pages = 69047
|dPages = 2
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723272
|dEdits = 7
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29688
|dUsers = 3
|Ausers = 35
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१३-८-२०२२
|Pages = 69051
|dPages = 4
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723278
|dEdits = 6
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29692
|dUsers = 4
|Ausers = 36
|dAusers = 1
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१४-८-२०२२
|Pages = 69068
|dPages = 17
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723306
|dEdits = 28
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29708
|dUsers = 16
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१५-८-२०२२
|Pages = 69072
|dPages = 4
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723315
|dEdits = 9
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29712
|dUsers = 4
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१६-८-२०२२
|Pages = 69079
|dPages = 7
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723324
|dEdits = 9
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29719
|dUsers = 7
|Ausers = 34
|dAusers = -2
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१७-८-२०२२
|Pages = 69086
|dPages = 7
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723339
|dEdits = 15
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29726
|dUsers = 7
|Ausers = 34
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१८-८-२०२२
|Pages = 69094
|dPages = 8
|Articles = 8009
|dArticles = 0
|Edits = 723351
|dEdits = 12
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29734
|dUsers = 8
|Ausers = 34
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१९-८-२०२२
|Pages = 69102
|dPages = 8
|Articles = 8010
|dArticles = 1
|Edits = 723372
|dEdits = 21
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29740
|dUsers = 6
|Ausers = 36
|dAusers = 2
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२०-८-२०२२
|Pages = 69114
|dPages = 12
|Articles = 8009
|dArticles = -1
|Edits = 723393
|dEdits = 21
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29752
|dUsers = 12
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२१-८-२०२२
|Pages = 69127
|dPages = 13
|Articles = 8010
|dArticles = 1
|Edits = 723444
|dEdits = 51
|Files = 53
|dFiles = 0
|Users = 29756
|dUsers = 4
|Ausers = 36
|dAusers = 0
}}
<!---Place new stats here--->
|}
<!--- stats ends--->
0lk5f2p8hjt7iuf2spl4xgxhehh0o10
प्रयोगकर्ता वार्ता:Balliakhabar
3
86661
724517
2022-08-21T14:32:24Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 14:32, 21 अगस्त 2022 (UTC)
3n9lgnzrlwx0zy8ey8favd5l7yi04fk
प्रयोगकर्ता वार्ता:Sushant Kumar sisodiya
3
86662
724525
2022-08-21T18:50:23Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 18:50, 21 अगस्त 2022 (UTC)
ipboz2wy3b305x9czjeb6qz6ivl8klw
प्रयोगकर्ता वार्ता:ᱵᱤᱨᱢᱚᱞ
3
86663
724527
2022-08-22T07:05:09Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 07:05, 22 अगस्त 2022 (UTC)
gonkooceydwdob6co7igzupnydak365
प्रयोगकर्ता वार्ता:Gyani Lakhvinder Singh Vedanti
3
86664
724528
2022-08-22T07:26:46Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 07:26, 22 अगस्त 2022 (UTC)
bvv3itxzk2u2o0jij1bbr4kjk3745px
लोहार वंश
0
86665
724531
2022-08-22T08:46:19Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
पन्ना बनावल गइल "लोहार वंश आ लोहार राजवंश भारत के एगो राजवंश रहे जवन १००३ से १३२० ई. तक कश्मीर पर राज कइलस। १२वीं सदी में कलहना द्वारा रचित राजतरंगिणी के अनुसार एह वंश के शासक खास रहले..." के साथ
wikitext
text/x-wiki
लोहार वंश आ लोहार राजवंश भारत के एगो राजवंश रहे जवन १००३ से १३२० ई. तक कश्मीर पर राज कइलस। १२वीं सदी में कलहना द्वारा रचित राजतरंगिणी के अनुसार एह वंश के शासक खास रहलें।
4bd5gz6u6v489xw23dr5a1y45jpk7y7
724532
724531
2022-08-22T08:46:54Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
'''लोहार वंश आ लोहार राजवंश''' भारत के एगो राजवंश रहे जवन १००३ से १३२० ई. तक कश्मीर पर राज कइलस। १२वीं सदी में कलहना द्वारा रचित राजतरंगिणी के अनुसार एह वंश के शासक खास रहलें।
nziqffzhfd0xc3xmdaan3qlhmwjblwa
724535
724532
2022-08-22T09:04:02Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
wikitext
text/x-wiki
'''लोहार वंश आ लोहार राजवंश''' भारत के एगो राजवंश रहे जवन १००३ से १३२० ई. तक कश्मीर पर राज कइलस। १२वीं सदी में कलहना द्वारा रचित राजतरंगिणी के अनुसार एह वंश के शासक खास रहलें।
[[लौहवंशी]]
ijfcccguq8djd3lmgys0kzylpy1a6ng
लोहार
0
86666
724534
2022-08-22T08:55:08Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
पन्ना बनावल गइल "आदमी के लोहार कहल जाला जे लोहा आ स्टील के प्रयोग कर के तरह तरह के चीज बनावेले। हथौड़ा, छेनी, भाठी(बेलो) इत्यादि औजार सभ के प्रयोग से लोहार गेट, ग्रिल, रेलिंग, खेती के औजार..." के साथ
wikitext
text/x-wiki
आदमी के लोहार कहल जाला जे लोहा आ स्टील के प्रयोग कर के तरह तरह के चीज बनावेले। हथौड़ा, छेनी, भाठी(बेलो) इत्यादि औजार सभ के प्रयोग से लोहार गेट, ग्रिल, रेलिंग, खेती के औजार, कुछ बर्तन आ हथियार इत्यादि बनावेले।
c1vmj2l9r0zwntqs7ayj2gglnoizit1
लौहवंशी
0
86667
724536
2022-08-22T09:04:45Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
पन्ना बनावल गइल "लोहार भारत में एगो प्रमुख व्यवसायिक जाति ह हथौड़ा, छेनी, धौंकनी आदि औजार के प्रयोग। 'लोहार' करके गेट, ग्रिल, रेलिंग, खेती के औजार, बर्तन आ हथियार आदि बनावेला। जाति के आध..." के साथ
wikitext
text/x-wiki
लोहार भारत में एगो प्रमुख व्यवसायिक जाति ह हथौड़ा, छेनी, धौंकनी आदि औजार के प्रयोग।
'लोहार' करके गेट, ग्रिल, रेलिंग, खेती के औजार, बर्तन आ हथियार आदि बनावेला। जाति के आधार पर सेलोहर पिछड़ा वर्ग में आवेला आ वर्ण के हिसाब से अथर्ववेदी विश्वब्राह्मण, पांचाल ब्राह्मण कहल जाला।
लोहवंशी राजस्थान आ उत्तर प्रदेश में रहे वाला लोहार जाति के एगो जनजाति हवे।
विश्वकर्मा के पांच रूप आ अवतार के वर्णन हमनी के शास्त्र आ ग्रंथन में मिलेला।
विराट विश्वकर्मा - विश्व के निर्माता धर्मवंशी विश्वकर्मा - महान शिल्प के निर्माता प्रभात पुत्र अंगिरावंशी विश्वकर्मा - मूल विज्ञान के निर्माता वसु पुत्र सुधन्वा विश्वकर्मा - विज्ञान के महान शिल्पकार, विज्ञान के निर्माता, ऋषि अथवी के चरित्र, भृंगुवंशी विश्वकर्मा - उत्कृष्ट शिल्पी विज्ञानाचार्य (शुक्राचार्य के पौत्र)।
ik4hqkdhexawcwgmnktfy53l6m96ye4
एकनाथ शिंदे
0
86668
724540
2022-08-22T09:21:49Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
पन्ना बनावल गइल "एकनाथ संभाजी शिंदे (जनम 9 फरवरी 1964) एगो भारतीय राजनीतिज्ञ बाड़ें जे वर्तमान में महाराष्ट्र के 20वाँ मुख्यमंत्री के रूप में काम करे लें । एकरे पहिले ऊ महाराष्ट्र सरकार म..." के साथ
wikitext
text/x-wiki
एकनाथ संभाजी शिंदे (जनम 9 फरवरी 1964) एगो भारतीय राजनीतिज्ञ बाड़ें जे वर्तमान में महाराष्ट्र के 20वाँ मुख्यमंत्री के रूप में काम करे लें । एकरे पहिले ऊ महाराष्ट्र सरकार में शहरी बिकास आ लोक निर्माण (सार्वजनिक उपक्रम) के कैबिनेट मंत्री रहलें[4][5][6][7]। ऊ महाराष्ट्र के ठाणे के कोपरी-पचपाखाडी विधानसभा क्षेत्र से विधान सभा के सदस्य बाड़ें । ऊ 2004, 2009, 2014 आ 2019 में लगातार 4 बेर महाराष्ट्र बिधान सभा खातिर चुनल गइलें।
95978c3x2yc4e6xlx4ev2a7t4az2dcs
शिवसेना
0
86669
724542
2022-08-22T09:24:07Z
2409:4064:2E24:6F8:D912:4A7E:6A7A:E4A3
पन्ना बनावल गइल "शिवसेना भारत के एगो क्षेत्रीय राजनीतिक दल बा[1] जे मुख्य रूप से महाराष्ट्र राज्य में सक्रिय बा। एकर स्थापना 19 जून 1966 के एगो प्रमुख राजनीतिक कार्टूनकार बालासाहेब ठाकरे..." के साथ
wikitext
text/x-wiki
शिवसेना भारत के एगो क्षेत्रीय राजनीतिक दल बा[1] जे मुख्य रूप से महाराष्ट्र राज्य में सक्रिय बा। एकर स्थापना 19 जून 1966 के एगो प्रमुख राजनीतिक कार्टूनकार बालासाहेब ठाकरे कइले रहलें। वर्तमान में एह पार्टी के लोकसभा में 18 गो, राज्यसभा में 3 गो आ महाराष्ट्र विधान सभा में 56 गो निर्वाचित सदस्य बाड़ें। एह टीम के लोगो बाघ बा। शिवसेना पूरा देश में एगो कट्टर हिन्दू राष्ट्रवादी पार्टी के रूप में जानल जाला। फिलहाल शिवसेना के नेतृत्व बालासाहेब ठाकरे के बेटा उद्धव ठाकरे करतारे अवुरी उ महाराष्ट्र के पूर्व मुख्यमंत्री के रूप में काम कईले बाड़े, फिलहाल एकनाथ शिंदे शिवसेना के असली अध्यक्ष बाड़े, 2/3 विधायक उनुका के नेता चुनले बाड़े .
iqofr4m29pddy5c6matpjerfb52wid8
प्रयोगकर्ता वार्ता:अनिता मंदिलवार सपना
3
86670
724545
2022-08-22T09:56:17Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 09:56, 22 अगस्त 2022 (UTC)
1n05bozshyuan2h1ph5zcdbeicsi0tn