Wikipedia niawiki https://nia.wikipedia.org/wiki/Olayama MediaWiki 1.39.0-wmf.23 first-letter Media Si tohude Huhuo Sangoguna Huhuo zangoguna Wikipedia Huhuo Wikipedia Berkas Huhuo berkas MediaWiki Huhuo MediaWiki Templat Huhuo templat Fanolo Huhuo wanolo Kategori Huhuo kategori Portal Huhuo portal TimedText TimedText talk Modul Pembicaraan Modul Gadget Gadget talk Gadget definition Gadget definition talk Fökhö mbua 0 743 17541 17411 2022-08-14T22:13:06Z Laseapollo 46 Fökhö si'otarai ba dalu bisa membuat mispresepsi, penyakit yang bersumber dari perut.... wikitext text/x-wiki Fökhö mbua no fökhö salua na ibörögö awuwu halöŵö [[Bua|mbua]] ba wanafi'ö fefu zi ta'unö si so ba mboto moroi ba nidanö giö si lalö ba waya. Fökhö da'e tola alua ia ha ba ginötö sadogo-dogo (lafotöi ''akut'') ba ma zui arara (lafotöi ''kronis''). Fökhö mbua si föföna andrö (salua ba zi lö arara) alua ia na ambö ndro sangele ba mbua ma zui na abobo mbua börö wa'alabu niha, ma na mesokho mbua. Fökhö mbua sarara si to'ölönia no ida'i-da'i wa'aluania ba töra tölu waŵa wa'ara. Itugu ara itugu abölö-bölö ia ba afuriatania bua andrö tekiko ma laŵa'ö no irugi mbosi si lima (latötöi ba li Inggris ''end stage renal disease''). Na no irugi mbosi si lima, ba lö tola mudalu-daluni sa'ae mbua andrö. Lö lala wame'e ena'ö sökhi wohalöŵönia mangawuli simane me föna. Ibörötaigö ia fökhö da'e na so [[Fökhö gulo|wökhö gulo]], na alaŵa wa'abölö-bölö wamangele ndro, ma na abao mbua, ma zui na no mokara bakha ba mbua. Baero da'ö tola göi fao khönia wökhö tanöbö simane fökhö tödö, fa'alaŵa ndro, fökhö döla ba fökhö wa'alö ndro.<ref>[https://en.wikipedia.org/wiki/Chronic_kidney_disease ''Chronic Kidney Disease''], mufaigi me 14 Februari 2020 {{-en-}}</ref> <ref>[https://id.wikipedia.org/wiki/Gagal_ginjal_akut ''Gagal Ginjal Akut''], mufaigi me 20 Januari 2020 {{-id-}}</ref> == Böröta wökhö == [[Berkas:Kidney – acute cortical necrosis.jpg|jmpl|290x290px|Gambara Mbua]] Sasesenia tebörögö wökhö mbua moroi ba wökhö gulo ba fökhö wa'alaŵa ndro (li Inggris ''hypertension'') ba niha satua, ba tanö'bö'ö'nia simane:<ref>[https://www.kidney.org/atoz/content/about-chronic-kidney-disease ''Chronic kidney disease (CKD) - Symptoms, causes, treatment''], mufaigi me 14 Februari 2020 {{-en-}}</ref><ref>[https://www.cdc.gov/kidneydisease/pdf/2019_National-Chronic-Kidney-Disease-Fact-Sheet.pdf ''Chronic Kidney Disease in the United States, 2019''], Centers for Disease Control and Prevention, mufaigi me 14 Februari 2020 {{-en-}}</ref> # Fa'abao mbua # Fökhö nga'ötö # Fa'atoba'a lala giö börö mbetua si tobali kara bakha ba mboto niha # Börö dungö sangawuli furi ba mbua # btn. == Lima ngawalö wa'awuwu halöŵö mbua == So lima ngawalö mbosi wa'abölö-bölö wa'awuwu halöŵö mbua (li Inggris ''Glomerular filtration rate'' ma GFR):<ref>Krol, G. D. (2011). ''Chronic Kidney Disease: Clinical Practice Recommendations for Primary Care Physicians and Healthcare Providers''. Diakses dari https://www.asn-online.org/education/training/fellows/HFHS_CKD_V6.pdf</ref><ref>Kidney Disease Improving Global Outcomes. (2013). KDIGO 2012 Clinical Practice Guideline for the Evaluation and Management of Chronic Kidney Disease. ''Kidney International Supplements, 3''(1). Diakses dari <nowiki>https://kdigo.org/wp-content/uploads/2017/02/KDIGO_2012_CKD_GL.pdf</nowiki></ref> {| class="wikitable" |'''Bosi''' |'''GFR (ml/min/1,73 m<sup>2</sup>)''' |'''Famotokhi''' |- |1 |≥90 |Bosi nifotöi ''normal'', na tesöndra ''protein'' ba giö |- |2 |60-89 |Bosi nifotöi aoha, eluahania to'ölö alua da'a molo'ö ndröfi niha awö dandra ''protein'' si so ba giö |- |3A |45-59 |Bosi nifotöi ''sedang'', eluahania ha ma'ifu ''risiko'' wa göna fökhö mbua |- |3B |30-44 |Bosi nifotöi ''sedang'' irugi abua, eluahania ha ma'ifu ''risiko'' wa alua nifotöi toböhöli wohalöŵö mbua (li Indonesia ''gagal ginjal'') |- |4 |15-29 |Bosi nifotöi abua, eluahania alaŵa ''risiko'' wa edöna tobali ia fökhö mbua |- |5 | rowspan="3" |<15 |Fökhö mbua |- |5D |Fökhö mbua: Moguna wanasa ndro (''Hemodialisis''/''peritoneal dialisis'') |- |5T |Fökhö mbua: Moguna lafalali mbua (''transplantasi ginjal)'' |} == Tandra-tandrania == Ba mböröta lö oroma sibai ba lö göi murasoi wa edöna alua wökhö mbua. Awena tebörögö terasoi ia na no irugi abölö-bölö wa'awuwu halöŵö mbua, na no hatö 10-25% moroi ba zi to'ölönia. Oroma ia na no irugi wa'abölö-bölö simane, ya'ia da'ö mo'amböta nidanö giö ma zui lö möi baero giö. Börö da'ö fefu zi ta'unö tetaha bakha ba mboto ba tobali langu. Irege tohare dandra tanöbö'ö sabölö-bölö simane fa'alele ma falö fa'abölö mboto, awuwu wangera-ngera, omulö-mulö dödö ba mo'uta. Börö me tebai möi baero giö, idanö si so ba mboto tetaha bakha, irege abao gahe awö danga. Simanö göi awuwu hanu-hanu me tetaha göi idanö bakha ba mbo.<ref name=":0">Nurarif, A.H., & Kusuma, H. (2015), ''Aplikasi Asuhan Keperawatan Berdasarkan Diagnosa Medis & NANDA NIC-NOC (Jilid 2)''. Jogjakarta: Media Action.</ref> <ref>LeMone, P., Burke, K. M., & Bauldoff, G. (2013), ''Medical Surgical Nursing: Critical thinking in patient care''. United Kingdom: Pearson Education.</ref> == Si tola mulau == Sökhi na alio mu'ohe khö doto ba wamareso. Na halöŵö mbua no irugi ambö moroi ba zi 15%, lafotöi ia sa'ae no irugi wökhö mbua (faigi yaŵa) ba fao khönia oi dandra sabölö-bölö nisura si yaŵa. Na no irugi zimane eluahania tebai sa'ae mbua wanafi'ö giö, börö da'ö moguna wanasai ndro (li Indonesia ''cuci darah'' ma asese laŵa'ö ''dialysis''). So dombua lala nitörö ba wanaha ena'ö böi itugu abölö-bölö wökhö da'e: '''Lala si sara''' ba fanasa ndro. Fanasa ndro andre tola nifalua ba sambua mesin nifotöi ''hemodialysis'', ma zui nifalua bakha ba mbetu'a (lafotöi ia ''peritoneal dialysis''). '''Lala si dua''' ba famalali mbua, eluahania lafalali mbua si no tekiko faoma bua moroi ba niha bö'ö sedöna mamualagö buania (moroi khö dalifusö ma zui khö niha sawena mate). Tefalua da'a faoma operasi ba rumah sakit (lafotöi ia ''transplantasi ginjal'') bua da'e tehalö ia moroi ba dalifusö ma zui moroi ba mboto niha sawena mate (andrö göi wa moguna lafalua ia molo'ö hukum ba wamatörö faoma agama, ba si lö tola lö'ö musura ia ba garate). Famalali mbua andre ha tola tefalua ba furöma operasi (''ruang operasi'') ba gödo zofökhö (''rumah sakit''). Lö dalu-dalu baero zi dombua lala nitörö andre.<ref name=":0" /><ref>[https://peraturan.bpk.go.id/Home/Download/104032/Permenkes%20Nomor%2038%20Tahun%202016.pdf ''Permenkes Nomor 38 Tahun 2016 tentang Penyelenggaraan Transplantasi Organ,''] mufaigi me 14 Februari 2020 {{-id-}}</ref> == Umbu == <references/> [[Kategori:Ngawalö wökhö]] [[Kategori:Ndroto-ndroto mboto]] s8c2wpw57rwke9x0hkoluy48s15o6zz Wikipedia:Sangai halöŵö 4 1611 17544 17516 2022-08-15T02:18:25Z Agusti lase 34 /* Fangandrö tobali admin 2022–2023: Yasanto Lase */ wikitext text/x-wiki == Arsip == * [[/2021|2021]] __TOC__ <!-- BÖI BUNU DA'A YAŴA. MOGUNA ENA'Ö AOHA WAMÖRÖGÖ HUHUO KHÖ NDRA AWÖDA SI BOHOU BÖRÖGÖ WANURA HUHUOMÖ TOU AEFA DA'A --> == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Slaia == Ya'ahowu. Migu fönada andre ahori ginötögu tobali admin ba Wikipedia khöda. Börö da'ö u'andrö ena'ö te'anau'ö na sa ginötö tobali admin andre döfi tö. Na fao dödömi ba misura tou barö wangandrö andre tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Saohagölö. <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Slaia|<span style="color: white">slaia</span>]]</span><span style="background-color: blue; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Slaia|<span style="color: white">talk</span>]]</span> 8 Augustus 2022 19.55 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 8 Agustus 2022 21.26 (WIB) {{fao dödö}} [[Sangoguna:Lewi Zega|Lewi Zega]] ([[Huhuo zangoguna:Lewi Zega|talk]]) 8 Agustus 2022 21.34 (WIB) : Ya'o, [[User:Laseapollo]], {{fao dödö}} na tefili zui Bapak [[User:Slaia]] tobali sangai halöwö ba Wikipedia li Niha.Saohagölö <span style="padding:2px 6px;font-size:12px;background:#fb0;color:#222;">[[Sangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">LasapolloWp</span>]] ❯ [[Huho zangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">Bicara</span>]]</span> 9 Agustus 2022 14.16 (WIB) : [[User:Yasanto Lase]], {{fao dödö}} na tetohugö khö Pak [[User:Slaia]] sitobali sangai halöŵö ba Wikipedia Li Niha [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.16 (WIB) == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Yasanto Lase == Ma'owai ami fefu ira ama ina, Ya'ahowu. Hiza ba ginötö si lö aratö ba ahori göi ginötö si no latehegö khögu tobali Admin samahea lala halöŵö ba Wikipedia khöda, simane sa'ae nifa'ema zatuada moroi yaŵa, börö da'ö na fao dödömi göi ba wamalului lala halöŵö andre, ba misura bada'a tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Simanö ua moroi khögu. Saohagölö <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Yasanto Lase|<span style="color: white">Yasanto Lase</span>]]</span><span style="background-color: orange; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Yasanto Lase|<span style="color: white">talk</span>]]</span> [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.32 (WIB) : {{fao dödö}} Moguna ndra admin samaigi-maigi hadia nisura ba Wiki khöda, na so zamakiko btn. [[Sangoguna:Nagoyo Manase|Nagoyo Manase]] ([[Huhuo zangoguna:Nagoyo Manase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.47 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 9 Agustus 2022 23.00 (WIB) {{Wikipedia:Fabaliŵa lala}} : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Agusti_lase|Edison]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti_lase|talk]][[Sangoguna:Agusti lase|Agusti lase]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti lase|talk]]) 15 Agustus 2022 09.18 (WIB) Agustus 2022 23.00 (WIB) 01ovzb2twzdpg9ssbh57gp4gjzs4szh 17545 17544 2022-08-15T02:24:03Z Agusti lase 34 /* Fangandrö tobali admin 2022–2023: Yasanto Lase */ wikitext text/x-wiki == Arsip == * [[/2021|2021]] __TOC__ <!-- BÖI BUNU DA'A YAŴA. MOGUNA ENA'Ö AOHA WAMÖRÖGÖ HUHUO KHÖ NDRA AWÖDA SI BOHOU BÖRÖGÖ WANURA HUHUOMÖ TOU AEFA DA'A --> == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Slaia == Ya'ahowu. Migu fönada andre ahori ginötögu tobali admin ba Wikipedia khöda. Börö da'ö u'andrö ena'ö te'anau'ö na sa ginötö tobali admin andre döfi tö. Na fao dödömi ba misura tou barö wangandrö andre tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Saohagölö. <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Slaia|<span style="color: white">slaia</span>]]</span><span style="background-color: blue; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Slaia|<span style="color: white">talk</span>]]</span> 8 Augustus 2022 19.55 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 8 Agustus 2022 21.26 (WIB) {{fao dödö}} [[Sangoguna:Lewi Zega|Lewi Zega]] ([[Huhuo zangoguna:Lewi Zega|talk]]) 8 Agustus 2022 21.34 (WIB) : Ya'o, [[User:Laseapollo]], {{fao dödö}} na tefili zui Bapak [[User:Slaia]] tobali sangai halöwö ba Wikipedia li Niha.Saohagölö <span style="padding:2px 6px;font-size:12px;background:#fb0;color:#222;">[[Sangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">LasapolloWp</span>]] ❯ [[Huho zangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">Bicara</span>]]</span> 9 Agustus 2022 14.16 (WIB) : [[User:Yasanto Lase]], {{fao dödö}} na tetohugö khö Pak [[User:Slaia]] sitobali sangai halöŵö ba Wikipedia Li Niha [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.16 (WIB) == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Yasanto Lase == Ma'owai ami fefu ira ama ina, Ya'ahowu. Hiza ba ginötö si lö aratö ba ahori göi ginötö si no latehegö khögu tobali Admin samahea lala halöŵö ba Wikipedia khöda, simane sa'ae nifa'ema zatuada moroi yaŵa, börö da'ö na fao dödömi göi ba wamalului lala halöŵö andre, ba misura bada'a tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Simanö ua moroi khögu. Saohagölö <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Yasanto Lase|<span style="color: white">Yasanto Lase</span>]]</span><span style="background-color: orange; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Yasanto Lase|<span style="color: white">talk</span>]]</span> [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.32 (WIB) : {{fao dödö}} Moguna ndra admin samaigi-maigi hadia nisura ba Wiki khöda, na so zamakiko btn. [[Sangoguna:Nagoyo Manase|Nagoyo Manase]] ([[Huhuo zangoguna:Nagoyo Manase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.47 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 9 Agustus 2022 23.00 (WIB) {{Wikipedia:Fabaliŵa lala}} : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Agusti_lase|Agusti_lase]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti_lase|talk]][[Sangoguna:Agusti lase|Agusti lase]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti lase|talk]]) 15 Agustus 2022 09.18 (WIB) 0q5mbh9jh3ufeyf5p4jg4di7rkm773r 17546 17545 2022-08-15T03:13:24Z Yasanto Lase 30 wikitext text/x-wiki == Arsip == * [[/2021|2021]] __TOC__ <!-- BÖI BUNU DA'A YAŴA. MOGUNA ENA'Ö AOHA WAMÖRÖGÖ HUHUO KHÖ NDRA AWÖDA SI BOHOU BÖRÖGÖ WANURA HUHUOMÖ TOU AEFA DA'A --> == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Slaia == Ya'ahowu. Migu fönada andre ahori ginötögu tobali admin ba Wikipedia khöda. Börö da'ö u'andrö ena'ö te'anau'ö na sa ginötö tobali admin andre döfi tö. Na fao dödömi ba misura tou barö wangandrö andre tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Saohagölö. <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Slaia|<span style="color: white">slaia</span>]]</span><span style="background-color: blue; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Slaia|<span style="color: white">talk</span>]]</span> 8 Augustus 2022 19.55 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 8 Agustus 2022 21.26 (WIB) {{fao dödö}} [[Sangoguna:Lewi Zega|Lewi Zega]] ([[Huhuo zangoguna:Lewi Zega|talk]]) 8 Agustus 2022 21.34 (WIB) : Ya'o, [[User:Laseapollo]], {{fao dödö}} na tefili zui Bapak [[User:Slaia]] tobali sangai halöwö ba Wikipedia li Niha.Saohagölö <span style="padding:2px 6px;font-size:12px;background:#fb0;color:#222;">[[Sangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">LasapolloWp</span>]] ❯ [[Huho zangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">Bicara</span>]]</span> 9 Agustus 2022 14.16 (WIB) : [[User:Yasanto Lase]], {{fao dödö}} na tetohugö khö Pak [[User:Slaia]] sitobali sangai halöŵö ba Wikipedia Li Niha [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.16 (WIB) == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Yasanto Lase == Ma'owai ami fefu ira ama ina, Ya'ahowu. Hiza ba ginötö si lö aratö ba ahori göi ginötö si no latehegö khögu tobali Admin samahea lala halöŵö ba Wikipedia khöda, simane sa'ae nifa'ema zatuada moroi yaŵa, börö da'ö na fao dödömi göi ba wamalului lala halöŵö andre, ba misura bada'a tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Simanö ua moroi khögu. Saohagölö <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Yasanto Lase|<span style="color: white">Yasanto Lase</span>]]</span><span style="background-color: orange; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Yasanto Lase|<span style="color: white">talk</span>]]</span> [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.32 (WIB) : {{fao dödö}} Moguna ndra admin samaigi-maigi hadia nisura ba Wiki khöda, na so zamakiko btn. [[Sangoguna:Nagoyo Manase|Nagoyo Manase]] ([[Huhuo zangoguna:Nagoyo Manase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.47 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 9 Agustus 2022 23.00 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Agusti_lase|Agusti_lase]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti_lase|talk]][[Sangoguna:Agusti lase|Agusti lase]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti lase|talk]]) 15 Agustus 2022 09.18 (WIB) {{Wikipedia:Fabaliŵa lala}} 6gsyabmdjoafhuffkyrsnwtyurigjl9 17556 17546 2022-08-15T07:59:47Z Simalambuo 37 wikitext text/x-wiki == Arsip == * [[/2021|2021]] __TOC__ <!-- BÖI BUNU DA'A YAŴA. MOGUNA ENA'Ö AOHA WAMÖRÖGÖ HUHUO KHÖ NDRA AWÖDA SI BOHOU BÖRÖGÖ WANURA HUHUOMÖ TOU AEFA DA'A --> == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Slaia == Ya'ahowu. Migu fönada andre ahori ginötögu tobali admin ba Wikipedia khöda. Börö da'ö u'andrö ena'ö te'anau'ö na sa ginötö tobali admin andre döfi tö. Na fao dödömi ba misura tou barö wangandrö andre tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Saohagölö. <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Slaia|<span style="color: white">slaia</span>]]</span><span style="background-color: blue; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Slaia|<span style="color: white">talk</span>]]</span> 8 Augustus 2022 19.55 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 8 Agustus 2022 21.26 (WIB) {{fao dödö}} [[Sangoguna:Lewi Zega|Lewi Zega]] ([[Huhuo zangoguna:Lewi Zega|talk]]) 8 Agustus 2022 21.34 (WIB) : Ya'o, [[User:Laseapollo]], {{fao dödö}} na tefili zui Bapak [[User:Slaia]] tobali sangai halöwö ba Wikipedia li Niha.Saohagölö <span style="padding:2px 6px;font-size:12px;background:#fb0;color:#222;">[[Sangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">LasapolloWp</span>]] ❯ [[Huho zangoguna:Laseapollo|<span style="color:#222">Bicara</span>]]</span> 9 Agustus 2022 14.16 (WIB) : [[User:Yasanto Lase]], {{fao dödö}} na tetohugö khö Pak [[User:Slaia]] sitobali sangai halöŵö ba Wikipedia Li Niha [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.16 (WIB) : Ya'o [[Simalambuo]], {{fao dödö}} na tetohugö khö Pak [[User:Slaia]] sitobali sangai halöŵö ba Wikipedia Li Niha. <span style="background-color: darkblue; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Simalambuo|<span style="color: white">Simalambuo</span>]]</span><span style="background-color: red; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Simalambuo|<span style="color: white">talk</span>]]</span> 15 Agustus 2022 14:48 WIB == Fangandrö tobali admin 2022–2023: Yasanto Lase == Ma'owai ami fefu ira ama ina, Ya'ahowu. Hiza ba ginötö si lö aratö ba ahori göi ginötö si no latehegö khögu tobali Admin samahea lala halöŵö ba Wikipedia khöda, simane sa'ae nifa'ema zatuada moroi yaŵa, börö da'ö na fao dödömi göi ba wamalului lala halöŵö andre, ba misura bada'a tou '''<nowiki>* {{fao dödö}} ~~~~</nowiki>'''. Simanö ua moroi khögu. Saohagölö <span style="background-color: green; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Yasanto Lase|<span style="color: white">Yasanto Lase</span>]]</span><span style="background-color: orange; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Yasanto Lase|<span style="color: white">talk</span>]]</span> [[Sangoguna:Yasanto Lase|Yasanto Lase]] ([[Huhuo zangoguna:Yasanto Lase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.32 (WIB) : {{fao dödö}} Moguna ndra admin samaigi-maigi hadia nisura ba Wiki khöda, na so zamakiko btn. [[Sangoguna:Nagoyo Manase|Nagoyo Manase]] ([[Huhuo zangoguna:Nagoyo Manase|talk]]) 9 Agustus 2022 20.47 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Edison Zega A.Lewi|Edison Zega A.Lewi]] ([[Huhuo zangoguna:Edison Zega A.Lewi|talk]]) 9 Agustus 2022 23.00 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Agusti_lase|Agusti_lase]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti_lase|talk]][[Sangoguna:Agusti lase|Agusti lase]] ([[Huhuo zangoguna:Agusti lase|talk]]) 15 Agustus 2022 09.18 (WIB) : {{fao dödö}} [[Sangoguna:Simalambuo|Simalambuo]] na tetohugö khö Pak [[User:Yasanto Lase]] sitobali sangai halöŵö ba Wikipedia Li Niha. <span style="background-color: darkblue; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User:Simalambuo|<span style="color: white">Simalambuo</span>]]</span><span style="background-color: red; padding: 2px 5px 1px 5px">[[User talk:Simalambuo|<span style="color: white">talk</span>]]</span> 15 Agustus 2022 14:58 WIB {{Wikipedia:Fabaliŵa lala}} 62zg88z98d0d5tdpav4muxhl8w5dkqj YouTube 0 2119 17552 17095 2022-08-15T05:38:14Z Nagoyo Manase 1175 wikitext text/x-wiki {{Infobox dot-com company | name = YouTube | logo_alt = Logo YouTube ni'osagi sanau oyo faoma tombol fangöndrögö ba wamörögö video bakha ba fehede "YouTube" tesura faoma taŵa saitö. | screenshot = | company_type = Ono perusahaan | type = Nahia wangirö'ö video | founded = {{start date and age|2005|2|14}} | dissolved = | location = 901 Cherry Avenue<br />San Bruno, Kalifornia | country = [[Amerika Serikat]] | area_served = Sagörö ulidanö (''baero'' negara si lö manehegö YouTube) | founder = {{ubl|[[Chad Hurley]]|[[Steve Chen]]|[[Jawed Karim]]}} | key_people = Susan Wojcicki ([[CEO]]) | industry = {{ubl|[[Internet]]|Nahia wangirö'ö video}} | products = YouTube Premium<br />YouTube Music<br />YouTube TV<br />YouTube Go | revenue = {{USD|19.8 billion}} (2020)<ref name="2020revenue">[https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1652044/000165204421000010/goog-20201231.htm ''Alphabet Inc. Form 10-K (2020)''], sec.gov (26/1/2021), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> | operating_income = | international = | employees = | parent = [[Google LLC]] (2006–ma'ökhö) | url = {{URL|https://www.youtube.com/|YouTube.com}} | content_license = Samairö zangokhögö hak cipta (lisensi standar); tola göi mufili [[Creative Commons]]. | programming_language = [[Python (bahasa pemrograman)|Python]] (core/API),<ref>Thomas Claburn, [https://www.theregister.co.uk/2017/01/05/googles_grumpy_makes_python_go/ ''Google's Grumpy code makes Python Go''], theregister.co.uk (5/1/2017), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> [[C (bahasa pemrograman)|C]] (börö [[CPython]]), [[C++]], [[Java]] (börö platfrom [[Guice]]),<ref>Jesse Wilson, [http://googlecode.blogspot.com/2009/05/guice-deuce.html ''Guice Deuce''], googlecode (19/5/2009), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>[http://highscalability.com/blog/2008/3/12/youtube-architecture.html ''YouTube Architecture''], highscability.com (12/3/2008), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> [[Go (bahasa pemrograman)|Go]],<ref>[https://github.com/vitessio/vitess ''Golang Vitess: a database wrapper written in Go as used by Youtube''], github.com (23/10/2018, mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> [[JavaScript]] (UI) | ipv6 = | alexa = {{Steady}} 2 {{small|{{nowrap|(Global, {{as of|2020|01|11|alt=January 2020}})}}}}<ref name="alexa">[https://www.alexa.com/siteinfo/youtube.com ''Youtube.com Traffic, Demographics and Competitors''], alexa.com (11/1/2020). {{-en-}}</ref> | advertising = Google [[AdSense]] | registration = {{Collapsible list | titlestyle = font-weight:normal; text-align:left; background-color:transparent | title = Tola so tola lö'ö (''opsional'') | Lö moguna mufaigi sabölö oya video; moguna ba wamairö video, wamaigi video nitandrai 18+, wamazökhö angolita video amilita (''playlist''), wame tandra omasi (''like'') ma zui lö omasi (''dislike'') video, wanura zöndra (''comment'') }} | users = | language = 54 li khala-khala<ref name="languages">[http://i.imgur.com/C2mND.png ''YouTube language versions''], 15/1/2012</ref> | launched = {{start date and age|2005|02|14}} | current_status = Aktif | native_clients = | footnotes = }} YouTube no sambua mbolokha gu'ö internet si tobali nahia wamazaewe video (gambara digital saliŵa-liŵa) nifasindro me ndröfi 2005. Ba mbolokha gu'ö andre tola lafairö, lafaigi ba lafazaewe niha video.<ref>Jim Hopkins, [http://www.usatoday.com/tech/news/2006-10-11-youtube-karim_x.htm ''Surprise! There's a third YouTube co-founder''], usatoday.com, 10 Nov 2006, mufaigi me 26 Feb 2022. {{-en-}}</ref> Oya ngawalö video nifairö ba YouTube, so mbalö film, TV ma video musik, he video raradödö (li Inggris ''entertainment'') ba he göi video famahaö (li Inggris ''educational''). Baero da'ö so göi video he sanau ba sadogo-dogo nifairö ero samösa niha. Video nifairö ba YouTube töra oya moroi khö ndra samösa niha, bahiza so göi nifairö perusahaan media simane [[BBC]], [[Vevo]], [[Hulu]], btn.<ref>Tim Weber, [http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6411017.stm ''BBC strikes Google-YouTube deal''], bbc.com, 2 Mar 2007, mufaigi me 26 Feb 2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa November 2006 i'öli YouTube Google ba i'otarai da'ö tobali ia ono perusahaan Google. Fa'ebua mbölinia me i'öli Google 1,6 miliar dolar Amerika. Tuhe gödonia so ba San Bruno, Kalifornia. == Famasindro == YouTube andre mufasindro ba San Bruno, Kalifornia, [[Amerika Serikat]] me 2005. Datölu zangotomosi ya'ia: Chad Hurley, Steve Chen awö Jawed Karim, aefa laröi halöŵöra ba perusahaan [[PayPal]].<ref name="usatoday">Jefferson Graham, [http://www.usatoday.com/tech/news/techinnovations/2005-11-21-video-websites_x.htm'' Video websites pop up, invite postings''], usatoday.com, 21/11/2005, mufaigi me 28/7/2006. {{-en-}}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20090111223210/http://www.cs.uiuc.edu/news/articles.php?id=2006Feb3-126 ''YouTube: Sharing Digital Camera Videos''], University of Illinois at Urbana-Champaign (3/12/2006), te'irö'ö ba web.archive.org, mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ha döfi aefa tefasindro YouTube, i'öli ia Google ba mbaŵa sifelezara 2006 1,65 miliar dolar Amerika, irege tobali ono perusahaan Google. [[File:YouTube Logo 2017.svg|upright=1.15|jmpl|kiri|Logo YouTube]] Molo'ö nisura ngawalö media, Hurley faoma Chen zamörötaigö YouTube andre me lö lasöndra lala wamaezaewe video nihalöra ba ginötö owasa wemanga ba apartemen Chen ba San Francisco ba mböröta döfi 2005. Awöra, Karim, lö si möi ba gowasa andre ba lö itema wa no irai alua gowasa andrö. Bahiza iŵa'ö Chen wa tohare ide YouTube aefa gowasa wemanga andrö si tobali börö tohare ba gowuloa da'ö ba hulö manandraŵa ia ba iŵa'ö, lö irai alua gowuloa da'ö, ba iŵa'ö Chen wa söndra wangehaogö YouTube tohare me aefa gowasa wemanga andrö.<ref>John Cloud, [https://web.archive.org/web/20070219222540/http://www.time.com/time/printout/0%2C8816%2C1570721%2C00.html ''The Gurus of YouTube''], [http://www.time.com Time Magazine] (16/12/2006), te'irö'ö ba web.archive.org, mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> [[Berkas:901cherryave.jpg|jmpl|kiri|Tuhe gödo YouTube ba San Bruno, Kalifornia]] Tebörögö YouTube faoma sambua perusahaan teknologi nilaso faoma foko 11,5 juta dolar Amerika Serikat moroi khö Sequoia Capital i'otarai Nov 2005 irugi Apr 2006.<ref>Miguel Helft ba Matt Richtel, [http://www.nytimes.com/2006/10/10/technology/10payday.html ''Venture Firm Shares a YouTube Jackpot''], nytimes.com (10/10/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Gödo si föföna sibai so yaŵa sambua restoran Jepang faoma restoran pizza ba San Mateo, Kalifornia<ref>Sara Kehaulani Goo, [http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/10/06/AR2006100600660.html ''Ready for Its Close-Up''], washingtonpost.com (7/10/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Töi nahia nifotöi ''domain'' <code>youtube.com</code> tefa'olo me 14/2/2005.<ref>[http://whois.domaintools.com/youtube.com ''Whois Record youtube.com''], mufaigi me 26/2/2022</ref> Video si föföna sibai mufairö ba YouTube ya'ia "Me at the zoo". Bakha ba video da'a oroma Jawed Karim, samösa ba gotalua zamasindro YouTube, si so ba kabu gurifö San Diego.<ref>Richard Alleyne, [http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/2480280/YouTube-Overnight-success-has-sparked-a-backlash.html ''YouTube: Overnight success has sparked a backlash''], telegraph.co.uk (31/7/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Video da'a lafairö me 24/4/2005 ba irugi ma'ökhö (26/2/2022) no lafaigi ia niha 222 juta kali.<ref>[http://youtube.com/watch?v=jNQXAC9IVRw ''Me at the zoo'']], youtube.com, mufaigi me 26/2/2022.</ref> == Famanöi == Versi fanandraigö (to'ölö latötöi ia ''beta'') YouTube tefaehagö ba Mei 2005, önö waŵa fatua lö tefasindro resmi YouTube ba Nov 2005. Ba Yul 2006 töra wa'atedou wangoguna'ö niha mbolokha gu'ö andre, irege molo'ö gangombakhata perusahaan, töra 65.000 video nifairö niha ero ma'ökhö ba töra 100 juta zi möi wamaigi video ba YouTube.<ref>[http://www.usatoday.com/tech/news/2006-07-16-youtube-views_x.htm ''YouTube serves up 100 million videos a day online''], usatoday.com (16/5/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö data riset pasar ni'owuloi comScore.com, No tobali YouTube sohönagö video ba gu'ö fondrege ebua ba [[Amerika Serikat]], irege farahu khönia 43 persen mbolo pasar ba töra 14 miliar video nifaigi niha ba mbaŵa silima 2010.<ref>[http://www.comscore.com/Press_Events/Press_Releases/2010/6/comScore_Releases_May_2010_U.S._Online_Video_Rankings ''comScore Releases May 2010 U.S. Online Video Rankings''], comscore.com (27/6/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö YouTube ero menit tefairö video fa'anaunia fefu 60 jam ba tölu ni'o'öfa video andrö tohare moroi baero Amerika Serikat.<ref name="60_hours">Alexei Oreskovic, [https://www.reuters.com/article/idINL1E8CL0CY20120123 ''YouTube hits 4 billion daily video views''], reuters.com (23/1/2012), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref name="48_hours">Shane Richmond, [http://www.telegraph.co.uk/technology/google/8536634/YouTube-users-uploading-two-days-of-video-every-minute.html ''YouTube users uploading two days of video every minute''], telegraph.co.uk (26/5/2011), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>[http://www.youtube.com/watch?v=9nXmDxf7D_g#t=14m52s ''Eric Schmidt, Princeton Colloquium on Public & Int'l Affairs''], youtube.com, mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ero waŵa so 800 juta wangondrasi unik ba YouTube.<ref name="seabrook20120116">John Seabrook, [https://www.newyorker.com/magazine/2012/01/16/streaming-dreams ''Streaming Dreams''], newyorker.com (8/1/2012), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö fangerai, ba ndröfi 2007 i'oguna'ö nahia wangirö'ö video YouTube si fagölö ba wa'ebua nahia fefu nösi internet ba ndröfi 2000.<ref>Carter Lewis, [https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1584230/Web-could-collapse-as-video-demand-soars.html ''Web could collapse as video demand soars''], telegraph.co.uk (7/4/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö [[Alexa]], sangera-ngerai mbosi mbolokha gu'ö ba internet, ba ndröfi 2010 YouTube no tobali bolokha gu'ö nomoro tölu fondrege asese la'ondrasi niha aefa [[Google]] ba nomero sara ba [[Facebook]] ba nomoro dua.<ref>[http://www.alexa.com/siteinfo/youtube.com ''Alexa Traffic Rank for YouTube (three month average)'']</ref> Ba mbaŵa si'önö 2008, sambua zinura ba majalah [[Forbes]] mogölöi tödö wa sinöndra YouTube me 2008 arakhagö 200 juta dolar AS moroi ba wama'ema iklan.<ref name="Forbes08">Quentin Hardy ba Evan Hessel, [http://www.forbes.com/forbes/2008/0616/050.html ''GooTube''], forbes.com (22/5/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba ndröfi 2012 lahorigö ginötöra ya'ira si möi ba YouTube ba wamaigi video töra ambö 15 menit ero ma'ökhö, ambö moroi ba 4-5 jam nihorigö niha ba Amerika Serikat ba wamaigi TV.<ref name="seabrook20120116" /> Me Yuni 2006 falulu halöŵö YouTube khö [[NBC]] ba wamawa iklan.<ref>[https://knowledge.wharton.upenn.edu/article/online-video-the-market-is-hot-but-business-models-are-fuzzy/ ''Online Video: The Market Is Hot, but Business Models Are Fuzzy''], wharton.upenn.edu (12/7/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba Nov 2008 lahalö wahasara dödö YouTube, Metro-Goldwyn-Mayer, Lions Gate Entertainment, awö [[CBS]] ba wamairö film ba episode televisi safönu fa'anau yaŵa ba YouTube, inönö nahia iklan khö ndra samaigi moroi ba AS nibe'e töi "Shows". Lafalua da'a ba wamalalaŵa khö mbolokha gu'ö simane [[Hulu]], si no mangirö'ö video moroi ba [[NBC]], Fox ([[Fox Broadcasting Company]]) faoma Disney ([[Walt Disney Studios Motion Pictures]]).<ref>Brad Stone ba Brooks Barnes, [http://www.nytimes.com/2008/11/10/business/media/10mgm.html?ref=technology ''MGM to Post Full Films on YouTube''], nytimes.com (10/11/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>Staci D. Kramer, [http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2009/04/30/AR2009043001853.html ''It's Official: Disney Joins News Corp., NBCU In Hulu; Deal Includes Some Cable Nets''], washingtonpost.com (30/4/2009), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa sifelezara 2009 ibörögö YouTube wangoroma'ö "Shows" khö ndra samaigi moroi ba [[Britania Raya]] ba so mato 4.000 ngawua acara safönu fa'anau moroi khö 60 bisnis si fao.<ref>Katie Allen, [http://www.guardian.co.uk/media/2009/nov/19/youtube-uk-full-length-shows ''YouTube launches UK TV section with more than 60 partners''], guardian.co.uk (19/11/2009), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa sisara 2010, ifaehagö ba zato YouTube lala ba wosanu film,<ref>Miguel Helft, [https://www.nytimes.com/2010/01/21/technology/internet/21youtube.html ''YouTube takes a small step into the film rental market''], nytimes.com (21/1/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> ba hiza ba mböröta andre ha te'a'asogö ia ba [[AS]], [[Kanada]] ba [[Britania Raya]].<ref>Maggie Shiels, [http://news.bbc.co.uk/1/hi/8471635.stm ''YouTube turns to movie rental business''], bbc.co.uk (21/1/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>[http://www.bbc.co.uk/news/technology-15214939 ''YouTube to offer film rentals in the UK''], bbc.co.uk (7/10/2011), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> So töra 6.000 film si tola lasanu.<ref>Alexia Tsotsis, [http://techcrunch.com/2011/05/09/google-partners-with-sony-pictures-nbc-universal-and-warner-brothers-for-youtube-movies/ ''Google Partners With Sony Pictures, Universal And Warner Brothers For YouTube Movies''], techcrunch.com (9/5/2011), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me Mar 2010 ibörögö YouTube wangoroma'ö ösi si lö mu'öli (li Indonesia ''gratis'') fao ba da'ö 60 wamaisa kriket ba India. Molo'ö YouTube acara andre no fangoroma'ö acara olahraga fondrege ebua ba internet si föföna sibai si gratis.<ref>Mark Sweney, [http://www.guardian.co.uk/media/2010/jan/20/youtube-live-indian-premier-league ''Cricket: IPL goes global with live online deal''], guardian.co.uk (20/1/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me 31 Maret 2010 ifa'olo YouTube desain mbolokha si bohou ba wame ena'ö aoha wamaigi ya'ia ba ena'ö itugu ara lahorigö ginötöra niha ba mbolokha Youtube. Iŵa'ö Manajer Produk Google Shiva Rajaraman: "Moguna mangawuli ma'ifu furi ba mangehaogö fefu hadia ia."<ref>Glenn Chapman, [https://www.smh.com.au/technology/youtube-redesigns-website-to-keep-viewers-captivated-20100401-rfbc.html ''YouTube redesigns website to keep viewers captivated''], smh.com.au (1/4/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me Mei 2010 i'ombakha'ö YouTube wa i'oroma'ö töra dua miliar video ero ma'ökhö, arakhagö dua kali wa'oya zamaigi acara ba ginötö nifotöi ''prime time'' ba zi tölu TV fondrege ebua ba Amerika Serikat.<ref>Glenn Chapman, [https://www.smh.com.au/technology/youtube-serving-up-two-billion-videos-daily-20100517-v8sf.html ''YouTube serving up two billion videos daily''], smh.com.au (18/5/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me Mei 2011, itutunö YouTube wa töra tölu miliar zangondrasi YouTube ero ma'ökhö.<ref name="48_hours" /> Me Yanuari 2012, iŵa'ö YouTube fa'oya zangondrasi andrö no monönö tobali öfa miliar ero ma'ökhö.<ref name="60_hours" /> Ba Oktober 2010, iröi Hurley halöŵönia tobali CEO YouTube, tobali ia ''penasehat perusahaan'' ba Salar Kamangar tobali CEO.<ref>[https://www.smh.com.au/technology/hurley-stepping-down-as-youtube-chief-executive-20101030-177si.html ''Hurley stepping down as YouTube chief executive''], smh.com.au (30/10/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me April 2011, iŵa'ö James Zern, samösa teknisi program YouTube, wa 30 persen video si so YouTube no tobali fangali zi 99 persen zangondrasi mbolokha gu'ö andre. Eluahania ha 30 persen video si so ba YouTube nifaigi arakhagö fefu zangondrasi YouTube.<ref>Ben Whitelaw, [http://www.telegraph.co.uk/technology/news/8464418/Almost-all-YouTube-views-come-from-just-30-of-films.html ''Almost all YouTube views come from just 30% of films''], telegraph.co.uk (20/4/2011), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa si felezara 2011, media sosial Google+ adölö tefakhai ba YouTube faoma fuka gu'ö [[Google Chrome|Chrome]], irege tola lafaigi niha video-video YouTube ba Google+.<ref>Lance Whitney, [https://www.cnet.com/tech/services-and-software/google-now-connects-with-youtube-chrome/ ''Google+ now connects with YouTube, Chrome''], cnet.com (4/11/2011), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa si felendrua 2011 tefa'olo ba zato khala-khala si bohou YouTube. Anösöla video mufataro ba dalu nga'örö Golayama, simane wama'anö duria ba mbolokha media sosial.<ref>[http://www.bbc.co.uk/news/technology-16006524 ''YouTube's website redesign puts the focus on channels''], bbc.co.uk (2/12/2011), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> I'anema'ö göi te'oroma'ö versi si bohou logo YouTube si so lumö-lumö soyo sabölö ogömi. Da'a wamohouni desain si föföna sibai i'otarai Oktober 2006.<ref>Pete Cashmore, [http://mashable.com/2006/10/26/youtube-gets-new-logo-facelift-and-trackbacks-growing-fast/ ''YouTube Gets New Logo, Facelift and Trackbacks&nbsp;– Growing Fast!''], mashable.com (26/10/2006), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> == YouTube ba Ono Niha == Iada'e ba no tola ta'alui gofu hadia manö zi fakhai ba nono Niha yaŵa ba YouTube. Na ta'alui "Nias" ba tesöndra oya sibai ngawalö video, he nihaogö Nono Niha ba he göi niha si tenga Ono Niha. Gofu heza so niha iada'e, he ba kota ba he ba mbanu-banua misa, asala tefakhai ira ba internet ba tola lafairö gofu hadia manö video nihalöra ba mbanua misa. Ba börö me no ato niha sangehaogö video nifairö ba YouTube (asese latötöi ira ''YouTuber'') moroi ba Danö Niha, tola sa'ae tafaigi hadia manö zalua ba Danö Niha yaŵa ba YouTube. == Umbu == {{Reflist|30em}} [[Kategori:Perusahaan media sosial]] [[Kategori:Perusahaan Google]] 0pbqlcr9azjd3jrj3f6fr3cjj5ivvgu 17554 17552 2022-08-15T05:38:37Z Nagoyo Manase 1175 wikitext text/x-wiki {{Infobox dot-com company | name = YouTube | logo_alt = Logo YouTube ni'osagi sanau oyo faoma tombol fangöndrögö ba wamörögö video bakha ba fehede "YouTube" tesura faoma taŵa saitö. | screenshot = | company_type = Ono perusahaan | type = Nahia wangirö'ö video | founded = {{start date and age|2005|2|14}} | dissolved = | location = 901 Cherry Avenue<br />San Bruno, Kalifornia | country = [[Amerika Serikat]] | area_served = Sagörö ulidanö (''baero'' negara si lö manehegö YouTube) | founder = {{ubl|[[Chad Hurley]]|[[Steve Chen]]|[[Jawed Karim]]}} | key_people = Susan Wojcicki ([[CEO]]) | industry = {{ubl|[[Internet]]|Nahia wangirö'ö video}} | products = YouTube Premium<br />YouTube Music<br />YouTube TV<br />YouTube Go | revenue = {{USD|19.8 billion}} (2020)<ref name="2020revenue">[https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1652044/000165204421000010/goog-20201231.htm ''Alphabet Inc. Form 10-K (2020)''], sec.gov (26/1/2021), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> | operating_income = | international = | employees = | parent = [[Google LLC]] (2006–ma'ökhö) | url = {{URL|https://www.youtube.com/|YouTube.com}} | content_license = Samairö zangokhögö hak cipta (lisensi standar); tola göi mufili [[Creative Commons]]. | programming_language = [[Python (bahasa pemrograman)|Python]] (core/API),<ref>Thomas Claburn, [https://www.theregister.co.uk/2017/01/05/googles_grumpy_makes_python_go/ ''Google's Grumpy code makes Python Go''], theregister.co.uk (5/1/2017), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> [[C (bahasa pemrograman)|C]] (börö [[CPython]]), [[C++]], [[Java]] (börö platfrom [[Guice]]),<ref>Jesse Wilson, [http://googlecode.blogspot.com/2009/05/guice-deuce.html ''Guice Deuce''], googlecode (19/5/2009), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>[http://highscalability.com/blog/2008/3/12/youtube-architecture.html ''YouTube Architecture''], highscability.com (12/3/2008), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> [[Go (bahasa pemrograman)|Go]],<ref>[https://github.com/vitessio/vitess ''Golang Vitess: a database wrapper written in Go as used by Youtube''], github.com (23/10/2018, mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> [[JavaScript]] (UI) | ipv6 = | alexa = {{Steady}} 2 {{small|{{nowrap|(Global, {{as of|2020|01|11|alt=January 2020}})}}}}<ref name="alexa">[https://www.alexa.com/siteinfo/youtube.com ''Youtube.com Traffic, Demographics and Competitors''], alexa.com (11/1/2020). {{-en-}}</ref> | advertising = Google [[AdSense]] | registration = {{Collapsible list | titlestyle = font-weight:normal; text-align:left; background-color:transparent | title = Tola so tola lö'ö (''opsional'') | Lö moguna mufaigi sabölö oya video; moguna ba wamairö video, wamaigi video nitandrai 18+, wamazökhö angolita video amilita (''playlist''), wame tandra omasi (''like'') ma zui lö omasi (''dislike'') video, wanura zöndra (''comment'') }} | users = | language = 54 li khala-khala<ref name="languages">[http://i.imgur.com/C2mND.png ''YouTube language versions''], 15/1/2012</ref> | launched = {{start date and age|2005|02|14}} | current_status = Aktif | native_clients = | footnotes = }} '''YouTube''' no sambua mbolokha gu'ö internet si tobali nahia wamazaewe video (gambara digital saliŵa-liŵa) nifasindro me ndröfi 2005. Ba mbolokha gu'ö andre tola lafairö, lafaigi ba lafazaewe niha video.<ref>Jim Hopkins, [http://www.usatoday.com/tech/news/2006-10-11-youtube-karim_x.htm ''Surprise! There's a third YouTube co-founder''], usatoday.com, 10 Nov 2006, mufaigi me 26 Feb 2022. {{-en-}}</ref> Oya ngawalö video nifairö ba YouTube, so mbalö film, TV ma video musik, he video raradödö (li Inggris ''entertainment'') ba he göi video famahaö (li Inggris ''educational''). Baero da'ö so göi video he sanau ba sadogo-dogo nifairö ero samösa niha. Video nifairö ba YouTube töra oya moroi khö ndra samösa niha, bahiza so göi nifairö perusahaan media simane [[BBC]], [[Vevo]], [[Hulu]], btn.<ref>Tim Weber, [http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6411017.stm ''BBC strikes Google-YouTube deal''], bbc.com, 2 Mar 2007, mufaigi me 26 Feb 2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa November 2006 i'öli YouTube Google ba i'otarai da'ö tobali ia ono perusahaan Google. Fa'ebua mbölinia me i'öli Google 1,6 miliar dolar Amerika. Tuhe gödonia so ba San Bruno, Kalifornia. == Famasindro == YouTube andre mufasindro ba San Bruno, Kalifornia, [[Amerika Serikat]] me 2005. Datölu zangotomosi ya'ia: Chad Hurley, Steve Chen awö Jawed Karim, aefa laröi halöŵöra ba perusahaan [[PayPal]].<ref name="usatoday">Jefferson Graham, [http://www.usatoday.com/tech/news/techinnovations/2005-11-21-video-websites_x.htm'' Video websites pop up, invite postings''], usatoday.com, 21/11/2005, mufaigi me 28/7/2006. {{-en-}}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20090111223210/http://www.cs.uiuc.edu/news/articles.php?id=2006Feb3-126 ''YouTube: Sharing Digital Camera Videos''], University of Illinois at Urbana-Champaign (3/12/2006), te'irö'ö ba web.archive.org, mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ha döfi aefa tefasindro YouTube, i'öli ia Google ba mbaŵa sifelezara 2006 1,65 miliar dolar Amerika, irege tobali ono perusahaan Google. [[File:YouTube Logo 2017.svg|upright=1.15|jmpl|kiri|Logo YouTube]] Molo'ö nisura ngawalö media, Hurley faoma Chen zamörötaigö YouTube andre me lö lasöndra lala wamaezaewe video nihalöra ba ginötö owasa wemanga ba apartemen Chen ba San Francisco ba mböröta döfi 2005. Awöra, Karim, lö si möi ba gowasa andre ba lö itema wa no irai alua gowasa andrö. Bahiza iŵa'ö Chen wa tohare ide YouTube aefa gowasa wemanga andrö si tobali börö tohare ba gowuloa da'ö ba hulö manandraŵa ia ba iŵa'ö, lö irai alua gowuloa da'ö, ba iŵa'ö Chen wa söndra wangehaogö YouTube tohare me aefa gowasa wemanga andrö.<ref>John Cloud, [https://web.archive.org/web/20070219222540/http://www.time.com/time/printout/0%2C8816%2C1570721%2C00.html ''The Gurus of YouTube''], [http://www.time.com Time Magazine] (16/12/2006), te'irö'ö ba web.archive.org, mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> [[Berkas:901cherryave.jpg|jmpl|kiri|Tuhe gödo YouTube ba San Bruno, Kalifornia]] Tebörögö YouTube faoma sambua perusahaan teknologi nilaso faoma foko 11,5 juta dolar Amerika Serikat moroi khö Sequoia Capital i'otarai Nov 2005 irugi Apr 2006.<ref>Miguel Helft ba Matt Richtel, [http://www.nytimes.com/2006/10/10/technology/10payday.html ''Venture Firm Shares a YouTube Jackpot''], nytimes.com (10/10/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Gödo si föföna sibai so yaŵa sambua restoran Jepang faoma restoran pizza ba San Mateo, Kalifornia<ref>Sara Kehaulani Goo, [http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/10/06/AR2006100600660.html ''Ready for Its Close-Up''], washingtonpost.com (7/10/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Töi nahia nifotöi ''domain'' <code>youtube.com</code> tefa'olo me 14/2/2005.<ref>[http://whois.domaintools.com/youtube.com ''Whois Record youtube.com''], mufaigi me 26/2/2022</ref> Video si föföna sibai mufairö ba YouTube ya'ia "Me at the zoo". Bakha ba video da'a oroma Jawed Karim, samösa ba gotalua zamasindro YouTube, si so ba kabu gurifö San Diego.<ref>Richard Alleyne, [http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/2480280/YouTube-Overnight-success-has-sparked-a-backlash.html ''YouTube: Overnight success has sparked a backlash''], telegraph.co.uk (31/7/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Video da'a lafairö me 24/4/2005 ba irugi ma'ökhö (26/2/2022) no lafaigi ia niha 222 juta kali.<ref>[http://youtube.com/watch?v=jNQXAC9IVRw ''Me at the zoo'']], youtube.com, mufaigi me 26/2/2022.</ref> == Famanöi == Versi fanandraigö (to'ölö latötöi ia ''beta'') YouTube tefaehagö ba Mei 2005, önö waŵa fatua lö tefasindro resmi YouTube ba Nov 2005. Ba Yul 2006 töra wa'atedou wangoguna'ö niha mbolokha gu'ö andre, irege molo'ö gangombakhata perusahaan, töra 65.000 video nifairö niha ero ma'ökhö ba töra 100 juta zi möi wamaigi video ba YouTube.<ref>[http://www.usatoday.com/tech/news/2006-07-16-youtube-views_x.htm ''YouTube serves up 100 million videos a day online''], usatoday.com (16/5/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö data riset pasar ni'owuloi comScore.com, No tobali YouTube sohönagö video ba gu'ö fondrege ebua ba [[Amerika Serikat]], irege farahu khönia 43 persen mbolo pasar ba töra 14 miliar video nifaigi niha ba mbaŵa silima 2010.<ref>[http://www.comscore.com/Press_Events/Press_Releases/2010/6/comScore_Releases_May_2010_U.S._Online_Video_Rankings ''comScore Releases May 2010 U.S. Online Video Rankings''], comscore.com (27/6/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö YouTube ero menit tefairö video fa'anaunia fefu 60 jam ba tölu ni'o'öfa video andrö tohare moroi baero Amerika Serikat.<ref name="60_hours">Alexei Oreskovic, [https://www.reuters.com/article/idINL1E8CL0CY20120123 ''YouTube hits 4 billion daily video views''], reuters.com (23/1/2012), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref name="48_hours">Shane Richmond, [http://www.telegraph.co.uk/technology/google/8536634/YouTube-users-uploading-two-days-of-video-every-minute.html ''YouTube users uploading two days of video every minute''], telegraph.co.uk (26/5/2011), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>[http://www.youtube.com/watch?v=9nXmDxf7D_g#t=14m52s ''Eric Schmidt, Princeton Colloquium on Public & Int'l Affairs''], youtube.com, mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ero waŵa so 800 juta wangondrasi unik ba YouTube.<ref name="seabrook20120116">John Seabrook, [https://www.newyorker.com/magazine/2012/01/16/streaming-dreams ''Streaming Dreams''], newyorker.com (8/1/2012), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö fangerai, ba ndröfi 2007 i'oguna'ö nahia wangirö'ö video YouTube si fagölö ba wa'ebua nahia fefu nösi internet ba ndröfi 2000.<ref>Carter Lewis, [https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1584230/Web-could-collapse-as-video-demand-soars.html ''Web could collapse as video demand soars''], telegraph.co.uk (7/4/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Molo'ö [[Alexa]], sangera-ngerai mbosi mbolokha gu'ö ba internet, ba ndröfi 2010 YouTube no tobali bolokha gu'ö nomoro tölu fondrege asese la'ondrasi niha aefa [[Google]] ba nomero sara ba [[Facebook]] ba nomoro dua.<ref>[http://www.alexa.com/siteinfo/youtube.com ''Alexa Traffic Rank for YouTube (three month average)'']</ref> Ba mbaŵa si'önö 2008, sambua zinura ba majalah [[Forbes]] mogölöi tödö wa sinöndra YouTube me 2008 arakhagö 200 juta dolar AS moroi ba wama'ema iklan.<ref name="Forbes08">Quentin Hardy ba Evan Hessel, [http://www.forbes.com/forbes/2008/0616/050.html ''GooTube''], forbes.com (22/5/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba ndröfi 2012 lahorigö ginötöra ya'ira si möi ba YouTube ba wamaigi video töra ambö 15 menit ero ma'ökhö, ambö moroi ba 4-5 jam nihorigö niha ba Amerika Serikat ba wamaigi TV.<ref name="seabrook20120116" /> Me Yuni 2006 falulu halöŵö YouTube khö [[NBC]] ba wamawa iklan.<ref>[https://knowledge.wharton.upenn.edu/article/online-video-the-market-is-hot-but-business-models-are-fuzzy/ ''Online Video: The Market Is Hot, but Business Models Are Fuzzy''], wharton.upenn.edu (12/7/2006), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba Nov 2008 lahalö wahasara dödö YouTube, Metro-Goldwyn-Mayer, Lions Gate Entertainment, awö [[CBS]] ba wamairö film ba episode televisi safönu fa'anau yaŵa ba YouTube, inönö nahia iklan khö ndra samaigi moroi ba AS nibe'e töi "Shows". Lafalua da'a ba wamalalaŵa khö mbolokha gu'ö simane [[Hulu]], si no mangirö'ö video moroi ba [[NBC]], Fox ([[Fox Broadcasting Company]]) faoma Disney ([[Walt Disney Studios Motion Pictures]]).<ref>Brad Stone ba Brooks Barnes, [http://www.nytimes.com/2008/11/10/business/media/10mgm.html?ref=technology ''MGM to Post Full Films on YouTube''], nytimes.com (10/11/2008), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>Staci D. Kramer, [http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2009/04/30/AR2009043001853.html ''It's Official: Disney Joins News Corp., NBCU In Hulu; Deal Includes Some Cable Nets''], washingtonpost.com (30/4/2009), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa sifelezara 2009 ibörögö YouTube wangoroma'ö "Shows" khö ndra samaigi moroi ba [[Britania Raya]] ba so mato 4.000 ngawua acara safönu fa'anau moroi khö 60 bisnis si fao.<ref>Katie Allen, [http://www.guardian.co.uk/media/2009/nov/19/youtube-uk-full-length-shows ''YouTube launches UK TV section with more than 60 partners''], guardian.co.uk (19/11/2009), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa sisara 2010, ifaehagö ba zato YouTube lala ba wosanu film,<ref>Miguel Helft, [https://www.nytimes.com/2010/01/21/technology/internet/21youtube.html ''YouTube takes a small step into the film rental market''], nytimes.com (21/1/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> ba hiza ba mböröta andre ha te'a'asogö ia ba [[AS]], [[Kanada]] ba [[Britania Raya]].<ref>Maggie Shiels, [http://news.bbc.co.uk/1/hi/8471635.stm ''YouTube turns to movie rental business''], bbc.co.uk (21/1/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref><ref>[http://www.bbc.co.uk/news/technology-15214939 ''YouTube to offer film rentals in the UK''], bbc.co.uk (7/10/2011), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> So töra 6.000 film si tola lasanu.<ref>Alexia Tsotsis, [http://techcrunch.com/2011/05/09/google-partners-with-sony-pictures-nbc-universal-and-warner-brothers-for-youtube-movies/ ''Google Partners With Sony Pictures, Universal And Warner Brothers For YouTube Movies''], techcrunch.com (9/5/2011), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me Mar 2010 ibörögö YouTube wangoroma'ö ösi si lö mu'öli (li Indonesia ''gratis'') fao ba da'ö 60 wamaisa kriket ba India. Molo'ö YouTube acara andre no fangoroma'ö acara olahraga fondrege ebua ba internet si föföna sibai si gratis.<ref>Mark Sweney, [http://www.guardian.co.uk/media/2010/jan/20/youtube-live-indian-premier-league ''Cricket: IPL goes global with live online deal''], guardian.co.uk (20/1/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me 31 Maret 2010 ifa'olo YouTube desain mbolokha si bohou ba wame ena'ö aoha wamaigi ya'ia ba ena'ö itugu ara lahorigö ginötöra niha ba mbolokha Youtube. Iŵa'ö Manajer Produk Google Shiva Rajaraman: "Moguna mangawuli ma'ifu furi ba mangehaogö fefu hadia ia."<ref>Glenn Chapman, [https://www.smh.com.au/technology/youtube-redesigns-website-to-keep-viewers-captivated-20100401-rfbc.html ''YouTube redesigns website to keep viewers captivated''], smh.com.au (1/4/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me Mei 2010 i'ombakha'ö YouTube wa i'oroma'ö töra dua miliar video ero ma'ökhö, arakhagö dua kali wa'oya zamaigi acara ba ginötö nifotöi ''prime time'' ba zi tölu TV fondrege ebua ba Amerika Serikat.<ref>Glenn Chapman, [https://www.smh.com.au/technology/youtube-serving-up-two-billion-videos-daily-20100517-v8sf.html ''YouTube serving up two billion videos daily''], smh.com.au (18/5/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me Mei 2011, itutunö YouTube wa töra tölu miliar zangondrasi YouTube ero ma'ökhö.<ref name="48_hours" /> Me Yanuari 2012, iŵa'ö YouTube fa'oya zangondrasi andrö no monönö tobali öfa miliar ero ma'ökhö.<ref name="60_hours" /> Ba Oktober 2010, iröi Hurley halöŵönia tobali CEO YouTube, tobali ia ''penasehat perusahaan'' ba Salar Kamangar tobali CEO.<ref>[https://www.smh.com.au/technology/hurley-stepping-down-as-youtube-chief-executive-20101030-177si.html ''Hurley stepping down as YouTube chief executive''], smh.com.au (30/10/2010), mufaigi me 26/2/2022. {{-en-}}</ref> Me April 2011, iŵa'ö James Zern, samösa teknisi program YouTube, wa 30 persen video si so YouTube no tobali fangali zi 99 persen zangondrasi mbolokha gu'ö andre. Eluahania ha 30 persen video si so ba YouTube nifaigi arakhagö fefu zangondrasi YouTube.<ref>Ben Whitelaw, [http://www.telegraph.co.uk/technology/news/8464418/Almost-all-YouTube-views-come-from-just-30-of-films.html ''Almost all YouTube views come from just 30% of films''], telegraph.co.uk (20/4/2011), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa si felezara 2011, media sosial Google+ adölö tefakhai ba YouTube faoma fuka gu'ö [[Google Chrome|Chrome]], irege tola lafaigi niha video-video YouTube ba Google+.<ref>Lance Whitney, [https://www.cnet.com/tech/services-and-software/google-now-connects-with-youtube-chrome/ ''Google+ now connects with YouTube, Chrome''], cnet.com (4/11/2011), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> Ba mbaŵa si felendrua 2011 tefa'olo ba zato khala-khala si bohou YouTube. Anösöla video mufataro ba dalu nga'örö Golayama, simane wama'anö duria ba mbolokha media sosial.<ref>[http://www.bbc.co.uk/news/technology-16006524 ''YouTube's website redesign puts the focus on channels''], bbc.co.uk (2/12/2011), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> I'anema'ö göi te'oroma'ö versi si bohou logo YouTube si so lumö-lumö soyo sabölö ogömi. Da'a wamohouni desain si föföna sibai i'otarai Oktober 2006.<ref>Pete Cashmore, [http://mashable.com/2006/10/26/youtube-gets-new-logo-facelift-and-trackbacks-growing-fast/ ''YouTube Gets New Logo, Facelift and Trackbacks&nbsp;– Growing Fast!''], mashable.com (26/10/2006), mufaigi me 27/2/2022. {{-en-}}</ref> == YouTube ba Ono Niha == Iada'e ba no tola ta'alui gofu hadia manö zi fakhai ba nono Niha yaŵa ba YouTube. Na ta'alui "Nias" ba tesöndra oya sibai ngawalö video, he nihaogö Nono Niha ba he göi niha si tenga Ono Niha. Gofu heza so niha iada'e, he ba kota ba he ba mbanu-banua misa, asala tefakhai ira ba internet ba tola lafairö gofu hadia manö video nihalöra ba mbanua misa. Ba börö me no ato niha sangehaogö video nifairö ba YouTube (asese latötöi ira ''YouTuber'') moroi ba Danö Niha, tola sa'ae tafaigi hadia manö zalua ba Danö Niha yaŵa ba YouTube. == Umbu == {{Reflist|30em}} [[Kategori:Perusahaan media sosial]] [[Kategori:Perusahaan Google]] 1d2o7rhwdcfqt1mu6elusbfu2isxie1 Asu 0 2669 17542 17015 2022-08-14T22:23:32Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno domestikasi moroi ba asu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> bahkan kemungkinan no i'otarai 100.000 fakhe silalö yang lalu berdasarkan bukti genetik berupa penemuan [[fosil]] dan [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Penelitian lain mengungkap sejarah domestikasi anjing yang belum begitu lama.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no mangodödögö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma Penelitian genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosia. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö zito'ölö lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so fö na ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onkhe si töra moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö famareso si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] aodbe4jv5ixwldr0tte6ucz6vtyhc4p 17543 17542 2022-08-14T22:33:29Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno huwutö (jinak)/domestikasi moroi ba nasu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> tenga ha da'ö nasa, nalö fasala, no i'otarai 100.000 fakhe silalö molo'ö ondröita genetik simane anöndrata (penemuan) [[fosil]] faoma [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Penelitian lain mengungkap sejarah domestikasi anjing yang belum begitu lama.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no mangodödögö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma Penelitian genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosia. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö zito'ölö lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so fö na ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onkhe si töra moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö famareso si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] i5kubw6wjt2zulcgcdux9qkueujwxke 17547 17543 2022-08-15T05:08:45Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno mauwu (domestikasi) moroi ba nasu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> tenga ha da'ö nasa, nalö fasala, no i'otarai 100.000 fakhe silalö molo'ö ondröita genetik simane anöndrata (penemuan) [[fosil]] faoma [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Molo'ö foligia tanö bö'ö, saluano sifakhai ba wa'amauwu nasu alua ba ginötö silö ara.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no mangodödögö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma Penelitian genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosia. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö zito'ölö lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so fö na ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onkhe si töra moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö famareso si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] i113i2i5tdofya7g2kpbc48tpybo91i 17548 17547 2022-08-15T05:25:45Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno mauwu (domestikasi) moroi ba nasu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> tenga ha da'ö nasa, nalö fasala, no i'otarai 100.000 fakhe silalö molo'ö ondröita genetik simane anöndrata (penemuan) [[fosil]] faoma [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Molo'ö foligia tanö bö'ö, saluano sifakhai ba wa'amauwu nasu alua ba ginötö silö ara.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no mangodödögö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma foligi'ö genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosia. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö zito'ölö lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so fö na ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onkhe si töra moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö famareso si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] hwqtx60agz249zf9xrsmd8vkcl0whgs 17549 17548 2022-08-15T05:26:44Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno mauwu (domestikasi) moroi ba nasu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> tenga ha da'ö nasa, nalö fasala, no i'otarai 100.000 fakhe silalö molo'ö ondröita genetik simane anöndrata (penemuan) [[fosil]] faoma [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Molo'ö foligi'ö tanö bö'ö, saluano sifakhai ba wa'amauwu nasu alua ba ginötö silö ara.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no mangodödögö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma foligi'ö genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosia. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö zito'ölö lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so fö na ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onkhe si töra moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö famareso si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] 9br9o77phtll0b52iak52fggw2wazg0 17550 17549 2022-08-15T05:28:12Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno mauwu (domestikasi) moroi ba nasu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> tenga ha da'ö nasa, nalö fasala, no i'otarai 100.000 fakhe silalö molo'ö ondröita genetik simane anöndrata (penemuan) [[fosil]] faoma [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Molo'ö foligi'ö tanö bö'ö, saluano sifakhai ba wa'amauwu nasu alua ba ginötö silö ara.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no moligi'ö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma ''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma foligi'ö genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosia. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö zito'ölö lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so fö na ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onkhe si töra moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö famareso si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] lnm3nl9y6kmeqnjbnxunsxd4ceb7ywb 17551 17550 2022-08-15T05:31:40Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno mauwu (domestikasi) moroi ba nasu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> tenga ha da'ö nasa, nalö fasala, no i'otarai 100.000 fakhe silalö molo'ö ondröita genetik simane anöndrata (penemuan) [[fosil]] faoma [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Molo'ö foligi'ö tanö bö'ö, saluano sifakhai ba wa'amauwu nasu alua ba ginötö silö ara.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no moligi'ö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma ''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma foligi'ö genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosial. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö gosiŵata lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so föna ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onkhe si töra moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö famareso si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] 2hybx4dlbufc4in7fj0atqh6r2obe8e 17553 17551 2022-08-15T05:38:37Z Laseapollo 46 wikitext text/x-wiki {{Infobox spesies | item = Q26972265 | image =Collage of Nine Dogs.jpg <!--https://www.wikidata.org/wiki/Q26972265--> | fossil_range = Kira-kira 14,200 tahun lalu – sekarang</small> }} '''Asu''' ya'ia da'ö urifö so'ono, ba no ahatö sibai ba wa'auri niha. Asu andre ba li wamahaö ba zekola latötöi ia mamalia ba hiza lö sa'ae ata'u ia niha, meno mauwu (domestikasi) moroi ba nasu gatua i'otarai me 15.000 fakhe si no numalö,<ref>{{en}} {{cite web | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm | title = Origin of dogs traced | accessdate = 2018-06-11 | author = | last = McGourty | first = Christine | authorlink = | coauthors = | date = 2002-11-22 | year = | month = | format = | work = | publisher = BBC News | pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = }}</ref> tenga ha da'ö nasa, nalö fasala, no i'otarai 100.000 fakhe silalö molo'ö ondröita genetik simane anöndrata (penemuan) [[fosil]] faoma [[tes DNA]].<ref>Vilà, C. et al. (1997).</ref> Molo'ö foligi'ö tanö bö'ö, saluano sifakhai ba wa'amauwu nasu alua ba ginötö silö ara.<ref>{{cite journal | quotes = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = 30 Januari 1997; diterima 14 April 1997 | year = | month = | title = Multiple and ancient origins of the domestic dog | journal = Science | volume = 276 | issue = | pages = 1687–1689 | doi = | id = | url = http://www.mnh.si.edu/GeneticsLab/StaffPage/MaldonadoJ/PublicationsCV/Science_Dog_Paper.pdf | format = pdf | accessdate = }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | title = Multiple and Ancient Origins of the Domestic Dog | accessdate = 29 November | accessyear = | accessdaymonth = | author = | last = Wayne | first = Robert K. | authorlink = http://www.lifesci.ucla.edu/bio/Faculty/Wayne/ | coauthors = Carles Vila` , Peter Savolainen, Jesu´ s E. Maldonado, Isabel R. Amorim, John E. Rice, Rodney L. Honeycutt, Keith A. Crandall, Joakim Lundeberg | date = | year = | month = | format = | work = | publisher = myVine | pages = | language = | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070926223204/http://www.idir.net/~wolf2dog/wayne1.htm | archivedate = 2007-09-26 | quote = | dead-url = yes }}</ref><ref>{{cite journal | quotes = | last = Kerstin | first = Lindblad-Toh | authorlink = | coauthors = Claire M Wade1, Tarjei S. Mikkelsen1, Elinor K. Karlsson1, David B. Jaffe1, Michael Kamal1, Michele Clamp1, Jean L. Chang1, Edward J. Kulbokas III, Michael C. Zody1, Evan Mauceli1, Xiaohui Xie1, Matthew Breen5, Robert K. Wayne6, Elaine A. Ostrander, Chris P. Ponting8, Francis Galibert, Douglas R. Smith10, Pieter J. deJong11, Ewen Kirkness12, Pablo Alvarez1, Tara Biagi1, William Brockman1, Jonathan Butler1, Chee-Wye Chin1, April Cook1, James Cuff1, Mark J. Daly1, David DeCaprio1, Sante Gnerre1, Manfred Grabherr1, Manolis Kellis1, Michael Kleber1, Carolyne Bardeleben, Leo Goodstadt, Andreas Heger, Christophe Hitte, Lisa Kim, Klaus-Peter Koepfli, Heidi G. Parker, John P. Pollinger, Stephen M. J. Searle, Nathan B. Sutter, Rachael Thomas, Caleb Webber | date = 08-12-2005 | year = | month = | title = Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog | journal = Nature | volume = 438 | issue = | pages = 803-819 | doi = | id = | url = http://www.nature.com/nature/journal/v438/n7069/abs/nature04338.html | format = | accessdate = }}</ref> Asu andre, ba mongawawa wa'aurinia no oya sibai ngawalönia. La'a-la'a mbu nasu oya la'a-la'a, simane : safusi, saitö, soroyo-royo ba tanöbö'önia. Bu nasu, tola adölö-dölö ba so gö zigariti, ba tenga ha da'ö so zihulö mbu mbiri-biri. Fangi'ila ba wamahaö, si no moligi'ö mangalui hadia zifakhai ba wa'auri nasu andre, labe'e töi wamahaö andrö : '''kinologi''' moroi ba wehede Yunani kuno; ''κυνός'', labaso ''kynόs'', "anjing" faoma ''λόγος'', labaso ''lógos'', "fanötöi, aka"). == Famakhoi Sebua (Garis besar) == === Böröta (Asal-usul) === Sitobali dane-dane sibohou ba wangalui asu si'oföna sibai si tola lafaliaro niha si so ba mbanua Asia Timur, aola ba wangi'ila hulö na moroi ba mbanua Tiongkok.<ref name=Savolainen_et_al_2002>{{cite journal | first = Peter | last = Savolainen | coauthors = Ya-ping Zhang, Jing Luo, Joakim Lundeberg, and Thomas Leitner | date = 2002-11-22 | title = Genetic Evidence for an East Asian Origin of Domestic Dogs | journal = Science | volume = 298 | issue = 5598 | pages = 1610–1613 | doi = 10.1126/science.1073906 | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/298/5598/1610}}</ref> Niha siföföna zondrugi banua Amerika Utara solohe asu moroi ba Asia. Famareso nga'ötö nasu andre ma foligi'ö genetika no molua-lua wamareso asu andrö ya'ia da'ö so 14 ngawalö, bogotaluania so Chow Chow, Sharpei, Akita, Shiba faoma Basenji si no la'ila niha asu fondrege satua. Fangi'ila wanguma'ö wa asu andrö te fa'aso moroi Asia tola ma'ifu tefarisayoi me si 14 ngawalö nasu andrö börötania moroi ba mbanua China faoma Jepang.<ref name=Savolainen_et_al_2002 /> === Fa'ahatö ba Niha (Hubungan dengan manusia) === [[Berkas:Kintamani.jpg|jmpl|[[Anjing Kintamani]]]] Asu sambua gurifö si fahuwu simane niha ma ba li Indonesia lamane; hewan sosial. Fa'ahatö wa'auri nasu faoma niha no möi ba wodou'ö fa'omasi niha ba gurifö andrö, irege asu no oya zi no la fahaö, lalau famai, ba toroi ba nomo niha, lafaliaro, tenga ha da'ö tola la faha'ö ba wefao sambua nahia faoma asu tanöbö'ö. Falöfaröi nasu ba khö zamaliaro ya'ia no möi fa'atedou nasu andre moroi ba gurifö tanöbö'ö sabölö omasi niha ba wanguri. Hewa'ae tebai laheta ba nasu ngawalö gosiŵata lafalua simane urifö tanöbö'ö. Asu, urifö si sökhi ba zamaliaro ya'ia, irege lafatörö döinia ba lö'olifu ia, na lakaoni ma na lakokoto ia sifao tönia, ba ifamuyu gi'onia ba I'ondrasi zogaoni ya'ia. Da'a dane-dane ba niha wa'omasi lafaliaro gurifö andrö. Ba hiza asu si no ara ba toröi ba nomo, ba lö iröi zamaliaro ya'ia ma na'i ya'ia zi so föna ba ngawalö gameta'uö sedöna alua ba nomo andrö. Asu si sökhi, ba lö olifu ia he zo nomo zanguri ya'ia, he no aröu lala itörö, ba ha sambalö ifuli ia ba naha si so ya'ia. Asu no oya la'oguna'ö ia ba wanolo ngawalö halöŵö ba wangalui samalua si lö sökhi, simane ira amada folisi ba wangalui sedöna lafareso.<ref>{{cite web |url=http://jambi.tribunnews.com/2015/04/07/unik-dan-lucu-majikannya-dibekuk-polisi-anjing-ini-ikut-berbaring-menyerah |title=Unik dan Lucu, Majikannya Dibekuk Polisi Anjing Ini Ikut Berbaring Menyerah |date=7 April 2015}}</ref> == Waö-waö (Terminologi) == Fogaoni asu, sindruhunia abölö laŵa'ö ia khö nasu gatua ma serigala ma si no tobali asu nifaliaro ''Canis lupus familiaris''. Asu no irai la faehuni ia moroi ba nasu gatua, ''Canis familiaris'', ya'ia da'ö sangalui famahaö sotöi Linnaeus ba ndröfi si 1758. Ba ndröfi si 1993, Lembaga Smithsonian faoma Asosiasi Ahli Mamalia Amerika la'osara'ö zöndra wa asu andre ha subspesies serigala abu-abu ''Canis lupus''. Ba danö Indonesia, asu gatua si so ba hulo Sumatra faoma Jawa la'illa niha töinia ajak. == Fa'onekhe (Kecerdasan) == [[Berkas:Standard Poodle.JPG|jmpl|[[Pudel]] standar]] Asu no la'ila niha wa sambua gurifö si so fa'onekhe si tohude moroi ba gurifö bö'ö. Molo'ö foligi'ö si no tefalua, fa'onekhe nasu andrö, molo'ö hezo moroi ngawalönia. Asu ras ma Anjing ras ba li wamahaö lamane Border Collie no tehöngö wa asu solo'ö fefu ngawalö hadia ia ni faretakö khönia. Asu tanöbö'ö tola manö lö mauwu ira ba niha, ma lö lago'ö hadia ia nifaha'ö khöra. Asu sonekhe, tola manolo niha ba wongawawa urifö tanöbö'ö simane sawi, öröbao, ba tanöbö'önia. Böröta nasu, ya'ia da'ö moroi ba nga'ötö nasu gatua si so ba gatua, tenga ni'uri niha ia. Asu tola auri ba ngawawa soya, irege da'a zimöi fa'aoha ba wamaha'ö urifö andrö. Ba hiza asu andre, ifalua hadia ia ha ba wetaro si tola lago'ö, tebai lafaso ba wamalua hadia ia zi tebai la go'ö. Asu tola lafahaö ia ba wanuturu lala ba zau'a, la'ila na so gameta'uö, ba asu löfaröi ia ba zi no lafahaö ya'ia. == Tandra mboto (Ciri fisik) == [[Berkas:Weimaraner wb.jpg|jmpl|ka|Anjing [[Weimaraner]], perlu menahan selera memangsa hewan yang diburu agar dapat diajak berburu oleh manusia.]] Asu ras ma ba li Indonesia lamane Anjing ras no oya sibai wamaedo wa'ebua mboto hegöi amuatara ba zamaliaro ya'ira. Sifagölö ba mböröta nasu si so ba nasu nifaliaro niha ba ginötö iada'a moroi khö nasu gatua, ya'ia da'ö; asu andre sambua gurifö sondra'u ngawalö hadia ia zedöna lagohi, tenga hada'ö asu fao ba gangolifa gurifö simanga oboula. Ifönia atarö, irege hadia zi no ira'u ba tola agarawi ba wondra'unia. Lala kardiovaskuler same'e fatahana ba mboto nasu ya'ia sa'ae ba wa'abölö fagohi irege sambua fa'atedoura moroi ba gurifö tanöbö'ö nifaliaro niha. === Fangi'ila Hörö (Penglihatan) === Asu andre me mböröta ba lawalinga sifao ba gangolifa dikromatis, irege tola lawa'ö lö mangila la'a-la'a simane niha.<ref name="note1">A&E Television Networks (1998). ''Big Dogs, Little Dogs: The companion volume to the A&E special presentation'', A Lookout Book, GT Publishing. ISBN 1-57719-353-9 (hardcover).</ref><ref name="note2">Alderton, David (1984). ''The Dog'', Chartwell Books. ISBN 0-89009-786-0.</ref> Hiza ba wamareso zangalui fa'atua-tua aefa da'ö, asu sambua gurifö sangila la'a-la'a hewa'ae lö fefu simane fa'atara hörö niha ba wamaedogu ngawalö zola'a-la'a. Khö nasu, la'a-la'a tola möi sinyal subliminal ba wangi'ila ngawalö hadia ia zi no tefa'anö ma sifalaete. Molo'ö famareso si no lafalua niha sifakhai ba wa'atua-tua, asu mangi'ila la'a-la'a simane sa'usö, sowuge'e, so bowo doru, btn. (kuning, ungu atau violet, ultra violet). Lensa hörö nasu adawa-dawa tenga simane lensa hörö niha. Irege asu andre, lö tara sibai ba horönia gofu hadia ia. Hiza i hörö nasu andre, no tara sibai na so haga. So ba zima'ifu nasu simane asu ras, sitola mangi'ila ofeta 270°, niha manö ha 180°. Sifagölö ba niha ya'ia nasu ras so ba zi 180°.<ref name="note1" /><ref name="note2" /> [[Berkas:Indonesia quarantine medical veterinarian with ada dog.jpg|jmpl|277x277px|Asu ni oguna'ö folisi ba wangalui sitaya]] '''Asu''' no sambua gurifö si tefaböbö ba ngafu nifotöi ''mamalia''. Ba mböröta asu andrö no fagölö ira nasu gatua ba hiza me 15.000 fakhe si lalö no labörögö niha wamaliaro ya'ia ba nomo.<ref> {{cite web| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/2498669.stm| title = Origin of dogs traced| accessdate = 2018-06-11| author =| last = McGourty| first = Christine| authorlink =| coauthors =| date = 2002-11-22| year =| month =| format =| work =| publisher = BBC News| pages =| language =| archiveurl =| archivedate =| quote =}} {{en}}</ref> Oya sibai ngawalö nasu ma nifotöi ''ras'' ba Li Indonesia. Bura no oi fabö'ö-bö'ö he la'a-la'a ba he göi fa'adölönia, so zadölö ba so zigariti, so zagabe'e ba so göi zombuyu-mbuyu si hulö gafasi. Ngawua wehede ni'oguna'ö ba fefu wangosisigö ilmiah sanandrösa ba nasu ya'ia da'ö '''kinologi'''. '''Asu''' tola lafaguru'ö simane niha. '''Asu''' asese labali'ö zago nomo, na ba khöra folisi asese nasu andrö labali'ö wangalui silö sökhi. simane: wangalui niha sitaya, bara sitaya, ba tanöbö'ö nia. [[Berkas:Anjing liar 20190529 161250.jpg|jmpl|208x208px|Asu safusi]] == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Urifö]] [[Kategori:Aurifö]] dzh2wvxv837r0wwwkfdloevm9vqwji7 Wikipedia:Rafe zato 4 3755 17555 17289 2022-08-15T07:04:44Z Yasanto Lase 30 wikitext text/x-wiki == Rafe zato, 14 Agustus 2022 == Sifao: # Sirus Laia # Yasanto Lase # Apolonius Lase # Iramawati Zebua # Edison Zega # Yasato Harefa # Ama Pasca Telaumbanua # Lora Waruwu # Lewi Zega # Sandro Lase Inötö: : 20.00 WIB Tuho Huhuo: # Angandröŵa integrasi Wikibuku bakha ba Wikipedia, hiza ba wamatunö tuho da'a ba tefurugö sambua zöndra na Wikibuku si no mubörötaigö lalau wa'abölö irege ofeta mamoto ia moroi ba zosou'a na no tobönö zi no latatugöi moroi ba Wikimedia Indonesia. Hiza oya zöndra zi no mu faehagö, simane lala wanura ba Wikibuku, böhöi oya zinura, hiza'i si lö awöli-wöli ba wanura ya'ia ero inötö, ero ma'ökhö # Angolita zura si fakhai ba wökhö ba kesehatan sedöna tafalului ba Wikipedia. Sinura da'a sedöna la sura ba Wikipedia, ya'ia da'ö sanandrösa ba wanohugö fanundreheni moroi ba Wikimedia Indonesia khöda ya'ita ''Komunitas Wikimedia Nias'' ba no oya zi no lafatumbu'ö zedöna lasura ba zi döfi wa'ara (Juni 2022-Juli 2023) simane si so ba da'a tou; a) [[Simalapari]]/mate dambai, b) [[Eha]], c) [[Ingo]], d) [[Fogikhi]], e) [[Mbere-bere]], f) [[Fa’abötö]], g) [[Faniri]], h) [[Sowuluzukhu]], i) [[Sowuazitaora]], j) [[Belua]], k) [[Bagu]], l) [[Fasöi]]/Fa’ombuyu Dalu (Diare) # Standarisasi lala wanura ba wiki. Molo'ö fefu zifao ba rafe, sifakhai ba ''standarisasi'' wanura ngawalö ngawua wehede ba Li Niha si lö hadöi fanötöi ya'ia ba Li Niha, simane töi ''Negara'', ''Niha'', ''Pejabat Pemerintah'' ba tanöbö'önia, moguna wa'owulo niha sato ba wamatunö ya'ia, irege ba wa'owulo ba rafe da'a, lö hadöi ni'osara'ö ba fao fefu dödö zifao ba rafe na lafatunö ia ba zi sambua ginötö # ''Workshop'' wanura ''dongeng'' ma hikaya khö ndraono, fakhai ia ba zi no tefazawili duria moroi ba ''Wikimedia Indonesia - Pendidikan'' wa so ''Dana Wiki'' ba wanolo angowuloa simane ''Komunitas Wikimedia Nias'' ba wamaluo fa'owulo ba wangowuloi ngawalö zinura sifakhai ba zisambua nahia, sambua li, ba tanöbö'önia. Hiza ba gangowuloa ''Wikimedia Nias'', tebai ua tefalua wa'owulo me oi fabö'ö nahia wa'atoröi. Ba da'a tola manö tefalua dania ia na no ato zanura ba Wiki si toröi ba zi sambua nahia simane ba [[Tanö Niha|Danö Niha]] # Wamagölösi zöndra sanandrösa ''Logo Komunitas'' ; oya zöndra simane; ''magiao, omo hada, takula, btn'' # Anaöma si lö saozu mubabaya/mufalua. Sifakhamö tefatunö, hewisa wanohugö wama'ema turia Li Niha ba RRI Pro 1 Gunungsitoli, moguna so wanofu hewisa lala nitörö ena'ö tola tefalua zi no mubörötaigö ba ginötö si no numalö. == Rafe zato, 10 Yuli 2022 == Sifao: # Sirus Laia # Yasanto Lase # Edison Zega # Yasato Harefa # Ama Pasca Telaumbanua # Lewi # Sandro Inötö: : 20.00 WIB Tuho Huhuo: # Fatua lö tefalua seminar, moguna la'asoso'ö ia ua ba ''workshop''. #* Ba da'a, sedöna lahenagö ya'ia da'ö, ena'ö so wahasara dödö '''wenaeta''' ma ''struktur'' faoma '''istilah''' wanura ba Wikipedia he ba Wiktionary. Barö ginötö andre, tetötöna ena'ö so gatö-atö ma ''kriteria'' #* Tabe'e ginötö ba wangowuloi fehede si löhadöi famo'eluahania ba Li Niha #* Mu'angeragö ginötö wamalua ''Workshop'' # Fagegosa ba RRI, tetötöna ena'ö mufuli mufakhai wahuhuosa # Orosa ma ''ragam hias'' == Rafe side-ide 28 Yuni 2022 == Sifao: # Yasanto Lase # Sirus Laia Inötö: : 20.00 WIB Tuho Huhuo: # Mamatunö wama'anö seminar Wiki Nias Ba rafe side-ide andre mufatunö hadia gohitö dödö ba wamalua seminar ba hewisa lala wondrugi ya'ia. Furugö huhuo: # Fatua lö tefalua seminar, moguna la'asoso'ö ia ua ba ''workshop''. # ''Workshop'' andre tefalua ba rafe zato ba mbaŵa si fitu ba baŵa si ŵalu. # Seminar tefalua ba mbaŵa si fulu, ba wangowasaini luo Sumpah Pemuda, 28 Oktober 2022. # Seminar andre khö niha sato, ''workshop'' ha anggota komunitas si ''aktif''. # Tobali noro dödö Yasanto Lase ba wanofu khö WMID na so zi tobali tolo-tolo ba wamalua seminar andre, he material ba he göi finansial. Ohitö dödö seminar (''tujuan''): 1. Mamaehagö standar ''layout'' zura ba Wikipedia, Wikikamus ba ba Wikibuku 2. Mamaehagö standar ''istilah'' ni'oguna'ö 3. Mamarou dödöra ya'ira si fao tobali awö ba komunitas Wiki Nias == Rafe zato, 16 Yuni 2022 == Sifao: # A. Pasca Telaumbanua (moderator) # Yasanto Lase # Yasato Harefa # Edison Zega # Lewi Zega # Sirus Laia Inötö: : 20.00 WIB Tuho huhuo: # Fangandrö wanundreheni komunitas 2022-2023 moroi khö WMID # Hewisa wondrou'ö halöŵö ba wiki # Falukhasata anggota komunitas si so ba Danö Niha Ba rafe andre te'etu'ö wa mu'andrö zui wanundreheni komunitas moroi khö Wikimedia Indonesia ba zi döfi fönada andre. Si tobali ohitö dödö nifalua: 1. Manura silö'ö-lö'önia 10 zura sanandrösa ba wökhö/fa'owaöri mboto. 2. Mamazökhi silö'ö-lö'önia 5 zura si tola mamönui kriteria sura amilita. 3. Manohugö wamareso ngawalö zura si toröi moroi ba ginötö we'aso ba zosoua (inkubator) ena'ö tobali ia sura si sökhi ba fagöna. 4. Mamalua seminar Wiki Nias ba wamahea'ö standar wanura ba Wikipedia, Wiktionary faoma Wikibuku molo'ö fangi'ila nisöndra moroi ba wanura ba wiki irugi iada'a. 5. Manohugö mama'anö Wikibuku, si tobali ndrela khö ndraono si bohou ebua salaŵö-laŵö wangoguna'ö li Niha. Wikibuku no sambua nahia wombaso ba ba wanöndra ngawua wehede si bohou ba li Niha. [[Kategori:Rafe zato]] ks4sbks4u4ee5di0bvppph13752ocom Buwu 0 3795 17540 17539 2022-08-14T13:38:55Z Yasanto Lase 30 /* Buwu Zifagai ma Nelayan */ wikitext text/x-wiki '''Buwu''' ya'ia da'ö töi wama'ala ösi nidanö simane [[Uro|uro]], [[Baeŵa|baeŵa]], [[Hambae|hambae]] ma zui [[I'a|i'a]] nifazökhi moroi ba [[lewuö]], lafo'ono ia ena'ö lö möi baero gahulua. Buwu ba wanötöi ba li bö'ö, simane; ba li Indonesia latötöi; ''bubu'', ba wehede Banyumasan, ba wehede li Jawa ya'ia da'ö: '''wuwu''', ba li Sunda: ya'ia da'ö; '''buwu'''. Hiza tenga ha ba [[Tanö Niha|Danö Niha]] wanötöi buwu andre, ba wehede li Sunda, fagölö wanötöi ba fanura, ya'ia da'ö; buwu. Fangahaogö buwu andre, tenga ha moroi ba lewuö, so göi ni fatali moroi ba zinali saro, ba duhö-duhönia, tola la'oguna'ö zole mbanio.<ref>umumnya bubu tradisional berbentuk seperti bentuk [[rudal]]</ref> Buwu andre no la'ila niha ba zi sagörö Indonesia. So zanötöi faoma fehede '''lukah''' ya'ia da'ö ba li Minangkabau faoma ''Suku Kubu''. ''Lukah gilo'', ba ''kesenian tradisional'' la'oniha-niha ba tola maliŵa molo'ö fa'afarisayo niha ba da'ö sifao wanötöi fangandrö ma ''mantera'' moroi khö zi samösa niha nifotöi ''pawang''.<ref>{{Cite web|last=Febrianti -|title=Lukah Gilo dan roh yang marah|url=https://lokadata.id/artikel/lukah-gilo-dan-roh-yang-marah|website=Lokadata.ID|language=id|access-date=2020-11-30}}</ref> == Lala wamazökhi mbuwu == Famazökhi buwu no oya sibai, so zi öfa sagi, ''trapesium'', ''silinder'', ''lonjong'', ba so göi zowulo-wulo zihulö ''rudal'', famazökhi zihulö ''silinder'', ma hulö ''kerucut'', nifazökhi moroi ba ngawalö ''bahan'', so moroi ba mbana, kaŵe, [[Ue|ue]] ba simanö göi moroi ba [[Lewuö|lewuö]]. Sito'ölönia ba wangahaogö buwu andre, lahaogö nifaudugö ha wa'ebua zedöna lafa'u'u ngawalö nösi nidanö. == Ngawalö mbuwu == [[Berkas:COLLECTIE TROPENMUSEUM Vissersfamilie Java's Zuidkust TMnr 10013583.jpg|jmpl|Buwu si no ara la'oguna'ö (th 1930-1940)]] Ngawalö mbuwu na lafaigi moroi ba lala wangoguna'ö ya'ia la bagi ba zi dombua ngawalö ya'ia da'ö; === Buwu ''Tradisional'' === Buwu ba Danö Niha, lö taya irugi ma'ökhö. Sambua lala wama'ala ösi nidanö si no ara la'ila niha ba Danö Niha. Buwu ba Danö Niha, oya la be'e ba mbombo, ma ba nuo nidanö side-ide. Lala wamasa ya'ia, la faudugö ba zoya kara, ba zi so idanö ma'ifu, ba labalugö ia faoma mbulu ndru'u ena'ö lö oroma ba zanörö ngai nahiania. Ösi nidanö sasese alau ba mbuwu ba Danö Niha, ya'ia da'ö [[Uro|uro]], [[Baeŵa|baeŵa]], ba itaria so gi'a faoma [[Hambae|hambae]]. Lakhönia, la bogö mbanua, ba labe'e bakha ba mbuwu. Mahemolu mbanua, ba awena la bokai mbuwu andrö. === Buwu Zifagai ma ''Nelayan'' === Buwu zifagai, ya'ia da'ö buwu ni'oguna'ö ba wama'ala i'a si so ba nasi, ba nidanö sebua. Ba hiza ngawalö mbuwu da'a oya molo'ö fangoguna'ö ya'ia. Ba da'a so ngawalö mbuwu sasese la'oguna'ö sifagai ba nasi ya'ia da'ö simane: * Buwu sitelömö ba narö nasi ma ba li Indonesia ia lamane '''Bubu dasar''' (''Ground Fish Pots''). Buwu da'a sambua wakake wama'ala i'a nibe'e ba doyo namö ma nilömö barö nidanö ia. Fa'ebuania oya ngawalö, so zebua ba so göi zide-ide, molo'ö zomasi niha sifagai. Na side-idenia fa'ebuania ya'ia da'ö fa'anau irugi 1 m, fa'ebolo so ba zi 50–75&nbsp;cm, fa'alaŵa ba zi 25–30&nbsp;cm. na buwu sebua fa'anaunia ikhamö 3, 5 m, fa'ebolo 2 m, fa'alaŵa 75–100&nbsp;cm. I'a sasese tefa'ala ba mbuwu nibe'e ba doyo namö ma nilömö, ya'ia da'ö simane uro sebua ''(udang mutu baik)'', zihulö ''Kwe (Caranx spp), Baronang (Siganus spp), Kerapu (Epinephelus spp), Kakap (Lutjanus spp), kakatua (Scarus spp)'', Sa'usö i'o ma ''Ekor kuning (Caeslo spp)'', I'a sotöi ''Kaji (Diagramma spp), Lencam (Lethrinus spp)'', uro ''penaeld'', uro ''barong'', hambae, hambae sebua (rajungan), ba tanöbö'önia. * Buwu solaya ba dete nidanö ma '''Bubu apung''' (''Floating Fish Pots''). Buwu solaya ba dete nidanö andre ni'odödögö nifetaro ba dete nidanö. Buwu da'a, tatu manö fabö'ö ira moroi ba mbuwu nihanigö ba doyo namö. Buwu solaya andre, lahaogö ia moroi ba lewuö nizaraini, ba lafo'ono bakha ia ena'ö i'a te'u'u. I'a si tola tefa'u'u na lafake mbuwu da'a simane i'a; ''pelagik'', ya'ia da'ö i'a ''tembang, japuh, julung-julung, torani, kembung, selar, ba tanöbö'önia''. Hiza na lafasa mbuwu andre, ba tola lafake dundraha ba laböbö ena'ö lö ahani, ba la sao ia fa'anau zinali 1,5 moroi wa'abakha nidanö. * Buwu nihanigö ma '''Bubu hanyut''' (''Drifting Fish Pots''). * Buwu '''jermal''' * Buwu '''ambai''' * Buwu '''apolo''' == Umbu == [[Kategori:Nias]] [[Kategori:Bohou tesura]] nfinz1gf26vczocax8ums2jpv4ycv5v