Česko-Slovensko

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10.xsd" version="0.10" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.39.0-wmf.25</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="2300" case="first-letter">Udělátko</namespace>
      <namespace key="2301" case="first-letter">Diskuse k udělátku</namespace>
      <namespace key="2302" case="case-sensitive">Definice udělátka</namespace>
      <namespace key="2303" case="case-sensitive">Diskuse k definici udělátka</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Česko-Slovensko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2655</id>
    <revision>
      <id>7426682</id>
      <parentid>7405015</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:15:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22153" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Česko-Slovensko&lt;br /&gt;''(Československo)''
| originálny názov        = 
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1939
| rok vzniku 2            = 1945
| rok zániku 2            = 1992
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2                  = Krajiny českej koruny
| pred 2 vlajka           = Flag of Bohemia.svg
| pred 3                  = Dočasná česko-slovenská vláda
| pred 3 vlajka           = Flag of Czechoslovak National Council.svg
| pred 4                  = Huculská republika
| pred 4 vlajka           = Flag of Ukraine.svg
| pred 5                  = Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
| pred 5 vlajka           = Flag of Germany (1867–1919).svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Česko
| po 1 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 2                    = Slovensko
| po 2 vlajka             = Flag of Slovakia.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Czechoslovakia.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Česko-Slovenska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg
| článok o znaku          = Štátny znak Česko-Slovenska
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Hymna Česko-Slovenska|Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Czechoslovakia anthem.ogg|center]]
| článok o hymne          = Hymna Česko-Slovenska
| motto                   = Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
| článok o motte          = 
| mapa                    = Czechoslovakia location map.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Praha]]
| rozloha                 = {{km2|140446}} &lt;small&gt;(1921)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;127 900
| rozloha poznámka        = (1992)
| najvyšší bod            = [[Gerlachovský štít]]
| najvyšší bod poznámka   = ({{mnm|2654.4}})
| najdlhšia rieka         = [[Vltava]]
| najdlhšia rieka poznámka= ({{km|430|m}})
| počet obyvateľov          = 14 723 854 &lt;small&gt;(1930)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;15 576 550
| počet obyvateľov poznámka = (1991)
| jazyky                  = [[čeština]], [[slovenčina]] &lt;small&gt;(úradné jazyky)&lt;/small&gt;{{#tag:ref|29. 2. 1920{{--}}9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto [[rusínčina]] a modifikovaná [[ruština]])|group=pozn}}
| národnostné zloženie    = [[Česi]], [[Slováci]], [[Nemci]] &lt;small&gt;(23%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Maďari]] &lt;small&gt;(5,5%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Rusíni]] &lt;small&gt;(3,4%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Židia]] &lt;small&gt;(1,3%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Poliaci]], [[Rómovia]] a i.
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[demokracia|demokratická]] [[republika]] &lt;small&gt;(1918 – 1939)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[parlamentná republika]] s obmedzenou demokraciou &lt;small&gt;(1945 – 1948)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[ľudová demokracia|ľudovodemokratická republika]] &lt;small&gt;(1948 – 1960)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[socialistický štát|socialistická republika]] &lt;small&gt;(1960 – 1968)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[federácia|federatívna]] [[socialistický štát|socialistická republika]] &lt;small&gt;(1969 – 1990)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[federácia|federatívna republika]] &lt;small&gt;(1990 – 1992)&lt;/small&gt;
| materská zem            = 
| mena                    = [[koruna česko-slovenská]]
| vznik                   = [[28. október|28. októbra]] [[1918]] ([[vznik Česko-Slovenska]])
| zánik                   = [[31. december|31. decembra]] [[1992]] (rozdelenie [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]])
}}
[[Súbor:Mapa zemí československých.jpg|thumb|Mapa Česko-Slovenska z roku 1919]][[Súbor:RČs. Mapa hor a řek.jpg|thumb|Česko-Slovensko v rokoch 1920{{--}}1938]]
[[Súbor:RČs. Poměry národnostní.jpg|thumb|Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky)]]
[[Súbor:Czechoslovakia.png|thumb|Česko-Slovensko v rokoch 1969{{--}}1990]]
[[Súbor:Cssr map, pasport, money.JPG|thumb|Dobové predmety]]
[[Súbor:Voucher stamp (Czechoslovakia).JPG|thumb|Kupónová známka z ČSFR]]
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|thumb|[[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]
[[Súbor:Milan Rastislav Štefánik.jpg|thumb|[[Milan Rastislav Štefánik]]]]
[[Súbor:Edvard Beneš.jpg|thumb|[[Edvard Beneš]]]]

'''Česko-Slovensko'''{{#tag:ref|{{beliana|3|Česko-Slovensko|}} uvádza štát pod heslom „Česko-Slovensko“, alternatíva „Československo“ nie je spomenutá.|group=pozn}} (často písané aj ako ''Československo'', čo je český a do roku [[1990]] aj slovenský pravopis a v súčasnosti je v rozpore s [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] a [[Krátky slovník slovenského jazyka|KSSJ]]&lt;ref&gt;česko-slovenský. In: {{Citácia knihy
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Ceskoslovensko&amp;s=exact&amp;c=Xbfe&amp;d=kssj4&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
| počet strán = 985
| strany = 96
}}; {{Citácia knihy
| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| vydanie = 3
| typ vydania = upr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0655-4
| počet strán = 590
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&amp;s=exact&amp;c=6379&amp;d=psp&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, nekodifikačný [[Slovník súčasného slovenského jazyka|SSSJ]] uvádza oba tvary&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Jarošová
| meno = Alexandra, ed.
| priezvisko2 = Buzássyová
| meno2 = Klára, ed
| titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| zväzok = A{{--}}G
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2006
| isbn = 80-224-0932-4
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&amp;s=exact&amp;c=jf53&amp;d=sssj&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
| počet strán = 1134
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;) bol zvrchovaný štát v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], ktorý vznikol ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] koncom októbra [[1918]]. &lt;ref&gt;PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210&lt;/ref&gt;  Existoval do decembra [[1992]], kedy došlo k jeho mierovému [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozdeleniu]] na dva nezávislé štáty: [[Česko]] a [[Slovensko]].

V rokoch [[1939]] až [[1945]], kedy bolo násilne rozdelené a čiastočne včlenené do [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], prestalo ''de facto'' existovať, i keď [[Dočasné štátne zriadenie|v exile fungovala dočasná vláda]].

Medzi rokmi [[1948]] a [[1990]] bolo Česko-Slovensko súčasťou [[Východný blok|Východného bloku]], ktorý sa vyznačoval [[Príkazová ekonomika|príkazovou ekonomikou]]. Od roku bolo členom hospodárskeho zoskupenia známeho ako [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci]] a od mája [[1955]] tiež členom vojenského paktu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]. V roku [[1968]] nastáva obdobie politického odmäku, známe ako [[Pražská jar]], ktoré bolo násilne ukončené, keď Sovietsky zväz za asistencie viacerých krajín Varšavskej zmluvy [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vtrhol do krajiny]]. V roku [[1989]] dochádza v celej Európe k pádu [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninských]] vlád; československá vláda bola zosadená počas nekrvavej [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Následne dochádza k liberalizácii ekonomiky a rozpadu štátu k [[1. január]]u [[1993]] na dva samostatné štáty Česko a Slovensko.

== Dejiny ==

=== Periodizácia ===
Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:

1. ''podľa zriadenia'' (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):
* predvojnové obdobie demokracie: [[prvá česko-slovenská republika]] (1918{{--}}1938)
* predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatska]]: [[druhá česko-slovenská republika]] (1938{{--}}1939)
* obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu):
** [[Protektorát Čechy a Morava]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] (1939{{--}}1945)
** [[dočasné štátne zriadenie]] (1940{{--}}1945)
* povojnové obdobie čiastočnej demokracie: [[tretia česko-slovenská republika]] (1945{{--}}1948)
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|obdobie vlády komunistickej strany (1948{{--}}1989)]]
* obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (1990{{--}}1992)
Obdobie 1945{{--}}1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960{{--}}1989 aj socialistické obdobie.

2. ''podľa oficiálneho názvu štátu'' (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):
* [[Československá republika]]/[[Česko-Slovenská republika]] (1918{{--}}1960 s výnimkou rokov 1939{{--}}1945)
* [[Protektorát Čechy a Morava]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] (1939{{--}}1945)
* [[Československá socialistická republika]] (1960{{--}}1989)
* [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] (1990{{--}}1992)

=== Udalosti ===
{{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska|Dejiny Česko-Slovenska}}

== Politická geografia ==
Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného [[Česko|Česka]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]].

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:
* v Česku zmenšenom o [[Sudety (región)|Sudety]] a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
* na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
* v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)

Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.

Susedmi Česko-Slovenska teda boli:
* 1918{{--}}marec 1939: [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] (do mája 1938), [[Rumunsko]]
* 1945{{--}}1992: [[Nemecko]] (v rokoch 1949{{--}}1990 [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] a [[Nemecká demokratická republika]]), [[Poľsko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (resp. v rokoch 1991{{--}}1992 [[Ukrajina]])

== Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia ==
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu}}
{{Hlavný článok|Geológia Západných Karpát}}

Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], približne {{km|950|m}}. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo {{km|150|m}}. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo [[Česká vysočina|Českého masívu]], alpínske horstvo [[Západné Karpaty|Západných]] a sčasti [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpát]] a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky [[Panónska panva|Panónskeho panvového systému]].&lt;ref&gt;Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2019/10/03_GPS-133-Fordinal_w.pdf Československo na prehľadných geologických mapách.] Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122&lt;/ref&gt;

== Náboženstvo ==
V Československu prevládala [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]]. Na území Česka pôsobili aj [[českobratrská církev evangelická]], [[cirkev československá husitská]] a iné. Na Slovensku zasa aj [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaná kresťanská cirkev]] a iné. V Československu pôsobili aj [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]]. 

Počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|komunistickej totality]] v rokoch [[1948]] až [[1989]] v Československu prevládal štátny [[ateizmus]]. Cirkvi boli prenasledované. Známy je napríklad násilný prechod [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíkov]] na [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávie]]. Z obdobia prenasledovania cirkví v Československu sú známy viacerý mučeníci napríklad [[Josef Toufar]], [[Titus Zeman]], [[Pavol Peter Gojdič]], [[Ján Vojtaššák]] a ďalší.  

== Príroda ==
{{Hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}}

== Dobové oficiálne názvy ==
* 28. 10. 1918{{--}}14. 11. 1918: ''[[Československý štát]]/[[Česko-Slovenský štát]]/Česko-Slovensko/Československo''
* 14. 11. 1918&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; {{--}} 5. 3. 1920: ''Československý štát/Česko-Slovenský štát/[[Republika Česko-Slovenská]]/[[Republika Československá]]/[[Česko-Slovenská republika]]/[[Československá republika]]/Česko-Slovensko/Československo'' (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne s pomlčkou); zaužívané skratky ''RČS / ČSR / (?) Č-SR''
* 6. 3. 1920{{--}}22. 11. 1938: ''Československá republika/Československo'' (často písané s prehodeným slovosledom ''republika Československá'' – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve &lt;ref&gt;[http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/T5219_00.HTM Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky], [http://www.psp.cz/eknih/1986fs/slsn/stenprot/026schuz/s026032.htm (posledný príspevok)]&lt;/ref&gt;; zaužívaná skratka bola ''ČSR''
* 23. 11. 1938{{--}}15. 3. 1939: ''[[Česko-Slovenská republika]]/Česko-Slovensko''; zaužívaná skratka bola ''Č-SR''  alebo (?)''ČSR''
* (1940{{--}}1945 a) 1945{{--}}10. 7. 1960: ''Československá republika (republika Československá)/Československo'', od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj ''Československá ľudovodemokratická republika''; zaužívaná skratka ''ČSR''
* 11. 7. 1960{{--}}28. 3. 1990: ''[[Československá socialistická republika]]/Československo''; zaužívaná skratka ''ČSSR''
* 29. 3.{{--}}22. 4. 1990: ''[[Česko-slovenská federatívna republika]]'' (po slovensky) / ''Československá federativní republika'' (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar ''Česko-Slovensko'', kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar ''Československo''; pozri aj [[pomlčková vojna]]
* 23. 4. 1990{{--}}31. 12. 1992: ''[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]'' (po slovensky) / ''Česká a Slovenská Federativní Republika'' (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ''ČSFR''

&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.

== Štátne symboly ==
{{Hlavný článok|Štátny znak Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Hymna Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Vlajka Česko-Slovenska}}

== Zriadenie ==
* 1918{{--}}jeseň 1938: [[demokratická republika]], [[unitarizmus|unitárny štát]]
* jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, [[federácia|federatívny štát]] ([[asymetrická federácia]] – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
* 1940{{--}}1945: vláda v exile – pozri [[dočasné štátne zriadenie]]
* 1945{{--}}1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. [[ľudová demokracia]]), centralistický štát
* 1948{{--}}1968:  republika, [[komunizmus|komunistický štát]] (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy [[socializmus]])
* 1969{{--}}1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
* 1990{{--}}1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)

=== Ústavy ===
{{Hlavný článok|Česko-slovenská ústava}}

== Hlavné mestá ==
* celý štát: [[Praha]]
* pre hlavné časti:
** [[Česko]] (od 1. 1. 1969 [[Česká socialistická republika]] resp. od marca 1990 [[Česká republika (1990 – 1992)|Česká republika]]): od 1. 1. 1969 Praha
** [[Slovensko]] (od 1. 1. 1969 [[Slovenská socialistická republika]] resp. od marca 1990 [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenská republika]]): od 22. 3. 1968 [[Bratislava]]

== Administratívne členenie ==
=== Krajiny a župy (1918/1919{{--}}31. 12. 1922) ===
Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:
* dnešné [[Česko]]: [[Čechy|Česká krajina]], [[Morava|Moravská krajina]] a [[České Sliezsko|Sliezska krajina]]
* dnešné [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]: župy – pozri [[župa (Česko-Slovensko)]]
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

=== Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923{{--}}1. 7./1. 12. 1928) ===
Členenie bolo takéto:
* dnešné Česko: ako 1918{{--}}1922
* dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri [[župa (Česko-Slovensko)]]
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

=== Krajiny (1. 7./1. 12. 1928{{--}}14./15. 3. 1939) ===
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri [[krajinské zriadenie]]):
* ''Zem Česká/Česká zem'' ([[Česká krajina]]) – t. j. [[Čechy]] (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
* ''Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem'' ([[Moravsko-sliezska krajina]]) – t. j. [[Morava (región)|Morava]] a [[České Sliezsko]] (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
* ''Krajina Slovenská/[[Slovenská krajina]]''  – t. j. [[Slovensko]] (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
* ''Podkarpatská Rus'' ([[Podkarpatskoruská krajina]]) – t. j. [[Podkarpatská Rus]] (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)

Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj [[Žilinská dohoda]]) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.

=== Krajiny (apríl 1945{{--}}24. 12. 1948/1. 1. 1949) ===
Ako pred jeseňou [[1938]] (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)

=== Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949{{--}}30. 6. 1960) ===
Členenie na [[kraj]]e – pozri [[kraj (1949{{--}}1960)|kraj (1949 – 1960)]].

=== Kraje a republiky (1. 7. 1960{{--}}31. 12. 1992) ===
Členenie na (väčšie) kraje – pozri [[kraj (1960{{--}}1990)|kraj (1960 – 1990)]].

Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na [[Česká socialistická republika|Českú socialistickú republiku]] (od 6. marca 1990 Českú republiku) a [[Slovenská socialistická republika|Slovenskú socialistickú republiku]] (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj [[Ústavný zákon o československej federácii|Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii]].

Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.

''Pozri aj: [[okres]], [[obec]], [[obvod]]''

== Predstavitelia ==
* [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam vodcov Komunistickej strany Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam vlád Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam predsedov vlád Slovenska]]
* [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov]]
* [[Zoznam predsedov vlád Česka]]

== Hospodárstvo a politika ==
{{Hlavný článok|Koruna česko-slovenská}}
{{Hlavný článok|Dejiny Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Zoznam volieb na Slovensku}}

== Literatúra ==
{{Hlavný článok|Česká literatúra}}
{{Hlavný článok|Slovenská literatúra}}

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989]] 
* [[Česko]]
* [[Slovensko]]
* planétka [[2315 Czechoslovakia|(2315) Czechoslovakia]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Československo|commonscat=Czechoslovakia}}.


{{cs-timeline}}
{{Cs-timeline-zmluvy}}
{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Česko-Slovensko| ]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]</text>
      <sha1>k7cw915fl8xkj774euyyw9jtks38a0o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ottawa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3018</id>
    <revision>
      <id>7426614</id>
      <parentid>7426608</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:14:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Referencie}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6250" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
{{Geobox|Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name           = Ottawa
| native_name    = 
| other_name     = 
| category       = [[hlavné mesto]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology      = 
| official_name  = City of Ottawa&lt;br /&gt;Ville d’Ottawa
| motto          = „Advance-Ottawa-En Avant“
| nickname       = „[[Bytown]]“
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| logo           = 
| logo_size      = 
| image          = Ottawa Montage 2020.jpg
| image_caption  = Zhora zľava: budova [[Parlament Kanady|Parlamentu Kanady]], [[Rideau Hall]] (oficiálne Government House), Ottawský [[Downtown (Ottawa)|downtown]], [[Château Laurier]], [[Kanadská národná galéria]] a [[Rideau Canal]]
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag           = Flag of Ottawa, Ontario.svg
| flag_type      = Vlajka
| flag_border    = 
| symbol         = Coat of arms of Ottawa, Ontario.png
| symbol_size    = 
| symbol_type    = Erb
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country         = Kanada
| country_type    = Štát
| country_flag    = 1
| state           = Ontário
| state_type      = Provincia
| state_flag      = 1
| region          = 
| histregion      = 
| histregion_type = 
| district        = 
| district_type   = 
| municipality    = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| landmark        = 
| river           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location             = 
| coordinates_no_title = 
| elevation            = 70
| lat_d                = 45
| lat_m                = 25
| lat_s                = 15
| lat_NS               = S
| long_d               = 75
| long_m               = 41
| long_s               = 24
| long_EW              = Z
| highest_elevation    = 
| lowest_elevation     = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| area               = 2778.64
| area_land          = 
| area_water         = 
| area_metro         = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 1017449
| population_as_of   = 2021
| population_note    = 
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| date               = 
| mayor              = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] -5
| timezone_DST       = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] -4
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code_type          = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
| free_type          = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Canada Ontario location map 2.svg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha v rámci provincie Ontário
| map_locator        = Ontário
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website            = [http://www.ottawa.ca www.ottawa.ca]
| commons            = Ottawa
| statistics         = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Ottawa''' je [[hlavné mesto]] [[Kanada|Kanady]] a zároveň štvrté najväčšie kanadské [[Mesto (všeobecne)|mesto]]. Nachádza sa vo východnej časti provincie [[Ontário]] v Ottawskom údolí. V roku [[2011]] tu žilo 883 391 obyvateľov.   
    
Mestom preteká rieka [[Rideau]], ktorá sa na severnom konci mesta vlieva do rieky [[Ottawa (rieka)|Ottawy]], ktorá rozdeľuje mestá Ottawu a susedné mesto [[Hull (Kanada)|Hull]]. Rieka Ottawa rozdeľuje kanadské provincie [[Ontário]] a [[Quebec]].   
    
Do Ottawy ústia kanadské diaľnice 174 a 417. Ďalej sa v nej nachádza medzinárodné letisko. Mestská doprava je založená na systéme autobusových koridorov, kde je časový rozostup medzi spojmi nižší než päť minút.

== Demografia ==
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 malo mesto 1 017 449 obyvateľov. Z 944 105 jednoduchých odpovedí 585 865 uvádza ako rodný jazyk [[angličtina|angličtinu]], 126 030 [[francúzština|francúzštinu]] a 232 210 neoficiálne jazyky, z nich 595 jazyky pôvodných obyvateľov, [[slovenčina|slovenčinu]] 530 a [[čeština|češtinu]] 780 obyvateľov. V roku 2016 malo mesto 934 243 obyvateľov.&lt;ref name=&quot;gc-census-profile-2021-census&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2021 Census of Population Profile table | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2021/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&amp;SearchText=montr%C3%A9al&amp;DGUIDlist=2021A00052466023&amp;GENDERlist=1,2,3&amp;STATISTIClist=1&amp;HEADERlist=0 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Mestské časti ==    
Skladá sa zo šiestich územných častí:
* Kanata (západ)
* Nepean (juhozápad)
* Downtown (centrum)
* Gloucester (juhovýchod)
* Orléans (východ)
* Cumberland (východ)

== Osobnosti mesta ==
* [[Punch Broadbent]] (* [[1892]]{{--}}† [[1971]]), hokejista
* [[Margaret Atwoodová]] (* [[1939]]), spisovateľka
* [[Paul Anka]] (* [[1941]]), kanadsko-americký spevák, textár a herec
* [[Dan Aykroyd]] (* [[1952]]), herec
* [[Steven Glenwood MacLean]] (* [[1954]]), astronaut
* [[Kelly Rowanová]] (* [[1967]]), herečka
* [[Rod Brind’Amour]] (* [[1970]]), hokejista
* [[Alanis Morissettová|Alanis Morissette]] (* [[1974]]), kanadsko-americká speváčka-skladateľka, hudobníčka, producentka, multiinštrumentalistka a herečka
* [[Dan Boyle]] (* [[1976]]), hokejista
* [[Kristina Grovesová]] (* [[1976]]), rýchlokorčuliarka
* [[Marc Savard]] (* [[1977]]), hokejista
* [[Jesse Levine]] (* [[1987]]), tenista 
* [[Patrick Chan]] (* [[1990]]), krasokorčuliar

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Catania]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Peking]], [[Čína]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ottawa}}   
    
== Externé odkazy ==
[http://www.ottawa.ca Oficiálna stránka]

{{kanadský výhonok}}
{{Hlavné mestá Kanady}}
{{Mestá v Kanade}}
{{Metropolitné oblasti Kanady}}

[[Kategória:Ottawa| ]]
[[Kategória:Hlavné mestá v Severnej Amerike]]
[[Kategória:Mestá v Ontáriu]]
[[Kategória:Univerzitné mestá v Kanade]]</text>
      <sha1>okudtj68wqyjlh4tk8way1s521ciuhh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>12. august</title>
    <ns>0</ns>
    <id>5099</id>
    <revision>
      <id>7426687</id>
      <parentid>7423891</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:16:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <comment>dd</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8081" xml:space="preserve">{{August}}
{{Deň v roku|224|[[Darina]], [[Dárius]] a [[Dária]]}}

== Udalosti ==
* [[1833]] – bolo založené americké mesto [[Chicago]]
* [[1851]] – [[Isaac Merritt Singer]] si dal patentovať [[šijací stroj]]
* [[1881]] – v [[Praha|Prahe]] došlo k požiaru Národného divadla
* [[1887]] – [[Asaph Hall]] objavil prvý mesiac planéty [[Mars]], [[Deimos (mesiac)|Deimos]]
* [[1908]] – [[Henry Ford]] skonštruoval prvé auto z radu [[Ford T|Model T]]
* [[1914]] – [[Prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] vyhlásila vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]
* [[1949]] – boli schválené [[Ženevské konvencie]] na ochranu obetí vojenských konfliktov
* [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 4]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne
* [[1976]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat &amp; Mat|A je to!]]
* [[1981]] – spoločnosť [[IBM]] začala predávať svoj prvý [[osobný počítač]] [[IBM PC]].
* [[1990]] – bola objavená najkompletnejšia kostra [[Tyrannosaurus|Tyrannosaura]]
* [[2000]] – po výbuchu cvičného torpéda sa v [[Barentsovo more|Barentsovom mori]] potopila ponorka Ruského námorníctva [[K-141 Kursk]]
* [[2009]] – slovenský štátny smútok, ktorý oficiálne začal o 8:00 h. a skončil o 20:00 h., kvôli [[Výbuch v Bani Handlová|výbuchu v Bani Handlová]] [[10. august]]a

== Narodenia ==
[[Súbor:Soros talk in Malaysia.jpg|thumb|upright|[[George Soros]] (* 1930)]]
[[Súbor:Mark Knopfler-01.jpg|thumb|upright|[[Mark Knopfler]] (* 1949)]]
[[Súbor:Pete Sampras Champions Shootout.jpg|thumb|upright|[[Pete Sampras]] (* 1971)]]
* [[1591]] – [[Lujza de Marillac]], zakladateľka mníšskeho rádu a svätica († [[1660]])
* [[1644]] – [[Heinrich Ignaz Franz Biber]], český hudobný skladateľ († [[1704]])
* [[1762]] – [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], britský kráľ († [[1830]])
* [[1822]] – [[Heinrich Louis d’Arrest]], nemecký astronóm († [[1875]])
* [[1831]] – [[Helena Blavatská]], zakladateľka Teozofickej spoločnosti († [[1891]])
* [[1837]] – [[Sven Berggren]], švédsky botanik († [[1917]])
* [[1866]] – [[Jacinto Benavente y Martínez]], španielsky dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1954]])
* [[1881]] – [[Cecil B. DeMille]], americký režisér († [[1959]])
* [[1887]] – [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky († [[1961]])
* [[1905]] – [[Hans Urs von Balthasar]], švajčiarsky rímskokatolícky teológ († [[1988]])
* [[1912]] – [[Samuel Fuller]], americký filmový režisér († [[1997]])
* [[1914]] – [[Vojtech Cmarko]], slovenský lekár, riaditeľ nemocnice, hygienik († [[1990]])
* [[1917]] – [[Adolf Burger]], slovenský spisovateľ († [[2016]])
* [[1921]] – [[Abel Paz]], španielsky anarchista, bojovník a historik († [[2009]])
* [[1922]] – [[Miloš Jakeš]], český komunistický politik
* [[1926]] – [[Vojtech Adamec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1973]])
* [[1930]] – [[George Soros]], americký obchodník
* 1930 – [[Jacques Tits]], francúzsky matematik
* [[1939]] – [[George Hamilton]], americký herec
* [[1943]] – [[Igor Chamula]], slovenský pedagóg a politik († [[2006]])
* [[1945]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt
* [[1947]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik
* [[1949]] – [[Mark Knopfler]], britský hudobník ([[Dire Straits]])
* [[1951]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]])
* [[1960]] – [[Laurent Fignon]], francúzsky cyklista († [[2010]])
* [[1964]] – [[Viliam Loviška]], slovenský maliar a sochár
* [[1971]] – [[Marcel Forgáč]], slovenský moderátor a redaktor
* 1971 – [[Pete Sampras]], americký tenista
* [[1973]] – [[Todd Marchant]], americký hokejista
* [[1974]] – [[Peter Korčok]], slovenský atlét
* 1974 – [[Peter Pucher]], slovenský hokejista
* 1974 - [[Andrej Danko]], slovenský politik a právnik
* [[1977]] – [[Iva Majoliová]], chorvátska tenistka
* [[1978]] – [[Petra Štefanková]], slovenská grafická dizajnérka
* [[1982]] – [[Sasu Hovi]], fínsky hokejový brankár
* 1982 – [[María José Martínezová Sánchezová]], španielska tenistka
* [[1983]] – [[Klaas-Jan Huntelaar]], holandský futbalista
* [[1990]] – [[Mario Balotelli]], taliansky futbalový útočník ghanského pôvodu
* [[1992]] – [[Cara Delevingnová]], anglická modelka, herečka a speváčka
* [[1993]] – [[Ewa Farna]], česká speváčka poľskej národnosti

== Úmrtia ==
[[Súbor:Thomas Mann 1937.jpg|upright|thumb|[[Thomas Mann]] († 1955)]]
[[Súbor:Henry Fonda in The Lady Eve trailer.JPG|thumb|upright|[[Henry Fonda]] († 1982)]]
[[Súbor:AnneHecheJune07.jpg|náhľad|246x246bod|[[Anne Heche]] (* 1969)]]
* {{0}}{{0}}[[30 pred Kr.]] – [[Kleopatra VII.]], posledná vládkyňa Egypta (* [[69 pred Kr.]])
* [[1222]] – [[Vladislav Jindřich]], moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] (* [[1160]])
* [[1484]] – [[Sixtus IV.]], pápež (* [[1414]])
* [[1633]] – [[Jacopo Peri]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1561]])
* [[1638]] – [[Johannes Althusius]], nemecký filozof a politológ (* [[1563]])
* [[1689]] – [[Inocent XI.]], pápež (* [[1611]])
* [[1750]] – [[Rachel Ruyschová]], holandská maliarka zátiší (* [[1664]])
* [[1811]] – [[John Francis Edward Acton]], anglický politik v službách Neapolského kráľovstva (* [[1736]])
* [[1827]] – [[William Blake]], anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor (* [[1757]])
* [[1848]] – [[George Stephenson]], britský konštruktér parných lokomotív (* [[1781]])
* [[1900]] – [[Wilhelm Steinitz]], rakúsky, neskôr americký šachista, prvý majster sveta v šachu (* [[1836]])
* [[1928]] – [[Ignác Gessay]], slovenský novinár v amerických krajanských novinách (* [[1874]])
* 1928 – [[Leoš Janáček]], český hudobný skladateľ (* [[1854]])
* [[1934]] – [[Hendrik Petrus Berlage]], holandský architekt a teoretik (* [[1856]])
* [[1955]] – [[Thomas Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1875]])
* [[1964]] – [[Ian Fleming]], britský spisovateľ (* [[1908]])
* [[1973]] – [[Walter Rudolf Hess]], švajčiarsky fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]])
* [[1979]] – [[Stanislav Budín]], český ľavicový novinár, spisovateľ a [[Charta 77|chartista]] (* [[1903]])
* [[1982]] – [[Henry Fonda]], americký herec (* [[1905]])
* [[1988]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar (* [[1960]])
* [[1989]] – [[William Bradford Shockley]], americký fyzik a vynálezca, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1910]])
* [[1992]] – [[John Cage]], americký skladateľ a mysliteľ (* [[1912]])
* [[1996]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumian]], arménsky astronóm (* [[1908]])
* 1996 – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]])
* [[2000]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]])
* [[2003]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]])
* [[2004]] – [[Godfrey Newbold Hounsfield]], anglický inžinier, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za objav [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] (* [[1919]])
* [[2007]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]])
* [[2008]] – [[Vilma Jamnická]], slovenská herečka a astrologička (* [[1906]])
* [[2013]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]])
* [[2014]] – [[Lauren Bacall]], americká herečka (* [[1924]])


{{mesiace}}

[[Kategória:12. august| ]]
[[Kategória:August| 12]]
[[Kategória:Dni|~0812]]</text>
      <sha1>tlxmbo8dkjwjuell4h72t7qed3utq7a</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426689</id>
      <parentid>7426687</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:16:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8006" xml:space="preserve">{{August}}
{{Deň v roku|224|[[Darina]], [[Dárius]] a [[Dária]]}}

== Udalosti ==
* [[1833]] – bolo založené americké mesto [[Chicago]]
* [[1851]] – [[Isaac Merritt Singer]] si dal patentovať [[šijací stroj]]
* [[1881]] – v [[Praha|Prahe]] došlo k požiaru Národného divadla
* [[1887]] – [[Asaph Hall]] objavil prvý mesiac planéty [[Mars]], [[Deimos (mesiac)|Deimos]]
* [[1908]] – [[Henry Ford]] skonštruoval prvé auto z radu [[Ford T|Model T]]
* [[1914]] – [[Prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] vyhlásila vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]
* [[1949]] – boli schválené [[Ženevské konvencie]] na ochranu obetí vojenských konfliktov
* [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 4]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne
* [[1976]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat &amp; Mat|A je to!]]
* [[1981]] – spoločnosť [[IBM]] začala predávať svoj prvý [[osobný počítač]] [[IBM PC]].
* [[1990]] – bola objavená najkompletnejšia kostra [[Tyrannosaurus|Tyrannosaura]]
* [[2000]] – po výbuchu cvičného torpéda sa v [[Barentsovo more|Barentsovom mori]] potopila ponorka Ruského námorníctva [[K-141 Kursk]]
* [[2009]] – slovenský štátny smútok, ktorý oficiálne začal o 8:00 h. a skončil o 20:00 h., kvôli [[Výbuch v Bani Handlová|výbuchu v Bani Handlová]] [[10. august]]a

== Narodenia ==
[[Súbor:Soros talk in Malaysia.jpg|thumb|upright|[[George Soros]] (* 1930)]]
[[Súbor:Mark Knopfler-01.jpg|thumb|upright|[[Mark Knopfler]] (* 1949)]]
[[Súbor:Pete Sampras Champions Shootout.jpg|thumb|upright|[[Pete Sampras]] (* 1971)]]
* [[1591]] – [[Lujza de Marillac]], zakladateľka mníšskeho rádu a svätica († [[1660]])
* [[1644]] – [[Heinrich Ignaz Franz Biber]], český hudobný skladateľ († [[1704]])
* [[1762]] – [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], britský kráľ († [[1830]])
* [[1822]] – [[Heinrich Louis d’Arrest]], nemecký astronóm († [[1875]])
* [[1831]] – [[Helena Blavatská]], zakladateľka Teozofickej spoločnosti († [[1891]])
* [[1837]] – [[Sven Berggren]], švédsky botanik († [[1917]])
* [[1866]] – [[Jacinto Benavente y Martínez]], španielsky dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1954]])
* [[1881]] – [[Cecil B. DeMille]], americký režisér († [[1959]])
* [[1887]] – [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky († [[1961]])
* [[1905]] – [[Hans Urs von Balthasar]], švajčiarsky rímskokatolícky teológ († [[1988]])
* [[1912]] – [[Samuel Fuller]], americký filmový režisér († [[1997]])
* [[1914]] – [[Vojtech Cmarko]], slovenský lekár, riaditeľ nemocnice, hygienik († [[1990]])
* [[1917]] – [[Adolf Burger]], slovenský spisovateľ († [[2016]])
* [[1921]] – [[Abel Paz]], španielsky anarchista, bojovník a historik († [[2009]])
* [[1922]] – [[Miloš Jakeš]], český komunistický politik
* [[1926]] – [[Vojtech Adamec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1973]])
* [[1930]] – [[George Soros]], americký obchodník
* 1930 – [[Jacques Tits]], francúzsky matematik
* [[1939]] – [[George Hamilton]], americký herec
* [[1943]] – [[Igor Chamula]], slovenský pedagóg a politik († [[2006]])
* [[1945]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt
* [[1947]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik
* [[1949]] – [[Mark Knopfler]], britský hudobník ([[Dire Straits]])
* [[1951]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]])
* [[1960]] – [[Laurent Fignon]], francúzsky cyklista († [[2010]])
* [[1964]] – [[Viliam Loviška]], slovenský maliar a sochár
* [[1971]] – [[Marcel Forgáč]], slovenský moderátor a redaktor
* 1971 – [[Pete Sampras]], americký tenista
* [[1973]] – [[Todd Marchant]], americký hokejista
* [[1974]] – [[Peter Korčok]], slovenský atlét
* 1974 – [[Peter Pucher]], slovenský hokejista
* 1974 - [[Andrej Danko]], slovenský politik a právnik
* [[1977]] – [[Iva Majoliová]], chorvátska tenistka
* [[1978]] – [[Petra Štefanková]], slovenská grafická dizajnérka
* [[1982]] – [[Sasu Hovi]], fínsky hokejový brankár
* 1982 – [[María José Martínezová Sánchezová]], španielska tenistka
* [[1983]] – [[Klaas-Jan Huntelaar]], holandský futbalista
* [[1990]] – [[Mario Balotelli]], taliansky futbalový útočník ghanského pôvodu
* [[1992]] – [[Cara Delevingnová]], anglická modelka, herečka a speváčka
* [[1993]] – [[Ewa Farna]], česká speváčka poľskej národnosti

== Úmrtia ==
[[Súbor:Thomas Mann 1937.jpg|upright|thumb|[[Thomas Mann]] († 1955)]]
[[Súbor:Henry Fonda in The Lady Eve trailer.JPG|thumb|upright|[[Henry Fonda]] († 1982)]]
* {{0}}{{0}}[[30 pred Kr.]] – [[Kleopatra VII.]], posledná vládkyňa Egypta (* [[69 pred Kr.]])
* [[1222]] – [[Vladislav Jindřich]], moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] (* [[1160]])
* [[1484]] – [[Sixtus IV.]], pápež (* [[1414]])
* [[1633]] – [[Jacopo Peri]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1561]])
* [[1638]] – [[Johannes Althusius]], nemecký filozof a politológ (* [[1563]])
* [[1689]] – [[Inocent XI.]], pápež (* [[1611]])
* [[1750]] – [[Rachel Ruyschová]], holandská maliarka zátiší (* [[1664]])
* [[1811]] – [[John Francis Edward Acton]], anglický politik v službách Neapolského kráľovstva (* [[1736]])
* [[1827]] – [[William Blake]], anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor (* [[1757]])
* [[1848]] – [[George Stephenson]], britský konštruktér parných lokomotív (* [[1781]])
* [[1900]] – [[Wilhelm Steinitz]], rakúsky, neskôr americký šachista, prvý majster sveta v šachu (* [[1836]])
* [[1928]] – [[Ignác Gessay]], slovenský novinár v amerických krajanských novinách (* [[1874]])
* 1928 – [[Leoš Janáček]], český hudobný skladateľ (* [[1854]])
* [[1934]] – [[Hendrik Petrus Berlage]], holandský architekt a teoretik (* [[1856]])
* [[1955]] – [[Thomas Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1875]])
* [[1964]] – [[Ian Fleming]], britský spisovateľ (* [[1908]])
* [[1973]] – [[Walter Rudolf Hess]], švajčiarsky fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]])
* [[1979]] – [[Stanislav Budín]], český ľavicový novinár, spisovateľ a [[Charta 77|chartista]] (* [[1903]])
* [[1982]] – [[Henry Fonda]], americký herec (* [[1905]])
* [[1988]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar (* [[1960]])
* [[1989]] – [[William Bradford Shockley]], americký fyzik a vynálezca, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1910]])
* [[1992]] – [[John Cage]], americký skladateľ a mysliteľ (* [[1912]])
* [[1996]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumian]], arménsky astronóm (* [[1908]])
* 1996 – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]])
* [[2000]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]])
* [[2003]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]])
* [[2004]] – [[Godfrey Newbold Hounsfield]], anglický inžinier, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za objav [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] (* [[1919]])
* [[2007]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]])
* [[2008]] – [[Vilma Jamnická]], slovenská herečka a astrologička (* [[1906]])
* [[2013]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]])
* [[2014]] – [[Lauren Bacall]], americká herečka (* [[1924]])


{{mesiace}}

[[Kategória:12. august| ]]
[[Kategória:August| 12]]
[[Kategória:Dni|~0812]]</text>
      <sha1>avj5rsrbf7ytz2oz14kbidnfft9cuc7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426726</id>
      <parentid>7426689</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:03:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>op</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8158" xml:space="preserve">{{August}}
{{Deň v roku|224|[[Darina]], [[Dárius]] a [[Dária]]}}

== Udalosti ==
* [[1833]] – bolo založené americké mesto [[Chicago]]
* [[1851]] – [[Isaac Merritt Singer]] si dal patentovať [[šijací stroj]]
* [[1881]] – v [[Praha|Prahe]] došlo k požiaru Národného divadla
* [[1887]] – [[Asaph Hall]] objavil prvý mesiac planéty [[Mars]], [[Deimos (mesiac)|Deimos]]
* [[1908]] – [[Henry Ford]] skonštruoval prvé auto z radu [[Ford T|Model T]]
* [[1914]] – [[Prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] vyhlásila vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]
* [[1949]] – boli schválené [[Ženevské konvencie]] na ochranu obetí vojenských konfliktov
* [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 4]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne
* [[1976]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat &amp; Mat|A je to!]]
* [[1981]] – spoločnosť [[IBM]] začala predávať svoj prvý [[osobný počítač]] [[IBM PC]].
* [[1990]] – bola objavená najkompletnejšia kostra [[Tyrannosaurus|Tyrannosaura]]
* [[2000]] – po výbuchu cvičného torpéda sa v [[Barentsovo more|Barentsovom mori]] potopila ponorka Ruského námorníctva [[K-141 Kursk]]
* [[2009]] – slovenský štátny smútok, ktorý oficiálne začal o 8:00 h. a skončil o 20:00 h., kvôli [[Výbuch v Bani Handlová|výbuchu v Bani Handlová]] [[10. august]]a

== Narodenia ==
[[Súbor:Soros talk in Malaysia.jpg|thumb|upright|[[George Soros]] (* 1930)]]
[[Súbor:Mark Knopfler-01.jpg|thumb|upright|[[Mark Knopfler]] (* 1949)]]
[[Súbor:Pete Sampras Champions Shootout.jpg|thumb|upright|[[Pete Sampras]] (* 1971)]]
* [[1591]] – [[Lujza de Marillac]], zakladateľka mníšskeho rádu a svätica († [[1660]])
* [[1644]] – [[Heinrich Ignaz Franz Biber]], český hudobný skladateľ († [[1704]])
* [[1762]] – [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], britský kráľ († [[1830]])
* [[1822]] – [[Heinrich Louis d’Arrest]], nemecký astronóm († [[1875]])
* [[1831]] – [[Helena Blavatská]], zakladateľka Teozofickej spoločnosti († [[1891]])
* [[1837]] – [[Sven Berggren]], švédsky botanik († [[1917]])
* [[1866]] – [[Jacinto Benavente y Martínez]], španielsky dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1954]])
* [[1881]] – [[Cecil B. DeMille]], americký režisér († [[1959]])
* [[1887]] – [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky († [[1961]])
* [[1905]] – [[Hans Urs von Balthasar]], švajčiarsky rímskokatolícky teológ († [[1988]])
* [[1912]] – [[Samuel Fuller]], americký filmový režisér († [[1997]])
* [[1914]] – [[Vojtech Cmarko]], slovenský lekár, riaditeľ nemocnice, hygienik († [[1990]])
* [[1917]] – [[Adolf Burger]], slovenský spisovateľ († [[2016]])
* [[1921]] – [[Abel Paz]], španielsky anarchista, bojovník a historik († [[2009]])
* [[1922]] – [[Miloš Jakeš]], český komunistický politik
* [[1926]] – [[Vojtech Adamec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1973]])
* [[1930]] – [[George Soros]], americký obchodník
* 1930 – [[Jacques Tits]], francúzsky matematik
* [[1939]] – [[George Hamilton]], americký herec
* [[1943]] – [[Igor Chamula]], slovenský pedagóg a politik († [[2006]])
* [[1945]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt
* [[1947]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik
* [[1949]] – [[Mark Knopfler]], britský hudobník ([[Dire Straits]])
* [[1951]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]])
* [[1960]] – [[Laurent Fignon]], francúzsky cyklista († [[2010]])
* [[1964]] – [[Viliam Loviška]], slovenský maliar a sochár
* [[1971]] – [[Marcel Forgáč]], slovenský moderátor a redaktor
* 1971 – [[Pete Sampras]], americký tenista
* [[1973]] – [[Todd Marchant]], americký hokejista
* [[1974]] – [[Peter Korčok]], slovenský atlét
* 1974 – [[Peter Pucher]], slovenský hokejista
* 1974 - [[Andrej Danko]], slovenský politik a právnik
* [[1977]] – [[Iva Majoliová]], chorvátska tenistka
* [[1978]] – [[Petra Štefanková]], slovenská grafická dizajnérka
* [[1982]] – [[Sasu Hovi]], fínsky hokejový brankár
* 1982 – [[María José Martínezová Sánchezová]], španielska tenistka
* [[1983]] – [[Klaas-Jan Huntelaar]], holandský futbalista
* [[1990]] – [[Mario Balotelli]], taliansky futbalový útočník ghanského pôvodu
* [[1992]] – [[Cara Delevingnová]], anglická modelka, herečka a speváčka
* [[1993]] – [[Ewa Farna]], česká speváčka poľskej národnosti

== Úmrtia ==
[[Súbor:Thomas Mann 1937.jpg|upright|thumb|[[Thomas Mann]] († 1955)]]
[[Súbor:Henry Fonda in The Lady Eve trailer.JPG|thumb|upright|[[Henry Fonda]] († 1982)]]
[[Súbor:AnneHecheJune07.jpg|náhľad|upright|[[Anne Heche]] († 2022)]]
* {{0}}{{0}}[[30 pred Kr.]] – [[Kleopatra VII.]], posledná vládkyňa Egypta (* [[69 pred Kr.]])
* [[1222]] – [[Vladislav Jindřich]], moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] (* [[1160]])
* [[1484]] – [[Sixtus IV.]], pápež (* [[1414]])
* [[1633]] – [[Jacopo Peri]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1561]])
* [[1638]] – [[Johannes Althusius]], nemecký filozof a politológ (* [[1563]])
* [[1689]] – [[Inocent XI.]], pápež (* [[1611]])
* [[1750]] – [[Rachel Ruyschová]], holandská maliarka zátiší (* [[1664]])
* [[1811]] – [[John Francis Edward Acton]], anglický politik v službách Neapolského kráľovstva (* [[1736]])
* [[1827]] – [[William Blake]], anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor (* [[1757]])
* [[1848]] – [[George Stephenson]], britský konštruktér parných lokomotív (* [[1781]])
* [[1900]] – [[Wilhelm Steinitz]], rakúsky, neskôr americký šachista, prvý majster sveta v šachu (* [[1836]])
* [[1928]] – [[Ignác Gessay]], slovenský novinár v amerických krajanských novinách (* [[1874]])
* 1928 – [[Leoš Janáček]], český hudobný skladateľ (* [[1854]])
* [[1934]] – [[Hendrik Petrus Berlage]], holandský architekt a teoretik (* [[1856]])
* [[1955]] – [[Thomas Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1875]])
* [[1964]] – [[Ian Fleming]], britský spisovateľ (* [[1908]])
* [[1973]] – [[Walter Rudolf Hess]], švajčiarsky fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]])
* [[1979]] – [[Stanislav Budín]], český ľavicový novinár, spisovateľ a [[Charta 77|chartista]] (* [[1903]])
* [[1982]] – [[Henry Fonda]], americký herec (* [[1905]])
* [[1988]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar (* [[1960]])
* [[1989]] – [[William Bradford Shockley]], americký fyzik a vynálezca, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1910]])
* [[1992]] – [[John Cage]], americký skladateľ a mysliteľ (* [[1912]])
* [[1996]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumian]], arménsky astronóm (* [[1908]])
* 1996 – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]])
* [[2000]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]])
* [[2003]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]])
* [[2004]] – [[Godfrey Newbold Hounsfield]], anglický inžinier, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za objav [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] (* [[1919]])
* [[2007]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]])
* [[2008]] – [[Vilma Jamnická]], slovenská herečka a astrologička (* [[1906]])
* [[2013]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]])
* [[2014]] – [[Lauren Bacall]], americká herečka (* [[1924]])
* [[2022]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]])


{{mesiace}}

[[Kategória:12. august| ]]
[[Kategória:August| 12]]
[[Kategória:Dni|~0812]]</text>
      <sha1>omagktoqs342q5issdctpmgz3wavdlb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426729</id>
      <parentid>7426726</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:05:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úmrtia */ +</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8233" xml:space="preserve">{{August}}
{{Deň v roku|224|[[Darina]], [[Dárius]] a [[Dária]]}}

== Udalosti ==
* [[1833]] – bolo založené americké mesto [[Chicago]]
* [[1851]] – [[Isaac Merritt Singer]] si dal patentovať [[šijací stroj]]
* [[1881]] – v [[Praha|Prahe]] došlo k požiaru Národného divadla
* [[1887]] – [[Asaph Hall]] objavil prvý mesiac planéty [[Mars]], [[Deimos (mesiac)|Deimos]]
* [[1908]] – [[Henry Ford]] skonštruoval prvé auto z radu [[Ford T|Model T]]
* [[1914]] – [[Prvá svetová vojna]]: [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] vyhlásila vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]
* [[1949]] – boli schválené [[Ženevské konvencie]] na ochranu obetí vojenských konfliktov
* [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 4]] s [[kozmonaut]]om [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]] na palube. Deň predtým vyštartoval [[Vostok 3]] s kozmonautom [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Po prvýkrát v histórii sa tak na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e nachádzali dve pilotované kozmické lode súčasne
* [[1976]] – premiéra pilotnej epizódy ''Kuťáci'' seriálu [[Pat &amp; Mat|A je to!]]
* [[1981]] – spoločnosť [[IBM]] začala predávať svoj prvý [[osobný počítač]] [[IBM PC]].
* [[1990]] – bola objavená najkompletnejšia kostra [[Tyrannosaurus|Tyrannosaura]]
* [[2000]] – po výbuchu cvičného torpéda sa v [[Barentsovo more|Barentsovom mori]] potopila ponorka Ruského námorníctva [[K-141 Kursk]]
* [[2009]] – slovenský štátny smútok, ktorý oficiálne začal o 8:00 h. a skončil o 20:00 h., kvôli [[Výbuch v Bani Handlová|výbuchu v Bani Handlová]] [[10. august]]a

== Narodenia ==
[[Súbor:Soros talk in Malaysia.jpg|thumb|upright|[[George Soros]] (* 1930)]]
[[Súbor:Mark Knopfler-01.jpg|thumb|upright|[[Mark Knopfler]] (* 1949)]]
[[Súbor:Pete Sampras Champions Shootout.jpg|thumb|upright|[[Pete Sampras]] (* 1971)]]
* [[1591]] – [[Lujza de Marillac]], zakladateľka mníšskeho rádu a svätica († [[1660]])
* [[1644]] – [[Heinrich Ignaz Franz Biber]], český hudobný skladateľ († [[1704]])
* [[1762]] – [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]], britský kráľ († [[1830]])
* [[1822]] – [[Heinrich Louis d’Arrest]], nemecký astronóm († [[1875]])
* [[1831]] – [[Helena Blavatská]], zakladateľka Teozofickej spoločnosti († [[1891]])
* [[1837]] – [[Sven Berggren]], švédsky botanik († [[1917]])
* [[1866]] – [[Jacinto Benavente y Martínez]], španielsky dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1954]])
* [[1881]] – [[Cecil B. DeMille]], americký režisér († [[1959]])
* [[1887]] – [[Erwin Schrödinger]], rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky († [[1961]])
* [[1905]] – [[Hans Urs von Balthasar]], švajčiarsky rímskokatolícky teológ († [[1988]])
* [[1912]] – [[Samuel Fuller]], americký filmový režisér († [[1997]])
* [[1914]] – [[Vojtech Cmarko]], slovenský lekár, riaditeľ nemocnice, hygienik († [[1990]])
* [[1917]] – [[Adolf Burger]], slovenský spisovateľ († [[2016]])
* [[1921]] – [[Abel Paz]], španielsky anarchista, bojovník a historik († [[2009]])
* [[1922]] – [[Miloš Jakeš]], český komunistický politik
* [[1926]] – [[Vojtech Adamec]], slovenský hudobný skladateľ († [[1973]])
* [[1930]] – [[George Soros]], americký obchodník
* 1930 – [[Jacques Tits]], francúzsky matematik
* [[1939]] – [[George Hamilton]], americký herec
* [[1943]] – [[Igor Chamula]], slovenský pedagóg a politik († [[2006]])
* [[1945]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt
* [[1947]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik
* [[1949]] – [[Mark Knopfler]], britský hudobník ([[Dire Straits]])
* [[1951]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]])
* [[1960]] – [[Laurent Fignon]], francúzsky cyklista († [[2010]])
* [[1964]] – [[Viliam Loviška]], slovenský maliar a sochár
* [[1971]] – [[Marcel Forgáč]], slovenský moderátor a redaktor
* 1971 – [[Pete Sampras]], americký tenista
* [[1973]] – [[Todd Marchant]], americký hokejista
* [[1974]] – [[Peter Korčok]], slovenský atlét
* 1974 – [[Peter Pucher]], slovenský hokejista
* 1974 - [[Andrej Danko]], slovenský politik a právnik
* [[1977]] – [[Iva Majoliová]], chorvátska tenistka
* [[1978]] – [[Petra Štefanková]], slovenská grafická dizajnérka
* [[1982]] – [[Sasu Hovi]], fínsky hokejový brankár
* 1982 – [[María José Martínezová Sánchezová]], španielska tenistka
* [[1983]] – [[Klaas-Jan Huntelaar]], holandský futbalista
* [[1990]] – [[Mario Balotelli]], taliansky futbalový útočník ghanského pôvodu
* [[1992]] – [[Cara Delevingnová]], anglická modelka, herečka a speváčka
* [[1993]] – [[Ewa Farna]], česká speváčka poľskej národnosti

== Úmrtia ==
[[Súbor:Thomas Mann 1937.jpg|upright|thumb|[[Thomas Mann]] († 1955)]]
[[Súbor:Henry Fonda in The Lady Eve trailer.JPG|thumb|upright|[[Henry Fonda]] († 1982)]]
[[Súbor:AnneHecheJune07.jpg|náhľad|upright|[[Anne Heche]] († 2022)]]
* {{0}}{{0}}[[30 pred Kr.]] – [[Kleopatra VII.]], posledná vládkyňa Egypta (* [[69 pred Kr.]])
* [[1222]] – [[Vladislav Jindřich]], moravský markgróf z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] (* [[1160]])
* [[1484]] – [[Sixtus IV.]], pápež (* [[1414]])
* [[1633]] – [[Jacopo Peri]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1561]])
* [[1638]] – [[Johannes Althusius]], nemecký filozof a politológ (* [[1563]])
* [[1689]] – [[Inocent XI.]], pápež (* [[1611]])
* [[1750]] – [[Rachel Ruyschová]], holandská maliarka zátiší (* [[1664]])
* [[1811]] – [[John Francis Edward Acton]], anglický politik v službách Neapolského kráľovstva (* [[1736]])
* [[1827]] – [[William Blake]], anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor (* [[1757]])
* [[1848]] – [[George Stephenson]], britský konštruktér parných lokomotív (* [[1781]])
* [[1900]] – [[Wilhelm Steinitz]], rakúsky, neskôr americký šachista, prvý majster sveta v šachu (* [[1836]])
* [[1928]] – [[Ignác Gessay]], slovenský novinár v amerických krajanských novinách (* [[1874]])
* 1928 – [[Leoš Janáček]], český hudobný skladateľ (* [[1854]])
* [[1934]] – [[Hendrik Petrus Berlage]], holandský architekt a teoretik (* [[1856]])
* [[1955]] – [[Thomas Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1875]])
* [[1964]] – [[Ian Fleming]], britský spisovateľ (* [[1908]])
* [[1973]] – [[Walter Rudolf Hess]], švajčiarsky fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]])
* [[1979]] – [[Stanislav Budín]], český ľavicový novinár, spisovateľ a [[Charta 77|chartista]] (* [[1903]])
* [[1982]] – [[Henry Fonda]], americký herec (* [[1905]])
* [[1988]] – [[Jean-Michel Basquiat]], americký maliar (* [[1960]])
* [[1989]] – [[William Bradford Shockley]], americký fyzik a vynálezca, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny za fyziku]] (* [[1910]])
* [[1992]] – [[John Cage]], americký skladateľ a mysliteľ (* [[1912]])
* [[1996]] – [[Viktor Amazaspovič Ambarcumian]], arménsky astronóm (* [[1908]])
* 1996 – [[Irena Tonkovičová]], slovenská pedagogička, výtvarníčka (* [[1908]])
* [[2000]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka (* [[1913]])
* [[2003]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]])
* [[2004]] – [[Godfrey Newbold Hounsfield]], anglický inžinier, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za objav [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] (* [[1919]])
* [[2007]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]])
* [[2008]] – [[Vilma Jamnická]], slovenská herečka a astrologička (* [[1906]])
* [[2013]] – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník (* [[1915]])
* [[2014]] – [[Lauren Bacall]], americká herečka (* [[1924]])
* [[2022]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]])
* 2022 – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]])


{{mesiace}}

[[Kategória:12. august| ]]
[[Kategória:August| 12]]
[[Kategória:Dni|~0812]]</text>
      <sha1>gyzd8vpc48x4u07aovwtnyhiq60iqom</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>11. august</title>
    <ns>0</ns>
    <id>5102</id>
    <revision>
      <id>7426691</id>
      <parentid>7294762</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:16:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <comment>dd</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7460" xml:space="preserve">{{August}}
{{Deň v roku|223|[[Zuzana]]}}

== Udalosti ==
* [[3. tisícročie pred Kr.|3114 pred Kr.]] – začiatok Mayského kalendára používaného viacerými predkolumbovskými stredoamerickými civilizáciami ([[Mayská civilizácia]])
* [[480 pred Kr.]] – v [[Bitka pri Termopylách|bitke pri Termopylách]] perzský kráľ [[Xerxes I.]] porazil spartského kráľa [[Leónidas I.|Leónida I.]]; Sparťania bojovali do posledného muža
* {{0}}{{0}}[[70]] – počas [[Prvá židovská vojna|prvej židovskej vojny]] vypálili [[Staroveký Rím|rímski]] vojaci [[jeruzalemský chrám]]
* [[1264]] – pápež [[Urban IV.]] vydal [[Pápežská bula|pápežskú bulu]], ktorou zaviedol cirkevný sviatok ''Božie Telo'' v rímskokatolíckej cirkvi
* [[1835]] – [[George Biddell Airy]] sa stal kráľovským astronómom
* [[1914]] – [[Francúzsko]] vypovedalo vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]]
* [[1934]] – na ostrove [[Alcatraz]] neďaleko [[San Francisco|San Francisca]] boli uväznení prví trestanci
* [[1945]] – prezident [[Spojené štáty|USA]] [[Harry S. Truman]] nariadil zverejnenie tzv. Smyth Reportu, ktorý pojednáva o využití atómovej energie na vojenské účely a predstavuje prvú vedeckú prácu o využití atómových zbraní ([[Projekt Manhattan]])
* [[1948]] – začali sa [[Letné olympijské hry]] v Londýne
* [[1951]] – [[René Pleven]] sa stal predsedom vlády Francúzska
* [[1960]] – [[Čad]] vyhlásil nezávislosť
* [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 3]] s [[kozmonaut]]om [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]] na palube, ktorý si ako prvý kozmonaut odopol počas letu bezpečnostné pásy a voľne sa znášal po kabíne, pričom používal rádio a natáčal tiež [[Zem]] na farebnú filmovú kameru, čo bolo ďalším prvenstvom misie
* [[1972]] – posledné pozemné jednotky armády [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa zúčastnili na [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojne]], opustili [[Južný Vietnam]]
* [[1999]] – úplné [[zatmenie Slnka]] pozorovateľné z Európy a Ázie
* [[2003]] – nad vojenskými jednotkami v [[Afganistan]]e prevzalo kontrolu [[NATO]]
* [[2016]] – slovenskí deblkanoisti bratranci [[Ladislav Škantár|Ladislav]] a [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]] získali zlaté medaily za víťazstvo vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]] v kategórii C2 na [[Letné olympijské hry 2016|olympiáde v Rio de Janeiro]]

== Narodenia ==
[[Súbor:Steve Wozniak, 1983.jpg|thumb|upright|[[Steve Wozniak]] (* 1950)]]
[[Súbor:LubomirVisnovsky2008IIHF.jpg|thumb|upright|[[Ľubomír Višňovský]] (* 1976)]]
* [[1837]] – [[Marie François Sadi Carnot]], francúzsky politik a prezident († [[1894]])
* [[1897]] – [[Schöne Náci]], známa bratislavská postavička 20. storočia († [[1967]])
* [[1898]] – [[Karolina Lanckorońska]], poľská vedkyňa († [[2002]])
* [[1899]] – [[Jindřich Štyrský]], český maliar († [[1942]])
* [[1917]] – [[Vasil Biľak]], slovenský komunistický politik († [[2014]])
* [[1920]] – [[Jozef Hatok]], slovenský sólista
* [[1919]] – [[Viera Racková]], česko-slovenská speváčka a pedagogička († [[2006]])
* [[1921]] – [[Alex Haley]], americký spisovateľ († [[1992]])
* [[1925]] – [[Július Hozák]], slovenský historik a komunistický politik († [[1992]])
* [[1927]] – [[Václav Babka]], český herec († [[2010]])
* 1927 – [[Ladislav Farkaš]], slovenský herec a režisér
* [[1931]] – [[Martin Hollý ml.]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († [[2004]])
* [[1939]] – [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]], český spevák, režisér, moderátor a herec
* [[1943]] – [[Parvíz Mušaraf]], pakistanský generál a politik
* [[1948]] – [[Jan Palach]], český študent, ktorý sa na protest proti okupácii upálil († [[1969]])
* [[1950]] – [[Steve Wozniak]], americký inžinier, filantrop, publicista, zakladateľ [[Apple Computer]]
* [[1953]] – [[Hulk Hogan]], americký profesionálny wrestler a herec
* 1953 – [[Anton Marec]], slovenský prozaik a dramatik
* [[1954]] – [[Štefan Kožka]], slovenský herec
* [[1957]] – [[Richie Ramone]], americký hudobník známy zo skupiny ([[Ramones]])
* [[1964]] – [[Marius Konstantinidis]], slovensko-grécky hokejista († [[2005]])
* [[1969]] – [[Vanderlei de Lima]], brazílsky atlét
* [[1970]] – [[Gianluca Pessotto]], taliansky futbalista a funkcionár
* [[1971]] – [[Alexandr Makrickij]], bieloruský hokejista
* 1971 – [[Vincenzo Santopadre]], taliansky tenista
* [[1976]] – [[Ľubomír Višňovský]], slovenský hokejista
*[[1975]] – [[Vlastimil Šulgan]], [[Slovensko|slovenský]] [[Starokatolícka cirkev|starokatolícky]] [[biskup]]
* [[1976]] – [[Róbert Stilhammer]], slovenský manažér
* [[1979]] – [[Michal Tabara]], český tenista
* [[1980]] – [[Jason Williams (hokejista)|Jason Williams]], kanadský hokejista
* [[1988]] – [[Juraj Kuráň]], slovenský futbalista
* [[1991]] – [[Cristian Tello]], španielsky futbalista

== Úmrtia ==
[[Súbor:Karl Ziegler Nobel.jpg|thumb|upright|[[Karl Ziegler]] († 1973)]]
* [[1253]] – [[Klára z Assisi]], talianska zakladateľka rádu Klarisiek a svätica (* [[1194]])
* [[1456]] – [[Ján Huňady]], sedmohradský šľachtic a vojvodca (* [[1387]]/[[1407]])
* [[1851]] – [[Lorenz Oken]], nemecký lekár a prírodovedec (* [[1779]])
* [[1890]] – [[John Henry Newman]], anglikánsky teológ (* [[1801]])
* [[1892]] – [[Ladislav Stroupežnický]], český dramatik a dramaturg (* [[1850]])
* [[1956]] – [[Jackson Pollock]], americký maliar, predstaviteľ abstraktného expresionizmu (* [[1912]])
* [[1968]] – [[Emilio Betti]], taliansky filozof a právnik (* [[1890]])
* [[1972]] – [[Max Theiler]], juhoafrický lekár a virológ, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1899]])
* [[1973]] – [[Karl Waldemar Ziegler]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1898]])
* [[1991]] – [[Helmut Walcha]], nemecký organista (* [[1907]])
* [[1995]] – [[Alonzo Church]], americký matematik (* [[1903]])
* [[1996]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent a hudobný skladateľ (* [[1914]])
* 1996 – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]])
* 1996 – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]])
* [[2003]] – [[Armand Borel]], švajčiarsky matematik, zaoberal sa algebraickou geometriou, Lieovými grupami (* [[1923]])
* [[2004]] – [[Mária Kišonová-Hubová]], slovenská operná speváčka (* [[1915]])
* [[2006]] – [[Ján Horecký]], slovenský jazykovedec (* [[1920]])
* [[2008]] – [[Fred Sinowatz]], rakúsky politik a predseda vlády (* [[1929]])
* [[2014]] – [[Robin Williams]], americký herec a komik (* [[1951]])
* [[2018]] – [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]], britský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1932]])
* [[2020]] – [[Russell Kirsch]], americký informatik (* [[1929]])
* 2020 – [[Božena Plocháňová]], slovenská ilustrátorka (* [[1929]])
* 2020 – [[Sumner Redstone]], americký mediálny magnát (* [[1923]])
* [[2022]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]])

{{mesiace}}

[[Kategória:11. august| ]]
[[Kategória:August| 11]]
[[Kategória:Dni|~0811]]</text>
      <sha1>tng4bk6vhnshqtp1umlcnkzikjxjacb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426695</id>
      <parentid>7426691</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:19:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7550" xml:space="preserve">{{August}}
{{Deň v roku|223|[[Zuzana]]}}

== Udalosti ==
* [[3. tisícročie pred Kr.|3114 pred Kr.]] – začiatok Mayského kalendára používaného viacerými predkolumbovskými stredoamerickými civilizáciami ([[Mayská civilizácia]])
* [[480 pred Kr.]] – v [[Bitka pri Termopylách|bitke pri Termopylách]] perzský kráľ [[Xerxes I.]] porazil spartského kráľa [[Leónidas I.|Leónida I.]]; Sparťania bojovali do posledného muža
* {{0}}{{0}}[[70]] – počas [[Prvá židovská vojna|prvej židovskej vojny]] vypálili [[Staroveký Rím|rímski]] vojaci [[jeruzalemský chrám]]
* [[1264]] – pápež [[Urban IV.]] vydal [[Pápežská bula|pápežskú bulu]], ktorou zaviedol cirkevný sviatok ''Božie Telo'' v rímskokatolíckej cirkvi
* [[1835]] – [[George Biddell Airy]] sa stal kráľovským astronómom
* [[1914]] – [[Francúzsko]] vypovedalo vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]]
* [[1934]] – na ostrove [[Alcatraz]] neďaleko [[San Francisco|San Francisca]] boli uväznení prví trestanci
* [[1945]] – prezident [[Spojené štáty|USA]] [[Harry S. Truman]] nariadil zverejnenie tzv. Smyth Reportu, ktorý pojednáva o využití atómovej energie na vojenské účely a predstavuje prvú vedeckú prácu o využití atómových zbraní ([[Projekt Manhattan]])
* [[1948]] – začali sa [[Letné olympijské hry]] v Londýne
* [[1951]] – [[René Pleven]] sa stal predsedom vlády Francúzska
* [[1960]] – [[Čad]] vyhlásil nezávislosť
* [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 3]] s [[kozmonaut]]om [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]] na palube, ktorý si ako prvý kozmonaut odopol počas letu bezpečnostné pásy a voľne sa znášal po kabíne, pričom používal rádio a natáčal tiež [[Zem]] na farebnú filmovú kameru, čo bolo ďalším prvenstvom misie
* [[1972]] – posledné pozemné jednotky armády [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa zúčastnili na [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojne]], opustili [[Južný Vietnam]]
* [[1999]] – úplné [[zatmenie Slnka]] pozorovateľné z Európy a Ázie
* [[2003]] – nad vojenskými jednotkami v [[Afganistan]]e prevzalo kontrolu [[NATO]]
* [[2016]] – slovenskí deblkanoisti bratranci [[Ladislav Škantár|Ladislav]] a [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]] získali zlaté medaily za víťazstvo vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]] v kategórii C2 na [[Letné olympijské hry 2016|olympiáde v Rio de Janeiro]]

== Narodenia ==
[[Súbor:Steve Wozniak, 1983.jpg|thumb|upright|[[Steve Wozniak]] (* 1950)]]
[[Súbor:LubomirVisnovsky2008IIHF.jpg|thumb|upright|[[Ľubomír Višňovský]] (* 1976)]]
* [[1837]] – [[Marie François Sadi Carnot]], francúzsky politik a prezident († [[1894]])
* [[1897]] – [[Schöne Náci]], známa bratislavská postavička 20. storočia († [[1967]])
* [[1898]] – [[Karolina Lanckorońska]], poľská vedkyňa († [[2002]])
* [[1899]] – [[Jindřich Štyrský]], český maliar († [[1942]])
* [[1917]] – [[Vasil Biľak]], slovenský komunistický politik († [[2014]])
* [[1920]] – [[Jozef Hatok]], slovenský sólista
* [[1919]] – [[Viera Racková]], česko-slovenská speváčka a pedagogička († [[2006]])
* [[1921]] – [[Alex Haley]], americký spisovateľ († [[1992]])
* [[1925]] – [[Július Hozák]], slovenský historik a komunistický politik († [[1992]])
* [[1927]] – [[Václav Babka]], český herec († [[2010]])
* 1927 – [[Ladislav Farkaš]], slovenský herec a režisér
* [[1931]] – [[Martin Hollý ml.]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († [[2004]])
* [[1939]] – [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]], český spevák, režisér, moderátor a herec
* [[1943]] – [[Parvíz Mušaraf]], pakistanský generál a politik
* [[1948]] – [[Jan Palach]], český študent, ktorý sa na protest proti okupácii upálil († [[1969]])
* [[1950]] – [[Steve Wozniak]], americký inžinier, filantrop, publicista, zakladateľ [[Apple Computer]]
* [[1953]] – [[Hulk Hogan]], americký profesionálny wrestler a herec
* 1953 – [[Anton Marec]], slovenský prozaik a dramatik
* [[1954]] – [[Štefan Kožka]], slovenský herec
* [[1957]] – [[Richie Ramone]], americký hudobník známy zo skupiny ([[Ramones]])
* [[1964]] – [[Marius Konstantinidis]], slovensko-grécky hokejista († [[2005]])
* [[1969]] – [[Vanderlei de Lima]], brazílsky atlét
* [[1970]] – [[Gianluca Pessotto]], taliansky futbalista a funkcionár
* [[1971]] – [[Alexandr Makrickij]], bieloruský hokejista
* 1971 – [[Vincenzo Santopadre]], taliansky tenista
* [[1976]] – [[Ľubomír Višňovský]], slovenský hokejista
*[[1975]] – [[Vlastimil Šulgan]], [[Slovensko|slovenský]] [[Starokatolícka cirkev|starokatolícky]] [[biskup]]
* [[1976]] – [[Róbert Stilhammer]], slovenský manažér
* [[1979]] – [[Michal Tabara]], český tenista
* [[1980]] – [[Jason Williams (hokejista)|Jason Williams]], kanadský hokejista
* [[1988]] – [[Juraj Kuráň]], slovenský futbalista
* [[1991]] – [[Cristian Tello]], španielsky futbalista

== Úmrtia ==
[[Súbor:Karl Ziegler Nobel.jpg|thumb|upright|[[Karl Ziegler]] († 1973)]]
* [[1253]] – [[Klára z Assisi]], talianska zakladateľka rádu Klarisiek a svätica (* [[1194]])
* [[1456]] – [[Ján Huňady]], sedmohradský šľachtic a vojvodca (* [[1387]]/[[1407]])
* [[1851]] – [[Lorenz Oken]], nemecký lekár a prírodovedec (* [[1779]])
* [[1890]] – [[John Henry Newman]], anglikánsky teológ (* [[1801]])
* [[1892]] – [[Ladislav Stroupežnický]], český dramatik a dramaturg (* [[1850]])
* [[1956]] – [[Jackson Pollock]], americký maliar, predstaviteľ abstraktného expresionizmu (* [[1912]])
* [[1968]] – [[Emilio Betti]], taliansky filozof a právnik (* [[1890]])
* [[1972]] – [[Max Theiler]], juhoafrický lekár a virológ, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1899]])
* [[1973]] – [[Karl Waldemar Ziegler]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1898]])
* [[1991]] – [[Helmut Walcha]], nemecký organista (* [[1907]])
* [[1995]] – [[Alonzo Church]], americký matematik (* [[1903]])
* [[Súbor:AnneHecheJune07.jpg|náhľad|252x252bod|[[Anne Hecheová|Anne Heche]]  (* 1969)]][[1996]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent a hudobný skladateľ (* [[1914]])
* 1996 – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]])
* 1996 – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]])
* [[2003]] – [[Armand Borel]], švajčiarsky matematik, zaoberal sa algebraickou geometriou, Lieovými grupami (* [[1923]])
* [[2004]] – [[Mária Kišonová-Hubová]], slovenská operná speváčka (* [[1915]])
* [[2006]] – [[Ján Horecký]], slovenský jazykovedec (* [[1920]])
* [[2008]] – [[Fred Sinowatz]], rakúsky politik a predseda vlády (* [[1929]])
* [[2014]] – [[Robin Williams]], americký herec a komik (* [[1951]])
* [[2018]] – [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]], britský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1932]])
* [[2020]] – [[Russell Kirsch]], americký informatik (* [[1929]])
* 2020 – [[Božena Plocháňová]], slovenská ilustrátorka (* [[1929]])
* 2020 – [[Sumner Redstone]], americký mediálny magnát (* [[1923]])
* [[2022]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]])

{{mesiace}}

[[Kategória:11. august| ]]
[[Kategória:August| 11]]
[[Kategória:Dni|~0811]]</text>
      <sha1>qt5tf3yn9pmcelry7xgbxbmum45vjvj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426730</id>
      <parentid>7426695</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:06:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.216.193.70|85.216.193.70]] ([[User_talk:85.216.193.70|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Johann Slovák</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7383" xml:space="preserve">{{August}}
{{Deň v roku|223|[[Zuzana]]}}

== Udalosti ==
* [[3. tisícročie pred Kr.|3114 pred Kr.]] – začiatok Mayského kalendára používaného viacerými predkolumbovskými stredoamerickými civilizáciami ([[Mayská civilizácia]])
* [[480 pred Kr.]] – v [[Bitka pri Termopylách|bitke pri Termopylách]] perzský kráľ [[Xerxes I.]] porazil spartského kráľa [[Leónidas I.|Leónida I.]]; Sparťania bojovali do posledného muža
* {{0}}{{0}}[[70]] – počas [[Prvá židovská vojna|prvej židovskej vojny]] vypálili [[Staroveký Rím|rímski]] vojaci [[jeruzalemský chrám]]
* [[1264]] – pápež [[Urban IV.]] vydal [[Pápežská bula|pápežskú bulu]], ktorou zaviedol cirkevný sviatok ''Božie Telo'' v rímskokatolíckej cirkvi
* [[1835]] – [[George Biddell Airy]] sa stal kráľovským astronómom
* [[1914]] – [[Francúzsko]] vypovedalo vojnu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]]
* [[1934]] – na ostrove [[Alcatraz]] neďaleko [[San Francisco|San Francisca]] boli uväznení prví trestanci
* [[1945]] – prezident [[Spojené štáty|USA]] [[Harry S. Truman]] nariadil zverejnenie tzv. Smyth Reportu, ktorý pojednáva o využití atómovej energie na vojenské účely a predstavuje prvú vedeckú prácu o využití atómových zbraní ([[Projekt Manhattan]])
* [[1948]] – začali sa [[Letné olympijské hry]] v Londýne
* [[1951]] – [[René Pleven]] sa stal predsedom vlády Francúzska
* [[1960]] – [[Čad]] vyhlásil nezávislosť
* [[1962]] – z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] vyštartovala [[kozmická loď]] [[Vostok 3]] s [[kozmonaut]]om [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]] na palube, ktorý si ako prvý kozmonaut odopol počas letu bezpečnostné pásy a voľne sa znášal po kabíne, pričom používal rádio a natáčal tiež [[Zem]] na farebnú filmovú kameru, čo bolo ďalším prvenstvom misie
* [[1972]] – posledné pozemné jednotky armády [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa zúčastnili na [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojne]], opustili [[Južný Vietnam]]
* [[1999]] – úplné [[zatmenie Slnka]] pozorovateľné z Európy a Ázie
* [[2003]] – nad vojenskými jednotkami v [[Afganistan]]e prevzalo kontrolu [[NATO]]
* [[2016]] – slovenskí deblkanoisti bratranci [[Ladislav Škantár|Ladislav]] a [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]] získali zlaté medaily za víťazstvo vo [[Vodný slalom|vodnom slalome]] v kategórii C2 na [[Letné olympijské hry 2016|olympiáde v Rio de Janeiro]]

== Narodenia ==
[[Súbor:Steve Wozniak, 1983.jpg|thumb|upright|[[Steve Wozniak]] (* 1950)]]
[[Súbor:LubomirVisnovsky2008IIHF.jpg|thumb|upright|[[Ľubomír Višňovský]] (* 1976)]]
* [[1837]] – [[Marie François Sadi Carnot]], francúzsky politik a prezident († [[1894]])
* [[1897]] – [[Schöne Náci]], známa bratislavská postavička 20. storočia († [[1967]])
* [[1898]] – [[Karolina Lanckorońska]], poľská vedkyňa († [[2002]])
* [[1899]] – [[Jindřich Štyrský]], český maliar († [[1942]])
* [[1917]] – [[Vasil Biľak]], slovenský komunistický politik († [[2014]])
* [[1920]] – [[Jozef Hatok]], slovenský sólista
* [[1919]] – [[Viera Racková]], česko-slovenská speváčka a pedagogička († [[2006]])
* [[1921]] – [[Alex Haley]], americký spisovateľ († [[1992]])
* [[1925]] – [[Július Hozák]], slovenský historik a komunistický politik († [[1992]])
* [[1927]] – [[Václav Babka]], český herec († [[2010]])
* 1927 – [[Ladislav Farkaš]], slovenský herec a režisér
* [[1931]] – [[Martin Hollý ml.]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († [[2004]])
* [[1939]] – [[Josef Laufer (herec)|Josef Laufer]], český spevák, režisér, moderátor a herec
* [[1943]] – [[Parvíz Mušaraf]], pakistanský generál a politik
* [[1948]] – [[Jan Palach]], český študent, ktorý sa na protest proti okupácii upálil († [[1969]])
* [[1950]] – [[Steve Wozniak]], americký inžinier, filantrop, publicista, zakladateľ [[Apple Computer]]
* [[1953]] – [[Hulk Hogan]], americký profesionálny wrestler a herec
* 1953 – [[Anton Marec]], slovenský prozaik a dramatik
* [[1954]] – [[Štefan Kožka]], slovenský herec
* [[1957]] – [[Richie Ramone]], americký hudobník známy zo skupiny ([[Ramones]])
* [[1964]] – [[Marius Konstantinidis]], slovensko-grécky hokejista († [[2005]])
* [[1969]] – [[Vanderlei de Lima]], brazílsky atlét
* [[1970]] – [[Gianluca Pessotto]], taliansky futbalista a funkcionár
* [[1971]] – [[Alexandr Makrickij]], bieloruský hokejista
* 1971 – [[Vincenzo Santopadre]], taliansky tenista
* [[1976]] – [[Ľubomír Višňovský]], slovenský hokejista
*[[1975]] – [[Vlastimil Šulgan]], [[Slovensko|slovenský]] [[Starokatolícka cirkev|starokatolícky]] [[biskup]]
* [[1976]] – [[Róbert Stilhammer]], slovenský manažér
* [[1979]] – [[Michal Tabara]], český tenista
* [[1980]] – [[Jason Williams (hokejista)|Jason Williams]], kanadský hokejista
* [[1988]] – [[Juraj Kuráň]], slovenský futbalista
* [[1991]] – [[Cristian Tello]], španielsky futbalista

== Úmrtia ==
[[Súbor:Karl Ziegler Nobel.jpg|thumb|upright|[[Karl Ziegler]] († 1973)]]
* [[1253]] – [[Klára z Assisi]], talianska zakladateľka rádu Klarisiek a svätica (* [[1194]])
* [[1456]] – [[Ján Huňady]], sedmohradský šľachtic a vojvodca (* [[1387]]/[[1407]])
* [[1851]] – [[Lorenz Oken]], nemecký lekár a prírodovedec (* [[1779]])
* [[1890]] – [[John Henry Newman]], anglikánsky teológ (* [[1801]])
* [[1892]] – [[Ladislav Stroupežnický]], český dramatik a dramaturg (* [[1850]])
* [[1956]] – [[Jackson Pollock]], americký maliar, predstaviteľ abstraktného expresionizmu (* [[1912]])
* [[1968]] – [[Emilio Betti]], taliansky filozof a právnik (* [[1890]])
* [[1972]] – [[Max Theiler]], juhoafrický lekár a virológ, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1899]])
* [[1973]] – [[Karl Waldemar Ziegler]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1898]])
* [[1991]] – [[Helmut Walcha]], nemecký organista (* [[1907]])
* [[1995]] – [[Alonzo Church]], americký matematik (* [[1903]])
* [[1996]] – [[Rafael Kubelík]], český dirigent a hudobný skladateľ (* [[1914]])
* 1996 – [[František Púchovský]], slovenský matematik (* [[1921]])
* 1996 – [[Vanga]], bulharská nevidiaca veštkyňa (* [[1911]])
* [[2003]] – [[Armand Borel]], švajčiarsky matematik, zaoberal sa algebraickou geometriou, Lieovými grupami (* [[1923]])
* [[2004]] – [[Mária Kišonová-Hubová]], slovenská operná speváčka (* [[1915]])
* [[2006]] – [[Ján Horecký]], slovenský jazykovedec (* [[1920]])
* [[2008]] – [[Fred Sinowatz]], rakúsky politik a predseda vlády (* [[1929]])
* [[2014]] – [[Robin Williams]], americký herec a komik (* [[1951]])
* [[2018]] – [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]], britský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1932]])
* [[2020]] – [[Russell Kirsch]], americký informatik (* [[1929]])
* 2020 – [[Božena Plocháňová]], slovenská ilustrátorka (* [[1929]])
* 2020 – [[Sumner Redstone]], americký mediálny magnát (* [[1923]])


{{mesiace}}

[[Kategória:11. august| ]]
[[Kategória:August| 11]]
[[Kategória:Dni|~0811]]</text>
      <sha1>erilbf4623xs6go08he4it37n0cl5us</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rakúsko-Uhorsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6178</id>
    <revision>
      <id>7426632</id>
      <parentid>7393227</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:40:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19241" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov            = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku       = 1867
| rok zániku       = 1918
| pred 1           = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka    = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| viac po          = áno
| po 1             = Nemecké Rakúsko
| po 1 vlajka      = Flag of Austria.svg
| po 2             = Prvá maďarská republika
| po 2 vlajka      = Flag of Hungary (1918-1919).svg
| po 3             = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka      = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 4             = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka      = Flag of Poland (1919–1928).svg
| po 5             = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka      = Flag of Ukraine.svg
| po 6             = Rumunské kráľovstvo
| po 6 vlajka      = Flag of Romania.svg
| po 7             = Srbské kráľovstvo
| po 7 vlajka      = Flag of Serbia (1882–1918).svg
| po 8             = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
| po 8 vlajka      = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg
| po 9             = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 9 vlajka      = Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg
| vlajka           = Flags of Austria-Hungary.png
| vlajka veľkosť   = 155px
| znak             = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| znak veľkosť     = 115px
| hymna            = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne   = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto            = Indivisibiliter ac Inseparabiliter
| mapa             = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa poznámka    = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto     = [[Viedeň]]&lt;br /&gt;[[Budapešť]]
| rozloha                 = 676 615
| rozloha poznámka        = (v roku 1910)
| najdlhšia rieka         = [[Dunaj]]
| počet obyvateľov        = 51 390 223
| počet obyvateľov poznámka = (v roku 1910)
| jazyky                  = [[nemčina]], [[maďarčina]], [[latinčina]] &lt;small&gt;(úradné jazyky)&lt;/small&gt;
| národnostné zloženie    = [[Nemci]], [[Maďari]], [[Česi]], [[Poliaci]], [[Ukrajinci]], [[Rusíni]], [[Rumuni]], [[Chorváti]], [[Slováci]], [[Srbi]], [[Slovinci]], [[Taliani]], [[Židia]] ai.
| náboženstvo             = [[latinská cirkev|rímskokatolícke]] &lt;small&gt;(štátne náboženstvo)&lt;/small&gt;, ďalej tiež [[protestantizmus]], [[Gréckokatolícka cirkev|grécky katolicizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[starokatolícka cirkev]], [[judaizmus]], [[sunnitský islam]] 
| štátne zriadenie        = [[Monarchia]]
| mena                    = [[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]]
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[11. november|11. novembra]] [[1918]] (rozpad)
}}

[[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|right|thumb|Národnosti v Rakúsko-Uhorsku]]
[[Súbor:Österreich-Ungarns Ende.png|right|thumb|Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty]]
[[Súbor:Austria-Hungary map.svg|right|thumb|Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina)]]
[[Súbor:Osterreich-Ungarn.jpg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890]]
[[Súbor:Austro-Hungary Empire (orthographic projection).svg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska]]

'''Rakúsko-Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bola [[Ústava|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]] v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] v [[stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]]. 

Rozlohou 676 648 [[kilometer štvorcový|km²]] bolo druhým najväčším štátom Európy po [[Ruská ríša|Rusku]] a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po [[Ruská ríša|Rusku]] a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]].&lt;ref name=&quot;RAKUHATLAS&quot;&gt;Wagner, W. J., ''Veľký ilustrovaný atlas Rakúsko-Uhorska.'' 1 vyd., 160 s., Ikar, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-551-2498-8&lt;/ref&gt;

== Názvy ==
Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne: 
* '''Rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Rakúsko-uhorské mocnárstvo'''/ '''Monarchia''' [alebo '''Mocnárstvo'''] '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref name=WZ&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&amp;datum=18681115&amp;seite=1&amp;zoom=33]&lt;/ref&gt;, ''Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný&lt;/ref&gt;), 
*'''Rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''Österreich-ungarisches Reich''&lt;ref name=WZ/&gt;), 
*'''Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko'''/ '''Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), 
*'''Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (''Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref&gt;[https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)]&lt;/ref&gt;), 
*'''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny''' (nem. ''Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone'').

Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem ''Österreich-Ungarn''; toto bol aj polooficiálny názov),  '''c. a k. monarchia''' (nem. ''k. u k. Monarchie''), '''Cisárska a kráľovská monarchia''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie''), '''duálna monarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie'', zriedkavo ''Dualmonarchie''), '''dvojitá monarchia''' či '''dvojmonarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie''), '''dvojitá ríša''' (nem. ''Doppelreich'') a názvy uvedené v článku [[habsburská monarchia]] (napr. '''habsburská monarchia''', '''Rakúsko''', '''(po)dunajská monarchia''', '''c. k. monarchia''' atď.).

Novodobý (skôr ironický) názov je '''Kakánia''' (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PETER GREGUŠ | odkaz na autora = | titul = Smrť následníka trónu | url = https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | vydavateľ = noveslovo.sk | dátum vydania = 1999-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Kučerová, Irah | odkaz na autora = | titul = Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států | vydanie = | vydavateľ = Charles University in Prague, Karolinum Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 234 | url = | isbn = 978-80-246-3067-0 | kapitola = | strany = 46| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014&lt;/ref&gt;. O Kakánii pozri aj článok [[Muž bez vlastností]].

== Dejiny a usporiadanie ==
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] v roku [[1866]]. [[Rakúske cisárstvo]] trvalo až do [[8. jún]]a [[1867]], keď sa habsburská monarchia po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko. Týmto aktom bola tiež obnovená suverenita Uhorského kráľovstva, ktorú Habsburgovci potlačili po porážke [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie z roku 1848]].  

=== Štátoprávne usporiadanie ===
V roku 1867 bolo tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] [[rakúske cisárstvo]] premenené v ''reálnu úniu'' dvoch štátnych celkov (tzv. [[dualizmus]]).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (nem. ''Leitha'') pravostranný prítok [[Dunaj]]a, preto dostali oba celky polooficiálne názvy: 
* [[Predlitavsko]] (nem. ''Cisleithanien'') (Rakúsko, oficiálne ''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené'')
* [[Zalitavsko]] (nem. ''Transleithanien'') (Uhorsko, oficiálne ''Krajiny svätoštefanskej koruny'', t.j. Uhorské kráľovstvo). 

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). ''Bosnu a Hercegovinu'', ktorá do roku 1908 patrila [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

==== Skratky ====
Skratkové označenia úradov:
*spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: ''c. a k.'' (t.j. cisársky a kráľovský) -  nem. ''k. u. k.''/ ''k. und k.''/ ''k. &amp; k.'' (t.j. königlich und kaiserlich); maď. ''cs. és kir.'' (t.j. császári és királyi), 
*predlitavské úrady: ''c. k.'' (t.j. cisársko-kráľovský) -  nem. ''k. k.'' (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. ''cs. kir.'' (t.j. császári-királyi),
*zalitavské úrady: ''uh. kr.''&lt;ref&gt;CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360&lt;/ref&gt;/ ''uh. kráľ.''/ ''kr. uh.''/ ''kráľ. uh.'' (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. ''kgl. ung.''/ ''k. u.'' (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. ''m. kir.''/ ''M. kir.''/ ''m. k.'' (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský). 

Spomínaná skratka ''c. k.'' (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení ''c. k. monarchia'' (= ''c. a k. monarchia'') sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska&lt;ref&gt;[http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.k/k390433.htm]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie+im+Kriegsarchiv+(05+12+2014).pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6] S. 2&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie) &lt;/ref&gt;.

==== Územia Rakúska-Uhorska ====
&lt;u&gt;1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené ([[Predlitavsko]], [[korunná krajina|korunné krajiny]])&lt;/u&gt;
* [[České kráľovstvo]]
* [[Dalmácia|Dalmátske kráľovstvo]]
* [[Halič (región)|Haličské a Vladimírske kráľovstvo]] s
** [[Krakov]]ským veľkovojvodstvom
** [[Osvienčim]]ským vojvodstvom
** [[Zator]]ským vojvodstvom
* Arcivojvodstvo [[Dolné Rakúsko|Rakúsko pod Enžou]]
* Arcivojvodstvo [[Horné Rakúsko|Rakúsko nad Enžou]]
* [[Bukovina (krajina)|Bukovinské]] vojvodstvo
*[[Korutánske vojvodstvo]]
* [[Kransko|Kranské]] vojvodstvo
* [[Salzburg|Soľnohradské]] vojvodstvo
* Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo ([[Rakúske Sliezsko]])
* [[Štajersko|Štajerské]] vojvodstvo
*[[Moravské markgrófstvo]]
* [[Tirolsko|Tirolské]] kniežacie grófstvo 
** [[Vorarlbersko]]
* [[Rakúske Prímorie|Prímorie (Küstenland)]]:
** [[Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca]]
** mesto [[Terst]]
** [[Istria|Istrijské]] markgrófstvo

&lt;u&gt;2. Krajiny svätoštefanskej koruny ([[Zalitavsko]], Uhorské kráľovstvo)&lt;/u&gt;
* Vlastné [[Uhorsko]] (v slovenčine tzv. &quot;Uhry&quot;)
* [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo]]
* slobodný prístav [[Rijeka]] (Fiume) [špeciálne postavenie]

&lt;u&gt;3. Bosna a Hercegovina &lt;/u&gt;
* [[Bosna a Hercegovina]] - zvláštne postavenie (pozri nižšie)

====Bosna a Hercegovina ====
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 [[Berlínsky mier|Berlínskeho mieru]] z [[13. júl]]a [[1878]] spravovať oblasť [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], ktorá dovtedy pripadala [[Osmanská ríša|osmanskému]] Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a [[29. júl]]a Bosnu a Hercegovinu (a časť [[Sandžak]]u) obsadilo vojensky. 

Keď sa v júli 1908 odohrala v [[Turecko|Turecku]] revolúcia [[Mladoturek|Mladoturkov]] a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a [[5. október|5. októbra]] [[1908]] došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

=== Zánik ===
V roku 1914 v [[Sarajevo|Sarajeve]] srbský nacionalista [[Gavrilo Princip]] zavraždil dediča trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] a jeho [[Žofia Chotková|manželku]]. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola [[Prvá svetová vojna]], v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane [[Ústredné veľmoci|Centrálnych mocností]] spolu s Nemeckou ríšou, Osmanskou ríšou a Bulharskom. So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Centrálnych mocností (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi národnostnými menšinami, ktoré boli voči Habsburgskej monarchii nepriateľsky naladené už pred vojnou. V októbri 1918 najprv Maďari vyhlásili ukončenie dualistickej únie a svoju nezávislosť. Následne sa odtrhlo Československo (28. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodou]] prímerie 3. novembra 1918, vyhlásili nezávislosť aj [[Západoukrajinská ľudová republika|Západná Ukrajina]] a [[Druhá poľská republika|Poľsko]]. 

Ríša ''de facto'' prestala existovať [[11. november|11. novembra]] [[1918]], v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, abdikáciou cisára [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria|url=https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum prístupu=2021|jazyk=Angličtina, Nemčina}}&lt;/ref&gt;. Formálne existenciu ríše uzavrelo podpísanie mierových zmlúv [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] s Rakúskom (1919 - [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainska zmluva]]) a Maďarskom (1920 - [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]]).

=== Nástupnícke štáty ===
* [[Rakúsko]]
* [[Maďarsko]]
*[[Česko-Slovensko]]
*[[Poľsko]] (časť)
*[[Rumunsko]] (časť)
*[[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (od roku 1929 [[Juhoslávia]])
*[[Taliansko]] (časť)[[Súbor:Predlitavsko a Zalitavsko.png|náhľad|Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko]]

== Charakteristika ==
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv [[Šľachta|šľachty]] a pod.). Kým napríklad dnešnému [[Česko|Česku]] k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné [[Slovensko]] nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a [[slovenčina]] bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými [[národ]]mi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“. 

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj. 

Niektorí [[autor]]i veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca [[Aurel Popovici|Aurela Popoviciho]] na vytvorenie [[Spojené štáty Veľkého Rakúska|Spojených štátov Veľkého Rakúska]]. Po atentáte na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

=== Národnostné zloženie ===
Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|meno=Magyar statisztikai közlemények|titul=A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.|vydanie=1|vydavateľ=Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal|miesto=Budapest|rok=1912|strany=54-56|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_01/}}&lt;/ref&gt;, ktoré je považované za sporné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Furmanik|meno=Martin|titul=VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ
A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921|url=https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek+1_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2021|vydavateľ=Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs}}&lt;/ref&gt;):
* [[Česi]] 6 442 133{{--}}12,54 %
* [[Chorváti]] a [[Srbi]] 4 380 891{{--}}8,52 %
* [[Maďari]] 10 056 315{{--}}19,57 %
* [[Poliaci]] 4 976 804{{--}}9,68 %
* [[Nemci]] 12 006 521{{--}}23,46 %
* [[Rómovia|Rómovia 421,379 -- 0,78 %]]
* [[Rumuni]] 3 224 147{{--}}6,27 %
* [[Rusíni]] a [[Ukrajinci]] 3 997 821{{--}}7,78 %
* [[Slováci]] 1 967 970{{--}}3,83 %
* [[Slovinci]] 1 255 620{{--}}2,44 %
* [[Srbi]]
* [[Taliani]] 768 422{{--}}1,5 %
* [[Židia]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Spojené štáty Veľkého Rakúska]]

{{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}}

{{CS-timeline}}
{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Rakúsko-Uhorsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]</text>
      <sha1>r0nd1cp2m4jcjdaq196si3hlm3g98yi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426680</id>
      <parentid>7426632</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:13:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20608" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov        = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá Rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 6                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 6 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 7                    = Rumunské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| znak                    = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 175px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] ([[Predlitavsko]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[Zalitavsko]])
| rozloha                 = 621 538
| rozloha poznámka        = (v roku 1905)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])&lt;br /&gt;Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (vrátane [[latinská cirkev|latinskej cirkvi]] a [[východná katolícka cirkev|východnej katolíckej cirkvi]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] dualistická [[monarchia]]
| materský štát           = 
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}

[[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|right|thumb|Národnosti v Rakúsko-Uhorsku]]
[[Súbor:Österreich-Ungarns Ende.png|right|thumb|Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty]]
[[Súbor:Austria-Hungary map.svg|right|thumb|Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina)]]
[[Súbor:Osterreich-Ungarn.jpg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890]]
[[Súbor:Austro-Hungary Empire (orthographic projection).svg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska]]

'''Rakúsko-Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bola [[Ústava|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]] v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] v [[stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]]. 

Rozlohou 676 648 [[kilometer štvorcový|km²]] bolo druhým najväčším štátom Európy po [[Ruská ríša|Rusku]] a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po [[Ruská ríša|Rusku]] a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]].&lt;ref name=&quot;RAKUHATLAS&quot;&gt;Wagner, W. J., ''Veľký ilustrovaný atlas Rakúsko-Uhorska.'' 1 vyd., 160 s., Ikar, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-551-2498-8&lt;/ref&gt;

== Názvy ==
Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne: 
* '''Rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Rakúsko-uhorské mocnárstvo'''/ '''Monarchia''' [alebo '''Mocnárstvo'''] '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref name=WZ&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&amp;datum=18681115&amp;seite=1&amp;zoom=33]&lt;/ref&gt;, ''Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný&lt;/ref&gt;), 
*'''Rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''Österreich-ungarisches Reich''&lt;ref name=WZ/&gt;), 
*'''Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko'''/ '''Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), 
*'''Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (''Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref&gt;[https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)]&lt;/ref&gt;), 
*'''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny''' (nem. ''Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone'').

Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem ''Österreich-Ungarn''; toto bol aj polooficiálny názov),  '''c. a k. monarchia''' (nem. ''k. u k. Monarchie''), '''Cisárska a kráľovská monarchia''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie''), '''duálna monarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie'', zriedkavo ''Dualmonarchie''), '''dvojitá monarchia''' či '''dvojmonarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie''), '''dvojitá ríša''' (nem. ''Doppelreich'') a názvy uvedené v článku [[habsburská monarchia]] (napr. '''habsburská monarchia''', '''Rakúsko''', '''(po)dunajská monarchia''', '''c. k. monarchia''' atď.).

Novodobý (skôr ironický) názov je '''Kakánia''' (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PETER GREGUŠ | odkaz na autora = | titul = Smrť následníka trónu | url = https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | vydavateľ = noveslovo.sk | dátum vydania = 1999-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Kučerová, Irah | odkaz na autora = | titul = Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států | vydanie = | vydavateľ = Charles University in Prague, Karolinum Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 234 | url = | isbn = 978-80-246-3067-0 | kapitola = | strany = 46| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014&lt;/ref&gt;. O Kakánii pozri aj článok [[Muž bez vlastností]].

== Dejiny a usporiadanie ==
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] v roku [[1866]]. [[Rakúske cisárstvo]] trvalo až do [[8. jún]]a [[1867]], keď sa habsburská monarchia po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko. Týmto aktom bola tiež obnovená suverenita Uhorského kráľovstva, ktorú Habsburgovci potlačili po porážke [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie z roku 1848]].  

=== Štátoprávne usporiadanie ===
V roku 1867 bolo tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] [[rakúske cisárstvo]] premenené v ''reálnu úniu'' dvoch štátnych celkov (tzv. [[dualizmus]]).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (nem. ''Leitha'') pravostranný prítok [[Dunaj]]a, preto dostali oba celky polooficiálne názvy: 
* [[Predlitavsko]] (nem. ''Cisleithanien'') (Rakúsko, oficiálne ''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené'')
* [[Zalitavsko]] (nem. ''Transleithanien'') (Uhorsko, oficiálne ''Krajiny svätoštefanskej koruny'', t.j. Uhorské kráľovstvo). 

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). ''Bosnu a Hercegovinu'', ktorá do roku 1908 patrila [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

==== Skratky ====
Skratkové označenia úradov:
*spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: ''c. a k.'' (t.j. cisársky a kráľovský) -  nem. ''k. u. k.''/ ''k. und k.''/ ''k. &amp; k.'' (t.j. königlich und kaiserlich); maď. ''cs. és kir.'' (t.j. császári és királyi), 
*predlitavské úrady: ''c. k.'' (t.j. cisársko-kráľovský) -  nem. ''k. k.'' (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. ''cs. kir.'' (t.j. császári-királyi),
*zalitavské úrady: ''uh. kr.''&lt;ref&gt;CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360&lt;/ref&gt;/ ''uh. kráľ.''/ ''kr. uh.''/ ''kráľ. uh.'' (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. ''kgl. ung.''/ ''k. u.'' (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. ''m. kir.''/ ''M. kir.''/ ''m. k.'' (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský). 

Spomínaná skratka ''c. k.'' (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení ''c. k. monarchia'' (= ''c. a k. monarchia'') sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska&lt;ref&gt;[http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.k/k390433.htm]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie+im+Kriegsarchiv+(05+12+2014).pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6] S. 2&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie) &lt;/ref&gt;.

==== Územia Rakúska-Uhorska ====
&lt;u&gt;1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené ([[Predlitavsko]], [[korunná krajina|korunné krajiny]])&lt;/u&gt;
* [[České kráľovstvo]]
* [[Dalmácia|Dalmátske kráľovstvo]]
* [[Halič (región)|Haličské a Vladimírske kráľovstvo]] s
** [[Krakov]]ským veľkovojvodstvom
** [[Osvienčim]]ským vojvodstvom
** [[Zator]]ským vojvodstvom
* Arcivojvodstvo [[Dolné Rakúsko|Rakúsko pod Enžou]]
* Arcivojvodstvo [[Horné Rakúsko|Rakúsko nad Enžou]]
* [[Bukovina (krajina)|Bukovinské]] vojvodstvo
*[[Korutánske vojvodstvo]]
* [[Kransko|Kranské]] vojvodstvo
* [[Salzburg|Soľnohradské]] vojvodstvo
* Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo ([[Rakúske Sliezsko]])
* [[Štajersko|Štajerské]] vojvodstvo
*[[Moravské markgrófstvo]]
* [[Tirolsko|Tirolské]] kniežacie grófstvo 
** [[Vorarlbersko]]
* [[Rakúske Prímorie|Prímorie (Küstenland)]]:
** [[Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca]]
** mesto [[Terst]]
** [[Istria|Istrijské]] markgrófstvo

&lt;u&gt;2. Krajiny svätoštefanskej koruny ([[Zalitavsko]], Uhorské kráľovstvo)&lt;/u&gt;
* Vlastné [[Uhorsko]] (v slovenčine tzv. &quot;Uhry&quot;)
* [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo]]
* slobodný prístav [[Rijeka]] (Fiume) [špeciálne postavenie]

&lt;u&gt;3. Bosna a Hercegovina &lt;/u&gt;
* [[Bosna a Hercegovina]] - zvláštne postavenie (pozri nižšie)

====Bosna a Hercegovina ====
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 [[Berlínsky mier|Berlínskeho mieru]] z [[13. júl]]a [[1878]] spravovať oblasť [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], ktorá dovtedy pripadala [[Osmanská ríša|osmanskému]] Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a [[29. júl]]a Bosnu a Hercegovinu (a časť [[Sandžak]]u) obsadilo vojensky. 

Keď sa v júli 1908 odohrala v [[Turecko|Turecku]] revolúcia [[Mladoturek|Mladoturkov]] a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a [[5. október|5. októbra]] [[1908]] došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

=== Zánik ===
V roku 1914 v [[Sarajevo|Sarajeve]] srbský nacionalista [[Gavrilo Princip]] zavraždil dediča trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] a jeho [[Žofia Chotková|manželku]]. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola [[Prvá svetová vojna]], v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane [[Ústredné veľmoci|Centrálnych mocností]] spolu s Nemeckou ríšou, Osmanskou ríšou a Bulharskom. So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Centrálnych mocností (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi národnostnými menšinami, ktoré boli voči Habsburgskej monarchii nepriateľsky naladené už pred vojnou. V októbri 1918 najprv Maďari vyhlásili ukončenie dualistickej únie a svoju nezávislosť. Následne sa odtrhlo Československo (28. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodou]] prímerie 3. novembra 1918, vyhlásili nezávislosť aj [[Západoukrajinská ľudová republika|Západná Ukrajina]] a [[Druhá poľská republika|Poľsko]]. 

Ríša ''de facto'' prestala existovať [[11. november|11. novembra]] [[1918]], v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, abdikáciou cisára [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria|url=https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum prístupu=2021|jazyk=Angličtina, Nemčina}}&lt;/ref&gt;. Formálne existenciu ríše uzavrelo podpísanie mierových zmlúv [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] s Rakúskom (1919 - [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainska zmluva]]) a Maďarskom (1920 - [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]]).

=== Nástupnícke štáty ===
* [[Rakúsko]]
* [[Maďarsko]]
*[[Česko-Slovensko]]
*[[Poľsko]] (časť)
*[[Rumunsko]] (časť)
*[[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (od roku 1929 [[Juhoslávia]])
*[[Taliansko]] (časť)[[Súbor:Predlitavsko a Zalitavsko.png|náhľad|Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko]]

== Charakteristika ==
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv [[Šľachta|šľachty]] a pod.). Kým napríklad dnešnému [[Česko|Česku]] k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné [[Slovensko]] nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a [[slovenčina]] bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými [[národ]]mi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“. 

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj. 

Niektorí [[autor]]i veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca [[Aurel Popovici|Aurela Popoviciho]] na vytvorenie [[Spojené štáty Veľkého Rakúska|Spojených štátov Veľkého Rakúska]]. Po atentáte na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

=== Národnostné zloženie ===
Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|meno=Magyar statisztikai közlemények|titul=A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.|vydanie=1|vydavateľ=Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal|miesto=Budapest|rok=1912|strany=54-56|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_01/}}&lt;/ref&gt;, ktoré je považované za sporné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Furmanik|meno=Martin|titul=VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ
A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921|url=https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek+1_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2021|vydavateľ=Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs}}&lt;/ref&gt;):
* [[Česi]] 6 442 133{{--}}12,54 %
* [[Chorváti]] a [[Srbi]] 4 380 891{{--}}8,52 %
* [[Maďari]] 10 056 315{{--}}19,57 %
* [[Poliaci]] 4 976 804{{--}}9,68 %
* [[Nemci]] 12 006 521{{--}}23,46 %
* [[Rómovia|Rómovia 421,379 -- 0,78 %]]
* [[Rumuni]] 3 224 147{{--}}6,27 %
* [[Rusíni]] a [[Ukrajinci]] 3 997 821{{--}}7,78 %
* [[Slováci]] 1 967 970{{--}}3,83 %
* [[Slovinci]] 1 255 620{{--}}2,44 %
* [[Srbi]]
* [[Taliani]] 768 422{{--}}1,5 %
* [[Židia]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Spojené štáty Veľkého Rakúska]]

{{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}}

{{CS-timeline}}
{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Rakúsko-Uhorsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]</text>
      <sha1>f01fufacbnzxpozjgthzvybzopm4w2v</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426713</id>
      <parentid>7426680</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:29:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20633" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov        = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá Rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 6                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 6 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 7                    = Rumunské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| znak                    = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 175px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] ([[Predlitavsko]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[Zalitavsko]])
| rozloha                 = 621 538
| rozloha poznámka        = (v roku 1905)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])&lt;br /&gt;Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (vrátane [[latinská cirkev|latinskej cirkvi]] a [[východná katolícka cirkev|východnej katolíckej cirkvi]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]]
| materský štát           = 
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}

[[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|right|thumb|Národnosti v Rakúsko-Uhorsku]]
[[Súbor:Österreich-Ungarns Ende.png|right|thumb|Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty]]
[[Súbor:Austria-Hungary map.svg|right|thumb|Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina)]]
[[Súbor:Osterreich-Ungarn.jpg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890]]
[[Súbor:Austro-Hungary Empire (orthographic projection).svg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska]]

'''Rakúsko-Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bola [[Ústava|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]] v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] v [[stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]]. 

Rozlohou 676 648 [[kilometer štvorcový|km²]] bolo druhým najväčším štátom Európy po [[Ruská ríša|Rusku]] a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po [[Ruská ríša|Rusku]] a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]].&lt;ref name=&quot;RAKUHATLAS&quot;&gt;Wagner, W. J., ''Veľký ilustrovaný atlas Rakúsko-Uhorska.'' 1 vyd., 160 s., Ikar, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-551-2498-8&lt;/ref&gt;

== Názvy ==
Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne: 
* '''Rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Rakúsko-uhorské mocnárstvo'''/ '''Monarchia''' [alebo '''Mocnárstvo'''] '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref name=WZ&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&amp;datum=18681115&amp;seite=1&amp;zoom=33]&lt;/ref&gt;, ''Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný&lt;/ref&gt;), 
*'''Rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''Österreich-ungarisches Reich''&lt;ref name=WZ/&gt;), 
*'''Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko'''/ '''Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), 
*'''Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (''Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref&gt;[https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)]&lt;/ref&gt;), 
*'''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny''' (nem. ''Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone'').

Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem ''Österreich-Ungarn''; toto bol aj polooficiálny názov),  '''c. a k. monarchia''' (nem. ''k. u k. Monarchie''), '''Cisárska a kráľovská monarchia''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie''), '''duálna monarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie'', zriedkavo ''Dualmonarchie''), '''dvojitá monarchia''' či '''dvojmonarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie''), '''dvojitá ríša''' (nem. ''Doppelreich'') a názvy uvedené v článku [[habsburská monarchia]] (napr. '''habsburská monarchia''', '''Rakúsko''', '''(po)dunajská monarchia''', '''c. k. monarchia''' atď.).

Novodobý (skôr ironický) názov je '''Kakánia''' (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PETER GREGUŠ | odkaz na autora = | titul = Smrť následníka trónu | url = https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | vydavateľ = noveslovo.sk | dátum vydania = 1999-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Kučerová, Irah | odkaz na autora = | titul = Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států | vydanie = | vydavateľ = Charles University in Prague, Karolinum Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 234 | url = | isbn = 978-80-246-3067-0 | kapitola = | strany = 46| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014&lt;/ref&gt;. O Kakánii pozri aj článok [[Muž bez vlastností]].

== Dejiny a usporiadanie ==
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] v roku [[1866]]. [[Rakúske cisárstvo]] trvalo až do [[8. jún]]a [[1867]], keď sa habsburská monarchia po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko. Týmto aktom bola tiež obnovená suverenita Uhorského kráľovstva, ktorú Habsburgovci potlačili po porážke [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie z roku 1848]].  

=== Štátoprávne usporiadanie ===
V roku 1867 bolo tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] [[rakúske cisárstvo]] premenené v ''reálnu úniu'' dvoch štátnych celkov (tzv. [[dualizmus]]).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (nem. ''Leitha'') pravostranný prítok [[Dunaj]]a, preto dostali oba celky polooficiálne názvy: 
* [[Predlitavsko]] (nem. ''Cisleithanien'') (Rakúsko, oficiálne ''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené'')
* [[Zalitavsko]] (nem. ''Transleithanien'') (Uhorsko, oficiálne ''Krajiny svätoštefanskej koruny'', t.j. Uhorské kráľovstvo). 

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). ''Bosnu a Hercegovinu'', ktorá do roku 1908 patrila [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

==== Skratky ====
Skratkové označenia úradov:
*spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: ''c. a k.'' (t.j. cisársky a kráľovský) -  nem. ''k. u. k.''/ ''k. und k.''/ ''k. &amp; k.'' (t.j. königlich und kaiserlich); maď. ''cs. és kir.'' (t.j. császári és királyi), 
*predlitavské úrady: ''c. k.'' (t.j. cisársko-kráľovský) -  nem. ''k. k.'' (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. ''cs. kir.'' (t.j. császári-királyi),
*zalitavské úrady: ''uh. kr.''&lt;ref&gt;CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360&lt;/ref&gt;/ ''uh. kráľ.''/ ''kr. uh.''/ ''kráľ. uh.'' (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. ''kgl. ung.''/ ''k. u.'' (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. ''m. kir.''/ ''M. kir.''/ ''m. k.'' (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský). 

Spomínaná skratka ''c. k.'' (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení ''c. k. monarchia'' (= ''c. a k. monarchia'') sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska&lt;ref&gt;[http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.k/k390433.htm]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie+im+Kriegsarchiv+(05+12+2014).pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6] S. 2&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie) &lt;/ref&gt;.

==== Územia Rakúska-Uhorska ====
&lt;u&gt;1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené ([[Predlitavsko]], [[korunná krajina|korunné krajiny]])&lt;/u&gt;
* [[České kráľovstvo]]
* [[Dalmácia|Dalmátske kráľovstvo]]
* [[Halič (región)|Haličské a Vladimírske kráľovstvo]] s
** [[Krakov]]ským veľkovojvodstvom
** [[Osvienčim]]ským vojvodstvom
** [[Zator]]ským vojvodstvom
* Arcivojvodstvo [[Dolné Rakúsko|Rakúsko pod Enžou]]
* Arcivojvodstvo [[Horné Rakúsko|Rakúsko nad Enžou]]
* [[Bukovina (krajina)|Bukovinské]] vojvodstvo
*[[Korutánske vojvodstvo]]
* [[Kransko|Kranské]] vojvodstvo
* [[Salzburg|Soľnohradské]] vojvodstvo
* Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo ([[Rakúske Sliezsko]])
* [[Štajersko|Štajerské]] vojvodstvo
*[[Moravské markgrófstvo]]
* [[Tirolsko|Tirolské]] kniežacie grófstvo 
** [[Vorarlbersko]]
* [[Rakúske Prímorie|Prímorie (Küstenland)]]:
** [[Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca]]
** mesto [[Terst]]
** [[Istria|Istrijské]] markgrófstvo

&lt;u&gt;2. Krajiny svätoštefanskej koruny ([[Zalitavsko]], Uhorské kráľovstvo)&lt;/u&gt;
* Vlastné [[Uhorsko]] (v slovenčine tzv. &quot;Uhry&quot;)
* [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo]]
* slobodný prístav [[Rijeka]] (Fiume) [špeciálne postavenie]

&lt;u&gt;3. Bosna a Hercegovina &lt;/u&gt;
* [[Bosna a Hercegovina]] - zvláštne postavenie (pozri nižšie)

====Bosna a Hercegovina ====
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 [[Berlínsky mier|Berlínskeho mieru]] z [[13. júl]]a [[1878]] spravovať oblasť [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], ktorá dovtedy pripadala [[Osmanská ríša|osmanskému]] Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a [[29. júl]]a Bosnu a Hercegovinu (a časť [[Sandžak]]u) obsadilo vojensky. 

Keď sa v júli 1908 odohrala v [[Turecko|Turecku]] revolúcia [[Mladoturek|Mladoturkov]] a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a [[5. október|5. októbra]] [[1908]] došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

=== Zánik ===
V roku 1914 v [[Sarajevo|Sarajeve]] srbský nacionalista [[Gavrilo Princip]] zavraždil dediča trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] a jeho [[Žofia Chotková|manželku]]. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola [[Prvá svetová vojna]], v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane [[Ústredné veľmoci|Centrálnych mocností]] spolu s Nemeckou ríšou, Osmanskou ríšou a Bulharskom. So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Centrálnych mocností (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi národnostnými menšinami, ktoré boli voči Habsburgskej monarchii nepriateľsky naladené už pred vojnou. V októbri 1918 najprv Maďari vyhlásili ukončenie dualistickej únie a svoju nezávislosť. Následne sa odtrhlo Československo (28. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodou]] prímerie 3. novembra 1918, vyhlásili nezávislosť aj [[Západoukrajinská ľudová republika|Západná Ukrajina]] a [[Druhá poľská republika|Poľsko]]. 

Ríša ''de facto'' prestala existovať [[11. november|11. novembra]] [[1918]], v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, abdikáciou cisára [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria|url=https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum prístupu=2021|jazyk=Angličtina, Nemčina}}&lt;/ref&gt;. Formálne existenciu ríše uzavrelo podpísanie mierových zmlúv [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] s Rakúskom (1919 - [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainska zmluva]]) a Maďarskom (1920 - [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]]).

=== Nástupnícke štáty ===
* [[Rakúsko]]
* [[Maďarsko]]
*[[Česko-Slovensko]]
*[[Poľsko]] (časť)
*[[Rumunsko]] (časť)
*[[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (od roku 1929 [[Juhoslávia]])
*[[Taliansko]] (časť)[[Súbor:Predlitavsko a Zalitavsko.png|náhľad|Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko]]

== Charakteristika ==
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv [[Šľachta|šľachty]] a pod.). Kým napríklad dnešnému [[Česko|Česku]] k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné [[Slovensko]] nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a [[slovenčina]] bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými [[národ]]mi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“. 

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj. 

Niektorí [[autor]]i veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca [[Aurel Popovici|Aurela Popoviciho]] na vytvorenie [[Spojené štáty Veľkého Rakúska|Spojených štátov Veľkého Rakúska]]. Po atentáte na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

=== Národnostné zloženie ===
Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|meno=Magyar statisztikai közlemények|titul=A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.|vydanie=1|vydavateľ=Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal|miesto=Budapest|rok=1912|strany=54-56|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_01/}}&lt;/ref&gt;, ktoré je považované za sporné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Furmanik|meno=Martin|titul=VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ
A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921|url=https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek+1_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2021|vydavateľ=Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs}}&lt;/ref&gt;):
* [[Česi]] 6 442 133{{--}}12,54 %
* [[Chorváti]] a [[Srbi]] 4 380 891{{--}}8,52 %
* [[Maďari]] 10 056 315{{--}}19,57 %
* [[Poliaci]] 4 976 804{{--}}9,68 %
* [[Nemci]] 12 006 521{{--}}23,46 %
* [[Rómovia|Rómovia 421,379 -- 0,78 %]]
* [[Rumuni]] 3 224 147{{--}}6,27 %
* [[Rusíni]] a [[Ukrajinci]] 3 997 821{{--}}7,78 %
* [[Slováci]] 1 967 970{{--}}3,83 %
* [[Slovinci]] 1 255 620{{--}}2,44 %
* [[Srbi]]
* [[Taliani]] 768 422{{--}}1,5 %
* [[Židia]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Spojené štáty Veľkého Rakúska]]

{{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}}

{{CS-timeline}}
{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Rakúsko-Uhorsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]</text>
      <sha1>f7vfsgrjwssqvngth2oyfb7zn86dbx3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426898</id>
      <parentid>7426713</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:03:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20699" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov        = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá Rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 6                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 6 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 7                    = Rumunské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| znak                    = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 175px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] ([[Predlitavsko]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[Zalitavsko]])
| rozloha                 = 621 538
| rozloha poznámka        = (v roku 1905)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])&lt;br /&gt;Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (vrátane [[latinská cirkev|latinskej cirkvi]] a [[východná katolícka cirkev|východnej katolíckej cirkvi]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]]
| materský štát           = 
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}

[[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|right|thumb|Národnosti v Rakúsko-Uhorsku]]
[[Súbor:Österreich-Ungarns Ende.png|right|thumb|Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty]]
[[Súbor:Austria-Hungary map.svg|right|thumb|Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina)]]
[[Súbor:Osterreich-Ungarn.jpg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890]]
[[Súbor:Austro-Hungary Empire (orthographic projection).svg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska]]

'''Rakúsko-Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bola [[Ústava|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]] v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] v [[stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]]. 

Rozlohou 676 648 [[kilometer štvorcový|km²]] bolo druhým najväčším štátom Európy po [[Ruská ríša|Rusku]] a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po [[Ruská ríša|Rusku]] a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]].&lt;ref name=&quot;RAKUHATLAS&quot;&gt;Wagner, W. J., ''Veľký ilustrovaný atlas Rakúsko-Uhorska.'' 1 vyd., 160 s., Ikar, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-551-2498-8&lt;/ref&gt;

== Názvy ==
Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne: 
* '''Rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Rakúsko-uhorské mocnárstvo'''/ '''Monarchia''' [alebo '''Mocnárstvo'''] '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref name=WZ&gt;[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&amp;datum=18681115&amp;seite=1&amp;zoom=33]&lt;/ref&gt;, ''Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný&lt;/ref&gt;), 
*'''Rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''Österreich-ungarisches Reich''&lt;ref name=WZ/&gt;), 
*'''Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko'''/ '''Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), 
*'''Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (''Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie''&lt;ref&gt;[https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)]&lt;/ref&gt;), 
*'''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny''' (nem. ''Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone'').

Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem ''Österreich-Ungarn''; toto bol aj polooficiálny názov),  '''c. a k. monarchia''' (nem. ''k. u k. Monarchie''), '''Cisárska a kráľovská monarchia''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie''), '''duálna monarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie'', zriedkavo ''Dualmonarchie''), '''dvojitá monarchia''' či '''dvojmonarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie''), '''dvojitá ríša''' (nem. ''Doppelreich'') a názvy uvedené v článku [[habsburská monarchia]] (napr. '''habsburská monarchia''', '''Rakúsko''', '''(po)dunajská monarchia''', '''c. k. monarchia''' atď.).

Novodobý (skôr ironický) názov je '''Kakánia''' (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PETER GREGUŠ | odkaz na autora = | titul = Smrť následníka trónu | url = https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | vydavateľ = noveslovo.sk | dátum vydania = 1999-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Kučerová, Irah | odkaz na autora = | titul = Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států | vydanie = | vydavateľ = Charles University in Prague, Karolinum Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 234 | url = | isbn = 978-80-246-3067-0 | kapitola = | strany = 46| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014&lt;/ref&gt;. O Kakánii pozri aj článok [[Muž bez vlastností]].

== Dejiny a usporiadanie ==
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] v roku [[1866]]. [[Rakúske cisárstvo]] trvalo až do [[8. jún]]a [[1867]], keď sa habsburská monarchia po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko. Týmto aktom bola tiež obnovená suverenita Uhorského kráľovstva, ktorú Habsburgovci potlačili po porážke [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie z roku 1848]].  

=== Štátoprávne usporiadanie ===
V roku 1867 bolo tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] [[rakúske cisárstvo]] premenené v ''reálnu úniu'' dvoch štátnych celkov (tzv. [[dualizmus]]).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (nem. ''Leitha'') pravostranný prítok [[Dunaj]]a, preto dostali oba celky polooficiálne názvy: 
* [[Predlitavsko]] (nem. ''Cisleithanien'') (Rakúsko, oficiálne ''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené'')
* [[Zalitavsko]] (nem. ''Transleithanien'') (Uhorsko, oficiálne ''Krajiny svätoštefanskej koruny'', t.j. Uhorské kráľovstvo). 

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). ''Bosnu a Hercegovinu'', ktorá do roku 1908 patrila [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

==== Skratky ====
Skratkové označenia úradov:
*spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: ''c. a k.'' (t.j. cisársky a kráľovský) -  nem. ''k. u. k.''/ ''k. und k.''/ ''k. &amp; k.'' (t.j. königlich und kaiserlich); maď. ''cs. és kir.'' (t.j. császári és királyi), 
*predlitavské úrady: ''c. k.'' (t.j. cisársko-kráľovský) -  nem. ''k. k.'' (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. ''cs. kir.'' (t.j. császári-királyi),
*zalitavské úrady: ''uh. kr.''&lt;ref&gt;CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360&lt;/ref&gt;/ ''uh. kráľ.''/ ''kr. uh.''/ ''kráľ. uh.'' (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. ''kgl. ung.''/ ''k. u.'' (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. ''m. kir.''/ ''M. kir.''/ ''m. k.'' (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský). 

Spomínaná skratka ''c. k.'' (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení ''c. k. monarchia'' (= ''c. a k. monarchia'') sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska&lt;ref&gt;[http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.k/k390433.htm]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie+im+Kriegsarchiv+(05+12+2014).pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6] S. 2&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie) &lt;/ref&gt;.

==== Územia Rakúska-Uhorska ====
&lt;u&gt;1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené ([[Predlitavsko]], [[korunná krajina|korunné krajiny]])&lt;/u&gt;
* [[České kráľovstvo]]
* [[Dalmácia|Dalmátske kráľovstvo]]
* [[Halič (región)|Haličské a Vladimírske kráľovstvo]] s
** [[Krakov]]ským veľkovojvodstvom
** [[Osvienčim]]ským vojvodstvom
** [[Zator]]ským vojvodstvom
* Arcivojvodstvo [[Dolné Rakúsko|Rakúsko pod Enžou]]
* Arcivojvodstvo [[Horné Rakúsko|Rakúsko nad Enžou]]
* [[Bukovina (krajina)|Bukovinské]] vojvodstvo
*[[Korutánske vojvodstvo]]
* [[Kransko|Kranské]] vojvodstvo
* [[Salzburg|Soľnohradské]] vojvodstvo
* Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo ([[Rakúske Sliezsko]])
* [[Štajersko|Štajerské]] vojvodstvo
*[[Moravské markgrófstvo]]
* [[Tirolsko|Tirolské]] kniežacie grófstvo 
** [[Vorarlbersko]]
* [[Rakúske Prímorie|Prímorie (Küstenland)]]:
** [[Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca]]
** mesto [[Terst]]
** [[Istria|Istrijské]] markgrófstvo

&lt;u&gt;2. Krajiny svätoštefanskej koruny ([[Zalitavsko]], Uhorské kráľovstvo)&lt;/u&gt;
* Vlastné [[Uhorsko]] (v slovenčine tzv. &quot;Uhry&quot;)
* [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo]]
* slobodný prístav [[Rijeka]] (Fiume) [špeciálne postavenie]

&lt;u&gt;3. Bosna a Hercegovina &lt;/u&gt;
* [[Bosna a Hercegovina]] - zvláštne postavenie (pozri nižšie)

====Bosna a Hercegovina ====
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 [[Berlínsky mier|Berlínskeho mieru]] z [[13. júl]]a [[1878]] spravovať oblasť [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], ktorá dovtedy pripadala [[Osmanská ríša|osmanskému]] Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a [[29. júl]]a Bosnu a Hercegovinu (a časť [[Sandžak]]u) obsadilo vojensky. 

Keď sa v júli 1908 odohrala v [[Turecko|Turecku]] revolúcia [[Mladoturek|Mladoturkov]] a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a [[5. október|5. októbra]] [[1908]] došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

=== Zánik ===
V roku 1914 v [[Sarajevo|Sarajeve]] srbský nacionalista [[Gavrilo Princip]] zavraždil dediča trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] a jeho [[Žofia Chotková|manželku]]. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola [[Prvá svetová vojna]], v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane [[Ústredné veľmoci|Centrálnych mocností]] spolu s Nemeckou ríšou, Osmanskou ríšou a Bulharskom. So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Centrálnych mocností (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi národnostnými menšinami, ktoré boli voči Habsburgskej monarchii nepriateľsky naladené už pred vojnou. V októbri 1918 najprv Maďari vyhlásili ukončenie dualistickej únie a svoju nezávislosť. Následne sa odtrhlo Československo (28. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodou]] prímerie 3. novembra 1918, vyhlásili nezávislosť aj [[Západoukrajinská ľudová republika|Západná Ukrajina]] a [[Druhá poľská republika|Poľsko]]. 

Ríša ''de facto'' prestala existovať [[11. november|11. novembra]] [[1918]], v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, abdikáciou cisára [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria|url=https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum prístupu=2021|jazyk=Angličtina, Nemčina}}&lt;/ref&gt;. Formálne existenciu ríše uzavrelo podpísanie mierových zmlúv [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] s Rakúskom (1919 - [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainska zmluva]]) a Maďarskom (1920 - [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]]).

=== Nástupnícke štáty ===
* [[Rakúsko]]
* [[Maďarsko]]
*[[Česko-Slovensko]]
*[[Poľsko]] (časť)
*[[Rumunsko]] (časť)
*[[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (od roku 1929 [[Juhoslávia]])
*[[Taliansko]] (časť)[[Súbor:Predlitavsko a Zalitavsko.png|náhľad|Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko]]

== Charakteristika ==
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv [[Šľachta|šľachty]] a pod.). Kým napríklad dnešnému [[Česko|Česku]] k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné [[Slovensko]] nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a [[slovenčina]] bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými [[národ]]mi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“. 

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj. 

Niektorí [[autor]]i veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca [[Aurel Popovici|Aurela Popoviciho]] na vytvorenie [[Spojené štáty Veľkého Rakúska|Spojených štátov Veľkého Rakúska]]. Po atentáte na [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

=== Národnostné zloženie ===
Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|meno=Magyar statisztikai közlemények|titul=A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.|vydanie=1|vydavateľ=Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal|miesto=Budapest|rok=1912|strany=54-56|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_01/}}&lt;/ref&gt;, ktoré je považované za sporné&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Furmanik|meno=Martin|titul=VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ
A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921|url=https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek+1_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2021|vydavateľ=Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs}}&lt;/ref&gt;):
* [[Česi]] 6 442 133{{--}}12,54 %
* [[Chorváti]] a [[Srbi]] 4 380 891{{--}}8,52 %
* [[Maďari]] 10 056 315{{--}}19,57 %
* [[Poliaci]] 4 976 804{{--}}9,68 %
* [[Nemci]] 12 006 521{{--}}23,46 %
* [[Rómovia|Rómovia 421,379 -- 0,78 %]]
* [[Rumuni]] 3 224 147{{--}}6,27 %
* [[Rusíni]] a [[Ukrajinci]] 3 997 821{{--}}7,78 %
* [[Slováci]] 1 967 970{{--}}3,83 %
* [[Slovinci]] 1 255 620{{--}}2,44 %
* [[Srbi]]
* [[Taliani]] 768 422{{--}}1,5 %
* [[Židia]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Spojené štáty Veľkého Rakúska]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Austria-Hungary}}

{{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}}

{{CS-timeline}}
{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Rakúsko-Uhorsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]</text>
      <sha1>oee3wsu7s99rqrlkxqw5e5jbuk2q26b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ilava (okres)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6319</id>
    <revision>
      <id>7426654</id>
      <parentid>7113621</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:15:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Draceane</username>
        <id>56335</id>
      </contributor>
      <comment>největší/nejmenší město, ref, dle cswiki</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20701" xml:space="preserve">{{Infobox slovenský okres
| kód = 302
| predvoľba = 042
| počet miest = 3
| počet obcí = 18
}}

{{Úvod Slovenský okres|302}} Na severe hraničí s [[Česko]]m a okresmi [[Púchov (okres)|Púchov]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] a [[Žilina (okres)|Žilina]] a na juhu s [[Trenčín (okres)|okresom Trenčín]] a [[Prievidza (okres)|Prievidza]].

Sídlo okresu, Ilava, je s 5600 obyvateľmi najmenším okresným mestom na Slovensku. Najväčším mestom okresu je [[Dubnica nad Váhom]], v ktorej žije asi 23 000 obyvateľov (teda asi 4× toľko, čo Ilava) a je tak paradoxne najväčším slovenským mestom, ktoré nie je mestom okresným.&lt;ref name= &quot;vedeliste-ilava&quot;&gt;https://www.vedelisteze.sk/galerie/ilava-vs-dubnica-vahom&lt;/ref&gt; Väčší ako Ilava je aj [[Nová Dubnica]]. Pravdepodobným dôvodom pre umiestnenie sídla okresu do Ilavy je fakt, že Ilava je na rozdiel od Dubnice historickým centrom územia, zatiaľ čo Dubnica vďačí za svoju veľkosť povojnovému priemyselnému rozmachu.&lt;ref name=&quot;vedeliste-ilava&quot; /&gt;

== Prírodné pomery ==
Jadro okresu sa rozprestiera v Ilavskej kotline, ktorá je súčasťou [[Považské podolie|Považského podolia]]. 
Odtiaľ vybieha na západ [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] a na východ [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]].
Najvyššie, {{mnm|1213}} vystupuje územie na [[Strážov (vrch)|Strážove]], najvyššom bode Strážovských vrchov. Najnižším miestom, {{mnm|224}} je výtok [[Váh]]u z územia okresu.

== Vodstvo ==
Hlavnou riekou okresu je [[Váh]], ktorý z oboch pohorí priberá niekoľko prítokov. Z nich je najväčšia [[Vlára]], ktorá privádza vody až z moravského územia. V [[Ladce|Ladcoch]], [[Ilava|Ilave]] a v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] sú na vážskom kanáli postavené vodné elektrárne.

== Pôdne typy ==
Z pôdnych typov sa na nive [[Váh]]u vyskytujú nivné pôdy [[fluvizem]]e, v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]] a v oblasti [[bradlové pásmo|bradlového pásma]] prevažujú [[rendzina|rendziny]], v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]] hnedé lesné pôdy [[kambizem]]e.

== Flóra ==
Ilavská kotlina je odlesnená, z lužných drevín sa zachovali malé zvyšky. V pohoriach prevládajú bukové lesy. Menšie smrekové a borovicové lesy pokrývajú vápencové bradlá. K vzácnym rastlinným druhom [[Strážovské vrchy|Strážovským vrchom]] a [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] patria: viac druhov orchideí, [[tarica skalná]], [[astra alpínska]], [[zvonček hrdlohoj]], [[ranostaj venčený]], [[žltohlav európsky]], [[plavúň sploštený]].

== Fauna ==
Zo živočíchov prevažujú zástupcovia spoločenstva listnatných lesov: [[diviak lesný]], [[srnec lesný]], [[jeleň lesný]], [[líška hrdzavá]], [[jazvec lesný]], [[kuna lesná]]. Z chránených živočíchov sa tu vyskytujú: [[medveď hnedý]], [[jež východný]], [[holub plúžik]], [[užovka stromová]], [[fuzáč alpský]], [[jasoň červenooký]] a viacero druhov sov.

== Klíma == 
Dno Považského podolia patrí do teplej, stráne pohorí do mierne teplej a vrcholy do chladnej klimatickej oblasti.
{{Weather box
|location = Ilava
|metric first = yes
|single line = yes
|Jan mean C = -3.0
|Feb mean C = -1.1
|Mar mean C = 3.2
|Apr mean C = 8.9
|May mean C = 14.0
|Jun mean C = 17.3
|Jul mean C = 18.9
|Aug mean C = 18.0
|Sep mean C = 14.4
|Oct mean C = 9.0
|Nov mean C = 4.2
|Dec mean C = -0,2
|year mean C = 8.6
|Jan precipitation mm = 35.0
|Feb precipitation mm = 41.0
|Mar precipitation mm = 36.0
|Apr precipitation mm = 40.0
|May precipitation mm = 61.0
|Jun precipitation mm = 77.0
|Jul precipitation mm = 89.0
|Aug precipitation mm = 68.0
|Sep precipitation mm = 46.0
|Oct precipitation mm = 56.0
|Nov precipitation mm = 51.0
|Dec precipitation mm = 42.0
|year precipitation mm = 642.0
}}
[[Súbor:Ilava zrážky.PNG|thumb|right|Ročné úhrny zrážok v okrese Ilava (mm). Podľa geo.enviroportal.sk]]
[[Súbor:Ilava január.PNG|thumb|right|Priemerná januárová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk]]
[[Súbor:Ilava júl.PNG|thumb|right|Priemerná júlová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk]]
[[Súbor:Sneh Ilava 2.PNG|thumb|right|Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk]]

== Poľnohospodárstvo ==

===Výmery pôdy===
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (2009)&lt;/small&gt;
*'''Rozloha:''' {{ha|35850|m}}
*'''Poľnohospodárska pôda:''' {{ha|12929|m}}
**'''z toho orná pôda:''' {{ha|5462|m}}
*'''Nepoľnohospodárska pôda:''' {{ha|22921|m}}
**'''z toho lesná pôda:''' {{ha|18699|m}}

=== Hektárová úroda ===
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (2010)&lt;/small&gt;
*'''Zrniny:''' {{ha|3.76|m}}
*'''Obilniny:''' {{ha|3.76|m}}
*'''Olejniny:''' {{ha|2.10|m}}
*'''Zemiaky:''' {{ha|11.43|m}}
*'''Krmoviny:''' {{ha|5.41|m}}

=== Stav hospodárskych zvierat ===
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (2009)&lt;/small&gt;
*'''Hovädzí dobytok:''' 3 422 ks.
*'''Ošípané:''' 4 785 ks.
*'''Hydina:''' 25 874 ks.
*'''Kozy a capy:''' 226 ks.
*'''Kone:''' 44 ks.

== Obyvateľstvo ==
Počet obyvateľov je v okrese Ilava len o niečo nižší ako je celoslovenský priemer. Hustota zaľudnenia je však viac ako 1,5-krát vyššia ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo je skoncentrované do stredu okresu do [[Považské podolie|Považského podolia]]. [[Strážovské vrchy]] a [[Biele Karpaty]] sú osídlené riedko. Vo vývoji počtu obyvateľstva je pozoruhodná dynamika v období 1950 – 1991, kedy sa počet obyvateľov zvýšil takmer 2,5-krát.

=== Vývoj počtu obyvateľstva ===
*'''rok 1869:''' 15 894
*'''rok 1910'''  17 237
*'''rok 1921:''' 19 212
*'''rok 1950:''' 25 661
*'''rok 1991:''' 61 047
*'''rok 1995:''' 62 283
*'''rok 2001:''' 62 042
*'''rok 2009:''' 60 703
*'''rok 2010:''' 60 593

=== Veková štruktúra obyvateľstva===
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (2010)&lt;/small&gt;
*'''predproduktívny vek (0 – 14)''': 7 878 obyv. (13,00%)
*'''produktívny vek (15 – 64)''': 45 173 obyv. (74,55%)
*'''poproduktívny vek (nad 65)''': 7 542 obyv. (12,45%)

=== Stredná dĺžka života pri narodení ===
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (2010)&lt;/small&gt;
*'''Muži''': 71,12 rokov
*'''Ženy''': 79,09 rokov

=== Mestské a vidiecke obyvateľstvo ===
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (2010)&lt;/small&gt;
*'''Počet obyvateľov v mestách''': 42 175 obyv. (69,60%)
*'''Počet obyvateľov vo vidieckych obciach''': 18 418 obyv. (30,40%)

=== Základné charakteristiky pohybu obyvateľstva ===
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (2010)&lt;/small&gt;
*'''Počet živonarodených:''' 592
*'''Počet zomretých:''' 564
*'''Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľstva:''' +28 (+0,04%)
*'''Celkový prírastok/úbytok obyvateľstva:''' −110 (−0,18%)
*'''Počet sobášov:''' 308
*'''Počet rozvodov:''' 136
*'''Počet potratov:''' 157

=== Národnostná štruktúra obyvateľstva ===
&lt;small&gt;Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.&lt;/small&gt;
{{bar box
|width    = 300px
|title    = &lt;small&gt;''okres Ilava''&lt;/small&gt;
|titlebar = #ddd
|bars     =
{{bar percent|[[Slováci]]|blue|90.00}}                                                                         
{{bar percent|Ostatní, nezistení|silver|10.00}}
}}
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! '''Národnosť'''!! Počet (1910) &lt;ref name=&quot;FORUM&quot;&gt;[http://foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín]&lt;/ref&gt;!! '''Počet (1930)''' &lt;ref name=&quot;FORUM&quot; /&gt;!! Počet (1991) &lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;!! '''Počet (2001) &lt;ref name=&quot;SODB&quot;&gt;[http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2205 Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt;'''!!  '''Počet (2011) &lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;'''
|-
| Slovenská || 14 887 || 18 642 || 59 688 || 60 191 || '''54 759'''
|-
| Maďarská || 1 268 || 89 || 98 || 84 || '''62'''
|-
| Rómska || 125 || – || 80 || 109 || '''49'''
|-
| Rusínska || 7 || 52 || 6 || 9 || '''17'''
|-
| Ukrajinská || – || – || 21 || 22 || '''19'''
|-
| Česká || – || – || 881 || 771 || '''469'''
|-
| Moravská || – || – || 157 || 41 || '''75'''
|-
|Slezania || – || – || 5 || – || – 
|-
| Nemecká || 613 || 136 || 20 || 44 || '''23'''
|-
| Poľská || – || – || 20 || 22 || '''23'''
|-
| Chorvátska || 27 || – || – || 2 || '''0'''
|-
| Srbská || 43 || – || – || 2 || '''6'''
|-
| Ruská || – || – || – || 8 || '''17'''
|-
| Bulharská || – || – || – || 2 || '''10''' 
|-
| Židovská || – || 229 || – || 0 || '''1'''
|-
| Iná a Neuvedená || 267 || 233 || 189 || 735 || '''5048''' 
|-
| '''Spolu''' || '''17 237''' || '''19 381''' || '''61 047''' || '''62 042''' || '''60 578'''
|}
&lt;small&gt;Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.&lt;/small&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;small&gt;Údaje sčítania, ktoré sú '''hrubým textom''' sú z posledného oficiálneho sčítania.&lt;/small&gt;

=== Náboženská štruktúra obyvateľstva ===
[[Súbor:IL nabozenstvo 2001.PNG|thumb|right|Majoritné náboženské zloženie v okrese Ilava zo sčítania obyvateľov z roku 2001.]]
&lt;small&gt;Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.&lt;/small&gt;
{{bar box
|width    = 300px
|title    = &lt;small&gt;''okres Ilava''&lt;/small&gt;
|titlebar = #ddd
|bars     =
{{bar percent|[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]|blue|71.00}}                                                                         
{{bar percent|[[Ateizmus|Bez vyznania]]|black|14.00}}
{{bar percent|Ostatní,Nezistení|silver|13.00}}
{{bar percent|[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev aug.vyznania]]|deeppink|2.00}}
}}

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! '''Náboženské vyznanie/Cirkev'''!! Počet (1910) &lt;ref name=&quot;FORUM&quot; /&gt;!! Počet (1991) &lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;!! '''Počet (2001)&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;'''!! '''Počet (2011) &lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;'''
|-
| [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] || 16 171 || 42 906 || 50 404 || '''43 263'''
|-
| [[Gréckokatolícka cirkev]] || 52 || 87 || 87 || '''113'''
|-
| [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávna cirkev]] || 155 || 11 || 39 || '''53'''
|-
| [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]] || 112 || 916 || 1 311 || '''1 109'''
|-
| [[Kalvinizmus|Reformovaná kresťanská cirkev]] || 127 || – || 34 || '''30'''
|-
| [[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] || – || – || 31 || '''33'''
|-
| [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] || – || – || 72 || '''112'''
|-
| [[Starokatolícka cirkev]] || – || – || 23 || '''6'''
|-
| [[Bratská jednota baptistov]] || – || – || 9 || '''11'''
|-
| [[Husitstvo|Cirkev československá husitská]] || – || 7 || 32 || '''29'''
|-
| [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] || – || – || 12 || '''6'''
|-
| [[Cirkev bratská]] || – || – || 2 || '''6'''
|-
| Kresťanské zbory || – || – || 58 || '''84'''
|-
| [[Judaizmus|Židovské náboženské obce]] || 617 || – || 15 || '''14'''
|-
| [[Jehovisti|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia]] || – || – || 95 || '''82'''
|-
| [[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] || - || - || - || '''12'''
|-
| [[Mormóni|Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní]] || - || - || - || '''13'''
|-
| Unitarizmus || 3 || – || - || -
|-
| Ostatné || – || 120 || 56 || '''233'''
|-
| [[Ateizmus|Bez vyznania]] || – || 4 964 || 7 843 || '''8 274'''
|-
| Nezistené || – || 12 037 || 1 919 || '''7 095'''
|}
&lt;small&gt;Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.&lt;/small&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;small&gt;Údaje sčítania, ktoré sú '''hrubým textom''' sú z posledného oficiálneho sčítania.&lt;/small&gt;

=== Jazyková štruktúra obyvateľstva ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! '''Jazyk''' !! '''Materinský jazyk &lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;''' !! '''Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti  &lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;''' !! '''Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti  &lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;'''
|-
| [[Slovenčina|Slovenský]] || 54 587 || 53 530 || 51 112
|-
| [[Maďarčina|Maďarský]] || 82 || 17 || 21
|-
| [[Rómčina|Rómsky]] || 21 || 3 || 24
|-
| [[Rusínčina|Rusínsky]] || 14 || 1 || 3
|-
| [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] || 16 || 0 || 3
|-
| [[Čeština|Český]] || 591 || 290 || 299
|-
| [[Nemčina|Nemecký]] || 28 || 136 || 40
|-
| [[Poľština|Poľský]] || 22 || 2 || 8
|-
| [[Chorvátčina|Chorvátsky]] || 1 || 0 || 0
|-
| [[Jidiš]] || 5 || 1 || 4
|-
| [[Bulharčina|Bulharský]] || 1 || 0 || 1
|-
| ostatné || 102 || 593 || 337
|-
| nezistené || 5 108 || 6 005 || 8 726
|}

== Výsledky volieb ==

=== Voľby 2016 ===
{{bar box
|width    = 300px
|title    = &lt;small&gt;'''okres Ilava''' údaje &lt;ref name=v&gt;http://volby.sme.sk/c/5421938/kompletne-vysledky-volieb-2010.html&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;
|titlebar = #ddd
|bars     =
{{bar percent|[[SMER – sociálna demokracia|'''SMER-SD''']]|firebrick|35.91}}                                                                       
{{bar percent|[[Sloboda a Solidarita|'''SaS''']]|lawngreen|10.14}}
{{bar percent|[[Slovenská národná strana (1990)|'''SNS''']]|aquamarine|11.32}}
{{bar percent|[[Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]|darkslategray|9.80}}
{{bar percent|[[MOST-HÍD|Most-Híd]]|orange|1.66}}
{{bar percent|[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|'''OĽaNO''']]|darkgreen|9.57}}
{{bar percent|Ostatní|silver|21.6}}
}}

===Voľby 2012===
{{bar box
|width    = 300px
|title    = &lt;small&gt;'''okres Ilava''' údaje &lt;ref name=v&gt;http://volby.sme.sk/c/5421938/kompletne-vysledky-volieb-2010.html&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;
|titlebar = #ddd
|bars     =
{{bar percent|[[SMER – sociálna demokracia|'''SMER-SD''']]|firebrick|56.42}}                                                                       
{{bar percent|[[Slovenská demokratická a kresťanská únia|SDKÚ-DS]]|blue|4.50}}
{{bar percent|[[Sloboda a Solidarita|'''SaS''']]|lawngreen|5.03}}
{{bar percent|[[Kresťanskodemokratické hnutie|'''KDH''']]|yellow|8.30}}
{{bar percent|[[Slovenská národná strana (1990)|'''SNS''']]|aquamarine|5.98}}
{{bar percent|[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]|aqua|1.41}}
{{bar percent|[[Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]|darkslategray|1.58}}
{{bar percent|[[MOST-HÍD|Most-Híd]]|orange|1.01}}
{{bar percent|[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|'''OĽaNO''']]|darkgreen|8.12}}
{{bar percent|[[99 % – občiansky hlas|99%]]|coral|1.39}}
{{bar percent|Ostatní|silver|6.26}}
}}

=== Voľby 2010 ===
{{bar box
|width    = 300px
|title    = &lt;small&gt;'''okres Ilava''' údaje &lt;ref name=v /&gt;&lt;/small&gt;
|titlebar = #ddd
|bars     =
{{bar percent|[[SMER – sociálna demokracia|'''SMER-SD''']]|firebrick|45.59}}                                                                       
{{bar percent|[[Slovenská demokratická a kresťanská únia|'''SDKÚ-DS''']]|blue|12.02}}
{{bar percent|[[Sloboda a Solidarita|'''SaS''']]|lawngreen|11.57}}
{{bar percent|[[Kresťanskodemokratické hnutie|'''KDH''']]|yellow|8.61}}
{{bar percent|[[Slovenská národná strana (1990)|'''SNS''']]|aquamarine|6.80}}
{{bar percent|[[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|'''HZDS''']]|aqua|6.51}}
{{bar percent|[[Strana demokratickej ľavice (2005)|SDĽ]]|orangered|3.14}}
{{bar percent|[[Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]|darkslategray|1.26}}
{{bar percent|[[MOST-HÍD|Most-Híd]]|orange|1.24}}
{{bar percent|[[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]]|red|1.12}}
{{bar percent|Ostatní|silver|2.14}}
}}

== Sídla ==
*[[Ilava]] – leží na ľavom brehu Váhu v centre Považského podolia medzi bližšími Strážovskými vrchmi a protiľahlými Bielymi Karpatmi. Počtom obyvateľov sa medzi mestami Slovenska zaraďuje až na 112.miesto a je zároveň najmenším okresným mestom. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku [[1332]].
*[[Dubnica nad Váhom]] – leží na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí pod západnými výbežkami Strážovských vrchov. Je 27. najväčším mestom na Slovensku a vôbec najväčším bez funkcie okresného sídla. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku [[1193]]. Rast a prosperita mesta sa zakladá na rozsiahlej zbrojárskej výrobe, založenej už za prvej ČSR.
*[[Nová Dubnica]] – leží na ľavom brehu Váhu pod výbežkom Strážovských vrchov blízko Dubnice nad Váhom. Je 62. najväčším mestom Slovenska. Nová Dubnica vznikla roku [[1953]] pôvodne ako sídlisko Dubnice. Do roku [[2001]] bolo najmladším mestom na Slovensku.
Vo vidieckych obciach žije 30% obyvateľov, čo znamená, že okres patrí medzi výrazne urbanizované územia Slovenska.

=== Štruktúra vidieckych sídel ===
*0-199 obyv. 0 obcí
*200 – 499 obyv. 5 obcí
*500 – 999 obyv. 8 obcí
*vyše 1000 obyv. 5 obcí

=== Údaje o vidieckych obciach ===
*'''Najstaršia''': [[Kameničany]] ([[1193]])
*'''Najmladšia''': [[Ladce]] ([[1469]])
*'''Najnižšie položená''': [[Borčice]] {{mnm|228}}
*'''Najvyššie položená''': [[Vršatské Podhradie]] {{mnm|650}}
*'''Najväčší kataster''': [[Zliechov]] {{ha|5438|m}}
*'''Najmenší kataster''': [[Borčice]] {{ha|413|m}}
*'''Najväčší počet obyvateľov''': [[Pruské]] 2 189 obyv. (december 2010)
*'''Najmenší počet obyvateľov''': [[Vršatské Podhradie]] 243 obyv. (december 2010)

== Energetika ==
&lt;small&gt;Databáza regionálnej štatistiky (za rok 2009)&lt;/small&gt;
*'''Spotreba elektriky (MWh):''' 172 432
*'''Spotreba motorovej nafty (t):''' 2 663
*'''Spotreba vykurovacích olejov (t):''' 999 999
*'''Spotreba tepla (GJ):''' 51 300
*'''Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia a koksu (t):''' 42 172
*'''Spotreba zemného plynu ({{m3|1000}}):''' 16 861

== História ==
[[Súbor:Okres ilava.jpg|thumb|Okres Ilava v roku 1910. Okres sa rozkladal iba na ľavom brehu Váhu, keďže v tej dobe ešte neboli cez Váh vybudované mosty. Rieka teda tvorila prirodzenú hranicu medzi ilavským a púchovským okresom.]]
Celé územie dnešného okresu Ilava patrilo od 13.storočia do roku [[1848]] do [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolice]], neskôr až do roku [[1922]] do [[Trenčianska župa|Trenčianskej župy]].
Okres Ilava vznikol pri administratívnom členení Slovenska roku [[1923]] za [[Prvá česko-slovenská republika|prvej ČSR]]. Jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Vtedy mu nepatrila severozápadná časť za riekou Váh, jeho súčasťou však bolo rozsiahle územie na severovýchode. Z dnešného [[Púchov (okres)|okresu Púchov]] boli ilavské 3 obce: [[Beluša]], [[Mojtín]] a [[Visolaje]] a z [[Považská Bystrica (okres)|okresu Považská Bystrica]] až 5 obcí, a to [[Horný Lieskov]], [[Dolný Lieskov]], [[Slopná]], [[Podskalie]] a [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružina]].Na východe patrila k Ilave ešte obec [[Gápel]], dnes už miestna časť obce [[Valaská Belá|Valaskej Belej]]. V rokoch [[1923]] – [[1928]] a [[1938]] – [[1945]] sa okres Ilava rátal medzi okresy [[Trenčianska župa|Trenčianskej župy]].
Dnešnú podobu získal okres Ilava v roku [[1949]]. Vtedy k nemu pričlenili obce na severozápade za riekou [[Váh]], no v prospech púchovského a považskobystrického okresu stratil spomínané obce na severovýchode. Jediný rozdiel oproti dnešnému stavu predstavuje obec [[Valaská Belá]], ktorá dnes nepatrí do okresu Ilava. Okres bol vtedy súčasťou Žilinského kraja. Roku [[1960]] okres Ilava zanikol a stal sa časťou okresu Považská Bystrica. Len obec [[Valaská Belá]] získal [[Prievidza (okres)|okres Prievidza]]. Okres Považská Bystrica aj Prievidza patrili do roku [[1990]] do [[Stredoslovenský kraj|Stredoslovenského kraja]].
Okres Ilava bol zriadený zákonom [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.[[1996]].

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Pozri aj ==
{{Pamiatky v okrese|Ilava}}
* [[Zoznam okresov na Slovensku]]
* [[Administratívne členenie Slovenska]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ilava District}}

== Externé odkazy ==
* [{{MOŠ URL|okres|302}} Okres Ilava v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR]

{{Obce okresu Ilava|stav=uncollapsed}}
{{Okresy Trenčianskeho kraja|stav=uncollapsed}}
{{Okresy Slovenska|stav=collapsed}}

[[Kategória:Okres Ilava| *]]
[[Kategória:Trenčiansky kraj|Ilava]]
[[Kategória:Okresy na Slovensku|Ilava]]</text>
      <sha1>ib8v5mu9d4etvlyf6qnowl5nf9vacw6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Uhorsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6374</id>
    <revision>
      <id>7426659</id>
      <parentid>7417997</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:29:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30559" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Uhorské kráľovstvo
| originálny názov        = Magyar Királyság&lt;br /&gt;Regnum Hungariae&lt;br /&gt;Königreich Ungarn
| rok vzniku              = 1000/1001
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Uhorské kniežatstvo
| pred 1 vlajka           = 
| pred 2                  = Nitrianske kniežatstvo
| pred 2 vlajka           = Flag of the Principality of Nitra.svg
| pred 3                  = Osmanská ríša
| pred 3 vlajka           = Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg
| pred 4                  = Sedmohradské veľkokniežatstvo
| pred 4 vlajka           = Transsylvanian Banner.svg
| pred 5                  = 
| pred 5 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá maďarská republika
| po 1 vlajka             = Flag of Hungary (1918-1919).svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 3                    = Prvá rakúska republika
| po 3 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 4                    = Rumunské kráľovstvo
| po 4 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 5                    = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
| po 5 vlajka             = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg
| po 6                    = 
| po 6 vlajka             = 
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| článok o vlajke         = Vlajka Uhorska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; angels).svg
| článok o znaku          = Znak Uhorska
| znak veľkosť            = 100px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:Himnusz 1920s.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Isten, áldd meg a magyart
| motto                   = Regnum Mariae Patrona Hungariae
| článok o motte          = 
| mapa                    = Kingdom of Hungary.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Uhorské kráľovstvo v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] ([[1000]]/[[1001]]{{--}}[[1256]])&lt;br /&gt;[[Temešvár]] ([[1315]]{{--}}[[1323]])&lt;br /&gt;[[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] ([[1323]]{{--}}[[1408]])&lt;br /&gt;[[Budín]] ([[1256]] – [[1315]]; [[1408]]{{--}}[[1485]]; [[1490]]{{--}}[[1541]]; [[1783]]{{--}}[[1873]])&lt;br /&gt;[[Viedeň]] ([[1485]]{{--}}[[1490]])&lt;br /&gt;[[Bratislava]] ([[1536]]{{--}}[[1783]])&lt;br /&gt;[[Debrecín]] ([[1849]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[1873]]{{--}}[[1918]])&lt;br /&gt;[[Stoličný Belehrad]] (sídlo panovníkov od roku [[1000]]/[[1001]] do roku [[1543]])
| rozloha                 = 282 870 
| rozloha poznámka        = (v roku 1910)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = [[Dunaj]]
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 18 264 533
| počet obyvateľov poznámka = (v roku 1910)
| jazyky = Úradné jazyky:&lt;br /&gt;[[latinčina]] (1000/1001{{--}}1784; 1790{{--}}1844)&lt;br /&gt;[[nemčina]] (1784{{--}}1790; 1849{{--}}1867)&lt;br /&gt;[[maďarčina]] (1836{{--}}1849; 1867{{--}}1918)&lt;br /&gt;Ostatné jazyky:&lt;br /&gt;[[poľština]], [[rumunčina]], [[slovenčina]], [[chorvátčina]], [[slovinčina]], [[srbčina]], [[taliančina]], [[stará bieloruština]], [[karpatská rómčina]], [[jidiš]]
| národnostné zloženie    = [[Maďari]], [[Slováci]], [[Rumuni]], [[Rusíni]], [[Nemci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Slovinci]]
| náboženstvo             = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[kalvinizmus]], [[luteránstvo|luteranizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[východná katolícka cirkev|východné katolícke cirkvi]], [[unitárstvo]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[monarchia]]
| materský štát           = [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Habsburská monarchia]] ([[1526]]{{--}}[[1804]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]]{{--}}[[1867]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]]{{--}}[[1918]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg|22px|border]] [[Zalitavsko|Krajiny svätoštefanskej koruny]] ([[1867]]{{--}}[[1918]])
| mena                    = [[zlatý florén]] (1325{{--}}1553)&lt;br /&gt;[[toliar (historická minca)|toliar]]&lt;br /&gt;[[zlatý rakúskej meny|florin]] (1754{{--}}1867)&lt;br /&gt;[[zlatý rakúskej meny|forint]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892{{--}}1918)
| vznik                   = [[25. december|25. decembra]] [[1000]]/[[1. január]]a [[1001]] (korunovácia [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]])
| zánik                   = [[13. november|13. novembra]] [[1918]] ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku)&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}

'''Uhorsko''' ({{vjz|lat|''Hungaria/Vngaria''}}, {{v jazyku|deu|Ungarn/Hungarn}}, {{vjz|hun|''Magyarország''}}, {{hrv}} a {{vjz|srp|''Ugarska''}}, {{vjz|ron|''Ungaria''}}) alebo '''uhorský štát''' bol multietnický&lt;ref&gt;[http://books.google.com/books?id=fFYa2ooeVXgC&amp;pg=PA63&amp;lpg=PA63&amp;dq=multiethnic+kingdom+of+hungary&amp;source=bl&amp;ots=myn3egZmrs&amp;sig=RgJV4ixT0e2RtPMjYI_cXEd9pqA&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=jJE0UMLkDIrYtAbq7oH4BQ&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=multiethnic%20kingdom%20of%20hungary&amp;f=false Gerhard Stickel: National, Regional and Minority Languages in Europe]&lt;/ref&gt; [[štát]]ny útvar v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Do roku 1000/1001 bol kniežatstvom a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj '''[[Uhorské kniežatstvo]]'''. Od roku [[1000]]/[[1001]] do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj '''Uhorské kráľovstvo''' ([[latinčina|lat.]] ''Regnum Hungariae/Vngarie'', {{v jazyku|deu|Königreich Hungarn}} resp. v posledných desaťročiach ''Königreich Ungarn'', [[maďarčina|maď.]] ''Magyar Királyság'', [[chorvátčina|chorv.]] a [[srbčina|srb.]] ''Kraljevina Ugarska'', [[rumunčina|rum.]] ''Regatul Ungariei''). Niektorí slovenskí autori (napr. [[Encyklopédia Slovenska]]) používajú inú terminológiu: Pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o '''Gejzovom kniežatstve'''.

Od roku [[1526]] do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], čiže [[rakúska monarchia|rakúskej monarchie]], preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku [[1867]] bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku [[1541]] do konca [[17. storočia]] bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné [[Slovensko]], [[Burgenland]] a západné [[Chorvátsko]] a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa [[Kráľovské Uhorsko]]. V rokoch [[1804]]{{--}}[[1867]] bolo Uhorsko zároveň časťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a v rokoch [[1849]]{{--}}[[1867]] bolo zároveň (rakúskou) [[korunná krajina|korunnou krajinou]].

Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. v roku [[1787]] tvoril maďarský element len 29% obyvateľstva.&lt;ref&gt;Jászi, Oszkár (1912). A Nemzeti államok kialakulása és a nemzetiségi kérdés, s. 317&lt;/ref&gt; Ako úradný jazyk sa od počiatku používala [[latinčina]], v rokoch [[1784]]{{--}}[[1790]] a [[1849]]{{--}}[[1860]] [[nemčina]] a v rokoch [[1836]]/[[1844]]{{--}}[[1849]] a [[1860]]{{--}}[[1918]] [[maďarčina]]. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici [[18. storočia]] sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že &quot;maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska&quot;.&lt;ref&gt;[http://diderot.alembert.free.fr/H.html Diderotova encyklopédia - H]&lt;/ref&gt;

== Územie ==
V 14. storočí sa Uhorsko rozkladalo na území dnešného:
* [[Maďarsko|Maďarska]]
* [[Slovensko|Slovenska]] (bez časti [[Záhorie|Záhoria]] - osady [[Šance]] a časti [[Spiš|Spiša]] - poľských zálohových miest
* [[Chorvátsko|Chorvátska]] (bez [[Dalmácia|Dalmácie]], [[Istria|Istrie]] a väčšiny ostrovov okrem [[Krk (ostrov)|Krku]] a [[Rab|Rabu]])
* časti [[Ukrajina|Ukrajiny]] ([[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]])
* časti [[Rumunsko|Rumunska]] ([[Sedmohradsko]] a [[Banát]], malou časťou aj župy Neamt)
* časti [[Poľsko|Poľska]] ([[Orava (región)|Orava]] a [[Spiš (región)|Spiš]])
* časti [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]] a územie centrálneho Srbska na sever od [[Sáva|Sávy]] a [[Dunaj|Dunaja]] vrátane dnešnej mestskej časti [[Belehrad|Belehradu]] [[Zemun]])
* časti [[Rakúsko|Rakúska]] ([[Burgenland]])
* časti [[Slovinsko|Slovinska]] ([[Prekmurje]]) 
* časti dnešnej [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] ([[Dištrikt Brčko]])
* časti [[Česko|Česka]] ([[osada Sidonie]])

== Dejiny ==
[[Súbor:Physical map of the Kingdom of Hungary before 1919.jpg|náhľad|Uhorsko v 19. storočí]]

=== Včasný stredovek ===
==== Príchod Maďarov ====
Starí [[Maďari]], podľa niektorých dobových pomenovaní z 19.storočia aj [[Uhri]], prenikali na územie od hornej [[Tisa|Tisy]] po Dunaj od roku [[896]] v čase, keď podnikali nájazdy do Franskej ríše na území dnešnej západnej Európy. Podľa národnej maďarskej legendy ich sem priviedol [[Arpád]], zakladateľ dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]].
Podľa historických prameňov sem prišli po ich vytlačení z juhovýchodných podkaukazských stepí a pokračovali v nájazdoch do oblasti Panónie, dnešného [[Balaton]]u do roku [[901]].&lt;ref&gt;Slovensko, vyd.Perfekt,2008, ss.11-13,&lt;/ref&gt;  Po bitkách pri Bratislave, kde dvakrát utrpeli porážku, sa im podarilo roku [[907]] zvíťaziť. Postupne tak oslabovali moc [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorá však pravdepodobne vo forme početných [[Slovania|slovanských]] kniežatstiev sústredených okolo centrálnych hradísk nepriamo pokračovala vo svojej existencii (až kým sa roku [[1019]] Morava nestala súčasťou [[Čechy|Čiech]] a približne v roku [[1100]] väčšina Slovenska súčasťou Uhorska).

Približne v roku [[925]] začal najsilnejší staromaďarský kmeň obsadzovať aj juhozápadné Slovensko ([[Nitriansko]]) a iné skupiny paralelne expandovali na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]]. Nájazdy staromaďarských kočovných kmeňov v Európe sa skončili až po roku [[955]], kedy boli porazené Franskou ríšou pri rieke [[Lech (rieka)|Lech]] pri Augsburgu bavorskými vojskami cisára Ota I. a boli tak donútené sa definitívne stiahnuť z územia na východ od Viedenskej kotliny a usadiť sa v Podunajskej nížine (dnešné Maďarsko). Po tejto bitke sa vtedy juhozápad územia dnešného Slovenska dostal pod nadvládu najsilnejšieho zo 7 kmeňov, náčelníci ktorých boli povraždení za pomoci bavorského panovníka a [[Gejza (knieža)|Gejza]], najsilnejší z nich, vládol kmeňu Megyerov (Maďarov), založil neskôr kráľovský rod [[Arpádovci|Arpádovcov]].&lt;ref&gt;M.Kučera : ''Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko'', vyd. Perfekt Bratislava 2002, str.221&lt;/ref&gt;

==== Arpádovci (970{{--}}1301) ====
V rokoch 970 až 997 panoval knieža Gejza na území severozápadného (možno aj juhozápadného) Zadunajska, územia medzi Dunajom, Tisou a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskym kniežatstvom]] a zakladal tak štátny útvar so sídlom v Ostrihome. V slovenčine ho nazývame Uhorsko (resp. najprv Gejzovo kniežatstvo a od roku 1000/1001 Uhorsko). Názov je odvodený od slova [[Uhri]]. Pojmy Uhorsko a [[Maďarsko]] (Uhri a Maďari) sa dnes rozlišujú v [[slovenčina|slovenčine]], [[čeština|češtine]], [[chorvátčina|chorvátčine]] a [[srbčina|srbčine]], pojmy Maďari a Uhri čiastočne aj v angličtine, nemčine, románskych jazykoch (rumunčine, francúzština, španielčina, taliančina) a podobne; v ostatných jazykoch je pre slová Uhorsko a Maďarsko (Uhri a Maďari) vždy len jeden výraz, teda sa nerozlišuje súčasný štát a bývalé kráľovstvo ({{v jazyku|deu|Ungarn}}, lat. Hungaria, angl. Hungary).

Až koncom [[10. storočia]] [[Maďari]] prijali [[kresťanstvo]], ktoré miestni Slovania prijali už oveľa skôr. Nový uhorský štát (podobne ako český a poľský štát) prevzal podstatné impulzy z bývalej Veľkej Moravy.&lt;ref&gt;M.Kučera : ''Cesta dejinami, Postavy veľkomoravskej histórie'', vyd. Perfekt Bratislava 2005, str.21&lt;/ref&gt;

Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] , syn Gejzu, nazývaný Svätý (ktorého predkresťanské meno bolo Vajk) z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]]), ktorý sa z popudu pápeža roku [[1000]]/[[1001]] stal prvým uhorským kráľom, a ktorý si do roku [[1006]] podmanil posledných staromaďarských náčelníkov (o. i. aj v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]).

Bol horlivý christianizátor (zriaďoval fary, [[biskupstvo|biskupstvá]], [[kostol]]y...). Na území Slovenska Štefan I. ([[997]]/[[1000]]{{--}}[[1038]]) presťahoval sídlo Nitrianskeho biskupstva (translatio sedis), do Ostrihomu - &quot;[[Ostrihomské arcibiskupstvo]]&quot;. V rokoch [[1001]] – [[1030]] dočasne stratil celé časti Slovenska, ktoré dobyl poľský kráľ, ktorý v Nitre dosadil za kniežatá Arpádovcov pohádaných s kráľom Štefanom, [[Ladislav Lysý|Ladislava Lysého]] a jeho brata Vasila ([[Vazul|Vazula]]) . Vasil mal synov [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondreja I.]] a [[Belo I.|Bela I.]] Ondrej sa oženil s [[Anastázia (uhorská kráľovná)|Anastáziou]], dcérou kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] a  [[Belo I.|Belo]] oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa [[Mešek II. Lambert|Meška II.]] Ich potomkovia po roku 1046 ovládli celé Uhorsko.

V rokoch [[1048]]{{--}}[[1108]] na území Slovenska (Nitrianska) a severovýchodného dnešného Maďarska bolo vytvorené tzv. Tercia pars regni (= tretina kráľovstva) alebo [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianske pohraničné vojvodstvo]] (ducatus) so sídlom v Nitre. Jeho vojvodami boli mladí Arpádovci, budúci králi Uhorska. Toto územie sa najmä spočiatku navonok i dovnútra správalo ako nezávislý štát.

Koncom [[11. storočia]] sa začalo pripájanie dovtedy nezávislého Chorvátska a na Slovensku sa začali pripájať severné územia. Roku [[1102]] bola vytvorená chorvátsko-uhorská [[personálna únia]], ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska).

Po celé [[12. storočie]] sa Uhorsko mocensky angažovalo na [[Balkán]]e, takže za vlády [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]] ([[1172]]{{--}}[[1196]]) nadobudlo v tomto priestore charakter veľmoci. Počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 2 milióny. Na Slovensku asi v tomto období nadobudla ťažba vzácnych kovov väčší rozsah. Svoje postavenie si síce Uhorsko udržalo aj v [[13. storočie|13. storočí]], keď sa mu podarilo upevniť a rozšíriť svoj vplyv na Balkáne, no za [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] ([[1205]]{{--}}[[1235]]) mnohé opakované pokusy o trvalé pripojenie [[Halič (región)|Haliče]] neboli úspešné.

V [[13. storočie|13. storočí]] sa teda stalo niekoľko významných udalostí:
* začali vznikať prvé [[mesto|mestá]] (v právnom zmysle), najmä na Slovensku (prvé roku [[1238]]), ktoré ako banícka oblasť bolo najvyspelejšou časťou Uhorska
* uhorský kráľ Ondrej II. vydal v roku [[1222]] tzv. [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu]], ktorou priznal [[šľachta|šľachte]] obrovské práva; spôsobil si to sám, tým, že predtým udeľoval svojim radcom a pomocníkom rozsiahle kráľovské majetky, čím zvýšil faktickú moc týchto budúcich šľachticov; hovoríme, že sa Uhorsko zmenilo na [[Stavovská monarchia|stavovskú monarchiu]]
* v rokoch [[1241]] - [[1242]] došlo k vpádu [[Mongoli|Mongolov]], označovaných ako Tatári, ktorí miestami vyhubili až polovicu obyvateľstva (podrobnosti pozri v článku [[Mongolský vpád do Uhorska]]), čo viedlo k usadzovaniu cudzích „kolonistov“ v Uhorsku - [[Nemci]] sa usadili najmä na Slovensku (tvorili 20% obyvateľstva v [[14. storočie|14. storočí]] - podrobnosti pozri v článku [[Karpatskí Nemci]] a [[nemecká kolonizácia]]) - a k stavbe obranných [[hrad]]ov (opäť najmä na Slovensku - podrobnosti pozri nižšie)
* od 50. do 70. rokov [[13. storočia]] zápasili [[Arpádovci]] s [[Přemyslovci|Přemyslovcami]] o [[Rakúsko]], ktoré však napokon pripadlo [[Habsburgovci|Habsburgovcom]]
* hlavne od konca storočia sa Uhorsko de-facto rozpadlo na niekoľko území ovládaných miestnymi šľachticmi (tzv. vláda oligarchov): západné Slovensko ([[Matúš Čák]]), východné Slovensko ([[Omodejovci]]), západné [[Maďarsko]] (páni z Köszegu/[[Güssing]]u), východné Maďarsko, [[Sedmohradsko]] a [[Chorvátsko]].

Pretože sa pri ochrane obyvateľstva pri tatárskych nájazdoch osvedčili kamenné hrady na vyvýšených bralách, dal kráľ budovať a rekonštruovať najmä na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]], severovýchodného Maďarska, Zadunajského Stredohoria a Burgenlandu kamenné hrady. Najviac ich bolo na Slovensku. Napríklad sa v tom období prebudovali hrady v Bratislave, Trenčíne, rozširoval sa [[Spišský hrad]], vznikali nové hrady ako Starhrad na Liptove, Oravský hrad, Hričovský hrad, hrad Šášov, Revište na strednom Slovensku, hrad Šariš na východnom Slovensku.&lt;ref&gt;ibid,str.112-114&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Coat of arms of Kingdom of Hungary.jpg|right|thumb|upright|Uhorský erb]]

==== Anjouovci (1308{{--}}1387) ====
[[Súbor:Chronicon Pictum I Karoly Robert.jpg|right|thumb|upright|[[Karol Róbert z Anjou]]]]

Roku [[1301]] vymreli [[Arpádovci]], čím bola anarchia a vláda šľachticov dovŕšená. Z viacerých súperov o trón vyšiel roku [[1308]] víťazne [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] ([[1301]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]), ktorý čoskoro porazil oligarchov (Matúša Čáka až keď Matúš zomrel roku [[1321]] a Omodejovcov/Abovcov) a tým opäť zjednotil krajinu.

Za [[Ľudovít Veľký|Ľudovíta Veľkého]] ([[1342]]{{--}}[[1382]]) Uhorsko aj napriek nezmyselnej a neúspešnej dynastickej vojne o [[Neapol]]sko dosiahlo vrchol svojej moci (najmä na [[Balkán]]e) a najväčší územný rozmach ([[1370]] po vymretí [[Piastovci|Piastovcov]] na základe predchádzajúcich dohôd personálna únia s Poľskom). Ľudovít I. Veľký potvrdil [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu Ondreja II.]] z roku [[1222]].

V [[14. storočie|14. storočí]] sa v Uhorsku (najmä na území dnešného Slovenska), ťažilo najviac vzácnych kovov na svete (asi 40% svetovej produkcie). Uhorsko v tomto období bolo jednou z najbohatších krajín sveta.

==== Neskorý stredovek (do 1526) ====
Za dlhej vlády kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] ([[1387]]{{--}}[[1437]]) došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci, pretože tento kráľ uhorsko-česko-nemecký a [[cisár]] musel okrem iného bojovať proti [[husiti|husitom]] v Čechách, proti [[Benátky|Benátkam]] aj proti [[Turci|Turkom]] (Osmanom), ktorí sa už začali tlačiť z juhu. Svoje vojny financoval najmä ťažbou vzácnych kovov na Slovensku.  [[Žigmund Luxemburský]] si Bratislavu vybral za svoje hlavné sídlo a začal ju budovať ako európsku metropolu. 

Po ďalšom oslabení kráľovskej moci v nasledujúcich rokoch usadol na trón [[Matej Korvín]] ([[1458]]{{--}}[[1490]]) z rodu [[Huňadyovci|Huňadyovcov]], syn [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] - [[regent]]a Uhorska, ktorý prechodne opäť oslabil oligarchov, zriadil stále vojsko ([[čierny pluk]]), dobyl prechodne (do roku [[1491]]) Moravu, [[Sliezsko]] a východné Rakúsko s Viedňou, uskutočnil reformy, založil [[Academia Istropolitana|Academiu Istropolitanu]] v Bratislave a pod. Musel naďalej bojovať proti Turkom a na Slovensku proti [[bratríci|bratríkom]].

Po Korvínovi však nastúpili [[Jagelovci]] ([[1490]]{{--}}[[1526]]), ktorí boli uhorsko-českí králi. Za ich vlády svojvôľa a egoizmus šľachty dosiahli vrchol, čo sa prejavilo aj roku [[1526]] v tzv. [[Bitka pri Moháči (1526)|moháčskej katastrofe]], po ktorej samotný víťazný turecký [[sultán]] nemohol uveriť, že proti nemu poslali také slabé vojsko. [[Ján Zápoľský|Zápoľského]] armáda, ktorá bola rovnako veľká ako kráľovská na bojisko ani nedošla.

=== Raný novovek (1526{{--}}1700) ===
Roku [[1526]] bolo uhorské vojsko porazené v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] [[Turci|Turkami]]. Zomrelo veľa významných osobností aj sám kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]], ktorý pri úteku zomrel v dunajských močariskách. Na základe predošlých dohôd trón pripadol [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] ([[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]]), ktorí sa ho však zmocnili až po dlhšej občianskej vojne so sedmohradským vojvodom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorého podporovali [[Turci]]. [[Habsburgovci]] vládli v Uhorsku od roku [[1526]] až do jeho zániku [[1918]]. V [[16. storočie|16. storočí]] sa úspešne presadil [[protestantizmus]], ale katolícki [[Habsburgovci]] ho v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]] opäť zredukovali na menšinové náboženstvo. [[16. storočie]] bolo obdobím ustavičných veľkých i drobných vojen s Turkami.

Výsledkom občianskej vojny a postupu tureckých vojsk na sever ([[1541]] dobytie [[Budín]]a) bol útek Maďarov na (najmä južné) [[Slovensko]] a rozpad predošlého Uhorska na tri časti:
* tzv. [[Kráľovské Uhorsko]] - fakticky habsburská, čiže rakúska, provincia na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska ; toto územie obývali skoro samí Nemaďari ([[Slovania]] a Nemci); hovoríme, že Uhorsko stratilo samostatnosť a stalo sa (až do roku [[1867]]/[[1918]]) súčasťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]
* [[Sedmohradsko]] - turecký vazalský štát
* centrálna oblasť Uhorska (približne územie dnešného Maďarska) - priama súčasť Osmanskej ríše (Tureckej ríše)

[[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]) a korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. [[Trnava]] sa stala cirkevným sídlom. [[Slovensko]] tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavné pohraničné boje s Turkami a [[protihabsburské povstania]] ([[1604]]{{--}}[[1711]]) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska.

V roku 1683 porážkou pri [[Viedeň|Viedni]] boli [[Osmanská ríša|Osmani]] definitívne vytlačení z Cisárskeho Rakúska. Habsburgovcom a Jagelovcom sa podarilo poraziť Turkov a Habsburgovcom potlačiť protihabsburské povstania. Bývalé uhorské územia tým oslobodili od Turkov, čo posilnilo mocenskú pozíciu Rakúska (Habsburgovcov) na území Uhorska a odstránilo moc uhorskej šľachty až do roku 1867.

=== [[Osvietenstvo]] a revolúcia (1700{{--}}1867) ===
Po roku [[1700]] sa začala rekonštrukcia krajiny. Väčšina prostriedkov aj dosídľujúceho obyvateľstva prirodzene pochádzala z (predtým Turkami neobsadeného) Slovenska. 
Od [[18. storočia]] malo Uhorské kráľovstvo zaručené zvláštne postavenie v rámci habsburskej monarchie, ale viedenský dvor väčšinou centrálne spravoval vedľajšie krajiny uhorskej koruny ([[Sedmohradsko]], [[Vojenská hranica]]).

V rámci tzv. [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] ([[1740]]{{--}}[[1790]]) prebiehala [[centralizácia]] a absolutistické tendencie z Viedne. Niektoré uhorské centrálne úrady sa podarilo podriadiť úradom cisárskeho dvora. Za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] ([[1740]]{{--}}[[1780]]) sa centralizácia dočasne zastavila, ale za [[Jozef II.|Jozefa II.]] sa opäť začala. Odpor uhorskej šľachty voči centralizácii a početným modernizačným (a tým aj germanizačným) reformám Jozefa však bol taký veľký, že Jozef musel skoro všetky svoje reformy odvolať. Maďarskej šľachte sa v rokoch [[1790]]{{--}}[[1791]] - ako reakcia na Jozefove centralizačné reformy - podarilo na sneme presadiť prioritné právo maďarčiny vo verejnom živote, čím sa začala tzv. [[maďarizácia]], ktorá sa potom v [[19. storočie|19. storočí]] stupňovala a vyvrcholila po vzniku Rakúsko-Uhorska ([[1867]]).

V období tzv. [[metterichovský absolutizmus|metternichovského alebo kabinetného absolutizmu]] ([[1815]]{{--}}[[1848]]), založeného na polícii, armáde a cenzúre, došlo napriek tomuto policajnému režimu k formovaniu ideológie [[liberálny|liberálnej]] uhorskej šľachty (tzv. [[maďarské reformné hnutie]]), ktorá bola ochotná spolupracovať s [[buržoázia|buržoáziou]]. Vyústilo to do nacionalistickej maďarskej revolúcie ([[1848]]{{--}}[[1849]]) proti Viedni, v ktorej museli [[Maďari]] bojovať okrem Rakúska aj proti nemaďarom v Uhorsku, konkrétne Chorvátom, Slovákom, Srbom, Rumunom a Rusínom. V auguste [[1849]] však boli Maďari porazení, keď si [[Habsburgovci]] proti nim povolali na pomoc [[Rusko|ruské]] vojsko.

Po porážke revolúcie v Rakúsku aj Uhorsku [[Habsburgovci]] jednak zaviedli tzv. [[bachovský absolutizmus]] (tiež: neoabsolutizmus, [[1851]]{{--}}[[1859]]) spojený s policajným režimom a germanizáciou, jednak sa Uhorsko, [[Sedmohradsko]], [[Chorvátsko-Slavónsko]] a [[Banát]] stali separátnymi korunnými krajinami v rámci centralizovaného rakúskeho cisárstva. Slováci po silnom tlaku niektorých maďarských šľachticov svoju korunnú krajinu nedostali, hoci im bola sľúbená v čase, keď v revolúcii bojovali spolu s Viedňou proti Maďarom.

Medzinárodné problémy Rakúska prinútili Habsburgovcov zlikvidovať neoabsolutizmus a zaviesť reformy. Ani obnovenie [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (ktorej zárodky nakrátko vznikli v rakúskej časti monarchie už v revolúcii [[1848]]/[[1849]], ale zanikli neoabsolutizmom tzv. [[októbrový diplom|októbrovým diplomom]] roku [[1860]]) neuspokojilo Uhorsko. Rakúsko-uhorské napätie sa zmiernilo až vznikom Rakúsko-Uhorska.
 
[[Súbor:Kingdom of Hungary counties (sk).svg|thumb|right|Uhorsko a jeho župy po roku 1883]]

=== Rakúsko-Uhorsko (1867{{--}}1918) ===
{{hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}

V roku [[1867]] bola v dôsledku tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-maďarského vyrovnania]] vytvorená [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]]. Uhorsko sa stalo základom nového štátoprávneho celku ''Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny'', tzv. Zalitavska, s vlastným parlamentom a vládou v [[Budapešť|Budapešti]].

V rámci tohto celku získalo v roku [[1868]] určitú autonómiu iba Chorvátsko-Slavónsko (Chorvátsko-uhorské vyrovnanie). Na ostatnom území uplatňovali maďarské vládnuce kruhy politiku tuhej centralizácie a násilnej [[maďarizácia|maďarizácie]] nemaďarských národov. Od roku [[1908]] boli spoločným územím Rakúsko-Uhorska Bosna a Hercegovina. Pokusy maďarských vládnucich kruhov udržať existenciu Uhorska aj po rozpade Rakúsko-Uhorska boli zmarené a Uhorsko bolo rozdelené medzi nástupnícke krajiny.

== Národnostné zloženie  ==
[[Súbor:Hungary (population in 1880).JPG|thumb|Obyvateľstvo Uhorska podľa sčítania obyvateľstva v roku 1880]]
Národnostné zloženie Uhorska je podrobne opísané v článku [[Národnostné zloženie Uhorska]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Vlajka Uhorska]]
* [[Zoznam vládcov Uhorska]]
* [[Župa]]
* [[Župa (Uhorsko po roku 1849)]]
* [[Komitát]]
* [[Stolica (územie)|Stolica]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kingdom of Hungary|wikt=Uhorsko}}

== Externé odkazy ==
*[http://digitalna.kniznica.info/s/ejwa5qNtwU ''Mappa generalis regni Hungariae''] - Všeobecná mapa uhorského kráľovstva z r. 1830 - 1838 - dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]]
* SCHRÖER, Tobias Gottfried / [http://digitalna.kniznica.info/s/v30jz8aiAy ''Abriss der Geschichte von Ungarn''] - dielo v nemčine &quot;Náčrt dejín Uhorska&quot; z r. 1830 - dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]]
* kniha o obciach v Uhorsku : [[Alexej Leonidovič Petrov|PETROV, Alexej Leonidovič]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/cs7RxFayKI ''Sborník Fr. Pestyho Helység névtara-Seznam osad v Uhrách z r. 1864-65, : jako pramen historicko-demografických údajů o slovenských a karpatoruských osadách.''] Praha: Česká akademie věd a umění, 1927. 174 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* kniha v nemčine opisujúca vlastivedné, národopisné, geografické, jazykové, etnografické a iné charakteristiky Uhorska (vrátane Slovenska) : [[Ján Čaplovič (etnograf)|ČAPLOVIČ, Ján]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/bKsdnJSYnh Gemälde von Ungern.] Pesth: E. A. Hartleben, 1829. 353 s. 
- dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]

{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Uhorsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]</text>
      <sha1>lvd5bwtzcgeah8kf1ozrqfrqzqa5evd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Druhá svetová vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7002</id>
    <revision>
      <id>7426906</id>
      <parentid>7403544</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:17:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="148495" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt = Druhá svetová vojna
|súčasť = 
|obrázok = WW2Montage.PNG
|text k obr = '''Zhora v smere hodinových ručičiek:''' Britskí vojaci v severnej Afrike, japonskí vojaci za živa pochovávajú čínskych civilistov, centrum mesta Stalingrad bolo na konci bitky prakticky zrovnané so zemou, nemecká ponorka počas bitky o Atlantik, japonské lietadlá na palube lietadlovej lode, vojaci Červenej armády po skončení bojov o Berlín
|dátum=  [[1. september]] [[1939]]{{--}}[[8. máj]] [[1945]] (v Európe)&lt;br /&gt;[[2. september]] [[1945]] (Tichomorie)
|miesto = [[Európa]], [[Tichý oceán|Pacifik]], [[Atlantický oceán|Atlantik]], [[Juhovýchodná Ázia]], [[Čína]], [[Blízky východ]], [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorie]] a [[Afrika]]
|casus = 
|územie = 
|výsledok = Víťazstvo [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]:&lt;br /&gt;
* Rozdelenie [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]
* Vytvorenie [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]
* Ustanovenie [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] za [[superveľmoc]]i
* Začiatok [[studená vojna|studenej vojny]]
|protivník1 = '''[[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]]''':&lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]] &lt;small&gt;(1941–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] &lt;small&gt;(1941–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] &lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Republic of China.svg|22px|border]] [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]] &lt;small&gt;(vo vojne 1937–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; &lt;hr&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] &lt;br /&gt;  [[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Druhá poľská republika|Poľsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Canadian Red Ensign 1921-1957.svg|22px|border]] [[Kanada]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg|22px|border]] [[Juhoslávia]] &lt;small&gt;(1941–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:State Flag of Greece (1863-1924 and 1935-1970).svg|22px|border]] [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] &lt;small&gt;(1940–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] &lt;small&gt;(1940–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] &lt;small&gt;(1940–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of South Africa (1928-1994).svg|22px|border]] [[Juhoafrická únia|Južná Afrika]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] &lt;small&gt;(1940–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Ethiopia (1897-1936; 1941-1974).svg|22px|border]] [[Etiópske cisárstvo|Etiópia]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Brazil (1889-1960).svg|22px|border]] [[Vargasova éra|Brazília]] &lt;small&gt;(1942–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Kuba}} [[Kubánska republika (1902 – 1959)|Kuba]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Mexico (1934-1968).svg|22px|border]] [[Mexiko]] &lt;br /&gt; '''Klientske štáty a kolónie:''' &lt;br /&gt; [[Súbor:British Raj Red Ensign.svg|22px|border]] [[Britská India|India]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Philippines (navy blue).svg|22px|border]] [[Filipínske spoločenstvo|Filipíny]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1940-1992).svg|22px|border]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]]
|protivník2 = '''[[Os Berlín-Rím-Tokio|štáty Osi]]''':&lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko|Nemecko]]&lt;br /&gt; [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] &lt;small&gt;(vo vojne 1937–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] &lt;small&gt;(1940–43)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;&lt;hr&gt; [[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] &lt;small&gt;(1941–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] &lt;small&gt;(1941–44)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] &lt;small&gt;(1941–44)&lt;/small&gt;
---- 
'''Spojenci Osi:''' &lt;br /&gt; {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] &lt;small&gt;(1941–44)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; {{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]] &lt;small&gt;(1942–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Iraq (1921–1959).svg|22px|border]] [[Iracké kráľovstvo|Irak]]&lt;small&gt;(1941)&lt;/small&gt;
----
'''Európske satelitné štáty:''' &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Albania (1939-1943).svg|22px|border]] [[Albánske kráľovstvo (1939 – 1943)|Albánsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]] &lt;small&gt;(1941–45)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]&lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Nasjonal Samling.svg|22px|border]] [[Quislingov režim]]
----
'''Japonské bábkové štáty:''' &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] [[Mandžukuo]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Republic of China-Nanjing (Peace, Anti-Communism, National Construction).svg|22px|border]] [[Čínska republika (Wang Ťing-wej)|Čína-Nanking]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] [[Mengkukuo]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Philippines (1943-1945).svg|22px|border]] [[Druhá filipínska republika|Filipíny]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the State of Burma (1943-45).svg|22px|border]] [[Barmský štát|Barma]] &lt;br /&gt; [[Súbor:1931 Flag of India.svg|22px|border]] [[Ázád Hind]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Empire of Vietnam (1945).svg|22px|border]] [[Vietnamské cisárstvo (1945)|Vietnam]]
|velitel1 =[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] &lt;br /&gt; [[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Winston Churchill]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Republic of China.svg|22px|border]] [[Ťiang Ťie-š’]]&lt;br&gt; ''a ďalší''
|velitel2 =[[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Hirohito]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Benito Mussolini]]&lt;br /&gt; ''a ďalší''
|sila1 = 
|sila2 = 
|straty1 = '''Mŕtvych vojakov:''' &lt;br /&gt;16 miliónov&lt;br /&gt;'''Mŕtvych civilistov:''' &lt;br /&gt;45 miliónov&lt;br /&gt;'''Mŕtvych spolu:''' &lt;br /&gt;61 miliónov &lt;small&gt;(1937&amp;nbsp;–&amp;nbsp;45)&lt;/small&gt;
|straty2 = '''Mŕtvych vojakov:''' &lt;br /&gt;8 miliónov&lt;br /&gt;'''Mŕtvych civilistov:''' &lt;br /&gt;4 milióny&lt;br /&gt;'''Mŕtvych spolu:'''&lt;br /&gt;12 miliónov &lt;small&gt;(1937&amp;nbsp;–&amp;nbsp;45)&lt;/small&gt;
|straty3 =
|poznámky = 
}}
{{Campaignbox Druhá svetová vojna}}

'''Druhá svetová vojna''' je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený [[svetová vojna|konflikt]] v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov [[Človek rozumný|ľudí]]. Boje prebiehali v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]] a Tichomorí a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] a [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]]. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a [[kultúrne dedičstvo|kultúrnom dedičstve]] ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskou zmluvou]], [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]] na prelome [[20. roky 20. storočia|20.]] a [[30. roky 20. storočia|30. rokov]], ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v [[Weimarská republika|Nemecku]] umožnilo vzostup [[nacizmus|nacistického]] režimu pod vedením [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] a jeho stúpencov.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v [[Európa|Európe]] je [[1. september]] [[1939]]. V tento deň [[Wehrmacht]] [[Poľská obranná vojna (1939)|vpadol do Poľska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Kolektív autorov
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | prekladatelia = Jan Gebhart
 | rok = 2000
 | titul = Kronika druhé světové války
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Fortuna Print
 | miesto = Praha
 | počet strán = 520
 | strany = 14
 | zväzok = 
 | isbn = 80-86144-61-5
}}&lt;/ref&gt; Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do [[Čína|Číny]] ([[7. júl]] [[1937]]), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok [[1931]], keď [[Japonsko]] vtrhlo do [[Mandžusko|Mandžuska]]. [[22. jún]]a [[1941]] Nemecko napadlo [[Sovietsky zväz]] ([[operácia Barbarossa]]), ktorý sa pridal na stranu Spojencov. [[Spojené štáty]], ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili [[7. december|7. decembra]] 1941 po japonskom útoku na námornú základňu USA v [[Pearl Harbor]]. Koniec vojny v [[Európa|Európe]] nastal [[8. máj]]a [[1945]] kapituláciou [[nacistické Nemecko|Nemecka]]. V [[Ázia|Ázii]] kapitulovalo [[Japonské cisárstvo (1868&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945)|Japonsko]] [[2. september|2. septembra]] toho istého roku po americkom zhodení dvoch [[Atómová bomba|atómových bômb]] ([[Little Boy]] a [[Fat Man]]) na mestá [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] a [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]].

Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného bloku, ktorý sa sformoval do organizácie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. [[Studená vojna|Studenej vojny]], ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch ([[Kórejská vojna]], [[Vietnamská vojna]], [[Arabsko-izraelské vojny]] atď.)

== Príčiny vojny ==
{{Hlavný článok|Príčiny druhej svetovej vojny}}
[[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|thumb|vpravo|[[Benito Mussolini]] (vľavo) a [[Adolf Hitler]] (vpravo)]]
Po skončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa mocensko-politická situácia vo svete a hlavne v [[Európa|Európe]] radikálne zmenila. Zanikli staré monarchie ako napríklad [[Rakúsko-Uhorsko]] alebo [[Osmanská ríša]] a na ich miesto nastúpili štáty nové – [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko|Československo]], [[Turecko]] či [[Juhoslávia]]. Čoskoro po vojne tiež začal vznikať za mimoriadne krvavých okolností [[Sovietsky zväz]] (pozri [[Ruská občianska vojna]]).

[[Weimarská republika|Nemecko]], ako hlavný agresor prvej svetovej vojny, bolo prinútené podpísať Versaillskú mierovú zmluvu a platiť vysoké [[Reparácie (vojna)|reparácie]] krajinám, ktorým spôsobilo v prvej svetovej vojne najväčšie straty. [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] však neuspokojovala nikoho. [[Japonské cisárstvo (1868&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945)|Japonsko]] sa cítilo odstrčené i keď vzhľadom na podiel vo vojne malo z nej najväčšie zisky. [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Taliani]] mali prehnané požiadavky, za ktorými sa skrývali neuspokojené [[imperializmus|imperiálne]] ambície a tak aj oni odchádzali nespokojní. [[Spojené štáty|Spojeným štátom]] sa nepodarilo presadiť humanistické predstavy prezidenta [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]] a jeho plán na vytvorenie [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Táto inštitúcia síce vznikla, no veľmi sa líšila od pôvodného plánu a [[Spojené štáty]] do nej preto ani nevstúpili. Bez podpory tejto významnej svetovej veľmoci sa stala ešte bezvýznamnejšou a neakcieschopnejšou. USA sa z medzinárodného poľa stiahli do dobrovoľnej izolácie. [[Spojené kráľovstvo|Británia]] bola vojnou citeľne oslabená, stratila aj tradičné postavenie najväčšej námornej mocnosti na svete. Z prvého svetového veriteľa sa stala obrovským dlžníkom (dlhy voči USA z [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] nikdy nesplatila&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rohrer 
  | meno = Finlo
  | odkaz na autora = 
  | titul = What's a little debt between friends?
  | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/magazine/4757181.stm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 10.5.2006
  | dátum prístupu = 28.2.2011
  | vydavateľ = BBC News Magazine
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;). Oporou Versaillského systému malo byť [[Francúzsko]]. No vo Francúzsku sa počas medzivojnového obdobia nenašiel ani jeden politik, ktorý by mal dosť odvahy na to, aby predstúpil s koncepciou modernej mohutnej armády ofenzívneho charakteru. Namiesto toho Francúzsko začalo budovať [[Maginotova línia|Maginotovu líniu]] (za prostriedky, ktoré si stavba vyžiadala, by bolo možné vybudovať armádu s desiatkami tankových divízií a tisíckami lietadiel), a tým vlastne pochovala nielen svojich východných spojencov, ale aj vlastné nádeje na úspech v prípadnej vojne proti Nemecku. Maginotova línia mala totiž veľa slabostí a navyše ju bolo možné ľahko obísť cez [[Belgicko]].
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R69173, Münchener Abkommen, Staatschefs.jpg|thumb|left|Zľava doprava: [[Neville Chamberlain|Chamberlain]], [[Édouard Daladier|Daladier]], [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Benito Mussolini|Mussolini]] a [[Galeazzo Ciano|Ciano]] pred podpisom [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]]]]
Európa bola po prvej svetovej vojne takmer čisto demokratickým kontinentom, no radikálne politické smery ako [[fašizmus]] a [[komunizmus]] (ktoré boli čiastočne alebo celkom [[diktatúra]]mi) sa veľmi rýchlo rozširovali zo svojich materských krajín – [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] aj do okolitých krajín. Trend demokratizácie sa teda čoskoro vytratil a tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny už bolo [[Česko-Slovensko]] jediným štátom [[stredná Európa|strednej Európy]], ktorý zotrval v nastúpenej ceste [[demokracia|demokracie]]. Dôvodom, prečo sa extrémistické politické smery, akými fašizmus a komunizmus boli, tak ľahko presadzovali v krajinách medzivojnovej Európy, bola najmä chudoba. Situácia sa ešte rapídne zhoršila v roku [[1929]], keď vypukla [[Veľká hospodárska kríza|svetová hospodárska kríza]]. V tom čase už v Taliansku sedem rokov vládli fašisti na čele s [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]] a v roku [[1933]] sa v Nemecku dostal k moci [[nacizmus|nacistický]] politik [[Adolf Hitler]].

[[Súbor:MolotovRibbentropStalin.jpg|thumb|right|[[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] podpisuje [[Pakt Ribbentrop-Molotov|nemecko-sovietsku zmluvu o neútočení]]. Za ním je vidieť [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentropa]] (v čiernom) a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] (v svetlom, druhý sprava)]]
Hitler od počiatku kritizoval nespravodlivosť [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]], a to spolu so sociálnou [[demagógia|demagógiou]] a [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] bolo základom ideologickej a propagandistickej kampane jeho Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (Nationalsozialistiche Deutsche Arbeitspartei – [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]). Postupne, keď Hitler videl, čo všetko si môže voči demokratickému [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] a [[Francúzsko|Francúzsku]] dovoliť, prichádzal stále s novými a novými požiadavkami. Ich spoločným menovateľom bol „Lebensraum“, čiže životný priestor pre [[Nemci|Nemcov]]. Tento priestor sa však mal nachádzať v [[Európa|Európe]] a Nemci k nemu mali prísť na úkor „menejcenných východných národov“, ako boli [[Slovania]]. Adolf Hitler úspešne využil slabosť Veľkej Británie a Francúzska vďaka [[Appeasement|politike appeasementu]]. Nemecko vystúpilo zo Spoločnosti národov a na jar [[1935]] obnovilo brannú povinnosť a vojenské letectvo. Tým prakticky vypovedalo Versaillskú zmluvu. Vo februári [[1936]] Nemecko obsadilo demilitarizovanú zónu v [[Porýnie|Porýní]]. Tolerovaný bol aj „[[anšlus]]“ ({{V jazyku|deu|Anschluß|pripojenie}}) Rakúska v roku [[1938]] a vrchol táto politika dosiahla v septembri 1938, keď viedla až k podpísaniu [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], kde západné mocnosti opäť raz ustúpili Hitlerovi a súhlasili s odtrhnutím [[Sudety (región)|Sudet]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a ich pripojeniu k [[nacistické Nemecko|Nemecku]]. Západné mocnosti a ZSSR sa nedokázali dohodnúť na vzájomnej dohode proti Hitlerovi. Nespokojný [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa obával, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko nepriamo podporujú nemecké snahy o získanie Východnej Európy (tzv. [[Drang nach Osten]] – ťaženie na východ).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tucker | meno = Spencer | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Roberts | meno2 = Priscilla Mary | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Greene | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = World War II (A Student Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 1795 | url = | isbn = 978-1-85109-857-6 | kapitola = Origins of the War | strany = 11 | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt; V dôsledku reorganizácie armády si nemohol dovoliť rozsiahlejší ozbrojený konflikt, namiesto toho sa napokon dohodol s [[Adolf Hitler|Hitlerom]]. [[23. august]]a [[1939]] bol v [[Moskva|Moskve]] podpísaný „[[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakt o neútočení]]“ medzi [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[nacistické Nemecko|Nemeckom]]. Jadrom tejto dohody boli však tajné dodatky vymedzujúce záujmové sféry vo [[východná Európa|východnej Európe]]. Versaillský systém a politika appeasementu teda definitívne zlyhali. Premiér Veľkej Británie [[Neville Chamberlain]] síce po návrate z [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej konferencie]] vyhlasoval, že zabezpečil trvalý mier, opak bol však pravdou. Azda najlepšie okomentoval vtedajšiu situáciu v dolnej snemovni [[Winston Churchill]]: „''Británia a Francúzsko si museli vybrať medzi vojnou a hanbou. Vybrali si hanbu. Budú mať vojnu.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Commager
  | meno = Henry Steele 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Story of the Second World War
  | url = http://books.google.sk/books?id=H2nUNdqobOkC&amp;pg=PA8&amp;dq=Britain+and+France+had+to+choose+between+war+and+dishonour.+They+chose+dishonour.+They+will+have+war.&amp;hl=sk&amp;ei=vXFrTcHrKMbd4gbV07DfCQ&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=1&amp;ved=0CCsQ6AEwAA#v=onepage&amp;q&amp;f=false
  | dátum vydania = 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Brassey's
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Sammis
  | meno = Kathy 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Focus on World History: The Twentieth Century
  | url = http://books.google.sk/books?id=hYIRuzh5Ew8C&amp;pg=PA60&amp;dq=Britain+and+France+had+to+choose+between+war+and+dishonour.+They+chose+dishonour.+They+will+have+war.&amp;hl=sk&amp;ei=vXFrTcHrKMbd4gbV07DfCQ&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=3&amp;ved=0CDUQ6AEwAg#v=onepage&amp;q&amp;f=false
  | dátum vydania = 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Walch Publishing
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;“

== Predohra a vytváranie koalícií ==
Ešte na začiatku roka 1939 existovali v Európe (aj vo svete) tri bloky, ktoré už pomaly išli do vojny, a ktoré boli navzájom znepriatelené: [[Os Berlín-Rím-Tokio]] a ich satelity; krajiny bývalej [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]: [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] plus štáty pod ich ochranou (napr. [[Poľsko]]); a [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ktorý na prvý pohľad stál bokom. Ak sa vôbec očakávalo nejaké prekvapenie a zmena rovnováhy síl, tak sa hľadalo vo vzťahu medzi Francúzskom a ZSSR, pretože vzťahy medzi týmito štátmi sa zlepšovali a v [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojne v Španielsku]] bojovali na rovnakej strane. Rokovania Británie aj Francúzska však napokon spojenectvo so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] nepriniesli najmä kvôli vzájomnej nedôvere&lt;ref&gt;Osborne E. W., 2005, German-Soviet Non-aggression Pact (23 August 1939). in Tucker S. C. (Editor), World War II A Student Encyclopedia. ABC-Clio, Santa Barbara, s. 492{{--}}491&lt;/ref&gt;. V tej dobe sa totiž dalo očakávať, že sa budúce vojnové ťaženie nacistického Nemecka bude uberať smerom na východ. Stalin v obavách z nadchádzajúcej nepriaznivej situácie menoval novým ľudovým komisárom zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Viačeslava Molotova]], ktorým nahradil [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxima Litvinova]], sovietskeho diplomata židovského pôvodu, s ktorým nacisti neboli ochotní rokovať. Molotov neváhal verejne vyhlásiť, že najradšej rokuje s diktátormi, pretože je to vždy jednoduchšie. Jednania sa začali čoskoro. [[23. august]]a [[1939]] uzavrela [[Adolf Hitler|Hitlerova]] Tretia ríša prostredníctvom svojho ministra zahraničných veci [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] so Sovietskym zväzom, za ktorý sa podpísal Molotov, pakt o neútočení, známy pod názvom [[Pakt Ribbentrop-Molotov]]&lt;ref&gt;Langsam W. C., 1958, Historic documents of World War II. D. Van Nostrand Company, Inc. Princeton, s. 18-21&lt;/ref&gt;. Dohoda bola výhodná pre obe strany. Uvoľnila [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] aj [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] ruky. A hoci už samotný pakt vydesil [[Spojené kráľovstvo|Britániu]], [[Francúzsko]] aj ich spojencov, nebol ničím proti jeho tajnému dodatku, ktorý obsahoval presne vymedzené rozdelenie sféry vplyvu medzi [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]], a ktorý výslovne pripúšťal likvidáciu a rozdelenie [[Poľsko|Poľska]]. Hitler si mohol byť istý, že pri bojoch proti Francúzsku a Británii ho sovieti nenapadnú. Stalinovi umožnila dohoda konsolidáciu vlastných síl po krvavých čistkách v armáde, a tiež získať zvyšok bývalých ruských území, o ktoré prišiel Sovietsky zväz počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] a [[Poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]]. Cesta k vojne tým bola voľná.

== Vypuknutie vojny v Európe ==
[[Súbor:PolishCavalryAttack.jpg|thumb|right|Poľské jazdectvo na manévroch pred vojnou]]
Ako zámienku použili Nemci [[Prepadnutie vysielača v Gliwiciach|prepad retranslačnej stanice v Gliwiciach]]. 31. augusta o ôsmej hodine večer podnikli nacisti v prestrojení za poľských vojakov útok na nemeckú rádiostanicu v Gliwiciach. Celá akcia mala vyvolať dojem, že nasledujúci [[Invázia do Poľska|útok na Poľsko]] je odvetou za tento svojvoľný akt, a že Nemecko nie je agresorom (tzv. [[operácia pod falošnou vlajkou]]). Nasledujúci deň 1. septembra [[1939]] Nemecko spustilo operáciu ''[[Fall Weiss]]'', čím iniciovalo vypuknutie druhej svetovej vojny v Európe. Vojna sa začala [[1. september|1. septembra]] [[1939]] o 4:45 ráno, keď nemecký školný krížnik [[SMS Schleswig-Holstein|Schleswig-Holstein]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Ailsby  | meno = Christopher  | prekladatelia = Pavel Dan  | titul = Waffen-SS – Zbraně SS  | vydanie = 1  | vydavateľ = Cesty  | miesto = Praha  | rok = 2000  | počet strán = 224  | isbn = 80-7181-435-0  | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt; začal z Baltického mora paľbu na muničný sklad na polostrove pri [[Gdansk]]u (pozri [[bitka pri Westerplatte]]) a bombardovať mestečko [[Wieluń]].&lt;!-- nemecká loď Schleswig-Holstein o 4.45 h spustila paľbu na miestnu posádku. Poľskí historici tento fakt už medzitým poopravili – jednak sa zistilo, že nemecká kanonáda na Westerplatte odštartovala až o dve či tri minúty neskôr, a jednak sa ukázalo, že vojna sa nezačala tam, ale v mestečku Wieluń, ktoré nemecké lietadlá bombardovali už od 4.37 h.
Aj Poliaci na koňoch je sčasti mýtus: .. slúžilo až 70-tisíc kavaleristov. Keď nemecké jednotky hneď v prvý deň vojny zaútočili na poľské pozície neďaleko obce Chojnice, domáci zverili obranu jazdeckému pluku, tzv. hulánom.  --&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Krčmárik|meno=Radovan|titul=Na koňoch proti tankom. Ako sa zrodili legendy o bojujúcich Poliakoch|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-09-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/440192-na-konoch-proti-tankom-ako-sa-zrodili-legendy-o-bojujucich-poliakoch/|dátum prístupu=2018-07-10|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň, v prejave k [[Ríšsky snem (weimarská republika a nacistické obdobie)|Reichstagu]], Adolf Hitler spomenul 21 pohraničných incidentov, z ktorých tri nazval veľmi vážnymi, ako ospravedlnenie pre nemeckú „defenzívnu“ reakciu proti Poľsku.&lt;ref name=&quot;Hitler&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Fray, W. C., Spar, L. A
  | odkaz na autora = 
  | titul = Address by Adolf Hitler – September 1, 1939
  | url = http://www.fcit.usf.edu/HOLOCAUST/resource/document/HITLER1.htm
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 05.07.2012
  | vydavateľ = fcit.usf.edu
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Francúzsko a Británia mali s Poliakmi spojeneckú zmluvu, preto vyhlásili Nemecku vojnu – [[3. septembra]] o 9. hodine Spojené kráľovstvo a spolu s ním tak urobili aj najvýznamnejšie krajiny [[Spoločenstvo národov|Commonwealthu]] – [[Britská India|India]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] a o 12:20 tak urobilo aj [[Francúzsko]]. 3. septembra sa potopením britskej osobnej lode [[SS Athenia]] nemeckou ponorkou [[U 30]] začala aj [[Druhá bitka o Atlantik|bitka o Atlantik]]. Spojené kráľovstvo a Francúzsko však pristupovali k vojne veľmi laxne a len vyčkávali na nemeckých hraniciach a nerobili nič, okrem niekoľkých chabých náletov na Nemecko a malého útoku na [[Saarbrücken]] – toto obdobie je známe ako tzv. „[[čudná vojna]]“.

== Priebeh vojny ==
=== Boje v Ázii 1931{{--}}1939 ===
Po skončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] zostalo [[Japonské cisárstvo (1868&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945)|Japonské cisárstvo]] v priestore východnej Ázie najmocnejšou krajinou. Mnoho japonských politických a vojenských vodcov, ako [[Fumimaro Konoe]] a [[Sadao Araki]], tvrdili, že Japonsko má právo podmaniť si Áziu a zjednotiť ju pod vládou cisára [[Hirohito|Hirohita]].
[[Súbor:Japanese_naval_landing_forces_blasting_Chinese_pillbox_and_marching_with_the_naval_flag,_Canton_Operation.jpg|thumb|right|Japonskí vojaci v Číne]]
Japonsko zaútočilo na [[Mandžusko]] po takzvanom [[Mandžuský incident|Mandžuskom incidente]] v roku 1931 a po roku pretvorilo Mandžusko na [[bábkový štát]] [[Mandžukuo]]. V roku 1937 japonské sily vtrhli aj do samotnej Číny, kde hľadali novú pracovnú silu a suroviny. Japonci spočiatku postupovali rýchlo, no postupne sa zakolísali a ich postup sa po [[bitka o Šanghaj|bitke o Šanghaj]] spomalil. Mesto sa dostalo do japonských rúk v decembri roku 1937, spolu s hlavným mestom [[Nanking]]. V dôsledku týchto porážok čínski nacionalisti, ktorí okrem Japoncov bojovali aj proti komunistickým jednotkám, boli nútení presunúť svoje sídlo najprv do [[Wu-chan]]u a neskôr [[Čunking]]u. Japoncami okupované oblasti boli vystavené teroru a vyčíňaniu japonských vojsk.

Vzrastajúca japonská vojenská prítomnosť na Ďalekom východe bola považovaná za veľkú strategickú hrozbu pre ZSSR. Na prelome júla a augusta 1938 prebehli krátke [[bitka pri jazere Chasan|boje pri jazere Chasan]]. Na jar 1939 vyvolali japonské vojská pohraničné zrážky s [[Mongolsko]]m, ktorému však pomohol Sovietsky zväz a v [[bitka o Chalchin Gol|bitke o Chalchin Gol]] odrazil japonský útok. Nebezpečenstvo ďalších japonských útokov však spôsobilo, že Sovieti naďalej držali v oblasti pomerne veľké sily. Až v roku 1941 podpísali obe krajiny pakt o neútočení. V oblasti tak zotrval pokoj do roku 1945. Po týchto porážkach sa Japonci rozhodli presmerovať svoju expanziu viac na juh, to však nutne muselo viesť k stretu s USA kvôli kontrole nad [[Filipíny|Filipínami]] a námornými obchodnými cestami do [[Holandská Východná India|Holandskej Východnej Indie]].

=== Začiatok vojny v Európe: 1. september 1939 ===
==== Invázia do Poľska ====
{{Hlavný článok|Poľská obranná vojna (1939)}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1979-056-18A, Polen, Schlagbaum, deutsche Soldaten.jpg|thumb|right|1. september 1939 – nemeckí vojaci prechádzajú hranicou do Poľska]]
Zatiaľčo v Ázii sa už od roku 1937 bojovalo medzi [[Čína|Čínou]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]] (pozri [[druhá čínsko-japonská vojna]]), vojna v Európe sa začala [[1. september|1. septembra]] [[1939]], keď [[Wehrmacht|nemecké vojsko]] po predchádzajúcich provokáciách a zinscenovaných incidentoch (najznámejším z nich je [[prepadnutie vysielača v Gliwiciach]]) začalo bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|inváziu do Poľska]]. K útoku na Poľsko sa k Nemecku pridalo aj [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]], ktoré zaútočilo na južnú časť Poľska pomocou armádnej skupiny „Bernolák“&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Kliment  | meno = Charles  | priezvisko2 = Nakládal  | meno2 = Břetislav  | ilustrátori = Lev Hlaváček  | titul = Slovenská armáda 1939 – 1945  | vydanie = 2  | vydavateľ = Naše vojsko, Ares  | miesto = Praha  | rok = 2003  | počet strán = 359  | isbn = 80-206-0596-7  | strany = 80-85  | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt; a umožnilo využitie svojho územia aj mimo [[Zmluva o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom|ochrannej zóny]] (Schutzzone) ako nástupného priestoru nemeckej armády.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hitlerovi pomáhal pri rozpútaní najväčšej vojny Tiso|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/524352-hitlerovi-pomahal-pri-rozputani-najvacsej-vojny-tiso/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-09-01|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír}}&lt;/ref&gt; Slovenská vláda 28. augusta súhlasila a zároveň zabezpečila zverejnenie výzvy, ktorú jej doručil nemecký vojenský atašé v Bratislave [[Heinrich Becker]] ešte pred vypuknutím vojny (28. v rozhlase a 30. augusta v tlači) &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;:&lt;blockquote&gt;&quot;V záujme ochrany nezávislosti a územnej celistvosti nášho mladého Slovenského štátu proti hroziacemu poľskému nebezpečenstvu, na základe [[Zmluva o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom|ochrannej zmluvy]]… prídu na územie Slovenského štátu nemecké vojenské oddiely, ktoré v prípade potreby budú s našou hrdinnou slovenskou armádou bok po boku spoločne brániť územie nášho štátu.“ &lt;/blockquote&gt;[[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a britské domíniá [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] [[3. september|3. septembra]] [[1939]] vyhlásili [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] vojnu (4. septembra sa k nim pridal [[Nepál]], 6. septembra [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] a 10. septembra [[Kanada]]), avšak k väčším vojenským akciám nepristúpili. [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]] začali námornú blokádu Nemecka, ktorá viedla k [[Druhá bitka o Atlantik|druhej bitke o Atlantik]], keďže nemecké vojenské námorníctvo útočilo ponorkami na ich obchodné a vojnové lode. K prvej vzdušnej operácii pristúpili [[Royal Air Force]] (RAF), ktoré 4. septembra podnikli bombardovanie nemeckých vojnových lodí pri meste [[Brunsbüttel]] v [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicko-Holštajnsku]] a pri [[Wilhelmshaven]]e v [[Dolné Sasko|Dolnom Sasku]]. Mobilizácia pozemných síl ale prebiehala pomaly a neefektívne. 7. septembra rozvinulo 40 divízií francúzskej armády útok proti slabej nemeckej obrane v [[Sársko|Sársku]] (sárska ofenzíva), pri ktorom obsadili nemecké územie do hĺbky cca 8&amp;nbsp;km, avšak nedokázali účinne pomôcť Poľsku. 12. septembra najvyššie velenie spojených britsko-francúzskych síl rozhodlo o zastavení ofenzívy a francúzske vojská sa stiahli minimálne jeden kilometer za [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]]. Francúzska vojenská doktrína nebola Poľsku naklonená. Francúzsky generál [[Maurice Gamelin]], ktorý viedol sársku ofenzívu, ju zhrnul jedinou vetou: ''„Kto zaútočí, prehrá.“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Houghton Mifflin
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Houghton Mifflin dictionary of biography
  | url = http://books.google.sk/books?id=rySr84jox_AC&amp;pg=PA580&amp;lpg=PA580&amp;dq=%22to+attack+is+to+lose%22&amp;source=bl&amp;ots=---u7x82jO&amp;sig=1rc2nxv0t2elt6sB_sDmn-ByYdg&amp;hl=sk&amp;ei=L3trTYbtEYep8QPClrTyBw&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=3&amp;ved=0CCsQ6AEwAg#v=onepage&amp;q=%22to%20attack%20is%20to%20lose%22&amp;f=false
  | dátum vydania = 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Houghton Mifflin Harcourt
  | miesto = Boston
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Nedostatočne zmobilizované poľské vojsko nedokázalo vzdorovať vyše 50 nemeckým divíziám (vrátane ôsmich motorizovaných a šiestich tankových), ktoré vtrhli do Poľska z Pomoranska, [[Východné Prusko|Východného Pruska]] a [[Sliezsko|Sliezska]]. Vo vzduchu mali početnú i technickú prevahy [[Luftwaffe]] disponujúce cca 2000 lietadlami,&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Polské tažení
 | Priezvisko1 = Pečenka
 | Meno1 = Marek
 | Priezvisko2 = Luňák
 | Meno2 = Petr et al.
 | Rok = 1999
 | Titul = [[Encyklopedie moderní historie]]
 | Vydanie = 3.
 | Miesto = Praha
 | Vydavateľ = Libri
 | ISBN = 9788072774104
 | Strana = 379
}}&lt;/ref&gt; hoci poľské letectvo bojovalo s obrovskou húževnatosťou a nemeckému spôsobilo všeobecne väčšie straty než bolo možné očakávať. Avšak nepočetné tankové sily organizované zastaraným spôsobom nemohli čeliť nemeckým tankovým klinom postupujúcim vpred podľa inovačných schém [[blitzkrieg|bleskovej vojny]]. Málo pohyblivá [[pechota]] bez motorizovaných dopravných prostriedkov a zastarané [[jazdectvo (druh pozemných vojsk)|jazdectvo]] opakovane utrpeli veľké straty pri presunoch cez otvorený terén, ktorý nedokázali prekonávať dosť rýchlo, alebo boli ničené po menších skupinách, skôr než sa stihli zoskupiť. Nemecké jednotky prenikali zo severu a juhozápadu k [[Varšava|Varšave]].

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-121-0008-25, Polen, Treffen deutscher und sowjetischer Soldaten.jpg|náhľad|vľavo|Stretnutie nemeckých a sovietskych jednotiek v priateľskej atmosfére 20. septembra 1939 na obsadenom poľskom území na východ od [[Brest-Litovsk|Brest-Litowska]].|alt=]]
[[9. september|9. septembra]] sa poľská armáda vzchopila k poslednému pokusu aspoň oddialiť nevyhnutný koniec. Zúfalý útok trosiek [[Armáda Poznaň|armád Poznaň]] a [[Armáda Pomorie|Pomorie]] proti ľavému krídlu a tylu Skupiny armád Juh bol vedený s úmyslom zastaviť jej postup a prebiť sa k hlavnému mestu a podporiť jeho obranu ([[bitka na Bzure]]). Spočiatku dokázal prudkým úderom zastaviť nemeckú 8. armádu, ale nepriateľ proti nemu čoskoro nasmeroval drvivú väčšinu kapacít Luftwaffe a takmer tretinu Skupiny armád Juh. Keď potom vzápätí na [[Tadeusz Kutrzeba|Kutrzebove]] sily zaútočila aj [[skupina armád Sever]], bolo rozhodnuté. K Varšave sa podarilo dostať len malej časti jednotiek, ktoré mali posilniť jej obranu. V tej dobe sa zvyšky všetkých západných armád v súlade s rozkazmi [[Edward Rydz-Śmigły|Edwarda Rydz-Śmigłyho]] pokúšali prebiť na východ a posilniť tak obranu [[Varšava|Varšavy]] tým, že by vytvorili obrannú líniu na riekach [[Visla]] a [[San (rieka)|San]]. Ich šance boli minimálne, ale definitívne zhasli až [[17. september|17. septembra]], keď sa [[Sovietsky zväz]] v súlade s tajnými dohodami pridal k útoku a napadol [[Poľsko]] z východu. Sovietske vojsko obsadilo poľské územie po líniu na riekach Narew-Visla-San.

Poľská vláda aj časť velenia utiekli z krajiny do [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]]. [[28. september|28. septembra]] kapitulovala [[Varšava]], [[29. september|29. septembra]] [[pevnosť Modlin]]. [[2. október|2. októbra]] kapitulovali obrancovia [[Helská kosa|Helskej kosy]]. Ako posledné jednotky kladúce organizovaný odpor sa vzdali do [[5. október|5. októbra]] oddiely generála [[Franciszek Kleeberg|Franciszka Kleeberga]].

==== Čudná vojna ====
{{Hlavný článok|Čudná vojna}}
Francúzske jednotky rozmiestnené pozdĺž [[Siegfriedova línia|Siegfriedovej línie]] boli vytlačené z územia Nemecka protiútokom 16. – 17. októbra a ustúpili späť do svojich základní pri [[Maginotova línia|Maginotovej línii]], kam sa presunul aj britský expedičný zbor. Tým sa začala fáza známa ako [[čudná vojna]], počas ktorej neprebiehali výraznejšie bojové operácie, okrem malých lokálnych pozemných konfliktov, leteckých súbojov a námornej aktivity (pozri [[Druhá bitka o Atlantik|bitka o Atlantik]]). Koniec čudnej vojny nastal s [[Operácia Weserübung|nemeckou inváziou do Dánska]] 9. apríla 1940 (pozri nižšie).

==== Zimná vojna ====
{{Hlavný článok|Zimná vojna}}
[[File:The War in Finland, 1940 HU55566.jpg|thumb|Fínska pechota v severnom Fínsku, 12. január 1940]]
Zatiaľčo sa [[nacistické Nemecko|Nemecko]] po svojom víťazstve pripravovalo na ďalšie fázy bojov, tentoraz proti Francúzsku, [[Sovietsky zväz|ZSSR]] pokračoval v expanzii. Stalin postupne prinútil [[Pobaltský štát|pobaltské štáty]] ([[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]) k súhlasu s nevýhodnou ekonomickou a vojenskou spoluprácou (vrátane rozmiestnenia svojich jednotiek na ich území), čím si pripravil pôdu pre ich [[anexia|anexiu]] a základne pre ďalšiu expanziu. Potom sa obrátil na [[Fínsko]], aby si podobné ústupky vynútil aj od neho. V obavách pred možným použitím Fínskeho územia pre útok na Leningrad požadoval Stalin posun hraníc na Kareskej šiji a vojenskú základňu na polostrove [[Hanko (mesto)|Hanko]], výmenou za väčšie ale pusté územie vo východnej Karélii a pri Ladožskom jazere. Zároveň požadoval aby Fíni zlikvidovali svoje opevnenia na Karelskej šiji, čo by ich robilo veľmi zraniteľnými. Rokovania trvali 2 mesiace až do prvých pohraničných incidentov 26. novembra. Napätie eskalovalo až do [[30. november|30. novembra]] [[1939]], keď sovietske jednotky bez vyhlásenia vojny Fínov napadli. Cieľom útoku bolo úplné vojenské podmanenie krajiny (počas zhruba 14{{--}}21 dní). Celá akcia sa však nevyvíjala úspešne. Ako prvý prišiel neúspech politický – [[Spoločnosť národov]] sa nenechala oklamať ani Sovietskym zväzom zinscenovanými pohraničnými incidentmi, ani bábkovou [[Otto Ville Kuusinen|Kuusinenovou]] vládou a ZSSR sa stal jediným štátom v jej histórii, ktorý vylúčila za nevyprovokovanú [[útočná vojna|útočnú vojnu]] (na základe definície [[agresor]]a, ktorú ZSSR sám predložil). Ani priebeh vojny nebol ideálny, Fínsko útok očakávalo a bolo v medziach svojich možností pripravené. Prvý nápor Červenej armády pôvodne vedený iba 20 divíziami proti 16 fínskym divíziám&lt;ref&gt;Rauch, S. J. a Tucker, S. C., ''Finnish-Soviet War (30 November 1939–12 March 1940) (Winter War)''. in Tucker, S. C. (Editor) Second World War. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 439{{--}}442&lt;/ref&gt; bol odrazený a sovietske sily utrpeli ťažké straty. Ukázalo sa, že početná a technická prevaha nedokáže nahradiť výcvik a prípravu na polárne podmienky. Svoju rolu zohrala tiež vysoko negatívna úloha [[politický komisár|politických komisárov]] a neporovnateľnosť kvalít [[dôstojník|dôstojníckych]] zborov obidvoch armád. Zatiaľ čo fínska armáda sa mohla spoľahnúť na kvalitný dôstojnícky zbor a dobrú morálku jednotiek, Červená armáda, ktorej dôstojnícky zbor bol zdecimovaný [[Stalinské represie|stalinskými čistkami]], pri ktorých bola odstránená veľká časť najkvalitnejších kádrov, sa musela spoľahnúť na novo dosadených, neskúsených a často až neospravedlniteľne nekompetentných dôstojníkov. Pôvodný opatrný plán útoku pripravený náčelníkom generálneho štábu [[Boris Michajlovič Šapošnikov|Šapošnikovom]] bol pre prílišnú opatrnosť Stalinom zamietnutý a prepracovaný [[Kirill Afanasievič Mereckov|Mereckovom]] podľa pokynov [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilova]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Stalinove čistky v armáde sa tak po prvýkrát prejavili v reálnych podmienkach vojny.

=== Vojna sa rozširuje: 1940 ===
==== Prielom Mannerheimovej línie a prímerie medzi ZSSR a Fínskom ====
[[Súbor:Trenches mannerheim line winter war.png|thumb|right|Fínska pechota pri obrane zákopov [[Mannerheimova línia|Mannerheimovej línie]]]]
ZSSR začal druhú fázu operáciou proti Fínsku [[1. február]]a [[1940]]. Proti unavenej fínskej armáde, ktorá už trpela akútnym nedostatkom munície, boli vrhnuté obrovské sily (pomer mužov v bojových líniách bol 1:10 až 1:15 v prospech Červenej armády). Po 15 dňoch intenzívnych bojov prelomili sovietske vojská hlavné opevnenie Mannerheimovej línie a po ďalších 21 dňoch prekročili Viipurský záliv. Fínska armáda bola vyčerpaná a straty bojových jednotiek dosiahli 40&amp;nbsp;% pôvodných stavov, ale stále ešte držala frontovú líniu. [[13. marec|13. marca]] [[1940]] bolo uzavreté prímerie. Podľa týchto podmienok Fínsko poskytlo [[Sovietsky zväz|ZSSR]] značnú časť svojho územia a muselo urobiť ďalšie ústupky.

Zimná vojna mala veľký vplyv na prudký pokles reputácie [[Červená armáda|Červenej armády]] ako aj [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v očiach celého sveta. Niektorí však podotýkajú, že mala ďalekosiahly vplyv na jej následnú reorganizáciu a mnohé zlepšenia ako aj odstránenie [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilova]] z jej vedenia. Mnohí nemeckí generáli ako aj sám Hitler preto pred napadnutím ZSSR v roku 1941 očakávali, že poraziť sovietsku armádu nebude problém.

==== Napadnutie Dánska a Nórska ====
{{Hlavný článok|Operácia Weserübung}}
[[Súbor:Weserübung-Süd Panzers.PNG|thumb|right|Nemecké tanky v Dánsku]]
V tej istej dobe sa ukázalo, že pre to, aby mohlo Nemecko ďalej úspešne viesť vojnu proti Spojencom, bude potrebovať čoraz väčšie množstvo [[železná ruda|železnej rudy]], ktorú však dovážala zo [[Švédsko|Švédska]] cez [[Nórsko|nórsky]] prístav [[Narvik]]. Británia i Francúzsko si uvedomovali túto nemeckú slabinu a začali čoraz viac ohrozovať nemecké záujmy v oblasti. Spojenci dúfali, že sa im podarí vytvoriť blokádu Nemecka, ktorá obmedzí jeho vojenskú výrobu. Jedným z dôkazov toho, že prestali dodržiavať neutralitu nórskych výsostných vôd, bol aj incident, pri ktorom Briti oslobodili zajatých britských námorníkov z nemeckej lode [[Altmark (tanker)|Altmark]]. Obidve strany začali urýchlene konať. [[8. apríl]]a začalo britské námorníctvo klásť míny na nemeckých zásobovacích trasách v nórskych vodách. To už však nič nezmenilo na fakte, že nasledujúceho dňa nemecké ozbrojené zložky obsadili prakticky bez boja [[Dánsko]] a začali sa vyloďovať v južnom [[Nórsko|Nórsku]].
[[Súbor:HMS Warspite, Norway 1940.jpg|thumb|left|Námorné boje neďaleko [[Narvik]]u, 13. apríl 1940]]
[[9. apríl]]a [[1940]] Nemci začali [[Operácia Weserübung|operáciu Weserübung]], čo bol krycí názov dlho pripravovaného obojživelného prepadu [[Dánsko|Dánska]] a [[Nórsko|Nórska]]. Operácia úspešne napredovala nielen kvôli dokonalej príprave a kamufláži, ale aj tajnej podpore nórskeho ministra obrany [[Vidkun Quisling|Quislinga]], ktorého nacisticky orientovaná strana už pred vojnou netajila sympatie k [[Adolf Hitler|Hitlerovi]]. Jeden z hlavných cieľov operácie, prístav [[Narvik]] sa síce podarilo Nemeckým výsadkovým oddielom dobyť, museli z neho však čoskoro ustúpiť pred vojskami západných spojencov, ktoré sa tu vylodili.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Hart  | meno = Basil  | titul = Dějiny druhé světové války  | vydanie = 1  | vydavateľ = Jota  | miesto = Brno  | rok = 2000  | počet strán = 776  | isbn = 80-7217-117-8  | strany = 75-78  | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt; Tieto spojenecké jednotky však neboli na nadchádzajúce boje dostatočne pripravené a nedisponovali relevantnou vzdušnou podporou a v konečnom dôsledku pád Nórska iba čiastočne oddialili, keď na určitý čas zastavili nemecký postup. V následných námorných bojoch Briti stratili jednu [[lietadlová loď|lietadlovú loď]] ([[HMS Glorious (77)|HMS Glorious]]), no aj Nemci utrpeli nemalé straty, keď prišli o niekoľko ťažkých bojových lodí, ktoré sa už nikdy nepodarilo nahradiť. Do [[jún]]a [[1940]] boli zvyšky spojeneckých vojsk z krajiny evakuované v dôsledku zhoršujúcej sa situácie na francúzsko-nemeckom fronte. Nemecko nakoniec získalo celé [[Nórsko]], čo bolo dôležité najmä pre nemecké loďstvo, jednak pre možnosť prepravovať dôležité suroviny zo [[Švédsko|Švédska]] a tiež pre zjednodušenie prístupu do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], kde začali nemecké hladinové lode spolu s ponorkami ohrozovať britské námorné spoje.

==== Útok na Benelux a Francúzsko ====
{{Hlavný článok|Bitka o Francúzsko}}
[[Súbor:German soldiers before Arc du Carrousel 1940.jpg|thumb|Nemeckí vojaci pri malom víťaznom oblúku v Paríži, leto 1940]]
[[10. máj]]a [[1940]] začali Nemci plán Žltá, čiže [[Bitka o Francúzsko|ofenzívu na západnom fronte]] proti Francúzsku a [[Benelux]]u. Už o päť dní kapitulovalo [[Holandsko]]. [[17. máj]]a obsadili aj [[Brusel]], ale belgická armáda pokračovala naďalej v ústupových bojoch po boku Francúzov. Útokom cez Belgicko Nemci obišli [[Maginotova línia|Maginotovu líniu]] a ich tankové jednotky rýchlo prenikali cez [[Ardeny (pohorie)|Ardeny]] do severozápadného Francúzska. Spojenci síce podnikli protiútok, ale bleskový nemecký postup ich plány zmaril. [[27. máj]]a sa začal britský expedičný zbor sťahovať [[Operácia Dynamo|späť do Británie]] z prístavu [[Dunkerque]]. Za týždeň sa podarilo evakuovať 350 000 britských a francúzskych vojakov. Ďalších 40 000 Nemci zajali v obkľúčenom meste. Nemecký úspech však mohol byť omnoho väčší, nebyť zaváhania, ktoré spôsobilo, že jednotky Wehrmachtu niekoľko dní takmer nečinne stáli okolo mesta .
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1982-089-18, Waffenstillstand von Compiègne, Unterhändler.jpg|thumb|left|Zástupcovia Francúzska a Nemecka podpisujú kapitulačnú zmluvu]]
Následne nemecké tankové jednotky rýchlo napredovali na [[Paríž]], ktorý padol [[14. jún]]a a Francúzsko tak [[22. jún]]a [[1940]] po mesiaci bojov kapitulovalo. Nemci si ponechali kontrolu nad severnou časťou krajiny, celým pobrežím [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], až po hranice so [[Španielsko]]m a začali sa pripravovať na [[Operácia Seelöwe|útok na Britániu]], ktorého predohrou sa mala stať [[bitka o Britániu]].

Obsadenie Francúzska, najväčšej Spojeneckej mocnosti na Európskom kontinente bola pre protihitlerovskú koalíciu ťažká rana. Pre Nemcov, ktorí týmto revanšovali svoju porážku v prvej svetovej vojne, to bolo naopak veľké víťazstvo. Prestíž nemeckej armády výrazne stúpla, rovnako ako mocenské chúťky Hitlera, ktorý bol po porážke Francúzska presvedčený, že Wehrmacht už nemá na kontinente súpera.

==== Bitka o Britániu ====
{{Hlavný článok|Bitka o Britániu}}
[[Súbor:Piloci 303.jpg|thumb|right|Letci poľskej 303. perute]]

Spojené kráľovstvo bolo v Európe posledným ostrovom demokracie vzdorujúcim nacizmu. Na jeho územie sa uchýlili exilové vlády z [[Poľsko|Poľska]], [[Nórsko|Nórska]], [[Holandsko|Holandska]], [[Belgicko|Belgicka]], [[Luxembursko|Luxemburska]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] ako aj [[Forces françaises libres|Slobodné francúzske sily]] na čele s [[Charles de Gaulle|de Gaullom]]. Tieto vlády udržiavali styk s členmi domáceho odboja a poskytovali tak spojencom cenné spravodajské informácie.

Po víťazstve nad Francúzskom ovládal Adolf Hitler v lete 1940 priamo alebo prostredníctvom spojencov takmer celú Európu. Jeho jediným zostávajúcim nepriateľom zostávalo osamotené [[Spojené kráľovstvo]], ktorého nový ministerský predseda, [[Winston Churchill]], sľuboval Britom vo svojich burcujúcich prejavoch len „krv, pot a slzy.“ Ale britská armáda sa po katastrofe vo Francúzsku nachádzala v troskách. Jedinou prekážkou, ktorá bránila Hitlerovým armádam v podrobenie [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]] a ktorá mohla zmariť chystanú inváziu ([[operácia Seelöwe]]), bolo stále silné britské námorníctvo a letectvo (''[[Royal Air Force]]'') na čele s leteckým maršalom [[Hugh Dowding|Hughom Dowdingom]]. Zlomiť silu RAF sa v nadchádzajúcej bitke pokúsila nemecká [[Luftwaffe]], ktorej veliteľom bol [[Hermann Göring]]. Nemci tiež dúfali, že Britániu izolujú a vyhladujú s pomocou svojich ponoriek, operujúcich z Francúzska a Nórska.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-344-0741-30, Frankreich, notgelandete Me 109.jpg|thumb|left|Zostrelený nemecký [[Messerschmitt Bf 109]], 1940]]
[[Súbor:Churchill CCathedral H 14250.jpg|thumb|right|Churchill pri prehliadke zbombardovaného mesta [[Coventry]]]]
Samotná letecká bitka začala krátko po dobytí Francúzska. V prvej fáze sa Luftwaffe sústredila na britské konvoje, ktoré počas tzv. bitky o kanál (''Kanalkampf'') vytlačila z Lamanšského prielivu. Hlavný útok začal [[13. august]]a, v tzv. „deň orla“ (''Adlertag''). Nemci najprv čiastočne zneutralizovali britský [[radar]]ový systém a zaútočili proti prístavom, vojenským a leteckým zariadeniam na pobreží. V priebehu tejto fázy boja utrpeli obe strany najvyššie straty za celú bitku. Neskôr sa Luftwaffe zamerala proti letiskám RAF vo vnútrozemí a leteckým továrňam. V záverečnej etape boja, na začiatku septembra, podnikli Nemci denné útoky na [[Londýn]] a iné veľké britské mestá, ako bolo, napr. [[Coventry]], s cieľom zlomiť morálku ich obyvateľov. Konečne [[15. september|15. septembra]] Briti presvedčivo odrazili rozsiahly nemecký útok, načo Hitler nariadil odložiť vylodenie na neurčito. Luftwaffe aj naďalej pokračovala v bombardovaní miest (''[[Blitz]]''). Kvôli veľkému množstvu zničených lietadiel sa však od októbra obmedzovala len na nočné útoky, ktoré si aj napriek tomu do jari nasledujúceho roka vyžiadali vyše 40 000 životov. V bitke o Britániu usilovali Nemci o zničenie nepriateľských [[stíhacie lietadlo|stíhačiek]], ale podcenili význam radaru pre obranu Britov. Navyše britský priemysel dokázal vždy plne nahrádzať straty vlastných strojov. Značný podiel na tomto víťazstve „nemnohých“ patril okrem britských pilotov tiež [[Poľsko|Poliakom]], [[Kanada|Kanaďanom]], [[Nový Zéland|Novozélanďanom]], [[Česko-Slovensko|Čechom a Slovákom]], [[Belgicko|Belgičanom]] a zástupcom mnohých iných národov.

[[Adolf Hitler|Hitler]] sa následne začal zaoberať plánom na útok proti [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ktorého považoval za svojho najväčšieho ideologického nepriateľa.

==== Albánsko a Grécko ====
[[28. október|28. októbra]] talianske vojská zaútočili z [[Albánsko|Albánska]] na [[Grécko]]. Gréci však ich postup zastavili a postupne, za britskej pomoci, prešli do protiútoku. Do marca nasledujúceho roku od Talianov oslobodili polovicu územia Albánska.

==== Akcie Sovietskeho zväzu ====
[[Súbor:Katyn massacre 1.jpg|thumb|right|Odkrytý masový hrob v Katyni, 1943]]
Priebeh nemeckého ťaženia v Škandinávii a v západnej Európe ako aj jeho rýchlosť veľmi zaskočili Stalina, ktorý sa pravdepodobne spoliehal na to, že západoeurópske krajiny budú medzi sebou zápasiť dlhšie. Sovietske vojská preto v [[jún]]i [[1940]] bleskovo [[anexia|anektovali]] [[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] aj [[Estónsko]]. Taktiež prinútili [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]], k tomu aby prenechalo Sovietskemu zväzu Besarábiu. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vraždilo v zajateckých táboroch v [[Katynský masaker|Katyni]], Kozeľsku a Starobieľsku zajatých poľských dôstojníkov, ktorí boli pre [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] potenciálnou hrozbou a nechceli sa pripojiť k poľským komunistom.

==== Boje v južnej Ázii ====
[[22. september|22. septembra]] 1940 japonské vojská vpadli do [[Francúzska Indočína|Francúzskej Indočíny]]. Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Austrália a Holandská exilová vláda na to zareagovali až v roku 1941, zavedením embarga na export surovín do Japonska. Západné mocnosti rovnako poskytovali vojenskú a materiálnu podporu čínskym vojskám.

==== Boje v severnej a východnej Afrike ====
{{Hlavný článok|Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny}}
[[Súbor:Matilda Compass.jpg|thumb|right|Britský tank [[Matilda (tank)|Matilda]] počas operácie Compass]]
Potom, čo [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Taliansko]] vyhlásilo vojnu západným Spojencom 10. júna 1940, začali na územie [[Líbya|Líbye]] podnikať britské jednotky náhle prepady menšími silami. Po francúzskej kapitulácii 25. júna začali Taliani posilňovať svoje vojská v Afrike a pripravovať sa na rozsiahlejšiu ofenzívu. V tej istej dobe sa stupňovali pohraničné incidenty v [[Eritrea|Eritrei]] a [[Sudán]]e. 3. augusta nakoniec Taliani vpadli do [[Britské Somálsko|Britského Somálska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Southern Theatre: War Without Water
  | url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,764398-1,00.html
  | dátum vydania = 19.8.1940
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 4.1.2010
  | vydavateľ = time.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Po francúzskej kapitulácii rokovali Briti s Francúzmi v Severnej Afrike o budúcnosti ich flotily, ktorú sa snažili získať na svoju stranu, keďže v prípade, že by padla do rúk Nemcom mohla byť ich významnou posilou. Vzhľadom na to, že rokovania k ničomu neviedli Briti flotilu kotviacu v prístave [[Mes-el-Kabir]] blízko [[Oran]]u 3. júla napadli bojovým krížnikom [[HMS Hood (51)|HMS Hood]], bojovými loďami [[HMS Valiant]] a [[HMS Resolution]], a lietadlovou loďou [[HMS Ark Royal]] aj s eskortou. Poškodili pri tom bojové lode Provence a Dunkerque a jeden torpédoborec. Neskôr 6. júla Briti, ktorí si neboli istí poškodením francúzskych lodí, podnikli nálet torpédovými bombardérmi a loď Dunkerque potopili. Zahynulo viac než 1200 francúzskych námorníkov. Tento akt síce zhoršil vzťahy medzi [[Francúzsky štát|Vichystickým Francúzskom]] a Britmi, ale mal veľký propagandistický význam.&lt;ref name=&quot;Hist-atl-Stredomorie&quot;&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Swanston  | meno = Alexander  | priezvisko2 = Swanston  | meno2 = Malcolm  | titul = Historický atlas II. světové války   | vydanie = 1  | vydavateľ = Columbus   | miesto = Praha  | rok = 2008  | počet strán = 400   | strany = 118-119  | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt;

[[9. september|9. septembra]] talianske vojská pod vedením maršala [[Rodolfo Graziani|Rodolfa Grazianiho]] vpadli z [[Kyrenejka|Kyrenejky]] do Britmi spravovaného [[Egypt]]a. Po počiatočnom postupe sa však kvôli problémom so zásobovaním zastavili. 16. septembra Taliani začali budovať obranné postavenia v okolí [[Sidi Barrani]]. 9. decembra spustili Briti útočnú operáciu s kódovým označením [[operácia Compass|Compass]]. Briti s pomocou vojsk [[Spoločenstvo národov|Commonwealthu]] porazili talianske vojská, zajali 130 000 nepriateľských vojakov za cenu 2 000 vlastných padlých. Zvyšok talianskych vojsk sa stiahol k [[El Agheila|El Agheile]] 9. februára 1941.

Briti v noci z 11. na 12. novembra napadli kotviacu Taliansku flotilu v prístave [[Tarento]] a potopili torpédovými bombardérmi [[Fairey Swordfish]] z lietadlovej lode [[HMS Illustrious]] viacero lodí, vrátane bojovej lode Littorio a Conte di Cavour. Útok Talianov vystrašil a tí svoje lode stiahli do bezpečnejších prístavov, pričom výrazne obmedzili svoju aktivitu v Stredozemnom mori.&lt;ref name=&quot;Hist-atl-Stredomorie&quot;/&gt;

=== 1941 ===
==== Boje na juhu Európy ====
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-1005, Belgrad, Zerstörungen.jpg|náhľad|Následky bombardovania Belehradu]]
Pred útokom na [[Sovietsky zväz]] si nemecké velenie zaistilo južnú Európu. Angažovanie v tejto oblasti spôsobil jednak prevrat v Juhoslávii a tiež neúspechy Talianska, ktoré od októbra [[1940]] viedlo boje proti [[Grécko|Grécku]]. V Juhoslávii vyvolalo vlnu nevôle pripojenie krajiny k [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]. [[27. marec|27. marca]] [[1941]] sa mladý kráľ [[Peter II. (Juhoslávia)|Peter II.]] ujal po prevrate moci, zrušil spojenectvo s Nemeckom a uzavrel zmluvu o priateľstve so Sovietskym zväzom, ale nehodlal narušiť doterajší mier medzi oboma krajinami. [[6. apríl]]a [[1941]] prepadlo Nemecko spolu s bulharskými vojskami Juhosláviu aj Grécko, ktorému pomáhali britské vojská. Do [[Srbsko|Srbska]] sa zo severu, východu i západu hrnuli nemecké jednotky. Celej tejto akcii predchádzal nečakaný nálet na [[Belehrad]]. Nemci útočiaci z Bulharska sa spojili s Talianmi, ktorí zaútočili z Albánska a zahatali tak Juhoslávcom možnosť spojiť sa s Grékmi. Za 12 dní bola nepripravená juhoslovanská armáda porazená. Belehrad, hlavné mesto krajiny, padol [[13. apríl]]a [[1941]]. Nemci zriadili nový bábkový Chorvátsky štát na jeho čele mal stáť emigrant [[Ante Pavelić]] a taliansky princ. Taliansko si zatiaľ privlastnilo väčšinu [[Dalmácia|dalmátskeho]] pobrežia a [[Čierna Hora|Čiernej Hory]].

[[7. apríl]]a [[1941]] nemecké jednotky prerazili aj do Grécka, ktoré sa ani napriek pomoci Británie neubránilo. Už [[27. apríl]]a obsadili [[Atény]]. Porazené britské a grécke jednotky sa z Balkánu stiahli na [[Kréta|Krétu]], ale i odtiaľ ich Nemci odvážnym leteckým výsadkom [[20. máj]]a, za veľkých strát vyhnali do severnej Afriky. Boje na Kréte skončili [[1. jún]]a.

==== Boje v severnej Afrike ====
[[Súbor:AustraliansAtTobruk.jpg|náhľad|vľavo|Austrálska pechota pri obrane Tobruku]]
Po ústupe Talianov, ktorých jednotky úspešná britská ofenzíva celkom rozvrátila, [[Adolf Hitler|Hitler]], aby zabránil porážke Talianov, nariadil uskutočniť [[operácia Sonnenblume|operáciu Sonnenblume]], pri ktorej sa vylodil [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]] v [[Líbya|Líbyi]]. Nemecké jednotky, skladajúce sa len z niekoľkých [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] čoskoro prevzali hlavnú rolu v boji proti Britom v Afrike. [[24. marec|24. marca]] [[Erwin Rommel|Rommelove]] jednotky obsadili späť [[El Agheila|El Agheilu]] a pokračovali v prenasledovaní britských vojsk. Už [[25. apríl]]a nemecké a talianske vojská dosiahli územie [[Egypt]]a, zanechajúc v svojom tyle obkľúčený [[Tobruk]]. Keďže bola severná Afrika v tej dobe pre Britov jediným bojiskom, na ktorom sa mohli v pozemnom boji stretnúť s Nemcami, dávalo britské velenie tomuto stretu veľkú vážnosť. Zatiaľ čo pre Britov nepredstavovalo (aspoň vďaka kolóniám) zásobovanie svojich vojsk v oblasti závažný problém, Afrikakorps sa naopak musel spoliehať na zásobovanie cez [[Stredozemné more]]. Tieto dodávky sa často stávali terčom útokov britského letectva a námorníctva. Prítomnosť britských jednotiek na [[Gibraltár]]e a na [[Malta|Malte]] tak robila zásobovanie veľmi komplikované. Do konca roku [[1941]] utrpeli nacistické vojská také straty, že boli nútené pod prudkými údermi Britov ustúpiť späť k El Agheile. Rommel stratil 38 000 vojakov a asi 300 tankov. V tej istej dobe vrcholili boje nemeckého a talianskeho letectva o nadvládu nad vzdušným priestorom [[Malta|Malty]], ktoré viazali početné sily [[Royal Air Force|RAF]] a Kráľovského námorníctva. To umožnilo Rommelovi obnoviť zásobovanie v plnej miere, v dôsledku toho bol schopný nahradiť ťažké straty a opäť prejsť do protiútoku, proti Britom, ktorých zásobovacie cesty sa neúmerne roztiahli.

==== Boje v Atlantiku ====
[[Súbor:Torpedoed merchant ship.jpg|náhľad|vpravo|Ponorkou potopená obchodná loď]]
[[9. máj]]a anglický [[torpédoborec]] [[HMS Bulldog (H91)|HMS Bulldog]] zajal nemeckú [[ponorka|ponorku]] [[U-110]] aj s prísne utajovaným šifrovacím zariadením [[Enigma (šifrovací stroj)|Enigma]] a platnými kódmi. Získanie tohto zariadenia aj so šifrovacími tabuľkami bol posledný krok k prelomeniu nemeckých šifier. Tento úspech sa podpísal nielen pod ďalší priebeh bojov v Atlantiku, ale mal ďalekosiahly dopad na celkové dianie na viacerých frontoch. Nemecké ponorky napriek tomu ešte dlho spôsobovali spojencom nemalé straty.

[[18. máj]]a nemecká bojová loď [[Bismarck (bojová loď)|Bismarck]] a ťažký krížnik [[Prinz Eugen (ťažký krížnik)|Prinz Eugen]] opustili svoj domovský prístav, aby sa zúčastnili na námorných bojoch s britskými konvojmi v Atlantiku. Pri bitke v [[Dánsky prieliv|Dánskom prielive]] [[24. máj]]a boli Bismarck a Prinz Eugen napadnuté britským bojovým krížnikom [[HMS Hood (51)|HMS Hood]] a bojovou loďou [[HMS Prince of Wales (53)|HMS Prince of Wales]]. V krátkom boji kráľovské námorníctvo stratilo bojový krížnik HMS Hood, ktorý po zásahu do skladu munície explodoval (starší krížnik HMS Hood mal nedostatočné pancierovanie paluby, kvôli čomu mal neskôr prejsť rekonštrukciou). Z 1420 člennej posádky Hoodu sa zachránili iba 3 námorníci. HMS Prince of Wales sa po niekoľkých zásahoch z boja stiahla. ''Prince of Wales'' bol na rozdiel od HMS Hood novou loďou a trpel rôznymi poruchami, ktoré počas plavby opravovali civilní technici. Nemcom sa v zlom počasí podaril klamný manéver, pri ktorom sa odpútal krížnik ''Prinz Eugen'' a britské lode ''Bismarcka'', ktorý zmenil smer k francúzskemu prístavu [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] stratili. Na ''Bismarcka'', ktorý bol nútený pre poškodenie palivových nádrží znížiť rýchlosť, sa v severnom Atlantiku čoskoro začal lov.

Jeho definitívnu skazu pripravil nálet torpédových dvojplošníkov [[Fairey Swordfish]] z [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[HMS Ark Royal (91)|HMS Ark Royal]], ktorý síce neznamenal jeho bezprostredné potopenie, ale spriečenie kormidla. K poškodenému Bismarcku sa nakoniec priblížilo niekoľko lodí Kráľovského námorníctva, ktoré ho ráno [[27. máj]]a v delostreleckom súboji poškodili natoľko, že ho posádka sama potopila. Z jeho 2200 člennej posádky sa zachránilo 115 mužov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = MacDonald   | meno = John  | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny  | vydavateľ = 1  | miesto = Bratislava  | rok = 1995  | počet strán =192   | isbn = 80-7145-185-1  | strany = 32-45}}&lt;/ref&gt;

Aktivita Nemecka v Atlantickom oceáne sa po potopení ''Bismarcka'' okrem nasadenia ponoriek prakticky skončila.

==== Napadnutie ZSSR ====
[[Súbor:German troops in Russia, 1941 - NARA - 540155.tif|náhľad|vpravo|Nemecká pechota vyráža do útoku na východnom fronte.]]
{{Hlavný článok|operácia Barbarossa|Východný front (druhá svetová vojna)}}
[[22. jún]]a [[1941]] porušilo Nemecko [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]] a s vojenskou pomocou svojich spojencov zaútočilo na ZSSR na takmer {{km|4500|m}} dlhom východnom fronte siahajúcom spoza severného polárneho kruhu na polostrove [[Kola (polostrov)|Kola]], cez [[Karélia|Karéliu]], [[Baltské more]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]]. Nemecko-sovietsky konflikt je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu obyčajne označovaný ako [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľká vlastenecká vojna]]. Nemci využili moment prekvapenia a bleskovými útokmi rýchlo postupovali troma hlavnými smermi na [[Moskva|Moskvu]], [[Petrohrad|Leningrad]] a [[Kyjev]], resp. k čiare [[Archangeľsk]], rieka [[Volga]], [[Astrachán]], ktorá bola ich pôvodným cieľom. Nemecké velenie sa spoliehalo na to, že sovietsky systém nevydrží sústredený útok. V skutočnosti však bola táto vojna prvou historickou udalosťou v dejinách Sovietskeho zväzu, ktorá k sebe obyvateľstvo a vládu priblížila.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Pipes   | meno = Richard   | titul = Komunizmus  | vydanie = 1  | vydavateľ = Slovart  | miesto = Bratislava  | rok = 2007  | počet strán = 168  | edícia = Fakty minulosti | isbn = 9788080852696 | strany = 71 }}&lt;/ref&gt;

Jednou z prvých veľkých obkľučovacích operácií bola likvidácia sovietskych vojsk pri [[Białystok]]u v Minskej oblasti dnešného Bieloruska. V pasci, z ktorej nebolo úniku, uviazlo 11 sovietskych divízií. Nemci obsadili [[Minsk]] [[28. jún]]a. K Leningradu postupovala po kvalitnej cestnej sieti pobaltských republík nemecká armádna skupina Sever, a z Fínska to boli fínsko-nemecké vojská, ktoré viedli boje za polárnym kruhom. Mesto sa dostalo do obkľúčenia začiatkom septembra. Nie však úplného, pretože v zásobovaní bolo možné s určitými ťažkosťami pokračovať cez [[Ladožské jazero]]. Počas nasledujúcich [[blokáda Leningradu|900 dní blokády]] zomrelo na následky [[hlad]]u, zimy a bombardovania najmenej 800 000 ľudí, ale mesto sa nevzdalo a viazalo veľké množstvo nemeckých vojsk. Vo [[február]]i [[1942]], keď nedostatok potravín vrcholil, zomieralo v meste od hladu a vyčerpania denne až 3000 ľudí. Obliehanie Leningradu bolo najväčšie a najdlhšie obliehanie mesta v novodobej vojenskej histórii. Na strednom úseku frontu sa sovietske jednotky, pozostávajúce zo 16 bojmi vyčerpaných divízií, pokúšali zastaviť Nemcov na rieke [[Berezina]] východne od [[Minsk]]a. V bojoch pri Borisove, nasadili vo veľkom množstve svoje nové [[tank]]y [[T-34]] a [[KV-1]] a na čas tým spomalili nemecký postup.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Werth  | meno = Alexander  | titul = Od paktu po Stalingrad  | vydanie = 1  | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry  | miesto = Bratislava  | rok = 1968  | počet strán = 601  | strany = 179
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1994-092-18A, Sowjetunion, Festnahme von Juden.jpg|náhľad|vľavo|Nacisti čoskoro po vpáde do ZSSR zatýkali Židov. Na fotke sú zatknutí Židovskí muži, ktorých vedú na popravu.]]
V septembri sa podarilo Nemcom zo severu a juhu [[Bitka o Kyjev (1941)|obkľúčiť Kyjev]]. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] namiesto toho aby uchránil svoje vojská pred likvidáciou ústupom, prikázal nezmyselne brániť mesto, okolo ktorého sa pomaly uzatvárala slučka obkľúčenia. Nemecké jednotky tu prelomili sovietsku obranu a z východu postupne obkľučovali jednotlivé ohniská odporu. Mesto dobyli [[19. september|19. septembra]] po dvoch mesiacoch rozhorčených bojov, zajali pri tom asi pol milióna demoralizovaných sovietskych vojakov, ktorých nasadil ich najvyšší veliteľ do predom prehratej bitky. V boji padol i veliteľ úseku generál [[Michail Petrovič Kirponos|M. Kirponos]]. V [[júl]]i a [[august]]e prebiehala aj [[bitka o Smolensk (1941)|bitka o Smolensk]] a cesty smerujúce k [[Moskva|Moskve]]. Sovieti na asi dva mesiace spomalili a zastavili nemecký postup za [[Smolensk]]om, ale po tom, čo nemecké tankové armády zlikvidovali zoskupenia Červenej armády pri [[Kyjev]]e a nasmerovali svoj útok na Smolensk, nemohli obrancovia viac vzdorovať. Aj tu boli zajaté desaťtisíce sovietskych vojakov podobne ako pri [[Briansk]]u a [[Viazma|Viazme]]. Celkovo prišla Červená armáda do tej doby o najmenej 2 milióny mužov. Nacistická tlač dokonca vydala vyhlásenia o tom, že ''Sovietsky zväz je už porazený a vojna rozhodnutá''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Dragúň
  | meno = S
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ustúpiť nie je kam, za nami je Moskva!
  | url = http://www.historickarevue.com/?id=archiv_2009_02-03_2
  | dátum vydania = 2.3.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 6.7.2010
  | vydavateľ = historickarevue.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Nemcom sa napokon vo vrcholiacej jeseni a na začiatku zimy podarilo prebojovať k predmestiam sovietskeho hlavného mesta, no obsadiť ho sa im nepodarilo. Nacistické Nemecko čelilo tiež viacerým problémom a jeho postup postupne ustrnul. Prvým náznakom únavy bolo, keď sa [[29. november|29. novembra]] podarilo sovietskym vojskám vytlačiť jednotky skupiny armád Juh z [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]] a zažehnať tak na čas nebezpečenstvo hroziace Povolžiu a Prikaukazsku. Za cenu veľkých obetí sa prudkými protiútokmi podarilo zastaviť i nemecký [[Bitka o Moskvu|útok na Moskvu]]. Sovietsku protiofenzívu podporili aj odpočinuté vojská stiahnuté z Ďalekého východu, po ubezpečení Stalina, že [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] sa do vojny proti [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nebude angažovať. Jednotky Červenej armády zaútočili na nemecké krídla a [[8. december|8. decembra]] [[1941]] bol nemecký [[Wehrmacht]] po prvýkrát, počas druhej svetovej vojny, nútený sa brániť a ustupovať na tak rozsiahlom úseku frontu. Nemecko do konca roka [[1941]] prišlo na východnom fronte o takmer milión vojakov.

[[14. august]]a [[1941]] uzavreli [[Spojené štáty]] a [[Spojené kráľovstvo]] takzvanú [[Atlantická charta|Atlantickú chartu]]. [[24. september|24. septembra]] [[1941]] sa k nej pripojil aj [[Sovietsky zväz]] a vznikla koaličná Veľká trojka ([[Spojené kráľovstvo]], [[Spojené štáty]], [[Sovietsky zväz]]), ktorá sa ešte upevnila po vstupe Spojených štátov do vojny začiatkom decembra 1941.

==== Napadnutie Spojených štátov ====
{{Hlavný článok|Útok na Pearl Harbor|Vojna v Pacifiku}}
[[Súbor:USS West Virginia;014824.jpg|thumb|Záchrana živých z lode [[USS West Virginia (BB-48)|USS West Virginia]]]]
[[7. december|7. decembra]] [[1941]] – Japonské cisárske námorné letectvo napadlo námornú základňu USA [[Pearl Harbor]] na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]]. Počas 1,5 hodinového náletu zahynulo asi 2&amp;nbsp;400 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Conn, Stetson
  | spoluautori = Fairchild, Byron; Engelman, Rose C
  | titul = &quot;7 — The Attack on Pearl Harbor&quot;, Guarding the United States and Its Outposts
  | url = http://www.history.army.mil/books/wwii/guard-us/ch7.htm
  | dátum vydania = 2000
  | dátum aktualizácie = 30.5.2002
  | dátum prístupu = 6.7.2010
  | vydavateľ = history.army.mil
  | miesto = Washington D.C.
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Boli potopené bojové lode [[USS Arizona (BB-39)|USS Arizona]], [[USS California (BB-44)|USS California]] a [[USS West Virginia (BB-48)|USS West Virginia]]. Nálet ťažko poškodil [[USS Oklahoma (BB-37)|USS Oklahomu]] a [[USS Nevada (BB-36)|USS Nevadu]], ľahšie poškodil [[USS Pennsylvania (BB-38)|USS Pennsylvaniu]], [[USS Tennessee (BB-43)|USS Tennessee]] a [[USS Maryland (BB-46)|USS Maryland]]. Bolo taktiež zničených 188 amerických lietadiel. Samotní Japonci stratili pri nálete iba 12 lietadiel a dve ľahké ponorky. Našťastie pre Američanov sa v prístave nenachádzali [[lietadlová loď|lietadlové lode]] [[USS Saratoga (CV-3)|USS Saratoga]], [[USS Lexington (CV-2)|USS Lexington]] a [[USS Enterprise (CV-6)|USS Enterprise]], ktoré sa zúčastnili vojenského cvičenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Hubáček  | meno = Miloš  | titul = Pacifik v plamenech  | vydanie = 2  | vydavateľ = Panorama  | miesto = Praha  | rok = 1990  | počet strán = 504  | edícia = Stopy, fakta, svědectví  | isbn = 80-7038-049-7  | strany = 167  | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt; Americké straty však celkovo neboli nenahraditeľné, ich priemysel čoskoro začal v úplnom bezpečí pred nepriateľskými bombardérmi chrliť obrovské množstvo zbraní, ktorými dokonca zásoboval aj svojich spojencov.

[[8. december|8. decembra]] [[1941]] vyhlásili [[Spojené štáty]] Japonsku vojnu. Už o niekoľko dní [[11. december|11. decembra]] 1941 sa Nemecko a jeho európski spojenci ponáhľali a vyhlásili vojnu Spojeným štátom. Pričom je fakt, že USA by mali inak na vnútropolitickej scéne problém vyhlásiť vojnu Nemecku a Hitler tak uľahčil budúcim americkým spojencom v Európe situáciu.

V Tichomorí ešte v decembri 1941 padol do japonských rúk [[Hongkong]], bojovalo sa na [[Filipíny|Filipínskych ostrovoch]] a v [[Malajzia|Malajzii]].

=== 1942 ===
Začala sa formovať široká [[Spojenci (druhá svetová vojna)|protihitlerovská koalícia]]. Predstavitelia 26 štátov podpísali [[1. január]]a [[1942]] vo [[Washington D.C.|Washingtone]] deklaráciu o spoločnom boji proti agresorom a zaviazali sa, že na tento cieľ použijú všetky svoje zdroje. Súčasne sa dohodli, že neuzavrú separátny mier a budú spolupracovať vo vojne až do konca. Definitívne sa tak vytvorili dve koalície krajín, ktoré dohromady zahrnovali 70 štátov celého sveta.

==== Východný front ====
[[Súbor:Bundesarchiv N 1603 Bild-117, Russland, Sewastopol, zerstörte Festung Maxim Gorki.jpg|thumb|right|Jedna zo zničených delových veží sovietskej pobrežnej batérie v Sevastopole, Nemcami označovaná ako Maxim Gorkij]]
Rok [[1942]] sa začal pre sily Osi veľmi dobre. Nemecké vojská toho roku dosiahli svoje najväčšie úspechy. Na jar najprv [[Rževsko-viazemská operácia|stabilizovali]] strednú časť svojho frontu v oblasti medzi [[Ržev]]om a [[Viazma|Viazmou]]. Odrazili aj útoky v oblasti [[Volchov (rieka)|Volchova]], kde prebiehali rozhorčené boje vo veľmi ťažkých podmienkach, a potom začali s rozsiahlymi ofenzívnymi akciami na juhu [[Sovietsky zväz|ZSSR]], kde zastavili sovietsku [[Druhá bitka o Charkov|ofenzívu pri Charkove]]. Pokračovali aj boje o [[Krym]], na ktorom vzdorovala sovietska námorná základňa [[Sevastopoľ]]. Do začiatku leta Nemci odrazili sovietske [[Kerčsko-feodosijská operácia|protiútoky na Kerči]] a následne po ťažkých bojoch 4. júna 1942 [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|obsadili aj Sevastopoľ]].

===== Bitka o Stalingrad =====
{{Hlavný článok|Bitka o Stalingrad}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-083-3371-11, Stalingrad, Infanterie mit Flammenwerfer.jpg|thumb|left|Nemecká pechota pri pouličných bojoch s plameňometom, pri bojoch na predmestí Stalingradu]]
Po uvoľnení svojich síl vojská Osi napredovali a prekročili rieku [[Don]], obsadili [[Rostov nad Donom|Rostov-na-Donu]] a tam sa ich sily rozdelili. Časť vojsk ([[Skupina armád B]]) na čele s [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armádou]] postupovala východným smerom na [[Volgograd|Stalingrad]] a [[Astrachán|Astrachaň]], časť ([[Skupina armád A]]) sa vydala na juh cez rovinatú step ku [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]]. Porážkami pri [[Charkov]]e oslabená [[Červená armáda]], ktorá v tej dobe navyše čelila nedostatku ťažkých zbraní, v dôsledku evakuácie jej zbrojného priemyslu na východ bola nútená ustupovať. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] vydal v tejto kritickej situácii [[rozkaz č. 227]], známy ako: „''Ani krok späť!''“ O mesto [[Stalingrad]] sa v nasledujúcom období rozpútali tvrdé pouličné boje, jedny z najurputnejších bojov celej vojny. Nemecké sily bojujúce o mesto utrpeli ťažké straty, ktoré nacistické velenie pre nedostatok záloh nedokázalo nahradiť. Narastali aj problémy so zásobovaním. V dôsledku nedostatku vlastných síl bolo nemecké velenie nútené po oboch stranách svojej hlavnej útočnej sily&amp;nbsp;–&amp;nbsp;nemeckej 6. armády, nasadiť slabšie rumunské, maďarské a talianske armády. Zatiaľ čo sa nemecké velenie sústredilo na boje v meste, sovieti nepozorovane zozbierali dostatok techniky, materiálu ako aj ľudských rezerv a prešli v druhej polovici novembra 1942 na oslabených krídlach nepriateľských vojsk [[Bitka o Stalingrad|bojujúcich v Stalingrade]] do [[protiútok]]u (tzv. [[operácia Uran]]). Časti nemeckej 4. tankovej a celá 6. poľná armáda sa dostali v priebehu 4 dní do [[obkľúčenie|obkľúčenia]]. Po [[Hermann Göring|Göringovom]] uistení, že letectvo zvládne zásobovať oslabenú armádu, [[Adolf Hitler|Hitler]] nariadil držať vybojované pozície za každú cenu. Pokusy maršala [[Erich von Manstein|Mansteina]] prísť im počas Vianoc na pomoc z juhu (tzv. [[operácia Wintergewitter]]), boli za ťažkých strát na oboch stranách odrazené. Tým sa vytvorili predpoklady na zničenie asi dvadsiatich nemeckých divízií uväznených v stalingradskom kotli.

==== Tichomorie ====
[[Súbor:USS Lexington brennt.jpg|náhľad|Horiaca lietadlová loď USS Lexington stratená pri bitke v Koralovom mori]]
V [[Bitka o Singapur|bitke o Singapur]] a následnej kapitulácii britských vojakov [[15. február]]a [[1942]] padol do japonských rúk britský prístav [[Singapur]]. Bolo zajatých 130 000 vojakov Britského spoločenstva, Japonci ich pri tom napadli s o polovicu menej mužmi. Jednalo sa o jednu z najväčších a najpotupnejších porážok Spojeného kráľovstva v dejinách.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Churchill | meno = Winston | autor = | odkaz na autora = | titul = The Second World War | vydanie = | vydavateľ = Pimlico | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 1033 | url = | isbn = 978-0-7126-6702-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Japonci prenikali do [[Mjanmarsko|Barmy]], ktorej hlavné mesto [[Rangún]] bolo obsadené [[9. marec|9. marca]] [[1942]]. Kapitulovala [[Jáva]], vláda Holandskej Indie odišla do [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Japonské výsadkové jednotky dorazili na [[Nová Guinea|Novú Guineu]] a ich letectvo začalo ohrozovať pevninu [[Austrália (štát)|Austrálie]].

Dňa [[18. apríl]]a [[1942]] skupina 16 amerických strojov [[North American B-25 Mitchell|B-25 Mitchell]] vzlietla z lietadlovej lode [[USS Hornet (CV-8)|USS Hornet]] a pod vedením plukovníka [[James Doolittle|Jamesa Doolittla]], nízkym letom preletela nad japonskú pevninu a zhodila bomby na [[Tokio]], [[Nagoja|Nagoju]], [[Kóbe]], [[Jokohama|Jokohamu]] a [[Jokosuka|Jokosuku]]. Jednalo sa o symbolický nálet, ktorý nespôsobili žiadne veľké škody. Japoncom ale ukázali odhodlanie bojovať, ako aj fakt, že Japonci sú doma zraniteľní. Napriek nepatrnému účinku mala operácia závažný strategický dôsledok. Japonci stiahli nezanedbateľnú časť svojich vzdušných síl na obranu Japonska, kde boli držané až do konca vojny. V [[máj]]i sa medzi japonským a americkým námorníctvom odohrala [[bitka v Koralovom mori]], v ktorej síce USA stratili [[lietadlová loď|lietadlovú loď]] [[USS Lexington]], ale podarilo sa im odvrátiť vylodenie v [[Port Moresby]] a potopiť ľahkú lietadlovú loď [[Šóhó]].

===== Bitka o Midway a Guadalcanal =====
{{Hlavný článok|Bitka o Midway}}
[[Súbor:VT-6TBDs.jpg|náhľad|vľavo|Torpédové bombardéry na palube lietadlovej lode USS Enterprise sa pripravujú na štart počas bojov o Midway]]
Zatiaľ čo nálet na Tokio v [[apríl]]i [[1942]] mal skôr psychologický účinok, skutočným obratom vojny v Tichomorí sa stala [[bitka o Midway]], ktorá sa uskutočnila medzi 4. a [[7. jún]]om [[1942]]. Japonsko stratilo 4 [[lietadlová loď|lietadlové lode]] a množstvo letcov, ktorých skúsenosti bolo ťažké nahradiť. Navyše počiatočná technická prevaha Japonska sa začala stávať minulosťou. V [[júl]]i utrpeli Japonci svoju prvú pozemnú porážku na [[Port Moresby]] od austrálskych vojsk v zátoke Miline. Japonský odpor na [[Nová Guinea|Novej Guinei]] však pokračoval ešte dlho.

[[7. august]]a sa americká námorná pechota vylodila na ostrove [[Guadalcanal]]. Tento ostrov východne od [[Nová Guinea|Novej Guinei]] v reťazci [[Šalamúnove ostrovy|Šalamúnových ostrovov]] sa stal zaujímavým po tom, čo americká rozviedka zistila výstavbu japonského letiska. Toto letisko mohlo významne ohroziť americké zásobovacie trasy cez [[Tichý oceán|Pacifik]] do [[Austrália (štát)|Austrálie]] a na [[Nový Zéland]]. Japonci začali s jeho stavbou práve pre to, že po bitke pri Midwayi stratili možnosť leteckého krytia. Prieliv severne od Guadalcanalu v priebehu doby získal nechvalnú prezývku „Železné dno“. Pozemné boje medzitým pokračovali do začiatku nasledujúceho roka.

==== Západný front a stredná Európa ====
{{Hlavný článok|Atentát na Heydricha}}
[[Súbor:British Landing Craft on Beach at Dieppe.jpg|thumb|vpravo|Britské tanky na pláži pri Dieppe]]
[[27. máj]]a sa česko-slovenským parašutistom z výsadku [[Operácia Antropoid|Antropoid]] Jozefovi Gabčíkovi a Jánovi Kubišovi vydaril útok, pri ktorom zranili zastupujúceho ríšskeho protektora Čiech a Moravy [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]], ktorý podľahol následkom zranení [[4. jún]]a. Nemecké jednotky začali po celom [[Protektorát Čechy a Morava|protektoráte]] perzekúcie. Podarilo sa im vypátrať a zlikvidovať aktérov útoku (vzali si vlastné životy pri obliehaní gestapom v kostole sv. Cyrila a Metoděje v Prahe). Na výstrahu, či za údajnú pomoc odboju boli tiež vypálené obce [[Lidice]] a [[Ležáky]].

===== Vylodenie pri Dieppe =====
{{Hlavný článok|Vylodenie pri Dieppe}}
[[19. august]]a sa na francúzskom atlantickom pobreží vylodili Spojenecké (najmä kanadské a britské oddiely Commandos) vojská aby začali útok na Nemcami okupovaný prístav [[Dieppe (Seine-Maritime)|Dieppe]]. Nemci však boli pravdepodobne dopredu informovaní, čoskoro sa sformovali a protiútokom zlikvidovali alebo zajali väčšinu útočníkov. Spojenecké velenie neskôr zúročilo skúsenosti, ktoré pri boji získalo vo vyloďovacích [[Operácia Torch|operáciach Torch]] a [[Operácia Overlord|Overlord]] .

==== Boje v Severnej Afrike ====

Začiatkom roku [[1942]] boli spojenecké vojská natoľko oslabené, kvôli dlhým zásobovacím trasám, že sa [[Erwin Rommel|Rommelovým]] [[Afrika-Korps]] podarilo uskutočniť [[21. január]]a úspešný protiútok a zatlačiť ich späť, obsadiť [[Bengázi]], po [[bitka pri Gazale|bitke pri Gazale]] obsadiť [[Tobruk]] s veľkými zásobami a opäť preniknúť až do [[Egypt]]a. 11. júna Nemci s Talianmi [[bitka o Bír Hakím|obsadili Bír Hakím]], ktorý bránili jednotky Slobodného Francúzska&lt;ref&gt;Bergot, E., ''Bír Hakím.'' Mustang, Praha, 1996, 299 s.&lt;/ref&gt;. V júli nasledovala [[Prvá bitka pri Alameine|prvá bitka pri El Alameine]], v ktorej sa však podarilo Spojencom zastaviť Rommelov postup. Neskôr sa im pod velením generál-poručíka [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] podarilo v [[druhá bitka pri Alameine|druhej bitke pri El Alameine]] od [[23. október|23. októbra]] do [[3. november|3. novembra]] preraziť zoslabnutými jednotkami Afrika-Korpsu a začať ich vytláčať do [[Tunis]]u.

[[8. november|8. novembra]] začali vojská [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Forces françaises libres|Slobodných Francúzov]] [[Operácia Torch|operáciu Torch]] vylodením pri [[Casablanca|Casablace]] a [[Oran]]e v [[Alžírsko|Alžírsku]]. Po tom, čo Vichystické sily nekládli Spojencom takmer žiadny odpor, alebo sa s nimi priamo spojili, nariadil [[Hitler]] okupáciu [[Francúzsky štát|Vichystického Francúzska]]. Nemecké a Talianske vojská sa však v Severnej Afrike ocitli v kliešťach a boli nútené sa začať sťahovať. Predtým však stihli uštedriť Američanom menšiu [[bitka v Kasserinskom priesmyku|porážku v Kasserinskom priesmyku]].

=== 1943 – bod obratu ===
Roosevelt a Churchill sa stretli [[14. január]]a v [[Casablanca|Casablanke]]. [[19. apríl]]a vypuklo  [[povstanie vo varšavskom gete]]. Začalo sa po tom, čo vyšla najavo skutočnosť, že sa Nemci pripravujú geto zlikvidovať. Chabo ozbrojení židovskí povstalci sa zúfalo bránili ešte niekoľko týždňov.

==== Východný front ====
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1995-041-23A, Ostfront, Adolf Hitler, Erich v. Manstein.jpg|náhľad|Hitler s E. von Mansteinom a W. von Richthofenom počas návštevy východného frontu pri Záporoží v marci 1943]]
Nasledujúca zima na prelome rokov [[1942]] a [[1943]] spolu s vyčerpávajúcimi útokmi stalingradských obrancov nemeckú 6. armádu načisto unavila a vyhladovala. Z 22 divízií ktoré tvorilo vyše 300 000 tisíc mužov nezostala nažive ani tretina. Sovieti zajali asi 91 000 nemeckých a rumunských vojakov, vrátane poľného maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]]. [[2. február]]a [[1943]] nemecký odpor v poslednom nemeckom ohnisku obrany v [[Volgogradský traktorový závod|stalingradskom traktorovom závode]] ustal. Nemecké vojská spolu so svojimi spojencami boli nútené v dôsledku sovietskeho prielomu koncom roku [[1942]] rýchlo ustúpiť z južných oblastí [[ZSSR]] a [[Kaukaz]]u najprv na [[Kubáň]] a neskôr na [[Krym]], časť jednotiek ustupovala smerom k [[Rostov nad Donom|Rostovu]], kde držala koridor pre ústup ostatných jednotiek, ktoré neboli celkom na juhu. Postupujúce sovietske jednotky ich ale zahnali ešte ďalej a nakrátko oslobodili dokonca aj [[Charkov]]. Sovietske velenie v tej dobe nadobudlo mylnú predstavu, že Nemci nebudú schopní straty na južnom fronte dostatočne rýchlo nahradiť, predpokladalo sa preto, že sa podarí dosiahnuť až Dneper. Boje zatiaľ pokračovali pri mestách [[Oriol]], [[Kursk]], [[Ržev]]. Situácia bola natoľko vážna, že Hitler sa po štyroch rokoch vojny rozhodol [[13. január]]a pre totálnu mobilizáciu. Nemci však pozbierali sily a pri [[Charkov]]e prešli do protiútoku a v [[Tretia bitka o Charkov|tretej bitke o Charkov]] sa opäť zmocnili mesta. Ich postup však zastavilo nepriaznivé jarné počasie a odmäk. Pri [[Sokolovo|Sokolove]] bola [[8. marec|8. marca]] [[1943]] nasadená aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|česko-slovenská jednotka]] pod velením [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]].&lt;ref&gt;Jiří Fidler: ''Sokolovo 1943 Malý encyklopedický slovník.'' Naše Vojsko, Praha 2004, s. 17{{--}}20&lt;/ref&gt;

===== Bitka pri Kursku =====
{{Hlavný článok|Kurská bitka}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101III-Zschaeckel-207-12, Schlacht um Kursk, Panzer VI (Tiger I).jpg|náhľad|vpravo|Postupujúce nemecké tanky typu Tiger pri Kursku.]]
Sovietske vojská vyčerpané po ťažkých bojoch sa začali okamžite zakopávať. Okolo mesta [[Kursk]], ktoré v tejto oblasti zostalo v sovietskych rukách, sa vkliňoval do nemeckých pozícií na severe pod [[Oriol]]om a na juhu pri [[Belgorod]]e, asi {{km|160|m}} široký a {{km|90|m}} hlboký úsek frontu, ktorý neskôr dostal názov Kurský oblúk. Nemecké velenie si Kurský oblúk vybralo za hlavný cieľ svojej letnej ofenzívy. Do oblasti boli sústredené najlepšie a najnovšie nemecké zbrane a skúsené jednotky. Prípravy sa však z nemeckej strany naťahovali, okrem iného aj v dôsledku omeškania dodávok nových tankov [[Panzerkampfwagen V Panther|Panther]]. Sovieti vďaka špionáži o nemeckých prípravách dobre vedeli a svoje vojská v oblasti posilnili a kvalitne pripravili na nadchádzajúce obranné boje. Dôležitá bola príprava viacerých obranných línií, z ktorých prvé tri boli obsadené vojskom a ďalšie pripravené na zaujatie obrany v prípade nemeckého prielomu. [[5. júl]]a [[1943]] sa začal nemecký útok, ktorý však cez sovietsku obranu napredoval iba veľmi pomaly. Po sérii ťažkých tankových bitiek na obidvoch ohyboch oblúku, a najmä [[12. júl]]a v najväčšej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitke pri Prochorovke]], však musel [[Adolf Hitler|Hitler]] [[Kurská bitka|operáciu Citadela]] odvolať. Nemecké zlyhanie v tejto bitke bolo definitívnym bodom obratu vo vojne.

Následne na to tri sovietske fronty prešli do protiútoku a oslobodili [[23. august]]a [[Charkov]], [[8. september|8. septembra]] Stalino (dnes [[Doneck]]), [[17. september|17. septembra]] [[Briansk]], [[23. september|23. septembra]] [[Poltava (mesto)|Poltavu]] a [[25. september|25. septembra]] [[Homeľ]] a [[Smolensk]]. Nemci na juhu definitívne pod tlakom Sovietov opustili [[kubáň]]ske predmostie a [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] a stiahli sa na [[Krym]]. [[30. október|30. októbra]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] padlo do sovietskeho zajatia pri [[Melitopoľ|Melitopole]] 2000 slovenských vojakov&lt;ref&gt;Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] Vojenská história, 1, s. 128{{--}}144&lt;/ref&gt;. [[Bitka na Dnepri|Postupom]] sovietskych vojsk cez [[Dneper]] zabránili Nemcom udržať sa na tejto výhodnej prírodnej prekážke a postupovali na [[Kyjev]], ktorý [[Druhá bitka o Kyjev|oslobodili]] [[6. november|6. novembra]] [[1943]]. Stredný úsek sovietskeho frontu postupoval medzi riekami [[Berezina]] a [[Pripiať (rieka)|Pripiať]] na [[Kremenčuk]]. Tu sa sovietska letná ofenzíva roku [[1943]] vyčerpala a zastavila.

Koncom novembra sa konala v spojencami a sovietmi okupovanom [[Irán]]e [[Teheránska konferencia]], na nej sa už vodcovia koaličných mocností začali dohadovať o následnom rozdelení povojnovej Európy. Rokovalo sa tiež o otvorení nového frontu na západe. [[12. december|12. decembra]] podpísalo [[Česko-Slovensko]] so Sovietskym zväzom zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.

==== Taliansko a Sicília ====
{{Hlavný článok|Invázia Spojencov na Sicíliu}}
[[Súbor:Men of 1st Battalion advance past a burning fuel store on Pantelleria.jpg|náhľad|vpravo|Britskí vojaci počas bojov na ostrove Pantelleria]]
Porážka vojsk Osi v [[Tunisko|Tunisku]] v [[máj]]i [[1943]] mala za následok kapituláciu štvrťmilióna nemeckých a hlavne talianskych vojakov. Verejná mienka v [[Taliansko|Taliansku]] tým nabrala ešte viac protivojnový kurz a nechuť pokračovať v boji na strane Nemecka. V období vrcholiacej bitky v Kurskom oblúku vykonali západní spojenci prvú väčšiu obojživelnú operáciu a konečne začali boj na európskej pevnine. Ich boj sa začal [[10. júl]]a na pobreží [[Sicília (ostrov)|Sicílie]]. To [[Benito Mussolini|Mussoliniho]] vláda nevydržala a [[25. júl]]a bol talianskym kráľom Mussolini odvolaný. Jeho nástupcom sa stal [[Pietro Badoglio]], ktorý začal tajne rokovať so Spojencami o mieri. Na taliansku pevninu sa Spojenci vylodili [[3. september|3. septembra]]. V priebehu 5-tich dní sa talianska armáda vzdala. Badoglio a kráľovská rodina prešli na juh krajiny k Spojencom, zanechajúc taliansku armádu bez rozkazov. To okamžite využili Nemci a podstatnú časť armády zabezpečili pred zbehnutím. Čoskoro na to južne od [[Rím]]a stabilizovali takzvanú [[Gustavova línia|Gustavovu líniu]]. Napriek tomu, že sa spojencom podarilo preraziť aj novú [[Gótska línia|Gótsku líniu]] na severných svahoch [[Apeniny|Apenín]], v predpolí [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]], nemecké vojská zabránili rozhodnejšiemu postupu Spojencov z Talianska po súši prakticky až do [[apríl]]a [[1945]].

==== Tichomorie ====
Vo [[február]]i sa skončili 6 mesiacov trvajúce boje o ostrov [[Guadalcanal]]. Zvyšky rozprášených japonských pozemných vojsk boli evakuované v noci na [[8. február]]a. Víťazstvom pri Guadalcanale urobili americké pozemné sily prvý skutočný krok na ceste do [[Tokio|Tokia]]. Od 20. do [[23. november|23. novembra]] prebiehal boj o malý [[atol]] [[Tarawa]] na [[Gilbertove ostrovy|Gilbertových ostrovoch]]. Nikto neočakával, že by tento sotva niekoľko stoviek metrov široký ostrov mohli brániť silnejšie japonské sily. Na obsadenie ostrova vyslali Američania 300 mužov, z ktorých bitku prežilo iba 100. Japonci na atole boli nakoniec porazení, no ukázali, že „skákanie po ostrovoch“ bude Američanom trvať ešte dlho a ich straty ešte veľmi narastú.

=== 1944 ===
==== Východný front ====
{{Hlavný článok|Operácia Bagration}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-696-0443-01A, Russland, Soldaten mit MG.jpg|vľavo|náhľad|Nemeckí pešiaci v guľometnom postavení.]]
Od januára sovietske vojská viedli útočné operácie po celej dĺžke frontu a vytláčali Nemcov ďalej na západ. Vo februári sa sovietskym vojskám podarilo obkľúčiť [[Korsuňský kotol|nemecké jednotky]] pri mestách [[Korsuň]] a [[Čerkassy]]. Na tom istom mieste, kde sami v roku 1941 utrpeli kruté porážky. Táto bitka bola typickým ozbrojeným stretnutím tej doby na východe, odohrala sa totiž počas [[rasputica|rasputice]], povestného obdobia, kedy nespevnené cesty v Sovietskom zväze nebývali zjazdné. Obidve strany si navzájom spôsobili značné straty. Podobne sa skončila aj [[bitka pri Kamenci Podolskom]], kde [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1. tanková armáda]] [[Hans-Valentin Hube|Hansa-Valentina Hubeho]] prišla o všetku ťažkú techniku a z obkľúčenia unikla s ťažkými stratami. Keďže tieto ťažké boje prebiehali hlavne v oblasti nemeckej [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] (neskôr premenovanej na [[Skupina armád Severná Ukrajina|Skupinu armád Severná Ukrajina]]), domnievalo sa nemecké velenie, že hlavný letný útok sovietskych síl bude opäť nasmerovaný do tejto oblasti&lt;ref&gt;David M. Glanz: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay.'' Clemson, South Carolina, October 11, 2001, Clemson University, s. 73{{--}}74&lt;/ref&gt;. Nemci sústredili väčšinu svojich záloh v oblasti skupiny armád Juh, Stredný úsek frontu v oblasti Bieloruska, ktorý bránilo do 1 milióna vojakov zostával mierne vysunutý na východ. [[23. jún]]a, tri roky po vpáde [[Os Berlín-Rím-Tokio|vojsk Osi]] do Sovietskeho zväzu, spustili Sovieti svoju najväčšiu a najlepšie pripravenú ofenzívu. Zasiahla celkom nepripravenú [[Skupina armád Stred|Skupinu armád Stred]]. Nemcov na mnohých úsekoch doslova paralyzoval, pohľad na tanky pohybujúce sa cez nepriechodné močiare po cestách vydláždených z drevenej guľatiny, rovno pred ich pozíciami. Porážka, ktorú Nemci utrpeli v priestoroch, kde pred niekoľkými rokmi rozdrvili chaoticky nasadzované sovietske jednotky sa dá považovať za druhý [[Stalingrad]] – 130&amp;nbsp;000 ich bolo zajatých ďalších vyše 300 000 padlo alebo bolo nezvestných. Z tohto neúspechu sa [[Wehrmacht]] už nikdy nespamätal.
[[Súbor:Verbrennungsöfen Majdanek - Fotothek df pk 0000125 003.jpg|náhľad|vpravo|Sovietski vojaci pri peciach krematória v [[Koncentračný tábor Majdanek|koncentračnom tábore Majdanek]] pri [[Lublin]]e.]]
V tej istej dobe ako boje v Bielorusku začali sovietske vojská prenikať do Fínska. 20. júna sa im podarilo obsadiť [[Viipuri]]. V priebehu mesiaca požiadalo Fínsko o separátny mier, ktorý bol uzavretý 25. augusta&lt;ref&gt;Erickson, J., Erickson, L.: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' Carlton Books, London, 2001, s. 195{{--}}197&lt;/ref&gt;.

13. júla sa začala [[ľvovsko-sandomierzská ofenzíva]], ktorá zanechala vo frontovej línii nemeckej skupiny armád Severná Ukrajina {{km|200|m}} medzeru. Nemecká 1. tanková a maďarská 4. armáda boli nútené sa stiahnuť za [[Karpaty]] a zvyšok nemeckých vojsk pod vedením [[Josef Harpe|Josefa Harpeho]] za [[Visla|Vislu]].

===== Povstania v strednej a východnej Európe =====
{{Hlavný článok|Varšavské povstanie|Slovenské národné povstanie}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-J27793, Warschauer Aufstand, Straßenkämpfe.jpg|thumb|left|Boje vo Varšave. Nemeckí vojaci na ulici Focha pri útoku smerom na radnicu a Blankin palác.]]
Práve v tej dobe, poľská [[Armia Krajowa]] po dohodách s poľskou exilovou vládou v Londýne [[1. august]]a začala [[Varšavské povstanie]]. Poliaci však svoju činnosť nekoordinovali so sovietskymi vojskami, čo len prispelo k tomu aby [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ani nikto iný spomedzi Sovietov nevydal priamy rozkaz, na pomoc povstaniu. Povstanie bolo Nemcami zlikvidované [[2. október|2. októbra]] po dvoch mesiacoch hrdinského odporu. O tom, že Červená armáda mala možnosť aspoň čiastočne povstaniu pomôcť nieto pochýb, takýto príkaz by však Stalin, ktorému existencia poľských antikomunistov prekážala v jeho plánoch, nikdy nevydal. Armia Krajowa bola orientovaná na Poľskú exilovú vládu v Londýne a jej vodcovia verili, že ak sa im podarí obsadiť hlavné mesto krajiny pred príchodom sovietskych síl, stúpne ich kredit pri nasledujúcom politickom boji o moc po vojne. Je však tiež pravdou, že sovietske vojská boli v tej dobe na konci svojich síl a ich zásobovacie línie sa ťahali {{km|650|m}} územím, ktoré v posledných mesiacoch oslobodili. Jednotky boli vyčerpané a potrebovali doplnenie, ich vojenská technika opravu. Samotné sovietske vojenské plány totiž pôvodne počítali s prestávkou práve pred prekročením [[Visla|Visly]] pri [[Varšava|Varšave]] a aj [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovskij]], veliaci sovietskym vojskám na tomto úseku frontu, považoval možnosť pomoci povstalcom za veľmi oklieštenú, keďže od 30. júla na predvoje jeho vojsk zaútočil nemecký [[XXXIX. tankový zbor]] a v zápätí aj [[IV. tankový zbor SS]]&lt;ref&gt;David M. Glanz: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay.'' Clemson, South Carolina, October 11, 2001, Clemson University, s. 79&lt;/ref&gt;.

[[29. august]]a o 20. hodine vypuklo [[Slovenské národné povstanie]] aj toto povstanie sa udržalo v tyle nemeckých armád dva mesiace a po svojom potlačení [[28. október|28. októbra]] [[1944]] časť obyvateľstva ďalej pokračovala v boji proti Nemcom v horách, až do celkového oslobodenia krajiny. Červená armáda na podnet česko-slovenskej exilovej vlády ako aj česko-slovenských komunistov v Moskve podporila povstanie [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|leteckým plukom]], [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|brigádou výsadkárov]] a [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskou operáciou]]. Pokus prebojovať sa na pomoc povstaniu, pri ktorom sa podarilo Sovietskym vojskám preniknúť iba po [[Svidník]] stál Červenú armádu 19 000 padlých.

Povstania, ktoré boli úspešnejšie a pre Sovietsky zväz dôležitejšie sa odohrali v [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Bulharsko|Bulharsku]]. Armády týchto krajín sa potom pripojili k [[Bitka o Rumunsko (1944)|postupu Sovietov na Balkán]] a do [[Maďarsko|Maďarska]], kde sa na prelome rokov [[1944]] a [[1945]] rozpútali najprv ťažké boje o [[Budapešť]] a neskôr aj [[Bitka o Budapešť|posledný nemecký protiútok]] na východnom fronte. Tieto boje zasiahli aj územie Slovenska.

==== Západný front ====
===== Vylodenie v Normandii a postup k Rýnu =====
{{Hlavný článok|Operácia Overlord}}
[[Súbor:Normandy Invasion, June 1944.jpg|thumb|Pláž v Normandii sa čoskoro stala zásobárňou postupujúcich spojencov]]
[[6. jún]]a sa na pobreží [[Normandia|Normandie]] vylodili spojenecké vojská a otvorili [[Západný front (2. svetová vojna)|západný front]]. Po bitkách pri [[Caen]] a [[St. Lo]] začali postupovať do francúzskeho vnútrozemia ([[operácia Cobra]]). V polovici [[august]]a sa vylodili americké a francúzske vojská na juhu Francúzska ([[operácia Dragoon]]). 16.–20. augusta sa Britom a Američanom podarilo obkľúčiť a zajať 40 000 nemeckých vojakov pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. [[25. august]]a bol oslobodený [[Paríž]]&lt;ref&gt;Natkiel, R., ''Atlas of World War II.'' Barnes &amp; Noble, New York, 2000, s. 177&lt;/ref&gt;. [[3. september|3. septembra]] sa začalo v [[Antverpy|Antverpách]] protinemecké povstanie, západní Spojenci dosiahli nemecké hranice na sever od [[Trier|Trevíru]] [[11. september|11. septembra]]. Koncom mesiaca následne uskutočnili riskantnú [[Operácia Market Garden|operáciu Market Garden]], keď sa pokúsili obsadiť mosty cez [[Rýn]] z chodu. Tankové jednotky maršala [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] však nestihli prísť vlastným [[výsadkové vojsko|výsadkárom]] na pomoc dostatočne skoro. Útok nakoniec skončil neúspešne a najmä Briti v nej prišli o väčšinu elitných výsadkových jednotiek. Západný front sa však podstatne priblížil hraniciam [[nacistické Nemecko|Tretej ríše]] a dosiahol rieku [[Rýn]]. Tú sa však spojenecké jednotky neodvážili prekročiť z chodu podobne ako to spravili Sovieti pri prechode [[Dneper|Dnepru]] v roku [[1943]].

===== Atentát na Hitlera =====
{{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}}
V dôsledku neúspechov na oboch frontoch, sa skupina nemeckých protinacisticky orientovaných dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera a následný prevrat. [[20. júl]]a [[1944]] okolo 12:10 gróf [[Claus von Stauffenberg]] umiestnil bombu do miestnosti, v ktorej sa konala Hitlerova vojenská porada. Približne o 12:42 bomba explodovala, Hitler však bol len ľahko zranený. Vzbúrenci sa naďalej pokúšali o prebratie moci, čo sa im však nepodarilo. Väčšina vodcov sprisahania bola zakrátko popravená.

===== Bitka o Ardeny a postup na nemecké územie =====
{{Hlavný článok|Bitka o Ardeny}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-J28589, Kriegsgefangene amerikanische Soldaten.jpg|náhľad|vpravo|Zajatí americkí vojaci v Ardenách.]]
Nemci však neboli ešte na kolenách tak ako by sa to na prvý pohľad zdalo. V decembri naplánovali a uskutočnili prekvapivý útok do severovýchodného [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Belgicko|Belgicka]] cez [[Ardeny (pohorie)|Ardeny]]. Zhodou okolností však spojenci v oblasti držali len novosformované neskúsené jednotky, ktoré mali prilákať pozornosť Nemcov, zatiaľ čo sa bude útočiť na iných úsekoch frontu. To sa Američanom v konečnom dôsledku nevyplatilo. V oblasti [[Eifel]]u ich jednotky nevydržali nápor nemeckých tankov a dezorganizovane sa vzdávali alebo ustupovali. Niektoré ustupujúce obrnené jednotky a narýchlo vyslané jednotky [[101. výsadková divízia|101. výsadkovej divízie]] sa opevnili v meste [[Bastonge]] a jeho blízkom okolí. Túto dôležitú križovatku 7 ciest, držali v obkľúčení niekoľko týždňov, odrážajúc pri tom početné nemecké útoky, až dokým začiatkom [[január]]a [[1945]] neboli nemecké útoky zastavené. Onedlho na to bolo Bastonge postupujúcimi [[George S. Patton|Pattonovými]] tankmi z obkľúčenia vyslobodené.

==== Tichomorie ====
Začiatkom roka Američania ukončili boje o [[Marshallove ostrovy]]. Ich ďalším cieľom bolo získať ostrovy, na ktorých by mohli vystavať letiská, tak aby sa už v ich dosahu nachádzala japonská pevnina. Pre ich bombardéry [[Boeing B-29 Superfortress|B-29]] boli najvhodnejšie [[Mariánske ostrovy]], hlavne [[Saipan]], [[Tinian]] a [[Guam]]. [[11. jún]]a, americká vojenská flotila začala bombardovať Saipan, bránený 32 000 japonskými vojakmi. [[15. jún]]a sa tu vylodilo 77 000 vojakov námornej pechoty. Po menej než mesiaci bojov zlikvidovali odpor na ostrove [[9. júl]]a. V bitke vo Filipínskom mori sa Japonci pokúsili vzdorovať americkej prevahe, ale utrpeli ťažké straty na lodiach aj lietadlách. Ich flotila lietadlových lodí prakticky prestala existovať. Po strate Saipanu, sa japonská pevnina nachádzala v dosahu ťažkých bombardérov B-29. Japonský priemysel a mestá tak boli vystavené silným náletom amerického letectva.

=== 1945 ===
[[Súbor:Yalta summit 1945 with Churchill, Roosevelt, Stalin.jpg|thumb|vľavo|[[Winston Churchill|Churchill]], [[Franklin D. Roosevelt|Roosevelt]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] na Jaltskej konferencii]]
Začiatkom roku [[1945]] nemecké vojnové hospodárstvo kolabovalo. Strategické nálety anglo-amerických leteckých síl mali síce menej výrazný dopad na výrobné kapacity, než by sa dalo očakávať (bolo to najmä kvôli masovému premiestneniu produkcie do podzemných tovární), účinok na dopravnú infraštruktúru bol však ničivý. Ešte významnejší bol ale postup Spojeneckých armád, ktorý Nemecko postupne pripravoval o zdroje surovín nevyhnutne potrebných na výrobu zbraní a ich súčastí. Prejavovalo sa to jednak klesajúcim objemom výroby ako aj nedostatočnou kvalitou výsledných produktov. Wehrmacht bol zreteľne oslabený a už nebol schopný zvládať veľkú časť úloh, ktoré mu [[Hitler]] zadával načisto bez ohľadu na realitu. V zbrani síce bolo asi 7,5 milióna mužov, ale ich výzbroj, zásobovanie a bojové skúsenosti boli neadekvátne v porovnaní s ich protivníkmi.

Medzi 4. a [[11. február]]om sa uskutočnila v [[Čierne more|čiernomorskom]] letovisku [[Jalta]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]], [[Jaltská konferencia|konferencia]] veľkej trojky: [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelta]], [[Winston Churchill|Churchilla]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Rokovali o zosúladení vojenských akcií, povojnovom usporiadaní sveta, rozdelení Nemecka na okupačné zóny a mnohých ďalších otázkach. Stalin prisľúbil, že do troch mesiacov od skončenia vojny v Európe vypovie vojnu Japonsku.

==== Východný front ====

V noci z 12. na [[13. január]]a začali sovietske vojská [[Visliansko-oderská operácia|Visliansko-oderskú operáciu]], ktorá znamenala okrem ďalšej nemeckej porážky aj skok medzi týmito dvoma veľkými riekami. Pri ofenzíve sovietske jednotky na niektorých úsekoch postupovali rýchlosťou {{km|60|m}} denne. Bola to približne rovnaká rýchlosť akou postupovali do sovietskeho vnútrozemia jednotky Osi v lete [[1941]]. V priebehu bojov počiatkom marca boli útočiace sovietske vojská zastavené za [[Odra|Odrou]] na Seelowských výšinách, poslednej prirodzenej prekážke pred [[Berlín]]om. Chvíľu vyzerala situácia tak, že do Berlína sa dostanú západní Spojenci, ktorým už [[nacistické Nemecko|Tretia ríša]] prestávala klásť odpor, skôr ako jednotky Červenej armády. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa vtedy opäť ukázal ako bezohľadný [[diktátor]], keď naliehal na svojich veliteľov, aby na mesto podnikli čelný útok a dobyli ho z propagandistických účelov ešte do [[1. máj]]a. Po prerazení nemeckej obrany na [[Odra|Odre]] sa rozpútala krvavá [[bitka o Berlín]]. Útok na samotné mesto zo všetkých strán sa začal [[26. apríl]]a. V januári sa začala tiež prvá [[bitka o Königsberg]]. Nemcom sa po niekoľkých týždňoch krvavých bojov podarilo sovietsky postup v rozsiahlom opevnenom priestore spomaliť. Generál [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Čerňachovskij]] následne nariadil zastaviť útočné operácie a preskupiť jednotky. Sovieti začali pripravovať druhý útok, 18. februára však Čerňachovskij padol pri nemeckom delostreleckom prepade. Velením bol následne poverený [[Alexandr Vasilevskij|Vasilevskij]]. Nový útok, ktorý sa začal 6. apríla v priebehu 4 dní zničil alebo prinútil Nemcov, ktorí zostali v meste kapitulovať. Sovietske vojská bojovali aj na juhu, asistovali miestnym partizánom pri oslobodzovaní [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. [[13. apríl]]a obsadili [[Viedeň]].
[[Súbor:Wilhelm Keitel Kapitulation.jpg|náhľad|vľavo|[[Wilhelm Keitel]], náčelník nemeckého velenia, podpisuje na predmestí Berlína bezpodmienečnú kapituláciu nemeckých vojsk]]
[[25. apríl]]a sa stretli Spojenecké – sovietske a anglo-americké vojská pri [[Torgau]] na [[Labe]]. [[30. apríl]]a počas [[bitka o Berlín|bitky o Berlín]] spáchal [[Adolf Hitler]], spolu s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]] samovraždu vo svojom bunkri, len niekoľko hodín pred tým sa spolu oficiálne zosobášili.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kershaw | meno = Ian | autor = | odkaz na autora = | titul = Hitler (A Biography) | vydanie = | vydavateľ = W.W. Norton &amp; Company | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 1029 | url = | isbn = 978-0-393-06757-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Za svojho nástupcu vymenoval Hitler veliteľa [[Kriegsmarine]] [[Karl Dönitz|Karla Dönitza]]. Boje o mesto pokračovali ešte dva dni. Obzvlášť tvrdo sa bojovalo o [[Ríšsky snem]]. V noci, keď spáchal Hitler samovraždu, sa sovietski vojaci prebojovali na strechu budovy ríšskeho snemu a umiestnili tam sovietsku vlajku. Porazené nemecké vojská v [[Berlín]]e a [[Taliansko|Taliansku]] kapitulovali [[2. máj]]a. Na viacerých miestach obsadeného územia začali páchať sovietski vojaci násilnosti. Tie napokon ukončil až zásah [[NKVD]] a prísne exemplárne tresty pre previnilcov. Mnohí z vojakov sa chceli pomstiť Nemcom za zverstvá spáchané v Sovietskom zväze a túto činnosť v tichosti podporovali aj ich velitelia. Pre niektorých sovietskych vojakov bolo ukončenie vojny v Berlíne veľkým zadosťučinením, zavŕšili tak dlhú a krvavú cestu bojiskami východnej Európy, ktorá sa pre nich začala už počas „čierneho leta“ roku [[1942]] v ruinách [[Stalingrad]]u.

Vojna sa ale ešte neskončila, v [[Praha|Prahe]] vypuklo [[5. máj]]a protinacistické [[Pražské povstanie (1945)|povstanie]] a Červená armáda ešte musela zakročiť na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], kde sa stále nachádzalo vyše pol milióna nemeckých vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Overy | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia's War (A History of the Soviet Effort: 1941-1945) | vydanie = | vydavateľ = Penguin Publishing Group | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 432 | url = | isbn = 978-1-101-50318-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ktorí sa pokúšali prebiť k Prahe a na západ, aby sa vzdali do rúk anglo-amerických vojsk. V tejto oblasti sa bojovalo ešte aj [[11. máj]]a, keď sa nemecké uskupenie pod vedením [[Karl Friedrich von Pückler-Burghaus|K.F. von Pücklera-Burghausa]] pokúšalo prebiť k demarkačnej línii. Boje sa skončili nadránom 12. mája 1945 kapituláciou nemeckých vojsk pri Slivici a [[Milín]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Velfl
  | meno = J
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slivice 11. 5. – 12. 5. 1945
  | url = http://www.muzeum-pribram.cz/akce/10akce/10slivice/slivice-historie.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 6.6.2010
  | vydavateľ = Hornické muzeum Příbram
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==== Západný front ====
V dňoch 13. až [[15. február]]a vykonalo [[RAF|britské]] a [[United States Air Force|americké letectvo]] rozsiahle nálety na [[Drážďany]]. Mesto, preplnené utečencami pre ktorých neboli pripravené úkryty, sa počas noci zmenilo na trosky a pochovalo v ruinách najmenej 35 000 civilistov (hovorí sa, že Drážďany sa stali „mestom bez jedinej strechy“). O vojenskom význame náletov sa dodnes vedú spory.

[[1. január]]a sa na západnom fronte pokúsila Luftwaffe o jeden z najväčších útokov na spojenecké letectvo. Toho rána vzlietlo asi 900 nemeckých strojov, aby bombardovali letiská v [[Holandsko|Holandsku]]. Zničili pri tom na zemi asi 465 spojeneckých strojov, pričom sami prišli o 277 lietadiel a zahynulo tiež 237 letcov. Akcia pod krycím názvom [[operácia Bodenplatte]] sa tak celkovo nevydarila, pretože sa nemecké letectvo samé veľmi oslabilo.
[[Súbor:Crossing the Rhine in Buffaloes at Wesel.jpg|náhľad|vpravo|Britskí vojaci pri prechode Rýna, Wesel, 24. marec 1945]]
[[14. január]]a americký XII. zbor a 2. britská armáda začali [[operácia Blackcock|operáciu Blackcock]] s&amp;nbsp;cieľom vyčistiť od nemeckých vojsk Roerský trojuholník. Nemci sprvu držali výbežok medzi riekami [[Mása (rieka)|Mása]] a [[Roer]] južne od [[Roermond]]u. [[27. január]]a boli z tejto oblasti nemecké vojská vytlačené. V dôsledku toho, že sovietske vojská v tej dobe dosiahli [[Odra|Odru]], boli všetky nemecké zálohy nasadené na tento smer a tak mohli vojská západných spojencom rýchlo postupovať. Na čas situácia vyzerala tak, že sa dostanú do [[Berlín]]a skôr ako sovietske jednotky. [[7. marec|7. marca]] sa Spojencom podarilo získať nepoškodený most cez [[Rýn]] pri [[Remagen]]e, kadiaľ ich jednotky začali postup do nemeckého vnútrozemia. [[11. apríl]]a ich jednotky dosiahli rieku [[Labe]] a vybudovali si predmostie necelých {{km|80|m}} od [[Berlín]]a. [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhower]], hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Európe podobne ako napríklad generál [[Omar Bradley|Bradley]] s útokom nesúhlasili. Ich sily sa im nezdali dostatočné na to aby obsadili Berlín, navyše by obsadené územie východne od rieky [[Labe]] museli prenechať Sovietom. Tieto faktory spolu s obavami rozviedky, že Nemci začnú v [[Alpy|Alpách]] viesť partizánsku vojnu viedlo k zastaveniu útoku na východ a stočenie postupu juh do [[Bavorsko|Bavorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]].&lt;ref&gt;Amborse, S.E., ''Vítězové. Eisenhower a jeho chlapci: bojovníci druhé světové války.'' Jota, Brno, 2006, s.&lt;/ref&gt;. Ako sa neskôr ukázalo, boli tieto obavy prehnané. V nasledujúcich aprílových dňoch sa rozpadla nemecká línia v severnom Taliansku, v tej istej dobe sovietske jednotky dokončovali obkľúčenie nemeckého hlavného mesta, pád Tretej ríše bol len otázkou času.

Nemeckí predstavitelia podpísali kapituláciu so západnými Spojencami [[7. máj]]a v [[Remeš]]i, no vzhľadom na to, že nebol prítomný žiadny oficiálny vyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu, opakoval sa akt podpísania bezpodmienečnej kapitulácie ešte raz [[8. máj]]a. Za [[Nemecko]] kapituláciu podpísal maršal [[Wilhelm Keitel]], [[Hans Georg von Freiburg]], [[Hans Jürgen Stumpff]], za [[ZSSR]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]], za [[Spojené štáty|USA]] [[Carl A. Spaatz]], za [[Spojené kráľovstvo]] [[Arthur Tedder]], za [[Francúzsko]] [[Jean Marie de Lattre de Tassigny]]. [[8. máj]]a 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času, kedy kapitulácia nadobudla platnosť, sa druhá svetová vojna v [[Európa|Európe]] oficiálne skončila. Tisícročná [[nacistické Nemecko|Tretia ríša]] po 12 rokoch prestala existovať.

==== Boje v Tichomorí ====
[[Súbor:First Iwo Jima Flag Raising.jpg|thumb|Vojaci americkej 28. divízie námornej pechoty, medzi ktorými bol aj Slovák-Rusín [[Michal Strank]], vztyčujú vlajku na hore Suribači na ostrove Iwo Jima, 23. február 1945]]
Boje v Tichomorí pokračovali rovnakým tempom aj po porážke všetkých japonských spojencov v Európe. Japonskí najvyšší velitelia boli ochotní obetovať všetkých svojich vojakov, len aby oddialili pád Cisárstva. Boje o ostrovy [[Iwo Jima]] a [[Okinava (ostrov)|Okinava]] ukázali, že [[Japonsko]] sa bude brániť doslova do posledného muža. Len na Iwo Jime stratili Američania v priebehu niekoľkých týždňov 6 000 padlých a 19 000 ranených, ich celkové straty však prekonali i počet zlikvidovaných Japoncov. Aj ďalšie pozemné stretnutia ako [[bitka o Okinawu]], trvajúca tri mesiace, stáli Spojené štáty 12 000 mŕtvych. Japonci pri tom v bojoch využívali aj civilistov, vyzbrojených provizórnymi zbraňami. Mnohých iných vycvičili na samovražedné akcie tzv. „[[Kamikadze]]“. Zraky Američanov sa zatiaľ upreli na japonskú pevninu. Vojenskí analytici odhadovali, že v prípade obojživelného výsadku, príde o život asi 150-500 000 Američanov a niekoľkonásobne viac Japoncov. Americký prezident [[Truman]] ([[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] zomrel [[12. apríl]]a) preto rozhodol o použití [[atómová bomba|atómovej bomby]]. Jednu najprv zhodili [[6. august]]a na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]], zahynulo 80 000 obyvateľov mesta (na následky neskôr ďalších 60 000), no ani po tom Japonci neprejavili žiadnu ochotu rokovať o mieri. O tri dni [[9. august]]a zhodil bombardér [[B-29]] ďalšiu atómovú bombu. Táto, podstatne silnejšia bomba, vybuchla nad mestom [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]]. Zlé počasie pri tom ochránilo pred skazou mesto [[Kokura]], ktoré bolo pôvodne určené ako primárny cieľ náletu.

Potom sa japonský cisár [[Hirohito]] rozhodol k nečakanému činu: vyzval v rozhlase japonský národ ku kapitulácii. Toto mnoho Japoncov šokovalo, ale podriadili sa jeho rozhodnutiu. Ale nie všetci: piloti z blízkej leteckej základne Acugi preleteli nad cisárskym palácom, čo bola podľa japonskej tradície ako urážka bohov a zhadzovali letáky s výzvou na popravu zradcu (t. j. cisára). Ďalší piloti sa vrhali počas letu do mora a veľa dôstojníkov spáchalo samovraždu.

Až potom [[2. september|2. septembra]] podpísali japonskí predstavitelia na americkej bojovej lodi [[USS Missouri (BB-63)|USS Missouri]] v Tokijskom zálive bezpodmienečnú kapituláciu svojich vojsk. Druhá svetová vojna sa tak po 6 rokoch krvavých bojov, aké svet dovtedy nepamätal, skončila.

== Skrytý (domáci) front ==
[[Súbor:WomanFactory1940s.jpg|thumb|vľavo|Žena pri práci na sústruhu v americkej továrni na lietadlá. Počas vojny zohrali ženy významnú úlohu v priemysle prakticky všetkých krajín.]]
V priebehu vojny sa ukázalo, že veľmi významným prvkom vojnového úsilia bude [[priemysel]]ná výroba. Spojenci sa spoliehali na priemyselnú silu Spojených štátov amerických, ktorá významnou mierou pomáhala zbrojiť Spojené kráľovstvo aj Sovietsky zväz&lt;ref&gt;Swanston, A., Swanston, M., 2008, Historický atlas II. světové války. Columbus, Praha, s. 378&lt;/ref&gt;. Nacistické Nemecko mobilizovalo svoj priemysel pomalšie. V [[marec|marci]] [[1942]] začalo [[nacistické Nemecko]] pociťovať nedostatok pracovných síl, boli preto zorganizované nábory na prácu po celej okupovanej Európe. Veľa ľudí išlo dobrovoľne, boli to najmä [[Francúzi]] a [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|Ukrajinci]]. No už v [[august]]e sa aj tieto možnosti vyčerpali, preto bol vydaný rozkaz na deportácie – tzv. [[totálne nasadenie]]. Do roku [[1944]] sa podmienky týchto pracujúcich zhoršili natoľko, že sa prakticky nelíšili od podmienok v koncentračných táboroch. V Nemecku vtedy pracovalo asi 7,5 milióna cudzincov (1,3 milióna Francúzov, 1,7 milióna Poliakov, 2,8 milióna sovietskych občanov, z nich polovica ženy), skoro 2 milióny vojnových zajatcov a 700 000 väzňov z koncentračných táborov&lt;ref&gt;Shmuel Krakowski, ''Forced labor'' in Laqueur, W. (Editor), ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, New Haven, 2001, s. 210&lt;/ref&gt;.

Kritická situácia v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] krátko po napadnutí [[Nemecko]]m si tiež vyžiadala maximálne nasadenie celého obyvateľstva. Podarilo sa evakuovať časť priemyselných podnikov aj s kvalifikovanými robotníkmi z ohrozených oblastí v západnej časti krajiny mimo dosah nacistov hlavne na Ural, Sibír a do Kazachstanu, čo bol obrovský úspech. Sovietska priemyselná výroba v priebehu vojny, najmä po roku 1942 mohla, aj vďaka štedrej pomoci od západných Spojencov ([[Lend-Lease|Zákon o pôžičke a prenájme Lend-Lease]]), úspešne rásť a čoskoro predbehla aj samotné Nemecko. Sovietsky režim apeloval na národné a vlastenecké cítenie všetkých obyvateľov, ruku v ruke s tým však nasledovali tvrdé reštriktívne opatrenia. Robotníci a baníci spätí s vojenským priemyslom boli pokladaní za mobilizovaných, a podliehali vojenským súdom (napr. za 3 neskoré príchody do práce hrozili 3 roky nútených prác). Postupným povolávaním mužov na front tak prechádzalo veľa úloh v hospodárstve na ženy, mladistvých a starcov. Napriek všetkému, mnohí neváhali pracovať aj 14 hodín denne a pri tom žiť zo skromných prídelov potravín.

Vo viacerých krajinách prebiehali tiež zbierky peňazí, za ktoré sa zabezpečovala pomoc postihnutým vojnou, alebo sa dokonca nakupovali tanky či lietadlá.

== Výsledky vojny ==
=== Materiálne škody a obete vojny ===
[[Súbor:WorldWarII-DeathsByAlliance-Piechart.png|thumb|Graf znázorňujúci pomerné zastúpenie obetí vojny]]
{{Hlavný článok|Obete druhej svetovej vojny}}
Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva, ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy [[robotník]]ov ktorí v nich pracovali. Rovnako podstatné bolo aj bezohľadné správanie sa armád k [[civilné obyvateľstvo|civilistom]] na nepriateľskom území, ktoré bolo podporované z národnostného, rasového alebo triedneho hľadiska. Už prvé dni vojny priniesli útrapy kobercového bombardovania miest ako bola [[Varšava]], [[Rotterdam]] či [[Londýn]]. Bombardovanie hlbokého zázemia však nemalo inak dostatočne vysoký účinok na vojenské úsilie jednotlivých strán. Za čiastočne úspešné možno považovať napádanie [[vojenský priemysel|vojenského priemyslu]]. Jednotlivé krajiny sa proti tomu bránili po svojom. Výroba sa buď rozptýlila, premiestnila hlbšie za front, mimo dosahu nepriateľského letectva, alebo sa premiestnila do lepšie chránených podzemných priestorov.

Vojny sa zúčastnilo 61 štátov (ich obyvateľstvo tvorilo 80&amp;nbsp;% svetovej populácie). Vojna zasiahla všetky kontinenty s výnimkou [[Antarktída|Antarktídy]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Priamo sa však bojovalo hlavne v [[Európa|Európe]], [[Severná Afrika|Severnej Afrike]], [[Atlantický oceán|Atlantiku]], [[Austrália a Oceánia|Oceánii]], Južnej a [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázii]]. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov. V armádach bojujúcich krajín slúžilo dovedna 110 miliónov ľudí. Suma celkových výdavkov na vojnu predstavovala 4 [[trilión]]y [[Americký dolár|amerických dolárov]]. Celkové obete sa odhadujú na v rozmedzí od 50 do 62 miliónov, čo boli 2,5&amp;nbsp;% vtedajšej svetovej populácie. 37 miliónov z nich boli civilisti, zvyšnú menšiu časť tvorili padlí vojaci. [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]] stratili 51 miliónov osôb, [[Os Berlín-Rím-Tokio|krajiny Osi]] naproti tomu 11 miliónov (straty krajín, ktoré prešli na stranu Spojencov sú zarátané medzi spojenecké straty).

[[Súbor:Hamburg after the 1943 bombing.jpg|thumb|vľavo|[[Hamburg]] po náletoch v roku [[1943]]]] 
Celkovo najväčšie straty utrpel [[Sovietsky zväz]], ktorý stratil najmenej 26 miliónov občanov (do tohto počtu ZSSR započítali aj obete stalinského teroru na vlastných občanoch a občanoch obsadených území, ktoré sa po roku 1945 stali súčasťou ZSSR &lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Solonin   | meno = Mark  | prekladatelia = Jiří Fidler  | titul = Vymývání mozků  | vydanie = 1  | vydavateľ = Naše vojsko  | miesto = Praha  | rok = 2011  | počet strán = 288  | isbn = 978-80-206-1175-8  | kapitola = Požár ve skladu  | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt;). Asi 17 miliónov z nich boli civilisti. Celkovo prišla krajina o viac než 13&amp;nbsp;% obyvateľstva. Pri dovtedy najtvrdších bojoch aké boli zaznamenané, bolo iba v ZSSR vyše 100 miest a 70 000 dedín zrovnaných so zemou alebo veľmi ťažko poškodených či vypálených (časť zničených obcí majú na svedomí ustupujúci sovieti, ktorí postupovali podľa Stalinových príkazov). Bez prístrešia zostalo 25 miliónov sovietskych občanov. Materiálne škody predstavovali 2600 miliárd rubľov. Spomedzi sovietskych zväzových republík utrpeli najväčšie straty Pobaltské krajiny a Bielorusko. V týchto krajinách zahynula počas vojny približne 1/4 ich predvojnovej populácie. V percentuálnom prepočte ľudských strát dopadlo horšie ako ZSSR len [[Poľsko]], ktoré stratilo 5,6 milióna obyvateľov, čo predstavovalo viac než 16&amp;nbsp;% obyvateľov krajiny. [[Spojené štáty]] stratili 418 000 vojakov. [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] stratila 450 400 obyvateľov, väčšina z nich boli vojaci. V [[Juhoslávia|Juhoslávii]] prišlo o život v dôsledku vojny asi 1 milión obyvateľov. Viac než polovica z nich boli civilisti. [[Francúzsko]] stratilo 562 000 obyvateľov, viac než polovica boli civilisti. Odhady strát [[Čína|Číny]] hovoria o 10 miliónoch, z troch štvrtín civilistov.

[[Nemecko]] ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci. Veľa Nemcov však prišlo o život pri následných deportáciách z krajín východnej a strednej Európy. Asi pol milióna až milión zahynul neskôr v sovietskom zajatí. [[Japonsko]] stratilo 2,6 milióna obyvateľov. V [[Taliansko|Taliansku]] zahynulo počas vojny asi 450 000 ľudí, dve tretiny z nich boli vojaci. [[Rumunsko]], ktorého vojaci boli najprv  nasadení Nemcami na východnom fronte vo viacerých ťažkých bitkách, no v neskoršej fáze sa pripojilo k Spojencom a podieľalo sa na oslobodzovaní strednej Európy, stratilo 841 000 obyvateľov, prevažne vojakov.

=== Obete druhej svetovej vojny na území Česko-Slovenska ===
Druhá svetová vojna zanechala citeľné straty na životoch aj v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Podľa údajov z Vojenského historického ústavu predstavovali celkové straty na životoch asi 350 000 až 360 000 obyvateľov.&lt;ref name=&quot;rocenka&quot;&gt;Ústredná rada SZPB, Bratislava – ''Ročenka odbojárov 2005'' ISBN 80-968005-8-2, s. 1&lt;/ref&gt; Z toho v [[Koncentračný tábor|koncentračných táboroch]] zahynulo približne 235 000 osôb, z toho asi 149 000 [[Židia|židovského pôvodu]]. V Česku to bolo asi 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Celkovo však prešlo koncentračnými tábormi asi 350 000 osôb. Neskoršia dokumentácia uvádza pre Česko 92 000 deportovaných (z toho 79 000 mŕtvych), zo Slovenska bolo deportovaných 109 000 ľudí. Pri stanných právach bolo bez súdov popravených 10 000 osôb. Počet padlých príslušníkov vojenských a partizánskych jednotiek predstavuje asi 12 000 osôb. Pri leteckých náletoch zahynulo 7000 osôb. Bezprostredne po skončení vojny zahynulo na následky prežitého utrpenia asi 95 000 osôb. Počas vojny bolo umučených a zavraždených asi 15 000 detí, prevažne židovského pôvodu, ale aj z vypálených obcí. [[Nacistické Nemecko|Nacistický]] vpád na Slovensko si vyžiadal viac ako 10 000 obetí, v [[Pražské povstanie (1945)|Pražskom povstaní]] padlo asi 1600 bojovníkov. Na nútené práce do Nemecka a do nacistami okupovaných krajín bolo nasadených asi 500 000 osôb z bývalého Česko-Slovenska. (Zo Slovenska to boli najmä vojaci dvoch odzbrojených východoslovenských divízií a zaistení obyvatelia vypálených obcí). Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo čiastočne alebo úplne vypálených 90 obcí v Česku a na Slovensku.&lt;ref name=&quot;rocenka&quot;/&gt;

=== Masové vraždy a holokaust ===
[[Súbor:66935A.jpeg|náhľad|Deti v koncentračnom tábore v Osvienčime po oslobodení v januári 1945. 6 detí na fotke pochádza zo Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Jancura
 | meno = Vladimír
 | odkaz na autora = 
 | titul = Na slávnej fotografii z Osvienčimu sú slovenské deti
 | url = http://spravy.pravda.sk/na-slavnej-fotografii-z-osviencimu-su-slovenske-deti-p0l-/sk_domace.asp?c=A090907_122428_sk_domace_p23
 | dátum vydania = 7.9.2009
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 20.9.2010
 | vydavateľ = pravda.sk
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.]]
Na Európskom bojisku dosiahlo barbarstvo najväčší stupeň na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Na pacifickom bojisku predovšetkým počas bojov o [[Vojna v Pacifiku|Tichomorské ostrovy]] a v [[Boje v juhovýchodnej Ázii (2. svetová vojna)|Číne]]. Najväčších vojnových zločinov sa dopustilo [[Vojnové zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|nacistické Nemecko]] a [[Japonské vojnové zločiny druhej svetovej vojny|Japonsko]]. Spomedzi [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojeneckých krajín]] to bol najmä [[Vojnové zločiny Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny|Sovietsky zväz]], ktorého predstaviteľov však po vojne nikto ani len oficiálne neobvinil. Mnohí pokladajú za veľké vojnové zločiny aj niektoré nálety na mestá uskutočnené spojeneckým letectvom (napr. [[Bombardovanie Drážďan]], Tokia), či americké zhodenie atómových bômb na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]] a [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]].

Na sklonku vojny boli v rôznych oblastiach Európy obsadenej nacistami odhalené [[koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyvražďovacie tábory]] a mnohé iné zariadenia, kde museli pre [[nacizmus|Nacistov]] pracovať vojnoví zajatci, politickí väzni či rasovo prenasledovaní. Podmienky v nich boli zväčša otrasné. Väčšina väzňov zomierala od celkového vyčerpania z dlhodobej namáhavej práce, nedostatku potravín a kvôli zlému a krutému zaobchádzaniu. Tí, ktorých uznali nevhodných na manuálnu prácu, boli bez súdu masovo [[poprava|popravovaní]], zastrelení, alebo likvidovaní v [[plynová komora|plynových komorách]]. Mŕtvym pred spopolnením vybíjali zlaté zuby. Získané prostriedky boli použité buď na osobné obohatenie samotných nacistov, alebo na financovanie vojnovej mašinérie. Osobné veci väzňov sa konfiškovali. Najväčšiu skupinu zlikvidovaných tvorili [[Židia]], ktorí podľa Norimberského súdu tvorili vyše polovicu z asi 11 miliónov zavraždených. Celkovo, v dôsledku nacistického teroru, zahynulo 5{{--}}6 miliónov [[Židia|Židov]]&lt;ref&gt;Laqueur, W. (Editor), ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, New Haven, 2001, s. xiv&lt;/ref&gt;. Ďalšími, ktorých sa rozhodli nacisti zlikvidovať boli obyvatelia východoeurópskych krajín, najmä [[Slovania]], žijúci v okupovaných krajinách hlavne v ZSSR, Česku, Poľsku a Juhoslávii; ale aj osoby sociálne, národnostne či politicky neprijateľní pre nacistický režim. Išlo o duševne postihnutých, [[Homosexualita|homosexuálov]], [[Rómovia|Rómov]] či politických a duchovných nepriateľov ako [[komunizmus|komunisti]], či predstavitelia odporu a [[demokracia|demokracie]] v okupovaných krajinách. Najväčší nacistický vyhladzovací [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|komplex]] pri [[Osvienčim]]e, oslobodili sovietske vojská na sklonku vojny [[27. január]]a [[1945]]. V celom komplexe bolo podľa odhadov zavraždených okolo 1,1 milióna ľudí, ich popol bol rozsypaný po okolitej krajine.

Nacisti podnikli mnoho útokov voči civilnému obyvateľstvu, najmä v oblastiach, kde prebiehala intenzívna [[partizánska vojna]]. V krajinách, kde prevažovalo slovanské obyvateľstvo ako bolo [[Poľsko]], [[Juhoslávia]], [[Česko-Slovensko]], či západné oblasti [[ZSSR]] viedli utláčateľskú politiku, ktorá viedla k zbytočnej smrti tisícov civilistov od hladu, či v dôsledku krutého zaobchádzania. Podobnú brutálnu politiku viedlo Cisárske Japonsko počas vpádu do Číny, ale aj Sovietsky zväz pri obsadzovaní Pobaltských republík a vtedajšej východnej časti Poľska.

=== Vojnoví zajatci ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 169-0864, Russische Kriegsgefangene.jpg|náhľad|vpravo|Pochodujúci zástup sovietskych zajatcov na východnom fronte v lete 1941]]
Počas vojny v rokoch 1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945 sa do nepriateľského zajatia dostalo podľa niektorých odhadov celkovo až 35 miliónov osôb, z ktorých asi 5 miliónov zahynulo&lt;ref name=&quot;MacKenzie, 1994&quot;&gt;MacKenzie, S. P., The Treatment of Prisoners of War in World War II. The Journal of Modern History, 66, 3, 1994, s. 487-520&lt;/ref&gt;. Z hlavných účastníkov vojny 2 krajiny nepodpísali [[Haagske konvencie]] z roku 1899 a 1907 vymedzujúce práva [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], boli to Japonsko a Sovietsky zväz. Medzinárodné dohovory mali zaručovať aby bolo o zajatcov postarané podobne ako o vlastných vojakov, mali však byť [[internácia|internovaní]], mali dovolené viesť korešpondenciu s rodinou a smeli ich navštevovať pracovníci [[Červený kríž|Červeného kríža]]. Na východnom fronte a pacifickom bojisku boli nepriateľskí ranení bežne ponechávaní svojmu osudu alebo rovno zastrelení. Branie zajatcov bolo miestami náhodné a často k nemu dochádzalo iba na výslovný rozkaz veliteľa. Zlé zaobchádzanie so zajatcami však nespôsobovala iba samotná zločinná politika, či nedodržiavanie medzinárodných dohovorov jednotlivými štátmi, ale aj objektívne príčiny. Viaceré bojujúce strany mali v niektorých fázach vojny problémy napríklad aj pre to, že ich internačné zariadenia neboli pripravené na prijatie obrovského množstva zajatcov. Niektoré krajiny, napr. Sovietsky zväz, mali počas vojny problémy so zásobovaním a nedokázali sa dostatočne postarať ani o vlastné jednotky.

Na západoeurópskych bojiskách sa väčšina krajín snažila dodržiavať medzinárodné dohody. Výnimkou boli najmä nemecké jednotky Waffen-SS, ktoré často žiadnych zajatcov nebrali (nepriateľských bojovníkov, ktorí sa dostali do ich rúk likvidovali). Nemci zajali za celú vojnu asi 2 milióny vojakov západných Spojencov (Francúzsko, Spojené kráľovstvo a USA), úmrtnosť v týchto zajateckých táboroch bola asi 3,5 až 4&amp;nbsp;%. Časť zajatcov bola nasadená na nútené práce, napriek všetkému bolo vraždenie zajatcov na západnom fronte skôr ojedinelé (napr. [[Malmédsky masaker]]). Spojenci zajali asi 8,25 milióna vojakov Osi, z nich asi 3,4 milióna po skončení vojny. Ku koncu vojny boli americké tábory s nemeckými zajatcami v Západnej Európe preplnené, a niekoľko desiatok tisíc zajatcov tu zomrelo v dôsledku podvýživy a chorôb&lt;ref name=&quot;MacKenzie, 1994&quot;/&gt;.

Celkom iná situácia bola na východnom fronte. Sovietsky zväz konal na územiach obsadených podľa paktu Ribbentrop-Molotov v duchu [[Stalinizmus|stalinskej politiky]], v priebehu roku 1940 tak napríklad došlo k masovým vraždám poľských zajatcov v [[Katynský masaker|Katyni]]. Po vpáde Nemecka do ZSSR dochádzalo k zločinom na oboch stranách, [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|Sovietski vojnoví zajatci]] však boli vystavení brutálnemu správaniu Nemcov v dovtedy nevídanej miere. Z 4{{--}}5,3 miliónov sa konca vojny nedočkalo 2,8&amp;nbsp;–&amp;nbsp;3,6 milióna. Hlavnou príčinou bola zločinná politika nacistických politických a vojenských špičiek, ktoré vedome zapríčinili veľkú úmrtnosť zajatcov (až 57,5&amp;nbsp;%) najmä z ideologických a rasových príčin. Sovietski zajatci boli okrem nútenej práce, hladu a chorôb vystavení aj lekárskym či vojenským experimentom rôzneho druhu (pokusy s infikáciou smrteľných chorôb, testovanie jedovatých látok atď.). Vystavenie hladu a neľudské zaobchádzanie v zajatackých táboroch zároveň postavilo týchto zajatcov pred morálnu a existenčnú dilemu – smrť hladom alebo kolaborácia s nacistami. Veľké množstvo sovietskych zajatcov bolo rôznymi spôsobmi prinútených spolupracovať s nacistami, za čo boli po oslobodení tvrdo potrestaní sovietskymi orgánmi. Zlé zaobchádzanie so sovietskymi zajatcami potom bolo zároveň jednou z príčin toho, že [[repatriácia]] zajatých Nemcov a Rakúšanov sa začala až v roku 1947 a poslední z 2,6 až 3,5 milióna nemeckých vojnových zajatcov boli prepustení zo sovietskych pracovných táborov až po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti v roku 1953. Sovietske zajatie neprežilo asi 474 967&lt;ref&gt;Aralovec, N. A., 1995, Ľudskie poteri SSSR v Velikoj Otečestvennoj vojne: Sbornik statej. Sankt Peterburg, Izd. BLIC, s. 109&lt;/ref&gt; až 1 milión nemeckých a rakúskych zajatcov (úmrtnosť 18 až 30&amp;nbsp;%)&lt;ref&gt;Tucker, S. C., Wadley, P., Prisoners of War (POWs). in Tucker, S. C., ''World War II. A Student Encyclopedia.'' Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, 1041-1044&lt;/ref&gt;.

Japonsko bolo rovnako známe pre zlé zaobchádzanie so zajatcami. Podmienky v jeho zajateckých táboroch boli výrazne závislé na správaní jednotlivých veliteľov. Japonci používali zajatcov nielen na nútenú prácu alebo zvrátené pokusy, v Číne využívali zajatcov ako živé terče pri výcviku útoku s [[bodák]]om&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = WW2:  Little Known Facts: Acts of Terrorism and Atrocity by Japanese
  | url = http://www.ww2pacific.com/atrocity.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 10.09.2011
  | vydavateľ = ww2pacific.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;. Úmrtnosť Spojeneckých zajatcov v japonských táboroch dosahovala 27&amp;nbsp;%&lt;ref&gt;Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 668-669&lt;/ref&gt;.

=== Utečenci ===
[[Súbor:Vertreibung.jpg|náhľad|vpravo|Deportácie Sudetských Nemcov z Česko-Nemeckého pohraničia]]
V [[máj]]i a [[jún]]i [[1945]] prebiehali v celej Európe veľké presuny obyvateľstva. Bývalí nacistickí väzni zo všetkých okupovaných krajín sa často po rokoch mohli vrátiť domov. No naopak i nemecké obyvateľstvo bolo vyháňané a [[vysťahovanie|vysťahovávané]] z oblastí, v ktorých žilo stovky rokov. Pri týchto [[deportácia|deportáciá]]ch sa víťazné mocnosti dopustili mnohých zločinov.

Stalin si v tej dobe dal obzvlášť záležať na likvidácii a zaistení nepohodlných osôb. Podľa dohôd so západnými spojencami boli do [[ZSSR]] vrátení všetci jeho občania, ktorých na západe zaevidovali medzi utečencami. Niektorí z nich boli skutoční zločinci, či zradcovia, ktorí zapredali vlastnú krajinu a snažili sa zachrániť na západe. Veľa z nich však boli nevinní ľudia, ktorých okolnosti prinútili postaviť sa na nesprávnu stranu. Väčšina z nich bola odsúdená na mnohoročné nútené práce, niektorých popravili. Stalinova chorobná nedôvera však postihla aj dôstojníkov a vojakov Červenej armády, ktorí sa „nakazili západným kapitalizmom“. Tisíce z tých, ktorí priniesli slobodu podstatnej časti [[Európa|Európy]], vyznamenaných [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Hrdinov Sovietskeho zväzu]] ale aj obyčajných frontových vojakov, či tých čo prežili peklo nemeckých koncentrákov, tak onedlho čakali nútené práce pre zmenu v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Stalin sa rovnako rozhodol potrestať niektoré národy, ktoré upodozrieval z pomoci nacistom. Boli to najmä [[Čečeni]] a [[Tatári|Krymskí Tatári]]. Státisíce z nich boli násilne deportovaní na [[Sibír]], odkiaľ sa mohli vrátiť až po Stalinovej smrti.

== Potrestanie vojnových zločinov ==
[[Súbor:Nuremberg-1-.jpg|thumb|vpravo|[[Hermann Göring]], [[Rudolf Hess]], [[Joachim von Ribbentrop]] a [[Wilhelm Keitel]] (sediaci v prvom rade zľava doprava na lavici obžalovaných)]]
{{Hlavný článok|Norimberský proces}}
Na území viacerých oslobodených krajín, vzali do rúk dočasnú vládu predstavitelia odboja. Tí často veľmi rýchlo súdili a popravovali [[zradca|zradcov]] a [[kolaborant]]ov. Masové deportácie obyvateľstva sa stali bežným prvkom politiky a pôsobili spolu s vojnovými útrapami na celkový pokles právnej kultúry a vedomia spoločnosti. V krajinách východnej a strednej Európy vytvorili živnú pôdu pre rozmach novej „červenej“ [[totalita|totality]].

Už v máji sa víťazné mocnosti v Londýne dohodli o tom, že budú súdiť vysokých nacistických predstaviteľov a [[nacizmus]] ako taký. [[21. november|21. novembra]] [[1945]] sa začal v [[Norimberg]]u proces s nemeckými vojnovými zločincami. Medzi najvýznamnejších z nich patrili Göring, von Ribbentrop, Keitel či Kaltenbrunner. Význam procesu nespočíval v pomste a potrestaní zvyšných predstaviteľov nacizmu, ktorých sa podarilo Spojencom chytiť. Počas procesu sa podarilo podrobne zdokumentovať množstvo svedectiev o nacistických zločinoch, najmä rozsiahlom vyvražďovaní a etnických čistkách, a vytvoriť základ pre ich dôkladnejšie budúce prešetrenie. Vznikol tiež [[precedens]] do budúcna, že vedenie [[útočná vojna|útočnej vojny]] je zločinom, ktoré nemôžu ostatné krajiny tolerovať. Zločiny nariadili, organizovali a vykonávali jednotlivci, ktorí sa nemôžu skrývať za svojich nadriadených alebo ospravedlňovať tým, že si plnili štátne povinnosti. Došlo tiež k odsúdeniu [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|nacistickej strany]] a viacerých represívnych zložiek, hlavne [[Gestapo|Gestapa]], [[Sicherheitsdienst|SD]] a [[Schutzstaffel|SS]], ktoré boli vyhlásené za zločinecké organizácie. Po porážke Japonska nasledoval podobný proces s japonskými predstaviteľmi, označovaný ako [[Tokijský proces]].

== Víťazi a porazení ==
Okrem iných geograficko-politických zmien, ktoré boli spojené najmä so zmenou hraníc [[Poľsko|Poľska]], ktoré sa posunuli viac na západ. [[Východné Prusko]] bolo rozdelené medzi [[Sovietsky zväz]] a [[Poľsko]]. V Tichomorí získali [[Spojené štáty]] kontrolu nad viacerými ostrovmi. Podobne [[ZSSR]] obsadilo časť [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]], jeho hranice sa posunuli až k [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]]. [[Česko-Slovensko]] bolo nútené prenechať [[ZSSR|Sovietskemu zväzu]] [[Podkarpatská Rus|Zakarpatskú Ukrajinu]]. Oficiálne sa tak stalo podľa dohody z [[29. júl]]a [[1945]] podpísanej v [[Moskva|Moskve]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Dorazil  | meno = Otakar  | titul = Světové dejiny v kostce  | vydanie = 3  | vydavateľ = Jeva  | miesto = Brno  | rok = 1995  | počet strán = 536  | isbn = 80-85797-26-7  | strany = 382  | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt; Boli obnovené hranice ZSSR, z roku 1940, čo zahrnovalo okupáciu [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Moldavsko|Moldavska]] ako aj oblastí, ktoré predtým patrili [[Poľsko|Poľsku]].

== Nové technológie ==
Mnohé technológie, ktoré sa objavili alebo boli vyvinuté cez druhú svetovú vojnu sú dnes celkom bežné. Vojna prispela k vývoju nových zbraní a druhotne sa tieto technológie alebo ich súčasti dali využiť aj v civilnej sfére. Rozšírenie antibiotík prispelo k zníženiu úmrtnosti ranených a chorých vojakov. Vojna priniesla celkom nové typy zbraní ako sú: [[útočná puška|útočné pušky]], [[balistická raketa|balistické rakety]], [[atómová bomba]], [[riadená strela|riadené strely]], raketové [[delostrelectvo]] atď. Mnohé iné vynálezy našli uplatnenie aj v civilnej sfére: [[laser]], [[radar]], [[helikoptéra]], [[raketový motor|raketové]], [[prúdový motor|prúdové]] a [[turbovrtuľový motor|turbovrtuľové motory]], [[zariadenie pre nočné videnie|zariadenia pre nočné videnie]], [[počítač]]e, [[optické vlákno|optické vlákna]], [[elektronika]], nové [[zliatina|kovové zliatiny]], [[plast]]y alebo [[penicilín]]. Mnohé technické vynálezy nacistického Nemecka, ktoré mohli oddialiť koniec vojny, prišli príliš neskoro, alebo neboli dokončené. Medzi tzv. Hitlerove &quot;superzbrane&quot; patrili napríklad prúdové lietadlá [[Heinkel He 162|He 162]],  [[Messerschmitt Me 262|Me 262]] a [[Arado Ar 234|Ar 234]], raketové lietadlo [[Messerschmitt Me 163|Me 163]], strely s plochou dráhou letu tzv. [[Fieseler Fi 103|V-1]] a prvé [[Balistická raketa|balistické rakety]] [[V2 (raketa)|V-2]].

== Studená vojna ==
{{Hlavný článok|Studená vojna}}
Pre udržanie mieru sa Spojenci rozhodli vytvoriť [[Organizácia Spojených národov|Organizáciu spojených národov]], ktorá začala oficiálne existovať [[24. október|24. októbra]] [[1945]].

Napriek tomu, že bol [[Sovietsky zväz]] zoslabnutý vojnou, ktorá na jeho území spôsobila veľké škody, cítil sa [[Josif Stalin|Stalin]] silný ako nikdy predtým. Po skončení bojov tak mohol začať realizovať svoj plán na ovládnutie krajín vo svojej sfére vplyvu, na ktorej sa predtým dohodol so svojimi západnými spojencami. Začalo vychádzať najavo, že ani strašná vojna Stalina nezmenila, dočasné zlepšovanie vzťahov so západom sa stalo minulosťou. Arogantná činnosť [[komunizmus|komunistických]] organizácií v Sovietskym zväzom ovládaných krajinách pomaly ale isto smerovala k potláčaniu [[demokracia|demokratických]] prúdov a nastoleniu [[diktatúra|diktatúr]] „[[Stalinizmus|Stalinského typu]]“. Odcudzeniu a dištancovaniu sa západných Spojencov od Sovietskeho zväzu už jasne nasvedčoval prejav [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]] v [[Spojené štáty|USA]] z [[5. marec|5. marca]] [[1946]] a na to nasledujúci Stalinov prejav o týždeň neskôr. Svet isto spel k [[Bipolarizmus|bipolarizmu]] a [[Studená vojna|Studenej vojne]].

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kódových mien spojeneckých operácií]]
* [[Prvá svetová vojna]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=World War II|s=Kategória:Druhá svetová vojna}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fronta.cz/ Stránka venovaná druhej svetovej vojne]


{{Zoznam vojen}}

[[Kategória:Druhá svetová vojna| ]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Vojny Talianska]]
[[Kategória:Vojny Francúzska]]
[[Kategória:Vojny Číny]]
[[Kategória:Vojny USA]]
[[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Vojny Nemecka]]
[[Kategória:Vojny Spojeného kráľovstva]]
[[Kategória:Vojny Japonska]]
[[Kategória:Vojny Maďarska]]
[[Kategória:Vojny Rumunska]]
[[Kategória:Vojny Poľska]]
[[Kategória:Vojny Dánska]]
[[Kategória:Vojny Slovenska]]
[[Kategória:Vojny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Vojny Holandska]]
[[Kategória:40. roky 20. storočia v Európe]]</text>
      <sha1>bvx3pgk8m5w7x5480knf2e8k1ucvr65</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Košice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7248</id>
    <revision>
      <id>7426684</id>
      <parentid>7420877</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:15:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="232882" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Najlepší článok}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Košice
| other_name         = 
| category           = [[mesto (Slovensko)|mesto]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = BandeauKosice.png
| image_caption      = Hore: [[Dóm sv. Alžbety]] a [[Kostol svätého Michala (Košice)|kaplnka sv. Michala]]&lt;br/&gt;Stred: panoráma z lietadla&lt;br/&gt;Dole (zľava do prava): [[Štátne divadlo Košice|Štátne divadlo]]; Centrum [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]; Plastika [[Erb Košíc|erbu mesta]]
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Košice.png
| symbol             = Coat of Arms of Košice.svg
| logo               = Kosice logo.png
| logo_size          = 155px
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = Mesto tolerancie 
| nickname_note      =&lt;ref name=&quot;mesto tolerancie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Feman - Európsky festival kultúry národov a národností
  | url = http://www.feman.sk/obsah/festival-feman
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Združenie Feman
  | miesto = Košice
}}&lt;/ref&gt;
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Slovensko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Košický kraj|Košický]]
| region_type        = Kraj
| histregion         = [[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]])
| district           = [[Okres Košice I|Košice I]]
| district1          = [[Okres Košice II|II]]
| district2          = [[Okres Košice III|III]]
| district3          = [[Okres Košice IV|IV]]
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = Hornád
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 208
| lat_d              = 48
| lat_m              = 43
| lat_s              = 12
| lat_NS             = S
| long_d             = 21
| long_m             = 15
| long_s             = 29
| long_EW            = V
| coordinates_type   = region:SK_type:city
| highest            = [[Vysoký vrch ({{mnm|851}})|Vysoký vrch]]
| highest_elevation  = 851
| highest_lat_d      = 48
| highest_lat_m      = 49
| highest_lat_s      = 28.38
| highest_lat_NS     = S
| highest_long_d     = 21
| highest_long_m     = 09
| highest_long_s     = 21.96
| highest_long_EW    = V
| lowest             = Krásna nad Hornádom
| lowest_elevation   = 184
| lowest_lat_d   = 48
| lowest_lat_m   = 40
| lowest_lat_s   = 08.58
| lowest_lat_NS  = S
| lowest_long_d  = 21
| lowest_long_m  = 20
| lowest_long_s  = 23.52
| lowest_long_EW = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 242.768069
| area2         = 1776.66
| area3         = 6751.9
| area2_type    = aglomerácia
| area3_type    = kraj
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = {{OBP|SK|599981|N}}
| population_date    = {{OBD|SK|599981|dmr1}}
| population_note = &lt;ref name=&quot;pocet obyvatelov&quot;&gt;{{OBZ|SK|582000}}&lt;/ref&gt;
| population_density = auto
| population2_density = auto
| population3_density = auto
| population2   = 368725
| population3   = 801460
| population2_type = aglomerácia
| population2_date = 31. 12. 2019
| population2_note = &lt;ref name=&quot;pocet obyvatelov&quot;/&gt;
| population3_type = kraj
| population3_date = {{OBD|SK|1|dmr1}}
| population3_note = &lt;ref name=&quot;pocet obyvatelov&quot;/&gt;
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 1230
| established_type   = Prvá pís. zmienka
| mayor              = [[Jaroslav Polaček]]&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
| mayor_party        = nezávislý
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 040 00
| area_code          = +421-55
| area_code_type     = Tel. predvoľba
| code               = 599981
| code1              = KE | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]]
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free_type          = Patrónka mesta
--------------------------------------------------------------------
| free               = [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]]
--------------------------------------------------------------------
| free1_type         = Adresa [[Magistrát mesta Košice|magistrátu]]
| free1              = [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 48A, 040 11&lt;br/&gt;[[Košice - Západ|Košice-Západ]]
| free2_type         = Telefón / Fax
| free2              = 055/641 91 11
| free3_type         = E-mail
| free3              = [mailto:kontakt@kosice.sk kontakt@kosice.sk]
| free4_type         = 
| free4              =
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Slovenska
| map_locator        = Slovensko-reliéf
| map1_caption       = &lt;!-- Poloha v rámci Košického kraja --&gt;
| map1_locator       = &lt;!-- Košický kraj --&gt;
| map2               = Kosice.20080908.png
| map2_caption       = Mapa mesta
| map_compl          = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|type=shape|fill=#ffffff|fill-opacity=0|stroke-width=2|frame-width=270}}
| map_compl_caption  = Interaktívna mapa mesta
| freemap_zoom       = 13
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Košice
| statistics         = {{MOŠ/MIS|599981}}
| website            = [http://www.kosice.sk kosice.sk]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = '''Demonym:''' ''Košičan, Košičanka''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Košičan}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Košice''' (iné názvy pozri [[Košice#Názov|kapitolu Názov]]) sú metropolou [[Východné Slovensko|východného]] [[Slovensko|Slovenska]] a s takmer 240 000 obyvateľmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Public Database - IBM Cognos Connection
 | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&amp;m=portal/cc.xts&amp;gohome=
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-22
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; [[Zoznam miest na Slovensku|druhým najľudnatejším mestom na Slovensku]]. Mesto je súčasťou [[Košická aglomerácia|Košickej aglomerácie]] s 367 000 obyvateľmi a [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]], ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie [[Urbanizácia|urbanizované]] oblasti na Slovensku.

V roku [[2013]] sa Košice stali [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskym hlavným mestom kultúry]]. Od roku [[2016]] nesú titul [[Európske hlavné mesto športu|Európske mesto športu]], od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival [[Art Film Fest]]. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest [[UNESCO]] v roku [[2017]], kedy im bol priznaný štatút ''UNESCO Creative City of Media Arts''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Creative Cities Network Košice
  | url = https://en.unesco.org/creative-cities/kosice
  | dátum vydania = 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2018
  | jazyk = anglický
}}&lt;/ref&gt; Košice v roku [[2019]] získali taktiež titul ''Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019''. Ocenenie udeľuje ''Európske dobrovoľnícke centrum'' so sídlom v [[Brusel]]i. Košice sa tak stali historicky prvým mestom z krajín [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] a po [[Barcelona|Barcelone]], [[Lisabon]]e, [[Londýn]]e, [[Sligo (mesto v Írsku)|Sligu]] a [[Aarhus]]e šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019
 | periodikum = sme.sk
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20709132/kosice-ziskali-titul-europske-hlavne-mesto-dobrovolnictva-2019.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2017-12-01
 | dátum prístupu = 2019-03-22
}}&lt;/ref&gt;

Košice sú centrom celého [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a sídlom regionálnej samosprávy – [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej gréckokatolíckej eparchie]], [[Michalovsko-košická pravoslávna eparchia|Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie]] a [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu SR]]. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch [[univerzita|univerzít]] a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]].

Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria [[Štátne divadlo Košice]], [[Štátna filharmónia Košice]], [[Slovenské technické múzeum]], [[Východoslovenské múzeum]], [[Východoslovenská galéria]] a [[Štátna vedecká knižnica Košice|Štátna vedecká knižnica v Košiciach]]. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí [[Maďari na Slovensku|maďarská]] menšina (takmer 3 % podľa kvalifikovaného odhadu [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]])&lt;ref name=su18/&gt; a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina s podielom takmer 2 %.&lt;ref name=su18/&gt;

Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi [[Východná Európa|východnou]] a [[Stredná Európa|strednou]] [[Európa|Európou]] na jednej strane a [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Rusko]]m na druhej strane prostredníctvom [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodnej železničnej trate]]. Košické [[Letisko Košice|medzinárodné letisko]] sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V meste je zastúpený [[hutníctvo|hutnícky]] a [[strojárstvo|strojársky]] priemysel, umiestnená je tu skupina firiem [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]], ktorá je združená v klastri [[Košice IT Valley]].

Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami [[Gotická architektúra|gotickej]], [[Baroková architektúra|barokovej]], [[Klasicistická architektúra|klasicistickej]] a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu [[pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]] na Slovensku ({{ha|85.4|m|w}}).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Mokriš
  | meno = Radoslav
  | odkaz na autora = 
  | titul = História Košíc pre budúcnosť mesta. Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie
  | vydavateľ = Krajský pamiatkový úrad Košice
  | miesto = Košice
  | rok = 2005
  | isbn = 80-89089-42-9
  | kapitola = 
  | strany = 7
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku – gotická [[katedrála]] [[Dóm svätej Alžbety]]. [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]], lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym [[korzo]]m mesta.

== Geografia ==
[[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|'''Plocha mesta'''&lt;br /&gt;Legenda :&lt;br /&gt;
{{Legenda|#FF5555|Historické centrum}}
{{Legenda|#FFAAAA|Zastavaná plocha}}
{{Legenda|#FFEEAA|Poľnohospodárska oblasť}}
{{Legenda|#DDE9AF|Zalesnená plocha}}
[[Súbor:Sign bw stripes r.png|14px]] &lt;span style=&quot;font-size:90%&quot;&gt;Zastavaná plocha okolo roku 1910&lt;/span&gt;]]
Mesto leží vo [[Východné Slovensko|východnej]] časti Slovenska v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v blízkosti hraníc s [[Maďarsko]]m ({{km|20|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|80|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|90|m}}) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je vzdialené asi {{km|400|m}}.

Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky [[Hornád]] v geografickom styku severného výbežku [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]] – [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] a [[Karpaty|karpatského]] pohoria [[Slovenské rudohorie]], ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] a [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Z východu ho obklopuje hradba [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]] sopečného pôvodu.

Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch [[Hradová (vrch)|Hradová]] – {{mnm|466.1|w}}, ktorý patrí do masívu [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]].

=== Geológia ===
Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje hornádsky zlom, kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]]. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och kochanovského súvrstvia sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách [[Veporikum|veporika]] a [[Gemerikum|gemerika]]. V oblasti [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k [[Veporikum|veporiku]]. V západnej časti dominujú premenené horniny [[Gemerikum|gemerika]], hlavne [[fylit]]y čermeľskej skupiny, [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] krompašskej skupiny a [[amfibolit]]y a metabazity rakoveckej skupiny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | autor = 
  | spoluautori = 
  | titul = Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých území
  | odkaz na titul = 
  | editori = Lexa, J., Bezák, V.,  Elečko, M., Mello, J., Polák, M., Potfaj, M., Vozár, J. 
  | vydavateľ = MŽPSR, ŠGÚDŠ
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2000
  | url = 
  | isbn = 
  | poznámka = 
}}&lt;/ref&gt; Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná (vrch)|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | autor = 
  | spoluautori = 
  | titul = Nerastné suroviny Slovenska
  | odkaz na titul = 
  | edícia = Ročenka 2006
  | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2000
  | url = http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip
  | isbn = 
  | poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Podnebie a počasie ===
Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 [[°C]] v januári a 19 [[°C]] v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4{{--}}8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600{{--}}{{mm|650|m}}.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | autor = Veľký, J. a kolektív
  | spoluautori = 
  | titul = [[Encyklopédia Slovenska]] III. zväzok K - M.
  | odkaz na titul = 
  | edícia = 
  | vydavateľ = Veda
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1979
  | url = 
  | isbn = 
  | poznámka = 
}}&lt;/ref&gt; 
* '''Absolútne maximum''': 38,5 °C ([[20. júl]] [[2007]]).
* '''Absolútne minimum''': –30,5 °C ([[16. február]] [[1940]]).

{{Infobox Počasie
|metric_first=yes
|single_line=yes
|location=Košice / [[Letisko Košice|Medzinárodné letisko Košice]] (LZKZ) {{mnm|230|w}} (6 [[km]] od Košíc)
|Jan_Hi_°C = 0
|Feb_Hi_°C = 3
|Mar_Hi_°C = 9
|Apr_Hi_°C = 15
|May_Hi_°C = 20
|Jun_Hi_°C = 23
|Jul_Hi_°C = 25
|Aug_Hi_°C = 25
|Sep_Hi_°C = 20
|Oct_Hi_°C = 14
|Nov_Hi_°C = 6
|Dec_Hi_°C = 1
|Year_Hi_°C = 13
|Jan_Lo_°C = -5
|Feb_Lo_°C = -4
|Mar_Lo_°C = 0
|Apr_Lo_°C = 4
|May_Lo_°C = 9
|Jun_Lo_°C = 12
|Jul_Lo_°C = 13
|Aug_Lo_°C = 13
|Sep_Lo_°C = 9
|Oct_Lo_°C = 4
|Nov_Lo_°C = 0
|Dec_Lo_°C = -4
|Year_Lo_°C = 4
|Jan_MEAN_°C = -3
|Feb_MEAN_°C = 0
|Mar_MEAN_°C = 4
|Apr_MEAN_°C = 10
|May_MEAN_°C = 15
|Jun_MEAN_°C = 18
|Jul_MEAN_°C = 19
|Aug_MEAN_°C = 19
|Sep_MEAN_°C = 14
|Oct_MEAN_°C = 9
|Nov_MEAN_°C = 3
|Dec_MEAN_°C = -1
|Year_MEAN_°C = 9
|Jan_Precip_cm = 5
|Feb_Precip_cm = 5
|Mar_Precip_cm = 5
|Apr_Precip_cm = 8
|May_Precip_cm = 9
|Jun_Precip_cm = 10
|Jul_Precip_cm = 9
|Aug_Precip_cm = 7
|Sep_Precip_cm = 7
|Oct_Precip_cm = 6
|Nov_Precip_cm = 7
|Dec_Precip_cm = 7
|Year_Precip_cm = 85
|source = Norwegian Meteorological Institute (2018) |accessdate=17. marec 2019 &lt;ref name=&quot;Weather Underground&quot;&gt;{{citácia elektronického dokumentu
  |url=https://www.yr.no/place/Slovakia/Košice/Košice/statistics.html
  |titul=Norwegian Meteorological Institute - Weather History for Košice
  |dátum prístupu=2019-03-17}}&lt;/ref&gt;
}}

=== Vodné toky ===
{{graf počasia|Košice
|-5|0|50
|-4|3|50
|0|9|50
|4|15|80
|9|20|90
|12|23|100
|13|25|90
|13|25|70
|9|20|70
|4|14|60
|0|6|70
|-4|1|70
|float=right
|zdroj=[https://www.yr.no/place/Slovakia/Košice/Košice/statistics.html Norwegian Meteorological Institute]
}}
Mesto patrí do povodia riek [[Hornád]] – [[Slaná]] – [[Tisa]]. Rieka [[Hornád]] preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi [[Hornád]]u sú východo-západným smerom [[Myslavský potok]] a severozápadným smerom potok [[Črmeľ|Čermeľ]]. Mestskou časťou [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka [[Ida (rieka)|Ida]]. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Olšava (prítok Hornádu)|Olšava]]. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín I]] a [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín II]].
* ''Pozri aj: [[Zoznam vodných tokov v Košiciach]]''

=== Vodné plochy a jazerá ===
Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach [[Hornád]] a [[Ida (rieka)|Ida]], viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená.
* vodná plocha [[Jazero (Košice)|Jazero]]
* [[Seligovo jazero]]
* [[Čanianske jazerá]] – štrkoviská
* vodná nádrž [[Bukovec (okres Košice-okolie)|Bukovec]] – zásobáreň pitnej vody
* vodná nádrž [[Poľov (vodná nádrž)|Poľov]] – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]
* vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]
{{Galéria
|Názov=Jazerá
|veľkosť=náhľad
|pozícia=right
|Súbor:Nad jazerom.JPG|Jazero
|Súbor:Slovakia Kosice Bukovec-lake.png|Bukovec
|Súbor:Čanianske jazero - panoráma - panoramio.jpg|Čanianske jazero
}}
''Pozri aj: [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]''

=== Susedné obce ===
Najbližšie ku hraniciam mesta sa nachádza 26 obcí. Všetky tieto obce sú [[Spoločenstvo obcí|vidiecke spoločenstvá]] a nachádzajú sa v okrese [[Okres Košice okolie|Košice-okolie]].
[[Súbor:Letecká panoráma Košíc.jpg|náhľad|Letecká panoráma Košíc]]
{|width =&quot;45%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;0&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;border:1px solid #AAA;background-color:#F9F0EA&quot;
|+ Prihraničné obce mesta '''{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZBGIS| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&amp;z=10&amp;c=21.289872,48.740263| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-13| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Severozápad|{{{Košická Belá|[[Košická Belá]]&lt;br&gt;[[Veľká Lodina]]}}}}}}
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Sever|{{{Sokoľ|[[Sokoľ]]&lt;br&gt;[[Kostoľany nad Hornádom]]&lt;br&gt;[[Družstevná pri Hornáde]]}}}}}}
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Severovýchod|{{{Budimír|[[Budimír]]&lt;br&gt;[[Beniakovce]]}}}}}}
|-
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Západ|{{{Malá Ida|[[Malá Ida]]&lt;br&gt;[[Baška (okres Košice-okolie)|Baška]]&lt;br&gt;[[Nižný Klátov]]&lt;br&gt;[[Vyšný Klátov]]}}}}}}
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| [[Image:Brosen windrose-sl.svg|80px|{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}]]
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Východ|{{{Hrašovík|[[Hrašovík]]&lt;br&gt;[[Košické Olšany]]&lt;br&gt;[[Sady nad Torysou]]&lt;br&gt;[[Košická Polianka]]}}}}}}
|-
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Juhozápad|{{{Šemša|[[Šemša]]&lt;br&gt;[[Veľká Ida]]}}}}}}
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Juh|{{{Haniska|[[Haniska (okres Košice-okolie)|Haniska]]&lt;br&gt;[[Sokoľany]]&lt;br&gt;[[Bočiar]]&lt;br&gt;[[Seňa]]}}}}}}
|width =&quot;33%&quot; align=&quot;center&quot;| {{{Juhovýchod|{{{Vyšná Hutka|[[Vyšná Hutka]]&lt;br&gt;[[Nižná Hutka]]&lt;br&gt;[[Nižná Myšľa]]&lt;br&gt;[[Kokšov-Bakša]]&lt;br&gt;[[Valaliky]]}}}}}}
|}

== Politika ==
[[Súbor:TownHallKošice.jpg|náhľad|vpravo|Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta]]
[[Súbor:Kosice zastupitelstvo 2018-2022.svg|náhľad|'''Zloženie zastupiteľstva'''&lt;br /&gt;Legenda :&lt;br /&gt;
{{Legenda|#BDBDBD|[[Nezávislý politik|NEKA]] – 18 kresiel}}
{{Legenda|#2E9AFE|koalícia [[SaS]], [[KDH]], [[SMK-MKP]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OKS]] – 12 kresiel}}
{{Legenda|#3104B4|koalícia [[OĽaNO|OĽANO]], [[SME RODINA]], [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]], [[Demokratická strana (2006)|DS]] – 4 kreslá}}
{{Legenda|#FF0000|[[SMER-SD]] – 4 kreslá}}
{{Legenda|#FFFF00|[[Strana rómskej koalície v Slovenskej republike|Strana rómskej koalície]] – 1 kreslo}}
{{Legenda|#01DF01|[[Šport do Košíc a na Východ]] – 1 kreslo}}
{{Legenda|#00FFFF|[[SPOLU – občianska demokracia]] – 1 kreslo}}]]
[[Súbor:133-3381 IMG.JPG|thumb|upright 0.6|Plastika mestského erbu]]
[[Súbor:DivisionKE.jpg|náhľad|upright 0.6|Budova ''Divízie'' je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]]]

=== Mestská samospráva ===
{{hlavný článok|Mestské časti Košíc}}
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra [[1990]] o meste Košice ''401/1990 Zb.'' určil Košiciam štatút mesta spravovaného [[magistrát]]om, [[Mestské zastupiteľstvo|mestským zastupiteľstvom]] a [[primátor (Slovensko)|primátorom]] mesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm
  | dátum vydania = 01.10.1990
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Novelizácia zákona z roku [[2006]] ''222/2006 Zb.'' rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb.
o meste Košice v znení neskorších predpisov
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm
  | dátum vydania = 16.03.2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Mestské zastupiteľstvo]] je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých [[mestská časť|mestských častí]] na obdobie štyroch rokov.

[[primátor (Slovensko)|Primátor]] je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe [[Systém relatívnej väčšiny|systémom relatívnej väčšiny]]. Vedie rokovania [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]] a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.

Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.

[[Magistrát mesta Košice|Magistrát]] je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.

Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych [[mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi.
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;  style=&quot;margin:0 auto; text-align:center;&quot;
|-
| rowspan=&quot;10&quot; | [[Súbor:Košice city parts colored.svg|140px]]
| colspan=&quot;5&quot; | Okresy a mestské časti
|-
|style=&quot;background:#44e0f5;&quot;| '''[[Košice I (okres)|Košice I]]'''
|style=&quot;background:#6df3a4;&quot;| '''[[Košice II (okres)|Košice II]]'''
|style=&quot;background:#ee7f40;&quot;| '''[[Košice III (okres)|Košice III]]'''
|style=&quot;background:#fd4dd0;&quot;| '''[[Košice IV (okres)|Košice IV]]'''
|-
| [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]]
| [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]]
| [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]]
| [[Košice – mestská časť Barca|Barca]]
|-
| [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]]
| [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]
| [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]]
| [[Košice – mestská časť Juh|Juh]]
|-
| [[Košice – mestská časť Sever|Sever]]
| [[Košice – mestská časť Myslava|Myslava]]
|  
| [[Košice – mestská časť Krásna|Krásna]]
|-
| [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]]
| [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]]
|  
| [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]]
|-
| [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]]
| [[Košice – mestská časť Poľov|Poľov]]
|  
| [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]]
|-
| [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]
| [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]]
|  
| [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]]
|-
|  
| [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]]
|  
|  
|-
|  
| [[Košice – mestská časť Západ|Západ]]
|  
|  
|}

=== Symboly ===
[[Erb Košíc]] je najstaršie doloženým mestským [[erb]]om v [[Európa|Európe]] &lt;ref name=&quot;najstarší erb&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Erb mesta Košice
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Magistrát mesta Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Strieborná veľká pečať mesta z roku [[1504]] je jednou z najkrajších [[Uhorsko|uhorských]] [[renesancia|renesančných]] pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda [[primátor (Slovensko)|primátora]]. [[11. apríla]] [[2019]] mestskí poslanci odsúhlasili za [[Patrónka|patrónku]] mesta svätú [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbetu Uhorskú]], ktorá je taktiež patrónkou známej košickej [[Dóm svätej Alžbety|katedrály]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Patrónkou mesta Košice bude svätá Alžbeta Uhorská| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/mestski-poslanci-odobrili-aby-bola-sv/389507-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-11| dátum prístupu = 2019-04-12}}&lt;/ref&gt;

=== Regionálna samospráva a štátna správa ===
{{hlavný článok|Košický samosprávny kraj|Košický kraj}}
Decentralizáciou verejnej správy od roku [[2002]] prešla väčšina kompetencií [[Kraj (štátna správa)|krajov]] a [[okres]]ov na [[samosprávny kraj]]. Košice sú sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované [[obvodný úrad|Obvodným úradom Košice]] s pôsobnosťou pre celý [[Košický kraj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obvodný úrad Košice
  | url = http://www.vs.sk/ouke/
  | dátum vydania = 17.04.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Obvodný úrad Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Primátori ===
* 1990 – 1993: [[Ján Kopnický]]
* 1993 – 1994: [[Rudolf Bauer]] 
* 1994 – 1999: [[Rudolf Schuster]]
* 1999 – 2006: [[Zdenko Trebuľa]]
* 2006 – 2010: [[František Knapík]]
* 2010 – 2018: [[Richard Raši]]
* 2018 – 2022: [[Jaroslav Polaček]]
{{Predstavitelia Košíc}}
== Dejiny ==
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;width: 368px; border-spacing: 0px; text-align: left; &quot;
|- style=&quot;background: lightsteelblue; text-align: center&quot;
! Historická príslušnosť
|- style=&quot;background: lightsteelblue; &quot;
| style=&quot;font-size:97%;&quot; |
[[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|24px]]
[[Uhorsko]] okolo 1000 – 1526&lt;br&gt;
[[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Habsburská monarchia]] 1526 – 1804&lt;br&gt;
[[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]]
[[Rakúske cisárstvo]] 1804 – 1867&lt;br&gt;
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]]
[[Rakúsko-Uhorsko]] 1867 – 1918&lt;br&gt;
[[Súbor:Red flag.svg|24px]] 
[[Slovenská republika rád]] 1919 – 1919&lt;br&gt;
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1918 – 1938&lt;br&gt;
[[Súbor:Flag_of_Hungary_(1920–1946).svg|24px]] [[Maďarské kráľovstvo]] 1938 – 1945&lt;br&gt;
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1945 – 1960&lt;br&gt;
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Československá socialistická republika]] 1960 – 1990&lt;br&gt;
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 1990 – 1992&lt;br&gt;
{{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko|Slovenská republika]] od 1993
|}

[[Súbor:Cassovia 1617.jpg|náhľad|vpravo|Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)]]
[[Súbor:Erb1502.jpg|náhľad|Erb mesta Košice]]
[[Súbor:Cathedral of St. Elizabeth in Košice.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety]]
{{Hlavný článok|Dejiny Košíc}}
Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku [[1230]], ktorá spomína [[kostol]] v kráľovskej [[osada|osade]] – ''Villa Cassa'' – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku [[1241]], keď kráľ [[Belo IV.]] podporoval znovuosídlenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] prizvanými „hosťami“ zo [[Sasko|saského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého [[Hlavná ulica (Košice)|námestia]], bola v rokoch [[1270]]{{--}}[[1290]] obohnaná [[hradby|mestskými hradbami]]. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca [[18. storočie|18. storočia]].

V roku [[1312]], v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] porazilo v [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]] oligarchov [[Omodej Aba|Omodeja Abu]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku [[1369]] Košice získali [[erb|mestský znak]], ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v [[Európa|Európe]] &lt;ref name=&quot;najstarší erb&quot;/&gt;. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]], s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto [[Budapešť|Budín]]. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým  z [[Pobaltie|Pobaltia]] na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej [[gotika|gotickej]] výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je [[Dóm svätej Alžbety]]. Za humanistického panovania [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám [[Európa|Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Halaga
  | meno = Ondrej Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc
  | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
  | miesto = Košice
  | rok = 1967
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Od [[16. storočie|16. storočia]] Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]]{{--}}[[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom [[Katolícka cirkev|katolíckej]] vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou ([[1891]]), neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1913]]). Po roku [[1918]] sa začlenili do rámca novovzniknutého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] patrili [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]].

V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v [[1983]] s rozlohou {{ha|85.375|m}}). Od roku [[1990]] sú spravované [[Magistrát mesta Košice|magistrátom]] s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]].

== Názov ==
Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena ''Koša''. Pôvodný význam názvu bol ''osada ľudu Košovcov''. Názov ''Koša'' prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v [[40. roky 11. storočia|40. rokoch 11. storočia]] aj [[Maďari]] v paralele ''Kassa'', ''Kossa'', ''Cossa''. Slovenská patronymická prípona &quot;-ice&quot; je neskorším dodatkom. Napokon [[latinčina]] a [[nemčina]] prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie ''Cassovia'' a ''Kaschau''. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Halaga
  | meno = Ondrej Richard
  | odkaz na autora = Ondrej Richard Halaga
  | titul = Počiatky Košíc a zrod metropoly
  | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
  | miesto = Košice
  | rok = 1992
  | isbn = 80-85174-57-X
  | kapitola = 
  | strany = 82 – 89
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Varsik
| meno = Branislav
| odkaz na autora = Branislav Varsik
| titul = Osídlenie Košickej kotliny
| zväzok = I
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]]
| rok = 1964
| počet strán = 476
| strany = 155{{--}}163
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[[Miroslav Kropilák|KROPILÁK, Miroslav]], ed. ''[[Vlastivedný slovník obcí na Slovensku|Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1977. 517 s.&lt;/ref&gt; Výslovnosť terajšieho názvu mesta je v [[Slovenčina|slovenčine]] nasledujúca – {{Audio-IPA|Kosice.wav|ˈkɔʃitsɛ|help=no}} a v [[Maďarčina|maďarčine]] znie takto – {{Audio-IPA|Kassa.ogg|ˈkɒʃʃɒ|help=no}}.

{|class=&quot;wikitable&quot;		
!Rok||Názov||Rok||Názov	
|- 	 
|align=&quot;right&quot;|1230||Villa Cassa||align=&quot;center&quot;|1388||Cassovia, Cassa-Cassouia
|-	 
|align=&quot;right&quot;|1249||Kassa||align=&quot;center&quot;|1394||Cassow
|-
|align=&quot;right&quot;|1257||Cassa||align=&quot;center&quot;|1420||Caschowia
|-	 
|align=&quot;right&quot;|1261||Cassa, Cassa Superior||align=&quot;center&quot;|1441||Cassovia, Kassa, Kaschau, Košice 
|-
|align=&quot;right&quot;|1288||Kossa||align=&quot;center&quot;|1613 – 1684||Cassovia, Kassa, Kaşa, Kossicze 
|-	 
|align=&quot;right&quot;|1297||Civitas Cassa||align=&quot;center&quot;|1773||Cassovia, Kassa, Kaschau, Kossicze
|-
|align=&quot;right&quot;|1300||Cossa||align=&quot;center&quot;|1786||Cassovia, Kascha, Kaschau, Kossice
|-
|align=&quot;right&quot;|1307||Casscha||align=&quot;center&quot;|1808||Cassovia, Kaschau, Kassa, Kossice
|-
|align=&quot;right&quot;|1324||Casschaw||align=&quot;center&quot;|1863{{--}}1913||Kassa
|-
|align=&quot;right&quot;|1342||Kassa||align=&quot;center&quot;|1920{{--}}1938||Košice
|-
|align=&quot;right&quot;|1371||Cassouia||align=&quot;center&quot;|1938{{--}}1945||Kassa
|-	 
|align=&quot;right&quot;|1382||Cosszicze||align=&quot;center&quot;|1945 – súčasnosť||Košice
|}
[[Latinčina|Latinský]] názov znie ''Cassovia'', ďalšie názvy mesta: {{V jazyku|fra|''Cassovie''}}, {{v jazyku|deu|''Kaschau''}}, {{V jazyku|hun|''Kassa''}}, {{v jazyku|hrv|''Kašava''}}, {{V jazyku|pol|''Koszyce''}}, {{v jazyku|heb|''קושיצה''}}, {{v jazyku|rom|''Kasha''}}, {{v jazyku|ukr|''Кошицi''}}

Za svoje dlhoročné mierové aktivity Košice v roku [[1985]] získali od [[Svetová rada mieru|Svetovej rady mieru]] titul ''Mesto mieru'' a v roku [[1988]] od [[Organizácia Spojených národov]] zase titul ''Posol mieru'', mieru je venovaný aj samotný [[Medzinárodný maratón mieru]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Mesto Košice schválilo čestné občianstvo pre Michaila Gorbačova
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-cestne-obcianstvo-gorbacov/186734-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2016-03-14
 | dátum prístupu = 2019-03-19
}}&lt;/ref&gt;

== Obyvateľstvo ==

=== Charakteristika ===
{{Viaceré obrázky
 | zarovnanie  = right
 | smer       = vertikálny
 | hlavička    = Ľudia v Košiciach
 | šírka   = 200
 | obrázok1    = Kosice during veteran car display.jpg
 | popis1  = Ľudia počas výstavy veteránov ''Cassovia Classic'' na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]]
 | obrázok2    = Crowds of people during White Night in Kosice.jpg
 | popis2  = Davy ľudí počas festivalu svetiel – [[Biela noc (festival)|Biela noc]]
 | obrázok3    = Hlavná from St Elizabeth tower.jpg
 | popis3  = Pohľad na ulicu z najvyššej veže Dómu svätej Alžbety
 | obrázok4    = Alžbetina z veže Dómu v Košiciach.jpg
 | popis4  = Pohľad na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskú ulicu]]
}}
Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2018]] žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov.&lt;ref name=su18/&gt; Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: [[Slováci]] – 75.7 %, Maďari – 2.8 %, [[Rómovia]] – 1,98 %, [[Rusíni]] – 0.67 %, [[Česi]] – 0.72 %, [[Ukrajinci]] – 0.46 %, [[Nemci]] – 0.29 %, [[Poliaci]] – 0.17 %, [[Rusi]] – 0.09 %. Až 16.68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť.&lt;ref name=su18/&gt; K [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa prihlásilo 45 % veriacich, ku [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] – 6,12 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] – 2,33 %, ku [[Kalvinizmus|kalvinizmu]] – 2 %, k [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej cirkvi]] – 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.&lt;ref name=Sc11C&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa náboženského vyznania
  | url = http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf
  | dátum vydania = 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 25.7.2012
  | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
{|align=&quot;center&quot; 
|{{Menšiny Košíc}}&lt;center&gt;''Podiel národnostných menšín v Košiciach od roku [[1850]] po súčasnosť &lt;ref&gt;Údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík. Štatistiky do roku [[1910]] berú do úvahy materinský jazyk, [[Židia]] sú preto zaznamenaní podľa tohto kritéria no všeobecne sa počítajú ako [[Nemci]] alebo [[Maďari]].&lt;/ref&gt;''&lt;/center&gt;
|}
V roku [[2008]] mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom [[2007]]. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok [[2008]] sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Podhorská  
  | meno = Kveta 
  | autor =  
  | odkaz na autora =  
  | spoluautori =  
  | titul = Košičanov je stále menej 
  | periodikum = sme.sk 
  | odkaz na periodikum =  
  | rok = 16.05.2009 
  | mesiac =  
  | ročník =  
  | číslo =  
  | strany =  
  | url = http://korzar.sme.sk/c/4845131/kosicanov-je-stale-menej.html 
  | issn =  
}}
&lt;/ref&gt;

V roku [[2011]] bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese [[Košice IV (okres)|Košice IV]]. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval  okres [[Košice III (okres)|Košice III]] (14,46), najnižšiu okres [[Košice I (okres)|Košice I]] (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (40 599), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (27 477), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (25 702), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (25 335), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 477), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (23 250), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 592), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 368) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (441), [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (663) a [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (671).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obyvateľstvo trvale bývajúce v obciach SR podľa veku a pohlavia SODB2011 
  | url = http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 25.7.2012
  | vydavateľ = Štatistický úrad SR
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2018]] sa v Košiciach narodilo 2 280 detí (9,54 detí na 1 000 obyvateľov) a zomrelo 2 096 ľudí čo znamená prirodzený prírastok obyvateľstva o 181 osôb. Do mesta sa ďalej prisťahovalo 2 289 osôb no odsťahovalo sa 2 808 čo charakterizuje migračné saldo v hodnote -519 osôb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = STATdat.
 | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&amp;ui.action=run&amp;ui.object=%2fcontent%2ffolder%5b%40name%3d%27Štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Demografia%20a%C2%A0sociálne%20štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Obyvateľstvo%20a%20migrácia%27%5d%2freport%5b%40name%3d%27Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d%27%5d&amp;ui.name=Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d&amp;run.outputFormat=&amp;run.prompt=true&amp;ui.backURL=%2fcognosext%2fcgi-bin%2fcognos.cgi%3fb_action%3dxts.run%26m%3dportal%2fcc.xts%26m_folder%3diE40D5BB5CB3B425EB051B89FE090B512
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-22
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Ďalej sa v okresoch [[Košice I (okres)|Košice I.]] a [[Košice III (okres)|III.]] zaznamenal úbytok obyvateľstva no v okresoch [[Košice II (okres)|Košice II.]] a [[Košice IV (okres)|IV.]] zase prírastok. Najvyššiu mieru živorodenosti zaznamenal okres Košice II. (11,11 ‰), najnižšiu okres Košice IV. (8,19 ‰). Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (39 978), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (26 169), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (24 803), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (23 864), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 030), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (22 340), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 751), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 281) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (697), [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (718) a [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (732).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Public Database - IBM Cognos Connection
 | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&amp;m=portal/cc.xts&amp;gohome=
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-18
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj počtu obyvateľstva ===
&lt;center&gt;&lt;timeline&gt;
Colors=
  id:lightgrey value:gray(0.9)
  id:darkgrey  value:gray(0.7)
  id:sfondo value:rgb(1,1,1)
  id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8)

ImageSize  = width:800 height:400
PlotArea   = left:50 bottom:50 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period     = from:0 till:250000
TimeAxis   = orientation:vertical
AlignBars  = justify
ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0
ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2000 start:0
BackgroundColors = canvas:sfondo

BarData=
  bar:1480 text:1480
  bar:1700 text:1700
  bar:1800 text:1800
  bar:1820 text:1820
  bar:1846 text:1846
  bar:1869 text:1869
  bar:1890 text:1890
  bar:1910 text:1910
  bar:1921 text:1921
  bar:1930 text:1930
  bar:1938 text:1938
  bar:1941 text:1941
  bar:1950 text:1950
  bar:1961 text:1961
  bar:1970 text:1970
  bar:1980 text:1980
  bar:1991 text:1991
  bar:2001 text:2001
  bar:2011 text:2011
  bar:2017 text:2017
  bar:2018 text:2018
  bar:2019 text:2019
PlotData=
  color:barra width:20 align:left

  
  bar:1480 from:0 till: 10000
  bar:1700 from:0 till: 4000
  bar:1800 from:0 till: 8000
  bar:1820 from:0 till: 8700
  bar:1846 from:0 till: 13700
  bar:1869 from:0 till: 21700
  bar:1890 from:0 till: 28900
  bar:1910 from:0 till: 44200
  bar:1921 from:0 till: 52900
  bar:1930 from:0 till: 70100
  bar:1938 from:0 till: 58000
  bar:1941 from:0 till: 67000
  bar:1950 from:0 till: 60700
  bar:1961 from:0 till: 79400
  bar:1970 from:0 till: 142200
  bar:1980 from:0 till: 202400
  bar:1991 from:0 till: 235160
  bar:2001 from:0 till: 236093
  bar:2011 from:0 till: 240688
  bar:2017 from:0 till: 239095
  bar:2018 from:0 till: 238757
  bar:2019 from:0 till: 238593
PlotData=

  bar:1480 at: 10000 fontsize:S text: 10 000 shift:(-11,5)
  bar:1700 at: 4000 fontsize:S text: 4_000 shift:(-11,5)
  bar:1800 at: 8000 fontsize:S text: 8 000 shift:(-11,5)
  bar:1820 at: 8700 fontsize:S text: 8 700 shift:(-11,5)
  bar:1846 at: 13700 fontsize:S text: 13 700 shift:(-11,5)
  bar:1869 at: 21700 fontsize:S text: 21 700 shift:(-11,5)
  bar:1890 at: 28900 fontsize:S text: 28 900 shift:(-11,5)
  bar:1910 at: 44200 fontsize:S text: 44 200 shift:(-11,5)
  bar:1921 at: 52900 fontsize:S text: 52 900 shift:(-11,5)
  bar:1930 at: 70100 fontsize:S text: 70_100 shift:(-11,5)
  bar:1938 at: 58000 fontsize:S text: 58_000 shift:(-11,5)
  bar:1941 at: 67000 fontsize:S text: 67 000 shift:(-11,5)
  bar:1950 at: 60700 fontsize:S text: 60 700 shift:(-11,5)
  bar:1961 at: 79400 fontsize:S text: 79 400 shift:(-11,5)
  bar:1970 at: 142200 fontsize:S text: 142_200 shift:(-11,5)
  bar:1980 at: 202400 fontsize:S text: 202_400 shift:(-11,5)
  bar:1991 at: 235160 fontsize:S text: 235_160 shift:(-16,5)
  bar:2001 at: 236093 fontsize:S text: 236_093 shift:(-9,5)
  bar:2011 at: 240688 fontsize:S text: 240_688 shift:(-10,5)
  bar:2017 at: 239095 fontsize:S text: 239_095 shift:(-9,5)
  bar:2018 at: 238757 fontsize:S text: 238_757 shift:(-8,5)
  bar:2019 at: 238593 fontsize:S text: 238_593 shift:(-6,5)

TextData=
  fontsize:S pos:(20,20)

&lt;/timeline&gt;&lt;/center&gt;

=== Národnosti ===
Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, keď záviselo od toho, koľko [[občan]]ov sa prihlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a koľko k [[Maďari|maďarskej]] národnosti. S populáciou 28 884 v roku [[1891]], iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala [[maďarčina|maďarčinu]] ako svoj materský jazyk, 33,6 % – [[slovenčina|slovenčinu]] a 13,5 % – [[nemčina|nemčinu]]. V roku [[1910]] z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % – Slovákmi, 7,2 % – Nemcami a 1,8 % – Poliakmi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914
  | vydavateľ = Talma Kiadó
  | miesto = Pécs
  | rok = 2003
  | isbn =
  | jazyk = po maďarsky
}}&lt;/ref&gt; Po roku [[1918]] v [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republike]] sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo [[Česi|Čechov]], ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] mali Košice aj čulú [[Židia|židovskú]] komunitu. V rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou [[Šípové kríže|Šípových krížov]] do [[Osvienčim]]u.&lt;ref name=&quot;zidia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Bobríková
  | meno = Zuzana
  | odkaz na autora = 
  | titul = Židia v Košiciach
  | url = http://www.cassovia.sk/hist/zidia/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = cassovia.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Po roku [[1989]] došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach. Tunajšia [[Židia na Slovensku|židovská komunita]] je s 280 členmi druhá najväčšia na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Ivan
  | meno = Kolin
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ekumena Košice 1994 - 2011
  | vydavateľ = Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice
  | miesto = Martin
  | rok = 2012
  | isbn = 978-80-89621-01-9 
  | kapitola = Židovská náboženská obec
  | strany = 58 – 61
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Od roku [[2012]] sa v Košiciach usporadúva festival židovskej kultúry ''Mazal tov!''.

Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako ''mesto tolerancie''.&lt;ref name=&quot;mesto tolerancie&quot;/&gt; [[Klub národnostných menšín]] bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Klub národnostných menšín
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = košice.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Od roku [[2000]] sa každý september usporadúva [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností]]. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských [[cirkev|cirkví]] a Židovskú náboženskú obec so štatútom pozorovateľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ekumenický pašiový sprievod pomáha jednote kresťanov
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml
  | dátum vydania = 21.03.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = mesto.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pašiový sprievod
  | url = http://ekumena.ktfke.sk/3b.php
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.07.2009
  | vydavateľ = Ekumena
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený [[Maďarsko|maďarský]] generálny konzulát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = A magyar köztarsaság főkonzulátosa Kassa
  | url = http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma 
  | miesto = Košice
  | jazyk = po maďarsky
}}&lt;/ref&gt; Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské [[divadlo Thália]].

Mesto je medzinárodne známe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Crowe
  | meno = David M.
  | odkaz na autora = 
  | titul = A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia
  | url = http://books.google.co.uk/books?id=--1dGfeGtD0C&amp;pg=PA46&amp;lpg=PA46&amp;dq=gypsies+from+ko%C5%A1ice&amp;source=bl&amp;ots=hOO8F8PLcb&amp;sig=UGmc7gopGU77-L6Upk7q1q3uLzI&amp;hl=en&amp;ei=fk1wSqDkAYasjAfrk5WfBQ&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=1
  | dátum vydania = 1995
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Google Books
  | miesto = Kanada
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; aj ako stredisko [[Rómovia|rómskej]] menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]. [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] tu má zriadenú regionálnu kanceláriu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Inštituálne zabezpečenie riešenia záležitostí rómskych komunít
  | url = http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/2AA02702EFC66962C1256E000042CDFF/$FILE/Zdroj.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = rokovania.sk
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Rómske [[divadlo Romathan]] je jediné svojho druhu na Slovensku. V Košiciach sídli ''Rómske mediálne centrum'', kultúrno-osvetová ''Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj'' a súkromná základná škola a gymnázium so zameraním na výučbu rómskeho jazyka a rómskych reálií.
[[Súbor:Košice - Grešákova 1.jpg|náhľad|[[Divadlo Thália]]]]
[[Súbor:Consulate General of Hungary, Main Street in Kosice 2018-05.jpg|náhľad|Generálny konzulát Maďarska]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky&lt;ref name=su18&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = DATAcube.
 | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7002rr/Bilancia%20podľa%20národnosti%20a%20pohlavia%20-%20SR-oblasť-kraj-okres,%20m-v%20%5Bom7002rr%5D
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-22
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
!národnosť
!2018
!2001
!1991
!1930
!1910
!1880
|-
|{{flagicon|Slovakia}}slovenská
|180802 (75.7 %)
|210340
|212659
|42245
|6547
|10857
|-
|{{flagicon|Hungary}}maďarská
|6749 (2.83 %)
|8940
|10760
|11504
|33350
|10215
|-
|[[Súbor:Flag of the Romani people.svg|22px]] rómska
|4728 (1.98 %)
|5055
|4282
|
|
|
|-
|{{flagicon|Ukraine}}rusínska, ukrajinská
|2675 (1.12 %)
|2356
|1713
|801
|210
|16
|-
|{{flagicon|Czech Republic}}česká, moravská
|1844 (0.77 %)
|2946
|3887
|
|227
|
|-
|{{flagicon|Germany}}nemecká
|690 (0.29 %)
|398
|322
|3354
|3189
|4257
|-
|[[File:Flag of Vietnam.svg|22px]] vietnamská
|436 (0.18 %)
|116
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Poland}}poľská
|409 (0.17 %)
|123
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Russia}}ruská
|227 (0.09 %)
|167
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Greece}}grécka
|103 (0.043 %)
|84
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Bulgaria}}bulharská
|94 (0.039 %)
|91
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Romania}}rumunská
|93 (0.038 %)
|17
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Izrael}}židovská
|55 (0.023 %)
|35
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Austria}}rakúska
|37 (0.015 %)
|6
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Poland}}sliezska
|1 (0.0004 %)
|0
|
|
|
|
|-
|[[Súbor:White flag with question mark.png|25px]] iné a nezistené
|39814 (16.68 %)
|6058
|1537
|12213
|688
|1575
|}

== Partnerské mestá ==
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Tree of Partnership.jpg|náhľad|Strom partnerských miest pred [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]]]]
{|class=&quot;wikitable&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|
*{{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná [[9. máj]]a [[1997]])&lt;ref name=partmesta&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Oficiálne stránky mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Twin cities of the City of Kosice| url = https://web.archive.org/web/20131105130201/http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Maďarsko}} [[Miskolc]], [[Maďarsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[7. máj]]a [[1997]] v Košiciach a [[11. máj]]a [[1997]] v Miškolci)&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Maďarsko}} [[Abaújszántó]], [[Maďarsko]] (memorandum o spolupráci podpísana [[20. júna]] [[2007]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{Flagicon|Poľsko}} [[Krosno]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a  spolupráci podpísaná [[6. mája]] [[2009]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{Flagicon|Poľsko}} [[Katowice]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a  spolupráci podpísaná [[18. septembra]] [[2009]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Poľsko}} [[Rzeszów]], [[Poľsko]] (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané [[23. november|23. novembra]] [[1991]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Turecko}} [[Bursa]], [[Turecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[29. marec|29. marca]] [[2000]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
||
*{{minivlajka|Nemecko}} [[Wuppertal]], [[Nemecko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. máj]]a [[1980]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/partnerske-mesta-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*{{minivlajka|Nemecko}} [[Cottbus]], [[Nemecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[6. júl]]a [[1992]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Stadt Cottbus| odkaz na autora = | titul = Our twin cities| url = https://web.archive.org/web/20131104002625/http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| vydavateľ = cottbus.de| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Cottbus| jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{Flagicon|Vietnam}} [[Da Nang]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[16. apríla]] [[2015]])&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{Flagicon|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[15. decembra]] [[2016]])&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{Flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]] (memorandum o vzájomnej spolupráci medzi mestami [[6. novembra]] [[2012]])&lt;ref name=partmesta2/&gt;
||
*{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Mobile (Alabama)|Mobile, AL]], [[Spojené štáty|USA]] (dohoda o partnerstve podpísaná [[12. apríl]]a  [[1991]] v Mobile a [[20. marec|20. marca]] [[1992]] v Košiciach)&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Welcome to City of Mobile Special Events| url = http://ncsmobile.org/sister_cities.php| vydavateľ = ncsmobile.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Mobile| jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Srbsko}} [[Niš]], [[Srbsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. marec|22. marca]] [[2001]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]], [[Česko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[24. máj]]a [[2001]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] (memorandum o spolupráci podpísané [[30. júna]] [[2006]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[16. január]]a [[1993]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
||
*{{minivlajka|Fínsko}} [[Raahe]], [[Fínsko]] (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná [[28. jún]]a [[1987]], obnovená [[1991]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Taliansko}} [[Verona]], [[Taliansko]] (prehlásenie o spolupráci, podpísané [[20. august]]a [[1992]])&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] (memorandum o spolupráci, podpísané [[30. apríla]] [[2008]])
|}

=== Bývalé partnerské mestá ===
*{{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný [[28. október|28. októbra]] [[1995]])&lt;ref name=partmesta/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Portal of the City Governement: International and Interregional Ties| url = https://archive.is/20090224073839/http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| vydavateľ = archive.is| dátum vydania = 2009-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=partmesta2/&gt;
*{{Flagicon|Bielorusko}} [[Vitebsk]], [[Bielorusko]] (memorandum o spolupráci medzi Vitebskou regionálnou výkonnou radou a mestom Košice [[8. júla]] [[2015]])&lt;ref name=partmesta2/&gt;

Poslanci mesta Košice [[17. marec|17. marca]] [[2022]] odhlasovali poslanecký návrh na zrušenie partnerstiev s Petrohradom a Vitebskom v reakcii na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnovú situáciu na Ukrajine]].&lt;ref name=&quot;tasr-kosice-mesto-zrusi-partnerstva-s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Košice: Mesto zruší partnerstvá s ruským Petrohradom a bieloruským Vitebskom| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022031700000104| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2022-03-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-03-18| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Kultúra ==
=== Európske hlavné mesto kultúry 2013 ===
{{hlavný článok|Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013}}
{{Viaceré obrázky
 | zarovnanie  = right
 | smer       = vertikálny
 | hlavička    = Nasvietenie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu]]
 | šírka   = 200
 | obrázok1    = DomPocasOtvaraciehoCeremonialu.JPG
 | popis1  = 
 | obrázok2    = Cathedral of St Elizabeth, Košice EHMK 20.01.2012.JPG
 | popis2  = Slávnostné nasvietenie dómu počas otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry v januári 2013
}}
Prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] udeľuje [[Európska komisia]] a [[Európsky parlament]] od roku [[1985]] s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku [[2008]] zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami [[Nitra|Nitrou]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martinom]] a [[Prešov]]om a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok [[2013]] vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Beskyd
  | meno = Vladimír
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice2013 Európske hlavné mesto kultúry : pred a po konci sveta
  | vydavateľ = Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o.
  | miesto = Košice
  | rok = 2012
  | isbn = 978-80-970926-3-4
  | kapitola = 
  | strany = 194
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013:
* [[Kasárne Kulturpark]] – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc;
* SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá;
* [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle/Hala umenia]] – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom;
* [[Mestský park (Košice)|Mestský park]], parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] a [[Park Moyzesova|Moyzesova]] – revitalizácia verejného priestoru;
* [[Košický hrad]], [[Amfiteáter Košice|Amfiteáter]], kaštieľ v Krásnej, [[Dóm svätej Alžbety]], [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Ulička remesiel]] – rekonštrukcia.

&lt;gallery&gt;
Súbor:Kulturpark Kasárne Košice 2013.JPG|Kasárne Kulturpark
Súbor:KunsthalleKošice.JPG|Kunsthalle
Súbor:SPOT Važecká.jpg|SPOT Važecká
&lt;/gallery&gt;

=== Kunsthalle ===
{{Hlavný článok|Kunsthalle Košice}}
[[Súbor:Kunsthalle - panoramio (8).jpg|náhľad|Pohľad na Kunsthalle zo [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikovej ulice]]]]

Stará krytá plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] na Rumanovej ulici, postavená v rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]], bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry]], ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]] ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou.  Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

=== Kasárne Kulturpark ===
{{Hlavný článok|Kasárne Kulturpark}}
[[Súbor:KulturparkKošice.JPG|náhľad|Areál [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]]]

V súvislosti so získaním titulu [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry 2013]] pre Košice bol areál bývalých [[Kasárne|kasární]] a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného [[Umenie|umenia]] a modernej nezávislej kultúry. [[Kasárne Kulturpark|Kulturpark]] prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich [[Umelec|umelcov]] a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a [[podnikateľ]]ského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva [[festival]] moderného umenia, rôzne [[koncert]]y, [[Výstava|výstavy]], vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa tu aj tvorivé dielne pre deti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kasárne/Kulturpark| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Referát projektov EÚ MMK| odkaz na autora = | titul = Kasárne / Kulturpark| url = https://www.kosice.sk/mesto/kasarne-kulturpark| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

=== Tabačka Kulturfabrik ===
{{Hlavný článok|Tabačka Kulturfabrik}}
[[Súbor:Tabačka Kulturfabrik - panoramio.jpg|náhľad|Večerné nasvietenie [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]]]]

Druhým košickým centrom umeleckej kreativity je [[Tabačka Kulturfabrik]] na Gorkého ulici na severe širšieho centra Košíc. Objekt bývalej erárnej tabakovej továrne z rokov [[1851]]{{--}}[[1854]] bol prebudovaný na kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či mutimediálne produkcie. Súčasťou [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]] je divadelná a kinová sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Tabačka Kulturfabrik| odkaz na autora = | titul = Príbeh Tabačky| url = https://www.tabacka.sk/o-tabacke/| vydavateľ = tabacka.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-31| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V areáli Tabačky vznikne aj ''Kreatívne centrum'' pre Košický kraj za 18 miliónov [[€]]. Nachádzať sa v ňom budú priestory na školenia, moderné ateliéry, ale aj priestory na scénické a vizuálne umenie. Kompletná realizácia centra by mala byť hotová do roku [[2023]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = Komunikačné oddelenie Úradu KSK| odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = V Košickou kraji vznikne Kreatívne centrum| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Rozhýbaný kraj| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Košický samosprávny kraj| miesto = Košice| dátum = 2020-12-18| rok = 2020| mesiac = 12| deň = 18| ročník = 2| typ ročníka = ročník| číslo = 6| typ čísla = číslo| strany = 10| poznámky = | url = https://web.vucke.sk/files/sk/fakty-kraji/magazin-ksk/2020_december.pdf| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = 2644-4259| doi = | pmid = | id = EV 5720/18| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košická župa môže od roku 2021 čerpať peniaze na Kreatívne centrum| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22563033/kosicka-zupa-moze-od-roku-2021-cerpat-peniaze-na-kreativne-centrum.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-28| dátum prístupu = 2020-12-31}}&lt;/ref&gt;

=== Divadlá ===
[[Súbor:InterierSD.jpg|náhľad|right|Interiér [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla]]]]

Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. [[Štátne divadlo Košice|Štátne divadlo]] je klasickým divadlom s [[činohra|činoherným]], [[opera|operným]] a [[balet]]ným súborom. Predstavenia sa konajú v [[Štátne divadlo Košice|historickej budove]] na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]] a v ''Malej scéne'', ktorá uvádza komorné činohry a komédie.

[[Bábkové divadlo Košice]] vzniklo v roku [[1956]] a v roku [[1997]] popri ňom vznikla činoherná ''scéna Jorik''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Bábkové divadlo Košice| odkaz na autora = | titul = O divadle| url = https://www.bdke.sk/o-divadle/| vydavateľ = bdke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; [[Divadlo Thália]], uvádzajúce svoje predstavenia v [[maďarčina|maďarčine]], bolo otvorené v roku [[1969]] a v roku [[1995]] si otvorilo ''Divadelný súbor Máraiho''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Thália Színház| odkaz na autora = | titul = O divadle – Thália Színház| url = http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| vydavateľ = thaliaszinhaz.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je [[Divadlo Romathan]], založené v roku [[1992]] ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v [[rómčina|rómčine]] i [[slovenčina|slovenčine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Divadlo Romathan| url = https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/nositelia-tradicii/divadlo-romathan.html| vydavateľ = abov.vucke.sk| dátum vydania = 2013-06-26| dátum aktualizácie = 2013-07-09| dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košické rómske divadlo Romathan pripravilo na dnešný večer premiéru hry Čierna mačka| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4530862/kosicke-romske-divadlo-romathan-pripravilo-na-dnesny-vecer-premieru-hry-cierna-macka.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-06-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}&lt;/ref&gt;

Po roku [[1989]] vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie [[Staromestské divadlo]] založila v roku [[1997]] legendárna košická herecká dvojica [[Ľubica Blaškovičová]] a [[Peter Rašev]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Staromestské divadlo| odkaz na autora = | titul = Info| url = http://www.staromestske-divadlo.sk/o-nas/| vydavateľ = staromestske-divadlo.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Ďalšími sú [[Divadlo Maškrta]], [[Divadlo na Peróne]], [[Divadlo v kufri]] a [[Divadlo Cassia Dance]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Divadlá| url = https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Mnohé z nich boli zapojené do projektu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013]].

=== Kiná ===
Prvé kino v Košiciach ''Uránia'' otvorili v roku [[1909]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historické výročia v roku 2009
  | url =http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5893&amp;movie=&amp;archive=1. 
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; (zaniklo v roku [[1940]]). Niekoľko kinosál vzniklo v centre mesta v prvorepublikovom období (''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'', ''Slovan'') a za socialistického režimu (''Partizán'', ''Tatra''). V roku [[1973]] vybudovali na sídlisku [[Košice – mestská časť Západ|Terasa]] veľkokapacitné panoramatické kino ''Družba'' s kapacitou cez 500 divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kino Družba
  | url = http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=364:kino-druba&amp;catid=137:koice&amp;Itemid=55
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Register modernej architektúry Slovenska
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pred nástupom [[multiplex|multikín]] v roku [[2008]] existovalo v meste ešte päť tradičných kín. Sedemsálové multikino je súčasťou obchodného centra [[Atrium Optima]], štvorsálové multikino sa nachádza v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = CINEMAX KOŠICE| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/cinemax-kosice| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = Ster Century Cinemas| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/ster-century-cinemas1| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; V tradičnom &quot;kamennom&quot; kine ''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'' pôsobí od roku [[2015]] alternatívne umelecké kino pre náročného diváka, ktoré prevádzkuje združenie ''Cinefil''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový Impulz pre Kino Úsmev| url = https://indexmag.sk/2018/11/12/novy-impulz-pre-kino-usmev/| vydavateľ = indexmag.sk| dátum vydania = 2018-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Kosice State Theatre 1.JPG|náhľad|[[Štátne divadlo Košice]]]]

=== Hudba ===
[[Štátna filharmónia Košice]] bola založená v roku [[1969]] ako druhý profesionálny [[symfonický orchester]] na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: [[Košická hudobná jar|Košickej hudobnej jari]], [[Medzinárodný organový festival Ivana Sokola|Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola]] a [[Festival súčasného umenia|Festivalu súčasného umenia]]. Sídlom filharmónie je ''[[Dom umenia (Košice)|Dom umenia]]''. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj  Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a [[Konzervatórium v Košiciach|Konzervatórium Košice]].

=== Folklór ===
Najstarším [[Folklórny súbor|folklórnym súborom]] z Košíc je folklórny súbor ''Čarnica'', založený v roku [[1957]]. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač [[Ján Pisančin]] alias [[Ander z Košíc]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = FS Čarnic| odkaz na autora = | titul = Folklórny súbor Čarnica| url = http://carnica.sk/carnica/| vydavateľ = carnica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor ''Železiar''. Ďalšími sú folklórne súbory ''Borievka'', ''[[Hornád (folklórny súbor)|Hornád]]'', ''Jahodná'' a rad detských súborov.

Košické folklórne súbory prezentujú spev a [[tanec]] regiónu [[Abov (župa)|Abova]], [[Šariš (región)|Šariša]], [[Spiš (región)|Spiša]] a iných [[Východné Slovensko|východoslovenských]] oblastí. Pre priaznivcov [[Folklór (kultúra)|folklór]]u je organizovaný [[Cassovia folkfest]] každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia Folkfest| odkaz na autora = | titul = O podujatí| url = https://folkfest.sk/o-podujati/| vydavateľ = folkfest.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Regionálny charakter majú [[Abovské folklórne slávnosti]] konané v neďalekých [[Rozhanovce|Rozhanovciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Kultúrne centrum Abova| odkaz na autora = | titul = Abovské folklórne slávnosti| url = https://slovakia.travel/abovske-folklorne-slavnosti| vydavateľ = slovakia.travel| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

=== Múzeá ===
[[Súbor:VslMuzeum.jpg|náhľad|[[Východoslovenské múzeum]]]]
[[Súbor:Rodošto2.jpg|náhľad|[[Socha Františka II. Rákócziho v Košiciach|Socha Františka II. Rákociho]] pred [[Rodošto]]m, replikou jeho tureckého exilového domu]]
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg|náhľad|[[Slovenské technické múzeum]]]]
[[Súbor:Vsgkosice.JPG|náhľad|Nádvorie [[Východoslovenská galéria|Východoslovenskej galérie]] slúži rôznym umeleckým podujatiam]]
[[Súbor:Verejná knižnica Jána Bocatia 2.JPG|náhľad|[[Verejná knižnica Jána Bocatia]]]]
[[Súbor:Miklušova väznica.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]]

V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Východoslovenské múzeum| url = https://www.kosice.sk/mesto/vychodoslovenske-muzeum| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numizmatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''.&lt;ref name=&quot;vsmex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VSM| odkaz na autora = | titul = Expozície| url = https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| vydavateľ = vsmuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; V areáli [[Katova bašta|Katovej bašty]], východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.&lt;ref name=&quot;vsmex&quot;/&gt;

Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku [[1943]]. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]], jediného svojho druhu na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj [[Planetárium pri Slovenskom technickom múzeu Košice|planetárium]]. V areáli [[Letisko Košice|letiska Košice]] sa nachádza [[Múzeum letectva Košice|Múzeum letectva]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = O nás| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

[[Múzeum Vojtecha Löfflera]] je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku [[1993]] ako dar mestu od významného košického sochára [[Vojtech Löffler|Vojtecha Löfflera]] a jeho manželky Kláry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = RO SSN Košice| odkaz na autora = | titul = Dve desaťročia Múzea Vojtecha Löfflera Košice| url = http://www.ssn.sk/8099/dve-desatrocia-muzea-vojtecha-lofflera-kosice/| vydavateľ = ssn.sk| dátum vydania = 2013-12-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.&lt;ref name=&quot;stala&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Múzeum Vojtecha Löfflera| odkaz na autora = | titul = Stála expozícia múzea| url = https://www.lofflermuzeum.sk/sk/o-muzeu/stala-expozicia-muzea| vydavateľ = lofflermuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V [[Klub národnostných menšín|Klube národnostných menšín]] je zriadená ''pamätná izba [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]''. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín| url = https://www.kosice.sk/mesto/klub-narodnostnych-mensin| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

[[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]] dokumentuje vývoj [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Vzniklo po rekonštrukcii [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulice]] v roku [[1998]], kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej ''Dolnej brány''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Podzemné Archeologické múzeum pod Hlavnou ulicou v Košiciach| url = https://www.kosice.sk/mesto/podzemne-archeologicke-muzeum-pod-hlavnou-ulicou-v-kosiciach| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Najnovším múzeom v Košiciach je [[Múzeum obetí komunizmu]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]] 24. Vzniklo na počesť pamiatky obetiam [[Komunizmus|komunizmu]]. Návštevníkom umožňuje nahliadnuť do príbehov väznených a mučených preživších.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Haniková| meno = Lenka| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Čermáková| meno2 = Judita| autor2 =| odkaz na autora2 =| titul = Po odchode tankov to trvalo 32 rokov. Východ má vlastné múzeum obetí komunizmu| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22689882/trvalo-to-32-rokov-kosice-maju-vlastne-muzeum-obeti-komunizmu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-06-29| dátum prístupu = 2021-12-19}}&lt;/ref&gt;

=== Galérie ===
[[Východoslovenská galéria]] vznikla v roku [[1951]] a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]], ktorou je [[Župný dom (Košice)|Župný dom]] sídlia expozície ''Maliarstvo 19. storočia na Východnom Slovensku'', ''Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku'' a ''Slovenská grafika 20. storočia''. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na [[Alžbetina ulica (Košice)|Alžbetinej ulici]] hostí expozíciu ''[[Július Jakoby]] – výber z tvorby'' a ''Košice vo výtvarnom umení''.

[[Popart]]ová [[Mihal Gallery]] v ulici Pri prachárni v blízkosti obchodného centra [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]], ponúka expozíciu 25 originálnych obrazov svetoznámeho maliara s [[Východné Slovensko|východoslovenskými]] koreňmi [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. Medzi nimi aj známe dielo [[Marylin Monroe]], ale aj [[Wayne Gretzky]], [[Hans Christian Andersen]], [[Martha Graham]] a [[Teddy Roosevelt]]. Ďalšími atrakciami galérie sú niektoré Warholove sieťotlače, portfólio ''Kosáky a kladivá'' a dielo ''Zvestovanie'' na motívy [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]].

[[Galéria KOPA DeSIGN]] na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]] sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov.

=== Knižnice ===
[[Štátna vedecká knižnica Košice]] naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu [[Košická univerzita|Košickej univerzity]], založenej v roku [[1657]]. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od [[Inkunábula|inkunábul]] (tlačí do roku [[1500]]) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti [[Teológia|teológie]], práva, [[Medicína|medicíny]], histórie a [[Prírodná veda|prírodných vied]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košiciach| odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košice| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| url = https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-12-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Súčasná organizácia, založená v roku [[1946]], má právo povinného výtlačku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor =| odkaz na autora = | titul = Zákon č. 212/1997 Z. z.Zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel| url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| vydavateľ = zakonypreludi.sk| dátum vydania = 2020-07-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt; Popri knižnici funguje ''Nemecká študovňa Goetheho inštitútu'', ''Informačné stredisko Rady Európy'', ''Britské centrum'' a americké informačné a poradenské centrum ''American Space in Košice'' (predtým ''InfoUSA'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Nemecká knižnica| url = https://www.svkk.sk/nemecka-kniznica.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Americké centrum| url = https://www.svkk.sk/americké-centrum.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Veľvyslanectvo USA na Slovensku| odkaz na autora =| titul = InfoUSA Slovakia sa mení na American Spaces Slovakia| url = https://sk.usembassy.gov/sk/infousa-slovakia-sa-meni-na-american-spaces-slovakia/| vydavateľ = sk.usembassy.gov| dátum vydania = 2020-01-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

[[Verejná knižnica Jána Bocatia]] je je najstaršou a zároveň najväčšou verejnou knižnicou na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová| meno = Monika| autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršia a najväčšia verejná knižnica je rajom pre milovníkov kníh| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20771715/najstarsia-a-najvacsia-verejna-kniznica-je-rajom-pre-milovnikov-knih.html#ixzz58o13tn36| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}&lt;/ref&gt; Knižnica má sedem pobočiek v najväčších mestských častiach. Jej počiatky siahajú až do [[17. storočie|17. storočia]], a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Čitáreň| url = https://vkjb.sk/citaren/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

[[Knižnica pre mládež mesta Košice]] je špecializovaná knižnica pre prácu s [[Dieťa|deťmi]] a [[Mládež|mládežou]]. V prevádzke je od roku [[1955]] s 20 pobočkami prevažne v [[Základná škola|základných školách]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Kto sme| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/album-grid| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Pobočky| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/o-kniznici| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

=== Médiá ===
Od roku [[1962]] vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes [[STV]]), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia [[TV Naša]] začala vysielanie v roku [[1996]] a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. V roku [[2015]] sa začlenila do portfólia [[Týždenník|týženníka]] [[KOŠICE:DNES]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Päť výnimočných udalostí| url = https://kosicednes.sk/udalosti/pat-vynimocnych-udalosti/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2019-09-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií [[Zlatý žobrák]] siaha po rok [[1995]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlatý žobrák| odkaz na autora = | titul = O Festivale| url = https://festival.sk/sk/festival/| vydavateľ = festival.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

[[Rozhlas]]ové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku [[1927]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Draxler| meno = Vladimír| autor = RTVS| odkaz na autora = | titul = História SRo| url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro| vydavateľ = rtvs.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Okrem [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé [[Východné Slovensko]]. Z nich najvýznamnejšie je [[Rádio Kiss|Rádio KISS]] a [[Rádio Košice]] – najpočúvanejšie regionálne rádio na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Rádio Košice| odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka {{!}} Rádio Košice| url = https://www.radiokosice.sk/sekcia/55| vydavateľ = radiokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Regionálnym denníkom pre mesto Košice je [[Korzár (denník)|Korzár]]. Večerné noviny [[Košický večer]] boli založené v roku [[1968]] a denne vychádzali do roku [[2004]]. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a do roku [[2014]] vychádzal v rámci skupiny [[Korzár (denník)|Korzár]] raz týždenne, v piatok. V septembri [[2014]] začal vychádzať nový mestský večerník (dnes [[týždenník]]) s názvom [[KOŠICE:DNES]]. Ten sa za krátky čas stal najväčším a najpopulárnejším regionálnym mediálnym domom na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košičania si od piatka zalistujú v novom večerníku| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/kosice-vecernik-novy/97415-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2014-09-10| dátum prístupu = 2020-06-21}}&lt;/ref&gt; [[Listy košické]] boli kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzali raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie.

Z online médií bol v roku [[2015]] spustený portál [http://www.kosicak.sk Košicak], ktorý je skratkou pre označenie Košice aktuálne. Tento portál mapoval aktuality v regióne a prinášal aj zaujímavosti z histórie, aktualizovaný býval denne až do roku [[2018]]. Druhým novším lokálnym informátorom v Košiciach je mediálny portál [https://www.kosiceonline.sk košiceonline.sk], ktorý vznikol v roku [[2017]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Košice Online| odkaz na autora = | titul = O portáli| url = https://www.kosiceonline.sk/o-portali| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Rušňoparáda Košice 2018.jpg|náhľad|Rušňoparáda historických vlakov v železničnom depe]]
[[Súbor:Cassovia Retro Košice.jpg|náhľad|Festival ''Cassovia Retro'' na Hlavnej ulici]]
[[Súbor:St Elisabeth Cathedral during White Night festival.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety počas festivalu Biela Noc 2019]]
[[Súbor:Christmas in Košice.jpg|náhľad|Košické hlavné [[vianočné trhy]]]]
=== Pravidelné podujatia ===
* Potulky mestom Košice – pravidelné pešie prehliadky mesta Košice – organizované každý prvý víkend v mesiaci, vždy s inou témou a trasou.
* Dni mesta Košice – máj – týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu.
* [[Veľká cena Košíc]] – máj – medzinárodný bridžový festival.
* Dni francúzskej kultúry – marec/apríl.
* Košická hudobná jar – máj – festival klasickej hudby v Dome umenia.
* Noc múzeí – máj – celoeurópske podujatie pod záštitou Rady Európy.
* Use the City festival – máj – festival pouličného umenia / street-art.
* Cassovia Retro – máj – festival historických automobilov
* Imaginácie – máj/jún – multižánrové plenérové site-specific predstavenie so zakomponovaním historických reálií v urbánnom prostredí.
* [[Art Film Fest]] Košice – jún – medzinárodný filmový festival (predtým Trenčianske Teplice, Trenčín [[1993]] – [[2015]]).
* Konvergencie – jún – medzinárodný festival komornej hudby.
* Cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice – jún – športové podujatie s dlhou históriou.
* Cassovia folkfest – jún – festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov.
* Medzinárodná balónová fiesta – jún – prelety balónov nad mestom.
* [[Zlatý žobrák]] – jún – prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií.
* Haliganda – jún – festival umeleckej tvorby pre deti a rodiny.
* Košice Gurmán Fest – jún – festival výnimočných chutí.
* Mazaltov! – jún – festival židovskej kultúry, na košickej kultúrnej scéne je od roku 2012.
* Letné shakespearovské slávnosti – jún – po Prahe a Bratislave aj pri košickej Dolnej bráne.
* Leto v parku – august – festival mestského typu v oblasti hudby, divadla, filmu v Mestskom parku.
* [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností|Feman - európsky festival kultúry národov a národností]] – september.
* Medzinárodný organový festival Ivana Sokola – september – organový festival v Dóme a Dome umenia.
* Festival divadiel strednej Európy – september.
* Košické slávnosti vína – september – ochutnávka vín v Dolnej bráne a pri Miklušovej väznici spojená s trhom tradičných remesiel.
* [[Biela noc (festival)|Biela noc/Nuit Blanche]] – október – najsledovanejší a najmasovejší umelecký projekt v Košiciach, ponúkajúci  hudobné a svetelné inštalácie v urbánnom prostredí, etablovaný festival vo vybraných svetových mestách, v Košiciach od roku 2010.
* [[Medzinárodný maratón mieru]] – október – najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete.
* Dni českej kultúry – október.
* Dni španielskej kultúry – október.
* Festival Rozmanitosť / polievkový festival – október.
* Medzinárodný jazzový festival – október – po bratislavskom druhý najväčší na Slovensku.
* Dni nového tanca – október – festival súčasného tanca (bienále).
* Festival súčasného umenia Ars nova Cassoviae – október – festival súčasnej vážnej hudby.
* [http://www.matrioshka.sk/ Festival Matrioshka] – multižánrový kultúrny festival reflektujúci totalitný režim v Česko-Slovensku v období rokov 1948 – 1989.
* Art Dance – november – medzinárodný festival súčasného scénického tanca.
* Festival sakrálneho umenia – november/december – oslavy patrónky mesta [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], ojedinelý festival na Slovensku s prezentáciou európskeho sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia a slova.
* ICSM ''New Music Days'' – december – medzinárodný festival súčasnej hudby organizovaný Slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM).
* Košické Vianoce, Silvester Košice – vianočné trhy, anjelská kapustnica, primátorský punč, koncerty, ohňostroje.
* Free Summer Košice Medzinárodný festival elektronickej a tanečnej hudby.
* Illegal Night Košice – obľúbené stretnutie motoristov, jeden z najväčších zrazov na Slovensku.
* [[JBL]] Jump Fest – jedno z najväčších európskych atletických podujatí, konajúce sa v centrách miest.
* Rušňoparáda – každoročná prehliadka historických rušňov v železničnom depe

== Stavby ==
[[Súbor:HrnciarskaKE.jpg|náhľad|[[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] – ulička remesiel. V pozadí [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]].]]
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 5.jpg|náhľad|Imitácia [[Čermeľský potôčik|Čermeľského potoka]] v dolnom úseku [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]], pod ktorou sa nachádza [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].]]
[[Súbor:Košice, Slovakia (2005).jpg|náhľad|[[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská ulica]] je pešou zónou vedúcou ku [[Železničná stanica Košice|železničnej stanici]]]]

=== Pamiatky ===
Historické centrum mesta je najväčšou [[mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]] na Slovensku. Bola vyhlásená v roku [[1983]]. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Register pamiatkových rezervácií| url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-pamiatkovych-rezervacii| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = 2011-11-11| dátum aktualizácie = 2017-04-24| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal [[Čermeľský potôčik|Čermeľský potok]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KETURIST.sk| url = http://www.keturist.sk/info/kam-do-prirody/potok-cermel-cermelsky-potok/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku [[1996]]. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Potôčik na Hlavnej ulici| url = https://kosicednes.sk/historia/potocik-na-hlavnej-ulici/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; [[Dóm svätej Alžbety]] je najväčšou [[gotika|gotickou]] [[katedrála|katedrálou]] a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku [[1508]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Prcínová| meno = Eva| autor = | odkaz na autora = | titul = Objavte to NAJ zo Slovenska: 7 NAJkrajších kostolov, chrámov a sakrálnych stavieb| url = https://travelking.sk/blog/objavte-to-naj-zo-slovenska-7-najkrajsich-kostolov-chramov-a-sakralnych-stavieb| vydavateľ = travelking.sk| dátum vydania = 2020-07-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt; Po jeho južnej strane stojí gotická [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], pôvodne slúžiaca ako pohrebný [[kostol]] pre okolitý [[cintorín]] na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú [[Zvonica|zvonicu]], ktorou je dodnes funkčná [[Urbanova veža]]. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská [[radnica]], od 18. storočia ju však nahradila [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] reduta s divadlom. Dnešná monumentálna [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] budova [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla]] bola postavená v roku [[1899]]. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi [[Čákiho-Dezőfiho palác|Dežőfiovcov]], [[Čákiho-Dezőfiho palác|Čákihovcov]], [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiovcov]], [[Hadik-Barkóciho palác|Barkóciovcov]], Meškovcov a [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Forgáčovcov]]. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátny kostol]] (taktiež ''Jezuitský'' alebo ''Univerzitný'' kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný [[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)|Františkánsky kostol]]. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a [[Kňazský seminár sv. Karola Boromejského|kňazského seminára]]. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy [[Palác Spišskej komory|Paláca Spišskej komory]], starého a nového [[Župný dom (Košice)|Župného domu]], [[Stará radnica (Košice)|mestskej radnice]] a [[Palác hornouhorského generálneho kapitanátu|Paláca]] [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]]. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je [[Immaculata (Košice)|Súsošie Immaculata]]. Na severe Hlavná ulica ústi do [[Námestie Maratónu mieru|Námestia Maratónu mieru]]. V jeho strede je [[Pamätník maratónu mieru]]. Na námestí stoja reprezentatívne budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] a [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]]. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Od roku [[1998]] je tu otvorené [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].

Vo východnej časti historického jadra na bývalom ''Kalvínovom námestí'' vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov [[Miklušova väznica]]. Medzi ňou a pozostatkom [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] [[Katova bašta|Katovou baštou]] sa nachádza [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]]. Vo dvore muzeálneho komplexu [[Katova bašta|Katovej bašty]] vybudovali repliku exilového tureckého domu [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Františka II. Rákociho]] [[Rodošto]]. Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] je reštaurovaná do podoby ''uličky remesiel''. Na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskej ulici]], spájajúcej Hlavnú ulicu so [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]], sa nachádza klasicistický [[Evanjelický kostol (Košice)|evanjelický kostol]]. Pri ústí ulice do [[Mestský park (Košice)|Mestského parku]] si nechal vybudovať mestský architekt ''[[Péter Jakab (architekt)|Jakab]]'', [[Jakabov palác|palác]] v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol s kláštorom]], ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://www.kosice.sk/mesto/dominikansky-kostol| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kolcun| meno = Milan| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| vydavateľ = kosice-city.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Na severovýchodnom svahu ''Červeného brehu'' sa nachádza stále funkčný cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&amp;objekt=zobrave-rehole-ii-stredoveka-architektura-medikantov|dátum vydania=|dátum prístupu=29.12.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}&lt;/ref&gt; Na vrchu [[Hradová (vrch)|Hradová]] stál v [[stredovek]]u [[Košický hrad]]. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku [[1996]].

* ''Pozri aj: [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]].''
* ''Pozri aj: [[Zoznam kostolov v Košiciach]].''

=== Pamätníky ===
V Košiciach sa nachádza množstvo pamätníkov, z nich je ale najznámejší už spomínaný [[Pamätník maratónu mieru]]. Medzi ďalšie významné pamätníky patria aj [[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] a [[Pamätník vojakov Sovietskej armády]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]].

Na [[Verejný cintorín|Verejnom cintoríne]] sa nachádzajú 3 pamätníky – Pamätník talianskych partizánov a Pamätníky I. a II. svetovej vojny.

Pamätníkom najväčšej košickej dopravnej tragédie je Pamätník obetiam nehody električky {{rcb|Doprava v Košiciach|6|inline=croute}} ([[30. októbra]] [[1978]]) pri košickom [[Amfiteáter Košice|Amfiteátri]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20946514/od-najvacsej-dopravnej-tragedie-v-kosiciach-uplynie-40-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-28| dátum prístupu = 2019-03-17}}&lt;/ref&gt;

K najnovším pamätníkom v meste sa radí [[Pamätník za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú]] vytvorený košickým výtvarníkom Peterom Kalmusom. Pamätník bol slávnostne odhalený [[21. august|21. augusta]] [[2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach odhalili pamätník Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej| periodikum = etrend.sk| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.etrend.sk/ekonomika/v-kosiciach-odhalili-pamatnik-janovi-kuciakovi-a-martine-kusnirovej.html| issn = 1336-2674| vydavateľ = TREND Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2018-08-22| dátum prístupu = 2019-03-17}}&lt;/ref&gt; Je umiestnený neďaleko [[Kostol Svätého Ducha (Košice)|Kostola Svätého Ducha]]. Druhým novším pamätníkom je od [[6. februára]] [[2018]], moderný pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] vytvorený architektom Miroslavom Beličákom v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Spisovateľovi Björnsonovi odhalili v Mestskom parku pamätník| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20754436/norskemu-spisovatelovi-bjornsonovi-odhalili-v-mestskom-parku-pamatnik.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-02-06| dátum prístupu = 2019-03-17}}&lt;/ref&gt;

Ďalej sa nachádza množstvo menších pamätných tabúľ a sôch najmä v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].

=== Moderné stavby ===
Architektúru [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Košiciach zastupuje [[Hotel Yasmin (Košice)|Hotel Yasmin]] ([[1960]]{{--}}[[1962]] pôvodne ''Hutník'', zrekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2008]]) a [[Obchodný dom Tesco (Košice)|obchodný dom Tesco]] ([[1965]]{{--}}[[1968]] pôvodne ''Prior'', od 2020 OD Urban).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Mikulová| meno = Eva| autor =| odkaz na autora = | titul = V ikonickej budove starého Tesca bude Obchodný dom Urban, už rekonštruujú priestory, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/v-ikonickej-budove-stareho-tesca-bude-obchodny-dom-urban-uz-rekonstruuju-priestory-foto-358634| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = 2020-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; V roku [[1971]] dostavaný hotel ''Slovan'' bol rekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2009]] na [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobinkovič| meno = Branislav| autor = | odkaz na autora = | titul = Hotel Slovan bude Doubletree by Hilton| periodikum = etrend.sk| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/hotel-slovan-bude-doubletree-hilton| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2008-04-04| dátum prístupu = 2020-12-29}}&lt;/ref&gt; Najvyššou budovou v meste ostal monoblok [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Novej nemocnice]] s výškou 83 metrov, ktorý bol dokončený v roku [[1981]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vargová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Najvyššie budovy v Košiciach| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/najvyssie-budovy-v-kosiciach/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Najväčší administratívny komplex v meste, známy ako ''Biely dom'', bol dokončený v roku [[1985]] pre vtedajšie [[KSČ|komunistické]] stranícke orgány. Dnes je sídlom [[Magistrát mesta Košice|Magistrátu mesta Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Ako vyrástol „Biely dom“| url = https://kosicednes.sk/historia/ako-vyrastol-biely-dom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-01-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
{{Galéria
|Názov=Pamätníky
|veľkosť=náhľad
|pozícia=right
|Súbor:Košice - Bjørnstjerne Bjørnson - pamätník -a.jpg|Pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]]
|Súbor:Košice hrob neznámeho vojaka.jpg|[[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]]
|Súbor:Kosice (Slovakia) - Memorial of the International Peace Marathon 2.jpg|[[Pamätník maratónu mieru]] na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]]
}}
Ojedinelou stavebnou aktivitou v 90. rokoch v meste bola budova expozitúry [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (1994{{--}}1996) a [[Business Centre Košice|Biznis Centra I.]] ([[1994]]{{--}}[[1996]], bývalá budova dnes už neexistujúcej Priemyselnej banky). V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] ho doplnilo [[Business Centre Košice|Biznis Centrum II]]. V roku [[2006]] siluetu mesta výrazne oživila [[Steel Aréna]], ktorá s kapacitou 8 400 miest okrem športových podujatí ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]]) hostí aj [[Koncert|koncerty]] zahraničných a domácich hviezd [[Populárna hudba|populárnej hudby]]. 

Prvým moderným polyfunkčným objektom s kanceláriami, 91 bytmi a službami sa stal [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] z rokov [[2007]]{{--}}[[2012]]. Vyrástol na mieste asanovaného košického [[Pivovar|pivovaru]], pričom išlo o prvú revitalizáciu košického urbánneho brownfieldu v širšom centre mesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovar business center a.s.| odkaz na autora = | titul = Cassovar KOMPLEX| url = http://www.cassovar.sk/#o_nas| vydavateľ = cassovar.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Výrazný zásah do urbanistickej štruktúry centra Košíc znamenala výstavba nákupno-zábavného centra [[Aupark (Košice)|Aupark]], spolu s [[Aupark Tower (Košice)|Aupark Tower]] ako biznis centrom (2011).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KOŠICE: Začala výstavba Auparku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/154432/kosice-zacala-vystavba-auparku/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2010-01-14| dátum prístupu = 2020-12-29}}&lt;/ref&gt;
{{hlavný článok|Košické sídliská}}
* ''Pozri aj: [[Zoznam moderných a administratívnych budov v Košiciach]].''
[[Súbor:Nová Terasa Košice.jpg|náhľad|Časť komplexu Novej Terasy]]

=== Nové mestské štvrte ===
[[Súbor:Rezidencia pri Radnici Košice.jpg|náhľad|Časť budovy Rezidencie pri radnici]]
Po stavebnej stagnácii v 90. rokoch 20. storočia a 1. dekáde 21. storočia sa stavebný boom v Košiciach prejavil až v 2. dekáde 21. storočia po odznení finančnej a [[Hospodárska kríza|hospodárskej krízy]] z roku 2008. [[Dopyt]] po bytoch v Košiciach neustále rastie, pričom realitný trh zaznamenáva vyššie ceny nielen nových, ale aj starších bytov na pôvodných [[Košické sídliská|košických sídliskách]], čo značí príchod množstva nových obyvateľov najmä z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a [[Košice-okolie (okres)|okolia Košíc]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = V centre Košíc vypukol stavebný boom| url = https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 07.04.16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] medzi [[Trieda SNP (Košice)|Triedou SNP]] a Ondavskou ulicou pribudol v rokoch 2013 – 2019 rezidenčný komplex ''Nová Terasa'' realizovaný spoločnosťou [[Penta Investments]]. So 640 bytmi je ''Nová Terasa'' najväčším novodobým rezidenčným projektom na území Košíc, ktorého prvé dve etapy získali ocenenie ''Stavba roka 2017 – bytový dom roka''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tóth| meno = Gabriel| autor = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba košického projektu Nová Terasa 3| url = https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| vydavateľ = pentainvestments.com| dátum vydania = 2018-06-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Košický developer MM Invest Košice postavil v rokoch 2014 – 2016 v rekreačnej lokalite ''Anička'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] bytový komplex ''Park Anička''. So 120 bytmi ponúka moderné bývanie v prírode neďaleko rieky [[Hornád]]. Projekt získal ocenenie ''Stavba roka 2017'' za architektonické riešenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Park Anička spúšťa predaj stovky bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-park-anicka-spusta-predaj-stovky-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2014-10-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Košický developer MM Invest Košice rozbehol v roku 2014 aj výstavbu novej rezidenčnej štvrte ''Panoráma'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] v lokalite Heringeš. Ide o kombinovanú rezidenčnú štvrť s bývaním vo viladomoch, radových rodinných domoch a bytovkách.&lt;ref name=&quot;boom&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Realitný boom: Byty sa v Košiciach predávajú skôr ako ich postavia| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/8190664/realitny-boom-byty-sa-v-kosiciach-predavaju-skor-ako-ich-postavia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-19| dátum prístupu = 2020-06-28}}&lt;/ref&gt; 

Pôvodom holandský developer Cere Invest začal v roku 2015 výstavbu mestskej štvrte ''Lorinčík Háje'' tvorenej kombináciou 267 obytných jednotiek v rodinných domoch, radovej zástavbe, viladomoch aj bytovkách. Táto nová rezidenčná štvrť sa rozprestiera medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] a [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Lorinčík – Háje spustil výstavbu a predaj prvej fázy| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-lorincik-haje-spustil-vystavbu-predaj-prvej-fazy| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2015-10-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Ďalšou novopostavenou obytnou štvrťou je ''Zelená stráň'' v mestskej časti [[Košická Nová Ves]]. Pôvodom izraelský developer Nes - Pan &amp; Marada Development rozvrhol výstavbu desiatich blokov projektu s 314 bytmi do troch etáp medzi rokmi 2014 – 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fedorová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Boom v Košiciach: Stavby, čo menia tvár mesta, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/boom-v-kosiciach-stavby-co-menia-tvar-mesta-foto-265311| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] pozorovať stavebný boom predovšetkým v okolí Kasární Kulturpark, ktoré sa v rámci [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013]] stali hlavným dejiskom kultúrnych podujatí a revitalizácie brownfieldu niekdajších kasárenských objektov. V bezprostrednom susedstve Kasární Kulturpark košický developer Safran Slovakia vybudoval medzi rokmi 2012 – 2015 v dvoch etapách obytné jednotky ''Šafránová záhrada'' spolu so 110 bytmi. Ten istý developer dokončil v roku 2018 komplex 54 terasovitých domov s názvom ''Herberia'' na Žižkovej ulici. Nové bytové jednotky sa začali stavať aj na Bleskovej a Jánošíkovej ulici.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Stavebný boom na Juhu pokračuje| url = https://kosicednes.sk/byvanie/stavebny-boom-na-juhu-pokracuje/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-10-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Neustále dochádza k ďalšiemu zahusťovaniu územia širšieho centra Košíc v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] s pešou dostupnosťou od [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]. Bratislavský devepoler Cresco Real Estate v areáli národnej kultúrnej pamiatky ''Mlynskej bašty'' v roku 2019 dokončil rezidenčný komplex s rovnomenným názvom, v ktorom sa nachádza 134 bytov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Poláš| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt Mlynská Bašta skolaudovali, na trh prináša 134 bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/projekt-mlynska-basta-skolaudovali-trh-prinasa-134-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2019-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Rakúsko-česká developerská skupina CTR Group v ''Rezidencii pri radnici'' na Strojárenskej ulici ponúkla 359 bytov, ktoré dokončila v roku 2018.&lt;ref name=&quot;boom&quot;/&gt; V rokoch 2019 – 2020 stavia ďalších 120 bytov v rámci Business Centre III. na Štúrovej ulici a na severnom okraji mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] rozbehla výstavbu rezidenčného komplexu ''Albelli'' (Alvinczyho – Bellova) s 390 bytmi v piatich bytových domoch.&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt;

=== Galéria architektúry ===
&lt;gallery&gt;
Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|''Svätyňa najväčšieho gotického chrámu na Slovensku – [[Dóm sv. Alžbety|Dómu sv.Alžbety]]''
La Tour Urban.JPG|''Pôvodne gotická, neskôr renesančne upravovaná [[Urbanova veža]]''
ZofiaBatoriKostol.jpg|''Ojedinelá architektúra neskorej renesancie a raného baroka [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátskeho kostola]]''
BiskupskýPalácKošice.jpg|''Barokový [[Arcibiskupský palác (Košice)|Arcibiskupský palác]]''
Čákiho-Dezőfiho palác.jpg|''Klasicistický [[Čákiho-Dezőfiho palác]]''
Vedecká knižnica.jpg|''Empírový [[Pongrácovsko-forgáčovský palác]]''
LevočskýDom.jpg|''Neogoticky reštaurovaný [[Levočský dom]]''
Jakabov palác 2010.JPG|''Historizujúci [[Jakabov palác]]''
Andrášiho palác, Hlavná 81, Košice.jpg|''Neorenesančný [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiho palác]]''
SláviaKošice2.jpg|''Secesná [[Hotel a kaviareň Slávia (Košice)|kaviareň Slávia]]''
Puškinova - Synagóga.jpg|''[[Nová ortodoxná synagóga v Košiciach|Nová ortodoxná synagóga]]''
Hlavná 004 - Assicurazioni Generali.JPG|''Funkcionalistický [[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]''
Old New Košice.jpg|''[[Business Centre Košice|Business Centre I.]]''
Cassovar.JPG|''[[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]]''
&lt;/gallery&gt;

== Turizmus ==
[[Súbor:Botanická ZáhradaKošice.jpg|thumb|[[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Košická botanická záhrada]]]]
[[Súbor:Košice ZOO 8.jpg|thumb|[[Košická zoologická záhrada]]]]
[[Súbor:Jazero01.JPG|thumb|Piesková pláž na košickom [[Jazero (Košice)|Jazere]]]]
[[Súbor:Košice - Hlavná ulica -a.jpg|náhľad|Hlavná ulica]]

V roku [[2018]] bolo v Košiciach ubytovaných 386 088 turistov, čo je oproti predošlému rekordnému roku [[2017]] nárast o 5,45 percenta. Výraznejší je aj príchod zahraničných návštevníkov, ich počet sa medziročne zvýšil o 9,9 percenta na 135 430, čo sa prejavilo aj v náraste počtu prenocovaní cudzincov o 10,8 percenta. Súbežne s rastom počtu návštevníkov, narástli v kraji medziročne aj tržby ubytovacích zariadení, a to o 7,81 percenta na 22 558 763 eur za celý rok [[2018]]. Hlavnú časť medzi zahraničnými hosťami tvorili návštevníci z okolitých krajín a to – [[Česko|Česka]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Až 30-percentný medziročný nárast dosiahol počet návštevníkov z [[Nemecko|Nemecka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Rok 2018 bol v Košickom kraji rekordný v ubytovaní návštevníkov| url = https://kosicednes.sk/udalosti/rok-2018-bol-v-kosickom-kraji-rekordny-v-ubytovani-navstevnikov/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 15.03.19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt; K uvedenému roku bolo v meste 230 ubytovacích zariadení, z toho až 50 hotelov alebo penziónov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košice| url = https://www.booking.com/searchresults.sk.html?dest_id=-843247;dest_type=city;iata=KSC;ss=Ko%C3%85%C2%A1ice%2C%2BSlovensko| vydavateľ = booking.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

Počet návštevníkov Košíc dosiahol v roku [[2019]] číslo 240 345. Počet prenocovaní v meste bol 560 580 za rok 2019. V meste sa ku koncu roka 2019 nachádzalo 117 ubytovacích zariadení, ktoré poskytovali 6 807 lôžok. Podiel návštevnosti Košíc je oproti [[Košický kraj|Košickému kraju]] 53 %. ''Návštevnícke centrum'' za celý rok 2019, navštívilo 11 912 ľudí.&lt;ref name=&quot;visit19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Halász| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa organizácie KOŠICE – Turizmus za rok 2019| url = https://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_VÝROČNÁ%20SPRÁVA%202019.pdf| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = 2020-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; V auguste [[2020]] Košice taktiež trpeli poklesom zahraničnej návštevnosti spôsobenej [[Pandémia COVID-19 na Slovensku|Pandémiou COVID-19]]. Pokles činil 65,1 %, ale na druhej strane pokles kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %. Celková návštevnosť Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia o 22,3 %.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústredie ŠÚ SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v auguste 2020| url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b8208dcf-3db8-45aa-bc5a-aa4e82fabf40/!ut/p/z1/tVLBcoIwFPwWDxxDngQk9hadVrTaGetYNZdOwCAUIQgp1L9v6PTSmdraQ3N5ybzdfZtsMMdbzAvRpAehU1WIoznv-OB56U_paNRnAKM5gensfvUQjO-cydrDT5hjHhW61AneqbAWCaozlBYxEpm2wGxUlRu1ppCoLivRnC1oaqkzU0PqAN1HMSL7kCLXEwKFkSeQEK6kTizC2IVOvozSPd5dhd785pebNlxYrOPzD8h4wgLXnwPQ-cSDKQvWj8MlIcDIJ-AHjZ3x4F_00Pfxpklli9dF9zJHvPrjFQPAM8zTMLfbKLfB9qkPxPep67jDgUdIl5lTLcaLg5EVOunCUHh7lbahpi-nE2cmU1Vo-abx9j9CNXNYERJqLFYylpWs7NfK_LZE67K-scCCtm3tg1KHo7QjlVvfUhJVG39fkbjMc0rOKIsXt8Tl4Zkcmzljvd47-YM7uQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = 2020-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

S cieľom zvýšiť atraktivitu Košíc a Košického kraja ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy (&quot;''city breaks''&quot;) Košický samosprávny kraj založil v roku [[2012]] krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorý nesie názov [[Košice Región Turizmus]]. Úlohou tejto organizácie je primárne zatraktívniť samotný [[Košický región]] ako turistickú oblasť a prilákať čo najviac návštevníkov zo zahraničných krajín, hlavne zo [[Západná Európa|západnej Európy]]. Dopomôcť k tomu má viacero projektov a podujatí zameraných na objavovanie jednotlivých destinácií v tomto regióne ako sú napríklad [[Spiš (región)|Spiš]], [[Slovenský raj]], [[Gemer (región)|Gemer]], Košice, [[Dolný Zemplín]] a [[Tokajský okres|Tokaj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus| url = https://kosiceregion.com/sites/default/files/atoms/files/stanovy_krt_v.pdf| vydavateľ = kosiceregion.com| dátum vydania = 2017-04-07| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ďalšou oblastnou organizáciou [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] je inštitúcia s názvom [[Visit Košice]], ktorá pre domácich a zahraničných návštevníkov zabezpečuje informácie a možnosti ako spoznať bližšie samotné mesto, prostredníctvom info centra, webu ale aj mobilnej aplikácie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = O nás – Visit Košice| url = https://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V meste fungujú tri informačné turistické centrá. Prvým je ''Návštevnícke centrum Košice,'' druhým je ''Regionálny informačný bod pre celý Región Košice, tretím je MiC KOŠICE.'' ''Návštevnícke centrum Košice'' sídli v budove [[Stará radnica (Košice)|Starej radnice]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 59 a Regionálny informačný bod nájdete na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48. Informačné centrum ''MiC KOŠICE'' organizuje pravidelné tematické prehliadky mestských pamätihodností a pozoruhodností pod názvom ''Potulky mestom Košice'', ktoré sú Košičanmi veľmi obľúbeným zdrojom poznávania svojho mesta.

* ''Pozri aj:'' [[Zoznam hotelov v Košiciach]]

=== Atrakcie ===
Najväčšou atrakciou Košíc je ich samotné historické jadro s mnohými architektonickými skvostmi. V jeho strede, na [[Hlavné námestie (Košice)|Hlavnom námestí]], sa nachádza [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]. Vedľa fontány je umiestnená zvonkohra v tvare zvonmi ovešaného stromu. Každú hodinu hrá jednu zo svojich sto melódií, podľa ktorej „tancuje“ aj neďaleká fontána.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Tri najkrajšie fontány v našom meste| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/tri-najkrajsie-fontany-v-nasom-meste/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulička]] je uličkou remesiel so špecializovanými obchodíkmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Ulička remesiel| url = http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; V hornatom prírodnom prostredí mestskej časti [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] sa nachádza [[Košická zoologická záhrada]], [[DinoPark Košice]] a letná [[bobová dráha]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = ZOO Košice| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/zoo-kosice/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = Letná bobová dráha| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/letna-bobova-draha/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]], na ploche tunajšieho [[Jazero (Košice)|Jazera]], je inštalovaný vodnolyžiarsky vlek. Časť brehu jazera je upravená na pieskovú pláž. V okolí tejto pláže sa nachádzajú volejbalové a futbalové ihriská, športový areál pre posilňovanie a oddychová zóna.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Nad jazerom| odkaz na autora = | titul = Rekreácia a šport| url = https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| vydavateľ = jazerokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Oddychový areál s pieskovou úpravou ''Beach Club'' pri Mestskej krytej plavárni v centre mesta tiež ponúka plážové volejbalové ihriská.

V rekreačnom údolí [[Črmeľ|Čermeľského potoka]] vedie [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Čermeľská železnica]] s historickými [[parná lokomotíva|parnými lokomotívami]]. Jej cieľovou stanicou je prímestská oddychová zóna ''Alpinka'' s detskými ihriskami, golfovým ihriskom a areálom [[paintball]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.detskazeleznica.sk/-historia| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

[[Botanická záhrada UPJŠ Košice]], založená v roku [[1950]], ponúka prehliadku tropickej a subtropickej [[Flóra (kvetena)|flóry]], dekoratívnej [[Flóra (kvetena)|flóry]] a [[arborétum|arboréta]]. S vysokými [[skleník]]mi a obrovskou [[Opunciovité|kaktusovou]] zbierkou sa rozprestiera na ploche {{ha|33|m}}.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Botanická záhrada| url = https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

=== Sedem divov Košíc ===
V Košiciach sa zorganizovala na prelome rokov [[2008]]{{--}}[[2009]] anketa medzi Košičanmi o siedmich divoch svojho mesta. Výsledky boli oficiálne vyhlásené [[22. február]]a [[2009]] v historickej radnici. Jednoznačným víťazom sa stal [[Dóm svätej Alžbety]]. Za ním sa umiestnili [[Štátne divadlo Košice]], [[Medzinárodný maratón mieru]], [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]], [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] a [[Jakabov palác]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Všetkých sedem divov je v Starom Meste
  | url = http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/
  | dátum vydania = 22.02.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Košice-Staré Mesto
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oficiálne výsledky – 7 divov Košíc
  | url = http://www.potulka.sk/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=80&amp;Itemid=16
  | dátum vydania = 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = potulka.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Parky ==
[[Súbor:Košice - Altánok v mestskom parku.jpg|náhľad|Altánok v mestskom parku]]
[[Súbor:Barca jazierko.jpg|náhľad|Jazierko v barčianskom parku]]
Najväčším mestským parkom v Košiciach je [[Mestský park (Košice)|Mestský park]] založený v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] medzi [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]] a centrom mesta. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Poznáte unikáty Mestského parku? Priblížime vám ich| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/poznate-unikaty-mestskeho-parku-priblizime-vam-ich/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Stará krytá plaváreň z rokov [[1957]]{{--}}[[1961]] na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku [[1909]] zrekonštruovali na bálový palác, za ktorým po rekonštrukcii vznikol prvý 5-hviezdičkový hotel v Košiciach s názvom ''Parkhotel Villa Sandy''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kosice-estranky.sk| odkaz na autora = | titul = Košice - estránky - fotografie, výstavba, projekty, história..| url = http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| vydavateľ = kosice-estranky.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]], ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku [[1998]] v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou [[Flóra (kvetena)|flórou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KETURIST| odkaz na autora = | titul = Barčiansky park| url = http://www.keturist.sk/info/zaujimavosti/barciansky-park/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Typom pozdĺžneho alejového parku je [[Park Moyzesova|park]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]]. Parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách [[Komenského ulica (Košice)|triedy Komenského]].

V mestských častiach [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košice - Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] sa rozprestiera rozsiahly lesopark.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Otvorenie vynoveného Lesoparku na Furči| url = https://kosicednes.sk/udalosti/otvorenie-vynoveneho-lesoparku-na-furci/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] a [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídliskom KVP]] sa nachádza borovicový háj.
* ''Pozri aj:'' [[Zoznam parkov v Košiciach]]

== Zábava ==
[[Súbor:Košická fontána v noci.jpg|náhľad|[[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]]]
Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre [[Atrium Optima]] na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]]. Otvorenie [[Steel Aréna|Steel Arény]] v roku [[2006]] prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach.

Košické centrum so [[Spievajúca fontána (Košice)|spievajúcou fontánou]] a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí [[Dominikánske námestie|Dominikánskeho námestia]] a [[Miklušova väznica|Miklušovej väznice]]. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]], [[Dominikánske námestie|Dominikánskom námestí]] a v [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]].

== Kulinárske špeciality ==
Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít [[Slovenská kuchyňa|slovenskej]] a maďarskej [[gastronómia|gastronómie]]. Vyslovene košickými špecialitami je [[treska v majonéze]] a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca [[Aida (cukráreň)|Aida]], ktorý má po meste tri cukrárne. ''Košické zlato'' je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku [[2010]]. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košické zlato
  | url = http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato
  | dátum vydania = 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 24.7.2012 
  | vydavateľ = visitKošice.eu
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Verejné ustanovizne ==
[[Súbor:Ustavny sud - hlavné priecelie.jpg|náhľad|Priečelie [[Budova Ústavného súdu Slovenskej republiky|budovy Ústavného súdu SR]]]]
[[Súbor:Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice 1.JPG|náhľad|Kancelária prezidenta SR – pracovisko Košice]]
Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – [[Ústavný súd|Ústavného súdu Slovenskej republiky]], ako aj celorepublikovej kancelárie [[Národný inšpektorát práce|Národného inšpektorátu práce]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústavný súd SR| odkaz na autora = | titul = Kontakt - Ústavný súd Slovenskej republiky| url = https://www.ustavnysud.sk/kontakt| vydavateľ = Ústavný súd SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Národný inšpektorát práce| odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = https://www.ip.gov.sk/kontakt/| vydavateľ = ip.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Detašované pracoviská tu zriadili [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky|Kancelária prezidenta SR]], Kancelária predsedu NR SR a [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]].

Ako krajské mesto je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]] a [[Obvodný úrad|Obvodného úradu]] [[Košický kraj|Košického kraja]].

Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia ''Čemadoku''. [[Klub národnostných menšín]] združuje všetky menšiny žijúce v meste.

=== Konzuláty ===
V Košiciach pôsobí Generálny [[Konzul (diplomacia)|konzulát]] [[Maďarsko|Maďarska]], umiestnený na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Okrem neho sídli v meste aj 15 [[Konzul (diplomacia)|honorárnych konzulátov]] nasledujúcich štátov:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlaté stránky, Referát protokolu a zahraničných vzťahov MMK| odkaz na autora = | titul = Úrady a inštitúcie| url = https://www.kosice.sk/mesto/urady-a-institucie#konzulaty| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Srbský konzulát - panoramio.jpg|right|thumb|Konzulát Srbska]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Štát !! Adresa
|-
| {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || Hlavná 67
|-
| {{flagicon|Belgium}} [[Belgicko]] || Moldavská cesta 10/B
|-
| {{flagicon|Serbia}} [[Srbsko]] || Jesenského 12
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || [[Puškinova ulica (Košice)|Puškinova]] 1
|-
| {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || Garbiarska 5
|-
| {{flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || Hutnícka 1
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || Moldavská 10
|-
| {{flagicon|France}} [[Francúzsko]] || Hlavná 104
|-
| {{flagicon|Turkey}} [[Turecko]] || [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská]] 2
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]] || Žriedlová 12 – 14
|-
| {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || Národná trieda 56
|-
| {{flagicon|Latvia}} [[Lotyšsko]] || [[Krmanova ulica (Košice)|Krmanova]] 1
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || Timonova 27
|-
| {{flagicon|Georgia}} [[Gruzínsko]] || Hlavná 24
|-
| {{flagicon|Moldova}} [[Moldavsko]] || [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 39
|-
| {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || Hlavná 70
|}

=== Veda ===
Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti [[veterinárna medicína|veterinárnej medicíny]] a [[Duchovná veda|humanitných vied]].
{|
| valign=top |
Vedecké ústavy [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografická poloha pracovísk SAV| url = https://www.sav.sk/?lang=sk&amp;doc=sas-geo| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Ústav experimentálnej fyziky
* Ústav materiálového výskumu
* Ústav geotechniky
* Neurobiologický ústav (Medicínske centrum SAV)
* Parazitologický ústav
* Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (Centrum biovied SAV)
* Centrum biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (Neuroimunologický ústav SAV)
* Spoločenskovedný ústav (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV)
* Archeologický ústav – pracovisko Košice
* Matematický ústav – detašované pracovisko
||
| valign=top |
K ďalším výskumným pracoviskám patria:
* BOOS – Biologické substancie – vývoj v oblasti organickej chémie a farmaceutiky
* Edis – Výskumné a vývojové družstvo pre elektronické a digitálne systémy
* Výskumný ústav veterinárnej medicíny
* Výskumný ústav stavebnej informatiky
* ZŤS – Výskumno-vývojový ústav
|}

Košice majú dve [[planetárium (budova)|planetáriá]]. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Planetárium – špecializované zariadenie
  | url = http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm
  | dátum vydania = 1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = [[Slovenské technické múzeum]]
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež ''Centrum voľného času DOMINO'' disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s [[hvezdáreň|hvezdárňou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hvezdáreň a planetárium
  | url = http://www.cvcdomino.sk/data/planetarium/pre_verejnost.html
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Centrum voľného času DOMINO
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Vysoké školy ===
[[Súbor:Technická univerzita Košice XXV.JPG|náhľad|vpravo|Aula [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]]]]
[[Súbor:Lekárska fakulta UPJŠ Košice.jpg|náhľad|vpravo|Zrekonštruovaná budova [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ]]]]
Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku [[1657]] založená [[Košická univerzita]] symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]]. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]], založená [[1949]], je jedinou svojho druhu na Slovensku. Počiatky [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] spadajú do roku [[1937]], ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do [[Bratislava|Bratislavy]]. Opätovne založená v roku [[1952]] je dnes s deviatimi fakultami a takmer 10 000 poslucháčmi je najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Študenti - počty a štruktúra| periodikum = Správa o činnosti Technickej univerzity v Košiciach 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = | ročník = | číslo = | strany = 368| url = http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn =}}&lt;/ref&gt; Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] mala v roku [[2019]] na fakultách [[Fakulta verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|verejnej správy]], [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|filozofickej]], [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|lekárskej]], [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|prírodovedeckej]] a [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej]] spolu viac ako 7 000 poslucháčov.&lt;ref name=&quot;vyrsprava2019upjs&quot;&gt;{{Citácia periodika| priezvisko = Sovák| meno = Pavol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach| titul = | periodikum = Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = 04| ročník = | číslo = | strany = 116| url = https://www.upjs.sk/public/media/23246/sprava-o-cinnosti-upjs-2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn =}}&lt;/ref&gt;

V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt univerzít so sídlom v iných slovenských mestách. [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] sem umiestnila svoju [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|podnikovohospodársku fakultu]] v roku [[1969]] a [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] svoju [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku|teologickú fakultu]] v roku [[2003]]. [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] tu má detašované pracovisko bl. Z.G. Mallu. V meste od roku [[2006]] sídli aj [[Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach|Vysoká škola bezpečnostného manažérstva]].

=== Stredné školy ===
V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné [[gymnázium|gymnáziá]], ktorých bolo v roku [[2021]] v meste 20. Medzi nimi sú dve športové gymnáziá, jedno [[Evanjelická cirkev|evanjelické]], tri [[Cirkev|cirkevné]], tri súkromné a jedno s vyučovacím jazykom [[maďarčina|maďarským]].&lt;ref name=zoz21/&gt; Šesť z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Gymnáziá| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-28| dátum aktualizácie = 2020-12-14| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, [[Stredná priemyselná škola dopravná (Košice, Hlavná 113)|dopravná]], stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, dve obchodné akadémie, dve [[konzervatórium|konzervatóriá]] a [[hotelová akadémia]]. Ďalej je tu rad [[stredná odborná škola|stredných odborných škôl]], širokého zamerania z toho jedna s vyučovacím jazykom [[Maďarčina|maďarským]] a 6 súkromných. Dokopy 22 v roku [[2021]].&lt;ref name=zoz21&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné školy| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/stredna-skola/?kraj=kosicky&amp;okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Väčšinu z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné odborné školy| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-16| dátum aktualizácie = 2020-11-16| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
* ''Pozri aj: [[Zoznam stredných škôl v Košiciach]].''
[[Súbor:Lôžková časť Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.jpg|náhľad|[[Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] – Nová nemocnica je najvyššou budovou v Košiciach ({{m|83|m}})]]

=== Základné školy ===
Základné školstvo je v Košiciach za rok [[2021]] zastúpené až 55 [[Základná škola|základnými školami]]. Z toho je 12 súkromných, 3 umelecké a 3 cirkevné.&lt;ref name=&quot;zakladneskoly&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = just4web.cz s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Základná škola – Košice I| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/zakladna-skola/?kraj=kosicky&amp;okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Všetky štátne školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice.&lt;ref name=&quot;zakladneskoly&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Kontakty na základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice k 1.9.2019| url = https://static.kosice.sk/s/b3337f9a7a7313b6acd209| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania = 2019-09-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Mesto Košice spolu zriaďuje 100 škôl (základné, materské, jazykové, ZUŠ, CVČ), čo z neho robí najväčšieho zriaďovateľa škôl na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora =| titul = VIDEO: Minister školstva v Košiciach informoval o otváraní škôl| url = https://www.tvkosice.sk/video/611e3dd9c36e1fffbef1e59c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2021-08-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
* ''Pozri aj: [[Zoznam základných škôl v Košiciach]].''

=== Zdravotnícke zariadenia ===
[[Súbor:VÚSCH Košice.jpg|thumb|[[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]]]]
[[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] bola založená v roku [[1924]] a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, ''Starej nemocnici'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] a ''Novej nemocnici'' ([[1973]]{{--}}[[1981]]) v mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = | odkaz na autora = | titul = UN L. Pasteura Košice| url = http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=477&amp;Itemid=111| vydavateľ = unlp.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku [[1966]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detská fakultná nemocnica Košice| url = http://www.dfnkosice.sk/onas.html| vydavateľ = dfnkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku [[1858]]. Je jedinou tohto druhu na Slovensku a slúži aj ako výučbová základňa [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava]] v odbore letecké lekárstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LVN, a. s.| url = http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| vydavateľ = lvn.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku [[1955]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MUDr.Ján Baláž, MUDr.Peter Keczer| odkaz na autora = | titul = Naša história| url = http://www.zzke.sk/pre-pacientov/o-nas/nasa-historia/| vydavateľ = zzke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Nemocnica Košice-Šaca]] vznikla v roku [[1959]] ako závodný zdravotný ústav pri [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]]. Dnes s 380 lôžkami je jedinou veľkou súkromnou nemocnicou na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nemocnici| url = https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| vydavateľ = nemocnicasaca.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé [[Východné Slovensko]] špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, [[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb|Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice]] a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice. 

V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné).

Centrálu tu má taktiež najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby na Slovensku – [[Falck (spoločnosť)|Falck]] (Falck Záchranná, a.s.)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| vydavateľ = falck.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

* ''Pozri aj: [[Zoznam nemocníc v Košiciach]].''

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Zamestnanosť a mzdy ===
[[Súbor:Úrad práce Košice.jpg|thumb|Hlavná budova Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nachádzajúca sa na [[Staničné námestie|Staničnom námestí]]]]
[[Východné Slovensko]] patrí k chudobnejším regiónom [[Európska únia|Európskej únie]], no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku [[2016]] dosahoval [[hrubý domáci produkt]] východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Regionálny hrubý domáci produkt (v bežných cenách) - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&amp;ui.action=run&amp;ui.object=storeID(%22iE4AE24456DDC4A849B0F3372E2C731CA%22)&amp;ui.name=Regionálny%20hrubý%20domáci%20produkt%20(v%20bežných%20cenách)%20[nu3001rr]&amp;run.outputFormat=&amp;run.prompt=true&amp;cv.header=false&amp;ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&amp;run.outputLocale=sk| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Samotný [[Košický kraj]] dosahoval 78 % priemeru [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] Slovenska.&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;

Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: [[Košice II (okres)|Košice II.]] na 11. mieste, [[Košice I (okres)|Košice I.]] na 14., [[Košice IV (okres)|Košice IV.]] na 20. a [[Košice III (okres)|Košice III.]] na 31. mieste.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Prieskum: Najhoršie sa podniká v Gelnici, najlepšie v Bratislave| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/5841443/prieskum-najhorsie-sa-podnika-v-gelnici-najlepsie-v-bratislave.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2011-04-07| dátum prístupu = 2020-12-29}}&lt;/ref&gt;

Nezamestnanosť v [[Košický kraj|Košickom kraji]] bola k [[31. december|31. decembru]] [[2008]] 13,50 %, v okrese [[Košice-okolie]] 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku [[2010]] miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku [[2018]] už len 4 %.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Košiciam sa darí. Nezamestnanosť padla na štyri percentá| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20854658/kosiciam-sa-dari-nezamestnanost-padla-na-styri-percenta.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-06-24| dátum prístupu = 2020-12-29}}&lt;/ref&gt;

[[Nezamestnanosť]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] dosiahla k [[31. január|31. januáru]] [[2019]] 8,38 %, v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú [[nezamestnanosť]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MESAČNÁ ŠTATISTIKA o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac január 2019| url = https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=855042| dátum vydania = 31.01.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.03.2019| vydavateľ = Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku [[2018]] klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzači o zamestnanie - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&amp;m=portal/cc.xts&amp;gohome=| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore ([[priemysel]] a [[stavebníctvo]]) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách ''informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby'' pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).&lt;ref name=&quot;slovak.statistics.sk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor =
 | odkaz na autora = 
 | titul = Krajské mesto Košice 2019
 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rZRbc6IwFMc_jY9pTi6Q8Iho44WyAoLKyw4itqwVrbJav_3Gbjuz6oruzOaBAc7_XPI7OcEJHuOkTHfFc1oVqzJ91d-TxPzui65sNokNIIwWdHtRy1ehRYADHp0KpBe0oTu0ByrocS0wcKLNj-GA2hZXTiv49qjNDpWha1IAgmOc4CQrq3X1gier6TZ9QdsFWv-cNkA_XotFmhV5A3bbvFoc_vwjZ0RQkc4RBZIjTsQMWXI6Q5SmYICEPCPkGHudFTM8uUs9urXZ417gyrK_WDjK7nDhAkhXGdC1O1Fg-YyBzT78bd_3QzeOQcVUs2BEgRdFAIH49K9JcJd_DezkpFV9x4GuZwxbRuyxQZtf9PJCcPSP3cFvsxJDos1eGMXSZzL48q8RnOSHpss03n7odZxHqiLjgv-FILl1FpMPSV0HbvUwuQW5XjA0PwV1XTjdh-pEUmNqglKWS3jPOBf8pQ-1NTRNHG4XeKJpiqu4-hSPdkW-x1G52iz1pIf_OCwdwD2cFNPlwz5bPsADoVKYnBIuLcr0-_HqKH68vSW2nu9VWeXvFR7_9wHXSejmyXl61rWn1QsqyvkKj-9yPedzetqIuM5nPhOc5pIhg2cZ4hljaCqYQBaZznKglJnpGRwhBTAhJKfcMg3GrtR9V-BarjoOShdVA44Bdd1VsStztF1v0t3hC3ID7sqzXkZLyQ7Fx0KLoB20562mh9RIVnI_nC9HcvsLBcrIHA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/
 | vydavateľ = Pracovisko ŠÚ SR Košice
 | dátum vydania = 2020-11-25
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-12-28
 | miesto = Košice
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Matuščáková
 | meno = Zuzana
 | autor =
 | odkaz na autora = 
 | titul = Priemerná mzda pokorila hranicu 1000 eur. Rozdiel medzi Bratislavou a Prešovom je extrémny
 | url = https://www.forbes.sk/priemerna-mzda-pokorila-hranicu-1000-eur-rozdiel-medzi-bratislavou-presovom-je-extremny/
 | vydavateľ = forbes.sk
 | dátum vydania = 2019-01-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-16
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Priemerná mesačná mzda v meste Košice bola v roku 2019 na úrovni 1303 €.&lt;ref name=&quot;slovak.statistics.sk&quot;/&gt;

==== Vývoj miery nezamestnanosti v Košiciach k 31.12.2019 ====
{|align=&quot;center&quot; 
|{{Graph:Chart|width=500|height=200|type=line|xAxisTitle=Rok|yAxisTitle=Miera nezamestnanosti (%)|xAxisMin=2000|xAxisMax=2019|linewidth=2.5|x=2000,2001,2002,2003,2004,2005,2006,2007,2008,2009,2010,2011,2012,2013,2014,2015,2016,2017,2018,2019|showSymbols=|y=17.94,17.88,16.55,15.11,12.51,11.11,9.21,7.44,7.19,9.73,9.57,11.02,11.52,11.51,10.40,9.11,7.79,5.58,4.53,4.36|colors=#0000aa}}&lt;center&gt;''Zdroj údajov: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika| priezvisko = Čičváková| meno = Emília| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chlebáková| meno2 = Dominika| autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kačurová| meno3 = Marcela| autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Vývoj nezamestnanosti| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = Grafická úprava Marcela Kačurová| periodikum = Krajské mesto Košice 2019| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky| miesto = Košice| dátum = | rok = 2019| mesiac = 11| deň = | ročník = | typ ročníka = ročník| číslo = | typ čísla = | strany = 31| poznámky = | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rVPJktowEP2V5MBRqLVgyUczMzEQoGIYs-iSkhdAMdgMaGDI10eEykyoCsshOmjrp1f9up-wwhOsSr0zc21NVeqlO0-V9z0SbdlskgBANB6h3Ykfo3DoE-CAx-cA2R88Qfs5-BYOOtwBGli5cBBF0bA7GkE4ol-gzUgI_TgGGAg8wgqrtLRru8DTKtnqBdoWaP2a1MBNS1Po1OQ12G1zWxz-vpEZEVToGaJAcsSJyJAvkwxRqqEBEvKUkCP3OjUZnt6FPmm5kqy6pxYPYdDiogsgu2ED2kErHvgRYxCwW7U4vYcLI4D73l9JUF2nHx_rdUPBLQ51NclnDw-3BZ66RMVFUJ_j8c7kexyX1WblTDj86KOmPqEk9xAV6QxxymdIi5yhWeLlnswaOuEUtwB3sDLJqr5PV3WocyYlMCAcKPF9nx1dTTe9h97c0Wq7QKacVXhSaKuX1fzTu8vMEWh-vLyowHm0Km3-ZvHkj0lrsLXum6Tod6S0zrCbKnst7OHcuv-gPem_1Kiv9LL-u3x8Jp5QKTxOCZc-ZW5_QfxdxNfK8d_-7HoVryQ7GGNQMZC9J8ZVcmA_m33k1n3w-ReizA3-/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = | doi = | pmid = | id = ISBN 978-80-8121-784-5| jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;/center&gt;
|}

=== Priemyselná produkcia a stavebníctvo ===
Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] so zastúpením ťažkého hutníckeho, elektroenergetického, strojárenského a stavebného priemyslu.

V období štátneho socializmu (1948 – 1989) vzniklo v meste viacero etablovaných závodov kovospracujúceho, potravinárskeho a strojárenského priemyslu, ktoré neprežili neoliberálnu ekonomickú transformáciu po roku 1989. Medzi tieto patrili ''Slovenské magnezitové závody – závod Košice-Ťahanovce'', ktorý bol zrušený v roku 1997 a ''Východoslovenské strojárne'' s exportnou výrobou strojov a nákladných automobilov do krajín [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]]. Tento podnik definitívne zanikol v roku 2013.

==== U. S. Steel Košice ====
[[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|náhľad|vpravo|Od roku 2000 sú Východoslovenské železiarne v rukách amerického investora pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]]]
[[Súbor:Tepláreň Košice.jpg|náhľad|vpravo|Tepláreň Košice]]
Hutnícky kombinát ''Východoslovenské železiarne'', založený v roku 1959, odkúpil v roku 2000 americký koncern United States Steel Corporation ([[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]]) a v súčasnosti funguje pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]] S výrobnou kapacitou 4,5 ton ocele ročne je U. S. Steel Košice najväčším producentom plochých valcovaných výrobkov v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Výroba podniku sa sústreďuje prevažne na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a [[Automobilový priemysel|automobilový]] priemysel ako sú oceľ valcovaná za tepla, oceľ valcovaná za studena, elektrotechnická oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, oceľ s organickými povlakmi, pocínovaná oceľ alebo špirálovo zvárané rúry. V roku [[2008]] spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radilo medzi najväčších zamestnávateľov na [[Slovensko|Slovensku]] a na prvé miesto medzi najväčšími súkromnými (neštátnymi) zamestnávateľmi na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka
  | url = http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf
  | dátum vydania = 29.05.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V roku [[2017]] sa podnik s 12 028 zamestnancami radil na druhú priečku najväčších súkromných zamestnávateľov na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Tepláreň Košice ====
{{Hlavný článok|Tepláreň Košice}}
Od roku [[1967]] funguje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] [[tepelná elektráreň]] TEKO Košice, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Podnik tiež vyrába [[Elektrická energia|elektrickú energiu]] a poskytuje podporné služby a regulačnú elektrinu pre potreby [[elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] Slovenskej republiky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = TEKO Profil spoločnosti
  | url = http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti
  | dátum vydania = 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Tepláreň Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==== Kosit Košice ====
{{Hlavný článok|KOSIT}}
[[Súbor:0870 August 2019 in Košice.jpg|náhľad|vpravo|Podnikové vozidlo na odvoz odpadu prechádzajúce časťou Hlavnej ulice]]
Spoločnosť KOSIT, a.s. od roku 2001 pôsobí v oblasti zberu a spracovania komunálneho [[odpad]]u, pričom vlastní jedno zariadenie na energetické využitie odpadov, t. j. spaľovňu odpadov na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] v blízkosti obce [[Kokšov-Bakša]]. Spoločnosť zhodnotí 195 000 [[Tona|ton]] odpadu ročne, vyprodukuje 48 000 [[MWh]] elektrickej energie pre 20 000 [[Domácnosť|domácností]] a v čase zimného obdobia zabezpečuje vykurovanie pre 2400 domácností.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = KOSIT O spoločnosti
  | url = https://www.kosit.sk/o-spolocnosti/
  | dátum vydania = 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = KOSIT Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==== Colas Slovakia ====
V období socialistickej industrializácie v roku 1955 vznikol v Košiciach stavebný podnik ''Inžinierske stavby'' zameraný na výstavbu ciest, mostov, vodných nádrží, železničných a električkových tratí na východnom Slovensku. V roku 2004 sa podnik stal členom francúzskeho stavebného koncernu COLAS a v súčasnosti spolu s ostatnými slovenskými divíziami patrí medzi lídrov vo výstavbe a údržbe dopravnej infraštruktúry v krajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Profil spoločnosti
  | url = https://www.colas-sk.sk/sk/o-nas/profil-spolocnosti
  | dátum vydania = 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Colas Slovakia
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==== Priemyselný park Immopark ====
Pri [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodnom letisku Košice]] na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] bol založený [[Priemyselný a logistický Park Košice|priemyselný a logictický park Immopark]]. Prvými investormi na jeho 60 hektárovom území sú globálne firmy vyrábajúce automobilové súčiastky: U-Shin Slovakia (prístupové systémy do automobilov a vývojové centrum), Faurecia Slovakia (interiéry a príslušenstvo do automobilov), Howe (kožené sedadlá) a Windsor Maschine Group (operadlá). V roku 2018 tu otvorila svoj závod japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov, ktorých zamestná do roku 2022. Firma vyrába elektronické a strojárske súčiastky pre [[automobilový priemysel]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Kosice Plant in Slovakia Started Production of Automotive Motors| url = https://www.minebeamitsumi.com/english/news/press/2018/1196179_11786.html| vydavateľ = minebeamitsumi.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Okrem toho tu sídli rad logistických a prepravných spoločností.

==== Priemyselný park Kechnec ====
Najvýznamnejší a najväčší priemyselný park v regióne Košíc sa nachádza pri obci [[Kechnec]]. [[Priemyselný park Kechnec]] s rozlohou {{ha|332|m}} je od Košíc vzdialený {{km|18|m}} a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford (výroba prevodoviek), Kuenz-SK (výroba oceľových konštrukcií), Magneti Marelli Slovakia (výroba komponentov pre automobilový priemysel), Crown Bevcan Slovakia (výroba obalových materiálov), Schelling Slovakia (výroba oceľových konštrukcií), Gefko Slovakia (logistické služby), Swep Slovakia (výroba výmeníkov tepla), Ave SK (recyklácia odpadov), Evans Slovakia (výroba plastových obalov), Molex Slovakia (výroba elektro komponentov pre automobilový priemysel).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemyselná zóna Kechnec| url = http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| vydavateľ = kechnec.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==== Priemyselný park Veľká Ida ====
[[Priemyselný park Veľká Ida]] s rozlohou {{ha|30|m}} je od Košíc vzdialený {{km|10|m}} a majú v ňom prevádzku štyri firmy. Strojárskou výrobou sa zaoberajú podniky firiem Energyco a Steelcon Slovakia. Predmetom výroby firmy Oerlikon Balzers je plazmová úprava súčiastok a firma IEE Sensing Slovakia podniká v oblasti senzoriky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Všeobecné informácie / Lokalita| url = http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Investori v parku| url = http://pozemkyke.sk/sk/investori| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

==== Priemyselný park Haniska pri Košiciach ====
Vybudovanie nového strategického priemyselného parku pri obci [[Haniska (okres Košice-okolie)|Haniska pri Košiciach]] je naplánované na rok [[2021]]. Park bude mať rozlohu 910 [[Hektár|ha]], čo ho bude radiť medzi tie najväčšie na Slovensku. Sprevádzkovanie tohto strategického parku by malo prispieť k naplneniu cieľa [[Vláda SR|vlády SR]] znížiť regionálne rozdiely na Slovensku. Medzi očakávaných budúcich nájomcov by mali pribudnúť najmä rôzni dodávatelia materiálov pre [[automobilový priemysel]], no diskutuje sa aj o novej automobilke.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Priemyselný park Haniska bude naďalej významná investície, vláda jej predĺžila štatút| periodikum = hnonline.sk| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1917989-priemyselny-park-haniska-bude-nadalej-vyznamna-investicie-vlada-jej-pred-zila-statut| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-03| dátum prístupu = 2019-04-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Vláda predĺžila štatút významnej investície pre priemyselný park Haniska| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22090806/vlada-predlzila-statut-vyznamnej-investicie-pre-priemyselny-park-haniska.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-03| dátum prístupu = 2019-04-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Lendel| meno = Michal| autor = | odkaz na autora = | titul = Miliardový priemyselný park pri Košiciach bude, aj bez BMW| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20966477/miliardovy-priemyselny-park-pri-kosiciach-bude-aj-bez-bmw.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-11-20| dátum prístupu = 2019-04-24}}&lt;/ref&gt;

=== Tretí sektor, informačné služby a inovácie ===
[[Súbor:IT centrum Cassovar - panoramio.jpg|náhľad|vpravo|Časť komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] v ktorom sídli spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]]]]
==== Košice IT Valley ====
{{Hlavný článok|Košice IT Valley}}
Po období intenzívneho budovania ťažkého [[Hutníctvo|hutníckeho]] a [[strojárstvo|strojárenského]] priemyslu v období štátneho [[Socializmus|socializmu]] v 2. polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa Košice v [[21. storočie|21. storočí]] profilujú predovšetkým ako centrum špičkových [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]] a kreatívneho priemyslu. Svoje kancelárie do mesta umiestnili globálne spoločnosti ako [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]] (Nemecko), AfB (Nemecko), FPT Slovakia (Vietnam), Accenture Slovensko, GlobalLogic Slovakia, Deloitte, [[Ness Košice]], [[Siemens AG|Siemens PSE]], VSE IT služby, [[AT&amp;T]], [[ESET]], [[IBM]], FPT Software, [[Cisco Systems|Cisco Systems Slovakia]], Embraco, [[Microsoft Corporation|Microsoft Slovakia]], Freudenberg IT aj [[Slovenskí mobilní operátori|mobilní operátori]] [[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom]] a [[O2 Slovakia|O2]]. 

V roku [[2007]] sa košický IT sektor pod záštitou [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] združil do inovatívneho klastra [[Košice IT Valley]] s cieľom podpory vzájomnej spolupráce v oblasti spoločných vedecko-výskumných projektov a zlepšovania kvality IT vzdelávacích programov na košických univerzitách. Od svojho vzniku v roku 2007 klaster narástol z desiatich zakladajúcich členov na 55 subjektov. V roku 2009 zamestnával IT sektor okolo 3000 a&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice IT Valley
  | url = http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = I.T.Valley
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|Deutsche Telekom]] zamestnávala v roku 2016 okolo 3850 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach. Košická prevádzka predstavuje druhé najväčšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku a zároveň patrí do prvej pätnástky najväčších zamestnávateľov na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Nemec 
  | meno = Marek 
  | autor =  
  | odkaz na autora =  
  | spoluautori =  
  | titul = Z Košíc sa stáva digitálna veľmoc 
  | periodikum = HN
  | odkaz na periodikum =  
  | rok = 28.10.2015 
  | mesiac =  
  | ročník =  
  | číslo =  
  | strany = 
  | url = http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233
  | issn = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2020 vznikla v Košiciach štátna akciová spoločnosť ''Slovensko IT'', ktorej štátne orgány zverili budovanie lacnejších, modernejších a flexibilnejších štátnych informačných systémov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vicepremiérka Remišová odštartovala fungovanie spoločnosti Slovenko IT
  | url = https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514
  | dátum vydania = 12.9.2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = TouchIT
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==== Cassovia Medi Valley ====
Cassovia Medi Valley je [[Klaster (ekonomika)|klaster]] zdravotníckych, vzdelávacích, vedeckých a administratívnych subjektov zameraných na koordinovanie výskumno-vedeckých, vývojových a inovačných aktivít v oblasti biomedicíny, farmácie a kozmetiky. Zakladajúcimi členmi klastra sú spoločnosť MM Medical, orientovaná na výrobu a vývoj dermatologických laserov, a Juhapharm, firma podnikajúca v oblasti estetickej medicíny. Hlavnými vývojovými partnermi súkromného sektora sú [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čo je Cassovia Medi Valley
  | url = https://www.cmv.sk/co-je-cmv
  | dátum vydania = 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = CMV
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==== Inovačné centrum Košického kraja ====
V lete 2021 vznikne v Košiciach koordinačný orgán rozvoja inovácií a nových technológií s názvom Inovačné centrum Košického kraja, ktoré si kladie za cieľ rozvinutie nového high-tech priemyslu v kraji. Inovačné centrum zakladá v areáli košickej ''Tabačky'' na Strojárenskej ulici päť partnerov, medzi ktorých patrí [[Košický samosprávny kraj]], mesto Košice, [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]]. V rámci pripravovaného ''Košického klastra nového priemyslu'' partneri inovačného centra v spolupráci so [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]], [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura]] a spoločnosťou Cassovia Discovery Park vytvoria podmienky pre biomedicínsky výskum a vývoj nových materiálov v oblasti životného prostredia a zelenej energetiky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Terezková
  | meno = Anna
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košický samosprávny kraj spolu s partnermi pracuje na využití inovačného potenciálu
  | url = https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf
  | dátum vydania = 17.12.2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Košický samosprávny kraj
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

==== Prekladisko tovarov Interport ====
V mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Košice-Šaca]] v blízkosti [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodného letiska Košice]] vyrástlo v roku 1970 popri hutníckom kombináte s dnešným názvom [[U. S. Steel Košice]] prekladisko tovarov s napojením na [[Železničná trať Zvolen – Košice|železničnú trať č. 160 Košice - Zvolen]] a [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodnú trať do Užhorodu s rozchodom koľajníc 1520 mm]]. Cez prekladisko sa pred rokom 1989 v rámci obchodnej výmeny medzi krajinami [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] importovali do Československa automobily typu [[Lada (automobil)|Lada]], [[Moskvič]] a [[Volga (automobil)|Volga]]. 

V súčasnosti na prekladisku spoločnosť Interport Service poskytuje služby logistického charakteru pri vývoze a dovoze produktov z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] nadnárodným spoločnostiam ako sú [[U. S. Steel Košice]], [[Volkswagen]], OFZ, Budamar, SMZ Jelšava, Rail Cargo Operator, AS Trade, Gefco, C&amp;T, Cosmotrade, Investex groups a Zberko. Súčasťou prekladiska je kontajnerový terminál, nácestné stredisko a verejný colný sklad.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Interport Service - profil spoločnosti
  | url = https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti
  | dátum vydania = 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.12.2020
  | vydavateľ = Interport Service
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

====Iné podniky tretieho a štvrtého sektora====
Ďalšími významnými podnikmi sídliacimi v Košiciach sú [[Východoslovenská vodárenská spoločnosť]], ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov Slovenska, a [[Východoslovenská energetika]], ktorá poskytuje komplexné služby spojené s odberom elektriny a plynu pre zhruba pol milióna obyvateľov Slovenska.

Štátne autority v roku 2020 poprorili v Košiciach vznik ''Centra výskumu vodíkových technológií'', ktoré sa bude zaoberať využitím vodíkového pohonu v oblasti dopravy. Prostredníctvom aplikácie výsledkov výskumu sa od centra očakáva, že by sa Slovensko mohlo priblížiť požadovaným cieľom [[Európska komisia|Európskej komisie]] do roku [[2050]] o uhlíkovej neutralite.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Košiciach vznikne výskumné vodíkové centrum
  | url = https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/
  | dátum vydania = 20.9.2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Národná vodíková asociácia Slovenska
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Dopravná infraštruktúra ===
{{Hlavný článok|Doprava v Košiciach}}

==== Medzinárodné letisko Košice ====
[[Súbor:Medzinárodné letisko Košice.jpg|náhľad|Terminál [[Medzinárodné letisko Košice|Medzinárodného Letiska Košice]]]]
[[Súbor:Kuzmanyho0.jpg|náhľad|Paralelná k vnútornému [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|mestskému okruhu I.]] je [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho ulica]]]]
[[Súbor:PrešovskáSečovská.jpg|náhľad|[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší okruh mesta II.]] – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská]]
[[Súbor:Košice Railway Station.jpg|náhľad|[[Železničná stanica Košice]]]]
[[Súbor:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka [[Vario LF2 plus|Vario FL2+]] na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|4|inline=croute}} – [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]] ulica]]
Na juhozápade mesta sa nachádza [[Medzinárodné letisko Košice]], s pravidelnými linkami do [[Letisko Václava Havla Praha|Prahy]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]] ([[Austrian Airlines]]), [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšavy]] ([[LOT]]), [[Letisko Varšava-Modlin|Varšavy Modlinu]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Londýn Luton|Londýna Lutonu]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Londýn Stansted|Londýna Stanstedu]] ([[Ryanair]]), [[Medzinárodné letisko Düsseldorf|Düsseldorf]]u ([[Eurowings]]), [[Liverpool]]u ([[Ryanair]]), [[Doncaster]] [[Sheffield]]u ([[Wizz Air]]) a letnými [[Charterový let|chartrovými letmi]] do niektorých [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorských]] a [[Čierne more|čiernomorských]] dovolenkových destinácií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa destinácií| url = https://www.airportkosice.sk/sk/pre-cestujucich/mapa-destinacii| vydavateľ = airportkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový resp. transferový prípoj na [[Budapešť|budapeštianske]] letisko [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Ferihegy]], [[letisko Viedeň-Schwechat]] aj na Letisko Jána Pavla II. Kraków-Balice.

==== Cestná doprava ====
Košice sú spojené diaľnicou [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] s [[Prešov]]om, [[Poprad]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]], je predpokladané najskôr do roku [[2030]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je známy nový termín dokončenia diaľnice D1. Nikoho nepoteší| url = https://www.autoviny.sk/novinky/121372/je-znamy-novy-termin-dokoncenia-dialnice-d1-nikoho-nepotesi| vydavateľ = autoviny.sk| dátum vydania = 2020-07-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-05| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Kvalitné prepojenie južným ťahom cez [[Zvolen]] má priniesť rýchlostná cesta [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na [[Budapešť]] a [[Miškovec]] priniesla rýchlostná cesta [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorej výstavba prebehla v rokoch [[2010]]{{--}}[[2013]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice – Milhosť
  | url = http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&amp;idc=12329&amp;prm1=2&amp;prm2=69
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Jej pokračovanie až do maďarského Miškolca bude zabezpečené dokončením diaľnice [[Súbor:M30 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg|27px|link=Diaľnica M30 (Maďarsko)]].

Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva ''mestské dopravné okruhy'' (sú označené zvislými informatívnymi [[dopravná značka|dopravnými značkami]]) a vo výstavbe je [[Košický obchvat|diaľničný obchvat]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Budimír - Bidovce| url = https://ww-w.ndsas.sk/stavby/vystavba/budimir-bidovce| vydavateľ = ww-w.ndsas.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|Vnútorný mestský okruh (I.)]] [[Súbor:Okruh 1.svg|20px]] obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikova]], Protifašistických bojovníkov, [[Senný trh (Košice)|Senný trh]], [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]], Štúrova, [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesova]] a [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavova]] (v opačnom smere [[Bačíkova ulica|Bačíkova]]-Továrenská).&lt;ref name=&quot;vkú&quot;&gt;{{cite book|title=Košice. Mapa mesta|publisher=Vojenský kartografický ústav ([[Harmanec]])|origdate=[[2003]]|isbn=80-8042-362-8}}&lt;/ref&gt;

[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší mestský okruh (II.)]] [[Súbor:Okruh 2.svg|20px]] prebieha okrajovými [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]], Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch [[1987]]{{--}}[[2008]] budovala ako [[diaľničný privádzač]] ku diaľnici [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] mimoúrovňovo. Časť tohto okruhu je tvorená rýchlostnou cestou [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorá dotvára terajší [[obchvat Košíc]].&lt;ref name=&quot;vkú&quot;/&gt;

[[Košický obchvat|Diaľničný košický obchvat]] po vybudovaní obíde mesto a odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery, spojí diaľnicu [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] a rýchlostné cesty [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Začína v križovatke ''[[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] Budimír'', pokračovať bude v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat bude pokračovať ďalej na juh, tam sa napojí na [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] pokračujúcu k maďarským hraniciam, následne vznikne priame napojenie na rýchlostnú cestu pre spoločnosť [[U. S. Steel Košice]] a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke ''Košice, Šaca'', tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] až do [[Bratislava|Bratislavy]]. Výstavba obchvatu sa začala [[11. november|11. novembra]] [[2016]]. Ukončenie výstavby celého diaľničného obchvatu je naplánované na rok [[2021]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora = | titul = Výstavba diaľnice D1 Budimír - Bidovce sa začala| url = https://www.tvkosice.sk/video/5825bea94526ca3a2d8eb77c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

'''Autobusová doprava''' je zabezpečovaná z [[Autobusová stanica Košice|autobusovej]] stanice susediacej so [[Železničná stanica Košice|železničnou]], na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách prevádzkovaná spoločnosťou [[Eurobus|eurobus, a.s.]] Okrem tradičných [[Západná Európa|západoeurópskych]] liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s [[Ukrajina|Ukrajinou]] do miest [[Užhorod]] a [[Mukačevo]], ale aj s poľským mestom [[Krakov]] pomocou autobusových a mikrobusových liniek súkromného dopravcu Leo Express.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Leo Express &amp; SYMBIO| odkaz na autora = | titul = Vlakové a autobusové lístky| url = https://www.leoexpress.com/sk/kam-jazdime/mapa-spojov| vydavateľ = leoexpress.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Pozri aj:'' [[Autobusová stanica Košice]]

==== Železničná doprava ====
Železničná doprava v Košiciach existuje od [[14. augusta]] [[1860]], kedy bola predĺžená ''Potiská železnica'' od [[Miškovec|Miškovca]] do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate: 
* [[1870]]: ''[[Košicko-bohumínska železnica]]'' cez [[Žilina|Žilinu]] do [[Sliezsko|sliezskeho]] [[Bohumín]]a, s odbočkou do [[Prešov]]a.
* [[1873]]: ''Zemplínska železnica'' do [[Michaľany|Michalian]] a ďalej na [[Čierna nad Tisou|Čiernu nad Tisou]].
* [[1890]]: ''Turnianska železnica'' cez [[Turňa nad Bodvou|Turňu nad Bodvou]] a [[Tornanádaska|Tornanádasku]] do [[Miškovec|Miškovca]], jej prepojením s [[Rožňava|Rožňavou]] od roku [[1955]] sa získalo aj južné spojenie so [[Západné Slovensko|západom Slovenska]].
[[Železničná stanica Košice]] vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice ''[[Košice – mestská časť Barca|Barca]]'', ''[[Košice – mestská časť Krásna|Krásna nad Hornádom]]'' a železničné zastávky ''Košice predmestie'' a ''[[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]''.

V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná [[Železničná trať Čermeľ – Alpinka|Košická detská historická železnica]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok| url = https://www.detskazeleznica.sk/-cestovny-poriadok| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V Košiciach končí [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodná železničná trať]], po ktorej sa dopravuje [[železná ruda]] z [[Ukrajina|Ukrajiny]] do [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do [[Viedeň|Viedne]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/3318374/sirokorozchodna-trat-by-mohla-byt-do-siedmich-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-05-28| dátum prístupu = 2020-12-29}}&lt;/ref&gt;

==== Mestská hromadná doprava ====
{{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Košiciach}}
{{hlavný článok|Dopravný podnik mesta Košice}}

V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestská hromadná doprava]] na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra [[1891]]. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – [[autobus]]. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná [[košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]] na prepravu zamestnancov do [[U. S. Steel Košice|VSŽ (dnešný U.S. Steel)]]. V rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]] premávali v Košiciach i [[Trolejbus|trolejbusy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Košice]], ktorý prevádzkuje spolu 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-01| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

* [[autobus]]y (na 52 linkách, z toho 7 nočných liniek a jedna školská)
* [[električka|električky]] (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní)
* [[trolejbus]]y (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi, občasné historické jazdy)

{{hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}}
{{hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}}
{{hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}}

==== Mosty v Košiciach ====
Cez neveľkú rieku [[Hornád]] vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších.
* ''Pozri aj: [[Zoznam mostov v Košiciach]].''

== Šport ==
[[Súbor:Steel Arena Košice.jpg|náhľad|Steel Aréna]]
[[Súbor:CROW arena - panoramio.jpg|náhľad|Crow Aréna]]
[[Súbor:MMM2006.jpg|náhľad|Medzinárodný maratón mieru]]
[[Súbor:Vyhliadkova veza Kosice 3.jpg|náhľad|[[Štadión Lokomotívy|Futbalový štadión Lokomotíva]]]]
[[Súbor:Košice - Staničné nám. 5 - Verejné kúpalisko.jpg|náhľad|Letné kúpalisko v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]]]]
[[Súbor:Jahodná - panoramio.jpg|náhľad|[[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] na jar]]
[[Súbor:Kosice - Anicka pond.jpg|náhľad|Kúpalisko Ryba Anička]]
[[Súbor:GC Alpinka club house - panoramio.jpg|náhľad|Budova golfového ihriska na Alpinke]]
Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku [[1924]] sa v Košiciach konal prvý ročník najstaršieho maratónu v [[Európa|Európe]] – [[Medzinárodný maratón mieru|Medzinárodného maratónu mieru]], čím sa stali po [[Spojené štáty|americkom]] [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ [[Beh|bežeckej]] športovej disciplíny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika MMM| url = http://www.cassovia.sk/mmm/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.08.2009| vydavateľ = cassovia.sk| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí bol ich futbalový klub [[1. FC Košice]] (neskôr [[FC VSS Košice]]), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Silný| meno = Boris| autor = FutbalovýSvet| odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Slovenský futbal prišiel o jeden z najúspešnejších tímov: Takýto bol klub z metropoly východu!| url = https://www.futbalovysvet.sk/clanok/30922/video-foto-slovensky-futbal-prisiel-o-jeden-z-najuspesnejsich-timov-takyto-bol-klub-z-metropoly-vychodu| vydavateľ = futbalovysvet.sk| dátum vydania = 2017-07-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. [[HC Košice]] sa posledne stali v sezóne [[Tipsport extraliga 2014/2015|2014/2015]] majstrami Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Košice obhájili titul, vyrovnali sa s ôsmimi triumfami Slovanu| periodikum = pravda.sk| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/351647-kosice-obhajili-titul-vyrovnali-sa-s-osmimi-triumfami-slovanu/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2015-04-11| dátum prístupu = 2020-12-30}}&lt;/ref&gt;

=== Kluby ===
{|
| valign=top |
* [[Americký futbal]]
** Cassovia Steelers
* [[Atletika]]
** AK Olympia ŠG Košice
** Akademik TU AO Košice
** BK STEEL Košice
** KAC Jednota Košice
** Maratónsky klub Košice
** TJ Obalservis Košice
* [[Balón (aerostat)|Balonové lietanie]]
** ADS ballooning
* [[Basketbal]]
** [[Good Angels Košice]] jeden z najlepších basketbalovích klubov na Slovensku
** [[BK Cassovia Košice]]
** KAC Jednota Košice
** Basketbalová akadémia Košice
** Basketbalový klub Geotrend Košice
** Basketbalový klub Viktoria basket Košice
* [[Bedminton]]
** Bedmintonový klub Lokomotíva Košice
* [[Bejzbal]]
** Softbalový Klub Crows
** [[1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice]]
** SEALS – 1. baseballový klub Slávia Košice
* [[Bridž]]
** [[Košický bridžový klub]]
* [[Florbal]]
** [[FK ATU Košice]]
** [[FbO Florko Košice]]
* [[Futbal]]
**[[FC Lokomotíva Košice]]
** [[FC VSS Košice]] (iné názvy: [[1. FC Košice]], [[MFK Košice]])
**[[FC Košice]] (predtým FK Vyšné Opátske)
** Futbalový klub Košice-Barca
** Futbalový klub Košice-Košická Nová Ves
** Futbalový klub Hornád
** Futbalový klub Poľov
** Lokomotíva AS Košice
** FK Lokomotíva Železničiar Košice
** Futbalový klub ŠK Roma Sever
** Futbalový klub Real Košice
** Futbalový klub Šaca
** Futbalový klub Baník Ťahanovce
** Futbalový klub KAC JEDNOTA Košice
||
| valign=top |
* [[Go]] – dva go kluby
* [[hádzaná (7 hráčov)|Hádzaná]]
** [[1. MHK Košice]]
* [[Hokejbal]]
** [[HBC Košice]]
** Mestská Hokejbalová únia Košice
* [[Kanoistika]]
** Lokomotíva Košice, UVL Košice, TJ Akademik TU Košice
** Dom detí a mládeže Košice
* [[Krasokorčuľovanie]]
** Kraso Centrum Košice
* [[Kulturistika]]
** Veterinary BBC Košice
** Pro bodybuilding team Košice
* [[Kynologický šport|Kynologické športy]]
** [[Kynologický Klub Anička Košice]]
* [[Ľadový hokej]]
** [[HC Košice]], dvojnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a osemnásobný majster [[Slovensko|Slovenska]]
* [[Nohejbal]] – V Košiciach pôsobí niekoľko nohejbalových klubov
** [[NK DPMK Košice]] – niekoľkonásobní majstri Slovenska, Európy a sveta
** Prometal Šaca
** AL KAC Košice
* [[Stolný tenis]]
** Stolnotenisový klub Lokomotíva Košice
* Streetbal
** Košická streetbalová liga
* [[Tenis]]
** Tenisový klub Lucky Tennis Club
** Tenisový klub DRANaM Košice
** Tenisový klub Anička Košice
** Tenisový klub Šaca
*[[Ultimate frisbee]]
**[http://www.kosiceultimate.sk/sk/ KEfear Košice Ultimate]
*[[Vodné pólo]]
**[[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice]]
**[[ŠK Hornets Košice]]
**[[ŠK Olympia Košice]]
* [[Volejbal]]
** Mestská volejbalová liga
* Vodné lyžovanie
** KVL Trixen
* [[Skejtbording]]
** Ťahanovský skateboardový klub (TSC)
* [[Zápasenie (šport)|Zápasenie]]
** ZK Lokomotíva Košice
* Letecký šport
* Letecká akrobacia
* Plachtenie
|-
|
|
|
|}
{|
| valign=top |

=== Športoviská ===
* [[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]]
* [[Kavečany (stredisko)|Areál zimných športov Košice-Kavečany]]
* Golfový areál Alpinka Košice
* Všešportový areál [[Štadión Lokomotívy|TJ Lokomotíva]] – Čermeľ
* [[Steel Aréna|Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka]]
* [[Crow Arena]]
* [[Angels Aréna]]
* Tenis komplex
* Tenisový areál Anička Košice
* Národný tenisový štadión (pripravované)
* [[Košická futbalová aréna]] (vo výstavbe)
||
| valign=top |

=== Kúpaliská ===
* Mestská krytá plaváreň – 50 metrový olympijský bazén
* Mestská plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] pri [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] – 50 metrový bazén
* Kúpalisko Červená hviezda – zrekonštruovaná národná kulturna pamiatka 
* plážové kúpalisko Triton v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (prevádzka dočasne pozastavená)
* plážové kúpalisko Ryba v rekreačnej oblasti Anička
* prírodné kúpalisko [[Jazero (Košice)|Jazero]] v mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad Jazerom]] – vodný lyžiarsky vlek
* Vodna nádrž Bukovec
''Pozri aj:'' [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]
|}

== Osobnosti Košíc ==
* ''Bližšie informácie pozri v: [[Zoznam osobností Košíc]].''
&lt;gallery&gt;
Obrázok:StElisabethKošiceAltar.JPG|Svätica [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]]
Obrázok:Orlai P Nadasdy es Tinodi.jpg|Spevák [[Sebastián Tinódy]]
Obrázok:Stephan Bocskay.png|Knieža [[Štefan Bočkaj]]
Obrázok:II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki.jpg|Knieža [[František II. Rákoci]]
Obrázok:Kazinczy.jpg|Jazykovedec [[František Kazinci]]
Obrázok:Jonáš Záborský.jpg|Národný buditeľ [[Jonáš Záborský]]
Obrázok:Henszlmann Imre.jpg|Architekt [[Imrich Henszlmann]]
Obrázok:Horowitz selfportrait.jpg|Maliar [[Leopold Horowitz]]
Obrázok:Márai-socha2.jpg|Spisovateľ [[Sándor Márai]]
Obrázok:RadolaGajda.JPG|Generál [[Radola Gajda]]
Obrázok:JosefPolák.JPG|Muzeológ [[Josef Polák]]
Obrázok:Portrait pridavok-anton.jpg|Publicista [[Anton Prídavok]]
Obrázok:Ladislav Troják.jpg|Hokejista [[Ladislav Troják]]
Obrázok:Pres. Rudolf Schuster.jpg|Prezident [[Rudolf Schuster]]
&lt;/gallery&gt;

=== Čestné občianstvo ===
Do roku [[2020]] bolo Košicami udelených 39 čestných občianstiev. V roku [[1844]] boli udelené prvé čestné občianstvá [[František Valentin|Františkovi Valentinovi]] a [[Anton Sirmaj|Antonovi Sirmajovi]].&lt;ref name=kednesobcianstvo/&gt; [[Cena mesta Košice|Cenu mesta Košice]] dostalo v období rokov [[1994]] – [[2021]], 249 jednotlivcov a 78 kolektívov, Cenu primátora mesta Košice, 288 jednotlivcov a 67 kolektívov a Plaketu primátora mesta Košice, 225 jednotlivcov a 25 kolektívov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Mestskí poslanci schválili návrhy na Cenu mesta Košice| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22331496/mestski-poslanci-schvalili-navrhy-na-cenu-mesta-kosice.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-02-21| dátum prístupu = 2021-03-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fabián| meno = Vladimír| autor =| odkaz na autora =| titul = V Historickej radnici udelili najvyššie mestské ocenenia| url = https://www.kosice.sk/clanok/v-historickej-radnici-udelili-najvyssie-mestske-ocenenia| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2021-11-12| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-11-12| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Známe čestné občianstvá po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]:&lt;ref name=kednesobcianstvo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Michail Gorbačov sa stal čestným občanom mesta Košice| url = https://kosicednes.sk/udalosti/michail-gorbacov-sa-stal-cestnym-obcanom-mesta-kosice/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-03-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
* [[Tomáš Garrigue Masaryk]], česko-slovenský filozof, udelené v [[1947]]&lt;ref name=kednesobcianstvo/&gt;
* [[Josif Vissarionovič Stalin]], sovietsky diktátor, udelené v [[1947]]&lt;ref name=&quot;cestne2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský| meno = Mikuláš| autor =| odkaz na autora = | titul = Komunistov si Košice cenia| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/3544088/komunistov-si-kosice-cenia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-10-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}&lt;/ref&gt; (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])&lt;ref name=&quot;cestne3&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Jaloviarová| meno = Renáta| autor =| odkaz na autora =| titul = Stalinov list sa vrátil z Ameriky do nášho archívu| periodikum = pravda.sk| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405556-stalinov-list-sa-vratil-z-ameriky-do-nasho-archivu/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2016-09-20| dátum prístupu = 2021-03-14}}&lt;/ref&gt;
* [[Klement Gottwald]], česko-slovenský politik, udelené v [[1948]]&lt;ref name=&quot;cestne2&quot;/&gt; (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])&lt;ref name=&quot;cestne3&quot;/&gt;
* [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], česko-slovenský generál, udelené v [[1968]]&lt;ref name=&quot;cestne2&quot;/&gt;
* [[Doc.]] [[MUDr.]] [[Anton Neuwirth]], CSc., slovenský veľvyslanec vo [[Vatikán]]e, udelené [[25. apríl]]a [[1997]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1997| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1997| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1997| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cestne1&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Generálny konzul ČR Josef Byrtus prevzal čestné občianstvo Košíc| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/163766/generalny-konzul-cr-josef-byrtus-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-11-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Neuwirth sa stal čestným občanom Košíc| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2072523/anton-neuwirth-sa-stal-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1997-04-25| dátum prístupu = 2021-03-14}}&lt;/ref&gt;
* [[Ivan Sokol]], slovenský organista, udelené v [[1998]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1998| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1998| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1998| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cestne1&quot;/&gt;
* [[Hans-Dietrich Genscher]], nemecký politik, udelené [[28. apríl]]a [[1999]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1999| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1999| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1999| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cestne1&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý minister zahraničných vecí NSR H. D. Genscher čestným občanom Košíc| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2186504/byvaly-minister-zahranicnych-veci-nsr-h-d-genscher-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1999-04-22| dátum prístupu = 2021-03-14}}&lt;/ref&gt;
* [[JUDr.]] [[Ing.]] [[Josef Byrtus]], český teológ, udelené v [[2001]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora =| titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2001| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2001| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2001| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cestne1&quot;/&gt;
* [[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]], slovenský rímskokatolícky arcibiskup, udelené [[12. marca]] [[2004]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2004| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2004| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2004| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Kardinál Tomko prevzal Čestné občianstvo Košíc a Cenu predsedu KSK| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4584020/kardinal-tomko-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic-a-cenu-predsedu-ksk.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2004-03-13| dátum prístupu = 2021-03-14}}&lt;/ref&gt;
* [[Gyula Kosice]], argentínsky umelec, udelené [[7. máj]]a [[2010]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Slávnostné odovzdávanie mestských ocenení| url = https://www.kosice.sk/clanok/slavnostne-odovzdavanie-mestskych-oceneni| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2010-05-07| dátum aktualizácie = 2019-06-26| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Dali by ste si meno Košice? Svetoznámy umelec Ferdinand Fallik to urobil| url = https://kosicednes.sk/kultura/dali-by-ste-si-meno-kosice-svetoznamy-umelec-ferdinand-fallik-to-urobil/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
* [[Michail Sergejevič Gorbačov]], prvý prezident ZSSR, udelené [[14. marca]] [[2016]]&lt;ref name=kednesobcianstvo/&gt;

== Panoráma z Námestia osloboditeľov ==
{{Široký obrázok|Sckeskova panoráma Košíc.jpg|1500px|'''''Panoráma Košíc od juhovýchodu''''': [[Steel Aréna]], [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]], [[Košice – mestská časť Západ|Sídlisko Terasa]], komín komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]], [[Business Centre Košice|Business Centre I.]], [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]], v popredí – základy [[Aupark (Košice)|OC Aupark]], Vojenská nemocnica, „[[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]“, [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Nová nemocnica]], [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]], [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol]], [[Dóm sv. Alžbety|Dóm sv.Alžbety]], [[Urbanova veža]], [[Stará radnica (Košice)|Radnica Starého Mesta]], Baňa Bankov v pozadí}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
{{Portál|Košice|Košický}}
* [[Dejiny Košíc]]
* [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]]
* [[Zoznam ulíc a námestí v Košiciach]]
* [[Košické sídliská]]
* [[:Kategória:Ulice v Košiciach|Ulice v Košiciach]]
* [[:Kategória:Námestia v Košiciach|Námestia v Košiciach]]
* [[:Kategória:Košické zoznamy|Košické zoznamy]]
* [[Zoznam osobností Košíc]]
* Zoznamy kultúrnych pamiatok:
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice I|Košice I]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice II|Košice II]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice III|Košice III]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice IV|Košice IV]]
* [[Košicko-prešovská aglomerácia]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Košice|commonscat=Košice}}
* {{wikivoyage|Košice}}

== Zdroje ==
* [http://www.cassovia.sk www.cassovia.sk] – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby
* [http://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História
* [http://www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky]
* ''[https://www.difmoe.eu/d/search/?collections=vc:db969bfd-994e-47ff-a110-2efc8bd49b36 Cassovia Digitalis] Mestská digitálna knižnica'' – {{deu icon}}{{slk icon}}{{hun icon}}{{eng icon}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Kolektív autorov
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice – sprievodca
  | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
  | miesto = Košice
  | rok = 1989
  | isbn = 80-85174-40-5
  | kapitola = 
  | strany = 166
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Kolcun
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Jiroušek
  | meno2 = Alexander
  | titul = Potulky mestom Košice 1 – 2
  | vydavateľ = Vydaveteľstvo JES Košice
  | miesto = Košice
  | rok = 2009
  | isbn = 978-80-88900-29-0
  | kapitola = 
  | strany = 149
  | jazyk = 
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oficiálna stránka mesta
* [https://www.kosiceonline.sk www.kosiceonline.sk] – aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia

{{Košice}}
{{Mestské časti Košíc}}
{{Okresy Košického kraja}}
{{Turistické zaujímavosti Košíc}}
{{NKP v Košiciach}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Karpatský euroregión}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Košice| ]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]</text>
      <sha1>p9z25ycnfb7vuihczqvkg9exjtm5jm0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Levoča</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7638</id>
    <revision>
      <id>7426825</id>
      <parentid>7357075</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:25:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.249.71</ip>
      </contributor>
      <comment>Opravený preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20167" xml:space="preserve">{{whc}}
{{pozri|rovnomennom okrese|Levoča (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Levoča
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Views Levoča16Slovakia.jpg
 | Popis obrázku      = Centrum mesta
 | Znak               = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj               = Prešovský
 | Okres              = Levoča
 | Región             = Spiš
 | Časti              = 
 | Rieka              = Levočský potok
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 49.021111
 | Zemepisná dĺžka    = 20.588779
 | Nadmorská výška    = 570
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1249
 | Starosta           = Miroslav Vilkovský&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | UNESCO názov       = Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments
 | UNESCO typ         = kultúrna
 | UNESCO rok         = 1993
 | UNESCO rozširenia  = 2009
 | UNESCO ohrozenie   = 
 | UNESCO číslo       = 620
 | UNESCO kritériá    = iv
 | PSČ                = 054 01
 | Kód                = 543292
 | EČV                = LE
 | Predvoľba          = +421-53
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Námestie Majstra Pavla 4&lt;br/&gt;054 01 Levoča
 | E-mail             = mesto@levoca.sk
 | Telefón            = 053 / 451 24 67
 | Fax                = 053 / 451 22 46
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.levoca.sk
 | Commons            = Levoča
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Obrázok2 (2).jpg|náhľad|Veduta Levoče z roku 1618]]
'''Levoča''' je okresné [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]], ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Od roku [[2009]] je zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového kultúrneho dedičstva]] [[UNESCO]].

== Polohopis ==
Mesto sa rozkladá v údolí [[Levočský potok|Levočského potoka]] v [[Levočská kotlina|Levočskej kotline]], na južnom okraji [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]]. Levočou prechádza [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesta I/18]] z [[Poprad]]u na [[Prešov]], na ktorú sa pripája [[Cesta II. triedy 533 (Slovensko)|II/533]] do [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Južne od mesta vedie [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], železničné spojenie zabezpečuje [[Železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča|trať Spišská Nová Ves – Levoča]]. Levoča je vzdialená {{Km|9|m|w}} severne od Spišskej Novej Vsi, {{Km|55|m|w}} západne od [[Prešov]]a, 27 [[Kilometer|km]] juhovýchodne od [[Kežmarok|Kežmarku]] a {{Km|24|m|w}} východne od [[Poprad]]u.

== Dejiny ==
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne [[Mongolský vpád do Uhorska|spustošili Mongoli]] v roku [[1241]]. [[Najstaršia písomná zmienka|Najstarším písomným dokladom]], v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku [[1249]]. V roku [[1271]] sa Levoča stala hlavným mestom [[Spoločenstvo spišských Sasov|Spoločenstva spišských Sasov]]. V roku [[1317]] sa už spomína výslovne ako [[Slobodné kráľovské mesto|kráľovské mesto]] („civitas nostra regalis“).

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom I. Róbertom]] v roku [[1321]]. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] oslobodil v roku [[1402]] levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku [[1411]] rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku [[1419]] boli Levočania oslobodení od platenia [[tridsiatok|tridsiatkov]] v celom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Bazilike sv. Jakuba]]. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.

Bolo tu založené známe [[Levočské lýceum]], na ktoré prišli v r. [[1844]], po zosadení [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z Katedry reči a literatúry československej, jeho žiaci z [[Bratislava|Bratislavy]] na čele s [[Ján Francisci-Rimavský|Jankom Franciscim]]. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť [[Ján Botto|Jána Botta]], [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]], [[Ľudovít Kubáni|Ľudovíta Kubániho]], [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]], Dr. [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]], [[Albert Škarvan|Alberta Škarvana]] a iné.

=== Historické názvy mesta ===
Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi.  Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.&lt;ref&gt;[[Miroslav Kropilák|KROPILÁK, Miroslav]], ed. ''[[Vlastivedný slovník obcí na Slovensku|Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1977. 517 s.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Milan Majtán (1998). ''Názvy Obcí  Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997)'', VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.&lt;/ref&gt;:

*1249: Leucha
*1268: Lyucha
*1271: Lewcha
*1277: Lyucha
*1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
*1408: Lewscen
*1479: Lewcsouia
*1497: Leutschaw
*1773: Lewucža
*1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
*1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča[[Súbor:Vojenská mapa Levoče, rok 1700.jpg|náhľad|Vojenská mapa Levoče, okolo roku 1700]]
*1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
*od 1920: súčasný názov: Levoča
[[Súbor:Levoca.png|náhľad|Levoča (OSM, 2022)]]
== Demografia&lt;ref&gt;http://www.levoca.sk/demografia-a-statistika.phtml?id5=12324&lt;/ref&gt; ==
'''Obyvateľstvo'''
{| class=wikitable
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
|- align =&quot;center&quot;
| Deti od 0 – 6 rokov
| 1 256
|- align =&quot;center&quot;
| Deti od 7 – 15 rokov
| 1 686
|- align =&quot;center&quot;
| Deti do 16 – 18 rokov
| 601
|- align =&quot;center&quot;
| Deti od 0 – 18 rokov
| 3 543
|- align =&quot;center&quot;
| Dospelí od 18 do 62 rokov
| 9 425
|- align =&quot;center&quot;
| Dospelí nad 62 rokov
| 1 617
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)'''
{| class=wikitable
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| slovenská
| 12 725
| 87,07
|- align =&quot;center&quot;
| maďarská
| 10
| 0,10
|- align =&quot;center&quot;
| rómska
| 1635
| 11,20
|- align =&quot;center&quot;
| rusínska
| 45
| 0,31
|- align =&quot;center&quot;
| nemecká
| 8
| 0,06
|- align =&quot;center&quot;
| česká
| 48
| 0,33
|- align =&quot;center&quot;
| ostatné a nezistené
| 135
| 0,93
|}

Náboženské zloženie obyvateľstva
{| class=wikitable
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]
| 11691
| 80,04
|- align =&quot;center&quot;
| [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a. v.]]
| 243
| 1,61
|- align =&quot;center&quot;
| [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]]
| 609
| 4,17
|- align =&quot;center&quot;
| [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]]
| 135
| 0,93
|- align =&quot;center&quot;
| Bez vyznania
| 1170
| 8,01
|- align =&quot;center&quot;
| Ostatné a nezistené
| 901
| 6,17
|}

== Pamiatky ==
Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter [[stredovek]]ého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Bazilika svätého Jakuba]] so svojimi 11 [[gotika|gotickými]] a [[renesancia|renesančnými]] krídlovými [[oltár]]mi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete ({{m|18.6|m}}). Mesto má obrovské stredoveké [[námestie]] obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne [[kostol]]y s [[barok]]ovým [[interiér]]om, [[klasicizmus|klasicistické]] budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný [[hradby|hradobný systém]] s dĺžkou {{km|2.5|m}}.

Od [[16. storočie|16. storočia]] až do konca roku [[1922]] bola Levoča sídlom [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]]. V rokoch [[1806]] – [[1826]] postavil pre ňu architekt z [[jáger|Egru]] Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.

== Časti mesta ==
Levoča má 4 mestské časti: [[Levoča (mestská časť)|Levoča]], [[Levočská Dolina]], [[Levočské Lúky]] a [[Závada (Levoča)|Závada]]. Katastrálne územia má dva: Levoča a Závada.&lt;ref name=&quot;levoca-statut&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štatút mesta Levoča | url = https://www.levoca.sk/wp-content/uploads/2020/07/%C5%A0tat%C3%BAt-mesta-Levo%C4%8Da-1.5.2018.pdf | vydavateľ = Mesto Levoča | dátum vydania = 2018-04-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

'''Mestské časti (2011)'''
{| class=wikitable
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
|- align =&quot;center&quot;
| [[Levočská Dolina]]
| 119
|- align =&quot;center&quot;
| [[Levočské Lúky]]
| 474
|- align =&quot;center&quot;
| [[Závada (Levoča)|Závada]]
| 72
|- align =&quot;center&quot;
| Nový Dvor
| 87
|}

* '''Sídliská''': Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad

== Kultúra a zaujímavosti &lt;ref&gt;http://www.levoca.sk/pamiatky-a-historia.phtml?id5=12277&lt;/ref&gt; ==
*Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
*Prvá písomná zmienka – z roku 1249
*Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
*Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
*Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár ({{m|18.62|m}}) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
*Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
*Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
*Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II. 
* Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.

=== Školstvo ===
==== Základné školy &lt;ref&gt;http://www.levoca.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=60839&lt;/ref&gt; ====
* Základná škola Gašpara Haina
* Základná škola Jána Francisciho
* Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
* Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
* Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
* Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
* Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna

==== Gymnáziá a stredné školy &lt;ref&gt;http://www.levoca.sk/iny-zriadovatel.phtml?id3=60840&lt;/ref&gt; ====
* [[Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského|Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského]]
* [[Gymnázium sv. Františka Assiského|Gymnázium sv. Františka Assiského – GSFA]]
* SOŠ Majstra Pavla v Levoči, Kukučínova 9
* Spojená škola internátna, Nám. Št. Kluberta 1
* Stredná pedagogická škola, Bottova 15
* Stredná zdravotnícka škola, Kláštorská 24 A

==== Detašované pracoviská univerzít ====
* [[Katolícka univerzita v Ružomberku]]
* Inštitút Juraja Páleša

==== Školské zariadenia &lt;ref&gt;http://www.levoca.sk/skolske-zariadenia.phtml?id3=60836&lt;/ref&gt; ====
* Centrum voľného času OLYMP
* Základná umelecká škola Námestie Majstra Pavla č. 48

=== Šport ===
==== Športové kluby v Levoči – s minimálnou podporou mesta&lt;ref&gt;http://www.levoca.sk/sport.phtml?id5=12760&lt;/ref&gt; ==== 
*Atletický klub Levoča
*Cross Country Levoča
*FK 05 Levoča
*HK Slovan Levoča
*HáK Slovan Levoča
*Karate klub Levoča
*KS Wing Tsung Levoča
*KST Javorinka Levoča
*Lenok Levoča
*LK Levoča
*MK Slov.Orol Levoča
*Tenis Club 92 Levoča
*TJ Javorinka Levoča
*TJ Štart Levoča
* PitGym Levoča
* Spiš Indians

==== Športové a rekreačné zariadenia ====
[[Súbor:ZimnýŠtadiónLevoča.jpg|náhľad|Zimný štadión Levoča v auguste 2018.]]
* Športová hala
* Futbalový štadión
* Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
* Ski Centre Levoča-LD
* Tenisové kurty s halou
* Zimný štadión

=== Pravidelné podujatia &lt;ref&gt;http://www.levoca.sk/index.php?id_kat_for_menu=12280&lt;/ref&gt; ===
* Levočská hudobná jar – marec – apríl
* Noc múzeí – máj
* Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta
* Tajomná Levoča – koncom augusta
* Karpatský remeselný trh – sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče
* Levočská hudobná jeseň – september – november
* Levočské Babie Leto – september
* Vianočné trhy – december
* PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMA&lt;ref&gt;http://www.pcf.sk&lt;/ref&gt;

== Rodáci ==
* [[Etela Farkašová]], slovenská filozofka, [[docent]]ka na Katedre filozofie
* [[Albert Fuchs]], slovenský [[fyzik]]
* [[Lucia Gažiová]], slovenská herečka
* [[Július Gretzmacher]], slovenský banský inžinier
* Karol Ephreim Institoris st. (29. máj 1736, Levoča – 1. december 1794, Levoča), lekárnik, majiteľ rodinnej lekárne ''U zlatého jeleňa'' v Levoči&lt;ref&gt;''[[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000]]''&lt;/ref&gt;
* [[Dionýz Majdák]], slovenský [[lekár]] – [[chirurgia|chirurg]].
* [[Oľga Vronská]], vlastným menom O. Wagnerová, slovenská [[herečka]]
* [[Marek Janečka]], futbalista, [[FC Spartak Trnava]]
* [[Miloš Lačný]], futbalista, [[MFK Ružomberok]] &lt;ref&gt;http://www.skslovan.com/timy/?hrac=hrac.342&lt;/ref&gt;
* [[Karl Joseph von Hadik-Futak]] (1756 – 1800), poľný maršal cisárskych vojsk
* [[Károly Markó der Ältere]] (1791 – 1860), maliar
* [[Moritz Csáky]] (* 1936), historik
* [[Ján III. Turzo]] (1437 – 1508), uhorský palatín a podnikateľ
*Samuel Spillenberger (1575  – 1655), významný mešťan, hlavný lekár Spišskej stolice, autor vedeckých publikácii o morových epidémiách a ochrane proti nim
* [[Gašpar Hain]] (1632 – 1687), významný levočský kronikár, mestský richtár a rektor mestskej školy&lt;ref&gt;http://korzar.sme.sk/c/5223123/levocsky-farar-bol-spovednikom-kralovnej-marie.html&lt;/ref&gt;
*Bruno a Vavrinec Breuerovci (17. storočie), majitelia významnej kníhtlačiarenskej dielne
*Andrej Probstner st. (1758 – 1833), kráľovský poštmajster, banský podnikateľ, jeden z vedúcich predstaviteľov Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História rodiny Probstnerovcov|url=https://locseitemeto.eoldal.hu/cikkek/szepessegrol-elszarmazottak-talalkozoja--spisske-stretnutie--locse-2011/historia-rodiny-probstnerovcov.html|vydavateľ=Lőcsei evangélikus temető - a szepességi baráti kör honlapja|dátum prístupu=2021-01-17|jazyk=hu|priezvisko=www.locseitemeto.eoldal.hu}}&lt;/ref&gt;
* [[Jozef Czauczik|Jozef Czauczik (1781 –]] 1857), maliar&lt;ref&gt;''http://novohrad.sme.sk/c/5745753/predmetom-mesiaca-je-olejomalba-z-19-storocia.html''&lt;/ref&gt;
* [[Štefan Zamkovský]], slovenský horolezec, horský vodca a chatár, zakladateľ [[Zamkovského chata|Zamkovského chaty]] vo Vysokých Tatrách
* [[Vladimír Poláček]], (* 1964), významný príslušník československej armády
*Erika von Thellmann (1902 – 1988), známa nemecko-rakúska herečka&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Erika von Thellmann|url=https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Erika_von_Thellmann&amp;oldid=207697014|rok=2021-01-16|jazyk=de|poznámka=Page Version ID: 207697014}}&lt;/ref&gt;

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Česko}} [[Litomyšl]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Stary Sącz]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Kalwaria Zebrzydowska]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Łańcut]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Maďarsko}} [[Keszthely]], [[Maďarsko]]

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Levoča (2).jpg|Renesančná radnica, v pozadí Bazilika sv. Jakuba
Súbor:Levoca11Slovakia1.JPG|Veža Baziliky svätého Jakuba
Súbor:Marianska bazilika v levoci.jpg|Bazilika Navštívenia Panny Márie na [[Mariánska hora|Mariánskej hore]]
Súbor:Column Levoča16Slovakia6.JPG|Morový stĺp so sochou Panny Márie
Súbor:Column Levoča16Slovakia7.JPG|Stĺp so sochou svätej Alžbety, fontána dobročinnosti
Súbor:Levoča Column Mariánská hora 2015 1.jpg|Stĺp so sochou svätého Jána Nepomuckého, [[Mariánska hora]]
Súbor:Levoca putnicke miesto.jpg|Pútnicke miesto na Mariánskej hore
Súbor:Evangelical church.jpg|Evanjelický kostol
Súbor:Oltár Levoča 01.jpg|hlavný oltár od Majstra Pavla v Bazilike sv. Jakuba
Súbor:Levoca11Slovakia92.JPG|Pamätná tabuľa venovaná dielu Majstra Pavla
&lt;/gallery&gt;
[[Súbor:Spillenbergov dom .jpg|náhľad|170x170bod|Spillenbergov dom, Námestie Majstra Pavla]]
&lt;gallery&gt;
Súbor:Levoca11Slovakia87.JPG|Pamätník venovaný oslobodeniu mesta dňa 27. januára 1945
Súbor:Levoca11Slovakia85.JPG|Klietka hanby
Súbor:Levoca11Slovakia40.JPG|Historické mestské domy
Súbor:Levoca11Slovakia51.JPG|Námestie Majstra Pavla
Súbor:Levoca11Slovakia39.JPG|Juhovýchodná časť Námestia Majstra Pavla
Súbor:Levoca11Slovakia68.JPG|Socha Ľudovíta Štúra, severný park
&lt;/gallery&gt;

== Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky ==
* Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
* Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
* Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
* Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (A – K)]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (M)]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (N)]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (P – V)]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Levoča}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.levoca.sk/ Oficiálna stránka] 
* [http://ik.levoca.eu/ Oficiálna stránka Informačnej kancelárie]

{{Levoča}}
{{Obce okresu Levoča}}
{{Svetové dedičstvo - Slovensko}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}

[[Kategória:Levoča| ]]
[[Kategória:Okres Levoča]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]</text>
      <sha1>m6szrsecwwzln6800s5s8b8h8xg9fw2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>SI</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7909</id>
    <revision>
      <id>7426799</id>
      <parentid>7416410</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:27:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */ -</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9914" xml:space="preserve">{{iné významy|SI|Si}}
[[File:SI base units.svg|thumb|Sedem základných jednotiek SI
{|
|-
! Symbol !! Názov !! Veličina
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | K   || [[kelvin]]   || [[termodynamická teplota]]
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | s   || [[sekunda]]  || [[čas (fyzika)|čas]]
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | m   || [[meter]]    || [[dĺžka]]
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | kg  || [[kilogram]] || [[hmotnosť]]
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | cd  || [[kandela]]  || [[Svietivosť (fyzika)|svietivosť]]
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | mol || [[Mol (jednotka SI)|mól]] || [[látkové množstvo]]
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | A   || [[ampér]]    || [[Elektrický prúd (veličina)|elektrický prúd]]
|-
|}
]]

'''SI''' (z [[francúzština|fr.]] '''''S'''ystème '''I'''nternational (d'Unités)'') je skratka pre '''Medzinárodnú sústavu jednotiek'''.

Medzinárodná sústava jednotiek zoskupuje najpoužívanejšie [[Fyzikálna jednotka|fyzikálne jednotky]]. Medzinárodne garantuje definície jednotiek a uchovanie etalónov [http://www.bipm.org/ Medzinárodný úrad pre miery a váhy] v Sèvres vo Francúzsku. Na Slovensku je to [[Slovenský metrologický ústav]]. Jednotky, ktoré je možné na Slovensku používať, vrátane jednotiek SI, sú definované Vyhláškou [[Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo|Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR]] č. 173/2018 [[Zbierka zákonov|Z.z.]] o zákonných meracích jednotkách.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Základné jednotky ==
Základných jednotiek je sedem: [[sekunda]], [[meter]], [[kilogram]], [[ampér]], [[kelvin]], [[Mol (jednotka SI)|mól]] a [[kandela]]. Definície týchto jednotiek sa postupom času menili, ich posledná [[Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019|aktualizácia prebehla v roku 2019]].

{| class=wikitable
! bgcolor=lightgrey colspan=&quot;5&quot; | Základné jednotky SI
|- bgcolor=lightgrey
|'''Názov'''
|'''Symbol'''
|'''Veličina'''
|'''Značka veličiny'''
|'''Definícia'''
|-
|[[sekunda]]
|&lt;center&gt;'''s'''&lt;/center&gt;
|[[Čas (fyzika)|čas]]
|t
|Sekunda sa definuje fixovaním číselnej hodnoty frekvencie žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami hyperjemnej štruktúry základného stavu atómu [[Cézium|cézia]] 133, Δν&lt;sub&gt;Cs&lt;/sub&gt;, rovnej 9 192 631 770, ak je vyjadrená v jednotke Hz, ktorá sa rovná s&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt;.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=173/2018 Z.z. - Vyhláška Úradu pre normalizáciu, me...|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/173/20200613|vydavateľ=Slov-lex|dátum prístupu=2021-01-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[meter]]
|&lt;center&gt;'''m'''&lt;/center&gt;
|[[dĺžka]]
|l
|Meter sa definuje fixovaním číselnej hodnoty [[Rýchlosť svetla vo vákuu|rýchlosti svetla vo vákuu]] ''c'' rovnej 299 792 458, ak je vyjadrená v jednotke m · s&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt; a sekunda je definovaná prostredníctvom Δν&lt;sub&gt;Cs&lt;/sub&gt;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|-
|[[kilogram]]
|&lt;center&gt;'''kg'''&lt;/center&gt;
|[[hmotnosť]]
|m
|Kilogram sa definuje fixovaním číselnej hodnoty [[Planckova konštanta|Planckovej konštanty]] ''h'' rovnej 6,626 070 15 × 10&lt;sup&gt;-34&lt;/sup&gt;, ak je vyjadrená v jednotke J · s, ktorá sa rovná súčinu kg · m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; · s&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt;, ak meter a sekunda sú definované prostredníctvom ''c'' a Δν&lt;sub&gt;Cs&lt;/sub&gt;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|-
|[[ampér]]
|&lt;center&gt;'''A'''&lt;/center&gt;
|[[elektrický prúd (veličina)|elektrický prúd]]
|I
|Ampér sa definuje fixovaním číselnej hodnoty [[Elementárny náboj|elementárneho náboja]] ''e'' rovnej 1,602 176 634 × 10&lt;sup&gt;-19&lt;/sup&gt;, ak je vyjadrená v jednotke C, ktorá sa rovná súčinu A · s, ak sekunda je definovaná prostredníctvom Δν&lt;sub&gt;Cs&lt;/sub&gt;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|-
|[[kelvin]]
|&lt;center&gt;'''K'''&lt;/center&gt;
|[[termodynamická teplota]]
|T
|Kelvin sa definuje fixovaním číselnej hodnoty [[Boltzmannova konštanta|Boltzmannovej konštanty]] ''k'' rovnej 1,380 649 × 10&lt;sup&gt;-23&lt;/sup&gt;, ak je vyjadrená v jednotke J · K&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt;, ktorá sa rovná súčinu kg · m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; · s&lt;sup&gt;-2&lt;/sup&gt; · K&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt;, ak kilogram, meter a sekunda sú definované prostredníctvom ''h'', ''c'' a Δν&lt;sub&gt;Cs.&lt;/sub&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|-
|[[Mol (jednotka SI)|mól]]
|&lt;center&gt;'''mol'''&lt;/center&gt;
|[[látkové množstvo]]
|n
|Mól sa definuje tak, že jeden mól obsahuje presne 6,022 140 76 × 10&lt;sup&gt;23&lt;/sup&gt; elementárnych entít, pričom toto číslo je pevne určená číselná hodnota [[Avogadrova konštanta|Avogadrovej konštanty]], ''N''&lt;sub&gt;A&lt;/sub&gt;, ak je vyjadrená v jednotke mol&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt; a nazýva sa Avogadrovo číslo; látkové množstvo, symbol ''n'', systému je mierou počtu špecifikovaných elementárnych entít, pričom týmito entitami môžu byť [[Atóm|atómy]], [[Molekula|molekuly]], [[Ión (častica)|ióny]], [[Elektrón|elektróny]], iné častice alebo špecifikované skupiny častíc.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|-
|[[kandela]]
|&lt;center&gt;'''cd'''&lt;/center&gt;
|[[svietivosť (fyzika)|svietivosť]]
|I
|Kandela sa definuje ako pevne určená číselná hodnota svetelnej účinnosti monochromatického žiarenia s frekvenciou 540 × 10&lt;sup&gt;12&lt;/sup&gt; Hz, ''K''&lt;sub&gt;cd&lt;/sub&gt;, rovná 683, ak je vyjadrená v jednotke lm · W&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt;, ktorá sa rovná súčinu cd · sr · W&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt; alebo súčinu cd · sr · kg&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt; · m&lt;sup&gt;-2&lt;/sup&gt; · s&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;, ak kilogram, meter a sekunda sú definované prostredníctvom ''h'', ''c'' a Δν&lt;sub&gt;Cs&lt;/sub&gt;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|-
|}

== Odvodené jednotky ==
Odvodené jednotky sa tvoria kombináciou základných jednotiek, kvôli dĺžke a zložitosti sa niektoré z nich označujú novým názvom. Medzi tieto patria napríklad [[coulomb (jednotka)|coulomb]], [[kilogram na meter kubický]], [[meter štvorcový]], [[meter kubický]], [[meter za sekundu]], [[Newton (jednotka)|newton]], [[ohm (jednotka)|ohm]], [[pascal]], [[volt]], [[Watt (jednotka)|watt]], [[Henry (jednotka)|henry]], [[farad]], [[joule]], [[Weber (jednotka)|weber]], [[Ampér závit na meter]], [[Siemens (jednotka)|siemens]], [[hertz (jednotka)|hertz]], [[Sievert (jednotka)|sievert]] a iné.

== Predpony ==
Predpony slúžia na vyjadrenie násobkov alebo častí základných a odvodených jednotiek.
{| class=wikitable
!Skratka
!Názov
!Pôvod
! colspan=&quot;2&quot; | Hodnota
!Názov
|---
!Y
|align=&quot;center&quot;|[[yotta]]
|tal. ''otto'' = [[8 (číslo)|osem]]
|10&lt;sup&gt;24&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;8&lt;/sup&gt;)
|align=&quot;right&quot;|1 000 000 000 000 000 000 000 000
|kvadrilión
|---
!Z
|align=&quot;center&quot;|[[zetta]]
|tal. ''sette'' = [[7 (číslo)|sedem]]
|10&lt;sup&gt;21&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;7&lt;/sup&gt;)
|align=&quot;right&quot;|1 000 000 000 000 000 000 000
|triliarda
|---
!E
|align=&quot;center&quot;|[[exa]]
|gr. ''εξάκις, hexákis'' = šesťkrát
|10&lt;sup&gt;18&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;)
|align=&quot;right&quot;|1 000 000 000 000 000 000
|trilión
|---
!P
|align=&quot;center&quot;|[[peta]]
|gr. '' pentákis'' = päťkrát
|10&lt;sup&gt;15&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;)
|align=&quot;right&quot;| 1 000 000 000 000 000
|biliarda
|---
!T
|align=&quot;center&quot;|[[tera]]
|gr. ''τέρας, téras'' = tetrákis = štyrikrát
|10&lt;sup&gt;12&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;)
|align=&quot;right&quot;|1 000 000 000 000
|bilión
|---
!G
|align=&quot;center&quot;|[[giga]]
|gr. ''γίγας, gígas'' = obrovský
|10&lt;sup&gt;9&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;)
|align=&quot;right&quot;| 1 000 000 000
|miliarda
|---
!M
|align=&quot;center&quot;|[[mega]]
|gr. ''μέγας, mégas'' = veľký
|10&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;)
|align=&quot;right&quot;|1 000 000
|[[milión]]
|---
!k
|align=&quot;center&quot;|[[kilo]]
|gr. ''χίλιοι, chílioi'' = [[tisíc]]
|10&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
|align=&quot;right&quot;|1 000
|[[tisíc]]
|---
!h
|align=&quot;center&quot;|[[hekto]]
|gr. ''εκατόν, hekatón'' = [[sto]]
|10&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
|align=&quot;right&quot;|100
|[[sto]]
|---
!da 
|align=&quot;center&quot;|[[deka]]
|gr. ''δέκα, déka'' = [[desať]]
|10&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
|align=&quot;right&quot;|10
|[[desať]]
|---
|align=&quot;center&quot;|–
|align=&quot;center&quot;|—
|
|10&lt;sup&gt;0&lt;/sup&gt;
|align=&quot;center&quot;|1
|[[1 (číslo)|jeden]]
|---
!d
|align=&quot;center&quot;|[[deci]]
|lat. ''decimus'' = desatina
|10&lt;sup&gt;−1&lt;/sup&gt;
|0,1
|desatina
|---
!c
|align=&quot;center&quot;|[[centi]]
|lat. ''centesimus'' = stotina
|10&lt;sup&gt;−2&lt;/sup&gt;
|0,01
|stotina
|---
!m
|align=&quot;center&quot;|[[mili]]
|lat. ''millesimus'' = tisícina
|10&lt;sup&gt;−3&lt;/sup&gt;
|0,001
|tisícina
|---
!μ
|align=&quot;center&quot;|[[mikro]]
|gr. ''μικρός, mikrós'' = malý
|10&lt;sup&gt;−6&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;−2&lt;/sup&gt;)
|0,000 001
|milióntina
|---
!n
|align=&quot;center&quot;|[[nano]]
|gr. ''νάνος, nános'' = trpaslík
|10&lt;sup&gt;−9&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;−3&lt;/sup&gt;)
|0,000 000 001
|miliardtina
|---
!p
|align=&quot;center&quot;|[[piko]]
|tal. ''piccolo'' = malý
|10&lt;sup&gt;−12&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;−4&lt;/sup&gt;)
|0,000 000 000 001
|bilióntina
|---
!f
|align=&quot;center&quot;|[[femto]]
|škand. ''femton'' = [[pätnásť]]
|10&lt;sup&gt;−15&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;−5&lt;/sup&gt;)
|0,000 000 000 000 001
|biliardtina
|---
!a
|align=&quot;center&quot;|[[atto]]
|škand. ''arton'' = [[osemnásť]]
|10&lt;sup&gt;−18&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;−6&lt;/sup&gt;)
|0,000 000 000 000 000 001
|trilióntina
|---
!z
|align=&quot;center&quot;|[[zepto]]
|lat. ''septem'' = [[7 (číslo)|sedem]]
|10&lt;sup&gt;−21&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;−7&lt;/sup&gt;)
|0,000 000 000 000 000 000 001
|triliardtina
|---
!y
|align=&quot;center&quot;|[[yokto]]
|lat. ''octo'' = [[8 (číslo)|osem]]
|10&lt;sup&gt;−24&lt;/sup&gt; (1000&lt;sup&gt;−8&lt;/sup&gt;)
|0,000 000 000 000 000 000 000 001
|kvadrilióntina
|}

== Vedľajšie jednotky ==
Vedľajšie jednotky sú jednotky, ktoré úplne nezapadajú do sústavy SI, ale sú povolené pre svoju všeobecnú rozšírenosť a užitočnosť: [[hodina]], [[minúta]], [[stupeň Celzia]], [[liter]] a ďalšie.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.smu.gov.sk/ Slovenský metrologický ústav]
* [http://www.bipm.org Le Bureau international des poids et mesures] (fr, en)
* [http://www.converter.cz/ conVERTER - převody jednotek]
* [http://www.converter.cz/jednotky.htm conVERTER - jednotky SI]

{{Jednotky SI}}

[[Kategória:Sústava SI]]</text>
      <sha1>lq8050wdib9dhq1jeuozghikck7q6vd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prvá svetová vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>10370</id>
    <revision>
      <id>7426686</id>
      <parentid>7348690</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:16:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="88754" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka |
|konflikt=Prvá svetová vojna
|súčasť=
|obrázok= WWImontage.jpg
|text k obr= Hore: zákopy na západnom fronte, vľavo v strede: nemecké stíhačky Albatros D.III, vpravo v strede: britské tanky Mark V, vľavo dole: obsluha britského guľometu Vickers v plynových maskách, vpravo dole: britská bojová loď HMS Irresistible opustená posádkou.
|dátum= [[28. júl]] [[1914]] – [[11. november]] [[1918]]
|miesto= [[Európa]], [[Blízky východ]], čiastočne i [[Afrika]], [[Čína]] a [[Tichý oceán|Tichomorie]]
|casus=Vražda nástupníka rakúskeho trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] [[28. jún]]a [[1914]]. Následne Rakúsko vyhlásilo vojnu [[Srbsko|Srbsku]]. [[Rusko]] sa okamžite začalo pripravovať na vojnu proti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Porážka [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckej ríše]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Vznik mnohých nových štátov vo východnej a strednej Európe.
|protivník1= '''[[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohoda]]''':&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Francúzska koloniálna ríša|francúzske kolónie]]
* [[Súbor:Flag of Tunisia (1959–1999).svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát Tunisko|Tunisko]]
* [[Súbor:Merchant flag of French Morocco.svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát v Maroku|Maroko]]
&lt;/div&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Britské impérium]]&lt;br /&gt; 
&lt;div&gt; 
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]
* [[Súbor:Flag of Canada-1868-Red.svg|22px|border]] [[Kanada]]
* [[Súbor:Flag of Malta (1898-1923).svg|22px|border]] [[Malta]]
* [[Súbor:British Raj Red Ensign.svg|22px|border]] [[Britská India|India]]
* [[Súbor:Red Ensign of South Africa (1912–1951).svg|22px|border]] [[Juhoafrická únia]]
* {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]
* [[Súbor:Newfoundland Red Ensign.png|22px|border]] [[Domínium Newfoundland|Newfoundland]]
* [[Súbor:Flag of BSAC edit.svg|22px|border]] [[Republika Rodézia|Rodézia]]
* [[Súbor:Flag of the Governor-General of the Anglo-Egyptian Sudan.svg|22px|border]] [[Anglo-egyptské kondomínium|Anglo-egyptský Sudán]]
* [[Súbor:Flag of Egypt (1882-1922).svg|22px|border]] [[Egyptský sultanát|Egypt]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[zámorské územie Spojeného kráľovstva|zámorské územia Spojeného kráľovstva]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ostatné [[Britské impérium|britské kolónie]]
&lt;/div&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Ruská ríša]] &lt;small&gt;(1914 – 17)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská republika]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Talianska ríša|talianske kolónie]]
&lt;/div&gt;
[[Súbor:State Flag of Serbia (1882-1918).svg|22px|border]] [[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Montenegro (1905–1918).svg|22px|border]] [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] &lt;small&gt;(1914 – 16)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hejaz 1917.svg|22px|border]] [[Hidžáz]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] [[Česko-slovenské légie]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Kingdom of Greece Flag.svg|22px|border]] [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko|Siam]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Brazil (1889–1960).svg|22px|border]] [[Brazília]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the First Republic of Armenia.svg|22px|border]] [[Arménska republika (1918 – 1920)|Arménsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of China (1912–1928).svg|22px|border]] [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Nepal (19th century-1962).svg|15px]] [[Nepál]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|protivník2= '''[[Ústredné veľmoci|Centrálne mocnosti]]''':&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Reichskolonialflagge.svg|22px|border]] [[Nemecká koloniálna ríša|nemecké kolónie]]
* [[Súbor:War Ensign of Germany (1903-1918).svg|22px|border]] [[Ober Ost]]
* [[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|22px|border]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]
* [[Súbor:Flag of Don Cossacks.svg|22px|border]] [[Donská republika]]
* [[Súbor:Flag of Finland (1918-1920).svg|22px|border]] [[Fínske kráľovstvo|Fínsko]]
* [[Súbor:Flag of the Mountainous Republic of the Northern Caucasus.svg|22px|border]] [[Horská republika]]
* [[Súbor:Flag of Courland (state).svg|22px|border]] [[Vojvodstvo Kurónsko a Zemgalsko|Kurónsko a Zemgalsko]]
* [[Súbor:Flag of Crimea 1918.png|22px|border]] [[Krymská územná vláda|Krym]]
* [[Súbor:Flag of Kuban People's Republic.svg|22px|border]] [[Kubánska ľudová republika|Kubáň]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Litovské kráľovstvo (1918)|Litva]]
* [[Súbor:Flag of Poland (1919–1928).svg|22px|border]] [[Poľské kráľovstvo (1916 – 1918)|Poľsko]]
* [[Súbor:United Baltic Duchy flag.svg|22px|border]] [[Slobodné baltské vojvodstvo]]
* [[Súbor:Flag of the Ukranian State.svg|22px|border]] [[Ukrajinský štát|Ukrajina]]
&lt;/div&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Rakúsko-Uhorsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Osmanská ríša]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Flag of Azerbaijan 1918.svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská demokratická republika|Azerbajdžan]] &lt;small&gt;(1918)&lt;/small&gt;
* [[Súbor:Flag of the Emirate of Ha'il.svg|22px|border]] [[Rašídovia|Emirát Ha’il]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;
&lt;/div&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921).svg|22px|border]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]] &lt;small&gt;(1918)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Transvaal.svg|22px|border]] [[Transvaal|Južná Afrika]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|velitel1= [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Raymond Poincaré]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Georges Clemenceau]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Ferdinand Foch]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Herbert Henry Asquith|Herbert H. Asquith]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Lloyd George]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Douglas Haig]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Nikolaj Nikolajevič Ruský|Nikolaj Nikolajevič]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Viktor Emanuel III.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Antonio Salandra]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Vittorio Emanuele Orlando|Vittorio Orlando]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Luigi Cadorna]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Woodrow Wilson]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[John Pershing]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Ferdinand I. (Rumunsko)|Ferdinand I.]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|velitel2= [[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Paul von Hindenburg]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Erich Ludendorff]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[František Jozef I.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Conrad von Hötzendorf]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mehmed V.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Enver Paša]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafa Kemal]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Nikola Žekov]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|sila1= 
|sila2= 
|straty1='''Padlých:''' &lt;br /&gt; 5 520 000 &lt;br /&gt;'''Ranených:''' 12 831 000 &lt;br /&gt;'''Nezvestných:''' 4 121 000
|straty2='''Padlých:''' &lt;br /&gt; 4 386 000 &lt;br /&gt;'''Ranených:''' 8 388 000 &lt;br /&gt;'''Nezvestných:''' 3 629 000
}}

'''Prvá svetová vojna''' pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo '''Svetová vojna''' bol ozbrojený [[Svetová vojna|konflikt globálnych rozmerov]] trvajúci od [[28. júl]]a [[1914]] do [[11. november|11. novembra]] [[1918]], ktorý sa odohrával prevažne na území [[Európa|Európy]], ale aj v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]], na [[Svetový oceán|oceánoch]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]]. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu [[Srbsko|Srbsku]], čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

Na jednej strane stáli štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], ktoré na začiatku vojny tvorilo [[Francúzsko]], [[Ruské impérium|Rusko]] a [[Spojené kráľovstvo]]. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli [[Ústredné veľmoci]] – [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]] a [[Rakúsko-Uhorsko]]. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Holandsko]] a [[škandinávia|škandinávske]] krajiny.

Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané o 5:00 11. novembra 1918 v [[Compiègne]] a začalo platiť od 11:00. Formálnym zakončením vojny však boli až [[Versaillská sústava|Parížske predmestské zmluvy]] podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.

== Pred vojnou ==
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými [[mocnosť]]ami v zápase o sféru vplyvu, [[kolónia (geopolitika)|kolónie]], zdroje [[surovina|surovín]], [[odbytisko|odbytiská]] a [[trh]]y.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;&gt;Newton, D., 2005, World War I. in McNeill, W. H., Bentley, J. H., Christian, D., Levinson, D., Roupp, H., Zinsser, J. P. (Editori), Berkshire Encyclopedia of World History. Volume 5. Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 2079 – 2084&lt;/ref&gt; Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí – [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s [[Ruské impérium|Ruskom]] o sféru vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]].

Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. [[Dvojspolok]] z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] ([[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu (''entente cordiale''). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]].

Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz medzi veľmocami, tiahnúcich sa od konca 19. storočia. Patria medzi ne napríklad [[fašodská kríza]] v [[Sudán]]e v roku 1898, [[druhá búrska vojna]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] v rokoch (1899 – 1902), [[rusko-japonská vojna]] na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]] v rokoch (1904 – 1906), [[marocké krízy]] (1905 a 1911) a [[talianska invázia do Líbye]] (1911), ktoré boli dôsledkom súperenia medzi veľmocami. Iné ako napríklad udalosti na Balkáne súvisiace s Rakúsko-uhorskou anexiou [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (1908 – 1909), alebo obsadenie Alsaska a Lotrinska Nemeckom (1871) mali charakter dlhodobejších problémov.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;/&gt;

[[Súbor:Gavrilo Princip captured in Sarajevo 1914.jpg|náhľad|vľavo|Zatknutie Gavrila Principa po atentáte na Františka Ferdinanda]]
Svoje pohnútky na vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že je na vojnu pripravené, lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana.

Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]].{{Chýba citácia}} Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako hlavný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto [[Bosna|Bosny]]. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] s manželkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] počas cesty autom po [[Sarajevo|sarajevskom]] nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Mladá Bosna]]. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, jeho vražda však bola vhodnou príležitosťou na rozpútanie vojny. [[Nemecko]] začalo poukazovať na vplyv „[[Rusko|ruského]] barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na [[Rakúsko-Uhorsko]], aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.

== Začiatok vojny a účastníci ==

[[Súbor:WWI-re.png|500px|náhľad|vľavo|Rozdelenie bojujúcich strán vo vojne:&lt;br /&gt;
zelená – Dohoda&lt;br /&gt;
žltá – Centrálne mocnosti&lt;br /&gt;
sivá – neutrálne štáty.]]

[[Rakúsko-Uhorsko]] povzbudené podporou [[Berlín]]a zaslalo [[Srbsko|Srbsku]] ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť [[suverenita|suverenitu]]. [[Srbsko]] na radu [[Rusko|Ruska]], ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. Dňa [[28. júl]]a [[1914]] vypovedalo [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Srbsko|Srbsku]] vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať [[Belehrad]]. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny [[Rusko|Rusku]]. Ruská vláda vyhlásila [[30. júl]]a generálnu mobilizáciu, rakúsko-uhorská [[31. júl]]a. Nemci žiadali, aby Rusko prerušilo mobilizáciu a neposkytovalo Srbom pomoc. Ruský cár takúto žiadosť odmietol a 1. augusta 1914 Nemci vyhlásili Rusku vojnu.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 32&lt;/ref&gt;

Dňa [[2. august]]a obsadilo Nemecko [[Luxembursko]]; [[3. august]]a vypovedalo vojnu [[Francúzsko|Francúzsku]] a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]], aby tak získali prechod do Francúzska. Belgicko požiadalo o pomoc Britániu. Porušenie neutrality Belgicka dalo v Spojenom kráľovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku ([[4. august]]a). Dňa [[6. august]]a vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august]]a ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čierna Hora]], do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu [[Belgicko|Belgicku]].

Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody [[Japonsko]] ([[23. august]]a, Japonsko zabralo v [[Čína|Číne]] nemecký prístav [[Čching-tao]]) a [[Turecko]] po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska ([[30. október|30. októbra]]). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]], [[Spojené štáty|USA]], viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj [[Taliansko]] a [[Rumunsko]], hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými veľmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom).

V roku [[1914]] proti sebe teda stáli 2 strany:
* Štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]: Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo – tábor s najmohutnejším ekonomickým, materiálovým i ľudským potenciálom (Neskôr sa pripojilo Taliansko a USA)
* [[Ústredné veľmoci]] (Ústredné mocnosti): Nemecko, Rakúsko-Uhorsko – názov skupina získala na základe geografickej polohy v Európe (neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko)

Vojnová psychóza ovládla európske mestá. V Nemecku sa išlo do vojny s heslami: „Ideme na krátky výlet do [[Paríž]]a“. Dokonca aj nemeckí sociálni demokrati podľahli psychóze.

Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ Rakúsko-Uhorsko. Dávali to najavo už pri [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácii]], neskôr [[dezercia]]mi, prebiehaním do ruského zajatia, [[vzbura]]mi vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenská národná strana]] vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucovať verejné prejavy vernosti „vlasti“, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov.

== 1914 – krach bleskovej vojny ==
=== Západný front ===
[[Súbor:German infantry 1914 HD-SN-99-02296.JPEG|náhľad|Postupujúca nemecká pechota v roku 1914.]]
V nemeckom generálnom štábe rátali od začiatku s vedením vojny na dve strany – proti Francúzsku a Rusku. Pre tento prípad mali vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg) nazývaný tiež [[Schlieffenov plán]], ktorý predpokladal pomalú mobilizáciu v Rusku. Plán pôvodne vypracoval nemecký generálny štáb pod vedením grófa [[Alfred von Schlieffen|von Schlieffena]], ale neskôr bol upravený [[Helmuth von Moltke mladší|von Moltkem ml.]] Podľa neho malo Nemecko rýchlym [[obchvat]]ným manévrom vniknúť do Francúzska a poraziť ho. Potom chceli nemeckí generáli rýchlo presunúť jadro svojich síl na východ a poraziť Rusko. Preto Nemecko nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, ale podriadilo všetko rýchlemu vojenskému úspechu. Západný front sa tak od samého začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom.

Francúzi naopak očakávali, že Nemecko porazia rýchlym útokom cez [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]]. Riadili sa podľa pred vojnou pripraveného [[plán XVII|plánu XVII]], zostaveného francúzskym generálnym štábom pod vedením [[Joseph Joffre|Joffreho]]. Francúzska stratégia mala rad nedostatkov. Predovšetkým nemecké velenie dopredu očakávalo francúzske kroky a plánovalo ich znemožniť jednak pripravenou obranou v napadnutej oblasti a taktiež obchvatným útokom cez [[Belgicko]]. 2. augusta 1914 nemecké jednotky vpadli do Luxemburska a nasledujúci deň do Belgicka. Došlo k prvým pohraničným bojom medzi Francúzskom a Nemeckom.&lt;ref&gt;Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko, Columbus, Praha, s. 12&lt;/ref&gt; Nemeckému prechodu cez Belgicko stáli v ceste opevnenia mesta [[Liege]], ktoré padlo v polovici augusta. Belgičania, ktorých armádu viedol kráľ [[Albert I. (Belgicko)|Albert]], boli nútení ustupovať k [[Antverpy|Antverpám]]. 20. augusta Nemci obsadili hlavné mesto [[Brusel]] a 23. augusta mesto [[Namur (mesto)|Namur]]&lt;ref&gt;Simkins, P., Jukes, G., Hickey, M., 2003, The First World War. The War to End All Wars. Osprey Publishing, Londýn, s. 32 – 34&lt;/ref&gt;. Briti a Francúzi sa pokúsili zastaviť Nemcov v [[bitka pri Mons|bitke pri Mons]], blízko francúzskych hraníc, ale boli pred nemeckou presilou nútení ustúpiť. Francúzi sa zároveň pokúsili zmierniť tlak nemeckého útoku cez Belgicko protiofenzívou na hraniciach s Nemeckom. Ich ofenzíva však nebola úspešná.

Francúzskym vojskám sa však podarilo vybudovať provizórnu obrannú líniu asi {{km|50|m}} od Paríža na rieke [[Marna]], medzi [[Sedan (Ardennes)|Sedanom]] a [[Verdun (Meuse)|Verdunom]]. V polovici septembra po [[bitka na Marne|bitke na rieke Marne]] sa tu front zastavil a obe strany sa márne pokúšali o prielom. Nemecký útok na západe sa premenil na [[zákopová vojna|zákopovú vojnu]]. Plán bleskovej vojny dostal prvú vážnu trhlinu. V septembri a októbri 1914 došlo k [[prvá bitka o Ypres|prvej bitke o Ypres]] poslednému nemeckému pokusu o pohyblivú vojnu na západnom fronte. Obe strany však utrpeli ťažké straty bez výrazného posunu frontovej línie.&lt;ref&gt;Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, Londýn, s. 14&lt;/ref&gt;

=== Východný front ===
Druhá trhlina sa objavila na východnom fronte. Rusko zaútočilo skôr ako sa čakalo. Ruské vojská prv ako dokončili mobilizáciu, zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]] (časť Nemecka), porazili slabé nemecké vojská pri Gumbinnene ([[Gusev]]) a postupovali k Baltskému moru. Kvôli kritickej situácii na východnom fronte vymenoval nemecký cisár za veliteľa východného frontu [[Paul von Hindenburg]]a, za náčelníka štábu [[Erich Ludendorff|E. Ludendorffa]] a presunul päť divízií zo západného frontu na východ. Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo po víťaznej [[bitka pri Tannenbergu|bitke pri Tannenbergu]] (23. – 31. augusta) zatlačiť ruské vojská späť a vytlačil ich z celého východného Pruska. Napriek tomuto úspechu bolo jasné, že pôvodný nemecký plán bleskovej vojny sa už nepodarí uskutočniť.

Aj na rakúsko-uhorskom úseku východného frontu, na tzv. [[halič]]skom fronte, postupovali spočiatku ruské vojská veľmi rýchlo a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska. V Karpatoch prebiehali boje počas celej zimy až do mája 1915. V tejto súvislosti prenikli ruské vojská na územie Slovenska (jediné boje prvej svetovej vojny na Slovensku) a obsadili východoslovenské mestá [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Časť slovenskej inteligencie vtedy počítala s oslobodením Slovenska Rusmi a pripravovala vznik česko-slovenského štátu. Z Česka (ku ktorého severovýchodným hraniciam sa Rusi tiež priblížili) zas v decembri emigroval [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Až v súvislosti s nemeckým protiútokom sa podarilo aj Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty, a od konca roku 1914 aj na východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov.

=== Srbský front ===
Na srbskom fronte malo spočiatku iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Hlavný veliteľ rakúsko-uhorských vojsk bojujúcich proti Srbsku a Čiernej hore bol ponemčený Slovinec, Oskar Potiorek. Rakúsko-uhorská ríša útočila na [[Srbské kráľovstvo]] tromi armádami v počte okolo 220 tisíc dobre vyzbrojených mužov. Srbská armáda v počte okolo 180 tisíc menej dobre vyzbrojených mužov. Hlavný veliteľ srbskej armády bol [https://www.bastabalkana.com/2017/08/sta-je-radio-vojvoda-stepa-stepanovic-nakon-rata/ Stepa Stepanović]. Prvé rakúske vojnové operácie proti Srbsku sa začali 12. augusta na rieke Drina na severných rakúsko-srbských hraniciach (ktoré rieka tvorila). Bojovali tu rakúska tretia armáda pod vedením veliteľa von Franka a srbská piata armáda pod vedením Pavla Jurisića Šturma. Rakúskym vojskám sa po krvavých bitkách, v ktorých zahynulo viac rakúsko-uhorských než srbských vojakov, podarilo prekročiť rieku Drinu až 14. augusta. Potom, čo sa k srbskej tretej armáde pridala aj novo zmobilizovaná druhá armáda pod vedením generála Stepanovića, sa srbským vojskám podarilo vyhrať bitku pri Ceri trvajúcu od 15. až do 24. augusta a následne zatlačiť rakúske vojská späť za hranice. Stepan Stepanović bol z generála povýšený na poľného [[maršal]]a (vojvodu).

Keď sa ruské vrchné velenie dozvedelo o tomto úspechu srbských vojsk, požiadalo srbské vrchné velenie, aby podniklo ofenzívu proti Rakúsko-Uhorsku a uľahčilo tak Rusom dobýjanie Rakúsko-Uhorska. Tak sa aj 26. augusta stalo. Srbské hlavné velenie naplánovalo ofenzívu do [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (vtedy ešte patriacej Rakúsko-Uhorsku). Do ofenzívy sa zapojila aj [[Čierna Hora|Čierna hora]]. Srbské a čiernohorské vojská prekročili rieku Drinu na juhu na srbsko-bosnansko-čiernohorských hraniciach. Srbské a čiernohorské vojská sa prebíjali rakúskymi vojskami. Dobyli Jahorinu a nakoniec sa dostali až do [[Pale]]. V októbri boli srbské a čiernohorské vojská zatlačené rakúsko-uhorskou protiofenzívou späť za hranice. Ešte tri dni po začatí ofenzívy do Bosny, sa podarilo srbskej prvej a druhej armáde prekročiť na severe Srbska rieku Drinu pri [[Sriem (historické územie)|Sreme]] a udržať obranné pozície proti rakúskym vojskám. Tým sa posilnila aj obrana [[Belehrad]]u (ktorý nanešťastie pre Srbov ležal na hranici s Rakúsko-Uhorskom (Rakúsko-Uhorsku vtedy patrila celá [[Vojvodina]])). Ale keďže rakúsky nátlak vzrastal, poľný [[maršal]] Putnik sa rozhodol stiahnuť prvú srbskú armádu zo Sremu, aj keď s týmto aktom srbské hlavné velenie veľmi nesúhlasilo. Ukázalo sa, že Srbsko a Čierna Hora sú schopné viesť ofenzívy proti európskym mocnostiam. Veliteľ rakúsko-uhorskej armády pri Sreme, Alfred Kraus priznal, že srbská armáda spôsobila rakúskej armáde štatisticky väčšie straty, než ruská, talianska či rumunská armáda.  

Počet rakúsko-uhorských vojakov sústrediacich sa na dobytie Srbska i Čiernej Hory sa zvýšil na 400 tisíc vojakov a takisto Srbská armáda začala čítať okolo 270 tisíc mužov. Menšie boje stále pokračovali a keďže nastala zima, srbskí vojaci boli vyčerpanejší a znížila sa im morálka, pretože nemali dostatočné zimné vojnové vybavenie a ukazovali sa v určitých chvíľach aj nedostatky munície. Toho sa rakúsko-uhorské hlavné velenie rozhodlo využiť a zorganizovalo veľkú ofenzívu na územie Srbska. Tá sa začala v druhej polovici októbra. Ofenzíva bola naplánovaná postupom rakúskych vojsk zo severnej časti Srbska. Zo začiatku bola úspešná, srbské vojská sa podarilo zatlačiť hlbšie srbským územím. Rakúsko-uhorské vojská okupovali skoro celý severozápad Srbského kráľovstva. Srbskí vojaci strácali morálku a preto ich musel povzbudiť dokonca sám srbský kráľ Peter I. V najťažšom momente bol generál [http://www.blic.rs/riznica/istorije/zivojin-misic-srbin-koji-je-postao-jedan-od-najvecih-vojskovoda-svog-vremena/crshtmq Živojin Mišić] nasadený ako veliteľ prvej srbskej armády. Srbské vojská ako-tak držali líniu pri rieke Kolubara ([http://www.telegraf.rs/vesti/1084364-bitka-za-kolubaru-kako-je-od-poplava-spasen-najvazniji-srpski-rudnik-video bitka o Kolubaru]). Aby srbské vojská mohli túto líniu udržať, rozhodlo sa hlavné velenie evakuovať srbské vojská z Belehradu a použiť ich pri obrane fronty. Keď bol Belehrad vyprázdnený od srbských vojsk, rakúsko-uhorská armáda ho začala 1. decembra okupovať. A keďže obsadenie Belehradu bolo hlavnou prioritou Rakúsko-uhorskej monarchie, jeho obsadenie začalo byť vo Viedni oslavované, z Berlína prišla do Viedne gratulácia a svetové noviny dokonca tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Ale, ešte v ten deň sa Živojin Mišić rozhodol naplánovať veľkú protiofenzívu a veľké pripravovanie delostreleckej artilérie. Tá sa začala už 3. decembra o siedmej hodine ráno. Rakúske vojská túto srbskú protiofenzívu vôbec neočakávali, a preto začali byť vytláčané zo srbského územia. Rakúska armáda pri tak rýchlom ústupe nestíhala budovať obranné línie a nakoniec bola zase vytlačená zo Srbského kráľovstva. Rakúsko-uhorské vojská boli nútené opustiť aj Belehrad. Srbsko opäť zasadilo Rakúsko-uhorskej ríši tvrdý úder.  

=== Blízky východ ===
Po námornom incidente vyvolanom Nemcami Dohoda 29. októbra 1914 vyhlásila vojnu Osmanskej ríši (dnešnému Turecku), ku ktorej vtedy ešte patrila aj [[Mezopotámia]] a [[Palestína]]. Pre Osmanskú ríšu to bola zároveň aj zámienka na to, aby pomohla centrálnym mocnostiam poraziť jej úhlavného nepriateľa – Rusko – a tiež aby rozšírila svoje hranice na Blízkom východe a v severnej Afrike. O pár dní nato prekročili ruské vojská hranice na severovýchode Osmanskej ríše (pri dnešnom [[Arménsko|Arménsku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) a začali ofenzívu, pri ktorej bola osmanská (turecká) armáda zatlačená vyše sto kilometrov na juhozápad.  No len po pár dňoch, v polovici novembra, začala osmanská armáda protiofenzívu a zatlačila ruské vojská späť za hranice. V polovici decembra začali osmanské vojská pod vedením hlavného veliteľa Envera Pašu, ofenzívu, v ktorej sa prebili do dnešného Gruzínska (vtedy územie Ruska), no súčasne sa Britské vojská z Kuvajtu (ktorý bol vtedy britskou kolóniou) prebili cez Mezopotámiu až k Baghdadu, tam však boli osmanskou armádou zastavené. Enver Paša sa chcel so svojimi jednotkami dostať až za [[Kaukaz]], no ťažké ruské obranné línie osmanskú ofenzívu odrazili a na začiatku januára 1915 bola osmanská armáda zatlačená zase späť k hraniciam. Dôvodom kolapsu tejto osmanskej ofenzívy bolo aj to, že Enver Paša uskutočnil túto ofenzívu len s asi 100 000 mužmi, čo bolo málo na prerazenie ruských obranných línií. Tunajším osmanským jednotkám nebola dokonca poskytnutá ani zimná vojenská výstroj, preto mnoho desiatok tisíc vojakov zahynulo na následky podchladenia.

== 1915 ==

=== Blízky východ ===
Súčasne so zatlačením osmanskej armády [[Rusi|Rusmi]] k rusko-osmanským hraniciam sa osmanská armáda začala prebíjať Rusmi okupovanou severnou časťou Perzie ([[Irán|Iránu]]). Dostala sa až za Urmijské jazero. No aj tá bola v apríli zatlačená späť k hraniciam.

Ešte v polovici februára prekročila osmanská armáda hranice v severnom [[Egypt]]e (ktorý bol súčasťou Britského impéria) pri Arabskom zálive. Osmanská armáda sa dostala takmer k Suezskému prieplavu, no v polovici mája bola zatlačená zase späť k hraniciam.

Na konci augusta sa ruská armáda prebila za Vanské Jazero. Ďalej sa však zatiaľ nedostala.

Na začiatku novembra sa otvoril nový front v Iráne. Veliteľ [[Žandárstvo|Žandárstva]] v [[Hamadán|Hamadáne]], [[plukovník Pessian]], zahájil útok na pro-ruský kozácky zbor pri bitke pri Musalle. Pessian túto bitku vyhral, pričom si získal pár iránskych Kozákov na svoju stranu. Rusi začali podnikať rozsiahle útoky na iránske žandárstva. Podobný útok rozpútal aj Ali Kuli Chán Pasyan proti pro-britským iránskym kmeňom pri [[Širaz|Širaze]], kde boli britskí obyvatelia následne zatknutí. Započalo sa tak Iránske Odbojové Hnutie proti ruským i britským okupantom, čím Irán vstúpil na stranu Ústredných Mocností.

V polovici novembra, ruský generál [https://www.postoveznamky.sk/znamkove-uzemia-posta-armady-generala-judenica Judenič] vyslal z Kaukazu dve kolóny vojsk do iránskeho Azerbajdžanu. Jedna kolóna pod velením generála [[Nikolaj Baratov|Nikolaja Baratova]] mala za úlohu sa prebiť juhozápadom Iránu cez Hamadán do [[Bagdad|Bagdadu]]. Oddiel ruskej armády na Kaukaze medzitým zaútočil na [[Teherán]]. Iránsky Šáh, [[Ahmad Kadžar]], sa však nemienil vzdať. Preto nariadil princovi z Reussu zorganizovať obranu v počte okolo 15 tisíc mužov, z toho 3 000 Turkov. Na konci novembra bol však Teherán dobytý. 

V decembri bol Šáh donútený vymenovať nový pro-spojenecký kabinet spolu s princom [[Firma Firmanom]]. Baratov medzitým získal Hamadán. Sčelil sa s nízkou mierou odporu. [[Sir Percy Sykes]] určil novú misiu, v ktorej zoskupil juzhoiránskych domorodcov, aby sa postavili proti nemeckým vplyvom.  

=== Západný front ===
[[Súbor:German Barrage Fire at Night (Ypres).jpg|náhľad|Nemecká nočná delostrelecká paľba pri Ypres.]]
Línia západného frontu sa nachádzala približne na čiare [[Nieuport]] – [[Arras]] – [[Reims]] – [[Verdun (Meuse)|Verdun]]. Nemcom, ktorým v konečnom dôsledku vyhovovalo, že sa front na západe stabilizoval, sa rozhodli uprednostniť východný front, aby čo najskôr vyradili Rusko z vojny a na západe zatiaľ viedli iba statickú obranu, okrem lokálnych útokov v oblasti [[Ypres]], kde prebiehala [[druhá bitka o Ypres]]. Aj tieto boje však prebiehali s defenzívnym cieľom skrátiť frontovú líniu. 22. apríla 1915 Nemci na západnom fronte po prvýkrát použili ako [[chemická zbraň|chemickú zbraň]] chlór pri [[Langemark-Poelkapelle]]. K použitiu chlóru došlo po neúspechoch s inými plynmi začiatkom roku na východnom fronte.

Na jar 1915 sa strany Dohody pokúsili o prelom frontu. Briti podnikli v máji silou 6 divízií [[bitka pri Festubert|ofenzívu pri Festubert]]. Francúzi podnikli oveľa masívnejšiu [[druhá bitka o Artois|ofenzívu na Artois]]. Boje však viedli iba k obsadeniu územia o šírke {{km|5|m}} a ťažkým stratám francúzskych vojsk, ktoré dosahovali 100 000 mužov.&lt;ref&gt;Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 32&lt;/ref&gt; Boje tiež pokračovali v oblasti [[Verdun]]u pri [[Saint-Mihiel (obec)|Saint-Mihiel]] a tiež pri [[Argonne]].

Briti, ktorých pozemná armáda sa pre vojnu veľkých rozmerov ukázala malá, začali na prelome rokov 1914 a 1915 pociťovať nedostatok vojakov. Začali preto s masívnym náborom do armády, ktorý viedol lord [[Herbert Kitchener|Kitchener]]. Novým doplnkom hovorili Nová armáda alebo Kitchenerova armáda. Doplnky sa po prvýkrát dostali vo veľkom do bojov v septembri a októbri 1915 v [[Bitka o Loos|bitke o Loos]]. Po bitke došlo k zmene veliteľa Britského expedičného zboru, sira [[John French|Johna Frencha]] nahradil [[Douglas Haig]].

Počas bojov v roku 1915 velenie Dohodových vojsk na západnom fronte pomaly začínalo úspešne aplikovať jedinú možnú taktiku, ktorá viedla k úspechom na fronte. Proti nepriateľským pozíciám musela byť vedená efektívna a intenzívna delostrelecká paľba, ktorú nasledoval rýchly a rozhodný útok pechoty. Ak to dovoľoval dostatok munície delostrelectvo neprestávalo ostreľovať nepriateľské pozície ani po začiatku útoku vlastnej pechoty, ale prenieslo paľbu na ďalšie línie nepriateľskej obrany. Takáto taktika pomáhala Britom v bojoch pri [[Neuve Chapelle]] a neskôr aj pri [[Loos-en-Gohelle|Loose]]. Prelomeniu prvej línie však museli nasledovať rovnako zúrivé útoky na ďalšie línie obrany nepriateľa. Takáto taktika si vyžadovala dôslednú prípravu, plánovanie, čerstvé jednotky, zálohy a dostatok munície pre delá.&lt;ref&gt;Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 39&lt;/ref&gt; V tomto období sa začali uplatňovať aj rôzne  taktické novinky. Okrem použitia chemických zbraní to bolo rozšírenie použitia [[plameňomet]]u, [[ručný granát|ručných granátov]] a [[mínomet]]ov. Pre boj s nepriateľským opevnením sa čoskoro začali používať aj oddiely minérov, ktoré hĺbili [[tunel]]y pod nepriateľské pozície a vyhadzovali ich do vzduchu. Vzhľadom na to, že obe strany obyčajne svoje pozície postupne rozširovali a opevňovali aj do hĺbky, bolo vedenie obrannej zákopovej vojny zatiaľ stále krok pred spôsobom ako obranu zákopov prekonávať.

=== Otvorenie talianskeho frontu ===
[[Súbor:Italian alpine troops.jpg|náhľad|Príslušníci talianskych horských jednotiek Alpini presúvajúci sa v ťažkom teréne.]]
Dňa 23. mája 1915 vstúpilo do vojny proti Rakúsko-Uhorsku (teda proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku) aj Taliansko, a tak vznikol ďalší – [[taliansky front (prvá svetová vojna)|taliansky front]]. Taliansko sa tu usilovalo o iniciatívu, ale rakúsko-uhorské vojská udržali obranné pozície v údolí rieky [[Isonzo]].

=== Východný front ===
Na začiatku roku 1915 došlo k prvému použitiu [[chemická zbraň|chemických zbraní]], keď Nemci použili proti ruským vojskám pri Mazurských jazerách slzný plyn xylyl bromid. Ich útok však zmarilo nepriaznivé chladné počasie, ktoré spôsobilo jeho zamŕzanie a vietor, ktorý navyše neumožnil efektívne šírenie plynu.

Nemecké hlavné velenie sa po úspechu východnej protiofenzívy začiatkom roku 1915 rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa uskutočnilo v lete 1915 rozhodujúci útok na východnom fronte. V súčinnosti s rakúsko-uhorskými vojskami sa podarilo nemeckej armáde zasadiť ruským jednotkám drvivú porážku. Ruská armáda bola vytlačená z Poľska a Litvy, časti Lotyšska a Bieloruska. Úplne poraziť ruské vojská sa však Nemecku nepodarilo. Na jeseň 1915 sa front ustálil na línii rieka [[Západná Dvina]] ([[Daugava]]) – [[Narošské jazero]] – [[Strypa]].

=== Srbský front ===
Ústredné veľmoci boli úspešné aj na južnom fronte. Po vstupe [[Bulharsko|Bulharska]] do vojny na strane ústredných veľmocí 14. októbra 1915, Bulharsko podporené ústrednými mocnosťami uskutočnilo sústredený útok na Srbsko. Napriek hrdinskému odporu srbských vojakov obsadili ústredné veľmoci do konca novembra celé Srbsko a v januári 1916 aj Čiernu Horu. Balkánsky front bol zlikvidovaný a zvyšky Srbských síl ustúpili cez Albánsko až na Korfu a gréckym hraniciam. Nemecko získalo cez Rakúsko-Uhorsko a Bulharsko priamy kontakt s Tureckom. Aj vďaka tejto strategickej situácii sa Dohode nepodaril útok na Dardanelskú úžinu.

=== Vylodenie pri Gallipoli ===
[[Súbor:18pdrGallipoli19December1915.jpeg|thumb|Bitka pri polostrove Gallipoli.]]
Štáty dohody sa rozhodli napadnúť Osmanskú ríšu aj [[Bitka o Gallipoli|výsadkom]] vojsk Austrálsko-novozélandského zboru ([[ANZAC]]) na polostrove Gallipoli, ktorého obsadením by mohli vojská ANZAC „vpochodovať“ do hlavného mesta Osmanskej ríše – [[Konštantínopol]]u (dnešný [[Istanbul]]), bol by kontrolovaný vstup do Čierneho mora cez Dardanely, zjednodušilo by sa spojenie s Ruskom a odľahčená by bola aj situácia na srbskom fronte. Vojská britského spoločenstva nepostupovali dostatočne rýchlo a boli zastavené v krvavých bojoch, ktoré Dohode nepriniesli žiadne výsledky.

== 1916 ==
=== Západný front ===
[[Súbor:British wounded Bernafay Wood 19 July 1916.jpg|náhľad|Britskí ranení počas bojov na Somme.]]
Dohodové krajiny i nemecké hlavné velenie pochopili, že rozhodnutie musí priniesť západný front. Obe strany preto plánovali na tomto fronte na rok 1916 veľké ofenzívy. Nemecká [[bitka o Verdun|ofenzíva]] sa začala už vo februári a smerovala na pevnosť [[Verdun]]. V Nemecku počítali s tým, že Francúzi budú brániť Verdun z prestížnych dôvodov až do posledného muža. Chceli tak francúzsku armádu nechať vykrvácať a otvoriť si cestu na [[Paríž]]. Úporné boje o Verdun však rozhodnutie nepriniesli. Francúzi stratili 315 000 vojakov. Nemci 281 000 vojakov. Ešte počas bojov o Verdun podnikla Dohoda dve veľké ofenzívy – na východe aj na západe. Na západe to bola anglofrancúzska ofenzíva [[Bitka na Somme|na rieke Somme]] – najkrvavejšia bitka prvej svetovej vojny. Na oboch stranách v nej padlo dokopy viac ako 1 300 000 vojakov, ale front sa prakticky nepohol z miesta. V tejto bitke použili Angličania 15. septembra po prvýkrát [[tank]]y. Ich použitie sa na prvýkrát veľmi nepodarilo pre komplikovaný terén, ktorým sa oceľové kolosy pohybovali v blate iba s ťažkosťami.

Koncom mája 1916 došlo k námornej [[bitka pri Jutskom polostrove|bitke pri Jutskom polostrove]]. Britské námorníctvo utrpelo v bitke síce väčšie straty ako Nemci, ale napriek nejasnému výsledku sa v neskoršom období znásobila námorná izolácia Nemecka na európskej pevnine. Nemecká flotila zostala po väčšinu konfliktu v prístave [[Wilhelmshaven]] a podnikla iba dve väčšie operácie.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 102&lt;/ref&gt;

=== Východný front ===
[[Súbor:Defenders NGM-v31-p369-A.jpg|náhľad|Nastúpení ruskí vojaci.]]
Úspešnejšia bola letná ruská tzv. [[Brusilovova protiofenzíva]], nazývaná aj [[Brusilov parný valec]]. Ruská armáda postúpila miestami až o {{km|150|m}}, obsadila [[Bukovina|Bukovinu]] a východnú [[Halič]]. Vstup Rumunska do vojny po boku Dohody (pozri dole) však ruskej protiofenzíve veľmi nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil.

27. augusta, v spojení s Brusilovovou ofenzívou, vyhlásilo [[Rumunské kráľovstvo]] vojnu po boku Dohody. Cieľom Rumunska bolo dobytie a získanie [[Transylvánia|Transylvánie]] (Sedmohradska) i niektoré územia severovýchodného Bulharska, a tak zaistiť jednotu rumunského národa pod jedno kráľovstvo. Tieto územia boli Dohodou Rumunsku sľúbené. Rumunské vojská podnikli rozsiahli útok na územie Rakúsko-uhorskej ríše pozdĺž celých hraníc s Rakúsko-Uhorskom. 5. septembra sa v juhovýchodnom cípe [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] dostali asi 60 km za hranice, no v tento deň začali nemecké a bulharské vojská zo severovýchodu Bulharska ofenzívu proti Rumunsku. 13. septembra sa Nemci a Bulhari dostali asi 50 km za hranice a dobyli južnú [[Dobrudža|Dobrudžu]] (región dnes patriaci [[Bulharsko|Bulharsku]]). O deň nato sa Rumunom podarilo spojiť s ruskými vojskami neďaleko mesta Piatra-Neamț, čím sa Rusom na severovýchode Rakúsko-Uhorska podarilo postúpiť, no len asi o 10 km. Rumunom sa od spojenia sa s Rusmi podarilo postúpiť do Sedmohradska o niečo hlbšie a držali pás za celými hranicami s Rakúsko-Uhorskom. Najväčšie okupované územie bol práve juhovýchodný sedmohradský cíp, kde sa Rumuni nachádzali vyše 120 km za hranicami. Vyčerpaná rakúsko-uhorská armáda čeliaca v tom období niekoľkým nepriateľom, nemohla túto líniu udržovať dlho, a preto Nemci vyslali do Sedmohradska vlastnú 8. armádu o sile 350 000 vojakov. Ešte len 15. septembra sa však Nemcom a Bulharom podarilo v Dobrudži dostať za prístavné mesto [[Konstanca|Constanța]] (Konstanca). 26. septembra začali ústredné mocnosti v Sedmohradsku protiofenzívu. Do 26. októbra sa Rumunov podarilo z takmer celého Sedmohradska zatlačiť k hraniciam. V novembri sa nemeckej armáde darilo dobýjať západné územia [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]]. V čase dobytia Bukurešti zomrel cisár [[František Jozef I.]] (21. novembra) a nastúpil jeho synovec [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] 26. novembra sa podarilo Nemcom a Rakúšanom spojiť s nemeckými a bulharskými jednotkami v Dobrudži. 1. decembra podnikli rumunské vojská protiofenzívu neďaleko mesta Focșani proti rakúsko-uhorským jednotkám a zatlačili ich asi o 45 km k mestu Buzău. Napriek tomu sa ale ústredným mocnostiam podarilo do konca decembra dobyť takmer celé Valašsko.

=== Blízky východ ===
Frontové línie v Osmanskej Ríši sa počas prvých mesiacov nijako veľmi nemenili. Až v polovici apríla nastala výraznejšia zmena, keď sa ruská armáda prebila až k južným brehom [[Čierne more|Čierneho mora]] na severe Osmanskej ríše a držala línie na celom severovýchode ríše. Od tejto chvíle Rusi nepodnikali závažné vojenské operácie na osmanskom území, pretože Osmani tu pre Rusov nepredstavovali veľkú hrozbu. Na konci apríla až začiatkom mája začala osmanská armáda ďalšiu ofenzívu na severe Britského Egypta. Dostala sa až za Suezský prieplav.

V Iráne sa Baratovovi podarilo dobyť Kermanšaha a Charind. Nachádzal sa asi 150 km od osmanských hraníc. Očakávalo sa, že sa mu podarí spojiť s britskými vojskami a dobyť Bagdad. V skutočnosti sa však v máji [[Kozáci]] od Rusov oddelili, prešli cez juhoiránske hory a spojili sa s Britmi pri [[Tigris|Tigrise]]. V polovici februára sa iránski žandári pod nátlakom ruských vojsk museli stiahnuť do Kasr-i-Širinu. Tento región sa im darilo udržať do mája, keď ho Rusi nakoniec obsadili. Pro-ruské kmene pod velením Ibrahima Chána Kavam-ul-Mulka porazili žandárstva Ali Kuliho Chána Pesyana a Ghulama Rizu Chána Pesyana, ktorí sa následne navzájom zastrelili. Mnohí žandári, vrátane nemeckého konzula [[Roever|Roevera]] boli zajatí a odišli do exilu. 

Začiatkom marca sa britské vojská vylodili na južných brehoch Iránu pri [[Hormuzský prieliv|Hormuzskom prielive]]. Vytvorili kolónu, spojili sa s ruskými vojskami na severe a spolu s vojskami z Indie oddelili východných iránskych žandárov od zvyšku.  

V máji na naliehanie Envera Pašu vtrhol do Iránu osmanský 13. armádny zbor čítajúci okolo 25 tisíc mužov pod velením Aliho İhsana Beyho. Nemci sľúbili Osmanom, že im poskytnú svoje delostrelecké batérie, táto pomoc však nikdy neprišla. Rusi sa ich pokúsili zastaviť pri Hankine. Ich vojská však boli zle rozložené a utrpeli ťažké straty. Generál Baratov plánoval dobyť Charakin a tiahnuť konečne na Bagdad. Ali Bey však ruské sily rozdrvil. Následne Osmani znovu dobyli Hamadán a zatlačili Baratova na sever. 

12. júna sa Sykesova kolóna dostala do Kermanu. Od tej chvíle začal podporovať ruské operácie. Na konci septembra sa Britom s ruskou pomocou podarilo rozdeliť iránskych odbojárov na juhu do troch skupín, ktoré však naďalej vzdorovali. 

V decembri Baratov zahájil ďalší postup, pri ktorom opäť dobyl Hamadán i Koms od Iráncov a zatlačil osmanské vojská späť za hranice. 

Tiež v severnom Egypte to pre Osmanov nevyzeralo dobre, pretože tunajšia Britská armáda zatláčala osmanskú armádu opäť späť k hraniciam. Nemecká ríša bola nútená vyslať do Osmanskej ríše svoje jednotky.

== 1917 – marec 1918 ==
Začiatkom roka 1917 boli vojská ústredných veľmocí hlboko na nepriateľskom území, nemali už však síl na rozhodný útok. Zdĺhavá vojna a rastúca izolácia neposkytovali Nemecku a jeho spojencom priaznivé vyhliadky. Preto sa koncom roka 1916 obrátili na Dohodu s mierovým návrhom, ktorý však Dohoda rozhodne odmietla. Dohadovanie sa o možnosti separátneho mieru pokračovalo roku 1917, neviedlo však k pozitívnemu výsledku.

Nemecko v úsilí prekonať dohodovú námornú blokádu (9.1.) prešlo na [[neobmedzená ponorková vojna|neobmedzenú ponorkovú vojnu]] (31.1.), čo mimoriadne zhoršilo vzťahy Nemecka k USA. Dohoda dosiahla úspechy aj na mimoeurópskych bojiskách – v Pacifiku a v Afrike, kde až na Nemeckú východnú Afriku obsadila Dohoda všetky nemecké kolónie.

8. januára 1918 vydal americký prezident Wilson svojich známych 14 bodov o právach malých národov (v Rakúsko-Uhorsku). Februárová revolúcia v Rusku zaktivizovala aj národnooslobodzovací boj Čechov a Slovákov. Začiatkom roka 1917 nový minister zahraničných vecí totálne vyčerpaného Rakúsko-Uhorska [[Ottokar Czernin]] pochopil, že Rakúsko-Uhorsko je na pokraji zrútenia, a preto musí uzavrieť mier. Pokusy o uzavretie mieru s Dohodou bez Nemecka skončili bez úspechu, jednak pre odpor Talianska (požadovalo časť rakúsko-uhorského územia) a jednak pre odpor jednotlivých národov žijúcich v krajine a požadujúcich u dohodových štátov odtrhnutie od resp. (v prípade Čechov aj Slovákov) zánik Rakúsko-Uhorska. Česko-slovenský odboj v tom čase prešiel do ďalšej fázy – vznikala česko-slovenská armáda (tzv. [[česko-slovenské légie]]), najprv v roku 1917 v Rusku, potom v decembri 1917 vo Francúzsku (vrátane dobrovoľníkov z Ameriky) a v apríli 1918 v Taliansku. Táto bojovala po boku Dohody s cieľom „zaslúžiť“ Čechom a Slovákom vznik samostatného štátu. &lt;ref&gt; PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199&lt;/ref&gt; 
Toto vojsko sa vyznamenalo hlavne v júli 1917 v bojoch pri ukrajinskej dedine [[Zborov]]. Po tomto úspechu vzrástol počet česko-slovenských légií a autorita česko-slovenského odboja.

=== Západný front ===
[[Súbor:GermanInfantry1914.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí vojaci v zákope počas francúzskeho útoku pri Champagne.]]
V bojujúcich krajinách sa objavili príznaky vyčerpanosti. V dôsledku nemeckej ponorkovej vojny s Dohodou vstúpili aj USA 6. apríla 1917 do vojny proti Nemecku. Tým sa vytvorila veľká materiálna i ľudská prevaha na strane Dohody. Tá sa však neprejavila hneď. Naopak, dohodové vojská utrpeli obrovské straty pri pokuse o ofenzívu (tzv. [[Nivellova ofenzíva]] v apríli-máji 1917). Briti pod vedením gen. [[Douglas Haig|Haiga]] začali 7. júna útok na hrebeň [[Messines]] na úseku frontu pri Ypres. Do dejín vošiel predovšetkým samotný začiatok útoku, keď 7. júna 1917 okolo 3. hodiny ráno nechali vyhodiť do vzduchu 19 veľkých podkopov ([[Mína (podkop)|mín]]) (ďalšie 3 neexplodovali) so 450 tonami výbušnín, pod viacerými dôležitými nemeckými pozíciami. Explózie boli údajne natoľko hlasné, že ich bolo počuť až v Anglicku. Boje ďalej pokračovali pri [[Gheluvelt]] a [[Passchendaele]] od augusta do novembra a stali sa známe ako [[tretia bitka o Ypres]], alebo [[bitka o Passchendaele]]. Britské jednotky spolu s jednotkami z britských domínií stratili okolo 70 000 mŕtvych a 170 000 ranených a podarilo sa im postúpiť iba {{km|10|m}}.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 136&lt;/ref&gt; V novembri až decembri prebiehali [[bitka o Cambrai (1917)|boje]] v oblasti [[Cambrai]], kde boli po prvýkrát v dejinách nasadené masovo [[tank]]y.&lt;ref name=&quot;SVE&quot;&gt;Ogarkov, N. V. (editor) 1978, Sovetskaja vojennaja enciklopedia. Tom 6. Voennoe izdateľstvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, s. 272&lt;/ref&gt; Briti po prvýkrát vo väčšej miere využili cielenú delostreleckú paľbu na predtým zamerané dôležité ciele. Napriek tomu, že sa podarilo zajať asi 11 000 Nemcov utrpeli obe strany porovnateľné straty. Morálka britských jednotiek klesala. Situáciu na fronte však zmenil príchod Američanov. Prvé americké vojská pod vedením gen. [[John Pershing|Pershinga]] sa vylodili vo Francúzsku aby pomohli jednotkám Dohody 24. júna 1917.&lt;ref&gt;Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko-Columbus, Praha, s. 134&lt;/ref&gt;

=== Taliansky front ===
V októbri spojené nemecko-rakúsko-uhorské sily porazili taliansku armádu pri [[Caporette]] a postúpili hlboko do talianskeho územia. Front sa zastavil až na rieke [[Piava|Piave]]. Briti a Francúzi boli nútení vyslať do Talianska vlastné jednotky.&lt;ref name=&quot;SVE&quot;/&gt;

=== Balkánsky front ===
Koncom júna 1917 odstúpil grécky kráľ [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]] a Grécko následne vstúpilo do vojny po boku Dohody. Nový balkánsky front vznikol pri severných hraniciach s Bulharskom.

=== Východný front ===
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|Streľba do davu demonštrantov na Nevskom prospekte v [[Petrohrad]]e.]]
V marci 1917 vypukla v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie a veľkej nespokojnosti obyvateľstva s cárskou vládou v krajine tzv. [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. 15. marca 1917 padol nenávidený cárizmus, keď sa ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] vzdal trónu. Novým predsedom dočasnej vlády sa stal knieža [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Ľvov]], ktorého čoskoro nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenskij]]. Nová vláda pokračovala vo vojne proti Ústredným mocnostiam.

Dňa [[7. novembra]] [[1917]] prebehla v Rusku ďalšia revolúcia, tzv. [[októbrová revolúcia]], ktorou sa v chaotickej situácii takmer bez boja dostali k moci [[boľševici]] na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]]. Nová vláda sa jedným zo svojich prvých dekrétov – Dekrétom o mieri, obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť demokratický mier bez anexií a platenia vojnových náhrad. Na výzvu zareagovali iba ústredné veľmoci, pre ktorých bola ponuka výhodná, a ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda nakoniec podpísala 3. marca 1918 v [[Brest (Bielorusko)|Breste]] nemecký mierový diktát ([[brestlitovský mier]]). Sovietske Rusko sa vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny, ktoré obsadili na jar 1918 Nemci a rakúsko-uhorské vojská. Podpisom separátneho mieru medzi Ruskom a Ústrednými mocnosťami bolo aj Rumunsko donútené podpísať mier a východný front prestal existovať.

Všetka pozornosť sa sústredila na front západný, kam Nemecko presúvalo svoje divízie z východu a čiastočne aj na taliansky front, kam zas presunulo svoje sily Rakúsko-Uhorsko. Pre česko-slovenský odboj mal tento mier negatívne následky, pretože sa črtala možnosť, že nakoniec Rakúsko-Uhorsko a Nemecko vyhrajú vojnu, a pretože česko-slovenské vojsko v Rusku stratilo svoj význam.

V krajinách bývalej Ruskej ríše sa v lete 1918 rozhorela v dôsledku odporu obyvateľstva voči boľševikom a prívržencom cára krvavá [[ruská občianska vojna|občianska vojna]].

=== Blízky východ ===
V januári 1917 sa s Baratovom spojil ruský veľkovojvoda [[Dmitrij Pavlovič Romanov]]. Založili veliteľstvo jazdeckého pluku, ten však pre revolucionársku náladu začal trpieť dezerciami. V apríli sa síce Baratov stretol s britským plukovníkom Rowlandsonom, aby sa kaukazský jazdecký zbor spojil s [[Dunsterforce]], no ruskí vojaci strácali vôľu bojovať. Po zvyšok roku u Rusov nejestvovala účinná vojenská sila. 

Ruské odstúpenie z vojny pomohlo armáde Osmanskej ríše, aby mohla zaujať všetku pozornosť len na vojská Britského Impéria v dnešnej Palestíne a Mezopotámii, ktoré postupovali smerom od Perzského zálivu a 11. marca 1917 dobyli [[Bagdad]]. V Arábii známy britský archeológ a vojak [[Thomas Edward Lawrence|T. E. Lawrence]] pomohol v júni 1916 protiosmanskej vzbure, načo z [[Egypt]]a Briti spolu s [[Arabi|Arabmi]] v októbri 1917 zaútočili na [[Palestína|Palestínu]] a zmocnili sa jej. V decembri 1917 získali Briti [[Jeruzalem]]. Nemecké aj turecké sily boli vytlačené z arabských krajín. 

=== Iné svetové bojiská ===
Bojovalo sa aj na oceánoch (Nemecku patrili ostrovy severne od Austrálie – [[Karolíny]], [[Marshallove ostrovy]], Nemecká Nová Guinea atď.) – okrem ponorkovej vojny najmä okolo pobrežia Južnej Ameriky (1914, 1915) a pri Indii a Indonézii a spomínaných nemeckých ostrovoch. Marshallove ostrovy v roku 1917 obsadili Japonci.

[[Nemci]] mali ďalej štyri kolónie v Afrike, ktorých sa postupne zmocňovali štáty Dohody (dátumy nemeckej kapitulácie sú v zátvorke): [[Togo]] (august 1914), [[Nemecká juhozápadná Afrika]] (dnešná [[Namíbia]], júl 1915), [[Kamerun]] (február 1916), Nemecká východná Afrika ([[Tanzánia]], november 1918). Nemeckým silám tu velil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Dlhú dobu odolával početne silnejším vojskám [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a [[Belgicko|Belgicka]], proti ktorým viedol [[Partizánska vojna|guerillovú vojnu]].

== 1918 – záver vojny ==
=== Západný front ===
[[Súbor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci britskej 55. divízie oslepení chlórom čakajúci na ošetrenie.]]
Po podpise separátneho mieru s Ruskom mohli Nemci nasadiť svoje sily v plnej miere na západnom fronte. Jednotky stiahnuté z východu mali vysokú morálku a bojové skúsenosti. Snahy Nemecka, čo najskôr uštedriť Dohode porážku boli o to väčšie, že krajina už strácala ľudské kapacity na vedenie ďalšej vojny. V tej istej dobe sa Briti spamätávali zo strát z bojov pri Passchendaele. Francúzi po reformách maršala [[Philippe Pétain|Pétaina]] opäť naberali na sile a sily Dohody dopĺňalo do marca 1918 už vyše 300 000 Američanov. Jarná nemecká ofenzíva na západnom fronte sa začala úderom na britské pozície 21. marca 1918 (tzv. [[operácia Michael]]). Do apríla sa Nemcom podarilo postúpiť k [[Montdidier (Somme)|Montdidier]], ich straty však boli vysoké. Následne [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] udrel na Britov v oblasti Flámska medzi [[Ieper|Ypres]] a [[Béthune]] (tzv. [[operácia Georgette]]). Britské a Belgické jednotky boli síce zatlačené ale Nemci opäť utrpeli ťažké straty. V máji sa Nemci pokúsili udrieť na vojská Dohody v strednej časti frontu na rieke [[Aisne (rieka)|Aisne]] ([[Operácia Blücher-Yorck]]). Nemcom sa spočiatku podarilo preniknúť hlboko do nepriateľského územia, ale boli zastavení americkou obranou pri [[Chateau-Thierry]]. Po tom, čo bola v júni zastavená aj ofenzíva na Marne, sa nemecký ofenzívny potenciál vyčerpal.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 154 – 157&lt;/ref&gt; Keď sa pri ofenzíve podarilo Nemcom postúpiť bližšie k Parížu, začali ho ostreľovať ťažkým delostrelectvom ([[Kaiser Wilhelm Geschütz]]). 18. júla Francúzi s americkou podporou podnikli sériu protiútokov, aby vytlačili Nemcov z výbežku. Bitka sa stala známou ako [[Fochova ofenzíva]].&lt;ref&gt;Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, London, s. 184&lt;/ref&gt;

[[8. august]]a [[1918]] vojská Dohody prelomili nemeckú obranu medzi [[Albert (Somme)|Albertom]] a [[Montdidier (Somme)|Montdidierom]]. Do zajatia padlo asi 100 000 nemeckých vojakov. Následne 12. a 13. septembra zaútočili na nemecký výbežok pri [[Saint-Mihiel]] južne od Verdunu a spôsobili Nemcom vážne straty. 26. septembra jednotky Dohody začali širokú ofenzívu po celom fronte (tzv. meusko-argonská ofenzíva). Koncom októbra Francúzi a Američania znovu obsadili [[Sedan]].

Nemecké najvyššie velenie pochopilo, že vojna je prehraná. [[Rakúsko-Uhorsko]] informovalo svojho spojenca, že je schopné viesť vojnu najviac do decembra. Vzhľadom na to, že už ani Nemci nepredpokladali, že sa udržia do zimy [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] navrhol rokovania o mieri. 10. septembra 1918 náčelník nemeckého generálneho štábu [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] navrhol rakúskemu cisárovi [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karolovi I.]] aby začal jednania o mieri prostredníctvom neutrálneho [[Holandsko|Holandska]]. Štáty Dohody najprv nemecké aj rakúske návrhy odmietli. 30. septembra 1918 abdikoval nemecký kancelár [[Georg von Hertling]] aj celá vláda. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] poveril funkciou kancelára [[Maximilián Bádenský|Maximiliána Bádenského]], ktorý zostavil novú vládu s cieľom demokratizácie krajiny a vedenia rokovaní o mieri.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;/&gt;

Nemeckú situáciu sťažili ekonomické problémy. V októbri 1918 nemecká ekonomika začínala zlyhávať. Problémy so zásobovaním postihli nielen nemeckú armádu ale aj [[civilné obyvateľstvo]], ktoré okrem nedostatku výrobkov dennej potreby začínalo trpieť [[hlad]]om.
[[Súbor:Armisticetrain.jpg|náhľad|Maršal Foch (druhý sprava) s ďalšími dôstojníkmi a politikmi po podpise prímeria s Nemeckom vedľa vagónu v Compiègnskom lese, 11. novembra 1918.]]
Nová nemecká vláda začala rokovania s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]], v nádeji, že im ponúkne lepšie podmienky než Briti a Francúzi. Wilson požadoval, aby bolo Nemecko transformované na konštitučnú monarchiu, a aby sa nemecká armáda dostala pod parlamentnú kontrolu. 9. novembra Maximilán Bádenský prenechal svoju funkciu sociálnemu demokratovi [[Friedrich Ebert|Friedrichovi Ebertovi]]. [[Philipp Scheidemann]] následne vyhlásil Nemecko za republiku, vznikla [[Weimarská republika]]. Cisár a šľachta boli zbavení moci. Viliam II. bol donútený odstúpiť z trónu a ušiel do Holandska. Rokovania o mieri sa začali 11. novembra 1918. Nemeckí predstavitelia o 5. hodine ráno podpísali prímerie v železničnom vagóne v [[Compiègne|Compiègnskom]] lese. Prímerie začalo platiť o jedenástej hodine toho istého dňa. Na niektorých miestach boje pokračovali doslova do poslednej minúty, na väčšine frontu však bol relatívny pokoj už od rána. Veľká vojna sa skončila prímerím, k oficiálnemu podpísaniu mierových zmlúv došlo v priebehu nasledujúcich rokov.

V novembri 1918 mali krajiny Dohody dostatok vojakov a výzbroje a výstroja aby vpadli do Nemecka. V období podpísania prímeria, však ani na jednom mieste na územie Nemecka neprenikli. Jednotky cisárskej armády po podpise prímeria začali z bojiska sporiadane ustupovať. Aj preto po vojne viacero vysokých nemeckých dôstojníkov a politikov ako bol napríklad generál [[Paul von Hindenburg|von Hindenburg]], šírilo tvrdenie, že ich armády neboli naozaj porazené. To vyústilo k vzniku legendy o dýke do chrbta, ktorá pripisovala porážku Nemecka nie jeho vojenskej neschopnosti ďalej pokračovať v boji (aj keď napr. až milión vojakov v priebehu roku 1918 dostal pandemickú [[španielska chrípka|španielsku chrípku]] a boli neschopní boja), ale spoločenskému zlyhaniu a nedostatku [[vlastenectvo|vlastenectva]] a údajnej úmyselnej [[sabotáž]]i [[vojnové úsilie|vojnového úsilia]], najmä zo strany [[Židia|Židov]], [[socialisti|socialistov]] a [[boľševik]]ov.

=== Taliansky front ===
Stroskotala aj rakúsko-uhorská [[Bitka na Piave|ofenzíva na Piave]], kde Taliani 24. októbra začali rozhodujúci útok a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek. Bitka mala pre Česko-Slovensko význam nie len preto, že v nasledujúcich dňoch zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] ale aj preto, že v tejto bitke bojovali Česi a Slováci vo veľkom množstve na oboch stranách. Rakúsko-Uhorsko, v tej dobe už neexistujúci štát, podpísalo prímerie s Dohodou [[3. november|3. novembra]] 1918 vo [[Villa Giusti]] pri [[Padova|Padove]] (rokovania sa začali 1. novembra) a [[11. novembra]] rakúsky cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa cisár opustil aj [[Schönbrunn]]ský zámok vo [[Viedeň|Viedni]], čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. [[28. október|28. októbra]] 1918 vzniklo [[Česko-Slovensko]].

=== Balkánsky front ===
V septembri sa vojskám Dohody podarilo prelomiť bulharský front. 29. septembra požiadalo Bulharsko o mier, ktorý bol podpísaný v [[Solún]]e. 

=== Blízky východ ===
Briti pozvali arménskych dôstojníkov do Bagdadu, kde zorganizovali Dunsterforce, pod velením Lionela Dunstervilla. Jej cieľom bolo sa dostať na Kaukaz a spojiť sa tam s Arménmi i inými pro-spojeneckými prvkami. Hoci ruská vláda bola podpísala mierovú zmluvu s Osmanskou Ríšou, na Kaukaze sa stále nachádzalo pár tisíc verných Kozákov aj s Baratovom, ktorí Arménov podporovali. Arméni sa však z osmanskej [[Provincia Van|provincie Van]] stiahli do [[Azerbajdžan|iránskeho Azerbajdžanu]], pretože na nich útočila osmanská tretia armáda. Pri [[Dilman|Dilmane]] sa k Arménom pridali aj [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčania]]. Medzitým sa v apríli podarilo dvom iránskym odbojovým skupinám na juhu prelomiť britské kolóny a spojiť sa. Britská kolóna tiahnuca sa od Širazu po Ešvahán však spolu s vojskami na západe takmer obkľučovala západný sektor iránskych odbojárov. 8. júna vstúpil osmanský 4. Zbor do [[Tabríz|Tabrízu]]. Pri Dilmane 4. zboru čelilo 4 000 Arménov, ktorí mali za úlohu preraziť líniu medzi Şahtahtı a Tabrízom a spojiť sa s arménskym veliteľom [[Ozanian|Ozanianom]]. 15. júna sa však 4. zboru podarilo túto jednotku pri Dilmane poraziť a obsadiť mesto. 24. júna Ozanian porazil Osmanov pri meste [[Khoy]] a začal ho obliehať. Osmanská 12. divízia 4. zboru však Ozaniana odrazila. Na konci júla spadal región [[Urmia]] pod osmanský 4. zbor. Osmanský postup sa ale zastavil pre väčšiu a väčšiu prítomnosť Britov na západe Iránu.  

V októbri sa iránske odbojové sily nakoniec rozpadli a britské vojská ich porazili. Iránske Odbojové Hnutie stroskotalo.    

Keďže Briti okupovali celú Palestínu i Mezopotámiu, Osmanská Ríša 30. októbra v [[Mudros|Mudrose]] podpísala mier. Vtedy už bolo jasné, že Osmanská Ríša v dôsledku vyslobodenia Palestíny i Mezopotámie zanikne, a aj sa tak po vojne stalo.

=== Rusko ===
Pokiaľ ide o česko-slovenské vojsko v Rusku, začiatkom leta 1918 česko-slovenské vojská obsadili takmer celú ruskú sibírsku magistrálu (lebo po incidente s maďarskými zajatcami Ruska odmietli svoje odzbrojenie prikázané Rusku Nemeckom), za čo si vyslúžili uznanie dohodových mocností a jednotlivé dohodové krajiny začali postupne v priebehu roka 1918 uznávať Česko-slovenskú národnú radu (teda akúsi česko-slovenskú vládu), odkiaľ bol už len krôčik k vzniku Česko-Slovenska.

== Dôsledky ==
=== Mierové dohody a zahraničnopolitické dopady ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R01213, Versailles, deutsche Verhandlungdelegation.jpg|náhľad|Nemecká delegácia vo Versailles: prof. [[Walther Schücking|W. Schücking]], [[Johannes Giesberts|J. Giesberts]], [[Otto Landsberg|O. Landsberg]], [[Ulrich Graf von Brockdorff-Rantzau|U. von Brockdorff-Rantzau]], [[Robert Leinert|R. Leinert]] a [[Carl Melchior|C. Melchior]].]]
Veľká vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozvrat [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]. S pádom týchto krajín skončila vláda [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]], [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a [[Romanovci|Romanovcov]]. 
[[Súbor:Map Europe 1923-en.svg#mediaviewer/File:Map Europe 1923-cs.svg|náhľad|Mapa politických zmien v Európe z roku 1923, ktoré nasledovali po vojne.]]
Víťazné mocnosti podpísali s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Prvá bola podpísaná [[28. jún]]a [[1919]] v zámku vo [[Versailles]] mierová zmluva s Nemeckom (tzv. [[Versaillská zmluva (1919)|versaillská zmluva]]). Nemecko stratilo [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]], časti pohraničia s Poľskom, Česko-Slovenskom, Dánskom a Belgickom a prišlo o všetky kolónie. Krajina musela platiť vysoké [[reparácie (vojna)|reparácie]] – poplatky za škody, ktoré spôsobilo vojnou iným krajinám. Nemecká armáda bola početne obmedzená na 100 000 mužov, krajina prišla o väčšinu námorníctva a nemohla prevádzkovať vojenské letectvo. [[Sársko]] prešlo na 15 rokov pod správu novo zriadenej [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Na konferencii boli definované nové hranice krajín po celej Európe. [[Rakúsko-Uhorsko]] bolo rozdelené medzi [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]] a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. Časti krajiny pripadli [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]. Nasledovali rokovania s [[Rakúsko]]m, ktoré boli ukončené 10. septembra 1919 podpísaním [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]]. 27. novembra 1919 podpísalo [[Bulharsko]] neuillyskú zmluvu. S [[Maďarsko]]m bola podpísaná 4. júna 1920 [[trianonská zmluva]], potvrdila podobu jeho hraníc určených Dohodou v predošlom období. Napokon ako posledné prebehli rokovania s [[Turecko]]m (tzv. [[sèvreská zmluva]]). Časti bývalej Osmanskej ríše boli rozdelené medzi víťazné mocnosti. To sa však nepáčilo &quot;mladotureckému hnutiu&quot;, preto v 1919 vypukla [https://sk.unionpedia.org/Tureck%C3%A1_vojna_za_nez%C3%A1vislos%C5%A5 Turecká vojna za nezávislosť], v ktorej boli Turci schopní vydobyť si časť území od víťazných mocností späť a v roku 1923 vznikla [[Turecká republika]]. 

Celkom bokom od všetkého diania bolo odsunuté [[Rusko]], ktoré podpísalo ešte pred koncom vojny separátny mier s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. V priebehu roku 1918 sa tu rozhorela [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] medzi rôznymi politickými smermi ruskej spoločnosti ako aj menšími silami iných národov a [[boľševik]]mi, ktorí presadzovali radikálny militantný komunizmus, ale ponúkli obyvateľstvu okamžitý mier a dovtedy nebývalé národnostné slobody&lt;ref&gt;Figes, O., 2005: Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň, 837 s.&lt;/ref&gt;. Aj v jej dôsledku sa podarilo opäť vytvoriť samostatný [[Poľsko|Poľský štát]], osamostatnili sa 3 pobaltské štáty: [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. V občianskej vojne si vybojovali samostatnosť aj [[Fínsko|Fíni]]. O samostatnosť sa pokúsili aj na [[Ukrajina|Ukrajine]], no spolu s [[Bielorusko]]m boli pohltení boľševickými silami do spoločného [[ZSSR|sovietskeho štátu]], ktorý vznikol na území bývalého cárskeho Ruska v roku 1922.

Tvrdé mierové podmienky, ktoré postihli porazené krajiny, predovšetkým Nemecko alebo Maďarsko boli zárodkom pre budúce snahy o odplatu. Rovnako však neboli uspokojené zahraničnopolitické predstavy niektorých víťazných krajín ako Talianska a Japonska. Celkom osobitým prípadom bolo postavenie Sovietskeho zväzu, ktoré bolo v nasledujúcom období riadené nevypočitateľnými boľševickými vodcami.

Celkovým dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu.

=== Straty ===
Viacero krajín utrpelo ťažké ľudské a materiálne škody. Vo vojne zahynulo najmenej 9 600 000 vojakov&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;&gt;Janda, L., 2005, Causalities, Combatant and Noncombatant. in Tucker, S., Encyclopedia of World War I, Abc-Clio, Santa Barbara, s. 272 – 274&lt;/ref&gt; a asi 7 000 000 [[civilné obyvateľstvo|civilistov]]. Zranených bolo vyše 20 000 000 ľudí. Väčšinu obetí vojny tvorili vojaci, často veľmi mladí.
[[Súbor:Mustard gas burns.jpg|náhľad|Kanadský vojak s popáleninami spôsobenými yperitom (tzv. horčicovým plynom).]]
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
|colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Straty krajín Dohody&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Casualties {{!}} WW 1|url=http://www.100letprve.si/en/world_war_1/casualties/index.html|vydavateľ=www.100letprve.si|dátum prístupu=2019-03-30}}&lt;/ref&gt;
|-
! Krajina
! Mobilizovaných
! Mŕtvych vojakov
! Mŕtvych civilistov
|-
| [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]
| 8 091 000
| 1 322 100
| -
|-
| [[Ruské impérium|Rusko]]
| 12 000 000
| 1 850 000
| -
|-
| [[Britské impérium]]
| 5 704 416 &lt;small&gt;(3 000 000)*&lt;/small&gt;
| 722 785 &lt;small&gt;(253 674)*&lt;/small&gt;
| 30 633
|-
| [[USA]]
| 4 743 826
| 116 516
| -
|-
| [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]
| 5 093 140
| 680 000
| -
|-
| [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]
| 1 234 000
| 335 706
| 265 000
|-
|[[Belgicko]]
|292 000
|38 000
|50 000
|-
|[[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]
|750 000
|275 000
|300 000
|-
|[[Čierna Hora]]
|50 000
|13 000
| - 
|-
|[[Grécko]]
|449 000
|25 000
| -
|-
|[[Portugalsko]]
|100 000
|7 000
| - 
|-
|[[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]
|30 000
|1 000
| -
|}
&lt;small&gt;* V zátvorke sú uvedené počty vojakov z krajín Britského spoločenstva a kolónií.&lt;/small&gt;
[[Súbor:Q 004256GermanDeadGuillemont.jpg|náhľad|Padlí nemeckí vojaci v zničenom guľometnom postavení pri Guillemonte, september 1916.]]
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
|colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Straty Centrálnych mocností&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;/&gt; &lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt;
|-
! Krajina
! Mobilizovaných
! Mŕtvych vojakov
! Mŕtvych civilistov
|-
| [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]]
| 13 250 000
| 1 808 555
| 750 000
|-
| [[Rakúsko-Uhorsko]]
| 7 800 000
| 1 496 200
| 300 000
|-
| [[Osmanská ríša]]
| 2 998 321
| 600 000
| 2 500 000
|-
|[[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]]
|616 680
|88 000
|300 000
|-
|}

Väčšinu obetí tvorili vojaci, ale ani straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad, choroby a pod., ktoré postihli Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko si vyžiadali 4 642 000 obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. Napokon v dôsledku hladu a strádania sa po celej Európe rozšírila epidémia [[španielska chrípka|španielskej chrípky]], ktorá pripravila o život v období od roku 1918 najmenej 6 000 000 ľudí.

=== Dopad na spoločnosť ===
[[Súbor:Women workers in the New Gun Factory Woolwich WWI IWM Q 27845.jpeg|náhľad|Ženy pracujúce počas vojny v britskej továrni na zbrane.]]
Brutalita vojny zanechala ťažké rany v srdciach a spomienkach vojnových veteránov, ktorí prežili. Dlhé trvanie a intenzita bojových operácií, ktorá nemala paralelu s doterajšími konfliktami v dejinách bola spôsobená použitím viacerých nových [[zbraň|zbraní]] a [[taktika (vojenstvo)|taktík]]. Vojaci na fronte boli vystavení dlhotrvajúcej a nesmierne intenzívnej [[delostrelectvo|delostreleckej]] paľbe ako aj nasadeniu [[guľomet]]ov a [[plameňomet]]ov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou [[zákopová vojna|zákopovej vojny]]. Útoky vedené pechotou bez ťažkých zbraní na opevnené nepriateľské pozície obohnané ostnatým drôtom a bránené guľometmi znamenali často smrť celých útočiacich jednotiek. Nesmierne fyzicky a duševne náročný bol samotný život v [[zákop]]och, ktoré sa spolu so svojim okolím v období dažďov menili na nekonečné blatisté močiare. V priebehu vojny sa v bahne a vodou zatopených zákopoch utopili alebo zomreli od vyčerpania tisíce vojakov všetkých bojujúcich strán. Samostatnou kapitolou sa stalo nasadenie [[chemická zbraň|chemických zbraní]], predovšetkým jedovatých plynov ako bol [[chlór]], [[yperit]] alebo [[fosgén]]. Tieto zbrane v priebehu vojny spôsobili bolestivé popáleniny alebo oslepnutie asi 1 230 853 vojakom a smrť asi 90 000 ďalším.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Duffy, M
  | titul = Weapons of War - Poison Gas
  | url = http://www.firstworldwar.com/weaponry/gas.htm
  | dátum vydania = 22.08.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.11.2014
  | vydavateľ = firstworldwar.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Vojna tiež posunula bojiská do nových dimenzií. V bojoch na mori sa po prvýkrát objavili vo veľkej miere [[ponorka|ponorky]]. Došlo tiež k masovému nasadeniu [[vojenské letectvo|letectva]] a jeho rýchlemu rozvoju.

Najmä mladá generácia niesla ťažko návrat do civilného života, ktorý vo väčšine Európy sťažovali opakované hospodárske krízy. V umení sa objavila tzv. [[stratená generácia]]. Vojna silne poznačila aj mladého [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], strojcu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], napríklad i tým, že napriek všetkým spáchaným zverstvám nikdy nedovolil na fronte nasadenie chemických zbraní {{Bez citácie}}. V Európe sa prejavil aj odklon od [[cirkev|cirkvi]]. [[Sekularizácia]] sa prejavila napríklad aj v novovzniknutom Česko-Slovensku.&lt;ref&gt;Gyarfašová, S., 2014, Čo všetko zmenila prvá svetová vojna. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 9&lt;/ref&gt;

Vojna priniesla množstvo ranených, ktorí prišli o končatiny alebo boli v dôsledku zranení zohavení v počtoch, aké si predtým nikto nevedel predstaviť. Medicína sa musela vysporiadať s novými problémami, boli vynájdené prvé funkčné [[protéza|protézy]] končatín, začala sa rozvíjať [[plastická chirurgia]]. V rámci riešenia psychologických problémov bolo potrebné riešiť nové neurotické problémy ako šok z bombardovania, vojnová neuróza, či bojová únava, ktoré sa predtým neobjavili u tak veľkého množstva vojakov. Trvalo však ešte desiatky rokov, kým začal byť [[posttraumatický šok]] chápaný ako reakcia na bezprostredné ohrozenie života pri bojoch.

Dôsledky vojny sa však preniesli aj do života žien, ktoré nemuseli priamo nasadzovať životy na fronte ako muži. V priebehu vojny však boli plne zapojené do hospodárskeho života svojich krajín, kde museli nahradzovať chýbajúcu pracovnú silu mužov odvedených do vojny. Ženy obsluhujúce [[stroj]]e v [[továreň|továrňach]] sa stali samozrejmosťou. Vo viacerých krajinách sa im podarilo získať [[volebné právo]].

== Vojna a Slovensko ==
=== Boje a obete ===
[[Slovensko]] bolo počas vojny súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Celkovo bolo do [[rakúsko-uhorská armáda|rakúsko-uhorskej armády]] mobilizovaných asi 400 až 450 tisíc Slovákov. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených.&lt;ref&gt;Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 576 – 578&lt;/ref&gt; Slováci tvorili asi 4% rakúsko-uhorskej armády a boli súčasťou všetkých druhov vojsk. Pôsobili najmä v pechote, delostrelectve, v špeciálnych jednotkách, medzi ženistami, v tylových jednotkách. V menšom počte slúžili v námorníctve. Medzi významných slovenských letcov patria napríklad Ján Andreánsky, Valentín Beniak, Vojtech Alexander, Július Smutný. Etnické zloženie armád sa počas vojny menilo hlavne z národnostných dôvodov.

Väčšie jednotky V. a VI. Zboru s pomerne veľkým zastúpením Slovákov spočiatku slúžili v boji proti Rusku pod velením 1. a 4. armády v oblasti Haliče. Pod velenie 1. armády generála Viktora Dankla spadal V. bratislavský zbor. V oblasti Haliče operoval aj trenčiansky 71. peší pluk a 72. peší pluk. 28. brigáda 14. pešej divízie obsahovala komárňanský 19. prápor poľných strelcov. Súčasťou 66. brigády 33. pešej divízie V. zboru bol komárňanský 12. peší pluk. Veľké zastúpenie Slovákov mali aj dva honvédske pešie pluky 74. brigády 37. honvédskej pešej divízie a to 14. nitriansky a 15. trenčiansky pluk a 13. bratislavský pluk 66. brigády.  Pluky VI. košického zboru patrili do 4. armády pod velením Mórica Auffenberga. V košickej 27. pešej divízii slúžil prešovský 67. pluk 54. pešej brigády a takisto 53. pešia brigáda, ktorej súčasťou bol lučenecký 25. peší pluk a 29. prápor poľných strelcov. Do 4. armády patrila ešte 39. honvédska pešia divízia so 77.brigádou zahrňujúcou košický 9. honvédsky peší pluk a 78. brigádou s banskobystrickým 16. honvédskym plukom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Segeš|meno=Vladimír|titul=Slovensko-vojenská kronika|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-381-6|strany=199}}&lt;/ref&gt; Viac ako polovica z nich zahynula na východnom (ruskom a srbskom) fronte&lt;ref name=&quot;Gyarfasova,2014&quot;&gt;Gyarfašová, S., 2014, Naši trpeli na Piave aj na východe. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 6 – 7&lt;/ref&gt;, kde bojovali predovšetkým na začiatku vojny. V neskoršom období boli jednotky s väčším zastúpením Slovákov nasadené hlavne na [[Bitka na Piave|talianskom]] (a francúzskom) fronte. Najmä na začiatku vojny mali vojaci zo Slovenska dobrú povesť.&lt;ref name=&quot;Gyarfasova,2014&quot; /&gt; Bolo to hlavne vďaka relatívnej zaostalosti slovenského prostredia, silnej religiozite vidieka aj malomesta, spolu s veľkou autoritou cisára a Habsburgovcov, ako aj vierou v odvekú platnosť a stabilitu spoločenských pomerov na začiatku vojny.&lt;ref&gt;Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 84&lt;/ref&gt; Odpor voči vojne sa začal vo väčšej miere prejavovať až neskôr. Známa bola napr. vzbura slovenských vojakov [[Trenčiansky 71. peší pluk|trenčianskeho 71. pluku]] v [[Kragujevac]]i.

Veľa Slovákov vstúpilo počas vojny do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, kde sa predtým dostali ako vojnoví zajatci alebo trvalo žili pred vojnou. Na formovaní légií sa významne podieľal slovenský generál vo francúzskych službách [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slovenskí dobrovoľníci vstupovali aj do jednotiek americkej armády.

Od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali vojnové operácie aj na severe Šariša a Zemplína, no prevažná časť súčasného územia Slovenska zostala až do konca vojny v zázemí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1}}&lt;/ref&gt;

=== Domáci a zahraničný odboj ===
[[Súbor:28. říjen 1918.jpg|náhľad|Demonštrácia na Pražskom Václavskom námestí 28. októbra 1918.]]
Domáci politickí reprezentanti Slovákov na slovenskom území boli počas vojny pod kontrolou uhorských orgánov a ich odbojová činnosť bola iba skrytá. Propagátormi myšlienok samostatnosti Slovákov, resp. spolupráce s Čechmi preto boli zahraniční Slováci, najmä asi polmiliónová slovenská komunita žijúca začiatkom 20. storočia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]]. Jej predstavitelia organizovaní v tzv. [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige]] už 10. septembra 1914 pod vedením [[Ivan Daxner|Ivana Daxnera]] vydali ''Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských'', v ktorom požadovali pre Slovákov v Rakúsko-Uhorsku právo na svojbytnosť a úplnú národnú samosprávu.&lt;ref&gt;Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko - vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 86&lt;/ref&gt;

Myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov sa začala objavovať hneď na začiatku konfliktu a vyplynula z priebehu vojny.&lt;ref&gt;Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.&lt;/ref&gt; Jeden z prvých modelov vytvoril [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]] pre britské ministerstvo zahraničných vecí. Zahraničný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii našiel významnú podporu u Čechov a Slovákov žijúcich v zahraničí, hlavne v USA, Francúzsku a Rusku. Cieľom zahraničného odboja bol boj proti Rakúsko-Uhorsku a ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov v krajinách Dohody s cieľom získať ich pre myšlienku samostatného Česko-Slovenska. 22. októbra 1915 vypracovali [[Slovenská liga v Amerike|Slovenská liga]] a [[České národné združenie]] tzv. [[Clevelandská dohoda|Clevelandskú dohodu]], ktorá požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili v spoločnom [[federácia|federatívnom]] štáte, ktorý počítal s úplnou národnou autonómiou Slovenska.

Vo februári 1916 sa stala hlavným predstaviteľom zahraničného odboja [[Československá národná rada]], ktorá sídlila v [[Paríž]]i. Predsedal jej T. G. Masaryk, podpredsedom bol [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]] a tajomníkom [[Eduard Beneš|Beneš]]. Národná rada sa podieľala na organizácii zahraničného vojska.

30. mája 1918 sa organizácie Čechov a Slovákov v USA dohodli na Masarykovom návrhu tzv. [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]], ktorá na rozdiel od predošlých plánov upustila od federatívneho usporiadania budúceho štátu, počítala však s autonómiou Slovenska.

18. októbra 1918 uverejnil vo Washingtone T. G. Masaryk nezávislosť Česko-Slovenska, ktorá sa stala známa ako [[Washingtonská deklarácia]]. Koncom októbra 1918 sa konali v [[Ženeva|Ženeve]] a Paríži jednania príslušníkov zahraničného a domáceho odboja. Ich výsledkom bolo vytvorenie prvej vlády, ktorej predsedal [[Karel Kramář|K. Kramář]].

28. októbra 1918 po kapitulácii Rakúsko-Uhorska vyšli do ulíc obyvatelia Prahy a národný výbor (za Čechov – [[Antonín Švehla|Švehla]], [[Alois Rašín|Rašín]],  [[Jiří Stříbrný|Stříbrný]], [[František Soukup|Soukup]] a za Slovákov [[Vavro Šrobár|Šrobár]]) vyhlásili samostatnosť. 30. októbra sa stretli v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na podnet [[Matúš Dula|M. Dulu]] slovenskí politickí predstavitelia, ktorí tu vytvorili [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskú národnú radu]] a prijali deklaráciu, ktorou sa pripojili k spoločnému Česko-slovenskému samostatnému štátu.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=World War I}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.sme.sk/c/6135867/vtedy-na-zapade-prva-svetova-vojna-v-obrazoch.html Foto]

{{Zoznam vojen}}

[[Kategória:Prvá svetová vojna| ]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Vojny USA]]
[[Kategória:Vojny Talianska]]
[[Kategória:Vojny Francúzska]]
[[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]]
[[Kategória:Vojny Číny]]</text>
      <sha1>acsm9b2pvtwhgagplskc0svv8sdmgis</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426908</id>
      <parentid>7426686</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:18:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="88706" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka |
|konflikt=Prvá svetová vojna
|súčasť=
|obrázok= WWImontage.jpg
|text k obr= Hore: zákopy na západnom fronte, vľavo v strede: nemecké stíhačky Albatros D.III, vpravo v strede: britské tanky Mark V, vľavo dole: obsluha britského guľometu Vickers v plynových maskách, vpravo dole: britská bojová loď HMS Irresistible opustená posádkou.
|dátum= [[28. júl]] [[1914]] – [[11. november]] [[1918]]
|miesto= [[Európa]], [[Blízky východ]], čiastočne i [[Afrika]], [[Čína]] a [[Tichý oceán|Tichomorie]]
|casus=Vražda nástupníka rakúskeho trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] [[28. jún]]a [[1914]]. Následne Rakúsko vyhlásilo vojnu [[Srbsko|Srbsku]]. [[Rusko]] sa okamžite začalo pripravovať na vojnu proti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Porážka [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckej ríše]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Vznik mnohých nových štátov vo východnej a strednej Európe.
|protivník1= '''[[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohoda]]''':&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Francúzska koloniálna ríša|francúzske kolónie]]
* [[Súbor:Flag of Tunisia (1959–1999).svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát Tunisko|Tunisko]]
* [[Súbor:Merchant flag of French Morocco.svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát v Maroku|Maroko]]
&lt;/div&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Britské impérium]]&lt;br /&gt; 
&lt;div&gt; 
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]
* [[Súbor:Flag of Canada-1868-Red.svg|22px|border]] [[Kanada]]
* [[Súbor:Flag of Malta (1898-1923).svg|22px|border]] [[Malta]]
* [[Súbor:British Raj Red Ensign.svg|22px|border]] [[Britská India|India]]
* [[Súbor:Red Ensign of South Africa (1912–1951).svg|22px|border]] [[Juhoafrická únia]]
* {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]
* [[Súbor:Newfoundland Red Ensign.png|22px|border]] [[Domínium Newfoundland|Newfoundland]]
* [[Súbor:Flag of BSAC edit.svg|22px|border]] [[Republika Rodézia|Rodézia]]
* [[Súbor:Flag of the Governor-General of the Anglo-Egyptian Sudan.svg|22px|border]] [[Anglo-egyptské kondomínium|Anglo-egyptský Sudán]]
* [[Súbor:Flag of Egypt (1882-1922).svg|22px|border]] [[Egyptský sultanát|Egypt]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[zámorské územie Spojeného kráľovstva|zámorské územia Spojeného kráľovstva]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ostatné [[Britské impérium|britské kolónie]]
&lt;/div&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Ruská ríša]] &lt;small&gt;(1914 – 17)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská republika]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* {{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianska ríša|talianske kolónie]]
&lt;/div&gt;
[[Súbor:State Flag of Serbia (1882-1918).svg|22px|border]] [[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Montenegro (1905–1918).svg|22px|border]] [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] &lt;small&gt;(1914 – 16)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hejaz 1917.svg|22px|border]] [[Hidžáz]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] [[Česko-slovenské légie]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Kingdom of Greece Flag.svg|22px|border]] [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko|Siam]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Brazil (1889–1960).svg|22px|border]] [[Brazília]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the First Republic of Armenia.svg|22px|border]] [[Arménska republika (1918 – 1920)|Arménsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of China (1912–1928).svg|22px|border]] [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Nepal (19th century-1962).svg|15px]] [[Nepál]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|protivník2= '''[[Ústredné veľmoci|Centrálne mocnosti]]''':&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Reichskolonialflagge.svg|22px|border]] [[Nemecká koloniálna ríša|nemecké kolónie]]
* [[Súbor:War Ensign of Germany (1903-1918).svg|22px|border]] [[Ober Ost]]
* [[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|22px|border]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]
* [[Súbor:Flag of Don Cossacks.svg|22px|border]] [[Donská republika]]
* [[Súbor:Flag of Finland (1918-1920).svg|22px|border]] [[Fínske kráľovstvo|Fínsko]]
* [[Súbor:Flag of the Mountainous Republic of the Northern Caucasus.svg|22px|border]] [[Horská republika]]
* [[Súbor:Flag of Courland (state).svg|22px|border]] [[Vojvodstvo Kurónsko a Zemgalsko|Kurónsko a Zemgalsko]]
* [[Súbor:Flag of Crimea 1918.png|22px|border]] [[Krymská územná vláda|Krym]]
* [[Súbor:Flag of Kuban People's Republic.svg|22px|border]] [[Kubánska ľudová republika|Kubáň]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Litovské kráľovstvo (1918)|Litva]]
* [[Súbor:Flag of Poland (1919–1928).svg|22px|border]] [[Poľské kráľovstvo (1916 – 1918)|Poľsko]]
* [[Súbor:United Baltic Duchy flag.svg|22px|border]] [[Slobodné baltské vojvodstvo]]
* [[Súbor:Flag of the Ukranian State.svg|22px|border]] [[Ukrajinský štát|Ukrajina]]
&lt;/div&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Rakúsko-Uhorsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Osmanská ríša]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Flag of Azerbaijan 1918.svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská demokratická republika|Azerbajdžan]] &lt;small&gt;(1918)&lt;/small&gt;
* [[Súbor:Flag of the Emirate of Ha'il.svg|22px|border]] [[Rašídovia|Emirát Ha’il]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;
&lt;/div&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921).svg|22px|border]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]] &lt;small&gt;(1918)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Transvaal.svg|22px|border]] [[Transvaal|Južná Afrika]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|velitel1= [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Raymond Poincaré]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Georges Clemenceau]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Ferdinand Foch]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Herbert Henry Asquith|Herbert H. Asquith]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Lloyd George]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Douglas Haig]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Nikolaj Nikolajevič Ruský|Nikolaj Nikolajevič]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Viktor Emanuel III.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Antonio Salandra]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Vittorio Emanuele Orlando|Vittorio Orlando]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Luigi Cadorna]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Woodrow Wilson]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[John Pershing]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Ferdinand I. (Rumunsko)|Ferdinand I.]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|velitel2= [[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Paul von Hindenburg]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Erich Ludendorff]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[František Jozef I.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Conrad von Hötzendorf]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mehmed V.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Enver Paša]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafa Kemal]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Nikola Žekov]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|sila1= 
|sila2= 
|straty1='''Padlých:''' &lt;br /&gt; 5 520 000 &lt;br /&gt;'''Ranených:''' 12 831 000 &lt;br /&gt;'''Nezvestných:''' 4 121 000
|straty2='''Padlých:''' &lt;br /&gt; 4 386 000 &lt;br /&gt;'''Ranených:''' 8 388 000 &lt;br /&gt;'''Nezvestných:''' 3 629 000
}}

'''Prvá svetová vojna''' pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo '''Svetová vojna''' bol ozbrojený [[Svetová vojna|konflikt globálnych rozmerov]] trvajúci od [[28. júl]]a [[1914]] do [[11. november|11. novembra]] [[1918]], ktorý sa odohrával prevažne na území [[Európa|Európy]], ale aj v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]], na [[Svetový oceán|oceánoch]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]]. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu [[Srbsko|Srbsku]], čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

Na jednej strane stáli štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], ktoré na začiatku vojny tvorilo [[Francúzsko]], [[Ruské impérium|Rusko]] a [[Spojené kráľovstvo]]. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli [[Ústredné veľmoci]] – [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]] a [[Rakúsko-Uhorsko]]. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Holandsko]] a [[škandinávia|škandinávske]] krajiny.

Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané o 5:00 11. novembra 1918 v [[Compiègne]] a začalo platiť od 11:00. Formálnym zakončením vojny však boli až [[Versaillská sústava|Parížske predmestské zmluvy]] podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.

== Pred vojnou ==
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými [[mocnosť]]ami v zápase o sféru vplyvu, [[kolónia (geopolitika)|kolónie]], zdroje [[surovina|surovín]], [[odbytisko|odbytiská]] a [[trh]]y.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;&gt;Newton, D., 2005, World War I. in McNeill, W. H., Bentley, J. H., Christian, D., Levinson, D., Roupp, H., Zinsser, J. P. (Editori), Berkshire Encyclopedia of World History. Volume 5. Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 2079 – 2084&lt;/ref&gt; Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí – [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s [[Ruské impérium|Ruskom]] o sféru vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]].

Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. [[Dvojspolok]] z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] ([[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu (''entente cordiale''). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]].

Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz medzi veľmocami, tiahnúcich sa od konca 19. storočia. Patria medzi ne napríklad [[fašodská kríza]] v [[Sudán]]e v roku 1898, [[druhá búrska vojna]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] v rokoch (1899 – 1902), [[rusko-japonská vojna]] na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]] v rokoch (1904 – 1906), [[marocké krízy]] (1905 a 1911) a [[talianska invázia do Líbye]] (1911), ktoré boli dôsledkom súperenia medzi veľmocami. Iné ako napríklad udalosti na Balkáne súvisiace s Rakúsko-uhorskou anexiou [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (1908 – 1909), alebo obsadenie Alsaska a Lotrinska Nemeckom (1871) mali charakter dlhodobejších problémov.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;/&gt;

[[Súbor:Gavrilo Princip captured in Sarajevo 1914.jpg|náhľad|vľavo|Zatknutie Gavrila Principa po atentáte na Františka Ferdinanda]]
Svoje pohnútky na vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že je na vojnu pripravené, lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana.

Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]].{{Chýba citácia}} Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako hlavný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto [[Bosna|Bosny]]. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] s manželkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] počas cesty autom po [[Sarajevo|sarajevskom]] nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Mladá Bosna]]. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, jeho vražda však bola vhodnou príležitosťou na rozpútanie vojny. [[Nemecko]] začalo poukazovať na vplyv „[[Rusko|ruského]] barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na [[Rakúsko-Uhorsko]], aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.

== Začiatok vojny a účastníci ==

[[Súbor:WWI-re.png|500px|náhľad|vľavo|Rozdelenie bojujúcich strán vo vojne:&lt;br /&gt;
zelená – Dohoda&lt;br /&gt;
žltá – Centrálne mocnosti&lt;br /&gt;
sivá – neutrálne štáty.]]

[[Rakúsko-Uhorsko]] povzbudené podporou [[Berlín]]a zaslalo [[Srbsko|Srbsku]] ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť [[suverenita|suverenitu]]. [[Srbsko]] na radu [[Rusko|Ruska]], ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. Dňa [[28. júl]]a [[1914]] vypovedalo [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Srbsko|Srbsku]] vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať [[Belehrad]]. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny [[Rusko|Rusku]]. Ruská vláda vyhlásila [[30. júl]]a generálnu mobilizáciu, rakúsko-uhorská [[31. júl]]a. Nemci žiadali, aby Rusko prerušilo mobilizáciu a neposkytovalo Srbom pomoc. Ruský cár takúto žiadosť odmietol a 1. augusta 1914 Nemci vyhlásili Rusku vojnu.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 32&lt;/ref&gt;

Dňa [[2. august]]a obsadilo Nemecko [[Luxembursko]]; [[3. august]]a vypovedalo vojnu [[Francúzsko|Francúzsku]] a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]], aby tak získali prechod do Francúzska. Belgicko požiadalo o pomoc Britániu. Porušenie neutrality Belgicka dalo v Spojenom kráľovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku ([[4. august]]a). Dňa [[6. august]]a vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august]]a ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čierna Hora]], do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu [[Belgicko|Belgicku]].

Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody [[Japonsko]] ([[23. august]]a, Japonsko zabralo v [[Čína|Číne]] nemecký prístav [[Čching-tao]]) a [[Turecko]] po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska ([[30. október|30. októbra]]). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]], [[Spojené štáty|USA]], viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj [[Taliansko]] a [[Rumunsko]], hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými veľmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom).

V roku [[1914]] proti sebe teda stáli 2 strany:
* Štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]: Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo – tábor s najmohutnejším ekonomickým, materiálovým i ľudským potenciálom (Neskôr sa pripojilo Taliansko a USA)
* [[Ústredné veľmoci]] (Ústredné mocnosti): Nemecko, Rakúsko-Uhorsko – názov skupina získala na základe geografickej polohy v Európe (neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko)

Vojnová psychóza ovládla európske mestá. V Nemecku sa išlo do vojny s heslami: „Ideme na krátky výlet do [[Paríž]]a“. Dokonca aj nemeckí sociálni demokrati podľahli psychóze.

Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ Rakúsko-Uhorsko. Dávali to najavo už pri [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácii]], neskôr [[dezercia]]mi, prebiehaním do ruského zajatia, [[vzbura]]mi vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenská národná strana]] vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucovať verejné prejavy vernosti „vlasti“, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov.

== 1914 – krach bleskovej vojny ==
=== Západný front ===
[[Súbor:German infantry 1914 HD-SN-99-02296.JPEG|náhľad|Postupujúca nemecká pechota v roku 1914.]]
V nemeckom generálnom štábe rátali od začiatku s vedením vojny na dve strany – proti Francúzsku a Rusku. Pre tento prípad mali vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg) nazývaný tiež [[Schlieffenov plán]], ktorý predpokladal pomalú mobilizáciu v Rusku. Plán pôvodne vypracoval nemecký generálny štáb pod vedením grófa [[Alfred von Schlieffen|von Schlieffena]], ale neskôr bol upravený [[Helmuth von Moltke mladší|von Moltkem ml.]] Podľa neho malo Nemecko rýchlym [[obchvat]]ným manévrom vniknúť do Francúzska a poraziť ho. Potom chceli nemeckí generáli rýchlo presunúť jadro svojich síl na východ a poraziť Rusko. Preto Nemecko nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, ale podriadilo všetko rýchlemu vojenskému úspechu. Západný front sa tak od samého začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom.

Francúzi naopak očakávali, že Nemecko porazia rýchlym útokom cez [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]]. Riadili sa podľa pred vojnou pripraveného [[plán XVII|plánu XVII]], zostaveného francúzskym generálnym štábom pod vedením [[Joseph Joffre|Joffreho]]. Francúzska stratégia mala rad nedostatkov. Predovšetkým nemecké velenie dopredu očakávalo francúzske kroky a plánovalo ich znemožniť jednak pripravenou obranou v napadnutej oblasti a taktiež obchvatným útokom cez [[Belgicko]]. 2. augusta 1914 nemecké jednotky vpadli do Luxemburska a nasledujúci deň do Belgicka. Došlo k prvým pohraničným bojom medzi Francúzskom a Nemeckom.&lt;ref&gt;Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko, Columbus, Praha, s. 12&lt;/ref&gt; Nemeckému prechodu cez Belgicko stáli v ceste opevnenia mesta [[Liege]], ktoré padlo v polovici augusta. Belgičania, ktorých armádu viedol kráľ [[Albert I. (Belgicko)|Albert]], boli nútení ustupovať k [[Antverpy|Antverpám]]. 20. augusta Nemci obsadili hlavné mesto [[Brusel]] a 23. augusta mesto [[Namur (mesto)|Namur]]&lt;ref&gt;Simkins, P., Jukes, G., Hickey, M., 2003, The First World War. The War to End All Wars. Osprey Publishing, Londýn, s. 32 – 34&lt;/ref&gt;. Briti a Francúzi sa pokúsili zastaviť Nemcov v [[bitka pri Mons|bitke pri Mons]], blízko francúzskych hraníc, ale boli pred nemeckou presilou nútení ustúpiť. Francúzi sa zároveň pokúsili zmierniť tlak nemeckého útoku cez Belgicko protiofenzívou na hraniciach s Nemeckom. Ich ofenzíva však nebola úspešná.

Francúzskym vojskám sa však podarilo vybudovať provizórnu obrannú líniu asi {{km|50|m}} od Paríža na rieke [[Marna]], medzi [[Sedan (Ardennes)|Sedanom]] a [[Verdun (Meuse)|Verdunom]]. V polovici septembra po [[bitka na Marne|bitke na rieke Marne]] sa tu front zastavil a obe strany sa márne pokúšali o prielom. Nemecký útok na západe sa premenil na [[zákopová vojna|zákopovú vojnu]]. Plán bleskovej vojny dostal prvú vážnu trhlinu. V septembri a októbri 1914 došlo k [[prvá bitka o Ypres|prvej bitke o Ypres]] poslednému nemeckému pokusu o pohyblivú vojnu na západnom fronte. Obe strany však utrpeli ťažké straty bez výrazného posunu frontovej línie.&lt;ref&gt;Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, Londýn, s. 14&lt;/ref&gt;

=== Východný front ===
Druhá trhlina sa objavila na východnom fronte. Rusko zaútočilo skôr ako sa čakalo. Ruské vojská prv ako dokončili mobilizáciu, zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]] (časť Nemecka), porazili slabé nemecké vojská pri Gumbinnene ([[Gusev]]) a postupovali k Baltskému moru. Kvôli kritickej situácii na východnom fronte vymenoval nemecký cisár za veliteľa východného frontu [[Paul von Hindenburg]]a, za náčelníka štábu [[Erich Ludendorff|E. Ludendorffa]] a presunul päť divízií zo západného frontu na východ. Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo po víťaznej [[bitka pri Tannenbergu|bitke pri Tannenbergu]] (23. – 31. augusta) zatlačiť ruské vojská späť a vytlačil ich z celého východného Pruska. Napriek tomuto úspechu bolo jasné, že pôvodný nemecký plán bleskovej vojny sa už nepodarí uskutočniť.

Aj na rakúsko-uhorskom úseku východného frontu, na tzv. [[halič]]skom fronte, postupovali spočiatku ruské vojská veľmi rýchlo a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska. V Karpatoch prebiehali boje počas celej zimy až do mája 1915. V tejto súvislosti prenikli ruské vojská na územie Slovenska (jediné boje prvej svetovej vojny na Slovensku) a obsadili východoslovenské mestá [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Časť slovenskej inteligencie vtedy počítala s oslobodením Slovenska Rusmi a pripravovala vznik česko-slovenského štátu. Z Česka (ku ktorého severovýchodným hraniciam sa Rusi tiež priblížili) zas v decembri emigroval [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Až v súvislosti s nemeckým protiútokom sa podarilo aj Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty, a od konca roku 1914 aj na východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov.

=== Srbský front ===
Na srbskom fronte malo spočiatku iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Hlavný veliteľ rakúsko-uhorských vojsk bojujúcich proti Srbsku a Čiernej hore bol ponemčený Slovinec, Oskar Potiorek. Rakúsko-uhorská ríša útočila na [[Srbské kráľovstvo]] tromi armádami v počte okolo 220 tisíc dobre vyzbrojených mužov. Srbská armáda v počte okolo 180 tisíc menej dobre vyzbrojených mužov. Hlavný veliteľ srbskej armády bol [https://www.bastabalkana.com/2017/08/sta-je-radio-vojvoda-stepa-stepanovic-nakon-rata/ Stepa Stepanović]. Prvé rakúske vojnové operácie proti Srbsku sa začali 12. augusta na rieke Drina na severných rakúsko-srbských hraniciach (ktoré rieka tvorila). Bojovali tu rakúska tretia armáda pod vedením veliteľa von Franka a srbská piata armáda pod vedením Pavla Jurisića Šturma. Rakúskym vojskám sa po krvavých bitkách, v ktorých zahynulo viac rakúsko-uhorských než srbských vojakov, podarilo prekročiť rieku Drinu až 14. augusta. Potom, čo sa k srbskej tretej armáde pridala aj novo zmobilizovaná druhá armáda pod vedením generála Stepanovića, sa srbským vojskám podarilo vyhrať bitku pri Ceri trvajúcu od 15. až do 24. augusta a následne zatlačiť rakúske vojská späť za hranice. Stepan Stepanović bol z generála povýšený na poľného [[maršal]]a (vojvodu).

Keď sa ruské vrchné velenie dozvedelo o tomto úspechu srbských vojsk, požiadalo srbské vrchné velenie, aby podniklo ofenzívu proti Rakúsko-Uhorsku a uľahčilo tak Rusom dobýjanie Rakúsko-Uhorska. Tak sa aj 26. augusta stalo. Srbské hlavné velenie naplánovalo ofenzívu do [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (vtedy ešte patriacej Rakúsko-Uhorsku). Do ofenzívy sa zapojila aj [[Čierna Hora|Čierna hora]]. Srbské a čiernohorské vojská prekročili rieku Drinu na juhu na srbsko-bosnansko-čiernohorských hraniciach. Srbské a čiernohorské vojská sa prebíjali rakúskymi vojskami. Dobyli Jahorinu a nakoniec sa dostali až do [[Pale]]. V októbri boli srbské a čiernohorské vojská zatlačené rakúsko-uhorskou protiofenzívou späť za hranice. Ešte tri dni po začatí ofenzívy do Bosny, sa podarilo srbskej prvej a druhej armáde prekročiť na severe Srbska rieku Drinu pri [[Sriem (historické územie)|Sreme]] a udržať obranné pozície proti rakúskym vojskám. Tým sa posilnila aj obrana [[Belehrad]]u (ktorý nanešťastie pre Srbov ležal na hranici s Rakúsko-Uhorskom (Rakúsko-Uhorsku vtedy patrila celá [[Vojvodina]])). Ale keďže rakúsky nátlak vzrastal, poľný [[maršal]] Putnik sa rozhodol stiahnuť prvú srbskú armádu zo Sremu, aj keď s týmto aktom srbské hlavné velenie veľmi nesúhlasilo. Ukázalo sa, že Srbsko a Čierna Hora sú schopné viesť ofenzívy proti európskym mocnostiam. Veliteľ rakúsko-uhorskej armády pri Sreme, Alfred Kraus priznal, že srbská armáda spôsobila rakúskej armáde štatisticky väčšie straty, než ruská, talianska či rumunská armáda.  

Počet rakúsko-uhorských vojakov sústrediacich sa na dobytie Srbska i Čiernej Hory sa zvýšil na 400 tisíc vojakov a takisto Srbská armáda začala čítať okolo 270 tisíc mužov. Menšie boje stále pokračovali a keďže nastala zima, srbskí vojaci boli vyčerpanejší a znížila sa im morálka, pretože nemali dostatočné zimné vojnové vybavenie a ukazovali sa v určitých chvíľach aj nedostatky munície. Toho sa rakúsko-uhorské hlavné velenie rozhodlo využiť a zorganizovalo veľkú ofenzívu na územie Srbska. Tá sa začala v druhej polovici októbra. Ofenzíva bola naplánovaná postupom rakúskych vojsk zo severnej časti Srbska. Zo začiatku bola úspešná, srbské vojská sa podarilo zatlačiť hlbšie srbským územím. Rakúsko-uhorské vojská okupovali skoro celý severozápad Srbského kráľovstva. Srbskí vojaci strácali morálku a preto ich musel povzbudiť dokonca sám srbský kráľ Peter I. V najťažšom momente bol generál [http://www.blic.rs/riznica/istorije/zivojin-misic-srbin-koji-je-postao-jedan-od-najvecih-vojskovoda-svog-vremena/crshtmq Živojin Mišić] nasadený ako veliteľ prvej srbskej armády. Srbské vojská ako-tak držali líniu pri rieke Kolubara ([http://www.telegraf.rs/vesti/1084364-bitka-za-kolubaru-kako-je-od-poplava-spasen-najvazniji-srpski-rudnik-video bitka o Kolubaru]). Aby srbské vojská mohli túto líniu udržať, rozhodlo sa hlavné velenie evakuovať srbské vojská z Belehradu a použiť ich pri obrane fronty. Keď bol Belehrad vyprázdnený od srbských vojsk, rakúsko-uhorská armáda ho začala 1. decembra okupovať. A keďže obsadenie Belehradu bolo hlavnou prioritou Rakúsko-uhorskej monarchie, jeho obsadenie začalo byť vo Viedni oslavované, z Berlína prišla do Viedne gratulácia a svetové noviny dokonca tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Ale, ešte v ten deň sa Živojin Mišić rozhodol naplánovať veľkú protiofenzívu a veľké pripravovanie delostreleckej artilérie. Tá sa začala už 3. decembra o siedmej hodine ráno. Rakúske vojská túto srbskú protiofenzívu vôbec neočakávali, a preto začali byť vytláčané zo srbského územia. Rakúska armáda pri tak rýchlom ústupe nestíhala budovať obranné línie a nakoniec bola zase vytlačená zo Srbského kráľovstva. Rakúsko-uhorské vojská boli nútené opustiť aj Belehrad. Srbsko opäť zasadilo Rakúsko-uhorskej ríši tvrdý úder.  

=== Blízky východ ===
Po námornom incidente vyvolanom Nemcami Dohoda 29. októbra 1914 vyhlásila vojnu Osmanskej ríši (dnešnému Turecku), ku ktorej vtedy ešte patrila aj [[Mezopotámia]] a [[Palestína]]. Pre Osmanskú ríšu to bola zároveň aj zámienka na to, aby pomohla centrálnym mocnostiam poraziť jej úhlavného nepriateľa – Rusko – a tiež aby rozšírila svoje hranice na Blízkom východe a v severnej Afrike. O pár dní nato prekročili ruské vojská hranice na severovýchode Osmanskej ríše (pri dnešnom [[Arménsko|Arménsku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) a začali ofenzívu, pri ktorej bola osmanská (turecká) armáda zatlačená vyše sto kilometrov na juhozápad.  No len po pár dňoch, v polovici novembra, začala osmanská armáda protiofenzívu a zatlačila ruské vojská späť za hranice. V polovici decembra začali osmanské vojská pod vedením hlavného veliteľa Envera Pašu, ofenzívu, v ktorej sa prebili do dnešného Gruzínska (vtedy územie Ruska), no súčasne sa Britské vojská z Kuvajtu (ktorý bol vtedy britskou kolóniou) prebili cez Mezopotámiu až k Baghdadu, tam však boli osmanskou armádou zastavené. Enver Paša sa chcel so svojimi jednotkami dostať až za [[Kaukaz]], no ťažké ruské obranné línie osmanskú ofenzívu odrazili a na začiatku januára 1915 bola osmanská armáda zatlačená zase späť k hraniciam. Dôvodom kolapsu tejto osmanskej ofenzívy bolo aj to, že Enver Paša uskutočnil túto ofenzívu len s asi 100 000 mužmi, čo bolo málo na prerazenie ruských obranných línií. Tunajším osmanským jednotkám nebola dokonca poskytnutá ani zimná vojenská výstroj, preto mnoho desiatok tisíc vojakov zahynulo na následky podchladenia.

== 1915 ==

=== Blízky východ ===
Súčasne so zatlačením osmanskej armády [[Rusi|Rusmi]] k rusko-osmanským hraniciam sa osmanská armáda začala prebíjať Rusmi okupovanou severnou časťou Perzie ([[Irán|Iránu]]). Dostala sa až za Urmijské jazero. No aj tá bola v apríli zatlačená späť k hraniciam.

Ešte v polovici februára prekročila osmanská armáda hranice v severnom [[Egypt]]e (ktorý bol súčasťou Britského impéria) pri Arabskom zálive. Osmanská armáda sa dostala takmer k Suezskému prieplavu, no v polovici mája bola zatlačená zase späť k hraniciam.

Na konci augusta sa ruská armáda prebila za Vanské Jazero. Ďalej sa však zatiaľ nedostala.

Na začiatku novembra sa otvoril nový front v Iráne. Veliteľ [[Žandárstvo|Žandárstva]] v [[Hamadán|Hamadáne]], [[plukovník Pessian]], zahájil útok na pro-ruský kozácky zbor pri bitke pri Musalle. Pessian túto bitku vyhral, pričom si získal pár iránskych Kozákov na svoju stranu. Rusi začali podnikať rozsiahle útoky na iránske žandárstva. Podobný útok rozpútal aj Ali Kuli Chán Pasyan proti pro-britským iránskym kmeňom pri [[Širaz|Širaze]], kde boli britskí obyvatelia následne zatknutí. Započalo sa tak Iránske Odbojové Hnutie proti ruským i britským okupantom, čím Irán vstúpil na stranu Ústredných Mocností.

V polovici novembra, ruský generál [https://www.postoveznamky.sk/znamkove-uzemia-posta-armady-generala-judenica Judenič] vyslal z Kaukazu dve kolóny vojsk do iránskeho Azerbajdžanu. Jedna kolóna pod velením generála [[Nikolaj Baratov|Nikolaja Baratova]] mala za úlohu sa prebiť juhozápadom Iránu cez Hamadán do [[Bagdad|Bagdadu]]. Oddiel ruskej armády na Kaukaze medzitým zaútočil na [[Teherán]]. Iránsky Šáh, [[Ahmad Kadžar]], sa však nemienil vzdať. Preto nariadil princovi z Reussu zorganizovať obranu v počte okolo 15 tisíc mužov, z toho 3 000 Turkov. Na konci novembra bol však Teherán dobytý. 

V decembri bol Šáh donútený vymenovať nový pro-spojenecký kabinet spolu s princom [[Firma Firmanom]]. Baratov medzitým získal Hamadán. Sčelil sa s nízkou mierou odporu. [[Sir Percy Sykes]] určil novú misiu, v ktorej zoskupil juzhoiránskych domorodcov, aby sa postavili proti nemeckým vplyvom.  

=== Západný front ===
[[Súbor:German Barrage Fire at Night (Ypres).jpg|náhľad|Nemecká nočná delostrelecká paľba pri Ypres.]]
Línia západného frontu sa nachádzala približne na čiare [[Nieuport]] – [[Arras]] – [[Reims]] – [[Verdun (Meuse)|Verdun]]. Nemcom, ktorým v konečnom dôsledku vyhovovalo, že sa front na západe stabilizoval, sa rozhodli uprednostniť východný front, aby čo najskôr vyradili Rusko z vojny a na západe zatiaľ viedli iba statickú obranu, okrem lokálnych útokov v oblasti [[Ypres]], kde prebiehala [[druhá bitka o Ypres]]. Aj tieto boje však prebiehali s defenzívnym cieľom skrátiť frontovú líniu. 22. apríla 1915 Nemci na západnom fronte po prvýkrát použili ako [[chemická zbraň|chemickú zbraň]] chlór pri [[Langemark-Poelkapelle]]. K použitiu chlóru došlo po neúspechoch s inými plynmi začiatkom roku na východnom fronte.

Na jar 1915 sa strany Dohody pokúsili o prelom frontu. Briti podnikli v máji silou 6 divízií [[bitka pri Festubert|ofenzívu pri Festubert]]. Francúzi podnikli oveľa masívnejšiu [[druhá bitka o Artois|ofenzívu na Artois]]. Boje však viedli iba k obsadeniu územia o šírke {{km|5|m}} a ťažkým stratám francúzskych vojsk, ktoré dosahovali 100 000 mužov.&lt;ref&gt;Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 32&lt;/ref&gt; Boje tiež pokračovali v oblasti [[Verdun]]u pri [[Saint-Mihiel (obec)|Saint-Mihiel]] a tiež pri [[Argonne]].

Briti, ktorých pozemná armáda sa pre vojnu veľkých rozmerov ukázala malá, začali na prelome rokov 1914 a 1915 pociťovať nedostatok vojakov. Začali preto s masívnym náborom do armády, ktorý viedol lord [[Herbert Kitchener|Kitchener]]. Novým doplnkom hovorili Nová armáda alebo Kitchenerova armáda. Doplnky sa po prvýkrát dostali vo veľkom do bojov v septembri a októbri 1915 v [[Bitka o Loos|bitke o Loos]]. Po bitke došlo k zmene veliteľa Britského expedičného zboru, sira [[John French|Johna Frencha]] nahradil [[Douglas Haig]].

Počas bojov v roku 1915 velenie Dohodových vojsk na západnom fronte pomaly začínalo úspešne aplikovať jedinú možnú taktiku, ktorá viedla k úspechom na fronte. Proti nepriateľským pozíciám musela byť vedená efektívna a intenzívna delostrelecká paľba, ktorú nasledoval rýchly a rozhodný útok pechoty. Ak to dovoľoval dostatok munície delostrelectvo neprestávalo ostreľovať nepriateľské pozície ani po začiatku útoku vlastnej pechoty, ale prenieslo paľbu na ďalšie línie nepriateľskej obrany. Takáto taktika pomáhala Britom v bojoch pri [[Neuve Chapelle]] a neskôr aj pri [[Loos-en-Gohelle|Loose]]. Prelomeniu prvej línie však museli nasledovať rovnako zúrivé útoky na ďalšie línie obrany nepriateľa. Takáto taktika si vyžadovala dôslednú prípravu, plánovanie, čerstvé jednotky, zálohy a dostatok munície pre delá.&lt;ref&gt;Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 39&lt;/ref&gt; V tomto období sa začali uplatňovať aj rôzne  taktické novinky. Okrem použitia chemických zbraní to bolo rozšírenie použitia [[plameňomet]]u, [[ručný granát|ručných granátov]] a [[mínomet]]ov. Pre boj s nepriateľským opevnením sa čoskoro začali používať aj oddiely minérov, ktoré hĺbili [[tunel]]y pod nepriateľské pozície a vyhadzovali ich do vzduchu. Vzhľadom na to, že obe strany obyčajne svoje pozície postupne rozširovali a opevňovali aj do hĺbky, bolo vedenie obrannej zákopovej vojny zatiaľ stále krok pred spôsobom ako obranu zákopov prekonávať.

=== Otvorenie talianskeho frontu ===
[[Súbor:Italian alpine troops.jpg|náhľad|Príslušníci talianskych horských jednotiek Alpini presúvajúci sa v ťažkom teréne.]]
Dňa 23. mája 1915 vstúpilo do vojny proti Rakúsko-Uhorsku (teda proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku) aj Taliansko, a tak vznikol ďalší – [[taliansky front (prvá svetová vojna)|taliansky front]]. Taliansko sa tu usilovalo o iniciatívu, ale rakúsko-uhorské vojská udržali obranné pozície v údolí rieky [[Isonzo]].

=== Východný front ===
Na začiatku roku 1915 došlo k prvému použitiu [[chemická zbraň|chemických zbraní]], keď Nemci použili proti ruským vojskám pri Mazurských jazerách slzný plyn xylyl bromid. Ich útok však zmarilo nepriaznivé chladné počasie, ktoré spôsobilo jeho zamŕzanie a vietor, ktorý navyše neumožnil efektívne šírenie plynu.

Nemecké hlavné velenie sa po úspechu východnej protiofenzívy začiatkom roku 1915 rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa uskutočnilo v lete 1915 rozhodujúci útok na východnom fronte. V súčinnosti s rakúsko-uhorskými vojskami sa podarilo nemeckej armáde zasadiť ruským jednotkám drvivú porážku. Ruská armáda bola vytlačená z Poľska a Litvy, časti Lotyšska a Bieloruska. Úplne poraziť ruské vojská sa však Nemecku nepodarilo. Na jeseň 1915 sa front ustálil na línii rieka [[Západná Dvina]] ([[Daugava]]) – [[Narošské jazero]] – [[Strypa]].

=== Srbský front ===
Ústredné veľmoci boli úspešné aj na južnom fronte. Po vstupe [[Bulharsko|Bulharska]] do vojny na strane ústredných veľmocí 14. októbra 1915, Bulharsko podporené ústrednými mocnosťami uskutočnilo sústredený útok na Srbsko. Napriek hrdinskému odporu srbských vojakov obsadili ústredné veľmoci do konca novembra celé Srbsko a v januári 1916 aj Čiernu Horu. Balkánsky front bol zlikvidovaný a zvyšky Srbských síl ustúpili cez Albánsko až na Korfu a gréckym hraniciam. Nemecko získalo cez Rakúsko-Uhorsko a Bulharsko priamy kontakt s Tureckom. Aj vďaka tejto strategickej situácii sa Dohode nepodaril útok na Dardanelskú úžinu.

=== Vylodenie pri Gallipoli ===
[[Súbor:18pdrGallipoli19December1915.jpeg|thumb|Bitka pri polostrove Gallipoli.]]
Štáty dohody sa rozhodli napadnúť Osmanskú ríšu aj [[Bitka o Gallipoli|výsadkom]] vojsk Austrálsko-novozélandského zboru ([[ANZAC]]) na polostrove Gallipoli, ktorého obsadením by mohli vojská ANZAC „vpochodovať“ do hlavného mesta Osmanskej ríše – [[Konštantínopol]]u (dnešný [[Istanbul]]), bol by kontrolovaný vstup do Čierneho mora cez Dardanely, zjednodušilo by sa spojenie s Ruskom a odľahčená by bola aj situácia na srbskom fronte. Vojská britského spoločenstva nepostupovali dostatočne rýchlo a boli zastavené v krvavých bojoch, ktoré Dohode nepriniesli žiadne výsledky.

== 1916 ==
=== Západný front ===
[[Súbor:British wounded Bernafay Wood 19 July 1916.jpg|náhľad|Britskí ranení počas bojov na Somme.]]
Dohodové krajiny i nemecké hlavné velenie pochopili, že rozhodnutie musí priniesť západný front. Obe strany preto plánovali na tomto fronte na rok 1916 veľké ofenzívy. Nemecká [[bitka o Verdun|ofenzíva]] sa začala už vo februári a smerovala na pevnosť [[Verdun]]. V Nemecku počítali s tým, že Francúzi budú brániť Verdun z prestížnych dôvodov až do posledného muža. Chceli tak francúzsku armádu nechať vykrvácať a otvoriť si cestu na [[Paríž]]. Úporné boje o Verdun však rozhodnutie nepriniesli. Francúzi stratili 315 000 vojakov. Nemci 281 000 vojakov. Ešte počas bojov o Verdun podnikla Dohoda dve veľké ofenzívy – na východe aj na západe. Na západe to bola anglofrancúzska ofenzíva [[Bitka na Somme|na rieke Somme]] – najkrvavejšia bitka prvej svetovej vojny. Na oboch stranách v nej padlo dokopy viac ako 1 300 000 vojakov, ale front sa prakticky nepohol z miesta. V tejto bitke použili Angličania 15. septembra po prvýkrát [[tank]]y. Ich použitie sa na prvýkrát veľmi nepodarilo pre komplikovaný terén, ktorým sa oceľové kolosy pohybovali v blate iba s ťažkosťami.

Koncom mája 1916 došlo k námornej [[bitka pri Jutskom polostrove|bitke pri Jutskom polostrove]]. Britské námorníctvo utrpelo v bitke síce väčšie straty ako Nemci, ale napriek nejasnému výsledku sa v neskoršom období znásobila námorná izolácia Nemecka na európskej pevnine. Nemecká flotila zostala po väčšinu konfliktu v prístave [[Wilhelmshaven]] a podnikla iba dve väčšie operácie.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 102&lt;/ref&gt;

=== Východný front ===
[[Súbor:Defenders NGM-v31-p369-A.jpg|náhľad|Nastúpení ruskí vojaci.]]
Úspešnejšia bola letná ruská tzv. [[Brusilovova protiofenzíva]], nazývaná aj [[Brusilov parný valec]]. Ruská armáda postúpila miestami až o {{km|150|m}}, obsadila [[Bukovina|Bukovinu]] a východnú [[Halič]]. Vstup Rumunska do vojny po boku Dohody (pozri dole) však ruskej protiofenzíve veľmi nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil.

27. augusta, v spojení s Brusilovovou ofenzívou, vyhlásilo [[Rumunské kráľovstvo]] vojnu po boku Dohody. Cieľom Rumunska bolo dobytie a získanie [[Transylvánia|Transylvánie]] (Sedmohradska) i niektoré územia severovýchodného Bulharska, a tak zaistiť jednotu rumunského národa pod jedno kráľovstvo. Tieto územia boli Dohodou Rumunsku sľúbené. Rumunské vojská podnikli rozsiahli útok na územie Rakúsko-uhorskej ríše pozdĺž celých hraníc s Rakúsko-Uhorskom. 5. septembra sa v juhovýchodnom cípe [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] dostali asi 60 km za hranice, no v tento deň začali nemecké a bulharské vojská zo severovýchodu Bulharska ofenzívu proti Rumunsku. 13. septembra sa Nemci a Bulhari dostali asi 50 km za hranice a dobyli južnú [[Dobrudža|Dobrudžu]] (región dnes patriaci [[Bulharsko|Bulharsku]]). O deň nato sa Rumunom podarilo spojiť s ruskými vojskami neďaleko mesta Piatra-Neamț, čím sa Rusom na severovýchode Rakúsko-Uhorska podarilo postúpiť, no len asi o 10 km. Rumunom sa od spojenia sa s Rusmi podarilo postúpiť do Sedmohradska o niečo hlbšie a držali pás za celými hranicami s Rakúsko-Uhorskom. Najväčšie okupované územie bol práve juhovýchodný sedmohradský cíp, kde sa Rumuni nachádzali vyše 120 km za hranicami. Vyčerpaná rakúsko-uhorská armáda čeliaca v tom období niekoľkým nepriateľom, nemohla túto líniu udržovať dlho, a preto Nemci vyslali do Sedmohradska vlastnú 8. armádu o sile 350 000 vojakov. Ešte len 15. septembra sa však Nemcom a Bulharom podarilo v Dobrudži dostať za prístavné mesto [[Konstanca|Constanța]] (Konstanca). 26. septembra začali ústredné mocnosti v Sedmohradsku protiofenzívu. Do 26. októbra sa Rumunov podarilo z takmer celého Sedmohradska zatlačiť k hraniciam. V novembri sa nemeckej armáde darilo dobýjať západné územia [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]]. V čase dobytia Bukurešti zomrel cisár [[František Jozef I.]] (21. novembra) a nastúpil jeho synovec [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] 26. novembra sa podarilo Nemcom a Rakúšanom spojiť s nemeckými a bulharskými jednotkami v Dobrudži. 1. decembra podnikli rumunské vojská protiofenzívu neďaleko mesta Focșani proti rakúsko-uhorským jednotkám a zatlačili ich asi o 45 km k mestu Buzău. Napriek tomu sa ale ústredným mocnostiam podarilo do konca decembra dobyť takmer celé Valašsko.

=== Blízky východ ===
Frontové línie v Osmanskej Ríši sa počas prvých mesiacov nijako veľmi nemenili. Až v polovici apríla nastala výraznejšia zmena, keď sa ruská armáda prebila až k južným brehom [[Čierne more|Čierneho mora]] na severe Osmanskej ríše a držala línie na celom severovýchode ríše. Od tejto chvíle Rusi nepodnikali závažné vojenské operácie na osmanskom území, pretože Osmani tu pre Rusov nepredstavovali veľkú hrozbu. Na konci apríla až začiatkom mája začala osmanská armáda ďalšiu ofenzívu na severe Britského Egypta. Dostala sa až za Suezský prieplav.

V Iráne sa Baratovovi podarilo dobyť Kermanšaha a Charind. Nachádzal sa asi 150 km od osmanských hraníc. Očakávalo sa, že sa mu podarí spojiť s britskými vojskami a dobyť Bagdad. V skutočnosti sa však v máji [[Kozáci]] od Rusov oddelili, prešli cez juhoiránske hory a spojili sa s Britmi pri [[Tigris|Tigrise]]. V polovici februára sa iránski žandári pod nátlakom ruských vojsk museli stiahnuť do Kasr-i-Širinu. Tento región sa im darilo udržať do mája, keď ho Rusi nakoniec obsadili. Pro-ruské kmene pod velením Ibrahima Chána Kavam-ul-Mulka porazili žandárstva Ali Kuliho Chána Pesyana a Ghulama Rizu Chána Pesyana, ktorí sa následne navzájom zastrelili. Mnohí žandári, vrátane nemeckého konzula [[Roever|Roevera]] boli zajatí a odišli do exilu. 

Začiatkom marca sa britské vojská vylodili na južných brehoch Iránu pri [[Hormuzský prieliv|Hormuzskom prielive]]. Vytvorili kolónu, spojili sa s ruskými vojskami na severe a spolu s vojskami z Indie oddelili východných iránskych žandárov od zvyšku.  

V máji na naliehanie Envera Pašu vtrhol do Iránu osmanský 13. armádny zbor čítajúci okolo 25 tisíc mužov pod velením Aliho İhsana Beyho. Nemci sľúbili Osmanom, že im poskytnú svoje delostrelecké batérie, táto pomoc však nikdy neprišla. Rusi sa ich pokúsili zastaviť pri Hankine. Ich vojská však boli zle rozložené a utrpeli ťažké straty. Generál Baratov plánoval dobyť Charakin a tiahnuť konečne na Bagdad. Ali Bey však ruské sily rozdrvil. Následne Osmani znovu dobyli Hamadán a zatlačili Baratova na sever. 

12. júna sa Sykesova kolóna dostala do Kermanu. Od tej chvíle začal podporovať ruské operácie. Na konci septembra sa Britom s ruskou pomocou podarilo rozdeliť iránskych odbojárov na juhu do troch skupín, ktoré však naďalej vzdorovali. 

V decembri Baratov zahájil ďalší postup, pri ktorom opäť dobyl Hamadán i Koms od Iráncov a zatlačil osmanské vojská späť za hranice. 

Tiež v severnom Egypte to pre Osmanov nevyzeralo dobre, pretože tunajšia Britská armáda zatláčala osmanskú armádu opäť späť k hraniciam. Nemecká ríša bola nútená vyslať do Osmanskej ríše svoje jednotky.

== 1917 – marec 1918 ==
Začiatkom roka 1917 boli vojská ústredných veľmocí hlboko na nepriateľskom území, nemali už však síl na rozhodný útok. Zdĺhavá vojna a rastúca izolácia neposkytovali Nemecku a jeho spojencom priaznivé vyhliadky. Preto sa koncom roka 1916 obrátili na Dohodu s mierovým návrhom, ktorý však Dohoda rozhodne odmietla. Dohadovanie sa o možnosti separátneho mieru pokračovalo roku 1917, neviedlo však k pozitívnemu výsledku.

Nemecko v úsilí prekonať dohodovú námornú blokádu (9.1.) prešlo na [[neobmedzená ponorková vojna|neobmedzenú ponorkovú vojnu]] (31.1.), čo mimoriadne zhoršilo vzťahy Nemecka k USA. Dohoda dosiahla úspechy aj na mimoeurópskych bojiskách – v Pacifiku a v Afrike, kde až na Nemeckú východnú Afriku obsadila Dohoda všetky nemecké kolónie.

8. januára 1918 vydal americký prezident Wilson svojich známych 14 bodov o právach malých národov (v Rakúsko-Uhorsku). Februárová revolúcia v Rusku zaktivizovala aj národnooslobodzovací boj Čechov a Slovákov. Začiatkom roka 1917 nový minister zahraničných vecí totálne vyčerpaného Rakúsko-Uhorska [[Ottokar Czernin]] pochopil, že Rakúsko-Uhorsko je na pokraji zrútenia, a preto musí uzavrieť mier. Pokusy o uzavretie mieru s Dohodou bez Nemecka skončili bez úspechu, jednak pre odpor Talianska (požadovalo časť rakúsko-uhorského územia) a jednak pre odpor jednotlivých národov žijúcich v krajine a požadujúcich u dohodových štátov odtrhnutie od resp. (v prípade Čechov aj Slovákov) zánik Rakúsko-Uhorska. Česko-slovenský odboj v tom čase prešiel do ďalšej fázy – vznikala česko-slovenská armáda (tzv. [[česko-slovenské légie]]), najprv v roku 1917 v Rusku, potom v decembri 1917 vo Francúzsku (vrátane dobrovoľníkov z Ameriky) a v apríli 1918 v Taliansku. Táto bojovala po boku Dohody s cieľom „zaslúžiť“ Čechom a Slovákom vznik samostatného štátu. &lt;ref&gt; PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199&lt;/ref&gt; 
Toto vojsko sa vyznamenalo hlavne v júli 1917 v bojoch pri ukrajinskej dedine [[Zborov]]. Po tomto úspechu vzrástol počet česko-slovenských légií a autorita česko-slovenského odboja.

=== Západný front ===
[[Súbor:GermanInfantry1914.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí vojaci v zákope počas francúzskeho útoku pri Champagne.]]
V bojujúcich krajinách sa objavili príznaky vyčerpanosti. V dôsledku nemeckej ponorkovej vojny s Dohodou vstúpili aj USA 6. apríla 1917 do vojny proti Nemecku. Tým sa vytvorila veľká materiálna i ľudská prevaha na strane Dohody. Tá sa však neprejavila hneď. Naopak, dohodové vojská utrpeli obrovské straty pri pokuse o ofenzívu (tzv. [[Nivellova ofenzíva]] v apríli-máji 1917). Briti pod vedením gen. [[Douglas Haig|Haiga]] začali 7. júna útok na hrebeň [[Messines]] na úseku frontu pri Ypres. Do dejín vošiel predovšetkým samotný začiatok útoku, keď 7. júna 1917 okolo 3. hodiny ráno nechali vyhodiť do vzduchu 19 veľkých podkopov ([[Mína (podkop)|mín]]) (ďalšie 3 neexplodovali) so 450 tonami výbušnín, pod viacerými dôležitými nemeckými pozíciami. Explózie boli údajne natoľko hlasné, že ich bolo počuť až v Anglicku. Boje ďalej pokračovali pri [[Gheluvelt]] a [[Passchendaele]] od augusta do novembra a stali sa známe ako [[tretia bitka o Ypres]], alebo [[bitka o Passchendaele]]. Britské jednotky spolu s jednotkami z britských domínií stratili okolo 70 000 mŕtvych a 170 000 ranených a podarilo sa im postúpiť iba {{km|10|m}}.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 136&lt;/ref&gt; V novembri až decembri prebiehali [[bitka o Cambrai (1917)|boje]] v oblasti [[Cambrai]], kde boli po prvýkrát v dejinách nasadené masovo [[tank]]y.&lt;ref name=&quot;SVE&quot;&gt;Ogarkov, N. V. (editor) 1978, Sovetskaja vojennaja enciklopedia. Tom 6. Voennoe izdateľstvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, s. 272&lt;/ref&gt; Briti po prvýkrát vo väčšej miere využili cielenú delostreleckú paľbu na predtým zamerané dôležité ciele. Napriek tomu, že sa podarilo zajať asi 11 000 Nemcov utrpeli obe strany porovnateľné straty. Morálka britských jednotiek klesala. Situáciu na fronte však zmenil príchod Američanov. Prvé americké vojská pod vedením gen. [[John Pershing|Pershinga]] sa vylodili vo Francúzsku aby pomohli jednotkám Dohody 24. júna 1917.&lt;ref&gt;Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko-Columbus, Praha, s. 134&lt;/ref&gt;

=== Taliansky front ===
V októbri spojené nemecko-rakúsko-uhorské sily porazili taliansku armádu pri [[Caporette]] a postúpili hlboko do talianskeho územia. Front sa zastavil až na rieke [[Piava|Piave]]. Briti a Francúzi boli nútení vyslať do Talianska vlastné jednotky.&lt;ref name=&quot;SVE&quot;/&gt;

=== Balkánsky front ===
Koncom júna 1917 odstúpil grécky kráľ [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]] a Grécko následne vstúpilo do vojny po boku Dohody. Nový balkánsky front vznikol pri severných hraniciach s Bulharskom.

=== Východný front ===
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|Streľba do davu demonštrantov na Nevskom prospekte v [[Petrohrad]]e.]]
V marci 1917 vypukla v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie a veľkej nespokojnosti obyvateľstva s cárskou vládou v krajine tzv. [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. 15. marca 1917 padol nenávidený cárizmus, keď sa ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] vzdal trónu. Novým predsedom dočasnej vlády sa stal knieža [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Ľvov]], ktorého čoskoro nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenskij]]. Nová vláda pokračovala vo vojne proti Ústredným mocnostiam.

Dňa [[7. novembra]] [[1917]] prebehla v Rusku ďalšia revolúcia, tzv. [[októbrová revolúcia]], ktorou sa v chaotickej situácii takmer bez boja dostali k moci [[boľševici]] na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]]. Nová vláda sa jedným zo svojich prvých dekrétov – Dekrétom o mieri, obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť demokratický mier bez anexií a platenia vojnových náhrad. Na výzvu zareagovali iba ústredné veľmoci, pre ktorých bola ponuka výhodná, a ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda nakoniec podpísala 3. marca 1918 v [[Brest (Bielorusko)|Breste]] nemecký mierový diktát ([[brestlitovský mier]]). Sovietske Rusko sa vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny, ktoré obsadili na jar 1918 Nemci a rakúsko-uhorské vojská. Podpisom separátneho mieru medzi Ruskom a Ústrednými mocnosťami bolo aj Rumunsko donútené podpísať mier a východný front prestal existovať.

Všetka pozornosť sa sústredila na front západný, kam Nemecko presúvalo svoje divízie z východu a čiastočne aj na taliansky front, kam zas presunulo svoje sily Rakúsko-Uhorsko. Pre česko-slovenský odboj mal tento mier negatívne následky, pretože sa črtala možnosť, že nakoniec Rakúsko-Uhorsko a Nemecko vyhrajú vojnu, a pretože česko-slovenské vojsko v Rusku stratilo svoj význam.

V krajinách bývalej Ruskej ríše sa v lete 1918 rozhorela v dôsledku odporu obyvateľstva voči boľševikom a prívržencom cára krvavá [[ruská občianska vojna|občianska vojna]].

=== Blízky východ ===
V januári 1917 sa s Baratovom spojil ruský veľkovojvoda [[Dmitrij Pavlovič Romanov]]. Založili veliteľstvo jazdeckého pluku, ten však pre revolucionársku náladu začal trpieť dezerciami. V apríli sa síce Baratov stretol s britským plukovníkom Rowlandsonom, aby sa kaukazský jazdecký zbor spojil s [[Dunsterforce]], no ruskí vojaci strácali vôľu bojovať. Po zvyšok roku u Rusov nejestvovala účinná vojenská sila. 

Ruské odstúpenie z vojny pomohlo armáde Osmanskej ríše, aby mohla zaujať všetku pozornosť len na vojská Britského Impéria v dnešnej Palestíne a Mezopotámii, ktoré postupovali smerom od Perzského zálivu a 11. marca 1917 dobyli [[Bagdad]]. V Arábii známy britský archeológ a vojak [[Thomas Edward Lawrence|T. E. Lawrence]] pomohol v júni 1916 protiosmanskej vzbure, načo z [[Egypt]]a Briti spolu s [[Arabi|Arabmi]] v októbri 1917 zaútočili na [[Palestína|Palestínu]] a zmocnili sa jej. V decembri 1917 získali Briti [[Jeruzalem]]. Nemecké aj turecké sily boli vytlačené z arabských krajín. 

=== Iné svetové bojiská ===
Bojovalo sa aj na oceánoch (Nemecku patrili ostrovy severne od Austrálie – [[Karolíny]], [[Marshallove ostrovy]], Nemecká Nová Guinea atď.) – okrem ponorkovej vojny najmä okolo pobrežia Južnej Ameriky (1914, 1915) a pri Indii a Indonézii a spomínaných nemeckých ostrovoch. Marshallove ostrovy v roku 1917 obsadili Japonci.

[[Nemci]] mali ďalej štyri kolónie v Afrike, ktorých sa postupne zmocňovali štáty Dohody (dátumy nemeckej kapitulácie sú v zátvorke): [[Togo]] (august 1914), [[Nemecká juhozápadná Afrika]] (dnešná [[Namíbia]], júl 1915), [[Kamerun]] (február 1916), Nemecká východná Afrika ([[Tanzánia]], november 1918). Nemeckým silám tu velil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Dlhú dobu odolával početne silnejším vojskám [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a [[Belgicko|Belgicka]], proti ktorým viedol [[Partizánska vojna|guerillovú vojnu]].

== 1918 – záver vojny ==
=== Západný front ===
[[Súbor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci britskej 55. divízie oslepení chlórom čakajúci na ošetrenie.]]
Po podpise separátneho mieru s Ruskom mohli Nemci nasadiť svoje sily v plnej miere na západnom fronte. Jednotky stiahnuté z východu mali vysokú morálku a bojové skúsenosti. Snahy Nemecka, čo najskôr uštedriť Dohode porážku boli o to väčšie, že krajina už strácala ľudské kapacity na vedenie ďalšej vojny. V tej istej dobe sa Briti spamätávali zo strát z bojov pri Passchendaele. Francúzi po reformách maršala [[Philippe Pétain|Pétaina]] opäť naberali na sile a sily Dohody dopĺňalo do marca 1918 už vyše 300 000 Američanov. Jarná nemecká ofenzíva na západnom fronte sa začala úderom na britské pozície 21. marca 1918 (tzv. [[operácia Michael]]). Do apríla sa Nemcom podarilo postúpiť k [[Montdidier (Somme)|Montdidier]], ich straty však boli vysoké. Následne [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] udrel na Britov v oblasti Flámska medzi [[Ieper|Ypres]] a [[Béthune]] (tzv. [[operácia Georgette]]). Britské a Belgické jednotky boli síce zatlačené ale Nemci opäť utrpeli ťažké straty. V máji sa Nemci pokúsili udrieť na vojská Dohody v strednej časti frontu na rieke [[Aisne (rieka)|Aisne]] ([[Operácia Blücher-Yorck]]). Nemcom sa spočiatku podarilo preniknúť hlboko do nepriateľského územia, ale boli zastavení americkou obranou pri [[Chateau-Thierry]]. Po tom, čo bola v júni zastavená aj ofenzíva na Marne, sa nemecký ofenzívny potenciál vyčerpal.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 154 – 157&lt;/ref&gt; Keď sa pri ofenzíve podarilo Nemcom postúpiť bližšie k Parížu, začali ho ostreľovať ťažkým delostrelectvom ([[Kaiser Wilhelm Geschütz]]). 18. júla Francúzi s americkou podporou podnikli sériu protiútokov, aby vytlačili Nemcov z výbežku. Bitka sa stala známou ako [[Fochova ofenzíva]].&lt;ref&gt;Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, London, s. 184&lt;/ref&gt;

[[8. august]]a [[1918]] vojská Dohody prelomili nemeckú obranu medzi [[Albert (Somme)|Albertom]] a [[Montdidier (Somme)|Montdidierom]]. Do zajatia padlo asi 100 000 nemeckých vojakov. Následne 12. a 13. septembra zaútočili na nemecký výbežok pri [[Saint-Mihiel]] južne od Verdunu a spôsobili Nemcom vážne straty. 26. septembra jednotky Dohody začali širokú ofenzívu po celom fronte (tzv. meusko-argonská ofenzíva). Koncom októbra Francúzi a Američania znovu obsadili [[Sedan]].

Nemecké najvyššie velenie pochopilo, že vojna je prehraná. [[Rakúsko-Uhorsko]] informovalo svojho spojenca, že je schopné viesť vojnu najviac do decembra. Vzhľadom na to, že už ani Nemci nepredpokladali, že sa udržia do zimy [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] navrhol rokovania o mieri. 10. septembra 1918 náčelník nemeckého generálneho štábu [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] navrhol rakúskemu cisárovi [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karolovi I.]] aby začal jednania o mieri prostredníctvom neutrálneho [[Holandsko|Holandska]]. Štáty Dohody najprv nemecké aj rakúske návrhy odmietli. 30. septembra 1918 abdikoval nemecký kancelár [[Georg von Hertling]] aj celá vláda. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] poveril funkciou kancelára [[Maximilián Bádenský|Maximiliána Bádenského]], ktorý zostavil novú vládu s cieľom demokratizácie krajiny a vedenia rokovaní o mieri.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;/&gt;

Nemeckú situáciu sťažili ekonomické problémy. V októbri 1918 nemecká ekonomika začínala zlyhávať. Problémy so zásobovaním postihli nielen nemeckú armádu ale aj [[civilné obyvateľstvo]], ktoré okrem nedostatku výrobkov dennej potreby začínalo trpieť [[hlad]]om.
[[Súbor:Armisticetrain.jpg|náhľad|Maršal Foch (druhý sprava) s ďalšími dôstojníkmi a politikmi po podpise prímeria s Nemeckom vedľa vagónu v Compiègnskom lese, 11. novembra 1918.]]
Nová nemecká vláda začala rokovania s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]], v nádeji, že im ponúkne lepšie podmienky než Briti a Francúzi. Wilson požadoval, aby bolo Nemecko transformované na konštitučnú monarchiu, a aby sa nemecká armáda dostala pod parlamentnú kontrolu. 9. novembra Maximilán Bádenský prenechal svoju funkciu sociálnemu demokratovi [[Friedrich Ebert|Friedrichovi Ebertovi]]. [[Philipp Scheidemann]] následne vyhlásil Nemecko za republiku, vznikla [[Weimarská republika]]. Cisár a šľachta boli zbavení moci. Viliam II. bol donútený odstúpiť z trónu a ušiel do Holandska. Rokovania o mieri sa začali 11. novembra 1918. Nemeckí predstavitelia o 5. hodine ráno podpísali prímerie v železničnom vagóne v [[Compiègne|Compiègnskom]] lese. Prímerie začalo platiť o jedenástej hodine toho istého dňa. Na niektorých miestach boje pokračovali doslova do poslednej minúty, na väčšine frontu však bol relatívny pokoj už od rána. Veľká vojna sa skončila prímerím, k oficiálnemu podpísaniu mierových zmlúv došlo v priebehu nasledujúcich rokov.

V novembri 1918 mali krajiny Dohody dostatok vojakov a výzbroje a výstroja aby vpadli do Nemecka. V období podpísania prímeria, však ani na jednom mieste na územie Nemecka neprenikli. Jednotky cisárskej armády po podpise prímeria začali z bojiska sporiadane ustupovať. Aj preto po vojne viacero vysokých nemeckých dôstojníkov a politikov ako bol napríklad generál [[Paul von Hindenburg|von Hindenburg]], šírilo tvrdenie, že ich armády neboli naozaj porazené. To vyústilo k vzniku legendy o dýke do chrbta, ktorá pripisovala porážku Nemecka nie jeho vojenskej neschopnosti ďalej pokračovať v boji (aj keď napr. až milión vojakov v priebehu roku 1918 dostal pandemickú [[španielska chrípka|španielsku chrípku]] a boli neschopní boja), ale spoločenskému zlyhaniu a nedostatku [[vlastenectvo|vlastenectva]] a údajnej úmyselnej [[sabotáž]]i [[vojnové úsilie|vojnového úsilia]], najmä zo strany [[Židia|Židov]], [[socialisti|socialistov]] a [[boľševik]]ov.

=== Taliansky front ===
Stroskotala aj rakúsko-uhorská [[Bitka na Piave|ofenzíva na Piave]], kde Taliani 24. októbra začali rozhodujúci útok a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek. Bitka mala pre Česko-Slovensko význam nie len preto, že v nasledujúcich dňoch zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] ale aj preto, že v tejto bitke bojovali Česi a Slováci vo veľkom množstve na oboch stranách. Rakúsko-Uhorsko, v tej dobe už neexistujúci štát, podpísalo prímerie s Dohodou [[3. november|3. novembra]] 1918 vo [[Villa Giusti]] pri [[Padova|Padove]] (rokovania sa začali 1. novembra) a [[11. novembra]] rakúsky cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa cisár opustil aj [[Schönbrunn]]ský zámok vo [[Viedeň|Viedni]], čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. [[28. október|28. októbra]] 1918 vzniklo [[Česko-Slovensko]].

=== Balkánsky front ===
V septembri sa vojskám Dohody podarilo prelomiť bulharský front. 29. septembra požiadalo Bulharsko o mier, ktorý bol podpísaný v [[Solún]]e. 

=== Blízky východ ===
Briti pozvali arménskych dôstojníkov do Bagdadu, kde zorganizovali Dunsterforce, pod velením Lionela Dunstervilla. Jej cieľom bolo sa dostať na Kaukaz a spojiť sa tam s Arménmi i inými pro-spojeneckými prvkami. Hoci ruská vláda bola podpísala mierovú zmluvu s Osmanskou Ríšou, na Kaukaze sa stále nachádzalo pár tisíc verných Kozákov aj s Baratovom, ktorí Arménov podporovali. Arméni sa však z osmanskej [[Provincia Van|provincie Van]] stiahli do [[Azerbajdžan|iránskeho Azerbajdžanu]], pretože na nich útočila osmanská tretia armáda. Pri [[Dilman|Dilmane]] sa k Arménom pridali aj [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčania]]. Medzitým sa v apríli podarilo dvom iránskym odbojovým skupinám na juhu prelomiť britské kolóny a spojiť sa. Britská kolóna tiahnuca sa od Širazu po Ešvahán však spolu s vojskami na západe takmer obkľučovala západný sektor iránskych odbojárov. 8. júna vstúpil osmanský 4. Zbor do [[Tabríz|Tabrízu]]. Pri Dilmane 4. zboru čelilo 4 000 Arménov, ktorí mali za úlohu preraziť líniu medzi Şahtahtı a Tabrízom a spojiť sa s arménskym veliteľom [[Ozanian|Ozanianom]]. 15. júna sa však 4. zboru podarilo túto jednotku pri Dilmane poraziť a obsadiť mesto. 24. júna Ozanian porazil Osmanov pri meste [[Khoy]] a začal ho obliehať. Osmanská 12. divízia 4. zboru však Ozaniana odrazila. Na konci júla spadal región [[Urmia]] pod osmanský 4. zbor. Osmanský postup sa ale zastavil pre väčšiu a väčšiu prítomnosť Britov na západe Iránu.  

V októbri sa iránske odbojové sily nakoniec rozpadli a britské vojská ich porazili. Iránske Odbojové Hnutie stroskotalo.    

Keďže Briti okupovali celú Palestínu i Mezopotámiu, Osmanská Ríša 30. októbra v [[Mudros|Mudrose]] podpísala mier. Vtedy už bolo jasné, že Osmanská Ríša v dôsledku vyslobodenia Palestíny i Mezopotámie zanikne, a aj sa tak po vojne stalo.

=== Rusko ===
Pokiaľ ide o česko-slovenské vojsko v Rusku, začiatkom leta 1918 česko-slovenské vojská obsadili takmer celú ruskú sibírsku magistrálu (lebo po incidente s maďarskými zajatcami Ruska odmietli svoje odzbrojenie prikázané Rusku Nemeckom), za čo si vyslúžili uznanie dohodových mocností a jednotlivé dohodové krajiny začali postupne v priebehu roka 1918 uznávať Česko-slovenskú národnú radu (teda akúsi česko-slovenskú vládu), odkiaľ bol už len krôčik k vzniku Česko-Slovenska.

== Dôsledky ==
=== Mierové dohody a zahraničnopolitické dopady ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R01213, Versailles, deutsche Verhandlungdelegation.jpg|náhľad|Nemecká delegácia vo Versailles: prof. [[Walther Schücking|W. Schücking]], [[Johannes Giesberts|J. Giesberts]], [[Otto Landsberg|O. Landsberg]], [[Ulrich Graf von Brockdorff-Rantzau|U. von Brockdorff-Rantzau]], [[Robert Leinert|R. Leinert]] a [[Carl Melchior|C. Melchior]].]]
Veľká vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozvrat [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]. S pádom týchto krajín skončila vláda [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]], [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a [[Romanovci|Romanovcov]]. 
[[Súbor:Map Europe 1923-en.svg#mediaviewer/File:Map Europe 1923-cs.svg|náhľad|Mapa politických zmien v Európe z roku 1923, ktoré nasledovali po vojne.]]
Víťazné mocnosti podpísali s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Prvá bola podpísaná [[28. jún]]a [[1919]] v zámku vo [[Versailles]] mierová zmluva s Nemeckom (tzv. [[Versaillská zmluva (1919)|versaillská zmluva]]). Nemecko stratilo [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]], časti pohraničia s Poľskom, Česko-Slovenskom, Dánskom a Belgickom a prišlo o všetky kolónie. Krajina musela platiť vysoké [[reparácie (vojna)|reparácie]] – poplatky za škody, ktoré spôsobilo vojnou iným krajinám. Nemecká armáda bola početne obmedzená na 100 000 mužov, krajina prišla o väčšinu námorníctva a nemohla prevádzkovať vojenské letectvo. [[Sársko]] prešlo na 15 rokov pod správu novo zriadenej [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Na konferencii boli definované nové hranice krajín po celej Európe. [[Rakúsko-Uhorsko]] bolo rozdelené medzi [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]] a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. Časti krajiny pripadli [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]. Nasledovali rokovania s [[Rakúsko]]m, ktoré boli ukončené 10. septembra 1919 podpísaním [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]]. 27. novembra 1919 podpísalo [[Bulharsko]] neuillyskú zmluvu. S [[Maďarsko]]m bola podpísaná 4. júna 1920 [[trianonská zmluva]], potvrdila podobu jeho hraníc určených Dohodou v predošlom období. Napokon ako posledné prebehli rokovania s [[Turecko]]m (tzv. [[sèvreská zmluva]]). Časti bývalej Osmanskej ríše boli rozdelené medzi víťazné mocnosti. To sa však nepáčilo &quot;mladotureckému hnutiu&quot;, preto v 1919 vypukla [https://sk.unionpedia.org/Tureck%C3%A1_vojna_za_nez%C3%A1vislos%C5%A5 Turecká vojna za nezávislosť], v ktorej boli Turci schopní vydobyť si časť území od víťazných mocností späť a v roku 1923 vznikla [[Turecká republika]]. 

Celkom bokom od všetkého diania bolo odsunuté [[Rusko]], ktoré podpísalo ešte pred koncom vojny separátny mier s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. V priebehu roku 1918 sa tu rozhorela [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] medzi rôznymi politickými smermi ruskej spoločnosti ako aj menšími silami iných národov a [[boľševik]]mi, ktorí presadzovali radikálny militantný komunizmus, ale ponúkli obyvateľstvu okamžitý mier a dovtedy nebývalé národnostné slobody&lt;ref&gt;Figes, O., 2005: Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň, 837 s.&lt;/ref&gt;. Aj v jej dôsledku sa podarilo opäť vytvoriť samostatný [[Poľsko|Poľský štát]], osamostatnili sa 3 pobaltské štáty: [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. V občianskej vojne si vybojovali samostatnosť aj [[Fínsko|Fíni]]. O samostatnosť sa pokúsili aj na [[Ukrajina|Ukrajine]], no spolu s [[Bielorusko]]m boli pohltení boľševickými silami do spoločného [[ZSSR|sovietskeho štátu]], ktorý vznikol na území bývalého cárskeho Ruska v roku 1922.

Tvrdé mierové podmienky, ktoré postihli porazené krajiny, predovšetkým Nemecko alebo Maďarsko boli zárodkom pre budúce snahy o odplatu. Rovnako však neboli uspokojené zahraničnopolitické predstavy niektorých víťazných krajín ako Talianska a Japonska. Celkom osobitým prípadom bolo postavenie Sovietskeho zväzu, ktoré bolo v nasledujúcom období riadené nevypočitateľnými boľševickými vodcami.

Celkovým dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu.

=== Straty ===
Viacero krajín utrpelo ťažké ľudské a materiálne škody. Vo vojne zahynulo najmenej 9 600 000 vojakov&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;&gt;Janda, L., 2005, Causalities, Combatant and Noncombatant. in Tucker, S., Encyclopedia of World War I, Abc-Clio, Santa Barbara, s. 272 – 274&lt;/ref&gt; a asi 7 000 000 [[civilné obyvateľstvo|civilistov]]. Zranených bolo vyše 20 000 000 ľudí. Väčšinu obetí vojny tvorili vojaci, často veľmi mladí.
[[Súbor:Mustard gas burns.jpg|náhľad|Kanadský vojak s popáleninami spôsobenými yperitom (tzv. horčicovým plynom).]]
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
|colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Straty krajín Dohody&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Casualties {{!}} WW 1|url=http://www.100letprve.si/en/world_war_1/casualties/index.html|vydavateľ=www.100letprve.si|dátum prístupu=2019-03-30}}&lt;/ref&gt;
|-
! Krajina
! Mobilizovaných
! Mŕtvych vojakov
! Mŕtvych civilistov
|-
| [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]
| 8 091 000
| 1 322 100
| -
|-
| [[Ruské impérium|Rusko]]
| 12 000 000
| 1 850 000
| -
|-
| [[Britské impérium]]
| 5 704 416 &lt;small&gt;(3 000 000)*&lt;/small&gt;
| 722 785 &lt;small&gt;(253 674)*&lt;/small&gt;
| 30 633
|-
| [[USA]]
| 4 743 826
| 116 516
| -
|-
| [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]
| 5 093 140
| 680 000
| -
|-
| [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]
| 1 234 000
| 335 706
| 265 000
|-
|[[Belgicko]]
|292 000
|38 000
|50 000
|-
|[[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]
|750 000
|275 000
|300 000
|-
|[[Čierna Hora]]
|50 000
|13 000
| - 
|-
|[[Grécko]]
|449 000
|25 000
| -
|-
|[[Portugalsko]]
|100 000
|7 000
| - 
|-
|[[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]
|30 000
|1 000
| -
|}
&lt;small&gt;* V zátvorke sú uvedené počty vojakov z krajín Britského spoločenstva a kolónií.&lt;/small&gt;
[[Súbor:Q 004256GermanDeadGuillemont.jpg|náhľad|Padlí nemeckí vojaci v zničenom guľometnom postavení pri Guillemonte, september 1916.]]
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
|colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Straty Centrálnych mocností&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;/&gt; &lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt;
|-
! Krajina
! Mobilizovaných
! Mŕtvych vojakov
! Mŕtvych civilistov
|-
| [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]]
| 13 250 000
| 1 808 555
| 750 000
|-
| [[Rakúsko-Uhorsko]]
| 7 800 000
| 1 496 200
| 300 000
|-
| [[Osmanská ríša]]
| 2 998 321
| 600 000
| 2 500 000
|-
|[[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]]
|616 680
|88 000
|300 000
|-
|}

Väčšinu obetí tvorili vojaci, ale ani straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad, choroby a pod., ktoré postihli Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko si vyžiadali 4 642 000 obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. Napokon v dôsledku hladu a strádania sa po celej Európe rozšírila epidémia [[španielska chrípka|španielskej chrípky]], ktorá pripravila o život v období od roku 1918 najmenej 6 000 000 ľudí.

=== Dopad na spoločnosť ===
[[Súbor:Women workers in the New Gun Factory Woolwich WWI IWM Q 27845.jpeg|náhľad|Ženy pracujúce počas vojny v britskej továrni na zbrane.]]
Brutalita vojny zanechala ťažké rany v srdciach a spomienkach vojnových veteránov, ktorí prežili. Dlhé trvanie a intenzita bojových operácií, ktorá nemala paralelu s doterajšími konfliktami v dejinách bola spôsobená použitím viacerých nových [[zbraň|zbraní]] a [[taktika (vojenstvo)|taktík]]. Vojaci na fronte boli vystavení dlhotrvajúcej a nesmierne intenzívnej [[delostrelectvo|delostreleckej]] paľbe ako aj nasadeniu [[guľomet]]ov a [[plameňomet]]ov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou [[zákopová vojna|zákopovej vojny]]. Útoky vedené pechotou bez ťažkých zbraní na opevnené nepriateľské pozície obohnané ostnatým drôtom a bránené guľometmi znamenali často smrť celých útočiacich jednotiek. Nesmierne fyzicky a duševne náročný bol samotný život v [[zákop]]och, ktoré sa spolu so svojim okolím v období dažďov menili na nekonečné blatisté močiare. V priebehu vojny sa v bahne a vodou zatopených zákopoch utopili alebo zomreli od vyčerpania tisíce vojakov všetkých bojujúcich strán. Samostatnou kapitolou sa stalo nasadenie [[chemická zbraň|chemických zbraní]], predovšetkým jedovatých plynov ako bol [[chlór]], [[yperit]] alebo [[fosgén]]. Tieto zbrane v priebehu vojny spôsobili bolestivé popáleniny alebo oslepnutie asi 1 230 853 vojakom a smrť asi 90 000 ďalším.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Duffy, M
  | titul = Weapons of War - Poison Gas
  | url = http://www.firstworldwar.com/weaponry/gas.htm
  | dátum vydania = 22.08.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.11.2014
  | vydavateľ = firstworldwar.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Vojna tiež posunula bojiská do nových dimenzií. V bojoch na mori sa po prvýkrát objavili vo veľkej miere [[ponorka|ponorky]]. Došlo tiež k masovému nasadeniu [[vojenské letectvo|letectva]] a jeho rýchlemu rozvoju.

Najmä mladá generácia niesla ťažko návrat do civilného života, ktorý vo väčšine Európy sťažovali opakované hospodárske krízy. V umení sa objavila tzv. [[stratená generácia]]. Vojna silne poznačila aj mladého [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], strojcu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], napríklad i tým, že napriek všetkým spáchaným zverstvám nikdy nedovolil na fronte nasadenie chemických zbraní {{Bez citácie}}. V Európe sa prejavil aj odklon od [[cirkev|cirkvi]]. [[Sekularizácia]] sa prejavila napríklad aj v novovzniknutom Česko-Slovensku.&lt;ref&gt;Gyarfašová, S., 2014, Čo všetko zmenila prvá svetová vojna. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 9&lt;/ref&gt;

Vojna priniesla množstvo ranených, ktorí prišli o končatiny alebo boli v dôsledku zranení zohavení v počtoch, aké si predtým nikto nevedel predstaviť. Medicína sa musela vysporiadať s novými problémami, boli vynájdené prvé funkčné [[protéza|protézy]] končatín, začala sa rozvíjať [[plastická chirurgia]]. V rámci riešenia psychologických problémov bolo potrebné riešiť nové neurotické problémy ako šok z bombardovania, vojnová neuróza, či bojová únava, ktoré sa predtým neobjavili u tak veľkého množstva vojakov. Trvalo však ešte desiatky rokov, kým začal byť [[posttraumatický šok]] chápaný ako reakcia na bezprostredné ohrozenie života pri bojoch.

Dôsledky vojny sa však preniesli aj do života žien, ktoré nemuseli priamo nasadzovať životy na fronte ako muži. V priebehu vojny však boli plne zapojené do hospodárskeho života svojich krajín, kde museli nahradzovať chýbajúcu pracovnú silu mužov odvedených do vojny. Ženy obsluhujúce [[stroj]]e v [[továreň|továrňach]] sa stali samozrejmosťou. Vo viacerých krajinách sa im podarilo získať [[volebné právo]].

== Vojna a Slovensko ==
=== Boje a obete ===
[[Slovensko]] bolo počas vojny súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Celkovo bolo do [[rakúsko-uhorská armáda|rakúsko-uhorskej armády]] mobilizovaných asi 400 až 450 tisíc Slovákov. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených.&lt;ref&gt;Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 576 – 578&lt;/ref&gt; Slováci tvorili asi 4% rakúsko-uhorskej armády a boli súčasťou všetkých druhov vojsk. Pôsobili najmä v pechote, delostrelectve, v špeciálnych jednotkách, medzi ženistami, v tylových jednotkách. V menšom počte slúžili v námorníctve. Medzi významných slovenských letcov patria napríklad Ján Andreánsky, Valentín Beniak, Vojtech Alexander, Július Smutný. Etnické zloženie armád sa počas vojny menilo hlavne z národnostných dôvodov.

Väčšie jednotky V. a VI. Zboru s pomerne veľkým zastúpením Slovákov spočiatku slúžili v boji proti Rusku pod velením 1. a 4. armády v oblasti Haliče. Pod velenie 1. armády generála Viktora Dankla spadal V. bratislavský zbor. V oblasti Haliče operoval aj trenčiansky 71. peší pluk a 72. peší pluk. 28. brigáda 14. pešej divízie obsahovala komárňanský 19. prápor poľných strelcov. Súčasťou 66. brigády 33. pešej divízie V. zboru bol komárňanský 12. peší pluk. Veľké zastúpenie Slovákov mali aj dva honvédske pešie pluky 74. brigády 37. honvédskej pešej divízie a to 14. nitriansky a 15. trenčiansky pluk a 13. bratislavský pluk 66. brigády.  Pluky VI. košického zboru patrili do 4. armády pod velením Mórica Auffenberga. V košickej 27. pešej divízii slúžil prešovský 67. pluk 54. pešej brigády a takisto 53. pešia brigáda, ktorej súčasťou bol lučenecký 25. peší pluk a 29. prápor poľných strelcov. Do 4. armády patrila ešte 39. honvédska pešia divízia so 77.brigádou zahrňujúcou košický 9. honvédsky peší pluk a 78. brigádou s banskobystrickým 16. honvédskym plukom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Segeš|meno=Vladimír|titul=Slovensko-vojenská kronika|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-381-6|strany=199}}&lt;/ref&gt; Viac ako polovica z nich zahynula na východnom (ruskom a srbskom) fronte&lt;ref name=&quot;Gyarfasova,2014&quot;&gt;Gyarfašová, S., 2014, Naši trpeli na Piave aj na východe. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 6 – 7&lt;/ref&gt;, kde bojovali predovšetkým na začiatku vojny. V neskoršom období boli jednotky s väčším zastúpením Slovákov nasadené hlavne na [[Bitka na Piave|talianskom]] (a francúzskom) fronte. Najmä na začiatku vojny mali vojaci zo Slovenska dobrú povesť.&lt;ref name=&quot;Gyarfasova,2014&quot; /&gt; Bolo to hlavne vďaka relatívnej zaostalosti slovenského prostredia, silnej religiozite vidieka aj malomesta, spolu s veľkou autoritou cisára a Habsburgovcov, ako aj vierou v odvekú platnosť a stabilitu spoločenských pomerov na začiatku vojny.&lt;ref&gt;Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 84&lt;/ref&gt; Odpor voči vojne sa začal vo väčšej miere prejavovať až neskôr. Známa bola napr. vzbura slovenských vojakov [[Trenčiansky 71. peší pluk|trenčianskeho 71. pluku]] v [[Kragujevac]]i.

Veľa Slovákov vstúpilo počas vojny do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, kde sa predtým dostali ako vojnoví zajatci alebo trvalo žili pred vojnou. Na formovaní légií sa významne podieľal slovenský generál vo francúzskych službách [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slovenskí dobrovoľníci vstupovali aj do jednotiek americkej armády.

Od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali vojnové operácie aj na severe Šariša a Zemplína, no prevažná časť súčasného územia Slovenska zostala až do konca vojny v zázemí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1}}&lt;/ref&gt;

=== Domáci a zahraničný odboj ===
[[Súbor:28. říjen 1918.jpg|náhľad|Demonštrácia na Pražskom Václavskom námestí 28. októbra 1918.]]
Domáci politickí reprezentanti Slovákov na slovenskom území boli počas vojny pod kontrolou uhorských orgánov a ich odbojová činnosť bola iba skrytá. Propagátormi myšlienok samostatnosti Slovákov, resp. spolupráce s Čechmi preto boli zahraniční Slováci, najmä asi polmiliónová slovenská komunita žijúca začiatkom 20. storočia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]]. Jej predstavitelia organizovaní v tzv. [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige]] už 10. septembra 1914 pod vedením [[Ivan Daxner|Ivana Daxnera]] vydali ''Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských'', v ktorom požadovali pre Slovákov v Rakúsko-Uhorsku právo na svojbytnosť a úplnú národnú samosprávu.&lt;ref&gt;Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko - vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 86&lt;/ref&gt;

Myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov sa začala objavovať hneď na začiatku konfliktu a vyplynula z priebehu vojny.&lt;ref&gt;Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.&lt;/ref&gt; Jeden z prvých modelov vytvoril [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]] pre britské ministerstvo zahraničných vecí. Zahraničný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii našiel významnú podporu u Čechov a Slovákov žijúcich v zahraničí, hlavne v USA, Francúzsku a Rusku. Cieľom zahraničného odboja bol boj proti Rakúsko-Uhorsku a ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov v krajinách Dohody s cieľom získať ich pre myšlienku samostatného Česko-Slovenska. 22. októbra 1915 vypracovali [[Slovenská liga v Amerike|Slovenská liga]] a [[České národné združenie]] tzv. [[Clevelandská dohoda|Clevelandskú dohodu]], ktorá požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili v spoločnom [[federácia|federatívnom]] štáte, ktorý počítal s úplnou národnou autonómiou Slovenska.

Vo februári 1916 sa stala hlavným predstaviteľom zahraničného odboja [[Československá národná rada]], ktorá sídlila v [[Paríž]]i. Predsedal jej T. G. Masaryk, podpredsedom bol [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]] a tajomníkom [[Eduard Beneš|Beneš]]. Národná rada sa podieľala na organizácii zahraničného vojska.

30. mája 1918 sa organizácie Čechov a Slovákov v USA dohodli na Masarykovom návrhu tzv. [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]], ktorá na rozdiel od predošlých plánov upustila od federatívneho usporiadania budúceho štátu, počítala však s autonómiou Slovenska.

18. októbra 1918 uverejnil vo Washingtone T. G. Masaryk nezávislosť Česko-Slovenska, ktorá sa stala známa ako [[Washingtonská deklarácia]]. Koncom októbra 1918 sa konali v [[Ženeva|Ženeve]] a Paríži jednania príslušníkov zahraničného a domáceho odboja. Ich výsledkom bolo vytvorenie prvej vlády, ktorej predsedal [[Karel Kramář|K. Kramář]].

28. októbra 1918 po kapitulácii Rakúsko-Uhorska vyšli do ulíc obyvatelia Prahy a národný výbor (za Čechov – [[Antonín Švehla|Švehla]], [[Alois Rašín|Rašín]],  [[Jiří Stříbrný|Stříbrný]], [[František Soukup|Soukup]] a za Slovákov [[Vavro Šrobár|Šrobár]]) vyhlásili samostatnosť. 30. októbra sa stretli v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na podnet [[Matúš Dula|M. Dulu]] slovenskí politickí predstavitelia, ktorí tu vytvorili [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskú národnú radu]] a prijali deklaráciu, ktorou sa pripojili k spoločnému Česko-slovenskému samostatnému štátu.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=World War I}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.sme.sk/c/6135867/vtedy-na-zapade-prva-svetova-vojna-v-obrazoch.html Foto]

{{Zoznam vojen}}

[[Kategória:Prvá svetová vojna| ]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Vojny USA]]
[[Kategória:Vojny Talianska]]
[[Kategória:Vojny Francúzska]]
[[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]]
[[Kategória:Vojny Číny]]</text>
      <sha1>4yeoqqe0ucx9f6f4kngu6tuqihwcjva</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426911</id>
      <parentid>7426908</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:21:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="88610" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka |
|konflikt=Prvá svetová vojna
|súčasť=
|obrázok= WWImontage.jpg
|text k obr= Hore: zákopy na západnom fronte, vľavo v strede: nemecké stíhačky Albatros D.III, vpravo v strede: britské tanky Mark V, vľavo dole: obsluha britského guľometu Vickers v plynových maskách, vpravo dole: britská bojová loď HMS Irresistible opustená posádkou.
|dátum= [[28. júl]] [[1914]] – [[11. november]] [[1918]]
|miesto= [[Európa]], [[Blízky východ]], čiastočne i [[Afrika]], [[Čína]] a [[Tichý oceán|Tichomorie]]
|casus=Vražda nástupníka rakúskeho trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] [[28. jún]]a [[1914]]. Následne Rakúsko vyhlásilo vojnu [[Srbsko|Srbsku]]. [[Rusko]] sa okamžite začalo pripravovať na vojnu proti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Porážka [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckej ríše]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Vznik mnohých nových štátov vo východnej a strednej Európe.
|protivník1= '''[[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohoda]]''':&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Francúzska koloniálna ríša|francúzske kolónie]]
* [[Súbor:Flag of Tunisia (1959–1999).svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát Tunisko|Tunisko]]
* [[Súbor:Merchant flag of French Morocco.svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát v Maroku|Maroko]]
&lt;/div&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Britské impérium]]&lt;br /&gt; 
&lt;div&gt; 
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]
* [[Súbor:Flag of Canada-1868-Red.svg|22px|border]] [[Kanada]]
* [[Súbor:Flag of Malta (1898-1923).svg|22px|border]] [[Malta]]
* [[Súbor:British Raj Red Ensign.svg|22px|border]] [[Britská India|India]]
* [[Súbor:Red Ensign of South Africa (1912–1951).svg|22px|border]] [[Juhoafrická únia]]
* {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]
* [[Súbor:Newfoundland Red Ensign.png|22px|border]] [[Domínium Newfoundland|Newfoundland]]
* [[Súbor:Flag of BSAC edit.svg|22px|border]] [[Republika Rodézia|Rodézia]]
* [[Súbor:Flag of the Governor-General of the Anglo-Egyptian Sudan.svg|22px|border]] [[Anglo-egyptské kondomínium|Anglo-egyptský Sudán]]
* [[Súbor:Flag of Egypt (1882-1922).svg|22px|border]] [[Egyptský sultanát|Egypt]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[zámorské územie Spojeného kráľovstva|zámorské územia Spojeného kráľovstva]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ostatné [[Britské impérium|britské kolónie]]
&lt;/div&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Ruská ríša]] &lt;small&gt;(1914 – 17)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská republika]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* {{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianska ríša|talianske kolónie]]
&lt;/div&gt;
[[Súbor:State Flag of Serbia (1882-1918).svg|22px|border]] [[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Montenegro (1905–1918).svg|22px|border]] [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] &lt;small&gt;(1914 – 16)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hejaz 1917.svg|22px|border]] [[Hidžáz]] &lt;small&gt;(1916 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] [[Česko-slovenské légie]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Kingdom of Greece Flag.svg|22px|border]] [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko|Siam]] &lt;small&gt;(1917 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Brazil (1889–1960).svg|22px|border]] [[Brazília]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the First Republic of Armenia.svg|22px|border]] [[Arménska republika (1918 – 1920)|Arménsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of China (1912–1928).svg|22px|border]] [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Nepal (19th century-1962).svg|15px]] [[Nepál]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|protivník2= '''[[Ústredné veľmoci|Centrálne mocnosti]]''':&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Reichskolonialflagge.svg|22px|border]] [[Nemecká koloniálna ríša|nemecké kolónie]]
* [[Súbor:War Ensign of Germany (1903-1918).svg|22px|border]] [[Ober Ost]]
* [[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|22px|border]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]
* [[Súbor:Flag of Don Cossacks.svg|22px|border]] [[Donská republika]]
* [[Súbor:Flag of Finland (1918-1920).svg|22px|border]] [[Fínske kráľovstvo|Fínsko]]
* [[Súbor:Flag of the Mountainous Republic of the Northern Caucasus.svg|22px|border]] [[Horská republika]]
* [[Súbor:Flag of Courland (state).svg|22px|border]] [[Vojvodstvo Kurónsko a Zemgalsko|Kurónsko a Zemgalsko]]
* [[Súbor:Flag of Crimea 1918.png|22px|border]] [[Krymská územná vláda|Krym]]
* [[Súbor:Flag of Kuban People's Republic.svg|22px|border]] [[Kubánska ľudová republika|Kubáň]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Litovské kráľovstvo (1918)|Litva]]
* [[Súbor:Flag of Poland (1919–1928).svg|22px|border]] [[Poľské kráľovstvo (1916 – 1918)|Poľsko]]
* [[Súbor:United Baltic Duchy flag.svg|22px|border]] [[Slobodné baltské vojvodstvo]]
* [[Súbor:Flag of the Ukranian State.svg|22px|border]] [[Ukrajinský štát|Ukrajina]]
&lt;/div&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Rakúsko-Uhorsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Osmanská ríša]]&lt;br /&gt;
&lt;div&gt;
* [[Súbor:Flag of Azerbaijan 1918.svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská demokratická republika|Azerbajdžan]] &lt;small&gt;(1918)&lt;/small&gt;
* [[Súbor:Flag of the Emirate of Ha'il.svg|22px|border]] [[Rašídovia|Emirát Ha’il]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;
&lt;/div&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] &lt;small&gt;(1915 – 18)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921).svg|22px|border]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]] &lt;small&gt;(1918)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Transvaal.svg|22px|border]] [[Transvaal|Južná Afrika]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|velitel1= [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Raymond Poincaré]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Georges Clemenceau]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Ferdinand Foch]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Herbert Henry Asquith|Herbert H. Asquith]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Lloyd George]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Douglas Haig]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Russia (1914-1917).svg|22px|border]] [[Nikolaj Nikolajevič Ruský|Nikolaj Nikolajevič]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Viktor Emanuel III.]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Antonio Salandra]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Vittorio Emanuele Orlando|Vittorio Orlando]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Luigi Cadorna]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Woodrow Wilson]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[John Pershing]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Ferdinand I. (Rumunsko)|Ferdinand I.]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|velitel2= [[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Paul von Hindenburg]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Erich Ludendorff]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[František Jozef I.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Conrad von Hötzendorf]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mehmed V.]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Enver Paša]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafa Kemal]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Nikola Žekov]]&lt;br /&gt;''a ďalší''
|sila1= 
|sila2= 
|straty1='''Padlých:''' &lt;br /&gt; 5 520 000 &lt;br /&gt;'''Ranených:''' 12 831 000 &lt;br /&gt;'''Nezvestných:''' 4 121 000
|straty2='''Padlých:''' &lt;br /&gt; 4 386 000 &lt;br /&gt;'''Ranených:''' 8 388 000 &lt;br /&gt;'''Nezvestných:''' 3 629 000
}}

'''Prvá svetová vojna''' pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo '''Svetová vojna''' bol ozbrojený [[Svetová vojna|konflikt globálnych rozmerov]] trvajúci od [[28. júl]]a [[1914]] do [[11. november|11. novembra]] [[1918]], ktorý sa odohrával prevažne na území [[Európa|Európy]], ale aj v [[Afrika|Afrike]], [[Ázia|Ázii]], na [[Svetový oceán|oceánoch]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]]. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu [[Srbsko|Srbsku]], čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

Na jednej strane stáli štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], ktoré na začiatku vojny tvorilo [[Francúzsko]], [[Ruské impérium|Rusko]] a [[Spojené kráľovstvo]]. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli [[Ústredné veľmoci]] – [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]] a [[Rakúsko-Uhorsko]]. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Holandsko]] a [[škandinávia|škandinávske]] krajiny.

Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané o 5:00 11. novembra 1918 v [[Compiègne]] a začalo platiť od 11:00. Formálnym zakončením vojny však boli až [[Versaillská sústava|Parížske predmestské zmluvy]] podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.

== Pred vojnou ==
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými [[mocnosť]]ami v zápase o sféru vplyvu, [[kolónia (geopolitika)|kolónie]], zdroje [[surovina|surovín]], [[odbytisko|odbytiská]] a [[trh]]y.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;&gt;Newton, D., 2005, World War I. in McNeill, W. H., Bentley, J. H., Christian, D., Levinson, D., Roupp, H., Zinsser, J. P. (Editori), Berkshire Encyclopedia of World History. Volume 5. Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 2079 – 2084&lt;/ref&gt; Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí – [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s [[Ruské impérium|Ruskom]] o sféru vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]].

Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. [[Dvojspolok]] z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] ([[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu (''entente cordiale''). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]].

Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz medzi veľmocami, tiahnúcich sa od konca 19. storočia. Patria medzi ne napríklad [[fašodská kríza]] v [[Sudán]]e v roku 1898, [[druhá búrska vojna]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] v rokoch (1899 – 1902), [[rusko-japonská vojna]] na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]] v rokoch (1904 – 1906), [[marocké krízy]] (1905 a 1911) a [[talianska invázia do Líbye]] (1911), ktoré boli dôsledkom súperenia medzi veľmocami. Iné ako napríklad udalosti na Balkáne súvisiace s Rakúsko-uhorskou anexiou [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (1908 – 1909), alebo obsadenie Alsaska a Lotrinska Nemeckom (1871) mali charakter dlhodobejších problémov.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;/&gt;

[[Súbor:Gavrilo Princip captured in Sarajevo 1914.jpg|náhľad|vľavo|Zatknutie Gavrila Principa po atentáte na Františka Ferdinanda]]
Svoje pohnútky na vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že je na vojnu pripravené, lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana.

Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]].{{Chýba citácia}} Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako hlavný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto [[Bosna|Bosny]]. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] s manželkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] počas cesty autom po [[Sarajevo|sarajevskom]] nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Mladá Bosna]]. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, jeho vražda však bola vhodnou príležitosťou na rozpútanie vojny. [[Nemecko]] začalo poukazovať na vplyv „[[Rusko|ruského]] barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na [[Rakúsko-Uhorsko]], aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.

== Začiatok vojny a účastníci ==

[[Súbor:WWI-re.png|500px|náhľad|vľavo|Rozdelenie bojujúcich strán vo vojne:&lt;br /&gt;
zelená – Dohoda&lt;br /&gt;
žltá – Centrálne mocnosti&lt;br /&gt;
sivá – neutrálne štáty.]]

[[Rakúsko-Uhorsko]] povzbudené podporou [[Berlín]]a zaslalo [[Srbsko|Srbsku]] ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť [[suverenita|suverenitu]]. [[Srbsko]] na radu [[Rusko|Ruska]], ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. Dňa [[28. júl]]a [[1914]] vypovedalo [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Srbsko|Srbsku]] vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať [[Belehrad]]. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny [[Rusko|Rusku]]. Ruská vláda vyhlásila [[30. júl]]a generálnu mobilizáciu, rakúsko-uhorská [[31. júl]]a. Nemci žiadali, aby Rusko prerušilo mobilizáciu a neposkytovalo Srbom pomoc. Ruský cár takúto žiadosť odmietol a 1. augusta 1914 Nemci vyhlásili Rusku vojnu.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 32&lt;/ref&gt;

Dňa [[2. august]]a obsadilo Nemecko [[Luxembursko]]; [[3. august]]a vypovedalo vojnu [[Francúzsko|Francúzsku]] a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]], aby tak získali prechod do Francúzska. Belgicko požiadalo o pomoc Britániu. Porušenie neutrality Belgicka dalo v Spojenom kráľovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku ([[4. august]]a). Dňa [[6. august]]a vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august]]a ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čierna Hora]], do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu [[Belgicko|Belgicku]].

Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody [[Japonsko]] ([[23. august]]a, Japonsko zabralo v [[Čína|Číne]] nemecký prístav [[Čching-tao]]) a [[Turecko]] po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska ([[30. október|30. októbra]]). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]], [[Spojené štáty|USA]], viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj [[Taliansko]] a [[Rumunsko]], hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými veľmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom).

V roku [[1914]] proti sebe teda stáli 2 strany:
* Štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]: Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo – tábor s najmohutnejším ekonomickým, materiálovým i ľudským potenciálom (Neskôr sa pripojilo Taliansko a USA)
* [[Ústredné veľmoci]] (Ústredné mocnosti): Nemecko, Rakúsko-Uhorsko – názov skupina získala na základe geografickej polohy v Európe (neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko)

Vojnová psychóza ovládla európske mestá. V Nemecku sa išlo do vojny s heslami: „Ideme na krátky výlet do [[Paríž]]a“. Dokonca aj nemeckí sociálni demokrati podľahli psychóze.

Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ Rakúsko-Uhorsko. Dávali to najavo už pri [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácii]], neskôr [[dezercia]]mi, prebiehaním do ruského zajatia, [[vzbura]]mi vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenská národná strana]] vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucovať verejné prejavy vernosti „vlasti“, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov.

== 1914 – krach bleskovej vojny ==
=== Západný front ===
[[Súbor:German infantry 1914 HD-SN-99-02296.JPEG|náhľad|Postupujúca nemecká pechota v roku 1914.]]
V nemeckom generálnom štábe rátali od začiatku s vedením vojny na dve strany – proti Francúzsku a Rusku. Pre tento prípad mali vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg) nazývaný tiež [[Schlieffenov plán]], ktorý predpokladal pomalú mobilizáciu v Rusku. Plán pôvodne vypracoval nemecký generálny štáb pod vedením grófa [[Alfred von Schlieffen|von Schlieffena]], ale neskôr bol upravený [[Helmuth von Moltke mladší|von Moltkem ml.]] Podľa neho malo Nemecko rýchlym [[obchvat]]ným manévrom vniknúť do Francúzska a poraziť ho. Potom chceli nemeckí generáli rýchlo presunúť jadro svojich síl na východ a poraziť Rusko. Preto Nemecko nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, ale podriadilo všetko rýchlemu vojenskému úspechu. Západný front sa tak od samého začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom.

Francúzi naopak očakávali, že Nemecko porazia rýchlym útokom cez [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]]. Riadili sa podľa pred vojnou pripraveného [[plán XVII|plánu XVII]], zostaveného francúzskym generálnym štábom pod vedením [[Joseph Joffre|Joffreho]]. Francúzska stratégia mala rad nedostatkov. Predovšetkým nemecké velenie dopredu očakávalo francúzske kroky a plánovalo ich znemožniť jednak pripravenou obranou v napadnutej oblasti a taktiež obchvatným útokom cez [[Belgicko]]. 2. augusta 1914 nemecké jednotky vpadli do Luxemburska a nasledujúci deň do Belgicka. Došlo k prvým pohraničným bojom medzi Francúzskom a Nemeckom.&lt;ref&gt;Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko, Columbus, Praha, s. 12&lt;/ref&gt; Nemeckému prechodu cez Belgicko stáli v ceste opevnenia mesta [[Liege]], ktoré padlo v polovici augusta. Belgičania, ktorých armádu viedol kráľ [[Albert I. (Belgicko)|Albert]], boli nútení ustupovať k [[Antverpy|Antverpám]]. 20. augusta Nemci obsadili hlavné mesto [[Brusel]] a 23. augusta mesto [[Namur (mesto)|Namur]]&lt;ref&gt;Simkins, P., Jukes, G., Hickey, M., 2003, The First World War. The War to End All Wars. Osprey Publishing, Londýn, s. 32 – 34&lt;/ref&gt;. Briti a Francúzi sa pokúsili zastaviť Nemcov v [[bitka pri Mons|bitke pri Mons]], blízko francúzskych hraníc, ale boli pred nemeckou presilou nútení ustúpiť. Francúzi sa zároveň pokúsili zmierniť tlak nemeckého útoku cez Belgicko protiofenzívou na hraniciach s Nemeckom. Ich ofenzíva však nebola úspešná.

Francúzskym vojskám sa však podarilo vybudovať provizórnu obrannú líniu asi {{km|50|m}} od Paríža na rieke [[Marna]], medzi [[Sedan (Ardennes)|Sedanom]] a [[Verdun (Meuse)|Verdunom]]. V polovici septembra po [[bitka na Marne|bitke na rieke Marne]] sa tu front zastavil a obe strany sa márne pokúšali o prielom. Nemecký útok na západe sa premenil na [[zákopová vojna|zákopovú vojnu]]. Plán bleskovej vojny dostal prvú vážnu trhlinu. V septembri a októbri 1914 došlo k [[prvá bitka o Ypres|prvej bitke o Ypres]] poslednému nemeckému pokusu o pohyblivú vojnu na západnom fronte. Obe strany však utrpeli ťažké straty bez výrazného posunu frontovej línie.&lt;ref&gt;Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, Londýn, s. 14&lt;/ref&gt;

=== Východný front ===
Druhá trhlina sa objavila na východnom fronte. Rusko zaútočilo skôr ako sa čakalo. Ruské vojská prv ako dokončili mobilizáciu, zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]] (časť Nemecka), porazili slabé nemecké vojská pri Gumbinnene ([[Gusev]]) a postupovali k Baltskému moru. Kvôli kritickej situácii na východnom fronte vymenoval nemecký cisár za veliteľa východného frontu [[Paul von Hindenburg]]a, za náčelníka štábu [[Erich Ludendorff|E. Ludendorffa]] a presunul päť divízií zo západného frontu na východ. Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo po víťaznej [[bitka pri Tannenbergu|bitke pri Tannenbergu]] (23. – 31. augusta) zatlačiť ruské vojská späť a vytlačil ich z celého východného Pruska. Napriek tomuto úspechu bolo jasné, že pôvodný nemecký plán bleskovej vojny sa už nepodarí uskutočniť.

Aj na rakúsko-uhorskom úseku východného frontu, na tzv. [[halič]]skom fronte, postupovali spočiatku ruské vojská veľmi rýchlo a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska. V Karpatoch prebiehali boje počas celej zimy až do mája 1915. V tejto súvislosti prenikli ruské vojská na územie Slovenska (jediné boje prvej svetovej vojny na Slovensku) a obsadili východoslovenské mestá [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Časť slovenskej inteligencie vtedy počítala s oslobodením Slovenska Rusmi a pripravovala vznik česko-slovenského štátu. Z Česka (ku ktorého severovýchodným hraniciam sa Rusi tiež priblížili) zas v decembri emigroval [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Až v súvislosti s nemeckým protiútokom sa podarilo aj Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty, a od konca roku 1914 aj na východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov.

=== Srbský front ===
Na srbskom fronte malo spočiatku iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Hlavný veliteľ rakúsko-uhorských vojsk bojujúcich proti Srbsku a Čiernej hore bol ponemčený Slovinec, Oskar Potiorek. Rakúsko-uhorská ríša útočila na [[Srbské kráľovstvo]] tromi armádami v počte okolo 220 tisíc dobre vyzbrojených mužov. Srbská armáda v počte okolo 180 tisíc menej dobre vyzbrojených mužov. Hlavný veliteľ srbskej armády bol [https://www.bastabalkana.com/2017/08/sta-je-radio-vojvoda-stepa-stepanovic-nakon-rata/ Stepa Stepanović]. Prvé rakúske vojnové operácie proti Srbsku sa začali 12. augusta na rieke Drina na severných rakúsko-srbských hraniciach (ktoré rieka tvorila). Bojovali tu rakúska tretia armáda pod vedením veliteľa von Franka a srbská piata armáda pod vedením Pavla Jurisića Šturma. Rakúskym vojskám sa po krvavých bitkách, v ktorých zahynulo viac rakúsko-uhorských než srbských vojakov, podarilo prekročiť rieku Drinu až 14. augusta. Potom, čo sa k srbskej tretej armáde pridala aj novo zmobilizovaná druhá armáda pod vedením generála Stepanovića, sa srbským vojskám podarilo vyhrať bitku pri Ceri trvajúcu od 15. až do 24. augusta a následne zatlačiť rakúske vojská späť za hranice. Stepan Stepanović bol z generála povýšený na poľného [[maršal]]a (vojvodu).

Keď sa ruské vrchné velenie dozvedelo o tomto úspechu srbských vojsk, požiadalo srbské vrchné velenie, aby podniklo ofenzívu proti Rakúsko-Uhorsku a uľahčilo tak Rusom dobýjanie Rakúsko-Uhorska. Tak sa aj 26. augusta stalo. Srbské hlavné velenie naplánovalo ofenzívu do [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (vtedy ešte patriacej Rakúsko-Uhorsku). Do ofenzívy sa zapojila aj [[Čierna Hora|Čierna hora]]. Srbské a čiernohorské vojská prekročili rieku Drinu na juhu na srbsko-bosnansko-čiernohorských hraniciach. Srbské a čiernohorské vojská sa prebíjali rakúskymi vojskami. Dobyli Jahorinu a nakoniec sa dostali až do [[Pale]]. V októbri boli srbské a čiernohorské vojská zatlačené rakúsko-uhorskou protiofenzívou späť za hranice. Ešte tri dni po začatí ofenzívy do Bosny, sa podarilo srbskej prvej a druhej armáde prekročiť na severe Srbska rieku Drinu pri [[Sriem (historické územie)|Sreme]] a udržať obranné pozície proti rakúskym vojskám. Tým sa posilnila aj obrana [[Belehrad]]u (ktorý nanešťastie pre Srbov ležal na hranici s Rakúsko-Uhorskom (Rakúsko-Uhorsku vtedy patrila celá [[Vojvodina]])). Ale keďže rakúsky nátlak vzrastal, poľný [[maršal]] Putnik sa rozhodol stiahnuť prvú srbskú armádu zo Sremu, aj keď s týmto aktom srbské hlavné velenie veľmi nesúhlasilo. Ukázalo sa, že Srbsko a Čierna Hora sú schopné viesť ofenzívy proti európskym mocnostiam. Veliteľ rakúsko-uhorskej armády pri Sreme, Alfred Kraus priznal, že srbská armáda spôsobila rakúskej armáde štatisticky väčšie straty, než ruská, talianska či rumunská armáda.  

Počet rakúsko-uhorských vojakov sústrediacich sa na dobytie Srbska i Čiernej Hory sa zvýšil na 400 tisíc vojakov a takisto Srbská armáda začala čítať okolo 270 tisíc mužov. Menšie boje stále pokračovali a keďže nastala zima, srbskí vojaci boli vyčerpanejší a znížila sa im morálka, pretože nemali dostatočné zimné vojnové vybavenie a ukazovali sa v určitých chvíľach aj nedostatky munície. Toho sa rakúsko-uhorské hlavné velenie rozhodlo využiť a zorganizovalo veľkú ofenzívu na územie Srbska. Tá sa začala v druhej polovici októbra. Ofenzíva bola naplánovaná postupom rakúskych vojsk zo severnej časti Srbska. Zo začiatku bola úspešná, srbské vojská sa podarilo zatlačiť hlbšie srbským územím. Rakúsko-uhorské vojská okupovali skoro celý severozápad Srbského kráľovstva. Srbskí vojaci strácali morálku a preto ich musel povzbudiť dokonca sám srbský kráľ Peter I. V najťažšom momente bol generál [http://www.blic.rs/riznica/istorije/zivojin-misic-srbin-koji-je-postao-jedan-od-najvecih-vojskovoda-svog-vremena/crshtmq Živojin Mišić] nasadený ako veliteľ prvej srbskej armády. Srbské vojská ako-tak držali líniu pri rieke Kolubara ([http://www.telegraf.rs/vesti/1084364-bitka-za-kolubaru-kako-je-od-poplava-spasen-najvazniji-srpski-rudnik-video bitka o Kolubaru]). Aby srbské vojská mohli túto líniu udržať, rozhodlo sa hlavné velenie evakuovať srbské vojská z Belehradu a použiť ich pri obrane fronty. Keď bol Belehrad vyprázdnený od srbských vojsk, rakúsko-uhorská armáda ho začala 1. decembra okupovať. A keďže obsadenie Belehradu bolo hlavnou prioritou Rakúsko-uhorskej monarchie, jeho obsadenie začalo byť vo Viedni oslavované, z Berlína prišla do Viedne gratulácia a svetové noviny dokonca tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Ale, ešte v ten deň sa Živojin Mišić rozhodol naplánovať veľkú protiofenzívu a veľké pripravovanie delostreleckej artilérie. Tá sa začala už 3. decembra o siedmej hodine ráno. Rakúske vojská túto srbskú protiofenzívu vôbec neočakávali, a preto začali byť vytláčané zo srbského územia. Rakúska armáda pri tak rýchlom ústupe nestíhala budovať obranné línie a nakoniec bola zase vytlačená zo Srbského kráľovstva. Rakúsko-uhorské vojská boli nútené opustiť aj Belehrad. Srbsko opäť zasadilo Rakúsko-uhorskej ríši tvrdý úder.  

=== Blízky východ ===
Po námornom incidente vyvolanom Nemcami Dohoda 29. októbra 1914 vyhlásila vojnu Osmanskej ríši (dnešnému Turecku), ku ktorej vtedy ešte patrila aj [[Mezopotámia]] a [[Palestína]]. Pre Osmanskú ríšu to bola zároveň aj zámienka na to, aby pomohla centrálnym mocnostiam poraziť jej úhlavného nepriateľa – Rusko – a tiež aby rozšírila svoje hranice na Blízkom východe a v severnej Afrike. O pár dní nato prekročili ruské vojská hranice na severovýchode Osmanskej ríše (pri dnešnom [[Arménsko|Arménsku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) a začali ofenzívu, pri ktorej bola osmanská (turecká) armáda zatlačená vyše sto kilometrov na juhozápad.  No len po pár dňoch, v polovici novembra, začala osmanská armáda protiofenzívu a zatlačila ruské vojská späť za hranice. V polovici decembra začali osmanské vojská pod vedením hlavného veliteľa Envera Pašu, ofenzívu, v ktorej sa prebili do dnešného Gruzínska (vtedy územie Ruska), no súčasne sa Britské vojská z Kuvajtu (ktorý bol vtedy britskou kolóniou) prebili cez Mezopotámiu až k Baghdadu, tam však boli osmanskou armádou zastavené. Enver Paša sa chcel so svojimi jednotkami dostať až za [[Kaukaz]], no ťažké ruské obranné línie osmanskú ofenzívu odrazili a na začiatku januára 1915 bola osmanská armáda zatlačená zase späť k hraniciam. Dôvodom kolapsu tejto osmanskej ofenzívy bolo aj to, že Enver Paša uskutočnil túto ofenzívu len s asi 100 000 mužmi, čo bolo málo na prerazenie ruských obranných línií. Tunajším osmanským jednotkám nebola dokonca poskytnutá ani zimná vojenská výstroj, preto mnoho desiatok tisíc vojakov zahynulo na následky podchladenia.

== 1915 ==

=== Blízky východ ===
Súčasne so zatlačením osmanskej armády [[Rusi|Rusmi]] k rusko-osmanským hraniciam sa osmanská armáda začala prebíjať Rusmi okupovanou severnou časťou Perzie ([[Irán|Iránu]]). Dostala sa až za Urmijské jazero. No aj tá bola v apríli zatlačená späť k hraniciam.

Ešte v polovici februára prekročila osmanská armáda hranice v severnom [[Egypt]]e (ktorý bol súčasťou Britského impéria) pri Arabskom zálive. Osmanská armáda sa dostala takmer k Suezskému prieplavu, no v polovici mája bola zatlačená zase späť k hraniciam.

Na konci augusta sa ruská armáda prebila za Vanské Jazero. Ďalej sa však zatiaľ nedostala.

Na začiatku novembra sa otvoril nový front v Iráne. Veliteľ [[Žandárstvo|Žandárstva]] v [[Hamadán|Hamadáne]], [[plukovník Pessian]], zahájil útok na pro-ruský kozácky zbor pri bitke pri Musalle. Pessian túto bitku vyhral, pričom si získal pár iránskych Kozákov na svoju stranu. Rusi začali podnikať rozsiahle útoky na iránske žandárstva. Podobný útok rozpútal aj Ali Kuli Chán Pasyan proti pro-britským iránskym kmeňom pri [[Širaz|Širaze]], kde boli britskí obyvatelia následne zatknutí. Započalo sa tak Iránske Odbojové Hnutie proti ruským i britským okupantom, čím Irán vstúpil na stranu Ústredných Mocností.

V polovici novembra, ruský generál [https://www.postoveznamky.sk/znamkove-uzemia-posta-armady-generala-judenica Judenič] vyslal z Kaukazu dve kolóny vojsk do iránskeho Azerbajdžanu. Jedna kolóna pod velením generála [[Nikolaj Baratov|Nikolaja Baratova]] mala za úlohu sa prebiť juhozápadom Iránu cez Hamadán do [[Bagdad|Bagdadu]]. Oddiel ruskej armády na Kaukaze medzitým zaútočil na [[Teherán]]. Iránsky Šáh, [[Ahmad Kadžar]], sa však nemienil vzdať. Preto nariadil princovi z Reussu zorganizovať obranu v počte okolo 15 tisíc mužov, z toho 3 000 Turkov. Na konci novembra bol však Teherán dobytý. 

V decembri bol Šáh donútený vymenovať nový pro-spojenecký kabinet spolu s princom [[Firma Firmanom]]. Baratov medzitým získal Hamadán. Sčelil sa s nízkou mierou odporu. [[Sir Percy Sykes]] určil novú misiu, v ktorej zoskupil juzhoiránskych domorodcov, aby sa postavili proti nemeckým vplyvom.  

=== Západný front ===
[[Súbor:German Barrage Fire at Night (Ypres).jpg|náhľad|Nemecká nočná delostrelecká paľba pri Ypres.]]
Línia západného frontu sa nachádzala približne na čiare [[Nieuport]] – [[Arras]] – [[Reims]] – [[Verdun (Meuse)|Verdun]]. Nemcom, ktorým v konečnom dôsledku vyhovovalo, že sa front na západe stabilizoval, sa rozhodli uprednostniť východný front, aby čo najskôr vyradili Rusko z vojny a na západe zatiaľ viedli iba statickú obranu, okrem lokálnych útokov v oblasti [[Ypres]], kde prebiehala [[druhá bitka o Ypres]]. Aj tieto boje však prebiehali s defenzívnym cieľom skrátiť frontovú líniu. 22. apríla 1915 Nemci na západnom fronte po prvýkrát použili ako [[chemická zbraň|chemickú zbraň]] chlór pri [[Langemark-Poelkapelle]]. K použitiu chlóru došlo po neúspechoch s inými plynmi začiatkom roku na východnom fronte.

Na jar 1915 sa strany Dohody pokúsili o prelom frontu. Briti podnikli v máji silou 6 divízií [[bitka pri Festubert|ofenzívu pri Festubert]]. Francúzi podnikli oveľa masívnejšiu [[druhá bitka o Artois|ofenzívu na Artois]]. Boje však viedli iba k obsadeniu územia o šírke {{km|5|m}} a ťažkým stratám francúzskych vojsk, ktoré dosahovali 100 000 mužov.&lt;ref&gt;Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 32&lt;/ref&gt; Boje tiež pokračovali v oblasti [[Verdun]]u pri [[Saint-Mihiel (obec)|Saint-Mihiel]] a tiež pri [[Argonne]].

Briti, ktorých pozemná armáda sa pre vojnu veľkých rozmerov ukázala malá, začali na prelome rokov 1914 a 1915 pociťovať nedostatok vojakov. Začali preto s masívnym náborom do armády, ktorý viedol lord [[Herbert Kitchener|Kitchener]]. Novým doplnkom hovorili Nová armáda alebo Kitchenerova armáda. Doplnky sa po prvýkrát dostali vo veľkom do bojov v septembri a októbri 1915 v [[Bitka o Loos|bitke o Loos]]. Po bitke došlo k zmene veliteľa Britského expedičného zboru, sira [[John French|Johna Frencha]] nahradil [[Douglas Haig]].

Počas bojov v roku 1915 velenie Dohodových vojsk na západnom fronte pomaly začínalo úspešne aplikovať jedinú možnú taktiku, ktorá viedla k úspechom na fronte. Proti nepriateľským pozíciám musela byť vedená efektívna a intenzívna delostrelecká paľba, ktorú nasledoval rýchly a rozhodný útok pechoty. Ak to dovoľoval dostatok munície delostrelectvo neprestávalo ostreľovať nepriateľské pozície ani po začiatku útoku vlastnej pechoty, ale prenieslo paľbu na ďalšie línie nepriateľskej obrany. Takáto taktika pomáhala Britom v bojoch pri [[Neuve Chapelle]] a neskôr aj pri [[Loos-en-Gohelle|Loose]]. Prelomeniu prvej línie však museli nasledovať rovnako zúrivé útoky na ďalšie línie obrany nepriateľa. Takáto taktika si vyžadovala dôslednú prípravu, plánovanie, čerstvé jednotky, zálohy a dostatok munície pre delá.&lt;ref&gt;Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 39&lt;/ref&gt; V tomto období sa začali uplatňovať aj rôzne  taktické novinky. Okrem použitia chemických zbraní to bolo rozšírenie použitia [[plameňomet]]u, [[ručný granát|ručných granátov]] a [[mínomet]]ov. Pre boj s nepriateľským opevnením sa čoskoro začali používať aj oddiely minérov, ktoré hĺbili [[tunel]]y pod nepriateľské pozície a vyhadzovali ich do vzduchu. Vzhľadom na to, že obe strany obyčajne svoje pozície postupne rozširovali a opevňovali aj do hĺbky, bolo vedenie obrannej zákopovej vojny zatiaľ stále krok pred spôsobom ako obranu zákopov prekonávať.

=== Otvorenie talianskeho frontu ===
[[Súbor:Italian alpine troops.jpg|náhľad|Príslušníci talianskych horských jednotiek Alpini presúvajúci sa v ťažkom teréne.]]
Dňa 23. mája 1915 vstúpilo do vojny proti Rakúsko-Uhorsku (teda proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku) aj Taliansko, a tak vznikol ďalší – [[taliansky front (prvá svetová vojna)|taliansky front]]. Taliansko sa tu usilovalo o iniciatívu, ale rakúsko-uhorské vojská udržali obranné pozície v údolí rieky [[Isonzo]].

=== Východný front ===
Na začiatku roku 1915 došlo k prvému použitiu [[chemická zbraň|chemických zbraní]], keď Nemci použili proti ruským vojskám pri Mazurských jazerách slzný plyn xylyl bromid. Ich útok však zmarilo nepriaznivé chladné počasie, ktoré spôsobilo jeho zamŕzanie a vietor, ktorý navyše neumožnil efektívne šírenie plynu.

Nemecké hlavné velenie sa po úspechu východnej protiofenzívy začiatkom roku 1915 rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa uskutočnilo v lete 1915 rozhodujúci útok na východnom fronte. V súčinnosti s rakúsko-uhorskými vojskami sa podarilo nemeckej armáde zasadiť ruským jednotkám drvivú porážku. Ruská armáda bola vytlačená z Poľska a Litvy, časti Lotyšska a Bieloruska. Úplne poraziť ruské vojská sa však Nemecku nepodarilo. Na jeseň 1915 sa front ustálil na línii rieka [[Západná Dvina]] ([[Daugava]]) – [[Narošské jazero]] – [[Strypa]].

=== Srbský front ===
Ústredné veľmoci boli úspešné aj na južnom fronte. Po vstupe [[Bulharsko|Bulharska]] do vojny na strane ústredných veľmocí 14. októbra 1915, Bulharsko podporené ústrednými mocnosťami uskutočnilo sústredený útok na Srbsko. Napriek hrdinskému odporu srbských vojakov obsadili ústredné veľmoci do konca novembra celé Srbsko a v januári 1916 aj Čiernu Horu. Balkánsky front bol zlikvidovaný a zvyšky Srbských síl ustúpili cez Albánsko až na Korfu a gréckym hraniciam. Nemecko získalo cez Rakúsko-Uhorsko a Bulharsko priamy kontakt s Tureckom. Aj vďaka tejto strategickej situácii sa Dohode nepodaril útok na Dardanelskú úžinu.

=== Vylodenie pri Gallipoli ===
[[Súbor:18pdrGallipoli19December1915.jpeg|thumb|Bitka pri polostrove Gallipoli.]]
Štáty dohody sa rozhodli napadnúť Osmanskú ríšu aj [[Bitka o Gallipoli|výsadkom]] vojsk Austrálsko-novozélandského zboru ([[ANZAC]]) na polostrove Gallipoli, ktorého obsadením by mohli vojská ANZAC „vpochodovať“ do hlavného mesta Osmanskej ríše – [[Konštantínopol]]u (dnešný [[Istanbul]]), bol by kontrolovaný vstup do Čierneho mora cez Dardanely, zjednodušilo by sa spojenie s Ruskom a odľahčená by bola aj situácia na srbskom fronte. Vojská britského spoločenstva nepostupovali dostatočne rýchlo a boli zastavené v krvavých bojoch, ktoré Dohode nepriniesli žiadne výsledky.

== 1916 ==
=== Západný front ===
[[Súbor:British wounded Bernafay Wood 19 July 1916.jpg|náhľad|Britskí ranení počas bojov na Somme.]]
Dohodové krajiny i nemecké hlavné velenie pochopili, že rozhodnutie musí priniesť západný front. Obe strany preto plánovali na tomto fronte na rok 1916 veľké ofenzívy. Nemecká [[bitka o Verdun|ofenzíva]] sa začala už vo februári a smerovala na pevnosť [[Verdun]]. V Nemecku počítali s tým, že Francúzi budú brániť Verdun z prestížnych dôvodov až do posledného muža. Chceli tak francúzsku armádu nechať vykrvácať a otvoriť si cestu na [[Paríž]]. Úporné boje o Verdun však rozhodnutie nepriniesli. Francúzi stratili 315 000 vojakov. Nemci 281 000 vojakov. Ešte počas bojov o Verdun podnikla Dohoda dve veľké ofenzívy – na východe aj na západe. Na západe to bola anglofrancúzska ofenzíva [[Bitka na Somme|na rieke Somme]] – najkrvavejšia bitka prvej svetovej vojny. Na oboch stranách v nej padlo dokopy viac ako 1 300 000 vojakov, ale front sa prakticky nepohol z miesta. V tejto bitke použili Angličania 15. septembra po prvýkrát [[tank]]y. Ich použitie sa na prvýkrát veľmi nepodarilo pre komplikovaný terén, ktorým sa oceľové kolosy pohybovali v blate iba s ťažkosťami.

Koncom mája 1916 došlo k námornej [[bitka pri Jutskom polostrove|bitke pri Jutskom polostrove]]. Britské námorníctvo utrpelo v bitke síce väčšie straty ako Nemci, ale napriek nejasnému výsledku sa v neskoršom období znásobila námorná izolácia Nemecka na európskej pevnine. Nemecká flotila zostala po väčšinu konfliktu v prístave [[Wilhelmshaven]] a podnikla iba dve väčšie operácie.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 102&lt;/ref&gt;

=== Východný front ===
[[Súbor:Defenders NGM-v31-p369-A.jpg|náhľad|Nastúpení ruskí vojaci.]]
Úspešnejšia bola letná ruská tzv. [[Brusilovova protiofenzíva]], nazývaná aj [[Brusilov parný valec]]. Ruská armáda postúpila miestami až o {{km|150|m}}, obsadila [[Bukovina|Bukovinu]] a východnú [[Halič]]. Vstup Rumunska do vojny po boku Dohody (pozri dole) však ruskej protiofenzíve veľmi nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil.

27. augusta, v spojení s Brusilovovou ofenzívou, vyhlásilo [[Rumunské kráľovstvo]] vojnu po boku Dohody. Cieľom Rumunska bolo dobytie a získanie [[Transylvánia|Transylvánie]] (Sedmohradska) i niektoré územia severovýchodného Bulharska, a tak zaistiť jednotu rumunského národa pod jedno kráľovstvo. Tieto územia boli Dohodou Rumunsku sľúbené. Rumunské vojská podnikli rozsiahli útok na územie Rakúsko-uhorskej ríše pozdĺž celých hraníc s Rakúsko-Uhorskom. 5. septembra sa v juhovýchodnom cípe [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] dostali asi 60 km za hranice, no v tento deň začali nemecké a bulharské vojská zo severovýchodu Bulharska ofenzívu proti Rumunsku. 13. septembra sa Nemci a Bulhari dostali asi 50 km za hranice a dobyli južnú [[Dobrudža|Dobrudžu]] (región dnes patriaci [[Bulharsko|Bulharsku]]). O deň nato sa Rumunom podarilo spojiť s ruskými vojskami neďaleko mesta Piatra-Neamț, čím sa Rusom na severovýchode Rakúsko-Uhorska podarilo postúpiť, no len asi o 10 km. Rumunom sa od spojenia sa s Rusmi podarilo postúpiť do Sedmohradska o niečo hlbšie a držali pás za celými hranicami s Rakúsko-Uhorskom. Najväčšie okupované územie bol práve juhovýchodný sedmohradský cíp, kde sa Rumuni nachádzali vyše 120 km za hranicami. Vyčerpaná rakúsko-uhorská armáda čeliaca v tom období niekoľkým nepriateľom, nemohla túto líniu udržovať dlho, a preto Nemci vyslali do Sedmohradska vlastnú 8. armádu o sile 350 000 vojakov. Ešte len 15. septembra sa však Nemcom a Bulharom podarilo v Dobrudži dostať za prístavné mesto [[Konstanca|Constanța]] (Konstanca). 26. septembra začali ústredné mocnosti v Sedmohradsku protiofenzívu. Do 26. októbra sa Rumunov podarilo z takmer celého Sedmohradska zatlačiť k hraniciam. V novembri sa nemeckej armáde darilo dobýjať západné územia [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]]. V čase dobytia Bukurešti zomrel cisár [[František Jozef I.]] (21. novembra) a nastúpil jeho synovec [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] 26. novembra sa podarilo Nemcom a Rakúšanom spojiť s nemeckými a bulharskými jednotkami v Dobrudži. 1. decembra podnikli rumunské vojská protiofenzívu neďaleko mesta Focșani proti rakúsko-uhorským jednotkám a zatlačili ich asi o 45 km k mestu Buzău. Napriek tomu sa ale ústredným mocnostiam podarilo do konca decembra dobyť takmer celé Valašsko.

=== Blízky východ ===
Frontové línie v Osmanskej Ríši sa počas prvých mesiacov nijako veľmi nemenili. Až v polovici apríla nastala výraznejšia zmena, keď sa ruská armáda prebila až k južným brehom [[Čierne more|Čierneho mora]] na severe Osmanskej ríše a držala línie na celom severovýchode ríše. Od tejto chvíle Rusi nepodnikali závažné vojenské operácie na osmanskom území, pretože Osmani tu pre Rusov nepredstavovali veľkú hrozbu. Na konci apríla až začiatkom mája začala osmanská armáda ďalšiu ofenzívu na severe Britského Egypta. Dostala sa až za Suezský prieplav.

V Iráne sa Baratovovi podarilo dobyť Kermanšaha a Charind. Nachádzal sa asi 150 km od osmanských hraníc. Očakávalo sa, že sa mu podarí spojiť s britskými vojskami a dobyť Bagdad. V skutočnosti sa však v máji [[Kozáci]] od Rusov oddelili, prešli cez juhoiránske hory a spojili sa s Britmi pri [[Tigris|Tigrise]]. V polovici februára sa iránski žandári pod nátlakom ruských vojsk museli stiahnuť do Kasr-i-Širinu. Tento región sa im darilo udržať do mája, keď ho Rusi nakoniec obsadili. Pro-ruské kmene pod velením Ibrahima Chána Kavam-ul-Mulka porazili žandárstva Ali Kuliho Chána Pesyana a Ghulama Rizu Chána Pesyana, ktorí sa následne navzájom zastrelili. Mnohí žandári, vrátane nemeckého konzula [[Roever|Roevera]] boli zajatí a odišli do exilu. 

Začiatkom marca sa britské vojská vylodili na južných brehoch Iránu pri [[Hormuzský prieliv|Hormuzskom prielive]]. Vytvorili kolónu, spojili sa s ruskými vojskami na severe a spolu s vojskami z Indie oddelili východných iránskych žandárov od zvyšku.  

V máji na naliehanie Envera Pašu vtrhol do Iránu osmanský 13. armádny zbor čítajúci okolo 25 tisíc mužov pod velením Aliho İhsana Beyho. Nemci sľúbili Osmanom, že im poskytnú svoje delostrelecké batérie, táto pomoc však nikdy neprišla. Rusi sa ich pokúsili zastaviť pri Hankine. Ich vojská však boli zle rozložené a utrpeli ťažké straty. Generál Baratov plánoval dobyť Charakin a tiahnuť konečne na Bagdad. Ali Bey však ruské sily rozdrvil. Následne Osmani znovu dobyli Hamadán a zatlačili Baratova na sever. 

12. júna sa Sykesova kolóna dostala do Kermanu. Od tej chvíle začal podporovať ruské operácie. Na konci septembra sa Britom s ruskou pomocou podarilo rozdeliť iránskych odbojárov na juhu do troch skupín, ktoré však naďalej vzdorovali. 

V decembri Baratov zahájil ďalší postup, pri ktorom opäť dobyl Hamadán i Koms od Iráncov a zatlačil osmanské vojská späť za hranice. 

Tiež v severnom Egypte to pre Osmanov nevyzeralo dobre, pretože tunajšia Britská armáda zatláčala osmanskú armádu opäť späť k hraniciam. Nemecká ríša bola nútená vyslať do Osmanskej ríše svoje jednotky.

== 1917 – marec 1918 ==
Začiatkom roka 1917 boli vojská ústredných veľmocí hlboko na nepriateľskom území, nemali už však síl na rozhodný útok. Zdĺhavá vojna a rastúca izolácia neposkytovali Nemecku a jeho spojencom priaznivé vyhliadky. Preto sa koncom roka 1916 obrátili na Dohodu s mierovým návrhom, ktorý však Dohoda rozhodne odmietla. Dohadovanie sa o možnosti separátneho mieru pokračovalo roku 1917, neviedlo však k pozitívnemu výsledku.

Nemecko v úsilí prekonať dohodovú námornú blokádu (9.1.) prešlo na [[neobmedzená ponorková vojna|neobmedzenú ponorkovú vojnu]] (31.1.), čo mimoriadne zhoršilo vzťahy Nemecka k USA. Dohoda dosiahla úspechy aj na mimoeurópskych bojiskách – v Pacifiku a v Afrike, kde až na Nemeckú východnú Afriku obsadila Dohoda všetky nemecké kolónie.

8. januára 1918 vydal americký prezident Wilson svojich známych 14 bodov o právach malých národov (v Rakúsko-Uhorsku). Februárová revolúcia v Rusku zaktivizovala aj národnooslobodzovací boj Čechov a Slovákov. Začiatkom roka 1917 nový minister zahraničných vecí totálne vyčerpaného Rakúsko-Uhorska [[Ottokar Czernin]] pochopil, že Rakúsko-Uhorsko je na pokraji zrútenia, a preto musí uzavrieť mier. Pokusy o uzavretie mieru s Dohodou bez Nemecka skončili bez úspechu, jednak pre odpor Talianska (požadovalo časť rakúsko-uhorského územia) a jednak pre odpor jednotlivých národov žijúcich v krajine a požadujúcich u dohodových štátov odtrhnutie od resp. (v prípade Čechov aj Slovákov) zánik Rakúsko-Uhorska. Česko-slovenský odboj v tom čase prešiel do ďalšej fázy – vznikala česko-slovenská armáda (tzv. [[česko-slovenské légie]]), najprv v roku 1917 v Rusku, potom v decembri 1917 vo Francúzsku (vrátane dobrovoľníkov z Ameriky) a v apríli 1918 v Taliansku. Táto bojovala po boku Dohody s cieľom „zaslúžiť“ Čechom a Slovákom vznik samostatného štátu. &lt;ref&gt; PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199&lt;/ref&gt; 
Toto vojsko sa vyznamenalo hlavne v júli 1917 v bojoch pri ukrajinskej dedine [[Zborov]]. Po tomto úspechu vzrástol počet česko-slovenských légií a autorita česko-slovenského odboja.

=== Západný front ===
[[Súbor:GermanInfantry1914.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí vojaci v zákope počas francúzskeho útoku pri Champagne.]]
V bojujúcich krajinách sa objavili príznaky vyčerpanosti. V dôsledku nemeckej ponorkovej vojny s Dohodou vstúpili aj USA 6. apríla 1917 do vojny proti Nemecku. Tým sa vytvorila veľká materiálna i ľudská prevaha na strane Dohody. Tá sa však neprejavila hneď. Naopak, dohodové vojská utrpeli obrovské straty pri pokuse o ofenzívu (tzv. [[Nivellova ofenzíva]] v apríli-máji 1917). Briti pod vedením gen. [[Douglas Haig|Haiga]] začali 7. júna útok na hrebeň [[Messines]] na úseku frontu pri Ypres. Do dejín vošiel predovšetkým samotný začiatok útoku, keď 7. júna 1917 okolo 3. hodiny ráno nechali vyhodiť do vzduchu 19 veľkých podkopov ([[Mína (podkop)|mín]]) (ďalšie 3 neexplodovali) so 450 tonami výbušnín, pod viacerými dôležitými nemeckými pozíciami. Explózie boli údajne natoľko hlasné, že ich bolo počuť až v Anglicku. Boje ďalej pokračovali pri [[Gheluvelt]] a [[Passchendaele]] od augusta do novembra a stali sa známe ako [[tretia bitka o Ypres]], alebo [[bitka o Passchendaele]]. Britské jednotky spolu s jednotkami z britských domínií stratili okolo 70 000 mŕtvych a 170 000 ranených a podarilo sa im postúpiť iba {{km|10|m}}.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 136&lt;/ref&gt; V novembri až decembri prebiehali [[bitka o Cambrai (1917)|boje]] v oblasti [[Cambrai]], kde boli po prvýkrát v dejinách nasadené masovo [[tank]]y.&lt;ref name=&quot;SVE&quot;&gt;Ogarkov, N. V. (editor) 1978, Sovetskaja vojennaja enciklopedia. Tom 6. Voennoe izdateľstvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, s. 272&lt;/ref&gt; Briti po prvýkrát vo väčšej miere využili cielenú delostreleckú paľbu na predtým zamerané dôležité ciele. Napriek tomu, že sa podarilo zajať asi 11 000 Nemcov utrpeli obe strany porovnateľné straty. Morálka britských jednotiek klesala. Situáciu na fronte však zmenil príchod Američanov. Prvé americké vojská pod vedením gen. [[John Pershing|Pershinga]] sa vylodili vo Francúzsku aby pomohli jednotkám Dohody 24. júna 1917.&lt;ref&gt;Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko-Columbus, Praha, s. 134&lt;/ref&gt;

=== Taliansky front ===
V októbri spojené nemecko-rakúsko-uhorské sily porazili taliansku armádu pri [[Caporette]] a postúpili hlboko do talianskeho územia. Front sa zastavil až na rieke [[Piava|Piave]]. Briti a Francúzi boli nútení vyslať do Talianska vlastné jednotky.&lt;ref name=&quot;SVE&quot;/&gt;

=== Balkánsky front ===
Koncom júna 1917 odstúpil grécky kráľ [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]] a Grécko následne vstúpilo do vojny po boku Dohody. Nový balkánsky front vznikol pri severných hraniciach s Bulharskom.

=== Východný front ===
[[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|Streľba do davu demonštrantov na Nevskom prospekte v [[Petrohrad]]e.]]
V marci 1917 vypukla v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie a veľkej nespokojnosti obyvateľstva s cárskou vládou v krajine tzv. [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. 15. marca 1917 padol nenávidený cárizmus, keď sa ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] vzdal trónu. Novým predsedom dočasnej vlády sa stal knieža [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Ľvov]], ktorého čoskoro nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenskij]]. Nová vláda pokračovala vo vojne proti Ústredným mocnostiam.

Dňa [[7. novembra]] [[1917]] prebehla v Rusku ďalšia revolúcia, tzv. [[októbrová revolúcia]], ktorou sa v chaotickej situácii takmer bez boja dostali k moci [[boľševici]] na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]]. Nová vláda sa jedným zo svojich prvých dekrétov – Dekrétom o mieri, obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť demokratický mier bez anexií a platenia vojnových náhrad. Na výzvu zareagovali iba ústredné veľmoci, pre ktorých bola ponuka výhodná, a ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda nakoniec podpísala 3. marca 1918 v [[Brest (Bielorusko)|Breste]] nemecký mierový diktát ([[brestlitovský mier]]). Sovietske Rusko sa vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny, ktoré obsadili na jar 1918 Nemci a rakúsko-uhorské vojská. Podpisom separátneho mieru medzi Ruskom a Ústrednými mocnosťami bolo aj Rumunsko donútené podpísať mier a východný front prestal existovať.

Všetka pozornosť sa sústredila na front západný, kam Nemecko presúvalo svoje divízie z východu a čiastočne aj na taliansky front, kam zas presunulo svoje sily Rakúsko-Uhorsko. Pre česko-slovenský odboj mal tento mier negatívne následky, pretože sa črtala možnosť, že nakoniec Rakúsko-Uhorsko a Nemecko vyhrajú vojnu, a pretože česko-slovenské vojsko v Rusku stratilo svoj význam.

V krajinách bývalej Ruskej ríše sa v lete 1918 rozhorela v dôsledku odporu obyvateľstva voči boľševikom a prívržencom cára krvavá [[ruská občianska vojna|občianska vojna]].

=== Blízky východ ===
V januári 1917 sa s Baratovom spojil ruský veľkovojvoda [[Dmitrij Pavlovič Romanov]]. Založili veliteľstvo jazdeckého pluku, ten však pre revolucionársku náladu začal trpieť dezerciami. V apríli sa síce Baratov stretol s britským plukovníkom Rowlandsonom, aby sa kaukazský jazdecký zbor spojil s [[Dunsterforce]], no ruskí vojaci strácali vôľu bojovať. Po zvyšok roku u Rusov nejestvovala účinná vojenská sila. 

Ruské odstúpenie z vojny pomohlo armáde Osmanskej ríše, aby mohla zaujať všetku pozornosť len na vojská Britského Impéria v dnešnej Palestíne a Mezopotámii, ktoré postupovali smerom od Perzského zálivu a 11. marca 1917 dobyli [[Bagdad]]. V Arábii známy britský archeológ a vojak [[Thomas Edward Lawrence|T. E. Lawrence]] pomohol v júni 1916 protiosmanskej vzbure, načo z [[Egypt]]a Briti spolu s [[Arabi|Arabmi]] v októbri 1917 zaútočili na [[Palestína|Palestínu]] a zmocnili sa jej. V decembri 1917 získali Briti [[Jeruzalem]]. Nemecké aj turecké sily boli vytlačené z arabských krajín. 

=== Iné svetové bojiská ===
Bojovalo sa aj na oceánoch (Nemecku patrili ostrovy severne od Austrálie – [[Karolíny]], [[Marshallove ostrovy]], Nemecká Nová Guinea atď.) – okrem ponorkovej vojny najmä okolo pobrežia Južnej Ameriky (1914, 1915) a pri Indii a Indonézii a spomínaných nemeckých ostrovoch. Marshallove ostrovy v roku 1917 obsadili Japonci.

[[Nemci]] mali ďalej štyri kolónie v Afrike, ktorých sa postupne zmocňovali štáty Dohody (dátumy nemeckej kapitulácie sú v zátvorke): [[Togo]] (august 1914), [[Nemecká juhozápadná Afrika]] (dnešná [[Namíbia]], júl 1915), [[Kamerun]] (február 1916), Nemecká východná Afrika ([[Tanzánia]], november 1918). Nemeckým silám tu velil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Dlhú dobu odolával početne silnejším vojskám [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a [[Belgicko|Belgicka]], proti ktorým viedol [[Partizánska vojna|guerillovú vojnu]].

== 1918 – záver vojny ==
=== Západný front ===
[[Súbor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci britskej 55. divízie oslepení chlórom čakajúci na ošetrenie.]]
Po podpise separátneho mieru s Ruskom mohli Nemci nasadiť svoje sily v plnej miere na západnom fronte. Jednotky stiahnuté z východu mali vysokú morálku a bojové skúsenosti. Snahy Nemecka, čo najskôr uštedriť Dohode porážku boli o to väčšie, že krajina už strácala ľudské kapacity na vedenie ďalšej vojny. V tej istej dobe sa Briti spamätávali zo strát z bojov pri Passchendaele. Francúzi po reformách maršala [[Philippe Pétain|Pétaina]] opäť naberali na sile a sily Dohody dopĺňalo do marca 1918 už vyše 300 000 Američanov. Jarná nemecká ofenzíva na západnom fronte sa začala úderom na britské pozície 21. marca 1918 (tzv. [[operácia Michael]]). Do apríla sa Nemcom podarilo postúpiť k [[Montdidier (Somme)|Montdidier]], ich straty však boli vysoké. Následne [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] udrel na Britov v oblasti Flámska medzi [[Ieper|Ypres]] a [[Béthune]] (tzv. [[operácia Georgette]]). Britské a Belgické jednotky boli síce zatlačené ale Nemci opäť utrpeli ťažké straty. V máji sa Nemci pokúsili udrieť na vojská Dohody v strednej časti frontu na rieke [[Aisne (rieka)|Aisne]] ([[Operácia Blücher-Yorck]]). Nemcom sa spočiatku podarilo preniknúť hlboko do nepriateľského územia, ale boli zastavení americkou obranou pri [[Chateau-Thierry]]. Po tom, čo bola v júni zastavená aj ofenzíva na Marne, sa nemecký ofenzívny potenciál vyčerpal.&lt;ref&gt;Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman &amp; Littlefield Publishers, Lanham, s. 154 – 157&lt;/ref&gt; Keď sa pri ofenzíve podarilo Nemcom postúpiť bližšie k Parížu, začali ho ostreľovať ťažkým delostrelectvom ([[Kaiser Wilhelm Geschütz]]). 18. júla Francúzi s americkou podporou podnikli sériu protiútokov, aby vytlačili Nemcov z výbežku. Bitka sa stala známou ako [[Fochova ofenzíva]].&lt;ref&gt;Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, London, s. 184&lt;/ref&gt;

[[8. august]]a [[1918]] vojská Dohody prelomili nemeckú obranu medzi [[Albert (Somme)|Albertom]] a [[Montdidier (Somme)|Montdidierom]]. Do zajatia padlo asi 100 000 nemeckých vojakov. Následne 12. a 13. septembra zaútočili na nemecký výbežok pri [[Saint-Mihiel]] južne od Verdunu a spôsobili Nemcom vážne straty. 26. septembra jednotky Dohody začali širokú ofenzívu po celom fronte (tzv. meusko-argonská ofenzíva). Koncom októbra Francúzi a Američania znovu obsadili [[Sedan]].

Nemecké najvyššie velenie pochopilo, že vojna je prehraná. [[Rakúsko-Uhorsko]] informovalo svojho spojenca, že je schopné viesť vojnu najviac do decembra. Vzhľadom na to, že už ani Nemci nepredpokladali, že sa udržia do zimy [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] navrhol rokovania o mieri. 10. septembra 1918 náčelník nemeckého generálneho štábu [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] navrhol rakúskemu cisárovi [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karolovi I.]] aby začal jednania o mieri prostredníctvom neutrálneho [[Holandsko|Holandska]]. Štáty Dohody najprv nemecké aj rakúske návrhy odmietli. 30. septembra 1918 abdikoval nemecký kancelár [[Georg von Hertling]] aj celá vláda. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] poveril funkciou kancelára [[Maximilián Bádenský|Maximiliána Bádenského]], ktorý zostavil novú vládu s cieľom demokratizácie krajiny a vedenia rokovaní o mieri.&lt;ref name=&quot;Newton,2005&quot;/&gt;

Nemeckú situáciu sťažili ekonomické problémy. V októbri 1918 nemecká ekonomika začínala zlyhávať. Problémy so zásobovaním postihli nielen nemeckú armádu ale aj [[civilné obyvateľstvo]], ktoré okrem nedostatku výrobkov dennej potreby začínalo trpieť [[hlad]]om.
[[Súbor:Armisticetrain.jpg|náhľad|Maršal Foch (druhý sprava) s ďalšími dôstojníkmi a politikmi po podpise prímeria s Nemeckom vedľa vagónu v Compiègnskom lese, 11. novembra 1918.]]
Nová nemecká vláda začala rokovania s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]], v nádeji, že im ponúkne lepšie podmienky než Briti a Francúzi. Wilson požadoval, aby bolo Nemecko transformované na konštitučnú monarchiu, a aby sa nemecká armáda dostala pod parlamentnú kontrolu. 9. novembra Maximilán Bádenský prenechal svoju funkciu sociálnemu demokratovi [[Friedrich Ebert|Friedrichovi Ebertovi]]. [[Philipp Scheidemann]] následne vyhlásil Nemecko za republiku, vznikla [[Weimarská republika]]. Cisár a šľachta boli zbavení moci. Viliam II. bol donútený odstúpiť z trónu a ušiel do Holandska. Rokovania o mieri sa začali 11. novembra 1918. Nemeckí predstavitelia o 5. hodine ráno podpísali prímerie v železničnom vagóne v [[Compiègne|Compiègnskom]] lese. Prímerie začalo platiť o jedenástej hodine toho istého dňa. Na niektorých miestach boje pokračovali doslova do poslednej minúty, na väčšine frontu však bol relatívny pokoj už od rána. Veľká vojna sa skončila prímerím, k oficiálnemu podpísaniu mierových zmlúv došlo v priebehu nasledujúcich rokov.

V novembri 1918 mali krajiny Dohody dostatok vojakov a výzbroje a výstroja aby vpadli do Nemecka. V období podpísania prímeria, však ani na jednom mieste na územie Nemecka neprenikli. Jednotky cisárskej armády po podpise prímeria začali z bojiska sporiadane ustupovať. Aj preto po vojne viacero vysokých nemeckých dôstojníkov a politikov ako bol napríklad generál [[Paul von Hindenburg|von Hindenburg]], šírilo tvrdenie, že ich armády neboli naozaj porazené. To vyústilo k vzniku legendy o dýke do chrbta, ktorá pripisovala porážku Nemecka nie jeho vojenskej neschopnosti ďalej pokračovať v boji (aj keď napr. až milión vojakov v priebehu roku 1918 dostal pandemickú [[španielska chrípka|španielsku chrípku]] a boli neschopní boja), ale spoločenskému zlyhaniu a nedostatku [[vlastenectvo|vlastenectva]] a údajnej úmyselnej [[sabotáž]]i [[vojnové úsilie|vojnového úsilia]], najmä zo strany [[Židia|Židov]], [[socialisti|socialistov]] a [[boľševik]]ov.

=== Taliansky front ===
Stroskotala aj rakúsko-uhorská [[Bitka na Piave|ofenzíva na Piave]], kde Taliani 24. októbra začali rozhodujúci útok a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek. Bitka mala pre Česko-Slovensko význam nie len preto, že v nasledujúcich dňoch zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] ale aj preto, že v tejto bitke bojovali Česi a Slováci vo veľkom množstve na oboch stranách. Rakúsko-Uhorsko, v tej dobe už neexistujúci štát, podpísalo prímerie s Dohodou [[3. november|3. novembra]] 1918 vo [[Villa Giusti]] pri [[Padova|Padove]] (rokovania sa začali 1. novembra) a [[11. novembra]] rakúsky cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa cisár opustil aj [[Schönbrunn]]ský zámok vo [[Viedeň|Viedni]], čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. [[28. október|28. októbra]] 1918 vzniklo [[Česko-Slovensko]].

=== Balkánsky front ===
V septembri sa vojskám Dohody podarilo prelomiť bulharský front. 29. septembra požiadalo Bulharsko o mier, ktorý bol podpísaný v [[Solún]]e. 

=== Blízky východ ===
Briti pozvali arménskych dôstojníkov do Bagdadu, kde zorganizovali Dunsterforce, pod velením Lionela Dunstervilla. Jej cieľom bolo sa dostať na Kaukaz a spojiť sa tam s Arménmi i inými pro-spojeneckými prvkami. Hoci ruská vláda bola podpísala mierovú zmluvu s Osmanskou Ríšou, na Kaukaze sa stále nachádzalo pár tisíc verných Kozákov aj s Baratovom, ktorí Arménov podporovali. Arméni sa však z osmanskej [[Provincia Van|provincie Van]] stiahli do [[Azerbajdžan|iránskeho Azerbajdžanu]], pretože na nich útočila osmanská tretia armáda. Pri [[Dilman|Dilmane]] sa k Arménom pridali aj [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčania]]. Medzitým sa v apríli podarilo dvom iránskym odbojovým skupinám na juhu prelomiť britské kolóny a spojiť sa. Britská kolóna tiahnuca sa od Širazu po Ešvahán však spolu s vojskami na západe takmer obkľučovala západný sektor iránskych odbojárov. 8. júna vstúpil osmanský 4. Zbor do [[Tabríz|Tabrízu]]. Pri Dilmane 4. zboru čelilo 4 000 Arménov, ktorí mali za úlohu preraziť líniu medzi Şahtahtı a Tabrízom a spojiť sa s arménskym veliteľom [[Ozanian|Ozanianom]]. 15. júna sa však 4. zboru podarilo túto jednotku pri Dilmane poraziť a obsadiť mesto. 24. júna Ozanian porazil Osmanov pri meste [[Khoy]] a začal ho obliehať. Osmanská 12. divízia 4. zboru však Ozaniana odrazila. Na konci júla spadal región [[Urmia]] pod osmanský 4. zbor. Osmanský postup sa ale zastavil pre väčšiu a väčšiu prítomnosť Britov na západe Iránu.  

V októbri sa iránske odbojové sily nakoniec rozpadli a britské vojská ich porazili. Iránske Odbojové Hnutie stroskotalo.    

Keďže Briti okupovali celú Palestínu i Mezopotámiu, Osmanská Ríša 30. októbra v [[Mudros|Mudrose]] podpísala mier. Vtedy už bolo jasné, že Osmanská Ríša v dôsledku vyslobodenia Palestíny i Mezopotámie zanikne, a aj sa tak po vojne stalo.

=== Rusko ===
Pokiaľ ide o česko-slovenské vojsko v Rusku, začiatkom leta 1918 česko-slovenské vojská obsadili takmer celú ruskú sibírsku magistrálu (lebo po incidente s maďarskými zajatcami Ruska odmietli svoje odzbrojenie prikázané Rusku Nemeckom), za čo si vyslúžili uznanie dohodových mocností a jednotlivé dohodové krajiny začali postupne v priebehu roka 1918 uznávať Česko-slovenskú národnú radu (teda akúsi česko-slovenskú vládu), odkiaľ bol už len krôčik k vzniku Česko-Slovenska.

== Dôsledky ==
=== Mierové dohody a zahraničnopolitické dopady ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R01213, Versailles, deutsche Verhandlungdelegation.jpg|náhľad|Nemecká delegácia vo Versailles: prof. [[Walther Schücking|W. Schücking]], [[Johannes Giesberts|J. Giesberts]], [[Otto Landsberg|O. Landsberg]], [[Ulrich Graf von Brockdorff-Rantzau|U. von Brockdorff-Rantzau]], [[Robert Leinert|R. Leinert]] a [[Carl Melchior|C. Melchior]].]]
Veľká vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozvrat [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]. S pádom týchto krajín skončila vláda [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]], [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a [[Romanovci|Romanovcov]]. 
[[Súbor:Map Europe 1923-en.svg#mediaviewer/File:Map Europe 1923-cs.svg|náhľad|Mapa politických zmien v Európe z roku 1923, ktoré nasledovali po vojne.]]
Víťazné mocnosti podpísali s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Prvá bola podpísaná [[28. jún]]a [[1919]] v zámku vo [[Versailles]] mierová zmluva s Nemeckom (tzv. [[Versaillská zmluva (1919)|versaillská zmluva]]). Nemecko stratilo [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]], časti pohraničia s Poľskom, Česko-Slovenskom, Dánskom a Belgickom a prišlo o všetky kolónie. Krajina musela platiť vysoké [[reparácie (vojna)|reparácie]] – poplatky za škody, ktoré spôsobilo vojnou iným krajinám. Nemecká armáda bola početne obmedzená na 100 000 mužov, krajina prišla o väčšinu námorníctva a nemohla prevádzkovať vojenské letectvo. [[Sársko]] prešlo na 15 rokov pod správu novo zriadenej [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Na konferencii boli definované nové hranice krajín po celej Európe. [[Rakúsko-Uhorsko]] bolo rozdelené medzi [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]] a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. Časti krajiny pripadli [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]. Nasledovali rokovania s [[Rakúsko]]m, ktoré boli ukončené 10. septembra 1919 podpísaním [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]]. 27. novembra 1919 podpísalo [[Bulharsko]] neuillyskú zmluvu. S [[Maďarsko]]m bola podpísaná 4. júna 1920 [[trianonská zmluva]], potvrdila podobu jeho hraníc určených Dohodou v predošlom období. Napokon ako posledné prebehli rokovania s [[Turecko]]m (tzv. [[sèvreská zmluva]]). Časti bývalej Osmanskej ríše boli rozdelené medzi víťazné mocnosti. To sa však nepáčilo &quot;mladotureckému hnutiu&quot;, preto v 1919 vypukla [https://sk.unionpedia.org/Tureck%C3%A1_vojna_za_nez%C3%A1vislos%C5%A5 Turecká vojna za nezávislosť], v ktorej boli Turci schopní vydobyť si časť území od víťazných mocností späť a v roku 1923 vznikla [[Turecká republika]]. 

Celkom bokom od všetkého diania bolo odsunuté [[Rusko]], ktoré podpísalo ešte pred koncom vojny separátny mier s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. V priebehu roku 1918 sa tu rozhorela [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] medzi rôznymi politickými smermi ruskej spoločnosti ako aj menšími silami iných národov a [[boľševik]]mi, ktorí presadzovali radikálny militantný komunizmus, ale ponúkli obyvateľstvu okamžitý mier a dovtedy nebývalé národnostné slobody&lt;ref&gt;Figes, O., 2005: Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň, 837 s.&lt;/ref&gt;. Aj v jej dôsledku sa podarilo opäť vytvoriť samostatný [[Poľsko|Poľský štát]], osamostatnili sa 3 pobaltské štáty: [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. V občianskej vojne si vybojovali samostatnosť aj [[Fínsko|Fíni]]. O samostatnosť sa pokúsili aj na [[Ukrajina|Ukrajine]], no spolu s [[Bielorusko]]m boli pohltení boľševickými silami do spoločného [[ZSSR|sovietskeho štátu]], ktorý vznikol na území bývalého cárskeho Ruska v roku 1922.

Tvrdé mierové podmienky, ktoré postihli porazené krajiny, predovšetkým Nemecko alebo Maďarsko boli zárodkom pre budúce snahy o odplatu. Rovnako však neboli uspokojené zahraničnopolitické predstavy niektorých víťazných krajín ako Talianska a Japonska. Celkom osobitým prípadom bolo postavenie Sovietskeho zväzu, ktoré bolo v nasledujúcom období riadené nevypočitateľnými boľševickými vodcami.

Celkovým dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu.

=== Straty ===
Viacero krajín utrpelo ťažké ľudské a materiálne škody. Vo vojne zahynulo najmenej 9 600 000 vojakov&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;&gt;Janda, L., 2005, Causalities, Combatant and Noncombatant. in Tucker, S., Encyclopedia of World War I, Abc-Clio, Santa Barbara, s. 272 – 274&lt;/ref&gt; a asi 7 000 000 [[civilné obyvateľstvo|civilistov]]. Zranených bolo vyše 20 000 000 ľudí. Väčšinu obetí vojny tvorili vojaci, často veľmi mladí.
[[Súbor:Mustard gas burns.jpg|náhľad|Kanadský vojak s popáleninami spôsobenými yperitom (tzv. horčicovým plynom).]]
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
|colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Straty krajín Dohody&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Casualties {{!}} WW 1|url=http://www.100letprve.si/en/world_war_1/casualties/index.html|vydavateľ=www.100letprve.si|dátum prístupu=2019-03-30}}&lt;/ref&gt;
|-
! Krajina
! Mobilizovaných
! Mŕtvych vojakov
! Mŕtvych civilistov
|-
| [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]
| 8 091 000
| 1 322 100
| -
|-
| [[Ruské impérium|Rusko]]
| 12 000 000
| 1 850 000
| -
|-
| [[Britské impérium]]
| 5 704 416 &lt;small&gt;(3 000 000)*&lt;/small&gt;
| 722 785 &lt;small&gt;(253 674)*&lt;/small&gt;
| 30 633
|-
| [[USA]]
| 4 743 826
| 116 516
| -
|-
| [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]
| 5 093 140
| 680 000
| -
|-
| [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]
| 1 234 000
| 335 706
| 265 000
|-
|[[Belgicko]]
|292 000
|38 000
|50 000
|-
|[[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]
|750 000
|275 000
|300 000
|-
|[[Čierna Hora]]
|50 000
|13 000
| - 
|-
|[[Grécko]]
|449 000
|25 000
| -
|-
|[[Portugalsko]]
|100 000
|7 000
| - 
|-
|[[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]
|30 000
|1 000
| -
|}
&lt;small&gt;* V zátvorke sú uvedené počty vojakov z krajín Britského spoločenstva a kolónií.&lt;/small&gt;
[[Súbor:Q 004256GermanDeadGuillemont.jpg|náhľad|Padlí nemeckí vojaci v zničenom guľometnom postavení pri Guillemonte, september 1916.]]
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
|colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Straty Centrálnych mocností&lt;ref name=&quot;EWWI&quot;/&gt; &lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt;
|-
! Krajina
! Mobilizovaných
! Mŕtvych vojakov
! Mŕtvych civilistov
|-
| [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]]
| 13 250 000
| 1 808 555
| 750 000
|-
| [[Rakúsko-Uhorsko]]
| 7 800 000
| 1 496 200
| 300 000
|-
| [[Osmanská ríša]]
| 2 998 321
| 600 000
| 2 500 000
|-
|[[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]]
|616 680
|88 000
|300 000
|-
|}

Väčšinu obetí tvorili vojaci, ale ani straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad, choroby a pod., ktoré postihli Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko si vyžiadali 4 642 000 obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. Napokon v dôsledku hladu a strádania sa po celej Európe rozšírila epidémia [[španielska chrípka|španielskej chrípky]], ktorá pripravila o život v období od roku 1918 najmenej 6 000 000 ľudí.

=== Dopad na spoločnosť ===
[[Súbor:Women workers in the New Gun Factory Woolwich WWI IWM Q 27845.jpeg|náhľad|Ženy pracujúce počas vojny v britskej továrni na zbrane.]]
Brutalita vojny zanechala ťažké rany v srdciach a spomienkach vojnových veteránov, ktorí prežili. Dlhé trvanie a intenzita bojových operácií, ktorá nemala paralelu s doterajšími konfliktami v dejinách bola spôsobená použitím viacerých nových [[zbraň|zbraní]] a [[taktika (vojenstvo)|taktík]]. Vojaci na fronte boli vystavení dlhotrvajúcej a nesmierne intenzívnej [[delostrelectvo|delostreleckej]] paľbe ako aj nasadeniu [[guľomet]]ov a [[plameňomet]]ov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou [[zákopová vojna|zákopovej vojny]]. Útoky vedené pechotou bez ťažkých zbraní na opevnené nepriateľské pozície obohnané ostnatým drôtom a bránené guľometmi znamenali často smrť celých útočiacich jednotiek. Nesmierne fyzicky a duševne náročný bol samotný život v [[zákop]]och, ktoré sa spolu so svojim okolím v období dažďov menili na nekonečné blatisté močiare. V priebehu vojny sa v bahne a vodou zatopených zákopoch utopili alebo zomreli od vyčerpania tisíce vojakov všetkých bojujúcich strán. Samostatnou kapitolou sa stalo nasadenie [[chemická zbraň|chemických zbraní]], predovšetkým jedovatých plynov ako bol [[chlór]], [[yperit]] alebo [[fosgén]]. Tieto zbrane v priebehu vojny spôsobili bolestivé popáleniny alebo oslepnutie asi 1 230 853 vojakom a smrť asi 90 000 ďalším.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Duffy, M
  | titul = Weapons of War - Poison Gas
  | url = http://www.firstworldwar.com/weaponry/gas.htm
  | dátum vydania = 22.08.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.11.2014
  | vydavateľ = firstworldwar.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Vojna tiež posunula bojiská do nových dimenzií. V bojoch na mori sa po prvýkrát objavili vo veľkej miere [[ponorka|ponorky]]. Došlo tiež k masovému nasadeniu [[vojenské letectvo|letectva]] a jeho rýchlemu rozvoju.

Najmä mladá generácia niesla ťažko návrat do civilného života, ktorý vo väčšine Európy sťažovali opakované hospodárske krízy. V umení sa objavila tzv. [[stratená generácia]]. Vojna silne poznačila aj mladého [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], strojcu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], napríklad i tým, že napriek všetkým spáchaným zverstvám nikdy nedovolil na fronte nasadenie chemických zbraní {{Bez citácie}}. V Európe sa prejavil aj odklon od [[cirkev|cirkvi]]. [[Sekularizácia]] sa prejavila napríklad aj v novovzniknutom Česko-Slovensku.&lt;ref&gt;Gyarfašová, S., 2014, Čo všetko zmenila prvá svetová vojna. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 9&lt;/ref&gt;

Vojna priniesla množstvo ranených, ktorí prišli o končatiny alebo boli v dôsledku zranení zohavení v počtoch, aké si predtým nikto nevedel predstaviť. Medicína sa musela vysporiadať s novými problémami, boli vynájdené prvé funkčné [[protéza|protézy]] končatín, začala sa rozvíjať [[plastická chirurgia]]. V rámci riešenia psychologických problémov bolo potrebné riešiť nové neurotické problémy ako šok z bombardovania, vojnová neuróza, či bojová únava, ktoré sa predtým neobjavili u tak veľkého množstva vojakov. Trvalo však ešte desiatky rokov, kým začal byť [[posttraumatický šok]] chápaný ako reakcia na bezprostredné ohrozenie života pri bojoch.

Dôsledky vojny sa však preniesli aj do života žien, ktoré nemuseli priamo nasadzovať životy na fronte ako muži. V priebehu vojny však boli plne zapojené do hospodárskeho života svojich krajín, kde museli nahradzovať chýbajúcu pracovnú silu mužov odvedených do vojny. Ženy obsluhujúce [[stroj]]e v [[továreň|továrňach]] sa stali samozrejmosťou. Vo viacerých krajinách sa im podarilo získať [[volebné právo]].

== Vojna a Slovensko ==
=== Boje a obete ===
[[Slovensko]] bolo počas vojny súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Celkovo bolo do [[rakúsko-uhorská armáda|rakúsko-uhorskej armády]] mobilizovaných asi 400 až 450 tisíc Slovákov. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených.&lt;ref&gt;Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 576 – 578&lt;/ref&gt; Slováci tvorili asi 4% rakúsko-uhorskej armády a boli súčasťou všetkých druhov vojsk. Pôsobili najmä v pechote, delostrelectve, v špeciálnych jednotkách, medzi ženistami, v tylových jednotkách. V menšom počte slúžili v námorníctve. Medzi významných slovenských letcov patria napríklad Ján Andreánsky, Valentín Beniak, Vojtech Alexander, Július Smutný. Etnické zloženie armád sa počas vojny menilo hlavne z národnostných dôvodov.

Väčšie jednotky V. a VI. Zboru s pomerne veľkým zastúpením Slovákov spočiatku slúžili v boji proti Rusku pod velením 1. a 4. armády v oblasti Haliče. Pod velenie 1. armády generála Viktora Dankla spadal V. bratislavský zbor. V oblasti Haliče operoval aj trenčiansky 71. peší pluk a 72. peší pluk. 28. brigáda 14. pešej divízie obsahovala komárňanský 19. prápor poľných strelcov. Súčasťou 66. brigády 33. pešej divízie V. zboru bol komárňanský 12. peší pluk. Veľké zastúpenie Slovákov mali aj dva honvédske pešie pluky 74. brigády 37. honvédskej pešej divízie a to 14. nitriansky a 15. trenčiansky pluk a 13. bratislavský pluk 66. brigády.  Pluky VI. košického zboru patrili do 4. armády pod velením Mórica Auffenberga. V košickej 27. pešej divízii slúžil prešovský 67. pluk 54. pešej brigády a takisto 53. pešia brigáda, ktorej súčasťou bol lučenecký 25. peší pluk a 29. prápor poľných strelcov. Do 4. armády patrila ešte 39. honvédska pešia divízia so 77.brigádou zahrňujúcou košický 9. honvédsky peší pluk a 78. brigádou s banskobystrickým 16. honvédskym plukom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Segeš|meno=Vladimír|titul=Slovensko-vojenská kronika|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-381-6|strany=199}}&lt;/ref&gt; Viac ako polovica z nich zahynula na východnom (ruskom a srbskom) fronte&lt;ref name=&quot;Gyarfasova,2014&quot;&gt;Gyarfašová, S., 2014, Naši trpeli na Piave aj na východe. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 6 – 7&lt;/ref&gt;, kde bojovali predovšetkým na začiatku vojny. V neskoršom období boli jednotky s väčším zastúpením Slovákov nasadené hlavne na [[Bitka na Piave|talianskom]] (a francúzskom) fronte. Najmä na začiatku vojny mali vojaci zo Slovenska dobrú povesť.&lt;ref name=&quot;Gyarfasova,2014&quot; /&gt; Bolo to hlavne vďaka relatívnej zaostalosti slovenského prostredia, silnej religiozite vidieka aj malomesta, spolu s veľkou autoritou cisára a Habsburgovcov, ako aj vierou v odvekú platnosť a stabilitu spoločenských pomerov na začiatku vojny.&lt;ref&gt;Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 84&lt;/ref&gt; Odpor voči vojne sa začal vo väčšej miere prejavovať až neskôr. Známa bola napr. vzbura slovenských vojakov [[Trenčiansky 71. peší pluk|trenčianskeho 71. pluku]] v [[Kragujevac]]i.

Veľa Slovákov vstúpilo počas vojny do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, kde sa predtým dostali ako vojnoví zajatci alebo trvalo žili pred vojnou. Na formovaní légií sa významne podieľal slovenský generál vo francúzskych službách [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slovenskí dobrovoľníci vstupovali aj do jednotiek americkej armády.

Od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali vojnové operácie aj na severe Šariša a Zemplína, no prevažná časť súčasného územia Slovenska zostala až do konca vojny v zázemí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1}}&lt;/ref&gt;

=== Domáci a zahraničný odboj ===
[[Súbor:28. říjen 1918.jpg|náhľad|Demonštrácia na Pražskom Václavskom námestí 28. októbra 1918.]]
Domáci politickí reprezentanti Slovákov na slovenskom území boli počas vojny pod kontrolou uhorských orgánov a ich odbojová činnosť bola iba skrytá. Propagátormi myšlienok samostatnosti Slovákov, resp. spolupráce s Čechmi preto boli zahraniční Slováci, najmä asi polmiliónová slovenská komunita žijúca začiatkom 20. storočia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]]. Jej predstavitelia organizovaní v tzv. [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige]] už 10. septembra 1914 pod vedením [[Ivan Daxner|Ivana Daxnera]] vydali ''Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských'', v ktorom požadovali pre Slovákov v Rakúsko-Uhorsku právo na svojbytnosť a úplnú národnú samosprávu.&lt;ref&gt;Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko - vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 86&lt;/ref&gt;

Myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov sa začala objavovať hneď na začiatku konfliktu a vyplynula z priebehu vojny.&lt;ref&gt;Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.&lt;/ref&gt; Jeden z prvých modelov vytvoril [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]] pre britské ministerstvo zahraničných vecí. Zahraničný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii našiel významnú podporu u Čechov a Slovákov žijúcich v zahraničí, hlavne v USA, Francúzsku a Rusku. Cieľom zahraničného odboja bol boj proti Rakúsko-Uhorsku a ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov v krajinách Dohody s cieľom získať ich pre myšlienku samostatného Česko-Slovenska. 22. októbra 1915 vypracovali [[Slovenská liga v Amerike|Slovenská liga]] a [[České národné združenie]] tzv. [[Clevelandská dohoda|Clevelandskú dohodu]], ktorá požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili v spoločnom [[federácia|federatívnom]] štáte, ktorý počítal s úplnou národnou autonómiou Slovenska.

Vo februári 1916 sa stala hlavným predstaviteľom zahraničného odboja [[Československá národná rada]], ktorá sídlila v [[Paríž]]i. Predsedal jej T. G. Masaryk, podpredsedom bol [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]] a tajomníkom [[Eduard Beneš|Beneš]]. Národná rada sa podieľala na organizácii zahraničného vojska.

30. mája 1918 sa organizácie Čechov a Slovákov v USA dohodli na Masarykovom návrhu tzv. [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]], ktorá na rozdiel od predošlých plánov upustila od federatívneho usporiadania budúceho štátu, počítala však s autonómiou Slovenska.

18. októbra 1918 uverejnil vo Washingtone T. G. Masaryk nezávislosť Česko-Slovenska, ktorá sa stala známa ako [[Washingtonská deklarácia]]. Koncom októbra 1918 sa konali v [[Ženeva|Ženeve]] a Paríži jednania príslušníkov zahraničného a domáceho odboja. Ich výsledkom bolo vytvorenie prvej vlády, ktorej predsedal [[Karel Kramář|K. Kramář]].

28. októbra 1918 po kapitulácii Rakúsko-Uhorska vyšli do ulíc obyvatelia Prahy a národný výbor (za Čechov – [[Antonín Švehla|Švehla]], [[Alois Rašín|Rašín]],  [[Jiří Stříbrný|Stříbrný]], [[František Soukup|Soukup]] a za Slovákov [[Vavro Šrobár|Šrobár]]) vyhlásili samostatnosť. 30. októbra sa stretli v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na podnet [[Matúš Dula|M. Dulu]] slovenskí politickí predstavitelia, ktorí tu vytvorili [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskú národnú radu]] a prijali deklaráciu, ktorou sa pripojili k spoločnému Česko-slovenskému samostatnému štátu.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=World War I}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.sme.sk/c/6135867/vtedy-na-zapade-prva-svetova-vojna-v-obrazoch.html Foto]

{{Zoznam vojen}}

[[Kategória:Prvá svetová vojna| ]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Vojny USA]]
[[Kategória:Vojny Talianska]]
[[Kategória:Vojny Francúzska]]
[[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]]
[[Kategória:Vojny Číny]]</text>
      <sha1>jt2hzjya0lf6x0znhynwihoswzyawav</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Žiadosť o práva správcu</title>
    <ns>4</ns>
    <id>10801</id>
    <revision>
      <id>7426884</id>
      <parentid>7340745</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:36:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1470" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:ŽoPS]]}}
&lt;div style=&quot;margin:0.5em; padding:0.5em; border:1px solid DarkGray; background: lightyellow; text-align: center;&quot;&gt;
'''Žiadosti o práva správcu'''&lt;br/&gt;Na tejto stránke sa podávajú žiadosti o práva správcu alebo žiadosti o potvrdenie vo funkcii správcu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|pravidla o správcoch]], ktoré nadobudlo platnosť 30. júla 2008.
&lt;/div&gt;
{{Návod/{{PAGENAME}}}}
* O správcoch pojednáva článok [[Wikipédia:Správcovia]]
* Ukončené hlasovania sú v [[/Archív|archíve]]: [[/Archív#2005|2005]] • [[/Archív#2006|2006]] • [[/Archív#2007|2007]] • [[/Archív#2008|2008]] • [[/Archív#2009|2009]] • [[/Archív#2010|2010]] • [[/Archív#2011|2011]] • [[/Archív#2012|2012]] • [[/Archív#2013|2013]] • [[/Archív#2014|2014]] • [[/Archív#2015|2015]] • [[/Archív#2016|2016]] • [[/Archív#2018|2018]] • [[/Archív#2020|2020]] • [[/Archív#2021|2021]] • [[/Archív#2022|2022]]

* [[Špeciálne:Listadmins|Aktuálny zoznam správcov]]
* [[Špeciálne:Log/rights|Záznamy o menovaní]] od marca 2005 (odvolania sa nezobrazujú)

== Aktuálne žiadosti ==
__TOC__

&lt;!-- Formát odkazu:
* [[/Redaktor|Redaktor]] podal žiadosť dňa dd.mm.rrrr
--&gt;[[Neznámy anonym|{]]
[[Kategória:Wikipédia:Hlasovania]]
[[Kategória:Wikipédia:Správca]]
[[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]]
[[Kategória:Wikipédia:Žiadosti| ]]
[[Neznámy anonym|&lt;nowiki&gt;{/Neznámy anonym}}&lt;/nowiki&gt;]]</text>
      <sha1>p7mgyh5wblr2o506ariv2feh606tr2a</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426885</id>
      <parentid>7426884</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:37:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1391" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:ŽoPS]]}}
&lt;div style=&quot;margin:0.5em; padding:0.5em; border:1px solid DarkGray; background: lightyellow; text-align: center;&quot;&gt;
'''Žiadosti o práva správcu'''&lt;br/&gt;Na tejto stránke sa podávajú žiadosti o práva správcu alebo žiadosti o potvrdenie vo funkcii správcu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|pravidla o správcoch]], ktoré nadobudlo platnosť 30. júla 2008.
&lt;/div&gt;
{{Návod/{{PAGENAME}}}}
* O správcoch pojednáva článok [[Wikipédia:Správcovia]]
* Ukončené hlasovania sú v [[/Archív|archíve]]: [[/Archív#2005|2005]] • [[/Archív#2006|2006]] • [[/Archív#2007|2007]] • [[/Archív#2008|2008]] • [[/Archív#2009|2009]] • [[/Archív#2010|2010]] • [[/Archív#2011|2011]] • [[/Archív#2012|2012]] • [[/Archív#2013|2013]] • [[/Archív#2014|2014]] • [[/Archív#2015|2015]] • [[/Archív#2016|2016]] • [[/Archív#2018|2018]] • [[/Archív#2020|2020]] • [[/Archív#2021|2021]] • [[/Archív#2022|2022]]

* [[Špeciálne:Listadmins|Aktuálny zoznam správcov]]
* [[Špeciálne:Log/rights|Záznamy o menovaní]] od marca 2005 (odvolania sa nezobrazujú)

== Aktuálne žiadosti ==
__TOC__

&lt;!-- Formát odkazu:
* [[/Redaktor|Redaktor]] podal žiadosť dňa dd.mm.rrrr
--&gt;[[Kategória:Wikipédia:Hlasovania]]
[[Kategória:Wikipédia:Správca]]
[[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]]
[[Kategória:Wikipédia:Žiadosti| ]]</text>
      <sha1>p94os2rkte6yi8eeb9krjlrdea81xid</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426887</id>
      <parentid>7426885</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:40:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[User_talk:Neznámy anonym|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1393" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:ŽoPS]]}}
&lt;div style=&quot;margin:0.5em; padding:0.5em; border:1px solid DarkGray; background: lightyellow; text-align: center;&quot;&gt;
'''Žiadosti o práva správcu'''&lt;br/&gt;Na tejto stránke sa podávajú žiadosti o práva správcu alebo žiadosti o potvrdenie vo funkcii správcu podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|pravidla o správcoch]], ktoré nadobudlo platnosť 30. júla 2008.
&lt;/div&gt;
{{Návod/{{PAGENAME}}}}
* O správcoch pojednáva článok [[Wikipédia:Správcovia]]
* Ukončené hlasovania sú v [[/Archív|archíve]]: [[/Archív#2005|2005]] • [[/Archív#2006|2006]] • [[/Archív#2007|2007]] • [[/Archív#2008|2008]] • [[/Archív#2009|2009]] • [[/Archív#2010|2010]] • [[/Archív#2011|2011]] • [[/Archív#2012|2012]] • [[/Archív#2013|2013]] • [[/Archív#2014|2014]] • [[/Archív#2015|2015]] • [[/Archív#2016|2016]] • [[/Archív#2018|2018]] • [[/Archív#2020|2020]] • [[/Archív#2021|2021]] • [[/Archív#2022|2022]]

* [[Špeciálne:Listadmins|Aktuálny zoznam správcov]]
* [[Špeciálne:Log/rights|Záznamy o menovaní]] od marca 2005 (odvolania sa nezobrazujú)

== Aktuálne žiadosti ==
__TOC__

&lt;!-- Formát odkazu:
* [[/Redaktor|Redaktor]] podal žiadosť dňa dd.mm.rrrr
--&gt;

[[Kategória:Wikipédia:Hlasovania]]
[[Kategória:Wikipédia:Správca]]
[[Kategória:Wikipédia:Byrokrat]]
[[Kategória:Wikipédia:Žiadosti| ]]</text>
      <sha1>b4rq14agmnxaw3i410h7e84glqmpo12</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Kaviareň/Rôzne</title>
    <ns>4</ns>
    <id>11211</id>
    <revision>
      <id>7426719</id>
      <parentid>7420294</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:42:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>WLM</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15605" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

==Archív tém==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]]

== Literatúra a referencie - šablóna  ==

Zdravím, nenapadá mi, kde sa pýtať, takže tu; keď je stránka citovaná z nejakej knihy (alebo dvoch, troch), niekedy namiesto referencii máva zoznam literatúry (napr. [[Dvojstranovce]]). Potom však nie je jasné, odkiaľ je ktorá informácia, ktorá je na stránke uvedená.
Máme nejakú šablónu, ktorá by na to upozorňovala? Aby sa z Literatúry stali Referencie? Mám pocit, že Enwiki niečo také má, ale tiež neviem názov, a medzi citačnými šablónami som nič také nenašiel. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:38, 8. apríl 2022 (UTC)
:Skús túto šablónu [[Šablóna:Citácia Harvard]] [[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 07:21, 9. apríl 2022 (UTC)
::Predrečník myslí skôr š., vizuálne v čl. upozorňujúcu na potrebu preklopenia voľnej lit./zdrojov na inline citácie (ak je ti to jasné a reakcia bola sark., tak sorry za opakovanie). Otázka je, či chceme na takúto vec upozorňovať (vizuálne agresívnou formou, akou sú upozorňovacie š.) Nie som si istý, či to má potenciál viesť k náprave. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:31, 9. apríl 2022 (UTC)
:::Aha. Zle som to pochopil. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:05, 9. apríl 2022 (UTC)
:::Nejde mi nutne o to, aby to ihneď niekto (napr. autor stránky) opravoval; ide mi skôr o to tie stránky napríklad nejak označiť, aby sa neskôr prípadne opravili alebo prerobili, ako to robí šablóna {{tl|Bez zdroja}}, ktorá skôr dáva na známosť &quot;toto je potreba doplniť.&quot; Zároveň však na tej stránke zdroj je, len... nie je jasné, na čo všetko sa vzťahuje, takže mi pripadá, že teoreticky tam nemusia byť pravdivé informácie, ale bez toho to nie je ako inak overiť, než prejsť celú tú literatúru. Tzn. by sa to možno hodilo i ako informácia pre čitateľa, &quot;toto nemusí byť všetko úplne pravda.&quot; That's all. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 9. apríl 2022 (UTC)
::::Ak chceš tie články iba označiť a netapetovať článok, môžeš dať šablónu do diskusie k článku. Alebo skrytú kategóriu? &lt;/nowiki&gt;--[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:16, 10. apríl 2022 (UTC)
:::::To je za mňa tiež riešením, máme na niečo také nejakú vhodnú šablónu či kategóriu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:24, 10. apríl 2022 (UTC)

== Odpady - školní kurz? ==

Zaznamenal jsem články o zpracování odpadů, např. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Priemyseln%C3%BD_odpad&amp;curid=681023&amp;action=history], [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Michaela_O%C4%8Dovayov%C3%A1]. Jde asi o nějakou školní/univerzitní akci, zkusím získat seznam článků. Bylo by fajn vyhledat školu/rozeslat hromadnou zprávu, pokud mám pravdu. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 12:41, 5. máj 2022 (UTC)

Spomenul som to v [[Diskusia:Plávajúci ostrov z plastov]], ale bez odozvy. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:45, 5. máj 2022 (UTC)

:Získal som email inštruktura, napíšem mu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 5. máj 2022 (UTC)

== Wikidata:WikiProject Slovakia ==

Ahojte! Dávam do pozornosti [[:wikidata:Wikidata:WikiProject_Slovakia/sk|Projekt o Slovensku]] na Wikidátach. Má zatiaľ skôr českých kolegov a kolegyne, ale tento víkend má v pláne [[:wikidata:Wikidata:WikiProject Slovakia/Events/Wikimedia Hackathon 2022|Hackathon]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:35, 18. máj 2022 (UTC)

== Slovenská vs česká wiki ==

Som Slovák, registráciu mám ale na českej wiki. Chýbajú tu články o našich hokejistoch napríklad, v článkoch na cs a en wiki je ich požehnane, u nás veľmi málo. Pri vytváraní článku o hokejistovi, ktorý už cudzojazyčnú má, sú ľudia onálepkovaní, v českej wiki ľudia pomôžu so správnou úpravou článku. {{nepodpísal|Vikliff}}
:No veď ak máš znalosti, trpezlivosť a čas, buď príkladom a pomáhaj so správnou úpravou, nech je tých solídnych nových čl., čo prejdú sitom viac... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 18. máj 2022 (UTC)
::{{Re|Vikliff}} Prípadne môžeš tiež viesť nováčkov a pomáhať pri úpravách atď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:54, 18. máj 2022 (UTC)
:Mňa téma hokejistov zaujíma a sem tam prispejem, ale pri hokejistoch je tiež treba tie články aktualizovať a najmä by mali byť encyklopedické, nie bulvárne. To býva najma u nových redaktorov dosť problém. Ako príklad uvediem napríklad článok [[Marek Kolba]] - redaktor v dobrej viere spravil článok o hokejistovi, ktorý však naposledy bol zásadnejšie upravený pred 16 rokmi a v zásade potrebuje prerobiť komplet (nielen aktualizovať). Aby sa nestalo aj ostatným článkom to isté. Sú tam aj ďalšie otázky a problémy pri článkoch, ale ako bolo písané vyššie môžeš sa chopiť iniciatívy a pomôcť s nimi :-) --[[Redaktor:Andrej203|Andrej]]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:Andrej203| D]]&lt;/sup&gt; 07:11, 19. máj 2022 (UTC)
::Ahoj Andrej, mňa téma hokej veľmi zaujíma, niektoré články nie sú aktualizované, rád pomôžem s úpravami. [[Redaktor:Vikliff|Vikliff]] ([[Diskusia s redaktorom:Vikliff|diskusia]]) 17:48, 21. máj 2022 (UTC)

== Neregistrovaný používateľ:2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B, kto to je? ==

Nálepkuje iných, mimoriadne nepríjemná komunikácia napríklad... Kto to je? --[[Redaktor:Vikliff|Vikliff]] ([[Diskusia s redaktorom:Vikliff|diskusia]]) 17:06, 21. máj 2022 (UTC)
::{{ping|Vikliff|s=1}} Je to redaktor wwikipédie, rovnako ako ty alebo ja, akurát nie je registrovaný. Ak je vložená šablóna relevantná, nie je na tom nič nevhodné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 21. máj 2022 (UTC)
:::Jasne, ale štýl komunikácie je minimálne nešťastný... A hlavne, jeho premenovávanie kategórií svedčí o absolútnej neznalosti problematiky. Posledných 30 rokov sa stavajú multifunčné haly, nie hokejové štadióny, to sú prevažne len menšie prekryté klziská.. [[Redaktor:Vikliff|Vikliff]] ([[Diskusia s redaktorom:Vikliff|diskusia]]) 17:24, 21. máj 2022 (UTC)
::::Samozvaný odborník sa ozval. V názve kategórie sa náchádza slovo NHL, je to hokejová súťaž, takže sú to hokejové štadióny NHL. Čo je na tom nepochopiteľné? --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 18:02, 21. máj 2022 (UTC)
:::::Súhlasím, ak by bol názov len „Arény“, bolo by to ok, no tu je to špecifikované, preto tam patria len vybrané objekty.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:39, 22. máj 2022 (UTC)
:Kto je redaktor Vikliff? Na to že ide o nového redaktora je až príliš drzý. Alebo to bude jeden z ďalších bábkových účtov?--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 17:12, 21. máj 2022 (UTC)
::Aha, takže v decembri blokácia za vulgarizmy, nie je to ťažké vyhľadať. A toto je moja posledná odpoveď tomuto človeku... [[Redaktor:Vikliff|Vikliff]] ([[Diskusia s redaktorom:Vikliff|diskusia]]) 17:21, 21. máj 2022 (UTC)
:::Aha, takže babkový účet. Ďalej sa nie je k čomu vyjadrovať, babkové účty sú zakázané a majú sa blokovať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 17:28, 21. máj 2022 (UTC)
:{{Re|Vikliff}} Na Wiki sa relatívne pravidelne objavujú dvaja redaktori pod IP účtami (nezaregistrovaní). Komunikácia s ktorýmkoľvek z nich je zvyčajne celkom nešťastná, takže by som sa nimi nejak extra nezaoberal. Sám posúď, či je kritika konštruktívna (resp., to nie je skoro nikdy, takže skôr &quot;či sa z nej dá zobrať niečo konštruktívne&quot;) a ďalej sa tým nejak extra nezaoberaj. Ak chceš poriadny názor, skús sa radšej ozvať niektorému z miestnych redaktorov a správcov alebo na mieste tomu určenom. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:01, 22. máj 2022 (UTC)
:Bol to dlhodobý registrovaný redaktor Wikipédie. S jeho komunikáciou sme mali mnohoročné problémy. Napokon bol (aj) za ňu dlhodobo zablokovaný. Po čase sa tu začal zjavovať ako neregistrovaný, aby predišiel ďalšiemu dlhodobému bloku. o [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 19:24, 22. máj 2022 (UTC)
::A ešte sa tu šíria aj klamstvá, hlavne sa treba ku všetkému vyjadrovať aj keď ničomu nerozumiem. Určite ani nevieš o čom bola táto diskusia. Ako registrovaný redaktor som nebol blokovaný a už vôbec nie dlhodobo, s niekým si ma mýliš. A potom sa čuduje, že takto komunikujem, keď tu klame a zavádza ostatných redaktorov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:B5AA:5E3F:CE8C:A198|2A02:AB04:27BD:D900:B5AA:5E3F:CE8C:A198]] 20:48, 22. máj 2022 (UTC)
:::Vytvor si účet, aby sme si vás medzi sebou nemýlili. Riešenie je jednoduché. Ak sa skrývaš za IP, holt niekedy môže vzniknúť nejaké krivé obvinenie. /shrug [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:00, 22. máj 2022 (UTC)
:::Touto odpoveďou si ešte viac potvrdil svoju identitu. Tvoj štýl komunikácie je absolútne nezameniteľný. Dokáž opak a skús sa správať slušne. Ten registrovaný (pripusťme na chvíľu, že to bola odlišná osoba) to nedokázal, ani keď tým prišiel o adminstvo a postupne aj o možnosť editovať. Nedokážeš to ani ty. [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 07:43, 23. máj 2022 (UTC)
::::Nekomentujem, zbytočne tu reagovať na hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:B5AA:5E3F:CE8C:A198|2A02:AB04:27BD:D900:B5AA:5E3F:CE8C:A198]] 16:57, 23. máj 2022 (UTC)

== Kategórie na redaktorských stránkach ==
Treba odstrániť kategórie na redaktorských stránkach, Redaktor:Skolsky sport, Redaktor:RebekaMarciova. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:A4B7:791A:8FA6:D7C6|2A02:AB04:27BD:D900:A4B7:791A:8FA6:D7C6]] 11:21, 5. jún 2022 (UTC)

== Prosba o pomoc ==

Určitá partia redaktorov trvá len na zmazaní článku za každých okolností a nepripúšťajú žiadne argumenty. Bolo mi naznačené, že zakladám profil v nevhodnom období pred voľbami, ktoré budú až v 29. októbra. Pričom som argumentoval, že som si pozrel profil, kedy bol založený profil [[Marek Hattas]] a tiež to bolo toho času pred voľbami. Poukázal som na to len ako na precendens s minulosti, ktorý treba brať do úvahy a nediskriminovať kedy zakladajú články. Je absurdné, že v 21. storočí sa musíme zaoberať tým, že nejaká skupina ľudí na wikipédií sa domnieva, že môžu rozhodovať o veciach mimo ich kompetencie. Následne po poukázaní a argumentácií, že je nepredstaviteľné, aby rozhodovali o tom kedy a kto môže zakladať články, sa strhla hra, že článok je len PR. Je to začarovaná situácia, ktorá si vyžaduje zasiahnuť redaktorov, ktorí si prečítajú moje argumenty ako zakladateľa článku. Nie je možné, aby v 21. storočí som ja alebo ktokoľvek iný kto sa nevie, bojí ozvať takto diskriminovaný a šikanovaný. Redaktori by mali mať ochotu pomáhať, mať záujem si medzi sebou vykomunikovať fakty ak aj niektorí nerozumejú do hĺbky určitej problematike, tak si to nechať vysvetliť. Zároveň žijeme v demokratickej dobe a je pre mňa nepochopiteľné prečo tieto princípy sú správaním určitých jednotlivcov na slobodnej enecyklopédií porušované.
.
Priestor wikipédie som rozšíril o články [[Martin Šrámek]] teraz [[Štefan Štefek]], chcem tak robiť slobodne, kedykoľvek si pripravím podklady, bez šikany iných redaktorov wikipédie, ktorí zabudli na princípy, na ktorých je táto slobodná encyklopédia je celosvetoto postavená a funguje. Ak môžte pomôžte mi vylepšiť článok [[Štefan Štefek]] za akúkoľvek konštruktívu debatu, rady budem rád. Ďakujem [[Redaktor:JDMKLSK|JDMKLSK]] ([[Diskusia s redaktorom:JDMKLSK|diskusia]]) 08:25, 26. jún 2022 (UTC)

:Priestor na prebranie témy je v diskusii na stránke '''[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Štefan Štefek]]''', kto sa chce zapojiť, pokračujte prosím tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:06, 26. jún 2022 (UTC)

== Wiki miluje pamiatky ==
Ahojte! WMSK tento rok neplánuje organizovať [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]], ale ak by si to náhodou niekto chcel zobrať pod krídlo, ozvite sa.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:42, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>f7zioeal0dyzsn2dqkfoo3rmll4cmm1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ján Pavol I.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13436</id>
    <revision>
      <id>7426863</id>
      <parentid>7104098</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T09:23:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.254</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Proces blahorečenia */Aktualizacia dat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11708" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný 
 |typ                                 = pápež &lt;!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --&gt; 
 |typ dodatok                         =  &lt;!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|...  --&gt; 
 |zvolené meno                        = Ján Pavol I.
 |zvolené meno originálne             = Ioannes Paulus I
 |meno                                = Albino Luciani
 |meno originálne                     = 
 |rodné meno                          = 
 |aktuálny titul                      =  &lt;!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --&gt;
 |portrét                             = Albino Luciani, 1969 (3).jpg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
 |popis portrétu                      = Albino Luciani v roku 1969
 |podpis                              =  &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt; 
 |erb                                 = John paul 1 coa.svg &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt; 
 |štít erbu                           =  &lt;!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --&gt; 
 |dekorácia erbu                      =  &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt; 
 |heslo                               = Humilitas
 |heslo po slovensky                  = Pokora
 |štát pôsobenia                      = 
 |dátum narodenia                     = [[17. október]] [[1912]] &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt; 
 |miesto narodenia                    = [[Canale d’Agordo]], [[Taliansko]]
 |dátum úmrtia                        = {{dúv|1978|09|28|1912|10|17}} &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt; 
 |miesto úmrtia                       = [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]
 |dátum pohrebu                       = [[4. október]] [[1978]]
 |miesto pohrebu                      = [[Bazilika svätého Petra]]
 |1. funkcia                          = Pápež
 |1. funkcia - obdobie                = [[26. august]] [[1978]]{{--}}[[28. september]] [[1978]]
 |1. funkcia - predchodca             = [[Pavol VI.|sv. Pavol VI.]]
 |1. funkcia - nástupca               = [[Ján Pavol II.|sv. Ján Pavol II.]]
 |2. funkcia                          = Patriarcha benátsky
 |2. funkcia - obdobie                = [[15. december]] [[1969]]{{--}}[[26. august]] [[1978]]
 |2. funkcia - predchodca             = [[Giovanni Urbani]]
 |2. funkcia - nástupca               = [[Marco Cé]]
 |funkcie                             = * biskup diecézy [[Vittorio Veneto]]&lt;br /&gt;([[27. december]] [[1958]]{{--}}[[15. december]] [[1969]])
 |cirkev                              = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
 |rítus                               = 
 
 |diakonát dátum                      =  &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |diakonát miesto                     = 
 |diakonát svätiteľ                   = 
 |diakonát svätiteľ funkcia           = 
 
 |kňazské svätenie dátum              = {{duv|1935|07|07|1912|10|17|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |kňazské svätenie miesto             = 
 |kňazské svätenie svätiteľ           = 
 |kňazský svätiteľ funkcia            = 
 |ordinácia dátum                     =  &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |ordinácia miesto                    = 
 |inkardinácia                        = 
 
 |menovanie dátum                     = {{duv|1958|12|15|1912|10|17|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |menovanie osoba                     = [[Ján XXIII. (pápež)|sv. Ján XXIII.]]
 |potvrdenie dátum                    =  &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |biskupské svätenie dátum            = {{duv|1958|12|27|1912|10|17|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |biskupské svätenie miesto           = 
 |biskupské svätenie hlavný svätiteľ  = [[Ján XXIII. (pápež)|sv. Ján XXIII.]]
 |biskupský svätiteľ funkcia          = 261. rímsky biskup
 |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Girolamo Bartolomeo Bortignon]]
 |1. spolusvätiteľ funkcia            = biskup padovský
 |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Gioacchino Muccin]]
 |2. spolusvätiteľ funkcia            = biskup v Belluno-Feltre
 
 |kardinál dátum                      = {{duv|1973|09|05|1912|10|17|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |kardinál menujúci                   = Pavol VI.
 |kardinálsky stupeň                  = kardinál-kňaz
 |titulárny kostol                    = Sancti Marci
 
 |pontifikát dátum                    = {{duv|1978|08|26|1912|10|17|k=0}} &lt;!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt; 
 |intornizácia dátum                  = {{duv|1978|09|03|1912|10|17|k=0}}
 |poradie pápež                       = 263
 
 |blahorečenie dátum                  = 
 |blahorečil                          = 
 |blahorečenie miesto                 = 
 |kanonizovaný dátum                  = 
 |kanonizoval                         = 
 |kanonizovaný miesto                 = 
 |dátum sviatku                       = 
 |patrón                              = 
 |atribúty                            = 
}}
[[Ctihodný]] '''Ján Pavol I.''' ({{v jazyku|lat|''Ioannes Paulus Primus''}}), vl. menom '''Albino Luciani''', (* [[17. október]] [[1912]], [[Canale d’Agordo|Forno di Canale]], [[Taliansko]] – † [[28. september]] [[1978]], [[Vatikán]]) bol taliansky duchovný a 263. [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] (zvolený [[26. august]]a [[1978]]). Zomrel 28. septembra toho istého roku. Jeho tridsaťtridňový pontifikát bol desiatym najkratším v cirkevných dejinách. Aj keď bol pápežom krátko, zanechal v katolíckej cirkvi nezmazateľnú stopu. Spomína sa naňho pre jeho priateľskosť a pokoru,&lt;ref name=&quot;vener&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František uznal heroické cnosti pápeža Jána Pavla I. | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171109020 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2017-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; pre ktoré je porovnávaný s „Dobrým pápežom Jánom“ – všeobecne populárnym pápežom [[Ján XXIII. (pápež)|Jánom XXIII.]]

== Biografia ==
=== Detstvo a raná kariéra ===
Narodil sa vo Forno de Canale (od r. 1964 [[Canale d’Agordo]]) v oblasti [[Belluno]] (severné [[Taliansko]]). Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny.

[[Kňaz]]om sa stal [[7. júl]]a [[1935]]. Študoval [[teológia|teológiu]], [[doktorát]] získal na prestížnej [[Pápežská univerzita Gregoriana|Pápežskej Gregoriánskej Univerzite]] v [[Rím]]e. Neskôr bol [[prorektor]]om [[Seminár (katolíci)|seminára]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Belluno ([[1937]] – [[1947]]). Učil tu predmety [[Dogmatika (vierouka)|dogmatika]], [[morálna teológia]] a [[kánonické právo]]. V roku [[1948]] bol vybraný ako pobočník [[generálny vikár|generálneho vikára]] diecézy, o desať rokov neskôr sa stal generálnym vikárom sám ([[1958]]). Ešte ten istý rok však úrad opustil, pretože ho Ján XXIII. vymenoval za [[biskup]]a v diecéze [[Vittorio Veneto]].

Zúčastnil sa na [[Druhý vatikánsky koncil|druhom vatikánskom koncile]] (1962{{--}}1965). [[15. december|15. decembra]] [[1969]] ho pápež [[Pavol VI.]] vymenoval za [[patriarcha (cirkev)|patriarchu]] [[Benátky|Benátok]]. Ten istý pápež ho [[5. september|5. septembra]] [[1973]] povýšil medzi [[kardinál]]ov. 

Za pápeža bol zvolený [[26. august]]a [[1978]] pri treťom sčítaní hlasov hneď v prvý deň [[konkláve]]. Zvolil si meno Ján Pavol I. (ako prvý pontifik v dejinách mal dvojité meno), pretože chcel nadviazať na dielo svojich predchodcov, pápežov Jána XXIII. a Pavla VI., a spojiť tak ich pokrokové a tradicionalistické vlastnosti. Už [[27. august]]a [[1978]] oficiálne oznámil kardinálom svoj zámer pokračovať v druhom vatikánskom koncile. Zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej fascinoval tisíce prítomných novinárov. Svoj odpor k pompe a vonkajšej paráde prejavil hneď po zvolení, keď odmietol tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii [[3. september|3. septembra]] [[1978]] na [[Piazza San Pietro|námestí sv. Petra]] prevzal iba [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] ako znak svojho pastoračného úradu.

=== Pontifikát ===
Povahovo bol veľmi podobný Jánovi XXIII. – aj on mal priateľské vystupovanie a zmysel pre osobitý humor.

Napriek veľmi krátkemu trvaniu svojho pontifikátu Ján Pavol I. stihol urobiť niekoľko zmien. Zrušil používanie [[Pluralis majestaticus (v užšom zmysle)|majestátneho plurálu]] v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Predstavoval konzervatívca v otázkach morálky, ale reformátora a pokrokára v oblasti cirkevných štruktúr a poňatia poslušnosti v cirkvi. 

=== Smrť ===
Jeho pontifikát zakončila náhla smrť v noci z 28. na 29. septembra [[1978]]. Ako príčina určili zlyhanie srdca. Telo rýchlo zabalzamovali, čo znemožnilo [[pitva|pitvu]] a bolo to v rozpore s talianskymi zákonmi; [[Vatikán]] to odôvodnil tak, že jeho zákony pitvu pápeža zakazujú. Oficiálna príčina smrti je určená ako infarkt myokardu. No rozbor lieku, ktorý sa našiel pri mŕtvole, ani iných možných dôkazov sa nikdy nerobili. Po tom, ako sa verejnosť dozvedá o príčine smrti, neter pápeža vyhlási, že nikdy nemal problémy so srdcom a brat Edoardo potvrdzuje, že zdravotný stav pápeža po lekárskej prehliadke pred tromi týždňami bol v poriadku.

Čoskoro po jeho smrti sa objavili fámy, že nebola prirodzená – väčšinou sa naznačuje, že ho otrávili; zosilneli potom, ako za jeho nástupcu vybrali trochu konzervatívnejšieho [[Ján Pavol II.|Karola Wojtyłu]]. Na tieto teórie sa nezistili nijaké priame dôkazy, čo spôsobilo najmä to, že telo sa nepodrobilo [[pitva|pitve]].

== Proces blahorečenia ==
[[23. november|23. novembra]] [[2003]] bol v katedrále v [[Belluno|Bellune]] oficiálne otvorený proces blahorečenia Jána Pavla I. Slávnosti predsedal kardinál [[José Saraiva Martins]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Solenne apertura della causa di canonizzazione di Giovanni Paolo I | url = http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/csaints/documents/rc_con_csaints_doc_20031123_papa-luciani_it.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-10 | miesto = | jazyk = {{ita}} }}&lt;/ref&gt;

Pápež [[František (pápež)|František]] [[8. november|8. novembra]] [[2017]] autorizoval dekrét o hrdinských čnostiach Jána Pavla I., čím získal označenie „[[ctihodný]]“.&lt;ref name=&quot;vener&quot; /&gt; V oktobri 2021 bol uznany zazrak uzdravenia jedenastrocneho dievcatka z Buenos Aires na jeho prihovor a podpisany dekret papezom Frantiskom o blahoreceni.  Jan Pavol I. bude 4. septembra 2022 v Rime blahoreceny na namesti sv. Petra.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q}}

{{Pápež
|predchodca=[[Pavol VI.]]
|nástupca=[[Ján Pavol II.]]}}

{{Pápeži}}

[[Kategória:Talianski pápeži]]
[[Kategória:Patriarchovia Benátskeho patriarchátu]]
[[Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi]]
[[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]]
[[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]]
[[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]]</text>
      <sha1>pqmcb24xhyeynrgfhydc3vztrjqh5el</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>106</title>
    <ns>0</ns>
    <id>17687</id>
    <revision>
      <id>7426737</id>
      <parentid>5887256</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:20:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.254</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="160" xml:space="preserve">{{Rok2|106}}

[[To iste|Si obyčajná krava]]&lt;!-- ==Udalosti== --&gt;

&lt;!-- ==Narodenia== --&gt;

&lt;!-- ==Úmrtia== --&gt;

[[Kategória:106| ]]
[[Kategória:Roky| 0106]]</text>
      <sha1>t5dnc84ag2fr3recngtwckqukwbjac1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426738</id>
      <parentid>7426737</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:30:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.254|85.237.234.254]] ([[User_talk:85.237.234.254|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" xml:space="preserve">{{Rok2|106}}

&lt;!-- ==Udalosti== --&gt;

&lt;!-- ==Narodenia== --&gt;

&lt;!-- ==Úmrtia== --&gt;

[[Kategória:106| ]]
[[Kategória:Roky| 0106]]</text>
      <sha1>kxc9rumr935bueliti35p6csqh8tall</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prvá česko-slovenská republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23807</id>
    <revision>
      <id>7426688</id>
      <parentid>7310380</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:16:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29567" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Československá republika
| originálny názov        = 
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1938
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2                  = Krajiny českej koruny
| pred 2 vlajka           = Flag of Bohemia.svg
| pred 3                  = Dočasná česko-slovenská vláda
| pred 3 vlajka           = Flag of Czechoslovak National Council.svg
| pred 4                  = Huculská republika
| pred 4 vlajka           = Flag of Ukraine.svg
| pred 5                  = Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
| pred 5 vlajka           = Flag of Germany (1867–1919).svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Druhá česko-slovenská republika
| po 1 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 2                    = Nacistické Nemecko
| po 2 vlajka             = Flag of the German Reich (1935–1945).svg
| po 3                    = Druhá poľská republika
| po 3 vlajka             = Flag of Poland (1928–1980).svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Czechoslovakia.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Česko-Slovenska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Greater coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
| článok o znaku          = Štátny znak Česko-Slovenska
| znak veľkosť            = 130px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Hymna Česko-Slovenska|Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Czechoslovakia anthem.ogg|center]]
| článok o hymne          = Hymna Česko-Slovenska
| motto                   = Pravda vítězí/Pravda víťazí
| článok o motte          = 
| mapa                    = Czechoslovak Republic (1938).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Československá republika v roku 1938
| hlavné mesto            = [[Praha]]
| rozloha                 = 140 446
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = [[Gerlachovský štít]]
| najvyšší bod poznámka   = (2 654,4 m n. m.)
| najdlhšia rieka         = [[Vltava]]
| najdlhšia rieka poznámka= (430 km)
| počet obyvateľov          = 14 723 854
| počet obyvateľov poznámka = (podľa sčítania ľudu z 1. decembra 1930)
| jazyky                  = [[čeština]], [[slovenčina]], regionálne [[maďarčina]], [[nemčina]], [[poľština]], [[rusínčina]], [[rómčina]], [[ruština]]
| národnostné zloženie    = [[Čechoslovakizmus|Čechoslováci]] (t. j. [[Česi]] a [[Slováci]]), [[Maďari]], [[Nemci]], [[Poliaci]], Karpatorusíni (národnostné menšiny)
| náboženstvo             = bez štátneho náboženstva, ďalej prevažne rímskokatolícke
| štátne zriadenie        = [[demokracia|demokratická]] [[republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = [[koruna česko-slovenská]]
| vznik                   = [[28. október|28. októbra]] [[1918]] (vyhlásením nezávislosti od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]])
| zánik                   = [[1. október|1. októbra]] [[1938]] (zabratím [[Sudety (región)|Sudet]] [[nacistické Nemecko|Nemeckom]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]])
}}

'''Prvá česko-slovenská republika''' je tradičné označenie úseku [[dejiny Česko-Slovenska|dejín Česko-Slovenska]] od vyhlásenia nezávislosti od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] dňa [[28. október|28. októbra]] [[1918]] do zabratia [[Sudety (región)|Sudet]] [[nacistické Nemecko|Nemeckom]] dňa [[1. október|1. októbra]] [[1938]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]]. Nasledujúce obdobie až do rozpadu Česko-Slovenska v [[marec|marci]] [[1939]] sa označuje ako [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]].

== Názov ==
* dobový oficiálny názov; od 28. 10. 1918 do 14. 11. 1918: '''Československý štát'''/'''Česko-Slovenský štát'''/'''Česko-Slovensko'''/'''Československo'''
* od 14. 11. 1918 do 5. 3. 1920: '''Československý štát'''/'''Česko-Slovenský štát'''/'''Republika Česko-Slovenská'''/'''Republika Československá'''/'''Česko-Slovenská republika'''/'''Československá republika'''/'''Česko-Slovensko'''/'''Československo''' (zaužívané skratky '''RČS'''/'''ČSR'''/(?) '''Č-SR''')
* 6. 3. 1920 do 22. 11. 1938: '''Československá republika'''/'''Československo''' (často písané s prehodeným slovosledom '''republika Československá''') (zaužívaná skratka bola '''ČSR''')

== Vznik Česko-Slovenska ==
[[Súbor:Kratky, Frantisek - Kolin, postovni schranka (28.10. 1918).jpg|thumb|left|Zamaľovávanie symbolov monarchie na poštovej schránke v [[Kolín]]e dňa 28. októbra 1918]]{{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska}}
Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená [[28. október|28. októbra]] [[1918]] päťčlenným Národným výborom v Prahe (ktorého členmi boli štyria Česi a jeden Slovák – „muži 28. októbra“), a to v súčinnosti so zahraničnou akciou Česko-slovenskej národnej rady, ktorá sa už o 4 dni skôr vyhlásila za dočasnú vládu nového štátu. Národný výbor presadil v záujme uchovania verejného poriadku kontinuitu zákonov a vládol prostredníctvom dekrétov. 
Počiatočným problémom bolo zostavenie česko-slovenského parlamentu. Keďže voľby boli zatiaľ nereálne, bol parlament – Revolučné národné zhromaždenie – poskladaný na základe volieb z roku [[1911]] do rakúsko-uhorského snemu. Slovensko bolo zastúpené 44 menovanými poslancami. Národný výbor odovzdal svoje právomoci na prvom zasadnutí Národného zhromaždenia [[14. november|14. novembra]] 1918, kedy bol prezidentom zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], predsedom vlády [[Karel Kramář]], ministrom zahraničia [[Edvard Beneš]] a ministrom vojenstva [[Milan Rastislav Štefánik]]; tiež bol slávnostne zosadený [[Habsbursko-lotrinská dynastia|rod Habsburgovcov]] a bola prijatá dočasná ústava. Nemci nemali v tomto parlamente zastúpenie žiadne (odmietli sa zúčastniť), hoci ich bolo viac ako Slovákov. Na základe povojnovej deklarácie prezidenta USA [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]], ktorá hovorí o práve každého človeka na sebaurčenie, sa väčšina [[sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]] hlásila k Nemecku či Rakúsku. Maďari na juhovýchode Slovenska zase k Maďarsku.

Mierová konferencia v Paríži z januára 1919 uzavrela väčšinu územných sporov. Česko-slovenskú delegáciu viedli Karel Kramář a Edvard Beneš. Konferencia schválila vyhlásenie Československej republiky, rozprestierajúcej sa na území historických [[krajiny českej koruny|krajín českej koruny]] ([[Čechy|Čiech]], [[Morava (región)|Moravy]] a [[Sliezsko|Sliezska]]) a časti [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] ([[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]). [[Lužice]], ktoré Beneš nárokoval na základe príslušnosti Českému kráľovstvu do tridsaťročnej vojny, zostali nemecké. Dohoda potvrdzujúca konferenciu bola podpísaná [[10. september|10. septembra]] [[1919]]. Rovnako tak Česko-Slovensko nezískalo ani širšie územie v okolí Bratislavy, dnes patriace [[Rakúsko|Rakúsku]], ani rozsiahlejšie oblasti v okolí pohoria [[Matra (pohorie)|Matra]] a [[Bük (pohorie)|Bük]] spolu s mestom [[Miškovec]], ktoré si zachovalo [[Maďarsko]]. Do novej republiky tak bolo začlenených 6 etnických skupín s rôznymi historickými, politickými a ekonomickými tradíciami.

[[Súbor:První Československá republika do 1928.jpg|thumb|Česko-Slovensko do roku 1928]]
[[Súbor:První Československá republika.SVG|thumb|Česko-Slovensko po roku 1928]]

Problémom boli samotné hranice štátu. S Nemeckom a Rakúskom sa väčšia časť priebehu hraníc vyriešila na základe historického vývoja, saint-germainská konferencia Česko-Slovensku z dôvodu obrany navyše pridelila aj severné svahy Krkonôš (čo sa nakoniec nezrealizovalo). S Maďarskom však žiadne historické hranice neexistovali – tie preto určila spomínaná konferencia v Paríži na základe Benešových 7 memoránd. Aj napriek potvrdeniu zmluvy v Trianone z roku 1920 musela na území zasiahnuť [[Česko-slovenská armáda|česko-slovenská]] a [[rumunská armáda]]. Vznikol aj spor o územie [[Tešínsko|Tešínska]]. Z pohľadu historického práva patrilo celé Tešínsko ku [[krajiny českej koruny|krajinám českej koruny]], nárok si naň z etnických dôvodov však robilo aj novovzniknuté [[Poľsko]]. Po [[sedemdňová vojna|krátkom česko-slovensko-poľskom vojenskom stretnutí]] bolo Tešínsko rozhodnutím medzinárodnej [[konferencia v Spa|arbitráže v Spa]] rozdelené medzi oba štáty. Posledný spor bol ohľadom priemyselne zaostalej Podkarpatskej Rusi, ktorú si nárokovala okrem Česko-Slovenska aj [[Ukrajinská ľudová republika]] (1918 – 1919), s ktorou však vtedajšia Podkarpatská Rus vôbec nesusedila (bola oddelená Poľskom a Rumunskom) a tiež Maďarsko. Situáciu opäť musela riešiť česko-slovenská armáda, resp. čs. legionári.

Ďalšie problémy novovzniknutého štátu boli tiež výrazné hospodárske a sociálne rozdiely medzi tzv. historickými krajinami (Čechy, Morava, Sliezsko) a Slovenskom, resp. Podkarpatskou Rusou. Na Slovensko odchádzali českí lekári, učitelia a úradníci. V roku 1919 bola založená [[Univerzita Komenského v Bratislave|Bratislavská univerzita]], 1920 [[Slovenské národné divadlo (inštitúcia)|Slovenské národné divadlo]]. Stále sa však časť Slovákov a najmä viac ako 3 000 000 Nemcov a 700 000 Maďarov necítili byť rovnocennou súčasťou republiky a postupne tak narastali vnútorné rozpory.

Severne od Slovenska existovala aj tzv. [[Lemko-rusínska republika]], ktorej časť obyvateľov sa chcela časom pripojiť k ČSR. Prezident Masaryk nechcel po spore o Tešínsko kaziť česko-poľské vzťahy. O túto krajinu však nemal veľmi veľký záujem, a v marci 1920 ju preto zabralo Poľsko.

== Politika nového štátu ==
[[Súbor:Greater coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg|thumb|left|[[Veľký znak republiky Česko-slovenskej]] (1920 – 1938)]]
[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|thumb|right|Vlajka Česko-Slovenska v rokoch 1918 – 1920]]
[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|thumb|right|Vlajka Česko-Slovenska od roku 1920]]

Nová ústava z 29. februára 1920 nahradila onú provizórnu z roku [[1918]]. Česko-Slovensko bolo ustanovené ako parlamentná [[demokracia]], riadená parlamentom, ktorý pozostával zo [[Senát republiky Československej|Senátu]] a [[Poslanecká snemovňa republiky Československej|Poslaneckej snemovne]]. Členovia parlamentu boli volení na základe všeobecnej voľby. Parlament mal ako výkonnú tak aj zákonodarnú moc. Až neskôr prešla výkonná moc na vládu a prezidenta. Ten bol volený parlamentom na 7 rokov a menovaný vládou. Ústava umožňovala vláde pomerne veľké právomoci, najmä pokiaľ ide o lokálne problémy. Podľa ústavy bolo Česko-Slovensko [[unitárny štát|unitárnym štátom]]. V rokoch 1918 – 1928 bolo Česko-Slovensko administratívne rozdelené na 5 samosprávnych krajín/zemí ([[Čechy|Českú zem]], [[Morava (región)|Moravskú zem]], [[České Sliezsko|Sliezsku zem]], [[Slovenská krajina|Slovenskú krajinu]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskoruskú zem]]. Centrami jednotlivých krajín boli krajinské mesta. Boli to [[Praha]], [[Brno]], [[Opava]], [[Bratislava]] a [[Užhorod]]. S výnimkou Slovenska a Podkarpatskej Rusi tak ostatné krajiny nadväzovali na predchádzajúci administratívny model existujúci s určitými menšími úpravami už od [[stredovek]]u. V roku 1928 bola krajina Sliezska spojená s Moravskou, aby sa oslabil vplyv nemeckého obyvateľstva. V rokoch [[1928]] – [[1939]] sa tak ČSR delila na 4 samosprávne krajiny/zeme: Českú zem, Moravsko-sliezsku zem, Slovenskú krajinu a Podkarpatskoruskú zem. Lokálne problémy si jednotlivé krajiny riešili samy (napríklad [[súd]]nictvo). Slovensko a Podkarpatská Rus mali prisľúbenú [[autonómia|autonómiu]], ktorej sa však v čase tzv. prvej republiky nedočkali, požiadavkám sudetských Nemcov bola vláda ochotná ustúpiť až v roku 1938.

Obyvatelia sa na základe ústavy považovali za príslušníkov „československého národa“ a oficiálnym jazykom bol „československý“. Vytvoriť pojem československý národ a spojiť tak Čechov a Slovákov v Čechoslovákov bolo nutné najmä pre potreby zahraničnej politiky, pretože štát mal oveľa viac obyvateľov hlásiacich sa k [[Nemci|národnosti nemeckej]] než bolo Slovákov. Ústava zaisťovala menšinám, ktoré však tvorili viac ako 20% populácie, úplnú rovnoprávnosť (používanie svojho jazyka v školách, úradné rokovania...). Táto rovnoprávnosť bola však do istej miery narušená, napríklad tvorbou takých volebných obvodov, kde mali prevahu Česi, či prijímaním iba Čechov a Slovákov do niektorých vojenských útvarov a pod.. Nemci aj napriek tomu mali v štátnej správe vysoký počet volených zástupcov, počet nemeckých základných, stredných i vysokých škôl či vydavateľstiev, a tým aj kníh v nemeckom jazyku bol široko-ďaleko v [[Európa|Európe]] najvyšší. Národnostné menšiny mohli slobodne zakladať organizácie a rôzne spolky, avšak ich požiadavky na autonómiu bola česká vláda ochotná splniť až pod tlakom v krízovom roku 1938. Vzťah štátu a občanov sa nezakladal na národnostnom, ale na občianskom princípe. Česko-slovenská vláda bola známa najmä pre svoju stabilitu. Základ tvorili politické strany, ktorých vedenie sa dokázalo skoro vždy nejako dohodnúť.

Okrem obdobia od marca [[1926]] do novembra [[1929]], kedy nebola vytvorená koalícia, tvorilo chrbticu vlády päť zástupcov (tzv. „Päťka“), piatich najznámejších strán, ktoré predstavovali: Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu = Agrárna strana, Česko-slovenská sociálnodemokratická strana, Socialistická strana, Národná demokracia a Ľudová strana. Päťka bola vedená [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]], ktorý bol premiérom takmer celé 20. roky a točila sa až do roku 1938 okolo známych politikov. Nemeckí zástupcovia sa dostávali do vlády od roku [[1926]], maďarské strany sa i cez silnú agitáciu susedného Maďarska do vlády nikdy nedostali.

=== Politické strany prvorepublikového Česko-Slovenska ===
* '''[[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu]]''' (RSZML, Agrárna strana) bola založená v roku 1922 spojením Českej a Slovenskej agrárnej strany. Predsedom bol [[Antonín Švehla]] a hlavnými voličmi boli malí a strední poľnohospodári. Švehla kombinoval sociálne a demokratické myšlienky. Strana bola jadrom vládnych koalícií v rokoch 1922 až 1938.
* '''[[Česká strana sociálnodemokratická|Československá sociálnodemokratická strana]]''' (ČSDSD) nadväzovala na predvojnovú Sociálnu demokraciu. Vo voľbách roku [[1920]] sa stala najväčšou stranou v Česko-Slovensku. V čase relatívneho rozkvetu však prišiel rozkol v strane. Bola založená vnútrostranícka ľavica, s istým odstupom i pravica, stred zostával dlho neutrálne. Spor nakoniec viedol k odloženiu riadneho termínu zjazdu strany, čo prinieslo skôr sympatie [[Bohumír Šmeral|Šmeralovej ľavici]]. Tá neskôr založila samostatnú [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickú stranu Česko-Slovenska-sekciu Tretej Internacionály]]. Sociálna demokracia bola citeľne oslabená a vo voľbách roku [[1925]] zažila debakel. Na sile začala naberať až v roku 1929. V čele stál [[Antonín Hampl]], na Slovensku [[Ivan Dérer]]. Sociálna demokracia predstavovala jednu zo strán Hradu.
* '''[[Komunistická strana Česko-Slovenska]]''' (KSČ) vznikla po vyššie popísanom spore vnútri sociálnej demokracie. Spočiatku sa snažila o špecifickú cestu k socializmu, presadzovanou parlamentnou „červenou väčšinou“. Neskôr sa však, v rámci „boľševizácie“, stala stranou extrémne a antisystémovou, plne závislou na Moskve. KSČ predstavovala v relatívnych číslach najväčšiu komunistickú stranu na svete, postupne však členstvo ubúdalo (vylučovanie, štiepenie frakcií, návrat k sociálnej demokracii). Hoci strana stála proti [[Hrad (politika)|Hradu]], udržiavali niektorí jej reformní funkcionári kontakt s prezidentskou kanceláriou. O dohode o toleranciu tzv. červeno-čierne aliancie (ľudovci a socialisti) komunistami sa, napríklad uvažovalo pred prezidentskou voľbou [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]]. KSČ si priemerne udržiavala zisk nad 10% voličstva.
* '''[[Česká strana národnosociálna|Československá strana národnosocialistická]]''' (ČSNS, do roku 1926 Česko-slovenská strana socialistická) bola stredoľavicová strana, obhajujúca tzv. „český socializmus“ (prípadne národný socializmus, český nar. soc. a iné variácie). Na čele strany stál [[Václav Klofáč|Václav Jaroslav Klofáč]], jej členmi boli napr. [[Edvard Beneš]] (dočasne) a [[Milada Horáková]]. Katolík Edvard Beneš tam vstúpil na odporúčanie [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša Garrigue Masaryka]]. Patrila k stranám Hradu.
* '''[[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]]''' (ČSL) bola zlúčená z Moravsko-sliezskej kresťansko-sociálnej strany, Katolícko-národno konzervatívnej strany a Konzervatívnej ľudovej strany v roku 1918. Strana zastávala kresťanské názory a sociálnu encykliku pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII]]. Od roku 1922 bola vedená katolíckym kňazom [[Jan Šrámek|Janom Šrámkom]].
* '''[[Československá národná demokracia]]''' (ČsND) vznikla po vojne spojením [[Mladočesi|Mladočechov]] s ďalšími pravicovými a stredovými stranami. Ideologicky by sa dala charakterizovať ako národno radikálna a ekonomicky liberálna strana. Viedli ju [[Karel Kramář]] a do svojej predčasnej smrti [[Alois Rašín]]. Volená bola vyššími a strednými vrstvami. Podporovala súkromné podnikanie, bankovníctvo a priemysel.
* '''[[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenská ľudová strana]]''' (SĽS) bola po [[Slovenská národná strana (historická)|SNS]] druhá najstaršia a v období I. ČSR najsilnejšia slovenská politická strana. Bola stranou slovenského vidieka, konzervatívnou stranou vychádzajúcou z pápežských encyklík Rerum novarum - o robotníckej otázke a neskôr Quadragesimo anno - O obnovení spoločenského poriadku podľa evanjelia. Okrem volieb v roku 1920 zvíťazila na Slovensku vo všetkých volieb. Viedol ju slovenský katolícky kňaz [[Andrej Hlinka]], po jeho smrti kňaz [[Jozef Tiso]].

==== Nemecké strany ====
* '''[[Nemecká sociálnodemokratická strana robotnícka v ČSR]]''' (DSAP, Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei), ktorá v prvých parlamentných voľbách dostala takmer 590 000 hlasov, čo predstavovalo vyše 43,5% nemeckých hlasov a 11,1% všetkých česko-slovenských hlasov a 31 mandátov. Strana sa tak stala tretím najsilnejším subjektom na území celej krajiny. Aj keď táto strana naďalej trvala na negatívnom postoji k ČSR, pojaté ako dominantne český štát s tzv. menšinami, zabránila ústavnej kríze: umožnila vznik prvej vlády, keď pri hlasovaní o dôvere novej vláde opustili poslanci tejto strany snemovňu a nezabránili tak tesnému zvoleniu vlády. Rovnako ako [[Česká strana sociálnodemokratická|Česká sociálna demokracia]] doplatila na rozkol v strane. [[komunizmus|Komunistické]] krídlo opustilo stranu v [[január]]i roku [[1921]] potom, čo prehralo boj o vedenie strany. Na to doplatila strana pri druhých parlamentných voľbách v roku [[1925]]. Volebný výsledok predstavoval iba 6% a 17 mandátov.
* '''[[Nemecký zväz poľnohospodárov]]''' (BdL, Bund der Landwirte) bola dôležitou aktivistickou stranou nemeckých poľnohospodárov v Česko-Slovensku. Bola súčasťou niekoľkých česko-slovenských vládnych koalícií. Najvýznamnejším predstaviteľom bol [[Franz Spina]], poslanec parlamentu, ktorý bol tiež opakovane ministrom. Strana zanikla zlúčením sa so [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckou stranou]] v marci 1938.
* '''[[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová]]''' (DCV, Deutsche Christlichsoziale Volkspartei) predstavovala ďalšiu nemeckú aktivistickú stranu v Česko-Slovensku. Bola katolíckou stranou a bola tiež súčasťou niekoľkých česko-slovenských vládnych koalícií. Najvýznamnejším predstaviteľom bol [[Robert Mayr-Harting]]. Strana sa rozpadla pod tlakom SdP v roku 1938.
* '''[[Sudetonemecká strana]]''' (SdP, Sudetendeutsche Partei) bola krajne pravicovou nacionalistickou stranou. Založená bola 1. októbra 1933 [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]], ktorý bol tiež jej jediným predsedom až do zlúčenia tejto strany s [[Adolf Hitler|Hitlerovou]] [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] po mníchovskom diktáte v roku [[1938]]. Vo voľbách v roku [[1935]] získala strana najväčšie percento hlasov zo všetkých uchádzajúcich strán, na vláde sa však nepodieľala. Strana bola silne v opozícii k česko-slovenskej vláde a pod jej tlakom sa následne rozpadli či sa s ňou zlúčili všetky vtedajšie významné nemecké politické strany (DSAP, BdL, DCV).

=== Zahraničná politika ===
[[Edvard Beneš]], česko-slovenský minister zahraničia v rokoch 1918 – 1935 a neskoršie prezident, spolupracoval so sústavou demokratických západných štátov, ktoré podporovalo Česko-Slovensko na medzinárodnej pôde do roku [[1938]]. Beneš veril v [[Spoločnosť národov]], ktorá propagovala povojnový status quo, mierový rozvoj Európy a zaručovala bezpečnosť tých krajín, ktoré vznikli na jeseň roku [[1918]].

[[Súbor:Little Entente in Europe 1921-1938.png|thumb|right|Štáty Malej dohody (1921–1938)]]

Vyjednal tiež spojenectvo s Rumunskom a Juhosláviou, ktoré bolo neskôr známe ako [[Malá dohoda]]. Tá mala zabrániť maďarskej snahe o získanie svojho pôvodného vplyvu a moci, ktorý ohrozoval všetky tri štáty. [[Maďarsko]] nieslo prvé medzivojnové roky ťažko, jeho ekonomika bola ťažko poničená prerušením stáročných väzieb a väčšinu svojho historického územia muselo odstúpiť. Preto sa jeho vláda upínala k fašistickým a revanšistickým snahám.

Minister Beneš orientoval politiku krajiny na Veľkú Britániu a hlavne Francúzska, ktoré bolo aj v mnohých iných ohľadom vzorom prvej republiky. Kým Veľká Británia udržiavala politiku izolácie, pretože považovala Česko-Slovensko za príliš vzdialenú krajinu, s Francúzskom sa spolupráca rozvíjala oveľa otvorenejšie.

V roku 1925 bolo v Locarne podpísané niekoľko dokumentov, na základe ktorých bolo Nemecko zrovnoprávnené s ostatnými európskymi štátmi z mnohých politických hľadísk. Na základe týchto zmlúv bolo Nemecko prijaté do Spoločnosti národov. Nemecká vláda sa zaručila garantovať západné hranice s Francúzskom a Belgickom, riešenie hraníc s Česko-Slovenskom a Poľskom sa však odsunulo do budúcnosti a riešiť to mala prípadná medzinárodná arbitráž. Francúzsko uzavrelo s Česko-Slovenskom a Poľskom následne vojenské zmluvy o prípadnej pomoci, ak obe krajiny budú Nemeckom napadnuté.

Potom, čo sa v Nemecku dostali k moci nacisti a ich sympatie začali rásť aj v pohraničných oblastiach západnej polovice ČSR sa začal tlak na prípadnú úpravu hraníc zvyšovať. Česko-slovenská diplomacia preto začala hľadať nových spojencov. Beneš sa teda obrátil k Sovietskemu zväzu a v roku 1935 uzavrel francúzsko-sovietske spojenectvo, ktoré obsahovalo dohodu, že pomoc Červenej armády príde iba v prípade, že prvé vykoná vojenský zásah [[Francúzsko]].

Česko-slovenskú reprezentáciu však ostro schladili snahy západných spojencov riešiť stále akútnejší problém česko-nemeckého spolužitia v pohraničných [[Sudety|Sudetoch]] odstúpením problémových území. Západné štáty mali z prípadnej vojny obavy a chceli sa prípadnému konfliktu vyhnúť akoukoľvek cestou.

=== Vláda ===
{{Hlavný článok|Zoznam vlád Česko-Slovenska}}

* prvý česko-slovenský prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]] (14. 11. 1918 – 14. 12. 1935)
* prvý premiér [[Karel Kramář]] (do 8. júla [[1919]])
* minister financií [[Alois Rašín]] (zavraždený v roku [[1923]])
* minister zahraničia [[Edvard Beneš]]
* minister vojenstva [[Milan Rastislav Štefánik]] (zahynul [[4. máj]]a [[1919]])
* druhý česko-slovenský prezident [[Edvard Beneš]] (zvolený v roku [[1935]])

== Národnostné zloženie v roku 1921 ==
Národnostné zloženie podľa sčítania z roku [[1921]]:

{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
 ! Krajina
 ! „Čechoslováci“&lt;br /&gt;([[Česi]] a [[Slováci]])
 ! [[Nemci]]
 ! [[Maďari]]
 ! [[Rusíni]]
 ! [[Židia (etnikum)|Židia]]
 ! iní
 ! celkom obyvateľov
 |-
 | [[Čechy]]
 | &lt;center&gt;4 382 788&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;2 173 239&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;5 476&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;2 007&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;11 251&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;93 757&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''6 668 518'''&lt;/center&gt;
 |-
 | [[Morava (región)|Morava]]
 | &lt;center&gt;2 048 426&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;547 604&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;534&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;976&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;15 335&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;46 448&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''2 649 323'''&lt;/center&gt;
 |-
 | [[Sliezsko]]
 | &lt;center&gt;296 194&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;252 365&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;94&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;338&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;3 681&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;49 530&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''602 202'''&lt;/center&gt;
 |-
 | [[Slovensko]]
 | &lt;center&gt;2 013 792&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;139 900&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;637 183&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;85 644&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;70 529&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;42 313&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''2 989 361'''&lt;/center&gt;
 |-
 | [[Podkarpatská Rus]]
 | &lt;center&gt;19 737&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;10 460&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;102 144&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;372 884&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;80 059&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;6 760&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''592 044'''&lt;/center&gt;
 |-
 | '''ČSR'''
 | &lt;center&gt;'''8 760 937'''&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''3 123 568'''&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''745 431'''&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''461 849'''&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''180 855'''&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''238 080'''&lt;/center&gt;
 | &lt;center&gt;'''13 410 750'''&lt;/center&gt;
 |-
|}

== Dôležité udalosti ==
* [[Česko-slovenská menová reforma (1919)]] – zavedenie [[Koruna česko-slovenská|koruny česko-slovenskej]]
* [[Mníchovská dohoda]] – [[30. september|30. septembra]] [[1938]], odstúpenie pohraničného územia [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] k [[1. október|1. októbru]] [[1938]]

== Územia ==
[[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|thumb|right|400px|Krajinská mapa Česko-Slovenska v rokoch 1928 až 1938 s vyznačenými krajinskými hlavnými mestami]]

Za prvej republiky patrili pod ČSR tieto územia:

* [[Čechy]] (''Česká zem'')
* [[Morava (región)|Morava]] (''Moravská zem'')
* [[České Sliezsko]] (''Sliezska zem'')
* [[Slovensko]] (''Slovenská krajina'')
* [[Podkarpatská Rus]] (''Podkarpatskoruská zem''; dnes [[Ukrajina|ukrajinská]] [[Zakarpatská oblasť]])

Práve Podkarpatská Rus (východný sused Slovenska) bola v roku [[1939]] odtrhnutá od ČSR. [[29. október|29. októbra]] [[1944]] bolo jej územie obsadené vojskami [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] potom na krátky čas opäť formálne patrila k ČSR ako bola s výnimkou (dnes [[Slovensko|slovenskej]]) obce [[Lekárovce]] spolu s malým pásom území vtedajšieho východného Slovenska odstúpená [[29. jún]]a [[1945]] česko-slovenskou vládou ZSSR, ktorý ju [[22. január]]a [[1946]] začlenil ako [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskú oblasť]] do [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]].

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Dejmek
| meno = Jindřich
| spoluautori = a kol.
| titul = Československo : dějiny státu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2018
| isbn = 978-80-7277-572-9
| počet strán = 951
| strany = 98{{--}}255
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [[Milan Hodža|HODŽA, Milan]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/jZYDjQEENd ''Slovenský rozchod s Maďarmi roku 1918, : dokumentárny výklad o jednaniach Dra Milana Hodžu ako čsl. plnomocníka s Károlyiho maďarskou vládou v listopade a prosinci 1918 o ústup maďarských vojsk zo Slovenska.(Odtisky zo &quot;Slovenského Denníka&quot;.)'']. Bratislava: Red. Slov. denníka, 1929. 206 s., [1] príl. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|První republika|8771388}}


{{Cs-timeline}}

[[Kategória:Prvá česko-slovenská republika| ]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Medzivojnové obdobie]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>qj2smq4i7f6wzawpqut2xmtf16u62hk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jablonica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25476</id>
    <revision>
      <id>7426860</id>
      <parentid>7218947</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T09:18:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>rodáci</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7236" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = obec
 | Názov              = Jablonica
 | Iné názvy          = 
 | Obrázok            = Jablonica church.jpg
 | Popis obrázku      = Kostol sv. Štefana kráľa
 | Znak               = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj               = Trnavský
 | Okres              = Senica
 | Región             = Záhorie
 | Časti              = 
 | Rieka              =[[Myjava (rieka)|Myjava]] 
 | Rieka 1            =Hodonský potok 
 | Zemepisná šírka    = 48.608056
 | Zemepisná dĺžka    = 17.420000
 | Nadmorská výška    = 209
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 425.6
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 195
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1262
 | Starosta           = Silvester Nestarec&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 906 32
 | Kód                = 504416
 | EČV                = SE
 | Predvoľba          = +421-34
 | Adresa             = 
 | E-mail             = 
 | Telefón            = 
 | Fax                = 
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.jablonica.sk
 | Commons            = Jablonica
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = '''Demonym''': ''Jabloničan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Jabloničan}}&lt;/ref&gt;


}}
'''Jablonica''' je [[Obec (Slovensko)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Senica (okres)|okrese Senica]]. 

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Barok]]ový kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1663]]. Stojí na mieste [[renesancia|renesančnej]] stavby zo [[16. storočie|16. storočia]], ktorá vyhorela pri útoku [[Osmanská ríša|Turkov]]. V 70. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] prešiel neskorobarokovou úpravou fasády, ktorá mu dala dnešnú podobu. Šľachtickí majitelia tu bývali do roku [[1928]], kedy bol kaštieľ predaný. V roku [[1935]] sa dostal do majetku hospodárskeho družstva v Senici. Po druhej svetovej vojne tu sídlila základná škola. Fasáde kaštieľa dominujú dve nárožné veže s diagonálnym umiestnením vzhľadom na hmotu kaštieľa. Ukončené sú ihlancovými helmicami. Fasády sú členené kvádrovaním s [[rustika|rustikou]] a oknami so šambránami a klenákmi. Zo strany nádvoria sa nachádza štvorosový [[rizalit]] s portálom ukončeným prelamovanou rímsou a reliéfnou píniou. Severne od kaštieľa je umiestnený trojkrídlový jednopodlažný hospodársky dvor.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jablonica
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/jablonica
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Jablonica.jpg|Barokový kaštieľ
Súbor:Jablonica kaštieľ 05.jpg
Súbor:Jablonica kaštieľ 04.jpg
Súbor:Jablonica kaštieľ 01.jpg
Súbor:Zámocký park v Jablonici.jpg|Park pri kaštieli
&lt;/gallery&gt;
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]], trojloďová [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1750]]-[[1752]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2980
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Interiér je zaklenutý pruskou a valenou [[klenba|klenbou]], bočné lode krížovou klenbou. Nachádza sa tu neskorobarokový hlavný [[oltár]] s obrazom Oblácia sv. Štefana a sochami sv. Štefana kráľa, [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislava]] a apoštolov [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]]. [[Kazateľnica]] je pravdepodobne prácou z dielne [[Georg Rafael Donner|G. R. Donnera]]. Bočné oltáre Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej sú taktiež neskorobarokové.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Informácie o obci
  | url = http://www.jablonica.sk/informacie-o-obci/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Jablonica
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a dvoma radmi okien. Spodný rad je segmentovo ukončený s profilovanými osteniami s klenákmi, horný rad tvoria okná v tvare elipsy s osteniami. Priečelie je tvorené rizalitom s vysokým rádom. Veža vyrastá zo štítového priečelia s prelamovanou rímsou, je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a hodinami a barokovou helmicou s laternou. 

* Kalvária, barokové pieskovcové súsošie z rokov [[1756]]-[[1758]]. Súsošie nechali postaviť Imrich Bošáni a Ján Aponi. Možným autorom súsošia by mohol byť J. J. Dorfmeister. Skladá sa z balustrádou ohradenej vyvýšeniny prístupnej schodiskom, na ktorej sa nachádza socha ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Krista]], pod ním plačúca [[Mária Magdaléna]] a okolo sochy [[Mária (matka Ježiša)|Márie]] a [[Ján (apoštol)|sv. Jána]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jablonica - súsošie kalvárie
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/jablonica-susosie-kalvarie
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Jablonica kostol 14.jpg|Kostol sv. Štefana kráľa
Súbor:Jablonica kostol 01.jpg
Súbor:Jablonica kostol 13.jpg
Súbor:Jablonica kostol 11.jpg
Súbor:Slovak Republic - Jablonica (2).JPG|Súsošie kalvárie
&lt;/gallery&gt;

== Školstvo ==
* ZŠ Jablonica

== Rodáci ==
* [[Štefan Altdorfer]] (1856 – 1913) slovenský právnik
* [[Dionýz Blaškovič]] (1913 - 1998) slovenský bakteriológ a virológ
* [[Ján Režňák]] (1919 - 2007) slovenský pilot, príslušník Slovenských vzdušných zbraní, letecké eso (32 potvrdených zostrelov)
* [[Miroslav Hazucha]] (*1944) slovenský športový novinár a historik
* [[Ľudovít Hološko]] (* 1943) je slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Jablonica}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.jablonica.sk/ Oficiálna stránka obce]
* [https://zsjablonica.edupage.org/ Stránka miestnej základnej školy]

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Senica}}

[[Kategória:Jablonica| ]]
[[Kategória:Obce okresu Senica]]</text>
      <sha1>d4bwyx821euy4d5qcow7zqp5riiae8g</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426871</id>
      <parentid>7426860</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:03:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl, pomlčky namiesto spojovníkov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7256" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = obec
 | Názov              = Jablonica
 | Iné názvy          = 
 | Obrázok            = Jablonica church.jpg
 | Popis obrázku      = Kostol sv. Štefana kráľa
 | Znak               = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj               = Trnavský
 | Okres              = Senica
 | Región             = Záhorie
 | Časti              = 
 | Rieka              =[[Myjava (rieka)|Myjava]] 
 | Rieka 1            =Hodonský potok 
 | Zemepisná šírka    = 48.608056
 | Zemepisná dĺžka    = 17.420000
 | Nadmorská výška    = 209
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 425.6
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 195
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1262
 | Starosta           = Silvester Nestarec&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 906 32
 | Kód                = 504416
 | EČV                = SE
 | Predvoľba          = +421-34
 | Adresa             = 
 | E-mail             = 
 | Telefón            = 
 | Fax                = 
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.jablonica.sk
 | Commons            = Jablonica
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = '''Demonym''': ''Jabloničan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Jabloničan}}&lt;/ref&gt;


}}
'''Jablonica''' je [[Obec (Slovensko)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Senica (okres)|okrese Senica]]. 

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Barok]]ový kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1663]]. Stojí na mieste [[renesancia|renesančnej]] stavby zo [[16. storočie|16. storočia]], ktorá vyhorela pri útoku [[Osmanská ríša|Turkov]]. V 70. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] prešiel neskorobarokovou úpravou fasády, ktorá mu dala dnešnú podobu. Šľachtickí majitelia tu bývali do roku [[1928]], kedy bol kaštieľ predaný. V roku [[1935]] sa dostal do majetku hospodárskeho družstva v Senici. Po druhej svetovej vojne tu sídlila základná škola. Fasáde kaštieľa dominujú dve nárožné veže s diagonálnym umiestnením vzhľadom na hmotu kaštieľa. Ukončené sú ihlancovými helmicami. Fasády sú členené kvádrovaním s [[rustika|rustikou]] a oknami so šambránami a klenákmi. Zo strany nádvoria sa nachádza štvorosový [[rizalit]] s portálom ukončeným prelamovanou rímsou a reliéfnou píniou. Severne od kaštieľa je umiestnený trojkrídlový jednopodlažný hospodársky dvor.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jablonica
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/jablonica
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Jablonica.jpg|Barokový kaštieľ
Súbor:Jablonica kaštieľ 05.jpg
Súbor:Jablonica kaštieľ 04.jpg
Súbor:Jablonica kaštieľ 01.jpg
Súbor:Zámocký park v Jablonici.jpg|Park pri kaštieli
&lt;/gallery&gt;
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]], trojloďová [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1750]]-[[1752]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2980
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Interiér je zaklenutý pruskou a valenou [[klenba|klenbou]], bočné lode krížovou klenbou. Nachádza sa tu neskorobarokový hlavný [[oltár]] s obrazom Oblácia sv. Štefana a sochami sv. Štefana kráľa, [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislava]] a apoštolov [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]]. [[Kazateľnica]] je pravdepodobne prácou z dielne [[Georg Rafael Donner|G. R. Donnera]]. Bočné oltáre Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej sú taktiež neskorobarokové.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Informácie o obci
  | url = http://www.jablonica.sk/informacie-o-obci/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Jablonica
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a dvoma radmi okien. Spodný rad je segmentovo ukončený s profilovanými osteniami s klenákmi, horný rad tvoria okná v tvare elipsy s osteniami. Priečelie je tvorené rizalitom s vysokým rádom. Veža vyrastá zo štítového priečelia s prelamovanou rímsou, je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a hodinami a barokovou helmicou s laternou. 

* Kalvária, barokové pieskovcové súsošie z rokov [[1756]]-[[1758]]. Súsošie nechali postaviť Imrich Bošáni a Ján Aponi. Možným autorom súsošia by mohol byť J. J. Dorfmeister. Skladá sa z balustrádou ohradenej vyvýšeniny prístupnej schodiskom, na ktorej sa nachádza socha ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Krista]], pod ním plačúca [[Mária Magdaléna]] a okolo sochy [[Mária (matka Ježiša)|Márie]] a [[Ján (apoštol)|sv. Jána]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jablonica - súsošie kalvárie
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/jablonica-susosie-kalvarie
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Jablonica kostol 14.jpg|Kostol sv. Štefana kráľa
Súbor:Jablonica kostol 01.jpg
Súbor:Jablonica kostol 13.jpg
Súbor:Jablonica kostol 11.jpg
Súbor:Slovak Republic - Jablonica (2).JPG|Súsošie kalvárie
&lt;/gallery&gt;

== Školstvo ==
* ZŠ Jablonica

== Rodáci ==
* [[Štefan Altdorfer]] (1856 – 1913) – slovenský právnik
* [[Dionýz Blaškovič]] (1913 – 1998) – slovenský bakteriológ a virológ
* [[Ján Režňák]] (1919 – 2007) – slovenský pilot, príslušník Slovenských vzdušných zbraní, letecké eso (32 potvrdených zostrelov)
* [[Miroslav Hazucha]] (*1944) – slovenský športový novinár a historik
* [[Ľudovít Hološka]] (* 1943) – slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Jablonica}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.jablonica.sk/ Oficiálna stránka obce]
* [https://zsjablonica.edupage.org/ Stránka miestnej základnej školy]

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Senica}}

[[Kategória:Jablonica| ]]
[[Kategória:Obce okresu Senica]]</text>
      <sha1>koghgyrax2ix6od8zwglas19vh1sdyv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Markušovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25884</id>
    <revision>
      <id>7426639</id>
      <parentid>7403789</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T13:14:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tomasfarky</username>
        <id>222582</id>
      </contributor>
      <comment>pridanie kategorie zdravotnictva</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22283" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Markušovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Markusovce-panorama1.jpg
 | Popis obrázku    = Panoráma obce
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = [[Spiš (región)|Spiš]]
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = Levočský potok
 | Zemepisná šírka  = 48.9158
 | Zemepisná dĺžka  = 20.6233
 | Nadmorská výška  = 435
 | Prvá zmienka     = [[1289]]
 | Starosta         = Marek Virág&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 053 21
 | Kód              = 543331
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad Markušovce&lt;br /&gt;Michalská 51&lt;br /&gt;053 21 Markušovce
 | E-mail           = obecmarkusovce@stonline.sk
 | Telefón          = 449 81 37
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.markusovce.sk
 | Commons          = Markušovce
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Markušovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]].

== Polohopis ==
Obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]] na sútoku [[Levočský potok|Levočského potoka]] s [[Hornád]]om.

=== Susedné obce ===
[[Lieskovany]], [[Matejovce nad Hornádom]], [[Odorín]], [[Rudňany]], [[Spišská Nová Ves]], [[Teplička (okres Spišská Nová Ves)|Teplička]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]]

=== Ulice ===
Komenského, Školská, SNP, Michalská, Sv. Jána Nepomuckého, Za Hornádom, Bystrá, Odorínska cesta, Podhradová, Pod horou, Slovenská, Brezová, Poľná, Krátka, Železničná, Banícka, Za Tehelňou, Jareček

=== Vodné toky ===
[[Hornád]], [[Levočský potok]], [[Odorica]], [[Markušovský potok]]

== Symboly obce ==
;Erb obce Markušovce tvorí:
V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci striebrovlasý vľavo hľadiaci rozkrídlený anjel v striebornom rúchu a zlatom kabátci, v pravici so zlatou ratolesťou, v ľavici so zlatým vencom.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;http://www.markusovce.sk/index.php?kat=2&amp;subkat=13&amp;str=26&lt;/ref&gt;

;Vlajka obce 
Pozostáva zo štyroch pruhov vo farbách zelenej, žltej, bielej a modrej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
&lt;!--
* 1250 
* 1280 
* 1299 
* 1307 
* 1319 
* 1773 
* 1786 
--&gt;
* Nemecký názov: ''Marksdorf''
* Maďarský názov: ''Márkusfalva''

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
==== Kostol svätého Michala ====
[[Image:Kostol sv. Michala Archanjela Markušovce.jpg|thumb|Kostol sv. Michala Archanjela Markušovce]]
Týči sa na skale nad obcou a svojou polohou má dominantné postavenie. Je to jednoloďový, [[gotika|gotický]], pôvodne [[románsky sloh|románsky]] [[kostol]]. Jeho existencia sa spomína už v roku [[1280]], keď prvý markušovský zemepán Gala dal budovať kostol pre osadníkov z Markušoviec, Čepanoviec (dnes súčasť Markušoviec) a Lieskovanov. I obec Markušovce sa menovala pôvodne po mene patróna chrámu sv. Michal a terajšie meno dostala až po županovi, čiže comesovi (grófovi) Markovi, synovi Galu, ktorý obec po zničení [[Mongolský vpád do Uhorska|Mongolmi (Tatármi)]] opätovne vystaval. Od roku [[1290]] sa stala markušovská fara nezávislou plebaniou, čím sa pod ňu dostali okolité fary a právo vyberať desiatky. Zaujímavosťou kostola je, že [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytérium]] nie je od lode oddelené víťazným oblúkom. Okolo roku [[1486]] prevzal správu majetku v obci Štefan Mariássy, ktorý svoju oddanosť náboženskému duchu prejavil výstavbou dvoch gotických kaplniek ku kostolu. Zo severnej strany to bola kaplnka sv. Kozmu a Damiána, patrónov lekárov a zdravia, z južnej strany kaplnka sv. Anny, patrónky jeho matky. Sieťová klenba kostola je z [[15. storočie|15. storočia]]. Južná kaplnka svätej Anny má pekný portál, ktorého hlavice sú zdobené motívom viniča. Po požiaroch v rokoch [[1773]] a [[1882]] bol kostol následne obnovený, zväčšený a zariadený [[oltár]]mi i novou výzdobou. Dnešná [[veža (stavba)|veža]] je z roku [[1891]]. Z vnútorného zariadenia sú najcennejšie náhrobné kamene Mariássyovcov z červeného [[mramor]]u zo [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]]. Ostatný [[interiér]] je [[barok]]ový, bohatý a historicky veľmi cenný. Okolo kostola vedie obranný múr s dvoma vstupnými murovanými bránami a novodobou kryptou Mariássyovcov. Kostol sv. Michala v Markušovciach je súčasťou chránenej pamiatkovej zóny, ktorá bola v obci vyhlásená pre vysoký výskyt historicky cenných budov v roku [[1993]].

==== Markušovský hrad&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-02}}&lt;/ref&gt; ====
[[Image:Markusovce hrad - archiv rodiny Mariassy.jpg|thumb|Markušovský hrad]]
Nachádza sa v tesnej blízkosti kostola sv. Michala na skalnom návrší. Hrad je obdĺžniková budova so štyrmi nárožnými vežami. Základy hradu sa položili roku [[1284]] pôvodne v gotickom slohu. Vybudovať ho dal Mikuláš Mariássy – syn grófa Markusa. Koncom [[15. storočie|15.]] alebo začiatkom 16. storočia Štefan Mariássy hrad rozšíril a opevnil. V bojoch o [[Uhorsko|uhorský]] trón medzi [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandom Habsburským]] a [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] sa Mariássyovci pridali na stranu Zápoľského, a preto im Ferdinand majetok skonfiškoval a [[Levoča]]nia roku [[1527]] Markušovský hrad zničili. Okolo polovice 16. storočia, keď Mariássyovci znovu získali stratené majetky, dal Pavol Mariássy hrad obnoviť a prebudovať v [[renesancia|renesančnom]] slohu, čím mu dal v podstate dnešnú podobu obdĺžnikovej budovy so štyrmi nárožnými vežami. Hrad roku [[1773]] vyhorel, roku [[1789]] bol renovovaný, ale sústavne obývaný už nebol, pretože medzitým si Mariássyovci postavili kaštieľ v obci. V jednej veži bol do roku [[1935]] uložený Mariássyovský archív. Dnes je hrad čiastočne zachovaný a nie je sprístupnený verejnosti. Prechádza popri ňom chodník vedúci až ku kostolu.

==== Markušovský kaštieľ ====
[[Image:Markusovce1.jpg|thumb|Markušovský kaštieľ]] 
V obci sa nachádza niekoľko kúrií a kaštieľov, z ktorých najkrajší je Mariássyovský kaštieľ. Tieto kúrie boli v obci postavené v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]]. Jedna z nich, [[barok|neskorobaroková]] [[kúria]], je pamiatkou z 18. storočia a nachádza sa hneď pri [[Kaštieľ|kaštiel]]i. Po rekonštrukcii sa stala budovou Obecného úradu v Markušovciach. Pred vchodom je na stĺpe [[erb]] obce. Ďalšia na hlavnej ulici má na fasáde erbovú tabuľu s rokom 1747 a iniciálmi LM a KS so združeným erbom Ladislava Mariássyho a jeho manželky Kláry Szepessy.

Mariássyovský kaštieľ má štvorcový [[pôdorys]] so štyrmi okrúhlymi nárožnými vežami. Postavil ho roku [[1643]] František Mariássy v [[Renesančné umenie|renesančnom]] slohu. Rok výstavby je doložený na tabuli osadenej nad hlavným vchodom. Na tabuli je vytesaný rodový erb staviteľa, iniciály FM a niekoľko nápisov:

V hornej časti je vytesaný text: &quot;MINOR SUM DOMINE CVNCTIS MISERATIOIB9 // QVAS EXPLEVISTI SUPER SERVUM TUUM&quot;, teda nepresný citát z Biblie (Gen 32:11): „minor sum cunctis miserationibus et cuncta veritate, quam explesti servo tuo“, resp. &quot;Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi.&quot;. V ľavej časti je vytesaný text: &quot;V V V // IN SILENTIO &amp; SPE&quot;, teda &quot;V tichu a nádeji.&quot;. V pravej časti je vytesaný text: &quot;STET DOMUS HAEC DONEC // FLVCTVS FORNICA MARINOS // EBIBAT TESTUDO TOTVM // PERAMBVLET ORBEM&quot;, čo možno preložiť ako &quot;Nech dom tento stojí pokiaľ vody morské mravec nevypije a korytnačka celý svet neobíde.&quot;. Najrozsiahlejší je text v spodnej časti: &quot;DOMINE SECUNDVM MULTITUDINEM MISERATI // ONUM TUORUM MISERERE MEI // SI DEUS PRO NOBIS QVIS CONTRA NOS // NON EST CURENTIS NEQVE VOLENTIS // SED MISERENTIS DEI // FRANCISCUS MARIASI DE MARCUSFALVA // HOC OPVS EXTRVI CVRAVIT EX FVNDAMENTO // ANNO 1643&quot;, ktorý obsahuje časti citátov z Biblie: „Miserere mei, Deus, secundum misericordiam tuam; et secundum multitudinem miserationum tuarum dele iniquitatem meam.“ (Psalm 51:3), teda &quot;Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.&quot;, ďalej príslovie &quot;Ak je Boh s nami, kto je proti nám.&quot;, ďalší citát z Biblie &quot;igitur non volentis neque currentis sed miserentis Dei“ (Rimanom 9:16), teda &quot;A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.&quot; a napokon oznam, že toto dielo dal v roku 1643 od základov vystavať František Mariássy z Markušoviec.

Svojou polohou v centre pamiatkovej zóny je kaštieľ ozdobou obce Markušovce a patrí medzi jej najkrajšie historické objekty. Dá sa predpokladať, že kaštieľ bol zakončený renesančnou štítkovou [[Atika (na rímse)|atikou]]. V rokoch [[1773]] – [[1775]] gróf Wolfgang Farkaš Mariassy kaštieľ prebudoval v [[rokoko]]vom slohu a miesto atiky zvýšil obvodové múry a na ne dal primaľovať falošné okná, takže stavba budí dojem dvojposchodovej budovy. Pred vstupný portál pristavali [[rizalit]] a uprostred strechy postavili barokovú vežičku. Vtedy dostalo priečelie kaštieľa aj dodnes jestvujúcu štukovú výzdobu. Okolie kaštieľa bolo upravené na [[francúzsky park]] s troma stupňovitými  terasami. Prestavba sa uskutočnila po tom, čo sa stal majiteľom Wolfgang – Farkaš Mariássy, pričom jeho erb a erb jeho manželky Kláry Krasznecz je v podbrání oproti hlavnému vchodu do kaštieľa. Kaštieľ patril rodine Mariássyovcov až do roku [[1933]], kedy ho odkúpil Alexander Wieland. V roku [[1945]] bol majetok, vrátane kaštieľa, skonfiškovaný. Pre účely múzea upravili kaštieľ v 50. rokoch a v rokoch [[1986]]-[[1993]] sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia. Dnes je v kaštieli expozícia historického nábytku sprístupnená verejnosti od roku [[1994]]. Expozícia prezentuje vývoj a typové zastúpenie nábytkového umenia a [[interiér]]ových doplnkov od 17. storočia po začiatok 20. storočia. Návštevníci tak môžu vzhliadnuť historický nábytok od obdobia renesancie, cez obdobie baroka, rokoka, [[klasicizmus|klasicizmu]], [[empír]]u a biedermeiera, do fázy neoštýlov a historizmov až po ukážky interiérového zariadenia v 20. stor. Za kaštieľom sa nachádza najcennejšia pamiatka parku, nedokončený letohrádok Dardanely.

==== Letohrádok Dardanely ====
[[Image:Markusovce2.jpg|thumb|Letohrádok Dardanely]]
Stojí na poslednej terase francúzskeho parku. Pôvodne mala mať stredná časť letohrádku ešte dve krídla. Zdá sa však, že k ich realizovaniu nedošlo z finančných dôvodov. [[Letohrádok]] dal postaviť Wolfgang – Farkaš Mariássy zo spoločenských a reprezentačných dôvodov, ku ktorým prispela aj ohlásená návšteva cisárskeho dvora [[Jozef II.|Jozefa II.]], ku ktorej napokon nedošlo. Aj tak je postavená časť budovy najkrajšou rokokovou stavebnou pamiatkou na [[Spiš (región)|Spiši]].

Letohrádok je jednoposchodová budova s troma obrovskými oknami na prízemí i na poschodí hlavného priečelia. Priestor medzi oknami je zdobený [[pilaster|pilastrami]], nárožia dokonca zdvojenými pilastrami. Priestor nad i pod  oknami prvého poschodia je zdobený bohatou a vkusnou výzdobou. Priečelie je zakončené [[tympanón]]om s [[erb]]om Wolfganga – Farkaša Mariássyho a jeho manželky. Autorom [[sgrafito|sgrafitovej]] výzdoby je Vincent Schwartz z [[Podolínec|Podolínca]]. Najväčšou miestnosťou je tanečná sála na prvom poschodí. Má lunetovú [[Klenba|klenbu]], rozdelenú pásmi na sedem polí. Prostredné pole zdobí girlandový veniec z kvetov, ostatné polia zdobia [[Freska|fresky]] od neznámeho maliara. Zobrazujú scény z mytológie: [[Paris (mytológia)|Paridov]] súd, [[Diana]] na poľovačke, [[Bakchus]] a [[Ariadna (mytológia)|Ariadna]], únos [[Persefona|Persefóny]], [[Neptún]] a [[Amfitrité]] a [[Galatea]] na delfíne. Po stranách miestnosti sú dvere, ktoré mali viesť do nepostavených bočných krídel.1 

Dnes je v letohrádku Dardanely expozícia klávesových hudobných nástrojov ako jediná na Slovensku. Okolie kaštieľa a letohrádku je upravené na francúzsky park podľa návrhu neznámeho záhradného architekta v druhej polovici 18. storočia za Wolfganga – Farkaša Mariássyho. Tvoria ho tri terasy prepojené kamennými schodmi. Vyzdobený bol drobnou architektúrou, ovídiovskými sochami v životnej veľkosti, kamennými vázami, dobovou studňou a nádržami na vodu. Z pôvodnej výzdoby parku sa zachovali kamenné vázy a dobová [[studňa]], znehodnotené však boli niektoré dreviny.

==== Markušovský skalný hríb ====
[[Súbor:Markusovsky hrib.JPG|náhľad|Markušovský skalný hríb]]
Nachádza sa v centrálnej časti [[Markušovské steny|národnej prírodnej pamiatky Markušovské steny]] na strmom svahu vo výške 470 m n. m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách . Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Chránený objekt leží 2km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc. Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená „''noha''“, a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejši slovenský hríbovitý skalný útvar.

==== Markušovské steny - Národná prírodná pamiatka Markušovské steny ====
{{Hlavný článok|Markušovské steny}}
Ide o chránené územie o rozlohe cca 13,44 ha. Leží v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky [[Hornád]] medzi obcami Markušovce a [[Matejovce nad Hornádom]]. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.

==== Markušovská dolina ====
[[Markušovská dolina]] ponúka široké možnosti na relax, turistiku, cyklistiku a je veľmi populárna ako medzi mladými, tak aj staršími občanmi.

=== Pomníky ===
V obci sa nachádza pomník padlých Markušovčanov v druhej svetovej vojne

=== Šport ===
Obec hrá futbalovú ligu a získava výborné umiestnenia v šachu. Podmienky na športovanie sú dobré. Nachádza sa tu futbalové, a multifunkčné ihrisko. Dobrovoľní hasiči obce Markušovce pravidelne vedú okresnú hasičskú ligu a patria medzi najlepšie družstvá v rámci Košického kraja. V poslednom období sa do súťaží zapájajú 2 družstvá mužov a 2 družstvá žien. V rokoch 2001, 2003 a 2005 vyhrali krajské kolo previerok a postúpili na národné kolo, kde sa umiestnili v kategórii dorastencov na 5. mieste(r.2001) a v kategórii mužov na 4.mieste (r. 2003) a 6. mieste (r. 2005 Šurany).

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===
Centrom obce prechádza [[železničná trať Žilina – Košice]], ktorá tu má zastávku. Zo [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] tu vedie [[cesta III. triedy]], smerujúca do [[Rudňany|Rudnian]], ako aj cesta z obce [[Odorín]]. Do obce je pravidelné autobusové aj vlakové spojenie.

=== Farský úrad ===
* Rímskokatolícky - Michalská 52
* Administrátor farnosti: Mgr. Štefan Saloka
* Kaplán: Mgr. Roman Saniga

=== Školstvo ===
* Materská škola - Školská 18
* Základná škola - Školská 18
* Špeciálna základná škola - Michalská 39

=== Zdravotníctvo ===
V obci sa nachádza zdravotné stredisko na ulici [https://www.google.com/maps/place/Banícka+212,+053+21+Markušovce/@48.9110772,20.6339324,19z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0x473e4e15f4300001:0xa9819a721fbc6dbc!8m2!3d48.9110772!4d20.6344796 Banícka 212/8]v ktorej sa nachádzajú nasledujúce služby:

* stomatologická ambulancia (MUDr. Marián Dobranský)
* všeobecná ambulancia pre deti a dorast (MUDr. Iveta Slivková)
* lekáreň
* masérske služby

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 - 1994 Michal Čuchran ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 - 1998 Michal Čuchran ([[SZS]])
* 1998 - 2002 Michal Čuchran ([[Strana občianskeho porozumenia|SOP]])
* 2002 - 2006 Ing. Ján Šofranko ([[HZDS]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 - 2010 Ing. Ján Šofranko ([[SMER-SD]] + [[ĽS-HZDS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]])
* 2010 - 2014 Michal Čuchran ([[SDKÚ-DS]])
* 2014 - 2018 Marek Virág ([[SRÚS]])
*2018 - 2022 Marek Virág ([[SRÚS|NEKA]])

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 - 1994 - 18 poslancov
* 1994 - 1998 - 18 poslancov (8 [[KDH]], 4 SZS, 3 [[Strana demokratickej ľavice|SDĽ]], 2 [[ÚNIA ROI]], 1 [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]])
* 1998 - 2002 - 18 poslancov (11 [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], 6 [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]], 1 [[Strana demokratickej ľavice|SDĽ]])
* 2002 - 2006 - 11 poslancov (8 [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], 1 [[ANO]], 1 ROMA, 1 [[Strana demokratickej ľavice|SDĽ]])
* 2010 - 2014 - 11 poslancov (5 [[Nezávislý politik|NEKA]], 4 [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], 2 [[SaS]])
* 2014 - 2018 - 11 poslancov (6 [[Nezávislý politik|NEKA]], 2 [[SDKÚ-DS]], 2 [[SIEŤ (politická strana)|#SIEŤ]], 1 [[SMER-SD]])
*2018 - 2022 - 11 poslancov (3 [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], 2 [[Občianska konzervatívna strana|OKS]], 2 [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], 2 [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], 1 [[Sloboda a Solidarita|SaS]]+[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽANO]]. 1 [[SMER – sociálna demokracia|SMER]])

=== Obyvateľstvo ===
;Vývoj obyvateľstva od roku [[1869]]

{| style=&quot;background:white&quot; width=&quot;400&quot; cellspacing=&quot;0&quot; border=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; 2 &quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| -
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 1 606
| 195
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 1 510
| 182
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 1 613
| 216
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 1 670
| 213
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 1 521
| 185
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 1 946
| 265
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 2 204
| 274
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 2 425
| 346
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 2 650
| 407
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 2 623
| 479
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 2 698
| 535
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 3 243
| 450
|- align =&quot;center&quot;
| 2007
| 3 738
| 450
|- align =&quot;center&quot;
| 2009
| 3 896
| ?
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 3 988
| ?
|- align =&quot;center&quot;
|2015
|4 252
|?
|- align =&quot;center&quot;
|2021
|4 624
|786
|}

;Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania ([[2021]])

{| style=&quot;background:white&quot; width=&quot;400&quot; cellspacing=&quot;0&quot; border=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; „2“ |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 3 751
| 81,12
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 51
| 1,10
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 45
| 0,97
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 3
| 0,06
|- align =&quot;center&quot;
| Bez vyznania
| 472
| 10,21
|- align =&quot;center&quot;
| Ostatné a nezistené
| 302
| 6,53
|}

;Zloženie obyvateľstva podľa najčastejšie používaného jazyka v domácnosti ([[2011]])

{| style=&quot;background:white&quot; width=&quot;400&quot; cellspacing=&quot;0&quot; border=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; 2 &quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| slovenský
| 1 612
| 40,4
|- align =&quot;center&quot;
| rómsky
| 2 076
| 52,1
|- align =&quot;center&quot;
| nemecký
| 5
| 0,1
|- align =&quot;center&quot;
| anglický
| 4
| 0,1
|- align =&quot;center&quot;
| ostatné a nezistené
| 291
| 7,3
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Markušovce}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.markusovce.sk Stránka obce]
* [http://www.muzeum.sk/?obj=mesto&amp;ix=ms Expozícia Historický nábytok a klávesové hudobné nástroje]
* [http://www.markusovce.sk/dokumenty/Priloha_10_PHSR_Markusovce.pdf Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce]
* [http://www.apsida.sk/c/10023/markusovce www.apsida.sk - profil stredovekého kostola]
*[http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=2942 Erb a vlajka obce]

== Zdroj ==
* Sprievodca po prírodných a kultúrnych pamiatkach v okolí Markušoviec, Ing. Zuzana Krempaská &lt;!--Zdroj k Markušovským stenám--&gt;


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Markušovce| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>jukk0cvuhux8ykr4o2smgmaw72eryof</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Teplička (okres Spišská Nová Ves)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25896</id>
    <revision>
      <id>7426817</id>
      <parentid>7307925</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:16:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.249.71</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7748" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.588879
 | Nadmorská výška  = 605
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' ({{V jazyku|deu|''Warmes Wasser''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]].

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>1usfaypeyn3h8qf69aal23f0zf4fvt9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426818</id>
      <parentid>7426817</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:17:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.249.71</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7748" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.588779
 | Nadmorská výška  = 605
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' ({{V jazyku|deu|''Warmes Wasser''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]].

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>0344hr0k1moszqx3dtefkgxqic9ky4c</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426819</id>
      <parentid>7426818</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:19:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.249.71</ip>
      </contributor>
      <comment>Opravený preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7748" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 605
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' ({{V jazyku|deu|''Warmes Wasser''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]].

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>cv243sng11jtwngp64kpc4nxkvawtwr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426826</id>
      <parentid>7426819</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:27:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.249.71</ip>
      </contributor>
      <comment>Upravený obsah</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7711" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 605
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]].

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>sj1kem7040h0ipmltpd5rsyyjj0mrxy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426827</id>
      <parentid>7426826</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:28:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.249.71</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7643" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 605
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>bai0au10gu9sexc6qurnqe6x3t5i2lq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426829</id>
      <parentid>7426827</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:30:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.170.249.71</ip>
      </contributor>
      <comment>Doplnený obsah</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7643" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 570
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>rwzi5b33tj6803fieuc02xobsy7ff2j</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426865</id>
      <parentid>7426829</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T09:52:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.40.53.45</ip>
      </contributor>
      <comment>Opravený preklep. Zdôvodnenie: rieka Hornád netečie priamo cez obec, od obce je vzdialená niekoľko kilometrov.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7636" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 570
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>e2izzozgjwidqggqa2zdyrlsa28xh8h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426878</id>
      <parentid>7426865</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:14:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.40.53.45</ip>
      </contributor>
      <comment>Boli to nepotrebné informácie.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7309" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 570
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>7jee5mmxww4g1219pbg8lceahuct934</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426879</id>
      <parentid>7426878</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:16:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.40.53.45</ip>
      </contributor>
      <comment>Nepotrebné informácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6424" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 570
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>pbad9ofst0fryik0bnscvz49p3snltz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426881</id>
      <parentid>7426879</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:18:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.40.53.45</ip>
      </contributor>
      <comment>Nepotrebné informácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4605" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 570
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>cy14p76r3zh6tpnmnzqxsoob69x3a0j</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426883</id>
      <parentid>7426881</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:24:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.40.53.45</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Polohopis */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3152" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 570
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]], približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]].

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>e4alsr36zwrk3p64dpj1kfd5tj3vyaj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426888</id>
      <parentid>7426883</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:42:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/178.40.53.45|178.40.53.45]] ([[User_talk:178.40.53.45|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 95.170.249.71</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7643" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Teplička
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = 
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Spišská Nová Ves
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Hornád
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.910000
 | Zemepisná dĺžka  = 20.585990
 | Nadmorská výška  = 570
 | Prvá zmienka     = 1328
 | Starosta         = Peter Lačný&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 052 01 (pošta [[Spišská Nová Ves]])
 | Kód              = 543667
 | EČV              = SN
 | Predvoľba        = +421-53
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Teplička 83, 052 01
 | E-mail           = teplicka@teplicka.sk
 | Telefón          = 053 - 44 11 223
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.teplicka.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Teplička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Spišská Nová Ves.

== Polohopis ==
Podhorská obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádske podolie|Hornádskeho podolia]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]],v nadmorskej výške {{mnm|555}}, približne {{Km|6|m|w}} juhovýchodne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Západne od obce sa dvíhajú [[Havranie vrchy]], južne potom [[Hnilecké vrchy]], oba [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]] [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Severne od obce preteká rieka [[Hornád]], v údolí ktorej vedie [[železničná trať Žilina – Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.58651&amp;y=48.91021&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prístup do obce vedie cestou III/3248 priamo z centra okresného mesta.

=== Susedné obce ===
[[Markušovce]], [[Spišská Nová Ves]], [[Závadka (okres Gelnica)|Závadka]], [[Hnilčík]]

=== Časti obce ===
Obraz, Riveň, Koryteň, Štehyn, Zaploty, Vyšny konec, Nižny konec, Za slivku

== História ==
=== Staré a cudzie názvy obce ===
* 1328 Toplica
* 1345 Thoplicza
* 1474 Toeplicza
* 1773 Tepliczka
* 1808 Teplička

== Politika ==
=== Starostovia obce ===
* 1990 – 1994 Katarína Cipkalová ([[Verejnosť proti násiliu|VPN]])
* 1994 – 1998 Ing. Štefan Jasečko ([[KDH]])
* 1998 – 2002 Ladislav Koňak ([[HZDS]])
* 2002 – 2006 Ladislav Koňak (HZDS + [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] + [[PSNS]] + [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] + [[SMER]] + [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] + [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]])
* 2006 – 2010 Ladislav Koňak ([[ĽS-HZDS]] + [[SMER-SD]] + SNS)
* 2010 – 2014 Ladislav Koňak (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
* 2014 – 2018 Katarína Jasečková (KDH)

=== Obecné zastupiteľstvo ===
* 1990 – 1994 – 12 poslancov
* 1994 – 1998 – 12 poslancov (7 KDH, 5 HZDS)
* 1998 – 2002 – 12 poslancov (9 KDH, 3 HZDS)
* 2002 – 2006 – 9 poslancov (4 KDH, 3 HZDS, 2 ANO)

== Obyvateľstvo ==
'''Vývoj obyvateľstva od roku 1869:''' 
{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;chocolate&quot; 
! '''Rok sčítania'''
! Počet obyvateľov
! Počet domov
|- align =&quot;center&quot;
| 1869
| 
| 
|- align =&quot;center&quot;
| 1880
| 689
| 95
|- align =&quot;center&quot;
| 1890
| 599
| 89
|- align =&quot;center&quot;
| 1900
| 626
| 96
|- align =&quot;center&quot;
| 1910
| 640
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1921
| 580
| 106
|- align =&quot;center&quot;
| 1930
| 602
| 111
|- align =&quot;center&quot;
| 1950
| 732
| 128
|- align =&quot;center&quot;
| 1961
| 864
| 155
|- align =&quot;center&quot;
| 1970
| 995
| 180
|- align =&quot;center&quot;
| 1980
| 1 035
| 217
|- align =&quot;center&quot;
| 1991
| 1 048
| 233
|- align =&quot;center&quot;
| 2001
| 1 082
| 244
|- align =&quot;center&quot;
| 2011
| 1 195
| -
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing „2“ style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;yellow&quot; 
! ''' '''
! Počet obyvateľov
! %
|- align =&quot;center&quot;
| Rímskokatolícka cirkev
| 1 010
| 86,55
|- align =&quot;center&quot;
| Gréckokatolícka cirkev
| 14
| 1,20
|- align =&quot;center&quot;
| Náboženská spoločnosť       Jehovovi svedkovia
| 13
| 1,11
|- align =&quot;center&quot;
| Evanjelická cirkev a. v.
| 3
| 0,26
|- align =&quot;center&quot;
| Pravoslávna cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
| Novoapoštolská cirkev
| 1
| 0,09
|- align =&quot;center&quot;
|Bez vyznania
|38
|3,26
|- align =&quot;center&quot;
|Iné a nezistené 
|87
|7,46
|}

'''Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011):'''

{| align =&quot;center&quot; width=&quot;400&quot; border = &quot;1&quot; cellspacing &quot;2&quot; style=&quot;background:white&quot; |
|- bgcolor=&quot;green&quot; 
! Národnosť
! Počet
|- align =&quot;center&quot;
| Slovenská
| 1 105
|- align =&quot;center&quot;
| Nemecká
|55
|- align =&quot;center&quot;
| Rómska
| 29
|- align =&quot;center&quot;
| Rusínska 
| 5
|- align =&quot;center&quot;
| Česká
| 1
|}

== Pamiatky ==
=== Katolícky kostol Narodenia Panny Márie ===
Pôvodne [[gotická architektúra|gotický]] [[loď (architektúra)|jednoloďový]] [[kostol]] z roku [[1345]], roku [[1775]] [[barok]]izovaný a roku [[1906]] rozšírený o dve bočné lode. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] s rovným uzáverom je zaklenuté krížovou [[klenba|rebrovou klenbou]], v 18. storočí loď zaklenuli pruskými klenbami. Na klenbách sú nástenné maľby z roku 1906. Predstavaná veža má gotické združené okná s trojlistovou kružbou. Hlavný [[portál (architektúra)|portál]] je lomený gotický s profilovaným ostením. Ranogotický južný portál bol pri rozširovaní kostola roku 1906 premiestnený na západnú stranu novej bočnej lode (južnej) a prerobený novorománskou polkruhovou [[Archivolta|archivoltou]]. Zvyšky z pôvodných [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] tohto portálu ležia na nádvorí kostola. Kostol je ohradený múrom. [[Zvon]]y sú gotické z roku [[1482]] a [[1492]].

=== Pravidelné podujatia ===
* Tepličský juniáles
* Letbal (Chatová osada Teplička)

== Šport == 
=== OŠK Teplička ===
Futbalový klub v obci bol po dlhej kríze znova a znova oživený. Celok momentálne pôsobí v VI. lige okresných majstrovstiev Sofz Spišská Nová Ves. Klub nemá veľkú históriu jeho vznik sa traduje približne v roku [[1948]]. Domáce zápasy hrávajú na štadióne v Tepličke.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teplicka.sk/ Teplička]
* [http://www.osadateplicka.page.tl/ Chatová osada Teplička]


{{Obce okresu Spišská Nová Ves}}

[[Kategória:Teplička (okres Spišská Nová Ves)| ]]
[[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]]</text>
      <sha1>rwzi5b33tj6803fieuc02xobsy7ff2j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Krížová Ves</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26208</id>
    <revision>
      <id>7426811</id>
      <parentid>7407096</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T06:17:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.224.63</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Kaplnka Grosserovcov */Zli rok a čas</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7562" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Krížová Ves
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Krížová Ves kostol 01 01.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol narodenia Pána
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Kežmarok
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.183333
 | Zemepisná dĺžka  = 20.483333
 | Nadmorská výška  = 624
 | Prvá zmienka     = 1290
 | Starosta         = Jozef Grivalský&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 059 01 (pošta [[Spišská Belá]])
 | Kód              = 523607
 | EČV              = KK
 | Predvoľba        = +421-52
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.krizovaves.sk
 | Commons          = Krížová Ves
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Krížová Ves''' (maďarsky Keresztfalu, nemecky Kreuz, poľsky Krzyżowa Wieś) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Kežmarok (okres)|okrese Kežmarok]]. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1290.

V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[Kostol]] narodenia Pána, pôvodne sv. Kríža, z roku [[1280]] a [[kaplnka]] sv. Antona Paduánskeho z roku [[1800]].

== Demografia ==
=== 2011 ===
{{bar box|width=300px|title=&lt;small&gt;Počet obyvateľov: 2008
&lt;/small&gt;|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %):
{{bar percent|rómska|darkred|62.20}}
{{bar percent|slovenská|blue|34.91}}
{{bar percent|nemecká|red|0.25}}
{{bar percent|maďarská|green|0.20}}
{{bar percent|poľská|purple|0.15}}
{{bar percent|rusínska|brown|0.05}}
{{bar percent|ukrajinská|peru|0.05}}
{{bar percent|moravská|indigo|0.05}}
{{bar percent|iná|grey|0.05}}
{{bar percent|nezistená|black|2.09}}}}

{{bar box|width=300px|title=&lt;small&gt;Počet obyvateľov: 2008
&lt;/small&gt;|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (jazyk v %):
{{bar percent|rómsky|darkred|65.04}}
{{bar percent|slovenský|blue|31.87}}
{{bar percent|nemecký|red|0.25}}
{{bar percent|český|aqua|0.20}}
{{bar percent|poľský|purple|0.20}}
{{bar percent|maďarský|green|0.15}}
{{bar percent|iný|grey|0.05}}
{{bar percent|nezistený|black|2.24}}}}{{bar box|width=500px|title=&lt;small&gt;Počet obyvateľov: 2 008
&lt;/small&gt;|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):  
{{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|79.03}}
{{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|2.94}}
{{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|0.35}}
{{bar percent|Pravoslávna cirkev|purple|0.1}}
{{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|4.58}}
{{bar percent|Evanjelická cirkev metodistická	|pink|0.15}}
{{bar percent|Cirkev adventistov siedmeho dňa|darkcyan|0.55}}
{{bar percent|iné|lightgrey|6.62}}
{{bar percent|bez vyznania|grey|1.54}}
{{bar percent|nezistené|black|4.13}}}}

== História obce ==
Obec bola pomenovaná v roku 1290 ako Krystur, neskôr ako Villa Sancte Crucis, Zenthkerezth, Keresthfalwa, Keresztfalu, Creutz, Keresztfalu, Kreutz, Křižowá, Kryžowá, Keresztfalu a od roku 1920 ako Krížová Ves.

Najstaršie písomné zmienky o obci sa vzťahujú k roku 1290. Obec bola však založená už pred rokom 1272 na majetku rodiny Brezovických, ktorí sídlili vo Veľkej Lomnici a patrila k majetku magistra Kokoša. V roku 1401 dostali obec Perényiovci.

Po víťaznej bitke kráľa Ferdinanda I. pri Moháči proti Jánovi Zápoľskému, panovník zhabal tzv. spišský majetok a previedol ho na rodinu Horvát Stančič de Gradec. V roku 1807 sa uskutočnilo nové vytyčenie hraníc medzi Kežmarkom a Krížovou Vsou. Ako vlastníčka vystupovala Barbara Horvát Stančič. Od roku 1900 majetok kúpili bratia Fehérovci. Neskôr knieža Hohenlohe a v roku 1914 urbárska obec.

== Pamiatky ==
=== Evanjelický kostol ===
Evanjelici mali v obci drevený kostol, ktorý postupne chátral. Preto sa rozhodli postaviť nový. Svoj plán uskutočnili v roku 1970. Najprv zbúrali starý kostol a neďaleko od bývalej stavby postavili svojpomocne nový. Súčasne urobili oplotenie a schody ku kostolu. Zo starej modlitebne sa zachovala socha Ježiša Krista na kríži. Na kostol dávali milodary evanjelici z Krížovej Vsi, Spišskej Belej , Kežmarku a Popradu.

V septembri 2000 oslávili veriaci slávnostnými službami Božími 30. výročie výstavby kostola za účasti biskupa Júliusa Fila a jeho otca emeritného biskupa Júliusa Fila st. Na tejto peknej slávnosti sa zúčastnili aj kňazi – rodáci z obce farár Ondrej Koč, st. a Mgr. Zdenko Zacher. Kostolníkom v obci bol od roku 1946 až do roku 2004 Ján Koč, v súčasnosti je to pani Ružena Macková. Evanjelické bohoslužby v Krížovej Vsi sa konajú každý týždeň o 10. 30 hod. za účasti pána farára Mgr. Martina Fečka, ktorý dochádza zo Spišskej Belej.

=== Rímsko-katolícky kostol Narodenia Pána ===
Bol postavený v gotickom slohu s oltárom na východ koncom 13. storočia. Písomne je doložený v roku 1 315 v súvise s krížovníkmi Božieho hrobu. Bol prestavaný v 14. storočí a v 15. storočí. Je to jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom zaklenutým krížovou klembou, ktorej ťažké blokové rebrá dosadajú na kamenné konzoly s rastlinnou ozdobou a štylizovanými ľudskými tvárami. Hlavná loď renesančného slohu bola, podľa obecnej kroniky, pristavaná asi v roku 1765.  Na severnej a západnej stene presbytéria sa nachádzajú nástenné gotické maľby. V interiéri je hlavný neskorobarokový oltár ambitového typu, pochádzajúci z 18. storočia. Na južnej stene kostola sú vertikálne slnečné hodiny.  V roku 1913 urobili obyvatelia veľké opravy kostola a zároveň doplnili jeho interiér. Zakúpili hlavný oltár, ktorý bol zhotovený v Tirolsku. Zadovážili kazateľnicu, dali vymaľovať chrámovú loď, urobili oporné múry k veži, dlažbu pred oltárom a betónovanie celého kostola. Zadovážili lavice, ktoré slúžia dosiaľ a železnú bránu.

V strede obce sa nachádzajú dva renesančné kaštiele, kedysi sídlo rodiny Grosserovcov, ktoré sú v súčasnej dobe v zlom stave, a kaplnka rodiny Grosserovcov, ktorá sa nachádza na vrchu v časti za Kostolkom.

=== Kaštieľ Grosserovcov ===
Kaštieľ bol sídlom rodiny statkára Antona Grossera. Grosser krátko po ženbe árendoval breznianske mestské jatky. Krížovú Ves árendoval pred rokom 1853 (inde sa uvádza okolo roku 1849).

Grosserovci roku 1858 stavali pivovar, zriaďovali pálenicu a snažili sa o čo najvýhodnejšiu komasáciu pôdy.

=== Kaplnka Grosserovcov ===
Anton Grosser s rodinou bol pochovaný v kaplnke nad obcou. Jej interiér bol renovovaný v roku 2022.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.apsida.sk/c/11407/krizova-ves www.apsida.sk - profil gotického kostola]

{{Obce okresu Kežmarok}}

[[Kategória:Krížová Ves| ]]
[[Kategória:Obce okresu Kežmarok]]</text>
      <sha1>6j1joisdi1lebh7b24n8f972ddl3sgo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426834</id>
      <parentid>7426811</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:40:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>upravená úvodná sekcia, pridané wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7833" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Krížová Ves
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Krížová Ves kostol 01 01.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol narodenia Pána
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Kežmarok
 | Región           = Spiš
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.183333
 | Zemepisná dĺžka  = 20.483333
 | Nadmorská výška  = 624
 | Prvá zmienka     = 1290
 | Starosta         = Jozef Grivalský&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 059 01 (pošta [[Spišská Belá]])
 | Kód              = 523607
 | EČV              = KK
 | Predvoľba        = +421-52
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.krizovaves.sk
 | Commons          = Krížová Ves
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Krížová Ves''' ({{V jazyku|hun|''Keresztfalu''}}, {{v jazyku|deu|''Kreuz''}}, {{v jazyku|pol|''Krzyżowa Wieś''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Kežmarok (okres)|okrese Kežmarok]]. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1290.

V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[Kostol]] narodenia Pána, pôvodne sv. Kríža, z roku [[1280]] a [[kaplnka]] sv. Antona Paduánskeho z roku [[1800]].

== Demografia ==
=== 2011 ===
{{bar box|width=300px|title=&lt;small&gt;Počet obyvateľov: 2008
&lt;/small&gt;|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %):
{{bar percent|rómska|darkred|62.20}}
{{bar percent|slovenská|blue|34.91}}
{{bar percent|nemecká|red|0.25}}
{{bar percent|maďarská|green|0.20}}
{{bar percent|poľská|purple|0.15}}
{{bar percent|rusínska|brown|0.05}}
{{bar percent|ukrajinská|peru|0.05}}
{{bar percent|moravská|indigo|0.05}}
{{bar percent|iná|grey|0.05}}
{{bar percent|nezistená|black|2.09}}}}

{{bar box|width=300px|title=&lt;small&gt;Počet obyvateľov: 2008
&lt;/small&gt;|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (jazyk v %):
{{bar percent|rómsky|darkred|65.04}}
{{bar percent|slovenský|blue|31.87}}
{{bar percent|nemecký|red|0.25}}
{{bar percent|český|aqua|0.20}}
{{bar percent|poľský|purple|0.20}}
{{bar percent|maďarský|green|0.15}}
{{bar percent|iný|grey|0.05}}
{{bar percent|nezistený|black|2.24}}}}{{bar box|width=500px|title=&lt;small&gt;Počet obyvateľov: 2 008
&lt;/small&gt;|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):  
{{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|79.03}}
{{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|2.94}}
{{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|0.35}}
{{bar percent|Pravoslávna cirkev|purple|0.1}}
{{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|4.58}}
{{bar percent|Evanjelická cirkev metodistická	|pink|0.15}}
{{bar percent|Cirkev adventistov siedmeho dňa|darkcyan|0.55}}
{{bar percent|iné|lightgrey|6.62}}
{{bar percent|bez vyznania|grey|1.54}}
{{bar percent|nezistené|black|4.13}}}}

== História obce ==
Obec bola pomenovaná v roku 1290 ako Krystur, neskôr ako Villa Sancte Crucis, Zenthkerezth, Keresthfalwa, Keresztfalu, Creutz, Keresztfalu, Kreutz, Křižowá, Kryžowá, Keresztfalu a od roku 1920 ako Krížová Ves.

Najstaršie písomné zmienky o obci sa vzťahujú k roku 1290. Obec bola však založená už pred rokom 1272 na majetku rodiny [[Berzeviciovci|Brezovických]], ktorí sídlili vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]] a patrila k majetku [[Magister Kokoš Berzevici|magistra Kokoša]]. V roku 1401 dostali obec Perényiovci.

Po víťaznej bitke kráľa [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] pri Moháči proti [[Ján I. (Uhorsko)|Jánovi Zápoľskému]], panovník zhabal tzv. spišský majetok a previedol ho na rodinu Horvát Stančič de Gradec. V roku 1807 sa uskutočnilo nové vytýčenie hraníc medzi Kežmarkom a Krížovou Vsou. Ako vlastníčka vystupovala Barbara Horvát Stančič. Od roku 1900 majetok kúpili bratia Fehérovci. Neskôr knieža Hohenlohe a v roku 1914 urbárska obec.

== Pamiatky ==
=== Evanjelický kostol ===
Evanjelici mali v obci drevený kostol, ktorý postupne chátral. Preto sa rozhodli postaviť nový. Svoj plán uskutočnili v roku 1970. Najprv zbúrali starý kostol a neďaleko od bývalej stavby postavili svojpomocne nový. Súčasne urobili oplotenie a schody ku kostolu. Zo starej modlitebne sa zachovala socha Ježiša Krista na kríži. Na kostol dávali milodary evanjelici z Krížovej Vsi, [[Spišská Belá|Spišskej Belej]], Kežmarku a [[Poprad]]u.

V septembri 2000 oslávili veriaci slávnostnými službami Božími 30. výročie výstavby kostola za účasti biskupa [[Július Filo|Júliusa Fila]] a jeho otca emeritného biskupa [[Július Filo st.|Júliusa Fila st.]]. Na tejto peknej slávnosti sa zúčastnili aj kňazi – rodáci z obce farár Ondrej Koč, st. a Mgr. Zdenko Zacher. Kostolníkom v obci bol od roku 1946 až do roku 2004 Ján Koč, v súčasnosti je to pani Ružena Macková. Evanjelické bohoslužby v Krížovej Vsi sa konajú každý týždeň o 10.30 hod. za účasti pána farára Mgr. Martina Fečka, ktorý dochádza zo Spišskej Belej.

=== Rímsko-katolícky kostol Narodenia Pána ===
Bol postavený v [[Gotická architektúra|gotickom]] slohu s oltárom na východ koncom 13. storočia. Písomne je doložený v roku 1315 v súvise s krížovníkmi Božieho hrobu. Bol prestavaný v 14. storočí a v 15. storočí. Je to jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom zaklenutým krížovou klenbou, ktorej ťažké blokové rebrá dosadajú na kamenné konzoly s rastlinnou ozdobou a štylizovanými ľudskými tvárami. Hlavná loď [[Renesančná architektúra|renesančného]] slohu bola, podľa obecnej kroniky, pristavaná asi v roku 1765.  Na severnej a západnej stene presbytéria sa nachádzajú nástenné gotické maľby. V interiéri je hlavný [[Baroková architektúra|neskorobarokový]] oltár ambitového typu, pochádzajúci z 18. storočia. Na južnej stene kostola sú vertikálne [[slnečné hodiny]].  V roku 1913 urobili obyvatelia veľké opravy kostola a zároveň doplnili jeho interiér. Zakúpili hlavný oltár, ktorý bol zhotovený v [[Tirolsko (historické územie)|Tirolsku]]. Zadovážili kazateľnicu, dali vymaľovať chrámovú loď, urobili oporné múry k veži, dlažbu pred oltárom a betónovanie celého kostola. Zadovážili lavice, ktoré slúžia dosiaľ a železnú bránu.

V strede obce sa nachádzajú dva renesančné kaštiele, kedysi sídlo rodiny Grosserovcov, ktoré sú v súčasnej dobe v zlom stave, a kaplnka rodiny Grosserovcov, ktorá sa nachádza na vrchu v časti za Kostolkom.

=== Kaštieľ Grosserovcov ===
Kaštieľ bol sídlom rodiny statkára Antona Grossera. Grosser krátko po ženbe árendoval breznianske mestské [[Bitúnok|jatky]]. Krížovú Ves árendoval pred rokom 1853 (inde sa uvádza okolo roku 1849).

Grosserovci roku 1858 stavali pivovar, zriaďovali pálenicu a snažili sa o čo najvýhodnejšiu komasáciu pôdy.

=== Kaplnka Grosserovcov ===
Anton Grosser s rodinou bol pochovaný v kaplnke nad obcou. Jej interiér bol renovovaný v roku 2022.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.apsida.sk/c/11407/krizova-ves www.apsida.sk - profil gotického kostola]

{{Obce okresu Kežmarok}}

[[Kategória:Krížová Ves| ]]
[[Kategória:Obce okresu Kežmarok]]</text>
      <sha1>nj3uypn7zyit809kkeytgnb4sa696uy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vlková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26233</id>
    <revision>
      <id>7426734</id>
      <parentid>7426584</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:57:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>87.244.235.17</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2266" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Vlková
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Vlková 1 SR1.jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Kežmarok
 | Región           = 
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.0589
 | Zemepisná dĺžka  = 20.4299
 | Nadmorská výška  = 670
 | Prvá zmienka     = 1278
 | Starosta         = Peter Bendík&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 059 72 (pošta [[Vrbov]])
 | Kód              = 524042
 | EČV              = KK
 | Predvoľba        = +421-52
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = vlkova.sk
 | Commons          = Vlková
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Vlková''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Kežmarok|Kežmarok]].Obec sa nachádza medzi obcami Vrbov a Abrahámovce.V obci sú dva kaštiele. V minulosti sa tam vyrábala keramika.

V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] Zvestovania Panny Márie z roku [[1779]], v ktorom je [[gotika|gotický]] [[oltár]]. V časti Levkovce dodnes stojí bývalý Kostol sv. Jána, prestavaný na obytný dom. Jeho počiatky môžu siahať až do [[13. storočie|13. storočia]]. V polohe Horanské v katastri obce boli archeologickým výskumom odkryté základy opevneného stredovekého kostola v obcí sa nachádzajú dve obecné častý levkovce a parorama Park 

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.apsida.sk/c/10543/vlkova-levkovce www.apsida.sk - profil bývalého kostola v Levkovciach]


{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Kežmarok}}

[[Kategória:Vlková| ]]
[[Kategória:Obce okresu Kežmarok]]</text>
      <sha1>t3gy43q4de9ll61amdcpx5b0kml51gu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426735</id>
      <parentid>7426734</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:07:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/87.244.235.17|87.244.235.17]] ([[User_talk:87.244.235.17|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2197" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Vlková
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Vlková 1 SR1.jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Kežmarok
 | Región           = 
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.0589
 | Zemepisná dĺžka  = 20.4299
 | Nadmorská výška  = 670
 | Prvá zmienka     = 1278
 | Starosta         = Peter Bendík&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 059 72 (pošta [[Vrbov]])
 | Kód              = 524042
 | EČV              = KK
 | Predvoľba        = +421-52
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = vlkova.sk
 | Commons          = Vlková
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Vlková''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Kežmarok|Kežmarok]].Obec sa nachádza medzi obcami Vrbov a Abrahámovce.V obci sú dva kaštiele. V minulosti sa tam vyrábala keramika.

V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] Zvestovania Panny Márie z roku [[1779]], v ktorom je [[gotika|gotický]] [[oltár]]. V časti Levkovce dodnes stojí bývalý Kostol sv. Jána, prestavaný na obytný dom. Jeho počiatky môžu siahať až do [[13. storočie|13. storočia]]. V polohe Horanské v katastri obce boli archeologickým výskumom odkryté základy opevneného stredovekého kostola.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.apsida.sk/c/10543/vlkova-levkovce www.apsida.sk - profil bývalého kostola v Levkovciach]


{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Kežmarok}}

[[Kategória:Vlková| ]]
[[Kategória:Obce okresu Kežmarok]]</text>
      <sha1>ihkx0p0wqvibpz1rgyriyk6kovzxxq9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Operácia Barbarossa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26413</id>
    <revision>
      <id>7426912</id>
      <parentid>7404482</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:22:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="72744" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Operácia Barbarossa
|súčasť= bojov na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]
|obrázok= Bundesarchiv Bild 146-1989-030-27, Russland, Infanterie vor brennendem Haus.jpg
|text k obr= Nemeckí vojaci prechádzajú okolo horiacej obce, Sovietsky zväz október 1941.
|dátum= [[22. jún]] [[1941]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[december]], [[1941]]
|miesto= Západ [[ZSSR]]
|casus= Rozpínavá politika [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]]
|územie= 
|výsledok= Úspešný nemecký vpád do ZSSR
*obsadenie rozsiahlych oblastí na západe krajiny
*ťažké straty Červenej armády
*Nemecké sily neúspešné pri dosahovaní strategických cieľov
** nebola dosiahnutá [[Volga]]
** nebola obsadená [[Moskva]], [[Leningrad]] ani [[Astrachaň]]
** ZSSR nebolo porazené [[blesková vojna|bleskovou vojnou]].
|protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]
|protivník2= [[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] &lt;br /&gt; {{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] &lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Finland.svg|22px|border]] [[Fínsko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Prvá slovenská republika|Slovensko]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]]
|velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalin]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Semion Timošenko|S.K. Timošenko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Kliment Vorošilov|K.J. Vorošilov]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Fiodor Isidorovič Kuznecov|F.I. Kuznecov]]&lt;br /&gt;([[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný front]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Dimitrij Grigorievič Pavlov|D.G. Pavlov]]&lt;br /&gt;([[Sovietsky Západný front|Západný front]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Michail Petrovič Kirponos|M.P. Kirponos]]&lt;br /&gt;([[Sovietsky Juhozápadný front|Juhozápadný front]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Ivan Vladimirovič Ťjulenev|I.V. Ťjulenev]]&lt;br /&gt;([[Sovietsky Južný front|Južný front]])
|velitel2=[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Wilhelm Ritter von Leeb]]&lt;br /&gt;([[Skupina armád Sever]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Fedor von Bock]]&lt;br /&gt;([[Skupina armád Stred]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Gerd von Rundstedt]]&lt;br /&gt;([[Skupina armád Juh]])&lt;br /&gt;atď.
|sila1= 2&amp;nbsp;700&amp;nbsp;000 mužov&lt;br /&gt;24&amp;nbsp;000 tankov&lt;br /&gt;9&amp;nbsp;917 lietadiel
|sila2= 3&amp;nbsp;900&amp;nbsp;000 mužov&lt;br /&gt;6&amp;nbsp;000 tankov, stíhačov tankov a útočných diel&lt;br /&gt;2&amp;nbsp;255 až 3&amp;nbsp;664 lietadiel
|straty1= 802&amp;nbsp;191 padlých&lt;br /&gt;2&amp;nbsp;335&amp;nbsp;482 ranených a nezvestných&lt;br /&gt;20&amp;nbsp;500 lietadiel
|straty2= 174&amp;nbsp;000 padlých&lt;br /&gt;36&amp;nbsp;000 nezvestných&lt;br /&gt;604&amp;nbsp;000 ranených&lt;br /&gt;2&amp;nbsp;093 lietadiel
|straty3=
|poznámky= 
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
'''Operácia Barbarossa''' ({{v jazyku|deu|''Unternehmen Barbarossa''}}; {{V jazyku|rus|''План Барбаросса''}}) je kódové označenie pre [[Invázia (vojenstvo)|inváziu]] vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] do [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ktorá otvorila [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] a začala vojenskú kampaň označovanú v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ako [[Veľká vlastenecká vojna]].

Operácia Barbarossa sa začala [[22. jún]]a [[1941]] a skončila v decembri [[1941]], kedy vyčerpaná nemecká armáda nedokázala v ťažkých zimných podmienkach a za silnejúceho odporu [[Červená armáda|Červenej armády]] pokračovať vo svojom postupe a prešla do obrany. Aj keď možno nemecké ťaženie v priebehu Barbarossy považovať za víťazné, pretože Sovietsky zväz utrpel katastrofické porážky a ťažké straty, ktorého pripravili o najsilnejšie armádne celky, čím bola jeho schopnosť viesť vojnu silne naštrbená, išlo o nemecké víťazstvo veľmi draho zaplatené a nedostačujúce, pretože nestačilo na to, aby bol [[Sovietsky zväz|ZSSR]] zlomený, keďže [[Nacistické Nemecko|Veľkonemecká ríša]] a jej spojenci (hlavne [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]) si dlhodobú vojnu nemohli dovoliť. V nasledujúcich rokoch sa začala presadzovať prevaha priemyslu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] (hlavne [[Sovietsky zväz|ZSSR]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]) a ich rastúce bojové skúsenosti takým spôsobom, že mu Nemecko a jeho satelity nakoniec nedokázali vzdorovať. Bojové operácie však rovnako podlomili bojaschopnosť Sovietskeho zväzu. Krajina sa z ťažkých porážok leta a jesene 1941 a ich dôsledkov spamätávala až do roku 1943, kedy sa sovietskym vojskám podarilo definitívne získať iniciatívu nezvratne na svoju stranu.

== Prípravy ==
Nacistické Nemecko bolo od začiatku ideologickým nepriateľom Sovietskeho zväzu. Tento fakt sa prejavil napríklad už počas [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojny v Španielsku]]. Nebolo tomu tak ale po celú dobu. Medzivojnová nemecká Weimarská republika nemohla prevádzkovať plnohodnotnú armádu. V roku 1922 však došlo k podpisu tzv. [[Rapallská zmluva (1922)|Rapallskej zmluvy]] medzi oboma krajinami. V tajných dodatkoch k zmluve obe krajiny spolupracovali na vývoji zbraní. Na sovietskom území mohli nemecké sily testovať tanky a cvičiť letcov, čo im priamo zakazovala Versailleská zmluva. Spolupráca Nemecka a Sovietskeho zväzu bola však výhodná obojstranne. Sovietski inžinieri aj fabriky získali pri spolupráci na vývoji tankov veľa vlastných skúseností, nehovoriac o skúsenostiach dôstojníkov, ktorí si mohli vymieňať poznatky so svojimi nemeckými kolegami.

Vzájomné vzťahy sa postupne ochladzovali po Hitlerovom nástupe k moci. Krátko pred koncom leta 1939 však Stalin a Hitler našli spoločnú reč v zahraničnej politike a v priebehu krátkej doby pripravili spoločný plán útoku na Poľsko a rozdelenie sféry vplyvu vo Východnej Európe (tzv. [[pakt Ribbentrop-Molotov]]). Obe krajiny sa od tejto dohody a najmä jej tajných dodatkov postupne odkláňali.

[[Súbor:Fall Barbarossa 1.jpg|náhľad|vľavo|Originál nemeckého plánu útoku na Sovietsky zväz v rozkaze č. 21.]]
[[18. december|18. decembra]] [[1940]] vydal [[Adolf Hitler|Hitler]] tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskeho Ruska. Ospravedlnením mal byť fakt, že sa ich [[Červená armáda]] chystá napadnúť a drží v blízkosti hraníc 190 divízií. To, či boli prípravy na útok na Nacistické Nemecko skutočným dôvodom sústredenia sovietskych vojsk na Sovietsko-Nemeckých hraniciach, dodnes nebolo celkom dokázané. Hitler o napadnutí ZSSR písal aj vo svojej knihe ''Mein Kampf'', ako o zákonitom práve na  životný priestor nemeckého národa (nem. ''[[Lebensraum]]''). Lákalo ho najmä nerastné bohatstvo, či už išlo o [[ropa|ropu]] na [[Kaukaz]]e, [[uhlie]] a [[železná ruda|železnú rudu]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], či úrodnú pôdu, ktorej plody mohli živiť jeho rastúcu ríšu. Nemenej podstatná bola likvidácia [[ZSSR]] ako potenciálneho [[geopolitika|geopolitického]] a [[ideológia|ideologického]] nepriateľa, či možnosť získania miliónov [[Slovania|Slovanov]] a ostatných národov tejto časti sveta ako lacnej pracovnej sily.

Spočiatku nebol Hitler a generálny štáb ([[OKW]]) zajedno ohľadom cieľov operácie. Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových jednotiek, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily [[Červená armáda|Červenej armády]] mali byť obkľúčené a zničené západne od riek [[Dneper]] a [[Západná Dvina]]. Po čom mala nasledovať postupná likvidácia zvyšku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu [[Archangeľsk]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Volga]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Astrachaň]], čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že [[Červená armáda]] nebude klásť efektívny odpor a nemecký [[blitzkrieg]] ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy.

Sovietske najvyššie velenie na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] ignorovalo všetky varovania, že sa ho Nemecko chystá napadnúť. Tupo sa spoliehal na [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt]], ktorý s Nemeckom uzavrel [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] v [[august]]e [[1939]] a akékoľvek spravodajské informácie považoval za dezinformáciu a britskú propagandu. V súlade so Stalinovým názorom potom napr. považoval za dezinformáciu všetky správy o nepriateľskej činnosti aj veliteľ rozviedky červenej armády gen. [[Filipp Ivanovič Golikov|Golikov]]. V tomto ho podporovali aj nemecké dezinformácie, ktoré napr. tvrdili, že nemecké jednotky sa presunuli do Poľska aby boli mimo dosahu britského letectva. Rovnako tvrdili, že ide o krycí manéver pred [[Operácia Seelöwe|útokom na Britské ostrovy]].

[[5. marec|5. marca]] [[1941]] sovietsky špión [[Richard Sorge]] zhotovil a zaslal do ZSSR fotokópie prísne tajných [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentropových]] telegramov nemeckému veľvyslancovi Ottovi v [[Tokio|Tokiu]] o plánovanom útoku Nemecka proti ZSSR v druhej polovici júna. O niečo neskôr, [[19. máj]]a Sorge oznámil do Moskvy presné správy o sústredení 150 nemeckých divízií na západných hraniciach ZSSR. [[15. jún]]a, týždeň pred nemeckým útokom dokázal napriek veľkému nebezpečenstvu a ohrozeniu vlastného života zaslať krátku správu, ktorá hovorila, že Nemci zaútočia [[22. jún]]a. Na presvedčenie Stalina to však nestačilo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Adamec | meno = Jan | autor = Adamec, J | odkaz na autora = | titul = Prečo v júni 1941 Stalin neveril svojmu najlepšiemu špiónovi? | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/preco-v-juni-1941-stalin-neveril-svojmu-najlepsiemu-spionovi | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-25 }}&lt;/ref&gt; Nestačilo ani to, že od októbra 1940 do júna 1941 narušilo západné štátne hranice ZSSR 185 nemeckých lietadiel. Tieto lietadlá zámerne prenikali nad územie Sovietskeho zväzu aby fotografovali vojenské objekty. Len v máji a júni 1941 sovietski pohraničníci zadržali 461 narušiteľov hraníc. Nemci navyše vysadzovali na sovietskom území diverzné skupiny so zbraňami a rádiostanicami. Jeden deň pred vpádom do krajiny, informoval pohraničné jednotky o pláne vpadnúť do krajiny nemecký dezertér, komunista Alfred Liskow. (Zajatca onedlho sovietske orgány na Stalinov príkaz zlikvidovali.&lt;ref&gt;Hughes-Wilson, J., 1999, ''Military Intelligence Blunders.'' Carroll &amp; Graf Publishers, Inc., New York, s. 57&lt;/ref&gt;) Ale po tom, čo podobné informácie podal aj špión na nemeckom veľvyslanectve v Moskve napokon Stalin na nátlak generálneho štábu nariadil bojovú pohotovosť, ale s poznámkou, že možno ide iba o provokáciu. Táto informácia sa však dostala k jednotkám neskoro&amp;nbsp;–&amp;nbsp;v skorých ranných hodinách v nedeľu 22. júna. Na väčšine úsekov len niekoľko hodín pred začiatkom útoku. Pohotovosť tak pred začiatkom nemeckého útoku Sovieti na mnohých miestach fakticky nestihli vyhlásiť.

=== Nemecké sily ===
Nacistické Nemecko spolu so svojimi európskymi spojencami zhromaždilo 191 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]], ktoré zahrnovali 5,5 milióna mužov 4 300 tankov, 47 200 diel a mínometov, okolo 2255 až 3664&lt;ref&gt;Miroslav Šnajdr: ''Operace Barbarossa / letecká válka 22. června 1941'', Votobia, Olomouc, 2003, s. 71&amp;nbsp;–&amp;nbsp;78&lt;/ref&gt; bojových lietadiel. Rozkaz k útoku očakávali v dobre vybudovaných východzích postaveniach. Ich prieskumné lietadlá už pol roka prelietavali nad západnou časťou ZSSR a získavali tak informácie o rozmiestnení sovietskej obrany. Sovietska strana proti tomu podnikla iba čiastkové kroky, pretože Stalin potieral akúkoľvek iniciatívu veliteľov jednotiek v pohraničných oblastiach, aby ich činnosť nepôsobila ako provokácia. Je však zarážajúce, že prevažná časť sovietskych zásob a letísk sa nachádzala v relatívnej blízkosti hraníc. Tak okamžite po začiatku útoku padli do rúk okupantom.

Nemecké velenie organizovalo svoje sily do troch silných skupín, ktoré útočili z Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Menšia skupina útočila z oblasti Fínska a Nórska. Veliteľom nemeckých vojsk na bojisku bol maršal [[Walther von Brauchitsch]].

* Severný smer útoku si razil cestu pobaltskými republikami a jeho cieľom bol [[Leningrad]] a potom [[Archangeľsk]]. Tvorila ho [[skupina armád Sever]], ktorej velil poľný maršal [[Wilhelm Ritter von Leeb|von Leeb]]. Tvorila ju [[16. armáda Wehrmachtu|16. armáda]] generála [[Ernst Busch|Buscha]], [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]] generálplukovníka [[Georg von Küchler|von Küchlera]] a [[4. tanková skupina]] generálplukovníka [[Erich Hoepner|Hoepnera]], pozostávajúca z 2 mechanizovaných zborov pod vedením generálov [[Erich von Manstein|von Mansteina]] a [[Georg-Hans Reinhardt|Reinhardta]]. Zo vzduchu úsek frontu zaisťovala [[1. letecká armáda Luftwaffe|1. letecká armáda]] generálplukovníka [[Alfred Keller|Kellera]].
* Stredný, najsilnejší smer útoku si razil cestu severnou Ukrajinou a Bieloruskom; primárnym cieľom útoku bolo zničiť sovietske jednotky v trojuholníku [[Brest (Bielorusko)|Brest]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Vilnius]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Smolensk]], následne sa mali tieto vojská stočiť na [[Moskva|Moskvu]] a k rieke [[Volga|Volge]]. [[Skupina armád Stred|Skupine armád Stred]] velil poľný maršal [[Fedor von Bock|von Bock]]. Útočnú päsť tvorila [[2. tanková skupina]] generálplukovníka [[Heinz Guderian|Guderiana]], [[3. tanková skupina]] generálplukovníka [[Hermann Hoth|Hotha]], [[4. armáda Wehrmachtu|4. armáda]] maršala [[Günther von Kluge|von Kluge]], [[9. armáda Wehrmachtu|9. armáda]] generála [[Adolf Strauss|Straussa]] a [[2. letecká armáda Luftwaffe|2. letecká armáda]] poľného maršala [[Albert Kesselring|Kesselringa]].
* Južný smer si razil cestu Ukrajinou a jeho cieľom bol [[Kyjev]], neskôr sa mal prebojovať až k [[Astrachaň|Astrachani]], na pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]] od ostatných skupín armád ho delili [[Pripiaťské močiare]]. [[Skupina armád Juh|Skupine armád Juh]] velil poľný maršal [[Gerd von Rundstedt|von Rundstedt]]. Mal k dispozícii [[6. armáda Wehrmachtu|6. armádu]] maršala [[Walter von Reichenau|von Reichenaua]], [[17. armáda Wehrmachtu|17. armádu]] generála [[Carl-Heinrich von Stülpnagel|von Stülpnagela]] a [[1. tanková skupina|1. tankovú skupinu]] generála [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleista]], vzdušný priestor zabezpečovala [[4. letecká armáda Luftwaffe|4. letecká armáda]] pod velením generálplukovníka [[Alexander Löhr|Löhra]].
* Z polárnych oblastí Nórska smerom na Murmansk útočil zbor generála [[Nikolaus von Falkenhorst|von Falkenhorsta]] podporovaný [[5. letecká armáda Luftwaffe|5. leteckou armádou]] generála [[Hans-Jürgen Stumpff|Stumpffa]].

=== Sovietske sily ===
Samotné sovietske ozbrojené sily mali krátko po začiatku bojov v 187 [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziách]] na bojisku necelé 3 milióny mužov, 38 000 diel a mínometov, vyše 9&amp;nbsp;917 vojenských lietadiel&lt;ref&gt;Miroslav Šnajdr: ''Operace Barbarossa / letecká válka 22. června 1941'', Votobia, Olomouc, 2003, s. 79&amp;nbsp;–&amp;nbsp;82&lt;/ref&gt; a až 13&amp;nbsp;100 tankov. Červená armáda sa však práve v tejto dobe nachádzala v štádiu prestavby a modernizácie. Len málo z jej skoro desaťtisíc lietadiel sa dalo porovnať s modernými strojmi Luftwaffe. Navyše takmer polovica strojov bola v nevyhovujúcom technickom stave. Na nové stíhacie stroje [[Jak-1]], či [[MiG-3]], ktoré sa v tom čase začali dodávať vzdušným silám, sa piloti sotva začali precvičovať. Podobne to bolo i s bombardovacími a bojovými [[Pe-2]] a [[Il-2]]. Základom boli nemoderné [[I-16]], alebo ešte zastaranejšie [[I-153]].

Sovietske tankové jednotky boli v tej dobe vybavené najmä tankmi [[BT-5]], [[BT-7]] a hlavne [[T-26]]. Aj keď nešlo o najmodernejšie konštrukcie boli tieto tanky „papierovo“ rovnocenné nemeckým strojom [[PzKpfw II]], [[LT-35|PzKpfw 35]] a [[LT-38|PzKpfw 38]]&lt;ref&gt;Steven Zaloga, James Grandsen: ''Soviet Tanks and Combat Vehicles of World War Two.'' Arms and Armour Press, London, 1984, s. 126&lt;/ref&gt;, takisto väčšine starších typov [[PzKpfw III]]. Nasadenie sovietskych tankových vojsk bolo poznačené mnohými chybami. Závažné bolo najmä to že pred vojnou Stalin zlikvidoval väčšinu dôstojníckeho zboru Červenej armády. Tankové, či mechanizované [[zbor (vojenstvo)|zbory]] boli zrušené a ich tankové jednotky rozdelené medzi pechotné divízie. Keď sa začala vojna, neboli sovietske vojská schopné postaviť proti nemeckým tankovým klinom väčšie množstvá svojich obrnencov. Ak sa to aj podarilo, boli sovietske tanky rýchlo ničené útokmi nemeckých [[strmhlavý bombardér|strmhlavých bombardérov]]. Až polovica tankov Červenej armády bola v nevyhovujúcom technickom stave, chýbali náhradné diely, viazli aj dodávky pohonných hmôt. Chýbala kvalitná protitanková munícia. To všetko sa podpísalo pod ich slabosť. Významný bol i fakt, že dôstojnícky zbor nemal prakticky žiadne skúsenosti s vedením operácií veľkého rozsahu, striktne sa pridržiaval nezmyselných smerníc a príkazov vyššieho velenia, ktoré nemalo v prvých dňoch bojov dostatok presných informácií o dianí na fronte. Pod neúspechy v počiatočných fázach bojov sa podpísala i slabá koordinácia vojsk, spôsobená okrem chýb velenia aj nedostatkom [[rádiostanica|rádiostaníc]], veľmi pálčivým najmä u tankových jednotiek.

Takzvaná [[Stalinova línia]], ktorú ZSSR budoval začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] na svojich západných hraniciach nebola pri nemeckom vpáde taktiež bojaschopná. Sčasti preto, že jej výzbroj bola demontovaná a odvezená do oblastí, ktoré ZSSR obsadil v roku [[1939]] a [[1940]], tamojšie opevnenia sa však v dobe napadnutia krajiny iba začínali stavať. Druhým problémom bola vtedajšia sovietska vojenská doktrína, tá počítala s tým, že ZSSR nikto nemôže nečakane napadnúť. Ak by sa aj tak stalo, jednotky Červenej armády ho mohutným [[protiútok]]om vytlačia na jeho vlastné územie a tam zničia. Neúspešná realizácia tohto plánu vyšla Sovietsky zväz v lete [[1941]] veľmi draho.

Sovietske sily čeliace vpádu vojsk osi na hraniciach boli rozčlenené do šiestich frontov v troch smeroch:
* [[Sovietsky Severný front|Severný front]] vedený generálplukovníkom [[Markian Michailovič Popov|M. M. Popovom]] bránil oblasti hraničiace s Fínskom. Zahrnoval jednotky [[Sovietska 14. armáda|14.]], [[Sovietska 7. armáda|7.]] a [[Sovietska 23. armáda|23. armády]] ako aj množstvo menších jednotiek.
* [[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný front]] spadal pod velenie generálplukovníka [[Fiodor Izidorovič Kuznecov|F.I. Kuznecova]] bránil oblasť [[Pobaltské štáty|pobaltských republík]]. Tvorilo ho 34 divízií [[Sovietska 8. armáda|8.]], [[Sovietska 11. armáda|11.]] a [[Sovietska 27. armáda|27. armády]].

Oba fronty brániace severný smer boli podporované [[Severná flotila|severnou]] a [[Baltská flotila|baltskou flotilou]].

* [[Sovietsky Západný front|Západný front]] pod velením generála [[Dmitrij Grigorievič Pavlov|D. G. Pavlova]] pozostával z [[Sovietska 3. armáda|3.]], [[Sovietska 4. armáda|4.]], [[Sovietska 10. armáda|10. armády]] a veliteľstva [[Sovietska 13. armáda|13. armády]], pod ktoré spadali ostatné samostatné jednotky. Celková sila frontu bola 45 divízií.
* [[Sovietsky Juhozápadný front|Juhozápadný front]] generálplukovníka [[Michail Petrovič Kirponos|M. P. Kirponosa]] tvorilo 45 divízií [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 6. armáda|6.]], [[Sovietska 12. armáda|12.]] a [[Sovietska 26. armáda|26. armády]] ako aj rad menších jednotiek.
* [[Sovietsky Južný front|Južný front]] pod velením generála [[Ivan Vladimirovič Ťulenev|I. V. Ťuleneva]] bol vytvorený až 3 dni po útoku 25. júna 1941 z jednotiek [[Sovietska 9. armáda|9.]] a [[Sovietska 18. armáda|18. armády]] s [[Sovietsky 2. mechanizovaný zbor|2.]] a [[Sovietsky 18. mechanizovaný zbor|18. mechanizovaným zborom]], mal celkovú silu 26 divízií.

Do bojov pri Čiernom mori zasiahla aj sovietska [[Čiernomorská flotila]].

V zálohe sovietskeho vrchného štábu sa okrem toho nachádzala [[Sovietska 16. armáda|16.]], [[Sovietska 19. armáda|19.]], [[Sovietska 20. armáda|20.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 22. armáda|22.]] a [[Sovietska 24. armáda|24. armáda]], ktoré boli neskôr označené ako [[Záložný front]].

== Bojové operácie ==
=== Začiatok útoku ===
[[Súbor:Operation Barbarossa.png|thumb|right|Pôvodný nemecký plán]]
Ráno [[22. jún]]a [[1941]] nacistické Nemecko spoločne so svojimi európskymi spojencami napadli Sovietsky zväz a začali tak jednu z najbrutálnejších a najväčších vojnových kampaní v histórii ľudstva.&lt;ref&gt;Axelrod, A., Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 622-623&lt;/ref&gt; Boje sa začali na nemecko-sovietskej hranici dlhej od [[Baltské more|Baltu]] po ústie [[Dunaj]]a {{km|2000|m}} a o tri dni neskôr aj na hranici ZSSR, Fínska a Nórska dlhej {{km|1200|m}}.

Samotný útok bol veľmi dobre pripravený a utajený. Medzi vojakmi pred začiatkom kolovali domnienky, že cieľom je prechod územím Sovietskeho zväzu (so Stalinovým požehnaním) a útok na kolónie Veľkej Británie. Sovietsky zväz bol do poslednej chvíle radovými vojakmi považovaný za spojenca Nemecka. Až večer 21. júna bol vojakom prečítaný Hitlerov propagandistický oznam vysvetľujúci dôvody napadnutia Sovietskeho zväzu.

O 3:15 (5:15 moskovského času) sa ako prvá začala nemecká delostrelecká príprava v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]]. 3:40 nasledovali útoky nemeckých strmhlavých bombardérov. O 4:15 začali nemecké vojská prekračovať rieku [[Západný Bug]] (úderná jednotka 3. tankovej divízie predtým dobyla Kodenský most), čím fakticky vstúpili na územie Sovietskeho zväzu.

Samotnému útoku na mnohých miestach predchádzali diverzné akcie nemeckých špeciálnych jednotiek [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]] tajnej služby [[Abwehr]]&lt;ref&gt;Kurowski, F., 2006, Baulehr-Bataillon 800 z. b. V. Brandenburg. Akce německých komand v letech 1939-1945 na celém světě. Svojtka &amp; Co., Praha, s. 65&amp;nbsp;–&amp;nbsp;67&lt;/ref&gt;. Viaceré z nich boli vykonané vojakmi prezlečenými do sovietskych uniforiem. Tieto jednotky mali zväčša za úlohu zaistiť dôležité mosty alebo sa zamiešať medzi ustupujúce sovietske jednotky a poskytovať spravodajské informácie.

Nemci mali hneď od začiatku veľkú prevahu a úspešne postupoval na všetkých smeroch. Zaskočená [[Červená armáda]] kládla intenzívny odpor iba lokálne, čo nebol pre skúsené nemecké jednotky žiadny podstatný problém. Útok mal veľmi silnú leteckú podporu, [[Luftwaffe]] do boja vyslala 1945 bojových lietadiel, ktoré už za prvý deň operácie zničili približne 1200 sovietskych lietadiel. Veliteľ letectva Západného frontu v Bielorusku, generál [[Ivan Ivanovič Kopec|I. I. Kopec]] v priebehu 22. júna obletel všetky svoje podriadené letiská. V zdesení zo vzniknutej situácie po pristátí spáchal samovraždu.

Informácie o napadnutí krajiny obyvateľstvu o 12. hodine 22. júna vyhlásil v rádiu minister zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]]. Ako prvý označil konflikt za [[vlastenecká vojna|vlasteneckú vojnu]]. Zároveň nezabudol dodať, že krajina vedie spravodlivú vojnu a nepriateľ bude porazený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Vystuplenie V. M. Molotova po radio 22 juňa 1941 g.
  | url = http://ru.wikisource.org/wiki/%D0%92%D1%8B%D1%81%D1%82%D1%83%D0%BF%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5_%D0%92._%D0%9C._%D0%9C%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B2%D0%B0_%D0%BF%D0%BE_%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D0%BE_22_%D0%B8%D1%8E%D0%BD%D1%8F_1941_%D0%B3
  | dátum vydania = 2005-10-16 
  | dátum aktualizácie = 2012-04-15 
  | dátum prístupu = 28.12.2012
  | vydavateľ = ru.wikisource.org
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}.&lt;/ref&gt;

=== Boje na Minskom smere ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-137-1032-14A, Russland, brennendes Dorf, deutsche Kavallerie.jpg|náhľad|Nemecké jazdectvo prechádza horiacou bieloruskou dedinou pri Mogileve.]]
Na zemi postupoval [[Wehrmacht]] úspešne vpred, obchádzal miesta odporu a rýchlo obkľučoval neorganizovane nasadzované jednotky Červenej armády. Tie síce dostali rozkaz okamžite prejsť do protiútoku, ale boli nasadzované jednotlivo, bez prípravy a znalosti situácie na fronte. Nemci tak boli vďaka sústredeniu svojich síl pri hraniciach schopní efektívne porážať svojho nepriateľa a rýchlo postupovať na hlavných smeroch do vnútrozemia. Na mnohých miestach boli nemecké vojská vítané ako osloboditelia od [[boľševizmus|boľševizmu]]. Prvý vážnejší odpor na dôležitom smere v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]] a [[Koveľ]]a kládol iba [[Sovietsky 15. strelecký zbor|15. strelecký zbor]]. Jeho jednotky zväčša nemali šancu organizovane sa prebiť z obkľúčenia a boli zajaté. Tvrdo sa bránili jednotky obkľúčené v [[Brestská pevnosť|brestskej pevnosti]], ktoré spôsobili nemeckej [[45. divízia Wehrmachtu|45. divízii]] ťažké straty. Niektorí z obrancov vyšli z ruín a pivníc až na konci leta [[1941]], medzi tým si bol pevnosť, ktorá odolávala nemeckým jednotkám dlhšie než celé [[Francúzsko]], pozrieť dokonca sám [[Hitler]]. Ale miestny hrdinský odpor Nemcov nemohol zastaviť. Pri bojoch západne od Minsku Sovieti zle odhadli dislokáciu nepriateľských obrnených síl, tým sa podarilo preniknúť hlboko do tyla Západného frontu, obsadiť [[Slonim]], na ceste medzi [[Bialystok]]om a [[Minsk]]om, čím odrezali celý prvý sled sovietskeho Západného frontu. Nemci rozvrátili tylo sovietskych vojsk dislokovaných pri hraniciach bez toho, že by boli schopné podniknúť efektívne protiútoky. Sovietske sily začali byť obkľučované v oblasti západne od Bialystoku, južne od [[Hrodna|Grodna]] s hrdlom pri [[Volkovsk]]u. Pozdĺž krídel sovietskych vojsk postupujúcimi tankovými skupinami generála Guderiana na juhu a generála Hotha na severe. Sovieti síce začali svoje sily z výbežku siahajúcemu až takmer k hraniciam sťahovať ale bolo neskoro. Jadru sovietskej 3. armády sa síce podarilo ustúpiť okolo Volkovska na východ, čakalo ich však ďalšie obkľúčenie. Nemci medzi [[Lida|Lidou]] na severe a [[Baranoviči]] na juhu uzatvárali druhé kliešte obkľúčenia západne od Minska. [[Minsk]] padol už po 5 dňoch bojov. V rozsiahlom kotli medzi Minskom a Bialystokom do [[14. júla]] Nemci zajali 270&amp;nbsp;–&amp;nbsp;300 000 sovietskych vojakov a získali asi 2&amp;nbsp;500 tankov.&lt;ref&gt;Richard Natkiel, Robin L. Sommer, S.L. Mayer, ''Atlas of World War II'', Barnes &amp; Noble Books, New York, 2000, ISBN 0-7607-2043-6, s. 70&lt;/ref&gt; Východne od neho boli nemecké vojská zadržané pri [[Borisov]]e. Následne začala byť narýchlo pripravovaná obrana na úseku [[Smolensk]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Moskva]], kde sa línia tiahla od [[Vitebsk]]a po [[Mahiľov|Mogilev]].

Stalin rozhorčený z katastrofy na tomto úseku nariadil zatknutie veliacich dôstojníkov Západného frontu. Okrem jeho veliteľa generála Pavlova to boli náčelník štábu frontu [[Vladimir Efremovič Klimovskich|Klimovskich]] a veliteľ 4. armády [[Alexandr Andrejevič Korobkov|Korobkov]]. Všetci traja vysokí dôstojníci boli napriek ich obhajobe z objektívnych príčin porážky vlastných vojsk obvinení z protisovietskej činnosti a popravení.

Pre sovietsky režim nastal pri nemeckom postupe problém, čo s množstvom [[politický väzeň|politických väzňov]], ktorých boľševické represné zložky zatkli na novonadobudnutom území západného Bieloruska, západnej Ukrajiny, východného Poľska, v Pobaltí a Bukovine. 24. júna 1941 vydal [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] rozkaz na likvidáciu politických väzňov na ohrozených územiach. Väzni boli na mnohých miestach vraždení bez súdu, často veľmi krutým a barbarským spôsobom. Na mnohých miestach sa NKVD nepodarilo pred príchodom Nemcov povraždiť všetkých väzňov. Výška obetí vo vnútrozemí, kde mohlo NKVD pôsobiť dlhšiu dobu, nebola dodnes vyčíslená&lt;ref&gt;Lacko, M., 2012, Za oponou raja. Masakry politických väzňov v sovietskych väzniciach v lete 1941. Historická Revue, XXIII, 5, s. 37&amp;nbsp;–&amp;nbsp;40&lt;/ref&gt;. Zdroje poukazujú, že muselo ísť o desiatky tisíc životov. V období nacistického vpádu do krajiny podľa viacerých zdrojov tiež zahynulo najväčšie množstvo väzňov v sovietskych [[Gulag (1930&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1960)|Gulagoch]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Višnevskij, A
  | titul = Demografičeskije poteri po represii
  | url = http://demoscope.ru/weekly/2007/0313/tema06.php
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 28.12.2012
  | vydavateľ = demoscope.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;.

=== Boje v Pobaltí a na severe ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-209-0052-35A, Russland-Nord, zerstörte Brücke mit Panzer IV.jpg|náhľad|Nemecký [[PzKpfw IV]] 8. obrnenej divízie prekračuje rieku pri zničenom moste počas bojov na Leningradskom smere.]]
Skutočne bleskový bol postup armádnej skupiny sever cez pobaltské republiky na [[Leningrad]], kde Nemci dobre využili kvalitnú cestnú sieť v týchto krajinách. Veľmi dôležité bolo získanie mostov cez [[Daugava|Dvinu]], odvážnym útokom pri meste [[Dvinsk]] [[26. jún]]a 1941. Rýchly postup tiež spôsobil fakt, že vojenské jednotky tvorené z brancov povolaných z miestneho obyvateľstva nekládli Nemcom odpor a to, že Sovieti tu preto nemali dostatok bojaschopných jednotiek. Ich neskorší postup sa však onedlho spomalil po odvolaní podstatnej časti tankových vojsk neďaleko od druhého najväčšieho sovietskeho mesta.

[[25. jún]]a začali nemecké a fínske vojská viesť boje na línii od [[Karelská šija|Karélie]] až po [[polostrov Kola]]. Sovietske vojská neboli ani v tejto oblasti pripravené a neočakávaný útok početnejších vojsk a nedokázali nepriateľský postup zastaviť. Bojové operácie takéhoto rozsahu sa v polárnych podmienkach dovtedy nikdy neviedli a ani jedna zo strán nebola pripravená na ťažkosti, ktoré tu dlhotrvajúca bojová činnosť prinesie. Sovietsky zväz na tomto úseku frontu nakoniec zachránila neochota Fínska pokračovať v útoku po dosiahnutí pôvodných hraníc z roku [[1940]].

=== Boje na Ukrajine ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-187-0203-37A, Russland, Getarnte Infantristen.jpg|náhľad|Nemeckí pešiaci pri bojoch na Ukrajine, júl 1941.]]
Na juhu, na osi postupu južne od Pripiaťských močiarov, čelili nacistické vojská väčšej koncentrácii nepriateľských síl, ktorým sa po väčšinu júla darilo viesť pomerne úspešné ústupové boje. Nacistické jednotky dočasne zastavené pri Rovne pred [[Kyjev]]om. Už [[9. júl]]a však dobyli [[Žitomir]] a tým priamo ohrozili Kyjev. Sovietske vojská sa pokúšali zabrániť svojmu obkľúčeniu v oblasti Kyjeva a pri Berdičeve viedli takmer týždeň ťažké boje.

V strede [[júl]]a sa sovietske vojská pod vedením maršala [[Semion Buďonnyj|Buďonného]] pokúsili na juhu Ukrajiny o protiútok pri [[Umaň|Umani]]. Na krátko zastavili nemecké jednotky, ale sami sa dostali do obkľúčenia rýchlo postupujúcimi nemeckými tankovými skupinami. [[8. august]]a [[1941]] prestalo v bezvýchodiskovej situácii 20 sovietskych divízií klásť odpor.

Za prvý mesiac vojny [[Červená armáda]] utrpela katastrofálne straty. 850 000 vojakov bolo mŕtvych alebo ranených, asi 1 milión sa dostal do zajatia. Stratených bolo 9 500 diel, vyše 6 000 [[tank]]ov a asi 3 500 lietadiel. Nepriateľ obsadil podstatnú časť krajiny do hĺbky 300 až {{km|600|m}} a naďalej intenzívne postupoval. Sám však utrpel nemalé straty, tie síce neboli také vysoké ako uvádzali sovietske vyhlásenia. Na nemeckej strane padlo asi 100 000 vojakov, čo je trikrát viac než padlo za celé ťaženie západnou Európou. Nemci stratili asi 40&amp;nbsp;% tankov, ktorými vpadli do ZSSR a asi 950 lietadiel.

=== Kyjev a Smolensk ===
{{Hlavný článok|Bitka o Kyjev (1941)}}
[[Súbor:Invasion1941.jpg|náhľad|vpravo|Situácia na fronte od júna do augusta 1941]]
Pri [[Kyjev]]e okolo ktorého sa začala uťahovať slučka obkľúčenia sa nachádzalo ešte veľké množstvo sovietskych vojsk. Tie ho mali podľa príkazu Stalina brániť za každú cenu. [[21. august]]a nemecké vojská dosiahli [[Dneper]]. V tej dobe už [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]] radil Stalinovi, aby boli vojská na ohrozených úsekoch stiahnuté zo západného brehu Dnepra, inak im hrozí obkľúčenie. Stalin však zareagoval iba tým, že Žukova odvolal z postu náčelníka generálneho štábu a nahradil ho maršalom [[Boris Šapošnikov|Šapošnikovom]]. [[9. september|9. septembra]] vydal rozkaz aby sa vojská pripravili na [[ústup (vojenstvo)|ústup]], ktorý sa však nikdy neuskutočnil. Už [[25. august]]a totiž začala nemecká 2. tanková skupina pod [[Heinz Wilhelm Guderian|Guderianovým]] vedením postup na mesto od [[Gomeľ]]a. O niekoľko dní zaútočila aj 1. tanková skupina [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleista]] pri [[Kremenčug]]u a [[Čerkassy|Čerkassoch]]. [[14. september|14. septembra]] [[1941]] sa spolu tieto kliešte zovreli pri Lochvici. Červenou armádou držaná oblasť v trojuholníku [[Kyjev]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Čerkassy]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Lochvici]] sa čoskoro rozpadla na menšie ohniská odporu. Pokusy o prelomenie obkľúčenia neboli sústredené na jedno miesto a boli vykonané nedostatočne pripravenými vojskami. [[Kyjev]] padol [[20. september|20. septembra]] [[1941]]. Posledné ho opúšťali jednotky 4. divízie [[NKVD]], ktoré zamínovali centrum mesta, mnohé administratívne a historické budovy, zničili všetky mosty cez [[Dneper]] a zanechali mesto bez elektrickej energie. [[26. september|26. septembra]] prestali všetky sovietske jednotky v kotli klásť organizovaný odpor. Veliteľ Juhozápadného frontu maršal [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]] na poslednú chvíľu odletel lietadlom do [[Moskva|Moskvy]]. Jeho zástupcovia, generáli [[Michail Petrovič Kirponos|Kirponos]] a [[V.I. Tupikov|Tupikov]], padli v boji. Veliteľ 6. armády generál Potapov bol zajatý. Viac než milión sovietskych vojakov a dôstojníkov zahynulo, bolo zajatých, alebo sa v neprehľadnej situácii rozptýlilo. Do nemeckých rúk sa dostalo asi 532 000&amp;nbsp;–&amp;nbsp;650 000 zajatcov, 3718 [[kanón]]ov, 884 [[tank]]ov a množstvo iného vojenského materiálu, ktorý Sovieti nestihli znehodnotiť. Z kotla uniklo len asi 15&amp;nbsp;–&amp;nbsp;20 000 mužov. 5 sovietskych armád a s nimi celý Juhozápadný front prakticky prestali existovať.  Bola to katastrofálna porážka Červenej armády, likvidácia Kyjevského kotla však dala čas sovietskym jednotkám na iných úsekoch frontu. Niekoľko dní po obsadení Kyjeva explodovalo v centre mesta niekoľko budov, časť z nich využívali v tej dobe nemecké okupačné sily. Išlo o budovy podmínované jednotkami [[NKVD]]. Nemci tento incident využili a obvinili z diverznej činnosti miestnych Židov, ktorých potom postrieľali v neďalekej rokline [[Babij Jar]]. Ich masové vraždy sa začali [[29. september|29. septembra]] [[1941]].
[[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F016202-15A, Russland, Festnahme eines sowjetischen Soldaten.jpg|náhľad|Nemec odzbrojuje vzdávajúceho sa sovietskeho vojaka v streleckom zákope.]]
Jedným z úsekov kde chýbali [[Heinz Wilhelm Guderian|Guderianove]] sily bol smer [[Smolensk]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Moskva]]. [[Fedor von Bock|Von Bockov]] predný voj dorazil k Smolensku už [[16. júl]]a [[1941]] (podľa iných [[15. júl]]a) ale postupne narazil na silný odpor na pomerne širokom fronte a bol nútený na čas zastaviť postup. Pritom Smolensk bránila najprv iba jediná ucelená divízia a niekoľko narýchlo sformovaných streleckých plukov vyzbrojených len starými japonskými [[puška]]mi. V noci sa následne Nemcom podarilo dostať až k mostom cez [[Dneper]], ktoré však Sovieti včas vyhodili do vzduchu. Nasledujúceho dňa dorazili sovietske posily a rozpútali sa dva týždne trvajúce boje o mesto. Až [[29. júl]]a, keď situácia pre obrancov vyzerala veľmi povážlivo, dalo veliteľstvo rozkaz na [[ústup (vojenstvo)|ústup]]. Oficiálna správa o strate mesta však bola vydaná až o dva týždne neskôr. V tej dobe sa Sovietom podarilo zastaviť Nemcov a nepustiť ich hlbšie do vnútrozemia. Nasadzovaním záloh na fronte od [[Velikyje Luki|Velikých Luk]] po [[Mozyr]] a úspešnými protiútokmi tak nepriateľa nakrátko zastavili. V tej dobe však bol i tento krátky čas nesmierne dôležitý. Hoci v nasledujúcich bojoch boli stále viac zatlačovaní a [[Smolensk]] sa dostal do nemeckých rúk, prielom sovietskej obrany nemeckými tankmi nenastal. Červená armáda bola na niekoľko týždňov schopná udržať súvislú líniu asi {{km|30|m}} východne od [[Smolensk]]a na čiare [[Jarcevo (Smolenská oblasť)|Jarcevo]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Jeľňa]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Desna]]. Sovieti sa pokúšali o protiútoky, pri ktorých sa im podarilo oslobodiť mesto [[Jeľňa|Jeľňu]]. Za tento úspech bola sovietska [[100. strelecká divízia]] vyznamenaná a ako prvá zo sovietskych jednotiek počas vojny označená ako gardová ([[1. gardová strelecká divízia]]). V týchto bojoch boli po prvýkrát použité povestné raketomety „[[Kaťuša (raketomet)|Kaťuša]]“, ktoré pri prvom nasadení v boji spôsobili Nemcom ťažké straty. Napriek tomu, že v konečnom dôsledku bitku vyhrali Nemci, boje pri Smolensku výrazne zlepšili sovietsku morálku a výrazne prispeli k víťazstvu v nasledujúcich bojoch pri Moskve. A to i napriek tomu, že v záverečnej fáze bojov sa Nemcom podarilo obkľúčiť a zlikvidovať dve sovietske armády. Presmerovanie nemeckých tankových síl generála Guderiana, po úvodnom neúspechu pri Smolensku možno podľa niektorých názorov považovať za rozhodujúci moment v priebehu 2. svetovej vojny&lt;ref&gt;Russel H.F. Stolfi: ''Hitlerovy tanky na východě.'' Jota, Brno, 2007, 320 s.&lt;/ref&gt;, keďže mali Nemci veľkú šancu rýchlo pokračovať v úspešnom útoku na nepripravenú Moskvu.

== Bitka o Moskvu ==

{{Hlavný článok|Bitka o Moskvu}}
[[Súbor:RIAN archive 884162 German armor unit defeated in the vicinity of Skirmanovo village.jpg|náhľad|vpravo|Nemecký PzKpfw III zničený pri obci Skirmanovo, medzi Volokolamskom a Istrou západne od Mosvky.]]
Zatiaľ čo sa úporne bojovalo pri Smolensku a Kyjeve, [[Hitler]] na bojovej porade na veliteľstve armádnej skupiny Stred váhal či je dôležitejšie udrieť najprv na zvyšok Ukrajiny a dosiahnuť [[Donbas]], alebo vyraziť na Moskvu. Generáli považovali za hlavný cieľ Moskvu.&lt;ref&gt;{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein|Manstein, E. von]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|rok=2006|strana=244&amp;nbsp;–&amp;nbsp;245}}&lt;/ref&gt; Ich argumentmi bolo to, že Moskva je okrem politického a ekonomického centra ZSSR i dôležitou dopravnou križovatkou. Po jej strate by sa sovietska obrana rozpadla na 2 časti a sovietske velenie by už nebolo schopné si udržať kontrolu ani efektívne viesť bojové operácie. Napriek tomu sa Hitler rozhodol, že dôležitejší bude [[Kyjev]], [[Charkov]] a [[Krym]], a až po ich obsadení vydal rozkaz k útoku na Moskvu, takzvanú smernicu č. 35. Jeho generáli dostali následne možnosť sústrediť všetky svoje ozbrojené sily na cieľ, ktorému prikladali najvyššiu dôležitosť. [[30. september|30. septembra]] sa začala [[bitka o Moskvu]]. Pád [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] bol podľa všetkého predo dvermi. Hitlerovská 9. a 4. armáda, podporované 3. a 4. tankovou skupinou najprv vyradili sovietske vojská brániace sa pri [[Viazma|Viazme]]. Zajali pri tom údajne ďalších 660 000 vojakov 19., 20., 24. a 32. armády. [[Viazma]] padla [[7. október|7. októbra]], [[Briansk]] [[8. október|8. októbra]] a [[14. október|14. októbra]] [[Hermann Hoth|Hothove]] tanky obsadili [[Tver|Kalinin]].

V tej istej dobe sovietske vojská opustili [[Odesa|Odesu]] a stiahli sa po mori na [[Krym]] aby posilnili obranu [[Sevastopoľ]]a.

Nemci obsadením Brianska a Viazmy zničili celú 1. líniu sovietskej obrany. Sovietske sily v danom úseku frontu zostali početne oveľa slabšie ako ich protivník a chýbali im prostriedky na vedenie mobilnej vojny, hlavne tanky. V Moskve najprv prepukla panika. Ľudia sa obávali, že mesto bude obkľúčené. Čiastočne tomu dopomohla evakuácia sovietskej vlády do [[Kujbyšev]]a. Na druhej strane samotný [[Josif Vissarionovič Stalin]] zostal v meste aby sa podieľal na riadení vojenských operácií. [[19. október|19. októbra]] vyhlásili Moskvu za obliehané mesto, okolo mesta sa urýchlene budovali obranné línie, protitankové zátarasy a priekopy. Horečne sa organizovali nové sily na obranu mesta. Narýchlo sformované prápory [[Domobrana|domobrany]] z robotníkov a obyvateľov mesta boli pripravené zasiahnuť v nevyhnutnom prípade do bojov. Za tri dni sformovali 12 000 dobrovoľníkov, väčšina z nich nemala žiadne bojové skúsenosti a iba slabý výcvik. V nasledujúcich bojoch tvorili „záplaty“ na Nemcami vytvorené medzery v sovietskych líniách. Ani nemecké nebezpečenstvo nezabránilo hrdému [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] v organizovaní slávnostnej prehliadky na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v deň výročia [[Októbrová revolúcia|boľševickej revolúcie]] [[7. november|7. novembra]].

Nacistické vojská čakali na útok západne od mesta, už ani nie {{km|100|m}} ďaleko. Približovali so od [[Tver|Kalininu]], [[Klin (mesto v Rusku)|Klinu]], [[Volokolamsk]]a, [[Možajsk]]a, [[Kaluga|Kalugy]] a dostali sa až za [[Tula (Rusko)|Tulu]], ktorú však nedobyli. Proti nim stáli ústupmi značne otrasené sovietske jednotky. Až v tomto najkritickejšom období bol [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ochotný, po ubezpečeniach svojich agentov v Japonsku, stiahnuť časť čerstvých vojsk z [[Ďaleký východ|Ďalekého východu]], [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a [[Sibír]]i. To bolo nasadené doslova priamo z vlakov. Sovietske jednotky bojovali s veľkým zápalom a odhodlaním, prinajmenšom rovnako usilovne pre nich v zázemí moskovskí robotníci bez oddychu vyrábali množstvo munície, granátov a zbraní. Nemecký postup sa v dôsledku tvrdého odporu spomaľoval. Pomohlo tomu aj zhoršujúce sa počasie ako aj povestná ruská zima. [[22. november|22. novembra]] Nemci dosiahli severne od [[Klin (mesto v Rusku)|Klinu]] a západne od [[Istra|Istry]] najbližší bod od Moskvy, aký kedy v pozemnom boji dosiahli. Toto miesto bolo necelých {{km|35|m}} od Moskvy. Začiatkom decembra už Nemci západne od Moskvy neboli schopní postupovať, bojovalo sa iba pri Tule, ktorá sa nakrátko ocitla v obkľúčení, sovietske vojská sa však boli schopné prebiť zablokovanou cestou na Moskvu a znovu sa spojiť s mestom.

== Krach bleskovej vojny ==

Keďže nedošlo k reálnej zmene strategických cieľov nemeckých vojsk od začiatku operácie Barbarossa ani po útoku na Moskvu, tento možno považovať za jej pokračovanie. Operácia Taifun ako táká však už mala iné operačné zámery a znamenala opustenie pôvodných plánov Barbarossy.&lt;ref&gt;Frame, A. T., ''Operation Barbarossa.'' in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 177&lt;/ref&gt;

Na prelome novembra a decembra 1941 sovietske jednotky vytlačili nacistické vojská z [[Rostov nad Donom|Rostova]], išlo o prvý rozsiahly ústup nemeckých vojsk na východnom fronte. V decembri [[1941]] [[Červená armáda]] zozbierala zálohy a neočakávane napadla krídla nemeckých vojsk pred Moskvou. Sovietske vojská postúpili južne od [[Iľmenské jazero|Iľmenského jazera]], vyrazili tiež smerom na [[Tver|Kalinin]] a zastavili sa až pri [[Ržev]]e a [[Gžatsk]]u. Na juhu vyrazili pri [[Voronež]]i, [[Jelec|Jelci]] a [[Tula (Rusko)|Tule]], pričom postúpili po [[Mcensk]] a ďaleko za [[Kaluga|Kalugu]]. Neboli však schopní obkľúčiť nemecké vojská, ktoré sa v rozhodujúcom okamihu stiahli od Moskvy na západ a zabránili tak svojej likvidácii. Ofenzíva pri Moskve bola koordinovaná s ostatnými operáciami po celom východnom fronte, ktoré zahnali Nemcov stovky kilometrov na západ. Boli oslobodené mnohé oblasti, v ktorých nacistické vojská napáchali veľké zverstvá. Útočiaca [[Červená armáda]] prinútila [[Wehrmacht]] po prvýkrát za celú [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] prejsť do obrany. Pri hodnotení výsledkov bojov je potrebné brať do úvahy predovšetkým fakt, že sa Nemcom nepodarilo získať tri z troch hlavných cieľov operácie. [[Moskva]], ktorá bola hlavným dopravným uzlom krajiny zostala pevne v sovietskych rukách. Druhý cieľ, ktorým bol [[Leningrad]] sa však ocitol v obkľúčení trvajúcom až do leta 1943. Mesto a jeho obyvatelia sa predovšetkým na prelome roku 1941 a 1942 potácali na hranici života a smrti hladom. Mesto [[Astrachaň]] na rieke Volge, tretí cieľ nemeckej ofenzívy, zostalo neohrozené až do ďalšej nemeckej ofenzívy v lete 1942.

Pri bojových operáciach v Bielorusku, na Ukrajine i za polárnym kruhom stratilo ZSSR do októbra vyše 2 milióny mŕtvych a nezvestných a asi 800 000 ranených.&lt;ref name=&quot;www.soldat.ru&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Krivošejev
  | meno = G.F
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie
  | url = http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397
  | dátum vydania = 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 5.10.2008
  | vydavateľ = Oloma-Press
  | miesto = Moskva
  | jazyk = rusky
}}&lt;/ref&gt; Straty do konca roka boli ďaleko vyššie a odhadujú sa na vyše 3,3 milióna. Nemci zajali v priebehu bojových operácií od júna 1941 do februára 1942 3,9 milióna sovietskych vojakov. Nemecké velenie však s vojnovými zajatcami jednalo bezprecedentne, veľmi brutálnym a nehumánnym spôsobom. Z 3,9 milióna [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zajatých]] vo februári 1942 zostávalo na žive len asi 1,1 milióna, z nich už len asi 400 000 bolo ešte fyzicky schopných vykonávať prácu.&lt;ref&gt;MacKenzie, S. P., The Treatment of Prisoners of War in World War II. The Journal of Modern History, 66, 3, 1994, s. 487-520&lt;/ref&gt; Zaobchádzanie s nimi je viacerými porovnávané s [[holokaust]]om. Nemci do decembra 1941 stratili asi 918 000 mŕtvych, ranených a nezvestných.

== Príčiny nemeckých neúspechov ==
Zúfalá situácia, do ktorej sa dostali vojská osi na konci roku 1941, mala viacero príčin. Hlavnou príčinou neúspechu bola vzrastajúca sila Červenej armády v kombinácii s množstvom ďalších faktorov, ktoré výrazne znižovali bojaschopnosť a výkon Nemcov aj ich spojencov. Týmito faktormi bolo najmä preťaženie jednotiek, vážna dopravná a zásobovacia situácia, oslabenie a veľké straty jednotiek v bojoch. Nedostatok [[pechota|pechoty]], ktorý sa začal prejavovať už 1. septembra 1941 sa nepodarilo Nemcom vyriešiť do konca vojny. Niektoré faktory poukazujú na podobnosť s [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleonovým vpádom do Ruska]] v roku 1812.

=== Podcenenie sovietskych síl ===
[[File:RIAN archive 61247 Draftees before going to the front.jpg|thumb|Odchod sovietskych brancov na front]]
Nemecké velenie pri plánovaní operácie veľmi podhodnotilo schopnosť sovietskej [[Armáda (vojenská jednotka)|armády]] zmobilizovať do vojny dostatok mužov (a [[žena|žien]], keďže v zúfalej situácii krajina bojovo nasadila aj čisto ženské jednotky, zvyčajne tvorené [[dobrovoľník|dobrovoľníčkami]]). Schopnosť Sovietov rýchlo vycvičiť množstvo brancov, vyzbrojiť ich a poslať na front bola odhadovaná na základe predvojnových mierových analýz, ktoré sa ukázali nepresné. Sovieti vycvičili a poslali do boja dvakrát viac mužov a žien, než nemeckí plánovači očakávali. Začiatkom augusta 1941 stihli novosformované sovietske armády nahradiť na fronte tie, ktoré sa Nemcom medzi časom podarilo zničiť. To malo na krach operácie Barbarossa významný vplyv. Nemci museli v priebehu mesiaca doplňovať zásoby, čo spomalilo ich postup a naštrbilo pôvodný harmonogram, takže im na dokončenie bojových operácií pred začiatkom obdobia blata zostávalo len 6 týždňov, čo bol neuskutočniteľný zámer. Červená armáda bola schopná nahradzovať svoje ťažké straty vo vysokom tempe, a tak jej jednotky ako súvislá sila neprestali nikdy existovať. Keď boli [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] pozostávajúce z brancov vycvičených pred vojnou zničené, boli už nahrádzané novými. V priemere bolo každý mesiac v krajine povolaných asi pol milióna mužov. Sovietom sa rovnako úspešne darilo vycvičiť nové jednotky z rôznych etnických skupín [[obyvateľstvo Sovietskeho zväzu|národov]] Sovietskeho zväzu. Práve schopnosť dlhodobo mobilizovať veľké množstvo ľudí (aj keď často zle vycvičených a slabo vybavených) v krátkej dobe umožnila Sovietskemu zväzu prežiť prvých 6 mesiacov vojny a celkom podryla nemecké plány.

Neskôr zohrali významnú úlohu aj spravodajské informácie z Japonska získané vďaka [[Richard Sorge|Richardovi Sorgemu]]. Na ich základe si boli Sovieti istí, že Japonsko nebude na ich východných hraniciach vyvíjať žiadnu aktivitu a mohli tak z oblasti [[Ďaleký východ|Ďalekého východu]] na [[Východný front (druhá svetová vojna)|Európske bojisko]] prisunúť početné jednotky.
[[Súbor:RIAN archive 2153 After bombing.jpg|náhľad|left|Obyvatelia Leningradu opúšťajúci svoje domy poškodené pri nálete.]]
Nemecké vrchné velenie tiež výrazne podcenilo schopnosti sovietskej výkonnej moci. Nemci sa nesprávne domnievali, že sovietska vláda je neefektívna a neschopná. Vyhliadky na rýchle víťazstvo opierali najmä o vieru v rýchly pád sovietskeho [[komunizmus|komunistického]] systému a celkovej štátnej organizácie. Sovietsky systém sa však vo vojne prejavil ako veľmi pružný a prekvapivo prispôsobivý. Tvárou v tvár zdrvujúcim porážkam boli Sovieti schopní demontovať fabriky ohrozené nemeckým postupom, a väčšinu svojich najdôležitejších fabrík spolu so skúsenými robotníkmi premiestniť do bezpečných oblastí mimo dosahu nemeckých armád a letectva. Napriek strate dôležitých ložísk [[nerastné suroviny|nerastných surovín]], významných priemyselných oblastí a veľkého množstva pracovných síl v chaose, ktorý vypukol po nemeckej invázii, sa im podarilo vybudovať dostatok priemyselných podnikov, ktoré im v rozhodujúcom momente vojny dodávali spolu s [[Lend-Lease|pomocou západných Spojencov]] dostatok vojenského materiálu. Vďaka tomu sa sovietska vláda nikdy nedostala do zvlášť kritickej situácie, kedy by musela čeliť zrúteniu systému a po celú dobu si udržala pevnú kontrolu nad sovietskym vojnovým úsilím.

Faktor, ktorý zohral počas vojny významnú úlohu bolo pôsobenie nacistických síl na obsadenom území ZSSR. [[Vojnové zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|Vojnové zločiny]] spáchané na sovietskom území sú všeobecne považované za najväčšie a najhoršie, ktoré sa udiali v novodobých dejinách. Zlému a krutému zaobchádzaniu boli vystavení nielen [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietski vojnoví zajatci]] ale aj obyvateľstvo okupovaných území. Toto nacistické konanie vyvolalo prudkú nenávisť v mysliach a srdciach väčšiny sovietskeho obyvateľstva. Nenávisť k Nemcom umožnila sovietskej moci vydolovať z obyvateľstva veľkú mieru sebaobetovania neporovnateľnú so západoeurópskymi národmi.

Nemci rovnako podcenili aj obyvateľov Sovietskeho zväzu ako celok. Všeobecne si predstavovali sovietskych [[vojak]]ov ako slabých a väčšinu z nich vnímali ako podradné [[Človek (filozofia)|ľudské bytosti]]. Počas nasledujúcich bojov však boli nemeckí vojaci ohromení odhodlaním a zúrivosťou, s ktorou Červená armáda často bojovala. Plánovači boli zaskočení mierou utrpenia, ktorú sovietski ľudia dokázali zniesť a pritom ďalej pracovať či bojovať.
[[Súbor:RIAN archive 1274 Tanks going to the front.jpg|náhľad|Sovietske tanky T-34 model 42 pripravené k odchodu na front z továrne Uralmaš v Sverdlovsku]]
Ďalšími činiteľom nemeckého neúspechu bolo podcenenie sovietskych technických možností a kapacít. Niektoré sovietske zbrane a vybavenie boli na začiatku bojov skutočne na dosť nízkej úrovni, v porovnaní so svojimi nemeckými konkurentmi. Túto medzeru sovietska armáda plánovala zaceliť vývojom a výrobou nových vzorov. Priemerný sovietsky branec bol všeobecne slabo vybavený. Kráčal do vojny v rovnakých čižmách ako jeho predkovia v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], no na prvý pohľad horšia výzbroj v skutočnosti nemusela zvlášť zaostávať za jeho protivníkom. Väčšina sovietskych pešiakov bola vyzbrojená štandardnou puškou [[Mosin-Nagant|Mosin-Nagant 1891/30]], celkom porovnateľnou s nemeckou puškou [[Mauser Karabiner 98k]], ktorá bola štandardnou zbraňou nemeckej pechoty počas celej vojny. V roku 1941 bolo rovnako ako v sovietskej armáde väčšina príslušníkov nemeckých pozemných síl vyzbrojená puškami. Nemci začali samopaly vo väčšom meradle používať až v rokoch 1944 a 1945. Sovietske velenie však bolo pomalšie pri implementácii [[samopal]]ov a automatických zbraní. Počas vojny zavedené konštrukcie samopalov ako bol [[PPŠ-41]], či poloautomatických pušiek [[SVT-40]], vzbudili obdiv nemeckých konštruktérov aj vojakov v poli. Sovietskej armáde navyše v prvých dňoch Barbarossy nechýbali ani zbrane, ani munícia. Nemecká armáda mala v priemere na jedného vojaka asi len polovicu zbraňových a muničných zásob. Podobne na tom boli aj tankové sily, ktoré vojnu začínali s tankmi [[T-26]], [[BT-5]] a [[BT-7]], ktoré boli porovnateľné so svojimi nemeckými konkurentmi, a zlyhali najmä kvôli nesprávnemu spôsobu nasadenia, zlému logistickému zabezpečeniu a nedostatku kvalitnej protitankovej munície. Sovieti počas nemeckého vpádu práve zavádzali aj nové typy tankov ako bol [[T-34]] a [[KV-1]], ktoré až do príchodu tankov [[Panzerkampfwagen VI Tiger|PzKpfw VI Tiger]], boli nadradené nemeckým konštrukciám. Sovietske ozbrojené sily na začiatku bojov trpeli nedostatkom kvalitných rádiostaníc, čo bolo najvypuklejšie u tankových a leteckých jednotiek, kde boli rádiostanicami vybavené zväčša iba veliteľské stroje. Aj tento nedostatok bol počas vojny postupne odstránený. Výraznú prevahu malo spočiatku najmä nemecké letectvo. Bolo to preto, že vpád zastihol sovietske vzdušné sily počas prezbrojovania na moderné typy, ktorých vývoj ešte nebol celkom ukončený.

=== Chyby logistického plánovania ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-140-1220-17A, Russland-Mitte, PKW im Schlamm.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí vojaci tlačia osobný automobil, ktorý zapadol na typickej rozmočenej nespevnenej ceste]]
Začiatok bojových operácií počas suchého leta bol pre Nemcov najúspešnejší, vďaka faktoru prekvapenia v prvých týždňoch zničili veľkú časť sovietskych síl. Keď sa však príhodné [[počasie|poveternostné podmienky]] začali zhoršovať a sovietske vojská, ktoré sa pozbierali z počiatočného prekvapenia začali klásť čoraz silnejší odpor, nemecká ofenzíva začala za pôvodným plánom pokrivkávať. Nemecká vojnová mašinéria nebola na dlhodobú vojnu pripravená. Chýbal najmä dostatok [[pohonná hmota|pohonných hmôt]] aby mohli byť požadované ciele vôbec fyzicky dosiahnuté. S týmto sa pred začiatkom operácie nepočítalo, celý plán bol založený na tom, že po piatich týždňoch nemecké jednotky získajú úplnú operačnú voľnosť, v dôsledku kolapsu Červenej armády. Až potom malo prebehnúť dodatočné doplnenie zásob pohonných látok pre časť pohyblivých jednotiek, ktorých úlohou malo byť obsadenie zvyšných strategických cieľov.

Nemeckým silám sa podarilo za prvý týždeň bleskovo postúpiť o {{km|500|m}}, ale ich zásobovacie línie sa za ten čas natiahli natoľko, že tylové jednotky museli vynakladať veľké úsilie, aby zabezpečili prísun potrebných zásob. Sovietska železničná sieť s väčším rozchodom kolies ako vo zvyšku Európy, na ktorú sa vo veľkej miere spoliehala infraštruktúra celej krajiny, nemohla byť okamžite použitá, pretože Nemci nemali dostatok lokomotív s požadovaným rozchodom. Na začiatku vpádu do krajiny v roku 1941 pritom nebolo nemecké tylo natoľko narúšané činnosťou [[partizán]]ov ako tomu bolo v neskoršom období. Nedostatok zásob výrazne spomaľoval nemecký postup.

Nemci tiež pri plánovaní operácií nesprávne vyhodnotili stav sovietskej [[doprava|dopravnej]] siete. [[Cesta|Cesty]] a [[železnica|železnice]] vo východnom Poľsku a západnej časti ZSSR síce známe boli, ale pri postupe ďalej do vnútrozemia boli ich informácie podstatne skromnejšie. Stávalo sa tak, že cesty, ktoré na [[mapa|mapách]] vyzerali pôsobivo, boli v skutočnosti iba ujazdená [[hlina]] alebo len v štádiu výstavby.

=== Počasie ===

Nemecký plán pre útok bol vo veľkej miere založený na predpoklade, že víťazstvo bude dosiahnuté veľmi skoro. Hitler v plánoch vôbec nezobral na zreteľ možnosť, že by sa boje mohli predĺžiť až do zimy. Táto trestuhodná nepripravenosť a nekompetentnosť mala značný dopad na neúspech v rozhodujúcej fáze operácie, pričom už v novembri, ešte pred začiatkom tvrdej zimy Nemci pociťovali nedostatok zásob a ľudských síl. Počasie v ZSSR nebolo také mierne ako v západnej Európe. Na jeseň [[rasputica|rozbahnený terén]] spomalil postup Wehrmachtu aj preto, že len časť ciest bola spevnená. Nemci mali až do roku 1942 všetky tanky na rozdiel od Sovietov vybavené úzkymi pásmi, ktoré v blate a hlbokom snehu nemali dostatočný ťah, čím sa rýchlosť nemeckého postupu výrazne znižovala. Ich logistický systém, a mobilita delostrelectva do značnej miery závisela na 600&amp;nbsp;000 európskych [[Kôň (podrod)|koňoch]], ktoré neboli zvyknuté na výkyvy počasia, aké boli typické pre tieto časti Sovietskeho zväzu s výrazne [[kontinentálne podnebie|kontinentálnym podnebím]]. Menšie stepné kone zvyčajne používané Červenou armádou, boli domácim podmienkam podstatne prispôsobenejšie.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-215-0354-14, Russland, Panzer IV im Schnee.jpg|náhľad|vľavo|Nemci vyslobodzujúci z priekopy zapadnutý [[Panzerkampfwagen IV]] Ausf. D]]
Nemecké jednotky boli vystavené tvrdému počasiu, bez adekvátneho výstroja a teplého oblečenia, ktoré síce existovalo, ale nebolo včas prisunuté a distribuované na fronte. Nemeckí vojaci boli nútení vo viacerých prípadoch, najmä pri teplotách pod −10&amp;nbsp;°C siahnuť po alternatívach ako bolo vkladanie vrstvy novín do kabátov, ak sa chceli vyhnúť omrzlinám. Na zahrievanie a rozkúrenie pecí boli často nútení míňať dodatočné pohonné hmoty, ktoré rovnako míňali aj na udržanie funkčnosti bojovej techniky, ktorá na veľké mrazy nebola vôbec pripravená. Niektoré nemecké zbrane sa stali v dôsledku veľkých mrazov celkom nefunkčné. Mazadlá zbraní a motorov, ktoré za bežných podmienok zvyšovali ich životnosť, pri nízkych teplotách zamŕzali.

Dnes mnohí mylne usudzujú, že nástup [[Rasputica|obdobia blata]] a následné silné mrazy, na východnom fronte spôsobovali celkové zastavenie bojových operácií, čo nie je celkom pravda. Vojenské operácie boli týmito okolnosťami síce výrazne spomalené, ale to sa týkalo najmä nemeckej strany. Sovieti napríklad v decembri 1941 pri protiútoku pred Moskvou, počas veľkého prívalu snehu postúpili na niektorých úsekoch až {{km|160|m}}, čím demonštrovali, že na počasie pripravená strana mohla viesť mobilnú vojnu aj za takýchto podmienok.

Počas bojov pred Moskvou Hitler obávajúci sa rozpadu svojich vojsk, nariadil držať dosiahnuté pozície za každú cenu a neustupovať. Jednotky na fronte v dôsledku toho utrpeli veľké straty a na viacerých úsekoch, ako napr. pri [[Demiansk]]u, sa dostali na čas do obkľúčenia.

Naproti Nemcom, bola väčšina sovietskych jednotiek zásobovaná adekvátnym zimným výstrojom, hlavne kožušinovými čiapkami a prešívanými uniformami s dostatočným predstihom. Sovietski vojaci mali tiež väčšie skúsenosti s použitím zbraní v zime a tak sa napríklad pri údržbe ručných zbraní vyhýbali používaniu akýchkoľvek mazadiel. Technika ako tanky a lietadlá bola od začiatku koncipovaná a pripravená na domáce podmienky. Bolo by však mylné sa domnievať, že „generál zima“  či „generál blato“ sovietskych vojakov nijako netrápili. Aj sovietske jednotky v dôsledku veľkých mrazov utrpeli nezanedbateľné straty.

=== Odporujúce si ciele ===
Väčšina Hitlerových generálov sa zhodovala v názore, že je potrebné zaútočiť vojskami skupiny armád Stred v prvom rade na Moskvu. Jej obsadenie, pri ktorom by boli s veľkou pravdepodobnosťou zničené veľké sily Červenej armády a mohli by významne ovplyvnené ďalšie možnosti krajiny viesť vojnu. Hitler však v priebehu kampane, zmenil ciele tejto skupiny armád, ktorá sa v rozhodujúcom momente počas [[bitka o Smolensk (1941)|bojov o Smolensk]] namiesto na Moskvu vydala obsadiť viaceré ciele na Ukrajine. Po obsadení týchto oblastí vojská skupiny armád Stred síce pokračovali ďalej na Moskvu, no boli počas zimy zastavené. Mnohí odborníci sa domnievajú, že tak bol stratená najväčšia príležitosť vyhrať vojnu na východe.

== Príčiny sovietskych neúspechov ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-010-0919-39, Russland, Nord, Gefangene Russen.jpg|náhľad|vpravo|Nemecký pešiak vedie vzdávajúcich sa sovietskych vojakov]]
Chyby, ktoré urobilo sovietske velenie v prvých týždňoch vojny mali katastrofický vplyv na dianie na fronte a boli natoľko závažné, že krajina sa z nich spamätávala až do konca vojny.

Prvým a zásadným omylom bolo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] konanie ignorujúce informácie a varovania o nemeckých prípravách na vpád do krajiny. Je veľmi pravdepodobné, že okrem Stalina mali na svedomí toto konanie aj ďalší vedúci predstavitelia krajiny. S týmto prístupom súviselo aj potieranie iniciatívy velenia prihraničných okruhov smerujúce k zvyšovaniu obranyschopnosti týchto oblastí. Hlavné velenie armády, generálny štáb a Stalin nevydali žiadne rozkazy, ani k obrane, ani k protiútoku. Posledné platné rozkazy od generálneho štábu, ktoré armáda dostala boli rozkazy zakazujúce reagovať na akékoľvek provokácie. Toto bezvládie vnieslo do armádnych jednotiek značný chaos. Po 21. júni 1941, trvalo generálnemu štábu niekoľko dní, kým velenie začalo koordinovať činnosť jednotlivých armádnych skupín a mnohokrát už bolo pre množstvo sovietskych vojakov neskoro&lt;ref name=&quot;Solonin, VM&quot;&gt;Solonin, M., 2011, Vymývání mozků - Zfalšované dějiny sovětsko-německé války. Naše Vojsko, Praha, 281 s.&lt;/ref&gt;.

Druhým podstatným faktom, pre ktorý svedčí množstvo dôkazov z viacerých zdrojov, bola v prvých dňoch bojov nečinnosť celých armádnych zborov. Vojaci jednoducho nebojovali, buď utiekli, alebo sa nechali zajať. Mnohí sovietski vojaci boli sklamaní z boľševikov a komunizmus všeobecne a medzi ľuďmi, ktorí si pamätali ako slušne sa k nim správali Nemci počas prvej svetovej vojny, jednoducho panovalo presvedčenie, že radšej nemeckí okupanti, ako sovietski komunisti&lt;ref name=&quot;Solonin, VM&quot;/&gt;. Až neskôr sa ukázalo, že nemecké sily, ktoré vtrhli do krajiny v roku 1941, nekonajú ako ich predchodcovia v prvej svetovej vojne.

Ďalším kritickým omylom bolo precenenie schopností Červenej armády, najmä dôstojníckeho zboru na viacerých úrovniach. Sovietska armáda sa v predvojnovom období zúčastnila viacerých ozbrojených kampaní, jednak proti Poľsku a Fínsku, ale bojovala tiež na Ďalekom východe proti Japoncom a v španielskej občianskej vojne sa zapojila do bojov proti Frankistom. Kým možno považovať boje na Ďalekom východe a ťaženie proti Poľsku za úspešné, bojové akcie proti Fínsku sú považované za značne neúspešné. Aj keď sa červenej armáde podarilo v konečnom dôsledku zlomiť Fínsky odpor, bolo toto víťazstvo veľmi ťažko zaplatené. Najdôležitejším prínosom bolo neskoršie poučenie z chýb, ktoré urobili. Sovietske sily v Európskej časti ZSSR boli rozmiestnené pozdĺž hraníc a boli celkom nepripravené na okamžité vedenie bojových operácií. Sovietske mechanizované zbory boli namiesto stíhania nemeckých tankových jednotiek celkom nepripravené na boj po technickej aj morálnej stránke, navyše utrpeli ťažké straty pri leteckých útokoch Luftwaffe.

Napriek tomu, že sovietske sily mali obrovský počet tankov a mechanizovanej techniky, ako boli ťahače diel. Tanky a ostatná pozemná technika trpeli značnou poruchovosťou, kvôli neskúsenosti posádok a nedostatku náhradných dielov, ktorý sa ťahal už od mierového obdobia, čo malo na svedomí značné výpadky v zásobovaní jednotiek a na to sa viažuce ďalšie problémy. Sovietske jednotky neboli konkurencieschopné rýchlo manévrujúcim a postupujúcim silám Osi aj kvôli svojej nízkej motorizácii. Ich tankové divízie mali na začiatku vojny síce takmer 2x viac tankov ako nemecké, ale o polovicu nákladných automobilov menej. Jednotky nestíhali zásobovať v boji svoje postupujúce tankové oddiely. Príkladom boli boje pri Grodne v júni 1941, kam bol poslaný 6. mechanizovaný zbor s asi 1000 tankmi vrátane asi 300 KV a T-34, ktorému sa ani nepodarilo doraziť na bojisko, pretože jeho jednotkám došlo palivo. Problémom bola často koordinácia, ktorú podľa väčšiny zdrojov okrem nedostatočných skúseností sťažoval aj nedostatok vysielačiek a spojovacej techniky. Niektorí však poukazujú, že počet vysielačiek vôbec nebol taký tragický, ako sa po skončení druhej svetovej vojny pokúšali podsúvať komunistickí historici. Podľa archívov bol počet vysielačiek a ich rozmiestnenie v štruktúrach červenej armády, približne rovnaký, ako v roku 1944 a 1945, takže tento fakt v žiadnom prípade nemohol hrať takú úlohu, aká mu bola prisudzovaná.&lt;ref name=&quot;Solonin, VM&quot;/&gt; Na mobilitu rovnako nemalo vplyv nasadenie sovietskych hipomobilných (jazdeckých) jednotiek. Počas celej nasledujúcej vojny nasadzovali hipomobilné jednotky, a kone ako ťažné zvieratá obe strany.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-L19397, Lettland, Riga, Begrüßung der deutschen Soldaten.jpg|náhľad|Nemci vítaní domácim obyvateľstvom v Litve.]]
Sovietske ozbrojené sily nemali na začiatku vojny nedostatok skúsených vojakov. Stav bol porovnateľný s nemeckými silami. Na západných hraniciach krajiny čakal na Nemcov výkvet červenej armády. Niektorí autori poukazujú, že viac ako 90&amp;nbsp;% nemeckých vojakov, ktorí sa zúčastnili Barbarossy sa predtým aktívne nezúčastnili žiadnych bojov v Poľsku a ani útoku na Francúzsko. Drvivá väčšina nemeckých síl bola bojovo neskúsená rovnako, ako drvivá väčšina tých sovietskych, ak nie dokonca viac. Problémom ZSSR bolo, že v priebehu prvých mesiacov vojny bola veľká časť týchto skúsených síl stratená&lt;ref name=&quot;Solonin, VM&quot;/&gt;.

Stalinova snaha zabrániť ústupom a vzdávaniu veľkého počtu vojakov, často aj s veliteľmi napr. pomocou [[Rozkaz č. 270|rozkazu č. 270]], mala za následok držanie pozícií za každú cenu, čo však často viedlo k neúspechom, keď pohyblivé nemecké tankové jednotky prenikli cez tieto postavenia do tyla sovietskych vojsk, odrežúc ich tak od tylového zabezpečenia a zásob. Kým si Stalin uvedomil chybu a dovolil svojim vojskám v správnej chvíli ustúpiť, čím umožnil ich zachovanie, prišiel vo viacerých veľkých obkľúčeniach do decembra 1941 o viac než 2,6 milióna mužov. Väčšina z týchto [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] bola v rukách nacistov cielene vystavená zlému zaobchádzaniu, hladu a chorobám, čo malo za následok, že veľká časť z nich do jari 1942 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynula]].

Za neúspech možno považovať aj krach sovietskych protiútokov, ktoré sa uskutočnili na konci roku 1941 a na jar 1942. Všeobecne sa usudzuje, že v tejto dobe sovietske velenie nebolo schopné zhodnotiť potenciál vlastných jednotiek a namiesto toho aby sa pokúšalo o cielené protiútoky na jednom úseku frontu, snažilo sa neustále o vedenie operácií na čo najširšom fronte, na čo armáda nemala ani dostatok síl, vybavenia ani dostatočné skúsenosti. Väčšina týchto operácií nebola dobre pripravená, podporovaná dostatočným prísunom zásob, čo malo za následok ich všeobecný neúspech a ťažké straty.&lt;ref&gt;David M. Glantz: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay''. Clemson University, Clemson, South Carolina, 2001, s. 32&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Pozri aj ==
* [[Generalplan Ost]]
* [[Rasputica]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Operation Barbarossa}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fronta.cz/bitva-u-jelni-v-lete-1941 Bitka pri Jelni]
* [http://www.fronta.cz/dokument/smernice-c-32-pripravy-na-obdobi-po-operaci-barbarossa Hitlerova smernica č. 32 o tom čo bude po porážke ZSSR]


[[Kategória:Operácia Barbarossa| ]]
[[Kategória:Bitky v Bielorusku]]
[[Kategória:Bitky na Ukrajine]]
[[Kategória:Bitky v Rusku]]
[[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]]
[[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v 1941]]</text>
      <sha1>kqbz56ghe8oa0qf4ye0ymsdud6rd2wo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lomná</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27380</id>
    <revision>
      <id>7426845</id>
      <parentid>6833293</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:18:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>213.81.211.23</ip>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie umiestnenia obce</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1616" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Lomná
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Church in Lomná - panoramio.jpg
 | Popis obrázku    = Lomná - kostol
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Námestovo
 | Región           = Orava
 | Časti            = 
 | Rieka            = Lomnica (prítok Bielej Oravy)
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.3619
 | Zemepisná dĺžka  = 19.3035
 | Nadmorská výška  = 690
 | Prvá zmienka     = 1600
 | Starosta         = Jozef Krestaň&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 029 54 (pošta [[Krušetnica]])
 | Kód              = 509817
 | EČV              = NO
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.lomna.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Lomná''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Námestovo|Námestovo]]. Lomná postavené z hovna.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Slovenský výhonok}}


{{Obce okresu Námestovo}}

[[Kategória:Lomná| ]]
[[Kategória:Obce okresu Námestovo]]</text>
      <sha1>iwglwvdvxgr2m6zmirbu2sdl5nkphf8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426846</id>
      <parentid>7426845</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:19:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>213.81.211.23</ip>
      </contributor>
      <comment>Odstránenie nevhodnej úpravy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1589" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Lomná
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Church in Lomná - panoramio.jpg
 | Popis obrázku    = Lomná - kostol
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Námestovo
 | Región           = Orava
 | Časti            = 
 | Rieka            = Lomnica (prítok Bielej Oravy)
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.3619
 | Zemepisná dĺžka  = 19.3035
 | Nadmorská výška  = 690
 | Prvá zmienka     = 1600
 | Starosta         = Jozef Krestaň&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 029 54 (pošta [[Krušetnica]])
 | Kód              = 509817
 | EČV              = NO
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.lomna.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Lomná''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Námestovo|Námestovo]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Slovenský výhonok}}


{{Obce okresu Námestovo}}

[[Kategória:Lomná| ]]
[[Kategória:Obce okresu Námestovo]]</text>
      <sha1>hlu3e9w2ue0r2gutyraifk0m1mwe9p7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Novoť</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27382</id>
    <revision>
      <id>7426751</id>
      <parentid>7426232</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:27:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>213.81.211.23</ip>
      </contributor>
      <comment>Pridanie dôležitej osobnosti</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4667" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Novoť
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = KostolNovot.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Námestovo
 | Región           = Orava
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Klinianka (prítok Bielej Oravy)|Klinianka]]
 | Rieka 1          = Menzdrovka
 | Rieka 2          = Tisoňovka
 | Zemepisná šírka  = 49.428333
 | Zemepisná dĺžka  = 19.263889
 | Nadmorská výška  = 752
 | Prvá zmienka     = 1691
 | Starosta         = Radoslav Kozák
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 029 55
 | Kód              = 509884
 | EČV              = NO
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.novot.sk
 | Commons          = Novoť
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Novoť''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Námestovo|Námestovo]].

Začiatky obce spadajú do roku 1691, patrila Oravskému hradu. Spočiatku bola známa pod menom Jurkov. Okrem poľnohospodárstva sa obyvateľstvo v minulosti zaoberalo pestovaním ľanu, výrobou šindľov a plátna, drevorubačstvom a výrobou dreveného riadu.

Novoť je jednou z mladších zamagurských obcí, pôvodne sa volala podľa svojho zakladateľa Jurčákova. V katastri obce sa zachovali zákopy, vybudované nemeckou armádou pred koncom 2. svetovej vojny. V intraviláne a v chotári obce sa nachádza 16 kaplniek, krížov a Božích múk. Obec je podobne ako Oravská Lesná a Zákamenné osídlená rozptýlenou zástavbou. Obcou prechádza cesta do Poľska, ktorá umožňuje prepojenie Oravy s Poľskom, Kysucami, ale najmä s Českom. Vzdialenosť z hranice k diaľnici D3 je len 27 km, k českej hranici 41 km. Cez kataster obce prechádza turistický chodník Pilsko-Babia hora.

Kataster obce o rozlohe 3794 ha sa rozprestiera približne 49,5 stupňa severne od rovníka a 19,2 stupňa východne od nultého poludníka. Vzdialenosť od najzápadnejšieho bodu po najvýchodnejší je cca 9,6 km, od najjužnejšieho po najsevernejší cca 8,8 km.

== Heraldické symboly obce ==

'''Erb''' – v zelenom štíte zlatá levia maska. Podoba erbu nepochybne korení v rodovom erbe Thurzovcov, na ktorých majetku Novoť vznikla.

'''Vlajka obce''' – pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

== Časti obce ==
* Šoltýstvo - vstup do obce, spojnica Novoť - Novotský Duľov - Mútňanský Duľov, Kaplnka sv. Huberta, Výhľad nad Novoťou - Bieranka, Hlavný cintorín a Dom smútku, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie nad Antušákovkou, Reštaurácia Trend
* Zimnicová - Kostol Narodenia Panny Márie, Lurdská jaskyňa, Starý cintorín, Centrum sociálnych služieb Studienka, Obecný úrad a Slovenská pošta, Zdravotné stredisko, lekáreň, COOP Jednota, Základná škola
* Podkopec - Materská škola, futbalové ihrisko, Tribúna Pub, Požiarná nádrž, Altánky na Podkopci, Kameňolom, Turistický chodník Veľký kopec
* Podeštanská - Tri studničky, hraničný prechod Novoť - Ujsoly, Koliba Novoť, Turistický chodník na Krawcow wierch (PL)
* Barútová - Grúň - Vyhliadková veža s altánkom, Goralská Madona, Kríž na Modlovke, cyklochodník
* Jarok - Agrovex Novoť, North Orava Cutting Horses, Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie, priemyselná zóna

== Významné osobnosti ==
* [[Štefan Mnoheľ]] (* 1876{{--}} † 1944) – kňaz, politik, publicista a signatár Martinskej deklarácie
* [[Matej Paták]]  (* 1990) – volejbalista, dvojnásobný majster Slovenska. Do roku 2020 pôsobil vo Francúzsku, aktuálne hrá v Česku za VK Lvi Praha.
* Tadeáš Šušťek (*2006-navždy) - angličtinar/prekladateľ výherca ceny angličtinár 2023 a futbalista za diera Zákamenné a významný priam kľúčový hráč TJ cestár

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.novot.sk Stránka obce]
* [http://zsnovot.edupage.org/ Oficiálna stránka školy]

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Námestovo}}

[[Kategória:Novoť| ]]
[[Kategória:Obce okresu Námestovo]]</text>
      <sha1>s3xgib7jthc1mk2w1hj695uw9u3de1e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426752</id>
      <parentid>7426751</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:31:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>213.81.211.23</ip>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie obsahu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4819" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Novoť
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = KostolNovot.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Námestovo
 | Región           = Orava
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Klinianka (prítok Bielej Oravy)|Klinianka]]
 | Rieka 1          = Menzdrovka
 | Rieka 2          = Tisoňovka
 | Zemepisná šírka  = 49.428333
 | Zemepisná dĺžka  = 19.263889
 | Nadmorská výška  = 752
 | Prvá zmienka     = 1691
 | Starosta         = Radoslav Kozák
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 029 55
 | Kód              = 509884
 | EČV              = NO
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.novot.sk
 | Commons          = Novoť
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Novoť''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Námestovo|Námestovo]].

Začiatky obce spadajú do roku 1691, patrila Oravskému hradu. Spočiatku bola známa pod menom Jurkov. Okrem poľnohospodárstva sa obyvateľstvo v minulosti zaoberalo pestovaním ľanu, výrobou šindľov a plátna, drevorubačstvom a výrobou dreveného riadu.

Novoť je jednou z mladších zamagurských obcí, pôvodne sa volala podľa svojho zakladateľa Jurčákova. V katastri obce sa zachovali zákopy, vybudované nemeckou armádou pred koncom 2. svetovej vojny. V intraviláne a v chotári obce sa nachádza 16 kaplniek, krížov a Božích múk. Obec je podobne ako Oravská Lesná a Zákamenné osídlená rozptýlenou zástavbou. Obcou prechádza cesta do Poľska, ktorá umožňuje prepojenie Oravy s Poľskom, Kysucami, ale najmä s Českom. Vzdialenosť z hranice k diaľnici D3 je len 27 km, k českej hranici 41 km. Cez kataster obce prechádza turistický chodník Pilsko-Babia hora.

Kataster obce o rozlohe 3794 ha sa rozprestiera približne 49,5 stupňa severne od rovníka a 19,2 stupňa východne od nultého poludníka. Vzdialenosť od najzápadnejšieho bodu po najvýchodnejší je cca 9,6 km, od najjužnejšieho po najsevernejší cca 8,8 km.

== Heraldické symboly obce ==

'''Erb''' – v zelenom štíte zlatá levia maska. Podoba erbu nepochybne korení v rodovom erbe Thurzovcov, na ktorých majetku Novoť vznikla.

'''Vlajka obce''' – pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

== Časti obce ==
* Šoltýstvo - vstup do obce, spojnica Novoť - Novotský Duľov - Mútňanský Duľov, Kaplnka sv. Huberta, Výhľad nad Novoťou - Bieranka, Hlavný cintorín a Dom smútku, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie nad Antušákovkou, Reštaurácia Trend
* Zimnicová - Kostol Narodenia Panny Márie, Lurdská jaskyňa, Starý cintorín, Centrum sociálnych služieb Studienka, Obecný úrad a Slovenská pošta, Zdravotné stredisko, lekáreň, COOP Jednota, Základná škola
* Podkopec - Materská škola, futbalové ihrisko, Tribúna Pub, Požiarná nádrž, Altánky na Podkopci, Kameňolom, Turistický chodník Veľký kopec
* Podeštanská - Tri studničky, hraničný prechod Novoť - Ujsoly, Koliba Novoť, Turistický chodník na Krawcow wierch (PL)
* Barútová - Grúň - Vyhliadková veža s altánkom, Goralská Madona, Kríž na Modlovke, cyklochodník
* Jarok - Agrovex Novoť, North Orava Cutting Horses, Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie, priemyselná zóna

== Významné osobnosti ==
* [[Štefan Mnoheľ]] (* 1876{{--}} † 1944) – kňaz, politik, publicista a signatár Martinskej deklarácie
* [[Matej Paták]]  (* 1990) – volejbalista, dvojnásobný majster Slovenska. Do roku 2020 pôsobil vo Francúzsku, aktuálne hrá v Česku za VK Lvi Praha.
* Tadeáš Šušťek (*2006-navždy) - angličtinar/prekladateľ výherca ceny angličtinár 2023 a futbalista za diera Zákamenné a významný priam kľúčový hráč TJ cestár
* Peter Krížian (*1976) Miestny znásilňovač - Znásilní ti dcéru zdarma (potom aj ju vyspovedá) Na konte zatiaľ známych: 2 znásilnené deti 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.novot.sk Stránka obce]
* [http://zsnovot.edupage.org/ Oficiálna stránka školy]

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Námestovo}}

[[Kategória:Novoť| ]]
[[Kategória:Obce okresu Námestovo]]</text>
      <sha1>7u8c22ulo3wmj9h9g1jy0x0kteh67cj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426756</id>
      <parentid>7426752</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:36:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>213.81.211.23</ip>
      </contributor>
      <comment>Urážlivé</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4667" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Novoť
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = KostolNovot.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Námestovo
 | Región           = Orava
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Klinianka (prítok Bielej Oravy)|Klinianka]]
 | Rieka 1          = Menzdrovka
 | Rieka 2          = Tisoňovka
 | Zemepisná šírka  = 49.428333
 | Zemepisná dĺžka  = 19.263889
 | Nadmorská výška  = 752
 | Prvá zmienka     = 1691
 | Starosta         = Radoslav Kozák
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 029 55
 | Kód              = 509884
 | EČV              = NO
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.novot.sk
 | Commons          = Novoť
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Novoť''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Námestovo|Námestovo]].

Začiatky obce spadajú do roku 1691, patrila Oravskému hradu. Spočiatku bola známa pod menom Jurkov. Okrem poľnohospodárstva sa obyvateľstvo v minulosti zaoberalo pestovaním ľanu, výrobou šindľov a plátna, drevorubačstvom a výrobou dreveného riadu.

Novoť je jednou z mladších zamagurských obcí, pôvodne sa volala podľa svojho zakladateľa Jurčákova. V katastri obce sa zachovali zákopy, vybudované nemeckou armádou pred koncom 2. svetovej vojny. V intraviláne a v chotári obce sa nachádza 16 kaplniek, krížov a Božích múk. Obec je podobne ako Oravská Lesná a Zákamenné osídlená rozptýlenou zástavbou. Obcou prechádza cesta do Poľska, ktorá umožňuje prepojenie Oravy s Poľskom, Kysucami, ale najmä s Českom. Vzdialenosť z hranice k diaľnici D3 je len 27 km, k českej hranici 41 km. Cez kataster obce prechádza turistický chodník Pilsko-Babia hora.

Kataster obce o rozlohe 3794 ha sa rozprestiera približne 49,5 stupňa severne od rovníka a 19,2 stupňa východne od nultého poludníka. Vzdialenosť od najzápadnejšieho bodu po najvýchodnejší je cca 9,6 km, od najjužnejšieho po najsevernejší cca 8,8 km.

== Heraldické symboly obce ==

'''Erb''' – v zelenom štíte zlatá levia maska. Podoba erbu nepochybne korení v rodovom erbe Thurzovcov, na ktorých majetku Novoť vznikla.

'''Vlajka obce''' – pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

== Časti obce ==
* Šoltýstvo - vstup do obce, spojnica Novoť - Novotský Duľov - Mútňanský Duľov, Kaplnka sv. Huberta, Výhľad nad Novoťou - Bieranka, Hlavný cintorín a Dom smútku, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie nad Antušákovkou, Reštaurácia Trend
* Zimnicová - Kostol Narodenia Panny Márie, Lurdská jaskyňa, Starý cintorín, Centrum sociálnych služieb Studienka, Obecný úrad a Slovenská pošta, Zdravotné stredisko, lekáreň, COOP Jednota, Základná škola
* Podkopec - Materská škola, futbalové ihrisko, Tribúna Pub, Požiarná nádrž, Altánky na Podkopci, Kameňolom, Turistický chodník Veľký kopec
* Podeštanská - Tri studničky, hraničný prechod Novoť - Ujsoly, Koliba Novoť, Turistický chodník na Krawcow wierch (PL)
* Barútová - Grúň - Vyhliadková veža s altánkom, Goralská Madona, Kríž na Modlovke, cyklochodník
* Jarok - Agrovex Novoť, North Orava Cutting Horses, Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie, priemyselná zóna

== Významné osobnosti ==
* [[Štefan Mnoheľ]] (* 1876{{--}} † 1944) – kňaz, politik, publicista a signatár Martinskej deklarácie
* [[Matej Paták]]  (* 1990) – volejbalista, dvojnásobný majster Slovenska. Do roku 2020 pôsobil vo Francúzsku, aktuálne hrá v Česku za VK Lvi Praha.
* Tadeáš Šušťek (*2006-navždy) - angličtinar/prekladateľ výherca ceny angličtinár 2023 a futbalista za diera Zákamenné a významný priam kľúčový hráč TJ cestár

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.novot.sk Stránka obce]
* [http://zsnovot.edupage.org/ Oficiálna stránka školy]

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Námestovo}}

[[Kategória:Novoť| ]]
[[Kategória:Obce okresu Námestovo]]</text>
      <sha1>s3xgib7jthc1mk2w1hj695uw9u3de1e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426761</id>
      <parentid>7426756</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:54:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/213.81.211.23|213.81.211.23]] ([[User_talk:213.81.211.23|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 1234qwer1234qwer4</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4486" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Novoť
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = KostolNovot.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Námestovo
 | Región           = Orava
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Klinianka (prítok Bielej Oravy)|Klinianka]]
 | Rieka 1          = Menzdrovka
 | Rieka 2          = Tisoňovka
 | Zemepisná šírka  = 49.428333
 | Zemepisná dĺžka  = 19.263889
 | Nadmorská výška  = 752
 | Prvá zmienka     = 1691
 | Starosta         = Radoslav Kozák
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 029 55
 | Kód              = 509884
 | EČV              = NO
 | Predvoľba        = +421-43
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.novot.sk
 | Commons          = Novoť
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Novoť''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Námestovo|Námestovo]].

Začiatky obce spadajú do roku 1691, patrila Oravskému hradu. Spočiatku bola známa pod menom Jurkov. Okrem poľnohospodárstva sa obyvateľstvo v minulosti zaoberalo pestovaním ľanu, výrobou šindľov a plátna, drevorubačstvom a výrobou dreveného riadu.

Novoť je jednou z mladších zamagurských obcí, pôvodne sa volala podľa svojho zakladateľa Jurčákova. V katastri obce sa zachovali zákopy, vybudované nemeckou armádou pred koncom 2. svetovej vojny. V intraviláne a v chotári obce sa nachádza 16 kaplniek, krížov a Božích múk. Obec je podobne ako Oravská Lesná a Zákamenné osídlená rozptýlenou zástavbou. Obcou prechádza cesta do Poľska, ktorá umožňuje prepojenie Oravy s Poľskom, Kysucami, ale najmä s Českom. Vzdialenosť z hranice k diaľnici D3 je len 27 km, k českej hranici 41 km. Cez kataster obce prechádza turistický chodník Pilsko-Babia hora.

Kataster obce o rozlohe 3794 ha sa rozprestiera približne 49,5 stupňa severne od rovníka a 19,2 stupňa východne od nultého poludníka. Vzdialenosť od najzápadnejšieho bodu po najvýchodnejší je cca 9,6 km, od najjužnejšieho po najsevernejší cca 8,8 km.

== Heraldické symboly obce ==

'''Erb''' – v zelenom štíte zlatá levia maska. Podoba erbu nepochybne korení v rodovom erbe Thurzovcov, na ktorých majetku Novoť vznikla.

'''Vlajka obce''' – pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

== Časti obce ==
* Šoltýstvo - vstup do obce, spojnica Novoť - Novotský Duľov - Mútňanský Duľov, Kaplnka sv. Huberta, Výhľad nad Novoťou - Bieranka, Hlavný cintorín a Dom smútku, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie nad Antušákovkou, Reštaurácia Trend
* Zimnicová - Kostol Narodenia Panny Márie, Lurdská jaskyňa, Starý cintorín, Centrum sociálnych služieb Studienka, Obecný úrad a Slovenská pošta, Zdravotné stredisko, lekáreň, COOP Jednota, Základná škola
* Podkopec - Materská škola, futbalové ihrisko, Tribúna Pub, Požiarná nádrž, Altánky na Podkopci, Kameňolom, Turistický chodník Veľký kopec
* Podeštanská - Tri studničky, hraničný prechod Novoť - Ujsoly, Koliba Novoť, Turistický chodník na Krawcow wierch (PL)
* Barútová - Grúň - Vyhliadková veža s altánkom, Goralská Madona, Kríž na Modlovke, cyklochodník
* Jarok - Agrovex Novoť, North Orava Cutting Horses, Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie, priemyselná zóna

== Významné osobnosti ==
* [[Štefan Mnoheľ]] (* 1876{{--}} † 1944) – kňaz, politik, publicista a signatár Martinskej deklarácie
* [[Matej Paták]]  (* 1990) – volejbalista, dvojnásobný majster Slovenska. Do roku 2020 pôsobil vo Francúzsku, aktuálne hrá v Česku za VK Lvi Praha.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.novot.sk Stránka obce]
* [http://zsnovot.edupage.org/ Oficiálna stránka školy]

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Námestovo}}

[[Kategória:Novoť| ]]
[[Kategória:Obce okresu Námestovo]]</text>
      <sha1>fuzasjf73j9yot3tyzl6a5gc2brw31f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Generácia Baby boomers</title>
    <ns>0</ns>
    <id>29468</id>
    <revision>
      <id>7426864</id>
      <parentid>7425071</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T09:32:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <comment>Generation W má iný hlavný význam. Pozri prvých 50 výsledkov na google search alebo iné jazykové verzie. Prečo to sem tlačíš? Na google books aj ja najdem plno ďalších skratiek..</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24076" xml:space="preserve">{{Bočný panel Generácie}}
'''Generácia Baby boomers''' (alebo aj '''Generation W'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Gen Z (and Gen AA) Are Reshaping the Economy|url=https://www.forbes.com/sites/cognitiveworld/2019/08/11/how-gen-z-and-gen-aa-are-reshaping-the-economy/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Cagle}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Leadership, Management, and Adoption Techniques for Digital Service Innovation|url=https://books.google.sk/books?id=oJvLDwAAQBAJ&amp;pg=PA243&amp;lpg=PA243&amp;dq=%22generation+w%22+baby+boomers&amp;source=bl&amp;ots=h_FHSa5nK1&amp;sig=ACfU3U3JXrD0qMM00FyMW9p7z7oesjO7Vg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjCgPzj2Mj5AhWOvaQKHTOoCWsQ6AF6BAgxEAM#v=onepage&amp;q=%22generation%20w%22%20baby%20boomers&amp;f=false|vydavateľ=IGI Global|rok=2019-12-27|isbn=978-1-7998-2801-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: oJvLDwAAQBAJ|meno=Sandhu|priezvisko=Kamaljeet}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Psychology and Pop Culture: An Empirical Adventure|url=https://books.google.sk/books?id=7v4WEAAAQBAJ&amp;pg=PA131&amp;lpg=PA131&amp;dq=%22generation+w%22+baby+boomers&amp;source=bl&amp;ots=xuREQafZKI&amp;sig=ACfU3U3XYEg8qab26FkQnhijJX4WO4Zbqg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjCgPzj2Mj5AhWOvaQKHTOoCWsQ6AF6BAgyEAM#v=onepage&amp;q=%22generation%20w%22%20baby%20boomers&amp;f=false|vydavateľ=Rowman &amp; Littlefield|rok=2021-03-15|isbn=978-1-7936-2469-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 7v4WEAAAQBAJ|meno=Keith W.|priezvisko=Beard|meno2=April|priezvisko2=Fugett|meno3=Britani|priezvisko3=Black}}&lt;/ref&gt; a '''Generation BB'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Science, Business and Universities: Cooperation, Knowledge Transfer and Entrepreneurship|url=https://books.google.sk/books?id=VGVjEAAAQBAJ&amp;pg=PT74&amp;dq=%22generation+bb%22+baby+boomers&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjora2vy9L5AhU8nf0HHXyhA70Q6AF6BAgJEAI#v=onepage&amp;q=%22generation%20bb%22%20baby%20boomers&amp;f=false|vydavateľ=Routledge|rok=2022-04-19|isbn=978-1-000-57219-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: VGVjEAAAQBAJ|meno=Joanna|priezvisko=Duda|meno2=Tomasz|priezvisko2=Bernat}}&lt;/ref&gt;) je označenie ľudí narodených počas ekonomickej prosperity v [[Spojené štáty|USA]] a inde vo svete nasledujúcej po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]]. Označenie Baby boomers je späté s vyjadrením vzostupu pôrodnosti, boom doslova znamená &quot;prudký rozmach&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=http://slovniky.juls.savba.sk/?w=boom|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=slovniky.juls.savba.sk}}&lt;/ref&gt; . Baby boomers má dva významy&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=baby, n. and adj.|vydavateľ=Oxford University Press|url=http://www.oed.com/view/Entry/14250|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; : prudký rozmach počtu detí ale aj deti, čo zažili prudký rozmach&lt;!-- (majú sa dobre)  --&gt;. Do slovenčiny sa neprekladá a [[Husákove deti]], aj keď sú podmnožinou baby boomerov, mali iné skúsenosti, napríklad so subkultúrou [[hippies]]. 

Generácia predchádzajúca ''baby-boomerom'' sa označuje v USA za [[Tichá generácia|Tichú generáciu]] a nasledujúca za [[Generácia X|Generáciu X]]. 

Americkí demografovia do tejto generácie rátajú ročníky [[1946]] až [[1964]] počas ktorých rástla pôrodnosť, napriek tomu, že od roku [[1957]] bol zaznamenaný už pokles v pôrodnosti. Aj na Slovensku v tomto období bola vysoká [[pôrodnosť]], ktorá po vojne nepretržite [[Demografia Slovenska|rástla až do roku 1952]]. V nasledujúcom období až do roku 1967 mierne klesala a potom v rokoch 1968 až 1979 pôrodnosť opäť rástla. V rokoch 1978 a 1979 počet živonarodených detí na Slovensku &lt;!-- v čechach bol vrchol 1974 cs.wikipedia.org/wiki/Husákovy_děti --&gt;prekročil 100 000 (tak ako v rokoch 1951 a 1952). Tento fenomén je dnes známy ako [[Husákove deti]]. 

V súčasnosti (rok {{CURRENTYEAR}}) je Generácia Baby boomers vo vekovom rozpätí od {{vek|1964|1|1}} (nar. 1964) do {{vek|1946|1|1}}  rokov, t.j. dostáva sa do dôchodkového veku. Táto skutočnosť podľa ekonómov výrazne zaťaží sociálny systém krajiny.

Baby boomeri sú spájaní s postojmi, ktoré menili, prípadne nanovo prehodnocovali definície dovtedajších tradičných hodnôt. Niektorí komentátori diskutujú o rozsahu ich odporu. Podľa nich skôr u tejto generácii šlo o kontinuitu medzi staršou a nasledujúcou [[Demografická kohorta|demografickou kohortou]]. V Európe a v Severnej Amerike sú boomeri spájaní s ich privilégiom, v ktorom mnohí z nich vyrastali v období nárastu blahobytu po rozsiahlych povojnových dotáciách do bývania a vzdelávania.&lt;ref name=Owram1997&gt;{{Citácia Harvard| Priezvisko = Owram | Meno = Doug | Rok = 1997 | Titul = Born at the Right Time | ISBN= 0-8020-8086-3 | Vydavateľ = Univ Of Toronto Press | Miesto = Toronto | Strana = x}}&lt;/ref&gt; V porovnaní s predchádzajúcimi, sa táto generačná skupina v svojej dobe vyprofilovala ako najbohatšia, najaktívnejšia a najviac fyzicky zdatná. Boli prvou generáciou, ktorá očakávala a aj vyrastala do lepších časov.&lt;ref name=Jones1980&gt;{{Citácia Harvard| Priezvisko = Jones | Meno = Landon| Rok = 1980| Titul = Great Expectations: America and the Baby Boom Generation| Vydavateľ = Coward, McCann and Geoghegan| Miesto = New York}}&lt;/ref&gt; Táto generácia skutočne dosahovala špičkovú úroveň príjmov, mala vyhovujúci prístup k potravinám, odevom, programovo sa dostávala k dôchodku a skutočne spoznala čo prináša kríza stredného veku.&lt;ref name=Pinker&gt;{{Citácia knihy |priezvisko=Pinker |meno=Steven |rok=2011 |titul=The Better Angels Of Our Nature |strana=P.524 |vydavateľ=Penguin |isbn=978-0-141-03464-5}}&lt;/ref&gt; Ich nábeh smerom ku konzumnému spôsobu života býva pravidelne kritizovaný za svoju neprimeranosť. 

Jednou zo zvláštností boomerov je, že aj oni sami seba vnímajú ako špeciálnu generáciu, ktorá je veľmi odlišná od tých, ktoré boli pred ňou. V 60. rokoch 20. storočia, kedy sa relatívne veľa z nich dostávalo do veku [[tínedžer]]ov a dospievajúcich, veľa z nich a z ľudí z ich okolia používali špecifický spôsob vyjadrení o svojich súčasníkoch a o zmenách, ktoré ich sprevádzali.&lt;ref name=Owram1997a&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko= Owram | meno= Doug
 | rok= 1997
 | titul= Born at the Right Time
 | isbn = 0-8020-8086-3
 | vydavateľ= Univ Of Toronto Press
 | miesto= Toronto
 | strana= xi
}}&lt;/ref&gt; Táto rétorika bola pre boomerov významná aj pre ich vlastné vnímanie. Začali mať tendenciu definovať svet z pohľadu generácií, čo bol v tom čase relatívne nový fenomén. Generácia Baby boomers bola opisovaná ako šoková vlna,&lt;ref name=&quot;Owram1997&quot;/&gt; či akési „prasa v pytónovi“, ktoré časom ako podlieha konzumu prerastie toho hada, ktorého v mladosti voči spoločnosti predstavovalo.&lt;ref name=Jones1980 /&gt;

== Definície ==
Slovné spojenie [[baby boom]] je späté s vyjadrením vzostupu pôrodnosti. Nárast povojnovej populácie bol prvýkrát v spojitosti so slovkom „boom“ spomenutý Sylviou F. Porterovou v stĺpčeku amerického denníka ''[[New York Post]]'', ktorý vyšiel dňa 4. mája 1951. Označoval nárast obyvateľov USA, ktorých počet v roku 1950 stúpol o 2,357&amp;nbsp;milióna.&lt;ref&gt;''Reader's Digest'' August 1951 pg. 5&lt;/ref&gt; Jeden z najväčších a najvýznamnejších slovníkov anglického jazyka na svete, ''[[Oxford English Dictionary]]'', uvádza, že prvý krát bolo použité spojenie „baby boomer“ v denníku ''[[The Washington Post]]'' v roku 1970.&lt;ref&gt;''[[Oxford English Dictionary]]'', s.v. &quot;[http://www.oed.com/view/Entry/14250 baby, n. and adj.]&quot;&lt;/ref&gt; 

Rozličné zdroje definujú periódu generácie baby boomerov do rôznych období. Americký úrad pre sčítanie ľudu ([[United States Census Bureau]]) považuje za baby boomerov tých, ktorí sa narodili počas demografického pôrodného boomu medzi rokmi 1946 až 1964.&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.cbsnews.com/stories/2011/04/26/national/main20057435.shtml | work=CBS News | title=Baby boomers say age gives them office cred}}&lt;/ref&gt; [[Landon Jones]] v jeho knihe ''Great Expectations: America and the Baby Boom Generation'' (1980), definuje rozpätie generácie baby boomerov podľa nárastu od roku 1943 do doku 1960, kedy ročne prichádzalo na svet viac ako 4&amp;nbsp;miliónov detí. Zhodujú sa s ním aj [[William Strauss]] a [[Neil Howe]], ktorí vo svojej teórii o generáciách definujú sociálnu generáciu boomerov tiež medzi roky 1943-60. Tieto ročníky boli príliš mladé nato, aby si v pamäti uchovali spomienky na Druhú svetovú vojnu, no boli zároveň dosť staré, aby si osvojili povojnový (americký) kultúrno-spoločenský vývoj.&lt;ref&gt;{{Cite book|first1=Neil |last1=Howe |first2=William |last2=Strauss |title=Generations: The History of Americas Future, 1584 to 2069 |year=1991 |publisher=William Morrow |location=New York |pages=299–316 |ISBN=0-688-11912-3}}&lt;/ref&gt; V Spojených štátoch je možné túto generáciu deliť na dva základné segmenty: úvodnou časťou baby boomerov sú tí, ktorí sa narodili medzi rokmi 1946 až 1955. Sú to tí, ktorí sú spájaní s érou, kedy dominovali témy [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]. Táto skupina počtom (viac ako 38&amp;nbsp;miliónov) prevažuje nad druhou. Druhá menšia polovica, 37,8&amp;nbsp;milióna ľudí, sa teda rodila medzi rokmi 1956-1964.&lt;ref&gt;{{Cite book|first=Brent |last=Green |title=Marketing to Leading-Edge Baby Boomers: Perceptions, Principles, Practices, Predictions |year=2006 |publisher=Paramount Market Publishing |location=New York |pages=4–5 |ISBN=0976697351}}&lt;/ref&gt;

V Kanade pochádza jedna z definícií pre baby boomerov od [[David Foot|Davida Foota]], ktorý je autorom štúdie ''Boom, Bust and Echo: Profiting from the Demographic Shift in the 21st&amp;nbsp;century'' (1997). Tento ekonóm a demograf tejto generácii priraďuje ročníky 1947-1966. Vyznačovali sa tým, že v každom z týchto rokov prišlo na svet 400&amp;nbsp;tisíc detí. Pripúšťa však, že táto definícia je demografická a z kultúrneho hľadiska nie je až tak jednoznačná. Doug Owram pridáva názor, že kanadský boom je obsiahnutý medzi rokmi 1943-1960, no kultúrne vplyvy pre tieto ročníky pochádzali od ľudí, ktorí sa rodili od konca vojny po rok 1955, či 1956. Argumentuje tým že hudobníci ako boli členovia [[The Beatles]], [[Bob Dylan]], či [[The Rolling Stones]], alebo spisovatelia [[Jack Kerouac]] a [[Allen Ginsberg]] patrili v rámci generácii boomerov k tým skôr narodeným a niektorí sa narodili tesne pred ňou. Ročníky 1960 a vyššie sa zas môžu cítiť viacej odpojené od toho, s čím sa kultúrne identifikovali boomeri z predchádzajúcich generácií.&lt;ref name=Owram1997b&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Owram | Meno = Doug
 | Rok = 1997
 | Titul = Born at the Right Time
 | isbn = 0-8020-8086-3
 | Vydavateľ = University Of Toronto Press
 | Miesto = Toronto
 | Strana = xiv
}}&lt;/ref&gt;

V Austrálii Bernard Salt definuje generáciu Baby boomers medzi roky 1943 až 1960,&lt;ref name=Salt2004&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Salt | Meno = Bernard
 | Rok = 2004
 | Titul = The Big Shift
 | isbn = 978-1-74066-188-1
 | Vydavateľ = Hardie Grant Books
 | Miesto = South Yarra, Vic.
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://clrc.gov.au/agd/EMA/rwpattach.nsf/viewasattachmentpersonal/(C86520E41F5EA5C8AAB6E66B851038D8)~1103BookreviewNotesfield.pdf/$file/1103BookreviewNotesfield.pdf clrc.gov.au]&lt;/ref&gt; no Austrálsky štatistický úrad sa prikláňa k rokom 1946 to 1964.&lt;ref&gt;{{Cite web|title = Main Features - About this Release|url = http://www.abs.gov.au/Ausstats/abs@.nsf/0e5fa1cc95cd093c4a2568110007852b/3f7fda93b7d83bc6ca2570b40023bde9!OpenDocument|website = www.abs.gov.au|accessdate = 2015-10-12|first = c=AU; o=Commonwealth of Australia; ou=Australian Bureau of|last = Statistics}}&lt;/ref&gt;

== Charakteristiky ==
=== Veľkosť a ekonomický dopad ===
Len v Spojených štátoch sa medzi rokmi 1946-1964 narodilo 76&amp;nbsp;miliónov detí. V roku 2004, Briti z generácie Baby boomers vlastnili 80% všetkého majetku Spojeného kráľovstva, kúpili 80%&amp;nbsp;automobilov najvyššej triedy, 80%&amp;nbsp;vyrobených jácht a 50%z&amp;nbsp;vyrobených prostriedkov určených na starostlivosť o&amp;nbsp;pleť.&lt;ref&gt;Walker, Duncan (Sept 16, 2004) &quot;Live Fast, Die Old&quot;, [http://news.bbc.co.uk/1/hi/magazine/3659996.stm BBC News site]. Retrieved 2007-01-26.&lt;/ref&gt;

Okrem veľkosti skupiny, Steve Gillon poznamenáva, že jednou z vecí, ktoré baby boomers odlišujú od iných generačných skupín je skutočnosť, že „už od chvíle, kedy sa táto kohorta identifikovala, boomeri boli zanalyzovaní a určení modernými [[marketing]]ovými expertmi, ktorí znásobili ich pocit generačnej odlišnosti.“&lt;ref name=&quot;Gillon&quot;&gt;Gillon, Steve (2004) ''Boomer Nation: The Largest and Richest Generation Ever, and How It Changed America'', Free Press, &quot;Introduction&quot;, ISBN 0-7432-2947-9&lt;/ref&gt; Podporili to aj články, ktoré koncom 40. rokov publikovali v tlači. Tieto texty poukazovali na to, že nárast počtu novonarodených detí, je znamením nárastu ekonomického boomu. Príkladom môže byť titulok z časopisu ''[[Newsweek]]'', ktorý v roku 1948 čitateľom oznamoval, že „Babies Mean Business“ („Deti sú biznis“), či iný týždenník, ''[[Time (týždenník)|Time]]'', ktorý v tom istom roku vydal článok s jednoduchým titulkom „Baby Boom“.&lt;ref&gt;&quot;Baby Boom&quot;, [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,856041,00.html ''Time'', February 9, 1948]. Retrieved 2007-01-26.&lt;/ref&gt;

[[Ken Dychtwald|Dychtwaldova]] teória o „age wave“ poukazuje na to, že boomeri postupne, ako v rokoch 2007-2009 začnú prichádzať do dôchodkového veku spôsobia [[Recesia (ekonómia)|spomalenie ekonomického rastu]].&lt;ref&gt;[http://www.reuters.com/article/ousivMolt/idUSN3131412220080131 Economy faces bigger bust without Boomers], Reuters, Jan 31, 2008&lt;/ref&gt; Spôsobí to projekcia starnutia pracovnej sily (niekedy sporne označovaná ako [[The Silver Tsunami]]), ktorá postúpi v roku 2020 do fázy kedy až 25%&amp;nbsp;pracujúcich v západných kultúrach bude mať viac ako 55&amp;nbsp;rokov.&lt;ref&gt;{{Cite web|author=Chosewood, L. Casey |url=http://blogs.cdc.gov/niosh-science-blog/2012/07/agingworkforce/|title=Safer and Healthier at Any Age: Strategies for an Aging Workforce|publisher=National Institute for Occupational Safety and Health |date=July 19, 2012 |accessdate=2012-07-31}}&lt;/ref&gt;

V Spojených štátoch v prieskumoch zistili, že takmer tretina opýtaných z generácie baby bommers by dedičstvo radšej poskytla charite, než by ho odkázala svojim potomkom. 57%&amp;nbsp;z&amp;nbsp;nich verí, že každá generácia by si mala svoj majetok nadobudnúť vlastnými silami, 54%&amp;nbsp;verí, že peňažné prostriedky bolo na deti potrebné vynakladať iba počas obdobia, kedy vyrastali.&lt;ref&gt;[http://abcnews.go.com/blogs/business/2012/06/half-of-baby-boomers-to-leave-inheritance-to-kids Half of Baby Boomers to Leave Inheritance to Kids]&lt;/ref&gt;

=== Kultúrna identita ===
Boomers vyrastali v období dramatických sociálnych zmien. V Spojených štátoch táto zmena generáciu poznačila silným kultúrnym štiepením na konzervatívcov a zástancov zmien. Niektorí analytici veria, že sa toto štiepenie politicky odohráva od čias [[Vietnamská vojna|vojny vo Vietname]] aj po roku 2000. Výsledkom tohto štiepenia je politická rozpoltenosť v krajine. Baby boomers sú v tomto štáte kandidáti so silným potenciálom priaznivcov republikánov, ale aj u demokratov.&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Sullivan |first=Andrew |url=http://www.theatlantic.com/doc/200712/obama |title=Goodbye to all of that |publisher=Theatlantic.com |date=November 6, 2007 |accessdate=2010-08-27| archiveurl= https://web.archive.org/web/20100103235533/http://www.theatlantic.com/doc/200712/obama| archivedate=January 3, 2010&lt;!--DASHBot--&gt;| deadurl= no}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news| url=https://www.nytimes.com/2007/01/21/weekinreview/21broder.html | work=The New York Times | title=Shushing the Baby Boomers | first=John M. | last=Broder | date=January 21, 2007 | accessdate=March 31, 2010}}&lt;/ref&gt; Prvá polovica boomerov dospievala na celom svete do spoločných časov. Mali zážitky, akými bola [[Beatlemánia]], či [[Woodstock Music and Art Fair|festival vo Woodstocku]], prejavovali odpor voči vojne vo Vietname, ale v tejto vojne aj umierali. Politicky mali prvé ročníky boomerov bližšie k demokratom, neskoršie viac sympatizovali s republikánmi.&lt;ref&gt;http://www.people-press.org/2015/09/03/the-whys-and-hows-of-generations-research/&lt;/ref&gt; V začiatkoch 80. rokov sa boomeri stali viac konzervatívnymi a mnohí ľutujú kultúrne zmeny, ktoré priniesli v svojom mladom veku.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://articles.latimes.com/2011/sep/12/opinion/la-oe-bowman-baby-boomers-more-conservative-20110912|work=Los Angeles Times|title=As the boomers turn|last=Bowman|first=Karlyn|date=2011-09-12|accessdate=2014-04-13}}&lt;/ref&gt;

V roku 1993 časopis  ''[[Time (týždenník)|Time]]'' informoval o náboženskej orientácii u povojnovej generácii. Citoval slová [[sociológia|sociológa]] z kalifornskej univerzity v Santa Barbare, Wadea Clarka Roofa, že asi 42%&amp;nbsp;baby boomerov odišlo od formálneho náboženstva, 33%&amp;nbsp;nechodí do kostola a 25%&amp;nbsp;z nich sa k viere vrátilo. Boomeri, ktorí sa vrátili k cirkvi boli menej viazanými na tradície a menej presvedčenými členmi ako lojalisti. Sú aj liberálnejší, čím sa prehlbujú rozpory v otázkach, ako je názor na [[umelé prerušenie tehotenstva]] a [[homosexualita|homosexualitu]].&lt;ref&gt;[[Richard Ostling|Ostling, Richard N.]], &quot;The Church Search&quot;, April 5, 1993 [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,978164,00.html ''Time'' article retrieved 2007-01-27]&lt;/ref&gt;

V roku 1985 bol v štúdii, ktorú v USA robili Schuman a Scott, oslovený veľký počet dospelých ľudí otázkou, že „čo bolo pre nich v posledných 50&amp;nbsp;rokoch výnimočne dôležité?“&lt;ref&gt;Schuman, H. and Scott, J. (1989), Generations and collective memories, ''American Sociological Review'', vol. 54 (3), 1989, pp. 359–81.&lt;/ref&gt; Baby boomers mali v tejto ankete nasledovné výsledky:
* prvá skupina, narodená v rokoch 1946-55, ktorá symbolizovala kultúrne zmeny šesťdesiatych rokov:
** Pamätné udalosti: [[Studená vojna]] (asociovaná „červenou hrozbou“), [[Kubánska raketová kríza]], atentáty na [[Atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho|Johna]] a [[Atentát na Roberta Francisa Kennedyho|Roberta Kennedyovcov]], [[Martin Luther King, Jr.|Martina Luthera Kinga]], politické nepokoje, [[Program Apollo]], riziko povolania do vojny vo Vietname, či skutočnej vojenskej služby v tejto vojne, sociálne experimenty, [[Sexuálna revolúcia|sexuálna sloboda]], experimentovanie s drogami, [[Afroamerické hnutie za občianske práva|boj za občianske práva]], [[ekologické hnutie]], [[Feminizmus (hnutie)|hnutia za práva žien]], protesty a nepokoje a [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstock]].
** Hlavné charakteristiky: sklony k experimentovaniu, individualizmus, slobodná myseľ, orientácia na sociálne témy.
* druhá skupina, narodená v rokoch 1956-64:
** Pamätné udalosti: [[Studená vojna]] (asociovaná „červenou hrozbou“), [[Kubánska raketová kríza]], atentáty na [[Atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho|Johna]] a [[Atentát na Roberta Francisa Kennedyho|Roberta Kennedyovcov]], [[Martin Luther King, Jr.|Martina Luthera Kinga]], [[Program Apollo|prvé kroky na Mesiaci]], [[Aféra Watergate]] a [[Richard Nixon|Nixonova rezignácia]], v niektorých štátoch sa znížil vek pre povolenie pitia alkoholu z 21&amp;nbsp;na&amp;nbsp;18&amp;nbsp;rokov. Za významné považovali [[Ropná kríza v roku 1973|embargo po ropnej kríze v roku 1973]], rastúcu infláciu, hospodársku recesiu, nedostatok pracovných príležitostí po ukončení štúdia, iránska rukojemnícka kríza, či [[Live Aid]] a iné.
** Hlavné charakteristiky: menej optimizmu, nedôvera k vláde, celkový cynizmus.
Okolo generačného prepojenia s ročníkmi 1961 až 1964 s Baby boomers je častá diskusia a niektorí demografi skôr pripúšťajú, že títo jedinci sú skôr súčasťou nasledujúcej [[Generácia X|Generácii X]].&lt;ref&gt;{{cite news|last1=Howe|first1=Neil|title=Generation X: Once Xtreme, Now Exhausted|url=http://www.forbes.com/sites/neilhowe/2014/08/27/generation-x-once-xtreme-now-exhausted-part-5-of-7/#6a73decb5d2a|accessdate=6 August 2016|publisher=Forbes|date=27 August 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;LSA&quot;&gt;{{cite web|last=Miller|first=Jon|title=The Generation X Report: Active, Balanced, and Happy|url=http://lsay.org/GenX_Rept_Iss1.pdf|publisher=Longitudinal Study of American Youth – University Of Michigan|accessdate=2013-05-29|page=1|date=Fall 2011}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|title=National Geographic Channel’s Six-Part Limited Series &quot;Generation X,&quot; Narrated by Christian Slater, Premieres Sunday, Feb. 14, at 10/9c|url=http://www.multichannel.com/prfeed/national-geographic-channel-s-six-part-limited-series-generation-x-narrated-christian-slater-premieres-sunday-feb-14-109c/396948|accessdate=18 June 2016|publisher=Multichannel News|date=29 January 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|title=Generation X Employees Struggle the Most Financially, Most Likely to Dip into Retirement Savings, According to PwC Study|url=http://www.pwc.com/us/en/press-releases/2013/2013-financial-wellness-survey-press-release.html|accessdate=18 June 2016|publisher=PrincewaterhouseCoopers|date=18 June 2013}}&lt;/ref&gt;

Ako indikátor dôležitosti tejto generácie môžeme považovať aj to, že časopis [[Time (týždenník)|Time]] v roku 1966 zvolil Baby Boomers za „[[Person of the Year|Osobnosti roka]].“ Claire Raines v publikácii ''Beyond Generation&amp;nbsp;X''  píše, že nikdy predtým sa nestalo, aby sa niektorá generácia takto zidealizovala.&lt;ref name=beyond&gt;{{cite book|last=Raines|first=Claire|title=Beyond Generation&amp;nbsp;X|year=1997|publisher=Crisp Publications|isbn=978-1560524496}}&lt;/ref&gt; Boomeri sú často v USA spájaní s hnutiami ako [[Kontrakultúra 60. rokov]], [[Afroamerické hnutie za občianske práva|s bojom za občianske práva]] a druhej vlny [[Feminizmus (hnutie)|feministického hnutia]]. Naopak mnohí mali tendenciu byť konzervatívnymi, proti kontrakultúre. Boli to hlavne tí, ktorí ktorí pracovali na svojej profesionálnej kariére v armáde, ako právnici, v biznise, či republikánski politici. Títo jedinci z tejto generácie sú, podobne ako časť [[Generácia X|Generácie X]], spájaní s konzumným spôsobom života a sklonmi k [[Narcizmus|narcizmu]]. Často sa očakáva, že generácia, ktorá nasleduje, sa bude mať lepšie, ako tá predošlá. [[Generácia X]], ktorá prišla po Boomeroch, už lepšiu kvalitu života nemala.&lt;ref name=&quot;Isabel Sawhill, Ph.D 2007&quot;&gt;{{cite web|title=Economic Mobility: Is the American Dream Alive and Well? |url=http://www.brookings.edu/views/papers/sawhill/200705.pdf |accessdate=22 March 2013 |author=Isabel Sawhill, Ph.D |author2=John E. Morton |year=2007 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130529155632/http://www.brookings.edu/views/papers/sawhill/200705.pdf |archivedate=May 29, 2013 |df=mdy }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Steuerle|first=Eugene|title=Lost Generations? Wealth Building Among Young Americans|url=http://www.urban.org/UploadedPDF/412766-Lost-Generations-Wealth-Building-Among-Young-Americans.pdf|publisher=Urban Institute|accessdate=22 March 2013 |author2=Signe-Mary McKernan |author3=Caroline Ratcliffe |author4=Sisi Zhang|year=2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.economicmobility.org/ Economic Mobility Project&lt;!-- Bot generated title --&gt;]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://money.cnn.com/2007/05/25/pf/mobility_study/index.htm?cnn=yes | work=CNN | title=Making less than dad did | date=2007-05-25 | accessdate=2010-05-03 | first1=David | last1=Ellis}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|3}}

{{Kultúrne generácie}}

[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Etnológia]]
[[Kategória:Spojené štáty americké]]</text>
      <sha1>mromi1r4ykp3q5bl3dk2cek3e60zrz1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Futbal</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30983</id>
    <revision>
      <id>7426647</id>
      <parentid>7306378</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:07:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8316" xml:space="preserve">{{pozri|americkom futbale|americký futbal}}

{{Bez zdroja}}
{{Infobox šport
| názov športu            = Futbal
| obrázok                 = [[Súbor:football_iu_1996.jpg|300px]]
| prvý zápas              = 19. decembra 1863
| počet členov tímu       = 11 na oboch stranách
| kontakt                 = áno
| obe pohlavia            = áno, oddelené súťaže
| kategória               = [[kolektívny šport]], [[loptová hra]]
| miesto konania          = futbalové ihrisko (&quot;trávnik&quot;)
| potrebné vybavenie      = lopta a futbalová výstroj
| vrcholné podujatie      = [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]
| olympijské hry          = áno, od roku [[Letné olympijské hry 1900|1900]]
| paralympijské hry       = áno, od roku 1984
| popularita              = celosvetová
}}

'''Futbal''' (zastarano ''kopaná''; z [[angličtina|anglického]] ''football'', ''foot'' = noha, ''ball'' = lopta) je [[Kolektívny šport|kolektívna]] [[loptová hra]], ktorá je považovaná za najpopulárnejší [[šport]] na svete.

Podľa prieskumu medzinárodnej futbalovej federácie [[FIFA]] hrá futbal pravidelne najmenej 300 miliónov ľudí vo viac ako 220 krajinách sveta. Dôvodom jeho popularity sú jednoduché pravidlá a minimálna náročnosť na vybavenie.

Okrem futbalu existujú aj jeho mutácie ako: [[futsal]], [[sálový futbal]], [[minifutbal]], [[plážový futbal]] a iné. Najväčšia hracia plocha s rozmermi 160x75 metrov sa nachádza v [[Južná Kórea|Južnej Kórei]].

== Oficiálne pravidlá ==
Oficiálne pravidlá futbalu (Laws of the Game) sa používajú vo všetkých súťažných stretnutiach. Určujú všetky aspekty hry.

=== Hracia plocha ===
[[Súbor:Football pitch metric.svg|náhľad|Štandardné rozmery hracej plochy]]
Futbal sa hrá na hracej ploche v tvare obdĺžnika. Dĺžka musí byť v rozmedzí 90-120 m, šírka 45-90 m (pre medzinárodné stretnutie 100-110 x 64-75 m). Hracia plocha je zvyčajne vyznačená bielymi čiarami, ktorých maximálna šírka je 12&amp;nbsp;cm. Hraničné čiary vymedzujú dlhšie okraje hracej plochy, kratšie sa nazývajú bránkové čiary. Hracia plocha je rozdelená na dve polovice stredovou čiarou. V jej strede je stredová značka, okolo ktorej je vyznačený stredový kruh. Ďalej sú na každej polovici hracej plochy pri príslušnej [[bránka|bránke]] vyznačené pokutové územia a menšie bránkové územie. Vo vnútri každého pokutového územia je vyznačená pokutová značka. Ďalej je v pokutovom území vyznačená časť kruhového oblúka so stredom v pokutovej značke a polomerom 9,15&amp;nbsp;m (10 [[yard]]ov).

V každom rohu hracej plochy je na ohybnej tyči vysokej najmenej 1,5&amp;nbsp;m umiestnená zástavka. Na každom konci stredovej čiary môže byť umiestená rovnaká zástavka, vo vzdialenosti najmenej 1&amp;nbsp;m mimo postrannej čiary. Okolo každej rohovej zástavky na hracej ploche je vyznačený štvrťkruh. Na bránkových čiarach sa zvyčajne tiež krátkymi značkami vyznačí vzdialenosť 9,15&amp;nbsp;m od rohovej zástavky.

Uprostred obidvoch bránkových čiar sú bránky, tvorené dvoma zvislými bránkovými tyčami, ktoré sú spojené horizontálnym brvnom. Obe bránkové žrde a brvno musia mať rovnakú šírku a hĺbku, ktorá nepresahuje 12&amp;nbsp;cm a je rovnakej šírky ako bránková čiara. Vnútorné rozmery bránky sú 7,32 x 2,44&amp;nbsp;m. Na bránke je sieť, upevnená k tyčiam a k zemi tak, aby lopta nemohla prejsť skrz ňu. Sieť je vypnutá dozadu tak, aby [[brankár]]a neobmedzovala v pohybe. Gól platí iba vtedy, keď je lopta celým objemom za čiarou.

[[Súbor:Adidas MLS Tango 12 soccer ball.jpg|náhľad|Profesionálna futbalová lopta]]
=== Futbalová lopta ===
V mužských súťažiach sa hrá s guľatou loptou s obvodom medzi 68–70&amp;nbsp;cm a váhou 410–450&amp;nbsp;g.

=== Počet hráčov ===
Hrajú dve [[družstvo|družstvá]], v každom je maximálne 11 [[hráč]]ov, z ktorých je jeden brankár. Ak počas hry klesne počet hráčov kvôli zraneniam alebo vylúčeniam pod 7 hráčov, je predčasne ukončená. Na striedanie má [[tréner]] k dispozícii ďalších hráčov. V priebehu hry môže vystriedať najviac 3 hráčov. V prípravných zápasoch sa môžu družstvá dohodnúť aj na striedaní viacerých hráčov (aby si tréneri mohli otestovať viacerých hráčov, prípadne viac štýlov hry). Počet náhradných hráčov, ktorých má tréner k dispozícii na lavičke, je často limitovaný – 5 až 7 hráčov.

=== Výstroj hráčov ===
Hráči sú povinní mať nasledujúci výstroj:
* [[dres]] alebo tričko
* [[trenírky]]
* štulpne (podkolienky)
* chrániče holení
* obuv (zvyčajne kopačky)

Brankári majú farbu dresu inú ako ostatní hráči, [[rozhodca]] a jeho asistenti. Hráč nesmie mať šiltovku a šperky.

=== Rozhodca ===
Každú hru riadi rozhodca, ktorý má na ihrisku neobmedzenú právomoc k uplatňovaniu pravidiel. Je vybavený [[píšťalka|píšťalkou]], ktorou môže prerušiť hru v prípade porušenia pravidiel či iných okolností narušujúcich hru. Hry sa musí zúčastniť najmenej jeden (hlavný) rozhodca, ktorý má najväčšiu moc na ihrisku.

==== Druhy rozhodcov ====
* hlavný rozhodca
* asistent rozhodcu - v medzištátnych zápasoch a zápasoch národných a vyšších líg do hry zasahujú dvaja rozhodcovia takéhoto druhu
* náhradný rozhodca (štvrtý rozhodca)
* pomocný asistent rozhodcu (bránkový, šestnástkový) -  v medzištátnych zápasoch a zápasoch národných líg do hry zasahujú dvaja rozhodcovia takéhoto druhu

=== Asistent rozhodcu ===
Na každom stretnutí sa zúčastňujú dvaja asistenti rozhodcu, ktorí sa pohybujú po okrajových čiarach. Ich úlohou je signalizovať rozhodcovi:
* ofsajd
* keď lopta opustí [[ihrisko]]
* ktoré družstvo má [[rohový kop|kop z rohu]], priamy kop alebo [[vhadzovanie]]
* keď je nejaké družstvo pripravené striedať
* nešportové chovanie a ďalšie udalosti, ku ktorým došlo mimo zorného poľa rozhodcu
* v prípade, že má o nejakom priestupku lepší prehľad ako rozhodca
* pri pokutovom kope priestupky brankára

=== Typy hráčov ===
Hráčov možno rozdeliť do štyroch kategórií:
* ''[[Brankár]]'' - je to hráč postavený v bráne, ktorý má vo vlastnom pokutovom území špecifické postavenie, pretože jediný tu môže chytať loptu do rúk. Jeho hlavnou úlohou je zabrániť [[gól]]u, teda aby sa lopta nedostala do brány.
* ''[[Obranca (futbal)|Obrancovia]]'' - obranca stoji medzi brankárom a záložníkom, bráni súperovi v strelení gólu.
* ''Záložníci''
* ''[[Útočník (futbal)|Útočníci]]''

=== Hráč mimo hry ===
Hráč je v postavení mimo hry, ak je bližšie k súperovej bránkovej čiare ako lopta a predposledný hráč súpera. Toto pravidlo sa neuplatňuje, ak je hráč preberajúci loptu na svojej vlastnej polovici hracej plochy. Hráč taktiež nie je mimo hry, ak dostane loptu priamo z kopu od bránky,  z kopu z rohu.

== Súťaže ==
[[Súbor:La mejor Hinchada de Futbol Argentino.jpg|náhľad|Vo futbale je základným cieľom fanúšikov povzbudiť tím počas zápasu]]
''Medzinárodné súťaže reprezentácií'':
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]
* [[Copa América]]
* [[Futbal na Letných olympijských hrách]]
*[[Liga národov UEFA|Liga národov]]

''Medzinárodné súťaže klubov'':
* [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]
* [[Pohár UEFA|Európska liga]]
*[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]]

''Súťaže klubov na Slovensku'':
* [[Fortuna liga]]
* [[1. slovenská futbalová liga]]
* [[Druhá slovenská futbalová liga|2. slovenská futbalová liga západ]]
* [[Druhá slovenská futbalová liga|2. slovenská futbalová liga východ]]
* [[Krajské futbalové súťaže na Slovensku|Krajské súťaže]]
* [[Okresné futbalové súťaže na Slovensku|Okresné súťaže]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://sport.aktuality.sk/futbal/ Futbalové správy z domova aj zahraničia]

{{Futbalová rodina}}

[[Kategória:Futbal| ]]
[[Kategória:Kolektívne športy]]
[[Kategória:Loptové hry]]
[[Kategória:Olympijské športy]]
[[Kategória:Športy vzniknuté v Anglicku]]</text>
      <sha1>lmmewf2n86kv2sfk57qd0l4acupfsib</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>České kráľovstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>31675</id>
    <revision>
      <id>7426690</id>
      <parentid>7395929</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:16:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5351" xml:space="preserve">::''České kráľovstvo'' je aj nepresné označenie pre [[Krajiny českej koruny]].''
{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = České kráľovstvo
| originálny názov        = České království&lt;br /&gt;Königreich Böhmen&lt;br /&gt;Regnum Bohemiae
| rok vzniku              = 1198
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = České kniežatstvo
| pred 1 vlajka           = Banner of Přemyslid family.svg
| pred 2                  = Vratislavské kniežatstvo
| pred 2 vlajka           = POL województwo dolnośląskie flag.svg
| pred 3                  = Javorské kniežatstvo 
| pred 3 vlajka           = POL księstwo jaworskie COA.svg
| pred 4                  = Brežské kniežatstvo
| pred 4 vlajka           = POL powiat brzeski (opolski) COA.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 1 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 2                    = 
| po 2 vlajka             = 
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Bohemia.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Česka
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of arms of the Kingdom of Bohemia.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Locator Bohemia within the Holy Roman Empire (1618).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = České kráľovstvo v rámci [[Krajiny českej koruny|Krajín českej koruny]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]] v roku 1618
| hlavné mesto            = [[Praha]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = [[Vltava]]
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[čeština]], [[nemčina]], [[latinčina]] atď.
| národnostné zloženie    = [[Česi]], [[Nemci]], [[Židia]], [[Taliani]], [[Francúzi]] atď.
| náboženstvo             = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[husitstvo]], [[luteranizmus (náboženstvo)|luteranizmus]], [[Jednota bratská]]
| štátne zriadenie        = [[absolutistická monarchia|absolutistická]], [[stavovská monarchia|stavovská]] a neskôr aj [[parlamentná monarchia]]
| materský štát           = [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg|22px|border]] [[Rímsko-nemecká ríša]] ([[1198]] – [[1806]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Coat of arms of the lands of the Bohemian Crown.svg|22px]] [[Krajiny českej koruny]] ([[1348]] – [[1918]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Habsburská monarchia]] ([[1526]] – [[1804]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]] – [[1867]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]] – [[1918]])
| mena                    = [[pražský groš]] (do roku [[1547]]), [[jáchymovský toliar]] (do roku [[1671]]), [[zlatý rakúskej meny|rakúsko-uhorský zlatý]] ([[1867]] – [[1892]]), [[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] ([[1892]] – [[1918]])
| vznik                   = [[1198]] (povýšenie [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]] na kráľovstvo)
| zánik                   = [[28. október]] [[1918]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]])
}}

'''České kráľovstvo''' (iné názvy: '''české kráľovstvo'''; staršie: '''Kráľovstvo české''', '''kráľovstvo české'''; {{vjz|ces|''České království'' alebo ''Království české''}}, {{vjz|deu|''Königreich Böhmen''}}) bolo kráľovstvo na území [[Čechy|Čiech]] v rokoch [[1085]] – [[1092]], [[1158]] – [[1172]] a [[1198]] – [[1918]]. Vzniklo povýšením českého [[knieža]]ťa na [[Kráľ (panovník)|kráľa]]. Bolo hlavnou súčasťou [[Krajiny českej koruny|Krajín českej koruny]]. Hlavným mestom bola [[Praha]].

== Prvé české kráľovstvo (1085 – 1092) ==
Prvým českým kráľom sa stal [[Vratislav II.]] v roku [[1085]]. Vratislav bol verným spojencom rímskeho kráľa [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]] v jeho [[Boj o investitúru|sporoch]] so [[Svätá stolica|Svätou stolicou]]. Česi Henricha podporili v bojoch v [[Sasko|Sasku]] a proti [[meißen]]skému markgrófovi Dedimu, za čo Vratislav dostal [[Dolná Lužica|Dolnú Lužicu]]. Trvajúca podpora českého kniežaťa priniesla svoje ovocie a na [[Veľká noc|Veľkú noc]] [[1085]], po Henrichovej úspešnej rímskej korunovačnej jazde, bol Vratislav korunovaný v [[Mainz|Mohuči]] za prvého českého kráľa, pomazaný bol v Prahe dňa 16. júna trevírskym arcibiskupom Egilbertom. Po jeho smrti v roku [[1092]] jeho nástupca [[Konrád I. (Čechy)|Konrád I. Brniansky]] korunu nezískal a prvé české kráľovstvo tak zaniklo.

{{výhonok}}

[[Kategória:České kráľovstvo]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Štáty Rímsko-nemeckej ríše]]</text>
      <sha1>ax9t880y1nrkpbrzmneo2o21f4zx8q0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Britsko-iracká vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>33379</id>
    <revision>
      <id>7426913</id>
      <parentid>6178191</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:23:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3722" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Britsko-iracká vojna 
|súčasť=  [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= BritsLookingOnBaghdad1941.jpg
|text k obr= Britskí vojaci pri Bagdade, 11. jún 1941
|dátum= [[18. apríl]]-[[30. máj]] [[1941]]
|miesto=  [[Irak]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]
|protivník1=[[Súbor:Flag_of_Iraq_(1921–1959).svg|23px]] [[Irak]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|23px]] [[Nacistické Nemecko|Nemecko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]
|protivník2={{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]&lt;br /&gt;[[Súbor:British Raj Red Ensign.svg|23px]] [[Britská India]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Palestine-Mandate-Ensign-1927-1948.svg|23px]] [[Britský mandát v Palestíne|Palestína]]
|velitel1=[[Rašíd Alí]]
|velitel2=[[Edvard Quinan]]&lt;br /&gt;[[Gustav Kleikanp]]
|sila1=5 divízií
|sila2=2 divízie
|straty1= 2 500 mŕtvych&lt;br /&gt;6 000 zajatých 
|straty2= 1 200 mŕtvych, ranených a nezvestných 
|straty3= nezistené
|poznámky= 
}}

'''Britsko-iracká vojna''' bola krátka vojna, ktorá prebehla medzi [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Irak|irackou]] [[nacionalizmus|nacionalistickou]] vládou od [[18. apríl]]a [[1941]] do [[30. máj]]a rovnakého roku. Hoci trvala viac ako jeden mesiac, vojna vyústila v obnovenie britskej okupácie krajiny a ďalej posilnila nacionalistický odpor voči Britmi podporovanej irackej [[monarchia|monarchii]]. Vojna bola súčasťou [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]].

== Príčiny ==

Aj keď Irak bol nezávislý, musel Britom poskytovať určité práva, ako napríklad britské vojenské základne na jeho území a voľný pohyb britských vojenských jednotiek cez jeho územie. To sa ale časti Iračanov nepáčilo a cítili sa Britmi utláčaní.

== Začiatok ==
Vláda [[Nuri as-Said]]a chcela vyhlásiť vojnu [[Nemecko|Nemecku]] ako odpoveď na napadnutie [[Poľsko|Poľska]]. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na prerušenie diplomatických stykov, predseda vlády bol následne spolu s kráľom zvrhnutý a na trón bol dosadený následník trónu. Pronacistický minister [[Rašíd Alí]] potom vyzval Britov, aby opustili Irak.

Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v [[Habbánija|Habbániji]]. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.

== Pomoc z Nemecka ==
Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. [[Komando Junck]]. Pomoc bola však príliš slabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho ju postihlo viacero neštastí.

== Britský protiútok a porážka Iračanov ==
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne [[delostrelectvo]]. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a Briti neskôr zostavili tzv. ''HabForce'' (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania.

Potom nasledovala [[bitka o Fallúdžu]], ktorá sa skončila ťažkou porážkou Iračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený Sovietmi, ktorí v tej dobe obsadili Irán, aby si zaistili spojenie so Spojencami.

Starý kráľ bol znovu dosadený na trón.

== Externé odkazy ==
* [http://www.historyguy.com/anglo-iraqi_war_of_1941.html História britsko-irackej vojny] (v angličtine)


{{vojenský výhonok}}

[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Bojiská druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Dejiny Iraku]]</text>
      <sha1>33w02hhzmg17aefijmm0vl9pft6dcll</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čiernohronská železnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>36277</id>
    <revision>
      <id>7426780</id>
      <parentid>7420228</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T21:58:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>reformulácia sporu s J. Garbiarom (&quot;má byť zrušená trať&quot; je trochu bulvárna formulácia); skúšobné jazdy električkovej súpravy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="56464" xml:space="preserve">{{Infobox železničná trať
 | trať               = Čiernohronská železnica
 | obrázok            = CHZ-map-infobox.png
 | veľkosť obrázku    = 
 | popis obrázku      = Mapa trate
 | číslo              = 902&lt;ref&gt;https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/histzsr.htm&lt;/ref&gt;
 | prevádzkovateľ     = Čiernohronská železnica n.o.
 | dĺžka              = 
 | otvorenie          = [[8. január]] [[1909]]&lt;br /&gt;''({{vek v rokoch a dňoch|1909|01|08}})''
 | rozchod            = 760 mm
 | počet koľají       = 1
 | traťová trieda     = 
 | napájacia sústava  = 
 | v úseku            = 
 | maximálny sklon    = 70 ‰ &lt;ref name=&quot;chz-historia&quot; /&gt;
 | minimálny radius   = 
 | maximálna rýchlosť = 20 km/h &lt;ref name=&quot;vtp&quot; /&gt;
 | stanice            =
{{BS-start}}
&lt;!-- {{BS2|exSTR|||}} --&gt;
{{BS2|KBHFxa||4|Dobroč}}
{{BS2|HST||3|Dobroč-Sihla}}
{{BS2|HST||2|Pusté}}
{{BS2|hKRZWae||||[[Čierny Hron]]}}
{{BS2|HST||2|Jánošovka-ZŠ}}
{{BS2|HST||1|Jánošovka-Vepor}}
{{BS2|HST||1|Jánošovka-Panský dvor}}
&lt;!-- {{BS2|STR|exSTR||}} --&gt;
{{BS2|STR|KBHFxa|3|[[Vydrovo (dolina)|Vydrovo]]-Korytárske}}
{{BS2|STR|HST|2|[[Lesnícky skanzen Vydrovo|Lesnícky skanzen]]}}
{{BS2|hKRZWae|hKRZWae|||Čierny Hron}}
{{BS2|ABZg+l|STRr||}}
{{BS2|BHF||{{BSkm|0|0}}|[[Čierny Balog]]}}
{{BS2|HST||2|Krám}}
{{BS2|HST||3|Nový Krám}}
{{BS2|HST||5|Šánske}}
{{BS2|HST||7|Svätý Ján}}
{{BS2|eABZg+l||||(bývalá vetva v [[Kamenistá dolina (Veporské vrchy)|Kamenistej doline]])}}
{{BS2|hKRZWae||||Čierny Hron}}
{{BS2|eABZgl||||(bývalá vetva na [[Osrblie]])}}
{{BS2|HST||9|[[Hronec (okres Brezno)|Hronec]] námestie}}
{{BS2|HST|ENDEa|10|Hronec zlieváreň}}
{{BS2|HST|STR|11|[[Valaská]]-obec}}
{{BS2|BHF|STR|12|Chvatimech ŽSR prestup}}
{{BS2|KRZu|ABZql|||ŽSR 172 [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Banská Bystrica – Červená Skala]]}}
{{BS2|hKRZWae||||[[Hron]]}}
{{BS2|KBHFxe||12|[[Podbrezová]]-Chvatimech}}
{{BS2|exKBHFe|||(bývalá st. Podbrezová-Štiavnička)}}
}}
|}

'''Čiernohronská železnica''' (skr. '''ČHŽ'''; staršie názvy: '''Hronecká štátna lesná železnica''', '''Čiernohronská lesná dráha''', skr. '''Č.H.L.D.''', '''Fekete Garamvölgyi Vasút''', skr. '''F. G. V.''')&lt;ref name=&quot;chz-historia&quot; /&gt; je [[úzkorozchodná železnica|úzkokoľajná]] lesná železnica s [[rozchod koľaje|rozchodom]] 760 mm v povodí [[Čierny Hron|Čierneho Hrona]] v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]]. Premáva na trasách [[Podbrezová|Podbrezová-Chvatimech]] – [[Hronec (okres Brezno)|Hronec]] – [[Čierny Balog]], Čierny Balog – [[Vydrovo (dolina)|Vydrovo]] a Čierny Balog – Dobroč. 

Bola značne rozvetvená, historicky najväčšiu celkovú dĺžku siete dosahovala po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], 131,98 km.&lt;ref name=&quot;chz-historia&quot; /&gt; Pred zrušením dopravy v roku [[1982]] bolo v prevádzke ešte 36 km trate.&lt;ref name=&quot;chz-historia&quot; /&gt; Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hrona a jeho prítokov. V roku [[1982]] bola vyhlásená za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku SR]].&lt;ref&gt;11648/1 : Čiernohron.úzkokol.lesná žel. : Štiavnička-Hronec-Č.Balog. : k.ú. Čierny Balog In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných NKP | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10997 | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;11649/1 : Čiernohron.úzkokol.lesná žel. : k.ú. Hronec In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných NKP | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24563 | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;11650/1 : Čiernohron.úzkokol.lesná žel. : k.ú. Podbrezová In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných NKP | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24564 | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Čiernohronská železnica bola v roku [[2011]] tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]].&lt;ref name=sedemdivov&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.bbsk.sk| titul = Sedem divov Banskobystrického kraja  | url = http://www.bbsk.sk/ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/C161B0A442F0BA0FC12578150042CA6D| dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 20.05.2011| vydavateľ = [[Banskobystrický samosprávny kraj]] | miesto = Banská Bystrica | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt; V roku [[2011]] prepravila približne 60 tisíc osôb.&lt;ref name=vyrsprava11/&gt;

Do zahájenia hlavnej sezóny [[30. jún]]a vlaky premávajú podľa cestovného poriadku s motorovou lokomotívou a na zavolanie.&lt;ref name=uvod2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Aktuality | url = http://www.chz.sk/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-31 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Počas hlavnej sezóny medzi [[1. júl]]om a [[1. september|1. septembrom]] premávajú denne: 8 párov medzi Čiernym Balogom a Vydrovom-Korytárske, 3 páry medzi Čiernym Balogom a [[výhybňa|výhybňou]] Šánske (trať medzi Chvatimechom a výhybňou Šánske je v oprave) a 2 páry na medzi Čiernym Balogom a Dobročou.&lt;ref name=cp2016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = u 900 Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovo | url = http://www.chz.sk/cp.pdf| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-31 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Plánované je prevádzkovanie regionálnej dopravy s ponechaním muzeálnej, elektrifikácia hlavnej trate s perspektívou obnovy odbočky do [[Osrblie|Osrblia]] a výstavby ďalších regionálnych tratí ('''Čiernohronská elektrická železnica''', skratka '''ČHEŽ''').&lt;ref name=&quot;perspektivy&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;chz-logo-chez&quot; /&gt;

== Dejiny ==
[[Súbor:Kisgaram (Hronec) község látképe Garamolaszka felől. Szlovákia 1902. - Fortepan 17696.jpg|náhľad|Pohľad na trať priemyselnej železničky Podbrezová – Hornec v roku 1902, v pozadí obec Valaská]]
Samotnej Čiernohronskej železnici predchádzala priemyselná železnica v areáli [[Železiarne Podbrezová|železiarní v Podbrezovej]]. Časopis ''Osterreichische Zeitschrift für Berg und Hütten'' už v roku [[1853]] uvádza, že výrobné dielne železiarní boli poprepájané koľajami, pričom vagóny boli ťahané koňmi. Po vytvorení Hroneckého priemyselného komplexu prestala konská trakcia postačovať a v roku [[1878]] sa začalo s budovaním spojenia železiarní v Podbrezovej so zlievarňami v Hronci železnicou s rozchodom 750 mm. Trať v Podbrezovej prekračovala Hron a po jeho ľavom brehu viedla k Chvatimechu. Skalný ostroh pri dnešnej zastávke Chvatimech prechádzala takmer 100 metrov dlhým tunelom, z oboch strán uzatvárateľným drevenými vrátami (s výnimkou neskoršieho [[Tunel Vyšné Hágy|tunela na vlečke TEŽ]] vo [[Vyšné Hágy|Vyšných Hágoch]] z roku [[1935]] šlo pravdepodobne o jediný tunel na úzkorozchodných železniciach na území dnešného Slovenska). Za Chvatimechom trať pokračovala pozdĺž Čierneho Hrona až do starého závodu v Hronci. Riadna prevádzka na úseku začala [[25. október|25. októbra]] [[1879]] a [[25. november|25. novembra]] bola zaznamenaná aj prvá preprava osôb. Náklady na stavbu boli 60 tisíc [[zlatý rakúskej meny|zlatých]] a tri lokomotívy dodali strojárne ''Karl Kachelmann &amp; Sohn'' v dnešných [[Vyhne|Vyhniach]] pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Kachelmannova strojáreň ani samotné železiarne v Podbrezovej v tom čase ešte nemali napojenie na uhorskú železničnú sieť (MÁV), lokomotívy boli preto do Podbrezovej privezené volskými poťahmi.&lt;ref name=&quot;greschner-v&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Greschner | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Monografia obce Podbrezová | vydanie = | vydavateľ = Železiarne Podbrezová | miesto = Podbrezová | rok = [ca. 2008] | url = http://www.hutnickemuzeum.sk/hmuzeum/home.nsf/Vyberstr/monografia | isbn = | kapitola = V. Osada Podbrezová v zväzku obce Lopej | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;stefek-1909-1945&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Historie Čiernohronské železnice v letech 1909 – 1945 | url = https://zeleznicka.cz/historie-ciernohronske-zeleznice-v-letech-1909-1945/ | vydavateľ = Železnička.cz | dátum vydania = 2017-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-05 | miesto = Ostrava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Plánovanie trasy lesnej železnice sa začalo v roku [[1898]] po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva.&lt;ref name=letak /&gt; Rozpracovaných bolo celkovo 8 variantov vedenia trate, vrátane rôznych pripojení na železnice MÁV. V jednom z variantov sa uvažovalo aj o vybudovaní normálnorozchodnej trate až do Čierneho Balogu, pre výšku nákladov však variant nebol realizovaný. Nakoniec bolo rozhodnuté ponechať ako pripojovaciu stanicu Podbrezovú, v úseku Hronec – Podbrezová využiť už existujúcu závodnú trať železiarní a až v Hronci na ňu napojiť vlastnú lesnú železnicu do Čierneho Balogu. Rozdielu rozchodov oboch tratí (závodná 750 mm, lesná 760 mm) nebola pravdepodobne prikladaná dôležitosť, rozchod bol neskôr postupne zjednotený na 760 mm.&lt;ref name=&quot;greschner-v&quot; /&gt;

Stavba prvého úseku Hronec – Čierny Balog úseku začala v roku [[1908]]. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, [[8. január]]a [[1909]] začala na trati pravidelná prevádzka&lt;ref name=letak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Leták | url = https://web.archive.org/web/20161017173427/http://chz.sk/letak.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-17| vydavateľ = Čiernohronská železnica | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt; medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky ''Fekete Garamvölgyi Vasút'' („Železnica v údolí Čierneho Hrona“). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením ''F.G.V.'' Dňa [[19. júl]]a [[1927]] bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž [[Kamenistý potok (prítok Čierneho Hrona)|Kamenistého potoka]] do obce [[Sihla]] ({{mnm|890}}) bola dlhá 23,5 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu aj mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády [[Slovenská socialistická republika|SSR]] definitívne zastavená k [[31. december|31. decembru]] [[1982]] a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie.&lt;ref name=letak/&gt;

== Záchrana železnice ==
V roku [[1981]] posledný výpravca z Hronca, Klement Auxt založil miestnu organizáciu [[Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny|Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny]], aby mohli železnicu zapísať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.&lt;ref name=&quot;dennikn-parne-aj-svajc&quot;/&gt; V lete [[1983]] začali dobrovoľnícke tábory a brigády [[Strom života (organizácia)|Stromu života]].&lt;ref name=letak/&gt; V dobrovoľníckych táboroch pracovalo aj 400 ľudí za leto, časť z nich v továrňach a časť na oprave železnice. Tábory si mohli na seba zarobiť.&lt;ref name=&quot;dennikn-parne-aj-svajc&quot;/&gt;

Pri záchrane železnice boli aj ľudia z [[URBION – Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania|URBIONu]], zaoberajúci sa územným plánovaním, ktorí mali za úlohu vypracovať územný plán Čierneho Balogu a zapáčila sa im železnica. Po Nežnej revolúcii pripadol nehnuteľný majetok 7 obciam, tie ho potom symbolicky prenajali organizácii.&lt;ref name=&quot;dennikn-parne-aj-svajc&quot;/&gt;

== Obnovená prevádzka ==
[[Súbor:CHZ stavba trati.jpg|náhľad|Obnova trate vo Vydrovskej doline dobrovoľníkmi okolo roku 2000]]
[[Súbor:ČHLD 2 (U34.904).jpg|náhľad|Vlak z Hronca do Čierneho Balogu vedený lokomotívou U34.904 „Joy“ v roku 2018]]
Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená [[1. máj]]a [[1992]].&lt;ref name=&quot;makys-obnova-2015&quot; /&gt; Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog – Hronec.&lt;ref name=letak/&gt; V roku [[2003]] bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec – Chvatimech (kde je tiež zastávka na [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|trati Banská Bystrica – Červená Skala]]). Od [[15. december|15. decembra]] [[2001]] bola obnovená pravidelná preprava reziva na [[píla Jánošovka|pílu v Jánošovke]].&lt;ref name=perspektivy/&gt; ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne.&lt;ref name=&quot;chz-sucasnost&quot; /&gt; Píla však bola zrušená k [[1. november|1. novembru]] [[2003]].&lt;ref name=&quot;chz-sucasnost&quot; /&gt;

K [[30. apríl]]u [[2012]] bol obnovený úsek Čierny Balog – Dobroč v dĺžke 4 km.&lt;ref name=&quot;makys-obnova-2015&quot; /&gt;&lt;ref name=letak/&gt; V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.&lt;ref name=&quot;chz-sucasnost&quot; /&gt; Počas roku [[2011]] Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.&lt;ref name=&quot;vyrsprava11&quot;/&gt; V letnej sezóne 2012 premávalo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog – Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog – Dobroč a späť a 8 párov na trase Čierny Balog – Vydrovo-Korytárske.&lt;ref name=&quot;cestovnyporiadok12&quot;/&gt;

V sezóne 2021 vlaky premávajú z Čierneho Balogu na tri smery: do Výdrova, na Dobroč (4km) a na Šánské (5km). Na posledných dvoch premávajú v prázninovej dobe denne parné vlaky. Úsek Šánske{{--}}Chvatimech je mimo pravidelnú prevádzku kvôli opotrebovaniu trate.&lt;ref name=&quot;chz-cestovny-poriadok-2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok Čiernohronskej železnice | url = https://www.chz.sk/sk/cestovny-poriadok/ | vydavateľ = chz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Čiernohronskú železnicu prevádzkuje nezisková organizácia Čiernohronská železnica sídliaca v Čiernom Balogu. Oficiálny názov špeciálnej dráhy je Čiernohronská úzkorozchodná železnica, Chvatimech – Čierny
Balog – Vydrovo. Povolenie [[Dopravný úrad|Dopravného úradu]] na túto trasu je od januára 2011.&lt;ref name=&quot;dopravny-urad&quot;/&gt; Na železnici pracujú dvaja stáli zamestnanci, zvyšok personálu sú dobrovoľníci. Železnica zarába z dvoch mesiacov prázdnin a z dvoch mesiacov školských výletov pred a po prázdninách. Neuživí sa však len ako turistická atrakcia.&lt;ref name=&quot;dennikn-parne-aj-svajc&quot;/&gt;

== Budúcnosť ==
Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec – Osrblie&lt;ref name=&quot;osrblie-2004-sprava&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = REMING Consult | priezvisko2 = Ličko | meno2 = Roman | titul = Hrončiansko-osrblianska železnica : Sprievodná správa | url = https://www.chz.sk/priloha/?id=47 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;osrblie-2004-mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = REMING Consult | priezvisko2 = Ličko | meno2 = Roman | titul = Hrončiansko-osrblianska železnica : Situácia záujmového územia | url = https://www.chz.sk/priloha/?id=48 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt; premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti).&lt;ref name=&quot;perspektivy&quot;/&gt;

Úsek Čierny Balog – Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny.&lt;ref name=&quot;perspektivy&quot; /&gt; ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu.&lt;ref name=&quot;perspektivy&quot; /&gt; Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí majú byť prevádzkové strediská.&lt;ref name=&quot;perspektivy&quot; /&gt; V spolupráci s [[Banskobystrický samosprávny kraj|banskobystrickým VÚC]] bol v roku 2012 pripravovaný integrovaný dopravný systém pre [[Horehronie]], ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.&lt;ref name=&quot;letak&quot; /&gt;

[[22. august]]a [[2019]] Banskobystrický samosprávny kraj Uznesením č. 210/2019 schválil zámer „Revitalizácia Čiernohronskej doliny“. Cieľom zámeru je obnoviť pravidelnú celoročnú prevádzku vlakov z Chvatimechu do Dobroča a ich zaradenie do integrovaného dopravného systému kraja.&lt;ref name=&quot;revitalizacia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt: Revitalizácia Čiernohronskej doliny | url = https://www.chz.sk/priloha/?id=46 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;chz-pozvanka-na-predstavenie-projektu&quot;/&gt; Verejná doprava by mala byť prevádzkovaná na 17 km z 20. Železnica by mala odviesť maximálne tisíc ľudí denne. Začiatok prevádzky by mal byť [[1. máj]]a [[2025]].&lt;ref name=&quot;dennikn-parne-aj-svajc&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;chovanec-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chovanec | meno = Igor | autor = | odkaz na autora = | titul = Čiernohronská železnica sa chce rozvíjať | url = https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/7650-Ciernohronska-zeleznica-sa-chce-rozvijat/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = 2020-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-05 | miesto = Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V lete [[2022]] došlo k vyostreniu sporu s podnikateľom Jozefom Garbiarom, ktorý vlastní pozemky pod bývalou pílou Jánošovka, cez ktoré vedie trať na Dobroč a na ktorých plánuje výstavbu rodinných domov. 8. júna došlo na pozemku k požiaru, pri ktorom bola zničená budova so stacionárnym parným strojom z píly. V rovnaký deň bol na viaceré koľaje železničky bagrom navozený štrk. Či je trať prevádzkovaná legálne by malo rozhodnúť Ministerstvo dopravy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Unikátní trati přes fotbalové hřiště hrozí konec. Pozemky pod kolejemi koupil developer | url = https://zdopravy.cz/unikatni-trati-pres-fotbalove-hriste-hrozi-konec-pozemky-pod-kolejemi-koupil-developer-121522/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2022-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Štrk na koľajniciach železničky. Spor s majiteľom pozemkov sa mohol skončiť nehodou | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/632991-strk-na-kolajniciach-ciernohronskej-zeleznice-mohla-sa-stat-aj-nehoda/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-08-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bílek | meno = Aleš | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravda o parnom stroji na bývalej píle Jánošovka v Čiernom Balogu | url = https://www.chz.sk/sk/novinky/pravda-o-parnom-stroji-na-byvalej-pile-janosovka-v-ciernom-balogu/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = 2022-07-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Elektrická trakcia ===
[[Súbor:BLT BDe 4-4 13 Hölstein.jpg|náhľad|Elektrický vozeň BDe 4/4 s riadiacim vozňom Bt úzkokoľajky ''Waldenburgerbahn'' v obci Hölstein v roku 2019]]

V apríli [[2020]] železnica vyhrala súťaž o nadobudnutie 17 električkových vozňov a infraštruktúry z úzkokoľajky ''Waldenburgerbahn'' v kantóne [[Bazilej-vidiek]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], ktorá realizuje zmenu rozchodu trate z doterajších 750 na 1 000 mm. Vozne majú byť na ČHŽ využité pre projekt modernizácie verejnej dopravy v doline Čierneho Hrona s perspektívou možného budúceho predĺženia do [[Brezno|Brezna]] a prepojenia Podbrezovej a Brezna s lokalitami na južnej strane [[Chopok|Chopku]] ([[Bystrá (okres Brezno)|Bystrá]], [[Mýto pod Ďumbierom]], [[Tále]], [[Krpáčovo]]).&lt;ref name=&quot;dennikn-ciernohronska-zeleznica-ziskala-17&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Napojenie mesta Brezna na novú trať ČHEŽ | url = https://www.chz.sk/sk/novinky/studie-mozneho-predlzenia-trati-chez-pod-chopok/ | vydavateľ = chz.sk | dátum vydania = 2020-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Ide o 7 [[elektrický vozeň|elektrických vozňov]] BDe 4/4 pre rozchod 750 mm a [[železničná napájacia sústava|napájaciu sústavu]] 1 500 [[Volt|V]] [[jednosmerný prúd|DC]], vyrobených v rokoch 1985{{--}}1986 (č. 11{{--}}14) a 1992{{--}}1993 (15{{--}}17) a 10 [[Riadiaci vozeň|riadiacich vozňov]] Bt z rokov 1985{{--}}1986 (111{{--}}114) a 1993 (115{{--}}120). Vozidlá boli vyrobené firmami [[Stadler Rail|Schindler Waggon]] v [[Pratteln]]e a [[SIG Combibloc Group|Schweizerische Industrie-Gesellschaft]] (SIG) v [[Neuhausen am Rheinfall|Neuhausene]], elektrickú výzbroj dodala [[Brown, Boveri &amp; Cie.]] v [[Baden (Švajčiarsko)|Badene]]. Ich maximálna rýchlosť je 75 km/h, dĺžka cez nárazníky 18 200 mm a hmotnosť elektrického vozňa 24 [[tona|t]]. ČHŽ za vozne zaplatila celkovo 80 tis. [[Švajčiarsky frank|CHF]], pričom odhadovaná hodnota porovnateľných nových vozňov je približne 51 miliónov eur. Zmluva o predaji bola podpísaná [[3. apríl]]a [[2020]] s tým, že vozne zostanú v prevádzke vo Švajčiarsku až do začiatku modernizácie trate, ktorá začala [[5. máj]]a [[2021]].&lt;ref name=&quot;horehronie-elektricky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čiernohronská železnica získala električky zo Švajčiarska | url = https://www.horehronie.sk/ciernohronska-zeleznica-ziskala-elektricky-zo-svajciarska | vydavateľ = horehronie.sk | dátum vydania = 2020-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;spz-elektricky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Brabenec | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Švýcarská vozidla pro Čiernohronskou železnici | periodikum = Stránky přátel železnic | odkaz na periodikum = | url = http://spz.logout.cz/novinky/novinky.php?poradi=1878 | issn = | vydavateľ = Spolek přátel železnic | miesto = Brno | dátum = 2021-05 | dátum prístupu = 2021-05-21}}&lt;/ref&gt;

[[29. apríl|29.]] a [[30. apríl]]a [[2021]] boli vozne v [[Bazilej]]i naložené na riečne lode a preplavené po [[Rýn]]e, [[Mohan]]e, [[Mohansko-dunajský prieplav|mohansko-dunajským prieplavom]] a po [[Dunaj]]i do [[Bratislava|Bratislavy]], kde boli [[10. máj|10.]] a [[12. máj]]a preložené na plošinové vozne a presunuté dvoma lokomotívami radu 742.71 dopravcu CER do [[Hronec (okres Brezno)|Hronca]]. [[14. máj]]a boli zložené na koľajisko ČHŽ.&lt;ref name=&quot;vlaky-sa-plavia&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND | odkaz na autora = | titul = Električky zo Švajčiarska pre Čiernohronskú železnicu už prekladajú na koľajnice v Hronci | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/elektricky-svajciarska-pre-ciernohronsku-zeleznicu-prekladaju-kolajnice-hronci | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2021-05-22}}&lt;/ref&gt;

Pred uvedením električiek do prevádzky však bude nutné trať rekonštruovať a eventuálne v nejakom rozsahu elektrifikovať. Náklady na zatrolejovanie celej trate Chvatimech – Dobroč sú odhadnuté na približne 2 mil. eur. Alternatívou úplnej elektrifikácie je úprava elektrických vozňov na akumulátorovú prevádzku.&lt;ref name=&quot;2021-ales-rozhovor&quot; /&gt; Rekonštrukcia trate by mala stáť približne 10 mil. eur. Pre električky je tiež plánované nové depo na mieste bývalej píly Jánošovka.&lt;ref name=&quot;dennikn-parne-aj-svajc&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;2021-ales-rozhovor&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kováčiková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudí na Horehroní odvezú švajčiarske električky. Nemôžeme zostať v roku 1908, hovorí šéf železničky | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/890909/ludi-na-horehroni-odvezu-svajciarske-elektricky-nemozeme-zostat-v-roku-1908-hovori-sef-zeleznicky/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-16 | dátum prístupu = 2021-05-21}}&lt;/ref&gt;

V novembri [[2020]] bolo predstavené logo Čiernohronskej elektrickej železnice.&lt;ref name=&quot;chz-logo-chez&quot;/&gt;

V auguste [[2022]] boli zrealizované skúšobné jazdy električkovej súpravy po všetkých trasách ČHŽ. Pohon súpravy nateraz zabezpečuje diesel-elektrický generátor, nainštalovaný do riadiaceho vozňa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Švajčiarske električky ožívajú | url = https://www.chz.sk/sk/novinky/svajciarske-elektricky-ozivaju/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = 2022-08-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Električky na Čiernohronskej železnici by mohli voziť cestujúcich už na jeseň | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/bb/doc/sk/21763/Elektri%C4%8Dky-na-%C4%8Ciernohronskej-%C5%BEeleznici-by-mohli-vozi%C5%A5-cestuj%C3%BAcich-u%C5%BE-na-jese%C5%88 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-11 | dátum prístupu = 2022-08-18}}&lt;/ref&gt;

== Kritika ==
Predmetom polemík a kritiky sa v minulosti stali výmeny a odpredaje vozidiel, likvidácia časti nevyužívaných oplenových vozňov v roku 2005,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paulini | meno = Marian | autor = | odkaz na autora = | titul = Likvidácia Čiernohronskej železničky? | url = https://www.railnet.sk/view.php?cisloclanku=2005110201 | vydavateľ = railnet.sk | dátum vydania = 2005-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paulini | meno = Marian | autor = | odkaz na autora = | titul = Šachy s úzkorozchodnými vozidlami | url = http://kotp.railnet.sk/?p=489 | vydavateľ = Klub ochrany technických pamiatok | dátum vydania = 2008-06-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kelo | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Sláva a pád Čiernohronskej železnice | url = https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=261 | vydavateľ = zeleznicny.net | dátum vydania = 2009-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ako aj bezpečnosť prevádzky na železnici.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Protokol o výsledku štátneho odborného dozoru na špeciálnej dráhe | url = http://kotp.railnet.sk/?p=162 | vydavateľ = Klub ochrany technických pamiatok | dátum vydania = 2007-10-28  | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Obavy ohľadom realistickosti, účelnosti a zachovania pamiatkového charakteru ČHŽ vzbudzuje aj projekt revitalizácie Čiernohronskej doliny a elektrifikácie železnice.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zápisnica z 3. rokovania pracovnej skupiny revitalizácie ČHŽ | url = https://www.chz.sk/priloha/?id=54 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = 2019-10-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-05 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;chovanec-2020&quot; /&gt;

== Vozidlový park ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|- style=&quot;font-size: 90%&quot;
! ČHŽ označenie || Foto || Výrobca || Typ || Výr. č. || Rok&lt;br /&gt;výroby || ČHŽ od&lt;br /&gt;(v prev.) || Výkon || Max&lt;br /&gt;rýchl. || [[Usporiadanie pojazdu|Pojazd]] || Hm. || Dĺžka || Pozn., zdroje
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=13 | [[Parný rušeň|Parné rušne]]
|-
| align=left | U34.904 „Joy“ || [[Súbor:ČHLD 2 (U34.904) (crop 4-3).jpg|80x60px]] || align=left | MÁVAG Budapešť || align=left |  || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1879 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1906 || 1986&lt;br /&gt;(2012) || align=right | 37 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(50 k)&lt;/small&gt; || align=right |  || C || align=right | 12,0 t || align=right |  || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;1906 LŽ Nálepkovo – Henclová; 1960 koniec prevádzky; 1984 nález na píle v Nálepkove; 1986 darom do Podbrezovej; 1987 konzervácia; 2002 presun do Hronca; 2010 rekonštrukcia v Borinke; 2012 prevádzka ČHŽ; prezývka podľa atypického uhlového rozvodu Joy&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parný rušeň Joy U34.904 | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/parny-rusen-joy-u34-904/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left | U45.903 „Cifra“, „Maďarka“ || [[Súbor:CHZ masinka (crop 4-3).JPG|80x60px]] || align=left | MÁVAG Budapešť || align=left | 85.9 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 4280 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1916 || 2009 || align=right | 67 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(90 k)&lt;/small&gt; || align=right | 20 km/h || D || align=right | 18,5 t || align=right | 6 394 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;1916 [[Považská lesná železnica|PLŽ]]; 1983 zapožičaná na [[Historická lesná úvraťová železnica|HLÚŽ]]; 1991 návrat na PLŽ, odkúpená a zrenovovaná súkromníkom; 2009 prevádzka ČHŽ&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parný rušeň U45.903 | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/parny-rusen-u45-903/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = U45.903 – „Cifra“ | url = https://zeleznicka.cz/u45-903-cifra/ | vydavateľ = Železnička.cz | dátum vydania = 2017-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = Ostrava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left | „Smoschewer“ || [[Súbor:CHZ Smoschewer1.jpg|80x60px]] || align=left | Smoschewer Wrocław || align=left | RIIIc || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 625 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1918 || 1984&lt;br /&gt;(1993) || align=right | 37 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(50 k)&lt;/small&gt; || align=right | 20 km/h || C || align=right | 10,0 t || align=right | 5 000 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;vojenský typ rakúskych poľných dráh, rozchod 600 mm; 1926 povodie Svratky, Brno; 1984 stodolový nález, darom do Podbrezovej; 1990 oprava a prerozchodovanie na 760 mm; 1993 prevádzka ČHŽ; 2003 koniec lehoty kotla; 2009 prevádzka ČHŽ&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parný rušeň Smoschewer RIIIc | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/parny-rusen-smoschewer-riiic/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;font-style: italic; color: #555;&quot;
| align=left | U46.901 „Veľká Maďarka“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(pred rekonštrukciou)&lt;/small&gt; ||  || align=left | MÁVAG Budapešť || align=left | 70.14 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 5277 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1942 || 1942 || align=right | 215 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(290 k)&lt;/small&gt; || align=right | 30 km/h || D || align=right | 24,0 t || align=right | 7 465 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;1942 ČHŽ; 1974 úradne zrušená, presun na pomník v Brezne; 1994 presun na Balog, čaká na skompletovanie a rekonštrukciu&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parný rušeň U46.901 | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/parny-rusen-u46-901/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Schmalspur-Tenderlok der MÁV, Baureihe 490 | url = https://web.archive.org/web/20071111035503/http://www.erlebnisbahn.at/erben/mav490.htm | vydavateľ = erlebnisbahn.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;font-style: italic; color: #555;&quot;
| align=left | U35.901 „Kolbenka č.1“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(neprevádzková)&lt;/small&gt; ||  || align=left | ČKD Praha || align=left | C 760/90d || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 2609 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1948 || 1949 || align=right | 67 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(90 k)&lt;/small&gt; || align=right | 35 km/h || C || align=right | 17,0 t || align=right | 6 782 mm || &lt;ref name=&quot;C760&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parný rušeň ČKD C760/90d | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/parny-rusen-ckd-c760-90d/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left | U35.902 „Kolbenka č.5“ || [[Súbor:CHZ CKD Hronec (crop 4-3).jpg|80x60px]] || align=left | [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] Praha || align=left | C 760/90d || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 2611 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1948 || 1949 || align=right | 67 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(90 k)&lt;/small&gt; || align=right | 35 km/h || C || align=right | 17,0 t || align=right | 6 782 mm || &lt;ref name=&quot;C760&quot; /&gt;
|- style=&quot;font-style: italic; color: #555;&quot;
| align=left | U35.907 „Kolbenka č.7“&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(statický exponát vo Vydrove)&lt;/small&gt; || [[Súbor:Lesnícky skanzen Vydrovo mašinka (crop 4-3).JPG|80x60px]] || align=left | ČKD Praha || align=left | C 760/90d || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 2610 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1948 || 1954 || align=right | 67 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(90 k)&lt;/small&gt; || align=right | 35 km/h || C || align=right | 17,0 t || align=right | 6 782 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;1949 LŽ Žarnovica; 1954 presun na ČHŽ, statický exponát v [[Lesnícky skanzen Vydrovo|Lesníckom skanzene Vydrovo]]&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;C760&quot; /&gt;
|-
| align=left | U46.903 „Rešica“ || [[Súbor:CHZ 2012-09 3550 Balog U46.903 Resita (crop 4-3).jpg|80x60px]] || align=left | IUPS Reghin || align=left | 764-407R || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 604 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1985 || 2004&lt;br /&gt;(2012) || align=right | 112 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(150 k)&lt;/small&gt; || align=right | 30 km/h || D || align=right | 24,0 t || align=right | 7 101 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;ex LŽ CFF Margina, Rumunsko&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parný rušeň Reşiţa U46.903 | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/parny-rusen-resita-u46-903/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = U46.903 – „Reşiţa“ | url = https://zeleznicka.cz/u46-903-resita/ | vydavateľ = Železnička.cz | dátum vydania = 2017-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = Ostrava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=13 | [[Dieselový rušeň|Dieselové rušne]]
|- style=&quot;font-style: italic; color: #555;&quot;
| align=left | T25.002&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(upravená na cisternu)&lt;/small&gt; ||  || align=left | Deutz Kolín nad Rýnom || align=left | A3M420F || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 33019 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1941 || 1999 || align=right | 56 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(75 k)&lt;/small&gt; || align=right |  || B || align=right | 8,0 t || align=right | 4 400 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;1941 Gewerkschaft Schlesische Nickelwerke Frankenstein (dnes Ząbkowice Śląskie, Poľsko); 1946 odovzdaná ČSD v rámci vojnových reparácií,  [[Jindřichohradecké místní dráhy|JHMD]]; 1978 rekonštrukcia na snehomet; 1999 ČHŽ, vlečná cisterna „Hasiči ČHŽ“&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Motorový rušeň T25.002 | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/motorovy-rusen-t25-002/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (#001) Deutz A3M420F 33019/1941 | url = http://www.uzkorozchodky.hys.cz/databaze/deutz_a3m420f/deutz_a3m420f_001.php | vydavateľ = uzkorozchodky.hys.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left | TU24.901 „Lienka“ ||  || align=left | Stavostroj Radotín || align=left | BNE 50 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  || style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  || 1968 || align=right | 33 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(44 k)&lt;/small&gt; || align=right | 18 km/h || B || align=right | 8,6 t || align=right | 4 210 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;ex pionierska železnica Olomouc&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Motorový rušeň Lienka BNE50 | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/motorovy-rusen-lienka-bne50/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BNE50 | url = http://www.mpz.cz/lokomotivy-motorove/bne50 | vydavateľ = Muzeum průmyslových železnic | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-01 | miesto = Zbýšov | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left | T29.901 „Hugo“ || [[Súbor:CHZ 2012-09 3549 Balog T29.901 Hugo (crop 4-3).jpg|80x60px]] || align=left | Poldi Kladno || align=left | DH 120 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  || style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  ||  || align=right | 88 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(118 k)&lt;/small&gt; || align=right | 18 km/h || B || align=right | 10,0 t || align=right | 4 120 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;ex Železiarne Podbrezová&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = T29.901 – DH120 „Hugo“ | url = https://zeleznicka.cz/t29-901-dh120-hugo/ | vydavateľ = Železnička.cz | dátum vydania = 2017-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = Ostrava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DH120 | url = http://www.mpz.cz/lokomotivy-motorove/dh-120 | vydavateľ = Muzeum průmyslových železnic | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = Zbýšov | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left | TU45.001 „Rába“ || [[Súbor:Chvatimech CHZ engine (crop 4-3).JPG|80x60px]] || align=left | Rába Győr || align=left | M 042 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1960 || 1961 || align=right | 224 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(300 k)&lt;/small&gt; || align=right | 30 km/h || B'B' || align=right | 19,0 t || align=right | 8 956 mm || &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Motorový rušeň TU45.001 – Rába | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/motorovy-rusen-tu45001-raba/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=left | TU48.001 „Faur“ || [[Súbor:Čierny Balog, ČHŽ, 2017 (04) (crop 4-3).jpg|80x60px]] || align=left | FAUR Bukurešť || align=left | L45H || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 21583 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1972 || 2004 || align=right | 330 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(443 k)&lt;/small&gt; || align=right | 36 km/h || B'B' || align=right | 32,0 t || align=right | 10 240 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;ex úzkokoľajka Śmigiel (PKP Lxd2-302), neskôr cukrovary Zbiersk, Tuczno, Poľsko; 2004 ČHŽ pre plánovanú nákl. prevádzku pre pílu Jánošovka&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Tu48.001 – „Faur“ | url = https://zeleznicka.cz/tu48-001-faur/ | vydavateľ = Železnička.cz | dátum vydania = 2017-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = Ostrava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=13 | [[Motorový vozeň|Motorové vozne]]
|-
| align=left | M 21.004 || [[Súbor:CHZ 2012-09 3567 Dobroc M21.004 (crop 4-3).jpg|80x60px]] || align=left | [[Tatra (podnik)|Tatra]] Kopřivnice || align=left | M 21 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1939 || 2004 || align=right | 89 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(120 k)&lt;/small&gt; || align=right | 45 km/h || B'2' || align=right | 16,5 t || align=right | 13 650 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;1940 ČSD [[Jindřichohradecké místní dráhy|JHMD]]; 1964 pionierska železnica Prešov, [[Nitrianska poľná železnica|NPŽ]]; 1971 koniec prevádzky; [[Nitrianska poľná železnica|NPŽ]]/Agrokomplex Nitra; 2002 renovácia [[Vagónka Trebišov]], motor John Deer s hydrostat. prenosom výkonu; 2004 prevádzka ČHŽ&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;makys-obnova-2015&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = M21.0 | url = https://www.parostroj.net/vozidla/M21/M21.htm | vydavateľ = parostroj.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Osoblaha M21.004 | url = https://www.parostroj.net/historie/osoblaha/osoblaha_M21_004.htm | vydavateľ = parostroj.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=13 | [[Elektrický vozeň|Elektrické vozne]]
|- style=&quot;font-style: italic; color: #555;&quot;
| align=left | &lt;small&gt;(7 ks, zatiaľ neprevádzkové)&lt;/small&gt; || [[Súbor:BLT BDe 4-4 13 Hölstein (crop 16-9).jpg|80x60px]] || align=left | Schindler Waggon Pratteln&lt;br /&gt;SIG Neuhausen || align=left | WB BDe 4/4 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 11{{--}}14&lt;br /&gt;15{{--}}17 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1985 – 1986&lt;br /&gt;1992 – 1993 || 2021 || align=right | 446 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(600 k)&lt;/small&gt; || align=right | 75 km/h || B'B' || align=right | 24,0 t || align=right | 18 200 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;7 ks, ex Waldenburgerbahn, Švajčiarsko&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;spz-elektricky&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;tbb-bde&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BDe 4/4 11–14, 15–17 | url = https://wp.tram-bus-basel.ch/2021/02/13/bde-4-4-11-14-15-17/ | vydavateľ = tram-bus-basel.ch | dátum vydania = 2021-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;juergs-bde&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bender | meno = Jürg | autor = | odkaz na autora = | titul = WB BDe 4/4 | url = http://www.juergs.ch/bahn/vorbild/wb/bde44.html | vydavateľ = juergs.ch | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=13 | [[Riadiaci vozeň|Riadiace vozne]]
|- style=&quot;font-style: italic; color: #555;&quot;
| align=left | &lt;small&gt;(10 ks, zatiaľ neprevádzkové)&lt;/small&gt; || [[Súbor:WALDENBURGERBAHN1.jpg|80x60px]] || align=left | Schindler Waggon Pratteln&lt;br /&gt;SIG Neuhausen || align=left | WB Bt || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 111{{--}}114&lt;br /&gt;115{{--}}120 || style=&quot;white-space: nowrap&quot; | 1985 – 1986&lt;br /&gt;1993 || 2021 || align=right | –&lt;br /&gt;&lt;small&gt;&lt;/small&gt; || align=right | 75 km/h || 2'2' || align=right | 16,0 t || align=right | 18 200 mm || &lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;10 ks, ex Waldenburgerbahn, Švajčiarsko&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;&lt;ref name=&quot;spz-elektricky&quot; /&gt;
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=13 | [[Drezina|Motorové dreziny]]
|-
| align=left | Drezina Škoda 1202 || [[Súbor:CHZ S1202.jpg|80x60px]] || align=left | Tatra Kopřivnice&lt;br /&gt;AZNP Vrchlabí || align=left | Škoda 1202 || align=right style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  || style=&quot;white-space: nowrap&quot; |  ||  || align=right | 35 kW&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(46 k)&lt;/small&gt; || align=right |  ||  || align=right |  || align=right | 4 485 mm || 
|}

Ďalšia vozidlá:
* stroj na výmenu pražcov SVP 74
* sada vozňov rôznej výroby
Zdroje: &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hnacie vozidlá | url = https://www.chz.sk/sk/chz/hnacie-vozidla/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-30 | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;vtp&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;200&quot;&gt;
  CHZ masinka.JPG | Vlak vedený parným rušňom U45.903 vo Vydrove
  CHZ stanica1.jpg | Stanica v Čiernom Balogu
  CHZ_Smoschewer2.jpg | Parný rušeň Smoschewer
  Dobroc soccer field CHZ train2.JPG | Motorový vozeň M21.004 prechádza cez futbalové ihrisko na dobročskej vetve
&lt;/gallery&gt;

== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;dopravny-urad&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidencia platných povolení na prevádzkovanie špeciálnych dráh | url = http://drahy.nsat.sk/bezpecnost-na-zeleznicnych-specialnych-a-lanovych-drahach/specialne-drahy/evidencia-platnych-povoleni-na-prevadzkovanie-specialnych-drah/ | vydavateľ = Dopravný úrad | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-06-28 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;chz-historia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História Čiernohronskej lesnej dráhy | url = https://www.chz.sk/sk/chz/historia-chld/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-08-28 | miesto = Čierny Balog}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;chz-sucasnost&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súčasnosť Čiernohronskej železnice | url = https://www.chz.sk/sk/chz/sucasnost/ | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-28 | miesto = Čierny Balog}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vyrsprava11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa za rok 2011 | url = http://chz.sk/vs2011.doc| dátum vydania = 2012-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.09.2012| vydavateľ = Čiernohronská železnica | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;cestovnyporiadok12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok | url = https://www.chz.sk/sk/cestovny-poriadok/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-08-28| vydavateľ = Čiernohronská železnica | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vtp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Všeobecno-technický predpis ČHŽ | url = https://www.chz.sk/priloha/?id=25 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-28 | miesto = Čierny Balog}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;makys-obnova-2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makýš | meno = Oto | odkaz na autora =  | titul = Čiernohronská železnica – slovenský unikát a zaujímavý | url = https://www.obnova.sk/clanok/ciernohronska-zeleznica-slovensky-unikat-zaujimavy | vydavateľ = Obnova.sk | dátum vydania = 2015-12-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-13 | miesto = Banská Štiavnica}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;perspektivy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bílek | meno = Aleš | odkaz na autora = | titul = Čiernohronská železnica : Perspektívy využitia a rozvoja | url = https://web.archive.org/web/20171023010606/http://chz.sk/CHZ_perspektivy.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | vydavateľ = Čiernohronská železnica | miesto = Čierny Balog | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;chz-pozvanka-na-predstavenie-projektu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozvánka na predstavenie projektu Revitalizácia Čiernohronskej doliny | url = https://www.chz.sk/sk/novinky/pozvanka-na-predstavenie-projektu-revitalizacia-ciernohronskej-doliny/ | vydavateľ = chz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-ciernohronska-zeleznica-ziskala-17&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čiernohronská železnica získala 17 električkových vozňov a infraštruktúru zo Švajčiarska | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1855011/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-15 | dátum prístupu = 2020-04-16 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-parne-aj-svajc&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Parné mašiny aj švajčiarske električky – železnička z Čierneho Balogu bude voziť turistov aj ľudí do práce | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1861869/parne-masiny-aj-svajciarske-elektricky-zeleznicka-z-cierneho-balogu-bude-vozit-turistov-aj-ludi-do-prace/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-20 | dátum prístupu = 2020-06-16 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;chz-logo-chez&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čiernohronská elektrická železnica má svoje nové logo | url = https://www.chz.sk/sk/novinky/ciernohronska-elektricka-zeleznica-ma-svoje-nove-logo/ | vydavateľ = chz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vlaky-sa-plavia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Električky pre ČHŽ sa plavia do Bratislavy | url = https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/8032-Elektricky-pre-CHZ-sa-plavia-do-Bratislavy/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = 2021-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-04 | miesto = Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bílek | meno = Aleš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zeithammer | meno2 = Karel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Čiernohronská železnica : 30 rokov zápasu o zachovanie : Čiernohronská lesní dráha | vydanie = | vydavateľ = RCH | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 144 + 152 | url = | isbn = 80-903346-8-7 }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Šlechta | meno = Svatopluk | autor = | odkaz na autora = | titul = Čiernohronské premeny | vydanie = | vydavateľ = S. Šlechta | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 65 | url = | isbn = 978-80-254-4150-3}}

== Pozri aj ==
* [[Lesnícky skanzen Vydrovo]]
* [[Železničná trať Brezno – Jesenské|Ozubnicová železnica Tisovec – Pohronská Polhora]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Čiernohronská železnica}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.chz.sk/ Čiernohronská železnica] – oficiálna stránka
* [http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?lang=1&amp;id=73 Čiernohronská železnica] na Vlaky.net
* [http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h900.htm Čiernohronská železnica] na Rail.sk
* [http://spz.logout.cz/trate/sk_chz/chz.html Čiernohronská železnica] na Stránkách přátel železnic {{ces icon}}
* [https://zeleznicka.cz/historie-ciernohronske-zeleznice-v-letech-1909-1945/ Historie Čiernohronské železnice v letech 1909 – 1945] na Železnička.cz {{ces icon}}
* [https://www.obnova.sk/ciernohronska-zeleznica-slovensky-unikat-zaujimavy/ Čiernohronská železnica – slovenský unikát a zaujímavý] – prierez históriou, obnovou a súčasnosťou od Ota Makýša (2015)
* [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/7650-Ciernohronska-zeleznica-sa-chce-rozvijat/ Čiernohronská železnica sa chce rozvíjať] – článok architekta Igora Chovanca o plánoch rozvoja ČHŽ (2020)


{{Železničná infraštruktúra na Slovensku|stav=expanded}}
{{Súradnice|48.7463|19.6572|display=title}}

[[Kategória:Technické pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Dejiny železníc]]
[[Kategória:Úzkorozchodné železničné trate na Slovensku]]
[[Kategória:Trate s rozchodom 760 mm]]
[[Kategória:Čierny Balog]]
[[Kategória:Hronec (okres Brezno)]]
[[Kategória:Valaská]]
[[Kategória:Podbrezová]]
[[Kategória:Doprava v okrese Brezno]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Brezno]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Banskobystrickom kraji]]
[[Kategória:Horehronie]]
[[Kategória:Železničné múzeá]]</text>
      <sha1>1elz8rfychejrmpi8uzr1v7ay1xrfv5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zuzka Zguriška</title>
    <ns>0</ns>
    <id>51605</id>
    <revision>
      <id>7426748</id>
      <parentid>7054470</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:19:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>IB norm., životopis, dopln., náležitosti, dozdrojovanie, ext.o., aut., wl., kat., typografia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8441" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Zuzka Zguriška
 | Rodné meno         = Ľudmila Šimonovičová
 | Popis osoby        = slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka
 | Portrét            = Portrait_zguriska-zuzka.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[13. apríl]] [[1900]]
 | Miesto narodenia   = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|9|24|1900|4|13}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = Ľudmila Dvořáková
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = [[Michal Šimonovič]]&lt;br /&gt;Ľudmila, rod. Valášková
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = Jaroslav Dvořák
 | Partner            = 
 | Deti               = 2
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Literatúra
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Zuzka Zguriška''', vlastným menom ''Ľudmila Dvořáková'', rod. ''Šimonovičová'' (* [[13. apríl]] [[1900]], [[Myjava (mesto)|Myjava]] – † [[24. september]] [[1984]], [[Praha]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ|prozaička]], [[dramatik|dramatička]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]ka.&lt;ref name=&quot;lic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzka Zguriška | url = https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz-2015&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zuzku Zgurišku preslávila kopaničiarska humoristická próza | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/zuzku-zgurisku-preslavila-kopaniciars/129566-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-13 | dátum prístupu = 2022-08-18}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa [[Michal Šimonovič|Michala Šimonoviča]], rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas [[Slovenské povstanie|Slovenského povstania]] v rokoch 1848{{--}}1849 „bandérium&quot; 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch [[Jozef Miloslav Hurban|hurbanistov]], za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.&lt;ref name=&quot;snm-trusik-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trúsik | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby | url = https://www.snm.sk/muzeum-online/blog-muzeum-online/umenie?clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby | vydavateľ = Slovenské národné múzeum | dátum vydania = [2020] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vzdelanie získavala v Myjave, [[Modra|Modre]], jeden ročník absolvovala v [[Himmelkron]]e ([[Bavorsko]]), neskôr študovala na učiteľskom ústave v [[maďarsko]]m [[Hódmezővásárhely]]i, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v [[Srbsko|srbskej]] [[Subotica|Subotici]], napokon maturovala v roku [[1920]] v Ústave ku vzdělání učitelek v [[Brno|Brne]].&lt;ref name=&quot;lic&quot; /&gt;

V rokoch [[1920]]{{--}}[[1924]] pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žila až do roku [[1945]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyštudovala [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul [[Doktor filozofie|PhDr.]]&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot;&gt;Ľudmila Dvořáková (rodená: Šimonovičová). In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ludmila+Dvorakova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1945]] sa presťahovala s manželom a dvomi deťmi do [[Praha|Prahy]], kde jej manžel nastúpil na miesto štátneho úradníka. V rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] pracovala na [[Barrandov]]e ako filmová [[scenár]]istka, potom sa venovala literárnej činnosti. V roku [[1960]] jej bol udelený titul [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilá umelkyňa]].&lt;ref name=&quot;lic&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;teraz-2015&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Svoje prvé dielo uverejnila v roku [[1922]] v [[Slovenský denník (1918 – 1938)|Slovenskom denníku]] a postupne začala prispievať i do ďalších časopisov a denníkov ([[Robotnícke noviny]], [[Živena (spolok)|Živena]], [[Elán (časopis)|Elán]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] a i.). Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom, ktorý pravidelne uverejňoval jej diela, venovala sa i divadlu, no zo zdravotných dôvodov odmietla stály angažmán, hoci mala ako herečka veľký úspech (vystupovala i v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]]). Vo svojich literárnych dielach sa snažila predstaviť rázovitý svet myjavských kopaníc, ktorý podávala z tej humornejšej stránky. V krátkych literárnych útvaroch zachytila veľa charakteristických stránok života v svojom rodnom kraji, vykreslila mnoho zaujímavých postáv a použila tiež veľa humorných príhod. Pri písaní vychádzala z vlastných poznatkov a zážitkov.&lt;ref name=&quot;teraz-2015&quot; /&gt;

== Dielo ==

=== Próza pre dospelých ===
* [[1929]] – ''Obrázky z kopaníc'', zbierka poviedok
* [[1932]] – ''Dvanásť do tucta'', zbierka poviedok
* [[1932]] – ''Pangart''
* [[1935]] – ''Ženich s mašinou'', zbierka poviedok
* [[1931]] – ''Španielske pohľadnice'', cestopisné črty
* [[1938]] – ''Bičianka z doliny'', román
* [[1943]] – ''Svadba'', humoreska
* [[1947]] – ''Hostina'', humoreska
* [[1949]] – ''Metropola pod slamou'', román (1. diel trilógie)
* [[1953]] – ''Mestečko na predaj'', román (2. diel trilógie)
* [[1957]] – ''Podobizne'', humoreska
* [[1959]] – ''Zbojnícke chodníčky'', román (3. diel trilógie)
* [[1967]] – ''Manželstvo na úver'', román
* [[1972]] – ''Strminou liet'', pamäti

=== Próza pre deti a mládež ===
* [[1922]] – ''Pri muzike'', rozprávka
* [[1962]] – ''Husitská nevesta'', historický román (1. diel dilógie)
* [[1982]] – ''Kráľova zajatkyňa'', historický román (2. diel dilógie)

=== Divadelné hry ===
* [[1967]] – ''Mor na farme'', veselohra

=== Preklady ===
* [[1955]] – [[Jaroslav Hašek]]: ''Osudy dobrého vojaka Švejka''

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska Zuzka Zguriška] – Literárne informačné centrum
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Zguri%C5%A1ka,+Zuzka,+1900-1984&amp;sort=dateOldest&amp;theme=system Diela Zuzky Zgurišky] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Zguriška, Zuzka}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia románov]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]]
[[Kategória:Pseudonymy]]
[[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Myjavy]]</text>
      <sha1>j6ozi9dy1by88ls1iltyohp993okbcc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426772</id>
      <parentid>7426748</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:59:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>drob.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8481" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Zuzka Zguriška
 | Rodné meno         = Ľudmila Šimonovičová
 | Popis osoby        = slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka
 | Portrét            = Portrait_zguriska-zuzka.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = Zuzka Zguriška približne v roku 1937
 | Dátum narodenia    = [[13. apríl]] [[1900]]
 | Miesto narodenia   = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|9|24|1900|4|13}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = Ľudmila Dvořáková
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = [[Michal Šimonovič]]&lt;br /&gt;Ľudmila, rod. Valášková
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = Jaroslav Dvořák
 | Partner            = 
 | Deti               = 2
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Literatúra
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Zuzka Zguriška''', vlastným menom ''Ľudmila Dvořáková'', rod. ''Šimonovičová'' (* [[13. apríl]] [[1900]], [[Myjava (mesto)|Myjava]] – † [[24. september]] [[1984]], [[Praha]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ|prozaička]], [[dramatik|dramatička]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]ka.&lt;ref name=&quot;lic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzka Zguriška | url = https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz-2015&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zuzku Zgurišku preslávila kopaničiarska humoristická próza | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/zuzku-zgurisku-preslavila-kopaniciars/129566-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-13 | dátum prístupu = 2022-08-18}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa [[Michal Šimonovič|Michala Šimonoviča]], rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas [[Slovenské povstanie|Slovenského povstania]] v rokoch 1848{{--}}1849 „bandérium“ 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch [[Jozef Miloslav Hurban|hurbanistov]], za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.&lt;ref name=&quot;snm-trusik-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trúsik | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby | url = https://www.snm.sk/muzeum-online/blog-muzeum-online/umenie?clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby | vydavateľ = Slovenské národné múzeum | dátum vydania = [2020] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Vzdelanie získavala v Myjave, [[Modra|Modre]], jeden ročník absolvovala v [[Himmelkron]]e ([[Bavorsko]]), neskôr študovala na učiteľskom ústave v [[maďarsko]]m [[Hódmezővásárhely]]i, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v [[Srbsko|srbskej]] [[Subotica|Subotici]], napokon maturovala v roku [[1920]] v Ústave ku vzdělání učitelek v [[Brno|Brne]].&lt;ref name=&quot;lic&quot; /&gt;

V rokoch [[1920]]{{--}}[[1924]] pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žila až do roku [[1945]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyštudovala [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul [[Doktor filozofie|PhDr.]]&lt;ref name=&quot;uk-absolvent&quot;&gt;Ľudmila Dvořáková (rodená: Šimonovičová). In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ludmila+Dvorakova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-18 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1945]] sa presťahovala s manželom a dvomi deťmi do [[Praha|Prahy]], kde jej manžel nastúpil na miesto štátneho úradníka. V rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] pracovala na [[Barrandov]]e ako filmová [[scenár]]istka, potom sa venovala literárnej činnosti. V roku [[1960]] jej bol udelený titul [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilá umelkyňa]].&lt;ref name=&quot;lic&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;teraz-2015&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Svoje prvé dielo uverejnila v roku [[1922]] v [[Slovenský denník (1918 – 1938)|Slovenskom denníku]] a postupne začala prispievať i do ďalších časopisov a denníkov ([[Robotnícke noviny]], [[Živena (spolok)|Živena]], [[Elán (časopis)|Elán]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] a i.). Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom, ktorý pravidelne uverejňoval jej diela, venovala sa i divadlu, no zo zdravotných dôvodov odmietla stály angažmán, hoci mala ako herečka veľký úspech (vystupovala i v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]]). Vo svojich literárnych dielach sa snažila predstaviť rázovitý svet myjavských kopaníc, ktorý podávala z tej humornejšej stránky. V krátkych literárnych útvaroch zachytila veľa charakteristických stránok života v svojom rodnom kraji, vykreslila mnoho zaujímavých postáv a použila tiež veľa humorných príhod. Pri písaní vychádzala z vlastných poznatkov a zážitkov.&lt;ref name=&quot;teraz-2015&quot; /&gt;

== Dielo ==

=== Próza pre dospelých ===
* [[1929]] – ''Obrázky z kopaníc'', zbierka poviedok
* [[1932]] – ''Dvanásť do tucta'', zbierka poviedok
* [[1932]] – ''Pangart''
* [[1935]] – ''Ženich s mašinou'', zbierka poviedok
* [[1931]] – ''Španielske pohľadnice'', cestopisné črty
* [[1938]] – ''Bičianka z doliny'', román
* [[1943]] – ''Svadba'', humoreska
* [[1947]] – ''Hostina'', humoreska
* [[1949]] – ''Metropola pod slamou'', román (1. diel trilógie)
* [[1953]] – ''Mestečko na predaj'', román (2. diel trilógie)
* [[1957]] – ''Podobizne'', humoreska
* [[1959]] – ''Zbojnícke chodníčky'', román (3. diel trilógie)
* [[1967]] – ''Manželstvo na úver'', román
* [[1972]] – ''Strminou liet'', pamäti

=== Próza pre deti a mládež ===
* [[1922]] – ''Pri muzike'', rozprávka
* [[1962]] – ''Husitská nevesta'', historický román (1. diel dilógie)
* [[1982]] – ''Kráľova zajatkyňa'', historický román (2. diel dilógie)

=== Divadelné hry ===
* [[1967]] – ''Mor na farme'', veselohra

=== Preklady ===
* [[1955]] – [[Jaroslav Hašek]]: ''Osudy dobrého vojaka Švejka''

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska Zuzka Zguriška] – Literárne informačné centrum
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Zguri%C5%A1ka,+Zuzka,+1900-1984&amp;sort=dateOldest&amp;theme=system Diela Zuzky Zgurišky] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Zguriška, Zuzka}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia románov]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]]
[[Kategória:Pseudonymy]]
[[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Myjavy]]</text>
      <sha1>sv7jrmv2tf916hqa0da91i5y41oh5a1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Moravsko-panónske legendy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54345</id>
    <revision>
      <id>7426763</id>
      <parentid>7425604</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:03:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9268" xml:space="preserve">'''Moravsko-panónske legendy''' (iné názvy: '''Panónsko-moravské legendy''', '''Panónske legendy'''&lt;ref name=&quot;EA&quot;/&gt;, '''Životy''', '''Žitija''', '''Životy Konštantína-Cyrila a Metoda''', lat. ''Vitae'') je súhrnné označenie  staroslovienskych písomných pamiatok:
* [[Život Konštantínov]] 
* [[Život Metodov]] 

Patria k základným zdrojom informácii o začiatkoch rozvoja kresťanstva u nás a o dejinách Veľkej Moravy: „Oba slovanské Životy sú mimoriadne dôležitý a skutočne jedinečný prameň pre naše dejiny v IX. storočí a pre cyrilomedodskú misiu a dedičstvo vôbec“.&lt;ref name=&quot;Vasica&quot;/&gt; Ich hodnovernosť ako zdrojov bola dokázaná.&lt;ref name=&quot;Dvorník&quot;/&gt;{{rp|72}}{{#tag:ref|Dvorník píše: „Overiť a dokázať hodnovernosť oboch staroslovanských životov bolo hlavným cieľom mojej knihy ''Les légendes de Constantin et de Méthode vues de Byzance''. … Vierohodnosť oboch prameňov, o ktorých sa diskutovalo už od doby ich objavu je teraz uznávaná všetkými odborníkmi“.&lt;ref name=&quot;Dvorník&quot;/&gt;{{rp|316}}{{break}}Časť knihy ''Les légendes de Constantin et de Méthode vues de Byzance'' je možné nájsť slovenskom preklade v knihe:&lt;ref name=&quot;Stanislav&quot;/&gt;{{rp|169-170}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Dvorník
| meno zborník = František
| odkaz na autora zborník = František Dvorník
| kapitola zborník = Byzancia a Veľká Morava
| editori = [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]]
| titul = Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác
| vydanie text = 
| miesto = V Prahe
| vydavateľ = Leopold Mazáč
| rok = 1933
| edícia = Osvetová knižnica
| zväzok edície = 3a
| počet strán = 531
| strany = 101{{--}}161
}} a {{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Dvorník
| meno zborník = František
| kapitola zborník = Metodova diecéza a boj o Illyricum
| editori = [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]]
| titul = Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác
| vydanie text = 
| miesto = V Prahe
| vydavateľ = Leopold Mazáč
| rok = 1933
| edícia = Osvetová knižnica
| zväzok edície = 3a
| počet strán = 531
| strany = 162{{--}}225
}}{{break}}resp. jej druhom vydaní
* {{Citácia knihy
| titul = Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác
| vydanie = 2
| miesto = V Prahe
| vydavateľ = Leopold Mazáč
| rok = 1935
| edícia = Osvetová knižnica
| zväzok edície = 3a
| počet strán = 531
| strany = 
}}|group=pozn}}

Oba texty sú zo štylistického hľadiska rozdielne (je aj pravdepodobné že nemajú rovnakého autora), ale úzko súvisia vecne (t.j. látkou a kompozične): Život Metodov totiž vynecháva alebo len stručne spomína udalosti, ktoré podrobne rozoberá Život Konštantínov a opačne (Život Metodov predovšetkým obsahuje aj udalosti medzi Konštantínovovou a Metodovou smrťou). Pre tento vecný súvis sa tieto samostatné texty zvyknú v odbornej literatúre preberať spoločne pod názvom Moravsko-panónske legendy (a podobne).&lt;ref name=&quot;MMFH&quot;/&gt;

Oba sú pôvodné diela, ktoré sú napísané podľa zákonitostí byzantskej hagiografie,&lt;ref name=&quot;Ivanov&quot;/&gt; vysoká je ich jazyková a kompozičná hodnota, „Vysokú literárnu hodnotu a umelecké majstrovstvo uznali všetci skúmatelia týchto pamiatok.“&lt;ref name=&quot;Stanislav&quot;/&gt;{{rp|171}}, podobne: „…sú aj svedectvom na svoju dobe veľmi vyspelého kultúrneho prostredia, z ktorého vznikli.“&lt;ref name=&quot;Vasica&quot;/&gt; Moravsko-panónske legendy predstavujú pokračovanie literárnej činnosti Konštantína a Metoda a aj jej vrchol.&lt;ref name=&quot;Avenarius&quot;/&gt; Oba životy vyzdvihujú a zdôrazňujú potrebu vzdelanosti.&lt;ref name=&quot;DB&quot;/&gt; Týmto sa odlišujú od diel podobného zamerania či už zo Západu alebo Východu.

Niektorí autori však upozorňujú, že výraz „legendy“ na označenie týchto textov nie je správny, lebo nevystihuje ich skutočný charakter.

Ďalšie podrobnosti pozri v príslušných dvoch článkoch.

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;EA&quot;&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Panónske legendy
| priezvisko = Novotný
| meno = Bohuslav
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Encyklopédia archeológie
| odkaz na titul = Encyklopédia archeológie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1986
| edícia = Encyklopédie Vydavateľstva Obzor
| zväzok edície = 
| počet strán = 1032
| strany = 665
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Vasica&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Vašica
| meno = Josef
| odkaz na autora = Josef Vašica
| titul = Literární památky epochy velkomoravské 863{{--}}885
| miesto = Praha
| vydavateľ = Lidová demokracie
| rok = 1966
| počet strán = 287
| strany = 88{{--}}90
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Dvorník&quot;&gt;{{Citácia knihy 
| priezvisko = Dvorník
| meno = František
| odkaz na autora = František Dvorník
| titul = Byzantské misie u Slovanů
| prekladatelia = [[Vladimír Vavřínek]]
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 1970
| edícia = Historica
| zväzok edície = 
| počet strán = 393
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Stanislav&quot;&gt;{{Citácia knihy 
| priezvisko = Stanislav
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Stanislav (1904)
| titul = Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika
| odkaz na titul = Starosloviensky jazyk
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]
| rok = 1978
| počet strán = 371
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;MMFH&quot;&gt;{{Citácia knihy
| editori = [[Lubomír Emil Havlík]] et al
| titul = Magnae Moraviae fontes historici
| odkaz na titul = 
| zväzok = II Textus biographici, hagiographici, liturgici
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Brno
| vydavateľ = Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta
| rok = 1967
| edícia = Spisy filosofické fakulty
| zväzok edície = 118
| počet strán = 359
| strany = 134
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Ivanov&quot;&gt;{{Citácia knihy 
| priezvisko = Ivanov
| meno = Sergej Arkaďjevič
| odkaz na autora = 
| titul = Byzantské misie, aneb, Je možné udělat z „barbara“ křesťana?
| prekladatelia = Michal Téra
| vydanie = 1
| miesto = Červený Kostelec
| vydavateľ = Pavel Mervart
| rok = 2012
| edícia = Pro Oriente
| zväzok edície = 16
| isbn = 978-80-87378-45-8
| počet strán = 368
| strany = 143
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Avenarius&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Avenarius
| meno = Alexander
| odkaz na autora = Alexander Avenarius
| titul =  Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6.{{--}}12. storočí : k problému recepcie a transformácie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1992
| isbn =80-224-0359-8
| počet strán = 280
| strany = 94
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;DB&quot;&gt;{{Citácia knihy 
| priezvisko = Zástěrová
| meno = Bohumila
| odkaz na autora = Bohumila Zástěrová
| spoluautori = et al.
| titul = Dějiny Byzance
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
| rok = 1992
| isbn = 80-200-0454-8
| počet strán = 532
| strany = 341
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Životy Konštantína-Cyrila a Metoda
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = VI T{{--}}Ž
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] 
| rok = 1982
| počet strán = 853
| strany = 669
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Moravsko-panónske legendy
| editori = Libor Knězek
| titul = Encyklopédia literárnych diel
| odkaz na titul = Encyklopédia literárnych diel
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1989
| isbn = 80-215-0010-7
| edícia = Encyklopédie Vydavateľstva Obzor
| zväzok edície = 
| počet strán = 858
| strany = 373
}}
* {{Citácia periodika
| titul = Život Konštantína a Život Metoda
| periodikum = Pyramída
| odkaz na periodikum = Pyramída (encyklopedický časopis)
| vydavateľ = Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor
| miesto = Bratislava
| rok = 1987
| mesiac = jún
| ročník = XVI
| číslo = 192
| issn = 0231-9047
| strany = 6139
}}
* [http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html Magnae Moraviae Fontes Historici]
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Pišút
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Pišút
| spoluautori = a kol.
| titul = Dejiny slovenskej literatúry
| vydanie = 3
| typ vydania = dopl. a preprac.
| vydavateľ = Obzor
| miesto = Bratislava 
| rok = 1984
| počet strán = 902
| strany = 
}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Vavřínek
| meno = Vladimír
| odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
| titul = Staroslověnské životy Konstantina a Metoděje
| vydavateľ = Nakladatelství ČSAV
| miesto = Praha
| rok = 1963
| počet strán = 123
| strany = 
}}

[[Kategória:Literatúra v staroslovienskom jazyku]]
[[Kategória:Literatúra na Veľkej Morave]]
[[Kategória:Legendy]]</text>
      <sha1>asgqautxnf62q7pqe1viwrm5l1g7897</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sardínske kráľovstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>61530</id>
    <revision>
      <id>7426915</id>
      <parentid>7034006</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:24:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5510" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Sardínske kráľovstvo
| originálny názov        = Regno di Sardegna
| rok vzniku              = 1720
| rok zániku              = 1861
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Savojské vojvodstvo
| pred 1 vlajka           = Savoie flag.svg
| pred 2                  = Sardínia
| pred 2 vlajka           = Flag of the Italian region Sardinia.svg
| pred 3                  = Piemont
| pred 3 vlajka           = Bandiera della regione Piemonte.svg
| pred 4                  = Spojené stredotalianske provincie
| pred 4 vlajka           = Flag of Italy (1861-1946).svg
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 1 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| po 2                    = Savoie (departement)|Savoie
| po 2 vlajka             = Flag of France.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of the Kingdom of Sardinia.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Sardegna1730(TZ).jpg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = Inno Sardo
| článok o hymne          = Inno Sardo
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Kingdom of Sardinia 1815.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Sardínske kráľovstvo je na mape označené tmavo-zelenou farbou
| hlavné mesto            = [[Cagliari]] (oficiálne hl. mesto)&lt;br /&gt;[[Turín]] (skutočné hl. mesto)
| rozloha                 = {{km2|70000}} (rok 1838)
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          =  4 650 368 (rok 1838)
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[Taliančina]], [[Francúzština]], [[Piedmončina]], [[Okcitánčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[Rímskokatolícka cirkev]]
| štátne zriadenie        = [[Monarchia]]
| materská zem            = 
| mena                    = Sardínske scudo&lt;br /&gt;Piemontské scudo&lt;br /&gt;Sardínska líra
| vznik                   = 
| zánik                   = 
}}

'''Sardínske kráľovstvo''' (do roku [[1479]] známe ako '''Sardínsko-korzické kráľovstvo'''; od roku [[1848]] známe ako '''Kráľovstvo Sardínia-Piemont''') bolo v rokoch [[1297]]/[[1479]]/[[1720]] – [[1861]] kráľovstvo v dnešnom [[Taliansko|Taliansku]], z ktorého vzniklo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]], a tým aj dnešný taliansky štát.

V roku [[1297]] [[pápež]] [[Bonifác VIII.]] založil Sardínsko-korzické kráľovstvo (Regnum Sardiniae et Corsicae), ktoré pridelil Jánovi II. Spravodlivému z Aragónska ako náhradu za stratu Sicílie v konflikte medzi Anjouovcami a Aragónskom, ktorý vyvolali [[sicílske nešpory]]. Územie Sardínsko-korzického kráľovstva však fakticky ostalo pod vplyvom [[Pisa|Pisy]] a [[Janovská republika|Janova]]. Do roku [[1336]] sa [[Aragónsko|Aragónsku]] podarilo eliminovať vplyv Pisy a do začiatku [[15. storočia]] aj Janova na Sardínii, Korziku však nezískalo a nárokov na ňu sa vzdalo v roku [[1479]], kedy bola aj z názvu kráľovstva vyškrtnutá časť „korzické“. V [[16. storočie|16. storočí]] sa teda Sardínske kráľovstvo spolu s Aragónskom, ktoré ho ovládala, stalo súčasťou vznikajúceho [[Španielsko|Španielska]].

V roku [[1714]] Španieli Sardínske kráľovstvo stratili v prospech rakúskej monarchie, ktorá zas v roku [[1720]] územie dala vojvodovi savojskému výmenou za Sicíliu. Územie dostalo (znova) názov Sardínske kráľovstvo, hoci mu vládla [[savojská dynastia]] a hoci jeho centrom bol [[Piemont]] a hlavné mesto [[Turín]]. Hlavné územie teda odvtedy tvorili [[Savojsko (historické územie)|Savojsko]], [[Piemont]], [[Sardínia]] a [[Monteferrat]].

V roku [[1792]] kráľovstvo stratilo Savojsko v prospech Francúzska a v roku [[1802]] Piemont. V roku [[1815]] bolo obnovené pôvodné územie a pribudla aj bývalá [[Janovská republika]]. V polovici [[19. storočia]] sa kráľovstvo pokúšalo zjednotiť celé Taliansko pod svojou vládou, ale v rokoch [[1848]] – [[1849]] ho porazila rakúska armáda. V roku [[1859]] Kráľovstvo Sardínia-Piemont (nový názov) spolu s Francúzmi porazilo Rakúsko a do roku [[1860]] sa jeho územie rozšírilo o [[Lombardsko]] ([[1859]]) a územia [[Toskánsko]], [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Modena]] a [[Romagna]] (marec [[1860]]), ako aj o severnú časť [[pápežský štát|pápežského štátu]] spolu s [[Kráľovstvo oboch Sicílií|Kráľovstvom oboch Sicílií]] (november [[1860]]). Savojsko a Nizzu ([[Nice]]) naopak odstúpilo v roku [[1860]] Francúzsku. Tým pádom Sardínske kráľovstvo pokrývalo celé dnešné Taliansko okrem [[Benátsko|Benátska]] a okolia [[Rím]]a. V roku [[1861]] bolo transformované na Talianske kráľovstvo, v ktorom vládol dovtedajší savojský kráľ [[Viktor Emanuel II.]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kingdom of Sardinia}}

{{portál|História|Historický}}

[[Kategória:Sardínia]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]</text>
      <sha1>akvmo6vpg17bwowa0qx3rs1by49jib1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Bratislavské divadlá</title>
    <ns>10</ns>
    <id>63103</id>
    <revision>
      <id>7426805</id>
      <parentid>7422198</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:33:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>op</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1035" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Bratislavské divadlá
| nadpis    = Bratislavské divadlá

| skupina1  = Štátne divadlá zriadené ministerstvom kultúry
| zoznam1   = 
* [[Slovenské národné divadlo]]
* [[Nová scéna]]

| skupina2  = Divadlá zriadené krajom alebo mestskou samosprávou
| zoznam2   = 
* [[Divadlo Astorka Korzo ’90]]
* [[Divadlo Aréna]]
* [[Divadlo Ludus]]
* [[Bratislavské bábkové divadlo]]
* [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava]]

| skupina3  = Nezávislé divadlá
| zoznam3   = 
* [[Radošinské naivné divadlo]]
* [[Štúdio L+S]]
* [[Divadlo West]]
* [[GUnaGU|Divadlo GUnaGU]]
* [[Divadlo a.ha.]]
* [[Divadlo Ticho a spol.]]
* [[Divadlo Stoka]]
* [[La Komika|Divadlo La Komika]]
* [[Združenie pre súčasnú operu]]
* [[Tanečné divadlo Bralen]]

| skupina4  = Školské divadlá
| zoznam4   = 
* [[Štúdio Kaplnka]]
* [[Malá scéna VŠMU]]
* [[Divadlo Lab]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny Bratislavy|Divadlá]]
[[Kategória:Navigačné šablóny divadiel]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>mmtvg0lrfi5z584vjrnq08js1qhyw9i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tuomo Ruutu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>69394</id>
    <revision>
      <id>7426800</id>
      <parentid>7425051</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:27:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */ op</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4159" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista
| Meno = Tuomo Ruutu 
| Portrét = Ruutu 2009-05-12 531v1 wiki.jpg
| Veľkosť obrázka =
| Popis = {{Minivlajka|Fínsko}} fínsky hokejista
| Dátum narodenia = {{dnv|1983|2|16}}
| Miesto narodenia = [[Vantaa]], [[Fínsko]]
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia =
| Rok1 = 1999
| Rok2 = 2017
| Pozícia = center
| Streľba = ľavou rukou
| Výška = 183
| Váha = 91
| Tím = 
| Bývalé tímy = 
| Hral za = [[HIFK]]&lt;br&gt;[[Jokerit]]&lt;br&gt;[[Chicago Blackhawks]]&lt;br&gt;[[Carolina Hurricanes]]&lt;br&gt;[[New Jersey Devils]]&lt;br&gt;[[HC Davos]]
| Draft = 9. celkovo, [[NHL Draft (2001)|2001]]&lt;br /&gt;[[Chicago Blackhawks]]
| WHA Draft =
| Prezývka = 
}}

'''Tuomo Ruutu'''  (* [[16. február]] [[1983]], [[Vantaa]], [[Fínsko]]) je bývalý [[Fínske národné hokejové mužstvo|fínsky]] [[ľadový hokej|hokejový]] útočník. Jeho starší bratia [[Jarkko Ruutu|Jarkko]] a [[Mikko Ruutu|Mikko]] sú takisto známi hokejisti.

== Klubový hokej ==
Od sezóny [[2003]]/[[2004|04]] bol hráčom klubu [[NHL]] [[Chicago Blackhawks]]. Pred tým ako hrával za Chicago bol považovaný za jedného z najlepších hráčov mimo NHL.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Melton | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Former Blackhawk of the Week: Tuomo Ruutu | url = https://www.secondcityhockey.com/2018/8/30/17799134/former-blackhawk-of-the-week-tuomo-ruutu-2001-nhl-entry-draft-first-round-pick-team-history | vydavateľ = secondcityhockey.com | dátum vydania = 2018-08-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V priebehu ročníka [[2007]]/[[2008|08]] prestúpil do [[Carolina Hurricanes]], neskôr hral aj za [[New Jersey Devils]]. V NHL odohral spolu 735 zápasov v ktorých strelil 148 gólov. Jeho poslednú aktívnu sezónu odohral vo Švajčiarsku za [[HC Davos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tuomo Ruutu sa po 12 rokoch lúči s NHL, do konca sezóny bude hrať za Davos | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/243766/tuomo-ruutu-sa-po-12-rokoch-luci-s-nhl-do-konca-sezony-bude-hrat-za-davos/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-28 | dátum prístupu = 2022-08-15 }}&lt;/ref&gt; Po ukončení kariéry sa začal venovať trénovaniu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huttunen | meno = Sasha | autor = | odkaz na autora = | titul = Tähtipelaajasta NHL-valmentajaksi – Tuomo Ruutu, 39, puhuu avoimesti muutoksesta: ”Toivon, etten ikinä kadottaisi sitä” | url = https://www.is.fi/nhl/art-2000008921990.html | vydavateľ = is.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Reprezentácia ==
Tréner [[Erkka Westerlund]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006]] v [[Riga|Rige]], kde získal bronz. Súčasťou reprezentácie bol aj na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] (striebro) a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]]. Na  [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] v Bratislave získal s mužstvom zlato.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* {{Hokejové odkazy}}

{{Biografický výhonok}}
{{portál|Fínsko|Fínsky|Šport|Športový|Ľudia|Biogafický}}

{{DEFAULTSORT:Ruutu, Tuomo}}
[[Kategória:Fínski hokejisti]]
[[Kategória:Majstri sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Fínski bronzoví olympijskí medailisti]]
[[Kategória:Hokejisti IFK Helsinki]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Chicago Blackhawks]]
[[Kategória:Hráči Chicago Blackhawks]]
[[Kategória:Hráči Carolina Hurricanes]]
[[Kategória:Hráči Jokerit Helsinki]]
[[Kategória:Hráči New Jersey Devils]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2015]]
[[Kategória:Súrodenci v ľadovom hokeji]]</text>
      <sha1>eh7p5lt9hge4q3khzir8ft5e2q1n7xw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Východný front (druhá svetová vojna)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>77298</id>
    <revision>
      <id>7426916</id>
      <parentid>7352412</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:27:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="103493" xml:space="preserve">{{iný význam|východnom fronte druhej svetovej vojny|termíne Veľká vlastenecká vojna|Veľká vlastenecká vojna (rozlišovacia stránka)}}
{{Infobox Bitka
|konflikt= Východný front
|súčasť= [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= EasternFrontWWIIcolage.png
|text k obr= V smere hodinových ručičiek z vrchu: sovietske tanky [[T-34]] v uliciach [[Berlín]]a; nemecké tanky [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] počas [[Kurská bitka|Kurskej bitky]]; nemecké strmhlavé bombardéry [[Ju-87]] (zima 1943 – 1944); poprava sovietskych [[Židia|židov]] jednotkou [[einsatzgruppen]]; [[Wilhelm Keitel]] pri podpise nemeckej kapitulácie; sovietske vojská počas [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]].
|dátum= [[22. jún]] [[1941]]{{--}}[[8. máj]] [[1945]]
|miesto= [[Sovietsky zväz|ZSSR]], Východná [[Európa]], [[Nemecko]], [[Balkán]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= víťazstvo ZSSR, úplná a bezpodmienečná [[kapitulácia]] Nemecka
|protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] '''[[Sovietsky zväz]]'''&lt;br /&gt; 
[[Súbor:Flag of Poland.svg|22px|border]] [[Poľsko]]&lt;br /&gt; 
[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|22px|border]] [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Česko-Slovensko]] &lt;small&gt;(od r. 1943)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt; 
[[Súbor:Flag of the Yugoslav Partisans.svg|22px|border]] [[Juhoslovanskí partizáni|Juhoslávia]] &lt;small&gt;(od r. 1944)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt; 
[[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1941-1943).svg|22px|border]] [[Tuvinská aratská republika|Tuva]] &lt;small&gt;(do r. 1944)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt; 
----Bývalí spojenci osi&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] &lt;small&gt;(od r. 1944)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of the Bulgarian Homeland Front.svg|22px|border]] [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] &lt;small&gt;(od r. 1944)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] &lt;small&gt;(od r. 1944)&lt;/small&gt;
----Iba letecká úloha&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag of Free France (1940-1944).svg|22px|border]] [[Normandie-Nemen|Slobodné Francúzsko]] &lt;small&gt;(od r. 1943)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[151. stíhacie krídlo RAF|Spojené kráľovstvo]] &lt;small&gt;(1941)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] &lt;small&gt;(1944)&lt;/small&gt;
|protivník2= [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] &lt;small&gt;(do r. 1944)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] &lt;small&gt;(do r. 1943)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag of Finland.svg|22px|border]] [[Fínsko]] &lt;small&gt;(do r. 1944)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]]
|velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]
|velitel2=[[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Adolf Hitler]]
|sila1= 2 680 000 mužov (na bojisku)&lt;br /&gt;20 000 tankov&lt;br /&gt;10 000 lietadiel&lt;br /&gt;(na začiatku bojov)
|sila2= 3 900 000 mužov&lt;br /&gt;3 850 tankov, stíhačov tankov a útočných diel&lt;br /&gt;3 000 lietadiel&lt;br /&gt;(na začiatku bojov)
|straty1= 26 miliónov  mŕtvych a nezvestných, z toho 17 miliónov civilistov
|straty2= Nemecko: 3,888 milióna mŕtvych&lt;br /&gt;3 milióny zajatých a nezvestných&lt;br /&gt;Ostatné krajiny Osi: 960 000 mŕtvych a 766 000 zajatých a nezvestných
|straty3=
|poznámky= 
}}
{{Campaignbox Druhá svetová vojna}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
'''Východný front''' (iné názvy: '''nemecko-sovietska vojna'''/'''konflikt''', hlavne v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] '''Veľká vlastenecká vojna''', {{V jazyku|rus|Великая Отечественная война|Velikaja Otečestvennaja vojna}}) bola dôležitá časť [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala najmä vo [[Východná Európa|východnej]] a [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Boje na východnom fronte mali za následok 80 % nemeckých strát&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bartov | meno = Omer | autor = | odkaz na autora = | titul = Hitler's Army (Soldiers, Nazis, and War in the Third Reich) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 238 | url = | isbn = 978-0-19-507903-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Winchester | meno = Charles | autor = | odkaz na autora = | titul = Ostfront (Hitler's War on Russia 1941 – 45) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury USA | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-1-85532-711-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; vo vojne a môžu byť preto považované za najdôležitejšie európske bojisko vojny. Na fronte bojoval [[Sovietsky zväz]] proti [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] a jeho spojencom ([[Maďarsko]], [[Taliansko]], [[Rumunsko]], [[Fínsko]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]). K Sovietskemu zväzu sa neskôr pridali ďalšie krajiny resp. ozbrojené zložky týchto krajín, hlavne [[Poľsko]], [[Česko-Slovensko]] a [[Juhoslávia]], počas bojov aj [[Rumunsko]], [[Bulharsko]] a [[Fínsko]] prešli na stranu Spojencov.

Boje na východnom fronte sa začali [[22. jún]]a [[1941]] [[Operácia Barbarossa|operáciou Barbarossa]], ktorá sa skončila odrazením nemeckého [[Bitka o Moskvu|útoku na Moskvu]] ale aj zastavením postupu Nemcov na [[blokáda Leningradu|Leningrad]] a pri [[Rostovská operácia (1941)|Rostove nad Donom]]. Nemecké vojská sa však preskupili a na jar [[1942]] začali postupovať juhom ZSSR, [[Bitka o Sevastopoľ (1942)|obsadili Krym]] a prenikli ku [[Operácia Blau|Volge]] a na [[Bitka o Kaukaz|Kaukaz]], ich postup bol zastavený v [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]]. Nasledujúci rok sa hitlerovské vojská pokúsili tretíkrát vybojovať iniciatívu, keď v [[tretia bitka o Charkov|bitke o Charkov]] zastavili sovietsky postup od Stalingradu, ale v [[Kurská bitka|bitke v Kurskom oblúku]] boli odrazení a začali byť vytláčaní z územia ZSSR. Po [[operácia Bagration|operácii Bagration]], [[Visliansko-odrianska operácia|visliansko-odrianskej operácii]] a [[bitka o Berlín|útoku na Berlín]], ktoré spôsobili [[Wehrmacht]]u ťažké porážky, bola [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] porazená. Jej zostávajúci vodcovia [[8. máj]]a [[1945]] podpísali úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu, čím zároveň ukončili [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] v [[Európa|Európe]]. Rozsah bojových operácií vedených moderným spôsobom bol na východnom fronte z hľadiska šírky frontovej línie a hĺbky postihnutého územia historicky bezprecedentný.&lt;ref name=&quot;slaughterhouse-the-handbook&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bonn | meno = Keith E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Slaughterhouse (The Handbook of the Eastern Front) | vydanie = | vydavateľ = Aberjona Press | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 512 | url = | isbn = 978-0-9717650-9-2 | kapitola = | strany = 4 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vzhľadom na svoj brutálny charakter a počet obetí vojenského personálu aj civilného obyvateľstva je považované ťaženie na východnom fronte za najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách.&lt;ref name=&quot;world-war-ii-a-student-encyclopedia&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tucker | meno = Spencer | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Roberts | meno2 = Priscilla Mary | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Greene | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = World War II (A Student Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 1795 | url = | isbn = 978-1-85109-857-6 | kapitola = Barbarossa, Operation (22 June 1941) | strany = 172 – 177 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Názov ''Vlastenecká vojna'' použil prvýkrát v súvislosti so sovietsko-nemeckým konfliktom [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. M. Molotov]] 22. júna 1941 pri rozhlasovom prejave informujúcom obyvateľstvo o napadnutí krajiny v súvislosti s podobnosťou s [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleonovým vpádom do Ruska]] v roku 1812, ktorý je v Rusku označovaný ako [[Vlastenecká vojna]]. Neskôr použil v rovnakom duchu názov aj [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]] pri historickom prejave [[3. júl]]a [[1941]]. Termín sa však vžil predovšetkým podľa pomenovania vysokého sovietskeho vyznamenania – [[Rad Vlasteneckej vojny|Radu Vlasteneckej vojny]], zriadeného výnosom predsedníctva Najvyššieho sovietu ZSSR 20. mája 1942.

Iné názvy tohto konfliktu, sú napr. sovietsko-nacistický konflikt&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| editori = Andrej Borisovič Zubov
| prekladatelia = Libor Dvořák, Zuzana Soukupová, Josef Vološin, Martin Vrba
| titul = Dějiny Ruska 20. století
| zväzok = II : 1939{{--}}2007
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Argo
| rok = 2015
| isbn = 978-80-257-0964-1
| počet strán = 769
| strany = 39{{--}}41
}}&lt;/ref&gt;, východoeurópske bojisko alebo ruský front. Dobová nacistická propaganda používala aj názvy ako vojna proti boľševizmu.

== Politické pozadie ==
{{Hlavný článok|Príčiny druhej svetovej vojny}}
Po [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej kríze]] v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] sa v [[Nemecko|Nemecku]] dostala k moci [[Nacizmus|nacistická]] strana [[NSDAP]], ktorá pod vedením [[Hitler|Adolfa Hitlera]] iniciovala prípravy na odvetu za porážku Nemecka v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Krajiny, ktoré boli víťazmi prvej svetovej vojny ([[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]] a [[Spojené štáty|USA]]), svojou politikou [[Appeasement]]u nepodnikli proti vzrastajúcemu nemeckému militarizmu žiadne kroky. Nečinne sa prizerali ako nemecký nacionálny-socializmus šliape po [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej mierovej zmluve]], obsadzuje demilitarizované [[Porýnie]], či podporuje nacionalistického španielskeho povstalca Franca. V marci [[1938]] nemecké vojská [[anexia|anektovali]] [[Rakúsko]]. V dňoch 29. až [[30. september|30. septembra]] [[1938]] zvolali v [[Mníchov]]e [[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]] [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], na ktorej tieto krajiny rozhodli o odňatí [[Sudety (región)|Sudetov]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Na tomto území, kde žila významná nemecká menšina sa tiež  nachádzala [[Česko-slovenské pohraničné opevnenie|línia opevnení]], ktorá mohla v prípade ozbrojeného konfliktu ochrániť krajinu pred agresiou Nemecka. Bývalé Dohodové veľmoci pri tom odmietli Česko-Slovensku pomôcť pri obrane pred nemeckými územnými nárokmi, a v prípade neuznania výsledkov Mníchovskej dohody, by neboli ochotné aj napriek podpísaným obranným zmluvám zasiahnuť. Následná [[prvá viedenská arbitráž]] situáciu krajiny, po strate Podkarpatskej Rusi a južných oblastí Slovenska ešte sťažila. Prezident [[Edvard Beneš]] však nebol ochotný prijať pomoc zo [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]], ktorý bol pripravený krajine vojensky pomôcť. V [[marec|marci]] [[1939]] prestalo [[Česko-Slovensko]] existovať. [[Čechy]] a [[Morava (región)|Moravu]] obsadili nemecké vojská a vytvorili takzvaný [[Protektorát Čechy a Morava]]. Na Slovensku vznikla za prispenia [[Hitler]]a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnová Slovenská republika]].

Tesne pred začiatkom bojov druhej svetovej vojny, sa [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] a [[Sovietsky zväz]] v [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakte Ribbentrop-Molotov]] tajne dohodli na rozdelení Poľska a niektorých ďalších krajín, ktoré medzi nimi ležali. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] v tej dobe vedel, že [[Hitler]] plánuje viesť vojnu proti krajinám západnej Európy a tento fakt hodlal využiť. Pravdepodobne dúfal, že sa Nemecko vyčerpá v bojoch s [[Tretia francúzska republika|Francúzskom]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvo]] a on potom môže tieto oslabené krajiny napadnúť, poprípade získať čas a pripraviť sa na nemecký vpád. Pakt mal zabezpečiť ZSSR v kritickom období do roku [[1942]], kedy malo byť ukončené plánované prezbrojovanie [[Červená armáda|Červenej armády]]. [[17. september|17. septembra]] [[1939]] [[Sovietsky zväz]] napadol [[Poľsko]] „od chrbta“ a obsadil jeho východné oblasti, sovietski činitelia to odôvodňovali snahou ochrániť [[Rusi|ruské]], [[Bielorusi|bieloruské]] a [[Ukrajinci|ukrajinské]] obyvateľstvo v týchto oblastiach. Týmto sa však iba zastieral fakt, že sa ZSSR priamo zúčastnilo na rozpútaní [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Západní spojenci však, na rozdiel od Nemecka, Sovietskemu zväzu nevyhlásili vojnu. Počas vpádu do Poľska sa do rúk Červenej armády vzdalo veľa [[Poliaci|poľských]] [[vojak]]ov a [[dôstojník]]ov. Asi 25 000 tých, ktorí neboli ochotní prijať sovietske idey, potom [[NKVD]] [[Katynský masaker|popravila]] neďaleko [[Smolensk]]a v [[Katynský masaker|Katynskom lese]] a na ďalších miestach. Podľa dodatkov k paktu mal ZSSR voľnú ruku v niektorých [[Pobaltie|pobaltských]] krajinách. Stalin následne v priebehu roku 1940 prikázal obsadiť [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a dokonca aj [[Litva|Litvu]], ktorej sa dodatok netýkal. Sovietska moc v týchto krajinách následne rozpútala krutú perzekúciu, v ktorej dôsledku prišlo o život najmenej 100 000 ľudí. [[24. jún]]a 1940 Stalin ultimatívne požiadal [[Rumunsko]] o odovzdanie [[Besarábia|Besarábie]] a [[Severná Bukovina|Severnej Bukoviny]], následne boli tieto regióny obsadené vojskami Červenej armády. V oblasti sa nachádzali aj ložiská [[ropa|ropy]], ktoré boli v tej dobe pre Nemecko nevyhnutne dôležité pre vedenie vojny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Carell | meno = Paul  | prekladatelia = Milan Slavík, Josef Otáhal  | titul = Stalingrad. Sláva a pád 6. armády  | vydanie = Prvé  | vydavateľ = Naše Vojsko  | miesto = Praha  | rok = 1994  | počet strán = 176    | strany = 150  | jazyk = čeština}}&lt;/ref&gt;

=== Príčiny vypuknutia bojov na východnom fronte a stav ZSSR ===
Hitler vo svojej knihe ''[[Mein Kampf]]'' písal o potrebe nového životného priestoru (tzv. ''Lebensraum'') pre nemecký národ vo [[Východná Európa|Východnej Európe]]. Predstavoval si, že [[Nemci]] ako nadradený národ osídlia západné Rusko a [[Rusi|Rusov]], ktorých považoval za menejcenný národ ovládaný Židmi, presídlia na [[Sibír]]. Zvyšky pôvodného obyvateľstva by Nemci použili ako lacnú pracovnú silu. Pre Nemecko vojna na východe mala rasový, ale aj významný ideologický rozmer, pretože komunisti boli považovaní za hlavných nepriateľov nacistov. Nemenej dôležité boli aj zahraničnopolitické a štátne aspekty, keď veľké množstvo starej pruskej aristokracie, ktorá mala navyše veľké slovo v armáde, videlo v Rusku a neskôr v ZSSR nebezpečného suseda, ktorého je potrebné eliminovať.&lt;ref name=&quot;Richard Vinen&quot;&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Vinen | meno = Richard | titul = Evropa dvacátého století  | vydanie = Prvé | vydavateľ = Vyšehrad  | miesto = Praha  | rok = 2007  | počet strán = 556  | edícia = Dějiny Evropy  | isbn = 978-80-7021-735-1  | strany = 184,185  | jazyk = čeština}}&lt;/ref&gt;

Po veľkých [[Veľký teror|čistkách]], ktoré zasiahli sovietsku spoločnosť a najmä armádu koncom 30. rokov Hitler predpokladal, že je ZSSR vojensky slabé a neschopné efektívne viesť vojnu, preto by mala byť jeho porážka nemeckou armádou pomerne jednoduchá.

Prípravy na vpád do ZSSR sa začali už v roku [[1940]]. Za politický cieľ ''[[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]]'' určil Hitler: 
[[Súbor:Riga 1940 Soviet Army.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske vojská okupujúce Rigu v roku 1940]]
* záchranu západnej civilizácie pred rozpínavosťou boľševizmu a jeho likvidáciu
* ovládnutie prírodných a ľudských zdrojov ZSSR pre vedenie [[Strategické plány Hitlerovského Nemecka|ďalších vojen]]

Na začiatku veľkej vlasteneckej vojny nevideli úplne všetci občania ZSSR v Nemcoch nepriateľov. Mnohí ľudia, ktorí sa pamätali na nemecké vojská z obdobia [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], si na Nemcov pamätali ako na civilizovaných a dobrých ľudí. [[Hitler]] však svoju šancu získať si sympatie sovietskeho obyvateľstva po vpáde do krajiny rýchlo strácal. Už v princípe bol nacistický režim zameraný proti [[Slovania|Slovanom]], jednotky zložené z [[Ukrajinci|Ukrajincov]], [[Rusi|Rusov]] či [[Kozáci|Kozákov]] (či iných kolaborantov, nie vždy zložené na národnostnom princípe) boli nasadzované len z iniciatívy nemeckých miestnych veliteľov (ako bol napr. [[Paul Ludwig Ewald von Kleist]] na [[Krym]]e a [[Krasnodarský kraj|Kubáni]]). Centralizovaná koncepcia spojenectva s utláčanými národmi [[ZSSR]], ktorej vrcholom bola [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]], vznikla paradoxne až vtedy, keď Nemci museli zo ZSSR ustupovať. To, že sa k Hitlerovi pripojili aj bývalé [[Pobaltie|pobaltské]] republiky, nebolo nič prekvapivé. Tie cítili k Sovietskemu zväzu pravdepodobne najväčší odpor spomedzi všetkých sovietskych republík. Napriek tomu, že väčšina obyvateľov pobaltských krajín nebola až tak politicky naivná aby uverila Hitlerovi, predpokladali, že každá zmena oproti stalinskému režimu bude len lepšia.

[[Obyvateľstvo Sovietskeho zväzu|Občania ZSSR]] skutočne nestáli za Stalinom bez výhrad. Dôvera v neho tesne po napadnutí krajiny a katastrofických porážkach v lete a na jeseň [[1941]] klesla, vedeli ale, že pod Hitlerom a nacistickou nadvládou by bola situácia ešte horšia. Odpor k nemeckej agresii následne stúpal, keď sa hitlerovské vojská (hlavne [[Einsatzgruppen]]) ukázali ako brutálni vrahovia. K súdržnosti, akú sovietsky ľud prejavil, do značnej miery pomohli aj vyhlásenia samotného Stalina, ktorý sa [[3. júl]]a 1941 v rozhlase k svojim krajanom prihovoril priam neuveriteľne: „''Súdruhovia, občania, bratia a sestry, príslušníci armády a námorníctva! Obraciam sa na vás priatelia moji!''“ Tieto slová zapadali do ponurej atmosféry týchto dní.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Werth   | meno = Alexander  | titul = Od paktu po Stalingrad  | vydanie = Prvé  | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry  | miesto = Bratislava  | rok = 1968  | počet strán = 601  | strany = 184}}&lt;/ref&gt; Sovietsky zväz počas vojny navyše uzavrel spojenectvo so západnými demokraciami. Mnohí občania Sovietskeho zväzu po zblížení krajiny so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]] počas vojny očakávali, že sa pomery v krajine zmenia. To ich ešte viac hnalo do boja s nepriateľmi, ktorí napadli ich krajinu.

Na stranu ZSSR sa postavila dokonca aj [[pravoslávna cirkev]], ktorú pritom [[boľševik|boľševici]] dávno vyhlásili za jedného z nepriateľov spoločnosti a nemilosrdne ju prenasledovali. Okamžite po napadnutí krajiny bez intervencie komunistov, vyzval moskovský [[patriarcha Sergej]] pravoslávnu cirkev v krajine, aby aktívne podporovala boj sovietskeho ľudu proti Nemecku&lt;ref&gt;Erickson, J., Erickson, L.: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 19&lt;/ref&gt;. Cirkev začala peňažnú zbierku, ktorá do roku 1943 zozbierala 200 miliónov [[Sovietsky rubeľ|rubľov]], za ktoré bola postavená 1 stíhacia [[peruť]] a tankový [[pluk]].

[[Súbor:Raate road.jpg|thumb|right|Sovietska kolóna zničená počas [[bitka o Suomussalmi|bitky o Suomussalmi]]]]
Na začiatku [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] bola sovietska obranyschopnosť silne narušená. Hlavný podiel na tom mali [[veľký teror|stalinské čistky]] v armáde, tiež diletantské zásahy sovietskeho vedenia do organizácie armády (napríklad zrušenie mechanizovaných [[Zbor (vojenstvo)|zborov]], ktoré bolo v lete [[1941]] potrebné narýchlo znovu formovať). Ale chýbali aj skúsení odborníci v tankovom vojsku, v období napadnutia krajiny sa iba začínali precvičovať tí, ktorí boli k tankovým jednotkám prevelení od iných druhov vojsk. Neboli to však jediné slabiny Červenej armády. Sovietskym vojskám zúfalo chýbala motorizácia. Z veľkej časti preto, že vozový park nebol dostatočne udržiavaný. Problémy boli aj výzbroju, chýbali napr. [[samopal]]y. Červená armáda na hraniciach sústredila veľké množstvo zásob, ktoré okamžite po vpáde padli do rúk Nemcom. Za všetky tieto chyby nesie plnú zodpovednosť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho blízke okolie. Stalin navyše v rozhodujúcich dňoch pred napadnutím ZSSR nijak adekvátne nereagoval na prichádzajúce spravodajské informácie o príprave útoku proti krajine. Tieto faktory výraznou mierou podryli bojaschopnosť [[Červená armáda|Červenej armády]] a prispeli k jej porážkam na začiatku vojny.

Stalin pred začiatkom [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v lete [[1937]] inicioval brutálne čistky v armáde. Tie pripravili o život väčšinu najvyšších dôstojníkov: za obeť padli traja z vtedajších piatich [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov]], 11 komisárov obrany, 13 z 15 veliteľov armád aj všetci velitelia vojenských okruhov. Celkovo bolo zatknutých, prepustených alebo uväznených asi 35 000 dôstojníkov [[Červená armáda|Červenej armády]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = Ailsby  | meno = Christopher  | prekladatelia = Marta Adlerová  | titul = SS: Peklo na východní frontě  | vydanie = Prvé  | vydavateľ = Svojtka &amp; Co.  | rok = 2004  | počet strán = 192  | isbn = 80-7237-145-2  | jazyk = čeština}}&lt;/ref&gt; Až následná [[Zimná vojna]] a začiatok bojov s nacistickým Nemeckom ukázali, v akom stave sa skutočne nachádza dôstojnícky zbor Červenej armády.

Napriek všetkým negatívam stalinskej diktatúry bol Sovietsky zväz v roku 1940 rozvíjajúcou sa krajinou. Životná úroveň rástla nebývalým tempom. Luxus síce neexistoval, ale ľudia boli dobre oblečení a v obchodoch bolo viac tovaru ako v predošlých obdobiach sovietskej vlády. Nemecký vpád nasledujúceho roku tento rast brutálnym spôsobom prerušil, obyvatelia ZSSR sa dočkali podobnej životnej úrovne, akú dosahovali pred rokom 1941, až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Vykoukal
| meno = Jiří
| priezvisko2 = Tejchman
| meno2 = Miroslav
| priezvisko3 = Litera
| meno3 = Bohuslav
| titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944{{--}}1989
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2000
| isbn = 80-85983-82-6
| edícia = Historická řada
| zväzok edície = 
| počet strán = 860
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;.

Stalinov teror v období [[Veľký teror|veľkého teroru]] postihoval ale aj ľudí, ktorí nikdy jeho nepriateľmi neboli. Tí boli likvidovaní na základe preventívnych čistiek a falošných obvinení, často ľuďmi, ktorí udali iných neraz nevinných, počas [[mučenie|mučenia]]. Toto sa nedalo utajiť a nenávisť k Stalinovi sa preto pozvoľna šírila aj medzi obyčajnými ľuďmi. Situácia v krajine bola dobrým politickým základom pre každého útočníka zvonka. Hitler však túto výhodu nedokázal využiť.
[[Súbor:MolotovRibbentropStalin.jpg|náhľad|vľavo|Podpis dohody o priateľstve medzi nacistickým Nemeckom a ZSSR 23. augusta 1939.  Obdobnú dohodu podpísalo Poľsko v roku 1934 - Pakt Piłsudski-Hitler.]]
Ďalším faktorom bola demontáž [[Stalinova línia|Stalinovej línie]] a presun jej vybavenia na západ do zatiaľ ešte nedobudovanej [[Molotovova línia|Molotovovej línie]]. Opevnenia Stalinovej línie tvorili pôvodne dobre vybudovanú sieť železobetónových pevností, zátarasov a drevozemných bunkrov, ktorá sa tiahla od mesta [[Pskov]] na severe, cez východné brehy rieky [[Berezina]], ďalej na juh do [[Kyjev]]a a k [[Odesa|Odese]] na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]]. Bola vybudovaná v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] pôvodne na obranu pred prípadnými útokmi kapitalistických krajín zo západu. Ale po rozšírení Sovietskeho zväzu o oblasti, ktoré obsadil podľa dodatkov k [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop – Molotov]] sa hranice krajiny presunuli o stovky kilometrov na západ. Pôvodná Stalinova línia bola opustená a jej vybavenie a výzbroj demontovaná a presúvaná do opevnení, ktoré sa začali budovať na nových hraniciach. V čase napadnutia Sovietskeho zväzu však takmer žiadne z týchto opevnení neboli dokončené a tým pádom ani použiteľné. Pri postupe nacistov hlbšie do vnútrozemia krajiny však jednotky Červenej armády využili aj pôvodné opustené opevnenia Stalinovej línie, napríklad pri [[Kyjev]]e. Ukázalo sa, že keby z nich predtým nebola odvezená pôvodná výzbroj, mohla táto línia výrazne pomôcť Sovietom pri obrane svojho územia.

Na zahraničnopolitickej scéne sa Stalin po vypuknutí 2. svetovej vojny čiastočne snažil zabezpečiť Sovietsky zväz tým, že [[13. apríl]]a [[1941]] uzavrel s [[Japonsko]]m pakt o neútočení. Neskôr mu tento čin veľmi pomohol, keď po ubezpečení rozviedky, že Japonsko nenapadne Sovietsky zväz na Ďalekom východe, stiahol vojská z tejto oblasti na obranu Moskvy.

Množiace sa správy o tom, že sa Nemecko chystá napadnúť Sovietsky zväz, sa Stalin navonok snažil ignorovať. Veľmi presné správy prichádzali od [[Richard Sorge|Richarda Sorgeho]], ktorý dokonca dokázal niekoľko dní pred útokom poslať do ZSSR správu, že sa útok začne [[22. jún]]a. Stalin však žiadnym správam neveril a nedovolil vyvíjať prakticky žiadnu činnosť, ktorá by nasvedčovala, že sa sovietske vojská pripravujú na vojnu – dúfal zrejme, že tak získa čas. Iba [[19. jún]]a dostali sovietske vojská rozkaz aby rozptýlili svoje lietadlá a maskovali svoje pohraničné letiská. Bolo však neskoro. O množiacich sa neúspechoch pri zlepšovaní vzťahov s Nemeckom jasne hovorila zahraničnopolitická situácia, ako aj chladné reakcie Hitlera na pokusy o zblíženie oboch krajín.

=== Hitlerove ciele ===
Hitler vydal pred vpádom do ZSSR niekoľko rozkazov, ktoré mali výrazný vplyv na osud niektorých kategórií vojnových zajatcov, či obyvateľstva na okupovaných územiach:

* [[13. marec]] [[1941]] „Richtlinien auf Sondergebieten zur Weisung Barbarossa“ – [[Heinrich Himmler|Himmler]] dostal plnú moc a prostriedky na vyhladenie [[Židia|Židov]] a sovietskej inteligencie, onedlho vznikli špeciálne jednotky [[Einsatzgruppen]], ktoré rozpútali na podmanenom území brutálny teror
* [[13. máj]] [[1941]] „Erlaß über die Ausübung der Kriegsgerichtbarkeit im Gebiet Barbarossa“ – príslušníci [[Wehrmacht]]u nesmeli byť za činy proti civilnému obyvateľstvu [[ZSSR]] braní na zodpovednosť – všetko sa im povoľovalo.
* [[19. máj]] [[1941]] – proti [[partizán]]om, Židom atď. neslobodno brať ohľad, za dôkaz sa považuje aj podozrenie zo spolupráce s nimi
* [[6. jún]] [[1941]] ([[Rozkaz o zaobchádzaní s komisármi|Kommissarbefehl]]) – politických komisárov okamžite popraviť
* [[16. jún]] [[1941]] „Bestimmungen über das Kriegsgefangenenwesen“ – vojnových zajatcov treba zabiť pri najmenšom podozrení zo zamýšľaného odporu

=== Plán útoku ===
[[Hitler]] predložil v [[júl]]i [[1940]] zámer napadnúť [[Sovietsky zväz]] svojmu štábu na jar roku [[1941]]. Neskôr jeho ambície stúpli na: „Úplné pozbavenie Sovietskeho zväzu práva na existenciu.“ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | priezvisko = MacDonald  | meno = John  | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny  | vydanie = Prvé  | vydavateľ = Slovart  | miesto = Bratislava  | rok = 1995  | počet strán = 192  | isbn = 80-7145-185-1  | strany = 44}}&lt;/ref&gt; Hitler zatiaľ aspoň čiastočne kamufloval túto činnosť napr. prípravou údajného [[Operácia Seelöwe|vylodenia na Britské ostrovy]]. Čiastočne zmiatol sovietsku výzvednú službu i tým že si nepripravoval žiadne zásoby na boj v zime (sovietska rozviedka napr. sledovala nákupy [[Ovca|ovčej]] kože na svetových trhoch). Všetci analytici na sovietskej strane považovali vylúčené, že by sa mu podarilo ZSSR zničiť od začiatku jari do príchodu zimy. Čoskoro boli k západným hraniciam Sovietskeho zväzu premiestnené veľké nemecké sily. Väčšina z nich sa sústredila vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] a Nemcami okupovanom [[Poľsko|Poľsku]]. Pôvodný dátum začiatku útoku však oddialilo viacero príčin. Jednou bola toho roku veľmi daždivá jar. Druhou, bol [[Prepadnutie Juhoslávie a Grécka|nemecký útok na Juhosláviu]] a [[Grécko]], ktoré mohli na poslednú chvíľu znamenať veľké nebezpečenstvo, podobne ako tomu bolo počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Niektorí však poukazujú na to, že útok na Juhosláviu a Grécko viazal iba malé nemecké sily a nemal výrazný vplyv na dátum konečného vpádu do ZSSR. [[Walther von Brauchitsch]] veliteľ [[Wehrmacht]]u disponoval tromi skupinami armád, z ktorých každú podporovala jedna letecká armáda.

* [[Skupina armád Sever]] pod velením maršala [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelma von Leeba]] mala za úlohu obsadiť [[Leningrad]] a dôjsť až k [[Archangeľsk]]u
* [[Skupina armád Stred]] pod velením maršala [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] mala postupovať k rieke [[Volga]], na trase jej útoku ležalo aj hlavné mesto krajiny [[Moskva]]
* [[Skupina armád Juh]] pod velením maršala [[Gerd von Rundstedt|Gerda von Rundstedta]] mala postupovať juhom ZSSR k mestu [[Astrachán]], obsadiť [[Krym]], prekročiť [[Volga|Volgu]] a odrezať [[Kaukaz]] od zvyšku krajiny

Napriek tomu, že nemecké ozbrojené sily mali veľké bojové skúsenosti, vynikajúci veliteľský zbor, ktorý ich v kombinácii s kvalitnou výzbrojou robil pravdepodobne najlepšou pozemnou armádou na svete, je dosť diskutabilné, či mali potenciál a dostatok síl zničiť Sovietsky zväz. Je však tiež nepopierateľné, že nebyť [[Hitler]]ových zásahov do príprav a realizácie bojových operácií, mohli sa boje na východnom fronte (ako aj počas celej vojny) vyvíjať podstatne viac v prospech [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]].

== Strategická ofenzíva Wehrmachtu ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-187-0234-15A, Russland, Panzer und Soldaten auf Straße.jpg|náhľad|vpravo|Postup nemeckej pechoty za podpory tankov [[Panzerkampfwagen III|Pz III]]]]
V noci z 21. na 22. júna 1941 Nemci vyzvali sovietskeho veľvyslanca [[Vladimir Dekanozov|Dekanozova]], aby v Berlíne urýchlene navštívil nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Tam mu o 3. hodine ráno miestneho času doručili diplomatickú nótu, rovnaký dokument odovzdal gróf [[Friedrich Werner von der Schulenburg|von Schulenburg]] o 5. hodine ráno sovietskemu ministrovi zahraničných vecí Molotovovi v Moskve. V dokumente bol Sovietsky zväz obvinený z podvratnej činnosti voči Nemecku, Európe a nepriateľskej politiky voči Tretej ríši. Tiež bol obvinený zo sústredenia ozbrojených síl na sovietsko-nemeckých hraniciach, čo bolo v rozpore so vzájomnými dohodami o priateľstve. Dokument rovnako informoval o tom, že nemecká vláda je nútená na ohrozenie svojich hraníc okamžite reagovať a Hitler už prijal opatrenia, aby ozbrojené sily toto nebezpečenstvo silou zlikvidovali. Ešte toho istého dňa vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu Taliansko, onedlho ho nasledovali aj ostatné krajiny Osi. O 12:00 v sovietskom štátnom rozhlase vystúpil minister zahraničných vecí Molotov a informoval obyvateľstvo krajiny, že ZSSR bol napadnutý. Okamžite po vyhlásení vojny, vyjadril ministerský predseda Spojeného kráľovstva [[Winston Churchill]] ZSSR podporu v boji proti Nemecku.

=== Operácia Barbarossa ===
{{Hlavný článok|operácia Barbarossa}}
[[22. jún]]a [[1941]] sa medzi 3:15 a 4. hodinou rannou začala najväčšia, najurputnejšia a najkrvavejšia nepretržitá pozemná kampaň v histórii ľudstva. Krycí názov nemeckej útočnej operácie znel [[operácia Barbarossa]].
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-209-0091-11, Russland-Nord, russischer Panzer KW-2.jpg|náhľad|vpravo|Opustený ťažký tank [[KV-2]]]]
Po delostreleckom ostreľovaní a leteckom bombardovaní 22. júna o 4:15 prekročili prví z vyše tri a pol milióna mužov vojsk Osi hranice Sovietskeho zväzu na takmer {{km|1320|m}} dlhom fronte. Nemecké vojská boli pri útoku organizované do troch [[nemecké skupiny armád|skupín armád]] ([[Skupina armád Sever|Sever]], [[Skupina armád Stred|Stred]] a [[Skupina armád Juh|Juh]]), sovietske ozbrojené sily používali zoskupenia nazývané [[Front (sovietska armáda)|fronty]] ([[Sovietsky Severozápadný front|Severozápadný]], [[Sovietsky Západný front|západný]] a [[Sovietsky Juhozápadný front|juhozápadný]]), ktoré spočiatku približne zodpovedali nemeckým skupinám armád. Ale na sklonku bojov roku 1941, Červená armáda zvýšila celkový počet frontov na úkor ich sily, takže v neskoršom období sa sovietske fronty takmer rovnali nemeckým [[armáda (vojenská jednotka)|armádam]].

Sovietske ozbrojené sily boli útokom zaskočené. Intenzívny odpor od začiatku kládli nepočetné jednotky pohraničnej stráže, no tie neboli dostatočne vybavené na boj s tankmi a boli preto postupne likvidované. Prvé ťažké boje sa rozhoreli v oblasti [[Brest (Bielorusko)|Brestu]], kde bolo obkľúčených 11 sovietskych [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]]. Za niekoľko dní Nemci prenikli hlboko do pobaltských republík, obsadili veľkú časť [[Bielorusko|Bieloruska]] a západne od [[Minsk]]a obkľúčili skoro celú [[Sovietska 3. armáda|3.]], [[Sovietska 4. armáda|4.]] a [[Sovietska 10. armáda|10. sovietsku armádu]]. Medzera, ktorá vznikla [[obkľúčenie|obkľúčením]] sovietskych vojsk v oblasti [[Minsk]]a, dovolila Nemcom bez ťažkého odporu prekročiť 1. júla [[Západná Dvina|Západnú Dvinu]] a [[Dneper]] a rýchlo postupovať ďalej do sovietskeho vnútrozemia smerom na [[Smolensk]]. Na južnej [[Ukrajina|Ukrajine]] postupovali nemecké vojská skupiny armád Juh spolu s rumunskými jednotkami rovinatým terénom, no čelili oveľa väčšiemu množstvu sovietskych tankov. Onedlho obkľúčili [[Odesa|Odesu]], no do mesta zatiaľ neprenikli.

Rozmiestnenie sovietskych vojsk pri vpáde, podľa názoru [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] naznačovalo, že dosiaľ ešte neboli rozmiestnené do útočných pozícií&lt;ref&gt;{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|strana= 252|rok=2006}}&lt;/ref&gt;. Vojská západných vojenských okruhov boli zatiaľ dislokované v akejsi vyčkávacej pozícii, pričom však nemuselo nevyhnutne trvať dlho, aby boli na prípadný útok pripravené. Práve fakt, že sa Stalin chystá napadnúť Nemecko bol jedným z hlavných argumentov pre útok na ZSSR. To však zrejme nebolo možné skôr ako na jar roku [[1942]] alebo ešte neskôr v dôsledku neukončenej reformy a prezbrojovania Červenej armády.

[[23. jún]]a [[1941]] bola vytvorená [[STAVKA]] hlavného veliteľstva (od [[8. august]]a [[1941]] STAVKA vrchného velenia), ktorej predsedal národný komisár obrany [[Semion Timošenko]], v jeho kompetencii však chýbali mnohé dôležité úlohy, ktoré bolo v tej dobe potrebné riešiť, 10. júla ho preto nahradil sám Stalin. Všetka moc v krajine sa [[30. jún]]a [[1941]] sústredila v Štátnom výbore obrany, ktorého vrchným veliteľom sa stal od [[8. august]]a [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalin]]. 23. júla bola vyhlásená mobilizácia.

[[25. jún]]a začali [[Fíni]] spolu s Nemcami oslobodzovať svoje stratené územia na [[Karélia|Karelskej šiji]]. [[29. jún]]a sa začalo bojovať aj na sovietsko-nórskych hraniciach za polárnym kruhom. Bolo to prvýkrát v histórii, čo sa viedli boje aj v tejto nehostinnej oblasti.

[[Súbor:Russian POW (1941).jpg|náhľad|vľavo|[[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|Sovietski vojnoví zajatci]]. Väčšina sovietskych vojakov zajatých v tomto období sa v dôsledku zlého zaobchádzania nedožila konca vojny.]]
V júli a auguste sa skupine armád Sever podarilo postúpiť pobaltskými republikami, obsadiť [[Riga|Rigu]] a [[Pskov]]. Pokračoval tiež jej postup k [[Luga (mesto)|Luge]] a [[Velikij Novgorod|Novgorodu]]. Po tom, čo skupina armád Stred narazila v júli na tvrdú obranu okolo mesta Smolensk, rozhoreli sa v jeho okolí takmer mesiac trvajúce boje. Nemci sa pokúšali obkľúčiť brániacu sa sovietsku 16., 19. a 20. armádu a zároveň museli čeliť energickým protiútokom, ktoré viedli sovietske jednotky, aby zabránili ich obkľúčeniu.

[[8. august]]a v noci 15 sovietskych diaľkových bombardérov [[DB-3]] vyštartovalo z Baltského ostrova Ezel a v noci z výšky {{km|7|m}} bombardovalo nezatemnený [[Berlín]]. Všetky stroje sa vrátili v poriadku na základňu. Ráno nemecké noviny uvádzali, že mesto bombardovali Angličania, a že bolo zostrelených 6 anglických lietadiel. Britská tlač na to zareagovala tiež, keď oznámila, že Nemci vydávajú čudné vyhlásenia, lebo [[Royal Air Force|britské letectvo]] nad [[Berlín]]om 7. ani [[8. august]]a nelietalo.&lt;ref&gt;Nikolaj Gerasimovič Kuznecov: ''Loďstvo pripravené na boj.'' Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1997, s. 40 – 41&lt;/ref&gt;

Nemcom do značnej miery pomohli sovietske rozkazy, ktoré nariaďovali nerozvinutým a nepripraveným vojskám okamžite viesť protiútoky, ktoré nebolo možné v čase, keď nefungovalo stále spojenie s veliteľstvami, dostatočne skoordinovať. Nemci znovu aplikovali taktiku [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] a neútočili proti silnejším sovietskym zoskupeniam čelne, využívali obchvaty a obkľučovali rýchlymi mechanizovanými a tankovými klinmi pomalšie [[manéver (vojenstvo)|manévrujúce]] sovietske vojská. [[Luftwaffe]] v prvých dňoch vojny zničila postupne väčšinu sovietskeho letectva dislokovaného na západe krajiny.

[[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] znepokojený porážkami svojich vojsk, ako aj množstvom vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vzdali do rúk Nemcom v [[august]]e [[1941]] vydal [[rozkaz č. 270]]. Ten mal ďalekosiahly vplyv na životy miliónov sovietskych vojakov, ktorí boli zajatí nemeckými vojskami. Rozkaz zakazoval vojakom dobrovoľne sa vzdávať nepriateľovi, nebral však ohľad na okolnosti zajatia. Asi devätina [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych zajatcov]] po tom, čo boli oslobodení zo zajatia vlastnými jednotkami, sa dostala do trestných jednotiek alebo do pracovných táborov ([[gulag]]ov).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Krivošjev
  | meno = G.F.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka.
  | url = http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_13_08.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = www.soldat.ru
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Eastern Front 1941-06 to 1941-12.png|thumb|vpravo|Pohyb frontu od [[22. jún]]a do [[5. december|5. decembra]] [[1941]] 
{{legenda|#fff8d5|do [[9. júl]]a [[1941]]}}
{{legenda|#ffd2b9|do [[1. september|1. septembra]] [[1941]]}}
{{legenda|#ebd7ff|do [[9. september|9. septembra]] [[1941]]}}
{{legenda|#ccffcd|do [[5. november|5. december]] [[1941]]}}]]
V noci z 25. na [[26. august]]a 1941 Sovietsky zväz spolu s britskými jednotkami vstúpil na územie [[Irán]]u. Pronemecká vláda vedená [[Ali-Mansur]]om následne podala demisiu. Irán bez veľkého odporu kapituloval 29. (odpor proti britským) a 30. augusta (odpor proti sovietskym silám). Vpád na iránske územie mala na starosti sovietska [[53. armáda (ZSSR)|53. armáda]]. Spojenci následne využívali Irán ako koridor na zásobovanie Sovietskeho zväzu.

[[31. august]]a [[1941]] doplával do sovietskeho prístavu [[Archangeľsk]] prvý britský konvoj [[PQ-0]] so zásobami. Pomoc západných Spojencov bola v tej dobe pre ZSSR veľmi užitočná. V tej istej dobe nemecké vojská začali systematicky ostreľovať [[Leningrad]], ktorý sa ocitol od 8. septembra 1941 v obkľúčení.

V nasledujúcich bitkách Nemci obkľúčili a zničili, v sérii bojov na západnom a neskôr aj na východnom brehu [[Dneper|Dnepru]], sovietsku [[Sovietska 6. armáda|6.]] a [[Sovietska 12. armáda|12. armádu]] brániacu sa v oblasti [[Umaň|Umane]]. Hitler v tej dobe nariadil zastaviť postup na Moskvu cez [[Smolensk]] odkiaľ poresmeroval [[2. tanková skupina Wehrmachtu|2. tankovú skupinu]] generála [[Heinz Guderian|Guderiana]] smerom na [[Konotop]] a vrhol svoje tankové skupiny na [[Kyjev]], v ktorého okolí zostávalo ešte stále veľké množstvo sovietskych vojsk. Popri Guderianovom útoku zo severozápadu sa k mestu blížili nemecké vojská [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|Ewalda von Kleista]] od [[Kremenčug]]u z juhozápadu. Brániace sa vojská Juhozápadného frontu nesmeli na Stalinov rozkaz opustiť svoje pozície v ohybe Dnepru, v ktorých im hrozilo obkľúčenie. O ústup pritom žiadal aj veliteľ frontu a Stalinovi blízky maršal [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]]. 14. septembra nemecké tankové jednotky prenikli na juhu k mestu [[Romny]] a nakoniec sa 19. septembra spojili a zovreli čeľuste obkľúčenia pri [[Lochvica|Lochvici]], čím v oblasti Kyjeva odrezali vyše 600 000 mužov sovietskej [[Sovietska 5. armáda|5.]], [[Sovietska 21. armáda|21.]], [[Sovietska 26. armáda|26.]] a [[Sovietska 37. armáda|37. armády]], tvoriacej prevažnú časť Južného frontu. Sovietske jednotky sa však nevzdali hneď a Nemci boli nútení na mnohých miestach prekonávať silný odpor. Napriek tomu, že Kyjev padol už 19. septembra, posledné ohniská odporu v kotli sa vzdali alebo boli zničené až 26. septembra. Nemci následne sústredili svoje tankové jednotky skupín Sever a Stred a zaútočili opäť v oblasti [[Smolensk]]a. Tieto boje boli počiatkom útoku smerom na Moskvu. Skupina Juh zatiaľ udrela na zoslabený Juhozápadný front a obsadila Charkov a postupovala na [[Donbas]]. Na určitý čas obsadili Nemci aj [[Rostov nad Donom]] a nezadržateľne prenikli na Krym, kde odrezali námornú základňu [[Sevastopoľ]].

=== Bitka o Moskvu ===
{{Hlavný článok|Bitka o Moskvu}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B17220, Sowjetunion, Panzerangriff bei Istra.jpg|náhľad|vpravo|Nemecké tanky pri Istre.]]
V Moskvoskom smere Nemci úspešne postupovali ďalej a pri [[Viazma|Viazme]] prerazili líniu sovietskeho Západného frontu a obkľúčili desiatky tisíc sovietskych vojakov [[Sovietska 16. armáda|16.]], [[Sovietska 19. armáda|19.]], [[Sovietska 20. armáda|20.]], [[Sovietska 24. armáda|24.]] a [[Sovietska 32. armáda|32. armády]] vedené [[Ivan Stepanovič Konev|Ivanom Konevom]]. Onedlho sa podarilo [[tankvoý zbor Feldherrnhalle|tankovému zboru Feldherrnhalle]] prekročiť rieku [[Desna|Desnu]] a pri [[Briansk]]u ťažko narušiť, zlikvidovať alebo zajať jednotky [[Sovietska 3. armáda|3.]], [[Sovietska 13. armáda|13.]] a [[Sovietska 50. armáda|50. armády]] [[Brianský front|Brianského frontu]]. Sovieti nakoniec s ťažkosťami nemecký postup zastavili pri [[Mcensk]]u.

V tomto období Nemci už takmer 5 mesiacov aplikovali taktiku bleskovej vojny a úspešne drvili svojho nepriateľa. Zatiaľ čo v predošlých bojoch v západnej Európe, napredovali bez väčších problémov, v ZSSR bol Wehrmacht postavený pred nové problémy. Nemci museli čeliť časovej tiesni, pretože celkový plán operácie Barbarossa sa zakladal na tom, že bude Červená armáda zničená v priebehu niekoľkých málo mesiacov, čo ako sa ukázalo nebolo vôbec reálne. Časový sklz mal za následok vzrastajúce problémy s počasím, ktoré bolo síce počas leta dobré, no na jeseň sa zmenilo na daždivé, čo veľmi spomalilo postup vozidiel po nekvalitných sovietskych cestách. Zhoršujúce sa počasie, ktoré zabránilo nasadeniu letectva a neskôr aj silné mrazy, na ktoré nemecké velenie trestuhodne nepripravilo svoje jednotky potom kruto trápili nemecké jednotky počas zimy. Nacistickej vojnovej mašinérii spôsobovali ďalšie problémy aj obrovské vzdialenosti, ktoré muselo riešiť najmä preťažené zásobovanie. Sovieti navyše začali aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aby nepriateľovi sťažili zásobovanie z miestnych zdrojov. Nezanedbateľný bol aj odpor sovietskych vojsk, ktorý bol všeobecne omnoho urputnejší než ten, s ktorým sa nacisti dovtedy stretali.

Začiatkom októbra sa sovietska obrana stredného úseku frontu najprv pokúsila zadržať Nemcov v okolí [[Viazma|Viazmy]] a na ceste [[Oriol]]-[[Briansk]]. Zo severu sa k Moskve blížili [[Hans Günter von Kluge|von Kluge]] so svojou [[4. armáda Wehrmachtu|4. armádou]], z juhu a západu to bol Guderian so svojou tankovu skupinou. Do začiatku decembra 1941 sa nacistickým jednotkám na západe a severozápade od Moskvy za vzrastajúcich strát podarilo preniknúť silnou sovietskou obranou pri mestách [[Možajsk]], [[Tver|Kalinin]], [[Klin (mesto v Rusku)|Klin]], [[Volokolamsk]], [[Istra (mesto)|Istra]] a [[Solnečnogorsk]], pričom dosiahli kanál [[Volga]]-[[Moskva (rieka)|Moskva]]. Na juhozápade postupovali Nemci cez [[Kaluga|Kalugu]] a [[Mcensk]] smerom k [[Tula (Rusko)|Tule]]. K tomuto opevnenému mestu prenikli Guderianove vojská [[2. tanková armáda Wehrmachtu|2. tankovej armády]] 30. októbra, no mesto samotné neboli schopné obsadiť.

V prvých decembrových dňoch sa len niekoľko desiatok kilometrov pred Moskvou medzi vyčerpanými jednotkami na oboch stranách rohoreli boje, ktoré nakoniec Nemcov prinútili spomaliť postup. Stalin, ktorý už medzičasom začal sťahovať časť svojich vojsk z Ďalekého východu, Uralu a Sibíri, pripravil spolu so svojimi generálmi útok na krídla nemeckých vojsk. Sovieti, mnohé jednotky ktorých boli poznačené predošlými bojmi podobne ako vyčerpaný Wehrmacht, ktorý bol zlým počasí navyše pozbavený aj svojej leteckej podpory, vyrazili v oblasti Kalininu do protiofenzívy [[5. december|5. decembra]]. V oblasti Klinu, Solnečnogorska, Tuly a Jeletska [[6. december|6. decembra]]. Sovietske vojská na viacerých miestach prerazili nemecké línie a Wehrmacht prvýkrát stratil v boji celé divízie. Nemcom sa podarilo postup sovietskych vojsk, ktorým chýbali tanky zastaviť až pri [[Ržev]]e, čím bola línia opäť stabilizovaná. Bolo to aj sčasti preto, že Hitler vydal rozkaz neustupovať, čím prinútil svoje jednotky bojovať na hrane svojich možností. Aj keď sa mu tento ťah v tomto období vyplatil, opakovanie tejto taktiky v nasledujúcom období sprevádzalo viaceré veľké porážky nemeckých vojsk. Veľké množstvo snehu a vysoké straty nakoniec paralyzovali bojovú činnosť na oboch stranách.

Do začiatku útočnej fázy [[bitka o Moskvu|bitky o Moskvu]] Červená armáda ustúpila 850 až {{km|1200|m}}, postup Wehrmachtu na hlavné mesto krajiny však zastavila a neskôr naopak zahnala Nemcov niekoľko stoviek km späť. Na ostatných dôležitých smeroch – na [[Leningrad]] i na juhu pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] sa aj napriek počiatočným neúspechom taktiež podarilo postup Nemcov zastaviť. [[Leningrad]] sa však z obkľúčenia vyslobodiť nepodarilo, na jar zorganizovaný útok 2. údernej armády. Mesto sa napriek mnohým pokusom o spojenie južne od Ladožského jazera [[Blokáda Leningradu|ocitol v obkľúčení]] na takmer 900 dní, čo malo kruté dôsledky pre jeho [[civilné obyvateľstvo|civilných obyvateľov]]. Asi milión z nich zahynul v strašných podmienkach od krutej severskej zimy a dlhotrvajúceho hladu. Udržanie Leningradu bolo veľmi dôležité z niekoľkých dôvodov, bolo to posledné miesto kam sa mohla z [[Tallinn]]u evakuovať Červená Baltská flotila, bolo to takisto miesto, ktoré zabraňovalo spojeniu vojsk útočiacich z Karélie a polárnych oblastí [[Fínsko|Fínska]] a [[Nórsko|Nórska]] s vojskami skupiny armád Sever. Obrancovia Leningradu tiež v podstatne bránili prístupy k prístavom [[Archangeľsk]] a [[Murmansk]], ktoré boli dôležitou spojovacou tepnou so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]].

Červená armáda podnikla od januára do apríla 1942 na severnom a strednom úseku frontu v oblasti Moskvy, kde stále držala silné rezervy lokálne protiútoky napr. [[Demianska operácia|Demiansku operáciu]], [[rževsko-syčevská operácia|rževsko-syčevskú operáciu]] ako aj útoky v oblasti [[Oriol|Orla]], [[Kursk]]a a [[Bolchov]]a, čím si aspoň čiastočne zlepšila postavenie na daných úsekoch a zaháňala Nemcov ďalej od [[Moskva|Moskvy]], aj keď sa tieto operácie považujú všeobecne za nie veľmi úspešné. Ťažkou ranou pre vojská [[bitka o Sevastopoľ (1942)|brániace sa v Sevastopole]] bola likvidácia sovietskeho výsadku pri [[Feodosija|Feodosiji]], čo bol zahambujúci koniec tzv. [[Kerčsko-feodosijská operácia|Kerčsko-feodosijskej operácie]]. Zlé postavenie vojsk Červenej armády stojacich pred skupinou armád Juh dovŕšil neúspešný [[druhá bitka o Charkov|protiútok smerom na Charkov]].

=== Útok na juh ZSSR ===
{{Hlavný článok|Bitka o Stalingrad}}
Sily a rezervy Červenej armády sa v zimných a jarných bojoch veľmi vyčerpali a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinov]] cieľ, ktorým bolo vyhnať nepriateľa z územia [[ZSSR]], tak už nebolo možné realizovať. [[Wehrmacht]] ako celok sa zo svojich strát spamätal rýchlejšie ako Sovieti a začiatkom roku [[1942]] znovu prešiel do útoku, teraz však na juhu [[ZSSR]], kde najprv zlikvidoval výpad [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] a [[Brianský front|Brianskeho frontu]] k [[Charkov]]u. Hitlerove vojská dobyli [[1. júl]]a po niekoľko mesačnom obliehaní [[Sevastopoľ]]. Tvrdé boje prebiehali v oblasti [[Voronež]]e (padla [[7. júl]]a) a [[Vorošilovgrad]]u (padol [[17. júl]]a) odkiaľ boli sovietske jednotky vytlačené na východ. Stratený bol celý [[Donbas]], [[Rostov nad Donom]] (padol [[24. júl]]a) a nemecké vojská prenikli rovinatým terénom až {{km|650|m}} medzi rieky [[Don]] a [[Volga]] a plánovali dôjsť až ku [[Kaspické more|Kaspickému moru]]. Nemci pokračovali aj v útoku na [[Kaukaz]]. Do jesene [[1942]] nemecké tankové armády bez väčších ťažkostí postupovali [[Kubáň]]skou rovinou k ropným poliam na Kaukaze. Padlo rozhodnutie preťať [[Volga|Volgu]] pri meste [[Stalingrad]]. Prerušili by tak prakticky najkratšie sovietske spojenia s vojskami na Kaukaze.

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R74190, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|vpravo|Útočiace družstvo sovietskej pechoty v ruinách Stalingradu]]
Wehrmacht zaútočil na mesto [[24. august]]a [[1942]]. Hneď od začiatku sa rozpútali zúrivé [[boj v meste|pouličné boje]]. V nich sa stratila nemecká výhoda v lepšej pohyblivosti a kvalitatívna prevaha veliteľských kádrov na nižších úrovniach. Sovieti sa odhodlane bránili, bojovalo sa o každý dom. Situácia na fronte si vyžiadala zásobovanie sovietskych vojsk v meste ležiacom na západnom brehu [[Volga|Volgy]] výhradne loďami. Na východnom brehu zatiaľ sovietska armáda sústredila silné jednotky [[delostrelectvo|delostrelectva]] a protilietadlovej obrany. Najmä ich kvalitné delostrelectvo potom pomáhalo početne slabším obrancom mesta odrezaným na západnom brehu odrážať silné nemecké útoky. Zásobovanie mesta cez Volgu bolo možné iba v noci. Aj nemecká [[6. armáda Wehrmachtu|6. armáda]], ktorej úlohou bolo obsadiť mesto mala problémy so zásobovaním po preťažených komunikáciách. Veľmi ťažké boje boje prebiehali v polovici septembra o [[Mamajova mohyla|Mamajovu mohylu]] a hlavnú železničnú stanicu v strede mesta. [[23. september|23. septembra]] obsadil [[Jakov Pavlov]] s ďalšími troma vojakmi [[Pavlovov dom|dom odborníkov]] na jednom z námestí a bránil ho do 25. novembra. [[14. október|14. októbra]] podnikli nemecké vojská silný útok na priemyselnú štvrť. Urputné boje sa rozhoreli v komplexe [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]], [[závod Červený október|závodu Červený október]] a [[závod Barikády|továrne Barikády]]. 6. armáda sa bojmi v meste veľmi vyčerpala a bola nútená postupne nasadiť prakticky všetky svoje jednotky. Veliteľstvo [[Skupina armád B|skupiny armád B]] preto presunulo na zaistenie jej krídel maďarské a rumunské zväzky. Zatiaľ čo sa bojovalo v meste, sovietske velenie pozbieralo početné zálohy a pripravilo útočnú operáciu namierenú na oslabené krídla vojsk stojacich pred Stalingradom.

=== Evakuácia priemyslu ===

V dobe vrcholiacej [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]] sa front dostal na svoje najvýchodnejšie pozície za celú vojnu západne od miest [[Elista]] a [[Groznyj]]. Nemci vtedy okupovali podstatnú časť európskej časti [[ZSSR]], na ktorej pred vojnou žilo 42 % jeho obyvateľstva, produkovala sa 1/3 [[HDP]], nachádzalo sa tam 45 % ornej pôdy. Ak sa vezmú do úvahy aj obrovské ľudské a materiálne straty Červenej armády (v tej dobe dosahujúce najmenej 2 milióny padlých, zajatých a ranených) ako aj veľké straty na civilnom obyvateľstva, ktoré sa podieľalo na vojnovom úsilí, krajina sa nachádzala v smrteľnom nebezpečenstve. Navyše bola za týchto otrasných podmienok nútená odrážať nápor väčšiny pozemných síl vojsk Osi v Európe. Jedným z predpokladov prežitia ZSSR vo vojne preto bola záchrana priemyslu zo západných časí krajiny. Tá sa začala už v priebehu leta 1941. Za evakuáciu boli zodpovední [[Nikolaj Michajlovič Švernik|N. M. Švernik]], [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosygin]] a [[Michail Grigorievič Pervuchin|M. G. Pervuchin]]. Sovietom výrazne pomohlo, že vo vojnovom období bolo ich plánované hospodárstvo flexibilnejšie. Presun obrovských vojensko-priemyselných komplexov aj s [[robotník]]mi na vzdialenosť tisícov kilometrov by bol inak asi iba ťažko predstaviteľný.

Evakuácia sa uskutočňovala najmä po železnici. Objem dopravy na západ dosiahol približne 300 000 železničných vagónov. Do [[november|novembra]] [[1941]] sa sovietskym robotníkom a železničiarom podarilo evakuovať 1523 podnikov, spolu s 10 miliónmi odborníkov, robotníkov a ich rodinami. Produkcia novopostavených tovární sa naplno rozbehla až v [[september|septembri]] [[1942]], práve včas aby zasiahla v rozhodujúcej fáze [[bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]].

=== Protiofenzíva pri Stalingrade ===
[[Súbor:German pows stalingrad 1943.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí zajatci v Stalingrade, v pozadí budova obilného sila]]
Zatiaľ čo sa Hitler a jeho generáli sústredili na [[bitka o Stalingrad|boje v Stalingrade]], Sovieti sústredili silné zálohy na nemeckých oslabených krídlach. Tie bránili menej kvalitné rumunské a maďarské armády. [[19. november|19. novembra]] [[1942]] sa začal sovietsky protiútok v severnej a 20. novembra nasledoval útok v južnej časti úseku 6. armády. Nečakaným útokom sovietske vojská zničili alebo prinútili ustúpiť rumunské divízie a 23. novembra bolo v kotli, ktorý vznikol medzi mestami Kalač a Stalingrad obkľúčili vojsko o sile 22 nemeckých a rumunských divízií (asi 250{{--}}330 000 mužov). Nemecká skupina armád B sa ocitla v absolútnom zmätku. Vojská skupiny armád A boli nútené ustúpiť z [[Kaukaz]]u na [[Tamanský polostrov]] a [[Krym]]. Narýchlo sformovaná [[skupina armád Don]] mala za úlohu zaceliť veľkú trhlinu vo fronte. Jej veliteľ [[Erich von Manstein]] sa pokúsil s [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovou armádou]] viesť protiútok v južnej strane sovietskeho zovretia, ktorý bránili [[Sovietska 51. armáda|51.]] a [[5. gardová armáda]]. Tento útok však bol za ťažkých strát na oboch stranách odrazený. Mansteinove vojská boli nútené ustupovať na severozápad k Rostovu. Sovieti zatiaľ podnikli sústredený útok na zvyšky 6. armády. [[2. február]]a [[1943]] sa posledné nemecké jednotky, ktoré bránili v ruinách traktorového závodu vzdali. Dovtedy už Sovieti zajali 91 000 Nemcov a Rumunov, splu s prvým nemeckým maršalom, ktorý sa vzdal do rúk Spojencov – [[Friedrich Paulus|Friedrichom Paulusom]]. Straty v dôsledku bitky o Stalingrad však zahrnujú okrem straty celej 6. armády aj ťažké straty 4. a 2. nemeckej armády, rovnako ako veľmi ťažké straty 3. a 4. rumunskej 8. talianskej a 2. maďarskej armády. Dovedna tieto straty presahovali 800 000 padlých, nezvestných a ranených.

Sovietsky zväz tiež utrpel v bitke ťažké straty a Červená armáda po ťažkých bojoch nebola schopná splniť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] rozkazy a pokračovať v protiútoku a zastavila sa na východnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Jej zásobovacie trasy boli roztiahnuté na veľkom území a jej čelné jednotky oslabené ťažkými bojmi. Nemecký [[tretia bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]], vedený veľkým tankovým zoskupením [[II. tankový zbor SS|II. tankového zboru SS]] následne zatlačil Sovietov späť. Na jar bojové operácie prerušilo obdobie blata. V apríli až máji prebiehalo vo [[Povstanie vo varšavskom gete|varšavskom gete povstanie]], ktoré nacisti postupne zlikvidovali.

=== Bitka pri Kursku ===
{{Hlavný článok|Bitka v Kurskom oblúku}}
Po skončení nemeckého protiútoku pri Charkove vznikol medzi [[Oriol|Orlom]] a [[Belgorod]]om výbežok frontu zasahujúci asi {{km|80|m}} do nemeckých pozícii, nazývaný [[Kurský oblúk]]. Tam sa nemecké velenie rozhodlo zasadiť svoj hlavný úder letnej ofenzívy roku [[1943]]. Zozbieralo najlepšie jednotky a techniku, ktoré [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]] na východnom fronte zostali. Pri tom dával Hitler dôraz na posily novými tankmi [[Panther (tank)|Panther]], [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] a stíhačmi tankov [[Ferdinand (stíhač tankov)|Ferdinand]]. Štáb vrchného velenia Sovietskeho zväzu však mal o týchto prípravách podrobné informácie. Sovietski generáli začali zvažovať všetky eventuality a potom odporučili [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], aby im dovolil pripraviť v Kurskom oblúku pre nemecké divízie pascu. Ta spočívala v silnej rozvrstvenej [[obrana (vojenstvo)|obrane]] a tiež obrovským zálohám, ktoré mali následne po zastavení nemeckej [[ofenzíva|ofenzívy]] prejsť do [[protiútok]]u. Hitler spolu so svojimi generálmi veľmi podcenil tieto sovietske kroky a rozhodol o začiatku útoku. [[5. júl]]a [[1943]] zaútočilo na sovietsku obranu niekoľko sto tisíc najlepších vojakov Tretej ríše. Následná [[bitka v Kurskom oblúku]], vyvrcholila v ohromnej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitke pri Prochorovke]]. Bol to definitívny krach nemeckej [[blesková vojna|bleskovej vojny]], ktorý predurčoval koniec nacistickej prevahy na východe.

=== Boje na Dnepri ===
{{Hlavný článok|Bitka na Dnepri}}
[[Súbor:Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png|thumb|vpravo|Situácia na fronte od augusta 1943 do decembra 1944]]
Letná ofenzíva Červenej armády, [[Bitka na Dnepri|skok na Dneper]], [[Bitka o Kyjev (1943)|oslobodenie Kyjeva]] a Ukrajiny boli znakom toho, že bojaschopnosť a ofenzívna činnosť sovietskych vojsk sa podstatne zlepšila. Dopomohla k tomu úprava komisárskych právomocí ako aj kvalitatívny a morálny zlom, ktorý nastal v Sovietskej armáde. Do popredia sa dostali noví schopní dôstojníci, ich schopnosti ďaleko prevyšovali dôstojnícky zbor z rokov [[1941]] a [[1942]]. Pri oslobodzovacích bojoch na Ukrajine sa vyznamenali aj česko-slovenské jednotky pod vedením generála [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]. Koncom roku [[1943]] bola v [[Irán]]e usporiadaná [[Teheránska konferencia]], na ktorej sa spojenci dohadovali v ďalšom spoločnom postupe proti [[nacizmus|nacizmu]].

== Strategická ofenzíva Červenej armády z Bieloruska do Prahy ==

Línia východného frontu sa začiatkom [[január]]a [[1944]] ťahala od [[Leningrad]]u k [[Iľmenské jazero|Iľmenskému jazeru]], cez [[Velikije Luki]], [[Vitebsk]], [[Žlobin]], [[Rečica|Rečicu]], [[Žitomir]], až k [[Vinnica|Vinnici]], odtiaľ po [[Dneper|Dnepri]] do [[Perejaslavľ]]a a cez [[Kirovograd]] a [[Krivoj Rog]] k dolnému [[Dneper|Dnepru]].

=== Boje na juhu ===
{{Hlavný článok|Bitka pri Kamenci Podolskom}}
V marci [[1944]] zasiahol sovietsky protiútok nemeckú armádnu skupinu Juh, pri reorganizácii jej ľavého krídla. Boje začali pri [[Jassy|Jassách]]. Medzi [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1.]] a [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovou armádou]] vznikla veľká medzera, ktorou do nemeckého tyla prúdili sovietske jednotky. Čoskoro sa im podarilo obkľúčiť 1. tankovú armádu. Bitka sa stala známa ako [[Bitka pri Kamenci Podolskom|obkľúčenie pri Kamenci Podolskom]]. Po zásahu II. tankového zboru [[7. apríl]]a sa Nemcom v priebehu deviatich dní podarilo vyslobodiť svoje jednotky z obkľúčenia a stiahnuť ich viac na západ. Na čiernomorskom pobreží boli Nemci [[13. marec|13. marca]] nútený ustúpiť z [[Cherson]]u. [[10. apríl]]a bola oslobodená [[Odesa]] a nemecké vojská tak boli izolované na [[Krym]]e. Čiernomorské námorníctvo v súčinnosti s Červenou armádou, potom začalo útok aj tam. Po strate [[Sevastopoľ]]a [[12. máj]]a sa zvyšky nemeckých oddielov z Krymu stiahli.&lt;ref&gt;[[Otakar Dorazil]] – ''Světové dejiny v kostce'' Nakladatelství Jeva, 1995 ISBN 80-85797-26-7&lt;/ref&gt;

=== Operácia Bagration ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-024-3543-09, Ostfront, Soldaten an 7,5cm Pak.jpg|náhľad|Nemeckí vojaci v obrannej pozícií s protitankovým kanónom [[7.5 cm Pak 40]].]]
{{Hlavný článok|Operácia Bagration}}
Po potrebnom odpočinku, doplnení strát a oprave techniky pokračovali sovietske vojská na jar [[1944]] v oslobodzovaní územia [[ZSSR]]. Sovietske vrchné velenie rozhodlo, že hlavným cieľom bude [[Bielorusko]]. [[Operácia Bagration]], na ktorú si STAVKA zhromaždila 19 [[Armáda (vojenská jednotka)|armád]], sa začala presne tri roky po nemeckom vpáde do krajiny [[22. jún]]a [[1944]]. Na {{km|320|m}} dlhom fronte sa odohral druhý Stalingrad. Sovieti zaskočili nepripravenú Skupinu armád Stred, pri čom obkľúčili a zneškodnili asi 260 000{{--}}380 000 nemeckých vojakov a ďalších 100 000 zajali. [[26. jún]]a bol oslobodený [[Vicebsk|Vitebsk]], [[3. júl]]a [[Minsk]] a desať dní [[Vilnius]].

=== Postup do strednej, južnej a severnej Európy ===
[[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva]], [[Východokarpatská operácia|východokarpatská]], [[Pobaltská ofenzíva|pobaltská]], [[jassko-kišinevská operácia|jassko-kišinevská]], [[Debrecínska operácia|debrecínska]] a [[petsamo-kirkenesská operácia]], preniesli bojové operácie z územia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] do [[Poľsko|Poľska]], [[Rumunsko|Rumunska]], bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[Fínsko|Fínska]], [[Slovensko|Slovenska]] a severného [[Nórsko|Nórska]]. Po údere sovietskych vojsk k Vipurskému zálivu, [[Fínsko]] kapitulovalo [[4. september|4. septembra]] a [[19. september|19. septembra]] uzavrelo v [[Moskva|Moskve]] mierovú zmluvu. Zahranično politická situácia sa rýchlo zmenila. [[Rumunsko]] prešlo [[24. august]]a na stranu spojencov a podieľalo sa na oslobodzovaní [[Stredná Európa|strednej Európy]], [[Turecko]] prerušilo všetky diplomatické styky s [[Tretia ríša|Treťou ríšou]]. [[1. september|1. septembra]] bola obsadená [[Bukurešť]]. Bulharsko ktoré bolo do tej doby voči Sovietskemu zväzu neutrálne sa naďalej nehodlalo prikloniť na žiadnu stranu. Sovieti mu pre to [[5. september|5. septembra]] vyhlásili vojnu. Už o tri dni sa však bulharské jednotky pripojili k Červenej armáde. Sovietske vojská, ktoré útočili z Juhu sa dostali [[1. október|1. októbra]] cez [[Rumunsko]] až do [[Maďarsko|Maďarska]] k [[Temešvár]]u a [[Brašov]]u. Po tvrdých bojoch pri [[Debrecín]]e a [[Segedín]]e sa aj maďarskí vodcovia rozhodli prejsť na stranu Spojencov. Maršal [[Miklós Horthy]] bol [[16. október|16. októbra]] nútený na nátlak nacistov odstúpiť a tak pokračovala po boku Nemcov v boji časť [[Šípové kríže|maďarských fašistov]]. Do decembra sa front na juhu dostal až k [[Budapešť|Budapešti]], kde sa rozpútala séria ozbrojených zrážok po tom, čo sa Sovietom podarilo [[bitka o Budapešť|mesto obkľúčiť]]. Tieto boje mali tiež prispieť k odlákaniu časti nemeckých síl z Poľska.

[[Súbor:Warsaw Uprising by Haneman - Królewska Street - 16567.jpg|náhľad|vľavo|Poľskí povstalci vo Varšave, počas povstania.]]
Na jeseň [[1944]], v období kedy sa po {{km|650|m}} zastavil postup Červenej armády v Poľsku, sa začala [[karpatsko-duklianska operácia]] na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Slovenské národné povstanie vyvolané predčasnou aktivitou [[partizán]]skych skupín na strednom Slovensku sa začalo vo večerných hodinách [[29. august]]a 1944 a v nemeckom tyle sa udržalo v ťažkých podmienkach do 27. až 28. októbra, kedy sa Nemcom podarilo obsadiť povstalecké centrum, ktorým bolo mesto [[Banská Bystrica]]. Hlavnou silou povstania bola povstalecká [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenská armáda]]. Okrem nie veľmi efektívne riadenej činnosti partizánskych skupín, poskytol Sovietsky zväz povstalcom značnú pomoc. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] však nedovolil svojim vojskám pomôcť Poliakom, ktorí sa zapojili do [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]]. [[Varšava]] bola oslobodená až [[17. január]]a [[1945]].

Pri prieniku do južnej Európy, ktorá bola pre ZSSR iba vedľajším bojiskom Sovietom výrazne pomohlo miestne obyvateľstvo. Po Rumunsku, ktoré prešlo na stranu spojencov koncom augusta Sovieti vyhlásili vojnu [[Bulharsko|Bulharsku]]. To dovtedy zostávalo ako jediný zo Slovanských spojencov nacistického Nemecka voči ZSSR v pasivite. V krajine následne prepukol [[Štátny prevrat v Bulharsku (1944)|prevrat]]. Bulharsko teda podobne ako Rumunsko prešlo na stranu spojencov a podieľalo sa na bojoch proti nacistom v okolitých krajinách. V Juhoslávii sa na oslobodzovaní krajiny vo veľkej miere podieľali domáci partizáni, ktorí aktívne spolupracovali s červenou armádou. [[20. október|20. októbra]] [[1944]] sa sovietskym vojskám v spolupráci s juhoslávskymi partizánmi pod vedením [[Josip Broz Tito|J. Tita]] podarilo oslobodiť [[Belehrad]]. Do začiatku zimy sa partizánom podarilo získať kontrolu nad celou východnou časťou krajiny – [[Srbsko]]m, [[Severné Macedónsko|Macedónskom]], [[Čierna Hora|Čiernou Horou]] a tiež väčšinou [[Dalmácia|Dalmátskeho]] pobrežia. Wehrmacht a vojská [[Ustašovci|ustašovcov]] samostatného [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátskeho štátu]] vytvorili opevnenú líniu v oblasti [[Sriem (župa)|Sriem]], ktorá sa udržala až do začiatku roku 1945. Na jar 1945 partizáni dovŕšili oslobodzovanie zvyšku krajiny.

=== Berlínsky smer a posledné boje v Európe ===
[[Súbor:RIAN archive 611869 Armored breakthrough at the Visla beachhead.jpg|náhľad|Sovietske tanky [[IS-2]] na Vislianskom predmostí, marec 1945.]]
[[Visliansko-odrianska operácia|Visliansko-odrianska ofenzíva]] a boje vo [[Východopruská operácia (1945)|Východnom Prusku]] začiatkom roku [[1945]] posunuli front do Nemecka a bezprostredne ohrozili aj samotný [[Berlín]]. [[24. január]]a [[1945]] sovietske vojská prekročili [[Odra|Odru]]. Medzitým bola intenzívnymi útokmi pútaná skupina armád Sever, ktorá sa pokúšala brániť na baltskom pobreží.

Zatiaľ sa 4. až [[11. február]]a [[1945]] konala [[Jaltská konferencia]] spojencov na [[Krym (polostrov)|Kryme]], na ktorej sa naposledy spoločne stretli [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]], [[Winston Churchill|Churchill]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]], všetci traja lídri Spojeneckých mocností. Sovieti sa zaviazali, že 2 až 3 mesiace po porážke Nemecka začnú vojnu proti cisárskemu Japonsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Chen
  | meno = C. Peter 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Yalta Agreement
  | url = http://ww2db.com/doc.php?q=236
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 24.02.2017
  | vydavateľ = World War II Database, ww2db.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom [[apríl]]a [[1945]] sa začal [[Bitka o Berlín|útok Červenej armády na Berlín]]. Situácia však nebola taká jednoduchá. Nemci celý úsek sovietskeho postupu opevnili a boli ho ochotní rozhodne brániť. V zúfalej situácii nasadili aj jednotky domobrany tzv. [[Volkssturm]]u a mladých chlapcov z nacistickej mládežníckej organizácie [[Hitlerjugend]]. Navyše na vlastnom území začali obzvlášť intenzívne aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukovov]] 1. bieloruský front aj kvôli zvyškom [[Skupina armád Visla|skupiny armád Visla]] tvrdošijne brániacej najkratší smer na Berlín na [[Seelowské výšiny|Seelowských výšinách]] preto postupoval s ťažkosťami. Rýchlejšie zatiaľ postupoval [[Ivan Konev|Konevov]] 1. ukrajinský front, ktorý tak dostal možnosť zaútočiť na mesto tiež. 19. apríla Sovieti prerazili cez nemeckú líniu na Seelowských výšinách a v deň Hitlerovych 56. narodenín začali ostreľovať Berlín. O desať dní neskôr, v období keď zúrili pouličné boje len niekoľko stoviek metrov od Ríšskeho kanclérstva spáchal [[Hitler]] [[30. apríl]]a [[1945]] samovraždu. Krvavé boje pokračovali ešte dva dni. V ruinách hlavného mesta [[Tretia ríša|Tretej ríše]] a na prístupoch k nemu padlo asi 90{{--}}150 000 sovietskych vojakov. 
[[Súbor:Wilhelm Keitel Kapitulation.jpg|náhľad|vľavo|[[Wilhelm Keitel]] podpisujúci nemeckú bezpodmienečnú kapituláciu]]
Zatiaľ sa [[5. máj]]a [[Pražské povstanie (1945)|v Prahe začalo povstanie]], [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] preto rýchlo vyslal armádu pod vedením [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršala]] [[Ivan Stepanovič Konev|Koneva]] na [[Pražská ofenzíva|zaistenie Prahy]] pred početnými nemeckými vojskami tlačiacimi sa na západ. 3. mája sa jednotky 2. bieloruského frontu spojili so Spojeneckými silami Montgomeryho 21. armádnej skupiny pri [[Weimar]]e.

7. mája 1945 podpísali Nemci za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov bezpodmienečnú kapituláciu v [[Remeš]]i. Ich vojská na východe pokračovali v bojoch a ústupe na západ aby sa mohli vzať do rúk Britov alebo Američanov. Sovieti kvôli neprítomnosti svojich predstaviteľov na akte kapitulácie ako aj faktu, že ich nepriateľ napriek kapitulácii nezložil zbrane, požadovali jej zopakovanie. Udialo sa tak [[8. máj]]a 1945 na predmestí Berlína [[Karlshorst]]. Za sovietsku stranu podpísal kapituláciu [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]], no prítomný bol aj [[Andrej Januarievič Vyšinskij|Andrej Vyšinskij]]. Za Nemcov podpísali kapituláciu [[Hans-Georg von Friedeburg]], [[Hans-Jürgen Stumpff]] a [[Wilhelm Keitel]], za Britov [[Arthur William Tedder]], za Američanov [[Carl Spaatz]] a za Francúzov [[Jean de Lattre de Tassigny]]. Pokoj zbraní mal začať platiť po 23. hodine stredoeurópskeho času, kvôli posunu času bol však v tej dobe v [[Moskva|Moskve]] už [[9. máj]]. [[Druhá svetová vojna]] v [[Európa|Európe]] sa tak oficiálne končila. Množstvo nemeckých jednotiek sa však naďalej pokúšalo prebiť na západ. Preto sa napríklad v Česku bojovalo ešte aj 11. mája.

[[24. jún]]a [[1945]] sa na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]] konala slávnostná prehliadka víťazných vojsk [[Červená armáda|Červenej armády]].

=== Sovietski spojenci ===
==== Rumunsko ====
Rumunsko sa pôvodne ako spojenec Nacistického Nemecka pripojilo k ťaženiu proti ZSSR. Vodcom Rumunska počas vojny bol ministerský predseda generál [[Ion Antonescu]], ktorý bol v podstate hlavou vojenskej diktatúry. Rumunské vojská sa zúčastnili bojov na Ukrajine, Kryme a pri Stalingrade, kde utrpeli veľmi ťažké straty. V tomto období Rumunsko začalo hľadať spôsob ako rokovať so Stalinom o mieri. Mladý kráľ [[Michal I. (Rumunsko)|Michal I.]] nakoniec zatkol Antonesca a nariadil 23. augusta 1944, po tom, čo sovietske jednotky prenikli na územie krajiny, kapituláciu všetkých síl, ktoré stáli proti Sovietom. Stalin si tak zaistil politický vplyv v krajine po vojne. Rumuni sa navyše zaviazali poskytnúť Sovietom vojenskú pomoc. Namiesto žiadaných 12 divízií však nasadili prakticky všetky svoje sily – asi 20 divízií. Najprv sa podieľali na vyhnaní Nemcov zo svojho územia, neskôr asistovali pri oslobodzovaní Maďarska a Československa. Rumunsko malo na konci vojny 2. najväčšiu armádu na východnom fronte. A jeho vojenské sily do počtu mužov predstavovali 4. najväčšiu spojeneckú armádu v Európe&lt;ref name=&quot;Axelrod&quot;&gt;Axelrod, A. (ed.), ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 695&lt;/ref&gt;.

==== Poľsko ====
[[Poľsko]] sa na začiatku vojny ocitlo v tábore sovietskych nepriateľov. Sovietske orgány na územiach, ktoré Stalin získal na začiatku vojny uskutočnili viacero vojnových zločinov. Neskôr po začiatku nemecko-sovietskej vojny bol z Poľských vojnových zajatcov sformovaný už v auguste 1941 zbor o sile 96 000 mužov. Ale kvôli konfliktom medzi sovietskym velením a poľskou exilovou vládou v Londýne, ktorá ich formálne riadila, došlo v auguste 1942 k odsunu asi 74 000 mužov a množstva civilistov pod velením gen. [[Wladyslaw Anders|W. Andersa]] cez Irán na Blízky východ, kde podporovali britské sily a neskôr sa zapojili aj do bojov v južnej a západnej Európe. Vzťahy oboch krajín sa výrazne narušili aj po tom, čo počas vojny Nemci uverejnili informácie o [[katyňský masaker|Katyňskom masakre]] poľských zajatcov. V ZSSR však naďalej zostalo množstvo komunistov, tí organizovali najprv 1. poľskú pechotnú divíziu. Jednotka bola nasadená v októbri 1943 pri bojoch v Mogiľovskej oblasti v Bielorusku. V priebehu roka poľské vojsko v ZSSR narástlo natoľko, že sformovalo 1. poľskú poľnú armádu s 5 divíziami o sile asi 107 000 mužov. Velil jej gen. [[Zygmunt Berling]]. V neskoršej fáze bojov sovietske a poľské vojská vstúpili na poľské územie. Sovieti tu organizovali komunistickú vládu, tzv. [[Lublinský výbor]]. V marci poľské vojsko na východnom fronte dosiahlo početný stav vyše 400 000 mužov v 14 divíziách. Veliteľom poľských vojsk bol maršal [[Michal Rola-Zymierski]]&lt;ref name=&quot;Zabecki&quot;&gt;Zabecki, D. T. Poland, Army. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1022 – 1023&lt;/ref&gt;. Poľské vojská sa okrem oslobodzovania svojho územia podieľali aj na bitke o Berlín.

==== Česko-Slovensko ====

Na jeseň 1941 došlo k dohode medzi sovietskou vládou a československou exilovou vládou v Londýne o výstavbe jednotky na sovietskom území. Nová československá jednotka sa začala vytvárať v meste [[Buzuluk]] na Urale. Problémom bolo prepúšťanie osôb, ktoré sa nachádzali v sovietskych zajateckých táboroch, z ktorých nebola viac než polovica reálne prepustená, komplikáciou bol aj zlý fyzický stav mnohých prepustených, čo sa podpísalo pod pomalé tempo budovania novej jednotky&lt;ref&gt;Fidler, J., Sokolovo 1943. Malý encyklopedický slovník. Naše Vojsko, Praha, 2003, s. 12&lt;/ref&gt;. 1. československý poľný prápor vznikol v Buzuluku 12. februára 1942 a po 4 mesiacoch dosiahol plný početný stav. Začiatkom roku 1943 bol nasadený na fronte pri ústupe sovietskych vojsk z oblasti Charkova v tzv. [[bitka pri Sokolove|bitke pri Sokolove]]. Československá jednotka bola postupne od mája 1943 rozširovaná a dosiahla silu brigády (máj 1944) a neskôr armádneho zboru (december 1944)&lt;ref&gt;Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1985, s. 74 – 76&lt;/ref&gt;. Začiatkom roku 1944 boli spomedzi československých letcov v [[Royal Air Force|RAF]] vybraných 21 dobrovoľníkov, ktorí odišli do ZSSR, kde vytvorili základ [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|stíhacieho pluku]]. Jednotka bola nasadená počas [[SNP]] a neskôr podporovala sovietske sily počas bojov v Poľsku. Letecké sily československa nakoniec sformovali zmiešanú leteckú divíziu. Zo slovenských zajatcov bola v priebehu roku 1944 vybudovaná [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantná brigáda]]. Tá sa zapojila najprv do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácie]] a neskôr bola presunutá na podporu SNP. Zvyšok síl zboru podporoval sovietske snahy pri postupe Karpatami a v bojoch na Slovensku. Zúčastnil sa aj [[bitka o Liptovský Mikuláš|bojov o Liptovský Mikuláš]]. Časť síl bola nasadená pri bojoch v Poľsku. Zbor neskôr prenikol cez [[Sliezsko]] do Československa a zúčastnil sa oslobodzovania krajiny. Celkovo mal zbor 18 087 vojakov, spolu s tylovými jednotkami jeho početný stav dosahoval 31 725 ľudí. V období bojov na československom území dosiahol početný stav okolo 60 000 mužov.

=== Boje na Ďalekom východe ===
Sovietske ozbrojené sily sa v súlade s dohodami s Američanmi a Britmi od jari 1945 pripravovali na [[operácia Augustová búrka|boj proti cisárskemu Japonsku]]. Tieto boje, ktoré sa začali [[9. august]]a [[1945]] však netrvali ani 1 týždeň. Japonská Kwantungská (mandžuská) armáda, o sile približne milióna mužov sa vzdala [[15. august]]a. Sovietske útoky urýchlili kolaps Japonska a zabezpečili Sovietskemu zväzu zisk [[Kurily|Kuríl]] a južnej časti ostrova [[Sachalin]] stratenej po [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojne]]. Spojeným štátom vzdorovali japonské vojská ešte dva týždne a kapitulovali až po použití atómových bômb nad vlastným územím [[2. september|2. septembra]] [[1945]].

== Bilancia ==
{{Hlavný článok|Obete druhej svetovej vojny}}
Sovietsky zväz, bol jedinou veľmocou, ktorá bojovala celú vojnu iba na jednom [[front (vojna)|fronte]]. Dĺžka tohto frontu v priebehu bojov presahovala {{km|2500|m}}. Na druhej strane krajine po dlhú dobu hrozila na Ďalekom východe invázia japonských vojsk z Mandžuska. Počas bojov na sovietsko-nemeckom fronte bolo zničených alebo zajatých 607 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízii]] Nemecka alebo jeho spojencov a 62 %&lt;ref&gt;Glanz, D. E., 2001, ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' Clemson, South Carolina, s. 103 – 104&lt;/ref&gt; všetkých zlikvidovaných nemeckých vojsk. Nemecko stratilo na východnom fronte 3 888 000 mŕtvych a ďalších 3 035 700, ktorí boli zajatí alebo nezvestní&lt;ref name=&quot;Slaughterhouse&quot;&gt;Bonn, K. E. (editor), Slaughterhouse. The Handbook of the Eastern front. Aberjona Press, Bedford, 2005, s. 11 – 12&lt;/ref&gt;. Nutno dodať, že v bojoch na východe zahynulo okolo 960 000 vojakov nemeckých spojencov ako bolo Rumunsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko a ďalších 766 000 bolo zajatých&lt;ref name=&quot;Slaughterhouse&quot;/&gt;. V porovnaní so [[Západný front (druhá svetová vojna)|západným frontom]], kde sa bojovalo až od leta 1944 ako aj s ostatnými bojiskami v Európe a Severnej Afrike zohral najdôležitejšiu úlohu pri zničení nacistického Nemecka východný front.

Na jeho bojiskách len medzi rokmi [[1941]] a [[1943]] stratila Červená armáda 570 streleckých divízii. Z 23 000 000 mužov a žien bojujúcich v radoch sovietskych ozbrojených síl bola nenávratne stratená vyše polovica. Sovietsky zväz odhadol celkové straty spočiatku na 20 neskôr 27 miliónov obyvateľov, z toho najmenej 11,7 milióna na fronte. Takmer milión sovietskych vojakov bol počas vojny odsúdený za zločiny voči vlastnej krajine: 376 300&lt;ref name=&quot;Erickson, John and Ljubica&quot;&gt;Erickson, J., Erickson L., ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs'' ISBN 1-84222-242-2. London, Carlton Books 2001, s. 7&lt;/ref&gt; bolo poľnými súdmi označených za [[dezertér]]ov, panikárov alebo zbabelcov a bolo popravených, 422 700&lt;ref name=&quot;Erickson, John and Ljubica&quot;/&gt; iných sa z najrôznejších (často tých istých) príčin dostalo do trestných jednotiek (preradenie do ktorých zvyčajne znamenalo istú smrť alebo ťažké zranenie).

Počas vojny sa dostalo aspoň krátkodobo pod nemeckú nadvládu asi 55 - 65 miliónov sovietskych občanov. 20 miliónov z nich nacisti použili nejakou formou na otrocké práce na okupovaných územiach. 3 milióny ľudí boli dobrovoľne alebo násilne odvezené na práce na územie Ríše.&lt;ref name=Vychod&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = Sovětský svaz za války | strany = 29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

5 miliónov sovietskych občanov bolo nacistami popravených za podporu alebo účasť v [[partizán]]skom hnutí. Veľa civilistov zahynulo v okupovaných oblastiach ako aj v tyle v dôsledku [[podvýživa|hladu]], zimy, či počas bojov. Rozvrat, ktorý priniesla vojna hlavne na okupovanom území ZSSR bol neopísateľný a ťažko kvantifikovateľný. [[Židia]] v okupovaných oblastiach boli nacistami systematicky vyvražďovaní. Celkovo zahynuli asi 2 - 3 milióny Židov, žijúcich na území ZSSR. Každý z 1418 dní bojov na východnom fronte predstavoval stratu asi 14 000 ľudských životov obyvateľov Sovietskeho zväzu.

Na východnom fronte ani jedna strana nehľadela priaznivo na nepriateľských ani na svojich vojakov, ktorí sa dostali do zajatia. Zločiny, ktorých sa na [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|vojnových zajatcoch]] dopustili nacisti patrili k najbrutálnejším v novodobej histórii a sú považované za jednu z najväčších [[genocída (právo)|genocíd]] v novodobých dejinách. Z celkového počtu asi 5,1 až 5,7 milióna sovietskych vojakov, ktorých Nemci zajali, sa oslobodenia dočkalo len 800 000 až 930 000. (Niektorí zo zajatcov ale zo zajatia unikli, veľa tiež z donútenia či presvedčenia vstúpilo do nemeckých pomocných jednotiek (tzv. [[Hilfswilliger]]) a [[Ruská oslobodenecká armáda|ROA]].) Viac než polovica zajatcov však zahynula v neľudských podmienkach v [[koncentračný tábor|koncentračných]] a [[zajatecký tábor|zajateckých táboroch]] hladom, v dôsledku chorôb, zlého zaobchádzania a ťažkej práce. Najhoršie pritom dopadlo asi 3,5 milióna sovietskych zajatcov, ktorí padli do zajatia pred koncom roku 1941. Vo februári 1942 z nich už žilo len okolo 1,5 milióna. Tieto počty a najmä realita v zajateckých táboroch, kde boli väznení sovietski vojaci, bola neporovnateľne horšia než v táboroch pre vojakov západných Spojencov, ktorých v nemeckom zajatí zahynulo iba malé percento. Osud zajatcov sťažilo po vojne i to, že asi 1,5 milióna z nich považoval stalinský režim, často neprávom, za zradcov a tak priamo z nemeckých táborov putovali do sovietskych [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]].&lt;ref name=&quot;Richard Vinen&quot;/&gt;.

Z asi 2,5 až 3,1 milióna nemeckých zajatcov, dlhoročný pobyt v sovietskych zajateckých táboroch neprežilo podľa rôznych odhadov 450 000&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Krivosheev | meno = G. F. | autor = | odkaz na autora = | titul = Soviet Casualties and Combat Losses in the Twentieth Century | vydanie = | vydavateľ = Greenhill Books | miesto = | rok = 1997 | počet strán = 290 | url = | isbn = 978-1-85367-280-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; až 1 milión&lt;ref name=&quot;Richard Vinen&quot;/&gt;. Títo zajatci sa smeli vrátiť do Nemecka až po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti.

Po vojne došlo tiež k potrestaniu skutočných kolaborantov, ale aj k prenasledovaniu celých národov, ktoré podľa Stalina dobrovoľne kolaborovali s Nemcami. Boli to napríklad Krymskí [[Tatári]], [[Inguši]] či [[Čečeni]], ktorých na sklonku vojny presídlili na [[Sibír]]. Asi 1 až 1,5 milióna sovietskych občanov (Rusi, Ukrajinci, Kozáci, Lotyši, Estónci, Tatári a iné) slúžilo v rôznych nemeckých jednotkách.&lt;ref name=Vychod/&gt;

[[Súbor:RIAN archive 982 Ruins of a house.jpg|náhľad|vpravo|Boje pripravili o strechu nad hlavou 25 miliónov sovietskych občanov, žena s dvoma dievčatami pri pohľade na ruiny domu]]
Veľké boli i materiálne straty. Vojnou bolo silne zasiahnuté územie, ktoré pred vojnou obývalo 88 miliónov obyvateľov a vytváralo až 40% hrubého domáceho produktu ZSSR. 100 sovietskych miest bolo zrovnaných so zemou alebo silne poškodených, medzi nimi i [[Petrohrad|Leningrad]] 2. najväčšie mesto v krajine, alebo [[Kyjev]], [[Charkov]], [[Minsk]] – najväčšie mestá na Ukrajine a v Bielorusku. Rovnako bolo postihnutých asi 70 000 dedín. Bez prístrešia zostalo takmer 25 miliónov ľudí&lt;ref name=&quot;Sidorov47-49&quot;/&gt;. Bolo zničených 65 000 kilometrov železničných koľají, 32 000 tovární alebo priemyselných podnikov, 98 000 [[kolchoz]]ov, 1876 [[sovchoz]]ov a 2890 strojových a [[traktorová stanica|traktorových staníc]]. Materiálne škody boli odhadnuté na 2 600 miliárd [[Sovietsky rubeľ|sovietskych rubľov]].&lt;ref&gt;Plevza, V. a kolektív: ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok.'' Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 110&lt;/ref&gt; Krajina sa z vojnových škôd spamätávala dlhé desiatky rokov. Životná úroveň v ZSSR dosiahla predvojnovú úroveň až začiatkom 60. rokov.

V priebehu vojny zahynulo 841 000 rumunských občanov. Väčšina z nich zahynula počas bojov proti Sovietskemu zväzu a neskôr v zajatí. Rumunsko v druhej polovici augusta 1944 pripojilo k ZSSR a bojovalo proti nacistom. V tomto období rumunské ozbrojené sily stratili od 160 000 osôb, vrátane 111 000 mŕtvych alebo ťažko ranených&lt;ref name=&quot;Axelrod&quot;/&gt;.

Podľa oficiálnych povojnových poľských štatistík z roku 1947 v Poľsku zahynulo v dôsledku vojny 6 028 000 jeho obyvateľov (z pôvodných 27 007 000 etnických Poliakov a Židov). Toto číslo zahŕňa obete holokaustu aj stalinských represii, nezahŕňa však straty etnických Ukrajincov a Bielorusov, ktorí žili na poľskom území. Poľské vojsko bojujúce na východnom fronte proti Nemcom počas bojov stratilo 30 500 mužov&lt;ref name=&quot;Zabecki&quot;/&gt;. Celkovo Poľsko stratilo okolo 16 % predvojnového obyvateľstva. Sovietsky zväz anektoval poľské územie, ktoré obsadil v roku 1939. Poľské hranice sa však po porážke Nemecka mohli posunúť na západ.

Československé jednotky operujúce na východnom fronte stratili 4 011 až 4 700 mŕtvych&lt;ref name=&quot;Odboj_v_cislech&quot;&gt;Kopecký, M., Plachý, J., 2014, ''Odboj v číslech.'' in II. světová válka Speciál. Čechoslováci v boji proti nacizmu. s. 98&lt;/ref&gt;, 12 900&lt;ref name=&quot;Odboj_v_cislech&quot;/&gt; – 14 202 osôb bolo hospitalizovaných. Cez vojnu zahynulo asi 365 000 obyvateľov Československa. Podstatnú časť týchto obetí predstavujú obete [[holokaust|holokaustu]] a prenasledovania domáceho odboja. Asi 7 422 občanov Česko-Slovenska bolo zaistených sovietskymi orgánmi a násilne odvlečených na sovietske územie, kde boli zväčša odsúdení na nútené práce. Sovietsky zväz tiež anektoval predtým československú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Podobne ako v Poľsku došlo k násilnému odsunu nemeckého obyvateľstva.

== Činnosť nacistických vojsk na okupovaných teritóriách Sovietskeho zväzu ==
{{Hlavný článok|Generalplan Ost}}
Nacistickým vojskám sa podarilo len v samotnom Rusku obsadiť asi 13 oblastí (podľa vtedajšieho administratívneho delenia) boli to: [[Leningradská oblasť|Leningradská]], [[Pskovská oblasť|Pskovská]], Velikolukská (dnes neexistujúca), [[Smolenská oblasť|Smolenská]], [[Brianska oblasť|Brianská]], [[Kalužská oblasť|Kalužská]], [[Novgorodská oblasť|Novgorodská]], [[Tverská oblasť|Kalininská]], [[Oriolska oblasť]] a tiež celú [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]], [[Moldavsko]], [[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. Išlo väčšinou o husto osídlené, najbohatšie a hospodársky najrozvinutejšie časti krajiny.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-212-0221-07, Russland-Nord, Erschießung von Partisanen.jpg|náhľad|vľavo|Poprava 6 mužov obvinených z partizánskej činnosti, rok 1941.]]
Podľa plánov germanizácie východných území ([[Generalplan Ost]]) sa po obsadení začala na mnohých územiach likvidácia „nežiaducich elementov“, v prvom rade išlo o [[Židia|Židov]] a členov [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]] a [[komsomol]]u. Nacisti, najmä [[Hitler]] po vpáde do Sovietskeho zväzu nevyužívali protisovietskych nálad na Ruskom území v plnej miere tak ako na Ukrajinskom a Bieloruskom území alebo v Pobaltských štátoch. Slovania v ich plánoch do budúcnosti predstavovali iba robotníkov, ktorí by žili v područí Nemcov, ostatné miestne obyvateľstvo malo byť zlikvidované alebo vyhnané za Ural. V [[Pobaltský štát|Pobaltí]] nacisti vytvorili komisariát [[Ostland]] pod vedením [[Hinrich Lohse|Hinricha Lohseho]]. Na Ukrajine vytvorili tzv. [[Ríšsky komisariát Ukrajina]], ktorému vládol Gauleiter [[Erich Koch]]. Príznačné je, že hlavným mestom tohto komisariátu sa stalo malé asi 40-tisícové [[Rovno]].&lt;ref&gt;Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 132 – 133&lt;/ref&gt; Na ruskom území Nemci rozdelili obsadené oblasti na gubernie.

Na týchto územiach zaviedli registráciu obyvateľstva, vytvorili miestnu samosprávu na čele so [[starosta]]mi, ktorých sami vyberali. Organizovali tiež z miestnych dobrovoľníkov políciu alebo polovojenské jednotky. Všetky činnosti obyvateľstva organizované Nemcami na okupovaných územiach smerovali k podpore nemeckého [[vojnové úsilie|vojnového úsilia]]. Obyvatelia obsadených území boli nútení pracovať v nemeckých podnikoch, založených na obsadených územiach, najmä vo veľkých priemyselných mestách. V mestách však nacisti prísne kontrolovali pohyb potravín s cieľom mestské obyvateľstvo postupne vyhladiť. Obyvateľstvo muselo pomáhať pri opravách strategických [[Cesta (stavba)|ciest]] a [[Železnica|železníc]], odpratávaní [[sneh]]u z vojensky dôležitých ciest, odpratávaní ruín a pri zberoch úrody, pričom zaujímavosťou je, že Nemci síce zrušili [[kolchoz]]y, ale ponechali [[sovchoz]]y ktoré pre lepšiu kontrolu ponechali takmer bezo zmeny a premenovali ich na ''gozchozy''. Pri tom museli obyvatelia okupovaných dodržiavať neprimerané normy na „výkup“ potravín, obilnín, mäsa a dobytku. Potraviny im nemeckí vojaci so zbraňou v ruke odnímali bežne, tak ako teplé oblečenie alebo cennosti. Civilné obyvateľstvo bolo často vyháňané zo svojich obydlí, nútené prežívať v neupravených miestnostiach alebo zemľankách. Najmä obyvatelia miest vo veku od 18 do 45 rokov museli denne tvrdo pracovať 14 až 16 hodín. Pri tom im za odmietnutie práce, nesplnenie príkazov, drobné previnenia, sebaobranu pri napadnutí vojakmi, či celkom bez príčiny hrozili tvrdé tresty. Ešte prísnejšie sa trestali sabotáže, pomoc [[partizán]]om, členstvo v [[komsomol]]e alebo [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strane]], obvinenie z ktorých znamenalo spravidla [[trest smrti]].

Nemci síce povolili činnosť [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] a na viacerých miestach hlavne na Ukrajine na svoju stranu získali miestnych kňazov, ale zároveň zničili mnohé vzácne kostoly (napr. kláštor pri [[Istra (mesto)|Istre]], [[Velikij Novgorod|novgorodské]] chrámy)&lt;ref&gt;Werth, A.: Od paktu po Stalingrad. Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry 1968, s. 455&lt;/ref&gt;. Terčom sa stala aj [[Rusko|ruská]] a [[Slovania|slovanská]] kultúra. Cárske paláce napr. v [[Petergof (palác)|Petrodvorci]] boli po obsadení nacistami vyplienené. [[Jantárová komnata]] nevyčísliteľnej umeleckej hodnoty, napriek tomu, že Petrodvorec bol nacistami obsadený iba krátko (rádovo niekoľko dní) pred nemeckým ústupom zmizla. Znesvätené boli aj pamätníky ruskej hudby a literatúry. V pamätnom dome [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Tolstého]] v [[Jasná Poľana|Jasnej Poľane]] ubytovali nemeckých vojakov. Originály jeho zápiskov použili na kúrenie. Okolo jeho hrobu pochovali svojich padlých druhov. [[Piotr Iľjič Čajkovskij|Čajkovského]] dom vyplienili a používali ho ako garáž pre motorky&lt;ref&gt;Overy, R., 1997, Russia's War. A history of the Soviet war effort. Penguin Books, New York, s. 123 – 124&lt;/ref&gt;. Nacisti zničili na okupovaných územiach a pri bombardovaní 427 múzeí, takmer polovicu všetkých, ktoré sa vtedy v ZSSR nachádzali.&lt;ref name=&quot;Sidorov47-49&quot;&gt;Sidorov, A. L., 1951, Veľká vlastenecká vojna SSSR. Obroda, Bratislava, s. 47-49&lt;/ref&gt;

=== Holokaust ===
{{Hlavný článok|Holokaust}}
Nacisti v tajnosti pripravili pred vpádom do krajiny niekoľko špeciálnych jednotiek SS, tzv. [[Einsatzgruppen]], ktorých úlohou bolo fyzicky likvidovať nepriateľov [[nacizmus|nacionálneho socializmu]] pod krytím boja proti [[partizán]]om. Cieľom týchto jednotiek bola v skutočnosti fyzická likvidácia Židov, komunistov a akýchkoľvek osôb, ktoré sa postavia na odpor alebo len budú predstavovať potenciálnu hrozbu. Prvé masové vraždy sa začali už 25. júna 1941 v [[Kaunas]]e. Medzi najväčšie masové vraždy na sovietskom území patril masaker v rokline [[Babij Jar]] severne od [[Kyjev]]a, kde zastrelili koncom septembra [[1941]] najmenej 33 000 ľudí, prevažne Židov. Podobné popravy sa odohrávali prakticky po všade, kam Einsatzgruppen prišli. Len za prvých 5 týždňov ich činnosti na východnom fronte zlikvidovali tieto jednotky vyše 60 805 civilistov vrátane žien, detí a starcov.&lt;ref name=&quot;Richard Vinen&quot;/&gt; Už v roku [[1942]] sám [[Heinrich Himmler]], skonštatoval, že masové popravy strelnými zbraňami nie sú morálne vhodné, pretože vrahovia po čase začítajú trpieť duševnými problémami a preto sa začal zaoberať novými spôsobmi vraždenia. Čoskoro sa začali používať nákladné automobily upravené tak, aby ich výfukové plyny zadusili obete vezené v uzavretej zadnej časti vozidla. Neskôr sa využíval aj na [[Kyanid draselný|kyanide]] založený [[Zyklon B|Cyklón-B]], sypaný na obete v nevinne vyzerajúcich sprchách.

=== Násilný odsun obyvateľstva ===
Dochádzalo tiež k deportáciám a násilnému odsunu obyvateľstva na nútené práce pre potreby nemeckého priemyslu. V prvej fáze možnosť odísť do Nemecka dobrovoľne využilo množstvo ľudí (napr. na [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|Ukrajine]]). Onedlho sa však podmienky týchto pracujúcich zhoršili na úroveň väzňov koncentračných táborov – odvlečení trpeli často nedostatkom stravy, zlým zaobchádzaním a bolo s nimi nakladané ako s menejcennými ľudskými bytosťami. Do podnikov v Nemecku bolo odvezených okolo 5,2 milióna obyvateľov Sovietskeho zväzu.

Neskôr po prieniku na etnicky nemecké územia ako bolo [[Východné Prusko]] došlo k odsunu zvyšku [[Nemci|Nemcov]], ktorí sami neušli pred sovietskymi vojskami. Došlo tiež k posunu poľských hraníc a s tým spojenom odsune etnicky poľského obyvateľstva zo sovietskeho územia. Rovnako bolo nemecké obyvateľstvo vyhnané z najvýchodnejších území, ktoré zabralo povojnové Poľsko.&lt;ref&gt;Snyder, T., 2010, Bloodlands. Europe between Hitler and Stalin. Basic Books, New York.&lt;/ref&gt;

== Partizánska vojna ==

[[Partizánska vojna]] na okupovaných územiach [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] sa začala už v priebehu roku [[1941]]. Spočiatku ale nebola nijak organizovaná a vznikala doslova živelne. Za rýchlo postupujúcim frontom zostali tisíce ozbrojených sovietskych vojakov, mnohým iným sa podarilo uniknúť zo zajateckých táborov a skrývali sa v lesnatých oblastiach, močiaroch či podzemiach miest ako bola [[Odesa]] alebo [[Kerč]]. [[nacistické Nemecko|Tretia ríša]], ktorá mala ambíciu vykoreniť boľševizmus, si svojim bezohľadným správaním čoskoro vytvorila veľa nepriateľov aj medzi [[Antikomunizmus|antikomunistami]].

Prvé oddiely, ktorých úlohami bolo viesť diverznú činnosť v tyle nepriateľa boli zvláštne vycvičení príslušníci [[NKVD]]. Keby [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a ďalší kompetentní viac dbali aj o podobné zložky vojsk, ktoré draho cvičili od konca [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]], pre prípad nečakanej agresie a napadnutia krajiny, mohli by mať k dispozícii tisíce partizánskych organizátorov rozptýlených po celom obsadenom území. Spolu s nimi dopredu pripravené [[mŕtva schránka|mŕtve schránky]], ale aj tajné sklady s muníciou, zbraňami a výbušninami, tak potrebné pre vedenie partizánskej vojny. To všetko mohlo fungovať nebyť zbytočných [[Stalinské čistky v armáde|Stalinských čistiek]], pri ktorých zlikvidovali väčšinu takto vycvičených osôb, ktorých sa zrejme sám Stalin začal obávať. V období napadnutia ZSSR, bolo v krajine iba mizivé množstvo takto vycvičených organizátorov partizánskej vojny.

Akékoľvek už boli okolnosti a možnosti viesť partizánsku vojnu, mnohé oblasti krajiny boli pre vedenie takejto formy boja veľmi vhodné. Išlo najmä o [[les]]naté a [[močiar|močaristé]] oblasti na bielorusko-ukrajinskom a ruskom pohraničí. Práve v týchto oblastiach sa nachádzalo veľa rozptýlených vojakov Červenej armády, ktorí z vlastnej iniciatívy dlhdobo škodili nemeckému tylu. Skutočná pomoc partizánom sa však začala až v [[máj]]i [[1942]], kedy bol pri [[STAVKA|STAVKE]] hlavného velenia, takzvaný [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia]] ([[HŠPH]]) na čele s [[Pantelejmon Kondratievič Ponomarenko|P.K. Ponomarenkom]]. Táto pomoc sa začala prejavovať až v roku [[1943]]. Partizáni na niektorých územiach mimo dosahu nemeckých vojsk vytvárali samostatné partizánske oblasti, v ktorých dokonca vyberali dane. Partizáni viedli dlhodobo útoky a sabotáže železníc, viazali tak na seba 22 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]] vojsk Osi, ktoré mohli byť použité na fronte. Pomohli tiež jednotkám Červenej armády pri ofenzívnej časti [[bitka v Kurskom oblúku|bitky v Kurskom oblúku]], pri oslobodzovaní pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Časť partizánskych skupín ustupovala za nemeckou líniou až do [[Poľsko|Poľska]] a na [[Slovensko]], kde sa zúčastnila [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].&lt;ref&gt;Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., ''Istoria Rossii'' ISBN 5-9278-0006-8, Prospekt, Moskva, 2000, s. 439&lt;/ref&gt;

Medzi najväčšie partizánske jednotky v Sovietskom zväze patrili oddiely pod vedením [[Alexander Saburov|Alexandra Saburova]] a [[Sidor Artemievič Kovpak|S.A. Kovpaka]]. Presné odhady výsledkov sabotážnych akcií sovietskych partizánov nebudú nikdy k dispozícii. Cifry uvádzané sovietskymi správami zvykli byť často zámerné prehnané. Ale ani samotní Nemci nevyvracali skutočnosť, že partizánske hnutie, ktoré sa rozhorelo v Sovietskom zväze pre ich poddimenzované zásobovanie predstavovalo problém.

== Prechod k studenej vojne ==
Po skončení bojov a porážke Japonska sa začali vzťahy bývalých Spojencov rýchlo zhoršovať. Spôsobovala to najmä agresívna a arogantná politika Stalina vedúca k rozpínaniu totalitných diktatúr sovietskeho typu. Veľká časť obyvateľstva Sovietskeho zväzu však videla cez prizmu svojich skúseností z bojov na východnom fronte povojnové zhoršenie vzťahov so západnými krajinami a tým aj ohrozenie bezpečnosti svojej vlasti ako opätovné nebezpečenstvo vojny. Preto v Sovietskom zväze verejnosť, ktorú navyše ovplyvňovala aj propaganda, nikdy zásadne neprotestovala proti veľkým výdavkom na obranu a z toho vyplývajúcemu zbrojeniu.

== Pozri aj ==
* [[Druhá svetová vojna]]
* [[Generalplan Ost]]
* [[Ruská oslobodenecká armáda]]
* [[Andrej Andrejevič Vlasov|Andrej Vlasov]]
* [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepan Bandera]]
* [[Lend-Lease|Zmluva o prenájme a pôžičke]]
* [[Zločiny Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]]
* [[Rasputica]]

== Referencie a bibliografia ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Great Patriotic War}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.pobediteli.ru/index.html Flash prezentácia podrobne popisujúca priebeh bojov na východnom fronte]
* [http://pobeda.rambler.ru/ Informácie o Veľkej vlasteneckej vojne v Ruštine]
* [http://victory.tass-online.ru/ Fotky a články o veľkej vlasteneckej vojne po rusky]

[[Kategória:Vojny Slovenska]]
[[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Vojny Nemecka]]
[[Kategória:Bojiská druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]]</text>
      <sha1>g4o34oj55xf7sd3q06ay0qv5otzfdkr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bitka o Stalingrad</title>
    <ns>0</ns>
    <id>77611</id>
    <revision>
      <id>7426917</id>
      <parentid>7361259</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:28:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="112856" xml:space="preserve">{{Najlepší článok}}
{{Infobox Bitka
|konflikt= Bitka o Stalingrad
|súčasť= bojov [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]
|obrázok= RIAN archive 44732 Soviet soldiers attack house.jpg
|text k obr= Útok sovietskej pechoty v ruinách mesta február 1943
|dátum= [[21. august]] [[1942]] – [[2. február]] [[1943]]
|miesto= [[Volgograd|Stalingrad]], južná časť [[Sovietsky zväz|ZSSR]], oblasť stredného toku [[Don]]u a [[Volga|Volgy]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo [[Sovietsky zväz|ZSSR]]:
* odrazenie nemeckej letnej ofenzívy
* likvidácia [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armády]] a ťažké straty vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]
|protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] '''[[Sovietsky zväz]]'''
|protivník2= [[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''&lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Independent State of Croatia.svg|22px|border]] [[Nezávislý štát Chorvátsko|Chorvátsko]]
|velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|G. K. Žukov]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|A. M. Vasilevskij]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Nikolaj Nikolajevič Voronov|N. N. Voronov]]&lt;br /&gt;(koordinátori [[STAVKA|STAVKY]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Semion Konstantinovič Timošenko|S. K. Timošenko]]&lt;br /&gt;([[Juhozápadný front]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|K. K. Rokossovskij]]&lt;br /&gt;([[Donský front]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|A. I. Jeriomenko]]&lt;br /&gt;([[Stalingradský front]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Vasilij Ivanovič Čujkov|V. I. Čujkov]]&lt;br /&gt;([[Sovietska 62. armáda|62. armáda]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|R. J. Malinovskij]]&lt;br /&gt;([[2. gardová armáda]])
|velitel2=[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Maximilian von Weichs|M. von Weichs]]&lt;br /&gt;([[Skupina armád B]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Erich von Manstein|E. von Manstein]]&lt;br /&gt;([[Skupina armád Don]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Friedrich Paulus|F. Paulus]]&lt;br /&gt;([[6. armáda (Wehrmacht)|6. armáda]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Hermann Hoth|H. Hoth]]&lt;br /&gt;([[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Wolfram von Richthofen|W. von Richthofen]]&lt;br /&gt;([[Luftflotte 4|4. letecká armáda]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Petre Dumitrescu|P. Dumitrescu]]&lt;br /&gt;([[3. armáda (Rumunsko)|3. rumunská armáda]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Romania.svg|22px|border]] [[Constantin Constantinescu|C. Constantinescu]]&lt;br /&gt;([[4. armáda (Rumunsko)|4. rumunská armáda]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Italo Gariboldi|I. Gariboldi]]&lt;br /&gt;([[8. armáda (Taliansko)|8. talianska armáda]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Gusztav Jany|G. Jany]]&lt;br /&gt;([[2. armáda (Maďarsko)|2. maďarská armáda]])
|sila1= [[Stalingradský front]]&lt;br /&gt;[[Juhozápadný front]]&lt;br /&gt;[[Donský front]]&lt;br /&gt;'''Na začiatku:'''&lt;br /&gt;187 000 mužov&lt;br /&gt;2 200 diel&lt;br /&gt;400 tankov&lt;br /&gt;300 lietadiel&lt;br /&gt;'''Počas sovietskej ofenzívy:'''&lt;br /&gt;1 103 000 mužov&lt;br /&gt;15 501 diel&lt;br /&gt;1 463 tankov&lt;br /&gt;1 115 lietadiel
|sila2= [[Skupina armád B]]&lt;br /&gt;neskôr&lt;br /&gt;[[Skupina armád Don]]:&lt;br /&gt;'''Na začiatku:'''&lt;br /&gt;270 000 mužov&lt;br /&gt;3 000 diel&lt;br /&gt;500 tankov&lt;br /&gt;600 lietadiel&lt;br /&gt;'''Počas sovietskej ofenzívy:'''&lt;br /&gt;1 011 000 mužov&lt;br /&gt;10 250 diel&lt;br /&gt;675 tankov&lt;br /&gt;732 lietadiel
|straty1= Spolu okolo 1 200 000 mŕtvych, nezvestných a ranených.&lt;br /&gt;Obranná fáza bitky:&lt;br /&gt;(17. júl – 18. november)&lt;br /&gt;323 856 mŕtvych alebo zajatých&lt;br /&gt;319 986 ranených&lt;br /&gt;najmenej 40 500 mŕtvych civilistov&lt;br /&gt;Útočná fáza bitky:&lt;br /&gt;(19. november – 2. február)&lt;br /&gt;154 885 mŕtvych a nezvestných&lt;br /&gt;330 892 ranených&lt;ref name=&quot;www.soldat.ru&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Krivošejev, G.F
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie
  | url = http://lib.kharkov.ua/MEMUARY/1939-1945/KRIWOSHEEW/poteri.txt#w06.htm-_Toc536603397
  | dátum vydania = 2001
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 17.1.2010
  | vydavateľ = Oloma-Press
  | miesto = Moskva
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;
|straty2= 1 050 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých
|straty3=
|poznámky= [[Zoznam bitiek 2. svetovej vojny]]
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
'''Bitka o Stalingrad''' (iné názvy: '''stalingradská bitka''', '''bitka pri Stalingrade''') bolo ozbrojené stretnutie na juhozápade európskej časti [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], v ktorom bojovali vojská [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], predovšetkým [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], proti [[Sovietsky zväz|sovietskym]] silám. Bojové operácie prebiehali vo vysokom tempe viac než šesť mesiacov od [[21. august]]a [[1942]], keď sa začal útok na mesto, do [[2. február]]a [[1943]], keď sa vzdali posledné zvyšky nemeckých síl obkľúčených v meste [[Volgograd|Stalingrad]] (dnes [[Volgograd]]). Dobytie Stalingradu malo byť jedným z čiastkových cieľov pre postup nemeckej ofenzívnej kampane južným smerom na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Bitka bola jedným z rozhodujúcich momentov v bojoch na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]&lt;ref name=&quot;Tucker&quot;&gt;Stolberg, E. M., Tucker, S. C., 2005, ''Stalingrad, Battle of (23 August 1942–2 February 1943).'' in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1216 – 1220&lt;/ref&gt; a celej [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bola jednou z najkrvavejších a najväčších bitiek a v histórii vojenstva vôbec, keďže v jednotlivých etapách bitky bojovalo na oboch stranách dovedna vyše 2 milióny vojakov, 2 000 tankov&lt;!-- 2000 tankov je malo - mozno na strane osi. Nesedí to ani s informáciami o pocte tankov v boxe. V anglickej verzii je pocet znicených takov spolu este vyšší: 1500+1666+4341. Mozno by to stačilo len vypustiť ale potom neviem či aj ostatné čísla nie sú chybné. V anglickej verzii je ako argument o &quot;najbitke&quot; toto najkrvavejšia bitka (1,8 - 2 milióny usmrtených, zranených alebo zajatých) v histórii bojov.  --&gt;, do 25 000 delostreleckých zbraní a 2 300 lietadiel&lt;ref&gt;Pospelov, P.N. a kolektív, 1961, ''Istoria Velikoj otečestvennoj vojny Sovetskovo sojuza 1941-1945. Tom Vtoroj.'' Vojennoje izdateľstvo Ministerstva oborony Sojuza SSR, Moskva, s. 424&lt;/ref&gt;. V dôsledku sovietskej [[Operácia Uran|zimnej protiofenzívy]] padla do obkľúčenia a neskôr bola zničená veľká skupina nemecko-rumunských vojsk o sile asi 300 000 mužov.

Bojové operácie možno rozdeliť na dve fázy. Prvá fáza sa začala [[17. júl]]a [[1942]] radom ťažkých bojov medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]], pri ktorých sovietske sily utrpeli rad porážok, no neumožnili Nemcom dostatočne rýchlo postúpiť. V rozhodujúcom momente nemecké velenie rozdelilo svoje sily na dve časti. [[Skupina armád A]] sa pokúsila preraziť na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a [[Skupina armád B]] mala prekročiť Volgu v oblasti Stalingradu a dosiahnuť pobrežie [[Kaspické more|Kaspického mora]]. V oblasti mesta Stalingrad (dnes [[Volgograd]]) sa následne rozpútali ťažké pouličné boje trvajúce niekoľko mesiacov. Začiatkom zimy 19. novembra 1942 sovietske velenie zorganizovalo pre Nemcov nečakanú [[Operácia Uran|protiofenzívu]], v dôsledku ktorej uviazla v meste a jeho okolí celá nemecká [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armáda]] a časti ďalších jednotiek. Výsledkom protiofenzívy bola strata asi 1 050 000&lt;ref name=&quot;John Macdonald&quot;&gt;{{Citácia knihy  | autor = Macdonald, J. | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 1995 | isbn = 80-7145-185-1 | strany = 98 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; vojakov [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] (600 000 Nemcov, 200 000 Rumunov, 130 000 Talianov a 120 000 Maďarov padlo, bolo ranených alebo zajatých&lt;ref&gt;Rottman, G., 2006, Stalingrad Inferno, The Infantryman's War. Concord Publications, Hong Kong, s. 3&lt;/ref&gt;). V dôsledku toho stratilo nacistické Nemecko na fronte dovtedajšiu strategickú iniciatívu, ktorú už nikdy viac nedosiahlo. Pre [[Sovietsky zväz]], ktorý v bojoch utrpel rovnako ťažké straty (okolo 1 200 000 mŕtvych, nezvestných a ranených&lt;ref name=&quot;www.soldat.ru&quot;/&gt;) bolo víťazstvo počiatkom oslobodzovania strateného územia a viedlo k celkovému víťazstvu v roku [[1945]].

== Situácia na začiatku roku 1942 ==
V novembri a decembri [[1941]] sovietske vojská zastavili nemecký [[bitka o Moskvu|útok na Moskvu]] ale aj na ďalších úsekoch frontu pri [[Petrohrad|Leningrade]] a hlavne pri [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]] a následne protiofenzívou prinútili [[Wehrmacht]] po prvýkrát prejsť do obrany. Na jar 1942 sa však [[Adolf Hitler|Hitlerove]] armády z ťažkých bojov vzchopili skôr ako ich nepriateľ a uštedrili sovietskym jednotkám, oslabeným ofenzívnou činnosťou pozdĺž celého frontu ťažké straty. Nemecké velenie upustilo od plánu útočiť na [[Moskva|Moskvu]], okolo ktorej sa kvôli hroziacemu nebezpečenstvu naďalej sústredilo početné sovietske vojsko, ale dospelo k rozhodnutiu vyradiť ZSSR postupne. Hitler tiež musel zobrať do úvahy i fakt, že nacistické Nemecko nebolo hospodársky pripravené viesť rozsiahly a dlhodobý konflikt akým bola vojna na východnom fronte. Veľmi výrazný bol hlavne nedostatok [[ropa|ropných]] látok, predovšetkým [[Pohonné hmoty|pohonných hmôt]], ktoré sa z nich vyrábali. Útokom na južnú oblasť ZSSR, bolo možné jednak získať nové zásoby potrebnej ropy a naopak pripraviť o ne nepriateľa. Plán nasledujúceho ťaženia pôvodne spracovaného [[Franz Halder|F. Halderom]], Hitler upravil a vydal [[5. apríl]]a 1942 v smernici č. 41&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=14}}&lt;/ref&gt;. Cieľom nemeckej ofenzívy mali byť oblasti okolo rieky [[Volga|Volgy]], úrodné oblasti medzi [[Donec|Doncom]] a [[Kubáň]]om (jednej z posledných ktoré držali Sovietske sily) ale hlavne strategicky dôležité [[ropa|ropné]] oblasti v [[Predkaukazsko|Predkaukazsku]] a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. Prienikom ku [[Kaspické more|Kaspickému moru]] a odrezaním tejto oblasti mal byť Sovietsky zväz pozbavený svojich najvýznamnejších ložísk ropy a rovnako aj spojeneckých dodávok z [[Irán]]u.

Sovietsky [[STAVKA|Hlavný štáb najvyššieho velenia]] však neodhadol tieto zámery nepriateľa a na strednom úseku frontu sa naďalej pripravoval na obranu Moskvy. Pred Moskvou vyzerala situácia na jar 1942 naďalej dramaticky, pretože Nemci držali oblasť Rževského výbežku medzi [[Ržev]]om a [[Viazma|Viazmou]] západne od Moskvy. Na južnom úseku frontu aj na severe však plánovalo na jar uskutočniť rad útočných operácii. Na severe sa v marci 1942 začali krvavé boje v oblasti [[Volchov (rieka)|Volchova]], kde sa pokúšala preraziť [[Andrej Andrejevič Vlasov|Vlasovova]] [[2. úderná armáda (ZSSR)|2. úderná armáda]]. Na Ukrajine sa naproti tomu sovietske velenie [[12. máj]]a pokúsilo o [[Druhá bitka o Charkov|ofenzívu pri Charkove]]. Práve boje na juhu, mali na neskoršie dianie v Stalingrade najväčší dopad.

=== Charkov ===
{{Hlavný článok|Druhá bitka o Charkov}}
Úporné boje sa odohrávali na celom fronte južne od mesta [[Oriol]]. Na Ukrajine bojujúce vojská Juhozápadného frontu pod velením maršala [[Semion Konstantinovič Timošenko|Timošenka]] a Južného frontu generála [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]] postupovali na [[Charkov]] v dvoch prúdoch: južným smerom z oblasti [[Izium]]u a [[Barvenkovo|Barvenkova]] a severným smerom z oblasti [[Volčansk (mesto na Ukrajine)|Volčanska]], pričom vošli priamo do nemeckej pasce. Nemci v priebehu piatich dní podnikli sériu protiútokov a veľkú časť sovietskych vojsk obkľúčili. Z obkľúčenia sa zachránilo iba 27 000 sovietskych vojakov, 250 000 ich zahynulo alebo bolo zajatých&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Erickson, J., Erickson, L. |titul=Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs|isbn=1-84222-242-2|miesto=Londýn|vydavateľ=Carlton Books|strany= 90|rok=2001}}&lt;/ref&gt;. Zvyšok sovietskych jednotiek sa začal pred postupujúcimi Nemcami chvatne sťahovať.

=== Krym ===
{{Hlavný článok|Bitka o Sevastopoľ (1942)|Kerčsko-feodosijská operácia}}
Na konci roka 1941 Nemci prenikli na [[Krym]] a odrezali v prístave [[Sevastopoľ]] sovietsku [[Prímorská armáda|Prímorskú armádu]]. [[bitka o Sevastopoľ (1942)|Útok]] na opevnenie tohto mesta bol poverený viesť [[Erich von Manstein]]. Prvé útoky vojsk Osi sa obrancom darilo odrážať. V máji 1942 stroskotala kvôli neschopnosti miestnych veliteľov [[Dmitrij Timofejevič Kozlov|Kozlova]] a [[Lev Mechlis|Mechlisa]] sovietska obojživelná [[Kerčsko-feodosijská operácia|operácia]] vo východnej časti Krymu na [[Kerčský polostrov|polostrove Kerč]], Červená armáda prišla o ďalších 176 000 vojakov. Nemecké a rumunské vojská si následne uvoľnili ruky aby mohli odrezať prístav od pomoci z mora, tým že získali kontrolu nad prístupovými cestami a severnou časťou prístavu. Sovietska obrana opierajúca sa o pomoc námorného delostrelectva a silných opevnení začala javiť známky vyčerpania. K ťažkým podmienkam letnej bitky sa pridal okrem zúrivých bojov i zápach množstva nepochovaných mŕtvol, ktorý prinútil mnohých siahnuť po [[plynová maska|plynových maskách]]. Nemci napokon s pomocou ťažkého obliehacieho [[delostrelectvo|delostrelectva]] a intenzívneho [[bombardovanie|bombardovania]] dobyli mesto [[1. júl]]a [[1942]], po celkovo 250 dňoch obliehania. V troskách Sevastopoľa zahynulo alebo padlo do zajatia 156 880 sovietskych vojakov. Väčšina z pôvodne [[Prímorská armáda|Prímorskej armády]] bola zničená. Zvyšky sovietskych vojsk sa ešte 2 týždne zúfalo bránili na [[mys Chersones|myse Chersones]]. Likvidácia sovietskych vojsk uvoľnila nemeckú [[11. armáda Wehrmachtu|11.]] a rumunskú [[3. armáda (Rumunsko)|3.]] a [[4. armáda (Rumunsko)|4. armádu]] a zároveň zažehnala hrozbu, ktorú predstavoval červenou armádou držaný Sevastopoľ v nemeckom tyle.

== Boje o prístupy k Stalingradu ==
[[Súbor:Ww2 map22 May7 July 1942.jpg|náhľad|left|Situácia v južnej časti východného frontu od 22. mája do 7. júla 1942]]
Pád Sevastopoľa bol prakticky začiatkom nemeckej letnej ofenzívy. Spolu s nemeckými jednotkami postupovali taktiež vojská jeho spojencov: [[Rumunsko|Rumunska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Taliansko|Talianska]] a aj menšie jednotky [[Prvá slovenská republika|Slovenska]] a [[Chorvátsko|Chorvátska]]. Bojová hodnota týchto jednotiek však bola sporná a ako sa neskôr ukázalo nebola rovnocenná nemeckým, ale ani sovietskym vojskám. Nemci mohli v južnom smere sústrediť [[2. armáda (Wehrmacht)|2.]], [[6. armáda (Wehrmacht)|6.]], [[11. armáda Wehrmachtu|11.]] a [[17. armáda Wehrmachtu|17. poľnú armádu]], [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1.]] a [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovú armádu]], [[2. armáda (Maďarsko)|2. maďarskú]] a taliansku [[8. armáda (Taliansko)|8. armádu]]. Neskôr, po páde Sevastopoľa, k nim pribudla [[3. armáda (Rumunsko)|3.]] a [[4. armáda (Rumunsko)|4. rumunská armáda]]. Navyše [[6. armáda (Wehrmacht)|6. armáda]] bola najsilnejšia nemecká [[Armáda (vojenská jednotka)|armáda]], akú kedy na východnom fronte nasadili. Skladala sa z 5 [[zbor (vojenstvo)|zborov]], z ktorých jeden bol tankový. Celkovo mala 14 a neskôr až 20 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]]. Tieto vojská viedli bojové operácie proti [[Brjanský front|Brjanskému]] a [[Juhozápadný front|Juhozápadnému frontu]] obidvom ťažko poznačeným predošlými neúspešnými bojmi.

4. júla sa nemecké jednotky zmocnili mosta cez Don pri [[Voronež]]i a [[6. júl]]a [[1942]]&lt;ref name=&quot;Glantz, David, s. 35 – 36&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | autor = Glantz, D.E. | titul = The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay  | url = http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf   | dátum vydania = 2001   | dátum aktualizácie =   | dátum prístupu =   | vydavateľ = Clemson  | miesto = Južná Karolína  | strany = 35 – 36  | jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt; (podľa iných [[7. júl]]a&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=45}}&lt;/ref&gt;) vojská 2. maďarskej a nemeckej 4. tankovej armády prenikli do západnej časti mesta, kde sa rozpútali vyše týždňa trvajúce pouličné boje so sovietskou [[Sovietska 40. armáda|40. armádou]].

[[17. júl]]a padol rúk do nemeckej 17. a 1. tankovej armády&lt;ref name=&quot;Glantz, David, s. 35 – 36&quot;/&gt; Vorošilovgrad (dnes [[Luhansk]]), čím bolo zavŕšené obsadzovanie priemyselne dôležitej oblasti [[Donbas]]u. Potom Nemci uskutočnili sústredený útok na [[Rostov nad Donom]]. Červená armáda mesto nebránila dostatočnými silami a tak bolo do rána [[25. júl]]a [[1942]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy  | autor= Erickson, J., Erickson, L. | titul = Hitler versus Stalin. The Eastern Front in Photographs  | vydavateľ = Carlton Books  | miesto = Londýn  | rok = 2001  | isbn =   | kapitola =   | strany = 91   | jazyk = anglicky}}&lt;/ref&gt; v nemeckých rukách. Pri prieniku do oblasti Rostova sa vyznamenali 25. júla aj vojaci slovenskej [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]], ktorým sa ako prvým spomedzi vojsk Osi, podarilo pri ofenzíve prekročiť Don&lt;ref&gt;Mičianik, P., 2009, [http://www.vhu.sk/data/att/1201_subor.pdf ''Rýchla divízia v nemeckej ofenzíve na Rostov''.] Vojenská história, 2, 13, s. 43 – 70&lt;/ref&gt;. Strata Rostova nad Donom a najmä mostov južne od mesta bola pre Sovietov veľmi skľučujúca, hlavne po tom čo prenikli na verejnosť informácie o zlyhaní a neposlušnosti sovietskych dôstojníkov, ktorí mesto bránili. Ústupom z oblasti sa však pred obkľúčením zachránilo množstvo živej sily a techniky. Pre [[Hitler]]a mal Rostov veľký význam, táto významná križovatka ležiaca v najvýchodnejšom cípe [[Azovské more|Azovského mora]] bola vstupnou bránou k rieke [[Kubáň (rieka)|Kubáň]] a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Postup Nemcov do tejto oblasti, znamenal tiež prerušenie železničného spojenia Stalingrad – Moskva, čo znamenalo, že Sovieti museli doplnky zo severu posielať do tejto oblasti cez [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Winchester, Ch. |titul=Ostfornt / Hitler's War on Russia|vydavateľ=Osprey Pbl.|miesto=Oxford|rok=1998|strany=64|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt;.

[[23. júl]]a vydal Hitler smernicu č. 49, ktorou sa vzdal plánu postupného dobývania juhu [[ZSSR]] počínajúc Stalingradom, definovaného v predošlej smernici č. 41. Zamýšľal zaútočiť súčasne v dvoch smeroch: na [[Kaukaz]] aj na [[Stalingrad]]. Od tohto zámeru ho nedokázali odhovoriť ani vlastní generáli, ktorí upozorňovali, že sily [[Wehrmacht]]u nie sú v takom stave aby mohli udrieť na oba ciele v rovnakom čase. [[13. júl]]a bolo velenie Skupiny armád Juh rozdelené na [[Skupina armád A|Skupinu armád A]], pod vedením [[Wilhelm List|Wilhelma Lista]] a veliteľstvo [[Skupina armád B|Skupiny armád B]], pod vedením [[Maximilian von Weichs|Maximiliana von Weichsa]]. Skupina armád A mala postupovať smerom na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], zatiaľ čo úlohou Skupiny armád B, malo byť prekročenie Volgy a prípadné dosiahnutie [[Kaspické more|Kaspického mora]].

[[12. júl]]a sovietske velenie vytvorilo nový [[Stalingradský front]], ktorý mal vyplniť medzeru vzniknutú nemeckým prielomom. Velením obranných operácií pred [[Stalingrad]]om bol poverený generál [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|A.I. Jeriomenko]] a [[Vasilij Nikolajevič Gordov|V.N. Gordov]]. Vrchným veliteľom celého južného bojiska bol [[Semion Timošenko]], na oblasť bojov zvlášť dohliadal náčelník generálneho štábu [[Georgij Žukov]].
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B27180, Russland, italienische Soldaten mit Mauleseln.jpg|náhľad|vľavo|Kolóna talianskych vojakov 8. armády s [[mulica]]mi. 8. armáda tvorila ľavé krídlo nemeckej skupiny armád B.]]
[[Stalingrad]] sa stal cieľom 4. tankovej armády generálplukovníka [[Hermann Hoth|Hermanna Hotha]] a 6. armády pod velením generála [[Friedrich Paulus|Friedricha Paulusa]] podporovanej [[XIV. tankový zbor Wehrmachtu|XIV. tankovým zborom]] generála [[Gustav von Wietersheim|von Wietersheima]]. Pre oblasť Stalingradu mal najväčší význam postup Nemcov od [[Donec|Donca]] k [[Don]]u a ďalej k rieke [[Volga|Volge]]. Keďže sa pevnina za Rostovom smerom na juhovýchod rozširuje, boli Nemci na rozšírenom fronte schopní rýchlo postupovať na juh a západ. Pri postupe však [[XIV. tankový zbor Wehrmachtu|XIV. tankovému zboru]] došli v oblasti [[Millerovo|Millerova]] pohonné hmoty a nemecký postup tak stratil dynamiku. Timošenko tento fakt rýchlo využil a vo veľkom oblúku rieky [[Don]] západne od Stalingradu vybudoval hlbšie členenú obranu&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=83}}&lt;/ref&gt;. Medzi 17. a 22. júlom viedli 62. a 64. armáda ústupové boje na riekach [[Čir (rieka)|Čir]] a [[Cimla]]. 22. júla nasadili vojská osi v smere útoku na Stalingrad 18 divízií o sile asi 250 000 mužov, s podporou asi 740 tankov, 1200 lietadiel, 7500 delostreleckých zbraní. Sovietske vojská čeliace týmto silám tvorilo 16 divízií o sile 187 000 mužov, podporovalo ich 360 tankov, 337 lietadiel a 7900 delostreleckých zbraní&lt;ref name=&quot;BSE&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stalingradskaja bitva 1942 – 43. Boľšaja sovetskaja enciklopedia.
  | url = http://bse.sci-lib.com/article105724.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 16.5.2010
  | vydavateľ = bse.sci-lib.com
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}&lt;/ref&gt;. Od konca júla sa o ohyb rieky [[Don]], cez ktorú sa k [[Stalingrad]]u prebojovávala nemecká 6. armáda rozpútali ťažké boje. Sovietskej [[Sovietska 62. armáda|62. armáde]] generálporučíka [[Anton Ivanovič Lopatin|Lopatina]] a 64. armáde generála [[Vasilij Ivanovič Čujkov|Čujkova]] začínalo v dôsledku nemeckých obchvatov hroziť obkľúčenie. Aby zastavili prenikanie vojsk 6. armády cez rieku Don Sovieti podnikli rad protiútokov jednotkami zoslabenej [[Sovietska 1. tanková armáda|1.]] a [[Sovietska 4. tanková armáda|4. tankovej armády]], ktoré mali dovedna len okolo 240 [[tank]]ov. Tieto útoky nakoniec Nemci odrazili, 24. júla Nemci dosiahli [[Kalač]]&lt;ref name=&quot;Glantz, David, s. 35 – 36&quot;/&gt; ale neboli už schopní prekročiť rieku a z chodu vpadnúť do tyla ustupujúcim sovietskym vojskám. Ich úspechy boli najväčšie na pravom krídle 64. armády, kde obsadili [[Nižne Čirskaja|Nižne Čirskú]] a [[3. august]]a obsadili [[Koteľnikovo]], čím bezprostredné ohrozili [[Stalingrad]]. Sovietske velenie v tejto situácii nariadilo svojim jednotkám vyhýbať sa obkľúčeniu a viesť ústupové boje, pričom predpokladalo vytvorenie obrany v oblasti Kaukazu a Volgy. Situácia začínala byť koncom júla a začiatkom augusta 1942 z pohľadu Sovietskeho zväzu veľmi vážna. Sovieti boli nútení stiahnuť zvyšok svojich vojsk z Donského ohybu. Predmestia Volžskej metropoly dosiahli nemecké jednotky po dvoch týždňoch ťažkých bojov [[18. august]]a. Nemecké velenie však podcenilo obranu mesta a v júli presmerovalo 4. tankovú armádu na Kaukaz na pomoc 1. tankovej armáde. Postup osamotenej 6. armády pozdĺž Donu sa však do polovice augusta v dôsledku silnej sovietskej obrany spomaľoval a tak musela byť 4. tanková armáda presunutá späť&lt;ref&gt;Glantz, D.E., 2001, ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay'' 2001, Clemson, Južná Karolína, s. 38 {{Languageicon|en}}&lt;/ref&gt;. Nemci boli v tej dobe nútení od tohto momentu kryť svoje ľavé krídlo jednotkami talianskej 8. armády, ktorej velil generál [[Italo Gariboldi]]&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;.

7. až 9. augusta sa vojskám nemeckej 6. armády podarilo vytlačiť jednotky 62. armády na ľavý breh Dona a obkľúčiť 4 jej divízie pri Kalači, kde viedli obranné boje až do 14. augusta, keď sa im podarilo prebiť k hlavným silám armády&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;. Do začiatku augusta sa Stalingradský front roztiahol do šírky vyše {{km|800|m}} a prestával byť schopný koordinovať svoju činnosť. Sovietske velenie preto rozhodlo 13. augusta Stalingradský front rozdeliť na dva nové samostatné fronty. Nový Stalingradský front pod vedením generálporučíka Gordova, ktorý tvoril najmä bývalé prvé krídlo svojho predchodcu sa skladal z 63., 21., 62. a 4. tankovej armády a 28. tankového zboru. Juhovýchodný front tvoriaci bývalé ľavé krídlo Stalingradského frontu tvorila 64., 57. a 51. armáda a 13. tankový zbor. Frontu velil generálplukovník Jeriomenko. Pre lepšiu koordináciu bojových operácií sovietske hlavné velenie vyslalo 12. augusta na front do oblasti Stalingradu náčelníka generálneho štábu generálplukovníka A. M. Vasilevského a 29. augusta i zástupcu vrchného veliteľa G.K. Žukova.

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 169-0028, Russland, Panzer IV vor Haus.jpg|náhľad|Nemecké tankové jednotky pri postupe k Stalingradu]]
Na Kaukaze postupovali Nemci rýchlejšie. [[11. august]]a sa boje rozšírili na západ od naftového mesta [[Majkop]] a ku [[Krasnodar]]u; prenikali tiež horami na ceste k čiernomorskému pobrežiu. Vo svojom južnom výpade sa [[21. august]]a [[1942]] dostali až po kúpeľné mestá [[Piatigorsk]], [[Jessentuki]] a [[Kislovodsk]] na úpätí kaukazských hôr. Čoskoro po tom, [[25. august]]a 1942, vztýčili vlajku s hákovým krížom na vrchole [[Elbrus]]. Juhovýchodným smerom sa prebíjali k naftovým poliam pri mestách [[Groznyj]] a [[Baku]], ktoré mali pre Sovietsky zväz životne dôležitý význam. [[7. september|7. septembra]] padol do nemeckých rúk [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]] a front sa posunul až za [[Nalčik]] a [[Alagir]].

Obyvatelia kaukazských republík sa k prichádzajúcim nemeckým vojskám nezachovali jednotne. Zatiaľ čo sa v horách [[Čečensko|Čečenska]] postavilo mnoho rodov na stranu Nemcov a otvorene im pomáhalo, v susednom [[Severné Osetsko|Severnom Osetsku]] sa do boja proti okupantom zapojili aj spontánne vznikajúce jednotky [[kozáci|kozákov]] a [[partizán]]ov, ktoré nemalou mierou prispeli k udržaniu [[Vladikavkaz]]u – hlavného mesta oblasti. [[Čečeni|Čečenov]] neskôr za údajnú spoluprácu s Nemcami Stalin kruto potrestal a presídlil prakticky celý národ na [[Sibír]].

Pokračujúce neúspechy nemeckých vojsk na Kaukaze mali viacero príčin a pomerne veľký dosah na dianie v Stalingrade. Prvou príčinou nemeckého neúspechu bol silnejúci odpor sovietskeho [[Transkaukazský front|Transkaukazského frontu]], ktorý zahatal nemeckým jednotkám cestu cez horské priesmyky a doliny, čím zabránil Nemcom dosiahnuť ich cieľovú líniu [[Batumi]] – [[Baku]]. Druhou príčinou nemeckých neúspechov boli Hitlerove rozporuplné rozkazy a nerozhodnosť, ktoré zapríčinili vyčerpanie zásob paliva 4. tankovej armády, pri zbytočných presunoch po juhoruských stepiach medzi Kaukazom a Stalingradom. Keď nakoniec Nemci dorazili k Volge a začali obkľučovať Stalingrad, nemali už dosť síl na to, aby prekročili Volgu a obrancov v meste odrezali od pomoci z vonka&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Natkiel, R., Sommer, R.L., Mayer, S.L. |titul=Atlas of World War II|isbn= 0-7607-2043-6|miesto=New York|vydavateľ=Barnes &amp; Noble Books|rok=2000|strany=150|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt;. Chybou bola aj Hitlerova snaha dobyť Stalingrad z [[propaganda|propagandistických]] a [[ideológia|ideologických]] dôvodov za každú cenu, aj keď sa neskôr vyjadroval, že preňho bol Stalingrad mesto ako ktorékoľvek iné. Tvrdé [[Boj v zastavanej oblasti|pouličné boje]], ktoré sa čoskoro rozhoreli neboli na jeho dobytie nevyhnutne potrebné, ak by sa ho Hitler rozhodol obkľúčiť útokom cez Volgu južne a severne od mesta.

[[Súbor:Eastern Front 1942-05 to 1942-11.png|thumb|left|Operácia Blau: Nemecký postup od [[7. máj]]a [[1942]] do [[18. novembra]] [[1942]]
{{legenda|#fff8d5|do [[7. júl]] [[1942]]}}
{{legenda|#ffd2b9|do [[22. júl]] [[1942]]}}
{{legenda|#ebd7ff|do [[1. august]] [[1942]]}}
{{legenda|#ccffcd|do [[18. november]] [[1942]]}}]]
Zväzu sovietskych socialistických republík hrozilo nebezpečenstvo, že stratí svoje hlavné ložiská ropy ako aj možnosť získavať pomoc od Spojencov cez [[Irán]], pričom by boli navyše jeho vojská v oblasti roztrhnuté. Medzi civilným obyvateľstvom aj vojakmi vládlo veľké znepokojenie, mnohí sa pýtali, dokedy ešte môže armáda ustupovať. Sám [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] vydal [[28. júl]]a [[1942]] [[rozkaz č. 227]], v ktorom sa okrem iného hovorilo „... ''je čas prestať ustupovať. Ani krok späť!''“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Rozkaz NKO ZSSR z 28. júla 1942 č. 227
  | url = http://sk.wikisource.org/wiki/Rozkaz_NKO_ZSSR_z_28._j%C3%BAla_1942_%C4%8D._227
  | dátum vydania = 24.2.2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1.1.2010
  | vydavateľ = sk.wikisource.org
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Tento rozkaz, ktorý nasledoval po neúspechoch Červenej armády pri Rostove, mal za následok vytvorenie [[trestná jednotka|trestných oddielov]] známych ako „štrafbaty“, z vojakov a poddôstojníkov, ktorí sa previnili alebo boli obvinení zo zbabelosti alebo nespoľahlivosti a [[uzáverová jednotka|uzáverových jednotiek]] [[NKVD]], ktoré mali strieľať každého, kto uteká z boja či ustupuje bez rozkazu. [[22. august]]a bol takto v oblasti Stalingradu vytvorený prvý trestný oddiel. O plnení rozkazu svedčí aj fakt, že do konca leta bolo na fronte zastrelených za zbabelosť alebo nespoľahlivosť 13 500 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Winchester, Ch. |titul=Ostfornt / Hitler's War on Russia|vydavateľ=Osprey Pbl.|miesto=Oxford|rok=1998|strany=62|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt;.

[[9. október|9. októbra]] [[1942]] sa [[Červená armáda]] dočkala dlho očakávanej reformy, vo forme „nedeliteľnej veliteľskej právomoci“, ktorá zrušila funkciu [[politický komisár|politických komisárov]] v armáde. Tak bola odstránená prekonaná dvojitá veliteľská právomoc, komisári sa stali „zástupcami veliteľa pre politické otázky“. Bol to taktiež dôstojnícky post, ale spravidla nižšej hodnosti a predovšetkým mal na starosti politickú výchovu, propagandu, sociálnu starostlivosť a podobne. Dôležitou novinkou bolo, že nemohol zasahovať do rozhodnutí veliteľa a najmenej zo všetkého do jeho rozhodnutí operačného rázu&lt;ref&gt;Werth, A., 1968, ''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 448 – 450&lt;/ref&gt;.

Po dvoch týždňoch postupu na Kaukaz bola nemecká 4. tanková armáda znova presmerovaná na Stalingrad, pričom mala postupovať pozdĺž železničnej trate z [[Koteľnikovo|Koteľnikova]]. [[9. august]]a však Hotha {{km|160|m}} pred mestom zastavil nedostatok zásob a silnejúci odpor sovietskej 57. armády&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Vasilevskij, A. M., Rokossovskij, K. K., Žukov, G. K., Voronov, N. N., Rodimcev, A. I., Čujkov, V. I., Zajcev, V. G., Ľudnikov, I. I., Jeriomenko, A. I., Werth, A., Adam, W., Paulus, F., Steidle, L., Weider, J |názov=Stalingrad / Spomienky účastníkov bitky na Volge|miesto=Bratislava|vydavateľ=Nakladateľstvo Pravda|rok=1983|strany=32}}&lt;/ref&gt;. 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-218-0506-31, Russland-Süd, bei Stalingrad, Hinweisschild.jpg|náhľad|Nemci pri tabuli oznamujúcej {{km|13|m}} vzdialenosť od Stalingradu]]
15. až 17. augusta 1942 začali postupovať na Stalingrad na širokom fronte jednotky nemeckej 4. tankovej a 6. armády.

[[23. august]]a [[1942]] sa XIV. tankový zbor 6. armády prebil cez [[Don]] a severne od Stalingradu v oblasti [[Paňšino]] – [[Verťačij]] – [[Peskovatka]] prenikol pozíciami sovietskej [[Sovietska 4. tanková armáda|4. tankovej]] a 62. armády. Okolo 17. hodiny večer dosiahli Nemci v blízkostí dedín [[Latoškina]], [[Akatovka]] a [[Rynok]] predmestia Stalingradu, len 2{{--}}{{km|3|m}} od [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]]. Na oslabenom úseku pri Gumrackom letisku, kadiaľ postupovala nemecká [[16. tanková divízia Wehrmachtu|16. tanková divízia]], boli Sovieti nútení zaujať obranu provizórnymi silami. Bol to hlavne [[1077. protilietadlový delostrelecký pluk]], ktorý bol zložený z 2/3 z mladých žien dobrovoľníčiek továrne [[továreň Červené barikády|Červené barikády]]. Na pomoc im prišiel aj oddiel frekventantov vojenských učilíšť a časti [[10. strelecká divízia NKVD|10. streleckej divízie NKVD]]. Protilietadlový pluk, ktorého [[85 mm protilietadlový kanón M1939 (52-K)]] mohol viesť účinnú paľbu po nemeckých tankoch však nemal zatiaľ žiadne skúsenosti s bojom proti pozemným cieľom. Jednotka však dostala rozkaz držať svoje pozície za každú cenu. Na blížiace sa tanky spustili batérie silnú paľbu a odrazil niekoľko útokov, aj keď útočníkom nespôsobili nijak vážne straty&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=87}}&lt;/ref&gt;. Obsluhy jednotlivých batérií však za svoje odhodlanie neustúpiť zaplatili krutú daň. Nemecké tanky nakoniec postaveniami 1077. pluku prenikli, predtým však boli nútené likvidovať postavenia protilietadlových kanónov jedno po druhom. Ich obsluhy viedli paľbu po nemeckých obrnencoch až dokým nebolo aj posledné z ich 37 postavení zničené. Do večera predvoj 6. armády dosiahol pravý breh [[Volga|Volgy]] a oddelili tak 62. armádu od vojsk na jej pravom krídle. Počas bojov pred Stalingradom v boji zahynul potomok španielskych komunistických emigrantov [[Rubén Ruiz Ibárruri]].

23. augusta 1942  sa okolo 16. hodiny začal silný nálet na Stalingrad, ktorý pokračoval až do polnoci. Celkovo sa náletov zúčastnilo asi 600 lietadiel, prišlo pri tom o život najmenej 40 000 civilistov&lt;ref&gt;Werth, A., 1968,''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 470&lt;/ref&gt;. Po nálete sa z rozbombardovaných rezervoároch na brehoch Volgy rozliala horiaca [[nafta]] aj po rieke. Jednou z príčin vysokého počtu civilných obetí bol Stalinov rozkaz, ktorý zakazoval rozsiahlu evakuáciu obyvateľstva z mesta, vo viere, že ich prítomnosť zvýši odhodlanie bojovať, najmä v jednotkách miestnej domobrany.

== Bitka o mesto ==
[[Súbor:Map Stalingrad.png|thumb|Mapa Stalingradu.]]
24. augusta zaútočili nemecké útočné skupiny na severnú priemyselnú zónu mesta ale boli neúspešné. [[25. august]]a [[1942]] vydal Hitler rozkaz dobyť [[Stalingrad]] priamym útokom. Pred útokom na samotné mesto protestovali proti jeho rozkazu viacerí dôstojníci. Hitler 10. septembra odvolal veliteľa Skupiny armád A na Kaukaze [[Wilhelm List|Lista]] a tieto vojská až do 21. novembra riadil sám. [[Friedrich Paulus|Paulus]] a veliteľ Skupiny armád B [[Maximilian von Weichs|von Weichs]] už v septembri poukazovali na roztiahnuté ľavé krídlo svojich vojsk, na ich námietky však Hitler reagoval iba prísľubmi a vierou v skorú porážku nepriateľa&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Barnett|Barnett, C.]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=1997|strany=399 – 400}}&lt;/ref&gt;. Aj [[Franz Halder]] upozorňoval na vážnosť oslabenia ľavého krídla&lt;ref name=&quot;Tucker&quot;/&gt; a nutnosť zastaviť ofenzívu, ktorá zbytočne oslabuje vojská, ale 24. septembra bol odvolaný. Na jeho miesto nastúpil generál [[Kurt Zeitzler]].

Zatiaľ čo Hitler odvolával schopných veliteľov a riadil operácie čiastočne sám, Stalin v dôsledku zhoršujúcej sa situácie na bojisku vymenoval [[27. august]]a 1942 za zástupcu vrchného veliteľa ozbrojených síl zvlášť zodpovedného za obranu Stalingradu generálplukovníka [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Žukova]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=88}}&lt;/ref&gt;. Žukov sa spolu s ostatnými generálmi vrchného velenia rozhodol pútať vojskami v meste čo najviac síl a zatiaľ rozvíjať prípravy pre úspešný protiútok, ktorého cieľom by bolo obkľúčiť nepriateľské vojská bojujúce v meste.

62. a 64. armáda, ustupujúce z ohybu Don, neboli dlhodobo schopné zabrániť Paulusovi, aby získal kontrolu nad územím medzi Donom a Volgou. Časť Paulusových vojsk sa od 23. augusta pokúšala z chodu preniknúť do mesta, ale väčšinu záloh museli Nemci nasadiť severne od mesta, kde ich pútali sovietske protiútoky. Tie Sovietom umožnili zabezpečiť obranu ohrozeného severného Stalingradu. Z juhozápadu útočiaca Hothova 4. tanková armáda sa po počiatočných neúspechoch na juhu pri výšinách okolo [[Krasnoarmejsk]]u a [[Beketovka|Beketovky]] znovu sformovala a udrela na [[Abganerovo]]. Tento ťah prinútil Sovietov vyprázdniť ohrozenú líniu obrany a stiahnuť sa bližšie k mestu&lt;ref name=&quot;[[Vasilij Ivanovič Čujkov]]&quot;&gt;[[Vasilij Ivanovič Čujkov|Čujkov, V. I.]], 1988,: ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda s. 82 – 106&lt;/ref&gt;. [[2. september|2. septembra]] sa tak Hoth spojil s Paulusom. [[12. september|12. septembra]] zostala sovietska 64. armáda izolovaná na západnom brehu Volgy južne od Stalingradu a 62. bola v podobnej situácii v Stalingrade a jeho predmestiach. Toho istého dňa bol vymenovaný za veliteľa 62. armády generál Čujkov. Ten onedlho na to odpovedal svojim nadriadeným na otázku, ako chápe svoju úlohu, že ''mesto buď udrží, alebo tam zahynie''&lt;ref name=&quot;[[Vasilij Ivanovič Čujkov]]&quot;/&gt;.

[[13. september|13. septembra]] [[1942]] začal nemecký útok na samotný Stalingrad, jeho čiastkovým cieľom bolo dobytie [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyly]], centrálnej časti Stalingradu a prielom k [[Volga|Volge]]. Nemci najprv úspešne prenikli predmestiami, no ich jednotky sa v pouličných bojoch rýchlo vyčerpávali. Aby mohol Paulus sústrediť čo najviac nemeckých jednotiek k útoku na mesto, dostal k dispozícií 3. a 4. rumunskú armádu, ktoré mali prevziať a kryť časť roztiahnutého pravého krídla jeho armády.

Nemci sa rozhodli preraziť do centra mesta a rozdeliť ho na polovicu. Obaja velitelia pridelených tankových zborov protestovali proti nevhodnej forme ich nasadenia v meste, a tak ich Paulus odvolal. Veliteľa XIV. zboru [[Gustav Anton von Wietersheim|von Wietersheima]] nahradil [[Hans-Valentin Hube|Hube]].

Na Mamajovu mohylu útočila 295.pechotná divízia. Sovietske armády sa pod nemeckým tlakom dostali do ťažkej situácie, obe sa držali iba s veľkým vypätím. Nemci sa čoskoro dostali už 720 metrov od veliteľského stanovišťa 62. armády na Mamajovej mohyle. Keďže boli Sovieti odkázaní hlavne na telefonické spojenie po drôte, bolo veliteľstvo počas neustáleho bombardovania kopca bez spojenia. Čujkov teda prikázal premiestniť veliteľstvo do úžľabiny v ústí rieky [[Carica|Carice]] do Volgy&lt;ref name=&quot;Vasilij Ivanovič Čujkov&quot;&gt;Čujkov, V.I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 136 – 138&lt;/ref&gt;. Postavenia na strmých západných brehoch rieky boli dobre chránené pred ťažkým ostreľovaním{{ref|1}} a na niektorých úsekoch sa stali posledným útočiskom sovietskych vojsk. Ich význam zvyšoval aj fakt, že tam ústili široké kanalizačné potrubia z tovární. Tie bolo možné využiť ako sklady či provizórne obväziská, ale aj pre vstup do rozvetvenej kanalizačnej siete, ktorou sa dalo dostať za nemecké línie. Čujkov na odrazenie nemeckého útoku [[14. september|14. septembra]] použil všetky dostupné zálohy, ktoré mal na západnom brehu k dispozícii. Obzvlášť dôležitá bola obrana hlavného prístaviska, pretože v priebehu noci mali prísť posily. Provizórne zložená tanková brigáda brániaca prístup k prístavisku v priebehu noci prišla o všetkých 19 tankov a prakticky celá vykrvácala, Nemcom sa však k prístavisku dostať nepodarilo&lt;ref name=&quot;Vasilij Ivanovič Čujkov&quot;/&gt;. V kritickú noc zo 14. na [[15. september|15. septembra]] prišla cez Volgu na pomoc obliehanému mestu [[13. gardová strelecká divízia]] generála [[Alexandr Iľjič Rodimcev|Rodimceva]], ktorej jadro tvorili bojom ostrieľané oddiely pôvodne výsadkového vojska. Nemci podnikli ráno 15. septembra na nerozvinuté gardové jednotky sústredené útok 71. divíziou, pri čom sa rozpútali zúrivé boje. Hlavná železničná stanica zmenila v priebehu nasledujúcich bojov toho dňa majiteľa 4-krát&lt;ref&gt;Čujkov, V. I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 143&lt;/ref&gt;. Už [[18. september|18. septembra]] z takmer desiatich tisíc vojakov 13. gardovej divízie zostalo bojaschopných iba niekoľko stoviek. Sovietskym gardovým jednotkám sa však podarilo získať budovu mlynu č. 4, čím pevne zaistili hlavné riečne prepravisko.

Na začiatku bojov sovietska strana ozbrojila a nasadila do boja aj početné oddiely ľudovej [[domobrana|domobrany]] vytvorené z [[robotník]]ov, ktorí prišli o prácu, keďže továrne boli zničené. Napriek tomu, že ich bojová hodnota sa nemohla porovnávať s ostrieľanou 6. armádou, jednotky robotníkov podporovali červenú armádu, či už ako pechota alebo ako posádky tankov, ktoré sami vyrobili. Jednotky robotníkov, ktorí zväčša ani nedostali vojenské uniformy, v pouličných bojoch celkom vykrvácali. Celkovo po boku Červenej armády bojovalo asi 70 000 Stalingradčanov&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Veľký, J. a kolektív|titul=[[Encyklopédia Slovenska]] I. zväzok A – D|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|rok=1977|strany=583}}&lt;/ref&gt;. Ďalších 10 000 obyvateľov sa podieľalo na stavbe obranných línií okolo mesta.

Už po niekoľkých dňoch bojov sa začali ulice mesta meniť na nepriechodné rozvaliny. Ako rástli hromady trosiek v uliciach, znižovala sa možnosť nasadenia tankov, čo výrazne uľahčovalo obrancom mesta situáciu. Nemecké vojská využívali svoju nadvládu vo vzduchu a denne ťažko bombardovali Stalingrad. Osvedčili sa im strmhlavé bombardéry [[Junkers Ju 87|Ju-87 „Stuka“]], ktoré boli schopné presne zasahovať {{kg|500}} bombami jednotlivé domy a ohniská odporu. Vzhľadom na to, že obidve bojujúce strany v pouličných bojoch boli nesmierne blízko seba, nemohli byť bombardéry nikdy nasadené na likvidáciu prvej línie obrany bez toho, aby nehrozilo, že zasiahnu aj vlastné jednotky. 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-218-0529-07, Russland-Süd, Stalingrad, Geschützstellung.jpg|náhľad|left|Nemecké delostrelectvo pri paľbe na mesto. V pozadí budova obilného sila.]]
Keďže si červená armáda na tomto úseku frontu nebola dlho schopná vydobyť vzdušnú prevahu, životne dôležitými sa stali pre mesto [[delostrelectvo|delostrelecké]] batérie, ktoré ležali na východnom brehu [[Volga|Volgy]]. Bez tejto podpory by ťažko skúšané jednotky v Stalingrade neboli schopné vzdorovať niekoľkonásobnej nemeckej presile. Ukázalo sa tiež, že v mestských bojoch sú celkom dostačujúce neveľké, ale dobre organizované oddiely. [[22. september|22. septembra]] sa po niekoľko dní trvajúcich bojoch nemeckým úderným oddielom [[29. motorizovaná divízia Wehrmachtu|29. motorizovanej]], [[94. pechotná divízia Wehrmachtu|94. pechotnej]] a [[14. tanková divízia Wehrmachtu|14. tankovej divízie]] podarilo zlomiť odpor 92. námornej streleckej brigády, ktorá bránila Stalingradské obilné silo&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=101}}&lt;/ref&gt;. Táto obrovská betónová stavba celý čas odolávala delostreleckému ostreľovaniu i leteckému bombardovaniu. Sovietski vojaci odolávali nepriateľovi v bojoch muža proti mužovi len s bodákmi. Poslední preživší sa vzdali až po tom čo im došlo strelivo, potraviny a muži boli už niekoľko dní sužovaní smädom&lt;ref name=&quot;V.I. Čujkov&quot;&gt;Čujkov, V.I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 149&lt;/ref&gt;. Veliteľ poslednej sovietskej vzdorujúcej guľometnej čaty v budove, [[Andrej Choziainov]] tvrdil, že vojaci oboch strán sa pri týchto bojoch často priblížili natoľko, že neraz bolo možné cítiť a počuť nepriateľov dych&lt;ref name=&quot;V.I. Čujkov&quot;/&gt;.

Sovieti v noci na 22. septembra prepravili do mesta prvý z plukov [[284. strelecká divízia|284. streleckej divízie]], ktorú následne nasadili v oblasti Mamajovej mohyly. Všetky dodávky pre 62. armádu v Stalingrade museli prechádzať cez rieku [[Volga|Volgu]], ktorá bola pri Stalingrade približne {{km|1.5|m}} široká. Denne ju neustále letecky bombardovali a ostreľovali [[Delostrelecké zbrane|delostrelectvom]]. V noci Nemci používali hlavne [[mínomet]]y, neraz už dobre zastrieľané na jednotlivé prepraviská. Vojskám Osi bývalej Skupiny armád Juh prúdili zásoby úzkym koridorom a boli závislé na jedinom železničnom moste cez [[Dneper]], ktorý sa Nemcom dostal do rúk pri [[Dnepropetrovsk]]u&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein|Manstein, E. von]]|titul=Ztracená vítezství svazek II|isbn=80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=36}}&lt;/ref&gt;. Iné komunikácie sa Nemcom ani ich spojencom do konca bitky nepodarilo sprevádzkovať. Išlo najmä o prepravu cez most pri meste [[Záporožie]], či o prepravu cez [[Kerčská úžina|Kerčskú úžinu]].
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R74189, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|right|Boj v ruinách bol neľútostný, jeden zo sovietskych vojakov pri okne je zasiahnutý nemeckou paľbou. Areál závodu Červený október, september 1942.]]
Nemeckým jednotkám sa z 21. na [[22. september|22. septembra]] podarilo sústredenými útokmi rozdeliť 62. armádu na dve časti a na úseku 13. gardovej streleckej divízie sa prebiť k hlavnému prístavu v meste&lt;ref&gt;Čujkov, V. I., 1988, ''Od Stalingradu po Berlín''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda, s. 165&lt;/ref&gt;. Nemci zlikvidovali alebo vytlačili sovietske vojská z centra mesta a definitívne obsadili hlavnú železničnú stanicu aj obchodný dom. Niektoré obkľúčené sovietske jednotky bojovali do posledného muža s obrovským odhodlaním. Preto Nemcom trvalo ešte celé tri dni, kým v centre mesta zlikvidovali všetky ohniská odporu. Následne namierili svoje hlavné údery na severne položenú priemyselnú oblasť.

V noci [[23. september|23. septembra]] dostalo štvorčlenné [[družstvo (vojenstvo)|družstvo]] sovietskych [[pechota|pešiakov]] pod vedením seržanta [[Jakov Fedotovič Pavlov|Jakova Pavlova]] za úlohu preskúmať dom odborníkov na Námestí 9. januára. Časť budovy bránilo nemecké guľometné družstvo, ktoré zlikvidovali, následne dom samostatne držali vyše týždňa. Aj keď neskôr prišli sovietske posily, boli ho aj naďalej nútení držať v [[obkľúčenie|obkľúčení]] nemeckou pechotou, až do [[25. november|25. novembra]], kedy sa im znovu podarilo nadviazať styk s vlastnými jednotkami. Budova neskôr pomenovaná [[Pavlovov dom]] zostala naďalej v ich rukách až do likvidácie Nemcov v meste.

[[Boj v zastavanej oblasti|Boje v meste]] boli veľmi kruté. Väčšina nemeckých útokov sa rozpadla na krvavé potýčky menších jednotiek, pri ktorých dochádzalo k boju zblízka. Keďže každý útok väčšej jednotky mal za následok jej dezorganizáciu a pomerne rýchle vyčerpanie fyzických síl i munície, boli jednotky veľmi zraniteľné pred protiútokmi&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Winchester, Ch. |titul=Ostfornt / Hitler's War on Russia|vydavateľ=Osprey Pbl.|miesto=Oxford|rok=1998|strany=66|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt; – čo sa prejavilo na oboch stranách. Obrana sa zadržiavala o každý dom. Nezriedka držala každé poschodie domu iná bojujúca strana. Obidve bojujúce strany podnikali často [[protiútok]]y, ktorými sa pokúšali získať stratené pozície späť, čo znamenalo, že sa pouličné boje neustále prelievali zo strany na stranu. Po tom, čo sa v dôsledku ťažkých bojov a bombardovania zmenili ulice mesta na rozvaliny, bol pohyb po povrchu ešte náročnejší. Boje sa preniesli do podzemia, pivníc a kanálov. Na to, aby jedna zo strán postúpila, bolo potrebné intenzívne bombardovanie, delostrelecká príprava, no aj tak sa málokedy útočník posunul o viac ako 200 metrov.
[[Súbor:Фонтан_«Детский_хоровод».jpg|alt=Fontána „Detský tanec“ v Stalingrade. Mesto sa zmenilo na ruiny.|vľavo|náhľad|220x220bod|Fontána „Detský tanec“ v Stalingrade. Mesto sa zmenilo na ruiny.]]
Sovietski vojaci čoskoro zistili, že v mestských bojoch sú omnoho účinnejšie úderné jednotky zložené z malého počtu vojakov, ktorí sa navzájom kryli pomocou [[samopal]]ov a [[Ručný granát|granátov]]. Využívali kanalizačnú sieť a často zastavovali nemecké útoky tak, že sa vynorili v tyle postupujúceho nepriateľa, odkiaľ spustili paľbu a následne sa nepozorovane stiahli. V bojoch o jednotlivé domy bolo ťažké zistiť, kde presne je línia dotyku oboch vojsk. „Územie nikoho“ medzi znepriatelenými stranami sa zredukovalo natoľko, že nebolo možné bez vlastných strát bombardovať nepriateľskú prvú líniu obrany. Toto „územie nikoho“ nebolo väčšie ako vzdialenosť, na ktorú sa dal vrhnúť granát. Nemci čoskoro vymysleli pre krvavé boje v meste priliehavé pomenovanie „''Rattenkrieg''“, čo by sa dalo doslovne preložiť ako „''krysia vojna''“. V tejto situácii tiež obidve bojujúce strany nasadili jednotky [[ostreľovač]]ov. Najznámejším sa počas bojov stal [[Vasilij Grigorievič Zajcev]], ktorý od [[10. november|10. novembra]] do [[17. december|17. decembra]] [[1942]], kedy bol zranený, zlikvidoval 225 nemeckých vojakov, z toho 11 ostreľovačov.

[[27. september|27. septembra]] [[1942]] začali Nemci náletom stoviek strmhlavých bombardérov prvú veľkú ofenzívu proti priemyselnej štvrti. Nasledovala delostrelecká príprava a nemecký postup cez mínové polia a paľbu odhodlaných obrancov. Za cenu vysokých strát na oboch stranách Nemci postúpili o 1 800 až 2 700 metrov a Červená armáda stratila vrchol [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyly]]. Nemecký útok do večera ochabol, ale obrancovia mesta boli vo veľmi zlej situácii. Čujkov žiadal o posily, ktoré nakoniec prišli vo forme dvoch čerstvých streleckých plukov, a tie boli okamžite nasadené do bojov. Nasledujúci deň, [[28. september|28. septembra]], nemecké vojská obnovili ofenzívnu činnosť a obzvlášť bombardovanie mesta. Pri náletoch sa potopili 5 zo 6 nákladných lodí, ktoré zaisťovali prepravu medzi oboma brehmi [[Volga|Volgy]] pri [[Stalingrad]]e. Toho istého dňa došlo na sovietskej strane k organizačným zmenám, pôvodný Stalingradský front, ktorý bol v tej dobe zatlačený za Don bol premenovaný na Donský front (velil mu generálporučík K. K. Rokossovskij, náčelníkom štábu M. S. Malinin). Pôvodný Juhozápadný front zmenil meno na Stalingradský (velil mu Jeriomenko)&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt;.

[[29. september|29. septembra]] sa dali Nemci do likvidácie neveľkého výbežku frontu na severovýchode Stalingradu, ktorý siahal k dedine [[Orlovka]]. Po 2 dňoch bojov boli sovietske vojská vo výbežku obkľúčené. Obrancovia Orlovky bojovali do posledného náboja, posledných 120 mužov schopných chôdze sa po týždni bojov prebilo z obkľúčenia do Stalingradu&lt;ref&gt;Werth, A., 1968, ''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 481&lt;/ref&gt;.
[[Súbor:Germans in Stalingrad.jpg|náhľad|vľavo|Nemeckí vojaci pohybujúci sa v uliciach mesta.]]
O niekoľko dní neskôr, [[1. október|1. októbra]] sa cez Volgu preplavila [[39. gardová strelecká divízia]], ktorej velil [[Stepan Savelievič Guriev|S.S. Guriev]]. Neskôr bránila [[závod Červený október]], ktorý sa Nemci neustále pokúšali dobyť. O dva dni neskôr prišla ako posila [[37. gardová strelecká divízia|37. gardová divízia]] [[Viktor Grigorievič Žoludev|V.G. Žoludeva]]. 10. októbra prebrala [[3. armáda (Rumunsko)|3. rumunská armáda]] generála [[Petre Dumitrescu|Dumitresca]], ktorú velenie stiahlo z Kaukazu obranný úsek severne od Stalingradu medzi nemeckou 6. armádou a talianskou [[8. armáda (Taliansko)|8. armádou]] generála [[Italo Gariboldi|Gariboldiho]].

2. októbra pri jednom z náletov na Čujkovovo veliteľstvo Nemci zasiahli veľké podzemné nádrže na ropu, ktorá horela v okolí veliteľstva niekoľko nasledujúcich dní. Sovieti pôvodne považovali nádrže za prázdne a umiestnenie veliteľstva v ich blízkosti nepovažovali za ohrozenie bezpečnosti. Až do [[14. október|14. októbra]], kedy sa začal dosiaľ najsilnejší útok na [[Stalingradský traktorový závod|Traktorový závod]] a na [[závod Barikády]], prebiehali boje menšej intenzity. Väčšinu útoku vedeného piatimi nemeckými divíziami vrátane [[14. tanková divízia Wehrmachtu|14. tankovej]] a [[305. pechotná divízia Wehrmachtu|305.]] a [[389. pechotná divízia Wehrmachtu|389. pechotnej]], znášali sovietske jednotky [[112. strelecká divízia|112.]], [[95. strelecká divízia|95.]], [[308. strelecká divízia|308.]] a [[37. gardová strelecká divízia|37. gardovej streleckej divízie]], ktoré boli oslabené z predošlých bojov. Hĺbka Sovietmi ovládaného územia v meste v tej dobe siahala najviac {{km|3|m}} od rieky. Toho dňa Nemci prekonali pri útoku až 2 000 metrov. Na úseku asi {{km|5|m}} nasadili 3 [[pechota|pešie]] a 2 [[tank]]ové divízie. [[Luftwaffe]] na mesto zaútočila 2570-krát, sovietske letectvo však nemohlo zasiahnuť, pretože bránilo pred nemeckými útokmi vlastné letiská. Prach z trosiek sa rozvíril natoľko, že viditeľnosť bola za jasného dňa sotva 90 metrov. V celom meste sa odohrávali urputné boje.

Doobeda 14. októbra Nemci prekonali sovietsku obranu a boj sa rozdelil na menšie, ale nemenej brutálne potýčky okolo jednotlivých ohnísk odporu. Aj keď do večera okolo [[Stalingradský traktorový závod|Traktorového závodu]] ležalo 3 000 mŕtvych nemeckých vojakov, závod nakoniec podľahol presile a v rukách obrancov zostala len jeho severná časť. Útok pokračoval aj nasledujúci deň. Zvyšky sovietskych vojsk sa tvrdošijne bránili na ostatkoch stalingradského predmostia, ktoré bolo už sotva 1000 metrov hlboké a teraz ešte aj rozdelené na dve časti. Menšia severná časť bola na sever od Traktorového závodu, väčšia južná časť, kde sa nachádzalo i veliteľstvo 62. armády, pri [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]] a Továrenskej štvrti. 37. gardová, 308. a 193. strelecká divízia mali už iba niekoľko stoviek bojaschopných mužov. Útok 14. októbra bol jeden z najťažších, ktorý dopadol na sovietske pozície. V týchto dňoch prišla 62. armáda aj o zvyšok svojich tankov, ktoré patrili k 84. tankovej brigáde. Vzhľadom na povahu terénu jednotka dostala za úlohu zakopať po veže svojich posledných 10 tankov v parku Skuľpturnyj, kde niekoľko dní odolávali útokom nemeckých obrnencov. Osud sovietskych tankov spečatili až silné nálety Luftwaffe 17. októbra.

V noci z 15. na [[16. október|16. októbra]] prišli na pravý breh rieky do Stalingradu ďalšie sovietske posily. Kvôli veľmi ťažkým bojom musel však Čujkov už o 4 dni nasadiť to posledné, čo mal k dispozícii na západnom brehu: do boja šli vojaci tylových útvarov, spojári, vojenskí krajčíri aj zásobovači. Na dostrel nemeckých [[guľomet]]ov sa ocitlo aj posledné Sovietmi držané stalingradské prepravisko cez [[Volga|Volgu]]. Boje vrcholili. [[27. október|27. októbra]] do Stalingradu dorazili čerstvé sovietske posily. Nemci medzitým zasadili ďalší silný úder na závod Červený október a dobyli jeho severozápadnú časť. Práve tam sa rozpútal jeden z najťažších bojov. Medzitým sa 19. októbra pokúsili o lokálne protiútoky vojská Donského frontu severne od mesta spolu s jednotkami 64. armády z južnej strany mesta.

Do [[30. október|30. októbra]] sa však boje utíšili a aj keď sa sovietski pešiaci držali v Stalingrade už iba na malom kúsku územia, Nemci neboli stále schopní ovládnuť celé mesto. To, čo však v tej dobe ovládali Čujkovovi vojaci, bol vlastne len {{km|8|m}} pás zrúcanín, ktorý sa tiahol pozdĺž Volgy.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-J20510, Russland, Kampf um Stalingrad, Luftangriff crop.jpg|náhľad|Nemecký strmhlavý bombardér [[Junkers Ju 87|Ju 87 Stuka]] pri nálete na Stalingrad.]]
[[11. november|11. novembra]] [[1942]] podnikli nacistické jednotky posledný zúfalý pokus o vyčistenie Stalingradu. Ani útok 6 nasadených divízií však nebol schopný zničiť nehlbokú sovietsku obranu. Nemcom sa ale podarilo rozdeliť oblasti ovládané 62. armádou na menšie celky. Situácia bola vážna pre obidve strany. Nemecké vojská zatiaľ neboli schopné obsadiť celé mesto ani preťať železničné spojenie, ktoré sa vinulo v smere zo severu na juh pozdĺž východného brehu Volgy. Sovieti sa v meste držali len vypätím posledných síl. Vojaci obidvoch bojujúcich strán boli vystavení ťažkému bombardovaniu a delostreleckému ostreľovaniu, ostreľovačom, nedostatku proviantu a odhodlanému nepriateľovi, ktorý nemal v boji žiadne zľutovanie.

Boje naďalej pokračovali. Nadchádzajúca zima sťažila život Nemcom i sovietskemu obyvateľstvu. [[20. november|20. novembra]] [[1942]] bola [[Volga]] tak ako predošlé dni nesplavná. Jej povrch pokrývali pohybujúce sa ľadové kryhy, ktoré bránili v preprave cez rieku. Nebolo možné dovážať zásoby, ani evakuovať ranených. Malú časť ranených evakuovali na lietadlách [[Polikarpov Po-2|U-2]]. Obrancovia mesta už nemuseli čakať žiadne podstatné posily. V okolitej stepi sa začala sovietska protiofenzíva. Volga toho roku zamrzla [[16. december|16. decembra]] a až vtedy mohli jednotliví vojaci privážať na malých saniach strelivo a ostatné zásoby.

== Protiútok Červenej armády ==
=== Predpoklady a prípravy na protiútok ===
Zatiaľ čo na jeseň roku [[1942]] vypukli v Stalingrade a jeho okolí zúrivé boje, vypracovali sovietski velitelia plán operácie, ktorej cieľom malo byť [[obkľúčenie]] a zničenie jednotiek nemeckej 6. poľnej a 4. tankovej armády, viazaných v pouličných bojoch. Front nemeckého postupu k [[Volga|Volge]] sa ťahal na vzdialenosť takmer {{km|800|m}}. Nedostatok divízií Wehrmachtu donútil nacistické velenie k tomu, aby krídla svojho postupu krylo talianskou, rumunskou a maďarskou armádou. Tieto jednotky mali omnoho menšie skúsenosti v bojoch ako aj slabší výcvik a horšie vybavenie ako nemecké vojská. Najmä Rumunom zaisťujúcim obe krídla 6. armády chýbali protitankové zbrane. To vytvorilo priaznivé podmienky pre sovietske tankové prieniky, ktoré by obkľúčili nepriateľa v Stalingrade a jeho okolí. Sovietski velitelia sa chystali poraziť [[Wehrmacht]] pomocou stratégie, ktorá bola využívaná ako jeden z pilierov nemeckej vojnovej školy. Obkľučovacie operácie vedené tankovými jednotkami boli príznačné práve pre nemeckú taktiku [[blitzkrieg|bleskovej vojny]].

[[Image:Battle of Stalingrad.png|thumbnail|left|Sovietsky protiútok v Stalingrade
{{legenda-čiara|solid #0000cf 2px|Nemecký front, [[19. november]]}}
{{legenda-čiara|solid #ff6600 2px|Nemecký front, [[12. december]]}}
{{legenda-čiara|solid #009a00 2px|Nemecký front, [[24. december]]}}
{{legenda|#c3c3c3|border=solid grey 1px|Sovietsky postup, 19. – [[28. november]]}}
]]
Operáciu vypracoval kolektív [[STAVKA|sovietskeho generálneho štábu]] (za koordináciu zodpovedal [[Alexandr Vasilevskij]] a [[Georgij Žukov]], [[Nikolaj Nikolajevič Voronov|Nikolaj Voronov]] mal na starosti spoluprácu delostrelectva) za asistencie veliteľov frontov: [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Jeriomenka]], [[Nikolaj Vatutin|Vatutina]] a [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]]. Náčrt pôvodného plánu spracoval ešte 30. júla 1942 plukovník Michail Michajlovič Potapov z operačnej správy Generálneho štábu spolu s generálom Vasilevským&lt;ref&gt;Žukov, G. K., 2006, Vzpomínky a úvahy 2. Naše vojsko, Praha, s. 354&lt;/ref&gt;. Mali ju uskutočniť vojská Juhozápadného, Donského a Stalingradského frontu. V predvečer protiútoku bolo ich súčasťou 71 streleckých divízií, 15 streleckých brigád, 3 motostrelecké brigády, 8 jazdeckých divízií, 3 jazdecké zbory, 4 tankové zbory, 14 tankových brigád a 4 tankové pluky. Podporu zo vzduchu malo zabezpečovať 1300 až 1800 lietadiel. Tri sovietske fronty mali spolu asi milión mužov, asi 900 v tej dobe kvalitných tankov a 13 000 diel. Naproti tomu vojská nacistického Nemecka a jeho spojencov mali asi 800 000 mužov, približne 700 tankov, 10 000 diel a približne rovnaký počet lietadiel ako ich protivník. Tie však so zhoršujúcim sa počasím prestávali hrať dôležitú úlohu. V smere hlavného úderu bola sovietska prevaha viac než dvojnásobná. Dôležitými aspektami bolo aj to, že nemecké velenie malo o nadchádzajúcom protiútoku iba hmlisté predstavy. Očakávali sa iba lokálne protiútoky. Nemecké hlavné velenie napriek varovaniam miestnych veliteľov, ktorí pozorovali hromadenie sovietskych síl, predpokladalo, že Červená armáda nebude schopná po ťažkých letných bojoch opäť nasadiť dostatok vycvičených jednotiek.

Najťažšia úloha pre sovietske tylo bolo prepraviť obrovské množstvo vojska a bojovej techniky na juh, na Stalingradský front. Bolo potrebné použiť ťažko zbombardovanú železničnú trať na východ od Volgy a doslova pod nosom Nemcov sa musela organizovať preprava cez rieku na [[pontón]]och a [[kompa|kompách]]&lt;ref&gt;Werth, A., 1968, ''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 517&lt;/ref&gt;. Na rozdiel od krajiny na sever od [[Don]]u, ktorá bola trocha zalesnená, pusté stepi na juh od Stalingradu mimoriadne sťažovali maskovanie. Nemecké najvyššie velenie napriek tomu nemalo ešte stále ani poňatia o závažnosti nadchádzajúceho útoku, keďže predpokladalo, že sa Sovieti nachádzajú na prahu úplného vyčerpania.&lt;ref name=&quot;BSE&quot;/&gt; Tí pritom len od 1. do 19. novembra presunuli cez Volgu do prvých línií 160 000 vojakov, 430 tankov, 600 diel, 14 000 automobilov a okolo 7000 ton vojenského materiálu.

Plán počítal s tým, že sa tankové zbory, útočiace z juhu a severu, mali spojiť pri meste [[Kalač]] na [[Don]]e. Jazdectvo, ktoré bolo svojim spôsobom sovietskou protiváhou nemeckej [[Motostrelecké vojsko|motorizovanej pechoty]], malo preniknúť čo najhlbšie, aby vytvorilo čo najhlbšie čeľuste obkľúčenia, čo najďalej od polapených armád, aby ich nemohol zachrániť ani protiúder z vonka. Nakoniec mali strelecké divízie vytvoriť vnútorný front v kotle aby sa Nemci nemohli prebiť z mesta späť.

=== Protiútok – operácia Uran ===
{{Hlavný článok|Operácia Uran}}
[[19. november|19. novembra]] [[1942]] o 6:30 ráno začali 80 minútovou delostreleckou priehradnou paľbou protiútok vojská Juhozápadného frontu pod velením generála [[Nikolaj Vatutin|Vatutina]]. Za tri dni postúpilo jeho vojsko vyše {{km|100|m}}, keď na hlavu porazilo rumunskú 3. armádu ako aj nemecké jednotky, ktoré boli vyslané na pomoc Rumunom. Juhozápadný front získal asi 30 000 zajatcov&lt;ref&gt;Werth, A., 1968, Od paktu po Stalingrad. Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 518&lt;/ref&gt;. V noci z 22. na [[23. november|23. novembra]] vďaka odvážnemu útoku tankového oddielu [[Georgij Nikolajevič Filippov|G.N. Filippova]] obsadili sovietske jednotky neporušený most cez [[Don]] a ešte v noci prenikli do [[Kalač]]a. Nasledujúceho dňa sa stretli jednotky 5. tankovej armády s [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Jeriomenkovými]] silami Stalingradského frontu, ktoré postupovali z juhu a nepriateľ im kládol podstatne menší odpor. Jeriomenkove vojská začali svoj postup o deň neskôr ako Vatutinove, [[20. november|20. novembra]] 1942. Vojská Donského frontu pod [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]] vedením postupovali od [[19. november|19. novembra]] na juh a prebili sa k jednému z predmostí držanému sovietskymi vojakmi v [[Stalingrad]]e. Počet vojakov Osi v Stalingradskom kotle je dodnes predmetom diskusií. Sovietske velenie predpokladalo, že obkľúčilo do 100 000 nepriateľských vojakov. Nemecké najvyššie velenie odhadovalo v prvom momente počet obkľúčených na 400 000. Paulus uvádzal, že jeho jednotky 6. armády majú asi 200 000 mužov.&lt;ref name=&quot;Knopp,233&quot;&gt;Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 233&lt;/ref&gt; Dnešné odhady uvádzajú počty medzi 250 a 350 000 Nemcov a ich spojencov, vrátane sovietskych zajatcov, spolu približne 20 armádnych divízií. [[Erich von Manstein]] však vo svojich pamätiach toto číslo spochybňuje, odôvodňuje to celkom rozumne tým, že tieto divízie boli v boji opotrebované, a preto nemohli mať plné stavy. 18. decembra 1942 sa v kotli podľa nemeckých správ nachádzalo 230 300 vojakov Osi, z toho bolo 217 300 Nemcov a 13 000 Rumunov. Okrem toho bolo v kotli prítomných 19 300 sovietskych zajatcov a prebehlíkov&lt;ref name=&quot;Operace Barbarossa&quot;&gt;{{Citácia knihy  | autor= Carell, P.  | titul = Operace Barbarossa  | vydavateľ = Mustang   | miesto = Plzeň  | rok = 1996  | isbn =   | kapitola =   | strany = 503  | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Nemci dimenzovali svoje zásobovanie na počet 275 000 osôb.&lt;ref name=&quot;Knopp,233&quot;/&gt;

Stretnutie frontov pri Kalači nevyzeralo celkom tak ako ukazujú dokumentárne, či historické filmy. Vojaci obidvoch sovietskych frontov si sprvu neuvedomili, že sa už medzi nimi nenachádza žiadny nepriateľ a pokračovali vo vzájomnom ostreľovaní až do poobedňajších hodín. Celé stretnutie neprebehlo v príliš povznesenej atmosfére za typického „''Hurá!''“. Takto opísal tieto momenty jeden z obyčajných pešiakov 1034. streleckého pluku M. Abdulin: „''Nakoniec sa toho popoludnia jednotky Juhozápadného frontu, bojujúce v našom sektore spojili s tými, ktorí postupovali z juhu. V zápale boja – pri tom sa už medzi nami nenachádzali žiadni Nemci – sme pokračovali v paľbe proti vlastným ľuďom! Ťažká delostrelecká paľba nás držala v šachu na zemi. Potom sme uvideli, ako sa na nás ženie obrovské množstvo vojakov. Keď prišli bližšie, boli sme dosť zmätení, vôbec totiž nevypadali ako Nemci… Nakoniec niekomu došlo, že sme boli napadnutí vlastnými jednotkami a streľba konečne utíchla. A práve to bol koniec tejto bitky. Potom sme v úplnom tichu vyšli z úkrytov, aby sme ich privítali. Bolo počuť iba vŕzganie snehu pod nohami. „Bratia! Kamaráti! Ako sa to mohlo stať? Strieľali sme po vlastných ľuďoch!“ Objímali sme sa. A taktiež sme plakali, pretože na obidvoch stranách boli mŕtvi a ranení, a každý si to dával za vinu. Neskôr, keď sme mŕtvych a ranených odviezli z bojiska, báli sme sa navzájom si pozrieť do očí''“&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Mansur Abdulin|Abdulin, M.]]|titul=Krvavá cesta od Stalingradu / Zpověď prostého vojáka|isbn= 80-7217-356-1|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2005|strany=40 – 41}}&lt;/ref&gt;. Sovietsky generálporučík [[Markian Michailovič Popov|Popov]] dával za vinu paľbu do vlastných jednotiek veleniu 45. tankovej brigády, ktorá svoj pohyb a pozície napriek rozkazom nesignalizovala dohodnutými svetlicami.&lt;ref&gt;Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 230&lt;/ref&gt;

Obkľúčenie Nemcov v Stalingrade bolo zavŕšené za štyri a pol dňa od začiatku operácie. Keďže kliešte obkľúčenia boli na najslabších miestach široké len 30 až {{km|80|m}}, boli urýchlene opevňované. Sovietske velenie buď nemalo presnú predstavu, alebo zámerne neinformovalo svojich vojakov o sile nemeckého zoskupenia, a tak sa väčšina z nich domnievala, že obkľúčili asi iba 80 000 Nemcov. Hlavné velenie malo objektívne dôvody sa obávať, že sa obkľúčená 6. poľná armáda a časti 4. tankovej armády pokúsia prebiť z obkľúčenia späť. No nevyskytli sa nijaké známky takýchto pokusov a je paradoxné, že počas sovietskeho prielomu k [[Don]]u mnohí Nemci utekali do „bezpečia“ v [[Stalingrad]]e. Bol to práve Paulusov obrovský úspech, že vôbec dokázal zorganizovať obranu a z nepočetných záloh vytvoriť krytie vlastnému tylu, ktoré bolo ohrozené sovietskym prielomom. Zatiaľ Nemci rýchlo sformovali [[Skupina armád Don|Skupinu armád Don]]. Jej úlohou bolo zastaviť sovietsky postup do [[Donbas]]u a preťať obkľúčenie okolo Stalingradu. Za jej veliteľa menovali poľného maršala [[Erich von Manstein|Mansteina]]. Koncom novembra Nemci podnikli prvé pokusy o prebitie sa k obkľúčeným vojskám v Stalingrade, ale nepodarilo sa im to. Zatiaľ len zbierali sily. [[1. december|1. decembra]] vydal von Manstein rozkaz na uskutočnenie [[operácia Wintergewitter|operácie Wintergewitter]], ktorej cieľom bolo znovunadviazanie styku s 6. armádou. Plánoval pri tom udrieť na [[Koteľnikovo]], kde boli sovietske sily relatívne najslabšie&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein|Manstein, E. von]]|titul=Ztracená vítezství svazek II |isbn=80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=71}}&lt;/ref&gt;. Sústredenie jeho vojsk však neprebiehalo dostatočne rýchlo, a tak mohol zaútočiť až o dva týždne.

[[3. december|3. decembra]] [[1942]] schválil sovietsky hlavný stan ambiciózny [[operácia Saturn|Plán Saturn]], ktorý mal za cieľ najskôr zlikvidovať nemecké sily v stalingradskej pasci, potom dobyť oblasť vnútri donského ohybu vrátane Rostova a odrezať nemeckú skupinu armád A na [[Kaukaz]]e. V dôsledku silnej nemeckej obrany, ktorá sa čiastočne opierala o staršie sovietske opevnenia z leta, však nepostupovali podľa plánov. Sovieti sa snažili udrieť na stred kotla a rozdeliť nemecké vojská napoly. Najviac sa pritom obávali toho, že by mohli obkľúčené stalingradské sily vyraziť do protiútoku. Hitler najprv uvažoval o tom že nemecké vojská z mesta stiahne, čo by nebol tesne po ich obkľúčení [[20. november|20. novembra]] veľký problém. Ale po príhovore [[Hermann Göring|Göringa]], ktorý tvrdil, že jeho [[Luftwaffe]] môže dodávať obkľúčeným vojskám denne 500 ton zásob, čo by malo postačovať na udržanie obkľúčených vojsk, Hitler prikázal Paulusovi držať doterajšie pozície. Zodpovednosť za toto kritické rozhodnutie okrem Hitlera a Göringa padá aj na náčelníka štábu Luftwaffe generála [[Hans Jeschonnek|Hansa Jeschonneka]]&lt;ref name=&quot;Tucker&quot;/&gt;. Plán znel pomerne reálne, Nemci v niekoľkých predchádzajúcich bojoch na východnom fronte boli schopní takto zásobovať svoje obkľúčené jednotky. Ale tentoraz museli počítať s väčším objemom zásob i zlým [[počasie|počasím]]. Vedením [[Luftflotte 4|4. vzdušnej armády]], ktorá mala zabezpečovať zásobovanie, bol poverený [[Wolfram von Richthofen]]. Skutočnosť však bola taká, že v priemere sa denne podarilo dopraviť iba asi iba 50 – 100 ton zásob. Nemci v tomto období rýchlo strácali leteckú prevahu. Jednak pre to, že Sovieti do oblasti prisunuli veľké letecké sily (1 350 až 1 414 lietadiel), ale svoju úlohu zohral aj zlý technický stav strojov Luftflotte 4 (z 732 bolo bojaschopných len 402)&lt;ref name=&quot;Tucker&quot;/&gt;. Z pohľadu obliehaných vojsk bolo poburujúce, že nemalá časť zásob bol celkom nepotrebný alebo nepoužiteľný materiál ako vianočné stromčeky, či množstvá topánok na pravú nohu. Čoskoro však do popredia vystúpili aj ďalšie problémy. Nemci začali prichádzať o veľké množstvá dopravných strojov [[Junkers Ju 52|Ju 52/3m]], ktoré, keďže boli pomalé a neobratné, sa stávali ľahkou korisťou protilietadlovej obrany a sovietskych stíhačov. Nemenším problémom bolo, že Červená armáda začala obsadzovať vhodné letiská, či už vnútri kotla, ale aj na západ od neho.

=== Operácia Wintergewitter ===
[[Súbor:Operation Winter Storm.png|náhľad|Mapa plánovanej operácie Wintergewitter]]
[[12. december|12. decembra]] [[1942]] [[Erich von Manstein|Mansteinov]] útočný zväzok, ktorého hlavnú silu tvoril [[LVII. tankový zbor Wehrmachtu|LVII. tankový zbor]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tankovej armády]] [[Hermann Hoth|Hermanna Hotha]], vyrazil z železničného uzla v [[Koteľnikovo|Koteľnikove]] pozdĺž trate na severovýchod k cieľu, ktorý sa nachádzal {{km|100|m}} pred ním v snehom zaviatej rovinatej [[Step (krajina)|stepi]]. Najsilnejšou údernou silou 4. tankovej armády bola 6. tanková divízia [[Erhard Rauss|Erharda Raussa]] a 23. tanková divízia [[Nikolaus von Vormann|Nikolausa von Vormanna]]. Ich úlohou bolo prebiť sa k Paulusovi, priviesť zásoby a udržiavať koridor medzi [[Stalingrad]]om a zvyškom nemeckých vojsk na [[Kubáň|Kubáni]] a [[Kaukaz]]e. K týmto jednotkám sa neskôr pridala i 17. tanková divízia a samostatný [[pluk]] tankov [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]]. Popri tom malo útočné zoskupenie k dispozícií ďalšie 4 pechotné divízie a 2 rumunské jazdecké divízie, časť týchto jednotiek bola poznamenaná predošlými bojmi, no Nemci mali aj tak v úseku svojho postupu výraznú prevahu v tankoch.

Generálplukovník [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Jeriomenko]] ešte pred 12. decembrom oznámil svojim nadriadeným, že existuje veľké nebezpečenstvo, že skupina Hoth (ako Sovieti nazývali 4. tankovú armádu) prenikne pozíciami 51. armády a udrie do tyla 57. armády, ktorá uzatvárala juhozápadný okraj stalingradského kotla. Ďalej zdôraznil, že v prípade, ak [[Friedrich Paulus|Paulus]] zaútočí z kotla na juhozápad, bude ťažké zabrániť jeho úniku z [[obkľúčenie|obkľúčenia]]. Úsek frontu, ktorý čelil von Mansteinovmu útoku, v tej dobe bránili jednotky 51. armády zloženej z troch streleckých divízií (302., 126. a 91.), 76. opevneného priestoru, 4. jazdeckého zboru a 13. a 254. tankovej brigády a niekoľkých menších jednotiek. Najmä strelecké jednotky boli výrazne oslabené predošlými bojmi. Už [[15. december|15. decembra]] von Mansteinove jednotky prekročili rieku [[Aksaj]] a postupovali ďalej do silnejšej sovietskej obrany. Hrozilo, že nemecké vojská prerazia nie príliš silné obkľúčenie a znovu nadviažu styk so 6. armádou, ktorá stále vyčkávala vo svojich postaveniach.

Velenie sovietskej armády okamžite odložilo hlavný cieľ [[operácia Saturn|operácie Saturn]] a rozhodlo sa zakročiť proti nebezpečnému nemeckému výpadu, ktorý ich spočiatku zaskočil. Pokračovali preto v útokoch na [[armádna skupina Hollidt|Hollidtovu armádnu skupinu]] na ľavom krídle von Mansteinovych vojsk, ktoré držali stredný tok rieky [[Čir (rieka)|Čir]]. Medzitým si musel Jeriomenko poradiť, sám narýchlo zorganizoval protiútok v okolí [[Verchne-Kumskij|Verchne-Kumského]], kde na úseku pravého krídla skupiny armád Don Nemcov zastavil. Neskôr Jeriomenko dostal k dispozícii aj 13. mechanizovaný zbor, ktorý bol stiahnutý z útoku proti obkľúčeným vojskám v Stalingrade a následne bol nasadený proti 6., 17. a 23. tankovej divízii. 19. decembra Nemci zaútočili znovu a Sovietov za ťažkých bojov postupne vytlačili k rieke [[Myškova]].

Hlavný stan proti postupujúcej nemeckej skupine vojsk, ktorá na začiatku útoku disponovala asi 250 tankmi, vyslal ako najväčšiu posilu [[2. gardová armáda|2. gardovú armádu]] pod velením generálplukovníka [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]]. Táto jednotka bola pôvodne určená ako dôležitá sila pre likvidáciu kotla, Rokossovského Donský front bez nej nemohol pokračovať v sústredených útokoch na Paulusovu 6. armádu. 2. gardová armáda pozostávajúca z 1. a 13. gardového streleckého zboru a neskôr i 7. tankového zboru, sa však nemohla rozvinúť skôr ako 17. decembra. Gardová armáda začala obsadzovať obranné pozície severne od Myškovej z chodu a prvých 5 dní sa spolu s vyčerpanými jednotkami, ktorým prišla na pomoc, bránila nemeckým vojskám bez podpory vlastných tankov. O vypätosti situácie vypovedá aj fakt, že Stalin nariadil nasadenie posledných záloh, keď proti čelu útoku Hothových jednotiek nasadil 235. tankovú brigádu a 87. streleckú divíziu. Dni medzi [[19. december|19.]] a [[23. december|23. decembrom]] boli pre sovietske jednotky najkritickejšie. Jednotky bojujúce v nedostatočne pripravenej obrane bez podpory tankov utrpeli ťažké straty, ale nepriateľa zastavili. Nemcom nepomohlo ani to, že nasadili svoje nové tanky typu [[PzkpfwVI Tiger|Tiger]]. O intenzite bojov svedčí aj to, že 1378. pluk 87. streleckej divízie pri obci Verchne-Kumskij, pod vedením podplukovníka [[Michail Stepanovič Diasamidze|M. S. Diasamidzeho]], v priebehu bojov odrazil 30 nemeckých útokov, vrátane viacerých útokov ťažkých tankov.

Predvoj Mansteinových vojsk sa zastavil asi 40{{--}}{{km|48|m}} juhozápadne od [[Stalingrad]]u. V meste už bolo počuť dunenie diel. Zatiaľ čo prebiehali severne od Myškovej ťažké boje, vydal [[Erich von Manstein|Manstein]] na vlastnú zodpovednosť [[Friedrich Paulus|Paulusovi]] rozkaz aby sa prebil so svojimi silami z obkľúčenia na tomto najslabšom mieste. To, či by tak zachránil aspoň časť 6. armády pred zničením, je dodnes predmetom sporu mnohých odborníkov. Bez príkazu samotného [[Adolf Hitler|Hitlera]] však [[Friedrich Paulus|Paulus]] nebol ochotný konať. Veľkú úlohu zohralo i to, že náčelník štábu 6. armády [[Arthur Schmidt]] považoval únik 6. armády z obkľúčenia za nemožný v dôsledku nízkeho stavu zásob. Tanky, ktoré mala armáda k dispozícii mali palivo iba asi na 20{{--}}{{km|30|m}}, čo na prerazenie sovietskej obrany nepostačovalo&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor= Manstein, E. von|titul=Ztracená vítezství svazek II|isbn=80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006}}&lt;/ref&gt;. Podľa niektorých názorov von Manstein neinformoval Paulusa o celkovom stave na fronte a dôrazne mu nevysvetlil, že ústup je jedinou možnou alternatívou, ako sa vyhnúť zničeniu v hĺbke sovietskeho obkľúčenia. Manstein napr. nikdy neletel do kotla ani nevyslal zodpovedného styčného dôstojníka s podrobnejšími plánmi ústupu&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Vasilevskij, A. M., Rokossovskij, K. K., Žukov, G. K., Voronov, N. N., Rodimcev, A. I., Čujkov, V. I., Zajcev, V. G., Ľudnikov, I. I., Jeriomenko, A. I., Werth, A., Adam, W., Paulus, F., Steidle, L., Weider, J.|titul=Stalingrad / Spomienky účastníkov bitky na Volge|miesto=Bratislava|vydavateľ=Nakladateľstvo Pravda|rok=1983|strany=432 – 433}}&lt;/ref&gt;. Bola tak premrhaná jediná väčšia príležitosť, kedy sa mohli nemecké vojská prebiť z obkľúčenia. Mansteinove vojská bojujúce severne od rieky [[Myškova]], boli nakoniec z oblasti vytlačené sústredenými útokmi tankových jednotiek 2. gardovej armády. Museli ustúpiť i zo samotného Koteľnikova, odkiaľ začínali svoj postup na sever. Po odrazení svojho útoku sa Manstein sústredil na udržanie oblasti [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]], kam začal svoju skupinu armád za systematického tlaku sovietskych vojsk sťahovať. Zatiaľ čo sa [[Skupina armád A]] začala sťahovať z [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] na [[Tamanský polostrov]] a [[Krym]]. Hitler dúfal, že toto predmostie neskôr poslúži ako východisko pre prípadné neskoršie útoky na juh [[ZSSR]].

Kritickú situáciu nemeckých vojsk v oblasti ešte skomplikoval kolaps talianskej 8. armády medzi [[16. december|16.]] a [[20. december|20. decembrom]] severne od Stalingradu v úseku [[Skupina armád B|Skupiny armád B]]. Sovieti taliansku armádu napadli vojskami 1. a 3. gardovej armády Juhozápadného frontu a 6. armády Voronežského frontu a dostali sa tak do tyla nemeckej Hollidtovej armádnej skupiny&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=Vasilevskij, A. M., Rokossovskij, K. K., Žukov, G. K., Voronov, N. N., Rodimcev, A. I., Čujkov, V. I., Zajcev, V. G., Ľudnikov, I. I., Jeriomenko, A. I., Werth, A., Adam, W., Paulus, F., Steidle, L., Weider, J.|titul=Stalingrad / Spomienky účastníkov bitky na Volge|miesto=Bratislava|vydavateľ=Nakladateľstvo Pravda|rok=1983|strany=119}}&lt;/ref&gt;, ktorej [[XXXXVIII. tankový zbor Wehrmachtu|XXXXVIII. tankový zbor]] mal tvoriť hlavnú silu útoku na prstenec obkľúčenia zo severozápadu. Do Vianoc prišli Nemci v dôsledku tohto prielomu o strategické letiská [[Morozovsk]] a [[Tacinskaja]], takže dopravné lietadlá museli lietať po dlhších trasách a minuli tak viac paliva, pričom odviezli menej materiálu. Tento rýchly prielom vykonali sily [[24. tankový zbor (ZSSR)|24. tankového zboru]] generálmajora [[Vasilij Michajlovič Badanov|V.M. Badanova]]. Hitler aj naďalej odmietal dať príkaz na únik 6. armády, pričom to argumentoval potrebou, aby čo najdlhšie viazala sovietske sily. Nemecké sily skupiny armád Don boli v ohrození, z Tacinskej do Rostova na Donu zostávalo iba okolo {{km|130|m}}&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor= Carell, P.|titul=Spálená země|miesto=Plzeň|vydavateľ=Mustang|rok=1996|strany=95}}&lt;/ref&gt;. Nemci na Tacinskú podnikli protiútok a v noci z 28. na 29. decembra ju po niekoľkodňových bojoch získali späť.

=== Likvidácia obkľúčenia – operácia Koľco ===
[[Súbor:Operation Ring.png|náhľad|left|Mapa operácie Koľco.]]
Pre 6. armádu, odsúdenú na záhubu sa začala posledná, tragická fáza bitky. Tiesnená na neveľkom a ešte aj stále sa zmenšujúcom priestore bola v smrteľnom objatí sovietskych armád. Chýbalo jej vhodné zimné oblečenie, zmenšovali sa jej zásoby životných potrieb, pretože každodenný prísun leteckým mostom, ktorý sľúbil [[Hermann Göring|Göring]], nestačil. Hoci sa Paulusova armáda rýchlo rozpadávala, vojaci naďalej odhodlane pokračovali v beznádejnom boji. Potrebný prísun 500 ton zásob denne sa Nemcom podarilo zaistiť iba dvakrát. Zima a zlé počasie sa stali smrteľne nebezpečné. Námraza a neisté počasie boli príčinou mnohých leteckých nehôd. Celkovo [[Luftwaffe]] stratila pri zásobovaní Stalingradu v dôsledku zlého počasia a činnosti nepriateľa asi 550 lietadiel. Bola to približne tretina celkovo nasadených dopravných lietadiel. Koncom decembra vyslal Paulus k Hitlerovi generála [[Hans-Valentin Hube|Hubeho]], aby mu podal správu o zúfalej situácii 6. armády z prvej ruky. Hitler však bol sám bezradný a Paulusovi znovu odkázal, aby vydržal.

Prvý januárový týždeň sa vojská Donského frontu pod Rokossovského a Voronovovým velením pripravovali na stepiach medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]] na definitívnu likvidáciu obkľúčenia. 1. januára 1943 bol Donský front posilnený 62., 64. a 57. armádou Stalingradského frontu, takže pod Rokossovského velenie boli sústredené prakticky všetky jednotky, ktoré tvorili vnútornú stranu slučky obkľúčenia. Keďže Sovieti vedeli, že Nemci majú v stalingradskej obruči ešte veľa výzbroje, ktorá im spôsobí nemalé straty, rozhodli sa pokúsiť vyjednávať. [[8. január]]a [[1943]] sa generálporučík Konstantin Rokossovskij pokúsil prostredníctvom parlamentárov odovzdať [[Friedrich Paulus|Paulusovi]] ultimátum. Sovieti pri tom ponúkli 6. armáde solídne podmienky, ako stravu, okamžité lekárske ošetrenie, či bezpečný návrat po vojne domov… (Čo nebolo ani zďaleka nereálne splniť.) Parlamentárov však nemecké jednotky odohnali streľbou. O deň neskôr sa pokus zopakoval na inom úseku frontu. Nemeckí dôstojníci prijali parlamentárov, ale Paulus odmietol prevziať podmienky kapitulácie, ktoré poznal z rozhlasového vysielania a nesúhlasil s nimi. Hitlerova odpoveď na Paulusovu žiadosť kapitulovať, čím by sa predišlo zbytočným stratám na životoch, bola nemilosrdná: „''Kapitulácia neprichádza do úvahy, 6. armáda si musí splniť svoje historické poslanie v Stalingrade, aj keby mala prísť o posledného muža''“&lt;ref name=&quot;John Macdonald&quot;/&gt;.

Nasledujúceho dňa [[10. január]]a 1943 sa začal záverečný sústredený útok sovietskych vojsk na nemecký kotol. Operácia dostala krycí názov ''Koľco'' (slučka). Sovietski velitelia nenechali nič na náhodu a sústredili veľké sily pechoty a delostrelectva. Nemci v obkľúčení, ako aj tí, ktorí z juhu ZSSR v tej dobe ustupovali, chápali, že čím dlhšie sa 6. armáda udrží, tým väčšie šance majú na vybudovanie obrany na skrátenom fronte v oblasti [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]]. Sovietsky útok pomaly zmenšoval neveľké územie nemeckého kotla a zbavoval Nemcov dôležitých zásobovacích základní a letísk. Na letisku v [[Pitomnik]]u najprv 12. januára letisková posádka v panike ušla pred sovietskou prieskumnou jednotkou, ktorá z oblasti letiska onedlho ustúpila. Pri panike bolo ušliapaných mnoho ranených, viacerí nevládni sa zrútili pri ceste z letiska a zamrzli. Po vyjasnení situácie sa na večer vrátil na letisko letiskový personál aj zdravotníci. Obrana letiska bola posilnená.&lt;ref&gt;Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 257 – 258&lt;/ref&gt; O niekoľko dní postupujúce sovietske jednotky našli na letisku tisíce mrznúcich nemeckých ranených, ktorým už nemohli pomôcť. Do ich rúk sa tiež dostalo viac než 10 000 nákladných automobilov, ktoré boli vedľa letiska vzorne zoradené. Nemci po sovietskych útokoch vybudovali obranu pozdĺž železničnej trate západne od mesta. Obsadili ju vyčerpanými jednotkami 44., 76., 297., 376. pechotnej, 3. a 29. motorizovanej a 14. tankovej divízie spolu s niekoľkými tzv. pevnostnými prápormi. Pre sovietsky nápor muselo byť veliteľstvo 6. armády evakuované 16. januára z Gumraku do oblasti Stalingradu, južne od Carice v rokli pri traktorovom závode&lt;ref name=&quot;Adam, 269 – 271&quot;&gt;Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 269 – 271&lt;/ref&gt;. Tamojšia sieť podzemných bunkrov vybudovaná v rokli bola prezývaná „Hartmannstadt“, podľa veliteľa 71. pechotnej divízie generálporučíka von Hartmanna.

Po strate letiska v Pitomniku čelili Nemci ešte ťažším problémom so zásobovaním. Náhradné letisko Gumrak bolo menšie, pristávacia dráha v dostrele sovietskeho delostrelectva a bola rozbitá bombami a granátmi. Zásobovacím lietadlám sa tam niekoľko dní po sebe nepodarilo pristáť. Situácia armády bola katastrofická. Nemecké jednotky hlásili, že počet strát v zapríčinených hladom rýchlo stúpa, zásobovanie kolabovalo. Samovraždy zúfalých vojakov boli na dennom poriadku&lt;ref name=&quot;Adam, 269 – 271&quot;/&gt;. Nemecké velenie navyše namiesto pokračovania evakuácie ranených nariadilo evakuovať odborníkov tankového vojska a generálneho štábu, ktorí mali cenu pre ďalšie vedenie vojny.

22. januára padla aj posledná nemecká zásobovacia základňa a provizórne letisko v [[Gumrak]]u. Nemci ju na Paulusov rozkaz odovzdali sovietom s ťažko chorými a ranenými, ktorých nedokázali presunúť. Okolo letiska ležali naukladané kopy mŕtvych tiel, ktoré personál nemocnice nedokázal v dôsledku veľkých mrazov a chýbajúcemu náradiu, či výbušninám pochovať do zmrznutej zeme. Posledná možnosť provizórneho letiska bola priamo pri Stalingrade, táto dráha však nevyhovovala väčším lietadlám. Letectvo bolo nútené zhadzovať zásoby v kontajneroch. Strata letísk spôsobila, že nebolo možné pravidelne evakuovať ranených. Najmenej 18 000 ich ležalo v improvizovaných, často nevykurovaných lazaretoch pri vonkajšej teplote −30 °C. Necelé dva týždne po začiatku sovietskych útokov odmietol Paulus ďalšie ultimátum s požiadavkou kapitulácie, v tej dobe však bol odpor 6. armády už celkom márny a iba zvyšoval utrpenie tých, ktorí zostali v obkľúčení. Množstvo nemeckých vojakov, napriek úplnej demoralizácii kládlo odpor v strachu pred zajatím.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-P0613-308, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|Sovietski vojaci so zimným výstrojom pri útoku na budovu.]]

Paulus v zúfalej situácii 23. januára usporiadal poradu najvyšších dôstojníkov. Generáli von Seydlitz a Pfeffer žiadali zastaviť boj, Heitz, Strecker a Schlömer naďalej trvali na vedení boja. Tento deň na Stalingradskom letisku, blízko krytov štábu 6. armády pristáli a odleteli z obkľúčenia posledné nemecké lietadlá. 24. januára odoslali obkľúčené vojská zo Stalingradu depešu vrchnému veleniu, v ktorej bola vylíčená situácia takto: „''Jednotky sú bez streliva a potravín, spojenie s časťou šiestich divízií. Na južnom, severnom a západnom fronte sa vyskytujú prejavy rozkladu. Jednotné velenie už nemožné. Osemnásťtisíc ranených nemá ani minimálnu pomoc a chýbajú im obväzy a lieky. 44., 76., 100., 305. a 389. pechotná divízia sú zničené. V dôsledku silných prielomov je front na mnohých miestach otvorený. Oporné body a úkryty iba v mestskej časti. Ďalšia obrana nezmyselná. Krach nevyhnutný. Armáda žiada povoliť prijatie kapitulačných podmienok, aby sme ešte mohli zachrániť aspoň žijúcich.''“&lt;ref name=&quot;adam,281 – 282&quot;&gt;Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 281 – 282&lt;/ref&gt; Nemecké najvyššie velenie odpovedalo, že kapitulácia vôbec neprichádza do úvahy. Bojom do posledného náboja spĺňa 6. armáda svoju historickú povinnosť pri stabilizácii južného frontu&lt;ref name=&quot;adam,281 – 282&quot;/&gt;. Velenie ďalej vydalo rozkaz, podľa ktorého boli vymenovaní velitelia jednotlivých úsekov obrany obkľúčenia. Severnému úseku velil [[Karl Strecker]], strednému [[Walter Heitz]] a južnému [[Friedrich Paulus]]. 24. januára sa štáb armády presunul z krytov pri traktorovom závode do pivničných priestorov nemocnice v južnej časti mesta. 26. januára sa odtiaľto presunul do pivničných priestorov obchodného domu. V tejto dobe sa už mnohí demoralizovaní jednotlivci, aj celé jednotky vzdávali do sovietskych rúk. Veliteľ IV. armádneho zboru v rozkaze svojim podriadeným skonštatoval, že z momentálne držaných pozícií nemožno pre množstvo ranených v tyle nikam ustúpiť a v prípade nemožnosti klásť ďalší odpor môžu jednotky rokovať s nepriateľom o kapitulácii. Ako prvá zložila zbrane [[297. pechotná divízia]], v tej dobe pozostávajúca zo sotva 300 mužov. Jej veliteľ generál [[Moritz von Drebber|M. von Drebber]], bol prvým vysokým dôstojníkom z obliehaného kotla, ktorý padol do zajatia&lt;ref&gt;Piekalkiewicz, J., 2007, ''Stalingrad, anatomie bitvy.'' Naše vojsko, Praha, s. 433&lt;/ref&gt;. Iní nemeckí dôstojníci spáchali samovraždu. [[26. január]]a [[1943]] sa sovietske vojská 21. armády prebojovali zo západu do samotného [[Stalingrad]]u a pri úpätí Mamjovej mohyly sa stretli s jednotkami 62. armády – 13. gardovou streleckou divíziou. V ruinách mesta sa snažili zachrániť zvyšky 6. armády, ktoré však sovieti týmto útokom rozdelili na dve enklávy. Ešte päť dní sa zvyšky Nemcov v meste zúfalo bránili. 28. januára zostal v severnej priemyselnej časti mesta XI. zbor. V strednej, južne od Mamajovej mohyly, zostali VIII. a LI. zbor. Štáb armády, XIV. tankový a IV. armádny zbor, ktoré už boli prakticky bez jednotiek držali najjužnejšiu oblasť v centre mesta medzi Červeným námestím a železničnou stanicou. Armáda sa pokúšala vybudovať nové obranné postavenia na západnom okraji mesta. Podľa odhadov velenia bolo možné udržiavať odpor maximálne do 1. februára.&lt;ref name=&quot;Adam,296&quot;&gt;Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 296&lt;/ref&gt; Zvyšky 76. pechotnej divízie utrpeli 27. januára ťažké straty, 44., 271., 305., 376. pechotná divízia boli prakticky zničené. 3. motorizovaná divízia disponovala už iba minimom bojaschopných mužov a s 29. divíziou nebolo spojenie&lt;ref name=&quot;Adam,296&quot;/&gt;. Podľa niektorých odhadov sa v kotle nachádzalo asi 40 – 50 000 ranených. Rozšírila sa [[Dyzentéria|úplavica]]. Velenie armády oznámilo skupine armád Don, že pre nedostatok potravín pre bojujúce jednotky nebude vydávaná pre ranených žiadna strava&lt;ref&gt;Piekalkiewicz, J., 2007, Stalingrad, anatomie bitvy. Naše vojsko, Praha, s. 435&lt;/ref&gt;. Viacerí velitelia požadovali od Paulusa aby vydal rozkaz na kapituláciu, konštatovali, že ich divízie sú úplne rozbité a bojové skupiny sa už sami kontaktujú s nepriateľom a kapitulujú. 29. januára kapitulovali sily XIV. tankového zboru gen. Schlömera.

30. januára sa velenie sovietskej 38. motorizovanej brigády 64. armády generála Šumilova dozvedelo od nemeckých zajatcov, že pred jej pozíciami sa v budove obchodného domu nachádza štáb 6. armády. Okolie obchodného domu bolo postupne obkľúčené. Večer toho istého dňa veliteľ zvyšku jednotiek 14. tankovej divízie brániacej oblasť okolo obchodného domu, plukovník Ludwig, začal rokovať so sovietskymi jednotkami o kapitulácii. Neskôr bol tento dôstojník poverený sprostredkovaním kapitulácie pre štáb armády. Vo večerných hodinách pracovníci nemeckého štábu zničili zvyšok svojich písomností a pripravili sa na kapituláciu. Ráno [[31. január]]a krátko pred tým ako sa vzdal do rúk sovietskych vojsk, prebral štáb 6. armády menovanie Paulusa do hodnosti generála poľného maršala&lt;ref&gt;Adam, W., 1967, Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, s. 309 – 312&lt;/ref&gt;. Hitler pravdepodobne očakával, že sa preto nevzdá, ale spácha samovraždu. O 9. hodine ráno prerokovali sovietski dôstojníci s náčelníkom štábu 6. armády generálmajorom [[Arthur Schmidt|A. Schmidtom]] kapituláciu. Vzdalo sa 15 nemeckých generálov.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R90142, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|left|Boje v ruinách závodu.]]
Po tom čo sa vzdal aj Paulusov štáb, začali Nemci po celom meste hromadne skladať zbrane. Toho istého dňa zložila zbrane aj celá stredná skupina nemeckých vojsk v Stalingrade. Ešte dva dni kládli v severnej časti mesta v ruinách [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]] zúrivý odpor zvyšky XI. zboru generála [[Karl Strecker|Karla Streckera]]. Išlo o časti 16. a 24. tankovej divízie. Sovieti použili delostrelectvo a útočili na zvyšky nemeckých jednotiek, ktoré sa odmietali vzdať. Ráno 2. februára oznámili obkľúčené nemecké jednotky, že „..splnili svoju povinnosť... nech žije Nemecko!“. Okolo 9:00 posledná funkčná nemecká vysielačka z postavení 24. tankovej divízie ohlásila, že ich pozíciami v traktorovom závode prenikli sovietske jednotky. Bola to posledná nemecká depeša z obkľúčeného mesta. [[2. február]]a [[1943]] okolo 10. hodiny napokon generál Strecker, po tom čo jeho vojakom došla munícia a nemecké jednotky boli zničené alebo neschopné ďalej klásť odpor, nariadil ukončiť boj&lt;ref&gt;Piekalkiewicz, J., 2007, ''Stalingrad, anatomie bitvy.'' Naše vojsko, Praha, s. 455&lt;/ref&gt;. Medzi zajatcami bolo 8 generálov, niektorí z nich obzvlášť fanatickí nacisti. Niektoré roztrúsené nemecké jednotky kládli odpor, alebo sa pokúšali prebiť k vlastným jednotkám, ktoré ustúpili ďaleko na západ, až do marca.

V meste sa vo viacerých roztrúsených hniezdach odporu bránili do 15. až 20. februára ešte tisícky vojakov. Do marca boli pri vyčisťovacích operáciách zabitých asi 2150 nemeckých vojakov a ďalších 8646 bolo zajatých.&lt;ref&gt;Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 345&lt;/ref&gt;

== Výsledok bitky ==
[[Súbor:German pows stalingrad 1943.jpg|thumb|right|Nemeckí vojnoví zajatci kráčajúci vedľa bojmi poškodeného obilného sila. Silueta obilného sila malo byť paradoxne motívom nemeckého pamätného odznaku, ktorý by pripomínal bitku o Stalingrad. Odznak nikdy zavedený nebol, väčšina vojakov bojujúcich o mesto zahynula alebo bola zajatá.]]
Bitka o mesto Stalingrad je považovaná za jednu z najdôležitejších bitiek druhej svetovej vojny.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = MacDonald | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľké bitky druhej svetovej vojny | vydanie = 2. slov | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 192 | url = | isbn = 80-7145-669-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Víťazstvo Sovietskeho zväzu, ktoré viedlo k likvidácii jednej nemeckej armády a zničeniu viacerých armád nemeckých spojencov bolo bez debát jednou z najdôležitejších bitiek východného frontu.&lt;ref&gt;Glantz, D.E. The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay [online]. Južná Karolína : Clemson, 2001. s. 55.&lt;/ref&gt; Odhady hovoria, že od začiatku letnej ofenzívy prišli vojská Osi v južnej časti [[Sovietsky zväz|ZSSR]] o približne 850 000 vojakov. V samotnom Stalingradskom kotli padlo do zajatia 91 000 nemeckých vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vzdali v posledných dňoch, k tomu je ešte nutné pripočítať 16 800 ďalších, ktorých zajali Sovieti medzi 10. a 29. januárom&lt;ref name=&quot;Operace Barbarossa&quot;/&gt;. Prevažná väčšina z nich bolo podvyživených a celkovo v zlom fyzickom aj psychickom stave, ktorý si vyžadoval okamžitú hospitalizáciu. Zajatci boli zoslabnutí následkom odriekania v predošlom období. Množstvo z nich už v dobe zajatia trpelo ochoreniami tráviaceho traktu. Medzi zoslabnutými mužmi sa šírili epidémie hlavne [[tuberkulóza]], [[týfus]], [[žltačka]], [[záškrt]] a [[škvrnitý týfus]].&lt;ref&gt;Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 342&lt;/ref&gt; Avitaminóza mala za následok aj [[skorbut]]. V zajateckých táboroch v Beketovke, Krasnoarmejsku a Frolove viac než polovica z nich podľahla epidémiám&lt;ref&gt;Piekalkiewicz, J., 2007, ''Stalingrad, anatomie bitvy.'' Naše vojsko, Praha, s. 469&lt;/ref&gt;. Ďalší zahynuli pri niekoľko týždňov trvajúcich transportoch. Následný dlhoročný pobyt v zajatí trvajúci do roku [[1953]] znamenal, že domov sa vrátila iba nepatrná časť, asi iba 6 000 z nich. O nemeckých dôstojníkov však bolo postarané lepšie, z 24 zajatých generálov v zajatí zomrel iba jeden.&lt;ref&gt;Knopp, G., 2005, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Praha, s. 346&lt;/ref&gt; Nemci dokladajú, že zo Stalingradského kotla sa podarilo po zemi uniknúť iba jedinému vojakovi&lt;ref name=&quot;Operace Barbarossa&quot;/&gt;. Dôvodom vysokej úmrtnosti zajatcov bolo niekoľko. V prvom rade to bol veľmi zlý zdravotný stav už pri ich zajatí. Faktorom boli aj nepriaznivé poveternostné podmienky, hlavné silné mrazy, ktoré nepriali pri transportoch zajatcov, tiež zlá zásobovacia situácia a nepripravenosť na sovietskej strane. Nedostatkom potravín a liekov trpeli aj samotné jednotky Červenej armády a civilné obyvateľstvo. Nezanedbateľnú úlohu zohral aj fakt, že celá oblasť bola zdevastovaná ťažkými bojmi a množstvo zajatcov nebolo možné ubytovať a chrániť pred nepriaznivým počasím v meste.

Obidve bojujúce strany počas bojov vybičovali svojich vojakov k nadľudským výkonom. Vojaci Červenej armády, ktorí boli odrezaní v zničenom Stalingrade, bojovali proti silnému a početnému nepriateľovi s nevídaným odhodlaním. Ich straty boli veľmi ťažké, väčšina z čerstvých jednotiek nasadených do bojov od septembra do novembra 1942 stratila v priebehu prvých 3 dní bojov v meste 75 – 90 % svojho početného stavu, napriek tomu zostala väčšina týchto vojakov disciplinovaná a bojovala ďalej navzdory možnosti ustúpiť alebo sa vzdať. Už 22. decembra 1942 vydalo sovietske velenie výnos o zriadení [[Medaila Za obranu Stalingradu|medaily Za obranu Stalingradu]].
[[Súbor:Medal stalingrad USSR.jpg|thumb|left|Medaila za obranu Stalingradu]]
Červená armáda utrpela približne rovnaké straty ako jej protivník. V dôsledku ťažkých bojov mala okolo 650 000 ranených a 478 000 mŕtvych a nezvestných&lt;ref name=&quot;www.soldat.ru&quot;/&gt;. Jej vojská však v tomto období prešli kvalitatívnym prelomom. Červená armáda sa stala rovnocenným súperom nemeckého [[Wehrmacht]]u. Skúsenosti nadobudol hlavne dôstojnícky zbor, takisto mnohí nadaní velitelia, ktorí sa vyznamenali v bojoch a boli povýšení. Obyčajných vojakov však do [[Berlín]]a čakala ešte dlhá cesta, tú prežilo iba málo z nich. Vpred ich však hnala nová nádej, že porazia a vyženú nacistov zo svojej ťažko skúšanej krajiny. Nemci sa od bitky pri Stalingrade stretali menej často s tým, že by sovietske jednotky strácali hlavu a bezradne ustupovali.

Vojakov 6. armády prinútilo velenie zotrvať v obrane aj napriek istej porážke. Rovnako ako ich protivníci aj títo vojaci preukázali svoje najvyššie kvality a organizovane bojovali v obkľúčení dva a pol mesiaca. Nacistické Nemecko bolo touto porážkou nútené roku [[1943]] prejsť do stavu [[Totálna vojna|totálnej vojny]]. Hitler [[13. január]]a vyhlásil totálnu mobilizáciu a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Nemecko začalo mobilizovať väčšinu mužskej populácie do armády. Boje na východe likvidovali celé divízie [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré hlavne v postalingradskom období začali doplácať na to, že prišli o svoje najlepšie veliteľské a poddôstojnícke kádre. Do vojnového stavu sa aktivizoval aj priemysel, ktorý dovtedy pracoval ako v čase mieru. Nemecké vojská začali na východnom fronte praktizovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]], ktorá spôsobila ďalšie, ešte horšie ničenie a krviprelievanie ako doteraz. Výrazne zakolísala aj morálka nemeckej armády a obyvateľstva. V sovietskom zajatí sa zo zajatých nemeckých dôstojníkov sformovala protifašistická organizácia známa ako Liga nemeckých dôstojníkov vedená generálom delostrelectva [[Walther von Seydlitz-Kurzbach|von Seydlitzom]]. Jej členovia sa neskôr pripojili k nemeckému protifašistickému [[Výbor pre slobodné Nemecko|Výboru pre slobodné Nemecko]].

Všetky bleskové víťazstvá na východnom fronte sa stali minulosťou. Diletantské rozhodnutia [[Adolf Hitler|Hitlera]] vysilili nemeckú [[OKW|brannú moc]] ešte prv, než mohli Spojenci proti nemu nasadiť všetky svoje sily. Za takúto nerozvážnosť Nemecko v nasledujúcom období tvrdo zaplatilo.

Jedným z vedľajších výsledkov bitky o Stalingrad bolo i to, že Sovieti dobyli [[Demiansk]]ý výbežok severne od [[Smolensk]]a. Na severe sa prejavil úspech pri prerážaní [[Blokáda Leningradu|leningradskej blokády]], keď oslobodili [[Šlisseľburg]]. Zároveň s útokom na krídla 6. armády ([[operácia Urán]]), sovietske velenie pripravilo takmer rovnako veľkú ofenzívu v oblasti Rževa ([[operácia Mars]], tiež známa ako [[druhá rževsko-syčovská ofenzíva]]). Bojovým operáciám velil [[Georgij Žukov]]. Ofenzíva, ktorá síce nemecké vojská v [[Ržev]]skom výbežku priviedla na pokraj kolapsu však bola po niekoľkých týždňoch kvôli ťažkým stratám zastavená.

Vojská postupujúce na juhu [[ZSSR]] vo februári oslobodili [[Charkov]], boli však veľmi roztiahnuté a vyčerpané [[Erich von Manstein|Mansteinovou]] dobre organizovanou obranou. Útok [[II. tankový zbor SS|II. tankového zboru SS]] na svoje severné krídlo nevydržali a Nemci im [[tretia bitka o Charkov|Charkov vyrvali z rúk]] a na niekoľko mesiacov znovu obsadili. Sovieti stratili asi 48 000 padlých a 180 000 ranených. Tak sa nakoniec vyčerpala a zastavila stalingradská ofenzíva a vytvorili sa predpoklady pre nové meranie si vzájomných síl v [[Bitka v Kurskom oblúku|Kurskom výbežku]].

[[Súbor:RIAN archive 602161 Center of Stalingrad after liberation.jpg|náhľad|vpravo|Centrum mesta bolo na konci bitky prakticky zrovnané so zemou]]
Mesto [[Stalingrad]] bolo z veľkej časti zrovnané so zemou a po skončení bojov muselo byť prakticky postavené odznovu. Po skončení bitky zostalo v meste len {{m2|398000}} obytnej plochy, čo bolo asi len 11 % stavu spred [[23. august]]a 1942. Väčšina, až {{m2|278000}} tejto plochy sa nachádzala v Kirovskom obvode, ktorého sa boje dotkli relatívne najmenej. Spálených alebo zničených bolo 41 985 domov, 244 škôl a škôlok, 15 nemocníc a 14 divadiel či kinosál. Bolo zničených 309 väčších aj menších priemyselných podnikov. Len v železiarskom [[závod Červený október|závode Červený október]] bola zničená výrobná plocha o výmere {{m2|170000}}, na ktorej sa nachádzalo množstvo zariadení vrátane 15 [[vysoká pec|vysokých pecí]] a 14 výrobných liniek. V [[Stalingradský traktorový závod|Stalingradskom traktorovom závode]], ktorý pred vojnou produkoval tisíce traktorov a tankov ročne, bolo zničených {{m2|850000}} výrobnej plochy. Výroba [[tank]]ov sa však rozbehla už niekoľko mesiacov po oslobodení ruín prevádzkových budov [[31. máj]]a 1943. Veľmi ťažko poškodený bol energetický systém a inžinierske a rozvodné siete. Ťažké škody zaznamenala aj cestná a železničná doprava, bolo zničených 152 [[Parná lokomotíva|parných lokomotív]] a okolo 600 000 vagónov. Celkové materiálne straty boli odhadované na 9 miliárd [[Sovietsky rubeľ|rubľov]]. Prakticky všetky stromy v okolí {{km|100|m}} od mesta boli vyrúbané alebo zničené.

== Pamätník a pocta mestu ==

Už v novembri 1942 mestský výbor pre obranu mesta rozhodol o začiatku zbierky materiálov pre budúce múzeum obrany mesta. To bolo založené v lete 1943. Medzi rokmi 1959 a 1967 bol na [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]] nad mestom vystavaný pamätník bitky o Stalingrad. Rozsiahlemu komplexu dominuje najväčšia socha ženy na svete, ''Matka vlasť volá'', vysoká až {{m|85|m}} s mečom dokonca {{m|112|m}}. Súčasťou komplexu je rozľahlý vojenský cintorín. Na mieste bývalého mlynu, ktorý bol dlhú dobu veliteľstvom 13. gardovej streleckej divízie bola postavená nová budova múzea, od roku 1982 známeho ako múzeum-panoráma Stalingradská bitka. Projekt realizoval architekt [[Vadim Jefimovič Masľajev]]. Na pamätník po vojne premenili aj časť [[Pavlovov dom|Pavlovovho domu]].

Vo februári 1945 daroval počas [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencie]] Stalingradu anglický kráľ [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] čestný meč, na ktorom boli vyryté slová úcty od obyvateľov Británie. Spojené kráľovstvo ešte počas vojny peňažne prispelo na obnovu mesta.

== Filmy o bitke ==

* [[1943]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1943)|Stalingrad]]'', dokumentárny film, réžia [[Leonid Varlamov]]
* 1943 – ''The City That Stopped Hitler: Heroic Stalingrad '', dokumentárny film, réžia [[John Wexley]]
* [[1949]] – ''Stalingradskaja bitva I'', réžia [[Vladimir Petrov]]
* [[1950]] – ''Stalingradskaja bitva II'', réžia Vladimir Petrov
* [[1956]] – ''Soldaty'', réžia [[Alexandr Ivanov]]
* [[1963]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1963)|Stalingrad]]'', televízny film, réžia [[Gustav Burmester]]
* [[1989]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1989)|Stalingrad]]'', réžia [[Jurij Ozerov]]
* [[1993]] – ''[[Stalingrad (film z roku 1993)|Stalingrad]]'', réžia [[Joseph Vilsmaier]]
* [[2001]] – ''[[Nepriateľ pred bránami]]'', réžia [[Jean-Jacques Annaud]]
* [[2003]] – ''[[Stalingrad (film z roku 2003)|Stalingrad]]'', trojdielny dokumentárny film, réžia Sebastian Dehnhardt, Christian Deick, Jörg Müllner
* [[2013]] – ''[[Stalingrad (film z roku 2013)|Stalingrad]]'', réžia [[Fiodor Sergejevič Bondarčuk|Fiodor Bondarčuk]]

== Poznámky ==
{{Pozn|1}} [[Coriolisova sila|Fyzikálne pochody]] spôsobujú, že rieky na severnej pologuli majú vyššie západné brehy, lebo voda má tendenciu sa viac zarezávať do prava, tento jav zohral úlohu aj v ďalších bitkách vojny, najmä pri [[bitka na Dnepri|prekračovaní Dnepra]] a [[Operácia Market Garden|Rýna]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

=== Ďalšia literatúra ===
*{{Citácia knihy
  | priezvisko = Beevor
  | meno = Antony
  | odkaz na autora = 
  | titul = Stalingrad - Osudové střetnutí 1942-1943 
  | vydanie = 
  | vydavateľ = BETA Dobrovský
  | miesto = Praha
  | rok = 2003
  | mesiac = 04
  | deň = 09
  | počet strán = 352
  | isbn = 80-7306-064-7
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = čeština
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Battle of Stalingrad}}

{{Portál|História||Rusko}}

== Externé odkazy ==
* [http://battle.volgadmin.ru/ Stalingradská bitka] {{rus icon}}/{{eng icon}}/{{deu icon}}
* [http://www.fronta.cz/bitva-o-stalingrad-v-nemeckem-tisku Bitka o Stalingrad v nemeckej tlači] {{ces icon}}

{{DEFAULTSORT:Stalingrad}}
[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]]
[[Kategória:Bitky v Rusku]]
[[Kategória:Bitky v 1942]]
[[Kategória:Bitky v 1943]]
[[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Volgograd]]
[[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]]</text>
      <sha1>fsmjrqquk3ew8ypcmur3ci0ika1l4j2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Doko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>77617</id>
    <revision>
      <id>7426634</id>
      <parentid>7422691</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:52:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Doko</username>
        <id>2303</id>
      </contributor>
      <comment>48 300</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15616" xml:space="preserve">{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; width=&quot;25%&quot; style=&quot;float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;&quot;
| {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}}
|-
| [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]].
|-
|{{user sk}}
|-
|{{user cs-3}}
|-
|{{user ru-2}}
|-
|{{user pl-1}}
|-
|{{user de-1}}
|-
|{{počet článkov}}
|}
=(Doko)=
Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 190 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav. &lt;ref&gt;[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics&lt;/ref&gt; Fotografie  mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 48 300, &lt;ref&gt;[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: &lt;/ref&gt;. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]]  osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 100 vlastných blogov.  &lt;ref&gt;http://doko.blog.sk/ Personal blogs&lt;/ref&gt; 

==Výber z mojich najväčších projektov==
* Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006.
* Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie  zo  všetkých,  vtedajších 15 tatranských osád. Postupne  bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady  vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]].
* Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]].
* Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008  vytvoril   obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. 
* Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách   [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. 
* 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1  mesto.   
* V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. 
* V roku 2012  snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG  patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012.
* V roku 2020  snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.
* Všetky vlastné autorské fotografie  som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D

==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== 
====Folklór====
[[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]].
====Geografia====
[[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]].

====Kostoly====
[[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]],[[Kalvária (Banská Bystrica)]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]].  [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok  Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]].

====Osoby====
[[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]]

====Pamätihodnosti====
[[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Immaculata (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]].

====Príroda====
[[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]].

====Spoločnosť====
[[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]]

====Vojenské výrazy====
[[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]]

==Na Wikikuchárka som autorom== 
príspevku - Šuhajdy
* http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy

==Iné projekty==
'''Foto - dokumenty uverejňujem na''' 
* http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko
* https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&amp;x=21.2143613&amp;y=48.9861536&amp;z=15&amp;cat=fotografie&amp;mid=4623561
* http://www.panoramio.com/user/1759054
* http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog
* http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&amp;protype=1
'''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' 
* http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/
* http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html 
* http://doko.blog.sk/
* http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/

==Ocenenia==
'''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' 
* V roku 2020  snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.&lt;div style=&quot;margin: 4px; float:right;&quot;&gt;[[File:Wlm-sk.svg|30px]]&lt;/div&gt;
* http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG  v súťaži WLM v roku 2012  táto snímka za slovenskú časť  postúpila do celosvetového kola &lt;div style=&quot;margin: 4px; float:right;&quot;&gt;[[File:Wlm-sk.svg|30px]]&lt;/div&gt;
* http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&amp;from=B/     Bardejov10Slovakia6.JPG
* http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html           11 Viena
'''Iné z  mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' 
* http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145
* http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html
* http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up
* http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm
* http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/
* http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/
* http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm
* http://www.europanostra.org/disclaimer/
* https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en
* http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/
* http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki
* http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/
* http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/
* http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans
* http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ 
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/
* http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 
* http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/
* http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt 
* http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html
* http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511
* http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&amp;ug_preselfl=jmedy-qgq
* http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/
* http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm
* http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html
* http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day
'''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' 
* https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0:  Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. 
* https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria  mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok.
* https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html
* http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie
* http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&amp;cof=FORID%3A10&amp;ie=UTF-8&amp;lang=sk&amp;action=search&amp;q=jozef+kotuli%C4%8D&amp;sa=H%C4%BEada%C5%A5&amp;siteurl=www.skrz.sk%2F&amp;ref=www.google.com%2F&amp;ss=3170j918250j13
* https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&amp;safe=active&amp;tbm=isch&amp;tbo=u&amp;source=univ&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&amp;biw=1920&amp;bih=966#imgrc=_
* https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&amp;source=lnms&amp;tbm=isch&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&amp;biw=1760&amp;bih=886

==Referencie==
&lt;references /&gt;

&lt;center&gt;
{| style=&quot;width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px&quot;
|[[Image:Commons-barnstarW.png|center]]
''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. &lt;br /&gt; --&lt;b&gt;&lt;font face=&quot;Comic Sans MS&quot;&gt;[[Redaktor:Bubamara|&lt;font color=red&gt;''Buba''&lt;/font&gt;&lt;font color=&quot;green&quot;&gt;''mara''&lt;/font&gt;]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|&lt;font color=green&gt;&lt;sup&gt;…✉&lt;/sup&gt;&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/b&gt; 15:47, 5. júl 2007 (UTC)
|}
{{Nálepka ľavá
  |float = rightt
  |text_farba = black
  |text_farba_pozadie = white
  |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
  |obrazok_farba_pozadie = #1874CD
  |okraj_farba = #1874CD 
  |okraj_sirka = 2
  |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
*--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC)
*--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC)
*--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 16:35, 12. marec 2022 (UTC)
&lt;!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --&gt;
}}
&lt;/center&gt;
 
 &lt;center&gt;
{| style=&quot;width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px&quot;
|[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]]
&lt;center&gt;''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) &lt;br /&gt; &lt;/center&gt;
|}

[[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]]</text>
      <sha1>ey9ypy8od6k2hpoi4gupstz1kckph0s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426636</id>
      <parentid>7426634</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:54:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Doko</username>
        <id>2303</id>
      </contributor>
      <comment>191</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15616" xml:space="preserve">{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; width=&quot;25%&quot; style=&quot;float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;&quot;
| {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}}
|-
| [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]].
|-
|{{user sk}}
|-
|{{user cs-3}}
|-
|{{user ru-2}}
|-
|{{user pl-1}}
|-
|{{user de-1}}
|-
|{{počet článkov}}
|}
=(Doko)=
Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 191 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav. &lt;ref&gt;[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics&lt;/ref&gt; Fotografie  mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 48 300, &lt;ref&gt;[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: &lt;/ref&gt;. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]]  osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 100 vlastných blogov.  &lt;ref&gt;http://doko.blog.sk/ Personal blogs&lt;/ref&gt; 

==Výber z mojich najväčších projektov==
* Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006.
* Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie  zo  všetkých,  vtedajších 15 tatranských osád. Postupne  bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady  vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]].
* Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]].
* Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008  vytvoril   obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. 
* Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách   [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. 
* 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1  mesto.   
* V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. 
* V roku 2012  snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG  patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012.
* V roku 2020  snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.
* Všetky vlastné autorské fotografie  som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D

==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== 
====Folklór====
[[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]].
====Geografia====
[[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]].

====Kostoly====
[[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]],[[Kalvária (Banská Bystrica)]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]].  [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok  Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]].

====Osoby====
[[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]]

====Pamätihodnosti====
[[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Immaculata (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]].

====Príroda====
[[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]].

====Spoločnosť====
[[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]]

====Vojenské výrazy====
[[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]]

==Na Wikikuchárka som autorom== 
príspevku - Šuhajdy
* http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy

==Iné projekty==
'''Foto - dokumenty uverejňujem na''' 
* http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko
* https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&amp;x=21.2143613&amp;y=48.9861536&amp;z=15&amp;cat=fotografie&amp;mid=4623561
* http://www.panoramio.com/user/1759054
* http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog
* http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&amp;protype=1
'''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' 
* http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/
* http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html 
* http://doko.blog.sk/
* http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/

==Ocenenia==
'''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' 
* V roku 2020  snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.&lt;div style=&quot;margin: 4px; float:right;&quot;&gt;[[File:Wlm-sk.svg|30px]]&lt;/div&gt;
* http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG  v súťaži WLM v roku 2012  táto snímka za slovenskú časť  postúpila do celosvetového kola &lt;div style=&quot;margin: 4px; float:right;&quot;&gt;[[File:Wlm-sk.svg|30px]]&lt;/div&gt;
* http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&amp;from=B/     Bardejov10Slovakia6.JPG
* http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html           11 Viena
'''Iné z  mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' 
* http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145
* http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html
* http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up
* http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm
* http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/
* http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/
* http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm
* http://www.europanostra.org/disclaimer/
* https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en
* http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/
* http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki
* http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/
* http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/
* http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans
* http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ 
* http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/
* http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 
* http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/
* http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt 
* http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html
* http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511
* http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&amp;ug_preselfl=jmedy-qgq
* http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/
* http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm
* http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html
* http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day
'''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' 
* https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0:  Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. 
* https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria  mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok.
* https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html
* http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie
* http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&amp;cof=FORID%3A10&amp;ie=UTF-8&amp;lang=sk&amp;action=search&amp;q=jozef+kotuli%C4%8D&amp;sa=H%C4%BEada%C5%A5&amp;siteurl=www.skrz.sk%2F&amp;ref=www.google.com%2F&amp;ss=3170j918250j13
* https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&amp;safe=active&amp;tbm=isch&amp;tbo=u&amp;source=univ&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&amp;biw=1920&amp;bih=966#imgrc=_
* https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&amp;source=lnms&amp;tbm=isch&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&amp;biw=1760&amp;bih=886

==Referencie==
&lt;references /&gt;

&lt;center&gt;
{| style=&quot;width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px&quot;
|[[Image:Commons-barnstarW.png|center]]
''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. &lt;br /&gt; --&lt;b&gt;&lt;font face=&quot;Comic Sans MS&quot;&gt;[[Redaktor:Bubamara|&lt;font color=red&gt;''Buba''&lt;/font&gt;&lt;font color=&quot;green&quot;&gt;''mara''&lt;/font&gt;]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|&lt;font color=green&gt;&lt;sup&gt;…✉&lt;/sup&gt;&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/b&gt; 15:47, 5. júl 2007 (UTC)
|}
{{Nálepka ľavá
  |float = rightt
  |text_farba = black
  |text_farba_pozadie = white
  |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
  |obrazok_farba_pozadie = #1874CD
  |okraj_farba = #1874CD 
  |okraj_sirka = 2
  |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
*--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC)
*--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC)
*--&lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 16:35, 12. marec 2022 (UTC)
&lt;!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --&gt;
}}
&lt;/center&gt;
 
 &lt;center&gt;
{| style=&quot;width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px&quot;
|[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]]
&lt;center&gt;''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) &lt;br /&gt; &lt;/center&gt;
|}

[[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]]
[[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]]</text>
      <sha1>rfgf2jxf24u24hnqsdwqak155ddio1n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Messerschmitt Bf 109</title>
    <ns>0</ns>
    <id>88832</id>
    <revision>
      <id>7426918</id>
      <parentid>7382485</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:29:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41538" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo 
| názov = Bf 109
| obrázok = Obrázok:Me109 G-6 D-FMBB 1.jpg
| text = Zrekonštruovaný Messerschmitt Bf 109G-6
| typ = [[stíhacie lietadlo]] 
| výrobca = [[Messerschmitt|Bayerische Flugzeugwerke (BFW)]]&lt;br /&gt;[[Messerschmitt|Messerschmitt AG]]
| konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]]&lt;br /&gt;[[Robert Lusser]]
| prvý let = [[29. máj]]a [[1935]]
| zavedený = [[február]] [[1937]] 
| vyradený = [[9. máj]]a [[1945]] (''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]'')&lt;br /&gt;[[1952]] ([[Juhoslovanské vojenské letectvo]])&lt;br /&gt;[[1954]] ([[Fínske vzdušné sily]])&lt;br /&gt;[[27. december|27. decembra]] [[1965]] ([[Španielske vzdušné sily]])
| výroba = [[1936]] – [[1945]]
| vyrobených kusov = 33 984&lt;br /&gt;+239 [[Hispano Aviación HA-1112|HA-1112]]&lt;br /&gt;+603 [[Avia S-199]]
| charakter = vyradený
| cena za kus = 42 900 [[Ríšska marka|RM]]&lt;br /&gt;(G-6, Erla-Maschinenwerk, 1943)
| varianty = [[Avia S-199|Avia S-99/S-199]]&lt;br /&gt;[[Hispano Aviación HA-1112]]
| hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''
| viac používateľov = [[Maďarské vzdušné sily|Maďarské kráľovské letectvo]]&lt;br /&gt;[[Aeronautica Nazionale Repubblicana|talianske Národné republikánske letectvo]]&lt;br /&gt;[[Rumunské kráľovské letectvo]]
}}

'''Messerschmitt Bf 109''' bolo nemecké [[stíhacie lietadlo]] používané počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Od konca [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] bolo hlavným typom [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]. Na tomto stroji lietali najúspešnejší nemeckí letci.

== Vznik a vývoj ==
=== Od prototypu po verziu E („Emil“) ===
[[Súbor:Bf109V1Zeichnung2.jpg|thumb|left|Messerschmitt Bf 109V-1]]
[[Súbor:Messerschmitt Bf 109B-2 in flight c1938.jpg|thumb|right|Messerschmitt Bf 109B-2 počas letu, cca 1938]]

Vývoj preslávenej stodeviatky začal v roku [[1934]], kedy [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] zadala konkurz na vývoj moderného stíhacieho lietadla. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko firiem, ale do záverečných skúšok sa dostali iba dva prototypy. Jedným bol [[Heinkel He 112|He 112]] firmy [[Heinkel]] a Bf 109 firmy [[Messerschmitt]]. Obidva stroje boli moderné celokovové dolnoplošníky so zaťahovateľným podvozkom. Bf 109 vyšiel nakoniec zo skúšok ako víťaz. Prvý prototyp Bf 109V-1 zatiaľ lietal s britským motorom Rolls Royce Kestrel a bolo zrejmé, že využíva prvky viacmiestného stroja [[Messerschmitt Bf 108|Bf 108 Taifun]], ktorý bol len nedávnym úspechom konštruktéra [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willyho Messerschmitta]].

Prvé tri prototypy absolvovali skúšky a v roku [[1936]] bola objednaná sériová výroba nového radu Bf 109B s motorom Jumo 210A s výkonom 610 k. Motor vtedy poháňal dvojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Výzbroj bola zatiaľ tvorená tromi [[guľomet]]mi kalibru {{mm|7.92|m}}.

Prvé z týchto strojov absolvovali krst ohňom v [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielskej občianskej vojne]], kde sa po prvýkrát stretli s novými sovietskymi strojmi [[Polikarpov I-16|I-16]]. Nové Messerschmitty sa proti nim osvedčili, a tak padlo rozhodnutie zvýšiť výrobu verzie B. Tá sa po inštalácii novej trojlistovej vrtule a dodatočnej inštalácii guľometov do krídel zmenila postupne na verziu C a po inštalácii silnejšieho motoru v roku [[1938]] na verziu D.

[[Súbor:Me 109E-4Trop JG27 off North African coast 1941.jpg|thumb|left|Messerschmitt Bf 109E-4/Trop jednotky JG 27 nad severoafrickým pobrežím, leto 1941]]

Kvôli posilňovaniu výzbroje a novým motorom sa začalo pracovať na novej verzii, ktorá mala byť označená E. „Emil“ získal novú pohonnú jednotku – motor Daimler Benz DB 601. Zmien sa dočkal aj drak, prebehli zmeny umiestnenia chladiča spod motora pod krídla, bola inštalovaná trojlistová vrtuľa. Prvé sériové stroje boli označené Bf 109E-1 a začali sa vyrábať v roku [[1939]]. Jeho nasledovník bola verzia E-3, ktorá mala v dutom hriadeli motora inštalovaný {{mm|20|m}} kanón Oerlikon. Táto konfigurácia však bola v dôsledku prehrievania zbrane, jej zníženej životnosti a vibrácií, ktoré vplývali na životnosť motora, dočasne zavrhnutá. Väčšina Bf 109E-3 bola vyzbrojená dvomi guľometmi [[MG 17]] kalibru {{mm|7.92|m}} nad motorom a dvomi kanónmi MG FF kalibru {{mm|20|m}} v krídlach. Prvá jednotka vyzbrojená týmto typom bola JG 88.

V priebehu [[Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bitky o Britániu]] sa objavila ďalšia verzia Bf 109E-4, tá sa líšila novým „hranatejším“ prekrytom kabíny s čelným pancierovým sklom ako aj rôznymi inými drobnými zmenami. Nasledujúca úprava E-4/B bol už stíhací bombardér, ktorý na závesníku ETC 500 pod trupom mohol niesť {{kg|500}} bombu. Stroje s novým motorom označovali E-4/N. Boli taktiež vyrobené aj fotoprieskumné stroje verzie E-4, E-6 a E-7 označené /U, ktoré niesli kamery Rb 50/30. Pre severoafrické bojisko boli upravené verzie E-4/Trop a E-7/Trop. Najväčšou zmenou bol podstatné zväčšený protiprachový filter na ľavej strane motora. V trupovej schránke bolo uložené jedlo, voda, lieky a puška [[Karabiner 98k|Mauser K.98k]], ktorá mala zväčšiť pravdepodobnosť prežitia letca v púštnych podmienkach.

=== Verzia F („Fridrich“) ===
[[Súbor:Bf109 Mölders.jpg|náhľad|vpravo|Messerschmitt Bf 109F-2 jednotky JG 51, na ktorom lietal [[Werner Mölders]]]]
[[Súbor:Bf109F-4 Gelbe14 Ma JG27 kl96.jpg|náhľad|vpravo|Messerschmitt Bf 109F-4/Trop jednotky JG 27, na ktorom v septembri 1942 lietal Hans-Joachim Marseille]]

Už pri posledných verziach Bf 109E bolo zrejmé, že tento typ dosiahol svoj zenit. Vylepšenia jeho draku už neprinášali potrebné podstatné zvýšenie výkonov. Konštrukčná kancelária začala pracovať na zabudovaní nového motoru DB 601E s výkonom 1350 k do prepracovaného draku. Zmeny boli badateľné najmä na inak riešenej kapotáži motora, boli zmenšené chladiče na krídlach, krídla dostali nové oblé zakončenie, čím sa zvýšila nosná plocha a odstránené boli vzpery vodorovných chvostových plôch. Spevnená bola zadná časť trupu, prebehli aj mnohé iné vnútorné úpravy. Nový stroj sa tak dosť líšil od svojho predchodcu. Luftwaffe si od nového Messerschmita Bf 109F sľubovala nadobudnutie prevahy nad britskými [[Supermarine Spitfire|Spitfirmi Mk.II]]. „Fridrich“ na jar [[1941]] skutočne znamenal pre [[Royal Air Force|RAF]] nepríjemné prekvapenie. Jedinou chybičkou nového stroja bola relatívne slabá výzbroj pozostávajúca z dvoch guľometov [[MG 17]] a {{mm|20|m}} kanóna MG 151/20 v dutej osi vrtule. S výzbrojou sa ako to býva zvykom laborovalo, a tak verzie F-1 mali kanón MG FF/M, F-2 15&amp;nbsp;mm MG 151 a F-4 20&amp;nbsp;mm MG 151/20. Po počiatočných problémoch sa verzia F stala medzi nemeckými letcami najobľúbenejšia, kvôli svojej vyváženosti manévrovacích schopností a výkonu motora. Počas [[operácia Barbarossa|napadnutia ZSSR]] bola polovica stíhacích jednotiek Luftwaffe na východe vyzbrojená Messerschmittmi Bf 109F.

Ďalšie verzie F-2 a F-4 sa okrem rozdielov vo výzbroji líšili použitím zariadenia GM-1 Anlage na priame vstrekovanie [[oxid dusný|oxidu dusného]] do motora, pre krátkodobé zvýšenie výkonu. Celkovo bolo vyrobených 2 000 kusov verzie F.

=== Verzia G („Gustav“) ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-398-1794-18, Flugzeug Messerschmitt Me 109 G-2.jpg|náhľad|vpravo|Messerschmitt Bf 109G-2 patriaci III./JG 54, ZSSR, august 1942]]
[[Súbor:Me109Gesamt3.jpg|náhľad|vpravo|275px|Varianty Bf 109F až K]]
[[Súbor:Me109 clip.ogg|náhľad|vpravo|Letová ukážka Messerschmittu Bf 109]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-662-6659-37, Flugzeug Messerschmitt Me 109 Recolored.jpg|náhľad|vpravo|Messerschmitt Bf 109G-6 jednotky JG 27 počas letu, 1943]]
[[Súbor:Bf109 G10 Eskorte.jpg|náhľad|vpravo|Messerschmitt Bf 109G-10 jednotky JG 3 „Udet“, jar 1945]]
[[Súbor:Bf109g10.ogg|thumb|Letová ukážka Messerschmittu Bf 109G-10]]

Po nasadení Bf 109F sa predpokladalo, že bude vývoj Bf 109 ukončený. Na fronte ho mali postupne nahradiť [[Focke-Wulf Fw 190|Focke-Wulfy Fw 190]] a stroje [[Messerschmitt Me 209|Me 209]]. Vývoj nových Me 209 však viazol a ani Focke-Wulfy Fw 190 neboli dodávané v dostatočnom objeme, aby pokryli požiadavky nemeckého letectva. Padlo teda rozhodnutie pokračovať vo vývoji Bf 109.

Verzia Bf 109F sa mala ďalej zlepšovať. Nedostatkom bola najmá slabá výzbroj, jej vylepšeniu však musel zodpovedať aj zvýšený výkon motora. Preto bol do draku Bf 109F zabudovaný nový motor DB 605A s výkonom 1470 k. Nová verzia BF 109G sa veľmi podobala na Bf 109F-4. Prvé verzie niesli dokonca rovnakú vyzbroj. Ale už verzia G-1/Trop mala na motore charakteristické vyduté výstupky, pod nimi sa ukrývali zväčšené závery {{mm|13}} guľometov MG 131. G-4 mal väčšie kolesá podvozku. G-5 zasa zväčšenú smerovku.

Najrozšírenejšia zostala verzia '''G-6''' vyrábaná od jesene [[1942]]. Tá sa vyznačovala svojou silnejšou výzbrojou a možnosťou meniť konfiguráciu zbraní priamo v poľných podmienkach. Typický bol variant G-6/U4 s dvomi {{mm|20}} kanónmi MG 151/20 pod krídlami, {{mm|30|m}} kanónom MK 108 strieľajúcim dutým hriadeľom vrtule a dvoma {{mm|13}} guľometmi MG 131 nad motorom. Stroje mali možnosť niesť prídavnú nádrž, bomby, či neriadené rakety proti bombardovacím zväzom. Neskôr sa jednotlivé typy upravovali na verziu G-10. Tá sa odlišovala novým prekrytom kabíny (takzvaný Gallandov kryt). Prebehli drobné úpravy prekrytu kabíny a iné.

Celkovo bolo vytvorených mnoho variantov verzie G, tu je ich zjednodušený prehľad:

Bežné úpravy boli označené Umrüst-Bausatz:
* U1 Messerschmitt P6 úprava súvisiaca s nastaviteľnou vrtuľou, iba pri prototypoch
* U2 GM-1 prídavné spaľovanie
* U3 MW 50 prídavné spaľovanie
* U4 30&amp;nbsp;mm kanón MK 108 zabudovaný do hriadelu motora

Rôzne zbraňové úpravy (Rüstsatz):
* R1 závesník pre 250 alebo {{kg|500}} bombu
* R2 závesníky pod krídla pre štyri {{kg|50}} bomby alebo dve neriadené {{mm|210|m}} rakety WGr21 (poprípade, pre verzie G-1 až G-4 táto úprava znamenala prieskumnú úpravu)
* R3 závesník pre 300 l prídavnú nádrž
* R4 dva {{mm|30|m}} kanóny MK 108 pod krídlami
* R6 dva {{mm|20|m}} kanóny MG 151/20 pod krídlami

Známe varianty:
* '''G-1''' (stíhač)
* '''G-1/R2''' (odľahčený stíhač – odstránené zariadenie GM1 a pancierovanie)
* '''G-1/U2''' (výškový stíhač so zariadením GM1)
* '''G-1 Trop''' (nevyrábal sa sériovo)
* '''G-2''' (ľahký stíhač)
* '''G-2/R1''' (stíhací bombardér – mohol niesť svoje prídavné nádrže pod krídlami, predĺžené ostrohové koleso)
* '''G-2/R2''' (prieskumný stíhač)
* '''G-2 Trop''' (verzia pre severoafrické bojisko)
* '''G-3''' (stíhač na báze verzie G-1 s rádiom, postavených iba 50 ks)
* '''G-4''' (prieskumný stíhač)
* '''G-4/R2''' (prieskumný stíhač)
* '''G-4/R3''' (prieskumný stíhač)
* '''G-4 Trop''' (prieskumný stíhač pre podmienky severoafrického bojiska)
* '''G-4/U3''' (prieskumný stíhač so zariadením MW50)
* '''G-4y''' (veliteľský stroj)
* '''G-5''' (stíhač)
* '''G-5/U2''' (výškový stíhač s prídavným spaľovaním GM1)
* '''G-5/U3''' (vybavený zariadením MW-50)
* '''G-5/AS''' (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
* '''G-5y''' (veliteľský stroj)
* '''G-6''' (ľahký stíhač)
* '''G-6/R2''' so štyrmi {{kg|50}} bombami (stíhací bombardér), alebo dvoma raketami Wfr. Gr. 21 (proti bombardovacím zväzom)
* '''G-6/R3''' (prieskumný stíhač)
* '''G-6/R6''' (stíhač s dodatočne inštalovanými {{mm|20}} kanónmi)
* '''G-6 Trop''' (verzia na severoafrické bojisko)
* '''G-6/U2''' (stíhač so zariadením GM1)
* '''G-6/U3''' (stíhač so zariadením MW-50)
* '''G-6/U4''' (kanón MK 108 kalibru {{mm|30|m}} v dutom hriadeli motora)
* '''G-6y''' (veliteľský stroj)
* '''G-6/AS''' (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
* '''G-6/ASy''' (veliteľský výškový stíhač)
* '''G-6N''' (nočný stíhač, obyčajne so zbraňovou konfiguráciou R6 a radarom FuG 350Z Naxos)
* '''G-6/U4 N''' (ako G-6N ale s {{mm|30}} kanónom MK 108 v hriadeli motora)
* '''G-8''' (prieskumný stíhač ako verzia G-6, ale s fotokamerami inštalovanými za kabínou, niektoré stroje mali zredukovanú výzbroj)
* '''G-10''' (stíhač s motorom DB 605D alebo DM, alebo DBM)
* '''G-10/R5''' (prieskumný stíhač)
* '''G-10/R6''' (stíhač s dvoma dodatočnými {{mm|20}} kanónmi)
* '''G-10/AS''' (výškový stíhač s motorom DB 605ASM)
* '''G-10/U4''' (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
* '''G-12''' (dvojmiestny cvičný stroj, prerobený zo starších strojov verzie G-1 a G-5)
* '''G-12/R3''' (stroj s 300 l prídavnou nádržou)
* '''G-14''' (stíhač modernizovaná verzia G-6)
* '''G-14/R6''' (stíhač s dodatočne inštalovanými {{mm|20}} kanónmi);
* '''G-14/AS''' (výškový stíhač s motorom DB 605ASM);
* '''G-14/ASy''' (výškový veliteľský stroj);
* '''G-14y''' (veliteľský stroj);
* '''G-14/U4''' (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
* '''G-16''' (stíhací bombardér); na základe verzie G-14 s prídavným pancierom, výrobu prerušil koniec vojny

=== Verzia K („Kurfürst“) ===
[[Súbor:Bf109K-4 Gelbe1 JG3 kl96.jpg|náhľad|vpravo|Messerschmitt Bf 109K-4 patriaci XI./JG 3, apríl 1945]]

Logickou realizáciou zmien na verzii G bolo vytvorenie novej kompaktnej verzie, ktorá by zahrňovala všetky dôležité zmeny z predošlého modelu. Vznikol nový Bf 109K. Výzbroj sa ustálila na {{mm|30}} kanóne MK 108 v dutom hriadeli motora a dvoch {{mm|13}} guľometoch nad motorom. Prvé stroje verzie K-4 prišli k bojovým jednotkám na jeseň [[1944]]. Táto posledná verzia Messerschmitov Bf 109 vyrábaných cez druhú svetovú vojnu bola plnohodnotným stíhacím strojom, ktorý sa mohol postaviť aj tým najlepším stíhačom protivníka. Celkovo bolo vyrobených asi 1 700 kusov tejto verzie.

== Nasadenie ==
Verzie B a E-1 boli po prvýkrát nasadené v [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielskej občianskej vojne]], tam sa stretli so slabšimi súpermi, z ktorých mohli vynikať nanajvýš sovietske [[Polikarpov I-16|I-16]], ani tie však neboli Messerschmitom rovnocennými súpermi. V období [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej krízy]], kedy sa Nemecko pripravovalo na boj s [[Česko-Slovensko]]m nebola konštrukcia Bf 109 ešte nijak dokonalá, chýbalo pancierovanie, stroje mali slabú výzbroj. [[Česko-Slovensko]] by proti nim však nemohlo nasadiť lepšie stroje. Dvojplošníky [[Avia B-534]] by boli strojmi Bf 109 s najväčšou pravdepodobnosťou takisto deklasované. Vývoj strojov [[Avia B-135]] ešte nebol ukončený.

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-429-0646-31, Messerschmitt Me 109 und Junkers Ju 87.jpg|thumb|left|Messerschmitt Bf 109E sprevádza [[strmhlavý bombardér]] [[Junkers Ju 87|Junkers Ju 87B „Stuka“]], január 1941]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-412-1615-05, Russland, Messerschmitt Me 109, Betanken.jpg|thumb|right|Dopĺňanie paliva do lietadla Bf 109F-4, ZSSR, 1941]]

V [[september|septembri]] [[1939]], keď sa [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] účastnila [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] bola polovica všetkých nasadených Bf 109 verzie E, pričom najnovšie stroje typu E-3 sa už tiež dostali do boja. Poľské zastarané stroje [[PZL P.11]] neboli pre nemeckých letcov rovnocenným súperom. Väčšina z nich bola vo vzdušných bojoch čoskoro zničená. Tie ktoré sa zachránili, štartujúc zo zamaskovaných vzletových dráh spôsobovali Nemcom isté problémy, ale odvaha poľských letcov celkovo nepriaznivú situáciu nemohla zmeniť.

Zastúpenie Bf 109E sa v stíhacích jednotkách ďalej zvyšovalo až do roku [[1941]]. Messerschmity Bf 109 v spolupráci s bombardovacími lietadlami čoskoro opanovali oblohu krajín [[Benelux]]u. Podarilo sa im poraziť i početne silnejšie Francúzske letectvo a v západnej Európe im ostal jediný súper – Veľká Británia. Hneď od začiatku [[Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bitky o Britániu]] boli Bf 109 na čele útoku. [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] mala zničiť britskú [[Royal Air Force|RAF]], a tak zbaviť obávané britské loďstvo ochrany zo vzduchu a tým umožniť inváziu na Britské ostrovy. Nemeckí letci síce na Messerschmittoch Bf 109 dokázali vcelku úspešne s britským letectvom bojovať, no poraziť im sa ho nepodarilo. Jednou zo slabín, ktorá sa predtým veľmi neprejavovala bol malý dolet. Ten neumožňoval nemeckým stíhačom sprevádzať svoje bombardéry nad vzdialené ciele. Ťažké stíhacie stroje [[Messerschmitt Bf 110|Bf 110]] na to nestačili a sami utrpeli ťažké straty takisto ako bombardovacie zväzy. Dobre organizovaný britský zdržiavací boj sa RAF oplatil. Nebo nad Anglickom, sa Nemcom nepodarilo ovládnuť.

[[Súbor:Bf 109Es JG 27 on flight over North Africa c1941.jpg|náhľad|vpravo|Messerschmitty Bf 109E/Trop v severnej Afrike. V popredí je Bf 109E-4/Trop patriaci I./JG 27, ktorého pilotuje [[Hans-Joachim Marseille]] a za ním je Bf 109E-7/Trop patriaci II./JG 27]]

Nasadenie strojov Bf 109 na juhu Európy, v severnej Afrike a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] bolo pomerne úspešné. V [[Grécko|Grécku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]] im ich slabí a menej početní protivníci nedokázali vzdorovať. V prvej fáze bojov v Afrike nemeckí letci ako, napríklad [[Hans-Joachim Marseille]] dosiahli veľké úspechy. V bojoch proti [[Vojenské vzdušné sily ZSSR|sovietskemu letectvu]] sprvu Nemci nenarazili na žiadny markantný odpor. Skúsení piloti Bf 109 bez problémov likvidovali zastarané sovietske lietadlá po desiatkach. [[Erich Hartmann]] dosiahol na strojoch Bf 109 do roku 1945 neuveriteľných 352 zostrelov. O kvalitách týchto lietadiel hovorí aj fakt, že na nich skončila vojnu väčšina z najlepších nemeckých stíhacích letcov.

Je iróniou, že posledný zostrel Bf 109, ktoré boli hlavnou oporou nacistickej Luftwaffe, dosiahol [[Židia|Žid]], počas bojov o nezávislosť židovského štátu [[Izrael]], strojom vyrobeným v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]].

=== Bf 109 u Slovenských vzdušných zbraní ===
V období od [[júl]]a [[1942]] do [[marec|marca]] [[1943]] zakúpila [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] od Nemecka pravdepodobne celkovo 29 lietadiel Bf 109E rôznych verzií (E-1/B, E-2, E-3, E-4, E-4/N Trop, E-7, E-7/Trop) a jeden Bf 109D-2. Lietadlá šli prednostne k letke 13, ktorá bola dislokovaná na [[Letisko Piešťany|letisku Piešťany]]. Jednotlivé pramene sa o presnom počte dodaných kusov rozchádzajú. Na základe výrobných čísel (W.Nr.), ktoré sa podarilo určiť podľa oficiálnych dobových dokumentov, je možné doložiť 20 lietadiel Bf 109E rôznych verzií a jeden Bf 109D-2.&lt;ref name=&quot;ht-model-bf-109&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šumichrast | meno = Peter | priezvisko2 = Anďal | meno2 = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Messerschmitt Bf 109B, D a E slovenských pilotov 1942 - 1944 | periodikum = HT model magazín| odkaz na periodikum = | url = | issn = 1335-3667 | vydavateľ = HT model | miesto = Poprad | dátum = 2003 | dátum prístupu = 2018-09-09 }}&lt;/ref&gt; Sedem Bf 109E bolo v období od októbra 1942 do apríla 1943 nasadených na východnom fronte. Tri lietadlá boli odpísané na konto frontových strát. Od konca augusta 1943 lietadlá Bf 109E postupne prechádzali do stavu [[Hotovostný roj|Hotovostného roja]] na [[Letisko Vajnory|letisku Vajnory]]. Časť strojov zostala pridelená Cvičnej letke na letisku Piešťany. Lietadlá sa v službe medzi oboma jednotkami striedali. Piloti ich používali na štarty pri poplachu proti amerických bombardovacím zväzom, pri hliadkových letoch a pri zdokonaľovaní pilotáže. Počet letuschopných strojov sa v dôsledku havárií postupne znižoval. Išlo väčšinou o núdzové pristátia na brucho, ktorých hlavným dôvodom boli poruchy motorov. Na jar [[1944]] boli dva Bf 109E (jeden verzie E-3 a jeden E-4) pridelené k Leteckej škole na [[Letisko Sliač|letisku Tri Duby]], kde slúžili inštruktorom na udržiavacie lety, akrobaciu a pre výcvik mechanikov. Pred vypuknutím [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] mohlo byť v službách Slovenských vzdušných zbraní letuschopných minimálne osem kusov Bf 109E. Stroje boli zanechané na letisku v Piešťanoch, kde sa [[1. september|1. septembra]] 1944 stali korisťou nemeckej armády. K povstalcom nemohli odletieť z dôvodu chýbajúceho benzínu a nejakých súčiastok.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Šumichrast | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Klabník | meno2 = Viliam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenské letectvo 1939-1944 | vydanie = | vydavateľ = Magnet-press Slovakia | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 157 | url = | isbn = 80-968073-6-6 | kapitola = Modernizácia letového parku leteckého pluku a dodávky lietadiel zo zahraničia | strany = 73 – 74 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

Moderná letecká technika v podobe Messerschmittov Bf 109F a G bola Slovákom počas pôsobenia v rámci [[13. (slovenská) letka Stíhacej eskadry 52|13. (slovenskej) letky Stíhacej eskadry 52]] na východnom fronte v rokoch 1942 a 1943 iba požičaná. V [[január]]i a [[február]]i 1944 bolo zakúpených 15 novovyrobených Messerschmittov Bf 109G-6. Pätnásty stroj však pri prelete na Slovensko musel núdzovo pristáť v Rakúsku kvôli technickej poruche a bol dodaný neskôr. Nemecká strana ho ale ešte predtým pravdepodobne nahradila ďalším lietadlom, čo znamená, že na Slovensko bolo dodaných celkovo 16 kusov Bf 109G-6. Väčšina z nich sa dostala do výzbroje [[Pohotovostná letka|Pohotovostnej letky]] dislokovanej najprv na letisku vo Vajnoroch a potom v Piešťanoch. Tri stroje Pohotovostnej letky boli zostrelené americkými stíhačmi [[26. jún]]a 1944, kedy zasahovali proti mohutnému bombardovaciemu zväzu, ktorý letel ponad Slovensko. V leteckej bitke proti Američanom boli v ten deň značne poškodené aj ďalšie tri lietadlá, s ktorými museli piloti núdzovo pristáť na brucho. Opravené už neboli. Jedno lietadlo pristálo v Piešťanoch ľahšie poškodené, ale potom bolo opravené. V nepoškodenom stave sa na piešťanské letisko vrátil v ten deň len jeden Bf 109G-6. Štyri Bf 109G-6 z Piešťan boli [[1. august]]a 1944 pridelené k letke 12, ktorá sa v tom čase premiestňovala z [[Letisko Spišská Nová Ves|letiska Spišská Nová Ves]] na letisko Išľa neďaleko [[Prešov]]a, aby sa stala súčasťou novovytvorenej [[Skupina vzdušných zbraní|Skupiny vzdušných zbraní]] na podporu [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]]. Počas pristávania štvorčlenného roja Bf 109G-6 na letisku Išľa dňa [[3. august]]a 1944 bol jeden stroj ťažko poškodený. Oprava tohto lietadla už nebola možná. Ďalší Bf 109G-6 bol poškodený pri pristátí [[17. august]]a. Opravený už nebol. Zvyšné dva letuschopné Bf 109G-6 preleteli [[31. august]]a na sovietsku stranu spolu s ďalšími strojmi, ktoré pôsobili u jednotiek podriadených Skupine vzdušných zbraní. Pri obsadení piešťanského letiska nemeckou armádou 1. septembra 1944 boli ukoristené aj zvyšné štyri slovenské Bf 109G-6, ktoré nemohli odletieť k povstalcom z rovnakého dôvodu ako Bf 109E.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bursa | meno = Stano | autor = | odkaz na autora = | titul = Stíhač Rudo Božik (letecké eso slovenského stíhacího letectva) | vydanie = | vydavateľ = Svět Křídel | miesto = Cheb | rok = 2006 | počet strán = 227 | url = | isbn = 80-86808-32-7 | kapitola = Pohotovostní letka, Východní směr | strany = 125, 142, 143, 160, 162, 163, 168 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Bf 109 u slovenského povstaleckého letectva ===
Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] boli stroje Bf 109G-6 najmodernejšími stíhačkami [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Kombinovanej letky]]. Na letisko Tri Duby prileteli [[6. september|6. septembra]] 1944. Ich úloha na povstaleckých frontoch, ale bola dosť obmedzená nedostatkom vhodného streliva a náhradných dielov. I keď mali povstalci spočiatku iba dva kusy Bf 109G-6, jeden Bf 109E-3 a jeden Bf 109E-4, majú tieto stroje na konte aj niekoľko zostrelených nemeckých lietadiel a mnoho prieskumných letov, či útokov na pozemné ciele. Situáciu na letisku [[Letisko Sliač|Tri Duby]] tiež sťažovala neprítomnosť rádiostanice, ktorú vyriešil až návrat jedného prieskumného [[Focke-Wulf Fw 189|Focke-Wulfu Fw 189]], ktorý slúžil na ich lepšie navádzanie. Povstalecký Bf 109E-4 bol zničený už [[31. august]]a 1944 počas nemeckého náletu na letisko Tri Duby. Dňa [[10. september|10. septembra]] bol počas nemeckého náletu na Tri Duby zničený aj jeden Bf 109G-6. Bf 109E-3 bol zničený [[25. október|25. októbra]] 1944 pri ústupe povstalcov do hôr. V ten istý deň sa pri pokuse o prelet na sovietsku stranu zrútil zvyšný povstalecký Bf 109G-6. Pravdepodobnou príčinou pádu lietadla bol zásah protilietadlovým delostrelectvom.&lt;ref name=&quot;ht-model-bf-109&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bursa | meno = Stano | autor = | odkaz na autora = | titul = Stíhač Rudo Božik | vydanie = | vydavateľ = Svět Křídel | miesto = Cheb | rok = 2006 | počet strán = 227 | url = | isbn = 978-80-86808-32-1 | kapitola = Povstání | strany = 173, 177 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Šumichrast | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Klabník | meno2 = Viliam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenské letectvo 1939-1944 | vydanie = | vydavateľ = Magnet-press Slovakia | miesto = &amp;#x5B;Bratislava&amp;#x5D; | rok = 2000 | počet strán = 157 | url = | isbn = 80-968073-6-6 | kapitola = Modernizácia letového parku leteckého pluku a dodávky lietadiel zo zahraničia | strany = 75 – 76 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Používatelia ==
[[Súbor:Messerschmitt Bf 109G-2.jpg|thumb|right|Fínsky Messerschmitt Bf 109G-2 na letisku Malmi v Helsinkách, jún 1943]]
[[Súbor:Messerschmitt Bf 109E Romania.jpg|thumb|right|Rumunský Bf 109E na letisku neďaleko Stalingradu]]
[[Súbor:Swiss Messerschmitt Bf 109-E3 top left view.jpg|thumb|right|Švajčiarsky Bf 109E-3]]
[[Súbor:Avia-S199-hatzerim-2.jpg|thumb|right|[[Avia S-199]] [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]]]]
[[Súbor:Bf109 messerschmitt.JPG|thumb|right|Juhoslovanský Bf 109G-2]]
[[Súbor:Hispano Aviación Ha 1112 Buchon.jpeg|thumb|right|[[Hispano Aviación HA-1112]] španielskych vzdušných síl]]

=== Počas druhej svetovej vojny ===
{{minivlajka|Bulharsko}} '''[[Bulharsko]]'''
* [[Bulharské vzdušné sily]]

{{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]]'''
* [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Kombinovaná letka]]

{{minivlajka|Fínsko}} '''[[Fínsko]]'''
* [[Fínske vzdušné sily]]

[[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] '''[[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]'''
* [[Letectvo japonskej cisárskej armády]]

[[Súbor:Pan-Slavic flag.svg|22px|border]] '''[[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávia]]'''
* [[Juhoslovanské kráľovské vojenské letectvo]]
* [[Juhoslovanské vojenské letectvo]]

[[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px|border]] '''[[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]'''
* [[Maďarské vzdušné sily|Letectvo Maďarskej kráľovskej armády]]

[[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''
* ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''

[[Súbor:Flag of Croatia Ustasa.svg|22px|border]] '''[[Nezávislý štát Chorvátsko]]'''
* [[Letectvo Nezávislého štátu Chorvátsko]]

{{minivlajka|Rumunsko}} '''[[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]'''
* [[Rumunské kráľovské letectvo]]

[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] '''[[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]'''
* ''[[Slovenské vzdušné zbrane]]''

[[Súbor:Flag of Spain (1938 - 1945).svg|22px|border]] '''[[Frankistické Španielsko|Španielsko]]'''
* [[Španielske vzdušné sily]]

{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''[[Švajčiarsko]]'''
* [[Švajčiarske vzdušné sily]]

[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] '''[[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]'''
* ''[[Regia Aeronautica]]'' (Talianske kráľovské letectvo)

{{minivlajka|Taliansko}} '''[[Talianska sociálna republika]]'''
* ''[[Aeronautica Nazionale Repubblicana]]'' ((talianske) Národné republikánske letectvo)

=== Po druhej svetovej vojne ===
{{minivlajka|Česko-Slovensko}} '''[[Česko-Slovensko]]'''
* [[Česko-slovenské vojenské letectvo]]

{{minivlajka|Fínsko}} '''[[Fínsko]]'''
* [[Fínske vzdušné sily]]

{{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]'''
* [[Izraelské vzdušné sily]]

[[Súbor:Flag of SFR Yugoslavia.svg|22px|border]] '''[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]'''
* [[Juhoslovanské vojenské letectvo]]

{{minivlajka|Rumunsko}} '''[[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]'''
* [[Rumunské kráľovské letectvo]]

[[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|22px|border]] '''[[Frankistické Španielsko|Španielsko]]'''
* [[Španielske vzdušné sily]]

{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''[[Švajčiarsko]]'''
* [[Švajčiarske vzdušné sily]]

== Špecifikácie ==
=== Konštrukcia ===
Messerschmitt Bf 109G-6 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Kovová kostra krídla, pevných chvostových plôch a trupu bola potiahnutá [[dural]]om. Kovová kostra pohyblivých chvostových plôch plátnom. Krycie plechy boli duralové. Radový [[Motor s vnútorným spaľovaním|motor]] poháňal kovovú trojlistovú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Podvozok bol zaťahovací, tak, že hlavné podvozkové nohy sa sklápali smerom ku koncom krídla, zadná chvostová ostroha bola pevná. Základnú výzbroj tvorili dva synchronizované veľkokalibrové guľomety strieľajúce okruhom vrtule a kanón strieľajúci hriadeľom motora.

=== Porovnanie hlavných verzií E ===
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center;
|-
! width=&quot;150&quot;|Model
! width=&quot;150&quot;|Bf 109E-1
! width=&quot;150&quot;|Bf 109E-3
! width=&quot;150&quot;|Bf 109E-4
! width=&quot;150&quot;|Bf 109E-7
|-
| '''Obdobie výroby:'''
| november 1938 – august 1940
| január 1939 – júl 1940
| 1940 – 1941
| september 1940 – marec 1941 
|-
| '''Počet vyrobených kusov:'''
| 1 183
| 1 246
| ~561
| 438
|-
| '''Prvý let:'''
| 18. decembra 1937
| 18. decembra 1937
| colspan=2 | 1940
|-
| '''Dĺžka:'''
| colspan=4 | {{m|8.64|m}}
|-
| '''Rozpätie:'''
| colspan=4 | {{m|9.87|m}}
|-
| '''Výška:'''
| colspan=4 | {{m|2.60|m}}
|-
| '''Nosná plocha:'''
|  colspan=4 | {{m2|16.40}}
|-
| '''Hmotnosť prázdneho lietadla:'''
| {{kg|2010}}
| {{kg|1865}}
| {{kg|2010}}
| {{kg|2014}}
|-
| '''Vzletová hmotnosť:'''
| {{kg|2505}}
| {{kg|2608}}
| {{kg|2505}}
| {{kg|2698}}
|-
| '''Maximálna vzletová hmotnosť:'''
| colspan=3 | ?
| {{kg|2767}}
|-
| '''Pohonná jednotka:'''
| colspan=4 | 1 × kvapalinou chladený [[dvanásťvalcový vidlicový motor|dvanásťvalec do V]] [[Daimler-Benz DB 601|Daimler-Benz DB 601A-1]]
|-
| '''Výkon pohonnej jednotky:'''
| colspan=4 | 1 084,8 k (809 kW) (maximálny výkon pri 2 400 ot/min. na úrovni morskej hladiny)
|-
| '''Objem palivových nádrží:'''
| colspan=4 | 400 litrov
|-
| '''Maximálna rýchlosť:'''
| colspan=2 | {{km|570|m}}/h (vo výške {{m|4000|m}})
| {{km|575|m}}/h (vo výške {{m|3750|m}})
| {{km|578|m}}/h (vo výške {{m|3750|m}})
|-
| '''Cestovná rýchlosť:'''
| colspan=3 | ?
| {{km|480|m}}/h (vo výške {{m|4000|m}})
|-
| '''Bojový dolet:'''
| {{km|600|m}}
| {{km|660|m}}
| colspan=2 | {{km|665|m}}
|-
| '''Preletový dolet:'''
| colspan=3 | ?
| {{km|1325|m}} (s 300-litrovou príd. nádržou)
727 km bez 300-litrovej nádrže
|- 
| '''Dostup:'''
| {{m|8150|m}}
| {{m|10300|m}}
| {{m|11000|m}}
| {{m|11125|m}}
|-
| '''Stúpavosť:'''
| ?
| {{m|17.83|m}}/s
| ?
| {{m|16.75|m}}/s
|-
| '''Plošné zaťaženie:'''
| ?
| {{kg|159}}/m²
| colspan=2 | ? 
|-
| '''Výzbroj:'''
| 2× [[guľomet]] [[MG 17]] kalibru {{mm|7.92|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 2 000 nábojov (1 000 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;2× guľomet MG 17 kalibru {{mm|7.92|m}} v krídlach s celkovou zásobou 1 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň)
| 2× guľomet MG 17 kalibru {{mm|7.92|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 1 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;2× [[letecký kanón|kanón]] [[MG FF]] kalibru {{mm|20|m}} v krídlach s celkovou zásobou 120 nábojov (60 nábojov na hlaveň)
| 2× guľomet MG 17 kalibru {{mm|7.92|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 1 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;2× kanón MG FF/Mv kalibru {{mm|20|m}} v krídlach s celkovou zásobou 120 nábojov (60 nábojov na hlaveň)
| 2× guľomet MG 17 kalibru {{mm|7.92|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 1 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;2× kanón MG FF/M kalibru {{mm|20|m}} v krídlach s celkovou zásobou 120 nábojov (60 nábojov na hlaveň) 
|}

=== Porovnanie hlavných verzií F ===
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center;
|-
! width=&quot;150&quot;|Model
! width=&quot;150&quot;|Bf 109F-2
! width=&quot;150&quot;|Bf 109F-4
|- 
| '''Obdobie výroby:'''
| november 1940 – august 1941
| máj 1941 – máj 1942
|-
| '''Počet vyrobených kusov:'''
| 1 334 
| 1 841
|-
| '''Prvý let:'''
| 1940
| 1941
|-
| '''Dĺžka:'''
| colspan=2 | {{m|8.94|m}}  
|-
| '''Rozpätie:'''
| colspan=2 | {{m|9.92|m}} 
|-
| '''Výška:'''
| colspan=2 | {{m|2.60|m}} 
|-
| '''Nosná plocha:'''
| colspan=2 | {{m2|16.25}} 
|-
| '''Hmotnosť prázdneho lietadla:'''
| {{kg|2020}}
| {{kg|2083}}
|-
| '''Vzletová hmotnosť:'''
| {{kg|2732}} 
| {{kg|2890}}
|-
| '''Maximálna vzletová hmotnosť:'''
| colspan=2 | ?
|-
| '''Pohonná jednotka:'''
| 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 601N
| 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 601E
|-
| '''Výkon pohonnej jednotky:'''
| 1 158,6 k (864 kW) (maximálny výkon pri 2 600 ot/min. na úrovni morskej hladiny)
| 1 300,12 k (969,5 kW) 
|-
| '''Objem palivových nádrží:'''
| colspan=2 | 400 litrov
|-
| '''Maximálna rýchlosť:'''
| {{km|595|m}}/h
| {{km|670|m}}/h (vo výške {{m|6300|m}})
|-
| '''Cestovná rýchlosť:'''
| ? 
| {{km|570|m}}/h (vo výške {{m|4700|m}})
|-
| '''Bojový dolet:'''
| {{km|665|m}}
| {{km|570|m}}
|-
| '''Preletový dolet:'''
| ?
| {{km|850|m}} (s 300-litrovou príd. nádržou)
|-
| '''Dostup:'''
| {{m|11500|m}}
| {{m|12000|m}}
|-
| '''Stúpavosť:''' 
| ?
| {{m|21.8|m}}/s
|-
| '''Plošné zaťaženie:'''
| ?
| {{kg|177.846}}/m²
|-
| '''Výzbroj:'''
| 2× guľomet MG 17 kalibru {{mm|7.92|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 1 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;1× kanón [[MG 151|MG 151/15]] kalibru {{mm|15|m}} v dutom hriadeli motora s celkovou zásobou 200 nábojov
| 2× guľomet MG 17 kalibru {{mm|7.92|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 1 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;1× kanón MG 151/20 kalibru {{mm|20|m}} v dutom hriadeli motora s celkovou zásobou 200 nábojov
|}

=== Porovnanie hlavných verzií G ===
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center;
|-
! width=&quot;150&quot;|Model
! width=&quot;150&quot;|Bf 109G-2
! width=&quot;150&quot;|Bf 109G-4
! width=&quot;150&quot;|Bf 109G-6
! width=&quot;150&quot;|Bf 109G-14
! width=&quot;150&quot;|Bf 109G-10
|-
| '''Obdobie výroby:'''
| máj 1942 – december 1942
| september 1942 – júl 1943
| február 1943 – 1947 (v Nemecku do júla 1944)
| júl 1944 – február 1945
| október 1944 – apríl 1945
|-
| '''Počet vyrobených kusov:'''
| 1 586
| 1 242
| vyše 12 000
| ~3 910
| ~2 600
|-
| '''Prvý let:''' 
| colspan=2 | 1942
| 1943
| colspan=2 | 1944
|-
| '''Dĺžka:'''
| colspan=5 | {{m|8.94|m}}
|-
| '''Rozpätie:'''
| colspan=5 | {{m|9.92|m}}
|-
| '''Výška:'''
| colspan=5 | {{m|2.60|m}}
|-
| '''Nosná plocha:'''
| colspan=5 | {{m2|16.1}} 
|-
| '''Hmotnosť prázdneho lietadla:'''
| {{kg|2253}}
| {{kg|2585}}  
| {{kg|2250}}
| {{kg|2268}} 
| {{kg|1970}}  
|-
| '''Vzletová hmotnosť:'''
| {{kg|3100}}
| ?
| {{kg|3200}}
| {{kg|3355}}
| {{kg|3500}}
|-
| '''Maximálna vzletová hmotnosť:'''
| {{kg|3650}}
| ?
| {{kg|3400}}
| colspan=2 | ?
|-
| '''Pohonná jednotka:'''
| 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V [[Daimler-Benz DB 605|Daimler-Benz DB 605A]]
| colspan=2 | 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605A-1
| 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605AM
| 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605DB
|-
| '''Výkon pohonnej jednotky:'''
| colspan=3 | 1 455 k (1 085 kW) (maximálny výkon na úrovni morskej hladiny)
| 1 455 k (1 085 kW) (maximálny výkon na úrovni morskej hladiny)&lt;br /&gt;1 775,51 k (1 324 kW) (s MW 50)
| 1 528,77 k (1 140 kW) (maximálny výkon)&lt;br /&gt;1 775,51 k (1 324 kW) (s MW 50)
|-
| '''Objem palivových nádrží:'''
| colspan=5 | 400 litrov
|-
| '''Maximálna rýchlosť:'''
| {{km|640|m}}/h (vo výške {{m|6300|m}})
| {{km|650|m}}/h (vo výške {{m|7000|m}})
| {{km|640|m}}/h (vo výške {{m|6600|m}})
| {{km|628|m}}/h (vo výške {{m|6600|m}})&lt;br /&gt;{{km|666|m}}/h (vo výške {{m|5000|m}} s MW 50)
| {{km|655|m}}/h (vo výške {{m|9000|m}})&lt;br /&gt;{{km|685|m}}/h (vo výške {{m|7500|m}} s MW 50)
|-
| '''Cestovná rýchlosť:'''
| colspan=2 | ?
| {{km|595|m}}/h (vo výške {{m|6000|m}})
| {{km|590|m}}/h (vo výške {{m|6000|m}})
| {{km|525|m}}/h 
|-
| '''Bojový dolet:'''
| {{km|550|m}}
| colspan=4 | {{km|560|m}}
|-
| '''Preletový dolet:'''
| {{km|830|m}} (s 300-litrovou príd. nádržou)
| ?
| colspan=3 | {{km|850|m}} (s 300-litrovou príd. nádržou)
|-
| '''Dostup:'''
| colspan=2 | {{m|11500|m}}
| {{m|11200|m}}
| {{m|12200|m}}
| {{m|12500|m}}
|-
| '''Stúpavosť:'''
| {{m|21|m}}/s 
| ?
| {{m|17|m}}/s
| ?
| {{m|17|m}}/s
|-
| '''Plošné zaťaženie:'''
| {{kg|192.547}}/m²
| ?
| {{kg|198.758}}/m²
| ?
| {{kg|217.391}}/m²
|-
| '''Výzbroj:'''
| colspan=2 | 2× guľomet MG 17 kalibru {{mm|7.92|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 1 000 nábojov (500 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;1× kanón MG 151/20 kalibru {{mm|20|m}} v dutom hriadeli motora s celkovou zásobou 200 nábojov
| colspan=3 | 2× guľomet [[MG 131]] kalibru {{mm|13|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 600 nábojov (300 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;1× kanón MG 151/20 kalibru {{mm|20|m}} v dutom hriadeli motora s celkovou zásobou 200 nábojov
|}

=== Bf 109K-4 ===
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center;
|-
! width=&quot;150&quot;|Model
! width=&quot;150&quot;|Bf 109K-4
|-
| '''Obdobie výroby:'''
| november 1944 – apríl 1945
|-
| '''Počet vyrobených kusov:'''
| ~1 200
|-
| '''Prvý let:''' 
| 1944
|-
| '''Dĺžka:'''
| {{m|8.94|m}}
|-
| '''Rozpätie:'''
| {{m|9.92|m}}
|-
| '''Výška:'''
| {{m|2.60|m}}
|-
| '''Nosná plocha:'''
| {{m2|16.1}} 
|-
| '''Hmotnosť prázdneho lietadla:'''
| {{kg|1970}}  
|-
| '''Vzletová hmotnosť:'''
| {{kg|3500}}
|-
| '''Maximálna vzletová hmotnosť:'''
| ?
|-
| '''Pohonná jednotka:'''
| 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605DC
|-
| '''Výkon pohonnej jednotky:'''
| 1 351,75 k (1 008 kW) (maximálny výkon)&lt;br /&gt;1 972,64 k (1 471 kW) (s MW 50)
|-
| '''Objem palivových nádrží:'''
| 400 litrov
|-
| '''Maximálna rýchlosť:'''
| {{km|680|m}}/h (vo výške {{m|9000|m}})&lt;br /&gt;{{km|710|m}}/h (vo výške {{m|7500|m}} s MW 50)
|-
| '''Cestovná rýchlosť:'''
| {{km|495|m}}/h (vo výške {{m|5000|m}})
|-
| '''Bojový dolet:'''
| {{km|560|m}}
|-
| '''Preletový dolet:'''
| {{km|850|m}} (s 300-litrovou príd. nádržou)
|-
| '''Dostup:'''
| {{m|12500|m}}
|-
| '''Stúpavosť:'''
| {{m|24.5|m}}/s 
|-
| '''Plošné zaťaženie:'''
| {{kg|215.391}}/m²
|-
| '''Výzbroj:'''
| 2× guľomet MG 131 kalibru {{mm|13|m}} v prednej časti trupu nad motorom s celkovou zásobou 600 nábojov (300 nábojov na hlaveň)&lt;br /&gt;1× kanón [[MK 108]] kalibru {{mm|30|m}} v dutom hriadeli motora s celkovou zásobou 65 nábojov
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Micubiši A6M Zero]]
* [[Bell P-39 Airacobra]]
* [[Curtiss P-40 Warhawk]]
* [[Rogožarski IK-3]]
* [[Dewoitine D.520]]
* [[Fiat G.55]]
* [[Focke-Wulf Fw 190]]
* [[Hawker Hurricane]]
* [[Heinkel He 112]]
* [[IAR 80]]
* [[Kawasaki Ki-61]]
* [[Lavočkin La-7]]
* [[Macchi C.202]]
* [[Macchi C.205]]
* [[North American P-51 Mustang]]
* [[Supermarine Spitfire]]
* [[Jakovlev Jak-1]]
* [[Jakovlev Jak-9]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Messerschmitt Bf 109}}

== Zdroj ==
* Zbyněk Válka – ''Stíhací letadla 1939/45 Velká Británie - Německo'' ISBN 80-7198-260-1.
* Václav Němeček – ''Vojenská letadla 3'' ISBN 80-206-0117-1.

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

{{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}}

[[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]]
[[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]]</text>
      <sha1>d8d6ry305rax4856nba14147wvnmx8w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zalitavsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>90657</id>
    <revision>
      <id>7426652</id>
      <parentid>7424939</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:12:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6466" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Krajiny svätoštefanskej koruny
| originálny názov        = A Magyar Szent Korona Országai
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Kráľovské Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred 2                  = Rakúske cisárstvo
| pred 2 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred 3                  = Sedmohradské veľkokniežatstvo
| pred 3 vlajka           = Flag of Transylvania before 1918.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá maďarská republika
| po 1 vlajka             = Flag of Hungary (1918-1919).svg
| po 2                    = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
| po 2 vlajka             = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Rumunské kráľovstvo
| po 5 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 6                    = Talianske regentstvo Carnaro
| po 6 vlajka             = Labaro Reggenza Italiana del Carnaro.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of arms of the Lands of the Holy Hungarian Crown (1915-1918, 1919-1946; angels).svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 100px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:Himnusz 1920s.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Isten, áldd meg a magyart
| motto                   = Regnum Mariae Patrona Hungariae
| článok o motte          = 
| mapa                    = Lands of the Crown of Saint Stephen in 1914.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = {{legenda|darkgreen|Uhorské kráľovstvo}}
{{legenda|green|[[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo]]}}
| hlavné mesto            = [[Budapešť]]
| rozloha                 =
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          =
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[maďarčina]], [[chorvátčina]], [[taliančina]]&lt;br /&gt;Ostatné: [[bosniačtina]], [[severocentrálna rómčina]], [[nemčina]], [[poľština]], [[rumunčina]], [[stará bieloruština]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[jidiš]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]], [[kalvinizmus]], [[luteránstvo]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[východná katolícka cirkev]], [[unitárstvo]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia]]
| materský štát           = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}

'''Zalitavsko''' (iné názvy: '''Translajtánsko'''&lt;ref&gt;Zalitavsko. In: {{Citácia knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = VI T-Ž
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1982
| počet strán = 853
| strany = 493
}}&lt;/ref&gt;, '''Translajtánia'''&lt;ref&gt;MOJDIS, J. Francúzska historiografia 19. storočia o Slovákoch. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU 2003. S. 29 [https://www.ff.unipo.sk/ih/aktivity/rocenky/rocenka_2003.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 359&lt;/ref&gt;; staršie: ''Translajtania''&lt;ref name=K/&gt;, ''Zaľutavsko''&lt;ref&gt;Zaľutavsko. In: Česko-německý slovník Fr. Kotta 7, S. 1113 [http://kott.ujc.cas.cz/obrazek.php?soubor=07/07-1113.jpg&amp;procento=25]&lt;/ref&gt;, ''Krajiny za Ľutavou''&lt;ref name=K&gt;Kožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Radlinsky | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Skolnik. obsahujuci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prirodopis ... | vydanie = | vydavateľ = Mechitaristendr. | miesto = | rok = 1871 | počet strán = 330 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 34| jazyk = }}&lt;/ref&gt;; {{V jazyku|lat|Transleithania}}, {{V jazyku|deu|Transleithanien}}) bol neoficiálny názov pre '''Krajiny svätoštefanskej koruny''' (vlastné [[Uhorsko]], [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-Slavónsko]] a [[Rijeka|Rijeku]]), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorského vyrovnania]] ([[1867]]) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918). Názov je odvodený od rieky [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (=Ľutava; ''{{V jazyku|hun|Lajta}}, {{V jazyku|deu|Leitha}}''), po ktorej prebiehala hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou dualistickej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].

== Pozri aj ==
* [[Predlitavsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kingdom of Hungary (1867–1918)}}

== Zdroje ==
{{referencie}}
* {{filit|fvz/zalitavsko.html}}

{{Dejepisný výhonok}}

[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Ukrajiny]]
[[Kategória:Dejiny Srbska]]
[[Kategória:Dejiny Uhorska]]</text>
      <sha1>cq9e1rb4luy7y4pc96pey0hmzg9w8ys</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Karel Berka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>91143</id>
    <revision>
      <id>7426795</id>
      <parentid>5274966</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T01:55:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>IB</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1959" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = český logik
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1923|05|04}}
 | Miesto narodenia   = [[Břeclav]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2004|11|24|1923|05|04}}
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity]]&lt;br&gt;[[Filozofická fakulta Karlovej univerzity]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Karel Berka''' (* [[4. máj]] [[1923]], [[Břeclav]] - † [[24. november]] [[2004]]) bol [[Česko|český]] [[logika|logik]]. Je autorom štúdií o dejinách logiky.

== Literatúra ==
* K. Müller, A. Miltová: Životní jubileum Karla Berky, Filozofický časopis 1988
* V. Filkorn, J. Viceník: Karel Berka 65-ročný, Filozofia 1988
* P. Materna: Životní jubileum prof. Karla Berky, Filozofický časopis 1994
* ''Slovník českých filozofů''. 1. vyd. V Brně: Masarykova univerzita, 1998. 697 s. {{ISBN|80-210-1840-2}}. S. 36–37.

== Externé odkazy ==
* [https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/berka.html Karel Berka v ''Slovníku českých filozofů'' na webe Masarykovej univerzity]
* [https://research.uni-leipzig.de/agintern/CPL/PDF/Berka_Karel.pdf Karel Berka na zozname profesorov Univerzity Lipsko od r. 1945 do r. 1991.]

== Zdroj ==
* {{filit|fvb/berka_k.html}}


{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Berka, Karel}}
[[Kategória:Českí logici]]
[[Kategória:Osobnosti z Břeclavi]]</text>
      <sha1>8t0776e26ic64bugii91mqho5otpi79</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426797</id>
      <parentid>7426795</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:20:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zdroj */ op</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1922" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = český logik
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1923|05|04}}
 | Miesto narodenia   = [[Břeclav]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2004|11|24|1923|05|04}}
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Masarykovej univerzity]]&lt;br&gt;[[Filozofická fakulta Karlovej univerzity]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Karel Berka''' (* [[4. máj]] [[1923]], [[Břeclav]] - † [[24. november]] [[2004]]) bol [[Česko|český]] [[logika|logik]]. Je autorom štúdií o dejinách logiky.

== Literatúra ==
* K. Müller, A. Miltová: Životní jubileum Karla Berky, Filozofický časopis 1988
* V. Filkorn, J. Viceník: Karel Berka 65-ročný, Filozofia 1988
* P. Materna: Životní jubileum prof. Karla Berky, Filozofický časopis 1994
* ''Slovník českých filozofů''. 1. vyd. V Brně: Masarykova univerzita, 1998. 697 s. {{ISBN|80-210-1840-2}}. S. 36–37.

== Externé odkazy ==
* [https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/berka.html Karel Berka v ''Slovníku českých filozofů'' na webe Masarykovej univerzity]
* [https://research.uni-leipzig.de/agintern/CPL/PDF/Berka_Karel.pdf Karel Berka na zozname profesorov Univerzity Lipsko od r. 1945 do r. 1991.]

== Zdroj ==
* {{filit|fvb/berka_k.html}}


{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Berka, Karel}}
[[Kategória:Českí logici]]</text>
      <sha1>ti6komfl333hsik423xuz9i83r1xzt8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Blaškovič</title>
    <ns>0</ns>
    <id>91242</id>
    <revision>
      <id>7426796</id>
      <parentid>5275037</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:20:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>FILIT ako zdroj čistá hrôza</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1778" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský turkológ, &lt;br&gt;prekladateľ a autor učebníc 
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1910|06|12}}
 | Miesto narodenia   = [[Imeľ]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1990|07|06|1910|06|12}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Jozef Blaškovič''' (* [[12. jún]] [[1910]], [[Imeľ]] – † [[6. júl]] [[1990]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[turkológ]], [[prekladateľ]], autor učebníc [[Turečtina|turečtiny]], [[Maďarčina|maďarčiny]] a dejín novej tureckej literatúry. 

Zaoberal sa aj tureckými dokumentmi z obdobia [[Osmanská ríša|osmanskej]] okupácie južnej časti [[Slovensko|Slovenska]].

Uverejnil rad prekladov z tureckej literatúry do [[Čeština|češtiny]], [[Slovenčina|slovenčiny]] a maďarčiny.

== Externé odkazy ==
*[https://web.archive.org/web/20030721082405/http://human.kando.hu/pedlex/lexicon/B2.xml/Blaskovics_Jozsef__Imely.html Online Pedagógiai lexikon hibás adatokkal]

== Zdroj ==
* {{filit|fvb/blaskovic_j.html}}

{{DEFAULTSORT:Blaškovič, Jozef}}
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Osobnosti z Imeľa]]</text>
      <sha1>qt24cv32wcfi6meqfjsz4bpbk4k1etg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Boj o investitúru</title>
    <ns>0</ns>
    <id>91341</id>
    <revision>
      <id>7426753</id>
      <parentid>6700404</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:31:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>90.64.144.50</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2577" xml:space="preserve">[[File:Hugo-v-cluny heinrich-iv mathilde-v-tuszien cod-vat-lat-4922 1115ad.jpg|thumb|Henrich IV. prosí Matildu Toskánsku a opáta Huga z Cluny o sprostredkovanie stretnutia s pápežom Gregorom VII.]]

'''Boj o investitúru''' bol mocenský [[konflikt]] medzi [[pápež]]mi a [[Rímskonemecká ríša|rímsko-nemeckými cisármi]] v rokoch [[1075]]–[[1122]], keď došlo k vzostupu moci a autority pápeža aj v dôsledku [[clunyjské hnutie|clunyjského hnutia]]. 

Nemecký cisár [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Oto I.]] odovzdal duchovným [[Knieža|kniežatám]] kráľovskú súdnu právomoc, vyberanie daní a poskytol im územie, takže boli imúnni pred zásahmi štátnych úradníkov. Oto I. si zaistil vplyv na [[cirkev]] tým, že vymenoval [[Biskup|biskupov]] a [[Opát|opátov]], prijímal ich lénne služby odovzdaním biskupskej palice, neskoršie prsteňa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Budaj|meno=Marek|titul=Dejiny sveta od A po Z|vydanie=|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-07-02138-9|strany=40}}&lt;/ref&gt;  

V tejto praxi pokračovali aj ďalší panovníci, čo nakoniec vyústilo do sporu. Cisári [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] a [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]] sa snažili udržať si právo investitúry (vymenovať biskupov a dohľad nad voľbou pápeža). Rím roku 1059 zakázal obsadzovanie cirkevných úradníkov laikmi a vymenovanie biskupov nemeckým kráľom. [[Clunyjské hnutie|Clunyjské reformné hnutie]] podporovalo tento cieľ a odsudzovalo udeľovanie cirkevných úradov laikom. Spor o investitúru prepukol za pontifikáciu pápeža [[Gregor VII. (pápež)|Gregora VII.]], ktorý roku [[1075]] vyhlásil primát duchovnej moci nad svetskou a postavil sa za nezávislú (kanonickú) voľbu biskupov. Vo svojom Dictatu papae sformuloval pre nemeckého cisára rad požiadaviek, medzi ktorými nechýbalo ani právo na dosadzovanie a odvolávanie panovníkov. Tohto práva sa mal vzdať aj [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] 

Spor bol dočasne prerušený zmierením v [[hrad Canossa|Canosse]] ([[1077]]). Cisárske vojská síce v roku [[1084]] obsadili [[Taliansko]] a [[Rím]], ale v roku [[1122]] bol Henrich IV. nútený uzavrieť s pápežskou kúriou kompromis - tzv. [[Wormský konkordát]] z roku 1122, v ktorom akt biskupskej voľby bol rozdelený na časť svetskú a cirkevnú.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvb/boj_o_investituru.html}}

[[Kategória:Kresťanstvo]]
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]</text>
      <sha1>53m4c7zheepdk0g0lieowdnnyhdwjdg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426754</id>
      <parentid>7426753</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:34:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia 7426753 používateľa [[Special:Contributions/90.64.144.50|90.64.144.50]] ([[User talk:90.64.144.50|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2576" xml:space="preserve">[[File:Hugo-v-cluny heinrich-iv mathilde-v-tuszien cod-vat-lat-4922 1115ad.jpg|thumb|Henrich IV. prosí Matildu Toskánsku a opáta Huga z Cluny o sprostredkovanie stretnutia s pápežom Gregorom VII.]]

'''Boj o investitúru''' bol mocenský [[konflikt]] medzi [[pápež]]mi a [[Rímskonemecká ríša|rímsko-nemeckými cisármi]] v rokoch [[1075]]–[[1122]], keď došlo k vzostupu moci a autority pápeža aj v dôsledku [[clunyjské hnutie|clunyjského hnutia]]. 

Nemecký cisár [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Oto I.]] odovzdal duchovným [[Knieža|kniežatám]] kráľovskú súdnu právomoc, vyberanie daní a poskytol im územie, takže boli imúnni pred zásahmi štátnych úradníkov. Oto I. si zaistil vplyv na [[cirkev]] tým, že vymenoval [[Biskup|biskupov]] a [[Opát|opátov]], prijímal ich lénne služby odovzdaním biskupskej palice, neskoršie prsteňa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Budaj|meno=Marek|titul=Dejiny sveta od A po Z|vydanie=|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-07-02138-9|strany=40}}&lt;/ref&gt;  

V tejto praxi pokračovali aj ďalší panovníci, čo nakoniec vyústilo do sporu. Cisári [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] a [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]] sa snažili udržať si právo investitúry (vymenovať biskupov a dohľad nad voľbou pápeža). Rím roku 1059 zakázal obsadzovanie cirkevných úradníkov laikmi a vymenovanie biskupov nemeckým kráľom. [[Clunyjské hnutie|Clunyjské reformné hnutie]] podporovalo tento cieľ a odsudzovalo udeľovanie cirkevných úradov laikom. Spor o investitúru prepukol za pontifikáciu pápeža [[Gregor VII. (pápež)|Gregora VII.]], ktorý roku [[1075]] vyhlásil primát duchovnej moci nad svetskou a postavil sa za nezávislú (kanonickú) voľbu biskupov. Vo svojom Dictatu papae sformuloval pre nemeckého cisára rad požiadaviek, medzi ktorými nechýbalo ani právo na dosadzovanie a odvolávanie panovníkov. Tohto práva sa mal vzdať aj [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] 

Spor bol dočasne prerušený zmierením v [[hrad Canossa|Canosse]] ([[1077]]). Cisárske vojská síce v roku [[1084]] obsadili [[Taliansko]] a [[Rím]], ale v roku [[1122]] bol Henrich V. nútený uzavrieť s pápežskou kúriou kompromis - tzv. [[Wormský konkordát]] z roku 1122, v ktorom akt biskupskej voľby bol rozdelený na časť svetskú a cirkevnú.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvb/boj_o_investituru.html}}

[[Kategória:Kresťanstvo]]
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]</text>
      <sha1>0ep5qa1c5t7vp2v9109h8lo0kmek0oz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rakúske cisárstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>91638</id>
    <revision>
      <id>7426666</id>
      <parentid>7235331</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:43:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5748" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúske cisárstvo
| originálny názov        = Kaiserthum Oesterreich
| rok vzniku              = 1804
| rok zániku              = 1867
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rímsko-nemecká ríša
| pred 1 vlajka           = Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg
| pred 2                  = Rakúske arcivojvodstvo
| pred 2 vlajka           = Flag of Austria (2000 World Factbook).svg
| pred 3                  = Salzburské kurfirstvo
| pred 3 vlajka           = Flag of Salzburg, Vienna, Vorarlberg.svg
| pred 4                  = Uhorsko
| pred 4 vlajka           = Flag of Hungary.svg
| pred 5                  = Benátska republika
| pred 5 vlajka           = Flag of Republic of Venice (1659-1675).svg
| pred 6                  = Milánske vojvodstvo
| pred 6 vlajka           = Flag of Milan.svg
| pred 7                  = České kráľovstvo
| pred 7 vlajka           = Flag of Bohemia.svg
| pred 8                  = Moravské markgrófstvo
| pred 8 vlajka           = Banner of the Margraviate of Moravia.svg
| pred 9                  = Sliezske kniežatstvo
| pred 9 vlajka           = Banner of the Duchy of Silesia.svg
| pred 10                  = Chorvátske kráľovstvo (1527 – 1868)
| pred 10 vlajka           = Flag of the Triune Kingdom of Croatia, Slavonia and Dalmatia.svg
| pred 11                  = Slavónske kráľovstvo
| pred 11 vlajka           = Flag of the Kingdom of Slavonia.svg
| pred 12                  = Haličské a vladimírske kráľovstvo
| pred 12 vlajka           = Flag of Galicia-Lodomeria (until 1849).svg
| pred 13                  = Bukovinské vojvodstvo
| pred 13 vlajka           = Flag of Bukowina.svg
| pred 14                  = Sedmohradské veľkokniežatstvo
| pred 14 vlajka           = Flag of Transylvania before 1918.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Nemecký spolok
| po 1 vlajka             = Wappen Deutscher Bund.svg
| po 2                    = Rakúsko-Uhorsko
| po 2 vlajka             = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| po 3                    = Predlitavsko
| po 3 vlajka             = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| po 4                    = Zalitavsko
| po 4 vlajka             = Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg
| po 5                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 5 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| po 6                    = Varšavské kniežatstvo
| po 6 vlajka             = Flag of the Duchy of Warsaw.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Rakúska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria (1815).svg
| článok o znaku          = Štátny znak Rakúska
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austrian Empire (1815).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúske cisárstvo v roku 1815
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 698 700
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[nemčina]], [[maďarčina]], [[čeština]], [[slovenčina]], [[poľština]], [[rusínčina]], [[slovinčina]], [[chorvátčina]], [[srbčina]], [[rumunčina]], [[lombardčina]], [[benátčina]], [[friulčina]], [[ladinčina]], [[taliančina]], [[ukrajinčina]], [[jidiš]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (oficiálne), [[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[absolutistická monarchia]] (1804 – 1860)&lt;br /&gt;[[konštitučná monarchia]] (1860 – 1867)
| materský štát           = 
| mena                    = [[toliar (historická minca)|toliar]] (1804 – 1857)&lt;br /&gt;[[Vereinsthaler]] (1857 – 1867)
| vznik                   = [[11. august]]a [[1804]] (cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] sa vyhlásil za rakúskeho cisára, čím vzniklo Rakúske cisárstvo)
| zánik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
}}

'''Rakúske cisárstvo''' bola [[habsburská monarchia]] v rokoch [[1804]] – [[1867]]. Rakúske cisárstvo bolo vyhlásené [[11. august]]a [[1804]] [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (ako rakúsky cisár František I.) po vyhlásení cisárstva vo [[Francúzsko|Francúzsku]] [[Napoleon I.|Napoleonom I.]]

V dôsledku prehry v prusko-rakúskej vojne a zlyhaniu reformy štátnej správy bolo rakúske cisárstvo v roku 1867 Františkom Jozefom I. premenené na [[Rakúsko-Uhorsko]].

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Empire of Austria}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvc/cisarstvo_rakuske.html}}

[[Kategória:Rakúske cisárstvo| ]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]

{{Výhonok}}</text>
      <sha1>dl5liqkllea6vvz7ye5radg7xnp6eue</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426675</id>
      <parentid>7426666</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:59:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>v infoboxe: podľa DE wiki je síce &quot;Kaiserthum Oesterreich&quot; podľa súčasného pravopisu, ale keď píšeme o dobovom názve štátu, mali by sme sa držať aj vtedajšieho tvaru, teda &quot;Kaisertum Österreich&quot;</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5747" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúske cisárstvo
| originálny názov        = Kaisertum Österreich
| rok vzniku              = 1804
| rok zániku              = 1867
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rímsko-nemecká ríša
| pred 1 vlajka           = Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg
| pred 2                  = Rakúske arcivojvodstvo
| pred 2 vlajka           = Flag of Austria (2000 World Factbook).svg
| pred 3                  = Salzburské kurfirstvo
| pred 3 vlajka           = Flag of Salzburg, Vienna, Vorarlberg.svg
| pred 4                  = Uhorsko
| pred 4 vlajka           = Flag of Hungary.svg
| pred 5                  = Benátska republika
| pred 5 vlajka           = Flag of Republic of Venice (1659-1675).svg
| pred 6                  = Milánske vojvodstvo
| pred 6 vlajka           = Flag of Milan.svg
| pred 7                  = České kráľovstvo
| pred 7 vlajka           = Flag of Bohemia.svg
| pred 8                  = Moravské markgrófstvo
| pred 8 vlajka           = Banner of the Margraviate of Moravia.svg
| pred 9                  = Sliezske kniežatstvo
| pred 9 vlajka           = Banner of the Duchy of Silesia.svg
| pred 10                  = Chorvátske kráľovstvo (1527 – 1868)
| pred 10 vlajka           = Flag of the Triune Kingdom of Croatia, Slavonia and Dalmatia.svg
| pred 11                  = Slavónske kráľovstvo
| pred 11 vlajka           = Flag of the Kingdom of Slavonia.svg
| pred 12                  = Haličské a vladimírske kráľovstvo
| pred 12 vlajka           = Flag of Galicia-Lodomeria (until 1849).svg
| pred 13                  = Bukovinské vojvodstvo
| pred 13 vlajka           = Flag of Bukowina.svg
| pred 14                  = Sedmohradské veľkokniežatstvo
| pred 14 vlajka           = Flag of Transylvania before 1918.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Nemecký spolok
| po 1 vlajka             = Wappen Deutscher Bund.svg
| po 2                    = Rakúsko-Uhorsko
| po 2 vlajka             = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| po 3                    = Predlitavsko
| po 3 vlajka             = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| po 4                    = Zalitavsko
| po 4 vlajka             = Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg
| po 5                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 5 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| po 6                    = Varšavské kniežatstvo
| po 6 vlajka             = Flag of the Duchy of Warsaw.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Rakúska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria (1815).svg
| článok o znaku          = Štátny znak Rakúska
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austrian Empire (1815).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúske cisárstvo v roku 1815
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 698 700
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[nemčina]], [[maďarčina]], [[čeština]], [[slovenčina]], [[poľština]], [[rusínčina]], [[slovinčina]], [[chorvátčina]], [[srbčina]], [[rumunčina]], [[lombardčina]], [[benátčina]], [[friulčina]], [[ladinčina]], [[taliančina]], [[ukrajinčina]], [[jidiš]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (oficiálne), [[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[absolutistická monarchia]] (1804 – 1860)&lt;br /&gt;[[konštitučná monarchia]] (1860 – 1867)
| materský štát           = 
| mena                    = [[toliar (historická minca)|toliar]] (1804 – 1857)&lt;br /&gt;[[Vereinsthaler]] (1857 – 1867)
| vznik                   = [[11. august]]a [[1804]] (cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] sa vyhlásil za rakúskeho cisára, čím vzniklo Rakúske cisárstvo)
| zánik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
}}

'''Rakúske cisárstvo''' bola [[habsburská monarchia]] v rokoch [[1804]] – [[1867]]. Rakúske cisárstvo bolo vyhlásené [[11. august]]a [[1804]] [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (ako rakúsky cisár František I.) po vyhlásení cisárstva vo [[Francúzsko|Francúzsku]] [[Napoleon I.|Napoleonom I.]]

V dôsledku prehry v prusko-rakúskej vojne a zlyhaniu reformy štátnej správy bolo rakúske cisárstvo v roku 1867 Františkom Jozefom I. premenené na [[Rakúsko-Uhorsko]].

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Empire of Austria}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvc/cisarstvo_rakuske.html}}

[[Kategória:Rakúske cisárstvo| ]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]

{{Výhonok}}</text>
      <sha1>f6njjhcma8xcidi23peqwya4ksg7vye</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dievča</title>
    <ns>0</ns>
    <id>92301</id>
    <revision>
      <id>7426679</id>
      <parentid>7102801</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:10:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>+ [[Dievča (album)]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1541" xml:space="preserve">'''Dievča''' alebo zriedkavo '''puella'''&lt;ref name=&quot;VSCS&quot;/&gt; (z lat.) je:
* nedospelý alebo dospievajúci človek, dieťa ženského pohlavia&lt;ref name=&quot;KSSJ&quot;/&gt;, pozri [[dievča (dieťa ženského pohlavia)]]
* mladá slobodná žena, dievka&lt;ref name=&quot;KSSJ&quot;/&gt;
* hovorovo&lt;ref name=&quot;KSSJ&quot;/&gt;:
** [[žena]]
** [[milá]] (partnerka)
* časopis, pozri [[Dievča (časopis)]]
* album Zuzany Mikulcovej, pozri [[Dievča (album)]]

== Zdroje ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;VSCS&quot;&gt;puella. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová 
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 = 
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 5
| typ vydania = revid. a dopl.
| miesto = Bratislava{{--}}Prešov
| vydavateľ = Samo
| rok = 2008
| isbn = 978-80-89123-07-0
| počet strán = 1184
| strany = 914
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;KSSJ&quot;&gt;dievča. In: {{Citácia knihy
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=diev%C4%8Da&amp;s=exact&amp;c=V7ac&amp;cs=&amp;d=kssj4#
| počet strán = 985
| strany = 115
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikt=dievča|q=Dievča|commons=Category:Girls}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>mhw5p6iyv0ke4a1lcotnqfgpbbcd5vw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Walter Dubislav</title>
    <ns>0</ns>
    <id>92595</id>
    <revision>
      <id>7426794</id>
      <parentid>5275176</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T01:07:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>IB</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1776" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = nemecký filozof a teoretik vedy
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1895|09|20}}
 | Miesto narodenia   = [[Berlín]], [[Nemecko]] 
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1937|09|17|1895|09|20}}
 | Miesto úmrtia      =  [[Praha]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = Technische Universität Berlin
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = Gertrud Troitsch ( - z. 1935)
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Walter Dubislav''' (* [[20. september]] [[1895]], [[Berlín]], [[Nemecko]] – † [[17. september]] [[1937]], [[Praha]]) bol nemecký [[filozof]] a teoretik vedy, ktorého ovplyvnil [[Bernard Bolzano]] a myšlienkovo bol spätý s filozofickými postojmi [[Viedenský krúžok|Viedenského krúžku]]. 

Zaoberal sa okrem iného problémom vedeckého definovania, pričom rozvíjal názory [[Gottlob Frege|Gottloba Fregeho]].

== Dielo ==
* ''Die Definition,'' [[1931]]
* ''Die Philosophie der Mathematik in der Gegenwart,'' [[1932]]
* ''Naturphilosophie,'' [[1933]]

== Zdroj ==
* {{filit|fvd/dubislav_w.html}}


{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Dubislav, Walter}}
[[Kategória:Nemeckí filozofi]]
[[Kategória:Nemeckí autori náučnej literatúry]]
[[Kategória:Osobnosti z Berlína]]</text>
      <sha1>dnj0wkgx37r01s3ssrq00b6odgeq7t1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Habsburská monarchia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>97359</id>
    <revision>
      <id>7426663</id>
      <parentid>7365550</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:47:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30012" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Habsburská monarchia
| originálny názov        = Habsburgermonarchie
| rok vzniku              = 1526
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske arcivojvodstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of Austria.svg
| pred 2                  = Uhorsko
| pred 2 vlajka           = Flag of Louis II of Hungary.svg
| pred 3                  = Krajiny českej koruny
| pred 3 vlajka           = Flag of Bohemia.svg
| pred 4                  = Chorvátske kráľovstvo
| pred 4 vlajka           = Coat of arms of Croatia 1495.svg
| pred 5                  = Sedmohradské kniežatstvo
| pred 5 vlajka           = Banner of Gabriel Bethlen.svg
| pred 6                  = Burgundské Nizozemsko
| pred 6 vlajka           = Bandera cruz de Borgoña 2.svg
| pred 7                  = Tridentské kniežacie biskupstvo
| pred 7 vlajka           = Flag of Trento.png
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Nemecké Rakúsko
| po 1 vlajka             = Flag_of_Austria.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Rakúska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| článok o znaku          = Štátny znak Rakúska
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Fiat iustitia, et pereat mundus&lt;br /&gt;(Nech sa stane spravodlivosť, aj keby mal (pri tom) zhynúť celý svet)
| článok o motte          = Fiat iustitia, et pereat mundus
| mapa                    = Habsburg Hereditary Lands (1789).svg
| mapa veľkosť            =
| mapa poznámka           = Habsburská monarchia v roku 1789
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] &lt;small&gt;(1440 – 1583; 1611 – 1804)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[Praha]] &lt;small&gt;(1583 – 1611)&lt;/small&gt;
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = úradné jazyky: [[latinčina]], [[nemčina]], [[maďarčina]], [[čeština]]&lt;br /&gt;ostatné jazyky: [[rumunčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[holandčina]], [[taliančina]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[srbčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = '''Oficiálne''': &lt;br /&gt; [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolícke]]&lt;br /&gt; '''Uznávané''': &lt;br /&gt;[[kalvinizmus]], [[Luteránstvo|luteranizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxná cirkev]], [[husitstvo]] &lt;small&gt;(v Českom kráľovstve bolo uznávané do roku 1627, kedy bolo zakázané)&lt;/small&gt;, [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[feudalizmus|feudálna]] [[monarchia]]
| materský štát           = [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg|22px|border]] [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
| mena                    = 
| vznik                   = [[23. október|23. októbra]] [[1526]] (zisk [[Krajiny českej koruny|českej koruny]] [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom I.]])&lt;br /&gt;[[16. december|16. decembra]] 1526 (zisk [[Uhorsko|uhorskej koruny]] Ferdinandom I.)
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]])&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
|po 2=Prvá česko-slovenská republika|po 2 vlajka=Flag_of_the_Czech_Republic.svg|po 3=Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|po 3 vlajka=Flag of Italy (1861–1946).svg|po 4=Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov|po 4 vlajka=Flag_of_the_State_of_Slovenes,_Croats_and_Serbs.svg|po 5=Prvá maďarská republika|po 5 vlajka=Flag_of_Hungary_(1918-1919).svg|po 6=Západoukrajinská ľudová republika|po 6 vlajka=Flag_of_Ukraine.svg|po 7=Druhá poľská republika|po 7 vlajka=Flag of Poland (1919–1927).svg|po 8=Rumunské kráľovstvo|po 8 vlajka=Flag_of_Romania.svg|po 9=Talianske regentstvo Carnaro|po 9 vlajka=Labaro_Reggenza_Italiana_del_Carnaro.svg}}

'''Habsburská monarchia''' alebo '''habsburská ríša''' (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] v rokoch [[1526]] až [[1918]]&lt;ref&gt;habsburská monarchia. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 242&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Fichtner | meno = Paula Sutter | autor = | odkaz na autora = | titul = Historical Dictionary of Austria | vydanie = | vydavateľ = Scarecrow Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 504 | url = | isbn = 978-0-8108-6310-1 | kapitola = | strany = 135| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kann | meno = Robert A. | autor = | odkaz na autora = | titul = A History of the Habsburg Empire, 1526-1918 | vydanie = | vydavateľ = University of California Press | miesto = | rok = 1980 | počet strán = 646 | url = | isbn = 978-0-520-04206-3 | kapitola = | strany = xi| jazyk = }}&lt;/ref&gt;. 

Podľa niektorých zdrojov pojem habsburská monarchia (habsburská ríša) nezahŕňa obdobie rokov 1867 - 1918,  čiže nezahŕňa obdobie [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]&lt;ref&gt;habsburská monarchia. In: Malá encyklopédia Slovenska. Bratislava: Veda, S. 155&lt;/ref&gt;. Podľa ďalších zdrojov naopak habsburská monarchia síce trvala do roku 1918, ale vznikla inokedy než v roku 1526  - buď už v roku 1273/1276/1282 &lt;ref&gt;Hapsburg Monarchy. In: Encyclopaedia Judaica[https://www.encyclopedia.com/religion/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/hapsburg-habsburg-monarchy]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Introduction | url = https://link.springer.com/chapter/10.1057/9781137325099_1 | vydavateľ = link.springer.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Martinelli | meno = Flavia | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Moulaert | meno2 = Frank | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Novy | meno3 = Andreas | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Urban and Regional Development Trajectories in Contemporary Capitalism | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 332 | url = | isbn = 978-1-135-11958-4 | kapitola = | strany = 106| jazyk = }}&lt;/ref&gt; alebo už v roku 1482 &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbook of Central and East Europe (1932-33) | vydanie = | vydavateľ = Central European Times Publishing Company. | miesto = | rok = 1932 | počet strán = 812 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 30| jazyk = }}&lt;/ref&gt; alebo až v roku 1714&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Beller | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschichte Österreichs | vydanie = | vydavateľ = Böhlau Verlag Wien | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 314 | url = | isbn = 978-3-205-77528-7 | kapitola = | strany =64 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

== Názvy/pojem ==
Názvy štátu boli (sú): '''habsburská monarchia''', '''habsburské mocnárstvo''', '''ríša Habsburgovcov''', '''habsburská ríša''',  '''rakúska monarchia''', '''rakúske mocnárstvo''', '''rakúska ríša''', '''rakúska dedičná monarchia''', '''rakúske dedičné mocnárstvo''', '''Rakúsko''', '''cisárske Rakúsko''', '''imperiálne Rakúsko''', '''rakúske štáty''', '''cisársko-kráľovské rakúske štáty''', '''c. k. rakúske štáty''', '''podunajská monarchia''', '''dunajská monarchia''', '''rakúska habsburská monarchia''', '''rakúske habsburské mocnárstvo''', '''rakúska ríša Habsburgovcov''', '''rakúska habsburská ríša''', '''c. k. monarchia''', '''c. k. mocnárstvo''', '''C.-K. monarchia''', '''C.-K. mocnárstvo''', '''cisársko-kráľovská monarchia''', '''cisársko-kráľovské mocnárstvo''', (čiastočne) '''dedičné krajiny''', (1849-1867) '''korunné krajiny''', (1804-1867) [[Rakúske cisárstvo]], (1867-1918) [[Rakúsko-Uhorsko]] (a synonymá výrazu Rakúsko-Uhorsko). 

Výraz habsburská monarchia (analogicky ostatné vyššie uvedené výrazy) sa píše (aj napr. podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]]) s malým začiatočným písmenom. Vysvetlenia k jednotlivým názvom pozri nižšie.

===Základné názvy ===
Vyššie uvedené názvy habsburská monarchia/habsburské mocnárstvo (nem. ''Habsburgermonarchie'', ''habsburgische Monarchie''), habsburská ríša (nem. ''Habsburgerreich'', ''habsburgisches Reich''), rakúska monarchia/rakúske mocnárstvo (nem. ''österreichische Monarchie''), rakúska ríša (nem. ''österreichisches Reich''), rakúska dedičná monarchia/rakúske dedičné mocnárstvo (nem. ''österreichische Erbmonarchie''), Rakúsko (nem. ''Österreich''), cisárske (alebo imperiálne) Rakúsko (nem. ''kaiserliches Österreich'', novšie aj: ''imperiales Österreich''&lt;ref name=Johnston&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Johnston | meno = William M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Zur Kulturgeschichte Österreichs und Ungarns 1890-1938 (Auf der Suche nach verborgenen Gemeinsamkeiten) | vydanie = | vydavateľ = Böhlau Verlag Wien | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 328 | url = | isbn = 978-3-205-79541-4 | kapitola = | strany = 14| jazyk = }}&lt;/ref&gt;), (cisársko-kráľovské [skrátene: c. k.]) rakúske štáty (nem. ''(kaiserlich-königliche [skrátene: k. k.]) österreichische Staaten''&lt;ref&gt;Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný 6, S. 42&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Allgemeines Geographisch-Statistisches Lexikon aller Österreichischen Staaten | vydanie = | vydavateľ = Druck und Verlag der k. k. a. p. typo-geografischen Kunstanstalt | miesto = | rok = 1854 | počet strán = 736 | url =https://books.google.sk/books?id=bZlmAAAAcAAJ&amp;pg=PR9&amp;dq=%22%C3%B6sterreichischen+Staaten%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiWibKbmc_qAhUF26QKHQMwAkYQ6AEwBXoECAgQAg#v=onepage&amp;q=%22%C3%B6sterreichischen%20Staaten%22&amp;f=false | isbn = | kapitola = | strany = IX| jazyk = }}&lt;/ref&gt;), (po)dunajská monarchia (nem. ''Donaumonarchie'') neboli oficiálne názvy monarchie, napriek tomu sa veľmi často používali aj ako súdobé názvy. Názvy Rakúsko a cisársko-kráľovské rakúske štáty však možno (minimálna v 19. storočí) považovať za polooficiálne.

Technicky sa pojem habsburská monarchia/habsburské mocnárstvo môže vzťahovať už na koniec stredoveku, čiže celkovo na obdobie [[1276]] – [[1918]], kedy [[Habsburgovci]] vládli monarchii s centrom v dnešnom Rakúsku, a pojem rakúska monarchia/rakúske mocnárstvo sa technicky môže vzťahovať na monarchiu s centrom v dnešnom Rakúsku už na konci stredoveku, čiže celkovo v rokoch [[1156]] – [[1918]], ale oba pojmy sa dnes zvyknú používať až pre obdobie po roku [[1526]], kedy monarchia bola dostatočne veľká. 

Výraz rakúska monarchia/rakúske mocnárstvo (lat. ''monarchia austriaca'', nem. ''österreichische Monarchie'') ako súdobé označenie sa začal používať okolo roku 1700, najmä od vlády Márie Terézie. Po roku 1849 sa používal (aj) názov rakúska dedičná monarchia/rakúske dedičné mocnárstvo. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konrad Hochedlinger|url=http://dx.doi.org/10.4016/10076.01|vydavateľ=SciVee|dátum vydania=2009-02-24|dátum prístupu=2020-04-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=X&gt;http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.o/o660839.htm&lt;/ref&gt;.

O názve Rakúsko pozri [[Rakúsko (rozlišovacia stránka)]]. 

Názov cisárske Rakúsko (resp. novšie aj imperiálne Rakúsko) označoval síce celú habsburskú monarchiu, ale v období 1867-1918 sa často vzťahoval len na Predlitavsko.

Názov (po)dunajská monarchia je vyslovene neformálny a používa sa od 19. storočia (najmä pre obdobie Rakúska-Uhorska).

===Španielsko ===
[[Habsburské Španielsko]] ([[1516]] – [[1700]]), ani [[druhé mexické cisárstvo]] ([[1864]] – [[1867]]) do pojmu habsburská/rakúska monarchia nepatrí, pretože nešlo o ''rakúskych'' Habsburgovcov. Niektorí autori však túto problematiku riešia tak, že rozlišujú pojmy:
* ''rakúska habsburská monarchia'' (iné názvy: ''rakúske habsburské mocnárstvo'',''rakúska habsburská ríša'', ''rakúska ríša Habsburgovcov'') - táto je predmetom tohto článku; a 
* ''španielska habsburská monarchia'' (iné názvy: ''španielske habsburské mocnárstvo'', ''španielska habsburská ríša''/''španielska ríša Habsburgovcov'') - o tejto pozri napr. [[Dejiny Španielska]].&lt;ref&gt;The Golden Horde, the Spanish Habsburg Monarchy, and the Construction of Ruling Dynasties In: Prince, Pen, and Sword: Eurasian Perspectives Authors: Marie Favereau Doumenjou and Liesbeth Geevers. str. 452–512, DOI: https://doi.org/10.1163/9789004315716_007&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hamann | meno = Brigitte | autor = | odkaz na autora = | titul = Österreich (ein historisches Portrait) | vydanie = | vydavateľ = C.H.Beck | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 191 | url = | isbn = 978-3-406-59213-3 | kapitola = | strany = 38| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

===c. k. monarchia ===
Označenia ''C. k. monarchia'' či ''C.-K. monarchia'' či ''cisársko-kráľovská monarchia'' (namiesto slova monarchia môže byť v slovenčine vždy slovo mocnárstvo), t.j. po nemecky ''k. k. Monarchie'' či ''kaiserlich-königliche Monarchie'', sa používali od 18. stor. až do roku 1918, ale v označeniach úradov sa skratka c. k. (C.-K.) po roku 1867 vzťahovala už len na Predlitavsko (porov. prehľad skratiek v článku [[Rakúsko-Uhorsko]]). &lt;ref&gt;[http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.k/k390433.htm]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie+im+Kriegsarchiv+(05+12+2014).pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6] S. 2&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

=== Dedičné krajiny a korunné krajiny ===
V 18. storočí (do roku 1804) sa podľa niektorých názorov habsburská monarchia volala ''dedičné krajiny''. Týmto termínom sa ale alternatívne označovalo a označuje len približne dnešné Rakúsko a české krajiny. Podrobnosti a zdroje pozri v článku [[dedičné krajiny (Rakúsko)]].

Jednotlivé hlavné územné jednotky Rakúskeho cisárstva (vrátane Uhorska) v rokoch 1849 - 1867 a potom od roku 1867 už iba Predlitavska v rámci Rakúsko-Uhorska sa označovali ako korunné krajiny. Pozri článok [[korunná krajina]].

===Rakúske cisárstvo ===
Od roku 1804 sa monarchia stala zároveň [[rakúske cisárstvo|rakúskym cisárstvom]] (nem. ''Kaisert(h)um Österreich'', zriedkavejšie ''Kaisterstaat Österreich''). Podľa niektorých názorov išlo zároveň (od roku 1812&lt;ref&gt;Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný 6, S. 42&lt;/ref&gt;) o oficiálny názov (potom ho treba písať v slovenčine v podobe ''Rakúske cisárstvo''). Od počiatku používania do roku 1849 bolo neujasnené, či pojem zahŕňa aj Uhorsko; v ponímaní dnešných historikov ale tento pojem spravidla zahŕňa aj Uhorsko. V rokoch 1849-1867 zahŕňal Uhorsko aj vo vtedajšom ponímaní. Výraz sa používal aj po roku 1867, ale spravidla len neoficiálne a v tomto období už spravidla nezahŕňal Uhorsko &lt;ref&gt;[https://www.rulers.org/rula2.html#austria]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=X/&gt;&lt;ref&gt;[http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/%C3%96sterreich+%5B2%5D]&lt;/ref&gt;. O Rakúskom cisárstve pozri aj článok [[Rakúske cisárstvo]].

===Rakúsko-Uhorsko ===
V rokoch 1867-1918 sa habsburská monarchia volala aj ''Rakúsko-uhorská monarchia'' (nem. ''Österreichisch-Ungarische Monarchie''), ''Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko'' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn''), ''Rakúsko-Uhorsko'', ''duálna monarchia'', ''c. a k. monarchia'' atď. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Deutsche Verfassungsgeschichte : Vom alten Reich bis Weimar (1495-1934)|url=https://www.worldcat.org/oclc/646764876|vydavateľ=Springer-Verlag|rok=2008|miesto=Berlin|isbn=978-3-540-48707-4|priezvisko=Kotulla, Michael, 1960-}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The Balkans|url=https://www.worldcat.org/oclc/56108457|vydavateľ=Smart Apple Media|rok=2004|miesto=North Mankato, Minn.|isbn=1-58340-603-4|priezvisko=Adams, Simon, 1955-}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The rebirth of the Habsburg army : Friedrich Beck and the rise of the general staff|url=https://www.worldcat.org/oclc/55795872|vydavateľ=Greenwood Press|rok=1995|miesto=Westport, Conn.|isbn=0-313-03131-2|priezvisko=Lackey, Scott W.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of the age of imperialism, 1800-1914|url=https://www.worldcat.org/oclc/192043589|vydavateľ=Greenwood Press|rok=2008|miesto=Westport, Conn.|isbn=978-0-313-04341-3}}&lt;/ref&gt;. Podrobnosti názvoch a častiach Rakúsko-Uhorska pozri v článku [[Rakúsko-Uhorsko]].

===Navrhované názvy ===
Niektorí autori používajú názvy: ''Habsburgia'' (angl.), ''Danubien'' (nem.) či ''Donauland'' (nem.)&lt;ref name=Johnston/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Mittelmann | meno = Hanni | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Wallas | meno2 = Armin A. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Österreich-Konzeptionen und jüdisches Selbstverständnis (Identitäts-Transfigurationen im 19. und 20. Jahrhundert) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH &amp; Co KG | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 335 | url = | isbn = 978-3-11096595-7 | kapitola = | strany = 185| jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

==Základná charakteristika ==
Rakúska habsburská monarchia bola spočiatku iba monarchistickou úniou (zväzkom korún bez spoločnej ústavy alebo spoločných inštitúcií mimo samotného habsburského dvora), ktorá bola zložená z krajín, ktoré sa nachádzali sčasti v Rímskonemeckej ríši a sčasti mimo Rímskonemeckej ríše a boli zjednotené iba osobou panovníka.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=Canto edition|titul=The old world and the new 1492-1650|url=https://www.worldcat.org/oclc/47011131|miesto=Cambridge|isbn=0-511-00110-X|priezvisko=Elliott, J. H. (John Huxtable),}}&lt;/ref&gt; V 18. storočí sa monarchia postupne centralizovala. Od roku 1804 do roku 1867 bola habsburská monarchia formálne zjednotená ako [[Rakúske cisárstvo]]. V roku 1867 došlo opäť k čiastočnému oslabeniu centra, keďže Rakúske cisárstvo bolo nahradené [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Digital Methods|url=http://dx.doi.org/10.7551/mitpress/8718.003.0004|vydavateľ=The MIT Press|rok=2013|isbn=978-0-262-31338-4}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Encyclopaedia Britannica|url=http://dx.doi.org/10.1163/9789004337862_lgbo_com_050367|vydavateľ=Lexikon des gesamten Buchwesens Online|dátum prístupu=2020-04-19}}&lt;/ref&gt; Po porážke v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (1918) monarchia zanikla.

Rakúska habsburská monarchia zahŕňala pôvodné tzv. [[dedičné krajiny]] (po nemecky Erblande) z roku 1526; krajiny českej koruny; v rokoch 1714-1794 aj španielske Holandsko; léna v [[Talianske kráľovstvo (Svätá ríša rímska)|cisárskom Taliansku]]; krajiny uhorskej koruny; a územia dobyté na úkor [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Dynastickým hlavným mestom bola [[Viedeň]], s výnimkou rokov 1583 až 1611, kedy bola hlavným mesto [[Praha]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Northern Europe|url=http://dx.doi.org/10.4324/9780203059159-145|vydavateľ=Routledge|rok=2013-10-28|isbn=978-0-203-05915-9|strany=605–609}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
{{na úpravu}}
Rodina Habsburgovcov vznikla na [[Habsburg (hrad)|Habsburskom hrade]] v modernom [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a po roku 1279 začala vládnuť v [[Rakúsko|Rakúsku]]. [[Rakúske vojvodstvo]] bolo súčasťou voleného [[Nemecké kráľovstvo|Nemeckého kráľovstva]] v rámci [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolf I.]] z rodu Habsburgovcov pridelil rakúske vojvodstvo svojim synom počas [[Augsburský ríšsky snem|Augsburského ríšskeho snemu]] (1282), čím založil „[[Dedičné krajiny (Rakúsko)|rakúske dedičné krajiny]]“. Od tejto chvíle sa habsburská dynastia nazývala aj [[Habsburgovci|rakúska dynastia]]. Medzi rokmi 1438 až 1806 bol až na niektoré výnimky habsburský arcivojvoda Rakúska zvolený za cisára Svätej rímskej ríše.

Habsburgovci rástli v povedomí Európy v dôsledku dynastickej politiky, ktorú presadzoval [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I.]], cisár Svätej rímskej ríše. Maximilián I. sa oženil s [[Mária Burgundská|Máriou Burgundskou]], čím sa [[Burgundské Holandsko]] dostalo do habsburského dedičstva. Ich syn, [[Filip I. (Kastília)|Filip I.]], sa oženil s [[Jana (Kastília)|Janou Kastílskou]] (dcéra [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinanda II. z Aragónu]] a [[Izabela I. (Kastília)|Izabeli I. z Kastílie]]). [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]], (syn Filipa a Jany) zdedil [[habsburské Nizozemsko]] v roku 1506, [[habsburské Španielsko]] a jeho územia v roku 1516 a [[habsburské Rakúsko]] v roku 1519.

V tomto okamihu bola habsburská ríša taká veľká, že Karol V. neustále cestoval po svojich panstvách, a preto potreboval zástupcov a vladárov, ako je [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela z Portugalska]] v Španielsku a [[Margaréta Habsburská (1480 – 1530)|Margaret z Rakúska]] v dolných krajinách, aby mohli ovládať svoje rôzne časti ríše. V roku 1521 sa vo [[Wormský snem|Wormskom sneme]] cisár Karol V. vyrovnal so svojím mladším bratom [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom]]. Podľa [[Habsburgovci|habsburského]] ''paktu'' z Wormsu (1521), ktorý bol o rok neskôr v [[Brusel|Bruseli]] potvrdený, sa Ferdinand stal [[Arcivojvoda|arcivojvodom]] ako regent Karla V. v rakúskych dedičných krajinách.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=History of German speaking and Nordic nations : a concise outline|url=https://www.worldcat.org/oclc/1079208782|miesto=Kibworth Beauchamp|isbn=978-1-78901-718-2|priezvisko=Kanski, Jack J.,}}&lt;/ref&gt;

Po smrti [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] proti [[Osmanská ríša|osmanským Turkom]] bol v roku 1526 arcivojvoda Ferdinand zvolený (ktorý bol jeho švagrom na základe zmluvy o adopcii podpísanej Maximiliánom a Ľudovítom na [[Viedenský kongres (1515)|prvom kongrese vo Viedni]]) kráľom [[Čechy|Čiech]] a [[Uhorsko|Uhorska]].&lt;ref&gt;&quot;Ferdinand I&quot;. ''Encyclopædia Britannica''.&lt;/ref&gt; Čechy a Uhorsko sa stali dedičnými habsburskými doménami iba v 17. storočí: Po víťazstve v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] (1620) nad českými povstalcami vyhlásil [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] obnovenú ústavu (1627), ktorá zaviedla dedičné dedičstvo nad Čechami; a po [[bitke pri Moháči (1687)]], v ktorej [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] dobyl takmer celé Uhorsko od [[Osmanská ríša|osmanských Turkov]], mal cisár v [[Uhorský snem|Bratislave snem]], aby založil dedičnú sukcesiu v uhorskom kráľovstve.

Karol V. rozdelil rod Habsburgovcov v roku 1556 odovzdaním Rakúska spolu s cisárskou korunou Ferdinandovi (ako sa rozhodlo pri cisárskych voľbách v roku 1531) a [[Španielska ríša|Španielskej ríše]] jeho synovi [[Filip II. (Španielsko)|Filipovi]]. Španielska vetva (ktorá tiež zahŕňala Holandsko, [[Portugalské kráľovstvo]] v rokoch 1580 až 1640 a [[Južné Taliansko|Mezzogiorno]] v Taliansku) zanikla v roku 1700. Rakúska vetva (ktorá ovládala aj Svätú rímsku ríšu, Uhorsko a české krajiny) bola od roku 1564 do roku 1665 rozdelená medzi rôzne vetvy rodu, potom však zostala jednotnou personálnou úniou.

=== 1804 - 1867 ===
{{Hlavný článok|Rakúske cisárstvo}}

=== 1867 - 1918 ===
{{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}

== Územia ==
{{na úpravu}}
Územia ovládané rakúskou monarchiou sa v priebehu storočí menili, jadro však vždy pozostávalo zo štyroch blokov:

* [[dedičná krajina|Dedičné krajiny]], ktoré pokrývali väčšinu moderných štátov [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Slovinsko|Slovinska]], ako aj územia v severovýchodnej [[Itália|Itálii]] a (pred rokom 1797) v juhozápadnom [[Nemecko|Nemecku]]. K nim pribudli v roku 1779 časti [[Bavorsko|Bavorska]] a v roku 1803 biskupstvá Trenta a Brixena. [[Napoleonské vojny]] spôsobili ťažkosti, pri ktorých došlo k strate veľa častí dedičných území, ale všetky tieto, spolu s bývalým [[Salzburske arcibiskupstvo|salzburským arcibiskupstvom]], ktoré boli predtým dočasne pripojené medzi rokmi 1805 a 1809, boli obnovené mierom v roku 1815, s výnimkou [[Predné Rakúsko|Predného Rakúska]]. Dedičné krajiny sú:
**[[Súbor:Growth of Habsburg territories.jpg|náhľad|290x290bod|Rast habsburskej monarchie v strednej Európe]][[Rakúske arcivojvodstvo]]
***[[Horné Rakúsko]]
*** [[Dolné Rakúsko]]
** [[Vnútorné Rakúsko]]
*** [[Štajerské arcivojvodstvo]]
*** [[Korutánske vojvodstvo]]
*** [[Kranské vojvodstvo]]
*** [[Jadranské more|Jadranský]] prístav v [[Terst|Terste]]
**[[Tirolské grófstvo]]
**[[Súbor:Dominions House Habsburg abdication Charles V.jpg|náhľad|286x286bod|Mapa habsburských území v Európe (t.j. rakúskej habsburskej monarchie a území španielskych Habsburgovcov) po abdikácii [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] v roku 1556.]][[Predné Rakúsko]]
***[[Vorarlbersko]] (v skutočnosti súbor území zjednotený až v 19. storočí)
*[[Krajiny českej koruny]]. Český krajinský snem vyhlásil v roku 1526 [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda]], neskoršieho cisára Ferdinanda I., za kráľa. Spočiatku pozostávali z piatich krajín:
**[[České kráľovstvo]]
**[[Moravské markgrófstvo]]
**[[Sliezsko]]
**[[Lužica]]
***[[Horná Lužica]]
***[[Dolná Lužica]]
*[[Uhorsko]] - V 16. a 17. storočí boli dve tretiny bývalého územia Uhorska súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] alebo boli ovládané kniežatami vazalského osmanského [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], zatiaľ čo Habsburgovcom ostal prevažne len dnešný Burgenland a dnešné Slovensko, t.j. tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]. Ďalšie podrobnosti pozri v článkoch [[Uhorsko]] a [[Kráľovské Uhorsko]].
*[[Chorvátske kráľovstvo (1527 – 1868)|Chorvátske kráľovstvo]]

== Panovníci (1519 - 1918) ==
{{Hlavný článok|Zoznam panovníkov Rakúska}}
Habsburskí panovníci mali veľa rôznych titulov a vládli každému kráľovstvu pod iným menom a v inom postavení.

* [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] (1519 - 1556)
* [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] (1556 - 1564)
* [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]] (1564 - 1576)
* [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] (1576 - 1612)
* [[Matej (Svätá rímska ríša)|Matej]] (1612 - 1619)
* [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II]]. (1619 - 1637)
* [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] (1637 - 1657)
* [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] (1657 - 1705)
* [[Jozef I. (Svätá rímska ríša)|Jozef I.]] (1705 - 1711)
* [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] (1711 - 1740)
* [[Mária Terézia]] (1740 - 1780)

=== Habsbursko-lotrinská dynastia ===

* [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] (1780 - 1790)
* [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] (1790 - 1792)
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] (1792 - 1835)
* [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]] (1835 - 1848)
* [[František Jozef I.]] (1848 - 1916)
* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] (1916 - 1918)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Habsburgovci]]
* [[dedičné krajiny]]
* [[rakúske krajiny]]
* [[korunná krajina]]
* [[Rakúsko-Uhorsko]]

{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Habsburská monarchia| ]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Srbska]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[Kategória:Štáty Rímsko-nemeckej ríše]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]</text>
      <sha1>7zzbqq20l55l5osljm8vxfj3jpzmt5d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Neutralita</title>
    <ns>0</ns>
    <id>97557</id>
    <revision>
      <id>7426919</id>
      <parentid>7384408</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:29:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16374" xml:space="preserve">[[File:Neutral countries map.svg|náhľad|Mapa sveta ukazuje krajiny: neutrálne v zelenej, krajiny, ktoré prehlasujú neutralitu v žltej, krajiny v minulosti neutrálne v modrej]]

'''Neutralita''' ([[latinčina|lat.]]) je nestrannosť, nezasahovanie do cudzích vecí. V [[politológia|politológii]] neutralita znamená zaručené postavenie štátov, ktoré znamená nezúčastnenosť na [[vojna|vojnovom konflikte]], v čase [[mier]]u neúčasť vo vojenských blokoch, prípadne iných medzinárodných zoskupeniach.

Neutralita v špecifickej vojne znamená suverénny štát, ktorý sa deklaruje neutrálny voči vojnovým stranám. Štát, ktorý nie je znepriatelená strana nemusí byť neutrálny. Povinnosti a práva neutrálneho štátu sú definované v Sekcii 5&lt;ref&gt;[http://avalon.law.yale.edu/20th_century/hague05.asp Second Hague Convention, Section 5]&lt;/ref&gt; a 13&lt;ref&gt;[http://avalon.law.yale.edu/20th_century/hague13.asp Second Hague Convention, Section 13]&lt;/ref&gt; [[Haagske Konvencie (1899 a 1907)|Haagskej konvencie z roku 1907]]. 

'''Trvalá neutralita''' (neutrálna moc) je stav suverénneho štátu, v ktorom je viazaný medzinárodnou zmluvou byť neutrálny voči znepriateleným stranám vo všetkých budúcich vojnách. Príkladom trvalo neutrálneho štátu je [[Japonsko]]. Koncept neutrality počas vojny je úzko definovaný a neutrálnej strane ukladá špecifické obmedzenia výmenou za zachovanie medzinárodne uznávanej neutrality.

Neutralizmus alebo „neutrálna politika“ je zahraničná politika, v rámci ktorej štát zostáva nestranný v budúcich vojnových konfliktoch. Politická neangažovanosť v konflikte je implementácia neutralizmu tak, ako vyhýbanie sa vojenským alianciám. Suverénny štát si ale rezervuje právo na to, aby sa stal vojenskou stranou, ak je napadnutý inou stranou konfliktu, ktorá porušila jeho vojenskú neutralitu. 

== Právo a zodpovednosti neutrálnej mocnosti ==
Znepriatelené strany nemȏžu vpadnúť na neutrálne územie&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.1&lt;/ref&gt; a akékoľvek podobné snahy nie sú kompromisom neutrality.&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.10&lt;/ref&gt;

Neutrálna moc musí zabrániť vojskám znepriateleným stranám vstúpiť na svoje územie.&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.11&lt;/ref&gt; Rozdiel je u utekajúcich vojnových väzňov.&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.13&lt;/ref&gt;
Armády vojnových strán nemôžu naberať vojakov v neutrálnom štáte&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.4,5&lt;/ref&gt;, ale obyvatelia mȏžu ísť do zahraničia a tam narukovať.&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.6&lt;/ref&gt;
Armádne vybavenie (osoby ani materiál)´znepriatelených strán nemȏžu byť prevážané cez neutrálne územie.&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.2&lt;/ref&gt; Rozdiel je u zranených osȏb.&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.14&lt;/ref&gt; 
Neutrálna mocnosť môže zásobovať komunikačnými zariadeniami vojnové strany (sprostredkovávať..)&lt;ref&gt;Hague Convention, §5 Art.8&lt;/ref&gt;, ale nemôže zásobovať vojnovým materiálom&lt;ref&gt;Hague Convention, §13 Art.6&lt;/ref&gt;, hoci nie je potrebné sa vyhýbať exportu takého materiálu.&lt;ref&gt;Hague Convention, §13 Art.7&lt;/ref&gt;

Vojnová loď (námorníctva) môže použiť neutrálny prístav (prístav neutrálneho štátu) na maximum 24 hodín, hoci domáca strana (prístavu) si môže zaviesť rozdielne obmedzenia.&lt;ref&gt;Hague Convention, §13 Art.12&lt;/ref&gt; Výnimky sú pri nutných opravách, kde je povolené minimum času potrebného na to, aby sa plavidlo vrátilo na more &lt;ref&gt;Hague Convention, §13 Art.14&lt;/ref&gt;, alebo pokiaľ je v prístave aj plavidlo opačnej znepriatelenej strany. Vtedy musí mať 1 loď náskok 24hodín.&lt;ref&gt;Hague Convention, §13 Art.16&lt;/ref&gt; 

Vojnová loď jednej strany zajatá druhou stranou vo vodách neutrálnej mocnosti musí byť vydaná touto druhou stranou neutrálnemu štátu, čo sa viaže aj na posádku danej lode.&lt;ref&gt;Hague Convention, §13 Art.3&lt;/ref&gt;

== Zoznam neutrálnych štátov ==
=== Uznané neutrálne štáty ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size: 95%&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;10%&quot; | Krajina
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;10%&quot; | Člen EÚ
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;8%&quot; | Neutrálna od
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;72%&quot; | Poznámka
|-
|{{minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]
|Áno
|1939 – súčasnosť
|Tradičná politika vojenskej neutrality je definovaná ako nečlenská v obojstranných obranných alianciách.
|-
|{{minivlajka|Kostarika}} [[Kostarika]]
|Nie
|1949 – súčasnosť
|Neutrálny štát po zrušení svojej armády v roku 1949.
|-
|{{minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]
|Nie
|1868 – súčasnosť
|Neutrálne odkedy bola v roku 1868 rozpustená ich armáda.
|-
|{{minivlajka|Malta}} [[Malta]]
|Áno 
|1980 – súčasnosť
|Politika neutrality od roku 1980, garantovaná zmluvou s Talianskom uzavretou v roku 1983.
|-
|{{minivlajka|Panama}} [[Panama (štát)|Panama]]
|Nie
|1989 – súčasnosť
|
|-
|{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]
|Áno
|1920 – 1938&lt;br /&gt;1955 – súčasnosť
|Neutrálne v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou a od roku 1955. Zachováva si externú nezávislosť a neporušiteľnosť hraníc (špeciálne modelované na švajčiarsku neutralitu).
|-
|{{minivlajka|San Maríno}} [[San Maríno]]
|Nie
|1815 – 1944&lt;br /&gt;1945 – súčasnosť
|Bezpečnosť garantovaná zmluvou s Talianskom z roku 1862 a obnovenou v roku 1931.
|-
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]
|Nie
|1815 – súčasnosť
|Samozavedená a permanentná neutralita. Štát má armádu prispôsobenú na zabezpečenie externej bezpečnosti. Švajčiarsko je druhá najstaršia neutrálna krajina na svete. V zahraničnom konflikte nebolo od roku 1815, kedy potvrdilo svoju neutralitu Parížskou zmluvou. Hoci európske mocnosti (Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Portugalsko, Prusko, Rusko, Španielsko, Švédsko) sa dohodli na Viedenskom kongrese v máji 1815, že Švajčiarsko by malo byť neutrálne, finálna ratifikácia bola odložená až kým nebude porazený Napoleon, aby koaličné sily mohli podniknúť inváziu do Francúzska cez územie Švajčiarska.
|-
|{{minivlajka|Turkménsko}} [[Turkménsko]]
|Nie
|1995 – súčasnosť
|Deklarovalo svoju trvalú neutralitu a získalo formálne uznanie od OSN v roku 1995.&lt;ref name=&quot;UN&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.un.org/documents/ga/res/50/a50r080.htm|title=A/RES/50/80; U.N. General Assembly|accessdate=29 December 2009}}&lt;/ref&gt;
|-
|{{minivlajka|Vatikán}} [[Vatikán]]
|Nie
|1929 – súčasnosť
|Lateránske zmluvy podpísané v roku 1929 s Talianskom okrem iného uvádzali Pápežsku prísahu o večnej neutralite v medzinárodných vzťahoch a absencii v sporoch a vyjednávaní pokiaľ nie je špecificky vyžiadaný všetkými stranami. To robí Vatikán neutrálnym.
|}

=== Štáty považujúce sa za neutrálne ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size: 95%&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;10%&quot; | Krajina
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;15%&quot; | Potvrdená neutralita
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;75%&quot; | Poznámky
|-
|{{minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]]
|1947 – súčasnosť
|[[Ústava Japonska|9. článok Japonskej ústavy]] zakazuje krajine účasť vo vojnách. Každopádne, obranná politika Japonska znamená značne vyzbrojenú obrannú armádu a vojenskú alianciu (medzi USA a Japonskom).
|-
|{{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]]
|1930 – 1942&lt;ref&gt;http://www.jornada.unam.mx/2007/04/27/index.php?section=opinion&amp;article=023a2pol&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;1945 – súčasnosť
|S výnimkou jeho účasti na strane spojencov v Druhej svetovej vojne. Svoje hranice otvoril v 20. storočí politickým väzňom prchajúcim pred vojenskou diktatúrou v Južnej Amerike a Španielsku. Od 2000-2006 Mexiko počas ministrov zahraničných vecí [[Jorge G. Castañeda]] a [[Luis Ernesto Derbez]]ignorovalo neutrálnu politiku. Hoci z historického hľadiska má byť neutralita zachovaná, je vnútorne debatovaná. Mexická formulácia neutrality je známa ako [[Estrada doctrine]].
|-
|{{minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]
|1994 – súčasnosť
|Článok 11 z roku 1994 – Ústava vyhlasuje permanentnú neutralitu. 
|-
|{{minivlajka|Monako}} [[Monako]]
|1814 – 1942&lt;br /&gt;1945 – súčasnosť
|Neutrálne do druhej svetovej vojny a od roku 1945. Od roku 1993 člen OSN.
|-
|{{minivlajka|Mongolsko}} [[Mongolsko]]
|1914 – 1918&lt;br /&gt;2015 – súčasnosť
|V roku 2015 deklarovalo politiku trvalej neutrality a požiadalo medzinárodnú komunitu o jej uznanie.
|-
|{{minivlajka|Rwanda}} [[Rwanda]]
|2009 – súčasnosť
|Deklarovala politiku trvalej neutrality v roku 2009.
|-
|{{minivlajka|Singapur}} [[Singapur]]
|1965 – súčasnosť
|Neutrálny od vyhlásenia nezávislosti v roku 1965.
|-
|{{minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]
|2007 – súčasnosť
|Národné zhromaždenie Srbska deklarovalo neutralitu v roku 2007.&lt;ref&gt;[http://www.eubusiness.com/news-eu/1238985121.47 Enclosed by NATO, Serbia ponders next move] AFP, 6 April 2009&lt;/ref&gt;
|-
|{{minivlajka|Uzbekistan}} [[Uzbekistan]]
|2012 – súčasnosť
|Politiku neutrality deklaruje od roku 2012.
|}

=== V minulosti neutrálne štáty ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size: 95%&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;10%&quot; | Krajina
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;15%&quot; | Neutrálna medzi
! scope=&quot;col&quot; width=&quot;75%&quot; | Poznámky
|-
|[[Súbor:Flag of Afghanistan (1931–1973).svg|22px|border]] [[Afganistan]]
|1914 – 1918&lt;br /&gt;1939 – 1945
|Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
|-
|[[Súbor:Flag of Albania (1946–1992).svg|22px|border]] [[Albánsko]]
|1914 – 1918&lt;br /&gt;1968
|Neutrálne počas prvej svetovej vojny a v roku 1968 sa pokúsilo o neutralitu počas pražskej jari. Od roku 2009 člen NATO.
|-
|{{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]]
|1914 – 1918&lt;br /&gt;1939 – 1945
|Neutrálna počas prvej a druhej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]
|1839 – 1914&lt;br /&gt;1936 – 1940
|Neutrálny postoj od roku 1839, zrušená Versaillskou zmluvou po Prvej svetovej vojne, opak neutrality potvrdilo vstup do NATO.
|-
|[[Súbor:Flag of Bhutan (1949–1956).svg|22px|border]] [[Bhután]]
|1914 – 1918&lt;br /&gt;1939 – 1945
|Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Čile}} [[Čile]]
|1914 – 1918&lt;br /&gt;1938 – 1943
|Neutrálne počas prvej a do druhej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]
|1864 – 1940
|Neutrálne do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
|-
|{{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]
|1938 – 1939
|Deklarovalo svoju neutralitu 1. decembra 1938. Estónska neutralita bola spochybnená Sovietskym zväzom a Nemeckom, keď poľská ponorka unikla zo zajatia v Tallinne 18. septembra 1939. To viedlo v súlade s [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Molotov-Ribbentropovým paktom]] k okupácii Estónska Sovietmi. Od roku 2004 je členom NATO a EÚ.
|-
|[[Súbor:Flag of Ethiopia (1897–1974).svg|22px|border]] [[Etiópske cisárstvo|Etiópia]]
|1914 – 1918
|Neutrálna počas prvej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]
|1935 – 1939&lt;br&gt;1956 – 2022
|Vojenská doktrína o právne spȏsobilej a nezávislej obrane, nezávisiacej na žiadnej vonkajšej podpore, a priane zostať mimo medzinárodné konflikty. V roku 2006, počas inaugurácie fínskeho predsedníctva EU, bola fínska neutralita prostredníctvom premiéra [[Matti Vanhanen]] označená ako otázna.&lt;ref&gt;Debates – Wednesday 5 July 2006 – Presentation of the programme of the Finnish presidency (debate). http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20060705+ITEM-002+DOC+XML+V0//EN&amp;language=EN&lt;/ref&gt; Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Fínsko spolu so Švédskom rozhodli vstúpiť do NATO.&lt;ref name=&quot;teraz-finsko-a-svedsko-podaju-v-stredu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko podajú v stredu žiadosť o členstvo v NATO | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/finsko-a-svedsko-podaju-v-stredu-zi/634146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-17 }}&lt;/ref&gt;
|-
|{{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]
|1839 – 1940
|Samozavedená neutralita medzi rokmi 1839 a 1940. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1957 aj EÚ.
|-
|{{minivlajka|Island}} [[Island]]
|1918 – 1940
|Neutrálny do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
|-
|{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]
|1940 – 1941&lt;br /&gt;1949 – 1992
|Neutrálna do druhej svetovej vojny a potom do občianskej vojny.
|-
|{{minivlajka|Kambodža}} [[Kambodža]]
|1955 – 1970
|Neutrálna do vietnamskej vojny.
|-
|[[Súbor:Flag of Laos (1952–1975).svg|22px|border]] [[Laos]]
|1955 – 1975
|Medzinárodná dohoda o neutralite Laosu bola podpísaná v Ženeve 23.júla 1962, a to štrnástimi štátmi, v rámci ktorých bolo 5 stálych členov [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].
|-
|{{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]
|1938 – 1939
|Deklarovalo svoju neutralitu 21.decembra 1938, ale aj tak bolo okupované Sovietmi v súlade s [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Molotov-Ribbentropovým paktom]]. Od roku 2004 člen NATO a EÚ.
|-
|[[Súbor:Flag of Lithuania (1918–1940).svg|22px|border]] [[Litva]]
|1939
|Deklarovala svoju neutralitu 25. januára 1939, ale aj tak bola okupovaná Sovietmi v súlade s [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Molotov-Ribbentropovým paktom]]. Od roku 2004 člen NATO a EÚ.
|-
|{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]
|1839 – 1914&lt;br /&gt;1920 – 1940
|Neutrálny postoj od roku 1839, zrušené ústavou v roku 1948. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1957 aj EÚ.
|-
|[[Súbor:Flag of Hungary (1956 revolution).svg|22px|border]] [[Maďarsko]]
|1956
|Pokúsilo sa o neutralitu v roku 1956 počas povstania proti vláde komunistickej strany a pomerom, ktoré vnucoval Sovietsky zväz. Od roku 1999 člen NATO a od roku 2004 aj EÚ.
|-
|{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] 
|1814 – 1940
|Neutrálne do druhej svetovej vojny.
|-
|[[Súbor:Flag of Iran (1933–1964).svg|22px|border]] [[Perzia]]/[[Irán]]
|1914 – 1918&lt;br /&gt;1939 – 1943
|Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]
|1932 – 1945
|Neutrálne počas druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1986 aj EÚ.
|-
|{{minivlajka|Salvádor}} [[Salvádor]]
|1906 – 1941
|Neutrálny do druhej svetovej vojny.
|-
|[[Súbor:Flag of the United States (1912-1959).svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] 
|1914 – 1917&lt;br /&gt;1939 – 1941
|Neutrálne do prvej svetovej a do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
|-
|{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] 
|1914 – 1918&lt;br /&gt;1940 – 1945
|Neutrálne počas prvej a druhej svetovej vojny. Od roku 1982 člen NATO a od roku 1986 aj EÚ.
|-
|{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]
|1814 – 2022
|Švédsko nebolo zapojené vo vojne od konca napoleonských vojen (1814) s krátkou vojnou s Nórskom. To ho robí najstaršou neutrálnou krajinou vo svete. Napriek jeho obchodu so železnou rudou s nacistickým Nemeckom bolo Švédsko jednou z neutrálnych krajín v Európe počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Švédsko začalo v 90. rokoch spolupracovať s NATO, hoci nie je jeho členom. Zúčastnilo sa po jeho boku bojov v Líbyi v roku 2011. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa rozhodlo spolu s Fínskom vstúpiť do NATO.&lt;ref name=&quot;teraz-finsko-a-svedsko-podaju-v-stredu&quot;/&gt;
|-
|[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]
|1914 – 1915
|Neutrálne do prvej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Tibet}} [[Tibet (historické územie)|Tibet]]
|1939 – 1945
|Neutrálny počas druhej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Tonga}} [[Tonga]]
|1845 – 1939
|Neutrálna do druhej svetovej vojny.
|-
|{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]
|1940 – 1945
|Neutrálne počas druhej svetovej vojny. Od roku 1952 člen NATO.
|-
|{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]
|1990 – 2014
|Deklarovala politiku štátnej neutrality v roku 2010, ale so začiatkom rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014 ju opustila.
|-
|{{minivlajka|Uruguaj}} [[Uruguaj]]
|1870 – 1945
|Neutrálny do druhej svetovej vojny.
|}

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvn/neutralita.html}}

[[Kategória:Politológia]]</text>
      <sha1>ewi2xy0li9cfdrw35a67yzlr6lfziw7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Predlitavsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>99101</id>
    <revision>
      <id>7426637</id>
      <parentid>7063312</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T13:06:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4185" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené
| originálny názov        = Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| viac po                 = áno
| po 1                    = Nemecké Rakúsko
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 3                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 3 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 4                    = Druhá poľská republika 
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg 
| po 5                    = Rumunské kráľovstvo
| po 5 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 6                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 6 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 7                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 7 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| vlajka                  = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Imperial Coat of Arms of Austria.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac Inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Empire d'Autriche 1914.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Predlitavsko (v tmavočervenej farbe) v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[nemčina]], [[slovinčina]], [[čeština]], [[poľština]], [[chorvátčina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]], [[rumunčina]], [[taliančina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]], [[protestantizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia]]
| materský štát           = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[11. november|11. novembra]] [[1918]] (rozpad)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (zrušenie monarchie)
}}

'''Predlitavsko''' (iné názvy: '''Cislajtánsko'''&lt;ref&gt;Predlitavsko. In: {{Citácia knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = IV N-Q
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] 
| rok = 1980
| počet strán = 671
| strany = 517
}}&lt;/ref&gt;, '''[[Rakúsko (rozlišovacia stránka)|Rakúsko]]''') je neoficiálne pomenovanie [[Rakúsko|rakúskej]] časti [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] na západ od rieky [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litavy]] po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zalitavsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cisleithania}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/predlitavsko.html}}

{{Výhonok}}

[[Kategória:Rakúsko-Uhorsko]]</text>
      <sha1>duug33bscb3ddttyc32ir6np0zw5ro7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426645</id>
      <parentid>7426637</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:05:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4461" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené
| originálny názov        = Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| viac po                 = áno
| po 1                    = Nemecké Rakúsko
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 3                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 3 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 4                    = Druhá poľská republika 
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg 
| po 5                    = Rumunské kráľovstvo
| po 5 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 6                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 6 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 7                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 7 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| vlajka                  = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Imperial Coat of Arms of Austria.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac Inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Empire d'Autriche 1914.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Predlitavsko (v tmavočervenej farbe) v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[nemčina]], [[slovinčina]], [[čeština]], [[poľština]], [[chorvátčina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]], [[rumunčina]], [[taliančina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]], [[protestantizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia]]
| materský štát           = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] (rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie republiky)
}}

'''Predlitavsko''' (iné názvy: '''Cislajtánsko'''&lt;ref&gt;Predlitavsko. In: {{Citácia knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = IV N-Q
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] 
| rok = 1980
| počet strán = 671
| strany = 517
}}&lt;/ref&gt;, '''[[Rakúsko (rozlišovacia stránka)|Rakúsko]]''') je neoficiálne pomenovanie [[Rakúsko|rakúskej]] časti [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] na západ od rieky [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litavy]] po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zalitavsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cisleithania}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/predlitavsko.html}}

{{Výhonok}}

[[Kategória:Rakúsko-Uhorsko]]</text>
      <sha1>eyvjtnbbsvcwzbprtkymvnna2pekx2m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426662</id>
      <parentid>7426645</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:45:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4501" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené
| originálny názov        = Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| viac po                 = áno
| po 1                    = Nemecké Rakúsko
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 3                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 3 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 4                    = Druhá poľská republika 
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg 
| po 5                    = Rumunské kráľovstvo
| po 5 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 6                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 6 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 7                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 7 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| vlajka                  = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Imperial Coat of Arms of Austria.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac Inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Empire d'Autriche 1914.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Predlitavsko (v tmavočervenej farbe) v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[nemčina]], [[slovinčina]], [[čeština]], [[poľština]], [[chorvátčina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]], [[rumunčina]], [[taliančina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]], [[protestantizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia]]
| materský štát           = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] (rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])
}}

'''Predlitavsko''' (iné názvy: '''Cislajtánsko'''&lt;ref&gt;Predlitavsko. In: {{Citácia knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = IV N-Q
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] 
| rok = 1980
| počet strán = 671
| strany = 517
}}&lt;/ref&gt;, '''[[Rakúsko (rozlišovacia stránka)|Rakúsko]]''') je neoficiálne pomenovanie [[Rakúsko|rakúskej]] časti [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] na západ od rieky [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litavy]] po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zalitavsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Cisleithania}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/predlitavsko.html}}

{{Výhonok}}

[[Kategória:Rakúsko-Uhorsko]]</text>
      <sha1>ejf7v0pckzhybhdnbwk8g612342lxuk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rakúsko-pruská vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>100234</id>
    <revision>
      <id>7426920</id>
      <parentid>6626192</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:29:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3129" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Rakúsko-pruská vojna
|súčasť= 
|obrázok= Battle of Koniggratz by Georg Bleibtreu.jpg
|text k obr= Bitka pri Hradci Králové (Georg Bleibtreu)
|dátum=  [[1866]]
|miesto=  [[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Čechy]], [[Jadranské more]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]-[[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|talianske]] víťazstvo&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Mocenské oslabenie Rakúskeho cisárstva v strednej Európe
|protivník1=[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px]] [[Rakúske cisárstvo]]&lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Saxony.svg|22px]] [[Sasko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Bavaria (lozengy).svg|22px]] [[Bavorsko]]&lt;br /&gt;Ďalší nemeckí spojenci
|protivník2=[[Súbor:Flag of the Kingdom of Prussia (1803-1892).svg|22px]] [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]&lt;br /&gt;Ďalšie nemecké štáty
|velitel1=
|velitel2=
|sila1= 600 000 rakúskych vojakov a nemeckých spojencov
|sila2= 500 000 pruských vojakov a nemeckých spojencov &lt;br /&gt;300 000 talianskych vojakov
|straty1=71 000 mŕtvych a ranených
|straty2=37 000 mŕtvych a ranených
|straty3=
|poznámky=
}}
'''Rakúsko-pruská vojna''' alebo '''nemecká vojna''' bola vojna o prevahu nad nemeckými štátmi v roku [[1866]], do ktorej proti [[Rakúske cisárstvo|Rakúskemu cisárstvu]] vstúpilo aj [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]. Na talianskom [[front]]e bolo Rakúsko úspešné, na pruskom fronte v [[bitka pri Hradci Králové|bitke pri Hradci Králové]] bolo však porazené.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Dončová
  | meno = Angelika
  | odkaz na autora = 
  | titul = Od revolúcíe 1848-1849 k dualístíckému Rakúsko-Uhorsku: počiatky politickej emancipácie Slovákov a formovania modernej spoločnosti
  | vydanie = 
  | vydavateľ = Literárne informačné centrum
  | miesto = 
  | rok = 2009
  | isbn = 9788089222650
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
  | url = https://books.google.sk/books?hl=sk&amp;id=RvUtAQAAIAAJ
}}&lt;/ref&gt;

Definitívna porážka rakúskej armády nastala v [[Bitka pri Lamači|bitke pri Lamači]] pri Bratislave. Pruská armáda disponovala podstatne väčším delostrelectvom a lepším vybavením pechoty. Nová strelná zbraň &quot;ihlovka&quot; bola oveľa účinnejšia ako &quot;predovka&quot;, ktorá sa nabíjala spredu. Prusi tak za minútu vystrelili 2 až 3-krát viac ako Rakúšania. Aj napriek veľmi silnému rakúskemu jazdectvu, ktoré patrilo k najsilnejším v Európe sa vo výsledku bitky odrazil nedostatok 
financií v armáde.

Aj napriek tomu, že sa pruský generál dozvedel o uzavretom mieri medzi krajinami, nechal svojich mužov bojovať až do konca.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Austro-Prussian War}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvr/rakusko-pruska_vojna.html}}

{{Vojenský výhonok}}
[[Kategória:Rakúsko-pruská vojna| ]]
[[Kategória:Vojny 19. storočia]]

[[Kategória:Vojny Rakúskeho cisárstva]]
[[Kategória:Vojny Talianska]]</text>
      <sha1>sr43xzqh7zy4cd7rynxu2lr3b7ecroo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pápežský štát</title>
    <ns>0</ns>
    <id>101788</id>
    <revision>
      <id>7426921</id>
      <parentid>6973242</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:29:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9940" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Pápežský štát
| originálny názov        = Status Ecclesiasticus
| rok vzniku              = [[754]]
| rok zániku              = [[1870]]
| viac pred               = 
| pred 1                  = Talianske kráľovstvo (stredovek)
| pred 1 vlajka           = 
| pred 2                  = Ravennský exarchát
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 1 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| po 2                    = Vatikán
| po 2 vlajka             = Flag of the Vatican City.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of the Papal States (1808-1870).svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = C o a Pio IX.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = PapalStates1700.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Rím]]
| rozloha                 = 41 407 
| rozloha poznámka        = (z roku [[1857]])
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = [[Tiber]]
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 3 126 263
| počet obyvateľov poznámka = (z roku [[1857]])
| jazyky                  = [[latinčina]], [[taliančina]]
| národnostné zloženie    = [[Taliani]], [[Francúzi]]
| náboženstvo             = [[Rímskokatolícka cirkev]]
| štátne zriadenie        = [[Volená monarchia]]
| materská zem            = 
| mena                    = 
| vznik                   = 
| zánik                   = 
}}

'''Pápežský štát''' alebo '''cirkevný štát''' (po latinsky ''Status Ecclesiasticus'', ''Status Pontificius'', ''Dicio Pontificia'' alebo ''Patrimonium Sancti Petri''; po taliansky ''Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa'' alebo ''Gli Stati Pontificii'') bol historický štátny útvar na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] v rokoch [[756]] – [[1870]]. Jeho pokračovateľom je dnes, v istom zmysle, [[Vatikán|Vatikánsky mestský štát]].

== Dejiny ==
[[Súbor:Papal States Map 1870.png|thumb|left|Pápežský štát do 1870]]

[[Milánsky edikt]] v roku [[313]] zabezpečil [[kresťanstvo|kresťanom]], aby neboli prenasledovaní a v roku [[381]] bolo kresťanstvo vyhlásené za hlavné náboženstvo [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]].&lt;ref&gt;http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/12092/?print=1&lt;/ref&gt;

Prví rímski kresťanskí [[biskup]]i prakticky nemali žiaden majetok ani svetskú moc. Prvým majetkom rímskeho pápeža bol [[Lateránsky palác]], ktorý daroval cisár [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] Základy pápežskej svetskej moci položil predovšetkým [[Gregor I. (pápež)|sv. Gregor I. Veľký]] (590 − 604), ktorý sa staral o zlepšenie situácie katolíckej cirkvi a aj Rimanov, ktorí boli sužovaní [[vojna]]mi, [[hlad]]om a [[choroba]]mi. De facto teda zastupoval panovníkov [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. 

Pre históriu cirkevného štátu bola významná aj takzvaná [[Pipinova donácia]] z roku [[755]]. [[Pipin III.]] daroval [[Štefan II. (pápež)|Štefanovi II.]] [[Rím]], [[Ravenna|Ravennu]] a [[Pentapolis]]. Táto oblasť tvorila hlavnú oporu svetskej pápežskej moci. Po niekoľko storočí (až do roku [[1870]]), zostala pod zvrchovanou mocou rímskych pápežov.

Už v [[6. storočie|6. storočí]] sa [[rím]]sky [[biskup]] vďaka darom a dedičstvu kráľov a šľachty stal najbohatším pozemkovým vlastníkom v [[Taliansko|Taliansku]]. Rímsky pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I. Veľký]] ([[590]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[604]]) položil základy svetskej moci pápežov. Podstatne zväčšil majetok cirkvi a zaviedol systematickú správu jej územia. Za skutočného vlastníka pápežských statkov sa tradične pokladal [[Peter (apoštol)|apoštol Peter]], preto statky rímskeho biskupa niesli meno ''[[Patrimonium sancti Petri]]'' (majetok svätého Petra).&lt;ref&gt;http://www.reckokat.cz/exarchat/images/docs/zpravodaj/exarchat37.pdf&lt;/ref&gt;

[[Franská ríša|Franský]] [[Kráľ (panovník)|kráľ]] [[Pipin III.|Pipin]] prisľúbil roku [[754]] zmluvou z ''Quiercy'' pápežovi [[Štefan II. (pápež)|Štefanovi II.]], že uzná oblasti patriace k [[Byzantská ríša|byzantskému]] vojvodstvu [[Rím]] (územie medzi [[Gaeta|Gaetou]], [[Tiber]]om a [[Todi]]). Bola to tzv. Pipinova donácia. Roku [[756]] prinútil [[Pipin Krátky|Pipin]] longobardského kráľa [[Aistulf]]a, aby pápežovi vydal časti bývalého byzantského exarchátu [[Ravenna]], [[Emilia-Romagna|Romagna]] a [[Pentapolis]] ([[Rimini]], [[Pesaro]], [[Fano]], [[Senigallia]] a [[Ancona]]). Tato donácia znamenala začiatok existencie cirkevného štátu. Po rozbití longobardskej ríše franský kráľ [[Karol Veľký]] roku [[774]] Pipinovu donáciu potvrdil. Na rozdiel od Pipinovej donácie bola tzv. Konštantínova donácia z rokov [[750]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[800]] falzifikátom, na ktorej základe si pápeži až do [[15. storočie|15. storočia]] robili nárok na nezávislú moc v [[Taliansko|Taliansku]] a na nadradené postavenie pápežstva nad svetskou mocou. Až do [[11. storočie|11. storočia]] sa podarilo pápežom vymaniť sa spod vplyvu nemeckých kráľov a rímskych [[cisár]]ov a rímskej, resp. talianskej šľachty. Tento boj medzi pápežmi a cisármi dosiahol po prvýkrát vrchol za [[Ján VII. (pápež)|Jána VII.]], ktorý kládol moc pápeža nad moc cisársku a zakázal investitúru, t. j. uvádzanie biskupov a iných cirkevných hodnostárov do úradu kráľom, resp. cisárom. Cirkevný štát zaznamenal najväčší územný prírastok za pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]] ([[1198]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1216]]). Tento pápež bol poručníkom nemeckého kráľa [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] a pre údajne nesplnené panovníkove služby zabral cisárske majetky, takže územie cirkevného štátu takmer zdvojnásobil. V roku [[1201]] získal dedičstvom grófky [[Matilda Toskánska|Matildy Toskánskej]] ([[1115]]) ďalšie významné územie (tzv. ''Matildine statky''). [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] uznal tieto pápežské nároky roku [[1213]]. Takúto podobu mal cirkevný štát sedemsto rokov (až do roku [[1870]]). 

V [[14. storočie|14. storočí]] sa pápežstvo dostalo pod vplyv francúzskych kráľov, ktorí presťahovali sídlo pápežov do [[Avignon]]u (tzv. ''avignonské zajatie'' [[1309]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1377]]). Po návrate pápeža do [[Rím]]a došlo k cirkevnému rozkolu (schizma), niekedy až s tromi pápežmi proti sebe, ktorý skončil v roku [[1415]] na kostnickom koncile. V [[14. storočie|14.]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[15. storočie|15. storočí]] zaviedli pápeži absolutistický vládny systém s úradníckym a vojenským aparátom. V období [[renesancia|renesancie]] vystupovali ako mecenáši a prizývali na svoje dvory staviteľov, inžinierov, umelcov a vedcov z celého sveta. Do tejto etapy prišla reformácia ([[1517]]) a plienenie [[Rím]]a žoldniermi nemeckého cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] ([[1527]]). V nasledujúcom období sa pápeži pokúšali zjednotiť cirkevný štát. Po [[Tridsaťročná vojna|tridsať ročnej vojne]] ([[1618]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1648]]) sa vplyv a význam pápežov oslabil, [[Taliansko]] sa stalo miestom súperenia veľmocí ([[Španielsko|Španielska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]). Po [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]] ([[1700]], [[1713]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1714]]) si [[Rakúsko]] zaistilo vládu nad [[Taliansko]]m. Vzťah medzi [[Rím]]om a [[Európa|európskymi]] štátmi sa upravoval konkordátmi. [[Veľká francúzska revolúcia]] mala ohlas aj v cirkevnom štáte. V roku [[1798]] tu bola vyhlásená s pomocou francúzskych revolučných jednotiek republika a pápež bol deportovaný do južného [[Francúzsko|Francúzska]]. V roku [[1809]] začlenil francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte]] cirkevný štát do svojho impéria. Na viedenskom kongrese roku [[1814]] až [[1815]] bol však cirkevný štát obnovený. Pápež vládol ďalej pod ochranou francúzskych jednotiek. Keď sa [[Francúzi]] po [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] roku [[1870]] stiahli, zmocnili sa talianske vojská [[Rím]]a. Rím bol vyhlásený za hlavné mesto zjednoteného [[Taliansko|Talianska]], taliansky parlament poskytol pápežovi záruky suverenity vo Vatikáne, v [[Laterán]]e a v [[Castel Gandolfo]], príspevok na krytie jeho výdajov a slobodu k vykonávaniu cirkevných obradov. Na protest proti obsadeniu [[Rím]]a zostali však pápeži vo Vatikáne a označovali sa za tzv. vatikánskych väzňov. 

Riešením boli až [[Lateránske zmluvy]] medzi pápežom [[Pius XI.|Piom XI.]] a [[fašizmus|fašistickým]] diktátorom [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]] z roku [[1929]], na základe ktorých sa [[Vatikán]] stal suverénnym štátom. Pápež sa formálne vzdal vlastníctva stredovekého cirkevného štátu a uznal [[Rím]] za hlavné mesto [[Taliansko|Talianska]]. (podrobnejšie pozri: [[Vatikán]]).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Papal States}}

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvs_/stat_cirkevny.html}}

{{portál|História|Historický}}
{{Vatikán}}

[[Kategória:Dejiny Vatikánu]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Pápeži]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]

[[Kategória:Vatikán]]</text>
      <sha1>ibplfml24l2ocx1yj0udizsu5qbnu5r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Polónium</title>
    <ns>0</ns>
    <id>104640</id>
    <revision>
      <id>7426626</id>
      <parentid>7418606</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:32:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>GejzaZweistein</username>
        <id>222585</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8331" xml:space="preserve">{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu                           = polokov
| Protónové číslo                          = 84
| Prvok vľavo                              = 83
| Prvok vpravo                             = 85
| Prvok hore                               = 52
| Prvok dole                               = 116
| Vzhľad                                   = striebristý kov
| Obrázok                                  = 
| Emisné spektrá                           = 
| Absorpčné spektrá                        = 
| Séria                                    = [[polokov]]y
| Skupina                                  = 16
| Perióda                                  = 6
| Blok                                     = p
| Atómová hmotnosť                         = (209)
| Atómový polomer                          = 168
| Atómový polomer vypočítaný               = 
| Kovalentný polomer                       = 140
| Kovový polomer                           = 
| Van der Waalsov polomer                  = 197
| Iónový polomer                           = 
| Iónový polomer pre ión                   = 
| Elektronegativita                        = 2.0
| Ionizačná energia1                       = 
| Ionizačná energia2                       = 
| Ionizačná energia3                       = 
| Ionizačná energia4                       = 
| Oxidačné čísla                           = -II, '''II''', '''IV''', VI
| Štandardný elektródový potenciál         = 
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = 
| Poznámka                                 = 
| Skupenstvo                               = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota                                  = 9.196
| Hustota kvapaliny                        = 
| Teplota topenia                          = 527
| Teplota varu                             = 1235
| Teplota sublimácie                       = 
| Kritický bod teplota                     = 
| Kritický bod tlak                        = 
| Trojný bod teplota                       = 
| Trojný bod tlak                          = 
| Skupenské teplo topenia                  = 13
| Skupenské teplo varu                     = 102.91
| Tepelná kapacita                         = 26.4
| Tlak pary 1                              = 
| Tlak pary 10                             = 
| Tlak pary 100                            = 
| Tlak pary 1000                           = (846)
| Tlak pary 10000                          = 1003
| Tlak pary 100000                         = 1236
| Kryštálová sústava                       = [[Kubická sústava|kubická]]
| Magnetizmus                              = 
| Elektrický odpor                         = 0.40
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti             = 20
| Tepelná rozťažnosť                       = 23.5
| Rýchlosť zvuku                           = 
| Youngov modul                            = 
| Pružnosť v šmyku                         = 
| Objemová pružnosť                        = 
| Poissonova konštanta                     = 
| Mohsova stupnica tvrdosti                = 
| Brinellova tvrdosť                       = 
| CAS                                      = 7440-08-6
| Izotopy                                  = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 208
| Protónové číslo                          = 84
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 2.898
| Polčas rozpadu jednotka                  = r.
| Rozpadový rad                            = [[Alfa rozpad|α]]
| Energia rozpadu                          = 5.215
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 204
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 82
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 
| Protónové číslo                          = 
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 
| Polčas rozpadu jednotka                  = 
| Rozpadový rad                            = [[Záchyt elektrónu|ε]],  [[Beta rozpad|β&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;]]
| Energia rozpadu                          = 1.401
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 208
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 83
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 209
| Protónové číslo                          = 84
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 103
| Polčas rozpadu jednotka                  = r.
| Rozpadový rad                            = [[Alfa rozpad|α]]
| Energia rozpadu                          = 4.979
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 205
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 82
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 
| Protónové číslo                          = 
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 
| Polčas rozpadu jednotka                  = 
| Rozpadový rad                            = [[Záchyt elektrónu|ε]],  [[Beta rozpad|β&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;]]
| Energia rozpadu                          = 1.893
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 209
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 83
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 210
| Protónové číslo                          = 84
| Percentuálne zastúpenie                  = stopy
| Polčas rozpadu                           = 138.376
| Polčas rozpadu jednotka                  = d.
| Rozpadový rad                            = [[Alfa rozpad|α]]
| Energia rozpadu                          = 5.307
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 206
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 82
}}
| Izotopy poznámka                         = 
| Commons                                  = Category:Polonium
}}
'''Polónium''' (''polonium'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku '''Po''' a [[protónové číslo]] 84. Polónium je zriedkavý rádioaktívny prvok, vyskytujúci sa v uránovej rude.

Pomenovanie získal tento provok podľa Tatiany Polonyovej, učiteľky slovenského jazyka a dejepisu, ktorá učila od 25.8.1975 do 30.6.2022 prevažne na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.

Polónium objavila [[Maria Curieová-Skłodowská]] v roku 1898 pri skúmaní rádioaktivity v [[Jáchymov|jáchymovskom]] [[Uraninit|smolinci]] a pomenovala ho na počesť svojej vlasti Poľska. Na získanie 250 mg Po bolo potrebné spracovať vyše 1 000 000 kg smolinca.

[[Dmitrij Ivanovič Mendelejev]] predpovedal takýto prvok 38 rokov pred jeho objavením. Polónium je rádioaktívny kov s polčasom rozpadu 138,38 dňa. Vzniká ako člen rádioaktívnych rozpadových radov. Polónium je [[Žiarenie alfa|alfa žiarič]].

Vzhľadom na to, že Po má krátky polčas rozpadu, poskytuje značné množstvo energie (140 W na 1 g kovu) a odtiaľ pramení jeho samoohrievacia schopnosť, ktorú majú aj jeho zlúčeniny. 

== Využitie ==
Polónium sa používa ako ľahký svetelný zdroj alebo ako spontánny a spoľahlivý kompaktný zdroj termoelektrického napätia pre kozmické sondy a lunárne stanice. 

== Otrava ==
V roku 2006 zomrel na otravu polóniom 210 [[Alexandr Vaľterovič Litvinenko|Alexandr Litvinenko]] a z vraždy bol obvinený ruský ex-špión [[Andrej Lugovoj]].&lt;ref&gt;[http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/343853-pitva-litvinenka-bola-zivot-ohrozujuca-tvrdi-britsky-lekar/ Pitva Litvinenka bola život ohrozujúca, tvrdí britský lekár]&lt;/ref&gt; Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia.&lt;ref&gt;[http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348480-polonium-ktore-zabilo-litvinenka-vraj-mohlo-vyrobit-len-rusko/ Polónium, ktoré zabilo Litvinenka, vraj mohlo vyrobiť len Rusko]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Polonium|štítok=polónium}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Polónium| ]]
[[Kategória:Polokovy]]
[[Kategória:Rádioaktívne prvky]]
[[Kategória:Karcinogény IARC skupiny 1]]</text>
      <sha1>mc7nrmjeedjvxwm207pjxiirb0o66ps</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426628</id>
      <parentid>7426626</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:33:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>GejzaZweistein</username>
        <id>222585</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8138" xml:space="preserve">{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu                           = polokov
| Protónové číslo                          = 84
| Prvok vľavo                              = 83
| Prvok vpravo                             = 85
| Prvok hore                               = 52
| Prvok dole                               = 116
| Vzhľad                                   = striebristý kov
| Obrázok                                  = 
| Emisné spektrá                           = 
| Absorpčné spektrá                        = 
| Séria                                    = [[polokov]]y
| Skupina                                  = 16
| Perióda                                  = 6
| Blok                                     = p
| Atómová hmotnosť                         = (209)
| Atómový polomer                          = 168
| Atómový polomer vypočítaný               = 
| Kovalentný polomer                       = 140
| Kovový polomer                           = 
| Van der Waalsov polomer                  = 197
| Iónový polomer                           = 
| Iónový polomer pre ión                   = 
| Elektronegativita                        = 2.0
| Ionizačná energia1                       = 
| Ionizačná energia2                       = 
| Ionizačná energia3                       = 
| Ionizačná energia4                       = 
| Oxidačné čísla                           = -II, '''II''', '''IV''', VI
| Štandardný elektródový potenciál         = 
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = 
| Poznámka                                 = 
| Skupenstvo                               = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota                                  = 9.196
| Hustota kvapaliny                        = 
| Teplota topenia                          = 527
| Teplota varu                             = 1235
| Teplota sublimácie                       = 
| Kritický bod teplota                     = 
| Kritický bod tlak                        = 
| Trojný bod teplota                       = 
| Trojný bod tlak                          = 
| Skupenské teplo topenia                  = 13
| Skupenské teplo varu                     = 102.91
| Tepelná kapacita                         = 26.4
| Tlak pary 1                              = 
| Tlak pary 10                             = 
| Tlak pary 100                            = 
| Tlak pary 1000                           = (846)
| Tlak pary 10000                          = 1003
| Tlak pary 100000                         = 1236
| Kryštálová sústava                       = [[Kubická sústava|kubická]]
| Magnetizmus                              = 
| Elektrický odpor                         = 0.40
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti             = 20
| Tepelná rozťažnosť                       = 23.5
| Rýchlosť zvuku                           = 
| Youngov modul                            = 
| Pružnosť v šmyku                         = 
| Objemová pružnosť                        = 
| Poissonova konštanta                     = 
| Mohsova stupnica tvrdosti                = 
| Brinellova tvrdosť                       = 
| CAS                                      = 7440-08-6
| Izotopy                                  = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 208
| Protónové číslo                          = 84
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 2.898
| Polčas rozpadu jednotka                  = r.
| Rozpadový rad                            = [[Alfa rozpad|α]]
| Energia rozpadu                          = 5.215
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 204
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 82
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 
| Protónové číslo                          = 
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 
| Polčas rozpadu jednotka                  = 
| Rozpadový rad                            = [[Záchyt elektrónu|ε]],  [[Beta rozpad|β&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;]]
| Energia rozpadu                          = 1.401
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 208
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 83
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 209
| Protónové číslo                          = 84
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 103
| Polčas rozpadu jednotka                  = r.
| Rozpadový rad                            = [[Alfa rozpad|α]]
| Energia rozpadu                          = 4.979
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 205
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 82
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 
| Protónové číslo                          = 
| Percentuálne zastúpenie                  = 
| Polčas rozpadu                           = 
| Polčas rozpadu jednotka                  = 
| Rozpadový rad                            = [[Záchyt elektrónu|ε]],  [[Beta rozpad|β&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;]]
| Energia rozpadu                          = 1.893
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 209
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 83
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo                         = 210
| Protónové číslo                          = 84
| Percentuálne zastúpenie                  = stopy
| Polčas rozpadu                           = 138.376
| Polčas rozpadu jednotka                  = d.
| Rozpadový rad                            = [[Alfa rozpad|α]]
| Energia rozpadu                          = 5.307
| Produkt rozpadu nukleónové číslo         = 206
| Produkt rozpadu protónové číslo          = 82
}}
| Izotopy poznámka                         = 
| Commons                                  = Category:Polonium
}}
'''Polónium''' (''polonium'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku '''Po''' a [[protónové číslo]] 84. Polónium je zriedkavý rádioaktívny prvok, vyskytujúci sa v uránovej rude.

Polónium objavila [[Maria Curieová-Skłodowská]] v roku 1898 pri skúmaní rádioaktivity v [[Jáchymov|jáchymovskom]] [[Uraninit|smolinci]] a pomenovala ho na počesť svojej vlasti Poľska. Na získanie 250 mg Po bolo potrebné spracovať vyše 1 000 000 kg smolinca.

[[Dmitrij Ivanovič Mendelejev]] predpovedal takýto prvok 38 rokov pred jeho objavením. Polónium je rádioaktívny kov s polčasom rozpadu 138,38 dňa. Vzniká ako člen rádioaktívnych rozpadových radov. Polónium je [[Žiarenie alfa|alfa žiarič]].

Vzhľadom na to, že Po má krátky polčas rozpadu, poskytuje značné množstvo energie (140 W na 1 g kovu) a odtiaľ pramení jeho samoohrievacia schopnosť, ktorú majú aj jeho zlúčeniny. 

== Využitie ==
Polónium sa používa ako ľahký svetelný zdroj alebo ako spontánny a spoľahlivý kompaktný zdroj termoelektrického napätia pre kozmické sondy a lunárne stanice. 

== Otrava ==
V roku 2006 zomrel na otravu polóniom 210 [[Alexandr Vaľterovič Litvinenko|Alexandr Litvinenko]] a z vraždy bol obvinený ruský ex-špión [[Andrej Lugovoj]].&lt;ref&gt;[http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/343853-pitva-litvinenka-bola-zivot-ohrozujuca-tvrdi-britsky-lekar/ Pitva Litvinenka bola život ohrozujúca, tvrdí britský lekár]&lt;/ref&gt; Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia.&lt;ref&gt;[http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348480-polonium-ktore-zabilo-litvinenka-vraj-mohlo-vyrobit-len-rusko/ Polónium, ktoré zabilo Litvinenka, vraj mohlo vyrobiť len Rusko]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Polonium|štítok=polónium}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Polónium| ]]
[[Kategória:Polokovy]]
[[Kategória:Rádioaktívne prvky]]
[[Kategória:Karcinogény IARC skupiny 1]]</text>
      <sha1>0wro9czfeiem7kut2ygb32tqpnfyad5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Karpatskí Nemci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>114463</id>
    <revision>
      <id>7426861</id>
      <parentid>7426012</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T09:20:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>stale je v prvej tabulke lze formatovany posledny riadok</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44799" xml:space="preserve">{{Infobox etnickej skupiny
| obrázok        = [[Súbor:Flag of Carpathian Germans.svg|200px]]
| popis obrázku  = Vlajka Karpatonemeckého spolku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Carpathian Germans' Territorial Association from Slovakia | url = https://www.crwflags.com/fotw/flags/de%7Dlm_sk.html | vydavateľ = crwflags.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| skupina        = Karpatskí Nemci
| populácia      = 8 573 ''(2021)''
| genealógia     = 
| hlavný región  = [[Slovensko]]: [[Bratislava]], [[Košice]], [[Hauerland]], [[Spiš]]
| jazyky       = [[slovenčina]], [[nemčina]]
| náboženstvo  = [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímsky katolicizmus]] ''55,5 %'', [[Ateizmus]] ''21,0 %'', [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Luteranizmus]] ''14,2 %'' a iné 
| príbuzní     = 
| poznámky     = 
}}
[[Súbor:Nemci2011new.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011.]]
[[Súbor:Nemci2001new.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2001.]]
[[Súbor:Nemci1970.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1970.]]
[[Súbor:Nemci1930.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1930.]]
[[Súbor:Nemci1900new.png|náhľad|Podiel obyvateľov s nemeckým materinským jazykom v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1900.]]
[[Súbor:Skkadeplaque.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Bratislave]]

'''Karpatskí Nemci''' ({{v jazyku|deu|''Karpatendeutsche''}}) je súhrnné pomenovanie [[národnostná menšina|národnostnej menšiny]], [[nemčina|nemecky]] hovoriaceho obyvateľstva na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] a časti [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého [[Uhorsko|Uhorska]] medzi [[12. storočie|12.]] a [[19. storočie|19. storočím]]. Názov ''karpatskí Nemci'' sa začal používať až začiatkom 20. storočia pre označenie nemeckého obyvateľstva v [[Karpaty|Karpatoch]] avšak po [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]] sa pomenovanie zaužívalo na Slovensku, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od [[Sudety (región)|sudetských Nemcov]] žijúcich v Česku. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[deportácia|deportovaných]] 84 % ''karpatských Nemcov'' zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]). Pri [[sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítaní]] v roku [[2021]] sa k nemeckej národnosti na Slovensku prihlásilo '''8 573''' obyvateľov. Z toho '''''3 318''''' obyvateľov uviedlo iba nemeckú národnosť a '''''5 255''''' obyvateľov uviedlo kombináciu nemeckej a ďalšej národnosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;[http://portal.statistics.sk/ Štatistický úrad Slovenskej republiky]&lt;/ref&gt; 

== Štatistické údaje ==

=== Vývoj počtu Nemcov na Slovensku ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! data-sort-type=&quot;number&quot; | Rok sčítania !! data-sort-type=&quot;number&quot; | Počet&lt;ref name=&quot;SODB&quot;&gt;[http://www.statistics.sk www.statistics.sk] Štatistický úrad Slovenskej republiky&lt;/ref&gt; !! data-sort-type=&quot;number&quot; | % !! data-sort-type=&quot;number&quot; | Zmena počtu !! data-sort-type=&quot;number&quot; | Zmena v %
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''1880*''' || 228 584 || ''9,3'' || – || –
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''1890*''' || 228 860 || ''8,9'' || +276 || ''+0,1''
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''1900*''' || 215 816 || ''7,7'' || -13 044 || ''-5,7''
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''1910*''' || 198 387 || ''6,8'' || -17 429 || ''-8,1''
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''1930''' || 148 214 || ''4,5'' || -50 173 || ''-25,3''
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''1949''' || 27 324 || ''0,8'' || -120 890 || ''-81,6''
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''1991''' || 5 629|| ''0,1'' || -21 910  || ''-80,2''
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''2001''' || 5 405 || ''0,1'' || -9 || ''-0,2''
|- align=&quot;right&quot;
| align=&quot;left&quot; | '''2011''' || 4 690 || ''0,1'' || -715 || ''-13,2''
|-
|'''2021'''
|8 573
|''0,2''
| + 3 883
|''+82,8''
|}
*  &lt;small&gt;údaj neuvádza počet osôb s nemeckou národnosťou, ale počet osôb, ktoré majú nemčinu ako materinský jazyk.&lt;/small&gt;

=== Obce s najvyšším počtom Nemcov ===
'''údaje z roku 2021'''&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;''':'''
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!obec
!počet Nemcov
!percentuálny podiel
|-
|[[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]]
|417
|0,90%
|-
|[[Medzev]]
|415
|10,10%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]]
|340
|0,42%
|-
|[[Chmeľnica]]
|286
|29,18%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava-Petržalka]]
|266
|0,23%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava-Nové Mesto]]
|202
|0,45%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Bratislava-Karlova Ves]]
|148
|0,42%
|-
|[[Poprad]]
|131
|0,26%
|-
|[[Prešov]]
|119
|0,14%
|-
|[[Nitra]]
|110
|0,14%
|-
|[[Banská Bystrica]]
|110
|0,14%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislava-Dúbravka]]
|109
|0,30%
|-
|[[Žilina]]
|104
|0,13%
|-
|[[Prievidza]]
|101
|0,22%
|-
|[[Nitrianske Pravno]]
|95
|3,00%
|-
|[[Košice – mestská časť Západ|Košice-Západ]]
|94
|0,25%
|-
|[[Spišská Nová Ves]]
|87
|0,25%
|-
|[[Trnava]]
|84
|0,13%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Bratislava-Devínska Nová Ves]]
|81
|0,47%
|-
|[[Kežmarok]]
|79
|0,51%
|}

=== Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Nemcov ===
'''údaje z roku 2021'''&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;''':'''
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!obec
!počet Nemcov
!percentuálny podiel
|-
|[[Chmeľnica]]
|286
|29,18%
|-
|[[Krahule]]
|29
|11,20%
|-
|[[Vyšný Medzev]]
|55
|10,54%
|-
|[[Kunešov]]
|21
|10,45%
|-
|[[Medzev]]
|415
|10,10%
|-
|[[Štós]]
|70
|9,50%
|-
|[[Smolnícka Huta]]
|46
|9,48%
|-
|[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]]
|41
|6,62%
|-
|[[Brieštie]]
|9
|6,62%
|-
|[[Liptovská Anna]]
|4
|4,21%
|-
|[[Kľačno]]
|42
|3,93%
|-
|[[Kremnické Bane]]
|10
|3,92%
|-
|[[Mníšek nad Hnilcom]]
|71
|3,91%
|-
|[[Tužina (okres Prievidza)|Tužina]]
|44
|3,64%
|-
|[[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]]
|34
|3,45%
|-
|[[Horná Štubňa]]
|50
|3,09%
|-
|[[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]]
|30
|3,09%
|-
|[[Nitrianske Pravno]]
|95
|3,00%
|-
|[[Švedlár]]
|50
|2,37%
|-
|[[Hniezdne]]
|25
|1,75%
|}

=== Nemci na Slovensku podľa materinského jazyka ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Rok 2011&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;
|-
!Materinský jazyk
!Počet Nemcov
!v %
|-
|nemecký
|2914
|62,13
|-
|slovenský
|1327
|28,29
|-
|český
|165
|3,52
|-
|maďarský
|97
|2,07
|-
|rómsky
|0
|0,00
|-
|rusínsky
|5
|0,11
|-
|ukrajinský
|4
|0,09
|-
|poľský
|4
|0,09
|-
|chorvátsky
|1
|0,02
|-
|srbský
|0
|0,00
|-
|posunková reč
|0
|0,00
|-
|ostatné
|23
|0,49
|-
|nezistený
|150
|3,20
|-
|'''spolu'''
|'''4690'''
|'''100,00'''
|}

=== Nemecký materinský jazyk ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Rok 2011&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;
|-
!Národnosť
!Nemecký materinský jazyk
!v %
|-
|slovenská
|1586
|30,58
|-
|maďarská
|75
|1,45
|-
|rómska
|4
|0,08
|-
|rusínska
|1
|0,02
|-
|ukrajinská
|2
|0,04
|-
|česká
|47
|0,91
|-
|nemecká
|2914
|56,19
|-
|poľská
|75
|1,45
|-
|chorvátska
|76
|1,47
|-
|srbská
|5
|0,10
|-
|ostatní
|292
|5,63
|-
|nezistená
|109
|2,10
|-
|'''spolu'''
|'''5186'''
|'''100,00'''
|}

=== Náboženské zloženie Nemcov na Slovensku ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Rok 2011
|-
!Náboženstvo
!Počet Nemcov
!v %
|-
|nezistené
|233
|4,97
|-
|Rímskokatolícka cirkev
|2603
|55,50
|-
|Evanjelická cirkev augsburského vyznania
|668
|14,24
|-
|Gréckokatolícka cirkev
|24
|0,51
|-
|Evanjelická cirkev metodistického vyznania
|26
|0,55
|-
|bez vyznania
|984
|20,98
|-
|ostatné
|152
|3,25
|}

== Pôvod názvu ==
Pojem ''karpatskí Nemci'' zaviedol začiatkom 20 storočia rakúsky historik a etnológ [[Reimund Friedrich Kaindl]] (*1866, †1930), ktorý sa sa zaoberal dejinami Nemcov v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Pomerne presne vymedzil nemecké obyvateľstvo v [[Karpaty|Karpatoch]] od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Pokiaľ v roku 1918 v Karpatoch (t. j. na území dnešného Slovenska, časti Ukrajiny, Moldavska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska žilo asi 2 milióny etnických &quot;karpatských&quot; Nemcov, &lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=karpatskí Nemci|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karpatski-nemci|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2021-06-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy (1919)]] a [[vznik Česko-Slovenska]]) sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od [[Sudety (región)|sudetských Nemcov]] v Česku. V tom období bolo Nemcov žijúcich na Slovensku okolo 150-tis. a v Podkarpatskej Rusi (dnes [[Zakarpatská Ukrajina]]; okolo 18-tis.).&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Tak ako v Česku vznikali začiatkom 30tych rokov 20 storočia nemecké spolky a následne aj nemecké &quot;sudetské&quot; politické strany postup bol rovnaký aj na Slovensku, s tým rozdielom, že tu vznikali &quot;karpatské&quot; ekvivalenty. V roku 1920 vznikla Spišsko-nemecká strana, v roku [[1930]] bol [[Franz Karmasin]] jedným zo zakladajúcich členov spolku ''Kamaradschaftsbund, Bund für gesamtgesellschaftliche Bildung.'' V roku 1933 vznikla [[Sudetonemecká strana]] ([[Nemčina|nem.]] Sudentendeutsche Partei) a na Slovensku už v roku 1929 [[Karpatonemecká strana|Karpatskonemecká strana]]. V rokoch 1941 - 1944 pôsobil v Kežmarku [[Institut für Heimatforschung]]. V roku 1949 bolo založené v Stuttgarte združenie vysídlených ''Karpatendeutsche Landsmannschaft Slovakia e.V.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Die Karpatendeutschen - Willkommen|url=https://www.karpatendeutsche.de/|vydavateľ=www.karpatendeutsche.de|dátum prístupu=2021-06-17}}&lt;/ref&gt; Nemci na Slovensku doteraz označujú sami seba ako karpatskí Nemci.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karpatenblatt - Onlineportal des Karpatendeutschen Vereins – Magazin der Deutschen in der Slowakei|url=https://karpatenblatt.sk/|vydavateľ=Karpatenblatt|dátum prístupu=2021-06-17|jazyk=de-DE}}&lt;/ref&gt; 

Vzťahy so Slovenskou majoritou sa menili s časom. Z radov karpatských Nemcov pochádzal [[Filip Lenard|F. Lenard]], J. A. Segner a ďalší. Nemecká prítomnosť je badateľná na architektúre miest ako sú Bardejov, spišské mestá, Modra a Bratislava. Počas existencie medzivojnovej Československej republiky mali Nemci práva ako iné národnostné menšiny. Angažovali sa aj politicky aj na Slovensku, aj keď nie tak výrazne ako sudetskí Nemci v Česku. Sudetsko-nemeckej strana sa pretransformovala do nacistickej Nemeckej strany a aj Karpatskí Nemci podľahli nacizmu. K negatívnemu postoju ku Karpatským Nemcom prispela svojím záporným účinkovaním postava vodcu Nemeckej strany [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. Väčšina karpatských Nemcov (100 - 120 tisíc) z obavy pred sovietskou armádou odišla pred koncom vojny z územia Slovenska. Na základe dohody víťazných mocností a následných [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] bol zo Slovenska vyhostený takmer celý zvyšok okolo 20 - 40 tisíc príslušníkov nemeckej národnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Karpatskí Nemci boli pre Slovensko prínosom|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/784762/karpatski-nemci-boli-pre-slovensko-prinosom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2003-01-15|dátum prístupu=2021-06-17}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|odkaz na autora=|titul=Nemci na Slovensku|url=https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/|vydavateľ=ludovakultura.sk|dátum vydania=2017-10-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-06-17|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Slovenské národné múzeum|odkaz na autora=|titul=Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953, Slovenské národné múzeum|url=https://www.snm.sk/?publikacie-17&amp;stranka=3&amp;produkt=karpatski-nemci-na-slovensku-od-druhej-svetovej-vojny-do-roku-1953|vydavateľ=snm.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-06-17|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

== Osídlenie ==
Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde do Uhorska]] v rokoch [[1241]]{{--}}[[1242]]. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe [[Magdeburské právo|Magdeburského mestského práva]] a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest.

V [[16. storočie|16. storočí]] prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – [[habáni]].

Na rozdiel od nich sudetských však karpatskí Nemci neobývali geograficky súvislé územie, ale až do 1945 žili najmä v troch väčších sídelných oblastiach (jazykových ostrovoch):
# [[Bratislava]] a okolie
# [[Stredné Slovensko]] ([[Hauerland]], oblasť [[Horná Nitra|Hornej Nitry]] s okolím)
# [[Spiš (región)|Spiš]]

== Malokarpatskí Nemci ==
Nemecké obyvateľstvo rakúskeho pôvodu (''Kleinkarpatendeutsche,'' slovensky ''Handrbulci,'' z nemeckého ''Holzhäcker = drevorubači)'' žijúce v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Smolenice]]. Išlo o obce [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] (''Ratzersdorf''), [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] (''Theben''), [[Svätý Jur]] (''Sankt'' ''Georgen''), Myslenice / Grinava (''Grünau''), [[Pezinok]] (''Bösing''), [[Modra]] (''Modern'') a [[Limbach]]. Pred druhou svetovou vojnou tvorili väčšinu už len v [[Limbach|Limbachu]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devíne]]. Z konfesionálneho hľadiska išlo v prevažnej miere o [[Luteránstvo|evanjelikov]]. Výnimku tvoril iba Devín, ktorý mal [[Rímski katolíci|rímskokatolícku]] väčšinu.&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Mruškovič|meno=Viliam|odkaz na autora=Viliam Mruškovič|titul=Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia|odkaz na titul=Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia|vydanie=|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2008|isbn=978-80-7090-858-7|počet strán=517|strany=56}}&lt;/ref&gt;

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Malokarpatských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]]
|Theben
|71,24%
|63,31%
|55,92%
|0,65%
|0,34%
|0,36%
|0,21% (0,58%)
|-
|[[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] (zast. ''Račištorf'')
|Ratzersdorf
|25,29%
|19,04%
|13,74%
|0,25%
|0,20%
|0,21%
|0,10% (0,28%)
|-
|[[Limbach]]
|Limbach
|86,46%
|95,27%
|96,52%
|0,00%
|0,26%
|0,36%
|0,17% (0,57%)
|-
|[[Pezinok]]
|Bösing
|40,56%
|32,40%
|21,80%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,07%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,10%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,17%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,06% (0,29%)
|-
|[[Myslenice]] / [[Grinava]] (dnes [[Pezinok]])
|Grünau
|40,56%
|42,94%
|45,32%
|-
|[[Svätý Jur]]
|Sankt Georgen
|40,26%
|26,49%
|24,80%
|0,22%
|0,22%
|0,27%
|0,08% (0,30%)
|-
|[[Modra]]
|Modern
|15,69%
|10,48%
|6,26%
|0,09%
|0,16%
|0,09%
|0,17% (0,34%)
|}

== Žitnoostrovskí a Zadunajskí Nemci ==
Nemecky hovoriace obyvateľstvo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] (''Schüttinseldeutsche, Heanzen).'' Potomkovia [[Burgenland|burgenlandských]] Rakúšanov (tzv. ''Hienzen, Hüenzen).'' Po druhej svetovej vojne bola väčšina úplne vysídlená. Zvyšok sa stiahol najmä do [[Bratislava|Bratislavy]]. Obývali obce [[Prievoz]] (Oberufer), [[Most pri Bratislave]] (Bruck), [[Rovinka]] (Waltersdorf), [[Nová Lipnica]] (Tartschendorf), [[Nové Košariská]] (Mischdorf) a [[Jánošíková|Jánošiková]] (Schildern). Podľa náboženského vyznania išlo majoritne o [[Latinská cirkev|rímskokatolíkov]]. Výnimku tvorila [[Luteránstvo|evanjelická]] väčšina v [[Prievoz|Prievoze]] a v Mišdorfe/Mišérde (dnes [[Nové Košariská]] - [[Dunajská Lužná]]). Významná evanjelická menšina sa nachádzala aj v [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]] a [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt; 

Pôvodne nemecké osídlenie mali aj obce [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]] (''Fragendorf)'', [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] (''Bischdorf),'' kde sa nemecké obyvateľstvo pomaďarčilo ešte v priebehu 17.storočia, obec [[Kvetoslavov]] (''Austern -'' slovenský starší názov ''Úzor'' / maďarsky ''Úszor''), ktorá sa ešte v roku 1773&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;''Lexicon universorum Regni Hungariae locorum populosorum, 1773.''  http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF&lt;/ref&gt; uvádzala ako nemecká obec; a mesto [[Šamorín]], kde sa v roku 1796&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;VÁLYI, András. ''Magyarországnak leirása.'' Budín, 1796.&lt;/ref&gt; a 1851&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;, popri majoritnom maďarskom obyvateľstve uvádzala významná nemecká menšina, avšak pri prvom uhorskom sčítaní obyvateľstva v roku 1880, nepresiahol počet nemecky hovoriacich viac ako 10%&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;.

[[Zadunajsko|Zadunajskí]] Nemci obývali obce [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] (Engerau), [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (Karlburg), [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]] (Kroatisch Jahrendorf) a [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]] (Sandorf). Išlo o obce, ktoré patrili do tzv. [[Bratislavské predmostie|bratislavského predmostia]]. S výnimkou Petržalky sa súčasťou Slovenska stali až v roku 1947. Dovtedy boli súčasťou [[Maďarsko|Maďarska]].       

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Žitnostrovských a Zadunajských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]
|Engerau
|84,62%
|67,76%
|22,40%
|0,19%
|0,19%
|0,15%
|0,07% (0,23%)
|-
|[[Prievoz]] (dnes [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]])
|Oberufer
|87,48%
|77,48%
|42,36%
|0,41%
|0,34%
|0,26%
|0,16% (0,42%)
|-
|[[Most pri Bratislave]]
|Bruck
|59,61%
|86,82%
|91,30%
|0,47%
|0,19%
|0,05%
|0,03% (0,15%)
|-
|[[Rovinka]] (zast. ''Čela'')
|Waltersdorf
|6,70%
|76,15%
|72,25%
|0,74%
|0,71%
|0,53%
|0,18% (0,37%)
|-
|[[Nová Lipnica]] (zast. ''Torč/Torča'') (dnes [[Dunajská Lužná]])
|Tarschendorf
|79,35%
|74,91%
|69,63%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,77%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,58%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,49%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,20% (0,49%)
|-
|[[Nové Košariská]] (zast. ''Mišérd/Mišdorf'') (dnes [[Dunajská Lužná]])
|Mischdorf
|78,24%
|68,39%
|65,74%
|-
|[[Jánošíková]] (zast. ''Dénesd/Šildern'') (dnes [[Dunajská Lužná]])
|Schildern
|79,64%
|53,97%
|55,22%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]
|Karlburg
|77,77%
|70,37%
|72,23%
|1,42%
|0,78%
|0,63%
|0,41% (0,82%)
|-
|[[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]]
|Sandorf
|22,56%
|12,21%
|18,34%
|0,37%
|0,66%
|0,89%
|0,24% (0,86%)
|-
|[[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]]
|Kroatisch Jahrendorf
|10,57%
|16,69%
|16,45%
|0,18%
|0,50%
|0,56%
|0,33% (0,81%)
|}

== Stredoslovenskí Nemci ==
Karpato-nemecké obyvateľstvo (''Hauerländer, Krickerhauer'' alebo slovensky aj ''Handrbulci)'', ktoré pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest vzniklo tzv. [[Ostsiedlung|saskou kolonizáciou]] (''Sachsenzug)'' v priebehu [[12. storočie|12]]-[[13. storočie|13]]. storočia. Dnes jeho zvyšky obývajú územie okresov [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]], [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]], [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] a [[Martin (okres)|Martin]]. Delia sa na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. [[Hauerland]] a pravniansky jazykový ostrov. &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;

=== Hauerlandskí Nemci ===
Jedná sa o nemecké obyvateľstvo tzv. územia [[Hauerland|Hauerlandu]], nemeckých obcí s koncovkou -hau, čo znamená, že boli založené vyklčovaním lesov. Išlo o obce [[Horná Štubňa]] (''Oberstuben''), Horný a Dolný [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] (''Ober'' a ''Niederturz''), [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] (''Glaserhau''), [[Kremnické Bane]] (''Johannesberg''), [[Kunešov]] (''Kuneschhau''), [[Krahule]] (''Blaufuß''), [[Lúčky (okres Žiar nad Hronom)|Lúčky]] (''Honneshau''), [[Dolná Ves]] (''Schwabendorf''), [[Kopernica (okres Žiar nad Hronom)|Kopernica]] (''Deutschlitta''), [[Janova Lehota|Jánova Lehota]] (''Drechslerhau''), [[Handlová]] (''Krickerhau''), [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] (''Paulisch''), [[Veľké Pole]] (''Hochwies'') a [[Kremnica]] (''Kremnitz''). Z konfesionálneho hľadiska išlo o [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] obyvateľstvo.  

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Hauerlandských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Handlová]]
|Krickerhau
|89,99%
|87,01%
|51,23%
|0,75%
|0,48%
|0,26%
|0,11% (0,28%)
|-
|[[Horná Štubňa]]
|Oberstuben
|93,92%
|78,09%
|86,06%
|5,51%
|5,11%
|2,62%
|1,30% (3,09%)
|-
|[[Janova Lehota|Jánova Lehota]]
|Drechslerhau
|94,18%
|97,77%
|96,59%
|2,00%
|2,35%
|1,41%
|0,11% (0,43%)
|-
|[[Kopernica (okres Žiar nad Hronom)|Kopernica]]
|Deutschlitta
|96,84%
|98,19%
|96,60%
|6,01%
|5,13%
|2,83%
|1,01% (1,26%)
|-
|[[Krahule]]
|Blaufuß
| rowspan=&quot;5&quot; |72,26%
|97,88%
|99,31%
| rowspan=&quot;4&quot; |2,08%
|24,31%
|31,47%
|4,63% (11,20%)
|-
|[[Kremnica]]
|Kremnitz
|33,11%
|13,27%
|1,19%
|0,80%
|0,45% (0,99%)
|-
|[[Kremnické Bane]]
|Johannesberg
|88,69%
|90,75%
|10,40%
|6,08%
|2,35% (3,92%)
|-
|[[Lúčky (okres Žiar nad Hronom)|Lúčky]]
|Honneshau
|99,00%
|97,06%
|1,93%
|0,91%
|0,52% (1,04%)
|-
|[[Kunešov]]
|Kuneschhau
|98,07%
|97,06%
|26,82%
|18,44%
|14,00%
|6,47% (10,45%)
|-
|[[Píla (okres Žarnovica)|Píla]]
|Paulisch
|91,76%
|91,60%
|92,47%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00% (0,80%)
|-
|[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]
|Glaserhau
|94,54%
|96,05%
|87,52%
|3,70%
|3,31%
|1,30%
|0,44% (1,02%)
|-
|[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]]
|Oberturz
|95,52%
|89,40%
|56,74%
| rowspan=&quot;2&quot; |14,74%
| rowspan=&quot;2&quot; |12,99%
| rowspan=&quot;2&quot; |8,77%
| rowspan=&quot;2&quot; |4,04% (6,62%)
|-
|[[Dolný Turček]] (dnes [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]])
|Niederturz
|89,43%
|92,94%
|73,27%
|-
|[[Veľké Pole]]
|Hochwies
|97,74%
|96,42%
|97,10%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00% (0,00%)
|}

=== Pravnianski Nemci ===
Patrilo sem nemecké obyvateľstvo [[Horná Nitra|hornonitrianskych]] obcí Nová Lehota (''Neuhau''), [[Nitrianske Pravno]] (''Deutsch'' ''Proben''), [[Solka]] (''Bettelsdorf''), [[Chvojnica (okres Prievidza)|Chvojnica]] (''Fundstollen''), [[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]] (''Zeche''), [[Tužina (okres Prievidza)|Tužina]] (''Schmiedshau''), [[Vyšehradné]] (''Beneschhau''/ ''Meisel''), [[Kľačno]] (''Gaidel'') a na území [[Turiec (región)|Turca]] sa jednalo o obce [[Hadviga]] (''Hedwig''), [[Brieštie]] (''Bries'') a [[Vrícko]] (''Münnichwies'' - v ktorom sa hovorilo [[Sliezsko|sliezskym]] dialektom). &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;Prevažná časť týchto Nemcov sa hlásila k [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi. Výnimku tvorila obec [[Brieštie]] a [[Hadviga]], kde prevažovali [[Luteránstvo|evanjelici]]. 

Pôvodne nemecké osídlenie mali aj mestá [[Prievidza]] (Priewitz), [[Bojnice]] (Weinitz) a obce [[Rudno]] (''Rauden),'' [[Koš (obec na Slovensku)|Koš]] (''Andreasdorf),'' ktorých nemecké obyvateľstvo sa poslovenčilo, a už od roku 1773 sa spomínajú ako čisto slovenské sídla, ''a'' obec [[Jasenovo]] (''Käserhau),'' ktorá sa v roku 1773&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; spomína ako nemecká obec, no od roku 1796&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; už je zaznamenaná ako sídlo so slovenským obyvateľstvom.  

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Pravnianskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Brieštie]]
|Bries
|94,44%
|99,72%
|71,71%
| rowspan=&quot;2&quot; |17,89%
| rowspan=&quot;2&quot; |14,71%
| rowspan=&quot;2&quot; |3,42%
| rowspan=&quot;2&quot; |1,47% (1,47%)
|-
|[[Hadviga]] (dnes Brieštie)
|Hedwig
|97,21%
|98,93%
|98,49%
|-
|[[Chvojnica (okres Prievidza)|Chvojnica]]
|Fundstollen
|95,26%
|98,17%
|96,67%
|2,19%
|0,90%
|0,40%
|0,00% (0,00%)
|-
|[[Kľačno]] (zast. ''Gajdeľ'')
|Gaidel
|94,79%
|94,98%
|96,51%
|5,53%
|5,58%
|4,35%
|1,78% (3,93%)
|-
|[[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]] (zast. ''Cech'')
|Zeche
|94,45%
|94,81%
|93,55%
|13,99%
|9,11%
|5,78%
|1,95% (3,09%)
|-
|[[Nitrianske Pravno]] (zast. ''Nemecké'' ''Pravno'')
|Deutsch Proben
|91,28%
|83,09%
|67,38%
| rowspan=&quot;3&quot; |4,59%
| rowspan=&quot;3&quot; |3,00%
| rowspan=&quot;3&quot; |1,88%
| rowspan=&quot;3&quot; |1,61% (3,00%)
|-
|[[Vyšehradné]] (dnes Nitrianske Pravno)
|Beneschhau/Meisel
|92,40%
|97,67%
|99,56%
|-
|[[Solka]] (dnes Nitrianske Pravno)
|Bettelsdorf
|85,16%
|89,58%
|93,83%
|-
|[[Tužina (okres Prievidza)|Tužina]]
|Schmiedshau
|92,35%
|95,91%
|96,29%
|7,11%
|5,35%
|3,69%
|1,90% (3,64%)
|-
|[[Vrícko]]
|Münnichwies 
|92,77%
|98,34%
|93,05%
|2,13%
|0,50%
|0,00%
|0,23% (0,23%)
|-
|[[Nová Lehota]] (dnes [[Handlová]])
|Neuhau
|72,39%
|97,20%
|95,12%
|0,75%
|0,48%
|0,26%
|?
|}

== Spišskí Nemci ==
{{Hlavný clánok|Spišskí Nemci}}

=== Hornospišskí Nemci ===
Hornospišskí Nemci žili vo všetkých obciach a mestách [[Horný Spiš|Horného Spiša]]. Dnes sú to už len malé počty v mestách [[Kežmarok]] (''Käsmarkt''), [[Levoča]] (''Leutschau''), [[Poprad]] (''Deutschendorf''), [[Spišská Nová Ves]] (''Iglau''), dedinách [[Veľká Lomnica]] (''Groß''-''Lomnitz''), [[Veľký Slavkov]] (''Groß-Schlagendorf''), [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] (''Matzdorf''), [[Stráže pod Tatrami|Stráže]] (''Michelsdorf''), [[Spišská Sobota]] (''Georgenberg''), [[Spišské Podhradie]] (''Kirchdrauf''), [[Vrbov]] (''Menhardsdorf''), [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]] (''Leibitz'') a iné. Svoj jazyk nazývali hornozemským (''Oberländisch'') na rozdiel od dolnozemského (''Niederländisch''), ktorým hovorili Podolínski Nemci. &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;Z náboženského hľadiska išlo o [[Luteránstvo|evanjelikov]]. Výnimku tvorila iba obec [[Strážky|Strážky nad Popradom]], kde prevažovalo [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] obyvateľstvo. 

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Hornospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
|-
|[[Bušovce]]
|Bauschendorf
|85,85%
|81,63%
|52,97%
|''0,32%''
|''0,32%''
|-
|[[Nižnie Šváby]] (dnes [[Červený Kláštor]])
|Unterschwaben
|53,09%
|''26,67%''
|''28,15%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Holumnica]]
|Hollumtz
|86,41%
|82,24%
|71,21%
|''3,31%''
|''1,29%''
|-
|[[Huncovce]]
|Hunsdorf
|84,94%
|69,41%
|51,12%
|''0,22%''
|''0,22%''
|-
|[[Kežmarok]]
|Käsmark
|72,00%
|51,32%
|35,65%
|''0,24%''
|''0,43%''
|-
|[[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]]
|Kleinlomnitz
|90,91%
|90,16%
|83,96%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]]
|Leibitz
| rowspan=&quot;2&quot; |71,43%
|''40,80%''
|''29,33%''
|''0,00%''
|''0,05%''
|-
|[[Majerka]] (dnes [[Ihľany]])
|Meierhőfen
|81,62%
|75,27%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Vyšnie Šváby]] (dnes [[Majere (okres Kežmarok)|Majere]])
|Oberschwaben
|55,83%
|''47,37%''
|44,71%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Mlynica (obec)|Mlynica]] (zast. ''Milbach)''
|Mühlenbach
|94,75%
|62,71%
|64,40%
|''0,00%''
|''0,28%''
|-
|[[Nová Lesná]]
|Neu Walddorf
|92,73%
|86,06%
|35,81%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Podhorany (okres Kežmarok)|Podhorany]] (zast. ''Maldur'')
|Mältern
|93,18%
|93,65%
|89,73%
|''0,34%''
|''0,07%''
|-
|[[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakúsy]]
|Roks
|82,85%
|59,15%
|45,54%
|''0,07%''
|''0,00%''
|-
|[[Spišská Belá]]
|Zipser Bela
|72,77%
|''43,09%''
|''34,39%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,20%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,26%''
|-
|[[Strážky|Strážky nad Popradom]] (dnes Spišská Belá)
|Nehre
|78,95%
|53,97%
|60,34%
|-
|[[Spišská Nová Ves]]
|Iglau
|''29,90%''
|''16,97%''
|''11,27%''
|''0,15%''
|''0,19%''
|-
|[[Stará Lesná]]
|Alt Walddorf
|94,54%
|91,17%
|89,06%
|''0,12%''
|''0,00%''
|-
|[[Stráne pod Tatrami]] (zast. ''Folvarky)''
|Forherg
|89,46%
|75,23%
|73,80%
|''0,00%''
|''0,26%''
|-
|[[Toporec]]
|Topporz
|62,00%
|51,59%
|''40,23%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Tvarožná (okres Kežmarok)|Tvarožná]]
|Durlsdorf
|78,83%
|50,86%
|''30,13%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Veľká Lomnica]]
|Groß Lomnitz
|87,93%
|72,21%
|66,46%
|''0,10%''
|''0,14%''
|-
|[[Veľký Slavkov]]
|Groß Schlagendorf
|91,82%
|79,29%
|54,56%
|''0,58%''
|''0,00%''
|-
|[[Vrbov]]
|Menhardsdorf
|93,28%
|56,16%
|45,22%
|''0,61%''
|''0,67%''
|-
|[[Výborná]]
|Bierbrunn
|76,77%
|77,36%
|71,19%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Žakovce]]
|Eisdorf
|94,90%
|95,97%
|97,03%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Dvorce (zaniknutá obec)|Dvorce]] (dnes Javorina)
|Bürgerhof
|''41,05%''
|''27,17%''
|''28,97%''
| rowspan=&quot;2&quot; |n/a
| rowspan=&quot;2&quot; |n/a
|-
|[[Ruskinovce]] (dnes Javorina)
|Rißdorf
|87,46%
|70,07%
|67,76%
|-
|[[Stráže pod Tatrami]] (dnes Poprad)
|Miehelsdorf
|67,22%
|''34,22%''
|''26,02%''
| rowspan=&quot;5&quot; |''0,21%''
| rowspan=&quot;5&quot; |''0,21%''
|-
|[[Poprad]]
|Deutschendorf
|63,73%
|35,83%
|''26,11%''
|-
|[[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] (dnes Poprad)
|Matzdorf
|81,08%
|63,89%
|64,78%
|-
|[[Spišská Sobota]] (dnes Poprad)
|Georgenberg
|65,37%
|''32,65%''
|''27,97%''
|-
|[[Veľká]] (dnes Poprad)
|Felka
|75,62%
|''38,59%''
|''20,36%''
|}

=== Dolnospišskí Nemci &quot;Mantáci&quot; ===
Dolnospišskí Nemci ([[Nemčina|nem]]. ''Gründler, Mantaken)'' sú potomkovia baníkov z povodia rieky [[Bodva]], [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] a [[Smolník (prítok Hnilca)|Smolník]]. Dnes ich posledné zvyšky žijú v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]], v obciach [[Gelnica]] (''Göllnitz''), [[Nálepkovo]] (''Wagendrüßel''), [[Švedlár]] (''Schwedler''), [[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]] (''Schmöllnitz''), [[Smolnícka Huta]] (''Schmöllnitzhütte''), [[Stará Voda (okres Gelnica)|Stará Voda]] (''Altwaßer''), [[Mníšek nad Hnilcom]] (''Einsiedel'') a v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] v obciach [[Medzev]], [[Vyšný Medzev]] (''Unter'' a ''Obermetzenseifen'') a [[Štós|Štóse]] (''Stoß''). Nemci (tzv. ''Buliner)'' žili aj v meste [[Dobšiná]], ktorá je súčasťou okresu [[Rožňava (okres)|Rožňava]].&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;Dolnospišskí Nemci sa hlásili v prevažnej miere k rímskokatolíckej cirkvi. Výnimku tvorila [[Luteránstvo|evanjelická]] väčšina v [[Nálepkovo|Nálepkove]], [[Dobšiná|Dobšinej]], [[Švedlár|Švedlári]] a [[Mníšek nad Hnilcom|Mníšku nad Hnilcom]]. Taktiež [[Gelnica]] a [[Štós]] mali popri majoritnom [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckom]] obyvateľstve významnú [[Luteránstvo|evanjelickú]] menšinu.

Pôvod a význam pojmov ''Manták, mantácky'' ({{v jazyku|deu|Mantake, mantakisch}}) sa nedajú jednoznačne preukázať. Avšak značne pravdepodobnou sa zdá byť hypotéza spôsobu tvorby názvu etnika, ako to je napr. v prípade [[Lemkovia|Lemkov]]. Po príchode prvých osadníkov z územia Nemecka sa títo nevedeli dorozumieť s pôvodným slovenským a maďarským obyvateľstvom. Pri ich vzájomnom kontakte, napr. trhy, sa mohol jeden druhého v svojom nárečí dopytovať spôsobom podobným ako napr. &quot;Boos maant a?&quot; (Was meint er?), čiže &quot;Čo má na mysli? Čo chce?&quot;. Alebo z otázky obdobného charakteru v maďarčine - &quot;Mi mondtak?&quot; po slovensky &quot;Čo povedali?&quot;.&lt;ref&gt;Richter-Kovarik, K. Kultúra mantáckej minority v období socializmu. In Slovenský národopis, , roč. 51, 2003, č. 3, s. 321-341&lt;/ref&gt; V rámci tejto frázy foneticky najvýraznejšie vyznie časť &quot;maant a&quot; alebo &quot;mondtak&quot;, a tak po malej úprave dostaneme výraz Manták. Túto hypotézu podporuje aj fakt, že k danému označeniu sa hlásia iba spišskí Nemci, v nárečí ktorých sa táto otázka, aj z frazeologickej stránky jej skladby, rovnako vyslovuje aj v súčasnosti.

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Dolnospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Gelnica]]
|Göllnitz
|71,33%
|54,66%
|46,97%
|''0,41%''
|''0,81%''
|''0,39%''
|-
|[[Nálepkovo]] (zast. ''Vondrišel)''
|Wagendrüßel
|75,73%
|59,02%
|51,47%
|''0,53%''
|''0,50%''
|''0,36%''
|-
|[[Švedlár]]
|Schwedler
|87,00%
|83,64%
|86,89%
|''4,18%''
|''3,47%''
|''2,50%''
|-
|[[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]]
|Schmöllnitz
|85,44%
|68,87%
|69,60%
|''2,20%''
|''2,39%''
|''2,13%''
|-
|[[Smolnícka Huta]]
|Schmöllnitzhütte
|92,02%
|80,24%
|82,23%
|''6,72%''
|''8,07%''
|''4,72%''
|-
|[[Stará Voda (okres Gelnica)|Stará Voda]]
|Altwaßer
|''33,56%''
|58,33%
|''24,12%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Mníšek nad Hnilcom]]
|Einsiedel
|88,14%
|90,53%
|91,24%
|''10,67%''
|''7,69%''
|''5,75%''
|-
|[[Medzev]]
|Untermetzenseifen
|86,31%
|72,16%
|77,72%
| rowspan=&quot;2&quot; |''17,26%''
|''13,55%''
|''8,31%''
|-
|[[Vyšný Medzev]]
|Obermetzenseifen
|88,30%
|''33,14%''
|39,51%
|''12,67%''
|''10,65%''
|-
|[[Štós]]
|Stoß
|91,82%
|''14,33%''
|60,15%
|''9,18%''
|''8,76%''
|''4,06%''
|-
|[[Rudňany]] (zast. ''Koterbachy)''
|Kotterbach
|10,31%
|9,21%
|''10,63%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Dobšiná]]
|Dobschau
|66,18%
|''33,57%''
|''27,58%''
|''0,31%''
|''0,33%''
|''0,14%''
|}

=== Podolínski Nemci ===
Nemecké obyvateľstvo obývajúce mesto [[Stará Ľubovňa]] (''Alt-Lublau''), [[Podolínec]] (''Pudlein'') a obce [[Hniezdne]] (''Kniesen'') a [[Chmeľnica]] (''Hopgarten'' – v ktorej sa dodnes rozšírene hovorí sliezskym dialektom nemčiny&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt; - v roku 2011 tento dialekt používalo v domácnosti 279 osôb, čo predstavuje tamer 30 % obyvateľov obce.&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;). Z náboženského hľadiska išlo o obyvateľstvo hlásiace sa k [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi.  

Pôvodne nemecké osídlenie bolo aj v obciach [[Nižné Ružbachy|Nižné]], [[Vyšné Ružbachy]] (''Unter a Ober-Rauschenbach)'' a [[Jakubany]] (''Jakobsau)'' v ktorých sa nemecké obyvateľstvo poslovenčilo a porusínštilo, a v obciach [[Forbasy]] (''Forbs)'' a [[Jarabina (okres Stará Ľubovňa)|Jarabina]] (''Girm),'' ktoré boli ešte v roku 1851 uvádzané ako nemecko-slovenská a rusínsko-nemecká obec&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;FÉNEYES, Elek. ''Magyarország geographiai szótára.'' Pest, 1851.&lt;/ref&gt;. 

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Podolínskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Hniezdne]]
|Kniesen
|79,85%
|68,15%
|49,56%
|''1,33%''
|''1,29%''
|''0,82%''
|-
|[[Chmeľnica]]
|Hopgarten
|90,00%
|87,29%
|82,19%;
|''9,66%''
|''11,71%''
|''19,45%''
|-
|[[Podolínec]]
|Pudlein
|60,07%
|45,31%
|''26,77%''
|''0,17%''
|''0,03%''
|''0,12%''
|-
|[[Stará Ľubovňa]]
|Altlublau
|''11,75%''
|''12,83%''
|''3,03%''
|''0,04%''
|''0,07%''
|''0,09%''
|}
== Sládkovičovskí Nemci ==
Nemeckí roľníci a remeselníci, ktorí sa v [[Sládkovičovo|Sládkovičove]], staršie pomenovanie Diosek / Dióseg usadili v časti obce, neskôr po nich nazvanej ''Nemecký Diosek'' (od roku 1927 premenovaný na Malý Diosek) na poverenie cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] V roku 1943 bol Veľký a Malý Diosek spojený. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto poznačené deportáciami početnej židovskej komunity a po vojne odsunom nemeckého obyvateľstva do Rakúska a Nemecka a maďarského obyvateľstva do pohraničia Česka a do Maďarska. Nemecká komunita tu takmer úplne vymizla.  
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Diosek|Nemecký / Malý Diosek]]
|Deutsch / Klein-Nußdorf
|79,24%
|''35,03%''
|''31,12%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,02%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,05%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,02%''
|-
|[[Diosek|Maďarský / Veľký Diosek]]
|Ungarisch / Groß-Nußdorf
|6,31%
|''2,44%''
|''4,63%''
|}

== Čermianski Nemci ==
Jedná sa a malú skupinu [[Dolná nemčina|Dolných Nemcov]], ktorí sa v rokoch 1857-1859 usadili v obci [[Čermany]] (Tscherman) a [[Veľké Ripňany]] (Großrippen). Išlo o sedliakov z [[Severné Porýnie-Vestfálsko|vestfálskych]] dedín [[Ankum]], [[Addrup]], [[Eie]], [[Kettemkamp]], [[Nortrup]], [[Rütenbrock]], [[Suttrup]] a z [[Oldenburg|oldenburských]] dedín [[Damme (Nemecko)|Damme]], [[Neunkirchen (Nemecko)|Neukirchen]], [[Steinfeld (Nemecko)|Steinfeld]], [[Holdorf]], [[Dinklage]] a [[Borringshausen]]. V súčasnosti sú silno asimilovaní. Odhadom ich môže byť asi 250 - Čermany - 150 (38,1 %), Veľké Ripňany - 50 (2,4 %), inde 50. Jazyk je používaný iba staršou generáciou.&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Čermianskych Nemcov:''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Čermany]]
|Tscherman
|55,01%
|38,87%
|32,03%
|1,24%
|2,79%
|1,31%
|-
|[[Veľké Ripňany]]
|Großrippen
|20,12%
|7,73%
|4,53%
|0,00%
|0,00%
|0,39%
|}

== Michalockí Nemci ==
V rokoch 1899-1944 boli v obci [[Michalok]] a z časti aj v obci [[Merník]], ktoré sa nachádzajú neďaleko [[Vranov nad Topľou|Vranova nad Topľou]], usadení nemeckí roľníci z východnej [[Halič (región)|Haliče]], hovoriaci nemeckým nárečím pochádzajúcim pôvodne z okolia českého [[Cheb|Chebu]] a [[Tachov|Tachova]]. Muži prevažne pracovali ako baníci na ortuť v [[Merník|Merníku]] alebo ako kvalifikovaní tesári. Počas prvej Československej republiky, bola väčšina týchto Nemcov bez československého občianstva a boli teda pri súpisoch obyvateľstva v roku 1921 a 1930 považovaní za cudzincov.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Michalok]]
| -
|30,65%
|''4,31% Nemci + 46,54% cudzinci'' = 50,85%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|-
|[[Merník]]
| -
|11,60%
|''3,55% Nemci + 13,32% cudzinci'' =16,87%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|}

== Dcérske nemecké sídla ==
V dôsledku neúrodnej horskej pôdy a biedy sa mnoho Nemcov vysťahovalo do zámoria, pracovali ako sezónni robotníci v cudzine, Česku alebo si zakúpili majetky v južnejších úrodnejších oblastiach Uhorska. V roku 1818 odchádza 18 rodín z Handlovej do [[Sikenica (okres Levice)|Trhyne]]. V roku 1856 opustilo [[Janova Lehota|Jánovu Lehotu]] 18 rodín, ktoré sa usídlili na [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]]. Neskôr sa z [[Kopernica (okres Žiar nad Hronom)|Kopernice]] a [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]] vysťahovalo dvadsať rodín do obce [[Jasová]] v okrese Nové Zámky; viaceré rodiny z [[Veľké Pole|Veľkého Poľa]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píly]] si zakúpili majetky v obci [[Demandice]], [[Sazdice]] (okres Levice) a pri [[Vráble|Vrábloch]]; v obci [[Veľké Bedzany]], ktoré sa od 70. rokov stali súčasťou [[Topoľčany|Topoľčian]] a v obci [[Veľké Držkovce|Dolné Držkovce]] (pri Bánovciach nad Bebravou) sa zas usadili nemecké rodiny z [[Handlová|Handlovej]]. 
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Jasová]]
| -
|4,77%
|0,17%
|3,26%
|0,08%
|0,08%
|0,08%
|-
|[[Demandice]]
|Demenditz
|0,79%
|0,14%
|6,27%
|0,58%
|0,29%
|0,10%
|-
|[[Topoľčany|Veľké Bedzany]] (dnes [[Topoľčany]])
|Ober-Bulgyin
|0,87%
|0,27%
|16,84%
| colspan=&quot;3&quot; |n/a
|-
|Dolné Držkovce (dnes [[Veľké Držkovce]])
|
|11,89%
|20,71%
|11,22%
| colspan=&quot;3&quot; |n/a
|}

== Slávni karpatskí Nemci ==
* [[Johann Brokoff]] (* [[1652]], [[Spišská Sobota]]) – sochár&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Furmaník | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Karpatskí Nemci v prúde času | periodikum = [[Historická revue]] | odkaz na periodikum = | rok = 2021 | mesiac = január | ročník = 32. | číslo = I. | strany = 16-21 | url = | dátum prístupu = 2021-01-6 | issn = 1335-6550 }}&lt;/ref&gt;
* [[Ján Andrej Segner]] (* 1704, [[Bratislava|Prešporok]]) – fyzik, prírodovedec&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Maximilián Hell]] (* [[1720]], [[Banská Štiavnica]]) – astronóm, fyzik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Johann Wolfgang Kempelen]] (* [[1734]], [[Bratislava|Prešporok]]) – vynálezca&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]], [[Bratislava|Prešporok]]) – klavirista, hudobný skladateľ&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Jozef Maximilián Petzval]] (* [[1807]], [[Spišská Belá]]) – fyzik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Philipp Eduard Anton von Lenard]] (* [[1862]], [[Bratislava|Prešporok]]) – fyzik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Hans Broos]] (* [[1921]], [[Veľká Lomnica]]) – architekt&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Týchto 34 nových slovenských filmov by sme mohli vidieť už v roku 2021 | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/253083/tychto-34-novych-slovenskych-filmov-by-sme-mohli-vidiet-uz-v-roku-2021.htm | vydavateľ = kinema.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Rudolf Schuster]] (* [[1934]], [[Medzev]]) – politik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Michael Roth]] (* [[1936]], [[Lomnička]]) – profesor kybernetiky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roth | meno = Michael M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Nachruf für Papa | url = https://micialmedia.de/2019/07/nachruf-fuer-papa/ | vydavateľ = micialmedia.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-22 | miesto = | jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* Kaindl, R. F.: ''Geschichte der Deutschen in den Karpatenländern'', 3 zväzky, 1907–11

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Ostsiedlung]]
* [[Spišskí Nemci]]
* [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam významných Karpatských Nemcov]]
*[[Institut für Heimatforschung]] 

== Externé odkazy ==
* [http://www.kdv.sk Karpatskonemecký spolok na Slovensku]
* [http://www.karpatendeutsche.de Die Karpatendeutschen]
* [http://www.saske.sk/cas/3-2004/21gabzdilova.html  Gabzdilová, Soňa: Nemecká komunita v živote slovenskej spoločnosti 1938–1945]
* [http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3844 mantáci. In: Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom: elektronická encyklopédia]
* [http://mesto.sk/prispevky_velke/kezmarok/nemeckamensinapred1150965360.phtml Nemecká menšina predstaví svoju kultúru a zvyky]
* [http://www.sav.sk/journals/nar/full/sn197c.pdf Piesňová tradícia Nemcov v Medzeve]

{{Národnostné menšiny na Slovensku}}

[[Kategória:Nemci na Slovensku]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti na Slovensku]]
[[Kategória:Jazykové ostrovy]]
[[Kategória:Nemci]]
[[Kategória:Nemci podľa štátu]]</text>
      <sha1>2dtb76902yxwq77quxrjgb8wvtdl90w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426890</id>
      <parentid>7426861</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:47:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Vývoj počtu Nemcov na Slovensku */ fmt</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44826" xml:space="preserve">{{Infobox etnickej skupiny
| obrázok        = [[Súbor:Flag of Carpathian Germans.svg|200px]]
| popis obrázku  = Vlajka Karpatonemeckého spolku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Carpathian Germans' Territorial Association from Slovakia | url = https://www.crwflags.com/fotw/flags/de%7Dlm_sk.html | vydavateľ = crwflags.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| skupina        = Karpatskí Nemci
| populácia      = 8 573 ''(2021)''
| genealógia     = 
| hlavný región  = [[Slovensko]]: [[Bratislava]], [[Košice]], [[Hauerland]], [[Spiš]]
| jazyky       = [[slovenčina]], [[nemčina]]
| náboženstvo  = [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímsky katolicizmus]] ''55,5 %'', [[Ateizmus]] ''21,0 %'', [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Luteranizmus]] ''14,2 %'' a iné 
| príbuzní     = 
| poznámky     = 
}}
[[Súbor:Nemci2011new.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011.]]
[[Súbor:Nemci2001new.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2001.]]
[[Súbor:Nemci1970.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1970.]]
[[Súbor:Nemci1930.png|náhľad|Podiel obyvateľov nemeckej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1930.]]
[[Súbor:Nemci1900new.png|náhľad|Podiel obyvateľov s nemeckým materinským jazykom v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1900.]]
[[Súbor:Skkadeplaque.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Bratislave]]

'''Karpatskí Nemci''' ({{v jazyku|deu|''Karpatendeutsche''}}) je súhrnné pomenovanie [[národnostná menšina|národnostnej menšiny]], [[nemčina|nemecky]] hovoriaceho obyvateľstva na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] a časti [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého [[Uhorsko|Uhorska]] medzi [[12. storočie|12.]] a [[19. storočie|19. storočím]]. Názov ''karpatskí Nemci'' sa začal používať až začiatkom 20. storočia pre označenie nemeckého obyvateľstva v [[Karpaty|Karpatoch]] avšak po [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]] sa pomenovanie zaužívalo na Slovensku, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od [[Sudety (región)|sudetských Nemcov]] žijúcich v Česku. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[deportácia|deportovaných]] 84 % ''karpatských Nemcov'' zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]). Pri [[sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítaní]] v roku [[2021]] sa k nemeckej národnosti na Slovensku prihlásilo '''8 573''' obyvateľov. Z toho '''''3 318''''' obyvateľov uviedlo iba nemeckú národnosť a '''''5 255''''' obyvateľov uviedlo kombináciu nemeckej a ďalšej národnosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;[http://portal.statistics.sk/ Štatistický úrad Slovenskej republiky]&lt;/ref&gt; 

== Štatistické údaje ==

=== Vývoj počtu Nemcov na Slovensku ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: right&quot;
|-
! data-sort-type=&quot;number&quot; | Rok sčítania !! data-sort-type=&quot;number&quot; | Počet&lt;ref name=&quot;SODB&quot;&gt;[http://www.statistics.sk www.statistics.sk] Štatistický úrad Slovenskej republiky&lt;/ref&gt; !! data-sort-type=&quot;number&quot; | % !! data-sort-type=&quot;number&quot; | Zmena počtu !! data-sort-type=&quot;number&quot; | Zmena v %
|-
| align=&quot;left&quot; | '''1880*''' || 228 584 || ''9,3'' || – || –
|-
| align=&quot;left&quot; | '''1890*''' || 228 860 || ''8,9'' || +276 || ''+0,1'' {{rast}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''1900*''' || 215 816 || ''7,7'' || -13 044 || ''-5,7'' {{pokles}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''1910*''' || 198 387 || ''6,8'' || -17 429 || ''-8,1'' {{pokles}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''1930''' || 148 214 || ''4,5'' || -50 173 || ''-25,3'' {{pokles}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''1949''' || 27 324 || ''0,8'' || -120 890 || ''-81,6'' {{pokles}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''1991''' || 5 629|| ''0,1'' || -21 910  || ''-80,2'' {{pokles}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''2001''' || 5 405 || ''0,1'' || -9 || ''-0,2'' {{pokles}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''2011''' || 4 690 || ''0,1'' || -715 || ''-13,2'' {{pokles}}
|-
| align=&quot;left&quot; | '''2021''' || 8 573 || ''0,2'' || + 3 883 || ''+82,8'' {{rast}}
|}
*  &lt;small&gt;údaj neuvádza počet osôb s nemeckou národnosťou, ale počet osôb, ktoré majú nemčinu ako materinský jazyk.&lt;/small&gt;

=== Obce s najvyšším počtom Nemcov ===
'''údaje z roku 2021'''&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;''':'''
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!obec
!počet Nemcov
!percentuálny podiel
|-
|[[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]]
|417
|0,90%
|-
|[[Medzev]]
|415
|10,10%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]]
|340
|0,42%
|-
|[[Chmeľnica]]
|286
|29,18%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava-Petržalka]]
|266
|0,23%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava-Nové Mesto]]
|202
|0,45%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Bratislava-Karlova Ves]]
|148
|0,42%
|-
|[[Poprad]]
|131
|0,26%
|-
|[[Prešov]]
|119
|0,14%
|-
|[[Nitra]]
|110
|0,14%
|-
|[[Banská Bystrica]]
|110
|0,14%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislava-Dúbravka]]
|109
|0,30%
|-
|[[Žilina]]
|104
|0,13%
|-
|[[Prievidza]]
|101
|0,22%
|-
|[[Nitrianske Pravno]]
|95
|3,00%
|-
|[[Košice – mestská časť Západ|Košice-Západ]]
|94
|0,25%
|-
|[[Spišská Nová Ves]]
|87
|0,25%
|-
|[[Trnava]]
|84
|0,13%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Bratislava-Devínska Nová Ves]]
|81
|0,47%
|-
|[[Kežmarok]]
|79
|0,51%
|}

=== Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Nemcov ===
'''údaje z roku 2021'''&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;''':'''
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!obec
!počet Nemcov
!percentuálny podiel
|-
|[[Chmeľnica]]
|286
|29,18%
|-
|[[Krahule]]
|29
|11,20%
|-
|[[Vyšný Medzev]]
|55
|10,54%
|-
|[[Kunešov]]
|21
|10,45%
|-
|[[Medzev]]
|415
|10,10%
|-
|[[Štós]]
|70
|9,50%
|-
|[[Smolnícka Huta]]
|46
|9,48%
|-
|[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]]
|41
|6,62%
|-
|[[Brieštie]]
|9
|6,62%
|-
|[[Liptovská Anna]]
|4
|4,21%
|-
|[[Kľačno]]
|42
|3,93%
|-
|[[Kremnické Bane]]
|10
|3,92%
|-
|[[Mníšek nad Hnilcom]]
|71
|3,91%
|-
|[[Tužina (okres Prievidza)|Tužina]]
|44
|3,64%
|-
|[[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]]
|34
|3,45%
|-
|[[Horná Štubňa]]
|50
|3,09%
|-
|[[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]]
|30
|3,09%
|-
|[[Nitrianske Pravno]]
|95
|3,00%
|-
|[[Švedlár]]
|50
|2,37%
|-
|[[Hniezdne]]
|25
|1,75%
|}

=== Nemci na Slovensku podľa materinského jazyka ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Rok 2011&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;
|-
!Materinský jazyk
!Počet Nemcov
!v %
|-
|nemecký
|2914
|62,13
|-
|slovenský
|1327
|28,29
|-
|český
|165
|3,52
|-
|maďarský
|97
|2,07
|-
|rómsky
|0
|0,00
|-
|rusínsky
|5
|0,11
|-
|ukrajinský
|4
|0,09
|-
|poľský
|4
|0,09
|-
|chorvátsky
|1
|0,02
|-
|srbský
|0
|0,00
|-
|posunková reč
|0
|0,00
|-
|ostatné
|23
|0,49
|-
|nezistený
|150
|3,20
|-
|'''spolu'''
|'''4690'''
|'''100,00'''
|}

=== Nemecký materinský jazyk ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Rok 2011&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;
|-
!Národnosť
!Nemecký materinský jazyk
!v %
|-
|slovenská
|1586
|30,58
|-
|maďarská
|75
|1,45
|-
|rómska
|4
|0,08
|-
|rusínska
|1
|0,02
|-
|ukrajinská
|2
|0,04
|-
|česká
|47
|0,91
|-
|nemecká
|2914
|56,19
|-
|poľská
|75
|1,45
|-
|chorvátska
|76
|1,47
|-
|srbská
|5
|0,10
|-
|ostatní
|292
|5,63
|-
|nezistená
|109
|2,10
|-
|'''spolu'''
|'''5186'''
|'''100,00'''
|}

=== Náboženské zloženie Nemcov na Slovensku ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Rok 2011
|-
!Náboženstvo
!Počet Nemcov
!v %
|-
|nezistené
|233
|4,97
|-
|Rímskokatolícka cirkev
|2603
|55,50
|-
|Evanjelická cirkev augsburského vyznania
|668
|14,24
|-
|Gréckokatolícka cirkev
|24
|0,51
|-
|Evanjelická cirkev metodistického vyznania
|26
|0,55
|-
|bez vyznania
|984
|20,98
|-
|ostatné
|152
|3,25
|}

== Pôvod názvu ==
Pojem ''karpatskí Nemci'' zaviedol začiatkom 20 storočia rakúsky historik a etnológ [[Reimund Friedrich Kaindl]] (*1866, †1930), ktorý sa sa zaoberal dejinami Nemcov v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Pomerne presne vymedzil nemecké obyvateľstvo v [[Karpaty|Karpatoch]] od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Pokiaľ v roku 1918 v Karpatoch (t. j. na území dnešného Slovenska, časti Ukrajiny, Moldavska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska žilo asi 2 milióny etnických &quot;karpatských&quot; Nemcov, &lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=karpatskí Nemci|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karpatski-nemci|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2021-06-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy (1919)]] a [[vznik Česko-Slovenska]]) sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od [[Sudety (región)|sudetských Nemcov]] v Česku. V tom období bolo Nemcov žijúcich na Slovensku okolo 150-tis. a v Podkarpatskej Rusi (dnes [[Zakarpatská Ukrajina]]; okolo 18-tis.).&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Tak ako v Česku vznikali začiatkom 30tych rokov 20 storočia nemecké spolky a následne aj nemecké &quot;sudetské&quot; politické strany postup bol rovnaký aj na Slovensku, s tým rozdielom, že tu vznikali &quot;karpatské&quot; ekvivalenty. V roku 1920 vznikla Spišsko-nemecká strana, v roku [[1930]] bol [[Franz Karmasin]] jedným zo zakladajúcich členov spolku ''Kamaradschaftsbund, Bund für gesamtgesellschaftliche Bildung.'' V roku 1933 vznikla [[Sudetonemecká strana]] ([[Nemčina|nem.]] Sudentendeutsche Partei) a na Slovensku už v roku 1929 [[Karpatonemecká strana|Karpatskonemecká strana]]. V rokoch 1941 - 1944 pôsobil v Kežmarku [[Institut für Heimatforschung]]. V roku 1949 bolo založené v Stuttgarte združenie vysídlených ''Karpatendeutsche Landsmannschaft Slovakia e.V.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Die Karpatendeutschen - Willkommen|url=https://www.karpatendeutsche.de/|vydavateľ=www.karpatendeutsche.de|dátum prístupu=2021-06-17}}&lt;/ref&gt; Nemci na Slovensku doteraz označujú sami seba ako karpatskí Nemci.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karpatenblatt - Onlineportal des Karpatendeutschen Vereins – Magazin der Deutschen in der Slowakei|url=https://karpatenblatt.sk/|vydavateľ=Karpatenblatt|dátum prístupu=2021-06-17|jazyk=de-DE}}&lt;/ref&gt; 

Vzťahy so Slovenskou majoritou sa menili s časom. Z radov karpatských Nemcov pochádzal [[Filip Lenard|F. Lenard]], J. A. Segner a ďalší. Nemecká prítomnosť je badateľná na architektúre miest ako sú Bardejov, spišské mestá, Modra a Bratislava. Počas existencie medzivojnovej Československej republiky mali Nemci práva ako iné národnostné menšiny. Angažovali sa aj politicky aj na Slovensku, aj keď nie tak výrazne ako sudetskí Nemci v Česku. Sudetsko-nemeckej strana sa pretransformovala do nacistickej Nemeckej strany a aj Karpatskí Nemci podľahli nacizmu. K negatívnemu postoju ku Karpatským Nemcom prispela svojím záporným účinkovaním postava vodcu Nemeckej strany [[Franz Karmasin|Franza Karmasina]]. Väčšina karpatských Nemcov (100 - 120 tisíc) z obavy pred sovietskou armádou odišla pred koncom vojny z územia Slovenska. Na základe dohody víťazných mocností a následných [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] bol zo Slovenska vyhostený takmer celý zvyšok okolo 20 - 40 tisíc príslušníkov nemeckej národnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Karpatskí Nemci boli pre Slovensko prínosom|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/784762/karpatski-nemci-boli-pre-slovensko-prinosom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2003-01-15|dátum prístupu=2021-06-17}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru|odkaz na autora=|titul=Nemci na Slovensku|url=https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/|vydavateľ=ludovakultura.sk|dátum vydania=2017-10-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-06-17|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Slovenské národné múzeum|odkaz na autora=|titul=Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953, Slovenské národné múzeum|url=https://www.snm.sk/?publikacie-17&amp;stranka=3&amp;produkt=karpatski-nemci-na-slovensku-od-druhej-svetovej-vojny-do-roku-1953|vydavateľ=snm.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-06-17|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

== Osídlenie ==
Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde do Uhorska]] v rokoch [[1241]]{{--}}[[1242]]. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe [[Magdeburské právo|Magdeburského mestského práva]] a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest.

V [[16. storočie|16. storočí]] prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – [[habáni]].

Na rozdiel od nich sudetských však karpatskí Nemci neobývali geograficky súvislé územie, ale až do 1945 žili najmä v troch väčších sídelných oblastiach (jazykových ostrovoch):
# [[Bratislava]] a okolie
# [[Stredné Slovensko]] ([[Hauerland]], oblasť [[Horná Nitra|Hornej Nitry]] s okolím)
# [[Spiš (región)|Spiš]]

== Malokarpatskí Nemci ==
Nemecké obyvateľstvo rakúskeho pôvodu (''Kleinkarpatendeutsche,'' slovensky ''Handrbulci,'' z nemeckého ''Holzhäcker = drevorubači)'' žijúce v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]], od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Smolenice]]. Išlo o obce [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] (''Ratzersdorf''), [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] (''Theben''), [[Svätý Jur]] (''Sankt'' ''Georgen''), Myslenice / Grinava (''Grünau''), [[Pezinok]] (''Bösing''), [[Modra]] (''Modern'') a [[Limbach]]. Pred druhou svetovou vojnou tvorili väčšinu už len v [[Limbach|Limbachu]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devíne]]. Z konfesionálneho hľadiska išlo v prevažnej miere o [[Luteránstvo|evanjelikov]]. Výnimku tvoril iba Devín, ktorý mal [[Rímski katolíci|rímskokatolícku]] väčšinu.&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Mruškovič|meno=Viliam|odkaz na autora=Viliam Mruškovič|titul=Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia|odkaz na titul=Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia|vydanie=|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2008|isbn=978-80-7090-858-7|počet strán=517|strany=56}}&lt;/ref&gt;

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Malokarpatských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]]
|Theben
|71,24%
|63,31%
|55,92%
|0,65%
|0,34%
|0,36%
|0,21% (0,58%)
|-
|[[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] (zast. ''Račištorf'')
|Ratzersdorf
|25,29%
|19,04%
|13,74%
|0,25%
|0,20%
|0,21%
|0,10% (0,28%)
|-
|[[Limbach]]
|Limbach
|86,46%
|95,27%
|96,52%
|0,00%
|0,26%
|0,36%
|0,17% (0,57%)
|-
|[[Pezinok]]
|Bösing
|40,56%
|32,40%
|21,80%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,07%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,10%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,17%
| rowspan=&quot;2&quot; |0,06% (0,29%)
|-
|[[Myslenice]] / [[Grinava]] (dnes [[Pezinok]])
|Grünau
|40,56%
|42,94%
|45,32%
|-
|[[Svätý Jur]]
|Sankt Georgen
|40,26%
|26,49%
|24,80%
|0,22%
|0,22%
|0,27%
|0,08% (0,30%)
|-
|[[Modra]]
|Modern
|15,69%
|10,48%
|6,26%
|0,09%
|0,16%
|0,09%
|0,17% (0,34%)
|}

== Žitnoostrovskí a Zadunajskí Nemci ==
Nemecky hovoriace obyvateľstvo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] (''Schüttinseldeutsche, Heanzen).'' Potomkovia [[Burgenland|burgenlandských]] Rakúšanov (tzv. ''Hienzen, Hüenzen).'' Po druhej svetovej vojne bola väčšina úplne vysídlená. Zvyšok sa stiahol najmä do [[Bratislava|Bratislavy]]. Obývali obce [[Prievoz]] (Oberufer), [[Most pri Bratislave]] (Bruck), [[Rovinka]] (Waltersdorf), [[Nová Lipnica]] (Tartschendorf), [[Nové Košariská]] (Mischdorf) a [[Jánošíková|Jánošiková]] (Schildern). Podľa náboženského vyznania išlo majoritne o [[Latinská cirkev|rímskokatolíkov]]. Výnimku tvorila [[Luteránstvo|evanjelická]] väčšina v [[Prievoz|Prievoze]] a v Mišdorfe/Mišérde (dnes [[Nové Košariská]] - [[Dunajská Lužná]]). Významná evanjelická menšina sa nachádzala aj v [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]] a [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt; 

Pôvodne nemecké osídlenie mali aj obce [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]] (''Fragendorf)'', [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] (''Bischdorf),'' kde sa nemecké obyvateľstvo pomaďarčilo ešte v priebehu 17.storočia, obec [[Kvetoslavov]] (''Austern -'' slovenský starší názov ''Úzor'' / maďarsky ''Úszor''), ktorá sa ešte v roku 1773&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;''Lexicon universorum Regni Hungariae locorum populosorum, 1773.''  http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF&lt;/ref&gt; uvádzala ako nemecká obec; a mesto [[Šamorín]], kde sa v roku 1796&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;VÁLYI, András. ''Magyarországnak leirása.'' Budín, 1796.&lt;/ref&gt; a 1851&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;, popri majoritnom maďarskom obyvateľstve uvádzala významná nemecká menšina, avšak pri prvom uhorskom sčítaní obyvateľstva v roku 1880, nepresiahol počet nemecky hovoriacich viac ako 10%&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;.

[[Zadunajsko|Zadunajskí]] Nemci obývali obce [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] (Engerau), [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (Karlburg), [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]] (Kroatisch Jahrendorf) a [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]] (Sandorf). Išlo o obce, ktoré patrili do tzv. [[Bratislavské predmostie|bratislavského predmostia]]. S výnimkou Petržalky sa súčasťou Slovenska stali až v roku 1947. Dovtedy boli súčasťou [[Maďarsko|Maďarska]].       

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Žitnostrovských a Zadunajských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]
|Engerau
|84,62%
|67,76%
|22,40%
|0,19%
|0,19%
|0,15%
|0,07% (0,23%)
|-
|[[Prievoz]] (dnes [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]])
|Oberufer
|87,48%
|77,48%
|42,36%
|0,41%
|0,34%
|0,26%
|0,16% (0,42%)
|-
|[[Most pri Bratislave]]
|Bruck
|59,61%
|86,82%
|91,30%
|0,47%
|0,19%
|0,05%
|0,03% (0,15%)
|-
|[[Rovinka]] (zast. ''Čela'')
|Waltersdorf
|6,70%
|76,15%
|72,25%
|0,74%
|0,71%
|0,53%
|0,18% (0,37%)
|-
|[[Nová Lipnica]] (zast. ''Torč/Torča'') (dnes [[Dunajská Lužná]])
|Tarschendorf
|79,35%
|74,91%
|69,63%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,77%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,58%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,49%
| rowspan=&quot;3&quot; |0,20% (0,49%)
|-
|[[Nové Košariská]] (zast. ''Mišérd/Mišdorf'') (dnes [[Dunajská Lužná]])
|Mischdorf
|78,24%
|68,39%
|65,74%
|-
|[[Jánošíková]] (zast. ''Dénesd/Šildern'') (dnes [[Dunajská Lužná]])
|Schildern
|79,64%
|53,97%
|55,22%
|-
|[[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]
|Karlburg
|77,77%
|70,37%
|72,23%
|1,42%
|0,78%
|0,63%
|0,41% (0,82%)
|-
|[[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]]
|Sandorf
|22,56%
|12,21%
|18,34%
|0,37%
|0,66%
|0,89%
|0,24% (0,86%)
|-
|[[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]]
|Kroatisch Jahrendorf
|10,57%
|16,69%
|16,45%
|0,18%
|0,50%
|0,56%
|0,33% (0,81%)
|}

== Stredoslovenskí Nemci ==
Karpato-nemecké obyvateľstvo (''Hauerländer, Krickerhauer'' alebo slovensky aj ''Handrbulci)'', ktoré pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest vzniklo tzv. [[Ostsiedlung|saskou kolonizáciou]] (''Sachsenzug)'' v priebehu [[12. storočie|12]]-[[13. storočie|13]]. storočia. Dnes jeho zvyšky obývajú územie okresov [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]], [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]], [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] a [[Martin (okres)|Martin]]. Delia sa na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. [[Hauerland]] a pravniansky jazykový ostrov. &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;

=== Hauerlandskí Nemci ===
Jedná sa o nemecké obyvateľstvo tzv. územia [[Hauerland|Hauerlandu]], nemeckých obcí s koncovkou -hau, čo znamená, že boli založené vyklčovaním lesov. Išlo o obce [[Horná Štubňa]] (''Oberstuben''), Horný a Dolný [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] (''Ober'' a ''Niederturz''), [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] (''Glaserhau''), [[Kremnické Bane]] (''Johannesberg''), [[Kunešov]] (''Kuneschhau''), [[Krahule]] (''Blaufuß''), [[Lúčky (okres Žiar nad Hronom)|Lúčky]] (''Honneshau''), [[Dolná Ves]] (''Schwabendorf''), [[Kopernica (okres Žiar nad Hronom)|Kopernica]] (''Deutschlitta''), [[Janova Lehota|Jánova Lehota]] (''Drechslerhau''), [[Handlová]] (''Krickerhau''), [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] (''Paulisch''), [[Veľké Pole]] (''Hochwies'') a [[Kremnica]] (''Kremnitz''). Z konfesionálneho hľadiska išlo o [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] obyvateľstvo.  

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Hauerlandských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Handlová]]
|Krickerhau
|89,99%
|87,01%
|51,23%
|0,75%
|0,48%
|0,26%
|0,11% (0,28%)
|-
|[[Horná Štubňa]]
|Oberstuben
|93,92%
|78,09%
|86,06%
|5,51%
|5,11%
|2,62%
|1,30% (3,09%)
|-
|[[Janova Lehota|Jánova Lehota]]
|Drechslerhau
|94,18%
|97,77%
|96,59%
|2,00%
|2,35%
|1,41%
|0,11% (0,43%)
|-
|[[Kopernica (okres Žiar nad Hronom)|Kopernica]]
|Deutschlitta
|96,84%
|98,19%
|96,60%
|6,01%
|5,13%
|2,83%
|1,01% (1,26%)
|-
|[[Krahule]]
|Blaufuß
| rowspan=&quot;5&quot; |72,26%
|97,88%
|99,31%
| rowspan=&quot;4&quot; |2,08%
|24,31%
|31,47%
|4,63% (11,20%)
|-
|[[Kremnica]]
|Kremnitz
|33,11%
|13,27%
|1,19%
|0,80%
|0,45% (0,99%)
|-
|[[Kremnické Bane]]
|Johannesberg
|88,69%
|90,75%
|10,40%
|6,08%
|2,35% (3,92%)
|-
|[[Lúčky (okres Žiar nad Hronom)|Lúčky]]
|Honneshau
|99,00%
|97,06%
|1,93%
|0,91%
|0,52% (1,04%)
|-
|[[Kunešov]]
|Kuneschhau
|98,07%
|97,06%
|26,82%
|18,44%
|14,00%
|6,47% (10,45%)
|-
|[[Píla (okres Žarnovica)|Píla]]
|Paulisch
|91,76%
|91,60%
|92,47%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00% (0,80%)
|-
|[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]
|Glaserhau
|94,54%
|96,05%
|87,52%
|3,70%
|3,31%
|1,30%
|0,44% (1,02%)
|-
|[[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]]
|Oberturz
|95,52%
|89,40%
|56,74%
| rowspan=&quot;2&quot; |14,74%
| rowspan=&quot;2&quot; |12,99%
| rowspan=&quot;2&quot; |8,77%
| rowspan=&quot;2&quot; |4,04% (6,62%)
|-
|[[Dolný Turček]] (dnes [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]])
|Niederturz
|89,43%
|92,94%
|73,27%
|-
|[[Veľké Pole]]
|Hochwies
|97,74%
|96,42%
|97,10%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|0,00% (0,00%)
|}

=== Pravnianski Nemci ===
Patrilo sem nemecké obyvateľstvo [[Horná Nitra|hornonitrianskych]] obcí Nová Lehota (''Neuhau''), [[Nitrianske Pravno]] (''Deutsch'' ''Proben''), [[Solka]] (''Bettelsdorf''), [[Chvojnica (okres Prievidza)|Chvojnica]] (''Fundstollen''), [[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]] (''Zeche''), [[Tužina (okres Prievidza)|Tužina]] (''Schmiedshau''), [[Vyšehradné]] (''Beneschhau''/ ''Meisel''), [[Kľačno]] (''Gaidel'') a na území [[Turiec (región)|Turca]] sa jednalo o obce [[Hadviga]] (''Hedwig''), [[Brieštie]] (''Bries'') a [[Vrícko]] (''Münnichwies'' - v ktorom sa hovorilo [[Sliezsko|sliezskym]] dialektom). &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;Prevažná časť týchto Nemcov sa hlásila k [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi. Výnimku tvorila obec [[Brieštie]] a [[Hadviga]], kde prevažovali [[Luteránstvo|evanjelici]]. 

Pôvodne nemecké osídlenie mali aj mestá [[Prievidza]] (Priewitz), [[Bojnice]] (Weinitz) a obce [[Rudno]] (''Rauden),'' [[Koš (obec na Slovensku)|Koš]] (''Andreasdorf),'' ktorých nemecké obyvateľstvo sa poslovenčilo, a už od roku 1773 sa spomínajú ako čisto slovenské sídla, ''a'' obec [[Jasenovo]] (''Käserhau),'' ktorá sa v roku 1773&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; spomína ako nemecká obec, no od roku 1796&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; už je zaznamenaná ako sídlo so slovenským obyvateľstvom.  

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Pravnianskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
!2021
|-
|[[Brieštie]]
|Bries
|94,44%
|99,72%
|71,71%
| rowspan=&quot;2&quot; |17,89%
| rowspan=&quot;2&quot; |14,71%
| rowspan=&quot;2&quot; |3,42%
| rowspan=&quot;2&quot; |1,47% (1,47%)
|-
|[[Hadviga]] (dnes Brieštie)
|Hedwig
|97,21%
|98,93%
|98,49%
|-
|[[Chvojnica (okres Prievidza)|Chvojnica]]
|Fundstollen
|95,26%
|98,17%
|96,67%
|2,19%
|0,90%
|0,40%
|0,00% (0,00%)
|-
|[[Kľačno]] (zast. ''Gajdeľ'')
|Gaidel
|94,79%
|94,98%
|96,51%
|5,53%
|5,58%
|4,35%
|1,78% (3,93%)
|-
|[[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]] (zast. ''Cech'')
|Zeche
|94,45%
|94,81%
|93,55%
|13,99%
|9,11%
|5,78%
|1,95% (3,09%)
|-
|[[Nitrianske Pravno]] (zast. ''Nemecké'' ''Pravno'')
|Deutsch Proben
|91,28%
|83,09%
|67,38%
| rowspan=&quot;3&quot; |4,59%
| rowspan=&quot;3&quot; |3,00%
| rowspan=&quot;3&quot; |1,88%
| rowspan=&quot;3&quot; |1,61% (3,00%)
|-
|[[Vyšehradné]] (dnes Nitrianske Pravno)
|Beneschhau/Meisel
|92,40%
|97,67%
|99,56%
|-
|[[Solka]] (dnes Nitrianske Pravno)
|Bettelsdorf
|85,16%
|89,58%
|93,83%
|-
|[[Tužina (okres Prievidza)|Tužina]]
|Schmiedshau
|92,35%
|95,91%
|96,29%
|7,11%
|5,35%
|3,69%
|1,90% (3,64%)
|-
|[[Vrícko]]
|Münnichwies 
|92,77%
|98,34%
|93,05%
|2,13%
|0,50%
|0,00%
|0,23% (0,23%)
|-
|[[Nová Lehota]] (dnes [[Handlová]])
|Neuhau
|72,39%
|97,20%
|95,12%
|0,75%
|0,48%
|0,26%
|?
|}

== Spišskí Nemci ==
{{Hlavný clánok|Spišskí Nemci}}

=== Hornospišskí Nemci ===
Hornospišskí Nemci žili vo všetkých obciach a mestách [[Horný Spiš|Horného Spiša]]. Dnes sú to už len malé počty v mestách [[Kežmarok]] (''Käsmarkt''), [[Levoča]] (''Leutschau''), [[Poprad]] (''Deutschendorf''), [[Spišská Nová Ves]] (''Iglau''), dedinách [[Veľká Lomnica]] (''Groß''-''Lomnitz''), [[Veľký Slavkov]] (''Groß-Schlagendorf''), [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] (''Matzdorf''), [[Stráže pod Tatrami|Stráže]] (''Michelsdorf''), [[Spišská Sobota]] (''Georgenberg''), [[Spišské Podhradie]] (''Kirchdrauf''), [[Vrbov]] (''Menhardsdorf''), [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]] (''Leibitz'') a iné. Svoj jazyk nazývali hornozemským (''Oberländisch'') na rozdiel od dolnozemského (''Niederländisch''), ktorým hovorili Podolínski Nemci. &lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;Z náboženského hľadiska išlo o [[Luteránstvo|evanjelikov]]. Výnimku tvorila iba obec [[Strážky|Strážky nad Popradom]], kde prevažovalo [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] obyvateľstvo. 

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Hornospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
|-
|[[Bušovce]]
|Bauschendorf
|85,85%
|81,63%
|52,97%
|''0,32%''
|''0,32%''
|-
|[[Nižnie Šváby]] (dnes [[Červený Kláštor]])
|Unterschwaben
|53,09%
|''26,67%''
|''28,15%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Holumnica]]
|Hollumtz
|86,41%
|82,24%
|71,21%
|''3,31%''
|''1,29%''
|-
|[[Huncovce]]
|Hunsdorf
|84,94%
|69,41%
|51,12%
|''0,22%''
|''0,22%''
|-
|[[Kežmarok]]
|Käsmark
|72,00%
|51,32%
|35,65%
|''0,24%''
|''0,43%''
|-
|[[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]]
|Kleinlomnitz
|90,91%
|90,16%
|83,96%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]]
|Leibitz
| rowspan=&quot;2&quot; |71,43%
|''40,80%''
|''29,33%''
|''0,00%''
|''0,05%''
|-
|[[Majerka]] (dnes [[Ihľany]])
|Meierhőfen
|81,62%
|75,27%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Vyšnie Šváby]] (dnes [[Majere (okres Kežmarok)|Majere]])
|Oberschwaben
|55,83%
|''47,37%''
|44,71%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Mlynica (obec)|Mlynica]] (zast. ''Milbach)''
|Mühlenbach
|94,75%
|62,71%
|64,40%
|''0,00%''
|''0,28%''
|-
|[[Nová Lesná]]
|Neu Walddorf
|92,73%
|86,06%
|35,81%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Podhorany (okres Kežmarok)|Podhorany]] (zast. ''Maldur'')
|Mältern
|93,18%
|93,65%
|89,73%
|''0,34%''
|''0,07%''
|-
|[[Rakúsy (okres Kežmarok)|Rakúsy]]
|Roks
|82,85%
|59,15%
|45,54%
|''0,07%''
|''0,00%''
|-
|[[Spišská Belá]]
|Zipser Bela
|72,77%
|''43,09%''
|''34,39%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,20%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,26%''
|-
|[[Strážky|Strážky nad Popradom]] (dnes Spišská Belá)
|Nehre
|78,95%
|53,97%
|60,34%
|-
|[[Spišská Nová Ves]]
|Iglau
|''29,90%''
|''16,97%''
|''11,27%''
|''0,15%''
|''0,19%''
|-
|[[Stará Lesná]]
|Alt Walddorf
|94,54%
|91,17%
|89,06%
|''0,12%''
|''0,00%''
|-
|[[Stráne pod Tatrami]] (zast. ''Folvarky)''
|Forherg
|89,46%
|75,23%
|73,80%
|''0,00%''
|''0,26%''
|-
|[[Toporec]]
|Topporz
|62,00%
|51,59%
|''40,23%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Tvarožná (okres Kežmarok)|Tvarožná]]
|Durlsdorf
|78,83%
|50,86%
|''30,13%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Veľká Lomnica]]
|Groß Lomnitz
|87,93%
|72,21%
|66,46%
|''0,10%''
|''0,14%''
|-
|[[Veľký Slavkov]]
|Groß Schlagendorf
|91,82%
|79,29%
|54,56%
|''0,58%''
|''0,00%''
|-
|[[Vrbov]]
|Menhardsdorf
|93,28%
|56,16%
|45,22%
|''0,61%''
|''0,67%''
|-
|[[Výborná]]
|Bierbrunn
|76,77%
|77,36%
|71,19%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Žakovce]]
|Eisdorf
|94,90%
|95,97%
|97,03%
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Dvorce (zaniknutá obec)|Dvorce]] (dnes Javorina)
|Bürgerhof
|''41,05%''
|''27,17%''
|''28,97%''
| rowspan=&quot;2&quot; |n/a
| rowspan=&quot;2&quot; |n/a
|-
|[[Ruskinovce]] (dnes Javorina)
|Rißdorf
|87,46%
|70,07%
|67,76%
|-
|[[Stráže pod Tatrami]] (dnes Poprad)
|Miehelsdorf
|67,22%
|''34,22%''
|''26,02%''
| rowspan=&quot;5&quot; |''0,21%''
| rowspan=&quot;5&quot; |''0,21%''
|-
|[[Poprad]]
|Deutschendorf
|63,73%
|35,83%
|''26,11%''
|-
|[[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] (dnes Poprad)
|Matzdorf
|81,08%
|63,89%
|64,78%
|-
|[[Spišská Sobota]] (dnes Poprad)
|Georgenberg
|65,37%
|''32,65%''
|''27,97%''
|-
|[[Veľká]] (dnes Poprad)
|Felka
|75,62%
|''38,59%''
|''20,36%''
|}

=== Dolnospišskí Nemci &quot;Mantáci&quot; ===
Dolnospišskí Nemci ([[Nemčina|nem]]. ''Gründler, Mantaken)'' sú potomkovia baníkov z povodia rieky [[Bodva]], [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] a [[Smolník (prítok Hnilca)|Smolník]]. Dnes ich posledné zvyšky žijú v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]], v obciach [[Gelnica]] (''Göllnitz''), [[Nálepkovo]] (''Wagendrüßel''), [[Švedlár]] (''Schwedler''), [[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]] (''Schmöllnitz''), [[Smolnícka Huta]] (''Schmöllnitzhütte''), [[Stará Voda (okres Gelnica)|Stará Voda]] (''Altwaßer''), [[Mníšek nad Hnilcom]] (''Einsiedel'') a v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] v obciach [[Medzev]], [[Vyšný Medzev]] (''Unter'' a ''Obermetzenseifen'') a [[Štós|Štóse]] (''Stoß''). Nemci (tzv. ''Buliner)'' žili aj v meste [[Dobšiná]], ktorá je súčasťou okresu [[Rožňava (okres)|Rožňava]].&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;Dolnospišskí Nemci sa hlásili v prevažnej miere k rímskokatolíckej cirkvi. Výnimku tvorila [[Luteránstvo|evanjelická]] väčšina v [[Nálepkovo|Nálepkove]], [[Dobšiná|Dobšinej]], [[Švedlár|Švedlári]] a [[Mníšek nad Hnilcom|Mníšku nad Hnilcom]]. Taktiež [[Gelnica]] a [[Štós]] mali popri majoritnom [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckom]] obyvateľstve významnú [[Luteránstvo|evanjelickú]] menšinu.

Pôvod a význam pojmov ''Manták, mantácky'' ({{v jazyku|deu|Mantake, mantakisch}}) sa nedajú jednoznačne preukázať. Avšak značne pravdepodobnou sa zdá byť hypotéza spôsobu tvorby názvu etnika, ako to je napr. v prípade [[Lemkovia|Lemkov]]. Po príchode prvých osadníkov z územia Nemecka sa títo nevedeli dorozumieť s pôvodným slovenským a maďarským obyvateľstvom. Pri ich vzájomnom kontakte, napr. trhy, sa mohol jeden druhého v svojom nárečí dopytovať spôsobom podobným ako napr. &quot;Boos maant a?&quot; (Was meint er?), čiže &quot;Čo má na mysli? Čo chce?&quot;. Alebo z otázky obdobného charakteru v maďarčine - &quot;Mi mondtak?&quot; po slovensky &quot;Čo povedali?&quot;.&lt;ref&gt;Richter-Kovarik, K. Kultúra mantáckej minority v období socializmu. In Slovenský národopis, , roč. 51, 2003, č. 3, s. 321-341&lt;/ref&gt; V rámci tejto frázy foneticky najvýraznejšie vyznie časť &quot;maant a&quot; alebo &quot;mondtak&quot;, a tak po malej úprave dostaneme výraz Manták. Túto hypotézu podporuje aj fakt, že k danému označeniu sa hlásia iba spišskí Nemci, v nárečí ktorých sa táto otázka, aj z frazeologickej stránky jej skladby, rovnako vyslovuje aj v súčasnosti.

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Dolnospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Gelnica]]
|Göllnitz
|71,33%
|54,66%
|46,97%
|''0,41%''
|''0,81%''
|''0,39%''
|-
|[[Nálepkovo]] (zast. ''Vondrišel)''
|Wagendrüßel
|75,73%
|59,02%
|51,47%
|''0,53%''
|''0,50%''
|''0,36%''
|-
|[[Švedlár]]
|Schwedler
|87,00%
|83,64%
|86,89%
|''4,18%''
|''3,47%''
|''2,50%''
|-
|[[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]]
|Schmöllnitz
|85,44%
|68,87%
|69,60%
|''2,20%''
|''2,39%''
|''2,13%''
|-
|[[Smolnícka Huta]]
|Schmöllnitzhütte
|92,02%
|80,24%
|82,23%
|''6,72%''
|''8,07%''
|''4,72%''
|-
|[[Stará Voda (okres Gelnica)|Stará Voda]]
|Altwaßer
|''33,56%''
|58,33%
|''24,12%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Mníšek nad Hnilcom]]
|Einsiedel
|88,14%
|90,53%
|91,24%
|''10,67%''
|''7,69%''
|''5,75%''
|-
|[[Medzev]]
|Untermetzenseifen
|86,31%
|72,16%
|77,72%
| rowspan=&quot;2&quot; |''17,26%''
|''13,55%''
|''8,31%''
|-
|[[Vyšný Medzev]]
|Obermetzenseifen
|88,30%
|''33,14%''
|39,51%
|''12,67%''
|''10,65%''
|-
|[[Štós]]
|Stoß
|91,82%
|''14,33%''
|60,15%
|''9,18%''
|''8,76%''
|''4,06%''
|-
|[[Rudňany]] (zast. ''Koterbachy)''
|Kotterbach
|10,31%
|9,21%
|''10,63%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|''0,00%''
|-
|[[Dobšiná]]
|Dobschau
|66,18%
|''33,57%''
|''27,58%''
|''0,31%''
|''0,33%''
|''0,14%''
|}

=== Podolínski Nemci ===
Nemecké obyvateľstvo obývajúce mesto [[Stará Ľubovňa]] (''Alt-Lublau''), [[Podolínec]] (''Pudlein'') a obce [[Hniezdne]] (''Kniesen'') a [[Chmeľnica]] (''Hopgarten'' – v ktorej sa dodnes rozšírene hovorí sliezskym dialektom nemčiny&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt; - v roku 2011 tento dialekt používalo v domácnosti 279 osôb, čo predstavuje tamer 30 % obyvateľov obce.&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;). Z náboženského hľadiska išlo o obyvateľstvo hlásiace sa k [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi.  

Pôvodne nemecké osídlenie bolo aj v obciach [[Nižné Ružbachy|Nižné]], [[Vyšné Ružbachy]] (''Unter a Ober-Rauschenbach)'' a [[Jakubany]] (''Jakobsau)'' v ktorých sa nemecké obyvateľstvo poslovenčilo a porusínštilo, a v obciach [[Forbasy]] (''Forbs)'' a [[Jarabina (okres Stará Ľubovňa)|Jarabina]] (''Girm),'' ktoré boli ešte v roku 1851 uvádzané ako nemecko-slovenská a rusínsko-nemecká obec&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;FÉNEYES, Elek. ''Magyarország geographiai szótára.'' Pest, 1851.&lt;/ref&gt;. 

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Podolínskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Hniezdne]]
|Kniesen
|79,85%
|68,15%
|49,56%
|''1,33%''
|''1,29%''
|''0,82%''
|-
|[[Chmeľnica]]
|Hopgarten
|90,00%
|87,29%
|82,19%;
|''9,66%''
|''11,71%''
|''19,45%''
|-
|[[Podolínec]]
|Pudlein
|60,07%
|45,31%
|''26,77%''
|''0,17%''
|''0,03%''
|''0,12%''
|-
|[[Stará Ľubovňa]]
|Altlublau
|''11,75%''
|''12,83%''
|''3,03%''
|''0,04%''
|''0,07%''
|''0,09%''
|}
== Sládkovičovskí Nemci ==
Nemeckí roľníci a remeselníci, ktorí sa v [[Sládkovičovo|Sládkovičove]], staršie pomenovanie Diosek / Dióseg usadili v časti obce, neskôr po nich nazvanej ''Nemecký Diosek'' (od roku 1927 premenovaný na Malý Diosek) na poverenie cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] V roku 1943 bol Veľký a Malý Diosek spojený. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto poznačené deportáciami početnej židovskej komunity a po vojne odsunom nemeckého obyvateľstva do Rakúska a Nemecka a maďarského obyvateľstva do pohraničia Česka a do Maďarska. Nemecká komunita tu takmer úplne vymizla.  
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Diosek|Nemecký / Malý Diosek]]
|Deutsch / Klein-Nußdorf
|79,24%
|''35,03%''
|''31,12%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,02%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,05%''
| rowspan=&quot;2&quot; |''0,02%''
|-
|[[Diosek|Maďarský / Veľký Diosek]]
|Ungarisch / Groß-Nußdorf
|6,31%
|''2,44%''
|''4,63%''
|}

== Čermianski Nemci ==
Jedná sa a malú skupinu [[Dolná nemčina|Dolných Nemcov]], ktorí sa v rokoch 1857-1859 usadili v obci [[Čermany]] (Tscherman) a [[Veľké Ripňany]] (Großrippen). Išlo o sedliakov z [[Severné Porýnie-Vestfálsko|vestfálskych]] dedín [[Ankum]], [[Addrup]], [[Eie]], [[Kettemkamp]], [[Nortrup]], [[Rütenbrock]], [[Suttrup]] a z [[Oldenburg|oldenburských]] dedín [[Damme (Nemecko)|Damme]], [[Neunkirchen (Nemecko)|Neukirchen]], [[Steinfeld (Nemecko)|Steinfeld]], [[Holdorf]], [[Dinklage]] a [[Borringshausen]]. V súčasnosti sú silno asimilovaní. Odhadom ich môže byť asi 250 - Čermany - 150 (38,1 %), Veľké Ripňany - 50 (2,4 %), inde 50. Jazyk je používaný iba staršou generáciou.&lt;ref name=&quot;mruskovic-2008&quot; /&gt;

''Vývoj percentuálneho zastúpenia Čermianskych Nemcov:''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Čermany]]
|Tscherman
|55,01%
|38,87%
|32,03%
|1,24%
|2,79%
|1,31%
|-
|[[Veľké Ripňany]]
|Großrippen
|20,12%
|7,73%
|4,53%
|0,00%
|0,00%
|0,39%
|}

== Michalockí Nemci ==
V rokoch 1899-1944 boli v obci [[Michalok]] a z časti aj v obci [[Merník]], ktoré sa nachádzajú neďaleko [[Vranov nad Topľou|Vranova nad Topľou]], usadení nemeckí roľníci z východnej [[Halič (región)|Haliče]], hovoriaci nemeckým nárečím pochádzajúcim pôvodne z okolia českého [[Cheb|Chebu]] a [[Tachov|Tachova]]. Muži prevažne pracovali ako baníci na ortuť v [[Merník|Merníku]] alebo ako kvalifikovaní tesári. Počas prvej Československej republiky, bola väčšina týchto Nemcov bez československého občianstva a boli teda pri súpisoch obyvateľstva v roku 1921 a 1930 považovaní za cudzincov.
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Michalok]]
| -
|30,65%
|''4,31% Nemci + 46,54% cudzinci'' = 50,85%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|-
|[[Merník]]
| -
|11,60%
|''3,55% Nemci + 13,32% cudzinci'' =16,87%
|0,00%
|0,00%
|0,00%
|}

== Dcérske nemecké sídla ==
V dôsledku neúrodnej horskej pôdy a biedy sa mnoho Nemcov vysťahovalo do zámoria, pracovali ako sezónni robotníci v cudzine, Česku alebo si zakúpili majetky v južnejších úrodnejších oblastiach Uhorska. V roku 1818 odchádza 18 rodín z Handlovej do [[Sikenica (okres Levice)|Trhyne]]. V roku 1856 opustilo [[Janova Lehota|Jánovu Lehotu]] 18 rodín, ktoré sa usídlili na [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banáte]]. Neskôr sa z [[Kopernica (okres Žiar nad Hronom)|Kopernice]] a [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]] vysťahovalo dvadsať rodín do obce [[Jasová]] v okrese Nové Zámky; viaceré rodiny z [[Veľké Pole|Veľkého Poľa]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píly]] si zakúpili majetky v obci [[Demandice]], [[Sazdice]] (okres Levice) a pri [[Vráble|Vrábloch]]; v obci [[Veľké Bedzany]], ktoré sa od 70. rokov stali súčasťou [[Topoľčany|Topoľčian]] a v obci [[Veľké Držkovce|Dolné Držkovce]] (pri Bánovciach nad Bebravou) sa zas usadili nemecké rodiny z [[Handlová|Handlovej]]. 
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Slovenský názov
!Nemecký názov
!1880
!1910
!1930
!1991
!2001
!2011
|-
|[[Jasová]]
| -
|4,77%
|0,17%
|3,26%
|0,08%
|0,08%
|0,08%
|-
|[[Demandice]]
|Demenditz
|0,79%
|0,14%
|6,27%
|0,58%
|0,29%
|0,10%
|-
|[[Topoľčany|Veľké Bedzany]] (dnes [[Topoľčany]])
|Ober-Bulgyin
|0,87%
|0,27%
|16,84%
| colspan=&quot;3&quot; |n/a
|-
|Dolné Držkovce (dnes [[Veľké Držkovce]])
|
|11,89%
|20,71%
|11,22%
| colspan=&quot;3&quot; |n/a
|}

== Slávni karpatskí Nemci ==
* [[Johann Brokoff]] (* [[1652]], [[Spišská Sobota]]) – sochár&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Furmaník | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Karpatskí Nemci v prúde času | periodikum = [[Historická revue]] | odkaz na periodikum = | rok = 2021 | mesiac = január | ročník = 32. | číslo = I. | strany = 16-21 | url = | dátum prístupu = 2021-01-6 | issn = 1335-6550 }}&lt;/ref&gt;
* [[Ján Andrej Segner]] (* 1704, [[Bratislava|Prešporok]]) – fyzik, prírodovedec&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Maximilián Hell]] (* [[1720]], [[Banská Štiavnica]]) – astronóm, fyzik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Johann Wolfgang Kempelen]] (* [[1734]], [[Bratislava|Prešporok]]) – vynálezca&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]], [[Bratislava|Prešporok]]) – klavirista, hudobný skladateľ&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Jozef Maximilián Petzval]] (* [[1807]], [[Spišská Belá]]) – fyzik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Philipp Eduard Anton von Lenard]] (* [[1862]], [[Bratislava|Prešporok]]) – fyzik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Hans Broos]] (* [[1921]], [[Veľká Lomnica]]) – architekt&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Týchto 34 nových slovenských filmov by sme mohli vidieť už v roku 2021 | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/253083/tychto-34-novych-slovenskych-filmov-by-sme-mohli-vidiet-uz-v-roku-2021.htm | vydavateľ = kinema.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Rudolf Schuster]] (* [[1934]], [[Medzev]]) – politik&lt;ref name=&quot;furmanik&quot;/&gt;
* [[Michael Roth]] (* [[1936]], [[Lomnička]]) – profesor kybernetiky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roth | meno = Michael M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Nachruf für Papa | url = https://micialmedia.de/2019/07/nachruf-fuer-papa/ | vydavateľ = micialmedia.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-22 | miesto = | jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* Kaindl, R. F.: ''Geschichte der Deutschen in den Karpatenländern'', 3 zväzky, 1907–11

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Ostsiedlung]]
* [[Spišskí Nemci]]
* [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam významných Karpatských Nemcov]]
*[[Institut für Heimatforschung]] 

== Externé odkazy ==
* [http://www.kdv.sk Karpatskonemecký spolok na Slovensku]
* [http://www.karpatendeutsche.de Die Karpatendeutschen]
* [http://www.saske.sk/cas/3-2004/21gabzdilova.html  Gabzdilová, Soňa: Nemecká komunita v živote slovenskej spoločnosti 1938–1945]
* [http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3844 mantáci. In: Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom: elektronická encyklopédia]
* [http://mesto.sk/prispevky_velke/kezmarok/nemeckamensinapred1150965360.phtml Nemecká menšina predstaví svoju kultúru a zvyky]
* [http://www.sav.sk/journals/nar/full/sn197c.pdf Piesňová tradícia Nemcov v Medzeve]

{{Národnostné menšiny na Slovensku}}

[[Kategória:Nemci na Slovensku]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti na Slovensku]]
[[Kategória:Jazykové ostrovy]]
[[Kategória:Nemci]]
[[Kategória:Nemci podľa štátu]]</text>
      <sha1>iyzskc9c61nha6emj39msl05eligp2n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenskí mobilní operátori</title>
    <ns>0</ns>
    <id>125938</id>
    <revision>
      <id>7426815</id>
      <parentid>7399534</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:13:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.23.92.230</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Mobile network operator */doplneny obsah</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6236" xml:space="preserve">Na [[Slovensko|Slovensku]] pôsobia štyria hlavní mobilní operátori ([[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom|Telekom]], [[O2 Slovakia|O2]], [[4ka]]), ktorí prevádzkujú ďalšie značky. Spolupracujú pritom s ďalšími predajcami a virtuálnymi operátormi.

== Mobile network operator ==
Na [[Slovensko|Slovensku]] momentálne pôsobia štyria hlavní mobilní operátori (MNO - Mobile network operator, operátor [[Mobilná sieť|mobilnej siete]]), ktorí prevádzkujú vlastné rádiové [[Mobilná sieť|mobilné siete]] s pokrytím väčšiny územia [[Slovensko|Slovenska]]: 

* [[Orange Slovensko]] [[2G]]/[[3G]]/[[4G]]/[[5G]] (Bratislava) vlastná sieť (predtým Globtel)
* [[Slovak Telekom]] [[2G]]/[[3G]]/[[4G]] / [[5G]] (Bratislava a okolie)  vlastná sieť (predtým Eurotel a potom T-mobile)
* [[O2 Slovakia]] [[2G]]/[[3G]]/[[4G]] / [[5G]] (cca 20 % populácie) vlastná sieť (predtým Telefónica O2 Slovakia)
* [[4ka]] ([[SWAN]]) [[2G]]/[[4G]] vlastná sieť

== Ďalšie značky, predajcovia a virtuálni operátori ==
Títo na svojich sieťach prevádzkujú služby pod vlastnou značkou, a tiež pod vedľajšou značkou mobilného operátora (mobile brand) alebo so značkovým predajcom (branded reseller). Takto sú prevádzkované služby:

* [[FunFón]] -  značka spoločnosti [[Orange Slovensko]] (v minulosti za účasti partnera - [[Fun rádio|FUN Rádio]])
* [[Tesco mobile]] - partnerský produkt [[Tesco]] a [[O2 Slovakia]] (branded reseller)
* [[Juro (operátor)|Juro]] - značka spoločnosti [[Slovak Telekom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juro - Ľudový operátor|url=http://www.juro.sk/|vydavateľ=www.juro.sk|dátum prístupu=2019-10-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* [[Radosť (operátor)|Radosť]] - značka spoločnosti [[O2 Slovakia]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O2 Radosť má už funkčný web|url=https://fony.dnes24.sk/clanky/o2-radost-ma-uz-funkcny-web|vydavateľ=fony.dnes24.sk|dátum prístupu=2020-09-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Ostatné značky, firmy, ktoré mali v roku [[2018]] &lt;!-- Ešte: Unimobile predtým IPfon. Zoznam je z roku 2018 podľa:  en.wikipedia.org/wiki/Mobile_Network_Codes_in_ITU_region_2xx_(Europe)#cite_ref-authority_sk_164-1
Podľa zdroja ezd.sj je v 2020 viac ako 40 firiem, ktorým sú pridelené telefónne čísla. V poradí podľa počtu čísel sú tam ešte nemenované: 
Slovanet, a.s.
UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o.
VM Telecom, s.r.o.
ANTIK Telecom s.r.o.
 --&gt;vlastnú sieť, ale nevystupovali ako verejný mobilný operátor:

* [[GSM-Railways]] je neverejná sieť [[Železnice Slovenskej republiky|Železníc Slovenskej republiky]].
* [[Towercom]], a. s.
* DSI DATA, a.s.
* HMZ RÁDIOKOMUNIKÁCIE, spol. s r.o.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prideľovanie čísel a kódov. Počet nájdených záznamov: 2597|url=http://www.ezd.sk/dbpc/databazacisel.php|vydavateľ=Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb|dátum vydania=|dátum aktualizácie=2020-08-04|dátum prístupu=2020-08-18|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

Podľa Swanu ([[4ka]]) ostatní operátori založili ďalšie, sekundárne značky, aby &quot;izolovali hodnotnú bázu zákazníkov od tých cenovo senzitívnych a virtuálny operátor (ako samostatný subjekt) tu neexistoval&quot;.&lt;!-- operátori ich priamo alebo nepriamo (Fun fon - že aký operátor) nazývali virtuálnymi aby zabránili prevaleniu prepojenia s ich materskou značkou a tým zisteniu že operátor ponúka rovnaké služby aj omnoho lacnejšie. --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Virtuálni operátori na Slovensku neexistujú|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/media/783585-virtualni-operatori-na-slovensku-neexistuju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-06-27|dátum prístupu=2020-08-08}}&lt;/ref&gt;

V máji [[2020]] [[Unimobile]] predviedol funkčnosť svojej virtuálnej mobilnej siete MVNO (Mobile virtual network operator). Unimobile je postavený ako prvý Full MVNO. Vlastní všetky časti mobilnej siete s výnimkou vysielačov, vydáva vlastné SIM karty.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Unimobile: Prvý samostatný virtuálny operátor predviedol funkčnosť siete|url=https://www.mojandroid.sk/unimobile-prvy-samostatny-virtualny-operator-predviedol-funkcnost-siete/|vydavateľ=mojandroid.sk|dátum vydania=2020-05-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-08|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

== Mobile Virtual Network Enabler (MVNE) ==
Mobile Virtual Network Enabler (MVNE) je plnohodnotný virtuálny operátor, ktorý nakupuje od MNO prístup na veľkoobchodnej báze a ďalej mobilné služby ponúka väčšinou ekonomicky slabším záujemcom o prevádzkovaní MVNO. MVNE teda vytvára z niekoľkých až z desiatok menších MVNO subjektov jeden veľký a má tak lepšie vyjednávacie podmienky pri nákupe od MNO. Pre malé MVNO je tiež lepšie nakupovať služby od MVNE ako priamo od MNO z dôvodu nižšej finančnej náročnosti. MVNE tiež pre niektoré partnerské MVNO zaisťuje ďalšie služby (napr. bilingové) pre zákazníkov. 

== Mobilní operátori v Česku ==
V [[Česko|Česku]] (v roku 2020) existuje približne 70 virtuálnych operátorov (MVNE a MVNO). Typickými MVNE v Česku sú GTS (v sieti T-Mobile Czech Republic) a Quadruple (v sieti Vodafone Czech Republic Slovakia).

V [[Česko|Česku]] sú dvaja operátori patriaci k tej istej firme ako na Slovensku:

* T-Mobile Czech Republic (do roku 2002 s názvom [[Radiomobil,]] obchodná značka Paegas),
* [[O2]] (O2 Czech Republic). 100% vlastníkom spoločnosti [[O2 Slovakia]], s.r.o je spoločnosť O2 Czech Republic a. s. Väčšinovým vlastníkom O2 Czech Republic je finančná skupina [[PPF]] (84,91 %)

a dvaja rozdielni:

* [[Vodafone]] (v roku 2006 prevzal Vodafone český Oskar Mobil)
* [[Nordic Telecom]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;{{Telekomunikačný výhonok}}
{{Slovenskí telekomunikační operátori}}

[[Kategória:Mobilní operátori]]
[[Kategória:Slovenské telekomunikačné spoločnosti]]</text>
      <sha1>08eq0yi38aexqpgllk1ufrk6wyihjx9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426816</id>
      <parentid>7426815</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:14:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.23.92.230</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Mobile network operator */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6233" xml:space="preserve">Na [[Slovensko|Slovensku]] pôsobia štyria hlavní mobilní operátori ([[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom|Telekom]], [[O2 Slovakia|O2]], [[4ka]]), ktorí prevádzkujú ďalšie značky. Spolupracujú pritom s ďalšími predajcami a virtuálnymi operátormi.

== Mobile network operator ==
Na [[Slovensko|Slovensku]] momentálne pôsobia štyria hlavní mobilní operátori (MNO - Mobile network operator, operátor [[Mobilná sieť|mobilnej siete]]), ktorí prevádzkujú vlastné rádiové [[Mobilná sieť|mobilné siete]] s pokrytím väčšiny územia [[Slovensko|Slovenska]]: 

* [[Orange Slovensko]] [[2G]]/[[3G]]/[[4G]]/[[5G]] (Bratislava) vlastná sieť (predtým Globtel)
* [[Slovak Telekom]] [[2G]]/[[3G]]/[[4G]] /[[5G]] (Bratislava a okolie)  vlastná sieť (predtým Eurotel a potom T-mobile)
* [[O2 Slovakia]] [[2G]]/[[3G]]/[[4G]]/[[5G]] (cca 20 % populácie) vlastná sieť (predtým Telefónica O2 Slovakia)
* [[4ka]] ([[SWAN]]) [[2G]]/[[4G]] vlastná sieť

== Ďalšie značky, predajcovia a virtuálni operátori ==
Títo na svojich sieťach prevádzkujú služby pod vlastnou značkou, a tiež pod vedľajšou značkou mobilného operátora (mobile brand) alebo so značkovým predajcom (branded reseller). Takto sú prevádzkované služby:

* [[FunFón]] -  značka spoločnosti [[Orange Slovensko]] (v minulosti za účasti partnera - [[Fun rádio|FUN Rádio]])
* [[Tesco mobile]] - partnerský produkt [[Tesco]] a [[O2 Slovakia]] (branded reseller)
* [[Juro (operátor)|Juro]] - značka spoločnosti [[Slovak Telekom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juro - Ľudový operátor|url=http://www.juro.sk/|vydavateľ=www.juro.sk|dátum prístupu=2019-10-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
* [[Radosť (operátor)|Radosť]] - značka spoločnosti [[O2 Slovakia]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O2 Radosť má už funkčný web|url=https://fony.dnes24.sk/clanky/o2-radost-ma-uz-funkcny-web|vydavateľ=fony.dnes24.sk|dátum prístupu=2020-09-27|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Ostatné značky, firmy, ktoré mali v roku [[2018]] &lt;!-- Ešte: Unimobile predtým IPfon. Zoznam je z roku 2018 podľa:  en.wikipedia.org/wiki/Mobile_Network_Codes_in_ITU_region_2xx_(Europe)#cite_ref-authority_sk_164-1
Podľa zdroja ezd.sj je v 2020 viac ako 40 firiem, ktorým sú pridelené telefónne čísla. V poradí podľa počtu čísel sú tam ešte nemenované: 
Slovanet, a.s.
UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o.
VM Telecom, s.r.o.
ANTIK Telecom s.r.o.
 --&gt;vlastnú sieť, ale nevystupovali ako verejný mobilný operátor:

* [[GSM-Railways]] je neverejná sieť [[Železnice Slovenskej republiky|Železníc Slovenskej republiky]].
* [[Towercom]], a. s.
* DSI DATA, a.s.
* HMZ RÁDIOKOMUNIKÁCIE, spol. s r.o.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prideľovanie čísel a kódov. Počet nájdených záznamov: 2597|url=http://www.ezd.sk/dbpc/databazacisel.php|vydavateľ=Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb|dátum vydania=|dátum aktualizácie=2020-08-04|dátum prístupu=2020-08-18|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

Podľa Swanu ([[4ka]]) ostatní operátori založili ďalšie, sekundárne značky, aby &quot;izolovali hodnotnú bázu zákazníkov od tých cenovo senzitívnych a virtuálny operátor (ako samostatný subjekt) tu neexistoval&quot;.&lt;!-- operátori ich priamo alebo nepriamo (Fun fon - že aký operátor) nazývali virtuálnymi aby zabránili prevaleniu prepojenia s ich materskou značkou a tým zisteniu že operátor ponúka rovnaké služby aj omnoho lacnejšie. --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Virtuálni operátori na Slovensku neexistujú|periodikum=hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/media/783585-virtualni-operatori-na-slovensku-neexistuju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-06-27|dátum prístupu=2020-08-08}}&lt;/ref&gt;

V máji [[2020]] [[Unimobile]] predviedol funkčnosť svojej virtuálnej mobilnej siete MVNO (Mobile virtual network operator). Unimobile je postavený ako prvý Full MVNO. Vlastní všetky časti mobilnej siete s výnimkou vysielačov, vydáva vlastné SIM karty.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Unimobile: Prvý samostatný virtuálny operátor predviedol funkčnosť siete|url=https://www.mojandroid.sk/unimobile-prvy-samostatny-virtualny-operator-predviedol-funkcnost-siete/|vydavateľ=mojandroid.sk|dátum vydania=2020-05-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-08-08|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

== Mobile Virtual Network Enabler (MVNE) ==
Mobile Virtual Network Enabler (MVNE) je plnohodnotný virtuálny operátor, ktorý nakupuje od MNO prístup na veľkoobchodnej báze a ďalej mobilné služby ponúka väčšinou ekonomicky slabším záujemcom o prevádzkovaní MVNO. MVNE teda vytvára z niekoľkých až z desiatok menších MVNO subjektov jeden veľký a má tak lepšie vyjednávacie podmienky pri nákupe od MNO. Pre malé MVNO je tiež lepšie nakupovať služby od MVNE ako priamo od MNO z dôvodu nižšej finančnej náročnosti. MVNE tiež pre niektoré partnerské MVNO zaisťuje ďalšie služby (napr. bilingové) pre zákazníkov. 

== Mobilní operátori v Česku ==
V [[Česko|Česku]] (v roku 2020) existuje približne 70 virtuálnych operátorov (MVNE a MVNO). Typickými MVNE v Česku sú GTS (v sieti T-Mobile Czech Republic) a Quadruple (v sieti Vodafone Czech Republic Slovakia).

V [[Česko|Česku]] sú dvaja operátori patriaci k tej istej firme ako na Slovensku:

* T-Mobile Czech Republic (do roku 2002 s názvom [[Radiomobil,]] obchodná značka Paegas),
* [[O2]] (O2 Czech Republic). 100% vlastníkom spoločnosti [[O2 Slovakia]], s.r.o je spoločnosť O2 Czech Republic a. s. Väčšinovým vlastníkom O2 Czech Republic je finančná skupina [[PPF]] (84,91 %)

a dvaja rozdielni:

* [[Vodafone]] (v roku 2006 prevzal Vodafone český Oskar Mobil)
* [[Nordic Telecom]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;{{Telekomunikačný výhonok}}
{{Slovenskí telekomunikační operátori}}

[[Kategória:Mobilní operátori]]
[[Kategória:Slovenské telekomunikačné spoločnosti]]</text>
      <sha1>6azstkmxyxtsoxhxh2ix55jikqosi3t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľudovít Hološka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>133922</id>
    <revision>
      <id>7426867</id>
      <parentid>6979760</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:00:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>V&amp;ltz premiestnil stránku [[Ľudovít Hološko]] na [[Ľudovít Hološka]]: chyba v priezvisku</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2695" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Ľudovít Hološka
  |Portrét          =
  |Popis osoby      = slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg
  |Dátum narodenia  = {{dnv|1943|9|18}}
  |Miesto narodenia = [[Jablonica]], [[Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     =
  |Miesto úmrtia    =
  |Alma mater       = Škola umeleckého priemyslu{{break}}[[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]]
}}

'''Ľudovít Hološka''' (* [[18. september]] [[1943]], [[Jablonica]]) je slovenský maliar a [[vysokoškolský pedagóg]].

== Životopis ==
Jeho otec bol Štefan Hološka a matka Mária rod. Turanská. V rokoch 1958{{--}}1962 absolvoval Školu umeleckého priemyslu, 1962{{--}}1968 [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokú školu výtvarných umení]], odbor-maľba v Bratislave u prof. [[Ján Mudroch|Jána Mudrocha]], 1990 doc., 1995 [[prof.]] V rokoch 1968{{--}}1974 umelec v slobodnom povolaní, 1974{{--}}1986 odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského [[Trnava|Trnava]], od 1988 odborný asistent, doc., prof. na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v Bratislave, 1994{{--}}2001 externý doc., profesor na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] Trnava, od 2001 prof., [[prodekan]] na Fakulte výtvarných umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]].

Jeho maľby a kresby sú umiestnené vo viacerých galériách (aj v [[Štátna galéria v Banskej Bystrici|Štátnej galérii v Banskej Bystrici]]), ilustroval viac ako 80 knižných titulov, autor výberu z textov o výtvarnom umení ''Vrstvy tvaru'' ([[1986]]), monografie ''Alexander Ilečko'' ([[1998]]), článkov v periodikách ''[[Romboid (časopis)|Romboid]]'', ''Výtvarný život'', ''Profil'' a i. Člen Spolku výtvarníkov Slovenska.

== Ocenenie ==
* Roku [[1986]] Cena vydavateľstva Smena, Prémia Th. Mitrovského, viacero čestných uznaní za najkrajšiu knihu roka

== Literatúra ==
* Who is Who v Slovenskej republike

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}

{{DEFAULTSORT:Hološko, Ľudovít}}

[[Kategória:Slovenskí maliari]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Prodekani vysokých škôl na Slovensku]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Osobnosti z Jablonice]]</text>
      <sha1>3sr6hfr50zxkl7at3zs57kkey9pb5ry</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ivano-Frankivsk</title>
    <ns>0</ns>
    <id>148661</id>
    <revision>
      <id>7426852</id>
      <parentid>7328387</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:45:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>dopl.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4088" xml:space="preserve">{{Infobox sídlo
|názov      = Ivano-Frankivsk
|iný_názov  = Ivano-Frankovsk&lt;br /&gt;''Iwano-Frankiwsk''
|typ        = mesto
|znak       = Ivano-Frankivsk Coat of Arms.png
|vlajka     = Ivano-Frankivsk flag.svg
|obrázok    = Ratush-01.jpg
|popis      = Centrum mesta
|štát       = Ukrajina
|región     = Ivanofrankivská oblasť
|región_typ = [[Oblasť (Ukrajina)|Oblasť]]
|nad_výš    = 244
|zemepisná_šírka = 48.916667
|zemepisná_dĺžka = 24.716667
|rozloha    = 83.73
|obyvateľov = 224712
|obyvateľov_dát = 1.10.2012
|obyvateľov_zdroj = 
|starosta   = 
|PSČ        = 
|predvoľba  = + 380 342
|mapa_lokátor = auto
|web        = [http://www.mvk.if.ua/ www.mvk.if.ua]
|commons    = Ivano-Frankivsk
|poznámky   = 
}}

'''Ivano-Frankivsk''' ({{vjz|ukr|Івано-Франківськ}}; {{vjz|rus|Ивано-Франковск|''Ivano-Frankovsk''}}; {{vjz|pol|''Iwano-Frankiwsk''}}, v minulosti ''Stanisławów'') je mesto [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankovskej oblasti]] juhozápadnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. V roku 2021 malo približne 237 00 obyvateľov.

== Dejiny ==
Mesto bolo pôvodne založená na ochranu Poľsko-Litovského štátu pred útokmi Tatárov v 15. storočí. Pôvodná pevnosť stála pri obciach Zabolotiv (1435) a Knyahynyn (1485). Mesto Stanislawow založil na dnešnom mieste [[Jendrzej Potocki]]. Mestské práva podľa Magdeburského práva uznal kráľ [[Ján II. Kazimír Vasa]] v roku 1662. Ján II. Kazimír dal zároveň drevenú pevnosť prebudovať ako kamennú a tehlovú.

Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojna]] bolo mesto v roku 1918 krátko súčasťou [[Západoukrajinská ľudová republika|Západoukrajinskej ľudovej republiky]]. Neskôr bolo obsadené Poľskom. V roku 1920 mesto počas [[Poľsko-boľševická vojna|poľsko-boľševickej vojny]] obsadili nakrátko vojská [[Červená armáda|Červenej armády]]. Po ich ústupe ho nakrátko obsadili vojská [[Symon Petľura|Symona Petľuru]] a napokon ho znovu získalo [[Druhá poľská republika|Poľsko]].

Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vtedajší Stanisławów okupovali vojská sovietskej Červenej armády, mesto bolo ako Stanislav pričlenené k [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]]. Po [[Operácia Barbarossa|Nemeckom útoku na ZSSR]] sovietske [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]], z obavy pred ich vydaním nepriateľovi, v meste  zavraždilo viac než 500 poľských vojnových zajatcov a asi 150 žien a detí poľskej národnosti, zaistených po okupácii Poľska. Obete masových vrážd boli pochované do masových hrobov pri obci Demianiv Laz.

Nacisti po obsadení územia pričlenili Halič do [[Generálny gouvernement|Generálneho gouvernamentu]] a v zriadili židovské geto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanisławów | url = https://encyclopedia.ushmm.org/content/en/article/stanislawow | vydavateľ = encyclopedia.ushmm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Mesto bolo oslobodené sovietskymi jednotkami v roku 1944 počas [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|ľvovsko-sandomierzskej operácie]]. Mesto sa znovu stalo súčasťou Ukrajisnkej SSR v rámci Sovietskeho zväzu. V roku 1962 bolo premenované na Ivano-Frankivsk, na počesť ukrajinského spisovateľa [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]].

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Rybnik]], [[Poľsko]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Ivano-Frankivsk}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.mvk.if.ua/ Oficiálne stránky mesta Ivano-Frankovska]
* [http://franuk.com/ Franuk.com - Portal Ivano-Frankivsk (ua)]
* [http://franyk.com/ Franyk.com - Prikarpattya Portal (ru)]

{{Mestá na Ukrajine}}
{{Karpatský euroregión}}

[[Kategória:Ivano-Frankivsk| ]]
[[Kategória:Mestá na Ukrajine]]
[[Kategória:Geografia Ivanofrankivskej oblasti]]</text>
      <sha1>5xqc1okertfs7mrv03m5bb89qopi1uq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Nástenka správcov</title>
    <ns>4</ns>
    <id>150968</id>
    <revision>
      <id>7426824</id>
      <parentid>7426176</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:25:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>Alana Smith</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10567" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>r012i7t1l0j26izgamm5t17qxc2he5s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426830</id>
      <parentid>7426824</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:30:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Alana Smith */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10787" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>obzxokagtl0qywz3xuvrp8bdwr0cjft</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426844</id>
      <parentid>7426830</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:16:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Exestosik</username>
        <id>120985</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Alana Smith */ re</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11235" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC)
:Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>5j47aqw4taen7l891lypoxua2wvd3zn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426922</id>
      <parentid>7426844</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:30:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Alana Smith */ vysvetlenei</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12043" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC)
:Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC)
::Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku [[Alana Smith (skejtbording)]] poukazujú na to, že A.S. je [[Nebinárny rod|nebinárna osoba]]. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku [[Alana Smith]] kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:30, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>9589aqt6tc6rrb1gq2bgxxest7be9gv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426938</id>
      <parentid>7426922</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:40:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Alana Smith */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12554" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC)
:Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC)
::Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku [[Alana Smith (skejtbording)]] poukazujú na to, že A.S. je [[Nebinárny rod|nebinárna osoba]]. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku [[Alana Smith]] kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:30, 19. august 2022 (UTC)

::RS [[Alana Smithová]]/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith  pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:40, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>bmdfuhrv4xfz6ginhwfcersb461h4oy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426941</id>
      <parentid>7426938</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:49:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Alana Smith */ re</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13139" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC)
:Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC)
::Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku [[Alana Smith (skejtbording)]] poukazujú na to, že A.S. je [[Nebinárny rod|nebinárna osoba]]. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku [[Alana Smith]] kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:30, 19. august 2022 (UTC)

::RS [[Alana Smithová]]/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith  pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:40, 19. august 2022 (UTC)

:Riešil by som to ako na [[:fr:Alana Smith|frwiki]], kde je uvedená ako skateboardistka (keďže súťaží v ženských, predtým dievčenských kategóriách a zrejme teda aj biologicky ide o ženu), tzn. používal by som konzistentne ženský rod. Na používanie „onikania“ v týchto prípadoch by to chcelo nejaký autoritatívny zdroj z oblasti jazykovedy (tzn. nie zo strany gender aktivistov a spol.), že sa to má do slovenčiny takýmto spôsobom preberať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:49, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>ee743uh49a6zt1opcib2ljwopw82bo1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426942</id>
      <parentid>7426941</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:52:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Alana Smith */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13443" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC)
:Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC)
::Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku [[Alana Smith (skejtbording)]] poukazujú na to, že A.S. je [[Nebinárny rod|nebinárna osoba]]. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku [[Alana Smith]] kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:30, 19. august 2022 (UTC)

::RS [[Alana Smithová]]/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith  pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:40, 19. august 2022 (UTC)

:Riešil by som to ako na [[:fr:Alana Smith|frwiki]], kde je uvedená ako skateboardistka (keďže súťaží v ženských, predtým dievčenských kategóriách a zrejme teda aj biologicky ide o ženu), tzn. používal by som konzistentne ženský rod. Na používanie „onikania“ v týchto prípadoch by to chcelo nejaký autoritatívny zdroj z oblasti jazykovedy (tzn. nie zo strany gender aktivistov a spol.), že sa to má do slovenčiny takýmto spôsobom preberať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:49, 19. august 2022 (UTC)

:Za mňa pokojne aj ženský rod. Vzhľadom na predošlé pôsobenie mi to príde ako dobrý nápad. Rovnako sa stotožňujem s potrebou nejakého návodu od autority ako v takomto prípade postupovať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:52, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>po9ygdsluxh0w2ldxj520ppnubarxlj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426943</id>
      <parentid>7426942</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:55:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13988" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Blok ==
Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 09:25, 16. júl 2022 (UTC)
::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&amp;type=revision&amp;diff=7413082&amp;oldid=7352951&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:37, 18. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 2 ==
Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 13:33, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:36, 19. júl 2022 (UTC)

== Skrytie úprav 3 ==
Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&amp;diff=prev&amp;oldid=7416345&amp;diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. &lt;span style=&quot;color:#0055A4;font-family:Roboto&quot;&gt;&gt;&gt;&gt; [[Redaktor:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0055A4&quot;&gt;'''Gateshebe'''&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|&lt;span style=&quot;color:#0E562C&quot;&gt;vita&lt;/span&gt; / &lt;span style=&quot;color:#A21517&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]])&lt;/span&gt; 20:09, 27. júl 2022 (UTC)

:{{Hotovo}} &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 20:18, 27. júl 2022 (UTC)

== Alibi ==

Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC)
:{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC)

== Žiadosť o zablokovanie ==

Zdravím, prosím o zablokovanie redaktora @[[Redaktor:TomTr|TomTr]], dôvod vandalizmus stránky [[Tvoja tvár znie povedome]]. [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:02, 31. júl 2022 (UTC)
:Zatiaľ som dal upozornenie, ak niečo spraví znova, napíš sem a dostane blok. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:04, 31. júl 2022 (UTC)
::Už niečo spravil https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;direction=prev&amp;oldid=7417935. [[Špeciálne:Príspevky/185.46.132.28|185.46.132.28]] 15:27, 31. júl 2022 (UTC)
::Zase niečo spravil ten redaktor @[[Redaktor:TomTr|TomTr]] na stránku [[Tvoja tvár znie povedome]] (https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tvoja_tv%C3%A1r_znie_povedome&amp;oldid=7417939). [[Špeciálne:Príspevky/46.249.58.134|46.249.58.134]] 15:32, 31. júl 2022 (UTC)
:::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:36, 31. júl 2022 (UTC)

== Blok + vrátenie úprav ==

Dá sa bloknúť [[Špeciálne:Príspevky/87.197.167.34|konkrétna IP adresa]]? Je tu niekoľko vandalizmov, časť som vrátil naspäť, ale napr. u stránky Krnča ich bolo niekoľko a neviem, či sa to urobiť lepšie než po jednom, tak prosím o kontrolu. Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:19, 2. august 2022 (UTC)
:{{re|KingisNitro|s=1}} Dá, akurát ak chceš procesu pomôcť, dávaj dotyčným upozornenia do diskusie (napr. š. {{tl|Experimenty}}, {{tl|Experimenty2}}). Ak bude problematická aktivita napriek tomu pokračovať, dá sa následne už rovno blokovať. Takto dávam upozornenie až teraz ja (pričom blok rovno bez upozornení nie je úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:25, 2. august 2022 (UTC)
:&lt;strike&gt;Dávam blok pre IP, nakoľko išlo o&amp;nbsp;opakovaný vandalizmus, ale&lt;/strike&gt; nabudúce treba do diskusie vložiť {{tl|Experimenty}} za každým odhalením vandalizmu. &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:26, 2. august 2022 (UTC)
::V poriadku, ďakujem za info! Budem využívať ak natrafím na podobnú situáciu. Tu sa jednalo o 9 úprav po sebe, ale rozumiem postupu. :) Ďakujem i za vykonanie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 2. august 2022 (UTC)
:::Nuž ja som pôvodne uvažoval smerom, že ide noc a&amp;nbsp;dotyčný tieto vandalské úpravy chrlil jednu za druhou, takže rovno na blok, ale Teslatonovo riešenie je zrejme uvážlivejšie. (Tož seniorita nepustí {{Úsmev|:D}}) &lt;font face=&quot;Century&quot;&gt;[[Redaktor:Lišiak|&lt;font color=&quot;navy&quot;&gt;'''Lišiak'''&lt;/font&gt;]]&lt;sub&gt;([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])&lt;/sub&gt;&lt;/font&gt; 22:39, 2. august 2022 (UTC)
::::Bol tam ešte ten rozmer, že aktivita skončila 2h dozadu, čo je rovnako skôr v prospech upozornenia. Ako v núdzi (vyzerá, že som napr. jediný správca momentálne online, som niekde mimo na mobile a aktuálne prebieha nejaká škodlivá aktivita) je samozrejme akceptovateľný aj priamy blok. Normálny postup je ale aspoň jedno upozornenie a blok až keď to nezaberá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 2. august 2022 (UTC)

== Spamový filter ==

Práve mi pri úprave bola zablokovaná táto stránka https://www.allassignmenthe lp.com/blog/physical-chemistry/ (oddelene aby sa dala odoslať), a bol som odkázaný sem na doriešenie. Prečo je táto stránka blokovaná a bolo by možné ju odblokovať? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:46, 15. august 2022 (UTC)

== Osobné útoky ==
Ahojte. Dávam do pozornosti osobné útoky od IP [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tu („všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným“)]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 16. august 2022 (UTC)
:Ktorý z tých argumentov sa Ti zdá byť osobným útokom? Vidím iba argumentácie...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:41, 16. august 2022 (UTC)
::&quot;''Na takéto správanie (teda vehementne požadovať od druhých robiť niečo, čo sám vehementne odmietaš robiť) existujú aj odborné výrazy, isto ich niekde vieš nájsť.''&quot; mi pripadá celkom ako pokus o urážku, rovnako ako Vasiľove &quot;''Opakujem, ak chceš relevantne (čo pri tebe dosť pochybujem)''&quot;. Narážka s &quot;niečím iným&quot; (a označenie &quot; ''&quot;redaktor&quot;'' &quot;) sa asi snaží byť urážkou, ale netuším, na čo naráža, takže je veľmi slabá. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 19:25, 16. august 2022 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Argumentácie [[ad hominem]] asi myslíš. V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;curid=685978&amp;diff=7425636&amp;oldid=7425482 tu prvom príspevku: „otvorené viacúrovňové klamstvá“], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425637 druhý príspevok je zmes divokých obvinení bez ladu a skladu] no a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Misgendering&amp;diff=next&amp;oldid=7425645 tretí príspevok opäť ad hominem úvodzovky okolo redaktora, odkazovanie na nejakú centrálu či čo(?)].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:41, 16. august 2022 (UTC)
::: {{Odpoveď|Jetam2}} ja tu jeho kôpku konšpiračných teórií („''všetci vieme, že je v skutočnosti aj niečím iným''&quot; alebo „''S pozdravom do centrály''&quot;) neberiem ako osobný útok. Dlhodobo anonyma ignorujem a nenechám sa zaťahovať do diskusie, v ktorej nemá ani zmysel nejak argumentovať. Ak by som pocítil, že je to útok na moju osobu určite by som sa ozval.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:59, 16. august 2022 (UTC)
::: Áno, treba ho ignorovať. Nevšímajte si ho. Aj argumenty zásadne ignorujem. Aj pravidlá wikipédie. Do boja. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0|2A02:AB04:3140:7400:D8A6:1955:4901:F5F0]] 20:01, 16. august 2022 (UTC)
:::: Správcovia, bolo by dobré reagovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:21, 17. august 2022 (UTC)

== Alana Smith ==
Zdravím! Upozorňujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alana_Smith_(skejtbording)&amp;diff=prev&amp;oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií] Vasiľom v článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:25, 19. august 2022 (UTC)

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:30, 19. august 2022 (UTC)
:Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne [[Wikipédia:Žiadosť o komentár|žiadosť o komentár]]), než na zásah správcov. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 08:16, 19. august 2022 (UTC)
::Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku [[Alana Smith (skejtbording)]] poukazujú na to, že A.S. je [[Nebinárny rod|nebinárna osoba]]. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku [[Alana Smith]] kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:30, 19. august 2022 (UTC)

::RS [[Alana Smithová]]/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku [[Alana Smith (skejtbording)]]. Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith  pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:40, 19. august 2022 (UTC)
:::Zámená a rod sú úzko prepojené. Keď máš mužský rod tak sa používajú on, jeho, jemu atď, keď máš ženský rod tak sa používajú ona, jej, o nej atď. Nevidíš prepojenie? Nebinárnosť A.S. nie je predsa ohraničnená len do angličtiny.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:55, 19. august 2022 (UTC)

:Riešil by som to ako na [[:fr:Alana Smith|frwiki]], kde je uvedená ako skateboardistka (keďže súťaží v ženských, predtým dievčenských kategóriách a zrejme teda aj biologicky ide o ženu), tzn. používal by som konzistentne ženský rod. Na používanie „onikania“ v týchto prípadoch by to chcelo nejaký autoritatívny zdroj z oblasti jazykovedy (tzn. nie zo strany gender aktivistov a spol.), že sa to má do slovenčiny takýmto spôsobom preberať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:49, 19. august 2022 (UTC)

:Za mňa pokojne aj ženský rod. Vzhľadom na predošlé pôsobenie mi to príde ako dobrý nápad. Rovnako sa stotožňujem s potrebou nejakého návodu od autority ako v takomto prípade postupovať. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:52, 19. august 2022 (UTC)

::Lenže toto opäť nemá základ v zdrojoch, ako som už vyššie upozorňoval.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:55, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>eoc26x27kwet08wozmxx5hjg98iv00r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cristiano Ronaldo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>151872</id>
    <revision>
      <id>7426777</id>
      <parentid>7419221</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T21:40:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.85.185.37</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="224182" xml:space="preserve">{{infobox  futbalista
| meno= Cristiano Ronaldo
| foto=Cristiano_Ronaldo_2018.jpg
| popis=Ronaldo za [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]].
| celé meno = Cristiano Ronaldo
| prezývka = Cris, CR7
| dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1985|2|5}}
| rodné mesto = [[Funchal]], [[Madeira]]
| štát = [[Portugalsko]]
| výška = {{cm|187|m}}
| súčasný klub = [[Fc Barcelona
|Fc Barcelona
]]
| pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]]
| klubové číslo = 7
| mládežnícke roky = 1992 – 1995&lt;br /&gt; 1995 – 1997&lt;br /&gt; 1997 – 2002
| mládežnícke kluby = Andorinha&lt;br /&gt; [[C.D. Nacional]]&lt;br /&gt; [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]
| roky = 2002 – 2003&lt;br /&gt; 2002 – 2003&lt;br /&gt; 2003 – 2009&lt;br /&gt; 2009 – 2018&lt;br /&gt; 2018 – 2021&lt;br /&gt; 2021 –
| kluby = [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]]&lt;br /&gt;[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]&lt;br /&gt; [[Manchester United FC|Manchester United]]&lt;br /&gt; [[Real Madrid]]&lt;br /&gt; [[Juventus FC|Juventus]]&lt;br /&gt;[[Manchester United FC|Manchester United]]| zápasy(góly) = 2{{0}}{{0}}{{0}}(0)&lt;br /&gt;25{{0}}{{0}}(3)&lt;br /&gt; 196{{0}}(84)&lt;br /&gt; 292{{0}}(311)&lt;br /&gt; 98{{0}}{{0}}(81)&lt;br /&gt;0{{0}}{{0}}{{0}}(0)
| reprezentačné roky = 2001 &lt;br /&gt; 2001 – 2002 &lt;br /&gt; 2003 &lt;br /&gt; 2002 – 2003 &lt;br /&gt; 2004 &lt;br / &gt; 2003 –
| národné mužstvo =Portugalsko U15 &lt;br /&gt; Portugalsko U17 &lt;br /&gt; Portugalsko U20 &lt;br /&gt; Portugalsko U21 &lt;br /&gt; Portugalsko U23 &lt;br /&gt; [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]
| reprezentačné zápasy(góly) =9{{0}}{{0}}{{0}}(7)&lt;br /&gt; 7{{0}}{{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt; 5{{0}}{{0}}{{0}}(1)&lt;br /&gt; 10{{0}}{{0}}(3)&lt;br /&gt; 3{{0}}{{0}}{{0}}(2)&lt;br /&gt; 176{{0}}(106)
| pkupdate = 22. augustu 2021
| nmupdate = 15. júnu 2021
}}
'''Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro''' &lt;small&gt;[[Rád princa Henricha|GOIH]] [[Vyznamenanie za zásluhy (Portugalsko)|ComM]]&lt;/small&gt; (&lt;small&gt;portugalská výslovnosť&lt;/small&gt;: &lt;small&gt;[Krištjanu Ronaldu]&lt;/small&gt; * [[5. február]] [[1985]], [[Funchal]], [[Madeira (ostrov)|Madeira]], [[Portugalsko]]) je portugalský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v [[FA Premier League|Premier League]] za [[Manchester United |Manchester United FC]] a je kapitánom [[Portugalské národné futbalové mužstvo|portugalského národného tímu]]. Často je považovaný za  najlepšieho futbalistu na svete   a väčšinou označovaný za jedného z najlepších zakončovateľov v dejinách. Ronaldo získal päť ocenení [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]],&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Terminológia tohto ocenenia je rôzna. Ronaldo získal tri Zlaté lopty (2008, 2016, 2017) a dve Zlaté lopty FIFA (2013, 2014), a taktiež FIFA Hráč roka (2008) a Futbalista roka FIFA (2016 a 2017).&lt;/ref&gt; najviac pre európskeho hráča a štyri [[Zlatá kopačka|európske Zlaté kopačky]]. V kariére získal 31 trofejí, vrátane siedmych ligových titulov, piatich titulov [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], jedného na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]] a jedného v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]. Ronaldo je plodný strelec a drží rekord za najviac gólov a asistencií v Lige majstrov UEFA (134 gólov a 41 asistencií), najviac hattrickov v zaznamenanej histórii (57), zdieľaný rekord za najviac hattrickov v Lige Majstrov (8), s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], najviac gólov za národné mužstvo ako aktívny hráč (103) a spoločný rekord v počte gólov na Majstrovstvách Európy (9). Je jediný hráč, ktorý strelil viac, ako 60 gólov vo všetkých súťažiach v 4 sezónach po sebe. Je jedným z mála zaznamenaných hráčov, ktorý odohrali viac ako [[Zoznam futbalistov s 1000 alebo viac odohratými zápasmi|1000 profesionálnych zápasov]] a strelil viac ako [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|780 gólov v kariére]] za klub a krajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The importance of confidence scores|url=http://dx.doi.org/10.1287/lytx.2018.05.06|vydavateľ=September/October 2018|dátum vydania=2019-01-04|dátum prístupu=2020-05-27}}&lt;/ref&gt; Je taktiež iba druhým hráčom, ktorý strelil [[Zoznam futbalistov s 50 alebo viac reprezentačnými gólmi|100 reprezentačných gólov]] a súčasne prvým Európanom. 

Narodil sa a vyrastal na Portugalskom ostrove [[Madeira]]. V pätnástich rokoch mu bol diagnostikoný [[tachykardia|srdcový problém (tachykardia)]]. Kariéru seniora začal v [[Sporting Clube de Portugal|Sportungu CP]], predtým ako podpísal v roku 2003 zmluvu s [[Manchester United FC|Manchesterom United (MUFC)]]. Po tom, čo vyhral vo svojej prvej sezóne v Anglicku prvú trofej, [[Pohár FA|FA Cup]], pomohol United vyhrať tri po sebe idúce tituly v [[FA Premier League|Premier League]], Ligu majstrov UEFA a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]. Vo svojich 22 rokoch bol v nominácii na Zlatú loptu a [[Futbalista roka FIFA|Futbalista roku FIFA]] a v 23 rokoch tieto ceny po prvýkrát vyhral. V roku 2009 prestúpil za vtedajšiu rekordnú čiastku 94 miliónov € z Manchestru United do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. S Realom Madrid získal 15 trofejí, vrátane dvoch titulov v [[La Liga|La Lige]], dvoch v [[Copa del Rey]] a štyroch v Lige majstrov UEFA. Ako najlepší strelec v histórii Realu Madrid strelil 34 hetrikov v La Lige, vrátane ôsmich v sezóne [[La Liga 2014/2015|2014/2015]] a je jediným hráčom, ktorý prekročil hranicu 30 gólov v šiestich po sebe idúcich sezónach v La Lige. Po príchode do Madridu skončil v ankete Zlatá lopta trikrát na druhom mieste za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], jeho vnímaným rivalom, ešte predtým ako túto cenu získal dvakrát v rade v rokoch [[Zlatá lopta FIFA 2013|2013]] a [[Zlatá lopta FIFA 2014|2014]]. Po tom čo viacnásobne v rade vyhral Ligu majstrov UEFA, zabezpečil si aj víťazstvá v ankete Zlatá lopta v rokoch [[Zlatá lopta 2016|2016]] a [[Zlatá lopta 2017|2017]]. Po historickom treťom víťazstve v Lige majstrov UEFA v rade sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý túto trofej získal päťkrát. V roku 2018 prestúpil do Juventusu za 100 miliónov €; najväčšia zaplatená čiastka talianskym tímom a najväčšia suma za hráča staršieho ako 30 rokov. Vo farbách Juventusu vyhral dvakrát [[Serie A 2018/2019|Serie A]] a jedenkrát [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]].

Ronaldo bol v roku 2015 menovaný [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskou futbalovou asociáciou]] najlepším Portugalským futbalistom v histórii. Seniorský debut si odkrútil v 18. rokoch, v roku 2003, a odvtedy odohral viac ako 170 zápasov, zúčastnil sa a hral v desiatich hlavných turnajoch, vďaka čomu sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|kapitánom Portugalska]] a jej [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]]. Svoj prvý gól strelil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstvách Európy 2004]] a pomohol Portugalsku dostať sa do finále tejto súťaže. Kapitánom sa stal v júli 2008. Portugalsko doviedol k prvej veľkej trofeji v hlavných turnajoch na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Majstrovstvách Európy 2016]], kde získal Striebornú kopačku ako druhý najlepší strelec turnaja. 

Ako jeden z najznámejších atlétov na svete bol Ronaldo podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' v rokoch 2016 a 2017 najlepšie plateným atlétom na svete a podľa ''[[ESPN]]'' svetovo najpopulárnejší atlét v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019. ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ho v roku 2014 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://time.com/collection-post/70818/cristiano-ronaldo-2014-time-100/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; K augustu 2020 je Ronaldo [[Zoznam najsledovanejších Instagramových účtov|najsledovanejším užívateľom]] na [[Instagram]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most followed Instagram accounts 2019|url=https://www.statista.com/statistics/421169/most-followers-instagram/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; So zárobkom 728 miliónov € medzi rokmi 2010 až 2019, je podľa ''Forbes'' radený ako druhý najlepšie zarábajúci športovec dekády, a podľa toho istého periodika, je prvým futbalistom, a zároveň len tretím športovcom, ktorého zárobky presiahli 1 miliardu € v jeho kariére.

== Mladosť ==
Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro sa narodil v [[São Pedro (Funchal)|São Pedro]], [[Funchal]], na portugalskom ostrove [[Madeira]], a vyrastal v [[Santo António (Funchal)|Santo António]], Funchal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pelos caminhos de Ronaldo - DN|url=https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/perfil/pelos-caminhos-de-ronaldo-1298338.html|vydavateľ=www.dn.pt|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=pt}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo turns 32|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2017/02/05/5896528d22601db9458b4599.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-02-05|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Ruben|priezvisko=Jimenez}}&lt;/ref&gt; Je štvrté a najmladšie dieťa Marie Dolores Spinoly dos Santos Aveiro (*1954), kuchárky a Josého Dinisa Aveira (1953 – 2005), mestského záhradníka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Los inicios de Cristiano Ronaldo, en Fiebre Maldini|url=https://www.youtube.com/watch?v=b3bxhH16EJ4|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Jeho druhé meno „Ronaldo“ bolo vybrané podľa bývalého amerického prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]].&lt;ref&gt;Fitzpatrick, Richard (1 October 2012). ''El Clasico: Barcelona V Real Madrid: Football's Greatest Rivalry''. A&amp;C Black. p. 122.&lt;/ref&gt; Jeho prastará mama z otcovej strany, Isabel da Piedade, bola z ostrova  [[São Vicente (Kapverdy)|São Vicente]], [[Kapverdy]].&lt;ref&gt;https://expresso.pt/actualidade/cristiano-ronaldo-tem-costela-cabo-verdiana=f491641&lt;/ref&gt; Má jedného staršieho brata Huga (*1975) a dve staršie sestry Elmu (*1973) a Lilianu Cátiu „Katia“ (*1977), ktorá je speváčka. Ronaldo vyrastal v katolíckom a chudobnom dome, kde zdieľal izbu zo všetkými jeho súrodencami.&lt;ref&gt;https://www.mirror.co.uk/3am/celebrity-news/cristiano-ronaldo-spills-all-to-his-close-friend-139054&lt;/ref&gt;

Ako dieťa hral Ronaldo v rokoch 1992 až 1995 za amaterský tím [[CF Andorinha|Andorinha]],&lt;ref&gt;https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/noticias/bola-de-ouro---ronaldo-conquistou-primeiro-premio-aos-oito-anos-no-andorinha-1066979.html&lt;/ref&gt; kde sa jeho otec staral o dresy,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The 'little bee' who always cried - the story of young Ronaldo’s path to greatness in Madeira {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/the-little-bee-who-always-cried-the-story-of-young-ronaldos-path-/k927thno26e41b42er1z9zhqo|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-13}}&lt;/ref&gt; a neskôr zostal dva roky v [[C.D. Nacional|Nacionale]]. V roku 1997, keď mal 12 rokov, bol na troj-dňovej skúške v [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]], ktorý ho podpísali za 1500£.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Clash of the Titans|url=http://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/clash-of-the-titans-989542|vydavateľ=men|dátum vydania=2010-04-18|dátum prístupu=2019-10-13|meno=Manchester Evening|priezvisko=News}}&lt;/ref&gt; Následne sa presťahoval z Madeiry do [[Alcochete]], blízko [[Lisabon]]a, aby sa pripojil k ostatným mladým hráčom v klubovej akadémii.&lt;ref name=&quot;:1&quot;/&gt; V 14. rokoch Ronaldo veril, že bude môcť hrať profesionálne futbal, a tak jeho matka súhlasila, že môže ukončiť štúdium a venovať sa naplno futbalu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I was expelled from school for throwing a chair at the teacher|url=https://www.celebsnow.co.uk/latest-celebrity-news/cristiano-ronaldo-i-was-expelled-from-school-for-throwing-a-chair-at-the-teacher-112949|vydavateľ=CelebsNow|dátum vydania=2011-07-06|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en-US|priezvisko=CelebsNow}}&lt;/ref&gt; Zatiaľčo bol populárny medzi študentami v škole, tak bol zo školy vylúčený po tom, čo hodil po učiteľovi stoličku, ktorý ho podľa neho „nerešpektoval“.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Avšak, o rok neskôr mu bolo diagnostikované [[Tachykardia|zrýchlenie srdca]], kvôli čomu mohol skončiť s hraním futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo {{!}} Biography &amp; Facts|url=https://www.britannica.com/biography/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ronaldo podstúpil operáciu srdca, kde sa laser použil na [[Kauterizácia|kauterizáciu]] viacerých [[Prevodový systém srdca|srdcových dráh]] do jednej, čím sa pozmenila jeho pokojová [[srdcová frekvencia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What you didn’t know about Cristiano Ronaldo|url=https://www.news.com.au/sport/football/what-you-didnt-know-about-cristiano-ronaldo/news-story/41e4d9d91b8f3a1d65c3826f00d63d15|vydavateľ=NewsComAu|dátum vydania=2015-05-08|dátum prístupu=2019-10-13}}&lt;/ref&gt; Bol prepustený z nemocnice o niekoľko hodín neskôr a o pár dní pokračoval v tréningoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United winger Cristiano Ronaldo needed heart operation to save career|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/4382937/Manchester-United-winger-Cristiano-Ronaldo-needed-heart-operation-to-save-career.html|dátum=2009-01-29|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News and Analysis from India. A Refreshing approach to news.|url=https://newsd.in/juventus-until-cristiano-ronaldo-was-there-i-was-a-real-madrid-fan-says-rahul-gandhi-congress-juventus/|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2019-10-13|priezvisko=Newsd}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Sporting CP ===

V 16. rokoch bol Ronaldo povýšený z mládežníckych tímov do prvého tímu Sportingu trénerom [[László Bölöni|Lászlóm Bölönim]], ktorého zaujal jeho dribbling.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boloni își amintește de debutul lui Ronaldo la Sporting: &quot;Nu reușeam să îl opresc să facă driblinguri&quot;|url=https://www.digisport.ro/fotbal/fotbal-international/boloni-isi-aminteste-de-debutul-lui-ronaldo-la-sporting-nu-reuseam-sa-il-opresc-sa-faca-driblinguri-149281|vydavateľ=www.digisport.ro|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=ro}}&lt;/ref&gt; Následne sa stal prvým hráčom, ktorý hral za tím do 16 rokov, do 17 rokov, do 18 rokov, za B tím a za A tím v jednej sezóne.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; O rok neskôr, 7. októbra 2002, si Ronaldo odbil debut v [[Primeira Liga|Primeira Lige]] proti [[Moreirense F.C.|Moreirense]], kde strelil dva góly pri výhre 3:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-13}}&lt;/ref&gt; V priebehu sezóny [[Primeira Liga 2002/2003|2002/2003]] jeho predstavitelia navrhli hráča manažérovi [[Liverpool FC|Liverpoolu]] [[Gérard Houllier|Gérardovi Houllierovi]] a prezidentovi [[FC Barcelona|Barcelony]] [[Joan Laporta|Joanovi Laportovi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League - Liverpool 'turned down Ronaldo' - Yahoo! Eurosport|url=https://web.archive.org/web/20101208061005/http://uk.eurosport.yahoo.com/06122010/58/premier-league-liverpool-turned-ronaldo.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-12-08|dátum prístupu=2019-10-13}}&lt;/ref&gt; Manažér [[Arsène Wenger]], ktorý sa zaujímal o podpísanie Ronalda, sa s ním stretol v novembri v útrobách [[Arsenal FC|Arsenalu]], aby prediskutovali možný prestup.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The brightest star in Europe and £1m to a mysterious agent {{!}} David Conn|url=https://www.theguardian.com/sport/david-conn-inside-sport-blog/2011/jan/19/inside-sport-cristiano-ronaldo-agent|periodikum=The Guardian|dátum=2011-01-19|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Conn}}&lt;/ref&gt;

Manažér [[Manchester United FC|Manchestru United]] [[Alex Ferguson]] sa však rozhodol urgentne získať Ronaldo po tom, čo Sporting porazil United 3:1 pri inaugurácii [[Estádio José Alvalade|Estádia Josého Alvalade]] v auguste 2003. United spočiatku plánoval Ronalda podpísať a potom ho poslať na rok späť do Sportingu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='He Was There to Put on a Show': Ronaldo's Legendary Manchester United Audition|url=https://bleacherreport.com/articles/2735948-he-was-there-to-put-on-a-show-ronaldos-legendary-manchester-united-audition|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=Pilger}}&lt;/ref&gt; Hráči tímu Manchester United ho však ohromili a vyzývali Fergusona, aby ho podpísal. Po zápase Ferguson súhlasil zaplatiť Sportingu 12,24 milióna £ za hráča,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; ktorého považoval za „jedného z najúžasnejších mladých hráčov“, akého kedy videl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United confirm Ronaldo capture|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2273339/united-confirm-ronaldo-capture|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Desať rokov po svojom odchode z klubu v apríli 2013 ho Sporting poctil tým, že ho vybral za 100 000. člena klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sporting Clube de Portugal|url=https://web.archive.org/web/20140517151357/http://www.sporting.pt/English/News/news_eng_clubdecsbruno_300413_110552.asp|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-17|dátum prístupu=2019-10-13}}&lt;/ref&gt;

=== Manchester United ===
==== 2003 – 2007: Rozvoj a prelom ====
Ronaldo sa pred [[FA Premier League 2003/04|sezónou 2003/2004]] stal prvým Portugalčanom, ktorý kedy nastúpil za Manchester United.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd sign Ronaldo|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/3142959.stm|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho prestup v hodnote 12,24 milióna £ znamenal v tej dobe, že sa stal najdrahším tínedžerom v histórii anglického futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=United fork out record £12m fee to land teenager|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/2409432/United-fork-out-record-12m-fee-to-land-teenager.html|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že chcel nosiť číslo 28, ktoré nosil aj v Sportingu, dostal číslo 7, ktoré kedysi nosili takí hráči ako [[George Best]], [[Eric Cantona]] a [[David Beckham]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Teenager takes Beckham No7 shirt|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/13/newsstory.sport10|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-13|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; Nosenie čísla 7 znamenalo pre Ronalda extra motiváciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo exclusive|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/cristiano-ronaldo-exclusive-716711|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2007-09-28|dátum prístupu=2019-10-14|meno=David|priezvisko=McDonnell}}&lt;/ref&gt; Kľúčovým bodom jeho vývoja počas pobytu v Anglicku sa ukázal byť jeho manažér, Alex Ferguson, o ktorom neskôr povedal: „Bol to môj otec v športe, jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších faktorov v mojej kariére.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo vows to justify price tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8134301.stm|dátum=2009-07-04|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Ronaldo - Manchester United vs Chelsea.jpg|left|thumb|Ronaldo hrajúci za Manchester United proti [[Chelsea FC|Chelsea]] v [[FA Premier League 2005/06|sezóne 2005/2006]]]]Ronaldo si odbil debut v [[FA Premier League|Premier League]] 16. augusta 2003 v zápase proti [[Bolton Wanderers FC|Boltonu Wanderers]] pri domácej výhre 4:0, kde dostal aj ovácie v stoje, keď v 60. minúte prišiel ako náhradník za [[Nicky Butt|Nickyho Butta]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United 4 - 0 Bolton Wanderers|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/17/match.sport5|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}&lt;/ref&gt; Jeho výkon si vyslúžil chválu od Georga Besta, ktorý ho označil za „nepochybne najzaujímavejší debut“, aký kedy videl.&lt;ref&gt;http://sabotagetimes.com/reportage/legends-george-best-on-ronaldos-man-united-debut/&lt;/ref&gt; Ronaldo strelil prvý gól za Manchester United 1. novembra proti [[Portsmouth FC|Portsmouthu]] pri výhre 3:0 z priameho kopu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd see off Pompey|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/3207091.stm|dátum=2003-11-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V druhej polovici sezóny nasledovali ďalšie tri ligové góly,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United 3 - 0 Tottenham Hotspur|url=https://www.theguardian.com/football/2004/mar/22/match.sport7|periodikum=The Guardian|dátum=2004-03-22|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; posledný prišiel proti [[Aston Villa FC|Aston Ville]] v poslednom kole sezóny, a v tomto zápase taktiež dostal jeho prvú červenú kartu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Aston Villa 0 - 2 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2004/may/16/match.sport1|periodikum=The Guardian|dátum=2004-05-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ian Ridley at Villa|priezvisko=Park}}&lt;/ref&gt; Ronaldo ukončil prvú sezónu v anglickom futbale otváracím gólom pri výhre United 3:0 proti [[Millwall FC|Millwall]] vo finále FA Cupu, čím získal svoju prvú trofej.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd win FA Cup|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/3725063.stm|dátum=2004-05-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom roku 2005 odohral Ronaldo dva zo svojich najlepších zápasov [[FA Premier League 2004/05|sezóny 2004/2005]], keď vyprodukoval gól a asistenciu proti Aston Ville a dvakrát strelil gól proti rivalovi Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd 3-1 Aston Villa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4177033.stm|dátum=2005-01-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Arsenal 2-4 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4221105.stm|dátum=2005-02-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Odohral celých 120 minút rozhodujúceho zápasu proti Arsenalu vo finále FA Cupu, ktorý skončil bezgólovou remízou, premenil svoj pokutový kop v penaltovom rozstrele, avšak jeho tím prehral.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Arsenal 0-0 Man Utd (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/4558271.stm|dátum=2005-05-21|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Dňa 29. októbra strelil 1000. gól Manchestru United v Premier League, keď strelil jediný gól svojho tímu pri prehre 4:1 proti [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Middlesbrough 4-1 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4366686.stm|dátum=2005-10-29|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V polovici sezóny, v novembri, podpísal novú zmluvu, ktorá predĺžila jeho predchádzajúcu zmluvu o dva roky do roku 2010.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo extends Man Utd contract|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4448900.stm|dátum=2005-11-18|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo získal svoju druhú trofej v anglickom futbale, konkrétne [[EFL Cup 2005/2006|ligový pohár]] po tom, čo strelil tretí gól United pri výhre 4:0 nad [[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd ease to Carling Cup glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/4727118.stm|dátum=2006-02-26|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej tretej sezóny v Anglicku bol zaplatený do niekoľkých incidentov. Dostal jedno-zápasový dištanc od [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], kvôli „[[Zdvihnutý prostredník|ukázaniu prostredníka]]“ fanúšikom [[SL Benfica|Benficy]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ban after finger gesture|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4512908.stm|dátum=2006-02-03|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a bol poslaný z ihriska v [[Manchesterské derby|Manchesterskom derby]]—prehra 3:1—za kopnutie hráča [[Manchester City FC|Manchestru City]], bývalého hráča United, [[Andy Cole|Andyho Colea]]. Ronaldo sa pohádal zo spoluhráčom, útočníkom [[Ruud van Nistelrooy|Ruudom van Nistelrooyom]], ktorému vadil jeho štýl hry, ktorý sa predvádzal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ruud and Ron in training bust-up|url=https://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/ruud-and-ron-in-training-bust-up-1016868|vydavateľ=men|dátum vydania=2006-01-17|dátum prístupu=2019-10-14|meno=Stuart|priezvisko=Brennan}}&lt;/ref&gt; Po Majstrovstvách sveta 2006, kde bol zapojený do incidentu, v ktorom jeho klubový spoluhráč [[Wayne Rooney]] bol poslaný preč z ihriska,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Rooney must look at himself rather than blame Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/worldcup2006blog/2006/jul/03/rooneymustlookathimselfra|periodikum=The Guardian|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; Ronaldo verejne požiadal o prestup, s ľútosťou nad nedostatkom podpory, ktorú cítil od klubu pri incidente.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo: I can't stay in Manchester|url=https://www.theguardian.com/football/2006/jul/09/worldcup2006.sport3|periodikum=The Observer|dátum=2006-07-09|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=James|priezvisko=Stirling}}&lt;/ref&gt; Avšak United odmietol možnosť, aby mohol opustiť klub.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United: Ronaldo not for sale|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2383344/united-ronaldo-not-for-sale|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Hoci jeho problémy na Majstrovstvách sveta s Rooneyom viedli k tomu, že bol v sezóne [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]] vypískaný,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo has last laugh on Reading fans|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2346496/Ronaldo-has-last-laugh-on-Reading-fans.html|dátum=2006-09-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Clive|priezvisko=Tyldesley}}&lt;/ref&gt; ukázalo sa, že to je jeho prelomový rok, keďže prvýkrát prekonal 20-gólovú hranicu a získal prvý titul v Premier League. Dôležitým faktorom v tomto úspechu bolo jeho individuálne školenie trénerom prvého tímu [[René Meulensteen|Reném Meulensteenom]], ktorý ho naučil, aby sa stal viac nepredvídateľným, zlepšil svoju tímovú hru, žiadal si loptu a využil príležitosti na strelenie gólov namiesto čakania na šancu streliť estetický gól, ktorými už bol známy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The secrets behind the development of Real Madrid's Cristiano Ronaldo, revealed by Rene Meulensteen|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/10272433/The-secrets-behind-the-development-of-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-revealed-by-Rene-Meulensteen.html|dátum=2013-08-29|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}&lt;/ref&gt; Na konci decembra strelil v troch po sebe idúcich zápasoch dva góly v zápase, proti Aston Ville—víťazstvo United, ktoré ich dalo na prvé miesto tabuľky—Wiganu Athletic a [[Reading F.C.|Readingu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premiership: Aston Villa 0 - 3 Man Utd|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/24/match.sport5|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Stuart James at Villa|priezvisko=Park}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 1 Wigan|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/27/match.sport12|periodikum=The Guardian|dátum=2006-12-27|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 2 Reading|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/31/match.sport8|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul Wilson at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa stal v novembri a decembri [[Hráč mesiaca FA Premier League|hráčom mesiaca Premier League]], čím sa stal len tretím hráčom, ktorý toto ocenenie obhájil na ďalší mesiac.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo lands back-to-back accolades|url=https://web.archive.org/web/20070604185206/http://www.inthenews.co.uk/news/autocodes/world-cup-teams/brazil/ronaldo-lands-back-back-accolades-$1040247.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-06-04|dátum prístupu=2019-10-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins monthly award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6252317.stm|dátum=2007-01-11|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

==== 2007 – 2008: Kolektívne a individuálne úspechy ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo počas ligového zápasu v [[FA Premier League 2006/07|sezóne 2006/2007]]]]
Vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Ligy majstrov UEFA 2006/2007]] strelil Ronaldo svoje prvé góly v tejto súťaží, keď sa v zápase proti [[AS Rím|Rímu]] s výsledkom 7:1 dvakrát trafil do siete.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League: Manchester United 7 - 1 Roma (Manchester Utd win 8-3 on agg)|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/11/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-11|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; Následne sa už po štyroch minútach presadil v prvom semifinálovom zápase proti [[AC Miláno|AC Milánu]], čím zápas skončil výhrou United 3:2,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: follow the first leg of the Champions League semi-final between Manchester United and AC Milan with our live, minute-by-minute report|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/24/minutebyminute.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}&lt;/ref&gt; ale v druhom zápase prehral United na [[Stadio Giuseppe Meazza|San Sire]] 3:0 a tým pádom sa lúčil zo súťažou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan 3 - 0 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/03/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at the San|priezvisko=Siro}}&lt;/ref&gt; Taktiež pomohol United dostať sa do finále FA Cupu, kde však podľahli [[Chelsea FC|Chelsea]] 1:0.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Chelsea 1-0 Manchester United|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/6649815.stm|dátum=2007-05-19|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 5. mája 2007 strelil jediný gól v Manchesterskom derby—jeho 50. za klub—čím Manchester United získal ich prvý titul v Premier League po štyroch rokoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: Misfiring Ronaldo gets a kick out of giving City the runaround|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/06/sport.comment4|periodikum=The Observer|dátum=2007-05-05|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}&lt;/ref&gt; Vďaka svojim výkonom získal za túto sezónu mnoho osobných ocenení. Vyhral ceny hráča roka v Premier League, fanúšikovský hráč roka v Premier League a mladý hráč roka v Premier League, a taktiež FWA Futbalista roka,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo wins PFA double|url=https://www.worldsoccer.com/news/ronaldo-wins-pfa-double-116896|vydavateľ=World Soccer|dátum vydania=2007-04-23|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-US|meno=World|priezvisko=Soccer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Writers award for Ronaldo|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2455317/writers-award-for-ronaldo|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; čím sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral všetky štyri hlavné ocenenia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo secures PFA awards double|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/6582201.stm|dátum=2007-04-22|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho plat sa súbežne s tým zvýšil na 138 000 € za týždeň (35 miliónov celkovo) ako súčasť päťročného predĺženia zmluvy so United.&lt;ref name=&quot;thetimes.co.uk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Times &amp; The Sunday Times|url=https://www.thetimes.co.uk/|vydavateľ=www.thetimes.co.uk|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Na konci roka 2007 bol Ronaldo zvolený druhým za [[Kaká|Kakom]] v ocenení [[Zlatá lopta]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaká's year capped by Ballon d'Or|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=631048.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2007-12-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; a tretím, za Kakom a [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] v ankete [[Futbalista roka FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Ronaldo: Going the right way|url=https://web.archive.org/web/20071218205137/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid=663385.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-12-18|dátum prístupu=2019-10-16}}&lt;/ref&gt;

12. januára 2008 strelil Ronaldo svoj prvý [[hetrik]] za Manchester United pri výhre 6:0 nad [[Newcastle United FC|Newcastle United]], čím sa United dostal na vedúcu pozíciu Premier League.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd 6-0 Newcastle|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7172817.stm|dátum=2008-01-12|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; O mesiac neskôr, 19. marca, bol prvýkrát kapitánom United pri domácej výhre nad Boltonom, kde strelil oba góly zápasu.&lt;ref name=&quot;thetimes.co.uk&quot;/&gt; Druhý gól v zápase bol jeho 33. v sezóne, čím prekonal Georga Besta s 32 gólmi v sezóne 1967/1968, čím nastavil nový klubový rekord za najviac gólov v jednej sezóne ako záložník.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: Best's crown intact until Ronaldo cures his travel sickness|url=https://www.theguardian.com/football/2008/apr/01/championsleague.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2008-03-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}&lt;/ref&gt; Jeho 31 ligových gólov mu zaistilo Zlatú kopačku pre najlepšieho strelca Premier League,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo &amp; Ferguson win top awards|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7401795.stm|dátum=2008-05-14|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a taktiež aj [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], čo z neho urobilo prvého krídlo, ktoré vyhralo toto ocenenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scoops ESM Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=720667.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2008-06-17|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Taktiež získal ocenenia hráč roka v Premier League a FWA Futbalista roka druhú sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo named player of the year|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7370319.stm|dátum=2008-04-27|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins writers' award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7379586.stm|dátum=2008-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Vo vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA strelil rozhodujúci gól proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]], čím pomohol United dostať sa do štvrťfinále po celkovom výsledku 2:1,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo puts Man Utd into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2293527/Cristiano-Ronaldo-puts-Man-Utd-into-quarters.html|dátum=2008-03-05|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Oliver|priezvisko=Brown}}&lt;/ref&gt; a hlavičkou strelil gól proti Rímu s celkovým skóre 3:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma 0 Man Utd 2: Ronaldo and Rooney combine to leave Roma in ruins|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/roma-0-man-utd-2-ronaldo-and-rooney-combine-to-leave-roma-in-ruins-again-803605.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2008-04-02|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; United čelil vo finále hranom v Moskve Chelsea, kde strelil úvodný gól zápasu, avšak nepremenil svoju penaltu v penaltovom rozstrele,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League final: Cristiano Ronaldo's penalty technique 'unacceptable'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2301257/Champions-League-final-Cristiano-Ronaldos-penalty-technique-unacceptable.html|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Vicki|priezvisko=Hodges}}&lt;/ref&gt; ale Manchester United tak či tak zvíťazil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd earn dramatic Euro glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/7406252.stm|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA, vďaka čomu získal ocenenie UEFA Club Footballer of the Year.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=63706/profile/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo strelil počas celej [[FA Premier League 2007/08|sezóny 2007/2008]] 42 gólov vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najplodnejšia sezóna počas hrania v Anglicku. Na začiatku sezóny vynechal tri zápasy, kvôli strkaniciam proti [[Portsmouth FC|Portsmouth]], čo vysvetlil tým, že ho protihráč provokoval.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo pledges to keep his cool|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6996227.stm|dátum=2007-09-15|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Keď sa začali šíriť informácie o tom, že sa o Ronalda zaujíma [[Real Madrid CF|Real Madrid]], United podal na riadiaci orgán FIFA sťažnosť o neoprávnenú manipuláciu týkajúcu sa údajného prenasledovania ich hráčov zo strany Madridu, avšak FIFA odmietla konať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: Fifa will take no action over Real Madrid's pursuit of Cristiano Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jun/16/ronaldo.manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-06-16|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alan|priezvisko=Gardner|priezvisko2=agencies}}&lt;/ref&gt; Prezident FIFA [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]] tvrdil, že hráč by mal mať dovolené opustiť svoj klub, pričom situáciu označil za „moderné otroctvo“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blatter - Let Ronaldo leave|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/3800594/blatter-let-ronaldo-leave|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že Ronaldo verejne súhlasil s Blatterom,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=I am a slave, says Ronaldo as he pushes for Madrid move|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jul/11/manchesterunited.premierleague1|periodikum=The Guardian|dátum=2008-07-10|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; tak zostal v United ďalší rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo to give 'heart and soul' to United|url=http://www.espnfc.com/story/560619/ronaldo-to-give-heart-and-soul-to-united|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-17}}&lt;/ref&gt;

==== 2008/2009: Posledná sezóna za Manchester United a pokračujúce úspechy ====
[[Súbor:2009-3-14 ManUtd vs LFC Ronaldo Tackling.JPG|náhľad|Ronaldo v jeho poslednej sezóne za Manchester United hrajúci v zápase Premier League proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]]]
Pred [[FA Premier League 2008/2009|sezónou 2008/2009]] sa Ronaldo 7. júla podrobil operácii členka,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ankle surgery a 'success'|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7486670.stm|dátum=2008-07-07|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; ktorá ho odstavila od futbalu na 10 týždňov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Man. United-Villarreal 2009 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2009/matches/round=15276/match=302689/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Po návrate zo zranenia strelil 15. novembra svoj 100. gól vo všetkých súťažiach za United z čoho prvý z dvoch prišiel z priameho kopu v zápase proti [[Stoke City FC|Stoke City]] s výsledkom 5:0,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premier League: Manchester United 5-0 Stoke City|url=https://www.theguardian.com/football/2008/nov/17/premierleague-manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-11-17|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; čo znamenalo, že teraz strelil gól proti všetkým 19 súperom, ktorý v tom čase hrali v Premier League.&lt;ref&gt;&quot;Stat Attack&quot;. ''The United Review''. Manchester United. '''70''' (11): 65. 15 November 2008.&lt;/ref&gt; Na konci roka 2008 pomohol United vyhrať [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Japonsku,&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/gamba-osaka-vs-man-utd/report/10390&lt;/ref&gt; keď asistoval vo finálovom zápase na víťazný gól proti [[LDU Quito|Liga de Quito]], a taktiež získal Striebornú loptu.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7793438.stm&lt;/ref&gt; Následne sa stal prvým hráčom United od roku 1968, ktorý získal Zlatú loptu—predtým ju získal George Best—&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2008/dec/02/ronaldo-manchesterunited&lt;/ref&gt; a taktiež prvým hráčom Premier League, ktorý získal ocenenie Futbalista roku FIFA.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7822115.stm&lt;/ref&gt;

Jeho víťazný gól zápasu vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[FC Porto|Portu]], ktorý strelil z 36 metrov, mu zaistil [[Cena Ferenca Puskása|cenu Ferenca Puskása]], prezentovaný FIFA ako najkrajší gól roku;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20091224170408/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid%3D1151584.html&lt;/ref&gt; tento gól neskôr ohodnotil ako najkrajší gól aký kedy strelil.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8001249.stm&lt;/ref&gt; United sa dostal do finále hranom v Ríme,&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/arsenal-vs-man-utd/report/19027&lt;/ref&gt; kde mal však malý vplyv na hru pri prehre United 2:0 nad Barcelonou.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2009/may/27/lionel-messi-cristiano-ronaldo-champions-league-final&lt;/ref&gt; Ronaldo ukončil pobyt v Anglicku s deviatimi trofejami, keď United získal tretíkrát v rade titul Premier League a EFL Cup.&lt;ref&gt;https://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.career-history.html/cristiano-ronaldo&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd 0-0 Tottenham (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/7905889.stm|dátum=2009-03-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil s 26 gólmi vo všetkých súťažiach, o 16 gólov menej ako v minulej sezóne a o štyri zápasy viac.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League Team of the Year|url=https://www.skysports.com/football/news/11662/5244801/premier-league-team-of-the-year|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho posledný gól za United prišiel 10. mája 2009 z priameho kopu v Manchesterskom derby na [[Old Trafford]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United closing in on glory|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/5308991/united-closing-in-on-glory|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Real Madrid ===
==== 2009 – 2013: Najdrahší prestup na svete a titul v La Lige ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo Madrid.jpg|náhľad|Jeho číslo 7 bolo obsadené, čiže počas [[La Liga 2009/2010|debutovej sezóny]] v Madride nosil dres s číslom 9. Po odchode [[Raúl González Blanco|Raúla]] z klubu si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] prevzal dres s číslom 7]]
Pred [[La Liga 2009/2010|sezónou 2009/2010]] prestúpil Ronaldo do Realu Madrid za vtedy rekordných 94 miliónov €.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo transfer: Real Madrid agree £80 million fee with Manchester United|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/5505073/Cristiano-Ronaldo-transfer-Real-Madrid-agree-80-million-fee-with-Manchester-United.html|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}&lt;/ref&gt; V jeho kontrakte, ktorý trval do roku 2015, bol ročný plat 11 miliónov € a výkupná klauzula v hodnote 1 miliardy €.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo completes £80m Real move|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8121951.stm|dátum=2009-07-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Minimálne 80 000 ľudí sledovalo prezentáciu Ronalda na [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]], čím prekonal 25-ročný rekord 75 000 fanúšikov, ktorý vítali [[Diego Maradona|Diega Maradonu]] v [[SSC Neapol|Neapole]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo welcomed by 80,000 fans at Real Madrid unveiling|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jul/06/cristiano-ronaldo-real-madrid-bernabeu|periodikum=The Guardian|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}&lt;/ref&gt; Pretože kapitán tímu [[Raúl González Blanco|Raúl]] nosil vždy dres s číslom 7, čo je číslo, ktoré nosil Ronaldo v Manchesteri United,&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Ate all the Pies|url=http://www.whoateallthepies.tv/kits/37525/cristiano-ronaldo-takes-rauls-no-7-shirt-at-real-madrid-benzema-moves-to-no-9-xabi-alonso-takes-no-14.html|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; tak Ronaldo dostal číslo 9,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo To Wear No. 9 At Real Madrid - Report {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spain/2009/07/05/1364496/cristiano-ronaldo-to-wear-no-9-at-real-madrid-report|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt; ktoré bolo predstavené bývalým hráčom Realu Madrid, [[Alfredo Di Stéfano|Alfrédom Di Stéfanom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo welcomed by 80,000 fans|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8135671.stm|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo debutoval v [[La Liga|La Lige]] 29. augusta 2009 proti [[Deportivo La Coruña]], kde strelil gól z penalty pri domácej výhre Madridu 3:2.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo in winning start for Real|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8229070.stm|dátum=2009-08-29|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Strelil gól v každom z prvých štyroch ligových zápasov, čo sa predtým v klube ešte nikomu nepodarilo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo makes Real Madrid history|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/6225577/Cristiano-Ronaldo-makes-Real-Madrid-history.html|dátum=2009-09-24|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}&lt;/ref&gt; Jeho prvé góly v Lige majstrov UEFA za Real Madrid prišli z dvoch priamych kopov v prvom zápase skupinovej fázy proti [[FC Zürich|Zürichu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Tuesday's Champions League review|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8257957.stm|dátum=2009-09-15|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho skvelý štart do sezóny bol však prerušený, keď mal zranenie členka v októbri počas medzinárodnej prestávky, čo ho vyradilo na sedem týždňov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan v Real Madrid - as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/2009/nov/03/milan-real-madrid-latest-score|periodikum=The Guardian|dátum=2009-11-03|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced out of Milan meetings|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=902721.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2009-10-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Týždeň po návrate zo zranenia dostal v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Alméríi]] prvú červenú kartu v Španielsku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo sent off in Real victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8397610.stm|dátum=2009-12-05|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Uprostred sezóny sa Ronaldo umiestnil v anketách [[Zlatá lopta 2009|Zlatá lopta]] a [[Futbalista roka FIFA 2009|Futbalista roka FIFA]] na druhých miestach za Lionelom Messim z [[FC Barcelona|Barcelony]]. Sezónu ukončil s 33 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane hetriku pri výhre 4:1 nad [[RCD Mallorca|Mallorcou]] 5. mája 2010, čo bol jeho prvý v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2009-10|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick keeps Real Madrid on Barcelona's tail|url=https://www.theguardian.com/football/2010/may/06/cristiano-ronaldo-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2010-05-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}&lt;/ref&gt; Jeho prvá sezóna v Reale Madrid skončila bez trofejí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The cristiano ronaldo-higuain duo holds the real madrid’s scoring record {{!}} Sport On Your Side|url=https://web.archive.org/web/20160107100926/http://1x2.eu/top-players/cristiano-ronaldo/the-cristiano-ronaldo-higuain-duo-holds-the-real-madrids-scoring-record/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-01-07|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt;

Po odchode Raúla si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] zobral číslo 7.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; 23. októbra strelil prvýkrát v kariére štyri góly v jednom zápase, konkrétne proti [[Racing Club de Santander|Racingu Santander]], pri výhre 6:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo scores four in Real rout|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/9121629.stm|dátum=2010-10-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Následne strelil gól v šiestich zápasoch po sebe—troch v La Lige, jeden v Lige majstrov UEFA a dva za Porugalsko—celkovo 11 gólov, čo bol jeho najgólovejší mesiac. Ronaldo následne strelil ďalšie hetriky proti [[Athletic Club|Athletic Bilbao]], [[Levante UD|Levante]], [[Villarreal CF|Villarreal]] a [[Málaga CF|Málaga]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo matches Messi's treble as Real and Barca go goal crazy|url=http://edition.cnn.com/2010/SPORT/football/11/20/football.real.madrid.barcelona.messi.ronaldo/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga - Ronaldo hat-trick sees Real past Villarreal - Yahoo! Eurosport|url=https://web.archive.org/web/20110112193442/http://uk.eurosport.yahoo.com/10012011/58/la-liga-ronaldo-hat-trick-sees-real-past-villarreal.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-01-12|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=No redemption for Manuel Pellegrini on a grim return at the Bernabéu {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2011/mar/04/manuel-pellegrini-malaga-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2011-03-04|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt; Napriek jeho výkonom sa na konci roka 2010 nedostal na pódiové umiestnenia pri inaugurácii [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopty FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi, Ronaldo and Neymar are Ballon d'Or nominees|url=https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-fifa-ballon-idUKKBN0TJ1LA20151130|periodikum=Reuters|dátum=2015-11-30|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Počas historickej sérii štyroch [[El Clásico|''Clásic''os]] proti rivalovi Barcelone v apríli 2011 strelil Ronaldo dva góly, čím prekonal svoj osobný rekord 42 gólov vo všetkých súťažiach za jednú sezónu. Hoci nestrelil gól pri eliminácii Realu v semifinále Ligy majstrov UEFA, v ďalšom zápase v lige premenil penaltu a v Copa del Rey strelil víťazný gól v 103. minúte, čím vyhral prvú trofej v Španielsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2010-11|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Match Report {{!}} Real Madrid v Barcelona - 20th April 2011 {{!}} Sky Sports {{!}} Football News|url=https://web.archive.org/web/20110423012003/http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3365041,00.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-04-23|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt; O ďalšie dva týždne strelil Ronaldo ďalšie štyri góly proti [[Sevilla FC|Seville]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 4 as Madrid thrash Sevilla|url=http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/05/07/spain.la.liga.results/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; hetrik proti [[Getafe CF|Getafe]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid delay coronation of Barcelona as La Liga champions|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/real-madrid-delay-coronation-of-barcelona-as-la-liga-champions-2282286.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-05-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a dva góly z priamych kopov proti Villarrealu, vďaka čomu strelil v lige 38 gólov, čím sa dorovnal rekordu za najviac gólov v jednej sezóne, ktorý držali [[Telmo Zarra]] a [[Hugo Sánchez]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo equals La Liga goal-scoring record - but he's 'not obsessed with scoring goals'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8515923/Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-equals-La-Liga-goal-scoring-record-but-hes-not-obsessed-with-scoring-goals.html|dátum=2011-05-16|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=by Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}&lt;/ref&gt; Jeho dva góly v poslednom zápase sezóny proti Almérii, ho spravili prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil 40 gólov v jednej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo sets new Primera Liga scoring record|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/13485792|dátum=2011-05-21|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Získal [[trofeo Pichichi]], a taktiež aj európsku Zlatú kopačku, ktorú získal druhýkrát, a stal sa tak prvý hráčom, ktorý vyhral túto cenu v dvoch rôznych súťažiach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo wins 2010/11 Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=1634078.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2011-05-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

Počas nasledujúcej sezóny, [[La Liga 2011/2012|sezóny 2011/2012]], Ronaldo prekonal svoj rekord v počte gólov a nastrieľal až 60 gólov vo všetkých súťažiach.&lt;ref&gt;http://soccernet.espn.go.com/team/squad/_/id/86/season/2011/league/esp.1/real-madrid?cc=4716&lt;/ref&gt; Jeho 100. gól za Real Madrid prišiel na [[Camp Nou]] v [[Supercopa de España 2011|Supercopa de España]], hoci Barcelona získala trofej po celkovom skóre 5:4.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3 Real Madrid 2; agg 5-4, match report|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8707839/Barcelona-3-Real-Madrid-2-agg-5-4-match-report.html|dátum=2011-08-17|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Simon Talbot and Jason|priezvisko=Burt}}&lt;/ref&gt; Vrátil sa na pódium v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2011|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil druhý za Messim, po tom ako strelil hetriky proti [[Real Zaragoza|Realu Zaragoza]], [[Rayo Vallecano]], Málage, [[Club Atlético Osasuna|Osasune]] a Seville.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo grabs hat-trick as Real Madrid defeat Real Zaragoza 6-0|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8728695/Cristiano-Ronaldo-grabs-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Real-Zaragoza-6-0.html|dátum=2011-08-28|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|priezvisko=8}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/7012360/hat-tricks-lionel-messi-cristiano-ronaldo&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2011/10/22/sport/football/football-barcelona-messi-ronaldo/&lt;/ref&gt; Napriek dvom gólom Ronalda Real vypadol vo štvrťfinále Copa del Rey proti Barcelone po výsledku 4:3. Opäť strelil dva góly, vrátane penalty v semifinále Ligy majstrov UEFA proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]], zápas skončil remízou 3:3, ale jeho penaltu v penaltovom rozstrele chytil [[Manuel Neuer]] a Real bol zo súťaže vyradený.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-1 Bayern Munich (BM win 3-1 on pens) {{!}} Champions League|url=https://www.theguardian.com/football/2012/apr/25/real-madrid-bayern-munich-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2012-04-25|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo našiel veľký tímový úspech v lige, keď pomohol Realu Madrid vyhrať prvú La Ligovú trofej po štyroch rokoch, s rekordnými 100 bodmi. Po hetriku proti Levante, čím ďalej zvyšoval náskok nad Barcelonou,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's sixth hat-trick of the season sees Real Madrid open 10-point lead over Barcelona in La Liga|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/9078733/Cristiano-Ronaldos-sixth-hat-trick-of-the-season-sees-Real-Madrid-open-10-point-lead-over-Barcelona-in-La-Liga.html|dátum=2012-02-13|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}&lt;/ref&gt; strelil 24. marca 2012 100. ligový gól za Madrid pri výhre 5:1 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Realom Sociedad]], čo sa mu podarilo len za 92 zápasov počas troch sezón, čím prekonal predošlý klubový rekord [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga: Victories for Madrid and Barcelona|url=https://global.espn.com/football/news/story/_/id/1039908/la-liga:-real-madrid-thrash-real-sociedad,-barcelona-beat-mallorca|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2012-03-24|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ďalším hetrikom v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] prelomil 40-gólovú hranicu v lige, čím dorovnal svoj rekord z minulej sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores hat-trick as Real Madrid defeat Atletico 4-1 to maintain four-point cushion over Barcelona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/9199284/Cristiano-Ronaldo-scores-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Atletico-4-1-to-maintain-four-point-cushion-over-Barcelona.html|dátum=2012-04-12|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}&lt;/ref&gt; 21. apríla strelil víťazný gól na [[Camp Nou]] proti Barcelone, vďaka čomu sme videli jeho gólovú oslavu „calma“, ktorou sa vysmieval fanúšikom súpera – je to oslava, ktorú v Barcelone zopakoval o štyri roky neskôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Barcelona: Celebrations in enemy territory|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/04/24/58fe5ed8ca47413f548b461c.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-04-24|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho posledný ligový gól v sezóne proti Mallorce bol s poradovým číslom 46, čo bolo o štyri menej ako rekord, ktorý nastavil Messi,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona striker's goal record in numbers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/29507683|dátum=2014-11-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a stal sa prvým hráčom, ktorý skóroval proti všetkým 19 súperom v jednej sezóne La Ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NESN.com|url=https://nesn.com/2012/05/jose-mourinho-boasts-as-real-madrid-and-cristiano-ronaldo-smash-records-en-route-to-la-liga-title/|dátum vydania=2012-05-15|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=Marcus Kwesi|priezvisko=O'Mard}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo začal [[La Liga 2012/2013|sezónu 2012/2013]] získaním [[Supercopa de España 2012|Supercopa de España]], čo bola jeho tretia trofej v Španielsku. Keďže skóroval v obidvoch zápasoch, tak Madrid vyhral Supercopa de España vďaka gólom vonku, po celkovom skóre 4:4 proti Barcelone.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 3-2 Real Madrid – as it happened|url=http://www.theguardian.com/football/2012/aug/23/barcelona-real-madrid-live-mbm|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2012-08-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Riach}}&lt;/ref&gt; Hoci Ronaldo verejne komentoval, že nie je spokojný s „profesionálnym problémom“ v klube, ktorý bol podnetom jeho odmietnutia osláviť 150. gól za Madrid,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo 'sad' at Real Madrid and upset with 'people in the club' after choosing not to celebrate goals|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/9517157/Cristiano-Ronaldo-sad-at-Real-Madrid-and-upset-with-people-in-the-club-after-choosing-not-to-celebrate-goals.html|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2019-10-19|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}&lt;/ref&gt; jeho miera strieľania gólov neutíchala. Po strelení hetriku, vrátane dvoch penált, proti Deprotivu La Coruña, strelil svoj prvý hetrik v Lige majstrov UEFA proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]], pri výhre 4:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League round-up: Cristiano Ronaldo grabs another Real Madrid|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/champions-league-round-up-cristiano-ronaldo-grabs-another-real-madrid-hat-trick-8196517.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-04|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O štyri dni neskôr sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v šiestich po sebe idúcich ''Clásicos'', keď strelil dva góly pre remíze 2:2 na Camp Nou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi and Cristiano Ronaldo: a class apart in el Clasico|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-a-class-apart-in-el-clasico-8201425.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-08|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho výkony v roku 2012 ho opäť dostali na druhé miesto v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2012|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil za štvornásobným víťazom Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi crowned world's best for record fourth time|url=https://edition.cnn.com/2013/01/07/sport/football/football-messi-wins-ballon-dor-ronaldo-iniesta/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-19|priezvisko=By}}&lt;/ref&gt;

==== 2013 – 2015: Viacnásobné víťazstvá v ankete Zlatá lopta FIFA a ''La Décima'' ====
Po zimnej prestávke sezóny 2012/2013, sa Ronaldo 6. januára stal prvýkrát kapitánom Realu Madrid v oficiálnom zápase, v ktorom strelil dva góly pri výhre 4:3.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metro|url=https://metro.co.uk/2013/01/07/iker-casillas-rejects-captains-armband-gesture-from-cristiano-ronaldo-3341136/|dátum vydania=2013-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Následne sa 30. januára stal prvým ne-španielskym hráčom po 60. rokoch, ktorý bol kapitánom Realu v ''El Clásicu'', v zápase, ktorý bol zároveň jeho 500. v klubovej kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 1-1 Barcelona {{!}} Copa del Rey semi-final first leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/jan/30/real-madrid-barcelona-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-01-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Santiago|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt; O tri dni skôr strelil jeho 300. gól za kluby pri perfektnom hetriku proti Getafe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 300th club goal {{!}} IOL|url=https://www.iol.co.za/sport/soccer/ronaldo-scores-300th-club-goal-1459280|vydavateľ=www.iol.co.za|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Svoj 200. gól za Real Madrid strelil 8. mája pri výhre 6:2 nad Málagou, čo sa mu podarilo za 197 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches 200 goals for Real Madrid with Malaga strike {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/1956/europe/2013/05/08/3964637/cristiano-ronaldo-reaches-200-goals-for-real-madrid-with|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Pomohol Realu dostať sa do finále Copa del Rey, keď strelil dva góly v ''El Clásico'', čo znamenalo šiesty zápas v rade na Camp Nou v ktorom skóroval,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-3 Real Madrid (Real win 4-2 on agg) {{!}} Copa del Rey|url=https://www.theguardian.com/football/2013/feb/26/barcelona-real-madrid-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-26|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt; čo je rekord Realu Madrid.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Vo finále strelil otvárací gól zápasu pri eventuálnej prehre 2:1 nad Atléticom Madrid, ale bol vylúčený, kvôli nešportovému správaniu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atleti lift the Copa del Rey at the Bernabeu|url=https://www.sbnation.com/soccer/2013/5/17/4341224/real-madrid-vs-atletico-final-score-result-2013-copa-del-rey|vydavateľ=SBNation.com|dátum vydania=2013-05-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Kim|priezvisko=McCauley}}&lt;/ref&gt; Vo prvom kole vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA čelil Ronaldo po prvýkrát svojmu bývalému klubu, Manchesteru United. Po tom čo strelil jediný gól svojho tímu pri remíze 1:1 na Santiago Bernabéu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo rises to big occasion with impeccable timing {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2013/feb/13/cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-13|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt; v odvetnom zápase strelil víťazný gól na 2:1 na Old Trafford, čo bol jeho prvý návrat na toto ihrisko po prestupe do Realu Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United 1-2 Real Madrid (agg 2-3) {{!}} Champions League match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/mar/05/manchester-united-real-madrid-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-03-05|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; Gól neoslavoval, kvôli rešpektu k svojmu bývalému klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: &amp;quot;I didn't celebrate the goal out of respect for United&amp;quot;|url=https://www.marca.com/2013/02/14/en/football/real_madrid/1360796912.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo strelil vo štvrťfinále tri góly proti Galatasarayu, strelil v semifinále jediný gól Madridu pri vonkajšej prehre 4:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]]. Víťazstvo 2:0 doma však nestačilo na postup, a tak sa Real rozlúčil s touto súťažou už tretí rok po sebe v semifinále.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-0 Borussia Dortmund {{!}} Champions League semi-final, second leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/apr/30/real-madrid-borussia-dormund-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-04-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:CR derbi 2013 cropped.png|náhľad|Ronaldo strelil počas sezóny 2013/2014 v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] rekordných 17 gólov a získal ''La Décimu'', desiaty titul Realu Madrid v tejto súťaži]]Pred začiatkom [[La Liga 2013/2014|sezóny 2013/2014]] podpísal Ronaldo nový kontrakt, ktorý trval do roku 2018 s platom 17 miliónov € ročne, čím sa stal na krátko najlepšie plateným futbalistom sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo agrees £76m Real Madrid deal to end hopes of|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-agrees-76m-real-madrid-deal-to-end-hopes-of-manchester-united-return-and-insists-8817725.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-09-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; K tímu sa pripojil krídelník [[Gareth Bale]], ktorý sa stal najdrahším hráčom na svete, keď prestúpil za 100 miliónov €, čím prekonal rekord Ronalda spred štyroch rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale contract leak sparks panic at Real Madrid|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/01/29/gareth-bale-contract-leak-sparks-panic-at-real-madrid/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-01-29|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=John|priezvisko=Percy}}&lt;/ref&gt; Spoločne s útočníkom [[Karim Benzema|Karimom Benzemom]] vytvorili populárne útočné trio “BBC“, ktoré tvorili Bale, Benzema a Cristiano [Ronaldo].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=200 goals by the BBC {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2015/09/200-goals-by-the-bbc|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Neskôr v novembri strelil Ronaldo 32 gólov za 22 zápasov za klub a krajinu, vrátane hetrikov proti Galatasarayu, Seville, Realu Sociedad, [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] a [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unstoppable Ronaldo fires Portugal to Brazil|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/258991.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo hits hat-trick as Real Madrid hammer Galatasaray|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/8927514/champions-league-cristiano-ronaldo-hits-hat-trick-as-real-madrid-hammer-galatasaray|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo and Bale among the goals as Real Madrid win 10-goal thriller|url=https://edition.cnn.com/2013/10/30/sport/football/real-madrid-sevilla-ronaldo-bale/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=By}}&lt;/ref&gt; Rok 2013 ukončil so 69 gólmi v 59 zápasoch, čo bol jeho najgólovejší rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo's goal-den 2013, month by month|url=https://www.marca.com/2013/12/31/en/football/real_madrid/1388444820.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=es|priezvisko=MARCA.com}}&lt;/ref&gt; Získal [[Zlatá loptu FIFA 2013|Zlatú loptu FIFA]], čo bolo spojenie Zlatej lopty a Futbalistu roku FIFA, po prvýkrát v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Emotional Ronaldo ends Messi run|url=https://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113|periodikum=Reuters|dátum=2014-01-13|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Spoločne s individuálnymi úspechmi dokázal Ronaldo s Realom Madrid získať aj ''La Décimu'', desiatu Ligu majstrov UEFA. V osemfinále tejto súťaže strelil dva góly proti [[FC Schalke 04|Schalke 04]] pri celkovom skóre 9:2,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2012 - History - Statistics – UEFA.com|url=https://web.archive.org/web/20151011021944/http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-10-11|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; čím pomohol Madridu prebojovať sa do štvrťfinále. Jeho gól pri domácej výhre 3:0 nad Borussiou Dortmund—jeho 100. zápas v Lige majstrov UEFA—bol jeho 14. gólom v tejto sezóne, čím vyrovnal rekordný zápis Messiho spred dvoch rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Soccer Talk|url=https://worldsoccertalk.com/2014/04/02/cristiano-ronaldo-equals-messis-record-for-most-goals-in-one-uefa-champions-league-season/|dátum vydania=2014-04-02|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Po strelení dvoch gólov pri výhre 4:0 nad Bayernom Mníchov v [[Allianz Arena|Allianz Arene]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo takes Messi's record|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/303767.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; strelil gól z penalty v 120. minúte pri výhre 4:1 vo finálovom zápase nad Atléticom Madrid, čím sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v dvoch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA za dva rôzne víťazné tímy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer-Ronaldo first to score for two different European Cup winners {{!}} Reuters|url=https://web.archive.org/web/20140525200442/http://in.reuters.com/article/2014/05/25/soccer-champions-ronaldo-idINL3N0OB00020140525|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-25|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Jeho celkový výkon vo finále bol utlmený následkom patelárnej tendinitídy a súvisiacich problémov s hamstringom, ktoré ho trápili v posledných mesiacoch sezóny. Ronaldo hral finále proti rade lekárom, čo neskôr komentoval: „Vo svojom živote nevyhráte bez obetovania a musíte riskovať.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo 'risked career' by playing through pain barrier|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/354461.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Ako najlepší strelec Ligy majstrov UEFA po tretíkrát so 17 gólmi,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo takes scoring honours|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2104955.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-05-24|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; získal cenu [[UEFA Futbalista roka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo named UEFA Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=2137079.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-08-28|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

V Copa del Rey pomohol Realu prebojovať sa do finále, keď v semifinále strelil dva góly z penált proti Atléticu Madrid na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo tops Aragon�s record - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/02/11/en/football/real_madrid/1392156848.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}&lt;/ref&gt; pričom prvý gól znamenal, že dokázal  počas svojej kariéry streliť gól v každej minúte 90-minútového zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Has Scored a Goal in Every Minute of a Game Throughout His Career|url=https://www.si.com/extra-mustard/2014/02/12/throughout-his-career-cristiano-ronaldo-has-scored-a-goal-in-every-minute-of-a-game|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho pokračujúce problémy s kolenom mu neumožnili odohrať finále, kde Real porazil Barcelonu 2:1 a získal trofej.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale helps Real Madrid beat Barcelona in Copa del Rey|url=https://www.bbc.com/sport/football/27053737|dátum=2014-04-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo strelil 31 gólov v 30 ligových zápasoch, čo mu stačilo na získanie Pichichi a európskej Zlatej kopačky, ktorú získal spoločne s Liverpoolskym útočníkom [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Suarez claims top billing with Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/308791.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; 6. januára strelil v zápase proti Celte Vigo 400. klubový gól v kariére za 653 zápasov; v tomto zápase strelil dva góly a svoje góly venoval jeho krajanovi [[Eusébio]]vi, ktorý zomrel dva dni predtým.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo reaches 400-goal milestone and dedicates achievement to Eusébio after Real Madrid win|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10555284/Cristiano-Ronaldo-reaches-400-goal-milestone-and-dedicates-achievement-to-Eusebio-after-Real-Madrid-win.html|dátum=2014-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; Gól z poslednej minúty, ktorý strelil 4. mája pätičkovým volejom proti Valencii—jeho 50. gól vo všetkých súťažiach—bol ohodnotený ako najkrajší gól sezóny od Liga de Fútbol Profesional,&lt;ref&gt;https://www.laliga.com/en/news/cristiano-ronaldo-winner-of-the-best-goal-in-the-2013-14-liga-bbva&lt;/ref&gt; a navyše bol zvolený za najlepšieho hráča La Ligy.&lt;ref&gt;https://www.independent.co.uk/sport/football/european/atletico-madrid-snubbed-at-la-liga-awards-despite-winning-league-ahead-of-spanish-giants-real-madrid-9822760.html&lt;/ref&gt;

Počas ďalšej sezóny, [[La Liga 2014/2015|sezóny 2014/2015]], si Ronaldo nastavil nový osobný rekord, keď strelil 61 gólov vo všetkých súťažiach, keď začal strelením oboch gólov Realu Madrid pri výhre 2:0 nad Sevillou v [[Superpohár UEFA 2014|Superpohári UEFA]].&lt;ref&gt;https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html&lt;/ref&gt; Následne dosiahol svoj najlepší gólový štart do ligovej sezóny, keď strelil rekordných 15 gólov v ôsmom kole La Ligy.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;https://www.bbc.com/sport/football/29476562&lt;/ref&gt; Vďaka jeho rekordnému 23. hetriku v La Lige, ktorý strelil 6. decembra proti Celte Vigo, sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý pokoril hranicu 200 gólov v La Lige, keďže to dokázal len v 178 zápasoch.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo breaks La Liga hat trick record|url=http://www.espnfc.com/real-madrid/story/2184149/real-madrids-cristiano-ronaldo-breaks-la-liga-hat-trick-record|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo vyhral s Madridom [[Majstrovstvá klubov FIFA 2014|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Maroku,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid claim FIFA Club World Cup|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2199029.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-12-20|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; si Ronaldo prevzal druhýkrát v rade [[Zlatá lopta FIFA 2014|Zlatú loptu FIFA]], čím sa pridal k [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinimu]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]], ktorý Zlatú loptu vyhrali trikrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo dans la troisième dimension|url=https://www.francefootball.fr/news/Cristiano-ronaldo-dans-la-troisieme-dimension/527726|vydavateľ=France Football|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt;

==== 2015 – 2017: Najlepší strelec Realu Madrid v histórii a ''La Undécima'' ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo (35480124482).jpg|náhľad|Ronaldo v zápase proti [[FK Šachtar (Doneck)|Šachtaru Doneck]] v roku 2015]]
Madrid ukončil sezónu 2014/2015 v La Lige na druhom mieste a v Lige majstrov UEFA skončil v semifinále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo shines in tumultuous campaign|url=https://global.espn.com/football/club/real-madrid/86/blog/post/2461499/ronaldo-eclipses-his-best-in-tumultuous-real-madrid-season|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-05-27|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V zápase Ligy majstrov UEFA proti Schalke 04 pri výhre 2:0 strelil rekordný dvanásty krát v rade gól na ihriskách súperov v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano levels Raúl and Messi in Europe with Schalke goal|url=https://as.com/diarioas/2015/02/19/english/1424302247_031153.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-25|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es}}&lt;/ref&gt; V semifinále strelil oba góly svojho tímu pri celkovom skóre 3:2 pre [[Juventus FC|Juventus]].&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2447597/cristiano-ronaldo-ties-alfredo-di-stefano-for-real-madrid?src=com&lt;/ref&gt; S 10 gólmi ukončil sezónu už tretíkrát v rade ako najlepší strelec, spoločne s Messim a [[Neymar]]om.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html&lt;/ref&gt; 5. apríla strelil po prvýkrát v La Lige a aj celkovo v kariére päť gólov v jednom zápase, vrátane hetriku za osem minút, proti [[Granada CF|Granade]] pri výhre 9:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, Messi and Ronaldo top scoring charts|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2015-06-06|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Jeho 300. gól za Real prišiel o tri dni neskôr pri výhre 2:0 nad Rayo Vallecano.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Rayo Vallecano 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/32176264|dátum=2015-04-08|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Následne hetriky proti Seville, [[RCD Espanyol|Espanyolu]] a Getafe ho dostali v tejto štatistike na celkové číslo 31 za Real Madrid, čím prekonal rekord Di Stéfana, ktorý ich nastrieľal 28.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo beats his personal best for a single season|url=https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-26|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es}}&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil so 48 gólmi, vyhral druhýkrát v rade Pichichi a štvrtýkrát európsku Zlatú kopačku.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Na začiatku jeho siedmej sezóny v drese Realu Madrid, [[La Liga 2015/2016|sezóny 2015/2016]], sa Ronaldo stal [[Zoznam rekordov a štatistík Realu Madrid|najlepším strelcom klubu]], najprv v lige a potom aj vo všetkých súťažiach. Jeho päť gólov pri vonkajšej výhre 6:0 nad Espanyolom 12. septembra, ho dostalo na hranicu 230 gólov v La Lige v 203 zápasoch, čím prekonal klubový rekord, ktorý držal Raúl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|url=https://www.laliga.com/noticias/un-historico-ronaldo-lidera-la-goleada-al-espanyol|vydavateľ=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|dátum prístupu=2019-10-23}}&lt;/ref&gt; O mesiac neskôr, 17. októbra, opäť prekonal Raúla, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:0 nad Levante na Bernabéu, čo ho dostalo na celkovo 324 gólov za klub. Ronaldo sa stal taktiež [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA v histórii]], po hetriku proti [[FK Šachtar (Doneck)|Šachtaru Doneck]] v skupinovej fáze, čím prekonal rekord Messiho so 77 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores a hat-trick as Real Madrid beat Shakhtar|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/9993056/ronaldo-scores-a-hat-trick-as-real-madrid-beat-shakhtar|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Dvomi gólmi proti Malmö FF pri vonkajšej výhre 2:0 dňa 30. septembra 2015 prekonal 500 gólovú hranicu za klub a krajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th career goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2619945/real-madrid-cristiano-ronaldo-scores-500th-career-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-09-30|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Následne sa stal prvým hráčom, ktorý v skupinovej fáze dokázal streliť dvojciferné číslo gólov, keď ich strelil rekordných 11, vrátane ďalších štyroch gólov proti Malmö.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Malmö 2016 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2016/matches/round=2000634/match=2015746/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo en partido.jpg|náhľad|V marci 2016 strelil Ronaldo (v strede) v La Lige 252. gól v 228 zápasoch čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže]]
5. marca 2016 strelil pri domácom víťazstve 7:1 nad Celtou Vigo štyri góly, vďaka ktorým sa dostal v La Lige na hranicu 252 gólov, čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže za Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid 7 Celta Vigo 1: Ronaldo hits four to beat Zarra mark|url=https://www.fourfourtwo.com/news/real-madrid-7-celta-vigo-1-ronaldo-hits-four-beat-zarra-mark|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2016-03-05|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt; V zápase Ligy majstrov UEFA proti [[VfL Wolfsburg]] strelil hetrik, čím poslal Real do semifinále tejto súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Wolfsburgo: 3-0: Comeback accomplished, now for the semi-finals|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/04/3-0-comeback-accomplished-now-for-the-semi-finals|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Celkovo strelil v súťaži 16 gólov, čím sa stal štvrtýkrát v rade najlepším strelcom súťaže, a piaty krát celkovo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo takes scoring prize again|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2368004.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-05-28|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Kvôli zdravotný problémom neodohral dobrý zápas vo finálovom zápase proti Atléticu Madrid, v opakovanom finále z roku 2014, avšak v penaltovom rozstrele premenil rozhodujúcu penaltu, a Real Madrid tak získal ''La Undécima'', 11. víťazstvo v tejto súťaži.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo brands critics 'jealous' after third Champions League win|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-brands-critics-jealous-after-third-champions-league-triumph-a7056501.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2016-05-30|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Šiesty rok po sebe ukončil sezónu s viac ako 50 gólmi vo všetkých súťažiach.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Vďaka výkonom počas celej sezóny získal cenu [[UEFA Futbalista roka]], ktorú vyhral po druhýkrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo named Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2398156.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-08-25|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo vynechal prvé tri zápasy Realu Madrid v [[La Liga 2016/2017|sezóne 2016/2017]], vrátane [[Superpohár UEFA 2016|Superpoháru UEFA]] proti Seville, kvôli pokračujúcej rehabilitácii zraneného kolena zo zápasu proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] vo finále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Eura 2016]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo to miss the first three games of Real Madrid's season due to knee injury - reports|url=https://www.sportskeeda.com/football/cristiano-ronaldo-miss-first-three-games-real-madrid-season-knee-injury|vydavateľ=www.sportskeeda.com|dátum vydania=2016-07-19|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-us}}&lt;/ref&gt; 15. septembra, v zápase Ligy majstrov UEFA proti [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu CP]] neoslavoval svoj gól z priameho kopu, čo odôvodnil tým, keď povedal, že „oni ma spravili tým, kým som.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I couldn’t celebrate goal against Sporting, they made me who I am|url=https://www.eurosport.com/football/champions-league/2016-2017/cristiano-ronaldo-i-couldnt-celebrate-goal-against-sporting-they-made-me-who-i-am_sto5854073/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-09-15|dátum prístupu=2019-10-29}}&lt;/ref&gt; 19, septembra strelil hetrik pri vonkajšej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid, čím sa stal najlepším strelcom v histórii v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] s 18 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo, all-time top scorer in the derby against Atlético {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/11/cristiano-ronaldo-all-time-top-scorer-in-the-derby-against-atletico|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 15. decembra strelil Ronaldo 500. klubový gól v kariére pri výhre 2:0 nad [[Club América]] v semifinále [[Majstrovstvá klubov FIFA 2016|Majstrovstiev klubov FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th club goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3014020/real-madrid-forward-cristiano-ronaldo-scores-500th-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-12-15|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vo finále strelil hetrik pri výhre 4:2 nad japonským [[Kashima Antlers]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup Japan 2016 - Matches - Real Madrid CF-Kashima Antlers|url=http://www.fifa.com/clubworldcup/matches/round=276112/match=300364984/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Ronaldo ukončil turnaj ako najlepší strelec so štyrmi gólmi a stal sa taktiež hráčom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup 2016 - News - Ronaldo, Modric and Shibasaki sweep awards - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/clubworldcup/news/double-joy-for-cristiano-ronaldo-2861147|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Po štvrtýkrát vyhral [[Zlatá lopta 2016|Zlatú loptu]] a inauguračnú cenu [[FIFA The Best 2016|FIFA The Best]], ktorej predchodcom bola cena [[Futbalista roka FIFA]], predovšetkým kvôli úspechom s Portugalskom na Eure 2016.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - News - The world at Cristiano Ronaldo's feet - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/news/the-world-at-cristiano-ronaldo-s-feet-2863112|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;

==== 2017 – 2018: Piaty titul Ligy majstrov UEFA a piata Zlatá lopta ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo Real Madrid.jpg|náhľad|Ronaldo pred otvorením finálového zápasu Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu, v jeho poslednom zápase za Real Madrid]]
V apríli 2017, v zápase štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti Bayernu Mníchov strelil oba góly pri vonkajšej výhre 2:1, čím sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý strelil 100 gólov v súťažiach pod hlavičkou UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo makes history with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2406572.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2017-04-12|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; V domácom zápase strelil ‘perfektný‘ hetrik a dosiahol 100 gólovú hranicu v Lige majstrov UEFA, čím sa stal prvým hráčom, ktorý toto dokázal, a Real Madrid opäť porazil Bayern 4:2 po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 100th Champions League goal {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/cristiano-ronaldo-scores-100th-champions-league-goal/1591t6e967ibs1luqoihrquzgv|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-29}}&lt;/ref&gt; 2. mája strelil Ronaldo ďalší hetrik za Real Madrid pri výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v prvom zápase semifinále Ligy majstrov UEFA. 17. mája prekonal [[Jimmy Greaves|Jimmyho Greavesa]] ako najlepšieho strelca v top piatich európskych súťažiach, keď strelil dva góly proti Celte Vigo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo smashes Jimmy Greaves' all-time goal record|url=https://www.skysports.com/football/news/11096/10819175/cristiano-ronaldo-smashes-jimmy-greaves-all-time-goal-record|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil so 42 gólmi vo všetkých súťažiach, a taktiež pomohol Madridu vyhrať [[La Liga 2016/2017|prvú ligovú trofej]] od roku 2012.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Malaga 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/39926301|dátum=2017-05-21|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Vo finále Ligy majstrov UEFA strelil dva góly pri výhre nad Juventusom, a stal sa s 12 gólmi piaty krát v rade najlepším strelcom, šiesty krát celkovo. Stal sa prvým hráčom, ktorý strelil gól v troch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA, a taktiež dosiahol hranicu 600 gólov v seniorskej kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo nets 600, boasts 'I was very good'|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3138139/real-madrids-cristiano-ronaldo-nets-600th-career-goal-i-was-very-good|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Madrid sa taktiež stal prvým tímom, ktorý zvíťazil dvakrát v rade v ére Ligy majstrov UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How Real Madrid Won Its Second Straight Champions League Title|url=https://www.nytimes.com/2017/06/03/sports/champions-league-final-score.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das|meno2=Rory|priezvisko2=Smith}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Ronaldo in 2018.jpg|vľavo|náhľad|232x232bod|Ronaldo vo finále Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu]]
Na začiatku sezóny 2017/2018 strelil Ronaldo druhý gól Realu pri výhre 3:1 v [[Supercopa de España 2017|Supercopa de España]] v prvom zápase proti Barcelone na Camp Nou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronado, sent off for diving and pushes the referee|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/cristiano-ronado-sent-off-for-diving-and-pushes-the-referee-6222800|vydavateľ=sport|dátum vydania=2017-08-13|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; 23. októbra získal, vďaka jeho výkonom v prvej polovica roka 2017, piatu cenu najlepšieho hráča sveta podľa FIFA, keď si prevzal cenu [[FIFA The Best 2017|FIFA The Best]] už druhý rok v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - THE BEST FIFA MEN'S PLAYER - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/best-fifa-mens-player/|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; 6 decembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól vo všetkých šiestich zápasoch skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA, keď v poslednom zápase strelil na domácej pôde gól Borussi Dortmund.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 3-2 Borussia Dortmund|url=https://www.bbc.com/sport/football/42242154|dátum=2017-12-06|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; O tri dni neskôr získal Ronaldo svoju piatu [[Zlatá lopta 2017|Zlatú loptu]], ktorá sa udeľovala pod [[Eiffelova veža|Eifellovou vežou]] v Paríži.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or 2017: Cristiano Ronaldo beats Lionel Messi to win fifth award|url=https://www.bbc.com/sport/football/42269979|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 3. marca 2018 strelil dva góly pri domácej výhre 3:1 nad Getafe, vďaka čomu sa dostal na hranicu 300 gólov v La Lige v jeho 286. zápase, čím sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý tuto hranicu prekonal a iba druhým hráčom, ktorý toto dokázal po Lionelovi Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo fastest to score 300 La Liga goals|url=https://www.espn.in/football/real-madrid/story/3396019/cristiano-ronaldo-becomes-fastest-to-score-300th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-03-03|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 18. marca strelil svoj 50. hetrik v kariére, keď strelil štyri góly do siete [[Girona FC|Girony]] pri výhre 6:3.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 6-3 Girona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43453095|dátum=2018-03-18|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

3. apríla strelil Ronaldo prvé dva góly pri výhre vonku 3:0 nad Juventusom vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]], z čoho druhý gól prišiel po akrobatických nožničkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unreal! Cristiano Ronaldo scores best-ever goal with insane overhead kick vs Juventus {{!}} Puskas Award|url=https://www.youtube.com/watch?v=BPgQTAJRzmw|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Tento gól označil obranca Juventusu [[Andrea Barzagli]] ako „gól na [[PlayStation]]“, a fanúšikmi Juventusu na ihrisku bol ohodnotený ováciami v stoji, ako aj množstvom chvál od spoluhráčov, odborníkov a trénerov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo bicycle kick: Night Juventus Stadium rose to applaud Real Madrid forward|url=https://www.bbc.com/sport/football/43636379|dátum=2018-04-04|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo Lauded After 'Most Beautiful Goal' Buries Juventus {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/champions-league-cristiano-ronaldo-lauded-after-most-beautiful-goal-buries-juventus-1832550|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=NDTVSports.com}}&lt;/ref&gt; 11. apríla strelil v druhom zápase štvrťfinále proti Juventusu gól, ktorý potrebovali k postupu do semifinále, keď ho strelil v 98. minúte z penalty pri prehre 3:1, avšak v dvojzápase to skončilo výhrou 4:3.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/#/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Bol to taktiež jeho desiaty gól proti Juventusu, čo je rekord Ligy majstrov UEFA proti jednému klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Vo finále hranom 26. mája, porazil Real Madrid Liverpool 3:1, vďaka čomu vyhral Ronaldo piaty krát v kariére Ligu majstrov UEFA, a stal sa prvým hráčom, ktorému sa toto podarilo [päťkrát výhra v Lige majstrov UEFA].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo first to win five Champions League titles|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2475340.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Turnaj ukončil s 15 gólmi ako najlepší strelec už šiestu sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000885/match=2021711/postmatch/report/index.html|vydavateľ=www.uefa.com|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; Po finále Ronaldo v rozhovore poukázal na krásny čas strávený v Reale Madrid a hovoril v minulom čase, čo vyvolalo špekulácie, že by mohol Real Madrid opustiť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: 'It's been very nice playing for Real'|url=https://www.espn.com/soccer/real-madrid/story/3510863/cristiano-ronaldo-puts-future-in-doubt-its-been-very-nice-playing-for-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Juventus ===

==== 2018/2019: Debutová sezóna a prvý titul Serie A ====
10. júla 2018 podpísal Ronaldo štvorročný kontrakt s talianskym [[Juventus FC|Juventusom]] po skompletovaní 100 miliónového € prestupu, ktorý zahŕňal ďalších 12 miliónov € v iných poplatkoch,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo signs for Juventus!|url=http://www.juventus.com/en/news/news/2018/cristiano-ronaldo-signs-for-juventus.php|vydavateľ=Juventus.com|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; a solidárne príspevky do mládežníckych klubov, v ktorých Ronaldo pôsobil. Tento prestup bol najväčší na svete pre hráča nad 30 rokov,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo to Juventus: Is £99m signing a good deal for Italian champions?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785738|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a najväčší prestup pre talianske kluby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks transfer record {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/124278/ronaldo-breaks-transfer-record|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; Po podpísaní kontraktu Ronaldo povedal, že potrebuje nové výzvy a preto odišiel z Realu Madrid,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus sign Real Madrid forward for £99.2m|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785173|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; ale neskôr pripísal prestup kvôli nedostatku podpory, ktorú cítil od prezidenta klubu [[Florentino Pérez|Florentina Péreza]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: I left Real Madrid because of president Florentino Pérez|url=https://www.theguardian.com/football/2018/oct/29/cristiano-ronaldo-left-real-madrid-president-florentino-perez-juventus|periodikum=The Guardian|dátum=2018-10-29|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Dominic|priezvisko=Fifield}}&lt;/ref&gt;

16. septembra strelil vo svojom štvrtom zápase za Juventus svoj prvý gól, po ktorom nasledoval druhý pri domácej výhre 2:1 nad [[US Sassuolo Calcio|Sassuolom]]; druhý gól bol jeho 400. ligovým gólom v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo ends Juventus drought {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128041/ronaldo-ends-juventus-drought|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; 19. septembra bol vo svojom prvom zápase v [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Lige majstrov UEFA]] za Juventus vylúčený, keď v 29. minúte opúšťal trávnik za “násilné správanie“— po prvýkrát za 154 zápasov v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Valencia 0-2 Juventus: Cristiano Ronaldo sent off but Italians still win|url=https://www.bbc.com/sport/football/45581933|dátum=2018-09-19|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral 100 zápasov v Lige majstrov UEFA, keď [[Mario Mandžukić]] strelil jediný gól zápasu pri domácej výhre 1:0 nad Valenciou, čím si Juventus zabezpečil postup do vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo e Mandukic: che simbiosi. Tra capolavori, assist e gol|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/Champions-League/Juventus/28-11-2018/juve-ronaldo-mandukic-che-simbiosi-capolavori-assist-gol-310803729233.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it}}&lt;/ref&gt; V decembri strelil desiaty ligový gól v sezóne, z penalty, pri vonkajšej výhre 3:0 nad [[ACF Fiorentina|Fiorentinou]]; s týmto gólom sa Ronaldo stal prvým hráčom Juventusu od [[John Charles|Johna Charlesa]] z roku 1957, ktorý strelil 10 gólov v jeho prvých 14 ligových zápasov za klub.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Fiorentina 0-3 Juventus: Cristiano Ronaldo scores as champions win again|url=https://www.bbc.com/sport/football/46413610|dátum=2018-12-01|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Po tom, čom skončil druhý v anketách [[UEFA Futbalista roka]] a [[FIFA The Best 2018|FIFA The Best]] po prvýkrát po troch rokoch, za [[Luka Modrić|Lukom Modrićom]], skončil druhý aj v ankete [[Zlatá lopta 2018|Zlatá lopta]], opäť za jeho bývalým spoluhráčom z Realu Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Luka Modric Wins Ballon d’Or, Ending Decade of Ronaldo and Messi Triumphs|url=https://www.nytimes.com/2018/12/03/sports/luka-modric-ballon-dor.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-12-03|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo vyhral prvú trofej s Juventusom v januári 2019, [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]], keď strelil jediný a víťazný gól hlavou proti [[AC Miláno]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-0 Milan: Supercoppa Italiana – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2019/jan/16/juventus-v-milan-supercoppa-italiana-live|periodikum=The Guardian|dátum=2019-01-16|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Burnton}}&lt;/ref&gt; 10. februára strelil gól pri vonkajšej výhre 3:0 nad Sassuolom; deviaty vonkajší ligový zápas v rade, v ktorom strelil gól, čím sa vyrovnal rekordu [[Giuseppe Signori|Giuseppeho Signorina]] v jednej sezóne Serie A za najviac zápasov vonku v rade s minimálne jedným gólom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, CR7 da record: 9 trasferte di fila con gol in Serie A. E nel mirino c'è Messi|url=https://www.gazzetta.it/calcio/fantanews/11-02-2019/cr7-record-juve-9-trasferte-fila-gol-serie-a-mirino-c-messi-3201193050934.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it-IT}}&lt;/ref&gt; 12. marca strelil hattirick pri domácej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím pomohol Juventusu zmazať dvoj gólové manko a prebojovať sa do štvrťfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick against Atlético fires Juventus into last eight|url=https://www.theguardian.com/football/2019/mar/12/juventus-atletico-madrid-champions-league-last-16-second-leg-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2019-03-12|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Agencies}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci mesiac strelil 125. gól v tejto súťaži, keď strelil otvárací gól zápasu proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]] pri remíze 1:1 vo štvrťfinále, hranom 10. apríla.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's Champions League record - can Lionel Messi match it?|url=https://www.bbc.com/sport/football/47884839|dátum=2019-04-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V druhom zápase hranom v Turíne 16. apríla, strelil v prvom polčase otvárací gól zápasu, avšak Juventus prehral 2:1, a tak bol zo súťaže vyradený.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-2 Ajax (agg 2-3): Brilliant Ajax win to knock out Juve|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939282|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 20. apríla hral Ronaldo v rozhodujúcom zápase o titul proti Fiorentine a Juventus vyhral doma 2:1, čím získal ôsme ''Scudetto'' v rade, a Ronaldo sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral ligové tituly v [[FA Premier League|Anglicku]], [[La Liga|Španielsku]] a [[Serie A|Taliansku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes first player to win Europe's top 3 leagues|url=https://apnews.com/b67c98f3f07641d7b8a931092a12e037|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2019-04-22|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; 27. apríla strelil svoj 600. klubový gól v kariére pri vonkajšej remíze 1:1 nad [[FC Internazionale Miláno|Interom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Inter Milan 1-1 Juventus: Cristiano Ronaldo scores 600th club goal of career|url=https://www.bbc.com/sport/football/48071390|dátum=2019-04-27|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Prvú sezónu v Serie A ukončil s 21 gólmi a 8 asistenciami, vyhral cenu pre najužitočnejšieho Serie A pre najlepšieho hráča sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo MVP in Serie A Awards {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/138193/ronaldo-mvp-serie-awards|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt;

==== 2019/2020: Druhý titul Serie A v rade ====
[[Súbor:2019-20 Serie A - Torino v Juventus - Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo hrajúci za Juventus v roku 2019|400x400bod]]
Cristiano Ronaldo strelil prvý gól v [[2019–20 Juventus FC sezóna|sezóne 2019/2020]] 31. augusta, pri domácej výhre 4:3 nad [[SSC Neapol|Neaplom]] v Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus edge Napoli in seven-goal Serie A thriller|url=https://www.bbc.com/sport/football/49537181|dátum=2019-08-31|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 2. septembra bol nominovaný medzi troch kandidátov na cenu [[FIFA The Best 2019|FIFA The Best]], v ktorej skončil tretí za prvým Lionel Messim a druhým [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Alex|priezvisko=Richards}}&lt;/ref&gt; 1. októbra prekonal Ronaldo v zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] pri výhre 3:0 niekoľko míľnikov: jeho gól počas zápasu znamenal, že strelil gól v 14. po sebe idúcich sezónach Ligy majstrov UEFA, čím dorovnal rekord Raúla a Messiho [23. októbra strelil Messi už gól v 15 sezóne v rade, čím nastavil nový rekord]; taktiež prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] v počte zápasov v Lige majstrov UEFA, a vyrovnal rekord Raúla v počte súperov, ktorým dokázal v tejto súťaži zaznamenať gól (33) [tento rekord Messi 27. novembra prekonal].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Smashes Champions League Record During Juventus' Win Over Bayer Leverkusen|url=https://www.90min.com/posts/6467560-cristiano-ronaldo-smashes-champions-league-record-during-juventus-win-over-bayer-leverkusen|vydavateľ=90min.com|dátum vydania=2019-10-02|dátum prístupu=2019-11-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 26. novembra, v zápase proti Atléticu Madrid (1:0 výhra) v Lige majstrov UEFA odohral svoj 175. zápas v európskych súťažiach, čím sa stal druhým v tomto rebríčku za Ikerom Casillasom (188). 18. decembra vyskočil do výšky 2,56 metra – viac ako basketbalisti (2,44 metrov) – predtým ako strelil hlavou víťazný gól pri výhre vonku 2:1 proti [[UC Sampdoria|Sampdorii]] v lige.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus forward defies gravity with jump|url=https://www.bbc.com/sport/football/50849469|dátum=2019-12-19|dátum prístupu=2019-12-23|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

6. januára 2020 strelil svoj prvý hetrik v Seria A, v zápase proti [[Cagliari Calcio|Cagliari]] pri výhre 4:0, čím sa stal prvým hráčom po [[Alexis Sánchez|Alexisovi Sánchezovi]], ktorému sa podarilo dať hetrik v Premier League, La Lige a Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-0 Cagliari: Cristiano Ronaldo scores first Serie A hat-trick|url=https://www.bbc.com/sport/football/51000226|dátum=2020-01-06|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 2. februára strelil dva góly z penált pri domácej výhre 3:0 nad Fiorentinou, čím vyrovnal klubový rekord [[David Trezeguet|Davida Trezegueta]] za 9 po sebe idúcich ligových zápasov s minimálne jedným streleným gólom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo come Trezeguet: in gol per la nona volta di fila in Serie A|url=https://www.corrieredellosport.it/news/calcio/serie-a/juve/2020/02/02-66308628/juve_ronaldo_come_trezeguet_in_gol_per_la_nona_volta_di_fila_in_serie_a/|vydavateľ=www.corrieredellosport.it|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=it}}&lt;/ref&gt; Tento rekord prekonal o šesť dní neskôr, keď strelil gól v desiatom po sebe idúcom ligovom zápase, pri hosťovskej prehre 2:1 nad [[Hellas Verona FC|Veronou]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Robotic Ronaldo! Amazing giant CR7 figure towers over Italian carnival|url=https://www.espn.com/soccer/blog-the-toe-poke/story/4050390/amazing-giant-cristiano-ronaldo-figure-towers-over-town-at-italian-carnival|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 22. februára strelil gól v rekordnom jedenástom ligovom zápase v rade (tento rekord drží aj [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriel Batistuta]] a [[Fabio Quagliarella]]), v zápase proti [[S.P.A.L.|SPALU]] pri výhre 2:1 (tento zápas bol jeho 1000. v seniorskej kariére).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=GDPR: A Game of Snakes and Ladders|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781003004790|dátum=2020-02-10|dátum prístupu=2020-02-22|doi=10.4324/9781003004790|meno=Samantha|priezvisko=Alford}}&lt;/ref&gt;

22. júna 2020 strelil gól z penalty pri výhre 2:0 vonku proti [[Bologna FC 1909|Bologni]], čím prekonal [[Rui Costa (futbalista)|Rui Costu]] a stal sa najlepším portugalským strelcom v histórii Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo overtakes Rui Costa to become Serie A's top Portuguese scorer|url=https://sports.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-rui-costa-225433836.html|vydavateľ=sports.yahoo.com|dátum prístupu=2020-06-26|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; 4. júla asistoval [[Juan Cuadrado|Juanovi Cuadradovi]] na gól a neskôr sám strelil 25. gól v ligovej sezóne z priameho kopu v zápase proti Turínu pri výhre 4:1, čím sa stal prvým hráčom Juventusu od roku 1961, ktorý vyrovnal túto gólovú hranicu (vtedy sa to podarilo [[Omar Sívori|Omarovi Sívorimu]]); tento gól bol zároveň jeho prvým z priameho kopu po 43 pokusoch (za klub).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-1 Torino: Cristiano Ronaldo scores first free-kick for Juve in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/53291695|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-04|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

20. júla strelil dva góly pri domácej výhre 2:1 nad [[Società Sportiva Lazio|Laziom]]; jeho prvý gól bol 50. v Serie A. Stal sa najrýchlejším hráčom, ktorý vyrovnal túto hranicu (61 zápasov), a prvým hráčom v histórii, ktorý vyrovnal tieto hranice v Premier League, La Lige a Serie A. Týmito dvoma gólmi, ktorými vyrovnal 30 gólovú hranicu, sa stal len tretím hráčom Juventusu v histórii, ktorému sa to podarilo v jednej sezóne,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-1 Lazio: Cristiano Ronaldo double takes Juve close to title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53421439|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits 50 league goals in England, Spain and Italy|url=https://en.as.com/en/2020/07/20/football/1595280857_289365.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; po [[Felice Borel|Felice Borelovi]] v sezóne 1933/1934 a [[John Hansen|Johnovi Hansenovi]] v sezóne 1951/1952. Naviac, stal sa najstarším hráčom, vo veku 35 rokov a 166 dní, ktorý strelil viac ako 30 gólov v jednej z piatich najlepších európskych líg od čias [[Ronnie Rooke|Ronnieho Rookeho]] za Arsenal v roku 1948.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo equals a record from 1948|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f171bcdca4741ba628b464d.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Stal sa tiež prvým hráčom, ktorý strelil 50 gólov v Premier League, La Lige a Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: The first player to reach 50 goals in the Premier League, LaLiga and Serie A|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f16ee5122601dff7b8b4574.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-27|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 26. júla strelil otvárací gól pri domácej výhre 2:0 nad Sampdoriou, čím sa stal Juventus víťazom Serie A deviatu sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-0 Sampdoria: Maurizio Sarri's side claim ninth straight Serie A title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53544939|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-27|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Svoju druhú sezónu v Serie A ukončil s celkovo 31 gólmi a 6 asistenciami, čím sa stal druhým najlepším strelcom ligy po víťazovi európskej Zlatej kopačky, [[Ciro Immobile|Cirovi Immobilem]], ktorý strelil 36 gólov (Immobile tým vyrovnal rekord Serie A za najviac gólov v jednej sezóne, keď predtým sa to podarilo len [[Gonzalo Higuaín|Gonzalovi Higuaínovi]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo denied chance to be Serie A top scorer|url=https://en.as.com/en/2020/08/01/football/1596287115_246089.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Immobile wins Golden Shoe, levels Serie A record|url=https://www.espn.com/soccer/lazio/story/4151277/immobile-beats-lewandowskironaldo-to-win-european-golden-shoeequals-serie-a-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 7. augusta strelil oba góly pri domácej výhre Juventusu 2:1 nad Lyonom v druhom dvojzápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím ukončil sezónu s 37 gólmi vo všetkých súťažiach; prelomil rekord Felice Boreli v počte gólov za jednu sezónu (Boreli ich strelil 36 v sezóne 1933/1934).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks all-time Juventus scoring record with Lyon double {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-za/news/ronaldo-breaks-all-time-juventus-scoring-record-with-lyon/g3rzq1s808zo1x25vgeu90whu|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-08}}&lt;/ref&gt; Avšak, napriek víťazstvu, Juventus zo súťaže vypadol po dvojzápase s výsledkom 2:2, kvôli pravidlu gólu na vonkajšom ihrisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores twice but Lyon knock Juventus out|url=https://www.bbc.com/sport/football/53683503|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa tak po prvýkrát od sezóny 2009/2010 neobjavil vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA.

==== 2020/2021: 100 gólov za Juventus, ''Capocannoniere'', a odchod ====
20. septembra 2020 strelil gól v otváracom zápase sezóny Juventusu, pri výhre 3:0 doma nad Sampdoriou v Serie A. V druhom ligovom kole hranom 27. septembra pomohol dvoma gólmi – penaltou a hlavičkou – zaistiť Juventusu v 10-tich hráčoch bod zo zápasu proti AS Rím, ktorý skončil 2:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma-Juventus 2-2: doppiette di Veretout e Ronaldo, il pari va bene a tutti|url=https://www.torinotoday.it/sport/video-gol-roma-juventus-2-2-27-settembre.html|vydavateľ=TorinoToday|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=it}}&lt;/ref&gt; 12. októbra bol pozitívne testovaný na [[COVID-19]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo Tests Positive for Coronavirus and Enters Isolation|url=https://www.nytimes.com/2020/10/13/sports/soccer/cristiano-ronaldo-coronavirus-positive.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-13|dátum prístupu=2020-11-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Victor|priezvisko=Mather|meno2=Tariq|priezvisko2=Panja}}&lt;/ref&gt; Po dokončení izolačného obdobia mal negatívny výsledok a po svojom návrate proti [[Spezia Calcio|Spezii]] dňa 1. novembra nastúpil z lavičky a dvakrát skóroval, čím  pomohol Juventusu k výhre 4:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores twice in first match since recovering from COVID-19 - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/article/cristiano-ronaldo-scores-twice-first-match-since-recovering-covid-19/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2020-11-02}}&lt;/ref&gt; 2. septembra strelil gól proti [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamu Kyjev]] v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA, ktorým dosiahol hranicu 750. gólov v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 750th career goal in Juventus' Champions League victory over Dynamo Kiev {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/ronaldo-nets-750th-career-goal-in-juventus-champions-league/1aee0uzgccd8p16yitvrspbn7j|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-12-06}}&lt;/ref&gt; 13. decembra odohral 100. zápas za Juventus vo všetkých súťažiach, v ktorom strelil dva góly z penált pri ligovej výhre 3:1 vonku nad Janovom; za toto obdobie strelil za klub 79 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Serie A, Genoa-Juventus&amp;nbsp;1-3: Dybala e CR7 stendono i rossobl&amp;ugrave; - Sportmediaset|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/seriea/serie-a-genoa-juventus1-3-dybala-e-cr7-stendono-i-rossobl_26560749-202002a.shtml|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=IT}}&lt;/ref&gt; 2. marca 2021 strelil gól pri výhre 3:0 proti [[Spezia Calcio|Spezii]] v jeho 600. ligovom zápase, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil minimálne 20 gólov v každej z posledných 12 sezón v top piatich ligách Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches scoring landmark during his 600th league game|url=https://edition.cnn.com/2021/03/03/football/cristiano-ronaldo-goal-record-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2021-03-15}}&lt;/ref&gt; 9. marca Juventus vypadol v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Portu, vďaka pravidlu gólu vonku (celkovo skončil dvojzápas 4:4).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juventus-Porto {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2029482/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 14. marca strelil svoj 57. hattrick v kariére pri výhre 3:1 vonku proti Cagliari.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo hat-tricks inspired by Cagliari {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/167729/ronaldo-hat-tricks-inspired-cagliari|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-03-15}}&lt;/ref&gt; 12. mája strelil gól pri vonkajšej výhre 3:1 nad Sassuolom, čím dosiahol za Juventus hranicu 100 gólov vo všetkých súťažiach; dokázal to za 131 zápasov, a stal sa tak najrýchlejším hráčom v Juventuse, ktorý dosiahol túto métu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes fastest player to reach 100 Juventus goals {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ronaldo-becomes-fastest-player-to-reach-100-juventus-goals/1ie2lnhyz7z1c1ka0qv1rzwi9t|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-05-13}}&lt;/ref&gt;

=== Návrat do Manchesteru United ===
27. augusta 2021 Manchester United oznámil, že sa s Juventusom dohodli na kúpe Ronalda. Prestup stál 25 miliónov €, s dvojročným kontaktom. Avšak jeho pôsobenie v klube je často kritizované pretože jeho výkony, aj výkony celého mužstva nie sú veľmi optimálne. Zatiaľ čo minulú sezónu United skončil na druhom mieste bez Ronalda, tento rok sa spolu s Ronaldom neumiestni ani v TOP 5 anglickej ligy.

== Reprezentačná kariéra ==

=== 2001 – 2007: Mládežnícke úrovne a začiatky reprezentačnej kariéry ===
Ronaldo odštartoval svoju medzinárodnú kariéru s Portugalskom na Európskom letnom olympijskom festivale mládeže v roku 2001, kde debutoval pri porážke 3:1 proti Fínsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção Sub-15 - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-sub-15/jogos/ficha-de-jogo/match/1041608|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci rok reprezentoval svoju krajiny v kategórii do 17 rokov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale do 17 rokov 2002|EURE U17 2002]], kde nepostúpili zo skupiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-31}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa tiež zúčastnil olympijského tímu na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|letných olympijských hrách v roku 2004]], kde strelil jeden gól, hoci jeho tím vypadol v prvom kole, keď finišovali v ich skupine s tromi bodmi po prehrách 4:2 nad eventuálnym semifinalistom [[Iracké národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Irakom]] a štvrťfinalistom [[Kostarické národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Kostarikou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CNN.com - Ronaldo is chosen for the Olympics - Jul 21, 2004|url=https://edition.cnn.com/2004/SPORT/football/07/21/portugal.ronaldo/|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo keen to play at Olympics|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2383448/Ronaldo-keen-to-play-at-Olympics.html|dátum=2004-07-23|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}&lt;/ref&gt; Počas jeho reprezentovania v mládežníckych úrovniach, reprezentoval v kategóriách do 15 rokov, [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|17 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|20 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|21 rokov]] a [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|23 rokov]], kde celkovo odohral 34 zápasov a strelil 18 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=pt-PT}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo (links unten) im EM-Halbfinale gegen die Niederlande.jpg|náhľad|Ronaldo (s číslom 17) v zápase proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] v semifinále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstiev Európy 2004]]]]
V 18 rokoch, 20. augusta 2003, si Ronaldo odbil debut v seniorskej reprezentácii [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]] pri víťazstve 1:0 nad [[Kazašské národné futbalové mužstvo|Kazachstanom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1041815|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}&lt;/ref&gt; Následne bol povolaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|EURO 2004]], hranom na domácej pôde, a strelil svoj prvý reprezentačný gól pri prehre 2:1 v skupine nad eventuálnym víťazom turnaja [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-Greece|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1581/match=1059164/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-12|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; Po premení svoj penalty v penaltovom rozstrele proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] vo štvrťfinále,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-England|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1582/match=1059188/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-24|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; pomohol Portugalsku dostať sa do finále, keď v semifinále strelil otvárací gól pri výhre 2:1 nad [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Portugal 2 - 1 Holland|url=https://www.theguardian.com/football/2004/jul/01/euro2004.sport2|periodikum=The Guardian|dátum=2004-06-30|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin|priezvisko=McCarra}}&lt;/ref&gt; Vo finále však Portugalsko podľahlo Grécku 1:0. Bol zvolený do tímu turnaja, keď na turnaji strelil dva góly a na dva asistoval.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Statistics|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/statistics/round=1581/players/type=assists/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt;

So siedmimi gólmi v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] bol druhým najlepším strelcom Portugalska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Cup Germany 2006 - CRISTIANO RONALDO 's Profile|url=http://www.paktribune.com/sports/fifa2006/playerprofile.php?id=226|vydavateľ=www.paktribune.com|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt; Počas turnaja strelil svoj prvý gól na Majstrovstvách sveta v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] z penalty v druhom zápase skupinovej fázy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - 2006 FIFA World Cup Germany™|url=https://web.archive.org/web/20120626140403/http://www.fifa.com/worldcup/archive/germany2006/results/matches/match=97410024/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-26|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Anglicku bol jeho tímový spoluhráč z Manchestru United Wayne Rooney vylúčený, kvôli faulu na Portugalského obrancu [[Ricardo Carvalho|Ricarda Carvalha]]. Hoci rozhodca neskôr objasnil, že červená karta bola spôsobená iba Rooneyho priestupkom,&lt;ref&gt;http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373212&lt;/ref&gt; anglické médiá špekulovali, že Ronaldo ovplyvnil jeho rozhodnutie agresívnym podaním sťažnosti, po ktorej bol videný ako žmurká na lavičku Portugalska po odchode Rooneyho z ihriska.&lt;ref&gt;http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373109&lt;/ref&gt; Bol poslaný streliť víťaznú penaltu v tomto zápase, vďaka čomu postúpilo Portugalsko do semifinále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2006 FIFA World Cup Germany ™ - Matches - England-Portugal|url=http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=97410300/match=97410059/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Ronaldo bol následne vypískaný pri prehre 1:0 v semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]].&lt;ref&gt;http://soccernet.espn.go.com/columns/story?id=373430&lt;/ref&gt; Technická študijná skupina FIFA ho prehliadla o cenu Najlepšieho mladého hráča na turnaji a odovzdala ju [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemcovi]] [[Lukas Podolski|Lukasovi Podolskemu]], pričom pri rozhodovaní uviedla jeho správanie.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/5157434.stm&lt;/ref&gt; Po Majstrovstvách sveta 2006 sa zúčastnil štyroch kvalifikačných zápasov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]], v ktorých strelil dva góly.&lt;ref&gt;https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042168&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042170|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt;

=== 2007 – 2012: Prevzatie kapitánskej pásky ===
[[Súbor:Cristiano Ronaldo 20120609.jpg|náhľad|Ronaldo, na obrázku hrajúci proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], sa stal kapitánom Portugalska v roku 2008]]
6. februára 2007, deň po jeho 22. narodeninách bol v priateľskom zápase proti [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílii]] prvýkrát [[Zoznam kapitánov Portugalského národného futbalového mužstva|kapitánom]] Portugalska,&lt;ref&gt;https://www.metro.co.uk/sport/football/article.html?in_article_id=36364&amp;in_page_id=43&lt;/ref&gt; o čo požiadal prezident [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskej futbalovej asociácie]] Carlos Silva, ktorý zomrel dva dni predtým.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scolari delighted with Portugal win over Brazil|url=https://www.rediff.com/sports/2007/feb/07scol.htm|vydavateľ=www.rediff.com|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt; Pred EUROM 2008 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 7.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/teams/team=110/squad/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; Hoci strelil v kvalifikácii osem gólov,&lt;ref&gt;http://soccernet.espn.go.com/stats/topscorers?league=uefa.euroq&lt;/ref&gt; na turnaji strelil iba jeden gól, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:1 nad [[České národné futbalové mužstvo|Českom]] v skupinovej fáze; v tomto zápase založil tretí gól Portugalska v nadstavenom čase, ktorý strelil Quaresma, a vďaka jeho výkonu bol zvolený mužom zápasu.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2008/Logo_MD05_300691_CZE_POR_FullReport.pdf&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Czech Republic-Portugal Commentary|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/matches/round=15093/match=300691/postmatch/commentary/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; Portugalsko bolo eliminované vo štvrťfinále prehrou 3:2 nad eventuálnym finalistom, Nemeckom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2008: German power leaves Portugal in despair|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/international/2303651/Euro-2008-German-power-leaves-Portugal-in-despair.html|dátum=2008-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}&lt;/ref&gt;

Po neúspešnom vystúpení Portugalska na Majstrovstvách Európy bol [[Luiz Felipe Scolari]] nahradený trénerom Carlosom Queirozom, ktorý bol bývalý asistent trénera v United.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/news/queiroz-appointed-portugal-coach-824568/&lt;/ref&gt; Queroz urobil v júli 2008 z Ronalda permanentného kapitána národného tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queirozâ€™s belief in Ronaldo as captain of Portugal {{!}} Cristiano Ronaldo fan-site|url=https://web.archive.org/web/20121124083946/http://cristianoronaldofan.net/queiroz%E2%80%99s-belief-in-ronaldo-as-captain-of-portugal/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-11-24|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt; Ronaldo nedokázal streliť ani jeden gól v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kvôli čomu muselo Portugalsko bojovať v baráži o postup proti [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosne a Hercegovine]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Portugal star player at World Cup 2010|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/portugal/6607365/Cristiano-Ronaldo-Portugal-star-player-at-World-Cup-2010.html|dátum=2009-11-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Liew}}&lt;/ref&gt; V skupinovej fáze Majstrovstiev sveta bol menovaný mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]], [[Národné futbalové mužstvo Kórejskej ľudovodemokratickej republiky|Severnej Kórei]] a Brazílii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Côte d'Ivoire 0:0 Portugal - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=https://web.archive.org/web/20120513034839/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061489/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 7:0 (1:0) Korea DPR - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=https://web.archive.org/web/20120618010543/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061487/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-18|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 0:0 Brazil - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=https://web.archive.org/web/20120513030008/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300111111/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt; Jeho jediný gól na turnaji prišiel pri výhre 7:0 proti Severnej Kórei, čím strelil prvý gól za národný tím po 16 mesiacoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Portugal Beats North Korea in 7-0 Rout|url=https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704895204575320582816388848|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2010-06-21|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=Jonathan|priezvisko=Clegg}}&lt;/ref&gt; Portugalsko ukončilo pobyt na Majstrovstvách sveta v osemfinále, pri prehre 1:0 nad eventuálnym šampiónom, [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain 1-0 Portugal {{!}} World Cup 2010 match report {{!}} Football {{!}} The Guardian|url=https://web.archive.org/web/20181118105541/https://www.theguardian.com/football/2010/jun/29/spain-portugal-world-cup-2010-report|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-11-18|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo strelil sedem gólov v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], vrátane dvoch gólov proti Bosne a Hercegovine v baráži, čím poslal Portugalsko na turnaj, kde boli vylosovaný do „skupiny smrti“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Who will survive the Group of Death?|url=https://www.bbc.com/sport/football/18463292|dátum=2012-06-16|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V poslednom zápase skupiny proti Holandsku strelil dva góly pri výhre 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo downs a double to join the party spirit {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/17/euro-2012-cristiano-ronaldo-party|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-17|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard Williams at Metalist|priezvisko=Stadium|priezvisko2=Kharkiv}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Česku strelil gól hlavou, vďaka čomu skončil zápas výhrou Portugalska 1:0.&lt;ref name=&quot;tribpub.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NY Daily News - We are currently unavailable in your region|url=https://www.tribpub.com/gdpr/nydailynews.com/|vydavateľ=www.tribpub.com|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt; V oboch zápasoch, proti Holandsku a Česku bol menovaný mužom zápasu.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003337_fr.pdf&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003343_fr.pdf&lt;/ref&gt; Po bezgólovom zápase proti Španielsku v semifinále, v ktorom strelil Ronaldo tri tyčky,&lt;ref name=&quot;tribpub.com&quot;/&gt; nakoniec vypadli po penaltovom rozstrele. Ronaldo nekopal, pretože bol navrhnutý, aby zakončil nevyužitú piatu penaltu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo's save-it-for-later approach hurts Portugal {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/27/euro-2012-spain-portugal-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-27|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard|priezvisko=Williams}}&lt;/ref&gt; čo bolo potom kritizované.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2012/jun/28/euro-2012-cristiano-ronaldo-portugal&lt;/ref&gt; Po tom, čo strelil celkovo tri góly na turnaji, čím bol najlepším strelcom spolu s ďalšími piatimi hráčmi, bol opäť zvolený do tímu turnaja.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf&lt;/ref&gt;

=== 2012 – 2016: Najlepší strelec Portugalska v histórii a Európsky šampión ===
[[Súbor:Cristiano Ronaldo - Croatia vs. Portugal, 10th June 2013 (2).jpg|náhľad|Ronaldo v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] v roku 2013]]
Počas kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] strelil Ronaldo celkovo osem gólov. 100. zápas za reprezentáciu odohral 17. októbra 2012, v kvalifikačnom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] pri remíze 1:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centurion Ronaldo honoured by UEFA - UEFA.com|url=https://web.archive.org/web/20130924224203/http://www.uefa.com/uefa/aboutuefa/news/newsid=1875661.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-24|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; Svoj prvý reprezentačný hetrik strelil 6. septembra 2003, taktiež proti Severnému Írsku, keď sa trafil trikrát v priebehu 15 minút pri kvalifikačnom víťazstve 4:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid C.F. - Official Web Site -|url=https://web.archive.org/web/20130922234503/http://www.realmadrid.com/cs/Satellite/en/Actualidad_Primer_Equipo/1330159676408/noticia/Noticia/Cristiano_Ronaldo_makes_a_%E2%80%98hat-trick%E2%80%99_and_is_now_the_second_top_goal_scorer_in_history_for_the_P.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-22|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo Portugalsko nepostúpilo priamo na Majstrovstvá sveta, strelil Ronaldo všetky štyri góly svojho tímu v baráži proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]], čím im zabezpečil miesto na turnaji.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo showed 'I am here' after stunning hat-trick for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/cristiano-ronaldo-showed-i-am-here-after-stunning-hat-trick-for-portugal-in-world-cup-play-off-8951025.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-11-20|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho hetrik v druhom zápase baráže ho dostal na celkovo 47 reprezentačných gólov, čím dorovnal rekord [[Pauleta|Pauletu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sweden 2-3 Portugal (Portugal win 4-2 on agg) {{!}} World Cup play-off report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/nov/19/sweden-portugal-world-cup-playoff|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-19|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andy Brassell at Friends|priezvisko=Arena|priezvisko2=Stockholm}}&lt;/ref&gt; Ronaldo následne strelil 5. marca 2014 dva góly v priateľskom zápase proti [[Kamerunské národné futbalové mužstvo|Kamerunu]] pri víťazstve 5:1, čím sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]] svojej krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Records come naturally to me, says Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/289057.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo sa zúčastnil turnaja napriek tomu, že trpel patelárnou tendinitídou a súvisiacim zranením stehien,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Portugal’s Cristiano Ronaldo suffering from tendinosis before World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2014/jun/04/cristiano-ronaldo-portugal-world-cup-injured|periodikum=The Guardian|dátum=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal fret over Ronaldo fitness - FIFA.com|url=https://web.archive.org/web/20140604211910/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2014/m=6/news=portugal-fret-over-ronaldo-fitness-2354203.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; čím potenciálne riskoval svoju kariéru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo defies medics who warn playing for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/world-cup-2014-cristiano-ronaldo-defies-medics-who-warn-playing-for-portugal-against-usa-could-end-9548564.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Neskôr to komentoval: „Keby sme mali dvoch alebo troch Cristianov Ronaldov v tíme, cítil by som viac komfortne. Ale nemáme.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo film captures giant ego and strange, lonely world of being CR7|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2015/nov/05/cristiano-ronaldo-film-messi|periodikum=The Guardian|dátum=2015-11-05|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; Napriek pretrvávajúcim pochybnostiam o jeho stave bol nútený dvakrát prerušiť tréning,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo limps out of training|url=https://www.bbc.com/sport/football/27914694|dátum=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; avšak odohral celých 90 minút v otváracom zápase proti Nemecku, ktorému podľahli 4:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo '100 percent fit' for U.S. game|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/1891470/cristiano-ronaldo-100-percent-fit-for-united-states-game|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo asistoval v nadstavenom čase na 2:2 proti [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojeným štátom]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=USA v Portugal, World Cup 2014: Cristiano Ronaldo produces last gasp moment of magic to keep hopes alive|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10918774/USA-v-Portugal-World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldo-produces-last-gasp-moment-of-magic-to-keep-hopes-alive.html|dátum=2014-06-23|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}&lt;/ref&gt; strelil víťazný gól na 2:1 proti [[Ghanské národné futbalové mužstvo|Ghane]].&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Portugal 2-1 Ghana|url=https://www.bbc.com/sport/football/25285312|dátum=2014-06-26|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho 50. reprezentačný gól ho urobil prvým Portugalským hráčom, ktorý hral a skóroval na troch Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 é o primeiro português a marcar em três fases finais - Desporto - DN|url=https://web.archive.org/web/20140714143745/http://www.dn.pt/desporto/seleccao/interior.aspx?content_id=3994192|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-07-14|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; Portugalsko vypadlo z turnaja už v skupinovej fáze, kvôli gólovému rozdielu.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;
[[Súbor:1 cristiano ronaldo 2016.jpg|náhľad|Ronaldo vo vzdušnom súboji na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] vo štvrťfinále proti [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsku]]]]
Ronaldo strelil v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] celkovo päť gólov, vrátane hetriku proti [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Armenia 2-3 Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/33122742|dátum=2015-06-13|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho jediným gólom pri ďalšom víťazstve nad Arménskom, dňa 14. novembra 2014, dosiahol 23 gólov na Majstrovstvách Európy, vrátane kvalifikačných zápasov, čím sa stal najlepším strelcom v histórii tejto súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2020|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Na začiatku turnaja však nedokázal premeniť svoje šance pri remízach proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] a [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]], napriek tomu, že vyslal celkovo 20 striel na bránu. V zápase proti Rakúsku predbehol Luísa Figa v počte štartov za národný tím so 128. reprezentačnými zápasmi, ktorý ukončil bez gólu po tom, čo v druhom polčase nepremenil penaltu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2016: What's wrong with Portugal's Cristiano Ronaldo?|url=https://www.bbc.com/sport/football/36579430|dátum=2016-06-21|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; S dvomi gólmi a asistenciou v poslednom zápase skupiny, proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] pri remíze 3:3, sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v štyroch ročníkoch Majstrovstvách Európy, a taktiež odohral rekordný 17. zápas na turnaji.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo becomes first to score in four European Championships|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2893127|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2380646.html&lt;/ref&gt; Hoci sa Portugalsko umiestnilo na treťom mieste v skupine za Maďarskom a Islandom, kvalifikovalo sa do vyraďovacích kôl v dôsledku novo rozšíreného formátu súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Third place at Euro 2016: How it works, who qualified and last 16 draw|url=https://www.eurosport.com/football/euro-2016/2016/third-place-at-euro-2016-how-it-works-who-plays-whom-and-who-will-qualify-for-the-last-16_sto5651583/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-06-22|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt;

V prvom zápase Portugalska vo vyraďovacej fázy vyslal jedinú strelu, ktorú vyrazil [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|chorvátsky]] brankár do územia, kde bol [[Ricardo Quaresma]], ktorý teda zabezpečil víťazstvo svojho tímu 1:0 po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Croatia vs. Portugal - Football Match Report - June 25, 2016 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=438166|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo porazili vo štvrťfinále [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] po penaltách,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2016 - History - Poland-Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017901/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2016-06-30|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý sa zúčastnil v troch semifinálových zápasoch Majstrovstiev Európy;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal's Cristiano Ronaldo the first to play in three Euro semifinals|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2908365|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; v semifinále strelil otvárací gól a asistoval na druhý gól pri výhre 2:0 nad [[Waleské národné futbalové mužstvo|Walesom]], čím vyrovnal rekord [[Michel Platini|Michela Platiniho]] ako najlepšieho strelca súťaže s deviatimi gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo equals Platini Euros goals record|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2899862/cristiano-ronaldo-equals-michel-platinis-european-championship-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vo finále proti Francúzsku bol nútene striedaní kvôli zraneniu už v 25. minúte po tom, čo ho zranil [[Dimitri Payet]]. Po viacerých ošetreniach a pokusoch znovu hrať bol nakoniec vystriedaný. Nahradil ho Quaresma. Počas predĺženia strelil náhradník [[Eder (Portugalský futbalista)|Eder]] gól v 109. minúte, čím Portugalsko vyhralo 1:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced off injured in Euro 2016 final|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2910804/portugal-striker-cristiano-ronaldo-forced-off-injured-in-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-10|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ako kapitán tímu neskôr Ronaldo zdvihol trofej na oslavu prvého víťazstva svojej krajiny na hlavných turnajoch. Získal Striebornú kopačku, keď strelil tri góly a trikrát asistoval, a bol zvolený do tímu turnaja po tretíkrát v jeho kariére.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2389933.html#uefa+euro+2016+team+tournament+revealed&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2390091.html&lt;/ref&gt;

=== 2016 – 2018: Po víťazstve na Eure a Majstrovstvá sveta ===
Po úspešnom Eure 2016 strelil Ronaldo šesť gólov v otváracích kolách kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2018, z ktorých štyri prišli proti Andorre&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hits four in Portugal’s 6-0 rout of nine-man Andorra|url=https://www.theguardian.com/football/2016/oct/07/portugal-andorra-world-cup-2018-qualifier-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2016-10-07|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt; a dva proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]]. S týmito gólmi dosiahol za reprezentáciu celkovo 68 gólov, čím vyrovnal [[Gerd Müller|Gerda Müller]] a [[Robbie Keane|Robbieho Keanea]] ako štvrtých najlepších európskych reprezentačných strelcov v histórii.&lt;ref name=&quot;uefa.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo on top: Europe's top international scorer|url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/0253-0d81f47dfe05-e92503acfb7d-1000--cristiano-ronaldo-on-top-europe-s-top-international-scorer/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-11-17|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 28. marca 2017 odohral svoj prvý profesionálny zápas na jeho domácom ostrove Madeire, kde strelil otvárací gól, avšak jeho tím prehral 2:3 v priateľskom zápase proti Švédsku na [[Estádio dos Barreiros]]. S týmto gólom vyrovnal [[Miroslav Klose|Miroslava Kloseho]] so 71 gólmi ako tretieho najlepšieho európskeho reprezentačného strelca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bittersweet return for Ronaldo as Portugal beaten by Sweden in Madeira|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/portugal-sweden-italy-netherlands-russia-belgium-world-cup-2018-qualifiers-a7655051.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2017-03-28|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V otváracom zápase Portugalska na [[Pohár konfederácií FIFA 2017|Pohári konfederácií FIFA 2017]] proti [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] hranom 17. júna, pripravil Quaresmovi úvodný gól zápasu, avšak zápas skončil remízou 2:2.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Héctor Moreno’s stoppage-time header earns Mexico draw against Portugal|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/18/portugal-mexico-confederations-cup-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-18|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nick Ames at the Kazan|priezvisko=Arena}}&lt;/ref&gt; O tri dni neskôr strelil gól pri výhre 1:0 nad domácim [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo header earns Portugal Confederations Cup win over Russia|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/21/portugal-russia-confederations-cup-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-21|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association|priezvisko2=Reuters}}&lt;/ref&gt; 24. júna strelil gól z penalty pri výhre 4:0 nad Novým Zélandom, čím Portugalsko postúpilo zo skupiny a prebojovalo sa do semifinále. So 75 reprezentačnými gólmi vyrovnal [[Sándor Kocsis|Sándora Kocsisa]] ako druhého najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, pred ním bol už len Ferenc Puskás.&lt;ref name=&quot;uefa.com&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Confederations Cup: Ronaldo helps Portugal into semi-final as hosts Russia out|url=https://www.bbc.com/sport/football/40393539|dátum=2017-06-24|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Bol zvoleným mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch zápasoch v skupinovej fáze.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Awards - Man Of The Match|url=http://www.fifa.com/confederationscup/awards/man-of-the-match/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Ronaldo odišiel zo súťaže skoro; po tom, čo [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] v semifinále porazilo Portugalsko na penalty 3:0 mal dovolené vrátiť sa domov ku svojím novonarodeným deťom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo gets leave to meet his new twins|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/3150221/cristiano-ronaldo-leaves-confederations-cup-to-meet-his-new-twins|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Z toho dôvodu chýbal Portugalsku v zápase o tretie miesto, v ktorom jeho tím porazil Mexiko 2:1 po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Matches - Portugal-Mexico - Match Report|url=http://www.fifa.com/confederationscup/matches/round=274643/match=300334886/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo Portugal.jpg|náhľad|Ronaldo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]]]]
31. augusta 2017 strelil hetrik pri výhre 5:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Faerských ostrovov|Faerskými ostrovmi]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta, čím predbehol Pelého a vyrovnal [[Hussein Saeed|Husseina Saeeda]] ako piateho najlepšieho strelca v reprezentačnom futbale so 78 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pele congratulates Cristiano Ronaldo on surpassing his goals record|url=https://www.beinsports.com/en/football/news/pele-congratulates-cristiano-ronaldo-on-sur-1/637898|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Tieto góly ho dostali na hranicu 14 gólov v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018, čím vyrovnal [[Predrag Mijatović|Predraga Mijatovića]] za najviac gólov v jednej kvalifikačnej sezóne pod hlavičkou UEFA, a taktiež prekonal rekord za najviac gólov v jednej európskej kvalifikácii, keď prekonal predošlý rekord 13 gólov [[David Healy|Davida Healyho]] a [[Robert Lewandowski|Roberta Lewandowskeho]]. Ronaldov hetrik bol jeho 29. gól v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta, čím sa stal najlepším strelcom v európskych kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta pred [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrijim Ševčenkom]], a najlepším strelcom v kvalifikačných a finálových zápasoch Majstrovstiev sveta, s 32 gólmi pred Miroslavom Klosem.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/2497563--/?referrer=%2feuropean-qualifiers%2fnews%2fnewsid%3d2497563&lt;/ref&gt; Ronaldo neskôr pridal ďalší gól pri výhre 2:0 nad Andorrou.&lt;ref&gt;https://www.cmjornal.pt/desporto/futebol/detalhe/renato-sanches-e-bruno-alves-fora-do-jogo-contra-andorra&lt;/ref&gt;

Pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvami sveta 2018]] odohralo Portugalsko tri prípravné zápasy proti [[Tuniské národné futbalové mužstvo|Tunisku]], [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] a [[Alžírske národné futbalové mužstvo|Alžírsku]]. Ronaldo odohral všetky tri zápasy, čím za Portugalsko odohral celkovo už 150 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal 3 Algeria 0: Guedes at the double in Ronaldo's 150th outing|url=https://www.fourfourtwo.com/news/portugal-3-algeria-0-guedes-double-ronaldos-150th-outing|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-06-07|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt; 15. júna 2018 sa stal najstarším hráčom, ktorý strelil hetrik v zápase Majstrovstiev sveta, keď pomohol Portugalsku pri remíze 3:3 proti Španielsku v otváracom zápase Majstrovstiev sveta. Taktiež sa stal prvým Portugalcom, ktorý strelil gól na štyroch Majstrovstvách sveta a jedným zo štyroch hráčov, ktorý toto dokázal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain vs. Portugal final score: Crazy draw as Cristiano Ronaldo becomes oldest to score World Cup hat trick|url=https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/spain-vs-portugal-final-score-crazy-draw-as-ronaldo-becomes-oldest-to-score-world-cup-hat-trick/amp/|vydavateľ=www.cbssports.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho tretí gól prišiel z priameho kopu zo vzdialenosti 27 metrov, dve minúty pred koncom, čím zabezpečil remízu.&lt;ref name=&quot;independent.co.uk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo has grabbed a slice of World Cup history|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-world-cup-2018-goal-watch-stream-portugal-vs-spain-penalty-team-updates-worth-a8401401.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho hetrik ho taktiež dostal na úroveň [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] ako najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, s 84 reprezentačnými gólmi.&lt;ref name=&quot;independent.co.uk&quot;/&gt; V druhom zápase Portugalska hranom 20. júna, strelil jediný gól pri výhre 1:0 nad [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]], čím prekonal Puskásov rekord.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo just made history with one of his first touches of the ball against Morocco|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-goal-portugal-vs-morocco-watch-live-stream-world-cup-2018-record-highlights-a8407906.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V poslednom zápase skupinovej fázy proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] hranom 25. júna, nepremenil penaltu pri remíze 1:1, vďaka čomu Portugalsko skončilo v skupine druhé za Španielskom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=VAR: Cristiano Ronaldo misses penalty but Portugal progress at World Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/44439228|dátum=2018-06-25|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 30. júna bolo Portugalsko eliminované z turnaja po prehre 2:1 nad [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguajom]] v osemfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2018: Edinson Cavani's superb double sees Uruguay beat Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44439361|dátum=2018-06-30|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Vďaka jeho výkonom na turnaji bol neskôr zvolený do Tímu snov Majstrovstiev sveta 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2018 FIFA World Cup™ - News - Fan Dream Team and prize winners revealed! - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/fan-dream-team-and-prize-winners-revealed|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;

=== 2018 – súčasnosť: Krátka pauza a titul Ligy národov UEFA ===
Po Majstrovstvách sveta 2018 vynechal šesť reprezentačných zápasov, vrátane celej ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2018/2019|Ligy národov UEFA 2018/2019]]. Ronaldo hral až vo finálnej fáze súťaže. V semifinále hranom 5. júna, strelil hetrik proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čím zabezpečil tímu postup do finále. Po tom čo strelil úvodný gól zápasu sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 10 po sebe idúcich súťažiach, čím prekonal predošlý rekord Ghanančana [[Asamoah Gyan|Asamoaha Gyana]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hat-Trick Hero Cristiano Ronaldo Sets New World Record|url=https://www.soccerladuma.co.za/news/articles/international/categories/international/hat-trick-hero-cristiano-ronaldo-sets-new-world-record/656483|vydavateľ=Soccer Laduma|dátum vydania=2019-06-06|dátum prístupu=2019-12-08}}&lt;/ref&gt; Vo finálovom zápase hranom o štyri dni neskôr, porazilo Portugalsko [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] 1:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Result: Goncalo Guedes scores winner as Portugal land UEFA Nations League title|url=https://www.sportsmole.co.uk/fb_361579.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

10. septembra 2019 strelil štyri góly pri hosťovskej výhre 5:1 nad [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]] v kvalifikácii na Euro 2020;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lithuania vs. Portugal - Football Match Report - September 10, 2019 - ESPN|url=https://africa.espn.com/football/report?gameId=528948|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; týmto prekonal Robbieho Keana (23 gólov) ako hráča s najviac gólmi v kvalifikáciách na Majstrovstvá Európy, keď nastavil nový rekord 25 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7, altro record da fenomeno: ne fa 4 in Lituania, nessuno come lui nelle qualificazioni europee|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/nazionali/10-09-2019/cr7-altro-record-fenomeno-ne-fa-4-lituania-nessuno-come-lui-qualificazioni-europee-3402385824631.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it-IT}}&lt;/ref&gt; Taktiež nastavil nový rekord, ako hráč, ktorý strelil gól proti najviac reprezentačným mužstvám (40),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, poker con la Lituania e record: è il re del gol nelle qualificazioni europee|url=https://gianlucadimarzio.com/it/ronaldo-record-keane-portogallo-lituania|vydavateľ=gianlucadimarzio.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it}}&lt;/ref&gt; a bol to jeho ôsmi reprezentačný hetrik.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits four against Lithuania and nears all-time goals record|url=https://edition.cnn.com/2019/09/11/football/cristiano-ronaldo-portugal-lithuania-euro-2020-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-12-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 14. októbra strelil z penalty 700. kariérny gól za klub a krajinu v 974. seniorskom zápase v kariére, pri prehre 2:1 nad [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajinou]] v kvalifikácii na Euro 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores 700th career goal in Portugal's 2-1 loss to Ukraine in Euro 2020 qualifier|url=https://www.bbc.com/sport/football/50049796|dátum=2019-10-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 17. novembra strelil prvý výhre nad Luxemburskom 2:0 svoj 99. reprezentačný gól, čím doviedol Portugalsko na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Euro 2020]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo stuck on 99 goals but Portugal through to Euro 2020|url=https://www.chinadailyhk.com/articles/200/66/241/1574043621322.html|vydavateľ=chinadailyhk|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 8. septembra 2020 strelil 100. a 101. gól pri výhre vonku 2:0 nad Švédskom v zápase [[Liga národov UEFA 2020/2021|Ligy národov UEFA 2020/2021]], čím sa stal len druhým hráčom—a prvým Európanom—ktorý prekonal tento míľnik.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sweden vs. Portugal - Football Match Report - September 8, 2020 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=570748|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo passes 100 goals for Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/54074907|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 13. októbra 2020 Portugalská futbalová federácia oznámila, že Ronaldo má pozitívny test na [[COVID-19]], hoci je bez príznakov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo não defronta Suécia|url=https://www.fpf.pt/News/Todas-as-notícias/Notícia/news/27639|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2021-04-01|jazyk=pt-PT}}&lt;/ref&gt; Do 30. októbra bol vyliečený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve: Ronaldo has recovered from COVID {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/161324/juve-ronaldo-has-recovered-covid|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-04-01}}&lt;/ref&gt;

== Profil hráča ==

=== Štýl hry ===
Ronaldo, ako všestranný útočník, dokáže hrať na oboch krídlach aj v strede ihriska,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo is better than Lionel Messi!|url=https://zeenews.india.com/exclusive/why-cristiano-ronaldo-is-better-than-lionel-messi_3863.html|vydavateľ=Zee News|dátum vydania=2012-08-26|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a aj keď je pravák, dokáže veľmi dobre strieľať aj ľavou nohou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Question: Why are so many wingers playing on the 'wrong' wings? {{!}} Jonathan Wilson|url=https://www.theguardian.com/sport/blog/2010/mar/24/the-question-inside-out-wingers|periodikum=The Guardian|dátum=2010-03-24|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Wilson}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi najrýchlejších futbalistov na svete, či už s alebo bez lopty.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Calcio: notizie, risultati, pronostici, classifiche e pillole sul Calcio|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=IT}}&lt;/ref&gt; Vo svojej kariére prešiel niekoľkými vývojmi. Počas hrania za Sporting a počas prvej sezóny v Manchesteri United bol typicky nasadzovaní ako tradičný krídelník na pravú stranu ihriska, odkiaľ pravidelne hľadal spoluhráčov centrami do pokutového územia. Na tejto pozícii dokázal využiť svoju rýchlosť a akceleráciu, mrštnosť a technickú zručnosť na to, aby obehol protihráča v súboji 1 na 1. Ronaldo sa stal známym vďaka jeho dribblingu, pri ktorom ukazoval množstvo trikov a fines,&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo - Portogallo - Il Sole 24 ORE|url=https://st.ilsole24ore.com/art/SoleOnLine4/dossier/Sport/2008/europei-2008/campioni/portogallo-ronaldo.shtml?uuid=7b8731d6-2da2-11dd-ba2d-00000e251029&amp;|vydavateľ=st.ilsole24ore.com|dátum prístupu=2019-12-08}}&lt;/ref&gt; ako napríklad prekračovačky a takzvané 'chopy', ktoré sa mu privlastnili.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grantland|url=https://grantland.com/the-triangle/the-evolution-of-cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united/|dátum vydania=2015-09-22|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-US|meno=Mike L.|priezvisko=Goodman}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Contrôle de Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo spracuvajúci loptu na hrudi počas sezóny [[La Liga 2010/2011|2010/2011]] v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Almérii]]. Na jeho vrchole bol známy svojou výnimočnou rýchlosťou a atletickosťou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Fastest In Football - German Study {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spanish-football/2009/12/11/1680966/real-madrids-cristiano-ronaldo-the-fastest-in-football|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;]]
Keď Ronaldo dozrel, prešiel významnou fyzickou transformáciou a vyvinul typ svalnatého tela, ktoré mu umožňuje udržať loptu v moci, a silné nohy, vďaka ktorým má výborný výskok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Named Fittest Man Alive By Men’s Health Magazine [Photos]|url=https://www.inquisitr.com/1386948/cristiano-ronaldo-named-fittest-man-alive-by-mens-health-magazine-photos/|vydavateľ=www.inquisitr.com|dátum prístupu=2019-12-08}}&lt;/ref&gt; Jeho sila a výskok v kombinácii s presnosťou hlavičiek a výškou 185 centimetrov mu umožňujú vyhrávať hlavičkové súboje. Tieto atribúty mu umožňujú byť cieľovým hráčom spoluhráčov a je hrozbou pre súperovu obranu v hlavičkových súbojoch; v toho dôsledku strelil mnoho gólov z hlavičiek.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo vs. Messi: The case for Ronaldo as the world's greatest player - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/ronaldo-vs-messi-case-ronaldo-worlds-greatest-player/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2019-12-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcotti: Portugal perform to reach final|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-match/60/post/2896675/cristiano-ronaldo-stars-as-portugal-accept-fernando-santos-challenge-to-reach-the-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How did Cristiano Ronaldo score his incredible header against Manchester United?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/9870500/How-did-Cristiano-Ronaldo-score-his-incredible-header-against-Manchester-United.html|dátum=2013-02-14|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Graphic by Mark|priezvisko=Oliver}}&lt;/ref&gt; Vďaka jeho dobrej výdrží a pracovitosti sa jeho schopnosť strieľania gólov výrazne zvýšila na ľavom krídle, odkiaľ mal možnosť presunúť sa do stredu, aby dokončil akcie. Stále viac zohrával kreatívnu rolu pre svoj tím, keď často behal do hĺbky poľa, aby sa zúčastnil vytvárania hry a vytváral šance pre svojich spoluhráčov.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

Vo svojich posledných sezónach za United hral ešte viac útočnú a hlavnú rolu, keď pôsobil ako hrotový útočník alebo podhrotový útočník, alebo príležitostne ako ofenzívny záložník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Mechanization of Cristiano Ronaldo: How his style of play has changed {{!}} O-Posts|url=https://web.archive.org/web/20150321004902/http://o-posts.com/news/champions-league/the-mechanization-of-cristiano-ronaldo-how-his-style-of-play-has-changed/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-03-21|dátum prístupu=2020-01-03}}&lt;/ref&gt; Stal sa z neho plodný strelec gólov, ktorý bol schopný z vnútra pokutového územia, ale aj z diaľky, vďaka svojej sile v nohách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA.com|url=https://web.archive.org/web/20160612174736/http://eurofantasy.uefa.com/en/fantasy16/news-hub/2371737|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-06-12|dátum prístupu=2020-01-03}}&lt;/ref&gt; Ako presný strelec z penált&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hazard takes over as penalty taker king|url=https://global.espn.com/football/blog/name/68/post/2075094/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-10-07|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; sa stal aj špecialistom v priamych kopoch, ktorými bol preslávený vďaka svojimi tvrdými a plávajúcimi strelami na bránu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=From Messi to Ronaldo - the world's best free-kick takers|url=https://www.belfasttelegraph.co.uk/telebest/sport/from-messi-to-ronaldo-the-worlds-best-freekick-takers-28537742.html|periodikum=BelfastTelegraph.co.uk|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; avšak jeho schopnosť sa v tomto ohľade v jeho kariére neskôr zhoršila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo free-kick goals are rare, show WhoScored.com stats|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/9804389/cristiano-ronaldo-free-kick-goals-are-rare-show-whoscored-com-stats|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid Transfer 2015: The Time to Sell Declining Cristiano Ronaldo Is Now|url=https://www.latinpost.com/articles/93597/20151110/real-madrid-transfer-2015-time-sell-declining-cristiano-ronaldo-now.htm|vydavateľ=Latin Post|dátum vydania=2015-11-10|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Ronaldo je pri zahrávaní voľných kopov známy pomocou techniky plávajúcej strely, ktorú predtým popularizoval [[Juninho Pernambucano]];&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Noughty Boys: No one hit a free-kick quite like Juninho Pernambucano|url=https://www.bbc.co.uk/bbcthree/article/7ff3d21d-6ff3-480b-b22c-3b198bad381f|vydavateľ=BBC Three|dátum vydania=2018-12-11|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-GB|meno=Carl|priezvisko=Anka}}&lt;/ref&gt; pred kopnutím do lopty si tiež osvojil postoj, ktorý spočíva v tom, že stojí s nohami ďaleko od seba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Portuguese commentator goes wild over CR7|url=https://edition.cnn.com/2018/06/16/football/cristiano-ronaldo-world-cup-portugual-commentary-intl-spt/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=Chris Scott, for|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; Pokiaľ ide o jedinečný štýl zahrávania priameho kopu Cristiana Ronalda, bývalý asistent manažéra Manchestru United [[Mike Phelan]] to okomentoval: „Ľudia si dali loptu na zem, vzdialili sa, rozbehli a udreli. Priniesol dynamickejšiu ukážku. Položí loptu, úroveň koncentrácie je vysoká, vykoná určité množstvo krokov dozadu, takže jeho stojatá noha je na ideálnom mieste, aby zasiahla loptu do sladkého miesta. Je to absolútny showman. Má malú aroganciu. Keď tie kraťasy vytiahne a ukáže stehná, hovorí tým „Všetky oči na mňa“, a to sa aj deje. Rozumie marketingovej stránke. Spôsob, akým sa stojí a vystrelí; svet ho sleduje.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOX Sports Asia|url=https://www.foxsportsasia.com/football/serie-a/967412/former-manchester-united-coach-reveals-cristiano-ronaldo-iconic-free-kick-stance/|dátum vydania=2018-11-04|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo (5593704534).jpg|náhľad|Ako sa Ronaldo blížil k svojej tridsiatke, začal menej driblovať]]
V Reale Madrid hral Ronaldo naďalej ofenzívnejšiu rolu, avšak jeho tvorivé a obranné povinnosti sa obmedzili, aj keď nie úplne. Spočiatku bol nasadzovaný ako stredný útočník, hoci neskôr bol presunutý späť na ľavé krídlo, hoci vo voľnej taktickej úlohe; táto pozícia mu umožnila vnikať sa do stredu podľa vôle, aby sa dostal na zakončenie a skóroval, alebo aby vytiahol obrancov jeho pohybom bez lopty a nechal priestor pre spoluhráčov, aby ho využili.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rigg: Ronaldo best used in middle|url=https://global.espn.com/football/club/name/86/blog/post/2055111/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid v Liverpool: The five phases of Cristiano Ronaldo|url=https://www.thetimes.co.uk/article/real-madrid-v-liverpool-the-five-phases-of-cristiano-ronaldo-gxhqs8htq|periodikum=The Times|dátum=2018-05-25|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Gabriele Marcotti, European Football|priezvisko=Correspondent}}&lt;/ref&gt; Protiútokový štýl hry v Madride mu taktiež umožnil stať sa efektívnejším a konzistentnejším hráčom, o čom svedčia jeho gólové rekordy. Aj keď v médiách ho chválil hlavne pre strieľanie gólov, preukázal svoju schopnosť aj ako kreatívneho tvorcu.&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Most Underrated Man in Football?|url=https://bleacherreport.com/articles/978123-real-madrids-cristiano-ronaldo-the-most-underrated-man-in-football|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Yoosof|priezvisko=Farah}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Did Jose Mourinho's Tactics Help Cristiano Ronaldo Flourish at Real Madrid?|url=https://bleacherreport.com/articles/1676581-did-jose-mourinhos-tactics-help-cristiano-ronaldo-flourish-at-real-madrid|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Samuel|priezvisko=Marsden}}&lt;/ref&gt; Od roku 2013 sa jeho štýl účinne prispôsoboval jeho starnutiu, čím viac obmedzoval pohyb s loptou a celkové zapojenie do hry, začal menej driblovať a prihrávať v priemere na zápas a namiesto toho sa sústredil na tvorbu hry na krátku vzdialenosť a strieľanie gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo’s evolution: Could he really play beyond the age of 40?|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10657507/cristiano-ronaldo8217s-evolution-could-he-really-play-beyond-the-age-of-40|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPNFC: Soccer Real Madrid vs. Barcelona: Clasico promises goals aplenty|url=http://m.espn.com/soccer/blogs/blogpost?w=1invg&amp;i=TOP&amp;id=2105117&amp;topslot=1&amp;wjb=|vydavateľ=m.espn.com|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Od roku 2017 Ronaldo opäť prispôsobuje svoj štýl hry tak, aby sa stal viac voľným hráčom, čo je úloha, v ktorej naďalej vyniká a udržuje si plodnú výkonnosť v strieľaní gólov; z tejto pozície si v médiách vyslúžil pochvalu za inteligentný pohyb s loptou, ale aj bez nej, jeho vynikajúce pozičné vnímanie, prepojenosť v hre, klinické zakončovanie a jeho oportunizmus, ako aj schopnosť obísť alebo predvídať svojich protivníkov, nájsť si priestor v šestnástke a skórovať z minima šancí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo has been Real Madrid's major problem this season... but he can also be their solution|url=https://www.fourfourtwo.com/features/why-cristiano-ronaldo-has-been-real-madrids-major-problem-season-he-can-also-be-their|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-02-13|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo can become great centre-forward, says Gary Neville|url=https://www.skysports.com/football/news/29326/10842815/cristiano-ronaldo-can-become-great-centre-forward-says-gary-neville|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo joins illustrious list of players who reinvented themselves in a new position|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/05/10/cristiano-ronaldo-joins-illustrious-list-players-reinvented/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-05-10|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Zeqiri}}&lt;/ref&gt;

Vo svojej prvej sezóne za Juventus naďalej hrával na rôznych útočných pozíciách, v závislosti od toho, s ktorým bol v útoku. Zatiaľ čo vo svojich posledných rokoch pôsobil v Reale Madrid v stále obávanejšej úlohe, v Juventuse pôsobil občas ako voľný hráč, buď ako samostatný útočník, alebo na ľavom krídle, vo formácii 4–2–3–1 alebo 4–3–3, v ktorej často menil pozície s Mariom Mandžukićom. V tejto roly mu bolo umožnené chodiť hlboko do ihriska alebo na pravú stranu a viac sa zapojil do vytvárania hry; okrem toho, že strieľal góly sám, začal vytvárať šance pre spoluhráčov s vyššou frekvenciou, ako mal v posledných sezónach za Real Madrid. Bez lopty bol taktiež schopný vytvoriť priestor pre spoluhráčov svojim pohybom a útočnými nábehmi do šestnástky, alebo dokončiť šance s hlavou alebo nohami tak, že sa bol na konci akcie svojho tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, Mandzukic present tough aerial challenge for Atletico|url=https://www.espn.com/soccer/blog/espn-fc-united/68/post/3779061/juventus-twin-towers-of-ronaldomandzukic-to-provide-a-unique-test-for-atleticos-stingy-defence|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Can Sarri figure out the right way for Juve to play around Ronaldo?|url=https://www.espn.com/soccer/italian-serie-a/story/3958370/ronaldos-free-role-with-juventus-is-a-headache-for-sarri-how-can-he-work-around-his-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Príležitostne hral v útočnom tandeme spolu s Mandžukićom vo formácii 4–3–1–2, 4–4–2 alebo 3–5–2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano conundrum: How should Allegri use his star?|url=https://www.espn.com.au/football/blog/marcottis-musings/62/post/3606914/cristiano-ronaldo-conundrum-how-should-max-allegri-use-juventus-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dybala gives Allegri a headache {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128820/dybala-gives-allegri-headache|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo undergoing another evolution at Juventus?|url=https://www.skysports.com/football/news/12961/11572135/is-cristiano-ronaldo-undergoing-another-evolution-at-juventus|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Podobnú úlohu zohráva aj v jeho druhej sezóne za klub.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

=== Vnímanie Ronalda ===
Ronaldo je často označovaný ako jedeného z dvoch najlepších hráčov jeho generácie, spolu s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]]. Po získaní prvej Zlatej lopty s rekordne najväčším hlasovaním vo veku 23 rokov a následnom zlepšovaní sa začalo o ňom vravieť, že môže byť jeden z najlepších hráčov v histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 50 Greatest Footballers Of All-Time – Pelé, Maradona, Messi And Ronaldo Included In The Best Soccer Players Ever List|url=https://www.ibtimes.com/top-50-greatest-footballers-all-time-pele-maradona-messi-ronaldo-included-best-soccer-1624974|vydavateľ=International Business Times|dátum vydania=2014-07-10|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt; Je uznávaný pre množstvo strelených gólov a je považovaný za rozhodujúceho hráča, ktorý dokáže zmeniť zápas, najmä v dôležitých a vyostrených situáciách.

Ronaldo je známy svojou pracovnou morálkou, skvelou kondíciou tela a odhodlaním zlepšovať sa na ihrisku a byť považovaný za prirodzeného vodcu.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20130308105353/http://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-became-world-best-inside-story-094104722.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Is Euro 2016 triumph his greatest achievement?|url=https://edition.cnn.com/2016/07/11/football/cristiano-ronaldo-euro-2016/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=James Masters|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; Adam Bate zo [[Sky Sports]], ktorý napísal svoju „mimoriadnu oddanosť k fyzickej príprave“, dodáva: „Odhodlanie je obrovskou súčasťou toho, aby sme zostali na vrchole a Ronaldovo zameranie na tento aspekt je v hre jedinečný.“ Jeho snaha a odhodlanie uspieť sú poháňané túžbou, o ktorej sa bude hovoriť ako o [[Pelé]]m a [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], keď ukončí kariéru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo says he has no idea how much money he has|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/cristiano-ronaldo-says-no-idea-3620117|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-05-29|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Paul|priezvisko=Gorst}}&lt;/ref&gt; Občas však bol kritizovaný za to, že simuloval. Okrem toho bol občas na začiatku svojej kariéry kritizovaný manažérom Alexom Fergusonom, spoluhráčmi a médiami za to, že bol sebecký alebo príliš okázalý hráč.&lt;ref name=&quot;mirror.co.uk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rio Ferdinand claims Cristiano Ronaldo was once blasted by Sir Alex Ferguson for playing selfishly|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/rio-ferdinand-claims-cristiano-ronaldo-4267114|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-09-16|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Jim|priezvisko=Daly}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;mirror.co.uk&quot;/&gt;

Počas svojej kariéry bol Ronaldo taktiež označovaný ako „arogantný obraz“ na ihrisku,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Paradise|url=https://www.footballparadise.com/blood-sweat-foundation-legacy-cristiano-ronaldo/|dátum vydania=2018-06-08|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; načo Ronaldo uviedol, že sa stal „obeťou“, pretože média ho tak vykreslili. Často ho vidieť ako stoná, gestikuluje a mračí sa, keď sa snaží inšpirovať tím k víťazstvu, avšak Ronaldo trvá na tom, aby sa jeho motivačná povaha nemýlila s aroganciou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo admits perceived arrogance has cost him|url=https://edition.cnn.com/2012/11/08/sport/football/cristiano-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=From Pedro Pinto|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; Jeho manažéri, spoluhráči a rôzni novinári povedali, že táto reputácia mu spôsobila nespravodlivý imidž.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mourinho: Ronaldo deserved Ballon d'Or|url=http://www.espnfc.com/story/1381618/jose-mourinho-claims-cristiano-ronaldo-deserved-to-win-ballon-dor|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pepe: &quot;Cristiano is a symbol&quot; - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2013/09/10/en/football/real_madrid/1378834274.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ballon d'Or: Cristiano Ronaldo's improved image helped win, says Guillem Balague|url=https://www.skysports.com/football/news/12087/9115007/ballon-dor-cristiano-ronaldos-improved-image-helped-win-says-guillem-balague|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 2014 povedal pre ''[[France Football]]'', že urobil „chybu“, keď v roku 2011 povedal: „Ľudia na mňa žiarlia, pretože som bohatý, pekný a skvelý hráč“. Dodal, že od tej doby dozrel a fanúšikovia by ho mali lepšie porozumieť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo regrets 'jealousy' remark|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/276161.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;

=== Gólové oslavy ===
Ronaldo počas svojej kariéry použil niekoľko [[Gólové oslavy|gólových osláv]] po strelení gólu, vrátane jednej konkrétnej oslavy, ktorá získala širokú mienku v médiách, keď v drepe hľadel priamo do kamery na kraji ihriska s rukou na brade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How to do the 12 new FIFA 18 celebrations – plus more of our favourites|url=https://www.fourfourtwo.com/features/how-do-12-new-fifa-18-celebrations-plus-more-our-favourites|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronology of Cristiano Ronaldo Told Through His Goal Celebrations|url=https://bleacherreport.com/articles/2706975-chronology-of-cristiano-ronaldo-told-through-his-goal-celebrations|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Karl|priezvisko=Matchett}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Everyone mocks Cristiano Ronaldo's new goal celebration, including his own son|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/everyone-mocks-cristiano-ronaldos-new-goal-celebration-including-his-own-son-112016|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-20|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US|meno=2016 at 1:06p|priezvisko=ET}}&lt;/ref&gt; Avšak, po strelení gólu zvyčajne slávy gól tým, že vyskočí do vzduchu, urobí v ňom otočku a pristane s nohami oddialenými od seba, a zvyčajne zakričí „Sí“ (španielsky znamená „áno“);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What does Cristiano Ronaldo's goal celebration mean?|url=https://www.joe.co.uk/sport/cristiano-ronaldo-celebration-166745|vydavateľ=JOE.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; táto oslava sa v médiach nazýva kvôli tomuto „Sii!“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little fan nails Ronaldo goal celebration|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-toe-poke/65/post/3214519/little-fan-absolutely-nails-cristiano-ronaldo-goal-celebration|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Ronaldo s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] pred medzinárodným priateľským zápasom medzi [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalskom]] a [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] v roku 2011]]

=== Porovnávanie s Lionelom Messim ===
Obaja hráči strelili gól v minimálne dvoch finálových zápasoch [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] pravidelne prekonávajú 50-gólovú hranicu v jednej sezóne. Športoví žurnalisti a odborníci pravidelne preberajú ich individuálne úspechy v snahe argumentovať, že jeden alebo druhý je najlepší futbalista v modernom futbale.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo's personal duel with Lionel Messi is affecting his performances for Portugal|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10923614/World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldos-personal-duel-with-Lionel-Messi-is-affecting-his-performances-for-Portugal.html|dátum=2014-06-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Mendes}}&lt;/ref&gt;  Sú porovnávaní so športovými rivalmi ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]]-[[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a-[[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.&lt;ref&gt;http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi v Ronaldo {{!}} Sky Sports|url=https://web.archive.org/web/20141006105413/http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-10-06|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;

Niektorí komentátori sa rozhodujú analyzovať odlišné postavy a štýly hry obidvoch, zatiaľ čo časť debaty sa točí okolo kontrastných osobností týchto dvoch hráčov: Ronaldo je niekedy zobrazovaný ako arogantná a divadelná postavička, zatiaľ čo Messi je zobrazovaný ako plachý, skromný charakter.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo versus Lionel Messi pits showman against shy man, writes Paul Hayward|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/26/cristiano-ronaldo-lionel-messi-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2009-05-26|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Hayward}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Last Word: Crunch time for Lionel Messi and Cristiano Ronaldo|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/the-last-word-crunch-time-for-lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-9537924.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-15|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: The world’s best?|url=https://www.skysports.com/football/news/15241/9350562/ronaldo-the-world8217s-best|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V rozhovore v roku 2012 komentoval túto rivalitu a povedal: „Myslím si, že sa niekedy v súťaži navzájom tlačíme, to je to, kvôli čomu je táto súťaž taká veľká“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; zatiaľ čo Ronaldov tréner počas pôsobenia v [[Manchester United FC|Manchestri United]], [[Alex Ferguson]], zastával názor, že „nemyslím si, že je medzi nimi nejaká rivalita. Myslím si, že majú svoju vlastnú hrdosť na to, že chcú byť najlepší.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fergie: Ronaldo and Messi are equals|url=http://www.espnfc.com/story/1271003/alex-ferguson-cristiano-ronaldo-and-lionel-messi-both-the-best|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt; Sám Messi poprel akúkoľvek rivalitu a uviedol, že to sú „iba médiá, tlač, chcú, aby sme boli na špici, ale nikdy som s Cristianom nesúperil“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; Ronaldo v reakcii na tvrdenia, že on a Messi si v osobnom živote nerozumejú, poznamenal: „Nemáme vzťah mimo sveta futbalu, rovnako ako s mnohými inými hráčmi“, predtým, ako dodal, že v najbližších rokoch dúfa, že sa na tom môžu spolu zasmiať a uviedol; „Musíme sa na toto súperenie pozrieť s pozitívnym duchom, pretože je to dobrá vec.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Messi and I are colleagues, work friends&quot; - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/08/28/en/football/real_madrid/1409211779.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}&lt;/ref&gt; Najväčšie hviezdy Barcelony, respektíve Realu Madrid sa stretávali na jednom ihrisku minimálne dvakrát v sezóne v najväčšom klubovom zápase na svete, v ''[[El Clásico|El Clásicu]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt;

V diskusii v Oxfordskej únii v októbri 2013, keď sa pýtali vtedajšieho prezidenta FIFA Seppa Blattera či preferuje viac Messiho alebo Ronalda, najprv vzdal hold pracovnej etike Argentínčanovi, a potom o Ronaldovi tvrdil, že „jeden z nich má viac nákladov na kaderníka ako ten druhý. Real Madrid požadoval – a okamžite dostal – úplné ospravedlnenie, a Portugalec na to reagoval svojou vlastnou gólovou oslavou po premenení penalty proti Seville, po tom, čo ho Blatter opísal ako „veliteľa“ na ihrisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Sepp Blatter's apology to Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/24730976|dátum=2013-10-29|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V auguste 2019 boli Ronaldo a Messi v rozhovore, zatiaľ čo sedeli vedľa seba pred vyhlásením futbalistu roka UEFA, pričom Ronaldo uviedol: „Samozrejme, máme dobrý vzťah. Ešte sme spolu nemali večeru, ale dúfam, že v budúcnosti bude. Tlačil som ho vpred a on mňa tiež. Takže je dobré byť súčasťou histórie futbalu.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo, Lionel Messi &amp; Eric Cantona light up Uefa awards|url=https://www.bbc.com/sport/football/49516474|dátum=2019-08-30|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

== Mimo futbalu ==
Ako jeho reputácia počas pôsobenia v Manchestri United rástla, podpísal mnoho sponzorských zmlúv na spotrebné výrobky vrátane športového oblečenia, kopačiek (od novembra 2012 nosí Ronaldo edíciu CR7 [[Nike Mercurial Vapor]]),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nike's CR7 collection reflects attitude and irreverence of a global icon|url=https://news.nike.com/news/new-cristiano-ronaldo-signature-collection-from-nike-reflects-attitude-irreverence-of-a-global-icon|vydavateľ=Nike News|dátum prístupu=2020-01-05}}&lt;/ref&gt; nealkoholických nápojov, odevy, mazivá pre automobily, finančné služby, elektroniky a počítačové videohry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Expands His Brand With Launch Of New Fragrance|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2015/09/16/cristano-ronaldo-expands-his-brand-with-launch-of-legacy-frangrance/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=From £175 to £80m in 14 years – but can Cristiano Ronaldo earn it like Beckham?|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jun/11/cristiano-ronaldo-transfer-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2020-01-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Robert|priezvisko=Booth}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo The World's Most Marketable Athlete?|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2012/07/11/is-cristiano-ronaldo-the-worlds-most-marketable-athlete/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo's $1 Billion Nike Deal May Be A Bargain For Sportswear Giant|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2016/12/02/cristiano-ronaldos-1-billion-nike-deal-is-a-bargain-for-sportswear-giant/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa ocitol na obale videohry ''[[FIFA 18]]'' a ''[[FIFA 19]]''  a bol silne zapojený do propagácie hry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EA unveil new FIFA 18 trailer and official cover art {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ea-unveil-new-fifa-18-trailer-and-official-cover-art/uwbx8pwyazdw1fq8jsk08ojpd|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-05}}&lt;/ref&gt; Jeho gólová oslava „Sii!“ je súčasťou série [[FIFA (séria videohier)|''FIFA'']] a je v nej zakomponovaný vlastný hlas Ronalda. Bol taktiež tvárou ''[[Pro Evolution Soccer]]'', keď sa na obale objavil v ročníkoch [[Pro Evolution Soccer 2008|2008]], [[Pro Evolution Soccer 2012|2012]] a [[Pro Evolution Soccer 2013|2013]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fifa 18 release date confirmed with Ronaldo unveiled as cover star|url=http://www.standard.co.uk/sport/football/fifa-18-release-date-confirmed-with-cristiano-ronaldo-as-cover-star-a3557866.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2017-06-06|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' ho dvakrát zaradil na prvé miesto v rebríčku najlepšie platených futbalistov sveta; jeho kombinovaný príjem z platov, prémií a doložiek bol 73 miliónov dolárov v rokoch 2013 až 2014 a 79 miliónov dolárov v rokoch 2014 až 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World's Highest-Paid Soccer Players|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2014/05/07/the-worlds-highest-paid-soccer-players-3/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=#1 Cristiano Ronaldo, Real Madrid / Portugal|url=https://www.forbes.com/pictures/mlh45eldf/1-cristiano-ronaldo-real/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Skončil len za boxeristom [[Floyd Mayweather Jr.|Floydom Mayweatherom Jr.]] v rebríčku najlepšie platených športovcov na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.forbes.com/consent/?toURL=https://www.forbes.com/athletes/|vydavateľ=www.forbes.com|dátum prístupu=2020-01-05}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 sa stal podľa ''Forbes'' prvým futbalistom, ktorý zarobil najviac peňazí spomedzi všetkých športovcov, s celkovým príjmom zo svojho platu a doložiek v rokoch 2015 až 2016 vo výške 88 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo first footballer to top Forbes rich list of highest-earning athletes|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10307782/cristiano-ronaldo-first-footballer-to-top-forbes-rich-list-of-highest-earning-athletes|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V rokoch 2016 až 2017 sa umiestnil na prvom mieste rebríčka so ziskom 93 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Produced Nearly $1 Billion In Value For Sponsors On Social Media|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2017/06/15/cristiano-ronaldo-produces-nearly-1-billion-in-value-for-sponsors-on-social-media-this-year/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt; Ronaldo je jedným z najpredávanejších svetových športovcov: ''[[SportsPro]]'' ho v roku 2012 zaradil ako piateho najpredávanejšieho športovca,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS Dhoni, Mary Kom world's 16th, 38th most marketable athletes - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/off-the-field/MS-Dhoni-Mary-Kom-worlds-16th-38th-most-marketable-athletes/articleshow/14415674.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt; a v roku 2013 ako ôsmeho, pričom v oboch rokoch vyhral brazílsky futbalista [[Neymar]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 Most Marketable 2013 - Cristiano Ronaldo|url=http://www.sportspromedia.com/most-marketable/cristiano_ronaldo|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V máji 2014 označila spoločnosť Repucom pre výskum športového trhu Ronalda za najpredávanejšieho a najuznávanejšieho futbalistu.&lt;ref&gt;http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf&lt;/ref&gt; V roku 2014 bol taktiež zvolený v [[Time 100]] do ''[[Time (týždenník)|Time]]'', čo je každoročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete. [[ESPN]] ho zvolil za najznámejšieho športovca v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who's the most famous athlete in the world?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/15685581/espn-world-fame-100|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Check out ESPN's 2017 ranking of the top 100 most famous athletes on the planet|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/page/worldfame100/espn-world-fame-100-top-ranking-athletes|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPN ranks the 100 most famous athletes|url=http://www.usatoday.com/story/sports/ftw/2018/05/22/5-surprises-from-espns-ranking-of-the-100-most-famous-athletes/111166614/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-US|meno=Nick|priezvisko=Schwartz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2019 World Fame 100: Who are the biggest names in sports?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/26113613/espn-world-fame-100-2019|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo si vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu na sociálnych médiach; ako najpopulárnejší športovec na sociálnych sieťach má k januáru 2020 na [[Facebook]]u, [[Twitter]]i a [[Instagram]]e celkovo 400 miliónov sledujúcich.&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://sk-sk.facebook.com/Cristiano/|vydavateľ=sk-sk.facebook.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo (@Cristiano) {{!}} Twitter|url=https://twitter.com/cristiano|vydavateľ=twitter.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo (@cristiano) • Fotky a videá na Instagrame|url=https://www.instagram.com/cristiano/|vydavateľ=www.instagram.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; K januáru 2020 má na Facebooku najväčšiu fanúšikovskú základňu so 122 miliónmi sledujúcimi,&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; a taktiež aj na Instagrame so 196 miliónmi sledujúcimi;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; v auguste 2010 sa stal prvým športovcom, ktorý na Facebooku prekonal 50 miliónov sledovateľov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo tops 50 million 'Likes' on Facebook|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/cristiano-ronaldo-tops-50-million-likes-on-facebook-8212363.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-15|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a v októbri 2014 sa stal prvým športovcom a druhou osobou po [[Shakira|Shakire]], ktorý prekonal 100 miliónov sledovateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo makes history with 100m followers on Facebook {{!}} Pitchside Europe - Yahoo Eurosport UK|url=https://web.archive.org/web/20141023124125/https://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-makes-history-with-100m-followers-on-facebook-102030069.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-10-23|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt;

== Kariérne štatistiky ==

=== Klubové ===
''K zápasu hranom 15. mája 2021.''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Pohár&lt;sup&gt;A&lt;/sup&gt;
! colspan=&quot;2&quot; |Ligový pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Európa&lt;sup&gt;B&lt;/sup&gt;
! colspan=&quot;2&quot; |Ostatné&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Divízia
!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly
|-
|[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]]
|2002/2003
|[[Segunda Divisão Portuguesa]]
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
| colspan=&quot;2&quot; |–
| colspan=&quot;2&quot; |–
| colspan=&quot;2&quot; |–
|2
|0
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]
|2002/2003
|[[Primeira Liga]]
|25||3||3||2|| colspan=&quot;2&quot; |–||3&lt;sup&gt;D&lt;/sup&gt;||0||0||0||31||5
|-
! colspan=&quot;2&quot; | Celkovo
!25!!3!!3!!2!! colspan=&quot;2&quot; |–!!3!!0!!0!!0!!31!!5
|-
| rowspan=&quot;7&quot; |[[Manchester United F.C.|Manchester United]]
|2003/2004
| rowspan=&quot;6&quot; |[[FA Premier League|Premier League]]
|29||4||5||2||1||0||5||2||0||0||40||6
|-
|2004/2005
|33||5||7||4||2||0||8||0||0||0||50||9
|-
|2005/2006
|33||9||1||1||4||2||8||1&lt;sup&gt;E&lt;/sup&gt;|| colspan=&quot;2&quot; |–||47||12
|-
|2006/2007
|34||17||7||3||1||0||11||3|| colspan=&quot;2&quot; |–||53||23
|-
|2007/2008
|34||31||3||3||0||0||13||9||1&lt;sup&gt;F&lt;/sup&gt;||0||49||42
|-
|2008/2009
|33||18||2||1||4||2||12||4||2&lt;sup&gt;G&lt;/sup&gt;||1||53||26
|-
! colspan=&quot;2&quot; | Celkovo
!196!!84!!26!!14!!12!!4!!55!!16!!3!!1!!292!!118
|-
| rowspan=&quot;10&quot; |[[Real Madrid CF|Real Madrid]]
|2009/2010
| rowspan=&quot;9&quot; |[[La Liga]]
|29||26||0||0|| colspan=&quot;2&quot; |–||6||7|| colspan=&quot;2&quot; |–||35||33
|-
|2010/2011
|34||40&lt;sup&gt;H&lt;/sup&gt;||8||7|| colspan=&quot;2&quot; |–||12||6|| colspan=&quot;2&quot; |–||54||53
|-
|2011/2012
|38||46||5||3|| colspan=&quot;2&quot; |–||10||10||2&lt;sup&gt;I&lt;/sup&gt;||1||55||60
|-
|2012/2013
|34||34||7||7|| colspan=&quot;2&quot; |–||12||12||2&lt;sup&gt;I&lt;/sup&gt;||2||55||55
|-
|2013/2014
|30
|31
|6
|4
| colspan=&quot;2&quot; |–
|11
|17
| colspan=&quot;2&quot; |–
|47
|51
|-
|2014/2015
|35
|48
|2
|1
| colspan=&quot;2&quot; |–
|12
|10
|5&lt;sup&gt;J&lt;/sup&gt;
|2
|54
|61
|-
|2015/2016
|36
|35
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
|12
|16
| colspan=&quot;2&quot; |–
|48
|51
|-
|2016/2017
|29
|25
|2
|1
| colspan=&quot;2&quot; |–
|13
|12
|2&lt;sup&gt;G&lt;/sup&gt;
|4
|46
|42
|-
|2017/2018
|27
|26
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
|13
|15
|4&lt;sup&gt;K&lt;/sup&gt;
|3
|44
|44
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!292!!311!!30!!22!! colspan=&quot;2&quot; |–!!101!!105!!15!!12!!438!!450
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Juventus FC|Juventus]]
|2018/2019
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Serie A]]
|31
|21
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
|9
|6
|1&lt;sup&gt;L&lt;/sup&gt;
|1
|43
|28
|-
|2019/2020
|33
|31
|4
|2
| colspan=&quot;2&quot; |–
|8
|4
|1&lt;sup&gt;L&lt;/sup&gt;
|0
 
|46
|37
|-
|2020/2021
|33
|29
|4
|2
| colspan=&quot;2&quot; |–
|6
|4
|1&lt;sup&gt;L&lt;/sup&gt;
|1
|44
|36
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!97
!81
!10
!4
! colspan=&quot;2&quot; |–
!23
!14
!3
!2
!133
!101
|-
! colspan=&quot;3&quot; | Celkovo v kariére
!612
!479!!69!!41!!12!!4!!182!!135!!21!!15!!896!!674
|}
&lt;small&gt;A – Zahrňuje [[Taça de Portugal]], [[Pohár FA|FA Cup]], [[Copa del Rey]] a [[Coppa Italia]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;B – Všetky zápasy v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], pokiaľ nie je uvedené inak&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;C – Zahrňuje [[FA Community Shield]], [[Supercoppa Italiana]], [[Supertaça Cândido de Oliveira]], [[Superpohár UEFA]] a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;D – Jeden zápas v [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|Lige majstrov UEFA]], dva zápasy v [[Pohár UEFA 2002/2003|Pohári UEFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;E – Gól strelený v treťom kvalifikačnom kole proti [[Debreceni VSC|Debrecenu VSC]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;F – Zápas v [[FA Community Shield]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;G – Všetky zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;H – Nezahŕňa jeden gól strelený 18. septembra 2010 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]. ''[[Marca (noviny)|Marca]]'', ktorá udeľuje cenu [[trofej Pichichi]], ho priraďuje Ronaldovi, zatiaľ čo La Liga a UEFA ho pripisujú [[Pepe|Pepemu]]&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 y Pepe cooperan por el bien com�n - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2010/09/18/futbol/1adivision/1284847182.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-08-08}}&lt;/ref&gt;

&lt;small&gt;I – Všetky zápasy v [[Supercopa de España]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;J – Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]], dva zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;K – Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a jeden gól v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;L – Zápas v [[Supercoppa Italiana]]&lt;/small&gt;

=== Reprezentačné ===
''K zápasu hranom 15. júna 2021.''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Tím!! rowspan=&quot;2&quot; |Rok!! colspan=&quot;2&quot; |Súťažné!! colspan=&quot;2&quot; |Priateľské
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;19&quot; |'''[[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]'''
|2003||0
|0||2
|0
|2
|0
|-
|2004||11
|7||5
|0
|16
|7
|-
|2005||7
|2||4
|0
|11
|2
|-
|2006||10
|4||4
|2
|14
|6
|-
|2007||9
|5||1
|0
|10
|5
|-
|2008||5
|1||3
|0
|8
|1
|-
|2009||5
|0||2
|1
|7
|1
|-
|2010||6
|3||5
|0
|11
|3
|-
|2011||6
|5||2
|2
|8
|7
|-
|2012||9
|4||4
|1
|13
|5
|-
|2013||6
|7||3
|3
|9
|10
|-
|2014
|5
|3
|4
|2
|9
|5
|-
|2015
|4
|3
|1
|0
|5
|3
|-
|2016
|10
|10
|3
|3
|13
|13
|-
|2017
|10
|10
|1
|1
|11
|11
|-
|2018
|4
|4
|3
|2
|7
|6
|-
|2019
|10
|14
|0
|0
|10
|14
|-
|2020
|4
|2
|2
|1
|6
|3
|-
|2021
|4
|3
|2
|1
|6
|4
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo!!125
!87!!51
!19
!176
!106
|}

== Trofeje a úspechy ==

=== Klub ===

==== Sporting CP ====

* '''[[Supertaça Cândido de Oliveira]] (1):''' 2002

==== Manchester United ====

* [[FA Premier League|'''Premier League''']] '''(3):''' [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]], [[FA Premier League 2007/08|2007/2008]], [[FA Premier League 2008/2009|2008/2009]]
* [[Pohár FA|'''FA Cup''']] '''(1):''' 2003/2004
* '''[[EFL Cup]]''' '''(2):''' 2005/2006, 2008/2009
* '''[[FA Community Shield]] (1):''' 2007
* '''[[Liga majstrov UEFA]] (1):''' [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]]
* '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (1):''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|2008]]

==== Real Madrid ====

* '''[[La Liga]]''' '''(2):''' [[La Liga 2011/2012|2011/2012]], [[La Liga 2016/2017|2016/2017]]
* '''[[Copa del Rey]] (2):''' [[Copa del Rey 2010/2011|2010/2011]], [[Copa del Rey 2013/2014|2013/2014]]
* '''[[Supercopa de España]] (2):''' 2012, 2017
* '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2015/2016]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2016/2017]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2017/2018]]
* '''[[Superpohár UEFA|Európsky Superpohár]] (2):''' 2014, 2017
* '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017

==== Juventus ====

* '''[[Serie A]] (2):''' 2018/2019, 2019/2020
* '''[[Supercoppa Italiana]] (2):''' 2018,2021

=== Reprezentačné ===

==== Portugalsko ====

* '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (1):''' [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]
*'''[[Liga národov UEFA]] (1):''' [[Liga národov UEFA 2018/2019|2019]]

=== Individuálne ===

==== Ocenenia ====

* '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (5):''' 2008, 2013, 2014, 2016, 2017
* '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2008
* '''[[FIFPro|Futbalista rok FIFPro]] (1):''' 2008
* '''[[FIFA The Best]] (2):''' 2016, 2017
* '''[[Futbalista roka UEFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017
* '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2007/2008
* '''Klubový útočník roka UEFA (1):''' 2007/2008
* '''FIFPro špeciálny mladý hráč roka (2):''' 2003/2004, 2004/2005
* '''PFA Portugalský hráč roka (4):''' 2016, 2017, 2018, 2019
* '''[[Zlatá kopačka|Európska Zlatá kopačka]] (4):''' 2007/2008, 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015
*'''[[Cena Ferenca Puskása]] (1):''' 2009
*'''FIFA FIFPro svetová 11 (14):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020
*'''UEFA Tím roku (14):''' 2004, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2020
*'''Liga majstrov UEFA – Tím sezóny (6):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019
*'''Majstrovstvá Európy – Tím turnaja (3):''' 2004, 2012, 2016
*'''Strieborná kopačka z Majstrovstiev Európy (1):''' 2016
*'''UEFA Ultimátny Tím roku''' (publikovaný 2017)
*'''Liga národov UEFA – Tím turnaja (1):''' 2019
*'''Dream Team Majstrovstiev sveta (1):''' 2018
*'''Majstrovstvá klub FIFA – Zlatá lopta (1):''' 2016
*'''Majstrovstvá klub FIFA – Strieborná lopta (3):''' 2008, 2014, 2017
*'''PFA mladý hráč roku (1):''' 2006/2007
*'''PFA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008
*'''Premier League – hráč sezóny (2):''' 2006/2007, 2007/2008
*'''FWA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008
*'''PFA Premier League – tím roku (4):''' 2005/2006, 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009
*'''Premier League – zlatá kopačka (1):''' 2007/2008
*'''La Liga – najlepší hráč (1):''' 2013/2014
*'''La Liga – najlepší útočník (1):''' 2013/2014
*'''La Liga – najcennejší hráč (1):''' 2012/2013
*'''La Liga – tím sezóny (3):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
*'''Trofej Pichichi (3):''' 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015
*'''UEFA La Ligový tím sezóny (2):''' 2015/2016, 2016/2017
*'''BBC Osobnosť roka pre zahraničné športy (1):''' 2014
*'''Serie A – najcennejší hráč (1):''' 2018/2019
*'''Serie A – futbalista roku (1):''' 2019
*'''Serie A – tím roku (1):''' 2018/2019
*'''Zlatá noha (1):''' 2020
*'''Zlatá lopta – Dream Team (1):''' 2020
*'''Globe Soccer Awards – hráč storočia (1):''' 2020

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|3}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=en|článok= Cristiano Ronaldo|revízia=}}

{{Futbalisti Juventus FC}}{{Portugalské národné mužstvo na MS 2006}}{{Portugalské národné mužstvo na ME 2008}}{{Portugalské národné mužstvo na ME 2012}}{{Futbalisti roka FIFA}}{{Puskas Award}}

{{DEFAULTSORT:Ronaldo, Cristiano}}
[[Kategória:Portugalskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]]
[[Kategória:Hráči FA Premier League]]
[[Kategória:Hráči CD Nacional]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]</text>
      <sha1>qr25bxh225uyj0nik3rbbm7lyilfiar</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pokračovacia vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>157255</id>
    <revision>
      <id>7426923</id>
      <parentid>7319604</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:30:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18538" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Pokračovacia vojna
|súčasť= [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= StuG III Ausf. G.jpg
|text k obr= Fínske samohybné delá [[StuG III]].
|dátum= [[25. jún]] [[1941]] - [[19. september]] [[1944]]
|miesto= [[Fínsko]], [[Karélia]], [[Murmansk]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= [[Moskovský mier]]
|protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]
|protivník2=  {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the NSDAP (1920–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|border|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]
|velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Kirill Mereckov]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Leonid Govorov]]
|velitel2={{minivlajka|Fínsko}} [[Carl Gustaf Emil Mannerheim]]
|sila1= 900 000 - 1 500 000 sovietskych vojakov
|sila2= 530 000 Fínov&lt;br /&gt;220 000 Nemcov
|straty1= 200 000 mŕtvych alebo nezvestných&lt;br /&gt;385 000 ranených&lt;br /&gt;190 000 hospitalizovaných v dôsledku chorôb&lt;br /&gt;64 000 zajatých
|straty2= 58 715 mŕtvych alebo nezvestných&lt;br /&gt;158 000 ranených&lt;br /&gt;1500 civilistov
|straty3=
|poznámky= 
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
'''Pokračovacia vojna''' (po [[Fínčina|fínsky]] ''jatkosota'') bol konflikt medzi [[ZSSR]] na jednej strane a [[Fínsko]]m spolu s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] na druhej strane, počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v rokoch [[1941]]-[[1944]]. Názov Pokračovacia vojna vznikol vo Fínsku a reprezentoval fakt, že to už bol druhý konflikt medzi Fínskom a ZSSR v [[20. storočie|20. storočí]] (prvý bola v rokoch [[1939]]-[[1940]] [[Zimná vojna]]). ZSSR vnímal tento konflikt iba ako jeden z frontov vo [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojne]] proti Nemecku a jeho spojencom.

Oficiálne bol vojnový stav medzi ZSSR a Fínskom ukončený Parížskym mierom ([[1947]]).

== Predohra  ==
Dňa 23. júna, krátko po sovietskej okupácii pobaltských štátov, sovietsky minister zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Viačeslav Molotov]] kontaktoval Fínov a požadoval banskú licenciu pre Sovietsky zväz v niklových baniach v obci Petsamo (rusky: Pečengsky raion) alebo alternatívne, založením spoločnej sovietsko-fínskej spoločnosti, ktorá by tam pôsobila. Licencia na vyplatenie zálohy bola skôr poskytnutá britsko-kanadskej spoločnosti a návrh bol Fínskom zamietnutý. Nasledujúci mesiac Sovieti žiadali, aby Fínsko zničilo opevnenia postavené na Ålandských ostrovoch a udelilo ZSSR právo používať fínske železnice na prepravu sovietskych vojsk do novo získanej sovietskej základne v Hankovom. Fíni veľmi neochotne súhlasili s týmito požiadavkami. Dňa 24. júla Molotov obvinil fínsku vládu, že prenasledovala spoločnosť Fínsko-sovietskej únie pre mier a priateľstvo, prokomunistická skupina, a krátko potom verejne podporila skupinu. Spoločnosť organizovala demonštrácie vo Fínsku, z ktorých niektoré sa stali nepokojmi.

31. júla 1940 dal nemecký kancelár [[Adolf Hitler]] príkaz na začatie plánovania útoku na Sovietsky zväz. To znamená, že Nemecko muselo opätovne posúdiť svoje stanovisko týkajúce sa Fínska aj [[Rumunsko|Rumunska]]. Dovtedy Nemecko odmietlo fínske odvolania na nákup zbraní, ale v auguste povolili Nemci tajný predaj zbraní do Fínska. Vojenské orgány uzavreli 12. septembra dohodu a 22. septembra bola zaslaná oficiálna výmena diplomatických nót. Zároveň bol nemeckým vojskám povolený tranzit cez [[Švédsko]] a Fínsko. V praxi to znamená, že Nemecko zmenilo hranice nemeckej a sovietskej sféry vplyvu.

Vďaka novej situácii Molotov navštívil Berlín 12. - 13. novembra. Chce, aby Nemecko stiahlo svoje jednotky z Fínska a zastavilo fínske protisovietske sentimenty. Zároveň pripomenul Nemcom sovietsko-nemeckú dohodu o neútočení z roku 1939. Hitler sa spýtal, ako ZSSR plánuje vyriešiť &quot;fínsku otázku&quot;. Molotov odpovedal, že sa to vyrieši rovnakým spôsobom ako v Bessarabii a pobaltských štátoch. Hitler toto odmietol. V decembri Sovietsky zväz, Nemecko a Veľká Británia vyjadrili názory na vhodných fínskych prezidentských kandidátov. Risto Ryti bol jediným kandidátom, proti ktorému nijaká z troch mocností nič nenamietala a bol zvolený 19. decembra. [63]

V januári 1941 ZSSR požadoval kontrolu nad ťažobnou oblasťou Petsamo. Fínsko toto tvrdenie zamietlo, pretože malo obnovené obranné sily a Nemecko ho primälo odmietnuť sovietsku požiadavku. Dňa 18. decembra 1940 Hitler oficiálne schválil [[Operácia Barbarossa|operáciu Barbarossa]], nemeckú inváziu do Sovietskeho zväzu. Očakával, že Fínsko aj Rumunsko vstúpia do nemeckej kampane. Dva dni predtým sa finský generálmajor Paavo Talvela stretol s nemeckým generálom Franzom Halderom a niekoľko dní neskôr s Reichsmarschallom [[Hermann Göring|Hermannom Göringom]] v Berlíne. Toto bolo po prvýkrát, čo Nemci odporúčali Fínom v starostlivo vyjadrených diplomatických podmienkach, že sa pripravujú na vojnu so Sovietskym zväzom. Prieskumy aktuálneho plánu boli odhalené v januári 1941 a vo februári začali pravidelné kontakty medzi fínskymi a nemeckými vojenskými lídrami.

Dňa 20. mája pozvali Nemci niektorých fínskych dôstojníkov, aby diskutovali o koordinácii operácie Barbarossa. Účastníci sa stretli 25. a 28. mája v [[Salzburg]]u a [[Berlín]]e a pokračovali v stretnutí v Helsinkách od 3. do 6. júna. Dohodli sa na príchode nemeckých vojsk, fínskej mobilizácii a všeobecnom rozdelení operácií. Takisto sa dohodli, že fínska armáda začne 15. júna mobilizáciu, ale Nemci neuverejnili konečný termín útoku. Fínske rozhodnutia prijala malá skupina politických a vojenských lídrov; zvyšok vlády bol vo veľkej miere držaný v tme. Vláda nebola informovaná do 9. júna, že krajina začne mobilizovať záložníkov v dôsledku napätia medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. Fínsko nikdy nepodpísalo trojstranný pakt, ktorý podpísali všetky právomoci mocností Osi. Najmä Fíni a Mannerheim jasne uviedli, že budú bojovať proti sovietom iba v rozsahu potrebnom na nápravu rovnováhy zmluvy z roku 1940. Pre Hitlera bola táto záležitosť irelevantná; on videl Fínsko ako spojenca.

== Fáza fínskej ofenzívy v roku 1941 ==

=== Počiatočné operácie ===
V neskorých hodinách 21. júna 1941 nemecké mínové oddiely, ktoré sa schádzali v súostrovnom mori, položili po celom Fínskom zálive dve veľké mínové polia. Neskôr v noci lietali nemecké bombardéry pozdĺž zálivu do Leningradu a zamínovali prístav i rieku Nevu. Na spiatočnej ceste tieto bombardéry pristáli na tankovanie v Utti vo Fínsku. V ranných hodinách 22. júna zaviedli fínske sily operáciu Kilpapurjehdus, ktorá nasadila jednotky na demilitarizované [[Alandy|Ålandské ostrovy]]. Konvencia Åland z roku 1921 umožnila Fínsku, aby ich obhajovala v prípade hrozby útoku. Operácia bola však koordinovaná s nemeckou inváziou a tamojší zamestnanci sovietskeho konzulátu boli zatknutí. Podľa fínskeho historika Mauna Jokipiho Fínsko vedelo, že porušilo medzinárodný protokol.

Po začatí operácie Barbarossa mocnosťami Osi 22. júna 1941 okolo 15.15 hod. Sovietsky zväz začal nálety na Fínsko so siedmymi bombardérmi, ako bolo hlásené v 6:06 hodine Helsinského času pobrežnou obrannou loďou Väinämöinen. Ráno 25. júna začal Sovietsky zväz ďalšiu leteckú ofenzívu so 460 stíhačmi a bombardérmi zameranými na 19 letísk vo Fínsku. Slabá inteligencia a slabá presnosť bombardovania spôsobili niekoľko náletov, ktoré postihli fínske mestá alebo obce s výraznými škodami. 23 Sovietskych bombardérov bolo zničených, zatiaľ čo Fíni nestratili žiadne lietadlá. ZSSR uviedol, že letecké útoky boli namierené proti nemeckým cieľom, najmä na letiskách vo Fínsku. Tieto bombové útoky dali fínskej vláde dôvod na tvrdenie, že krajina sa stala terčom ďalšieho útoku a Fínsky parlament schválil &quot;obrannú vojnu&quot;. Podľa historika Davida Kirbyho bolo posolstvo určené viac pre verejnú mienku vo Fínsku než v zahraničí, kde sa ukázalo, že krajina je v tábore v osi.

=== Fínsky postup v Karélii ===
[[Súbor:Finnish military parade Vyborg.jpg|náhľad|Fínska vojenská prehliadka vedľa okrúhlej veže vo Vyborgu dňa 31. augusta 1941 oslavuje jej opätovné získanie]]
Fínske plány na útok v Ladoge a [[Karélia|Karélii]] boli ukončené 28. júna. 10. júla začala fínska armáda svoju inváziu a do 16. júla sa VI. zbor dostal na severný breh jazera Ladoga a prebojoval sa cez obrannú sovietsku 7. armádu, čím ju rozdelil na dve časti, čo bráni obrane tejto oblasti. ZSSR sa snažil zabrániť nemeckej invázii a čoskoro sovietsky vysoký príkaz Stavka musel zavolať všetky dostupné jednotky umiestnené pozdĺž fínskej hranice na rýchlo sa zhoršujúcu frontovú líniu. Navyše 237. pešia divízia, 198. motorizovaná divízia a sovietsky 10. mechanizovaný zbor boli stiahnuté z Ladoga Karelia, čím sa väčšina rezerv zbavila zvyšných obranných sovietskych jednotiek.

Fínska vojenská prehliadka vedľa okrúhlej veže vo Vyborgu dňa 31. augusta 1941 oslavuje jej opätovné získanie

Fínsky II. zbor začal svoju ofenzívu v severnom regióne Karelianského ishmu 31. júla. Fínske vojská sa dostali na brehy jazera Ladoga 9. augusta a obklopili väčšinu z troch obranných sovietskych divízií na severozápadnom pobreží jazera; divízie boli evakuované cez jazero. 22. augusta začal fínsky IV. zbor útok na juh k II. zboru a postupoval smerom k Vyborgu (Fínsky: Viipuri). Do 23. augusta II. zbor dosiahol rieku Vuoksi z východu a pokračoval obkľúčiť sovietske sily, ktoré obhajovali Vyborg na motti.

Sovietsky príkaz na ústup prišiel príliš neskoro a sovietske divízie stratili veľa z ich vybavenia, aj keď bola neskôr evakuovaná cez ostrovy Koivisto. Zvrchovaná sovietska 23. armáda nebola schopná zastaviť ofenzívu a 2. septembra dosiahla fínska armáda po celej dĺžke starú hranicu z roku 1939. Sovietsky severný front bol rozdelený na Leningradský front a Karelianský front. Fínske veliteľstvo nariadilo 31. augusta druhému a štvrtému zboru, ktoré postupovali, zastaviť svoju ofenzívu a vytvoriť obranu po dosiahnutí línie, ktorá mierila z Fínskeho zálivu cez Beloostrov - rieka Sestra - rieka Ochta-Lembolovo po Ladogu. Línia viedla po bývalej hranici z roku 1939 približne 30–32&amp;nbsp;km (19-20&amp;nbsp;mi) od Leningradu. 1. septembra porazil IV. zbor sovietsku 23. armádu v bitke pri Porlambe. Sporadické boje pokračovali okolo Beloostrova, kým Sovieti nedokázali vytlačiť Fínov 20. septembra. Predná časť Isthu sa stabilizovala a obliehanie Leningradu začalo. Počas neúspešnej diverznej operácie Nordwind v zálive bola vlajková loď fínskeho námorníctva Ilmarinen 13. septembra potopená mínami.

Fínska armáda v Karelii začala 9. septembra útok vo východnej časti Karelie smerom na Petrozavodsk, jazero Onega a rieku Svir. Nemecká Severná armádna skupina pokročila od juhu Leningradu smerom k rieke Svir a podarilo sa zachytiť Tichvina predtým, než sovietsky protiútok nútil Nemcov, aby sa dostali do rieky Volchov. Sovietske sily uskutočnili aj niekoľko pokusov vytlačiť Fínov z ich predmostí na juh od Svir v priebehu októbra a decembra, ale snahy boli zmarené Fínmi. Sovietske jednotky zaútočili na nemeckú 163. pešiu divíziu v októbri 1941, ktorá operovala pod fínskym velením cez Svir v októbri 1941, ale útočiaca sila bola presunutá späť krátko potom. Dňa 2. decembra ZSSR evakuoval brigády posádky námornej základne Hanko do zálivu a fínsky pokrok vo východnej Karelii bol zastavený 6. decembra 1940. Počas kampane od júna do decembra, Fíni utrpeli stratu 75.000 obetí, z ktorých 26.355 zomrelo, kým Sovieti mali 230 000 obetí, z ktorých 50 000 sa stalo vojnovými zajatcami.

=== Operácia &quot;Strieborná líška&quot; v Laponsku ===
Nemecký cieľ vo fínskom Laponsku bol vziať Murmansk a vystrihnúť Kirovskú (Murmansk) železnicu vedúcu z Murmansku do Leningradu zachytením Sallu a Kandalakshy. Murmansk bol jediným celoročným ostrovom bez ľadu na severe a hrozbou pre niklovú baňu v Petsamo. Spoločná fínsko-nemecká operácia Strieborná Líška (nemecky: Unternehmen Silberfuchs, fínsky: operatio Hopeakettu) bola spustená 29. júna 1940 nemeckou armádou z Nórska, ktorá mala pod velením fínsku 3. a 6. divíziu, proti obrane sovietskej 14. armády a 54. streleckej divízie. Do novembra sa operácia zastavila 30&amp;nbsp;km (19&amp;nbsp;mi) od Kirovskej železnice kvôli neprimeraným nemeckým vojskám, ťažkej sovietskej rezistencii, zlému terénu a arktickému počasiu, ako aj diplomatickému tlaku [[Spojené štáty|Spojených štátov (USA)]] na Fínov ako varovanie o narušení dodávok na prenájom do Murmansku. Ofenzíva a jej tri podopatrenia nedokázali dosiahnuť svoje ciele. Obe strany sa zakopali a arktické divadlo zostalo stabilné, s výnimkou malých potýčok, až do sovietskeho útoku v rozsahu Petsamo-Kirkenes v októbri 1944. Kľúčové dodávky z prenájmu z USA cez Murmansk a Kirolskú železnicu do veľkej časti sovietskych síl pokračovali po zvyšok druhej svetovej vojny.

=== Aspirácie, vojnové úsilie a medzinárodné vzťahy ===
Wehrmacht sa počas prvých týždňov operácie Barbarossa rýchlo dostal hlboko do sovietskeho územia. Fíni verili, že Nemecko rýchlo porazí Sovietsky zväz. Prezident Ryti si predstavil Veľké Fínsko, kde by Fínsko a iní ľudia z Fínska žili v rámci &quot;prirodzenej obrannej hranice&quot; začlenením polostrova Kola, východnej Karelie a možno aj severnej Ingyrie. Na verejnosti bola navrhnutá hranica zavedená sloganom &quot;krátka hranica, dlhý mier&quot;. Niektorí členovia fínskeho parlamentu, ako napríklad sociálnodemokratická strana a švédska ľudová strana, sa postavili proti tejto myšlienke, argumentujúc, že ​​zachovanie hranice z  roku 1939 by stačilo. 10. júla fínsky vrchný veliteľ polný maršál C.G.E. Mannerheim vypracoval svoje vyhlásenie o deklarácii mečovej pochvy, v ktorom sa zaviazal oslobodiť Kareliu. Fínska vláda ubezpečila Spojené štáty, že nevedela o príkaze, hoci v súkromných listoch pochybovala o potrebe posunúť sa za hranice. Podľa fínskeho historika Olliho Vehviläinena väčšina Fínov si myslela, že rozsah novej ofenzívy má len získať späť to, čo bolo stratené v zimnej vojne. Britský autor Jonathan Clements tvrdil, že do decembra 1941 fínski vojaci začali pátrať, či bojujú vo vojne národnej obrany alebo zahraničného dobytia.

Na jeseň roku 1941 bolo jasné, že Barbarossa nedosiahne svoje ciele a fínske vojenské vedenie začalo pochybovať o schopnosti Nemecka rýchlo ukončiť vojnu. Fínske obranné sily utrpeli pomerne vážne straty počas ich postupu a celkovo sa nemecké víťazstvo stalo neistým, keďže nemecké jednotky boli zastavené pri [[Moskva|Moskve]]. Nemecké vojská v severnom Fínsku čelili okolnostiam, ktoré neboli riadne pripravené a tiež nedokázali dosiahnuť svoje ciele. Keď sa frontové línie stabilizovali, Fínsko niekoľkokrát poslalo Sovietsky mier. Podobne Mannerheim odmietol útočiť na Leningrad a spojiť Fínsko so svojimi nemeckými spojencami neoddeliteľne, pokiaľ ide o jeho ciele dosiaľ dosiahnuté v decembri. Jeho rozhodnutie rozhnevalo Nemcov. Fínske hospodárstvo trpelo nedostatkom práce, nedostatkom potravín a zvýšenými pomermi cien. Fínska vláda musela demobilizovať časť armády, aby sa zabránilo kolapsu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. V októbri informovalo Fínsko Nemecko, že bude potrebovať 159 000 ton (175 000 ton krátkych) obilia na zvládnutie až do budúcej úrody. Nemecké úrady túto žiadosť zamietli, ale samotný Hitler súhlasil. Ročné dodávky zrna o 180 000 ton (200 000 krátkych ton) sa rovnali takmer polovici fínskej domácej plodiny. V novembri sa Fínsko pripojilo k paktu proti kominterám.

Fínsko udržalo dobré vzťahy so západnými mocnosťami. Zahraniční dobrovoľníci zo Švédska a Estónska patrili medzi medzinárodných, ktorí sa pripojili k fínskym hodnostiam; Pechotnícky pluk 200 nazývaný soomepoisid (&quot;fínski chlapci&quot;) pozostával väčšinou z Estóncov, zatiaľ čo Švédi zhromaždili Švédsky dobrovoľnícky prápor. Fínska vláda zdôraznila, že Fínsko bojovalo ako spolurežívnik s Nemeckom proti ZSSR len preto, aby sa ochránilo a že je to stále tá istá demokratická krajina ako v zimnej vojne. Napríklad Fínsko udržiavalo diplomatické vzťahy s exilovými nórskymi vládami a viac ako raz kritizovalo nemeckú okupačnú politiku v Nórsku. Vzťahy medzi Fínskom a Spojenými štátmi boli zložitejšie; americká verejnosť bola sympatická k &quot;statočnej malej demokracii&quot; a mala protikomunistické nálady. Spočiatku Spojené štáty pripomínali fínsku príčinu, ale situácia sa stala problematickou, keď fínska armáda prekročila hranicu roku 1939. Fínske a nemecké jednotky boli hrozbou pre Kirovskú železnicu a severnú zásobovaciu linku medzi západnými spojencami a Sovietskym zväzom. Dňa 25. októbra 1941 USA požadovali, aby Fínsko zastavilo všetky nepriateľské útoky proti ZSSR a odstúpilo za hranicami z roku 1939. Na verejnosti prezident Ryti zamietol požiadavky, ale v súkromí napísal Mannerheimovi 5. novembra, v ktorom ho požiadal, aby zastavil ofenzívu. Mannerheim súhlasil a tajne nariadil generálovi Hjalmarovi Siilasvuovi a jeho III. Zboru, aby prerušili útok na Kirovskú železnicu.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Continuation War}}

{{Dejepisný výhonok}}
{{Vojenský výhonok}}
{{portál|Fínsko|Fínsky|Rusko|Ruský|História|Historický}}

[[Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky vo Fínsku]]
[[Kategória:Bitky v Rusku]]
[[Kategória:Bitky v Sovietskom zväze]]
[[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]]</text>
      <sha1>2w8r9hx5tmjo04avg8ykybudjhyxk3b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Montgomery (Alabama)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>162597</id>
    <revision>
      <id>7426656</id>
      <parentid>7263755</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:17:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>95.103.146.116</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Osobnosti mesta */Preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3815" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Montgomery
| other_name         = 
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Montgomery Alabama panorama.jpg
| image_caption      = Panoráma mesta
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = &quot;The Gump&quot;
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Spojené štáty
| country_flag       = 1
| state              = Alabama
| region             = 
| histregion         = 
| district           = [[Montgomery County]]
| district_type      = County
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 73
| lat_d              = 32
| lat_m              = 21
| lat_s              = 42
| lat_NS             = S
| long_d             = 86
| long_m             = 16
| long_s             = 45
| long_EW            = Z
| coordinates_type   = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 404.53
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 205764
| population_date    = 2010
| population_note   = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = U.S. Census Bureau
  | meno = American FactsFinder
  | odkaz na autora = 
  | titul = 2010 Census Redistricting Data (Public Law 94-171) Summary File
  | url = http://factfinder2.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=DEC_10_PL_GCTPL1.ST13&amp;prodType=table:
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2011-09-19
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_type         = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = North American Central Time Zone (CST)
| timezone_DST       = CDT
| postal_code        = 
| area_code          = &lt;small&gt;+1&lt;/small&gt;(0)334
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = USA location map.svg
| map_caption        = Poloha Montgomery v rámci USA 
| map_locator        = USA
| map1               = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Montgomery, Alabama
| statistics         = 
| website            = [http://www.montgomeryal.gov montgomeryal.gov]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Montgomery''' je hlavné a druhé najväčšie mesto v americkom štáte [[Alabama]] a sídlo okresu [[Montgomery County]]. Je zaujímavé spojitosťou s občianskou vojnou, pretože to bolo prvé hlavné mesto konfederácie a prvé miesto hnutia za občianske práva. Má rozlohu {{km2|404.53}} a žije tu vyše 200-tisíc obyvateľov (2005), v metropolitnej oblasti okolo 470-tisíc.

== Osobnosti mesta ==
* [[Zelda Fitzgeraldová]] (* [[1900]] - † [[1948]]), spisovateľka, manželka spisovateľa [[Francis Scott Fitzgerald|F. Scotta Fitzgeralda]]
* [[Nat King Cole]] (* [[1919]] – † [[1965]]), jazzový pianista, hudobný skladateľ a spevák 
* [[Eddie Kendricks]] (* [[1939]] – † [[1992]]), spevák a skladateľ

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Pietrasanta]], [[Taliansko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Montgomery, Alabama}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.montgomeryal.gov/ Oficiálna stránka]

{{Výhonok USA}}

{{Hlavné mestá USA}}
{{Alabama}}

[[Kategória:Mestá v Alabame]]
[[Kategória:Hlavné mestá štátov USA]]</text>
      <sha1>nj1u2zp7c3lhei4h086glz2px5pseo4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Letné olympijské hry 1936</title>
    <ns>0</ns>
    <id>167672</id>
    <revision>
      <id>7426924</id>
      <parentid>7418384</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:30:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4820" xml:space="preserve">{{Infobox Olympiáda|1936|letné| 
&lt;!--Pozor: Posledná vertikálna čiara musí zostať v tomto riadku --&gt;
| Logo                  = Olympic rings without rims.svg
| Veľkosť               = 250
| Voliteľný popis       = 
| Mesto                 = [[Berlín]], {{Minivlajka|Nemecko (1935-1945)|w2}}
| Motto                 = 
| Počet krajín          = 49
| Počet atlétov         = 3{{0}}963 (3{{0}}632 mužov, 331 žien)
| Súťaže                = 129 v 19 športoch
| Začiatok              = [[1. august]]a [[1936]]
| Koniec                = [[16. august]]a [[1936]]
| Oficiálne otvorenie   = [[Adolf Hitler]] ([[führer]] a [[kancelár Nemecka]])
| Sľub za atlétov       = [[Rudolf Ismayr]]
| Sľub za rozhodcov     = 
| Sľub za trénerov      = 
| Olympijský oheň       = [[Fritz Schilgen]]
| Olympijská vlajka     = 
| Štadión               = [[Olympijský štadión (Berlín)|Olympijský štadión]]
| Predchádzajúce        = [[Letné olympijské hry 1932|Los Angeles 1932]]
| Nasledujúce           = &lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1940|Tokio 1940]]&lt;/s&gt;&lt;ref name=&quot;Zrušené kvôli 2. svetovej vojne&quot; group=&quot;pozn.&quot;/&gt;&lt;br&gt;&lt;s&gt;[[Letné olympijské hry 1944|Londýn 1944]]&lt;/s&gt;&lt;ref name=&quot;Zrušené kvôli 2. svetovej vojne&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;Zrušené kvôli [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]]&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;[[Letné olympijské hry 1948|Londýn 1948]]
}}

[[Súbor:Berlin36-2.jpg|right|thumb|Olympijský štadión&lt;br /&gt;photo [[Josef Jindřich Šechtl]]]]
[[Súbor:Olympics in Berlin 1936.jpg|right|thumb|Mesto počas olympiády&lt;br /&gt;photo [[Josef Jindřich Šechtl]]]]

'''XI. letné olympijské hry''' sa konali od [[1. august|1.]] do [[16. august]]a [[1936]] v [[Nacistické Nemecko|nemeckom]] [[Berlín]]e. Nemecké hlavné mesto bolo v hlasovaní v [[apríl]]i [[1931]] uprednostnené pred [[Španielsko|španielskou]] [[Barcelona|Barcelonou]]. Voľba hostiteľského mesta však prebiehala ešte pred nástupom [[nacizmus|nacistického]] režimu [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]]. Ten zneužil olympiádu na propagáciu svojho režimu.
 
Antifašisti naplánovali v Barcelone na Estadi Olímpic de Montjuïc (teraz Estadi Olímpic Lluís Companys) tzv. &quot;[[Ľudová olympiáda|Ľudovú olympiádu]]&quot; (Olimpiada popular). Tá bola však zrušená kvôli občianskej vojne v krajine.

== Medailová bilancia ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=ccccff
!Por.
!Štát
|! bgcolor=&quot;gold&quot; align=center width=30px | '''Zlato'''
|! bgcolor=&quot;silver&quot; align=center width=30px | '''Striebro'''
|! bgcolor=&quot;cc9966&quot; align=center width=30px | '''Bronz'''
!Spolu
|-
|1||align=left| {{DEU|w|rok=1935}} ||33||26||30||89
|-
|2||align=left| [[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] ||24||20||12||56
|-
|3||align=left| [[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Maďarsko]] ||10||1||5||16
|-
|4||align=left| [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Taliansko]] ||8||9||5||22
|-
|rowspan=2| 5 ||align=left| {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] ||7||6||6||19
|-
|align=left| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] ||7||6||6||19
|-
|7||align=left| {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] ||6||5||9||20
|-
|8||align=left| [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] ||6||4||8||18
|-
|9||align=left| {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] ||6||4||7||17
|-
|10||align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] ||4||7||3||14
|-
|12||align=left| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] ||3||5||0||8
|- class=&quot;sortbottom&quot;
!colspan=2| Celkom ||130||128||130||388
|}

== Zaujímavosti ==
* Vo finálových [[Cyklistika|cyklistických]] pretekoch nemecký pretekár [[Toni Merkens]] nešportovým spôsobom obmedzil [[Arie van Vliet|Arieho van Vlieta]] z [[Holandsko|Holandska]]. Aj napriek diskvalifikácii dostal zlato a bol odmenený 100 ríšskymi markami..
* Pred olympiádou v Berlíne sa prvýkrát organizoval beh s olympijskou pochodňou.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:1936 Summer Olympics}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.olympic.org/berlin-1936-summer-olympics LOH 1936 na oficiálnej stránke MOV] {{eng icon}}
* United States Holocaust Memorial Museum - [http://www.ushmm.org/museum/exhibit/focus/olympics1936/ Online Exhibition: Nazi Olympics: Berlin 1936]
* United States Holocaust Memorial Museum - [http://www.ushmm.org/research/library/bibliography/index.php?content=1936_olympics Library Bibliography: 1936 Olympics]

== Zdroj ==
{{Preklad infoboxu|en|1936 Summer Olympics|827510310}}

{{Navigačná lišta Olympijské hry}}

[[Kategória:Letné olympijské hry 1936| ]]
[[Kategória:Šport v 1936]]
[[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|OH]]
[[Kategória:Športové podujatia v Berlíne]]</text>
      <sha1>k6i6evv8w9zs0ptlipktksttd9u9on9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Anneliese Michelová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>170440</id>
    <revision>
      <id>7426611</id>
      <parentid>7426606</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:03:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Antisapage</username>
        <id>219938</id>
      </contributor>
      <minor />
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8997" xml:space="preserve">'''Anneliese Michelová''' (* [[21. september]] [[1952]], [[Leiblfing]], [[Nemecko]] {{--}} † [[1. júl]] [[1976]], [[Klingenberg am Main]], Nemecko) bola nemecká [[Rímskokatolícka cirkev|katolíčka]], ktorej úmrtie vzbudilo pozornosť, pretože na nej predtým vykonali dvaja katolícki kňazi niekoľkokrát Veľký [[exorcizmus]]. Po jej smrti ich spolu s jej rodičmi obvinili zo zabitia z nedbanlivosti.

Anneliese sa narodila ako druhorodená dcéra, ako dieťa bola veľmi chorľavá. V roku 1965 nastúpila na [[gymnázium]] v [[Aschaffenburg|Aschaffenburgu]]. Pred 16. narodeninami v školskej lavici omdlela. Pripisovala to vyčerpaniu z učenia. Po polnoci sa však prebudila, nemohla sa pohnúť, cítila tlak na bruchu a pomočila sa. V auguste 1969 sa to zopakovalo. Podľa jej mladšej sestry Roswithy sa často sťažovala na bolesti v krku, až jej vybrali krčné mandle.Nasledovali zápal pohrudnice a pľúc a k tomu [[tuberkulóza]]. Z nemocnice v Aschaffenburgu ju 28. februára 1970 odviezli do sanatória v Mittelbergu. Bolel ju hrudník, modlitba k [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]] nepomáhala. Začiatkom júna mala zasa spánkovú paralýzu a pomočila sa. Bezvládnu ju prezliekli a zaspala. Keď sa o niekoľko dní modlila [[Ruženec (modlitba)|Ruženec]], zažila celotelovú slasť. Cítila sa ako zvon zvoniaci chválu Matky Božej. Onedlho sa pri modlitbe na obzore zjavila škľabiaca sa tvár. Koncom augusta ju pustili domov. Pre chorobu vymeškala ročník. Vyhýbala sa priateľom, rozprávala len o náboženských témach. Mala priemerný prospech, trápili ju krátke straty vedomia, sprevádzané [[Depresia (psychológia)|depresiou]]. V júni 1972 prekonala ďalší ťažký záchvat. Okolo seba občas cítila odporný zápach a prenasledovali ju rohaté tváre. Na jar 1973 začala počuť klopanie na dvere izby. Počula aj hlasy tvrdiace, že je prekliata a skončí v pekle. Matka ju prichytila ako uprene hľadí na Pannu Máriu, no akoby mala na tvári masku a bola plná nenávisti. Oči jej sčernali na uhoľ, ruky mala skrútené ako drápy.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Exorcismus Anneliese Michelové|url=https://www.library.sk/arl-vy/cs/detail-vy_us_cat.30-0288153-Exorcismus-Anneliese-Michelove/|isbn=978-80-7597-977-3|jazyk=cs-CZ|meno=IPAC: Cosmotron Bohemia, s r o-|priezvisko=www.cosmotron.cz|meno2=Knihovna Karla Dvořáčka|priezvisko2=Vyškov}}&lt;/ref&gt; 

Na výlete na cirkvou neuznané pútnické miesto San Damiano pri [[Assisi]] so zázračnou studňou nedokázala vkročiť do svätyne, pôda ju pálila v nohách. Odvrátila zrak od obrazu Krista v kaplnke, aj svetlo vyžarujúce z obrázkov svätcov jej bolo prisilné. Nenapila sa ani vody zo studne, vraj je horúca. Otec jej kúpil medailónik, no odmietla ho nosiť, lebo ju dusil. Cestou späť v autobuse šírila silný zápach pripomínajúci výkaly a spáleninu. Lekár jej k Dilantinu pridal otupujúce kvapky Aolept na liečbu neurotických vývinových porúch. K inému doktorovi už nechcela ísť. O Anneliese sa začal zaujímať duchovný Karl Roth a v septembri 1973 zapojil aj kolegu Ernsta Antona Alta. Ten videl ako jej potemneli oči a akoby sa za ňou mihol tieň. Modlitby kňazov jej uľavili, no neustalo to. Zapísala sa na pedagogiku vo [[Würzburg|Würzburgu]]. Užívala lieky, s Altom sa stretávala obtýždeň, no škľabiace sa tváre ju prenasledovali a upadala do čoraz ťažších depresí. Nový doktor Lenner ju považoval za neurotičku a poslal ju na kontrolu na neurologickú kliniku. Jej [[Elektroencefalografia|EEG]] vyhodnotila riaditeľka kliniky doktorka Schleipová ako epileptické vzorce. Odporučila vysadiť Dilantin a nasadila silnejší [[Karbamazepín|Tegretal]]. Anneliese zmenu privítala, začala hrať tenis a na klavír. Odporné pachy cítila už celá rodina. Od marca sa modlila len s veľkým úsilím, na jar sa sťažovala na silnú bolesť čela. Mala spomalené reflexy, bola unavená, pocítila ochrnutie polovice tela. S priateľom sa viackrát vybrala znova do San Damiana. Na internáte si našla nové kamarátky. Založili modlitebné trio, diskutovali a vymieňali si náboženské knihy. Staré kamarátky desila rečami o blížiacom sa [[Koniec sveta|konci sveta]]. Podľa nej mal skončiť v ohni. Tí, ktorí zavrú dvere a okná a neprestajne sa budú modliť, mail dosiahnuť [[Spása (duša)|spásu]]. Vadili jej modlitby spolužiačok, mala averziu voči náboženským predmetom. Ruženec hodila do kúta. V lete 1975 začala mať problémy s chôdzou, pred spolužiačkou sa diabolsky škerila. Nepomáhali ani modlitby Alta, skôr ju rozrušovali. Kričala a plakala, niekedy sa nemohla pohnúť. V júli po ňu prišli rodičia. Na duchovného Rotha kričala, aby vypadol a roztrhla ruženec. Rodičia ho zasa prosili, aby zariadil exorcizmus. Biskup Josef Stangl konečne vyhovel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;  
[[Súbor:Gravestone_Anneliese_Michel.jpg|thumb|Náhrobný kameň Anneliese Michelovej]]

Pri odriekaní malého exorcizmu prosila, aby prestali. Kričala ako divoká koza, behala hore-dole po schodoch, hádzala sa na kolená, nejedla a tvár tlačila na podlahu. Váľala sa v uhoľnom prachu, pchala hlavu do záchodovej misy. Pobehovala nahá. Jedla hmyz, oblizovala svoj moč z podlahy, cucala pomočené nohavičky. Udierala príbuzných, rozbila [[krucifix]]. Občas zahliadla, ako sa niekde mihol malý tieň a naokolo sa rojili muchy, ktoré videli aj príbuzní.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Keď sa jej zjavila Panna Mária a spýtala sa jej, či by bola ochotná podstúpiť obetu, „vďaka ktorej bude mnoho duší zachránených“, súhlasila.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo vyjavili démoni počas exorcizmu Anneliese Michelovej a.k.a. Emily Roseovej|url=https://matejgavlak.eu/co-vyjavili-demoni-pocas-exorcizmu-anneliese-michelovej-a-k-a-emily-roseovej/|dátum vydania=2021-08-03|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EUnational}}&lt;/ref&gt; Veľký exorcizmus robili podľa Rímskeho rituálu z roku 1614. Sprvu sa predstavili [[Démon|démoni]] [[Lucifer (náboženstvo)|Lucifer]], [[Judáš Iškariotský|Judáš]], [[Kain]], [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Nero]] a vraždiaci mních Fleischmann.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Istý čas sa zdalo, že sa exorcizmus podaril, potom sa dievčaťa zmocnili noví, zamĺknutí démoni. Z ich kriku zo 7. júna 1976 mrazilo pri srdci. Jej utrpenie interpretoval okrem rodiny aj Alt ako prípad tzv. zástupného pokánia, keď jednotlivec vykupuje hriechy iných. Mala do krvi odretý nos a rany na kolenách. Pri exorcizme na ne stále padala. Dňa 18. júna sa o exorcizmus pokúsila samotná jej matka Anna, nakoniec Anneliese zaspala. Večer sa upokojila a vyrazila na omšu, ale o chvíľu z kostola odišla, pretože ju napínalo na vracanie. Podľa jej predpovede malo prísť v júli vykúpenie. Dňa 30. júna 1976 počas exorcizmu požiadala o rozhrešenie. Hneď ho dostala. Po polnoci 1. júla sa Anneliese začala zmietať, jej otec démonom prikázal v mene Otca opustiť jej telo, lebo už bol júl. Nato sa otočila na pravý bok a zaspala. Keď okolo siedmej prišiel do jej izby, nehybne ležala na posteli. Myslel si, že ešte spí a tak odišiel na stavenisko. O ôsmej mu volala manželka, že Anneliese umrela.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po príbehu siahli aj filmári. Američania natočili V moci diabla (po anglicky Exorcism of Emily Rose)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V moci diabla (2005)|url=https://www.csfd.sk/film/194885-v-moci-diabla/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a o rok neskôr Nemci prišli s filmom Rekviem, ktorý získal množstvo ocenení. Herečka Sandra Huller získala Strieborného medveďa za ženský herecký výkon na Berlinale a Bavarian Film Award pre najlepšiu mladú herečku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekviem (2006)|url=https://www.csfd.sk/film/222865-rekviem/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* Goodman, Felicitas D. (1988). How about Demons?: Possession and Exorcism in the Modern World. Indianapolis: Indiana University Press. ISBN 0-253-32856-X.
* Cries of a Woman Possessed : German Court Hears Tapes in Exorcism Death Trial, by Michael Getler, in The Washington Post (April 21, 1978).
* The Exorcism of Emily Rose; a 2005 film based on the events, but Americanized and the names of everyone involved were changed, especially Anneliese, now Emily Rose.
* What in God's Name, Eric T. Hansen, Washington Post, Sept. 2005
* Langue française : &quot;La vérité sur l'exorcisme d'Anneliese Michel&quot; par Felicitas D. Goodman. France 1994.

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20070927190138/https://spectator.org/dsp_article.asp?art_id=8898 Článok o exorcizme]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Biografický výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Michelová, Anneliese}}

[[Kategória:Narodenia v 1952]]
[[Kategória:Úmrtia v 1976]]</text>
      <sha1>9evkahu58dolofrcflifpn3a85c25zu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426612</id>
      <parentid>7426611</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:05:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Antisapage</username>
        <id>219938</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9027" xml:space="preserve">'''Anneliese Michelová''' (* [[21. september]] [[1952]], [[Leiblfing]], [[Nemecko]] {{--}} † [[1. júl]] [[1976]], [[Klingenberg am Main]], Nemecko) bola nemecká [[Rímskokatolícka cirkev|katolíčka]], ktorej úmrtie vzbudilo pozornosť, pretože na nej predtým vykonali dvaja katolícki kňazi niekoľkokrát Veľký [[exorcizmus]]. Po jej smrti ich spolu s jej rodičmi obvinili zo zabitia z nedbanlivosti.

Anneliese sa narodila ako druhorodená dcéra, ako dieťa bola veľmi chorľavá. V roku 1965 nastúpila na [[gymnázium]] v [[Aschaffenburg|Aschaffenburgu]]. Pred 16. narodeninami v školskej lavici omdlela. Pripisovala to vyčerpaniu z učenia. Po polnoci sa však prebudila, nemohla sa pohnúť, cítila tlak na bruchu a pomočila sa. V auguste 1969 sa to zopakovalo. Podľa jej mladšej sestry Roswithy sa často sťažovala na bolesti v krku, až jej vybrali krčné mandle.Nasledovali zápal pohrudnice a pľúc a k tomu [[tuberkulóza]]. Z nemocnice v Aschaffenburgu ju 28. februára 1970 odviezli do sanatória v Mittelbergu. Bolel ju hrudník, modlitba k [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]] nepomáhala. Začiatkom júna mala zasa spánkovú paralýzu a pomočila sa. Bezvládnu ju prezliekli a zaspala. Keď sa o niekoľko dní modlila [[Ruženec (modlitba)|Ruženec]], zažila celotelovú slasť. Cítila sa ako zvon zvoniaci chválu Matky Božej. Onedlho sa pri modlitbe na obzore zjavila škľabiaca sa tvár. Koncom augusta ju pustili domov. Pre chorobu vymeškala ročník. Vyhýbala sa priateľom, rozprávala len o náboženských témach. Mala priemerný prospech, trápili ju krátke straty vedomia, sprevádzané [[Depresia (psychológia)|depresiou]]. V júni 1972 prekonala ďalší ťažký záchvat. Okolo seba občas cítila odporný zápach a prenasledovali ju rohaté tváre. Na jar 1973 začala počuť klopanie na dvere izby. Počula aj hlasy tvrdiace, že je prekliata a skončí v pekle. Matka ju prichytila ako uprene hľadí na Pannu Máriu, no akoby mala na tvári masku a bola plná nenávisti. Oči jej sčernali na uhoľ, ruky mala skrútené ako drápy.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Exorcismus Anneliese Michelové|url=https://www.library.sk/arl-vy/cs/detail-vy_us_cat.30-0288153-Exorcismus-Anneliese-Michelove/|isbn=978-80-7597-977-3|jazyk=cs-CZ|meno=IPAC: Cosmotron Bohemia, s r o-|priezvisko=www.cosmotron.cz|meno2=Knihovna Karla Dvořáčka|priezvisko2=Vyškov}}&lt;/ref&gt; 

Na výlete na cirkvou neuznané pútnické miesto San Damiano pri [[Assisi]] so zázračnou studňou nedokázala vkročiť do svätyne, pôda ju pálila v nohách. Odvrátila zrak od obrazu Krista v kaplnke, aj svetlo vyžarujúce z obrázkov svätcov jej bolo prisilné. Nenapila sa ani vody zo studne, vraj je horúca. Otec jej kúpil medailónik, no odmietla ho nosiť, lebo ju dusil. Cestou späť v autobuse šírila silný zápach pripomínajúci výkaly a spáleninu. Lekár jej k Dilantinu pridal otupujúce kvapky Aolept na liečbu neurotických vývinových porúch. K inému doktorovi už nechcela ísť. O Anneliese sa začal zaujímať duchovný Karl Roth a v septembri 1973 zapojil aj kolegu Ernsta Antona Alta. Ten videl ako jej potemneli oči a akoby sa za ňou mihol tieň. Modlitby kňazov jej uľavili, no neustalo to. Zapísala sa na pedagogiku vo [[Würzburg|Würzburgu]]. Užívala lieky, s Altom sa stretávala obtýždeň, no škľabiace sa tváre ju prenasledovali a upadala do čoraz ťažších depresí. Nový doktor Lenner ju považoval za neurotičku a poslal ju na kontrolu na neurologickú kliniku. Jej [[Elektroencefalografia|EEG]] vyhodnotila riaditeľka kliniky doktorka Schleipová ako epileptické vzorce. Odporučila vysadiť Dilantin a nasadila silnejší [[Karbamazepín|Tegretal]]. Anneliese zmenu privítala, začala hrať tenis a na klavír. Odporné pachy cítila už celá rodina. Od marca sa modlila len s veľkým úsilím, na jar sa sťažovala na silnú bolesť čela. Mala spomalené reflexy, bola unavená, pocítila ochrnutie polovice tela. S priateľom sa viackrát vybrala znova do San Damiana. Na internáte si našla nové kamarátky. Založili modlitebné trio, diskutovali a vymieňali si náboženské knihy. Staré kamarátky desila rečami o blížiacom sa [[Koniec sveta|konci sveta]]. Podľa nej mal skončiť v ohni. Tí, ktorí zavrú dvere a okná a neprestajne sa budú modliť, mail dosiahnuť [[Spása (duša)|spásu]]. Vadili jej modlitby spolužiačok, mala averziu voči náboženským predmetom. Ruženec hodila do kúta. V lete 1975 začala mať problémy s chôdzou, pred spolužiačkou sa diabolsky škerila. Nepomáhali ani modlitby Alta, skôr ju rozrušovali. Kričala a plakala, niekedy sa nemohla pohnúť. V júli po ňu prišli rodičia. Na duchovného Rotha kričala, aby vypadol a roztrhla ruženec. Rodičia ho zasa prosili, aby zariadil exorcizmus. [[Biskup]] Josef Stangl konečne vyhovel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;  
[[Súbor:Gravestone_Anneliese_Michel.jpg|thumb|Náhrobný kameň Anneliese Michelovej]]

Pri odriekaní malého exorcizmu prosila, aby prestali. Kričala ako divoká koza, behala hore-dole po schodoch, hádzala sa na kolená, nejedla a tvár tlačila na podlahu. Váľala sa v uhoľnom prachu, pchala hlavu do záchodovej misy. Pobehovala nahá. Jedla hmyz, oblizovala svoj moč z podlahy, cucala pomočené nohavičky. Udierala príbuzných, rozbila [[krucifix]]. Občas zahliadla, ako sa niekde mihol malý tieň a naokolo sa rojili muchy, ktoré videli aj príbuzní.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Keď sa jej zjavila Panna Mária a spýtala sa jej, či by bola ochotná podstúpiť [[Obeť (náboženstvo)|obetu]], „vďaka ktorej bude mnoho duší zachránených“, súhlasila.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo vyjavili démoni počas exorcizmu Anneliese Michelovej a.k.a. Emily Roseovej|url=https://matejgavlak.eu/co-vyjavili-demoni-pocas-exorcizmu-anneliese-michelovej-a-k-a-emily-roseovej/|dátum vydania=2021-08-03|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EUnational}}&lt;/ref&gt; Veľký exorcizmus robili podľa Rímskeho rituálu z roku 1614. Sprvu sa predstavili [[Démon|démoni]] [[Lucifer (náboženstvo)|Lucifer]], [[Judáš Iškariotský|Judáš]], [[Kain]], [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Nero]] a vraždiaci mních Fleischmann.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Istý čas sa zdalo, že sa exorcizmus podaril, potom sa dievčaťa zmocnili noví, zamĺknutí démoni. Z ich kriku zo 7. júna 1976 mrazilo pri srdci. Jej utrpenie interpretoval okrem rodiny aj Alt ako prípad tzv. zástupného pokánia, keď jednotlivec vykupuje hriechy iných. Mala do krvi odretý nos a rany na kolenách. Pri exorcizme na ne stále padala. Dňa 18. júna sa o exorcizmus pokúsila samotná jej matka Anna, nakoniec Anneliese zaspala. Večer sa upokojila a vyrazila na omšu, ale o chvíľu z kostola odišla, pretože ju napínalo na vracanie. Podľa jej predpovede malo prísť v júli vykúpenie. Dňa 30. júna 1976 počas exorcizmu požiadala o rozhrešenie. Hneď ho dostala. Po polnoci 1. júla sa Anneliese začala zmietať, jej otec démonom prikázal v mene Otca opustiť jej telo, lebo už bol júl. Nato sa otočila na pravý bok a zaspala. Keď okolo siedmej prišiel do jej izby, nehybne ležala na posteli. Myslel si, že ešte spí a tak odišiel na stavenisko. O ôsmej mu volala manželka, že Anneliese umrela.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po príbehu siahli aj filmári. Američania natočili V moci diabla (po anglicky Exorcism of Emily Rose)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V moci diabla (2005)|url=https://www.csfd.sk/film/194885-v-moci-diabla/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a o rok neskôr Nemci prišli s filmom Rekviem, ktorý získal množstvo ocenení. Herečka Sandra Huller získala Strieborného medveďa za ženský herecký výkon na Berlinale a Bavarian Film Award pre najlepšiu mladú herečku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekviem (2006)|url=https://www.csfd.sk/film/222865-rekviem/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* Goodman, Felicitas D. (1988). How about Demons?: Possession and Exorcism in the Modern World. Indianapolis: Indiana University Press. ISBN 0-253-32856-X.
* Cries of a Woman Possessed : German Court Hears Tapes in Exorcism Death Trial, by Michael Getler, in The Washington Post (April 21, 1978).
* The Exorcism of Emily Rose; a 2005 film based on the events, but Americanized and the names of everyone involved were changed, especially Anneliese, now Emily Rose.
* What in God's Name, Eric T. Hansen, Washington Post, Sept. 2005
* Langue française : &quot;La vérité sur l'exorcisme d'Anneliese Michel&quot; par Felicitas D. Goodman. France 1994.

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20070927190138/https://spectator.org/dsp_article.asp?art_id=8898 Článok o exorcizme]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Biografický výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Michelová, Anneliese}}

[[Kategória:Narodenia v 1952]]
[[Kategória:Úmrtia v 1976]]</text>
      <sha1>k33l9xu0yp2ocjw7atshtwywgcookws</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426613</id>
      <parentid>7426612</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:12:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Antisapage</username>
        <id>219938</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9096" xml:space="preserve">'''Anneliese Michelová''' (* [[21. september]] [[1952]], [[Leiblfing]], [[Nemecko]] {{--}} † [[1. júl]] [[1976]], [[Klingenberg am Main]], Nemecko) bola nemecká [[Rímskokatolícka cirkev|katolíčka]], ktorej úmrtie vzbudilo pozornosť, pretože na nej predtým vykonali dvaja katolícki kňazi niekoľkokrát Veľký [[exorcizmus]]. Po jej smrti ich spolu s jej rodičmi obvinili zo zabitia z nedbanlivosti.

Anneliese sa narodila ako druhorodená dcéra, ako dieťa bola veľmi chorľavá. V roku 1965 nastúpila na [[gymnázium]] v [[Aschaffenburg|Aschaffenburgu]]. Pred 16. narodeninami v školskej lavici omdlela. Pripisovala to vyčerpaniu z učenia. Po polnoci sa však prebudila, nemohla sa pohnúť, cítila tlak na bruchu a pomočila sa. V auguste 1969 sa to zopakovalo. Podľa jej mladšej sestry Roswithy sa často sťažovala na bolesti v krku, až jej vybrali krčné mandle.Nasledovali zápal pohrudnice a pľúc a k tomu [[tuberkulóza]]. Z nemocnice v Aschaffenburgu ju 28. februára 1970 odviezli do sanatória v Mittelbergu. Bolel ju hrudník, modlitba k [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]] nepomáhala. Začiatkom júna mala zasa [[Spánková paralýza|spánkovú paralýzu]] a pomočila sa. Bezvládnu ju prezliekli a zaspala. Keď sa o niekoľko dní modlila [[Ruženec (modlitba)|Ruženec]], zažila celotelovú slasť. Cítila sa ako zvon zvoniaci chválu Matky Božej. Onedlho sa pri modlitbe na obzore zjavila škľabiaca sa tvár. Koncom augusta ju pustili domov. Pre chorobu vymeškala ročník. Vyhýbala sa priateľom, rozprávala len o náboženských témach. Mala priemerný prospech, trápili ju krátke straty vedomia, sprevádzané [[Depresia (psychológia)|depresiou]]. V júni 1972 prekonala ďalší ťažký záchvat. Okolo seba občas cítila odporný zápach a prenasledovali ju rohaté tváre. Na jar 1973 začala počuť klopanie na dvere izby. Počula aj hlasy tvrdiace, že je prekliata a skončí v pekle. Matka ju prichytila ako uprene hľadí na Pannu Máriu, no akoby mala na tvári masku a bola plná nenávisti. Oči jej sčernali na uhoľ, ruky mala skrútené ako drápy.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Exorcismus Anneliese Michelové|url=https://www.library.sk/arl-vy/cs/detail-vy_us_cat.30-0288153-Exorcismus-Anneliese-Michelove/|isbn=978-80-7597-977-3|jazyk=cs-CZ|meno=IPAC: Cosmotron Bohemia, s r o-|priezvisko=www.cosmotron.cz|meno2=Knihovna Karla Dvořáčka|priezvisko2=Vyškov}}&lt;/ref&gt; 

Na výlete na [[Latinská cirkev|cirkvou]] neuznané pútnické miesto San Damiano pri [[Assisi]] so zázračnou studňou nedokázala vkročiť do svätyne, pôda ju pálila v nohách. Odvrátila zrak od obrazu Krista v kaplnke, aj svetlo vyžarujúce z obrázkov svätcov jej bolo prisilné. Nenapila sa ani vody zo studne, vraj je horúca. Otec jej kúpil medailónik, no odmietla ho nosiť, lebo ju dusil. Cestou späť v autobuse šírila silný zápach pripomínajúci výkaly a spáleninu. Lekár jej k Dilantinu pridal otupujúce kvapky Aolept na liečbu neurotických vývinových porúch. K inému doktorovi už nechcela ísť. O Anneliese sa začal zaujímať duchovný Karl Roth a v septembri 1973 zapojil aj kolegu Ernsta Antona Alta. Ten videl ako jej potemneli oči a akoby sa za ňou mihol tieň. Modlitby kňazov jej uľavili, no neustalo to. Zapísala sa na pedagogiku vo [[Würzburg|Würzburgu]]. Užívala lieky, s Altom sa stretávala obtýždeň, no škľabiace sa tváre ju prenasledovali a upadala do čoraz ťažších depresí. Nový doktor Lenner ju považoval za neurotičku a poslal ju na kontrolu na neurologickú kliniku. Jej [[Elektroencefalografia|EEG]] vyhodnotila riaditeľka kliniky doktorka Schleipová ako epileptické vzorce. Odporučila vysadiť Dilantin a nasadila silnejší [[Karbamazepín|Tegretal]]. Anneliese zmenu privítala, začala hrať tenis a na klavír. Odporné pachy cítila už celá rodina. Od marca sa modlila len s veľkým úsilím, na jar sa sťažovala na silnú bolesť čela. Mala spomalené reflexy, bola unavená, pocítila ochrnutie polovice tela. S priateľom sa viackrát vybrala znova do San Damiana. Na internáte si našla nové kamarátky. Založili modlitebné trio, diskutovali a vymieňali si náboženské knihy. Staré kamarátky desila rečami o blížiacom sa [[Koniec sveta|konci sveta]]. Podľa nej mal skončiť v ohni. Tí, ktorí zavrú dvere a okná a neprestajne sa budú modliť, mail dosiahnuť [[Spása (duša)|spásu]]. Vadili jej modlitby spolužiačok, mala averziu voči náboženským predmetom. [[Ruženec (predmet)|Ruženec]] hodila do kúta. V lete 1975 začala mať problémy s chôdzou, pred spolužiačkou sa diabolsky škerila. Nepomáhali ani modlitby Alta, skôr ju rozrušovali. Kričala a plakala, niekedy sa nemohla pohnúť. V júli po ňu prišli rodičia. Na duchovného Rotha kričala, aby vypadol a roztrhla ruženec. Rodičia ho zasa prosili, aby zariadil exorcizmus. [[Biskup]] Josef Stangl konečne vyhovel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;  
[[Súbor:Gravestone_Anneliese_Michel.jpg|thumb|Náhrobný kameň Anneliese Michelovej]]

Pri odriekaní malého exorcizmu prosila, aby prestali. Kričala ako divoká koza, behala hore-dole po schodoch, hádzala sa na kolená, nejedla a tvár tlačila na podlahu. Váľala sa v uhoľnom prachu, pchala hlavu do záchodovej misy. Pobehovala nahá. Jedla hmyz, oblizovala svoj moč z podlahy, cucala pomočené nohavičky. Udierala príbuzných, rozbila [[krucifix]]. Občas zahliadla, ako sa niekde mihol malý tieň a naokolo sa rojili muchy, ktoré videli aj príbuzní.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Keď sa jej zjavila Panna Mária a spýtala sa jej, či by bola ochotná podstúpiť [[Obeť (náboženstvo)|obetu]], „vďaka ktorej bude mnoho duší zachránených“, súhlasila.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo vyjavili démoni počas exorcizmu Anneliese Michelovej a.k.a. Emily Roseovej|url=https://matejgavlak.eu/co-vyjavili-demoni-pocas-exorcizmu-anneliese-michelovej-a-k-a-emily-roseovej/|dátum vydania=2021-08-03|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EUnational}}&lt;/ref&gt; Veľký exorcizmus robili podľa Rímskeho rituálu z roku 1614. Sprvu sa predstavili [[Démon|démoni]] [[Lucifer (náboženstvo)|Lucifer]], [[Judáš Iškariotský|Judáš]], [[Kain]], [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Nero]] a vraždiaci mních Fleischmann.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Istý čas sa zdalo, že sa exorcizmus podaril, potom sa dievčaťa zmocnili noví, zamĺknutí démoni. Z ich kriku zo 7. júna 1976 mrazilo pri srdci. Jej utrpenie interpretoval okrem rodiny aj Alt ako prípad tzv. zástupného pokánia, keď jednotlivec vykupuje hriechy iných. Mala do krvi odretý nos a rany na kolenách. Pri exorcizme na ne stále padala. Dňa 18. júna sa o exorcizmus pokúsila samotná jej matka Anna, nakoniec Anneliese zaspala. Večer sa upokojila a vyrazila na omšu, ale o chvíľu z kostola odišla, pretože ju napínalo na vracanie. Podľa jej predpovede malo prísť v júli vykúpenie. Dňa 30. júna 1976 počas exorcizmu požiadala o rozhrešenie. Hneď ho dostala. Po polnoci 1. júla sa Anneliese začala zmietať, jej otec démonom prikázal v mene Otca opustiť jej telo, lebo už bol júl. Nato sa otočila na pravý bok a zaspala. Keď okolo siedmej prišiel do jej izby, nehybne ležala na posteli. Myslel si, že ešte spí a tak odišiel na stavenisko. O ôsmej mu volala manželka, že Anneliese umrela.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po príbehu siahli aj filmári. Američania natočili V moci diabla (po anglicky Exorcism of Emily Rose)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V moci diabla (2005)|url=https://www.csfd.sk/film/194885-v-moci-diabla/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a o rok neskôr Nemci prišli s filmom Rekviem, ktorý získal množstvo ocenení. Herečka Sandra Huller získala Strieborného medveďa za ženský herecký výkon na Berlinale a Bavarian Film Award pre najlepšiu mladú herečku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekviem (2006)|url=https://www.csfd.sk/film/222865-rekviem/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* Goodman, Felicitas D. (1988). How about Demons?: Possession and Exorcism in the Modern World. Indianapolis: Indiana University Press. ISBN 0-253-32856-X.
* Cries of a Woman Possessed : German Court Hears Tapes in Exorcism Death Trial, by Michael Getler, in The Washington Post (April 21, 1978).
* The Exorcism of Emily Rose; a 2005 film based on the events, but Americanized and the names of everyone involved were changed, especially Anneliese, now Emily Rose.
* What in God's Name, Eric T. Hansen, Washington Post, Sept. 2005
* Langue française : &quot;La vérité sur l'exorcisme d'Anneliese Michel&quot; par Felicitas D. Goodman. France 1994.

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20070927190138/https://spectator.org/dsp_article.asp?art_id=8898 Článok o exorcizme]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Biografický výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Michelová, Anneliese}}

[[Kategória:Narodenia v 1952]]
[[Kategória:Úmrtia v 1976]]</text>
      <sha1>hso22b71g8ig6l5uninsdrn7vk6obdr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426616</id>
      <parentid>7426613</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:18:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Antisapage</username>
        <id>219938</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+wikilinky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9240" xml:space="preserve">'''Anneliese Michelová''' (* [[21. september]] [[1952]], [[Leiblfing]], [[Nemecko]] {{--}} † [[1. júl]] [[1976]], [[Klingenberg am Main]], Nemecko) bola nemecká [[Rímskokatolícka cirkev|katolíčka]], ktorej úmrtie vzbudilo pozornosť, pretože na nej predtým vykonali dvaja katolícki kňazi niekoľkokrát Veľký [[exorcizmus]]. Po jej smrti ich spolu s jej rodičmi obvinili zo zabitia z nedbanlivosti.

Anneliese sa narodila ako druhorodená dcéra, ako dieťa bola veľmi chorľavá. V roku 1965 nastúpila na [[gymnázium]] v [[Aschaffenburg|Aschaffenburgu]]. Pred 16. narodeninami v školskej lavici omdlela. Pripisovala to vyčerpaniu z učenia. Po polnoci sa však prebudila, nemohla sa pohnúť, cítila tlak na bruchu a pomočila sa. V auguste 1969 sa to zopakovalo. Podľa jej mladšej sestry Roswithy sa často sťažovala na bolesti v krku, až jej vybrali krčné mandle.Nasledovali zápal pohrudnice a pľúc a k tomu [[tuberkulóza]]. Z nemocnice v Aschaffenburgu ju 28. februára 1970 odviezli do sanatória v Mittelbergu. Bolel ju hrudník, [[modlitba]] k [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]] nepomáhala. Začiatkom júna mala zasa [[Spánková paralýza|spánkovú paralýzu]] a pomočila sa. Bezvládnu ju prezliekli a zaspala. Keď sa o niekoľko dní modlila [[Ruženec (modlitba)|Ruženec]], zažila celotelovú slasť. Cítila sa ako zvon zvoniaci chválu Matky Božej. Onedlho sa pri modlitbe na obzore zjavila škľabiaca sa tvár. Koncom augusta ju pustili domov. Pre chorobu vymeškala ročník. Vyhýbala sa priateľom, rozprávala len o náboženských témach. Mala priemerný prospech, trápili ju krátke straty vedomia, sprevádzané [[Depresia (psychológia)|depresiou]]. V júni 1972 prekonala ďalší ťažký záchvat. Okolo seba občas cítila odporný zápach a prenasledovali ju rohaté tváre. Na jar 1973 začala počuť klopanie na dvere izby. Počula aj hlasy tvrdiace, že je prekliata a skončí v pekle. Matka ju prichytila ako uprene hľadí na Pannu Máriu, no akoby mala na tvári masku a bola plná nenávisti. Oči jej sčernali na uhoľ, ruky mala skrútené ako drápy.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Exorcismus Anneliese Michelové|url=https://www.library.sk/arl-vy/cs/detail-vy_us_cat.30-0288153-Exorcismus-Anneliese-Michelove/|isbn=978-80-7597-977-3|jazyk=cs-CZ|meno=IPAC: Cosmotron Bohemia, s r o-|priezvisko=www.cosmotron.cz|meno2=Knihovna Karla Dvořáčka|priezvisko2=Vyškov}}&lt;/ref&gt; 

Na výlete na [[Latinská cirkev|cirkvou]] neuznané pútnické miesto San Damiano pri [[Assisi]] so zázračnou studňou nedokázala vkročiť do svätyne, pôda ju pálila v nohách. Odvrátila zrak od obrazu [[Ježiš Kristus|Krista]] v [[Kaplnka|kaplnke]], aj svetlo vyžarujúce z obrázkov [[Svätec|svätcov]] jej bolo prisilné. Nenapila sa ani vody zo studne, vraj je horúca. Otec jej kúpil medailónik, no odmietla ho nosiť, lebo ju dusil. Cestou späť v autobuse šírila silný zápach pripomínajúci výkaly a spáleninu. Lekár jej k Dilantinu pridal otupujúce kvapky Aolept na liečbu neurotických vývinových porúch. K inému doktorovi už nechcela ísť. O Anneliese sa začal zaujímať duchovný Karl Roth a v septembri 1973 zapojil aj kolegu Ernsta Antona Alta. Ten videl ako jej potemneli oči a akoby sa za ňou mihol tieň. Modlitby kňazov jej uľavili, no neustalo to. Zapísala sa na pedagogiku vo [[Würzburg|Würzburgu]]. Užívala lieky, s Altom sa stretávala obtýždeň, no škľabiace sa tváre ju prenasledovali a upadala do čoraz ťažších depresí. Nový doktor Lenner ju považoval za neurotičku a poslal ju na kontrolu na neurologickú kliniku. Jej [[Elektroencefalografia|EEG]] vyhodnotila riaditeľka kliniky doktorka Schleipová ako epileptické vzorce. Odporučila vysadiť Dilantin a nasadila silnejší [[Karbamazepín|Tegretal]]. Anneliese zmenu privítala, začala hrať tenis a na klavír. Odporné pachy cítila už celá rodina. Od marca sa modlila len s veľkým úsilím, na jar sa sťažovala na silnú bolesť čela. Mala spomalené reflexy, bola unavená, pocítila ochrnutie polovice tela. S priateľom sa viackrát vybrala znova do San Damiana. Na internáte si našla nové kamarátky. Založili modlitebné trio, diskutovali a vymieňali si náboženské knihy. Staré kamarátky desila rečami o blížiacom sa [[Koniec sveta|konci sveta]]. Podľa nej mal skončiť v ohni. Tí, ktorí zavrú dvere a okná a neprestajne sa budú modliť, mail dosiahnuť [[Spása (duša)|spásu]]. Vadili jej modlitby spolužiačok, mala averziu voči náboženským predmetom. [[Ruženec (predmet)|Ruženec]] hodila do kúta. V lete 1975 začala mať problémy s chôdzou, pred spolužiačkou sa diabolsky škerila. Nepomáhali ani modlitby Alta, skôr ju rozrušovali. Kričala a plakala, niekedy sa nemohla pohnúť. V júli po ňu prišli rodičia. Na duchovného Rotha kričala, aby vypadol a roztrhla ruženec. Rodičia ho zasa prosili, aby zariadil exorcizmus. [[Biskup]] Josef Stangl konečne vyhovel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;  
[[Súbor:Gravestone_Anneliese_Michel.jpg|thumb|Náhrobný kameň Anneliese Michelovej]]

Pri odriekaní malého exorcizmu prosila, aby prestali. Kričala ako divoká koza, behala hore-dole po schodoch, hádzala sa na kolená, nejedla a tvár tlačila na podlahu. Váľala sa v uhoľnom prachu, pchala hlavu do záchodovej misy. Pobehovala nahá. Jedla hmyz, oblizovala svoj moč z podlahy, cucala pomočené nohavičky. Udierala príbuzných, rozbila [[krucifix]]. Občas zahliadla, ako sa niekde mihol malý tieň a naokolo sa rojili muchy, ktoré videli aj príbuzní.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Keď sa jej zjavila Panna Mária a spýtala sa jej, či by bola ochotná podstúpiť [[Obeť (náboženstvo)|obetu]], „vďaka ktorej bude mnoho duší zachránených“, súhlasila.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo vyjavili démoni počas exorcizmu Anneliese Michelovej a.k.a. Emily Roseovej|url=https://matejgavlak.eu/co-vyjavili-demoni-pocas-exorcizmu-anneliese-michelovej-a-k-a-emily-roseovej/|dátum vydania=2021-08-03|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EUnational}}&lt;/ref&gt; Veľký exorcizmus robili podľa Rímskeho rituálu z roku 1614. Sprvu sa predstavili [[Démon|démoni]] [[Lucifer (náboženstvo)|Lucifer]], [[Judáš Iškariotský|Judáš]], [[Kain]], [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Nero]] a vraždiaci mních Fleischmann.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Istý čas sa zdalo, že sa exorcizmus podaril, potom sa dievčaťa zmocnili noví, zamĺknutí démoni. Z ich kriku zo 7. júna 1976 mrazilo pri srdci. Jej utrpenie interpretoval okrem rodiny aj Alt ako prípad tzv. zástupného [[Pokánie|pokánia]], keď jednotlivec vykupuje hriechy iných. Mala do krvi odretý nos a rany na kolenách. Pri exorcizme na ne stále padala. Dňa 18. júna sa o exorcizmus pokúsila samotná jej matka Anna, nakoniec Anneliese zaspala. Večer sa upokojila a vyrazila na [[Omša (bohoslužba)|omšu]], ale o chvíľu z [[Kostol|kostola]] odišla, pretože ju napínalo na vracanie. Podľa jej predpovede malo prísť v júli vykúpenie. Dňa 30. júna 1976 počas exorcizmu požiadala o rozhrešenie. Hneď ho dostala. Po polnoci 1. júla sa Anneliese začala zmietať, jej otec démonom prikázal v mene Otca opustiť jej telo, lebo už bol júl. Nato sa otočila na pravý bok a zaspala. Keď okolo siedmej prišiel do jej izby, nehybne ležala na posteli. Myslel si, že ešte spí a tak odišiel na stavenisko. O ôsmej mu volala manželka, že Anneliese umrela.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po príbehu siahli aj filmári. Američania natočili V moci diabla (po anglicky Exorcism of Emily Rose)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V moci diabla (2005)|url=https://www.csfd.sk/film/194885-v-moci-diabla/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a o rok neskôr Nemci prišli s filmom Rekviem, ktorý získal množstvo ocenení. Herečka Sandra Huller získala Strieborného medveďa za ženský herecký výkon na [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlinale]] a Bavarian Film Award pre najlepšiu mladú herečku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekviem (2006)|url=https://www.csfd.sk/film/222865-rekviem/prehlad/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* Goodman, Felicitas D. (1988). How about Demons?: Possession and Exorcism in the Modern World. Indianapolis: Indiana University Press. ISBN 0-253-32856-X.
* Cries of a Woman Possessed : German Court Hears Tapes in Exorcism Death Trial, by Michael Getler, in The Washington Post (April 21, 1978).
* The Exorcism of Emily Rose; a 2005 film based on the events, but Americanized and the names of everyone involved were changed, especially Anneliese, now Emily Rose.
* What in God's Name, Eric T. Hansen, Washington Post, Sept. 2005
* Langue française : &quot;La vérité sur l'exorcisme d'Anneliese Michel&quot; par Felicitas D. Goodman. France 1994.

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20070927190138/https://spectator.org/dsp_article.asp?art_id=8898 Článok o exorcizme]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Biografický výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Michelová, Anneliese}}

[[Kategória:Narodenia v 1952]]
[[Kategória:Úmrtia v 1976]]</text>
      <sha1>8kogq9mbsupj43q15qtok5ec2flswn0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Blackpool Tower</title>
    <ns>0</ns>
    <id>181216</id>
    <revision>
      <id>7426940</id>
      <parentid>6897879</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:48:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Blackpool (Anglicko)]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4244" xml:space="preserve">[[Obrázok:BlackpoolTower OwlofDoom.jpg|náhľad|Blackpool Tower]]
bB
'''Blackpool tower''' je veža s oceľovou konštrukciou v meste [[Blackpool (Anglicko)|Blackpool]] v [[Anglicko|Anglicku]]. Pre verejnosť bola otvorená [[14. máj]]a [[1894]]. Je to 158 [[meter|metrová]] veža s vyhliadkovými plošinami vo výške 116, 125 a 131 metrov. Jej tvar a konštrukcia bola inšpirovaná [[Eiffelova veža |Eiffelovou vežou]] v [[Paríž]]i. Jej výstavba stála 41 000 [[libra (mena)|libier]]. &lt;ref&gt;[http://www.great-towers.com/eng/towers/blackpoolindex.htm Blackpool Tower na stránke World Federation of Great Towers]&lt;/ref&gt;

== Veža ==
Blackpool tower, oproti Eiffelovej veži, nie je samotne stojacou stavbou. Jej [[základňa]] je budova, v ktorej vystupuje blackpoolský [[cirkus]]. Z najvyššej platformy je možné vidieť [[Lancashire]], južnú [[Cunbria|Cunbriu]], severný [[Wales]] a [[Isle of Man]]. Dve ďalšie platformy a úplný vrchol veže sú prístupné len pre personál. Na najnižšie položenej platforme, vo výške 116 metrov, návštevníci majú možnosť pozrieť ulicu pod juhozápadným pilierom  cez [[sklo|sklenenú]] [[podlaha|podlahu]]. Na úplnom vrchole veje [[vlajka EU]], okrem príležitostí slávnostného osvetlenia veže. Celá veža je obyčajne nafarbená na tmavočerveno, ale pri príležitosti stého výročia ju natreli zlatou farbou.

Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola veža využitá ako [[radar]]ová stanica [[RAF]]. V tej dobe ju hovorovo nazývali ''RAF Tower''. .&lt;ref&gt;[http://www.enjoy-blackpool.co.uk/blackpool-entertainment/blackpool-tower.html Blackpool Tower]&lt;/ref&gt;

Na veži sú v súčasnosti umiestnené [[vysielač]]e pre miestnu [[FM]] stanicu [[Radio wave 96.5]] a pre služby netýkajúce sa vysielania. Národné a regionálne stanice túto možnosť nevyužívajú, keďže je mesto adekvátne pokryté väčšími vysielačmi.

== História ==
Nápad postaviť vežu pochádza z čias keď vtedajší [[primátor]] John Bickerstaffe zadal objednávku na novú pamätihodnosť pre Blackpool. V roku 1891 do stavby vložil 2 000 libier z vlastných peňazí &lt;ref name=icons&gt;[http://www.icons.org.uk/theicons/collection/blackpool-tower/biography/biography icons.org.uk]&lt;/ref&gt;. Spoločne s ostatnými investormi založili ''Blackpool Tower Company'', ktorá dohliadala na stavbu a prevádzku veže až do roku [[1964]] &lt;ref name=theblackpooltower&gt;[http://www.theblackpooltower.co.uk/facts.htm theblackpooltower.co.uk.]&lt;/ref&gt;. 

Dizajn veže pochádza od architektov Jamesa Maxwell-a a Charlesa Tuke-a, ktorí dohliadali na stavbu [[betón]]ového základu ako aj [[oceľ]]ovú konštrukciu. Obidvaja však zomreli krátko pred otvorením v roku [[1894]]. &lt;ref name=icons /&gt;. Celková náklady na stavbu boli 300 000 libier (prepočítané na dnešné pomery je to približne 21 miliónov).

Najstaršou časťou veže je akvárium, ktoré postavili 20 rokov pred samotnou vežou. Z dôvodu veľkej popularity medzi obyvateľmi sa rozhodli ho nezbúrať, ale jednoducho postavili vežu okolo neho. &lt;ref name=theblackpooltower /&gt;. Akvárium je stále otvorené, jej vnútrajšok je však kompletne zmenený.

Slávna '' Tanečná sála '' veže bola postavená v rokoch 1897-1898 podľa návrhu Franka Matcham-a, pre publikum ju otvorili v máji [[1899]]. Pred jej prestavbou to bol tzv.  ''Pavilón'' v zadnej časti veže.

== Veža a  Blackpool ==

Mesto Blackpool je populárnym letoviskom a veža je stále divácky zaujímavou pamätihodnosťou. Každoročne je vysvietená počas slávností v meste, keď mesto a pobrežie je ozdobené monohofarebnými žiarovkami niekoľko kilometrov pozdĺž pobrežia.

Vo areáli veže sa nachádza aj [[orgán Wulitzer]], na čom hral [[Reginald Dixon]] 40 rokov, a na ktorom sa stále každodenne hrá počas prázdninového obdobia.

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Blackpool Tower}}

== Zdroje ==
{{preklad|en}}

{{WFGT}}

[[Kategória:Veže v Spojenom kráľovstve]]
[[Kategória:Rozhľadne]]
[[Kategória:Architektúra z 1894]]
[[Kategória:World Federation of Great Towers]]
[[Kategória:Stavby  v Lancashire]]
[[Kategória:Blackpool (Anglicko)]]</text>
      <sha1>5kdyqaksh32lvuren8r49ldngyswxhj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam slovenských článkov/Ľ</title>
    <ns>0</ns>
    <id>186204</id>
    <revision>
      <id>7426873</id>
      <parentid>7387060</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:05:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* ľu */ wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5260" xml:space="preserve">{{portál|Slovensko|Slovensko}}

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Slovensko/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''191''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

== ľa ==
[[Ľadový potok (prítok Popradu)]]

== ľu ==
[[Ľuba Lesná]] · [[Ľuba Pavlovičová-Baková]] · [[Ľubá]] · [[Ľubeľa]] · [[Ľubica (okres Kežmarok)]] · [[Ľubica Adamčíková]] · [[Ľubica Blaškovičová]] · [[Ľubica Čekovská]] · [[Ľubica Fábri]] · [[Ľubica Janíková]] · [[Ľubica Laššáková]] · [[Ľubica Somolayová]] · [[Ľubica Švantnerová]] · [[Ľubica Trubíniová]] · [[Ľubica Vargicová]] · [[Ľubietová]] · [[Ľubiša]] · [[Ľubo Belák]] · [[Ľubo Virág]] · [[Ľubochnianka]] · [[Ľubochňa]] · [[Ľubomír Andrassy]] · [[Ľubomír Bajaník]] · [[Ľubomír Bernáth]] · [[Ľubomír Dobrík]] · [[Ľubomír Dolgoš]] · [[Ľubomír Dzurák]] · [[Ľubomír Feldek]] · [[Ľubomír Ferko]] · [[Ľubomír Fogaš]] · [[Ľubomír Ftáčnik]] · [[Ľubomír Galko]] · [[Ľubomír Goč]] · [[Ľubomír Golian]] · [[Ľubomír Gregor]] · [[Ľubomír Guldan]] · [[Ľubomír Hagara]] · [[Ľubomír Harach]] · [[Ľubomír Holčík]] · [[Ľubomír Hrivnák]] · [[Ľubomír Hurtaj]] · [[Ľubomír Jahnátek]] · [[Ľubomír Javorský]] · [[Ľubomír Kadnár]] · [[Ľubomír Kolník]] · [[Ľubomír Králik]] · [[Ľubomír Krno]] · [[Ľubomír Lintner]] · [[Ľubomír Lipták]] · [[Ľubomír Longauer]] · [[Ľubomír Luhový]] · [[Ľubomír Meszároš]] · [[Ľubomír Mick]] · [[Ľubomír Michalík]] · [[Ľubomír Moravčík]] · [[Ľubomír Paulovič]] · [[Ľubomír Párička]] · [[Ľubomír Pichoňský]] · [[Ľubomír Pištek]] · [[Ľubomír Plai]] · [[Ľubomír Pokovič]] · [[Ľubomír Rapoš]] · [[Ľubomír Rehák]] · [[Ľubomír Reiter]] · [[Ľubomír Roman]] · [[Ľubomír Roško]] · [[Ľubomír Rybovič]] · [[Ľubomír Sabol]] · [[Ľubomír Sekeráš]] · [[Ľubomír Stanček]] · [[Ľubomír Štecko]] · [[Ľubomír Titl]] · [[Ľubomír Vaic]] · [[Ľubomír Vajdička]] · [[Ľubomír Viluda]] · [[Ľubomír Višňovský]] · [[Ľubomír Závodný]] · [[Ľubomíra Kalinová]] · [[Ľubomíra Kaminská]] · [[Ľubomíra Kurhajcová]] · [[Ľubor Kára]] · [[Ľubor Kresák]] · [[Ľuboreč (obec)]] · [[Ľuboriečka]] · [[Ľuboslav Petruška]] · [[Ľuboš Bartečko]] · [[Ľuboš Blaha]] · [[Ľuboš Hajdúch]] · [[Ľuboš Hanzel]] · [[Ľuboš Jurík]] · [[Ľuboš Kamenár]] · [[Ľuboš Kostelný]] · [[Ľuboš Križko]] · [[Ľuboš Lackovič]] · [[Ľuboš Micheľ]] · [[Ľuboš Šrámek]] · [[Ľuboš Trubíni]] · [[Ľuboš Velebný]] · [[Ľuboš Zeman]] · [[Ľubotice]] · [[Ľubotín]] · [[Ľubovec]] · [[Ľudmila Benkovičová]] · [[Ľudmila Cervanová (tenistka)]] · [[Ľudmila Gajdošíková]] · [[Ľudmila Groeblová]] · [[Ľudmila Kuorková]] · [[Ľudmila Lakomá-Krausová]] · [[Ľudmila Mandžárová]] · [[Ľudmila Pajdušáková]] · [[Ľudmila Podjavorinská]] · [[Ľudmila Podobová]] · [[Ľudmila Swanová]] · [[Ľudmila Šinalová-Kopecká]] · [[Ľudmila Várossová]] · [[Ľudo Lehen]] · [[Ľudo Ondrejov]] · [[Ľudo Zelienka]] · [[Ľudo Zúbek]] · [[Ľudomír Šlahor]] · [[Ľudová platforma]] · [[Ľudovít Absolon]] · [[Ľudovít Bakoš (1919)]] · [[Ľudovít Baláš]] · [[Ľudovít Baťán]] · [[Ľudovít Bazovský]] · [[Ľudovít Bebjak]] · [[Ľudovít Benický (politik)]] · [[Ľudovít Bohdan Grossmann]] · [[Ľudovít Bothár]] · [[Ľudovít Cvetler]] · [[Ľudovít Čech]] · [[Ľudovít Černák]] · [[Ľudovít Čordák]] · [[Ľudovít Didi]] · [[Ľudovít Feld]] · [[Ľudovít Filan]] · [[Ľudovít Fuchs]] · [[Ľudovít Fulla]] · [[Ľudovít Geduly]] · [[Ľudovít Goga]] · [[Ľudovít Gostoni]] · [[Ľudovít Greiner]] · [[Ľudovít Greššo]] · [[Ľudovít Halaling]] · [[Ľudovít Haraksim]] · [[Ľudovít Hološka]] · [[Ľudovít Holotík]] · [[Ľudovít Hudek]] · [[Ľudovít Jakubóczy]] · [[Ľudovít Jaroslav Šulek]] · [[Ľudovít Jendreják]] · [[Ľudovít Juráš]] · [[Ľudovít Kaník]] · [[Ľudovít Komadel]] · [[Ľudovít Kováčik]] · [[Ľudovít Kroner]] · [[Ľudovít Kubáni]] · [[Ľudovít Kukorelli]] · [[Ľudovít Labaj]] · [[Ľudovít Lačný]] · [[Ľudovít Ladislav Žambokréty]] · [[Ľudovít Lancz]] · [[Ľudovít Leustach]] · [[Ľudovít Maróthy]] · [[Ľudovít Medvecký]] · [[Ľudovít Mikuláš]] · [[Ľudovít Moravčík]] · [[Ľudovít Obetko]] · [[Ľudovít Oelschläger]] · [[Ľudovít Ondrej Kirkai]] · [[Ľudovít Ódor]] · [[Ľudovít Petraško]] · [[Ľudovít Petránsky]] · [[Ľudovít Potúček]] · [[Ľudovít Rajter]] · [[Ľudovít Romsauer]] · [[Ľudovít Štrompach]] · [[Ľudovít Štúr]] · [[Ľudovít Turzo-Nosický]] · [[Ľudovít Urban]] · [[Ľudovít Varga]] · [[Ľudovít Viliam Čulík]] · [[Ľudovít Vladimír Rizner]] · [[Ľudovít Wagner]] · [[Ľudovít Winter]] · [[Ľudovít Záhoranský]] · [[Ľudovítová]] · [[Ľutina]] · [[Ľutov]]

[[Kategória:Zoznamy slovenských článkov]]</text>
      <sha1>ltovx5bmou9rux41r0pge7zcgndzpjx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prvá bitka pri Alamejne</title>
    <ns>0</ns>
    <id>188603</id>
    <revision>
      <id>7426925</id>
      <parentid>7403318</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:31:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2799" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Prvá bitka pri Alamejne
|súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= 1stAlameinBritDefense.jpg
|text k obr= Britskí vojaci v obrannej línii pred Al-Alamajnom
|dátum= [[1. júl]] [[1942]] až [[27. júl]] [[1942]]
|miesto= [[Al-Alamajn]], [[Egypt]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= Z taktickej stránky skončila bitka nerozhodne, no zo strategického hľadiska boje skončili významným Spojeneckým víťazstvom.
|protivník1= [[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]&lt;br&gt;a ďalší
|protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]]&lt;br /&gt;[[Obrázok:Flag of Italy (1861–1946).svg|25px]] Fašistické [[Taliansko]]
|velitel1=[[Claude Auchinleck]]&lt;br /&gt;[[Dorman Smith]]
|velitel2=[[Erwin Rommel]]
|sila1= [[Britská 8. armáda]]: 150&amp;nbsp;000 mužov v 3 armádnych [[zbor (vojenstvo)|zboroch]] tvorených 7 pechotnými a 3 tankovými divíziami&lt;br /&gt;1&amp;nbsp;116 tankov&lt;br /&gt;1500 lietadiel
|sila2= [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]:&lt;br /&gt;96&amp;nbsp;000 mužov (z toho 56&amp;nbsp;000 Talianov) v 8 pechotných a 4 tankových divíziách&lt;br /&gt;585 tankov&lt;br /&gt;(z toho len polovica nemeckých)&lt;br /&gt;asi 500 lietadiel
|straty1= 13&amp;nbsp;250 mŕtvych, ranených a nezvestných
|straty2= 15 až 20&amp;nbsp;000 mŕtvych a ranených&lt;br /&gt;7&amp;nbsp;000 zajatých
|straty3=
|poznámky= 
}}
'''Prvá bitka pri (El) Alamejne''' (alebo...'''Alameine, Alamajne''')  bola bitka na [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severoafrickom bojisku]] [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá sa odohrala medzi [[1. júl]]om a [[27. júl]]om 1942 pri [[Al-Alamajn]]e (El-Alamejne). Spolu s [[Druhá bitka pri Alamejne|druhou bitkou pri Alamejne]] znamenala obrat priebehu vojny v severnej Afrike.

Al Alamajn bol jedinou obrannou pozíciou v Egypte, ktorú z geografických dôvodov nebolo možné nijako obísť. V 1. bitke sa nemecko-talianska tanková armáda [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]] maršala [[Erwin Rommel|Erwina Rommela]] neúspešne pokúsila prelomiť obranu britskej [[Britská 8. armáda|8. armády]]. Briti tým zastavili útok na [[Káhira|Káhiru]] a [[Alexandria|Alexandriu]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* http://www.fronta.cz/valka-v-pousti-1940-1943
* http://www.ceskatelevize.cz/porady/10282929552-nejvetsi-tankove-bitvy/210382547010003-el-alamein/

== Zdroj ==
*Kamenický, M.: ''[[Lexikón svetových dejín]]''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001, str. 168

== Iné projekty ==
{{projekt}}


{{Dejepisný výhonok}}
{{Vojenský výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Alamein}}
[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Egypte]]
[[Kategória:Bitky Austrálie]]
[[Kategória:Bitky v 1942]]</text>
      <sha1>ffchjlu2ibjlfi4p6xacp8rxa4x8c4a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Druhá bitka pri Alamejne</title>
    <ns>0</ns>
    <id>188605</id>
    <revision>
      <id>7426926</id>
      <parentid>7403315</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:31:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4433" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Druhá bitka pri Alamejne
|súčasť= bojov v [[Boje v severnej Afrike (2. svetová vojna)|severnej Afrike]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= El Alamein 1942 - British infantry.jpg
|text k obr= Britskí vojaci preskakujú zákop pri útoku, 24. október 1942
|dátum= [[23. október]] [[1942]] až [[4. november]] [[1942]]
|miesto= [[Al-Alamajn]], [[Egypt]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= Významné víťazstvo Spojencov
|protivník1= [[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]&lt;br /&gt;a ďalší
|protivník2= [[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|25px]] Fašistické [[Taliansko]]
|velitel1=[[Harold Alexander]]&lt;br /&gt;[[Bernard Montgomery]]
|velitel2=[[Erwin Rommel]]&lt;br /&gt;[[Georg Stumme]]&lt;br /&gt;[[Ettore Bastico]]
|sila1= [[Britská 8. armáda]]:&lt;br /&gt;195&amp;nbsp;000 mužov&lt;br /&gt;1&amp;nbsp;100 tankov&lt;br /&gt;530 - 750 lietadiel
|sila2= [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]:&lt;br /&gt;104&amp;nbsp;000 mužov&lt;br /&gt;559 tankov&lt;br /&gt;(z toho len polovica nemeckých)
|straty1= 4&amp;nbsp;600 mŕtvych&lt;br /&gt;8&amp;nbsp;500 ranených&lt;br /&gt;2&amp;nbsp;260 nezvestných&lt;br /&gt;500 tankov&lt;br /&gt;97 lietadiel&lt;br /&gt;111 diel 
|straty2= '''Nemecké:'''&lt;br /&gt;4&amp;nbsp;910 mŕtvych&lt;br /&gt;12&amp;nbsp;500 ranených&lt;br /&gt;8&amp;nbsp;050 zajatých&lt;br /&gt;64 lietadiel&lt;br /&gt;'''Talianske:'''&lt;br /&gt;4&amp;nbsp;090 mŕtvych&lt;br /&gt;2&amp;nbsp;500 ranených&lt;br /&gt;22&amp;nbsp;071 zajatých&lt;br /&gt;20 lietadiel 
|straty3=
|poznámky= 
}}
'''Druhá bitka pri (El) Alamejne''' (alebo...'''Alameine, Alamajne''')  bola bitka na [[Boje v severnej Afrike (2. svetová vojna)|severoafrickom bojisku]] [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá sa odohrala medzi 23. októbrom – 4. novembrom 1942 pri [[Al-Alamajn]]e (El-Alamejne). Spolu s prvou bitkou pri Alamejne znamenala obrat priebehu vojny v severnej Afrike.

Na prelome augusta a septembra zhromaždil nový veliteľ [[Britská 8. armáda|britskej 8. armády]] generál [[Bernard Montgomery]] obrovské sily na ofenzívu s krycím názvom ''Supercharge'' Britské vojská začali útok na pozície [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorpsu]] 23. októbra 1942. V prvých dňoch sa im nepodarilo preniknúť cez nemecko-taliansku obranu krytú rozsiahlymi mínovými poľami. Prelomili ju až po vyčerpaní nemeckých tankových záloh v prvých novembrových dňoch. Pri poslednom nemeckom zúfalom pokuse o protiútok padol do zajatia i dočasný veliteľ Afrikakorpsu generál [[Wilhelm von Thoma|von Thoma]]. Definitívna porážka Rommelovych vojsk predznamenala porážku nemeckej severoafrickej výpravy a bola začiatkom definitívnej likvidácie pozícií vojsk Osi v severnej Afrike.

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20100926162445/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,932852,00.html The fate of the Italians in the battle as reported by TIME MAGAZINE]
* [https://web.archive.org/web/20071212154417/http://www.britains-smallwars.com/Sid/pages/index1.html The war time memories of Pte. Sid Martindale 1st Battalion Argyll &amp; Sutherland Highlanders]
* [https://web.archive.org/web/20071017112720/http://www.qohmuseum.org.uk/alamein.htm The 3rd Hussars (9th Armoured Brigade) at El Alamein]
* [http://www.remuseum.org.uk/corpshistory/rem_corps_part16.htm#west Royal Engineers Museum] 
* [http://www.allworldwars.com/German-Minefields-at-Alamein.html German Minefields at Alamein (October – November, 1942)] 
* {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20070621175054/http://www.btinternet.com/~ian.a.paterson/battles1942.htm#Alamein |date=21 June 2007 |title=The History of the British 7th Armoured Division }}
* {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20080322020906/http://www.geocities.com/Pentagon/Quarters/5433/elalamein |date=22 March 2008 |title=El Alamein }}
* [http://www.egypttoday.com/article.aspx?ArticleID=7941 El Alamein in ''Egypt Today'' (where to stay etc)]

== Zdroj ==
* Kamenický, M.: ''[[Lexikón svetových dejín]]''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001, str. 168.

{{Dejepisný výhonok}}
{{Vojenský výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Alamein}}
[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Egypte]]
[[Kategória:Bitky Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v 1942]]</text>
      <sha1>6v5jv72dosnvaquhnl1fdfb4vsey3dp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2022</title>
    <ns>0</ns>
    <id>192326</id>
    <revision>
      <id>7426685</id>
      <parentid>7423890</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:15:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37040" xml:space="preserve">{{Rok2|2022}}
Rok '''2022''' ('''[[Rímska číslica|MMXXII]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončí v sobotu [[31. december|31. decembra]].

== Udalosti ==
{{Pozri aj|2022 na Slovensku}}
* [[1. január]]
** [[Francúzsko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]]
** [[Európske hlavné mesto kultúry|európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2022 sú litovský [[Kaunas]], luxemburský [[Esch-sur-Alzette]] a srbský [[Nový Sad]]
* [[2. január]]{{--}}v [[Kazachstan|Kazachstane]] vypukli [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protesty]] kvôli prudkému nárastu cien [[Skvapalnený ropný plyn|skvapalneného ropného plynu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročíme | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/612444-kazasi-sa-buria-a-demoluju-krajinu-prezident-vyhlasil-vynimocny-stav/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-10 }}&lt;/ref&gt;
* [[5. január]] – prezident [[Kazachstan]]u [[Kasym-Žomart Tokajev|Tokajev]] požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protestov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kww7k4/pre-nepokoje-kazachstan-ziada-o-pomoc-alianciu-vedenu-ruskom/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-08}}&lt;/ref&gt;
* [[15. január]] – došlo k výbuchu sopky [[Hunga Tonga-Hunga Ha’apai]], ktorý spôsobil škody a spustil vlnu [[Cunami|cunami]], ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od [[Japonsko|Japonska]] až po [[Spojené štáty]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dh | odkaz na autora = | titul = Tlaková vlna erupcie zo 17 000 kilometrov vzdialenej sopky &quot;dorazila&quot; aj na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/zem/clanok/613538-tlakova-vlna-erupcie-zo-17-000-kilometrov-vzdialenej-sopky-dorazila-aj-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-16 | dátum prístupu = 2022-01-17 }}&lt;/ref&gt;
* [[24. január]] – [[vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na [[halo orbita|halo orbitu]] okolo [[libračný bod|libračného bodu]] L&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2021/12/sledujeme-cesta-webbova-teleskopu-do-l2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2021-12-25 | dátum prístupu = 2022-01-25}}&lt;/ref&gt;
* [[29. január]] – za prezidenta [[Taliansko|Talianska]] bol znovuzvolený [[Sergio Mattarella]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|url=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|dátum prístupu=2022-01-30|dátum vydania=2022-01-29|vydavateľ=TASR}}&lt;/ref&gt;
* [[4. február|4.]] – [[20. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa uskutočnili [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupovalo [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}&lt;/ref&gt;
* [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}&lt;/ref&gt;
* [[11. február]] – [[Austrália (štát)|austrálska]] vláda zaradila [[Koala medvedíkovitá|koaly medvedíkovité]] medzi ohrozené druhy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Austrália zaradila koaly medzi ohrozené druhy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/australia-zaradila-koaly-medzi-ohrozen/611236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-12}}&lt;/ref&gt;
* [[13. február]] – prezidentom [[Nemecko|Nemecka]] zostáva [[Frank-Walter Steinmeier]]. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-nemecka-zostava-frank-walte/611644-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-13 | dátum prístupu = 2022-02-14}}&lt;/ref&gt;
* [[21. február]] – ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] uznal nezávislosť [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]] a podpísal výnos nariaďujúci vstup [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] na ukrajinské územie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov. Nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/99666/rokovania-su-v-slepej-ulicke-rozhodnutie-o-republikach-padne-este-dnes | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-21}}&lt;/ref&gt;
* [[24. február]] – [[Rusko]] začalo v skorých ranných hodinách [[Ruská invázia na Ukrajinu|ofenzívu na Ukrajine]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/mimoriadny-online-rusko-napadlo-ukrajin/614286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}&lt;/ref&gt;
* [[2. marec]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité [[Ruská invázia na Ukrajinu|zastavenie bojov]] a stiahnutie [[Rusko|ruských]] vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RTVS,TASR,ČTK | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = RTVS:SPRÁVY | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/osn-ostro-odsudila-rusku-invaziu-na-ukrajine-a-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}&lt;/ref&gt;
* [[4. marec]] – počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] ruské sily zasiahli a obsadili [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[4. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa bez účasti zástupcov [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] začali [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne sa začali Zimné paralympijské hry. Podrobnosti priblížil štáb TA3 priamo z Pekingu | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23478/oficialne-sa-zacali-zimne-paralympijske-hry-podrobnosti-priblizil-stab-ta3-priamo-z-pekingu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
* [[9. marec]] – vrak lode ''Endurance'', jednej z dvoch lodí [[Antarktída|antarktickej]] expedície [[Ernest Shackleton|Ernesta Shackletona]], ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne [[Weddellovo more|Weddellovho mora]] v hĺbke 3 km.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Endurance is Found | url = https://endurance22.org/endurance-is-found | vydavateľ = endurance22.org | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[10. marec]] – za [[Zoznam prezidentov Maďarska|maďarskú prezidentku]] bola zvolená [[Katalin Nováková]], kandidátka konzervatívnej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Úrad má prevziať 10. mája 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR Ladislav Vallach | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidentku Katalin Novákovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/618106-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}&lt;/ref&gt;
* [[13. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa skončili [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]]. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-27}}&lt;/ref&gt;
* [[18. marec]] – v [[Turecko|Turecku]] slávnostne otvorili [[most Çanakkale 1915]] cez [[Dardanely|Dardanelskú úžinu]]. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhší]] [[visutý most]] na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najdlhší visutý most na svete spojil dva kontinenty. Turci preklenuli Dardanely | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/najdlhsi-visuty-most-na-svete-spojil-dva-kontinenty-turci-preklenuli-dardanely | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-03-27}}&lt;/ref&gt;
* [[23. marec]] – americký matematik [[Dennis Sullivan]] získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]] za prínos v oblasti [[topológia|topológie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pur | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Čtverec je kruh. Za topologii získal Dennis Sullivan Abelovu cenu, „Nobelovku“ za matematiku | url = https://archiv.hn.cz/c1-67048450-ctverec-je-kruh-za-topologii-ziskal-dennis-sullivan-abelovu-cenu-nobelovku-za-matematiku | vydavateľ = archiv.hn.cz | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[3. apríl]] – v parlamentných voľbách v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazil [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fidesz jasne vyhral voľby v Maďarsku, Orbán označil Zelenského za oponenta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fr96FT7/fidesz-jasne-vyhral-volby-v-madarsku-orban-oznacil-zelenskeho-za-oponenta/ | vydavateľ = aktuality.sk | dátum vydania = 2022-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[5. apríl]] – časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}&lt;/ref&gt;
* [[14. apríl]] – vlajková loď [[Rusko|ruskej]] čiernomorskej flotily [[krížnik]] ''Moskva'' sa potopila po výbuchu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. [[Ukrajina]] tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami [[R-360 Neptun|Neptun]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil; píšu agentúry | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/najnovsie/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa/626886-clanok.html | issn = | vydavateľ = TERAZ.SK | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-19}}&lt;/ref&gt;
* [[24. apríl]] – [[parlament]]né voľby v [[Slovinsko|Slovinsku]] vyhralo ''Hnutie Sloboda'' vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prekvapenie v Slovinsku: Liberáli zdolali premiéra Janšu | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624401-slovinci-si-volia-novy-parlament-ocakava-s-tesny-suboj-populistov-s-liberalmi/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27}}&lt;/ref&gt;
* [[24. apríl]] – [[Emmanuel Macron]] zvíťazil vo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských voľbách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Macron vyhral. Ale čo bude ďalej? | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624506-macron-vyhral-ale-co-bude-dalej/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27}}&lt;/ref&gt;
* [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}&lt;/ref&gt;
* [[8. máj]] – členovia [[Írsko|írskej]] kapely [[U2 (hudobná skupina)|U2]] odohrali na pozvanie [[Ukrajina|ukrajinského]] prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] improvizovaný koncert v [[Kyjevské metro|kyjevskom metre]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hudobníci zo skupiny U2 odohrali minikoncert v kyjevskom metre | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/hudobnici-zo-skupiny-u2-odohrali-neohl/631988-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}&lt;/ref&gt;
* [[12. máj]] – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srba | meno = Jiří | titul = Astronomové zveřejnili první snímek černé díry v srdci naší Galaxie | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/astronomove-zverejnili-prvni-snimek-cerne-diry-v-srdci-nasi-galaxie.html | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-13}}&lt;/ref&gt;
* [[16. máj]] – [[Francúzsko|francúzskou]] premiérkou sa stala [[Élisabeth Borneová]]. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsky prezident vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-prezident-vymenoval-za-novu/633894-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-17}}&lt;/ref&gt;
* [[18. máj]] – [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}&lt;/ref&gt;
* [[26. máj]] – líderkám [[Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021|bieloruskej opozície]] [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlane Cichanovskej]], [[Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová|Maryji Kalesnikavovej]] a [[Veranika Capkalová|Veranike Capkalovej]] odovzdali [[Cena Karola Veľkého|Cenu Karola Veľkého]]. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom [[Aachen]]e jej sestra.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Líderkám bieloruskej opozície odovzdali nemeckú Cenu Karola Veľkého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/liderkam-bieloruskej-opozicie-odovzda/636345-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26}}&lt;/ref&gt;
* [[29. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] vyhralo finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}&lt;/ref&gt;
* [[1. jún]] – [[Európska komisia]] schválila zavedenie [[euro|eura]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom [[eurozóna|eurozóny]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila Chorvátsku zavedenie eura od budúceho roka | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22926740/eurokomisia-schvalila-chorvatsku-zavedenie-eura-od-buduceho-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-02}}&lt;/ref&gt;
* [[2. jún]] – v [[Londýn]]e sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] na trón [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; TASR; AP | odkaz na autora = | titul = Sprievod zakončil prelet 70 lietadiel. Začali sa oslavy vlády kráľovnej Alžbety II. | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927289/zacinaju-sa-oslavy-70-vyrocia-alzbety-ii-na-britskom-trone.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-04}}&lt;/ref&gt;
* [[1. júl]] – [[Česko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]].

== Očakávané udalosti ==
* [[21. november]] – [[18. december]] – 22. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale]] v [[Katar (štát)|Katare]].

== Úmrtia ==
[[Súbor:Sidney Poitier.jpg|náhľad|upright|[[Sidney Poitier]] († 6. január)]]
[[Súbor:Meatloaf Q&amp;A at Galaxycon Raleigh 2019 15.jpg|náhľad|upright|[[Meat Loaf]] († 20. január)]]
[[Súbor:Monica Vitti.jpg|náhľad|upright|[[Monica Vitti]] († 2. február)]]
[[Súbor:Eduard Kukan (2011).jpg|náhľad|upright|[[Eduard Kukan]] († 10. február)]]
[[Súbor:Eva Zaoralova.jpg|náhľad|upright|[[Eva Zaoralová]] († 10. marec)]]
[[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|náhľad|upright|[[Madeleine Albrightová]] († 23. marec)]]
[[Súbor:Bjarni Tryggvason.jpg|náhľad|upright|[[Bjarni Tryggvason]] († 5. apríl)]]
[[Súbor:Abrham.jpg|náhľad|upright|[[Josef Abrhám]] († 16. máj)]]
[[Súbor: VangelisElGrecopremiereDE2.jpg|thumb|upright|[[ Vangelis]] († 17. máj)]]
[[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|náhľad|upright|[[Robert Curl]] († 3.júl)]]
[[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|náhľad|upright|[[Nichelle Nichols]] († 30. júl)]]
* {{0}}[[2. január]] – [[Eric Walter Elst]], belgický astronóm (* [[1936]])
* {{0}}2. január – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik (* [[1944]])
* {{0}}2. január – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]])
* {{0}}[[6. január]] – [[Peter Bogdanovich]], americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* [[1939]])
* {{0}}6. január – [[Sidney Poitier]], americký herec, režisér a aktivista (* [[1927]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Dušan Klein]], český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* [[1939]])
* {{0}}9. január – [[Bob Saget]], americký herec, komik a moderátor (* [[1956]])
* [[11. január]] – [[David-Maria Sassoli]], taliansky politik a novinár (* [[1956]])
* [[12. január]] – [[Ronnie Spector]], americká speváčka, členka skupiny [[The Ronettes]] (* [[1943]])
* [[14. január]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt (* [[1939]])
* [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]])
* [[16. január]] – [[Ibrahim Boubacar Keïta]], bývalý malijský prezident (* [[1945]])
* [[18. január]] – [[Francisco Gento]], španielsky futbalista (* [[1933]])
* 18. január – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]])
* [[19. január]] – [[Hardy Krüger]], nemecký filmový herec a autor (* [[1928]])
* 19. január – [[Gaspard Ulliel]], francúzsky herec (* [[1984]])
* [[20. január]] – [[Meat Loaf]], americký rockový spevák, hudobník a herec (* [[1947]])
* [[21. január]] – [[Louie Anderson]], americký komik a herec (* [[1953]])
* [[23. január]] – [[Thierry Mugler]], francúzsky módny návrhár (* [[1948]])
* [[25. január]] – [[Wim Jansen]], holandský futbalista (* [[1946]])
* [[31. január]] – [[Radko Pytlík]], český literárny historik, spisovateľ a editor (* [[1928]])
* {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]])
* {{0}}2. február – [[Monica Vitti]], talianska herečka (* [[1931]])
* {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]])
* {{0}}3. február – [[Ludmila Vaňková]], česká prozaička a spisovateľka (* [[1927]])
* {{0}}[[6. február]] – [[Ronnie Hellström]], švédsky futbalový brankár (* [[1945]])
* {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]])
* {{0}}[[8. február]] – [[Luc Montagnier]], francúzsky virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1932]])
* {{0}}[[9. február]] – [[Sebastian Bieniek]], nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* [[1975]])
* {{0}}9. február – [[Ian McDonald]], britský hudobník (* [[1946]])
* [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]])
* [[12. február]] – [[Ivan Reitman]], kanadský filmový režisér narodený v [[Česko-Slovensko|Československu]] (* [[1946]])
* [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]])
* [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]])
* [[20. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]])
* [[21. február]] – [[Milan Šago]], slovenský herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] (* [[1951]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radošinské naivné divadlo | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/radosinskenaivnedivadlo/posts/3732601790298280/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[22. február]] – [[Mark Lanegan]], americký rockový hudobník a spevák (* [[1964]])
* [[24. február]] – [[Sally Kellerman]], americká herečka a speváčka (* [[1937]])
* [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]])
* {{0}}[[1. marec]] – [[Asia Klimovová]], ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* [[1990]])
* {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]])
* {{0}}[[8. marec]] – [[Desislav Čukolov]], bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* [[1974]])
* [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]])
* 10. marec – [[Eva Zaoralová]], česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* [[1932]])
* [[12. marec]] – [[Jaroslav Wykrent]], český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* [[1943]])
* [[13. marec]] – [[William Hurt]], americký herec (* [[1950]])
* 13. marec – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]])
* [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]])
* [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]])
* [[17. marec]] – [[Jaroslav Kurzweil]], český matematik (* [[1926]])
* 17. marec – [[Oksana Švecová]], ukrajinská herečka (* [[1955]])
* [[22. marec]] – [[Vlasta Winkelhöferová]], česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* [[1932]])
* [[23. marec]] – [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* [[1937]])
* [[25. marec]] – [[Taylor Hawkins]], americký hudobník (* [[1972]])
* [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]])) (* [[1933]])
* 27. marec – [[Ajaz Mutalibov]], prvý azerbajdžanský prezident (* [[1938]])
* [[30. marec]] – [[Tom Parker]], britský spevák (* [[1988]])
* [[31. marec]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]])
* {{0}}[[2. apríl]] – [[Leonel Sánchez]], čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* [[1936]])
* {{0}}[[3. apríl]] – [[Zdeněk Janík]], český básnik (* [[1923]])
* {{0}}[[5. apríl]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* [[1939]])
* {{0}}5. apríl – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec (* [[1942]])
* {{0}}5. apríl – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský astronaut (* [[1945]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]])
* {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]])
* {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]])
* {{0}}6. apríl – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik (* [[1946]])
* {{0}}[[7. apríl]] – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik (* [[1949]])
* [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]])
* [[11. apríl]] – [[Garrett Burnett]], kanadský hokejista (* [[1975]])
* 11. apríl – [[Mimi Reinhardtová]], sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* [[1915]])
* [[12. apríl]] – [[Gilbert Gottfried]], americký herec a komik (* [[1955]])
* 12. apríl – [[Sergej Jašin]], ruský hokejista (* [[1962]])
* [[14. apríl]] – [[Michael Bossy]], kanadský hokejista (* [[1957]])
* [[15. apríl]] – [[Liz Sheridanová]], americká herečka a tanečnica (* [[1929]])
* 15. apríl – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]])
* [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]])
* [[21. apríl]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a prezident (* [[1931]])
* 21. apríl – [[Jacques Perrin]], francúzsky herec a režisér (* [[1941]])
* [[22. apríl]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista (* [[1951]])
* [[27. apríl]] – [[Carlos Amigo Vallejo]], španielsky rímskokatolícky kňaz, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly, kardinál (* [[1934]])
* [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]])
* [[30. apríl]] – [[Naomi Judd]], americká speváčka, skladateľka a herečka (* [[1946]])
* {{0}}[[2. máj]] – [[Radim Uzel]], český sexuológ a pedagóg (* [[1940]])
* {{0}}[[3. máj]] – [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič]], bieloruský vedec a politik (* [[1934]])
* {{0}}[[4. máj]] – [[Albin Julius]], rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* [[1967]])
* [[11. máj]] – [[Šírín Abú Ákilová]], palestínsko-americká novinárka, ktorá pôsobila ako korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* [[1971]])
* [[13. máj]] – [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]])
* [[14. máj]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* [[1942]])
* [[16. máj]] – [[Josef Abrhám]], český herec (* [[1939]])
* [[17. máj]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]])
* 17. máj – [[Vangelis]], grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1943]])
* [[18. máj]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]])
* [[19. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]])
* 19. máj – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]])
* [[22. máj]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* [[1933]])
* [[23. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]])
* [[26. máj]] – [[Andrew Fletcher]], anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* [[1961]])
* 26. máj – [[Ray Liotta]], americký herec a producent (* [[1954]])
* [[27. máj]] – [[Angelo Sodano]], taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* [[1927]])
* [[28. máj]] – [[Bujar Nishani]], albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* [[1966]])
* [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]])
* [[30. máj]] – [[Boris Pahor]], taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* [[1913]])
* [[17. jún]] – [[Jean-Louis Trintignant]], francúzsky herec (* [[1931]])
* [[22. jún]] – [[Jüri Tarmak]], estónsky atlét (* [[1946]])
* [[23. jún]] – [[Stien Kaiser]], holandská rýchlokorčuliarka (* [[1938]])
* [[27. jún]] – [[Colin Blakemore]],  britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] (* [[1944]])
* {{0}}[[3. júl]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1933]])
* {{0}}[[6. júl]] – [[James Caan]], americký herec (*[[1940]])
* {{0}}[[8. júl]] - [[Šinzó Abe]], japonský politik (* [[1954]])
* [[10. júl]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]])
* 10. júl – [[Ján Solovič]],  slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]])
* [[11. júl]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ (* [[1933]])
* [[14. júl]] – [[Ivana Trumpová]], prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* [[1949]])
* 14. júl – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]])
* [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]])
* [[24. júl]] – [[David Warner]], anglický herec (* [[1941]])
* [[25. júl]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1944]])
* [[26. júl]] – [[James Lovelock]], britský ekológ (* [[1919]])
* [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]])
* [[29. júl]] – [[Juris Hartmanis]], americký informatik (* [[1928]])
* [[30. júl]] – [[Nichelle Nichols]], americká herečka a speváčka (* [[1932]])
* 30. júl – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]])
* {{0}}[[2. august]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]])
* {{0}}[[8. august]] - [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]])
* [[8. august]] – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]])
* [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]])
* [[11. august]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]])

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

[[Kategória:2022| ]]</text>
      <sha1>90ptzja09ceae6lwl1wmjeez8thw3s2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426728</id>
      <parentid>7426685</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:05:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úmrtia */ +</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37121" xml:space="preserve">{{Rok2|2022}}
Rok '''2022''' ('''[[Rímska číslica|MMXXII]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v sobotu [[1. január]]a a skončí v sobotu [[31. december|31. decembra]].

== Udalosti ==
{{Pozri aj|2022 na Slovensku}}
* [[1. január]]
** [[Francúzsko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]]
** [[Európske hlavné mesto kultúry|európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2022 sú litovský [[Kaunas]], luxemburský [[Esch-sur-Alzette]] a srbský [[Nový Sad]]
* [[2. január]]{{--}}v [[Kazachstan|Kazachstane]] vypukli [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protesty]] kvôli prudkému nárastu cien [[Skvapalnený ropný plyn|skvapalneného ropného plynu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Kazachovia sa búria a demolujú krajinu. Prezident: Tvrdo zakročíme | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/612444-kazasi-sa-buria-a-demoluju-krajinu-prezident-vyhlasil-vynimocny-stav/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-10 }}&lt;/ref&gt;
* [[5. január]] – prezident [[Kazachstan]]u [[Kasym-Žomart Tokajev|Tokajev]] požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|protestov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pre nepokoje Kazachstan žiada o pomoc alianciu vedenú Ruskom | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kww7k4/pre-nepokoje-kazachstan-ziada-o-pomoc-alianciu-vedenu-ruskom/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-05 | dátum prístupu = 2022-01-08}}&lt;/ref&gt;
* [[15. január]] – došlo k výbuchu sopky [[Hunga Tonga-Hunga Ha’apai]], ktorý spôsobil škody a spustil vlnu [[Cunami|cunami]], ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od [[Japonsko|Japonska]] až po [[Spojené štáty]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dh | odkaz na autora = | titul = Tlaková vlna erupcie zo 17 000 kilometrov vzdialenej sopky &quot;dorazila&quot; aj na Slovensko | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/zem/clanok/613538-tlakova-vlna-erupcie-zo-17-000-kilometrov-vzdialenej-sopky-dorazila-aj-na-slovensko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-16 | dátum prístupu = 2022-01-17 }}&lt;/ref&gt;
* [[24. január]] – [[vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na [[halo orbita|halo orbitu]] okolo [[libračný bod|libračného bodu]] L&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2021/12/sledujeme-cesta-webbova-teleskopu-do-l2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2021-12-25 | dátum prístupu = 2022-01-25}}&lt;/ref&gt;
* [[29. január]] – za prezidenta [[Taliansko|Talianska]] bol znovuzvolený [[Sergio Mattarella]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|url=Talianskeho prezidenta Mattarellu zvolili na druhé funkčné obdobie|dátum prístupu=2022-01-30|dátum vydania=2022-01-29|vydavateľ=TASR}}&lt;/ref&gt;
* [[4. február|4.]] – [[20. február]] – v čínskom [[Peking]]u sa uskutočnili [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]]. Slovensko na nich zastupovalo [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|50 športovcov v 7 športoch]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Otvárací ceremoniál ZOH 2022 (online): V Pekingu zapálili olympijský oheň, vlajkonosičmi Hrivík a Šimoňáková (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/otvaraci-ceremonial-zoh-2022-online-v-pekingu-sa-rozhori-olympijsky-ohen-vlajkonosicmi-hrivik-a-simonakova-videofoto/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-02-08}}&lt;/ref&gt;
* [[9. február]] – [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila a prezidentka [[Zuzana Čaputová]] ratifikovala [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|dohodu o obrannej spolupráci s USA]], ktorá [[United States Armed Forces|americkým ozbrojeným silám]] umožní využívať letecké základne [[Letecká základňa Malacky|Malacky]] a [[Letisko Sliač|Sliač]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci odsúhlasili dohodu o obrannej spolupráci s USA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nr-sr-odsuhlasila-dohodu-o-obrannej-spo/610671-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-12 }}&lt;/ref&gt;
* [[11. február]] – [[Austrália (štát)|austrálska]] vláda zaradila [[Koala medvedíkovitá|koaly medvedíkovité]] medzi ohrozené druhy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Austrália zaradila koaly medzi ohrozené druhy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/australia-zaradila-koaly-medzi-ohrozen/611236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-11 | dátum prístupu = 2022-02-12}}&lt;/ref&gt;
* [[13. február]] – prezidentom [[Nemecko|Nemecka]] zostáva [[Frank-Walter Steinmeier]]. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prezidentom-nemecka-zostava-frank-walte/611644-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-13 | dátum prístupu = 2022-02-14}}&lt;/ref&gt;
* [[21. február]] – ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] uznal nezávislosť [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]] a podpísal výnos nariaďujúci vstup [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] na ukrajinské územie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov. Nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/99666/rokovania-su-v-slepej-ulicke-rozhodnutie-o-republikach-padne-este-dnes | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-21}}&lt;/ref&gt;
* [[24. február]] – [[Rusko]] začalo v skorých ranných hodinách [[Ruská invázia na Ukrajinu|ofenzívu na Ukrajine]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/mimoriadny-online-rusko-napadlo-ukrajin/614286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}&lt;/ref&gt;
* [[2. marec]] – [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité [[Ruská invázia na Ukrajinu|zastavenie bojov]] a stiahnutie [[Rusko|ruských]] vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RTVS,TASR,ČTK | odkaz na autora = | titul = MIMORIADNY ONLINE: Rusko napadlo Ukrajinu | periodikum = RTVS:SPRÁVY | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/osn-ostro-odsudila-rusku-invaziu-na-ukrajine-a-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}&lt;/ref&gt;
* [[4. marec]] – počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] ruské sily zasiahli a obsadili [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[4. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa bez účasti zástupcov [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] začali [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne sa začali Zimné paralympijské hry. Podrobnosti priblížil štáb TA3 priamo z Pekingu | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23478/oficialne-sa-zacali-zimne-paralympijske-hry-podrobnosti-priblizil-stab-ta3-priamo-z-pekingu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
* [[9. marec]] – vrak lode ''Endurance'', jednej z dvoch lodí [[Antarktída|antarktickej]] expedície [[Ernest Shackleton|Ernesta Shackletona]], ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne [[Weddellovo more|Weddellovho mora]] v hĺbke 3 km.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Endurance is Found | url = https://endurance22.org/endurance-is-found | vydavateľ = endurance22.org | dátum vydania = 2022-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[10. marec]] – za [[Zoznam prezidentov Maďarska|maďarskú prezidentku]] bola zvolená [[Katalin Nováková]], kandidátka konzervatívnej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Úrad má prevziať 10. mája 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR Ladislav Vallach | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidentku Katalin Novákovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/618106-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}&lt;/ref&gt;
* [[13. marec]] – v [[Peking|Pekingu]] sa skončili [[Zimné paralympijské hry 2022|XIII. zimné paralympijské hry]]. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Oproti Pjongčangu si pohoršili, naďalej však patria k najlepším | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/konecna-medailova-bilancia-dnes-nedela-13-marec-zph-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-27}}&lt;/ref&gt;
* [[18. marec]] – v [[Turecko|Turecku]] slávnostne otvorili [[most Çanakkale 1915]] cez [[Dardanely|Dardanelskú úžinu]]. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o [[Zoznam najdlhších visutých mostov|najdlhší]] [[visutý most]] na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najdlhší visutý most na svete spojil dva kontinenty. Turci preklenuli Dardanely | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/najdlhsi-visuty-most-na-svete-spojil-dva-kontinenty-turci-preklenuli-dardanely | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-03-27}}&lt;/ref&gt;
* [[23. marec]] – americký matematik [[Dennis Sullivan]] získal [[Abelova cena|Abelovu cenu]] za prínos v oblasti [[topológia|topológie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pur | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Čtverec je kruh. Za topologii získal Dennis Sullivan Abelovu cenu, „Nobelovku“ za matematiku | url = https://archiv.hn.cz/c1-67048450-ctverec-je-kruh-za-topologii-ziskal-dennis-sullivan-abelovu-cenu-nobelovku-za-matematiku | vydavateľ = archiv.hn.cz | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[3. apríl]] – v parlamentných voľbách v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazil [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fidesz jasne vyhral voľby v Maďarsku, Orbán označil Zelenského za oponenta | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fr96FT7/fidesz-jasne-vyhral-volby-v-madarsku-orban-oznacil-zelenskeho-za-oponenta/ | vydavateľ = aktuality.sk | dátum vydania = 2022-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[5. apríl]] – časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil aktuálny rebríček [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatších ľudí sveta]] na čele s [[Elon Musk|Elonom Muskom]] s majetkom 219 miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste [[Andrej Babiš]] s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste [[Ivan Chrenko]] s majetkom 1,7 mld. dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najbohatší ľudia sveta za rok 2022: Prvý je Musk, Slováci sa v rebríčku posunuli nahor | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/najbohatsi-ludia-sveta-za-rok-2022-prvy-je-musk-slovaci-sa-v-rebricku-posunuli-nahor/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-08}}&lt;/ref&gt;
* [[14. apríl]] – vlajková loď [[Rusko|ruskej]] čiernomorskej flotily [[krížnik]] ''Moskva'' sa potopila po výbuchu v [[Čierne more|Čiernom mori]]. [[Ukrajina]] tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami [[R-360 Neptun|Neptun]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil; píšu agentúry | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/najnovsie/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa/626886-clanok.html | issn = | vydavateľ = TERAZ.SK | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-19}}&lt;/ref&gt;
* [[24. apríl]] – [[parlament]]né voľby v [[Slovinsko|Slovinsku]] vyhralo ''Hnutie Sloboda'' vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra [[Janez Janša|Janeza Janšu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prekvapenie v Slovinsku: Liberáli zdolali premiéra Janšu | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624401-slovinci-si-volia-novy-parlament-ocakava-s-tesny-suboj-populistov-s-liberalmi/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27}}&lt;/ref&gt;
* [[24. apríl]] – [[Emmanuel Macron]] zvíťazil vo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských voľbách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Macron vyhral. Ale čo bude ďalej? | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624506-macron-vyhral-ale-co-bude-dalej/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27}}&lt;/ref&gt;
* [[7. máj]] – na [[Jill Bidenová#Návšteva Slovenska v roku 2022|návštevu Slovenska]] pricestovala [[prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] [[Jill Bidenová]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá dáma USA na Slovensku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/105393/bidenova-hovorila-s-dobrovolnikmi-aj-utecencami-na-dve-hodiny-isla-na-ukrajinu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}&lt;/ref&gt;
* [[8. máj]] – členovia [[Írsko|írskej]] kapely [[U2 (hudobná skupina)|U2]] odohrali na pozvanie [[Ukrajina|ukrajinského]] prezidenta [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] improvizovaný koncert v [[Kyjevské metro|kyjevskom metre]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hudobníci zo skupiny U2 odohrali minikoncert v kyjevskom metre | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/hudobnici-zo-skupiny-u2-odohrali-neohl/631988-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-12}}&lt;/ref&gt;
* [[12. máj]] – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Srba | meno = Jiří | titul = Astronomové zveřejnili první snímek černé díry v srdci naší Galaxie | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/astronomove-zverejnili-prvni-snimek-cerne-diry-v-srdci-nasi-galaxie.html | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-13}}&lt;/ref&gt;
* [[16. máj]] – [[Francúzsko|francúzskou]] premiérkou sa stala [[Élisabeth Borneová]]. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Francúzsky prezident vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-prezident-vymenoval-za-novu/633894-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-17}}&lt;/ref&gt;
* [[18. máj]] – [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}&lt;/ref&gt;
* [[26. máj]] – líderkám [[Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021|bieloruskej opozície]] [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|Sviatlane Cichanovskej]], [[Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová|Maryji Kalesnikavovej]] a [[Veranika Capkalová|Veranike Capkalovej]] odovzdali [[Cena Karola Veľkého|Cenu Karola Veľkého]]. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom [[Aachen]]e jej sestra.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Líderkám bieloruskej opozície odovzdali nemeckú Cenu Karola Veľkého | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/liderkam-bieloruskej-opozicie-odovzda/636345-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26}}&lt;/ref&gt;
* [[29. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] vyhralo finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] nad [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fíni doma ovládli hokejový šampionát, finále ovplyvnil verdikt rozhodcov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/finsko-kanada-vysledok-finale-ms-v-hokeji-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30}}&lt;/ref&gt;
* [[1. jún]] – [[Európska komisia]] schválila zavedenie [[euro|eura]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom [[eurozóna|eurozóny]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila Chorvátsku zavedenie eura od budúceho roka | periodikum = INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22926740/eurokomisia-schvalila-chorvatsku-zavedenie-eura-od-buduceho-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-02}}&lt;/ref&gt;
* [[2. jún]] – v [[Londýn]]e sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] na trón [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; TASR; AP | odkaz na autora = | titul = Sprievod zakončil prelet 70 lietadiel. Začali sa oslavy vlády kráľovnej Alžbety II. | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927289/zacinaju-sa-oslavy-70-vyrocia-alzbety-ii-na-britskom-trone.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-04}}&lt;/ref&gt;
* [[1. júl]] – [[Česko]] sa ujalo [[Rada Európskej únie|predsedníctva EÚ]].

== Očakávané udalosti ==
* [[21. november]] – [[18. december]] – 22. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta vo futbale]] v [[Katar (štát)|Katare]].

== Úmrtia ==
[[Súbor:Sidney Poitier.jpg|náhľad|upright|[[Sidney Poitier]] († 6. január)]]
[[Súbor:Meatloaf Q&amp;A at Galaxycon Raleigh 2019 15.jpg|náhľad|upright|[[Meat Loaf]] († 20. január)]]
[[Súbor:Monica Vitti.jpg|náhľad|upright|[[Monica Vitti]] († 2. február)]]
[[Súbor:Eduard Kukan (2011).jpg|náhľad|upright|[[Eduard Kukan]] († 10. február)]]
[[Súbor:Eva Zaoralova.jpg|náhľad|upright|[[Eva Zaoralová]] († 10. marec)]]
[[Súbor:Albrightmadeleine.jpg|náhľad|upright|[[Madeleine Albrightová]] († 23. marec)]]
[[Súbor:Bjarni Tryggvason.jpg|náhľad|upright|[[Bjarni Tryggvason]] († 5. apríl)]]
[[Súbor:Abrham.jpg|náhľad|upright|[[Josef Abrhám]] († 16. máj)]]
[[Súbor: VangelisElGrecopremiereDE2.jpg|thumb|upright|[[ Vangelis]] († 17. máj)]]
[[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|náhľad|upright|[[Robert Curl]] († 3.júl)]]
[[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|náhľad|upright|[[Nichelle Nichols]] († 30. júl)]]
* {{0}}[[2. január]] – [[Eric Walter Elst]], belgický astronóm (* [[1936]])
* {{0}}2. január – [[Richard Leakey]], kenský paleontológ, archeológ a politik (* [[1944]])
* {{0}}2. január – [[Eduard Žitňanský]], slovenský novinár a komentátor denníka SME (* [[1952]])
* {{0}}[[6. január]] – [[Peter Bogdanovich]], americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* [[1939]])
* {{0}}6. január – [[Sidney Poitier]], americký herec, režisér a aktivista (* [[1927]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Dušan Klein]], český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* [[1939]])
* {{0}}9. január – [[Bob Saget]], americký herec, komik a moderátor (* [[1956]])
* [[11. január]] – [[David-Maria Sassoli]], taliansky politik a novinár (* [[1956]])
* [[12. január]] – [[Ronnie Spector]], americká speváčka, členka skupiny [[The Ronettes]] (* [[1943]])
* [[14. január]] – [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt (* [[1939]])
* [[15. január]] – [[Juraj Dolinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* [[1958]])
* [[16. január]] – [[Ibrahim Boubacar Keïta]], bývalý malijský prezident (* [[1945]])
* [[18. január]] – [[Francisco Gento]], španielsky futbalista (* [[1933]])
* 18. január – [[Milan Leščák]], slovenský etnológ a folklorista (* [[1940]])
* [[19. január]] – [[Hardy Krüger]], nemecký filmový herec a autor (* [[1928]])
* 19. január – [[Gaspard Ulliel]], francúzsky herec (* [[1984]])
* [[20. január]] – [[Meat Loaf]], americký rockový spevák, hudobník a herec (* [[1947]])
* [[21. január]] – [[Louie Anderson]], americký komik a herec (* [[1953]])
* [[23. január]] – [[Thierry Mugler]], francúzsky módny návrhár (* [[1948]])
* [[25. január]] – [[Wim Jansen]], holandský futbalista (* [[1946]])
* [[31. január]] – [[Radko Pytlík]], český literárny historik, spisovateľ a editor (* [[1928]])
* {{0}}[[2. február]] – [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]], slovenský politik (* [[1957]])
* {{0}}2. február – [[Monica Vitti]], talianska herečka (* [[1931]])
* {{0}}[[3. február]] – [[Iľja Skoček]], slovenský architekt a urbanista (* [[1930]])
* {{0}}3. február – [[Ludmila Vaňková]], česká prozaička a spisovateľka (* [[1927]])
* {{0}}[[6. február]] – [[Ronnie Hellström]], švédsky futbalový brankár (* [[1945]])
* {{0}}[[7. február]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* [[1947]])
* {{0}}[[8. február]] – [[Luc Montagnier]], francúzsky virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1932]])
* {{0}}[[9. február]] – [[Sebastian Bieniek]], nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* [[1975]])
* {{0}}9. február – [[Ian McDonald]], britský hudobník (* [[1946]])
* [[10. február]] – [[Eduard Kukan]], slovenský politik, bývalý podpredseda [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] (* [[1939]])
* [[12. február]] – [[Ivan Reitman]], kanadský filmový režisér narodený v [[Česko-Slovensko|Československu]] (* [[1946]])
* [[14. február]] – [[Oľga Májovská-Stručková]], slovenská divadelná a televízna herečka (* [[1943]])
* [[18. február]] – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár (* [[1948]])
* [[20. február]] – [[Ivan Matušík]], slovenský architekt (* [[1930]])
* [[21. február]] – [[Milan Šago]], slovenský herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] (* [[1951]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Radošinské naivné divadlo | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/radosinskenaivnedivadlo/posts/3732601790298280/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[22. február]] – [[Mark Lanegan]], americký rockový hudobník a spevák (* [[1964]])
* [[24. február]] – [[Sally Kellerman]], americká herečka a speváčka (* [[1937]])
* [[26. február]] – [[Rudolf Podoba]], slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* [[1963]])
* {{0}}[[1. marec]] – [[Asia Klimovová]], ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* [[1990]])
* {{0}}[[3. marec]] – [[Peter Zmátlo]], slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* [[1965]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Martin Džupinka]], slovenský bubeník a tatér (* [[1983]])
* {{0}}[[8. marec]] – [[Desislav Čukolov]], bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* [[1974]])
* [[10. marec]] – [[Hana Daubnerová]], slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* [[1945]])
* 10. marec – [[Eva Zaoralová]], česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* [[1932]])
* [[12. marec]] – [[Jaroslav Wykrent]], český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* [[1943]])
* [[13. marec]] – [[William Hurt]], americký herec (* [[1950]])
* 13. marec – [[Ľubomír Roman]], slovenský herec a politik (* [[1944]])
* [[14. marec]] – [[Dušan Kubaň]], slovenský umelec (* [[1971]])
* [[15. marec]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]])
* [[17. marec]] – [[Jaroslav Kurzweil]], český matematik (* [[1926]])
* 17. marec – [[Oksana Švecová]], ukrajinská herečka (* [[1955]])
* [[22. marec]] – [[Vlasta Winkelhöferová]], česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* [[1932]])
* [[23. marec]] – [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* [[1937]])
* [[25. marec]] – [[Taylor Hawkins]], americký hudobník (* [[1972]])
* [[27. marec]] – [[Titus Buberník]], slovenský futbalista (* [[1933]])) (* [[1933]])
* 27. marec – [[Ajaz Mutalibov]], prvý azerbajdžanský prezident (* [[1938]])
* [[30. marec]] – [[Tom Parker]], britský spevák (* [[1988]])
* [[31. marec]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]])
* {{0}}[[2. apríl]] – [[Leonel Sánchez]], čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* [[1936]])
* {{0}}[[3. apríl]] – [[Zdeněk Janík]], český básnik (* [[1923]])
* {{0}}[[5. apríl]] – [[Sidney Altman]], kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* [[1939]])
* {{0}}5. apríl – [[Bobby Rydell]], americký spevák a herec (* [[1942]])
* {{0}}5. apríl – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský astronaut (* [[1945]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Ivan Čierny]], slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* [[1938]])
* {{0}}6. apríl – [[Karol Divín]], slovenský krasokorčuliar (* [[1936]])
* {{0}}6. apríl – [[Pavol Hudík]], slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* [[1937]])
* {{0}}6. apríl – [[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]], sovietsky a ruský politik (* [[1946]])
* {{0}}[[7. apríl]] – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik (* [[1949]])
* [[10. apríl]] – [[Jozef Tóth]], slovenský gréckokatolícky kňaz (* [[1925]])
* [[11. apríl]] – [[Garrett Burnett]], kanadský hokejista (* [[1975]])
* 11. apríl – [[Mimi Reinhardtová]], sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* [[1915]])
* [[12. apríl]] – [[Gilbert Gottfried]], americký herec a komik (* [[1955]])
* 12. apríl – [[Sergej Jašin]], ruský hokejista (* [[1962]])
* [[14. apríl]] – [[Michael Bossy]], kanadský hokejista (* [[1957]])
* [[15. apríl]] – [[Liz Sheridanová]], americká herečka a tanečnica (* [[1929]])
* 15. apríl – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]])
* [[19. apríl]] – [[Július Bartl]], slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* [[1937]])
* [[21. apríl]] – [[Mwai Kibaki]], keňský politik a prezident (* [[1931]])
* 21. apríl – [[Jacques Perrin]], francúzsky herec a režisér (* [[1941]])
* [[22. apríl]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista (* [[1951]])
* [[27. apríl]] – [[Carlos Amigo Vallejo]], španielsky rímskokatolícky kňaz, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly, kardinál (* [[1934]])
* [[29. apríl]] – [[Pavol Mešťan]], slovenský múzejník (* [[1946]])
* [[30. apríl]] – [[Naomi Judd]], americká speváčka, skladateľka a herečka (* [[1946]])
* {{0}}[[2. máj]] – [[Radim Uzel]], český sexuológ a pedagóg (* [[1940]])
* {{0}}[[3. máj]] – [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič]], bieloruský vedec a politik (* [[1934]])
* {{0}}[[4. máj]] – [[Albin Julius]], rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* [[1967]])
* [[11. máj]] – [[Šírín Abú Ákilová]], palestínsko-americká novinárka, ktorá pôsobila ako korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* [[1971]])
* [[13. máj]] – [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]])
* [[14. máj]] – [[Christian Giudicelli]], francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* [[1942]])
* [[16. máj]] – [[Josef Abrhám]], český herec (* [[1939]])
* [[17. máj]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1948]])
* 17. máj – [[Vangelis]], grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* [[1943]])
* [[18. máj]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]])
* [[19. máj]] – [[Michal Hrušík]], slovenský diplomat (* [[1984]])
* 19. máj – [[Dušan Kabát]], slovenský futbalista (* [[1944]])
* [[22. máj]] – [[Hazel Hendersonová]], americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* [[1933]])
* [[23. máj]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ (* [[1936]])
* [[26. máj]] – [[Andrew Fletcher]], anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* [[1961]])
* 26. máj – [[Ray Liotta]], americký herec a producent (* [[1954]])
* [[27. máj]] – [[Angelo Sodano]], taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* [[1927]])
* [[28. máj]] – [[Bujar Nishani]], albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* [[1966]])
* [[29. máj]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénograf a grafik (* [[1948]])
* [[30. máj]] – [[Boris Pahor]], taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* [[1913]])
* [[17. jún]] – [[Jean-Louis Trintignant]], francúzsky herec (* [[1931]])
* [[22. jún]] – [[Jüri Tarmak]], estónsky atlét (* [[1946]])
* [[23. jún]] – [[Stien Kaiser]], holandská rýchlokorčuliarka (* [[1938]])
* [[27. jún]] – [[Colin Blakemore]],  britský neurofyziológ a emeritný profesor [[University of Oxford]] (* [[1944]])
* {{0}}[[3. júl]] – [[Robert Curl]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1933]])
* {{0}}[[6. júl]] – [[James Caan]], americký herec (*[[1940]])
* {{0}}[[8. júl]] - [[Šinzó Abe]], japonský politik (* [[1954]])
* [[10. júl]] – [[Anvar Čingizoglu]], azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* [[1962]])
* 10. júl – [[Ján Solovič]],  slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1934]])
* [[11. júl]] – [[Erik Hornung]], švajčiarsky egyptológ (* [[1933]])
* [[14. júl]] – [[Ivana Trumpová]], prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* [[1949]])
* 14. júl – [[Teodor Münz]], slovenský filozof (* [[1926]])
* [[15. júl]] – [[Ivan Bajo]], slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* [[1935]])
* [[24. júl]] – [[David Warner]], anglický herec (* [[1941]])
* [[25. júl]] – [[David Trimble]], britský politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1944]])
* [[26. júl]] – [[James Lovelock]], britský ekológ (* [[1919]])
* [[28. júl]] – [[Ondrej Demáček]], slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* [[1940]])
* [[29. júl]] – [[Juris Hartmanis]], americký informatik (* [[1928]])
* [[30. júl]] – [[Nichelle Nichols]], americká herečka a speváčka (* [[1932]])
* 30. júl – [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* [[1937]])
* {{0}}[[2. august]] – [[Lucien Kroll]], belgický architekt (* [[1927]])
* {{0}}[[8. august]] - [[Jozef Tomko]], slovenský kardinál (* [[1924]])
* [[8. august]] – [[Olivia Newton-John]], austrálska herečka a speváčka (* [[1948]])
* [[9. august]] – [[Pavol Kubovič]], slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* [[1960]])
* [[12. august]] – [[Anne Hecheová|Anne Heche]], americká herečka (* [[1969]])
* 12. august – [[Wolfgang Petersen]], nemecký filmový režisér (* [[1941]])

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

[[Kategória:2022| ]]</text>
      <sha1>glp3d268dyfvyfodiolpqljo5gtr2c4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Aromatický amín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>197935</id>
    <revision>
      <id>7426660</id>
      <parentid>7426228</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:40:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>pridané wikilinky, malá úprava textu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4536" xml:space="preserve">[[Obrázok:Aniline.svg|[[Anilín]] je najjednoduchší aromatický amín.|alt=Anilín je najjednoduchší aromatický amín.|náhľad]]
'''Aromatický amín''' je [[organická zlúčenina]], ktorá sa skladá z [[Aromatické jadro|aromatického jadra]] naviazaného na [[amín]]ovú skupinu. Je to široká skupina zlúčenín, do ktorej patria [[anilín]]y, ale i mnohé látky s komplexnými aromatickými kruhmi (obsahujú jedno alebo viac [[benzén]]ových jadier) a amínmi (-NH&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, -NH-). Tieto zlúčeniny sa vyskytujú bežne v dennom živote.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Amines, Aromatic|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14356007.a02_037|vydavateľ=Wiley-VCH Verlag GmbH &amp; Co. KGaA|rok=2000-06-15|miesto=Weinheim, Germany|isbn=978-3-527-30673-2|doi=10.1002/14356007.a02_037.|strany=a02_037|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1002/14356007.a02_037|meno=Peter F.|priezvisko=Vogt|meno2=John J.|priezvisko2=Gerulis}}&lt;/ref&gt;

== Aromatické amíny v textíliách ==
Mnohé aromatické amíny sú [[mutagén]]ne.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mechanism-Based Insights into Removing the Mutagenicity of Aromatic Amines by Small Structural Alterations|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/acs.jmedchem.1c00514|periodikum=Journal of Medicinal Chemistry|dátum=2021-06-24|dátum prístupu=2022-08-17|ročník=64|číslo=12|strany=8545–8563|issn=0022-2623|doi=10.1021/acs.jmedchem.1c00514|jazyk=en|meno=Igor|priezvisko=Shamovsky|meno2=Lena|priezvisko2=Ripa|meno3=Frank|priezvisko3=Narjes}}&lt;/ref&gt; Od februára 2017 platí štandard ISO 14362-1:2017,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ISO 14362-1:2017|url=https://www.iso.org/cms/render/live/en/sites/isoorg/contents/data/standard/06/83/68330.html|vydavateľ=ISO|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=en|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; ktorý popisuje metódy detekcie niektorých aromatických amínov, ktoré vznikajú rozkladom [[azofarbivo|azofarbív]]. Tento štandard bol oficiálne odsúhlasený [[Európsky výbor pre normalizáciu|Európskym výborom pre normalizáciu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=New European Standard for Aromatic Amines Derived from Azo Colorants Released|url=https://www.sgs.com/en/news/2017/05/safeguards-08217-new-european-standard-for-aromatic-amines-derived-from-azo-colorants-released|vydavateľ=SGSCorp|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a nahradzuje štandardy ISO 24362-1:2014. Tento štandard popisuje proces na detegovanie aromatických amínov, ktoré sú v EÚ zakázané, vznikajúcich z azofarbív v [[Textília|textíliách]], vrátané prírodných, umelých, regenerovaných a zmiešaných tkanín. Tento štandard je platný i pre všetky farbené textílie, napríklad pre farbené, potlačené a potiahnuté textílie.

== Príklady ==
Aromatické amíny sa bežne používajú ako [[prekurzor]]y [[pesticíd]]ov, farmaceutík a farbív.

=== Druhy ===
{| class=&quot;wikitable&quot; align=&quot;center&quot;
| colspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; |'''Reprezentatívne aromatické amíny'''
|-
!'''Aromatický kruh'''
!'''Názov hlavného amínu'''
!'''Príklad'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[benzén]]
|[[anilín]]
|[[Derivát anilínu|substituované anilíny]]
|-
|[[fenyléndiamín]]
|antioxidant [[P-fenyléndiamín|''p''-fenyléndiamín]]
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[toluén]]
|[[toluidín]]
|farmaceutikum [[prilokaín]]
|-
|[[diaminotoluén]]
|zložka farby na vlasy [[2,5-diaminotoluén]]
|-
|[[naftalén]]
|[[naftylamín]]
|farbivá [[kongočerveň]] a [[Prodan]]
|-
|[[pyridín]]
|[[aminopyridín]]
|liečivo [[tenoxikam]]
|-
|[[pyrimidín]]
|[[aminopyrimidín]]
|báza [[cytozín]]
|-
|[[chinolín]]
|[[aminochinolín]]
|liečivo [[primaquin]]
|-
|[[purín]]
|[[aminopurín]]
|báza [[guanín]]
|-
|[[akridín]]
|[[aminoakridín]]
|[[fluorescentné farbivo|fluorescentné farbivá]]
|}

=== Konkrétne zlúčeniny ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- align=&quot;center&quot;
!Aromatický amín
|[[Anilín]]
|[[Toluidín|''o''-Toluidín]] 
|[[2,4,6-Trimetylanilín]] 
|[[Anisidín]]
|[[3-Trifluorometylanilín]]
|- align=&quot;center&quot;
!Štruktúra
|[[Obrázok:Aniline.svg|50px]]
|[[Obrázok:O-Toluidine.png|90px]]
|[[Súbor:2,4,6-Trimethylaniline.svg|100px]]
|[[Obrázok:2-Anisidine.png|70px]]
|[[Súbor:3-trifluoromethylanilinePIC.svg|90px]]
|- align=&quot;center&quot;
![[Registračné číslo CAS|CAS]]
|62-53-3
|95-53-4
|88-05-1
|90-04-0
|98-16-8
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Arén]]
* [[Azofarbivo]]

== Zdroj ==
{{Portál|Chémia}}
{{Preklad|en|Aromatic amine|1093609035}}
{{Chemický výhonok}}

[[Kategória:Aromatické amíny| ]]</text>
      <sha1>j7t0eghhpvzzrns0k9g1z85x26nst8c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Druhá bitka o Atlantik</title>
    <ns>0</ns>
    <id>198856</id>
    <revision>
      <id>7426927</id>
      <parentid>6811771</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:31:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5706" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Druhá bitka o Atlantik
|súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= Officers on the bridge.jpg
|text k obr= Námorní dôstojníci na veliteľskom mostíku torpédoborca eskortujúceho námorný konvoj, október 1941
|dátum= [[3. september]] [[1939]] až [[7. máj]] [[1945]]
|miesto= [[Atlantický oceán]], [[Severné more]], [[Írske more]], [[Labradorské more]], [[Záliv svätého Vavrinca]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo Spojencov
|protivník1= [[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]] [[Spojené štáty|USA]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag_of_Canada_1921.svg|25px]] [[Kanada]]
|protivník2= [[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|25px]] [[Taliansko]]
|velitel1={{flagicon|United Kingdom}} [[Martin Dunbar-Nasmith|Martin E. Nasmith]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;41)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt; [[Percy Noble|Sir Percy Noble]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(1941&amp;nbsp;–&amp;nbsp;42)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{flagicon|United Kingdom}} [[Max Kennedy Horton|Sir Max K. Horton]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(1943&amp;nbsp;–&amp;nbsp;45)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;{{flagicon|United Kingdom}} [[Frederick Bowhill]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;41)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt; {{flagicon|United Kingdom}} [[Philip Joubert de la Ferté|Philip de la Ferté]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(1941&amp;nbsp;–&amp;nbsp;43)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt; {{flagicon|United Kingdom}} [[John Slessor|Sir John Slessor]]&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(1943&amp;nbsp;–&amp;nbsp;45)&lt;/small&gt;
{{flagicon|Canada|1921}} [[Leonard W. Murray]]&lt;br /&gt;{{flagicon|United States|1912}} [[Ernest King|Ernest J. King]]&lt;br /&gt;
{{flagicon|United States|1912}} [[Royal E. Ingersoll]]&lt;br /&gt;{{flagicon|United States|1912}} [[Francis S. Low]]
|velitel2=[[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Erich Raeder]]&lt;br&gt;[[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Karl Dönitz]]&lt;br&gt;[[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Hermann Göring]]
|sila1= [[Royal Navy]]&lt;br /&gt;[[U.S. Navy]]
|sila2= [[Kriegsmarine]]
|straty1= 30&amp;nbsp;264 námorníkov&lt;br /&gt;3&amp;nbsp;500 obchodných a nákladných lodí&lt;br /&gt;175 vojnových lodí
|straty2= 41&amp;nbsp;000 námorníkov&lt;br /&gt;783 [[ponorka|ponoriek]]
|straty3=
|poznámky= 
}}
'''Druhá bitka o Atlantik''' bola jednou z najdlhších a najdôležitejších kampaní [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Trvala po celý konflikt a z hľadiska [[západný front (2. svetová vojna)|západného frontu]] a prežitia [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] ju možno považovať za rozhodujúce stretnutie. Bitka o Atlantik vrcholila v polovici roku [[1940]] a pokračovala s rôznou intenzitou do konca roku [[1943]], kedy boje nemeckých [[ponorka|ponoriek]] so Spojeneckými zásobovacími [[konvoj (organizovaná skupina vozidiel)|konvojmi]] vrcholili.

Bitka o Atlantik začala [[3. október|3. októbra]] [[1939]] keď nemecká ponorka ''U-100'' potopila britský parník [[SS Athenia|SS ''Athenia'']]. Postupne nemecké ponorky začali operovať ďalej od Anglicka v severnom Atlantiku s podporou diaľkových lietadiel [[Focke-Wulf Fw 200|Focke-Wulf Fw 200 Condor]]. Zlaté obdobie nemeckých ponoriek začalo po vstupe USA do vojny v decembri [[1941]], keď potopili mnoho lodí pri východnom pobreží Spojených štátov a v Karibskom mori. Jedna ponorka dokonca ostreľovala ústie rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]]. Z tejto oblasti sa nemecké ponorky stiahli zhruba v júni [[1942]], ale posledná loď bola pri New Yorku nemeckou ponorkou potopená [[8. máj|8. mája]] [[1945]].

Zhruba v apríli a máji [[1943]] došlo k definitívnemu obratu vo vývoji konfliktu, keď masívne nasadenie stíhačov, hliadkujúcich bombardérov [[B-24 Liberator]] a [[Short Sunderland]], sprievodných [[lietadlová loď|lietadlových lodí]], nových verzií [[Radar|radarov]], [[ASDIC]]u, vrhačov [[hlbinná nálož|hlbinných náloží]] a [[námorná mína|mín]] (hlavne typu ''[[hedgehog]]'') a prístrojov umožňujúcich určiť presnú lokáciu vysielajúcej ponorky ([[H/F D/F]]) definitívne zvrátilo pomer sil v prospech Spojencov. Nemecké vylepšenia ponoriek (výkonnejšie ponorky typu XXI a XXIII, protilietadlové ponorky, [[šnorchel]] a vylepšené typy [[torpédo|torpéd]]) nedokázali situáciu zvrátiť a stále sa zhoršujúca situácia nakoniec vyústila v niečo, čo už ani nepripomínalo vojnu, ale skôr hon na nemecké ponorky. Veľkú rolu tiež hrala schopnosť Spojencov čítať nemecké správy šifrované prístrojom [[Enigma (šifrovací stroj)|Enigma]].

== Námorná časť operácií ==
&lt;gallery&gt; 
File:Seconde guerre mondiale - HMS Repulse.jpg|HMS Repulse skrz [[periskop]]
&lt;!--  File:Officers on the bridge.jpg|Dôstojníci na palube si prezerajú obzor  --&gt;
File:Allied tanker torpedoed.jpg|Britský tanker ide ku dnu
File:Admiral-graf-spee.jpg|Nemecká loď [[Admiral Graf Spee (ťažký krížnik)|Admiral Graf Spee]] sa potápa
File:Atlanticflagsub.jpg|[[Kanada|Kanaďania]] obsadzujú Nemeckú ponorku
&lt;/gallery&gt;

== Bitka z pohľadu pilotov ==
&lt;gallery&gt; 
File:Convoy_WS-12_en_route_to_Cape_Town,_1941.jpg|Americký bombardér [[Vought SB2U Vindicator]] sprevádza konvoj
File:Focke Wulf Fw200.jpg|Nemecký bombardér [[Focke-Wulf Fw 200]] na obkrúžnom lete
File:Submarine attack (AWM 304949).jpg|Nemecká ponorka podobná slávnej [[U-234]] pod útokom Britského letectva
File:Germansailorinwater.jpg|Nemecký námorník sa topí, a žiada o pomoc
&lt;/gallery&gt; 

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Battle of the Atlantic}}

{{Dejepisný výhonok}}

{{Vojenský výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Atlantik}}


[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Námorné bitky]]</text>
      <sha1>dptkjuk1w0d6rp43uv1ugxx3hu06pqw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľký Gápeľ</title>
    <ns>0</ns>
    <id>200996</id>
    <revision>
      <id>7426880</id>
      <parentid>6958995</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:18:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>rozšírenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6478" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Veľký Gápeľ
 | obrázok           = Veľký Gápeľ NT8 (2).jpg
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Brezno]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 1776.5
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9155
 | zemepisná dĺžka   = 19.6304
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|žltá}} z [[Mýto pod Ďumbierom|Mýta pod Ďumbierom]] (traverz)
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Veľký Gápeľ
 | poznámka          = 
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Veľký Gápeľ''' ({{mnm|1776.5}}&lt;ref&gt;{{AtlasVKÚ2008|59}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]], v širšom ponímaní celý [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeň]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Mýto pod Ďumbierom|Mýtom pod Ďumbierom]], približne {{Km|12|m|w}} severne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.63044&amp;y=48.91555&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] a na katastrálnom území mesta [[Brezno]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=19.6503279&amp;y=48.9092761&amp;z=13&amp;q=Brezno&amp;source=osm&amp;id=1015715279&amp;ds=1 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiaca [[Jarabá]] a južne sa nachádzajúce [[Mýto pod Ďumbierom]] a [[Bystrá (okres Brezno)|Bystrá]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Veľký Gápeľ tvorí samostatnú rázsochu, ktorá vybieha v oblasti [[Ďumbierske sedlo|Ďumbierskeho sedla]] z hlavného hrebeňa medzi [[Ďumbier (vrch)|Ďumbierom]] ({{Mnm|2046}}) a [[Besná (vrch v Nízkych Tatrách)|Besnou (Králičkou)]] ({{Mnm|1807}}). Mohutný masív vymedzuje na západe [[Bystrá dolina (Ďumbierske Tatry)|Bystrá dolina]] a na východe [[Zelenská Mlynná]]. Severným smerom sa nachádza hlavný hrebeň a v ňom situovaný [[Chopok]] ({{Mnm|2024}}), [[Konské (vrch)|Konské]] ({{Mnm|1875}}), [[Krúpova hoľa]] ({{Mnm|1922}}), Ďumbier a [[Štiavnica (vrch)|Štiavnica]] ({{Mnm|2025}}), východným [[Besná (vrch v Nízkych Tatrách)|Besná]] ({{Mnm|1807}}) a [[Lajštroch]] ({{Mnm|1602}}), južným Zingoty ({{Mnm|1170}}) a Zálomy ({{Mnm|1180}}) a západným [[Baba (vrch v Nízkych Tatrách)|Baba]] ({{Mnm|1617}}), [[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách)|Pálenica]] ({{Mnm|1658}}) a [[Príslop (vrch v Nízkych Tatrách)|Príslop]] ({{Mnm|1557}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Západnú časť masívu odvodňuje riečka [[Bystrianka]], východné svahy potok Mlynná do [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavničky]], smerujúcej do rieky [[Hron]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt; Na severnom úpätí je v [[Ďumbierske sedlo|Ďumbierskom sedle]] postavená [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Štefánikova chata]] a neďaleko je už v masíve Veľkého Gápľa [[Jaskyňa mŕtvych netopierov]]. Na západnom úpätí sa nachádza rekreačné stredisko Trangoška.&lt;ref name=M/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom [[Borovica horská|kosodreviny]], ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Je tak možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Kremnické vrchy|Kremnické]] a [[Štiavnické vrchy]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.91555&amp;lng=19.63044&amp;ele=1776&amp;azi=194.82&amp;alt=1.84&amp;fov=45&amp;cfg=sr&amp;name=48.91555%c2%b0%20N%2019.63044%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no prístup je možný hrebeňom od [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chaty generála Milana Rastislava Štefánika]]. Značené chodníky vedú i blízkymi dolinami.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Ďumbier (geomorfologická časť)]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.63044&amp;y=48.91555&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Brezno]]</text>
      <sha1>sskb9ddimvmuymbklrczz2cqra6nexs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta vo futbale 2010</title>
    <ns>0</ns>
    <id>231878</id>
    <revision>
      <id>7426650</id>
      <parentid>7294970</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:07:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="55798" xml:space="preserve">{{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale |
  | názov            = South Africa 2010 
  | rok              = 2010
  | krajina          = [[Juhoafrická republika]]
  | logo             = 
  | popis            = 
  | mužstvá          = 204
  | finalisti        = 32
  | víťaz            = {{ESP|f|1}}
  | počet            = 1. titul
  | počet zápasov    = 64
  | počet gólov      = 145
  | gnz              = 2,27
  | návštevnosť      = 3 178 856
  | nnz              = 49 670
  | najlepší strelec = {{DEU}} [[Thomas Müller]] &lt;br /&gt; {{ESP}} [[David Villa]] &lt;br /&gt; {{NLD}} [[Wesley Sneijder]] &lt;br /&gt; {{URY}} [[Diego Forlán]] (5 gólov)
  | predchádzajúci ročník = 2006
  | nasledujúci ročník = 2014
}}

{{portál|Šport|Športový}}

'''[[Majstrovstvá sveta vo futbale]] [[2010]]''' boli 19. [[Majstrovstvá sveta vo futbale|MS vo futbale]]. Konali sa od [[11. jún]]a do [[11. júl]]a [[2010]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]] na 10 štadiónoch v 9 mestách. Kvalifikácie sa zúčastnilo 204 z 208 členov [[FIFA]], z ktorých vzišlo 32 účastníkov záverečného turnaja, medzi nimi aj {{SVK|f|0}}, vôbec prvýkrát v histórii samostatnosti. Boli to prvé [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] na [[Afrika|africkom]] [[kontinent]]e. Rozlosovanie do skupín sa uskutočnilo [[4. december|4. decembra]] [[2009]] v [[Kapské Mesto|Kapskom Meste]]. 

== Prideľovanie MS ==
# {{minivlajka|Južná Afrika}} [[Juhoafrická republika]] – 14 hlasov
# {{minivlajka|Maroko}} [[Maroko]] – 10 hlasov
# {{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]] – 0 hlasov&lt;br /&gt;
{{TUN}} [[Tunisko]] – vzdalo sa, lebo nesplnilo podmienky [[FIFA]]

{{minivlajka|Líbya}} [[Líbya]] – bola vylúčená, lebo nespĺňala podmienky [[FIFA]]

== Kvalifikácia ==
{{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010}}

== Účastníci turnaja ==
{{stĺpce-začiatok}}
{{stĺpce-3}}
; Afrika ([[Konfederácia afrického futbalu|CAF]])
* {{minivlajka|Južná Afrika}} [[Juhoafrické národné futbalové mužstvo|Juhoafrická republika]] (automaticky ako usporiadateľ)
* {{DZA|f|1}}
* {{GHA|f|1}}
* {{CMR|f|1}}
* {{NGA|f|1}}
* {{CIV|f|1}}

; Ázia ([[Ázijská futbalová konfederácia|AFC]])
* {{AUS|f|1}}
* {{JPN|f|1}}
* {{KOR|f|1}}
* {{PRK|f|1}}

; Južná Amerika ([[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]])
* {{ARG|f|1}}
* {{BRA|f|1}}
* {{CHL|f|1}}
* {{PRY|f|1}}
* {{URY|f|1}}

; Oceánia ([[OFC]])
* {{NZL|f|1}}

{{stĺpce-3}}
; Európa ([[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]])
* {{ENG|f|1}}
* {{DEN|f|1}}
* {{FRA|f|1}}
* {{GRC|f|1}}
* {{NLD|f|1}}
* {{DEU|f|1}}
* {{PRT|f|1}}
* {{SVK|f|1}}
* {{SVN|f|1}}
* {{SRB|f|1}}
* {{ESP|f|1}}
* {{CHE|f|1}}
* {{ITA|f|1}}

; Severná a Stredná Amerika ([[CONCACAF]])
* {{HND|f|1}}
* {{MEX|f|1}}
* {{USA|f|1}}
{{stĺpce-3}}
[[Súbor:2010 world cup qualification.png|right|thumb|450px|Kvalifikované štáty sú vyznačené modrou farbou, nekvalifikované žltou, šedé sa nezapojili do kvalifikácie z istých dôvodov (nie sú členmi [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] a pod.), fialové boli vylúčené z kvalifikácie takisto z istých dôvodov (mužstvo nepricestovalo na zápas a pod.)]]
{{stĺpce-koniec}}

== Program ==
&lt;!---- Medzi vlajky sa vloží skóre ----&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; width=&quot;60%&quot;
! width=&quot;20%&quot;|Štadión!!style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|11.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot;  width=&quot;5%&quot;|12.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot;  width=&quot;5%&quot;|13.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|14.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|15.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|16.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|17.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|18.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|19.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|20.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|21.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|22.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|23.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|24.6||style=&quot;background:#EEE8CD;&quot; width=&quot;5%&quot;|25.6
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Johannesburg||style=&quot;background:#FF4040;&quot;|{{ZAF}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{MEX}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#98F5FF;&quot;|{{NLD}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{DEN}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFD39B;&quot;|{{ARG}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{KOR}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFA500;&quot;|{{BRA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{CIV}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF00FF;&quot;|{{GHA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{DEU}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Johannesburg||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFD39B;&quot;|{{ARG}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{NGA}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFA500;&quot;|{{BRA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{PRK}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#00FF00;&quot;|{{SVN}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{USA}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|{{ESP}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{HND}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#9B30FF;&quot;|{{SVK}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{ITA}}||&amp;nbsp;
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Nelspruit||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|{{HND}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{CHL}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#9B30FF;&quot;|{{ITA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{NZL}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF00FF;&quot;|{{AUS}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{SRB}}||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFA500;&quot;|{{PRK}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{CIV}}
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Rustenburg||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#00FF00;&quot;|{{ENG}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{USA}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#9B30FF;&quot;|{{NZL}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{SVK}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF00FF;&quot;|{{GHA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{AUS}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF4040;&quot;|{{MEX}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{URY}}||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#98F5FF;&quot;|{{DEN}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{JPN}}||&amp;nbsp;
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Mangaung/Bloemfontein||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#98F5FF;&quot;|{{JPN}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{CMR}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFD39B;&quot;|{{GRC}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{NGA}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#9B30FF;&quot;|{{SVK}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{PRY}}||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF4040;&quot;|{{FRA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{ZAF}}||&amp;nbsp;||&amp;nbsp;||style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|{{CHE}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{HND}}
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Kapské Mesto||style=&quot;background:#FF4040;&quot;|{{URY}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{FRA}}|| &amp;nbsp;||&amp;nbsp; ||style=&quot;background:#9B30FF;&quot;|{{ITA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{PRY}} ||&amp;nbsp; || &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#00FF00;&quot;|{{ENG}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{DZA}} || &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFA500;&quot;|{{PRT}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{PRK}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#98F5FF;&quot;|{{CMR}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{NLD}}||&amp;nbsp;
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Durban|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF00FF;&quot;|{{DEU}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{AUS}}||&amp;nbsp; ||&amp;nbsp; ||style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|{{ESP}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{CHE}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#98F5FF;&quot;|{{NLD}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{JPN}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFD39B;&quot;|{{NGA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{KOR}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFA500;&quot;|{{PRT}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{BRA}}
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Polokwane|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#00FF00;&quot;|{{DZA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{SVN}}||&amp;nbsp; || &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF4040;&quot;|{{FRA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{MEX}}|| &amp;nbsp;||&amp;nbsp; || &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FFD39B;&quot;|{{GRC}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{ARG}}||&amp;nbsp; ||style=&quot;background:#9B30FF;&quot;|{{PRY}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{NZL}}||
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Nelson Mandela Bay/Port Elisabeth||&amp;nbsp; ||style=&quot;background:#FFD39B;&quot;|{{KOR}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{GRC}}|| &amp;nbsp;||&amp;nbsp; || style=&quot;background:#FFA500;&quot;|{{CIV}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{PRT}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF00FF;&quot;|{{DEU}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{SRB}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|{{CHL}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{CHE}}|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#00FF00;&quot;|{{SVN}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{ENG}}|| &amp;nbsp;||&amp;nbsp;
|-
!style=&quot;background:#B2DFEE;&quot;|Tshwane/Pretoria|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF00FF;&quot;|{{SRB}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{GHA}}||&amp;nbsp; || &amp;nbsp;||style=&quot;background:#FF4040;&quot;|{{ZAF}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{URY}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#98F5FF;&quot;|{{CMR}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{DEN}}|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#00FF00;&quot;|{{USA}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{DZA}}|| &amp;nbsp;||style=&quot;background:#C0C0C0;&quot;|{{CHL}}&lt;br /&gt;vs.&lt;br /&gt;{{ESP}}
|}

== Štadióny ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
! [[Johannesburg]]
! [[Durban]]
! [[Kapské Mesto]]
! [[Johannesburg]]
! [[Pretoria]]
|-
| [[Soccer City]]
| [[Moses Mabhida Stadium]]
| [[Cape Town Stadium]]
| [[Ellis Park Stadium]]
| [[Loftus Versfeld Stadium]]
|-
| Kapacita: '''94 700'''
| Kapacita: '''62 760'''
| Kapacita: '''69 070'''
| Kapacita: '''62 567'''
| Kapacita: '''51 760'''
|-
|  
| [[Súbor:FIFA World Cup 2010 Netherlands Japan.jpg|160px]]
| 
| 
| [[Súbor:Loftus-Stadion.JPG|150px]]
|-
! [[Port Elizabeth]]
! [[Bloemfontein]]
! [[Polokwane]]
! [[Nelspruit]]
! [[Rustenburg]]
|-
| [[Nelson Mandela Bay Stadium]]
| [[Free State Stadium]]
| [[Peter Mokaba Stadium]]
| [[Mbombela Stadium]]
| [[Royal Bafokeng Stadium]]
|-
| Kapacita: '''48 000'''
| Kapacita: '''48 000'''
| Kapacita: '''46 000'''
| Kapacita: '''43 500'''
| Kapacita: '''42 000'''
|-
| [[Súbor:Nelson Mandela Stadium in Port Elizabeth.jpg|160px|Nelson-Mandela-Bay-Stadion]]
| 
| 
| 
| [[Súbor:FIFA World Cup 2010 USA Ghana.jpg|160px]]
|}

&lt;div style=&quot;position: relative;&quot;&gt;
[[Súbor:South Africa 2010 FIFA World Cup.svg|500px]]
{{Image label|x=0.80 |y=0.415 |scale=500|text=[[Durban]]}}
{{Image label|x=0.555 |y=0.605|scale=500|text=[[Port Elizabeth]]}}
{{Image label|x=0.47 |y=0.215 |scale=500|text=[[Rustenburg]]}}
{{Image label|x=0.80 |y=0.21 |scale=500|text=[[Nelspruit]]}}
{{Image label|x=0.67 |y=0.23 |scale=500|text=[[Pretoria]]}}
{{Image label|x=0.58 |y=0.38 |scale=500|text=[[Bloemfontein]]}}
{{Image label|x=0.655|y=0.25 |scale=500|text=[[Johannesburg]]}}
{{Image label|x=0.22 |y=0.61 |scale=500|text=[[Kapské Mesto]]}}
{{Image label|x=0.73 |y=0.14 |scale=500|text=[[Polokwane]]}}
&lt;/div&gt;

== Účastníci ==
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; width=&quot;100%&quot; 
|-
!width=&quot;25%&quot;| [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina A|Skupina A]] ||width=&quot;25%&quot;| [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina B|Skupina B]] ||width=&quot;25%&quot;| [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina C|Skupina C]] ||width=&quot;25%&quot;| [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina D|Skupina D]]
|-
|
* {{ZAF|f|1}} 
* {{MEX|f|1}}
* {{URY|f|1}}
* {{FRA|f|1}}
|
* {{ARG|f|1}} 
* {{NGA|f|1}}
* {{KOR|f|1}}
* {{GRC|f|1}}
|
* {{ENG|f|1}}
* {{USA|f|1}}
* {{DZA|f|1}}
* {{SVN|f|1}}
|
* {{DEU|f|1}}
* {{AUS|f|1}}
* {{SRB|f|1}} 
* {{GHA|f|1}} 
|-
![[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina E|Skupina E]] || [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina F|Skupina F]] || [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina G|Skupina G]] || [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina H|Skupina H]]
|-
|
* {{NLD|f|1}}
* {{DEN|f|1}}
* {{JPN|f|1}}
* {{CMR|f|1}}
|
* {{ITA|f|1}}
* {{PRY|f|1}}
* {{NZL|f|1}}
* {{SVK|f|1}}
|
* {{BRA|f|1}}
* {{PRK|f|1}}
* {{CIV|f|1}}
* {{PRT|f|1}}
|
* {{ESP|f|1}}
* {{CHE|f|1}}
* {{HND|f|1}}
* {{CHL|f|1}}
|}

== Lopta ==
{{Hlavný článok|Adidas Jabulani}}

Lopta '''Jabulani''' je oficiálnou loptou '''Majstrovstiev sveta vo futbale 2010'''. Bola vyrobená firmou Adidas. Slovo Jabulani znamená „oslavovať“. Zlatá verzia '''Jo’bulani''' bola pomenovaná podľa mesta, kde sa hralo finále majstrovstiev, Johanesburgu, ktoré sa často označuje ako „Jo’burg“

== Turnaj ==
[[Súbor:2010 world cup.png|500px|right|náhľad]]
:Všetky časy sú '''[[SELČ]]''' ([[UTC+2]])
=== Základné skupiny ===
==== Skupina A ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina A}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{URY|f|1}}
|'''7'''||3||2||1||0||4||0||+4
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{MEX|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||3||2||+1
|- 
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{ZAF|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||3||5||−2
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{FRA|f|1}}
|'''1'''||3||0||1||2||1||4||−3
|}

{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[11. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{ZAF|f|2}}
|skóre = {{ku|1|1}}
|polčas = ({{ku|0|0}})
|mužstvo2 = {{MEX|f|1}}
|góly1 = {{gól|55}} [[Siphiwe Tshabalala|Tshabalala]]
|góly2 = {{gól|79}} [[Rafael Márquez|Márquez]]
|divákov = 84 490
|rozhodca = {{UZB}} [[Ravshan Irmatov]] 
| zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061454/report.html Zápis]
|štadión =[[Soccer City]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[11. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{URY|f|2}}
|skóre = {{ku|0|0}}
|polčas = ({{ku|0|0}})
|mužstvo2 = {{FRA|f|1}}
|góly1 =
|góly2 =
|divákov = 64 100
|rozhodca = {{JPN}} [[Yuichi Nishimura]]
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Kapské Mesto]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061453/report.html Zápis]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[16. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ZAF|f|2}}
|skóre = {{ku|0|3}}
|polčas = ({{ku|0|1}})
|mužstvo2 = {{URY|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = {{gól|24}}, {{gól|80}} [[Diego Forlán|Forlán]] &lt;br /&gt; {{gól|90}} [[Álvaro Pereira|Pereira]] 
|divákov = 70 000  
|rozhodca = {{CHE}} [[Massimo Busacca]]
|štadión = [[Loftus Versfeld Stadium]], [[Pretoria]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061452/report.html Zápis]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[17. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{FRA|f|2}}
|skóre = {{ku|0|2}}
|polčas = ({{ku|0|0}})
|mužstvo2 = {{MEX|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|64}} [[Javier Hernández|Hernández]] &lt;br /&gt; {{gól|79}} [[Cuauhtémoc Blanco|Blanco]] (PEN.)
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061451/report.html Zápis]
|divákov = 35 370
|rozhodca = [[Súbor:Flag of Saudi Arabia.svg|20px]] [[Khalil Al Ghamdi]]
|štadión = [[Peter Mokaba Stadium]], [[Polokwane]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[22. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{MEX|f|2}}
|skóre = {{ku|0|1}}
|polčas = ({{ku|0|1}})
|mužstvo2 = {{URY|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|43}} [[Luis Suárez|Suarez]]
|divákov = 
|rozhodca = {{HUN}} [[Viktor Kassai]]
|štadión = [[Royal Bafokeng Stadium]], [[Rustenburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[22. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{FRA|f|2}}
|skóre = {{ku|1|2}}
|polčas = ({{ku|0|2}})
|mužstvo2 = {{ZAF|f|1}}
|góly1 = {{gól|70}} [[Florent Malouda|Malouda]]
|góly2 = {{gól|20}} [[Bongani Khumalo|Khumalo]] &lt;br /&gt; {{gól|37}} [[Katlego Mphela|Mphela]]
|divákov = 39 415
|rozhodca = {{COL}} [[Óscar Ruiz]]
|štadión = [[Free State Stadium]], [[Bloemfontein]]
}}

==== Skupina B ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina B}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{ARG|f|1}}
|'''9'''||3||3||0||0||7||1||+6
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{KOR|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||5||6||-1
|-  
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{GRC|f|1}}
|'''3'''||3||1||0||2||2||5||-3
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{NGA|f|1}}
|'''1'''||3||0||1||2||3||5||-2
|}

{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[12. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 1 - 0
|polčas = (1-0)
|mužstvo2 = {{NGA|f|1}}
|góly1 = {{gól|6}} [[Gabriel Heinze|Heinze]]
|góly2 =
|divákov = 55 686
| zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061460/report.html Zápis]
|rozhodca = {{DEU}} [[Wolfgang Stark]]
|štadión = [[Ellis Park Stadium]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[12. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{KOR|f|2}}
|skóre = 2 - 0
|polčas = (1-0)
|mužstvo2 = {{GRC|f|1}}
|góly1 ={{gól|7}} [[Lee Jung-Soo]] &lt;br /&gt;{{gól|52}} [[Park Ji-Sung]] 
|góly2 =
|divákov = 31 513
|zápis= [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061459/report.html Zápis]
|rozhodca = {{NZL}} [[Michael Hester]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[17. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{GRC|f|2}}
|skóre = 2 - 1
|polčas = (1-1)
|mužstvo2 = {{NGA|f|1}}
|góly1 ={{gól|44}} [[Dimitris Salpigidis|Salpigidis]]&lt;br /&gt;{{gól|71}}[[Vasilis Torosidis|Torosidis]] 
|góly2 = {{gól|16}} [[Kalu Uche|Uche]]
|divákov = 31 593
|rozhodca = {{COL}} [[Óscar Ruiz]]
|zápis =[http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061457/report.html Zápis]
|štadión = [[Free State Stadium]], [[Bloemfontein]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[17. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 4 - 1
|polčas = (2-1)
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061458/report.html Zápis]
|mužstvo2 = {{KOR|f|1}}
|góly1 = {{gól|17|o.g.}} [[Park Chu-Young]]&lt;br /&gt;{{gól|33}}, {{gól|76}}, {{gól|80}} [[Gonzalo Higuaín|Higuaín]] 	
|góly2 = {{gól|45}} [[Lee Chung-Yong]]
|divákov = 82 174
|rozhodca = {{BEL}} [[Frank De Bleeckere]]
|štadión = [[Soccer City]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[22. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{NGA|f|2}}
|skóre = 2 - 2
|polčas = (1-1)
|mužstvo2 = {{KOR|f|1}}
|góly1 = {{gól|12}} [[Kalu Uche|Uche]]&lt;br /&gt;{{gól|69}}[[Yakubu Aiyegbeni|Yakubu]] (p.k.)
|góly2 ={{gól|38}} [[Lee Jung-Soo]]&lt;br /&gt;{{gól|49}} [[Park Chu-Young]]
|divákov = 61 874
| zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061455/report.html Zápis]
|rozhodca = {{PRT}}[[Olegário Benquerença]] 
|štadión = [[Moses Mabhida Stadium]], [[Durban]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[22. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{GRC|f|2}}
|skóre = 0 - 2
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{ARG|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|77}} [[Martín Demichelis|Demichelis]]&lt;br /&gt;{{gól|89}} [[Martín Palermo|Palermo]]
|divákov = 38 800
|rozhodca = {{UZB}} [[Ravshan Irmatov]]
|štadión = [[Peter Mokaba Stadium]], [[Polokwane]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061455/report.html Zápis]
}}

==== Skupina C ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina C}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{USA|f|1}}
|'''5'''||3||1||2||0||4||3||+1
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{ENG|f|1}}
|'''5'''||3||1||2||0||2||1||+1
|- 
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SVN|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||3||3||0
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DZA|f|1}}
|'''1'''||3||0||1||2||0||2||-2
|}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[12. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ENG|f|2}}
|skóre = 1 - 1
|polčas = (1-1)
|mužstvo2 = {{USA|f|1}}
|góly1 = {{gól|4}} [[Steven Gerrard|Gerrard]]
|góly2 = {{gól|40}} [[Clint Dempsey|Dempsey]]
|divákov = 38 646
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061466/report.html Zápis]
|rozhodca = {{BRA}} [[Carlos Eugênio Simon]]
|štadión = [[Royal Bafokeng Stadium]], [[Rustenburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[13. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{DZA|f|2}}
|skóre = 0 - 1
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{SVN|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = {{gól|79}} [[Robert Koren|Koren]]
|divákov = 30 325
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061465/index.html Zápis]
|rozhodca = {{GTM}} [[Carlos Batres]]
|štadión = [[Peter Mokaba Stadium]], [[Polokwane]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[18. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{SVN|f|2}}
|skóre = 2 - 2
|polčas = (2-0)
|mužstvo2 = {{USA|f|1}}
|góly1 = {{gól|16}} [[Valter Birsa|Birsa]] &lt;br /&gt; {{gól|42}} [[Zlatan Ljubijankič|Ljubijankič]]
|góly2= {{gól|48}} [[Landon Donovan|Donovan]] &lt;br /&gt; {{gól|82}} [[Michael Bradley|Bradley]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061463/report.html Zápis]
|divákov = 45 573
|rozhodca = {{MLI}} [[Koman Coulibaly]] 
|štadión = [[Ellis Park Stadium]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[18. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ENG|f|2}}
|skóre = 0 - 0
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{DZA|f|1}}
|góly1 =
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061464/report.html Zápis]
|divákov = 64 100
|rozhodca = {{UZB}} [[Ravshan Irmatov]]
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Kapské Mesto]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[23. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{SVN|f|2}}
|skóre = 0:1
|polčas = (0:1)
|mužstvo2 = {{ENG|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|23}} [[Jermain Defoe|Defoe]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061462/report.html Zápis]
|divákov = 36 893
|rozhodca = {{DEU}} [[Wolfgang Stark]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[23. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{USA|f|2}}
|skóre = 1:0
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{DZA|f|1}}
|góly1 = {{gól|93+1}} [[Landon Donovan|Donovan]]
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061461/report.html Zápis]
|divákov = 35 827
|rozhodca =  {{BEL}} [[Frank De Bleeckere]]
|štadión = [[Loftus Versfeld Stadium]], [[Pretoria]]
}}

==== Skupina D ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina D}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot; 
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DEU|f|1}}
|'''6'''||3||2||0||1||5||1||+4
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{GHA|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||2||2||0
|- 
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{AUS|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||3||6||-3
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SRB|f|1}}
|'''3'''||3||1||0||2||2||3||-1
|}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[13. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{SRB|f|2}}
|skóre = 0 - 1
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{GHA|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|85}} [[Gyan]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061471/report.html Zápis]
|divákov = 38 833
|rozhodca = {{ARG}} [[Héctor Baldassi]]
|štadión = [[Loftus Versfeld Stadium]], [[Pretoria]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[13. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{DEU|f|2}}
|skóre = 4 - 0
|polčas = (2-0)
|mužstvo2 = {{AUS|f|1}}
|góly1 = {{gól|8}} [[Lukas Podolski|Podolski]] &lt;br /&gt; {{gól|26}} [[Miroslav Klose|Klose]] &lt;br /&gt; {{gól|68}} [[Thomas Müller (futbalista)|Müller]] &lt;br /&gt; {{gól|70}} [[Cacau]]
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300111116/report.html Zápis]
|divákov = 62 600
|rozhodca = {{MEX}} [[Marco Antonio Rodríguez]] 
|štadión = [[Moses Mabhida Stadium]], [[Durban]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[18. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{DEU|f|2}}
|skóre = 0 - 1
|polčas = (0-1)
|mužstvo2 = {{SRB|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|38}} [[Milan Jovanović|Jovanović]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061470/report.html Zápis]
|divákov = 38 294
|rozhodca = {{ESP}} [[Alberto Undiano Mallenco]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[19. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{GHA|f|2}}
|skóre = 1 - 1
|polčas = (1 -1)
|mužstvo2 = {{AUS|f|1}}
|góly1 = {{gól|25}} [[Asamoah Gyan|Gyan]] (pen.)
|góly2 = {{gól|11}} [[Brett Holman|Holman]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061469/report.html Zápis]
|divákov = 38 412
|rozhodca = {{ITA}} [[Roberto Rosetti]]
|štadión = [[Royal Bafokeng Stadium]], [[Rustenburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[23. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{GHA|f|2}}
|skóre = 0:1
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{DEU|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|60}} [[Özil]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061468/report.html Zápis]
|divákov = 83 391
|rozhodca = {{BRA}} [[Carlos Eugênio Simon]]
|štadión = [[Soccer City]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[23. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{AUS|f|2}}
|skóre = 2:1
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{SRB|f|1}}
|góly1 = {{gól|69}} [[Cahill]] &lt;br /&gt; {{gól|73}} [[Holman]]
|góly2 = {{gól|84}} [[Pantelić]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061467/report.html Zápis]
|divákov = 37 836
|rozhodca = {{URY}} [[Jorge Larrionda]]
|štadión = [[Mbombela Stadium]], [[Nelspruit]] 
}}

==== Skupina E ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina E}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{NLD|f|1}}
|'''9'''||3||3||0||0||5||1||+4
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{JPN|f|1}}
|'''6'''||3||2||0||1||4||2||+2
|- 
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DEN|f|1}}
|'''3'''||3||1||0||2||3||6||-3
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CMR|f|1}}
|'''0'''||3||0||0||3||2||5||-3
|}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[14. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{NLD|f|2}}
|skóre = 2 - 0
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{DEN|f|1}}
|góly1 = {{gól|46}} [[Daniel Agger|Agger]] (vlastný) &lt;br /&gt; {{gól|85}} [[Dirk Kuyt|Kuyt]]
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061478/report.html Zápis]
|divákov = 83 465
|rozhodca =  {{FRA}} [[Stéphane Lannoy]]
|štadión = [[Soccer City]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[14. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{JPN|f|2}}
|skóre = 1 - 0
|polčas = (1-0)
|mužstvo2 = {{CMR|f|1}}
|góly1 = {{gól|39}} [[Keisuke Honda|Honda]]
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061477/report.html Zápis]
|divákov = 36 620
|rozhodca = {{PRT}} [[Olegário Benquerença]]
|štadión = [[Free State Stadium]], [[Bloemfontein]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[19. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{NLD|f|2}}
|skóre = 1 - 0
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{JPN|f|1}}
|góly1 = {{gól|53}} [[Wesley Sneijder|Sneijder]]
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300111117/report.html Zápis]
|divákov = 62 010
|rozhodca = {{ARG}} [[Hector Baldassi]]
|štadión = [[Moses Mabhida Stadium]], [[Durban]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[19. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{CMR|f|2}}
|skóre = 1 - 2
|polčas = (1-1)
|mužstvo2 = {{DEN|f|1}}
|góly1 = {{gól|10}} [[Samuel Eto’o|Eto'o]]
|góly2 = {{gól|33}} [[Nicklas Bendtner|Bendtner]] &lt;br&gt; {{gól|61}} [[Dennis Rommedahl|Rommedahl]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061475/report.html Zápis]
|divákov = 38 704
|rozhodca = {{URY}} [[Jorge Larrionda]]
|štadión = [[Loftus Versfeld Stadium]], [[Pretoria]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[24. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{DEN|f|2}}
|skóre = 1 - 3
|polčas = (0-2)
|mužstvo2 = {{JPN|f|1}}
|góly1 = {{gól|81}} [[Jon Dahl Tomasson|Tomasson]] 
|góly2 =  {{gól|17}} [[Keisuke Honda|Honda]] &lt;br /&gt; {{gól|30}} [[Yasuhito Endo|Endo]] &lt;br /&gt; {{gól|87}} [[Shinji Okazaki|Okazaki]] 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061474/report.html Zápis]
|divákov = 27 967
|rozhodca = {{ZAF}} [[Jerome Damon]] 
|štadión = [[Royal Bafokeng Stadium]], [[Rustenburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[24. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{CMR|f|2}}
|skóre = 1 - 2
|polčas = (0-1)
|mužstvo2 = {{NLD|f|1}}
|góly1 = {{gól|65}} [[Samuel Eto’o|Eto'o]] (Pokutový kop)
|góly2 =  {{gól|36}} [[Robin van Persie|van Persie]] &lt;br /&gt; {{gól|83}} [[Klaas Jan Huntelaar|Huntelaar]] 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061473/report.html Zápis]
|divákov = 63 093
|rozhodca = {{CHL}} [[Pablo Pozo]] 
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Kapské Mesto]]
}}

==== Skupina F ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina F}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot; 
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{PRY|f|1}}
|'''5'''||3||1||2||0||3||1||+2
|- style=&quot;background:#cfc&quot; 
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SVK|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||4||5||-1
|- 
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{NZL|f|1}}
|'''3'''||3||0||3||0||2||2||0
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{ITA|f|1}}
|'''2'''||3||0||2||1||4||5||-1
|}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[14. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ITA|f|2}}
|skóre = 1 - 1
|polčas = (0-1)
|mužstvo2 = {{PRY|f|1}}
|góly1 = {{gól|63}} [[Daniele De Rossi|De Rossi]]
|góly2 = {{gól|39}} [[Antolín Alcaraz|Alcaraz]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061484/report.html Zápis]
|divákov = 62 869
|rozhodca = {{MEX}} [[Benito Archundia]]
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Kapské Mesto]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[15. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{NZL|f|2}}
|skóre = 1 - 1
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{SVK|f|1}}|
|góly1 = {{gól|90+3}} [[Winston Reid|Reid]]
|góly2 = {{gól|50}} [[Róbert Vittek|Vittek]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061483/report.html Zápis]
|divákov = 23 871
|rozhodca = {{ZAF}} [[Jerome Damon]] 
|štadión = [[Royal Bafokeng Stadium]], [[Rustenburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[20. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{SVK|f|2}}
|skóre = 0- 2
|polčas = (0-1)
|mužstvo2 = {{PRY|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = {{gól|27}} [[Enrique Vera|Vera]] &lt;br&gt; {{gól|86}} [[Cristian Riveros|Riveros]]
|zápis = [http://www.fifa.com/live/competitions/worldcup/matchday=10/day=1/match=300061481/index.html Zápis]
|divákov = 26 643 
|rozhodca = [[Súbor:Flag of the Seychelles.svg|20px]] [[Eddy Maillet]]
|štadión = [[Free State Stadium]], [[Bloemfontein]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =
|dátum = [[20. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{ITA|f|2}}
|skóre = 1 - 1
|polčas = (1-1)
|mužstvo2 = {{NZL|f|1}}
|góly1 = {{gól|29}} [[Vincenzo Iaquinta|Iaquinta]]
|góly2 = {{gól|7}} [[Shane Smeltz|Smeltz]]
|zápis = [http://www.fifa.com/live/competitions/worldcup/matchday=10/day=1/match=300061482/index.html Zápis]
|divákov = 38 229
|rozhodca = {{GTM}} [[Carlos Batres]]
|štadión = [[Mbombela Stadium]], [[Nelspruit]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[24. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{SVK|f|2}}
|skóre = 3 - 2
|polčas = (1-0)
|mužstvo2 = {{ITA|f|1}}
|góly1 = {{gól|25}}, {{gól|73}} [[Róbert Vittek|Vittek]]&lt;br /&gt;{{gól|89}} [[Kamil Kopúnek|Kopúnek]]
|góly2 = {{gól|81}} [[Antonio Di Natale|Di Natale]]&lt;br /&gt;{{gól|90+2}} [[Fabio Quagliarella|Quagliarella]]
|divákov = 53 412 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061480/report.html Zápis]
|rozhodca = {{ENG}} [[Howard Webb]]    
|štadión = [[Ellis Park Stadium]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[24. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{PRY|f|2}}
|skóre = 0 - 0
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{NZL|f|1}}
|góly1 =
|góly2 =
|divákov = 34 850
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061479/report.html Zápis]
|rozhodca = {{JPN}} [[Yuichi Nishimura]]
|štadión = [[Peter Mokaba Stadium]], [[Polokwane]]
}}

==== Skupina G ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina G}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{BRA|f|1}}
|'''7'''||3||2||1||0||5||2||+3
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{PRT|f|1}}
|'''5'''||3||1||2||0||7||0||+7
|- 
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CIV|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||4||3||+1
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{PRK|f|1}}
|'''0'''||3||0||0||3||1||12||-11
|}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[15. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{CIV|f|2}}
|skóre = 0 - 0
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{PRT|f|1}}
|góly1 =
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061489/report.html Zápis]
|divákov = 37 034
|rozhodca = {{URY}} [[Jorge Larrionda]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[15. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|skóre = 2 - 1
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{PRK|f|1}}
|góly1 = {{gól|55}} [[Maicon]]&lt;br /&gt;{{gól|72}} [[Elano]]
|góly2 = {{gól|89}} [[Ji Yun-Nam]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061490/report.html Zápis]
|divákov = 54 331
|rozhodca = {{HUN}} [[Viktor Kassai]]
|štadión = [[Ellis Park Stadium]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[20. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|skóre = 3 - 1
|polčas = (1-0)
|mužstvo2 = {{CIV|f|1}}
|góly1 = {{gól|25}}, {{gól|50}} [[Luís Fabiano]]&lt;br /&gt;{{gól|62}} [[Elano]]
|góly2 = {{gól|79}} [[Didier Drogba|Drogba]]
|divákov = 84 455
| zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061488/report.html Zápis]
|rozhodca = {{FRA}} [[Stephane Lannoy]]
|štadión = [[Soccer City]], [[Johannesburg]] 
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[21. jún]]
|čas = 13.30
|mužstvo1 = {{PRT|f|2}}
|skóre = 7 - 0
|polčas = (1-0)
|mužstvo2 = {{PRK|f|1}}
|góly1 ={{gól|29}} [[Raul Meireles|Meireles]] &lt;br /&gt; {{gól|53}} [[Simão Sabrosa|Simão]]&lt;br /&gt;{{gól|56}} [[Hugo Almeida|Almeida]] &lt;br /&gt; {{gól|60}}, {{gól|89}}[[Tiago Mendes|Tiago]]&lt;br /&gt;{{gól|81}} [[Liédson]]&lt;br /&gt;{{gól|87}} [[Cristiano Ronaldo|Ronaldo]] 
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061487/report.html Zápis]
|divákov = 63 644
|rozhodca = {{CHL}} [[Pablo Pozo]]
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Kapské Mesto]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[25. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{PRT|f|2}}
|skóre = 0 - 0
|polčas = (0-0)
|mužstvo2 = {{BRA|f|1}}
|góly1 =
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300111111/report.html Zápis]
|divákov = 62 712
|rozhodca = {{MEX}} [[Benito Archundia]]
|štadión = [[Moses Mabhida Stadium]], [[Durban]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[25. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{PRK|f|2}}
|skóre = 0 - 3
|polčas = (0-2)
|mužstvo2 = {{CIV|f|1}}
|góly1 =
|góly2 = {{gól|14}} [[Toure Yaya|Yaya]] &lt;br /&gt; {{gól|20}} [[Romaric]] &lt;br /&gt; {{gól|82}} [[Kalou]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061486/report.html Zápis]
|divákov = 34 763
|rozhodca = {{ESP}} [[Alberto Undiano Mallenco]]
|štadión = [[Mbombela Stadium]], [[Nelspruit]]
}}

==== Skupina H ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina H}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|*
!width=&quot;165&quot;|Mužstvo
!width=&quot;20&quot;|B
!width=&quot;20&quot;|Z
!width=&quot;20&quot;|V
!width=&quot;20&quot;|R
!width=&quot;20&quot;|P
!width=&quot;20&quot;|GS
!width=&quot;20&quot;|GI
!width=&quot;20&quot;|GR
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;1.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{ESP|f|1}}
|'''6'''||3||2||0||1||4||2||+2
|-  style=&quot;background:#cfc&quot;
|&lt;center&gt;2.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CHL|f|1}}
|'''6'''||3||2||0||1||3||2||+1
|- 
|&lt;center&gt;3.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CHE|f|1}}
|'''4'''||3||1||1||1||1||1||0
|- 
|&lt;center&gt;4.&lt;/center&gt;
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{HND|f|1}}
|'''1'''||3||0||1||2||0||3||-3
|}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[11. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{HND|f|2}}
|skóre = 0:1 
|polčas = (0:1)
|mužstvo2 = {{CHL|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = {{gól|34}} [[Beausejour]] 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061495/report.html Zápis]
|divákov = 32 664 
|rozhodca = [[Súbor:Flag of the Seychelles.svg|20px]] [[Eddy Maillet]]
|štadión = [[Mbombela Stadium]], [[Nelspruit]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[11. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{CHE|f|2}}
|skóre = 1:0
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{ESP|f|1}}
|góly1 = {{gól|52}} [[Fernandes]] 
|góly2 = 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300111112/report.html Zápis]
|divákov = 62 453
|rozhodca = {{ENG}} [[Howard Webb]] 
|štadión = [[Moses Mabhida Stadium]], [[Durban]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[21. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{CHL|f|2}}
|skóre = 1:0
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{CHE|f|1}}
|góly1 = {{gól|75}} [[Mark González|González]]
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061493/report.html Zápis]
|divákov = 34 872
|rozhodca = [[Súbor:Flag of Saudi Arabia.svg|20px]] [[Khalil Al Ghamdi]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[21. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ESP|f|2}}
|skóre = 2:0
|polčas = (1:0)
|mužstvo2 = {{HND|f|1}}
|góly1 = {{gól|17}}, {{gól|51}} [[David Villa|Villa]]
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061494/report.html Zápis]
|divákov = 54 386
|rozhodca = {{JPN}} [[Yuichi Nishimura]]
|štadión = [[Ellis Park Stadium]], [[Johannesburg]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[25. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{CHL|f|2}}
|skóre = 1:2
|polčas = (0:2)
|mužstvo2 = {{ESP|f|1}}
|góly1 = {{gól|47}} [[Millar]]
|góly2 = {{gól|24}} [[David Villa|Villa]] &lt;br /&gt; {{gól|37}} [[Andrés Iniesta|Iniesta]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061491/report.html Zápis]
|divákov = 41 958
|rozhodca = {{MEX}} [[Marco Rodríguez]]
|štadión = [[Loftus Versfeld Stadium]], [[Pretoria]]
}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[25. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{CHE|f|2}}
|skóre = 0:0
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{HND|f|1}}
|góly1 =
|góly2 =
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249722/match=300061492/report.html Zápis]
|divákov = 28 042
|rozhodca = {{ARG}} [[Héctor Baldassi]]
|štadión = [[Free State Stadium]], [[Bloemfontein]]
}}

=== Play-off fáza ===
&lt;!-- when the last 16 teams will be known, change the use of Round16-waiting with Round16 and delete all the flags after this mark # at the bottom--&gt;
{{Play-off16+3miesto
&lt;!--Date-Place|Team 1|Score 1|Team 2|Score 2 --&gt;
&lt;!--round 16 --&gt;
|26. jún - Port Elizabeth|'''{{URY|f|1}}'''|2|{{KOR|f|1}}|1
|26. jún - Rustenburg|{{USA|f|1}}|1|'''{{GHA|f|1}}''' †|2
|28. jún - Durban|'''{{NLD|f|1}}'''|2|{{SVK|f|1}}|1
|28. jún - Johannesburg|'''{{BRA|f|1}}'''|3|{{CHL|f|1}}|0
|27. jún - Johannesburg|'''{{ARG|f|1}}'''|3|{{MEX|f|1}}|1
|27. jún - Bloemfontein|'''{{DEU|f|1}}'''|4|{{ENG|f|1}}|1
|29. jún - Pretoria|'''{{PRY|f|1}}''' ×|0 (5)|{{JPN|f|1}}|0 (3)
|29. jún - Kapské Mesto|'''{{ESP|f|1}}'''|1|{{PRT|f|1}}|0
|2. júl - Johannesburg|'''{{URY|f|1}}''' ×|1 (4)|{{GHA|f|1}}|1 (2)
|2. júl - Port Elizabeth|'''{{NLD|f|1}}'''|2|{{BRA|f|1}}|1
|3. júl - Kapské Mesto|{{ARG|f|1}}|0|'''{{DEU|f|1}}'''|4
|3. júl - Johannesburg|{{PRY|f|1}}|0|'''{{ESP|f|1}}'''|1
|6. júl - Kapské Mesto|{{URY|f|1}}|2|'''{{NLD|f|1}}'''|3
|7. júl - Durban|{{DEU|f|1}}|0|'''{{ESP|f|1}}'''|1
|11. júl - Johannesburg|{{NLD|f|1}}|0|'''{{ESP|f|1}}''' †|1
|10. júl - Port Elizabeth|{{URY|f|1}}|2|'''{{DEU|f|1}}'''|3}}

* Poznámky: 
:::: † - po predĺžení
:::: × - po penaltovom rozstrele
==== Osemfinále ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Osemfinále}}

===== Uruguaj : Južná Kórea =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[26. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{URY|f|2}}
|skóre = 2:1
|polčas = (1:0)
|mužstvo2 = {{KOR|f|1}}
|góly1 = {{gól|8}}, {{gól|80}} [[Suárez]]
|góly2 = {{gól|68}} [[Chung-Yong]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300061504/report.html Zápis]
|divákov = 30 597
|rozhodca = {{DEU}} [[Wolfgang Stark]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}
----
===== Spojené štáty : Ghana =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[26. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{USA|f|2}}
|skóre = 1:2 pp
|polčas = (1:0; 1:1)
|mužstvo2 = {{GHA|f|1}}
|góly1 = {{gól|62}} [[Landon Donovan|Donovan]] (Pokutový kop)
|góly2 = {{gól|5}} [[Kevin-Prince Boateng|Prince]] &lt;br /&gt; {{gól|93}} [[Asamoah Gyan|Gyan]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300061503/report.html Zápis]
|divákov = 34 976
|rozhodca = {{HUN}} [[Viktor Kassai]]
|štadión = [[Royal Bafokeng Stadium]], [[Rustenburg]]
}}
----

===== Nemecko : Anglicko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[27. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{DEU|f|2}}
|skóre = 4:1
|polčas = (2:1)
|mužstvo2 = {{ENG|f|1}}
|góly1 = {{gól|20}} [[Miroslav Klose|Klose]] &lt;br /&gt; {{gól|32}} [[Lukas Podolski|Podolski]] &lt;br /&gt; {{gól|67}}, {{gól|70}} [[Thomas Müller (futbalista)|Müller]]
|góly2 = {{gól|37}} [[Matthew Upson|Upson]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300061501/report.html Zápis]
|divákov = 40 510
|rozhodca = {{URY}} [[Jorge Larrionda]]
|štadión = [[Free State Stadium]], [[Bloemfontein]]
}}
----

===== Argentína : Mexiko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[27. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 3:1
|polčas = (2:0)
|mužstvo2 = {{MEX|f|1}}
|góly1 = {{gól|26}}, {{gól|52}} [[Carlos Tévez|Tévez]] &lt;br /&gt; {{gól|33}} [[Gonzalo Higuaín|Higuaín]]
|góly2 = {{gól|71}} [[Javier Hernández Balcázar|Hernández]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300061502/report.html Zápis]
|divákov = 84 377
|rozhodca =  {{ITA}} [[Roberto Rosetti]]
|štadión = [[Soccer City]], [[Johannesburg]]
}}
----

===== Holandsko : Slovensko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[28. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{NLD|f|2}}
|skóre = 2:1
|polčas = (1:0)
|mužstvo2 = {{SVK|f|1}}
|góly1 = {{gól|18}} [[Arjen Robben|Robben]] &lt;br /&gt; {{gól|84}} [[Wesley Sneijder|Sneijder]]
|góly2 = {{gól|90+4}} [[Róbert Vittek|Vittek]] (Pokutový kop)
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300111113/report.html Zápis]
|divákov = 61 962
|rozhodca = {{ESP}} [[Alberto Undiano Mallenco]]
|štadión = [[Moses Mabhida Stadium]], [[Durban]]
}}
----

===== Brazília : Čile =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[28. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|skóre = 3:0
|polčas = (2:0)
|mužstvo2 = {{CHL|f|1}}
|góly1 = {{gól|35}} [[Juan]] &lt;br /&gt; {{gól|38}} [[Luís Fabiano]] &lt;br /&gt; {{gól|59}} [[Robinho]]
|góly2 = 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300061500/report.html Zápis]
|divákov = 54 096
|rozhodca = {{ENG}} [[Howard Webb]]   
|štadión = [[Ellis Park Stadium]], [[Johanessburg]]
}}
----
===== Paraguaj : Japonsko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[29. jún]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{PRY|f|2}}
|skóre = 0:0 (5:3pk)
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{JPN|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300061497/report.html Zápis]
|divákov = 36 742
|rozhodca =  {{BEL}} [[Frank De Bleeckere]]
|štadión = [[Loftus Versfeld Stadium]], [[Pretoria]]
}}
{{penaltový rozstrel |
bg = #FFFFFF|
pk1 = [[Edgar Barreto|Barreto]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Lucas Barrios|Barrios]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Cristian Riveros|Riveros]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Nelson Valdéz|Valdez]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Óscar Cardozo|Cardozo]]: {{gól}}|
skóre = 5:3 |
pk2 = [[Jasuhito Endo|Endō]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Makoto Hasebe|Hasebe]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Komano]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]&lt;br /&gt;[[Keiskuke Honda|Honda]]: {{gól}}}}

----

===== Španielsko : Portugalsko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[29. jún]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ESP|f|2}}
|skóre = 1:0
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{PRT|f|1}}
|góly1 = {{gól|63}} [[David Villa|Villa]]
|góly2 = 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249717/match=300061498/report.html Zápis]
|divákov = 62 955
|rozhodca = {{ARG}} [[Héctor Baldassi]]
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Cape Town]]
}}
----

==== Štvrťfinále ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Štvrťfinále}}
===== Holandsko : Brazília =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[2. júl]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{NLD|f|2}}
|skóre = 2:1
|polčas = (0:1)
|mužstvo2 = {{BRA|f|1}}
|góly1 = {{gól|53}} [[Felipe Melo]] (vlastný gól) &lt;br /&gt; {{gól|68}} [[Wesley Sneijder|Sneijder]]
|góly2 = {{gól|10}} [[Robinho]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249718/match=300061507/report.html Zápis]
|divákov = 40 186
|rozhodca =  {{JPN}} [[Yuichi Nishimura]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}
----

===== Uruguaj : Ghana =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[2. júl]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{URY|f|2}}
|skóre = 1:1 (4:2pk)
|polčas = (0:1;1:1)
|mužstvo2 = {{GHA|f|1}}
|góly1 = {{gól|55}} [[Forlán]]
|góly2 = {{gól|45+2}} [[Muntari]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249718/match=300061508/index.html Zápis]
|divákov = 84 017
|rozhodca =  {{PRT}} [[Olegário Benquerença]]
|štadión = [[Soccer City]], [[Johannesburg]]
}}
{{penaltový rozstrel |
bg = #FFFFFF|
pk1 = [[Forlán]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Victorino]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Scotti]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Pereira]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]&lt;br /&gt;[[Abreu]]: {{gól}}|
skóre = 4:2 |
pk2 = [[Gyan]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Appiah]]: {{gól}}&lt;br /&gt;[[Mensah]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]&lt;br /&gt;[[Adiyiah]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]]}}
----
===== Argentína : Nemecko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[3. júl]]
|čas = 16.00
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 0:4
|polčas = (0:1)
|mužstvo2 = {{DEU|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = {{gól|3}} [[Thomas Müller (futbalista)|Müller]]&lt;br /&gt;{{gól|68}}, {{gól|89}} [[Miroslav Klose|Klose]]&lt;br /&gt;{{gól|74}} [[Arne Friedrich|Friedrich]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249718/match=300061505/report.html Zápis]
|divákov = 64 100
|rozhodca = {{UZB}} [[Ravshan Irmatov]]
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Cape Town]]
}}
----

===== Paraguaj : Španielsko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[3. júl]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{PRY|f|2}}
|skóre = 0:1
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{ESP|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = {{gól|83}} [[David Villa|Villa]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249718/match=300061506/report.html Zápis]
|divákov = 55 359
|rozhodca = {{GTM}} [[Carlos Batres]]
|štadión = [[Ellis Park Stadium]], [[Johannesburg]]
}}
----

==== Semifinále ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Semifinále}}
===== Uruguaj : Holandsko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[6. júl]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{URY|f|2}}
|skóre = 2:3
|polčas = (1:1)
|mužstvo2 = {{NLD|f|1}}
|góly1 = {{gól|41}} [[Forlán]] &lt;br /&gt; {{gól|90+2}} [[Pereira]] 
|góly2 = {{gól|18}} [[Van Bronckhorst]] &lt;br /&gt; {{gól|70}} [[Wesley Sneijder|Sneijder]] &lt;br /&gt; {{gól|73}} [[Arjen Robben|Robben]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249719/match=300061512/report.html Zápis]
|divákov = 62 479
|rozhodca = {{UZB}} [[Ravshan Irmatov]]
|štadión = [[Cape Town Stadium]], [[Cape Town]]
}}
----
===== Nemecko : Španielsko =====
{{Futbalbox2
|bg =#FFFFFF
|dátum = [[7. júl]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{DEU|f|2}}
|skóre = 0:1
|polčas = (0:0)
|mužstvo2 = {{ESP|f|1}}
|góly1 = 
|góly2 = {{gól|73}} [[Puyol]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249719/match=300111114/report.html Zápis]
|divákov = 60 960
|rozhodca = {{HUN}} [[Viktor Kassai]]
|štadión = [[Moses Mabhida Stadium]], [[Durban]]
}}
----

==== Zápas o 3. miesto ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Zápas o 3. miesto}}
{{Futbalbox2
|bg =#cc9966
|dátum = [[10. júl]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{URY|f|2}}
|skóre = 2:3
|polčas = (1:1)
|mužstvo2 = {{DEU|f|1}}
|góly1 = {{gól|28}} [[Cavani]] &lt;br /&gt; {{gól|51}} [[Forlán]]
|góly2 = {{gól|19}} [[Thomas Müller (futbalista)|Müller]] &lt;br /&gt; {{gól|56}} [[Jansen]] &lt;br /&gt; {{gól|82}} [[Khedira]]
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249720/match=300061510/report.html Zápis]
|divákov = 36 254
|rozhodca = {{MEX}} [[Benito Archundia]]
|štadión = [[Nelson Mandela Bay Stadium]], [[Port Elizabeth]]
}}

==== Finále ====
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Finále}}
{{Futbalbox2
|bg =#FFD700
|dátum = [[11. júl]]
|čas = 20.30
|mužstvo1 = {{ESP|f|2}}
|skóre = 1:0 pp
|polčas = (0:0; 0:0)
|mužstvo2 = {{NLD|f|1}}
|góly1 = {{gól|116}} [[Andreas Iniesta|Iniesta]]
|góly2 = 
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=249721/match=300061509/report.html Zápis]
|divákov = 84 490
|rozhodca =  {{ENG}} [[Howard Webb]]
|štadión = [[Soccer City]], [[Johannesburg]]
}}
&lt;br /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center; margin: 0 auto;&quot;
|-
!Majster sveta vo futbale 2010 
|-
|-
|align=center|[[Súbor:Flag of Spain.svg|100px|Španielsko]]&lt;br /&gt;''' {{ESP|f}}'''&lt;br /&gt;'''Prvý titul'''
|}

== Strelci gólov ==
;5 gólov
{{stĺpce-začiatok}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Thomas Müller (futbalista)|Thomas Müller]] {{flagicon|Nemecko}}
*  [[Wesley Sneijder]] {{flagicon|Holandsko}}
{{stĺpce-3}}
*  [[David Villa]] {{flagicon|Španielsko}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Diego Forlán]] {{URY}}
{{stĺpce-koniec}}

;4 góly
{{stĺpce-začiatok}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Gonzalo Higuaín]] {{ARG}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Miroslav Klose]] {{flagicon|Nemecko}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Róbert Vittek]] {{flagicon|Slovensko}}
{{stĺpce-koniec}}

;3 góly
{{stĺpce-začiatok}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Luís Fabiano]] {{flagicon|Brazília}}
*  [[Asamoah Gyan]] {{flagicon|Ghana}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Landon Donovan]] {{USA}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]] {{URY}}
{{stĺpce-koniec}}

;2 góly
{{stĺpce-začiatok}}
{{stĺpce-3}}
* [[Carlos Tévez]] {{ARG}}
*  [[Brett Holman]] {{flagicon|Austrália}}
*  [[Elano]] {{flagicon|Brazília}}
*  [[Robinho]] {{flagicon|Brazília}}
*  [[Samuel Eto’o]] {{flagicon|Kamerun}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Lukas Podolski]] {{flagicon|Nemecko}}
*  [[Keisuke Honda]] {{flagicon|Japonsko}}
*  [[Lee Chung-Yong]] {{KOR}}
*  [[Lee Jung-Soo]] {{KOR}}
*  [[Javier Hernández Balcázar|Javier Hernández]] {{flagicon|Mexiko}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Arjen Robben]] {{flagicon|Holandsko}}
*  [[Kalu Uche]] {{flagicon|Nigéria}}
*  [[Tiago Mendes|Tiago]] {{flagicon|Portugalsko}}
*  [[Andrés Iniesta]] {{flagicon|Španielsko}}
{{stĺpce-koniec}}

;1 gól
{{stĺpce-začiatok}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Martín Demichelis]] {{ARG}}
*  [[Gabriel Heinze]] {{ARG}}
*  [[Martín Palermo]] {{ARG}}
*  [[Tim Cahill]] {{flagicon|Austrália}}
*  [[Juan Silveira dos Santos|Juan]] {{flagicon|Brazília}}
*  [[Maicon Douglas Sisenando|Maicon]] {{flagicon|Brazília}}
*  [[Jean Beausejour]] {{CHL}}
*  [[Mark González]] {{CHL}}
*  [[Rodrigo Millar]] {{CHL}}
*  [[Didier Drogba]] {{flagicon|Pobrežie Slonoviny}}
*  [[Salomon Kalou]] {{flagicon|Pobrežie Slonoviny}}
*  [[Koffi Ndri Romaric|Romaric]] {{flagicon|Pobrežie Slonoviny}}
*  [[Yaya Touré]] {{flagicon|Pobrežie Slonoviny}}
*  [[Nicklas Bendtner]] {{flagicon|Dánsko}}
*  [[Dennis Rommedahl]] {{flagicon|Dánsko}}
*  [[Jon Dahl Tomasson]] {{flagicon|Dánsko}}
*  [[Jermain Defoe]] {{flagicon|Anglicko}}
*  [[Steven Gerrard]] {{flagicon|Anglicko}}
*  [[Matthew Upson]] {{flagicon|Anglicko}}
*  [[Florent Malouda]] {{flagicon|Francúzsko}}
*  [[Cacau]] {{flagicon|Nemecko}}
*  [[Arne Friedrich]] {{flagicon|Nemecko}}
*  [[Marcell Jansen]] {{flagicon|Nemecko}}
*  [[Sami Khedira]] {{flagicon|Nemecko}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Mesut Özil]] {{flagicon|Nemecko}}
*  [[Kevin-Prince Boateng]] {{flagicon|Ghana}}
*  [[Sulley Muntari]] {{flagicon|Ghana}}
*  [[Dimitris Salpigidis]] {{flagicon|Grécko}}
*  [[Vasilis Torosidis]] {{flagicon|Grécko}}
*  [[Daniele De Rossi]] {{flagicon|Taliansko}}
*  [[Antonio Di Natale]] {{flagicon|Taliansko}}
*  [[Vincenzo Iaquinta]] {{flagicon|Taliansko}}
*  [[Fabio Quagliarella]] {{flagicon|Taliansko}}
*  [[Yasuhito Endō]] {{flagicon|Japonsko}}
*  [[Shinji Okazaki]] {{flagicon|Japonsko}}
*  [[Ji Yun-Nam]] {{PRK}}
*  [[Park Chu-Young]] {{KOR}}
*  [[Park Ji-Sung]] {{KOR}}
*  [[Cuauhtémoc Blanco]] {{flagicon|Mexiko}}
*  [[Rafael Márquez]] {{flagicon|Mexiko}}
*  [[Klaas-Jan Huntelaar]] {{flagicon|Holandsko}}
*  [[Dirk Kuyt]] {{flagicon|Holandsko}}
*  [[Giovanni van Bronckhorst]] {{flagicon|Holandsko}}
*  [[Robin van Persie]] {{flagicon|Holandsko}}
*  [[Winston Reid]] {{flagicon|Nový Zéland}}
*  [[Shane Smeltz]] {{flagicon|Nový Zéland}}
*  [[Yakubu Aiyegbeni]] {{flagicon|Nigéria}}
*  [[Antolín Alcaraz]] {{flagicon|Paraguaj}}
{{stĺpce-3}}
*  [[Cristian Riveros]] {{flagicon|Paraguaj}}
*  [[Enrique Vera]] {{flagicon|Paraguaj}}
*  [[Hugo Almeida]] {{flagicon|Portugalsko}}
*  [[Liédson]] {{flagicon|Portugalsko}}
**  [[Raul Meireles]] {{flagicon|Portugalsko}}
*  [[Cristiano Ronaldo]] {{flagicon|Portugalsko}}
*  [[Simão Sabrosa|Simão]] {{flagicon|Portugalsko}}
*  [[Milan Jovanović]] {{flagicon|Srbsko}}
*  [[Marko Pantelić]] {{flagicon|Srbsko}}
*  [[Kamil Kopúnek]] {{flagicon|Slovensko}}
*  [[Valter Birsa]] {{flagicon|Slovinsko}}
*  [[Robert Koren]] {{flagicon|Slovinsko}}
*  [[Zlatan Ljubijankič]] {{flagicon|Slovinsko}}
*  [[Bongani Khumalo]] {{flagicon|Juhoafrická republika}}
*  [[Katlego Mphela]] {{flagicon|Juhoafrická republika}}
*  [[Siphiwe Tshabalala]] {{flagicon|Juhoafrická republika}}
*  [[Carles Puyol]] {{flagicon|Španielsko}}
*  [[Gelson Fernandes]] {{flagicon|Švajčiarsko}}
*  [[Michael Bradley]] {{USA}}
*  [[Clint Dempsey]] {{USA}}
*  [[Edinson Cavani]] {{URY}}
*  [[Álvaro Pereira]] {{URY}}
*  [[Maximiliano Pereira|Maxi Pereira]] {{URY}}
{{stĺpce-koniec}}

;Vlastné góly
*  [[Daniel Agger]] {{flagicon|Dánsko}} (proti Holandsku)
*  [[Park Chu-Young]] {{KOR}} (proti Argentíne)

== Ocenenia ==
'''Golden Boot''' : {{DEU}} [[Thomas Müller]] &lt;br /&gt;
'''Golden Ball''' : {{URY}} [[Diego Forlán]] &lt;br /&gt;
'''Golden Glove''' : {{ESP}} [[Iker Casillas]] &lt;br /&gt;
'''Best Young Player''' : {{DEU}} [[Thomas Müller]] &lt;br /&gt;
'''FIFA Fair Play Trophy''' : {{ESP|f|1}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fifa.com/worldcup/index.html FIFA.com Oficiálna webstránka turnaja v podaní FIFA] {{eng icon}}
* [http://www.sa2010.gov.za/ Oficiálna webstránka turnaja v podaní Juhoafrickej republiky] {{eng icon}}


{{Majstrovstvá sveta vo futbale}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 2010| ]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]]
[[Kategória:Futbal v 2010]]
[[Kategória:Športové podujatia v Južnej Afrike|Futbal]]</text>
      <sha1>f1vnztoqkilwyt6tves3b2oj733f0ya</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Západný front (druhá svetová vojna)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>238463</id>
    <revision>
      <id>7426928</id>
      <parentid>6953594</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:32:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32322" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Západný front
|súčasť = [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok = Western front WW2, title image.jpg
|text k obr = Zľava doprava: nemecké bombardéry [[Heinkel He 111]]; spojeneckí parašutisti počas [[operácia Market Garden|operácie Market Garden]]; nemecké tanky počas [[bitka o Francúzsko|bitky o Francúzsko]]; britskí vojaci v [[Normandia|Normandii]]; americké vyloďovacie člny na [[pláž Omaha|pláži Omaha]]; britský tank [[Sherman Firefly]]
|dátum = [[1939]]&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[1945]]
|miesto = [[západná Európa|západná]] a [[severná Európa]]
|casus = |
|územie = |
|výsledok = '''1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940''' – drvivé víťazstvo štátov [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]&lt;br /&gt;– okupácia západnej a severnej Európy&lt;br /&gt;– koniec [[Tretia francúzska republika|Tretej francúzskej republiky]]&lt;br /&gt;– vytvorenie [[kolaborant]]ského [[Francúzsky štát|Vichystického Francúzska]]&lt;br /&gt;'''1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945''' – drvivé víťazstvo [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]&lt;br /&gt;– porážka [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]&lt;br /&gt;– oslobodenie západnej, severnej a strednej Európy
|protivník1 = '''[[Spojenci (druhá svetová vojna)|Západní Spojenci]]'''&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] '''[[Spojené štáty]]'''&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Spojené kráľovstvo]]'''&lt;br /&gt;{{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Canada 1921.svg|22px|border]] '''[[Kanada]]'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Free France 1940-1944.svg|22px|border]] [[Forces françaises libres]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľské ozbrojené sily na Západe|Poľsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Dočasné štátne zriadenie|Česko-Slovensko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of South Africa (1928-1994).svg|22px|border]] [[Juhoafrická únia|Južná Afrika]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Kingdom of Greece Flag.svg|22px|border]] [[Grécke kráľovstvo|Grécko]]
|protivník2 = '''[[Os Berlín-Rím-Tokio|Os]]'''&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} '''[[Nacistické Nemecko|Nemecko]]'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Taliansko]]
|velitel1 = '''1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940'''&lt;br /&gt;{{minivlajka|Francúzsko}} [[Maurice Gamelin]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Francúzsko}} [[Maxime Weygand]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[John Vereker, lord z Gortu|Lord Gort]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[William Boyle, lord z Corku|Lord Cork]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Holandsko}} [[Henri Winkelman]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Belgicko}} [[Leopold III. (Belgicko)|Leopold III.]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nórsko}} [[Otto Ruge]]&lt;br /&gt;'''1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945'''&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Dwight D. Eisenhower]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[George S. Patton]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Bernard Montgomery]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Omar Bradley]]&lt;br /&gt;[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Jacob L. Devers]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Free France 1940-1944.svg|22px|border]] [[Charles de Gaulle]]
|velitel2 = '''1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940'''&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Walther von Brauchitsch]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Gerd von Rundstedt]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Fedor von Bock]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelm von Leeb]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Nikolaus von Falkenhorst]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px|border]] [[Umberto II.]]&lt;br /&gt;'''1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945'''&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Adolf Hitler]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Heinrich Himmler]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Hermann Göring]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Gerd von Rundstedt]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Günther von Kluge]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Walter Model]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Albert Kesselring]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Erwin Rommel]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Johannes Blaskowitz]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Hermann Balck]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Paul Hausser]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Friedrich Schulz]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Kurt Student]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Ernst Busch]]
|sila1 = '''1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940'''&lt;br /&gt;2 862 000 vojakov&lt;br /&gt;'''1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945'''&lt;br /&gt;5 412 000 vojakov
|sila2 = '''1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940'''&lt;br /&gt;3 350 000 vojakov&lt;br /&gt;'''1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945'''&lt;br /&gt;1 500 000 vojakov 
|straty1 = '''1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940'''&lt;br /&gt;360 000 mŕtvych a zranených&lt;br /&gt;'''1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945'''&lt;br /&gt;776 294 mŕtvych a zranených    
|straty2 = '''1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940'''&lt;br /&gt;27 074 mŕtvych&lt;br /&gt;110 034 zranených&lt;br /&gt;18 384 nezvestných&lt;br /&gt;'''1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945'''&lt;br /&gt;339 957 mŕtvych
|straty3 =
|poznámky = 
}}
{{Campaignbox Druhá svetová vojna}}
{{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}}

'''Západný front''' v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] existoval v dvoch obdobiach od [[september|septembra]] [[1939]] do [[júl]]a [[1940]]. Následne boli pozemné boje prerušené až do [[6. jún]]a [[1944]], kedy sa uskutočnilo [[Operácia Overlord|vylodenie v Normandii]]. Dejisko bojov v priebehu rokov 1944 - 1945 býva tiež označované ako ''druhý front''. Boje v [[Európa|Európe]] skončili po kapitulácii nemeckých vojsk v [[máj]]i [[1945]]. V počiatočnom období na konci roku 1939 panoval na fronte relatívny pokoj. Mobilná vojna sa začala až na jar 1940 a skončila sa bleskovou porážkou Francúzska. V nasledujúcom období sa boje na západnom fronte obmedzili hlavne na leteckú a námornú vojnu. Po vylodení v Normandii mali Spojenci strategickú prevahu a viedli útočné operácie. Výnimkou bola najmä [[bitka o Ardeny]], kedy sa Nemcom podarilo na krátko rozvinúť protiútok.

== Predohra k vojne ==
{{Hlavný článok|Príčiny druhej svetovej vojny}}
[[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]], víťazi [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], sa spočiatku pokúšali uspokojiť [[Adolf Hitler|Hitlerove]] [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] [[Appeasement|politikou ústupkov]]. Potom, čo Hitler zlikvidoval hrozbu [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]] a [[Anšlus|obsadil Rakúsko]], začali jeho ambície a agresívne plány narastať, čo sa prejavilo hlavne na jar a v lete 1939, kedy začal stupňovať svoje požiadavky smerom k [[Poľsko|Poľsku]]. Západné demokracie ale ani Poľsko neboli ochotné rokovať o spojenectve so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Aj preto sa [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] nakoniec rozhodol dohodnúť s Nemeckom&lt;ref&gt;R.L. Sommer, ''Atlas of World War II.'' Barnes &amp; Noble Books, New York, 2000, s. 14&amp;nbsp;–&amp;nbsp;15&lt;/ref&gt;.

== 1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940: Úspechy vojsk Osi ==
=== Čudná vojna ===

Napriek svojim záväzkom sa prvých 6 mesiacov vojny medzi západnými demokraciami a nacistickým Nemeckom nieslo na súši v znamení nevýznamnej [[pozičná vojna|pozičnej vojny]], ktorú neskôr po vojne nazvali príznačne [[čudná vojna]].

Zatiaľ čo väčšina nemeckých jednotiek bojovala v Poľsku, jeho západnú hranicu, tzv. [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]] bránili podstatne menšie sily. Na opačnej strane, vyčkávali francúzske a britské jednotky vo svojich pozíciách na [[Maginotova línia|Maginotovej línii]]. Francúzi pevne verili, že táto opevnená línia tiahnúca sa od hraníc s [[Švajčiarsko]]m po hranice s [[Belgicko]]m ich bezpečne uchráni pred nemeckým úderom. Prílišné spoliehanie sa na tento opevnený systém ako aj podcenenie nebezpečenstva nemeckého útoku cez Belgicko sa im neskôr vypomstilo.

Západní Spojenci, ako sa koalícia Francúzska a krajín britského spoločenstva označovali, najprv prikročili k urýchlenému vyzbrojovaniu, za značnej pomoci [[Spojené štáty|USA]], ktoré v tej dobe stáli mimo konfliktu ako neutrálna krajina. Nemecko sa od začiatku pokúšalo narúšať námornú dopravu, hlavne dovoz vojenského materiálu medzi Amerikou a Spojencami v Európe, čím sa začala [[druhá bitka o Atlantik]].

=== Škandinávia ===

Boje medzi západnými Spojencami a Nemeckom v severnej Európe sa začali [[9. apríl]]a [[1940]] potom, čo Nemecko pre zabezpečenie dodávok [[železná ruda|železnej rudy]] zo [[Švédsko|Švédska]] cez [[Nórsko]] [[operácia Weserübung|prepadlo Dánsko a Nórsko]]. Kým [[Dánsko]] bolo obsadené v priebehu jedného dňa, boje v Nórsku boli komplikovanejšie, pretože Spojenci už predtým plánovali vylodenie v tejto oblasti. Spojenci boli nakoniec z Nórska nútení v júni ustúpiť, nemecké námorníctvo [[Kriegsmarine]] však utrpelo ťažké straty rovnako ako nemecké výsadkové jednotky. Nemci si však zabezpečili bezpečnú cestu pre železnú rudu, čo bolo pre pokračovanie vo vojne veľmi dôležité.

=== Boje v Beneluxe a vo Francúzsku ===

V máji 1940 Nemci zaútočili na [[Francúzsko]]. Napriek tomu, že nemecké sily neboli väčšie, vojská [[Francúzsko|Francúzska]], [[Belgicko|Belgicka]] a [[Britský expedičný zbor (2. svetová vojna)|britského expedičného zboru]] boli nemeckou taktikou [[Blitzkrieg|bleskovej vojny]] (tzv. Blitzkriegu) zaskočené. [[Bitka o Francúzsko]] mala rýchly a nečakaný spád. Nemci zaútočili aj na neutrálne [[Holandsko]], [[Belgicko]] a [[Luxembursko]]. Nemecký plán útoku bol pripravený generálom [[Erich von Manstein|von Mansteinom]]. Útokom cez hornatý región [[Ardeny (pohorie)|Arden]] na Belgicko-Luxembursko-Francúzskom pomedzí Nemci úplne zaskočili svojho protivníka a prenikli pomerne hlboko do jeho vnútrozemia. Oblasť bola pomerne slabo bránená pretože sa podpokladalo, že tu v hornatom teréne nebude nasadenie obrnených jednotiek možné. Nemci sa následne stočili na severozápad a postupovali k mestu [[Calais]], čím postupne odrezali väčšiu časť britských a francúzskych pohyblivých síl, ktoré sa snažili zadržať nemecký postup v Belgicku. Časti týchto vojsk sa síce podarilo uniknúť zničeniu ústupom cez prístav [[Dunkerque]] počas záchrannej [[operácia Dynamo|operácie Dynamo]], prišli však o takmer všetku výzbroj. Francúzske vojská, ktoré boli počas operácie evakuované do Británie sa urýchlene vrátili cez Normandiu do vlasti, ale Nemci zatiaľ prenikli hlboko do vnútrozemia. Francúzsko [[22. jún]]a 1940 [[kapitulácia|kapitulovalo]], boje si dovtedy vyžiadali 90&amp;nbsp;000 mŕtvych a 200&amp;nbsp;000 ranených Francúzov.

=== Bitka o Britániu ===
{{Hlavný článok|Bitka o Britániu}}
Spojené kráľovstvo ostalo v boji proti nacistickému Nemecku v Európe osamotené, ale odmietalo rokovať o mieri. Nemci po neúspechu možnosti rokovania o separátnom mieri pripravovali plány na inváziu na Britské ostrovy, tzv. [[Operácia Seelöwe|operáciu Seelöwe]]. Úspešnému vylodeniu však muselo predchádzať oslabenie britského námorníctva a letectva, čo sa mohlo podariť iba nadobudnutím leteckej prevahy nad vzdušným priestorom ostrovov. Nemecké letectvo ([[Luftwaffe]]) následne rozpútalo leteckú kampaň, ktorej sa postavili britské vzdušné sily ([[Royal Air Force]]). Napriek tomu, že situácia počas bojov pre Britániu niekedy vyzerala veľmi zle, Nemcom sa nepodarilo zničiť britské letectvo ani oslabiť jeho námorné sily. K invázii do krajiny nikdy nedošlo. Namiesto toho sa nemecké velenie sústredilo na iné bojiská v južnej a východnej Európe a v severnej Afrike.

== 1941&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1943 ==
27. decembra 1941 zaútočili britské jednotky Commandos na Nemcami okupované nórske ostrovy [[Vaagso]] a [[Maaloy]], v oblasti medzi [[Trondheim]]om a [[Bergen]]om. Cieľmi útoku známeho ako [[operácia Archery]] bolo prinútiť Nemcov držať na nórskom pobreží väčšie množstvá jednotiek a uľahčiť tak situáciu na východnom fronte. Napriek pomerne malému rozmeru akcie a relatívne malým škodám spôsobeným na pobreží, táto akcia prinútila nemecké velenie držať v tejto oblasti jednotky o sile troch divízií.

O podobnú akciu sa britské velenie pokúsilo v lete 1942 na francúzskom pobreží. 19. augusta 1942 sa Commandos v spolupráci s kanadskými jednotkami [[vylodenie pri Dieppe|vylodili]] pri meste [[Dieppe (Seine-Maritime)|Dieppe]]. Operácia Jubilee, ako znel krycí názov útoku, však nebola dostatočne utajená a kanadské jednotky na pobreží narazili na tvrdú obranu, ktorá im zabránila v prieniku z pláží. Padlo asi 1 000 Kanaďanov, ďalších 2 300 bolo zajatých.

Neúspech tejto operácie, spolu so zlými skúsenosťami Britov s podobnými veľkými vyloďovacími operáciami počas prvej svetovej vojny, viedol k dlhým prípravám nadchádzajúceho vylodenia do západnej Európy.

== Druhý front (1944&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1945) ==

[[Sovietsky zväz]] naliehal na západných Spojencov, aby urýchlene otvorili západný front, ktorý by donútil [[nacistické Nemecko]] rozdeliť svoje sily a brániť sa na dvoch frontoch súčasne. Západní Spojenci si boli vedomí, že je dôležité otvoriť druhý front, vyčkali preto na vhodný okamih, až ich jednotky nadobudli potrebnú silu na uskutočnenie úspešného vylodenia na pobreží [[Francúzsko|Francúzska]].

=== Operácia Overlord ===
{{Hlavný článok|Operácia Overlord}}
[[Súbor:D-day allied assault routes.jpg|right|thumbnail|250px|Plán útoku Spojencov cez Deň-D.]]
[[5. jún]]a [[1944]] vo večerných hodinách začali nad cieľovou oblasťou v [[Normandia|Normandii]] vyskakovať výsadkári, ktorých úlohou bolo obsadiť [[most]]y, strategické križovatky a dopravné uzly, a pozdržať prísun nemeckých posíl do oblasti. V [[Deň-D]], [[6. jún]]a [[1944]], v skorých ranných hodinách začali západní Spojenci hlavne Američania, Briti a Kanaďania obojživelné vylodenie známe ako [[operácia Overlord]], počas ktorej malo dôjsť k vytvoreniu západného frontu na plážach v Normandii. Po počiatočných problémoch s vylodením na niektorých plážach sa Spojencom podarilo preraziť nemecké opevnenia na pobreží a začali rýchlo postupovať do vnútrozemia, kde sa spojili s jednotkami výsadkárov. Po stabilizácii situácie a preskupení vojsk Spojenci začali [[operácia Cobra|operáciu Cobra]], ktorej cieľom bolo prebojovať sa do vnútrozemia.

Hitler sa z útoku na Francúzsko spamätal pomerne neskoro. Najprv nedovolil maršalom [[Erwin Rommel|Rommelovi]] ani [[Gerd von Rundstedt|von Rundstedtovi]], aby koncentrovali svoje sily na zničenie alebo zastavenie postupu vojsk z pláží všetky sily, a potom v momente, keď bolo najvhodnejšie začať s ústupom z oblasti a budovaním obrany za riekou [[Seina|Seinou]] nariadil útok hlavnými silami pri [[Mortain]].
[[Súbor:2nd Infantry Division, E-1 draw, Easy Red sector, Omaha Beach, D+1, June 7, 1944.jpg|thumb|Pláž Omaha po úspešnom obsadení.]]
V tej istej dobe bola na južnom slabšie bránenom pobreží Francúzska uskutočnená obojživelná [[operácia Dragoon]]. Spojenci tak vytvorili ďalší menší front, ktorý sa čoskoro nadviazal kontakt s vojskami postupujúcimi zo severu z Normandie. Veľká časť nemeckých vojsk sa nakoniec dostala do obkľúčenia, ktoré sa pri meste [[Falaise (Calvados)|Falaise]] uzavrelo medzi silami postupujúcimi z juhu i severu. Pri bojoch o koridor pri Falaise a v následnom obkľúčení Nemci stratili 50&amp;nbsp;000 mužov. Väčšina [[Francúzsko|Francúzska]] tak bola do začiatku jesene postupne oslobodená spod nemeckej okupácie.

Po operácii Overlord prúdila väčšina zásob pre celý front cez normandské pláže, keďže sa Spojencom nepodarilo obsadiť [[Brest (Francúzsko)|Brest]], [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]] ani [[Calais]] pred tým, ako Nemci zničili ich prístavné zariadenia. Potom, čo sa však front vzdialil vyše {{km|800|m}} začínalo byť zásobovanie komplikované. Až neskôr sa Spojencom podarilo preniknúť do Belgicka a obsadiť [[Antverpy]] s nepoškodenými prístavnými zariadeniami, pre ich použitie ako zásobovacej základne však bolo potrebné vyčistiť [[estuár]] rieky [[Šelda|Šeldy]]. Po troch týždňoch [[bitka v ústí Šeldy|bojov v ústí Šeldy]] sa to nakoniec podarilo.

=== Operácia Market Garden ===
{{Hlavný článok|Operácia Market Garden}}
[[Súbor:Four men of the 1st Paratroop Battalion.jpg|thumb|right|Britskí výsadkári pri [[Arnhem]]e]]
Kvôli nedostatku zásob na strane Spojencov a narušenej nemeckej obrane išlo o čas. Britský maršal [[Bernard Montgomery]] navrhol veleniu plán výsadkovej operácie, ktorej cieľom malo byť obsadenie mostov a vytvorenie koridoru na ceste za Rýn v Nemcami [[vojenská okupácia|okupovanom]] [[Holandsko|Holandsku]]. Išlo o odvážny ale riskantný a pomerne ľahkovážny plán. Výsadkové jednotky mali držať pozície pozdĺž koridoru do doby, kedy sa k nim po zemi priblížia motorizované jednotky. Účelom tejto operácie bolo umožniť Spojencom pokračovať v rýchlom dobývaní [[Nacistické Nemecko|Nemecka]].

[[Operácia Market Garden]] bola najväčšia výsadková operácia v ľudských dejinách, ktorá sa začala [[17. september|17. septembra]] [[1944]] výsadkom troch (jednej britskej a dvoch amerických) divízií a poľskej výsadkovej brigády pri [[Holandsko|holandských]] mestách [[Arnhem]] a [[Nijmegen]]. Operácia začala dobre a niektoré jednotky dosiahli stanovené ciele, ale následný postup britských obrnených jednotiek bol oveľa pomalší, než sa očakávalo a nakoniec sa zastavil. Jednotky výsadkárov, hlavne britskej [[1. výsadková divízia (Spojené kráľovstvo)|1. výsadkovej divízie]], ktorá bola zhodená najhlbšie v nepriateľskom území sa postupne dostávali do veľmi ťažkej situácie a bola postupne vyradená z bojov. Nemcom sa podarilo udržať dôležité mosty v Arnheme, čo spolu s pomalým postupom britských tankových jednotiek viedlo k rozplynutiu predstáv o rýchlom ukončení vojny.

=== Siegfriedova línia ===

Po operácii Market Garden sa boje na západnom fronte upokojili a Spojenci postupne postupovali k nemeckému opevneniu v podobe [[Siegfriedova línia|Siegfriedovej línie]] (alebo Westwall), ktorý chceli preraziť a nasledovne preskočiť [[Rýn]]. Na začiatku septembra začali krvavú vojenskú operáciu v oblasti [[bitka v Hürtgenskom lese|Hürtgenského lesa]], v priebehu ktorej Američania začali pomaly postupovať cez silne bránené pozície Nemcov.

=== Bitka o Ardeny ===
{{Hlavný článok|Bitka o Ardeny}}
[[Súbor:Battle of the Bulge.jpg|right|thumb|Americkí vojaci počas bitky v Ardenách, január 1945]]
[[Bitka o Ardeny]] bola posledná nemecká [[protiofenzíva]], ktorá mala za úlohu donútiť západných spojencov rokovať o mieri s Nemeckom útokom ktorého cieľom mali byť [[Antverpy]]. Nemci využili zlý prístupový terén v oblasti Ardenského lesa spojeného so zlým počasím, ktoré nedovolilo Spojencom plne nasadiť svoje bojové kapacity (prevažne letectvo). Keďže Spojenci útok na tomto úseku vôbec neočakávali, boli v oblasti sústredené iba slabšie sily alebo jednotky, ktoré po predošlých ťažkých bojoch boli prevelené do tohto úseku frontu na odpočinok a potrebovali doplniť stavy.

Nemci na operáciu vyčlenili väčšinu záloh a vybavenia, ich materiálne sily, predovšetkým malé zálohy a nedostatok paliva neboli dostatočné na uskutočnenie cieľov, ktoré si velenie predsavzalo. Bitka sa začala [[16. december|16. decembra]] 1944 ráno, keď nemecké delostrelectvo začalo paľbu na spojenecké pozície. Vzhľadom na nedostatok paliva a zlepšenie počasia po niekoľkých dňoch sa podarilo útok zastaviť a Spojenci sa opäť chopili prevahy a Nemcov zatlačili. Počas operácie bolo nasadených vyše 350 000 nemeckých a 400 000 spojeneckých vojakov. Straty dosiahli približne 167 000 mužov na obidvoch stranách a vojenské operácie skončili približne [[1. február]]a [[1945]], keď Spojenci dosiahli pozície aké mali v dobe protiútoku.

=== Postup do Nemecka, Rakúska a Česko-Slovenska ===

7. marca 1945 sa vojskám [[1. armáda (USA)|1. armády]] amerického generála [[Courtney Hodges|Hodgesa]] podarilo obsadiť Ludendorffov železničný most cez [[Rýn]] v meste [[Remagen]]. Most získali vďaka chybe nemeckých ženistov, ktorým sa nepodarilo most vyhodiť do vzduchu, ale ho iba poškodiť. Američania na druhom brehu rýchlo vytvorili predmostie. Most sa síce po niekoľkých dňoch zrútil, ale medzitým boli na druhý breh prepravené početné jednotky vrátane tankov. Ďalšie predmostie sa podarilo vytvoriť americkej [[3. armáda (USA)|3. armáde]] pri [[Nierstein]]e 22. marca. Onedlho Spojenci prekročili rieku aj na úseku medzi mestami [[Nijmegen]] a [[Mannheim]].
[[Súbor:Crossing the Rhine in Buffaloes at Wesel.jpg|thumb|right|Britskí vojaci pri prechode cez Rýn, Wesel, marec 1945]]
27. marca Spojenci obsadili [[Wiesbaden]], nasledujúceho dňa sa americkej 7. armáde podarilo prekročiť Rýn pri meste [[Worms (mesto v Nemecku)|Worms]] a spojiť sa jednotkami [[George S. Patton|Pattonovej]] 3. armády, ktoré postupovali po východnom brehu rieky. Potom, čo koncom marca pri [[Mannheim]]e prenikli do nemeckého vnútrozemia francúzske sily, stratili Nemci aj posledné zvyšky obrannej línie pozdĺž rieky Rýn. Ich jednotky mali ešte stále dostatok skúsených vojakov, ale proti presile, bez dostatku potravín, paliva, zbraní a munície nemohli vzdorovať. Mnoho nemeckých vojakov sa dobrovoľne vzdávalo, aby neskôr nepadli do obávaného sovietskeho zajatia.

Spojenecké jednotky mohli takmer bez odporu postupovať na východ. Podľa spojeneckých dohôd, ku ktorým došlo na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]] však malo pripadnúť územie východne od rieky [[Labe]] Sovietom. Medzi predstaviteľmi západných Spojencov však nepanoval na to, či sa za rieku nepúšťať, jednotný názor. Viacerí na čele s [[Winston Churchill|Churchillom]] sa zasadzovali za to, aby jednotky čo najskôr postupovali na východ a dosiahli Berlín, centrum nacistického Nemecka a prestížny cieľ celej vojny, ako prví. Veliteľ pozemných vojsk Spojencov v Európe [[Dwight D. Eisenhower]] nakoniec presadil svoj názor, že pre západných Spojencov by bolo nevýhodné púšťať sa za demarkačnú líniu a neskôr spätne toto územie, vrátane dvoch dvoch tretín mesta, prepustiť Sovietom&lt;ref&gt;Amborse, S.E., ''Vítězové. Eisenhower a jeho chlapci: bojovníci druhé světové války.'' Jota, Brno, 2006, s.&lt;/ref&gt;. Z tohto dôvodu sa západní Spojenci ani nepokúsili o útok na Berlín, ktorého krvavé dobývanie prenechali Sovietom.

Namiesto toho boli väčšie zálohy a sily sústredené na južnú časť bojiska, pretože panovali obavy, že by sa Nemcom v [[Alpy|Alpách]], v [[Bavorsko|Bavorsku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]] podarilo vybudovať rozsiahlu základňu pre vedenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Cross | meno = Robin | autor = | odkaz na autora = | titul = Pád ríšskeho orla : posledné dni tretej ríše | vydanie = 2 | vydavateľ = Perfekt | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 293 | url = | isbn = 80-8046-227-5 | kapitola = | strany = 197 - 199 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že s týmito myšlienkami operoval aj Hitler, nikdy nedošlo k ich úspešnej realizácii. Spojenci postupovali cez [[Regensburg]] a [[Passau]] pozdĺž [[Dunaj]]a až k [[Linec|Linzu]] a [[České Budějovice|Českým Budějoviciam]] a na južnom krídle cez [[Stuttgart]], [[Memmingen]] k [[Innsbruck]]u. Línia medzi Plzňou, Českými Budějovicami a Linzom bola demarkačnou zónou, na ktorej došlo k styku so sovietskymi jednotkami. Prvý kontakt bol zaznamenaný [[25. apríl]]a [[1945]] na rieke Labe pri nemeckom [[Torgau]] medzi jednotkami americkej 1. armády a sovietskej 5. gardovej armády. Nemecké sily tak boli rozdelené na dve skupiny. 3. mája sa na severe Nemecka spojili britské sily 21. armádnej skupiny so sovietskym 2. bieloruským frontom.

[[Súbor:Kapitulation-reims.gif|thumb|right|[[Alfred Jodl]] pri podpise bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka, Remeš, 7. máj 1945]]

Po [[Adolf Hitler|Hitler]]ovej samovražde, 30. apríla, a kapitulácii Berlína Nemci ešte stále držali v rukách časti [[Nórsko|Nórska]], [[Dánsko|Dánska]], západné [[Holandsko]] a časti [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Juhoslávia|Juhoslávie]], ale aj niekoľko prístavov na pobreží Atlantiku a v [[Baltské more|Baltskom mori]]. Až 7. mája 1945 nový vedúci predstaviteľ Nemecka, admirál [[Karl Dönitz|Dönitz]], nariadil ukončiť bojové operácie. Kapituláciu bez prítomnosti oficiálnych vyšších predstaviteľov ZSSR podpísali západní Spojenci v [[Reims|Remeši]]. Za nemeckú stranu ju podpísal náčelník štábu ozbrojených síl [[Alfred Jodl]]. Za západných Spojencov ju podpísal [[Walter Bedell Smith]] a francúzsky generál [[François Sevez]], za Sovietov [[Ivan Alexandrovič Susloparov|Ivan A. Susloparov]]. Keďže generál Susloparov nemal na podpísanie takéhoto oficiálneho dokumentu od Stalina povolenie a navyše podpísanie kapitulácie v Remeši len malo zdôrazniť nemecké pohŕdanie Sovietmi, opakoval sa kapitulačný akt 8. mája za prítomnosti sovietskych predstaviteľov v [[Karlshorst]]e pri [[Berlín]]e.

== Dohra ==

Dopady vojny v [[západná Európa|západnej Európe]] neboli rozdelené rovnomerne a generálne neboli natoľko vážne ako v iných oblastiach sveta poznačených vojnou (najmä v porovnaní s východnou Európou). 
[[Súbor:Personnel with the Sherman tank &quot;Bomb&quot; of the Sherbrooke Fusiliers Regiment, which landed in France on D-Day and continued in action through to VE-Day. Zutphen, Netherlands, 8 June 1945.jpg|náhľad|Posádka britského tanku v deň nemeckej kapitulácie v Holandskom Zutphene.]]
Škody v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] neboli ťažké, napriek tomu, že krajina kládla odpor Nemcom a ich spojencom od začiatku vojny až do konca, v určitej fáze ako jediná [[demokracia|demokratická]] sila v Európe. Obete na [[civilné obyvateľstvo|civilnom]] obyvateľstve boli pomerne nízke. Krajina však zostala silne zadlžená. Zahynulo 60 595 civilistov a 1 206 príslušníkov [[domobrana|domobrany]]. Straty Britov vo Francúzsku v roku 1940 predstavovali 11 010 mŕtvych a nezvestných, 14 070 ranených (ktorých sa podarilo evakuovať) a 41 340 zajatých&lt;ref name=&quot;Ellis&quot;&gt;Ellis, J., 1993, ''The World War II Databook: The Essential Facts and Figures for all the combatants.'' BCA. ISBN 978-1-85410-254-6.&lt;/ref&gt;. Po otvorení druhého frontu bolo na britskej strane v rokoch 1944 – 1945 30 280 padlých alebo nezvestných, 96 670 ranených a 14 700 zajatých. Kanaďania, ako početne druhí najdôležitejší členovia Britského spoločenstva v Európe, mali 10 740 mŕtvych a nezvestných, 30 910 ranených a 2 250 zajatých.

[[Dánsko]] a [[Nórsko]] prešli vojnu tiež bez vážnych škôd. V Dánsku zahynulo asi 3 000 a v Nórsku 9 500 ľudí. Rýchly spojenecký postup ochránil pred vojnovými škodami aj väčšinu [[Belgicko|Belgicka]], napriek tomu, napr. [[Antverpy]] boli počas vojny ťažko poškodené. Belgicko stratilo 88 100 obyvateľov. Z toho 76 000 bolo civilistov, vrátane 24 000 obetí holokaustu. Padlo 12 100 belgických vojakov. Vojenské straty (z bojov v roku 1940) zahŕňali 15 850 ranených a 200 000 zajatých. V malom [[Luxembursko|Luxembursku]] zahynulo počas vojny asi 2 000 ľudí. Naopak [[Holandsko]] bolo bojmi silne poznačené. Časť obyvateľstva bola v dôsledku nemeckých represálií voči odbojovým skupinám vystavená hladu. Zahynulo 301 000 ľudí, z nich len 17 000 tvorili vojaci, zvyšných 284 000 predstavovali straty civilného obyvateľstva, podstatnú časť z nich – 106 000 tvorili obete holokaustu – Židia.

V oblastiach kde prebiehali pozemné boje alebo boli vystavené leteckým úderom nepriateľa bola často silne zasiahnutá dopravná infraštruktúra. Veľké škody spôsobené bombardovaním utrpelo predovšetkým Nemecko. Nemecko ako hlavný aktér vojny stratilo na západnom fronte v rokoch 1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940 27 074 vojakov, 110 034 bolo zranených a 18 384 nezvestných. Po otvorení druhého frontu do 31. decembra 1944 asi 339 957 mužov, ďalších 30 000 padlo v bojoch v severnej Európe&lt;ref&gt;Overmans, R. ''Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg.'' Oldenbourg 2000, ISBN 3-486-56531-1, s. 335&amp;nbsp;–&amp;nbsp;336&lt;/ref&gt;. Spomedzi vojnových zajatcov prevažne na sklonku vojny zahynulo vo Francúzsku 34 000 nemeckých zajatcov, v USA 22 000, v Spojenom kráľovstve 21 000&lt;ref&gt;Overmans, R.. ''Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg.'' Oldenbourg 2000. ISBN 3-486-56531-1, s. 286&lt;/ref&gt;.

Na území [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] (hraniciach z roku 1937) zahynulo v dôsledku bombardovania 360 000 až 465 000 ľudí. Životy 127 000 nemeckých civilistov si v roku 1945 vyžiadala evakuácia z východných území a boje v týchto oblastiach. Asi 20 000 civilistov bolo usmrtených počas bojov na území Nemecka (vrátane osôb vystavených útokom sovietskych vojsk).

[[Francúzsko]] stratilo počas vojny asi 562 000 obyvateľov. Z toho 212 000 vojakov a 350 000 civilistov. 83 000 mŕtvych predstavovali Židia – obete holokaustu. Boje v rokoch 1939&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1940 si vyžiadali 120 000 mŕtvych alebo nezvestných, 250 000 ranených a 1,45 milióna zajatých&lt;ref name=&quot;Ellis&quot;/&gt;. Po otvorení druhého frontu predstavovali vojenské straty Francúzska 12 590 padlých a nezvestných, 49 510 ranených, 4 730 zajatých. 8 000&amp;nbsp;–&amp;nbsp;9 000 ľudí bolo po oslobodení krajiny okamžite popravených za spoluprácu s nacistami. 1 500 ďalších bolo odsúdených na trest smrti neskoršími povojnovými súdmi&lt;ref&gt;Tucker, S. C., Legacy of the War. in Tucker, S. C. (Ed.) World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 21&lt;/ref&gt;.

[[Spojené štáty]] sa v pozemnej vojne na západoeurópskom bojisku angažovali až od leta 1944. Počas vojny prišli na celom európskom a atlantickom bojisku o 183 588 mužov, z toho pozemné sily stratili 141 088 ľudí, letectvo 36 461 a námorníctvo s pobrežnou strážou 6 039 ľudí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Army battle casualties and nonbattle deaths in Wordl War II. Final report, 121 s.
  | url = http://cgsc.cdmhost.com/cdm/compoundobject/collection/p4013coll8/id/130
  | dátum vydania = 1953
  | dátum aktualizácie = 02.04.2005
  | dátum prístupu = 24.06.2012
  | vydavateľ = cgsc.cdmhost.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Clodfelter, M., ''Warfare and Armed Conflicts - A Statistical Reference to Casualty and Other Figures, 1500–2000.'' 2nd Ed. 2002 ISBN 0-7864-1204-6. s. 584-591&lt;/ref&gt;. Historik Ellis uvádza, že v rokoch 1944 až 1945 to bolo 109 820 mŕtvych a nezvestných, 356 660 ranených a 56 630 zajatých&lt;ref name=&quot;Ellis&quot;/&gt;.

Spomedzi armád Spojencov, ktorých vlasť sa nachádzala mimo tohto bojiska mali Poliaci 1 160 mŕtvych a nezvestných, 3 840 ranených a 370 zajatých.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Western Front (World War II)}}

[[Kategória:Západný front druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bojiská druhej svetovej vojny]]</text>
      <sha1>9pghn5v0gfu175rh70suae3dhf3ke51</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Profesionáli (slovenský seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>253603</id>
    <revision>
      <id>7426747</id>
      <parentid>7426134</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:07:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>178.147.206.196</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Hosťujúci herci */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13890" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Profesionáli
| logo              = 
| žáner             = situačná komédia, sitkom
| námet             = 
| scenár            = Stanislav Guštafík&lt;br /&gt;Ivan Huljak&lt;br /&gt;Ján Gordulič | réžia             =[[Matúš Libovič]] 
| obsadenie         =  [[Peter Batthyány]] Kpt. Maroš Nagy&lt;br /&gt;[[Luboš Kostelný]] Npor. František Boborovský&lt;br /&gt;[[Lukáš Latinák]] Por. Karol Húrka&lt;br /&gt;[[Csongor Kassai]] Ppor. Alexander Vyšný-Riefenstahl&lt;br /&gt;[[Helena Krajčiová]] Npor. Skarlet Balážiková (do 6. série)&lt;br /&gt;[[Ján Kroner]] Miňo Demovič&lt;br /&gt;[[Michal Hudák]] Npor. Miki Hric (od 4. série)&lt;br /&gt;[[Slávka Halčáková]] Kajla (od 7. série)&lt;br /&gt;[[Anna Šišková]] Mjr. Ria Demovič (od 7. série)
| titulná pieseň    = 
| slogan            = 
| krajina           = [[Slovensko]]
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 8
| počet častí       = 123 ([[Zoznam častí seriálu Profesionáli|zoznam častí]])| výkonný producent = 
| producent         = 
| dĺžka             = 30 – 45 min.
| spoločnosť        = 
| rok orig          = 2008 – 2014
| tv orig           = [[JOJ]]
| rok sk            =2008 - 2014 
| tv sk             =[[JOJ]] 
&lt;!-- hudba = Deadly Avenger - We Took Vegas --&gt;
}}

'''''Profesionáli''''' je kultový slovenský [[sitkom]] televízie [[TV JOJ]], od tvorcov seriálu [[Mafstory]]. Na obrazovkách sa prvýkrát objavil 1. septembra 2008. Seriál sa natáčal v priestoroch TV JOJ na bratislavskej Kolibe.

== Herecké obsadenie ==
* kpt. Maroš Nagy ([[Peter Batthyány]]) – ''Náčelník policajného zboru v nemenovanom mestečku.'' Má manželku Ruženku, ktorá ho neustále sekíruje. Nagyova manželka sa v seriáli nikdy neobjavila a je odkazom na manželku poručíka [[Columbo|Columba]]. V rámci silvestrovského spojeného špeciálu Profesionálov a Mafstory autori seriálu uviedli, že jeho brat – dvojička je Šimon „Banán“ Nagy. Jeho matka je teta Márgit – Banánova matka. V ôsmej sérii po zrušení ich policajného oddelenia a pred jeho obnovením pomáha svojej žene Ruženke  predávať kvety.

* npor. František Boborovský ([[Luboš Kostelný]]) – ''Nie príliš inteligentný a sexistický strážca zákona.'' Neustále sa „vtiera“ do pozornosti kpt. Nagya. Jeho myslenie je podstatne pomalšie ako jeho jazyk, preto sa mu často stáva, že niektoré vety opakuje. Obe jeho manželstvá stroskotali. V seriáli sa objavili obe jeho bývalé manželky – Jozefína ([[Szidi Tobias]]) aj Silvia ([[Slávka Halčáková]]). Veľmi rád ponižuje svojho kolegu podporučíka Alexandra. Jeho obľúbené hlášky sú &quot;čoro-moro&quot;, &quot;Šaňo, ty si debil&quot;, &quot;zavrieme ho až sčerná&quot;. Na začiatku ôsmej série po zrušení stanice pracuje pred jej obnovením ako SBS v miestnych potravinách.

* por. Karol Húrka ([[Lukáš Latinák]]) – ''Najlenivejší, neustále hladný člen policajného zboru.'' Dokáže zjesť všetko od živého morčaťa, cez pleťovú masku svojej kolegyne, až po psie klobásy. Účinkoval v reklame na výrobok Tukomax 2010 od firmy Tukopriemysel Miloslavov. Pochádza z Očovej. Charakteristický výrok: &quot;Pri premýšľaní veľmi rýchlo vytrávi&quot;. Jeho brat – dvojička John Húrka sa objavil v epizóde &quot;Brat&quot;, prišiel do mestečka nakrútiť dokument pre National geographic. Karol robil všetko pre to, aby sa s ním nestretol.Najčastejšie opakované slovo je &quot;či?&quot;. Keď je na začiatku ôsmej série stanica zrušená pred jej obnovením pracuje Húrka v mäsiarstve.

* npor. Skarlet Balážiková ([[Helena Krajčiová]]) – ''Hovorkyňa policajného zboru.'' Stále žije sama, je bezdetná a nemá ani priateľa. Pri každej príležitosti nezabudne vyzdvihnúť, že bola v minulosti 1. vicemiss Topoľčany. Pôsobí dosť namyslene, stále sa o seba prehnane stará a miluje Horalky. Pre úspech a slávu by urobila čokoľvek. Často sa hašterí s kolegami, najviac s Boborovským. Zložitý vzťah má aj so svojou matkou ([[Jana Oľhová]]), ktorá ju často navštevuje a komplikuje jej život. Na konci 6. série ešte stále pracuje na stanici, no od 7. série už nie. V 8. sérii pracuje na miestnej farme ako hovorkyňa. Keď je stanica obnovená, vracia sa do nej aj Skarlet. Za tú dobu ale riadne pribrala a tak získava prezývku &quot;Mangalica&quot;.

* ppor. Alexander Vyšný-Riefenstahl ([[Csongor Kassai]]) – ''Inteligentný strážca zákona, ktorý odhalí všetkých zločincov.'' Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Alexander (neznáša oslovenie &quot;Šaňo&quot;) je z mužského osadenstva PZ najinteligentnejší, za čo ho najmä Boborovský neustále ponižuje. Verejne prezentuje, že je žid a žije podľa židovských zásad. Je jedináčik z rodiny univerzitných profesorov. Napriek svojmu veku stále  býva so svojou matkou. Jeho partnerkou je Sára, ktorá skúma sexizmus na pracoviskách. V epizóde &quot;Sára a sexizmus&quot; príde robiť tento výskum aj k našim profesionálom.  Počas zrušenia stanice v 8. sérii a pred jej obnovením rozváža židovských turistov po Bratislave.

* Kajla ([[Slávka Halčáková]]) – ''Stále čaká na svoju vysnívanú loď, bohužiaľ, v Miňovom pajzli.'' Kde sú tie časy, keď ju každé ráno vítalo more, slnko a príjemné teplo! Práca na luxusnej lodi je však pre Kajlu momentálne pasé, keďže jej pracovná pozícia išla ku dnu. Aj s loďou. Kým sa sexi kráske opäť podarí dostať sa na more, musí čakať. Keďže nič vhodnejšie nenašla, zobrala Miňovu ponuku a pracuje v jeho bare. A všetci chlapi na nej môžu oči nechať! V 8. sérii už v bare nepracuje.

* Miňo Demovič ([[Ján Kroner]]) – ''Bývalý kriminalista, teraz majiteľ Café Baru Riviéra a treťotriedny šmelinár.'' Má dobré styky s podsvetím, pôsobí ako majiteľ niekoľkých nevestincov. Medzi jeho partnerov v pochybných kšeftoch patrí aj manželka kapitána Nagya, Ruženka. Vynikajúci kšeft urobil s Rabínom Avihayom. Rád pytliači, vykráda banky a obchody. Jeho bývalou frajerkou je poslankyňa Bianka Borbeliová ([[Diana Mórová]]). Na dušičky vykráda hroby a kradne vence. Má prehnane vysoké ceny: napr. Horalka 50 Sk, teplá voda 2 eurá. Veľa ráz ho už policajti zatkli, no vždy ho pustili, lebo nemali žiadne dôkazy alebo v tom bola s ním zapletená manželka kapitána Nagya Ruženka. V ôsmej sérii je novým majiteľom baru José Dusík ([[Roman Luknár]]), pretože sa dozvedáme, že s Josém si vymenili krčmy a Miňo odišiel do Belize.

* Beatrix Bežná ([[Oľga Belešová]]) – ''Suseda kapitána Nagya.'' Objaví sa v ten najnevhodnejší moment. Ruženka je jej kamarátka, má moderné vybavenie domu. Je niekoľkonásobnou vdovou, jej manželia záhadne zomreli. Vždy, keď sa Bežná zjaví na policajnej stanici, znamená to pre niektorého z príslušníkov PZ to, že Bežná ich ide sexuálne obťažovať. Keď Miki Hric nemal kde bývať poskytla mu za malé službičky azyl. 

* npor. Miki Hric ([[Michal Hudák]]) – ''Výchoniarsky opilec, ktorý svojim nárečím reprezentuje Humenné.'' Objavil sa v seriáli na konci štvrtej série, v piatej sa stal súčasťou tímu. Prišiel ako bývalý člen ozbrojených zložiek, ale ukázalo sa, že bol obyčajným psovodom. Svojím prízvukom reprezentuje Humenné. Je rozvedený a má 9 deti, dvojičky s Ukrajinkou. V ôsmej sérii po zrušení policajného oddelenie a pred jeho obnovením je po odchode Miňa majiteľom krčmy Café Bar Riviéra.

* mjr. Ria Demovič ([[Anna Šišková]]) – ''Je rýchla, je nebezpečná, ale stále je to žena!'' Nová šéfka stanice je zároveň aj bývalou manželkou Miňa Demoviča. Ich spoločná minulosť (súkromná aj profesionálna) je zahalená rúškom tajomstva, ale je fakt, že Miňo z nej má strach a Ria má zasa súdom prikázané nepribližovať sa k bývalému manželovi. Na podriadených je veľmi prísna, vyžaduje disciplínu a poriadok. Neskôr je mieste policajné oddelenie zrušené, no následne v 8. sérii obnovené. Ria sa už ale medzi policajtov nevracia.

* José Dusík ([[Roman Luknár]]) – ''Nový majiteľ miestnej kaviarne Caffe Bar Riviéra z Belize, ktorý rád používa belizejské príslovia a hovorí po španielsky.'' V seriáli sa objavil až v 8. sérií. Na Belize vlastnil krčmu Slovenská chyža, ktorú si s Miňom Demovičom vymenili. Používa podobné podvodné praktiky ako Miňo, 

* Vladimír Bojo ([[Jozef Vajda]]) – ''Pán Tatier a širokého okolia, kde vlastní hotel Grandhotel.'' Vlastní vrtuľník. V 8. sérii robí obchody s Josém Dusíkom ([[Roman Luknár]]), v ktorých ho José často oklame a pripraví o dosť peňazí. Má veľa podriadených najmä Štefana, ktorý musí urobiť všetko, čo mu Bojo povie inak má na stole vlastnú výpoveď. Vladimír Bojo z komediálneho [[sitkom|sitkomu]] [[Hoď svišťom]].

* gen. Evžen Húrka ([[Lukáš Latinák]]) – ''Karolov strýko pracujúci na ministerstve vnútra, policajný generál.'' Je škodoradostný, často hovorí citáty z Biblie, ktorých koniec aj tak často zabudne a udržuje veľmi blízky vzťah s ministrom vnútra. nikde neodíde bez svojej bakule s kovovou hlavou navrchu.

* Irena Balážiková ([[Jana Oľhová]]) – ''Scarletina matka.'' Je energická, čiperná  Veľmi rada by videla svoju dcéru s nejakým mužom, preto sa všemožnými spôsobmi snaží dať Scarlet dokopy s niektorým kolegom. V 8. sérii pracuje po Scarletinom odchode na poste civilného zamestnanca bez nároku na honorár ako hovorkyňa policajného zboru. Keď do policajného zboru nastúpi Evička Sivošová ([[Éva Vica Kerekes|Eva Vica Kerekes]]) snaží sa ju vyštvať, lebo v nej vidí Scarletinu konkurentku.

==Hosťujúci herci==
Okrem štandardného hereckého osadenstva sa v seriáli objavili aj epizódne postavy. Vo viac ako jednej epizóde sa objavili [[Zuzana Fialová]] (ako bulvárna novinárka Iris Kovačiková), [[Richard Stanke]] (ako tajný agent Mosadu), [[Diana Mórová]] (ako súčasná poslankyňa a bývalá striptérka a Miňova milenka) Lukáš Latinák (ako Hurkov brat John Hurka). V seriáli sa objavili aj [[Marián Geišberg]], [[Petra Polnišová]], [[Gabriela Dzuríková]], [[Marek Geišberg]], [[Tomáš Maštalír]], [[Opak (raper)|raper Opak]], [[Róbert Jakab]], [[Eva Rysová]], [[Aneta Parišková]], [[Peter Petrus]], [[Zuzana Kocúriková]], [[Monika Hilmerová]], [[Peter Sklár]] a mnohí ďalší.

==Série a časti==
: Pozri ''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli]]''

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Séria
! rowspan=&quot;2&quot;| Časti
! colspan=&quot;4&quot;| Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot;| Slot
! rowspan=&quot;2&quot;| Stanica
|-
! Premiéra série
! Share (%)
! Finále série
! Share (%)
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF0000; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli#1. séria (2008)|1]]'''
| 18
| 1. september 2008
| 38.8
| 31. december 2008
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| Pondelok 21:35
| rowspan=&quot;12&quot;| [[JOJ]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FF1493; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli#2. séria (2009)|2]]'''
| 15
| 9. marec 2009
| 29.3
| 15. jún 2009
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| Pondelok 21:30
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FFA500; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli#3. séria (2009)|3]]'''
| 28
| 1. september 2009
| 26.8
| 15. december 2009
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| rowspan=&quot;2&quot;| Utorok 22:15
|-
| style=&quot;width:12px; background:#FFFF00; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli#4. séria (2010)|4]]'''
| 15
| 2. marec 2010
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| 15. jún 2010
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#3CB371; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli#5. séria (2010)|5]]'''
| 15
| 6. september 2010
| 33.9
| 20. december 2010
| 28.4
| Pondelok 21:15
|-
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:12px; background:#4169E1; width:1%;&quot;|
| rowspan=&quot;2&quot;| '''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli#6. séria (2011)|6]]'''
| rowspan=&quot;2&quot;| 16
| rowspan=&quot;2&quot;| 7. marec 2011
| rowspan=&quot;2&quot;| 18.0
| rowspan=&quot;2&quot;| 26. september 2011
| rowspan=&quot;2&quot;| 21.9
| Pondelok 21:15 &lt;small&gt;(1 – 13)&lt;/small&gt;
|-
| Pondelok 22:00 &lt;small&gt;(14 – 16)&lt;/small&gt;
|-
| rowspan=&quot;3&quot; style=&quot;width:12px; background:#9370DB; width:1%;&quot;|
| rowspan=&quot;3&quot;|'''[[Zoznam častí seriálu Profesionáli#7. séria (2012)|7]]'''
| rowspan=&quot;3&quot;|9
| rowspan=&quot;3&quot;|8. marec 2012
| rowspan=&quot;3&quot;|26.9
| rowspan=&quot;3&quot;|7. máj 2012
| rowspan=&quot;3&quot;|&lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| Štvrtok 22:30 &lt;small&gt;(1)&lt;/small&gt;
|-
| Piatok 20:20 &lt;small&gt;(2)&lt;/small&gt;
|-
| Pondelok 23:30 &lt;small&gt;(3 – 9)&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;width:12px; background:#969696; width:1%;&quot;|
| '''[[#8. séria (2014)|8]]'''
| 19
| 23. január 2014
| 24.9
| 19. jún 2014
| &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;&lt;small&gt;N/A&lt;/small&gt;&lt;/span&gt;
| Štvrtok 21:30
|-
|}

==Ocenenia==
* [[2010]]: [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2009 – Komediálny seriál roka
* [[2011]]: OTO 2010 – Seriál roka

== Česká adaptácia ==
Českú adaptáciu si objednala novo vznikajúca [[TV Barrandov]]. Českí Profesionáli sa natáčali na mierne pozmenenej scéne zo Slovenskej verzie. Príbehy českej verzie seriálu boli totožné so slovenskými. Pre neúspech seriál prestali vyrábať. Po úspešnej repríze českej verzie počas leta [[2010]] sa česká televízia rozhodla opäť vyrábať komediálny seriál v českom znení.{{bez citácie}}

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

[[Kategória:Slovenské sitkomy]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2008]]
[[Kategória:Sitkomy TV JOJ]]</text>
      <sha1>iy4pmalaa02a7u8lhg9xhnvdn594ckw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva</title>
    <ns>0</ns>
    <id>257904</id>
    <revision>
      <id>7426854</id>
      <parentid>7403784</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:45:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3517" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva
|súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= BagrationMap2.jpg
|text k obr= Mapa operácie.
|dátum= [[13. júl]] – [[29. august]] [[1944]]
|miesto= [[Ukrajina]] a [[Poľsko]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo [[Červená armáda|Červenej armády]]
|protivník1= [[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|25px]] [[Maďarsko]]
|protivník2= [[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] 
|velitel1=[[Josef Harpe]]&lt;br /&gt;([[Skupina armád Severná Ukrajina]])&lt;br /&gt;[[Raul Federikin]]
|velitel2=[[Ivan Konev]]&lt;br /&gt;([[1. ukrajinský front]])
|sila1= 900 000 mužov&lt;br /&gt;900 tankov&lt;br /&gt;700 lietadiel&lt;br /&gt;6 300 diel a mínometov
|sila2= 1 002 200&lt;br /&gt;2 800 lietadiel&lt;br /&gt;13 900 diel a mínometov
|straty1= 350 000 mŕtvych, nezvestných a zranených
|straty2= 65 001 mŕtvych a nezvestných&lt;br /&gt;224 295 ranených&lt;ref&gt;[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html http://www.soldat.ru - Ľvovsko-sandomirska strategičeskaja nastupateľnaja operacia] (Online) prístup 28.1.2009&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;1 270 tankov&lt;br /&gt;289 lietadiel
|straty3= 
|poznámky= 
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}

'''Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva/operácia''' (Львовско-Сандомирская операция) bolo ozbrojené stretnutie vojsk [[Červená armáda|Červenej armády]] a vojskami [[Wehrmacht|nemeckej]] a maďarskej armády odohrávajúce sa od 13. júla do 29. augusta 1944 na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Úlohou [[Červená armáda|Červenej armády]] bolo vytlačiť nemecké vojská zo západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a juhovýchodného [[Poľsko|Poľska]] na rieku [[Visla]].

Nasledovala po [[operácia Bagration|operácii Bagration]], ktorej úspech ju do značnej miery zatieňuje. Počas jeden a pol mesiaca dosiahla červená armáda všetky svoje ciele v dvoch fázach operácie. Najprv vojská [[1. ukrajinský front|1. ukrajinského frontu]] prelomili obranu nemeckej [[skupina armád Severná Ukrajina|skupiny armád Severná Ukrajina]] a oslobodili a obsadili mestá [[Ľvov]], [[Rava-Ruska]], [[Przemyśl]], [[Ivano-Frankivsk|Stanislav]], [[Brody]] a iné, neskôr prekročili Vislu a vybudovali pri [[Sandomierz]]i predmostie na jej západnom brehu. Patrila medzi tzv. 10 stalinovych úderov. Operácia sa skladala z troch čiastkových ofenzív:
* [[Ľvovská útočná operácia]] (13. – 27. júl 1944)
* [[Stanislavská útočná operácia]] (13. – 27. júl 1944)
* [[Sandomierzska útočná operácia]] (28. júl – 29. august 1944)

Na samom konci operácie sa podarilo Sovietskym vojskám, ktoré v tej dobe čelili silným nemeckým protiútokom obsadiť mesto [[Krosno]], nahádzajúce sa okolo {{km|30|m}} od [[prvá Slovenská republika|slovenských]] hraníc. Prítomnosť sovietskych vojsk blízko územia Slovenska v tej dobe výrazne aktivizovala odbojovú činnosť a urýchlila začiatok [[SNP]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vojenský výhonok}}

[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Poľsku]]
[[Kategória:Bitky na Ukrajine]]
[[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v 1944]]</text>
      <sha1>skfu8u2up7veoedbm9rxbg5vcv3bke9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Jetam2</title>
    <ns>3</ns>
    <id>283438</id>
    <revision>
      <id>7426886</id>
      <parentid>7426415</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:40:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otázka od Neznámy anonym (10:40, 19. august 2022) */ nová sekcia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="58656" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)
:{{Re|V&amp;ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC)
::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) ==

Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab 

Stále mi tam vypisuje tie 3 veci:
- Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
- Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
- Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. 

Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. 

Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. 
Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) ==

Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok  o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) ==

Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC)

== Šport v XY vs. Športové podujatia v XY ==

Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC)
:Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC)
::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC)
:::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC)
:::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC)
::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) ==

Prajem dobrý deň!
Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC)
:{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC)

== This Month in Education: July 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 7 • July 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23607963 --&gt;

== Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) ==

ahoj
môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC)

== Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 ==

Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). 

This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls!

~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC)
::Of course!! Come anytime, invite anyone else  [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) ==
Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC)
:{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) ==

Dobry vecer, 

klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. 

Dakujem a prajem este pekny vecer
S pozdravom 
Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC)
:{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC)
::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre.  [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) ==

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC)
:Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC)

== Kat. Vzniklo v ==

Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}).

Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC)
::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC)
:::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&amp;diff=7426413&amp;oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) ==

Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>0rk5hhso9ef7y0dkjfndnuejx6eyb1c</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426901</id>
      <parentid>7426886</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:12:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="58813" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)
:{{Re|V&amp;ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC)
::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) ==

Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab 

Stále mi tam vypisuje tie 3 veci:
- Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
- Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
- Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. 

Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. 

Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. 
Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) ==

Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok  o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) ==

Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC)

== Šport v XY vs. Športové podujatia v XY ==

Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC)
:Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC)
::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC)
:::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC)
:::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC)
::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) ==

Prajem dobrý deň!
Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC)
:{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC)

== This Month in Education: July 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 7 • July 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23607963 --&gt;

== Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) ==

ahoj
môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC)

== Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 ==

Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). 

This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls!

~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC)
::Of course!! Come anytime, invite anyone else  [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) ==
Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC)
:{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) ==

Dobry vecer, 

klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. 

Dakujem a prajem este pekny vecer
S pozdravom 
Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC)
:{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC)
::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre.  [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) ==

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC)
:Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC)

== Kat. Vzniklo v ==

Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}).

Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC)
::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC)
:::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&amp;diff=7426413&amp;oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) ==

Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC)

Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>if46vaj1b342pwflyurv8rzp4qy36hq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426909</id>
      <parentid>7426901</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:20:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otázka od Neznámy anonym (10:40, 19. august 2022) */ re</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="59165" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)
:{{Re|V&amp;ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC)
::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) ==

Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab 

Stále mi tam vypisuje tie 3 veci:
- Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
- Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
- Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. 

Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. 

Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. 
Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) ==

Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok  o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) ==

Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC)

== Šport v XY vs. Športové podujatia v XY ==

Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC)
:Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC)
::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC)
:::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC)
:::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC)
::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) ==

Prajem dobrý deň!
Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC)
:{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC)

== This Month in Education: July 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 7 • July 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23607963 --&gt;

== Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) ==

ahoj
môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC)

== Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 ==

Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). 

This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls!

~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC)
::Of course!! Come anytime, invite anyone else  [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) ==
Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC)
:{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) ==

Dobry vecer, 

klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. 

Dakujem a prajem este pekny vecer
S pozdravom 
Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC)
:{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC)
::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre.  [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) ==

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC)
:Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC)

== Kat. Vzniklo v ==

Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}).

Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC)
::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC)
:::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&amp;diff=7426413&amp;oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) ==

Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC)

Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC)
:{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidle o správcoch|Pravidlo o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>0nkf37qjkggy6fqonsoxoacud4slqm9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426910</id>
      <parentid>7426909</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:20:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Otázka od Neznámy anonym (10:40, 19. august 2022) */ opr</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="59165" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]]

== Žiadosť k dvom stránkam ==

Nazdar, mohol by som požiadať presunúť tieto dve stránky: [[Čung-jang kuang-po tien-š’ tcha|stránka 1]] a [[S'čchuan kuang-po tien-š' tcha|stránka 2]]? Spravil by som to sám, ale v minulosti sa na cieľových stránkach diali nejaké veci, kvôli ktorým sa to mne nedá a zrejme na to treba správcovské oprávnenia. Vďaka. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 04:24, 18. júl 2022 (UTC)

S presunom stránok na preklad (resp. druhotný preklad) nesúhlasím. Prepis je správnejšie a jednoznačnejšie riešenie. Z názvov, ktoré sa vyskytujú v publicistike stačí urobiť presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:43, 18. júl 2022 (UTC)

:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], tie prepisové tvary názvov, na ktorých tie veže boli, skutočne takto nikto nepoužíval ani nikde neuvádzal. Väčšina ich názvov je vyslovene len názov mesta/oblasti + veža/televízna veža/vysielacia veža (ale v čínštine/japončine/inom jazyku), takže preklad je logickejší ako ničnehovoriaci fonetický prepis ich pomenovania pre slovné spojenie &quot;televízna veža&quot;. Zvyšok sú aspoň trochu kreatívne vlastné mená, ale existujúce pod anglickým názvom (a tie veže sa tak prezentujú, lebo chcú pritiahnuť zahraničný kapitál, turistov a pozornosť) a prípadne je k tomu pridružený nejaký miestny zápis anglického názvu. Prosím, tie fonetické prepisy fakt takto nemajú zmysel.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 05:53, 18. júl 2022 (UTC)

:Prepis vychádza z toho, že tie veže sú v nejakom štáte. Ktorý má svoj jazyk a písmo. A preto je logické, že (pokiaľ nejaká autorita) nestanovila názov, tak sa používa prepis, na ktorý smerujú iné (voľno prekladové) pomenovania. Že sa kvôli turistike prezentujú pod anglickými názvami je v poriadku, ale nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:56, 18. júl 2022 (UTC)
::Samozrejme, že sebaprezentácia daných veží má mať prednosť pred nič nehovoriacimi prepismi, hlavne, keď sa aj v danej krajine prezentujú pod anglickým názvom. Napríklad tie japonské veže, ktoré obsahujú ''tawá,'' sú vyslovene len fonetické podoby anglického názvu. Takisto napríklad tie veže, ktoré sú len názov mesta + &quot;televízna veža&quot; nemá zmysel prepisovať foneticky, to nie je ani skutočné vlastné meno, len geografické určenie, nič to čitateľovi neprinesie a preklad je v tomto prípade hodnotnejší, lebo aspoň tuší, o čom článok je. Takýto prepis má zmysel, keď zrazu chceme písať o japonskom ministrovi školstva a potrebujeme rýchlo uchopiť jeho meno alebo sa stane niečo v nejakej zapadnutej čínskej dedinke, ale v týchto prípadoch skutočne nemá zmysel a nekážu ho ani PSP, toto je vyslovene nevhodný spôsob. Potom tu prepisujete foneticky názvy zažitých značiek, veže a iné veci a slovenská Wikipédia pre takéto nápady stráca kredit.     [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:09, 18. júl 2022 (UTC)

::Už len skutočnosť, že si to začal presúvať v noci a bez diskusie svedčí o tom, že to je dosť neodôvodnený a potenciálne rizikový čin. Ide o stavby a tie majú svoje názvy - v jazuku daného štátu. Že pre zjednodušenie majú aj rozličné anglické názvy, treba uviesť do článku, ale určite nie ako primárny názov, resp. preklad z anglištiny ako primárny názov. A už vôbec nechápem, prečo presúvať články, ktoré majú názov v latinke. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:15, 18. júl 2022 (UTC)
:::Začal som to presúvať, keď som mal čas (''A mám sa pýtať uráčene vás? Na základe akej diskusie ste to pohádzali na tie prepisy?''), aj tak všetky úpravy vidno aj spätne, tak si hádam nemyslíte, že som si myslel, že keď budem pracovať v noci, tak si nikto nič nevšimne. Ide o stavby a tie majú svoje názvy a často rovno v angličtine - však aj na Slovensku, hlavne v BA, sa stavia kopa veží a rovno s anglickým názvom a nie pre zjednodušenie, ale proste ako oficiálny, primárny názov (pričom ho premenovať tak, aby to prilákalo nejaký cudzí kapitál, je oveľa ľahšie, než sa zdá). Často tie &quot;domorodé&quot; názvy ani nie sú prvotnými vlastnými menami, ale už prepismi anglického názvu, napr. [[N Soul tawo|N Soul Tawo]] je len prepis kórejskými znakmi zachyteného názov N Seoul Tower alebo [[Tókjó sukai curí]] je prepis japonského prepisu anglického názvu Tokyo Skytree. Čo sa týka názvov, ktoré sú v tvare mesto + televízna/vysielacia veža (napr. Tencin: [[Tchien-ťi po tien-š' tcha]], Liao-ning: [[Liao-ning kuang-po tien-š' tcha]] ap.), tam fonetický prepis slovného spojenia televízna veža skutočne, skutočne nemá význam - fonetický prepis má zmysel pri názve mesta/oblasti, lebo nemáme iný výraz, ale tie zvyšné všeobecné podstatné mená vieme preložiť normálne do slovenčiny a je to pre čitateľov násobne vhodnejšie riešenie. Pozrite si napríklad názvy článkov na iných wikipédiách o [[Televízna veža na Kamzíku|Televíznej veži na Kamzíku]]. Kamzík ako reálne vlastné meno vo väčšine prípadov ostatné verzie zachovávajú (okrem de), ale slovné spojenie televízna veža si prekladajú do svojho jazyka, lebo nejaký krkolomný prepis typu &quot;theleveezna vezha na Kamzíku&quot; nikomu nič neprináša a nie je ani originálom. Fonetický prepis nie je rovnocenný pôvodnému názvu, je to druh záznamu, ak nie sú dostupné iné spôsoby, no v týchto prípadoch má len doplnkovú informačnú hodnotu. Pri originálne latinkovom (ale &quot;''geograficky určovanom&quot;'') názve som ho preložil, lebo nejde o na Slovensku veľmi rozšírený jazyk a teda názov nie je veľmi priezračný, zároveň na ostatných wikipédiách je prispôsobený prijímajúcemu jazyku (Vilniuská televizní věž, Vilnius TV Tower, Fernsehturm Vilnius, Wileńska wieża telewizyjna atď.). [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 06:55, 18. júl 2022 (UTC)

:::Mám svoje pochybnosti. Plus platí: roky to bolo na prepisových názvoch, to nejde presunúť len tak. A je to odôvodené dobre.
:::N Soul tawo je vyslovene príklad, že veža má názov v kórejčine, tawo je proste iný názov pre vežu ([[:ko:탑]]); nie iba prepis z angličtiny do kórejskeho písma. Takže primárne názvy primárne v jazyku daného štátu. 
:::Ako veci riešia iné wiki, je ich vec, resp. otázka do akej miery majú štandarizované/kodifikované prepisy a ich používanie. To isté aj pre televíznu vežu na Kamzíku. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 18. júl 2022 (UTC)

:{{Re|V&amp;#38;ltz}} Zdar, rád by som. Ale ako vidíš, táto téma nie je jednoduchá. Ja som za presun na zrozumiteľné mená. Priemerný slovenský čitateľ nemá poňatia čo je „Liao-ning kuang-po tien-š' tcha“. Chápem, že sú tu dvaja-traja polygloti a polyhistori čo sa vyznajú v každom ľudskom jazyku a niekoľkých mimozemských, ale encyklopédiu treba tvoriť (aj) pre bežných používateľov. Pre „pôvodné“ názvy, ktoré {{Ping|Vasiľ}} presadzuješ, treba tiež doložiť zdroje. Ako sa ukázalo pri [[Diskusia:Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha|Kuang-čou tien-š’ kuan-kuang tcha]], súčasné názvy nemusia byť v poriadku. Inak, ako vieš, že anglický názov nie je hlavný? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:04, 18. júl 2022 (UTC)

:Je samozrejmé, že stavba v danom štáte má názov v štátnom jazyku. Stačí sa pozrieť na oficiálne stránky alebo materské wiki. Sekundárne preklady (z angličtiny) sú vhodné na doplnenie, nie ako hlavný názov. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:37, 19. júl 2022 (UTC)

:: Je to pravdepodobné, ale nie samozrejmé. Oficiálny a primárny názov môže byť tiež v angličtine. Bežné je to aj v našich oblastiach. Napr [[AZ Tower]]. V každom prípade názvy a prepisy treba podkladať citáciami.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:41, 19. júl 2022 (UTC)
::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], fakt nerozumiem, prečo, keď máme pri nejakej významnejšej veži rovnocenné názvy v angličtine a nejakom miestnom jazyku, tak nepoužijeme zrozumiteľnejší anglický názov, ktorým sa prezentujú dané veže všade v zahraničí a zachováva sa pri ňom grafická, zvuková aj významová stránka pomenovania a namiesto toho máte potrebu robiť fonetický prepis lokálneho názvu (v horšom prípade prepis prepisu), pri ktorom sa zachováva len zvuková stránka (aj to nie celkom presne). Napr. ''Tókjó sukai curí'' je len slovenskou fonetickou reprezentáciou japonskej fonetickej reprezentácie anglického názvu Tokyo Skytree. Neviem, či máte pocit, že bojujete proti nejakému anglickému imperializmu (nie) alebo robíte radosť autorom PSP (nie), ale keby sme takto pristupovali ku všetkým reáliám z krajín s inou znakovou sústavou, tak vlastne neprekladáme žiadne údaje, ale ich foneticky prepisujeme a nemáme z toho žiadnu informačnú hodnotu. Tie prepisové tabuľky slúžia na vlastné mená (osôb, geografických celkov, názvov rozličných kultúrnych javov ap.) a niektoré všeobecné mená (špecifické potraviny, povolania, hry atď.), ku ktorým neexistuje u nás vhodná alternatíva (vlastný výraz, zaužívaný tvar, zrozumiteľnejší cudzí tvar...). Napr. 安倍 晋三 ''Šinzó Abe'' nemáme ako preložiť, ale keď vieme, že napr. 广播电视塔 ''&quot;kuang-po tien-š' tcha&quot;'' znamená rozhlasová a televízna veža a vidíme, že ten názov je len najprostejšie geografické označenie objektu (Sečuánska, Liao-ningská, Ta-lienska, Čung-jangská ''kuang-po tien-š' tcha''), skutočne nerozumiem tomu, prečo to proste normálne nepreložiť do slovenčiny a zachovať význam, ako utvárať nikde inde nepoužívané fonetické prepisy a presadzovať, aby tento slovenskému čitateľovi nič nehovoriaci útvar bol primárnym názvom.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:38, 19. júl 2022 (UTC)

::Zatiaľ ani jeden z ázijských názvov nie je v latinke, resp. v angličtine, ako sa tu snažíte obaja tvrdiť (napr. [[N Soul tawo]] má proste názov v kórejčine).
::Tie názvy nie sú rovnocenné. To v prvom rade. Turistická prezentácia je niečo iné. Prepisy doložiť netreba, pretože tie sú z PSP (z čínskeho, japonského a kórejskeho písma; podobne cyrilika). A pridávať poznámku, že prepis je podľa nich, mi príde ako zbytočné. Analogicky by to chcelo spýtať sa (a uvádzať) podľa čoho sú preklady.
::Postup preklad (väčšinou z angličtiny) zavádza neporiadok v tom, že je veľmi výberový: ktoré jazyky prekladať (zatiaľ to vyzerá na čínštinu, kórejčinu, japončinu či ruštinu), ktoré ponechať. Prečo prekladať litovský názov a ponechať český. Prepis z jazukov, ktoré sa zapisujú nelatinským písmom je systematický a spoľahlivý. To čo sa tu obaja snažíte pretlačiť je chaotické a znanlivo prístupné. Je to však náhodné a nespoľahlivé. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:43, 20. júl 2022 (UTC)
:::N Seoul Tower má doslova [https://www.nseoultower.co.kr:8501/ na stránke vľavo hore] názov v angličtine. [https://www.nseoultower.co.kr:8501/media/gallery/popView.asp?idx=17&amp;type=01 Rovnako je obrovský anglický názov hneď po fyzickou vežou]. Prečo teda nepoužiť ten? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:00, 20. júl 2022 (UTC)

:::Podľa (resp. z) reklamných pútačov sa názvy netvoria. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:54, 20. júl 2022 (UTC)
:::Nie, nie je to ani chaotické, ani náhodné a ani nespoľahlivé. Pri názvoch veží, ktoré sú v danej podobe pre bežného slovenského čitateľa zrozumiteľné a historicky kultúrne bližšie, sa zachová pôvodný tvar (čeština, angličtina, nemčina, španielčina), ak nie je zaužívaný iný tvar (Eiffelova veža), pri názvoch veží, ktoré sú v inej znakovej sústave (japončina, kórejčina, čínština, ruština atď.) alebo v jazyku, ktorý je historicky kultúrne vzdialenejší, sa ako názov buď systémovo použije slovenský preklad (ak ide o názov, ktorý je iba geografickým určením všeobecného objektu - Ostankinská televízna veža, Vilniuska ..., Tallinnská ...,  Čching-taoská televízna veža alebo Sečuánska vysielacia televízna veža, Čung-jangská ..., Ta-lienska ...) - a toto odporúčal v minulosti aj JÚLŠ SAV - alebo anglický názov, ak sa veža pod takým názvom všeobecne prezentuje: Canton Tower [[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Kuang-%C4%8Dou_tcha&amp;oldid=7412855 &lt;u&gt;tu vám dokonca priamo niekto z Číny napísal, že anglický názov je oficiálny&lt;/u&gt;]] Tokyo Skytree, N Seoul Tower, Oriental Pearl Tower atď. (a nejde len o preklad geografického určenia všeobecného objektu typu Qingdao TV Tower, Tallinn TV Tower). 
:::Práveže súčasný &quot;rovnostársky&quot; prepisový spôsob vytvára zmätok, pretože zavádza nezrozumiteľné a nikým nepoužívané tvary, ktoré len natvrdlo prenášajú zvukovú podobu pôvodného označenia, ale bez zachovania významu pomenovania alebo pôvodnej grafickej podoby. Keby sme to fakt nevedeli preložil, použiť iný názov alebo nejak inak ako slovenská wikipédia zachytiť, poviem dobre, prepíšme to (názvy japonských, ruských, čínskych, kórejských atď. miest, osôb, geografických celkov atď.), ale máme iné, lepšie možnosti a vy z nich spoľahlivo vyberáte tú najhoršiu. Proste ste si všimli nejakú kapitolu v PSP a teraz sa ju dlhodobo, násilne a nevhodne snažíte používať na takéto situácie. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 17:48, 20. júl 2022 (UTC)

:::Už samotný koncept kultúrne bližších a vzdialenejších jazykov je problematický (slušne povedané). V zásade je to návrh na postup: „preložím si čo chcem, ako chcem a nevadí, že čínsky/kórejsky/japonsky neviem“. Dvojitý preklad nie je správna cesta pre pomenovanie objektov (resp. čohokoľvek). Kuang-čou tcha má stanovený anglický názov. Čo je fajn pre en wiki, nie pre wiki v slovenčine.
:::Prepis vytvára overiteľný názov, na ktorý môžu smerovať presmerovania z anglických či prekladových názvov. Čo sa presne aj deje. Zápis v pôvodnom písme je rovnako vždy súčasťou článku. Presne na podobné účely kapitola o prepisoch v PSP slúži. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:42, 21. júl 2022 (UTC)

::::Na &quot;koncepte&quot; nie je problematické vôbec nič, proste s niektorými jazykmi sme sa historicky stretávali viac a sú pre nás zrozumiteľnejšie (rovnaké jazykové rodiny), u iných sa to nestalo (napr. pre obyčajnú geografickú vzdialenosť) a tá priezračnosť je tam menšia. Preklad nie je svojvoľný, ale na základe pôvodného významu: ak názov niečoho znamená X-ská televízna veža, tak to nepreložím ako ''Y-ová'' ''jahodová zmrzlina'', ''Z-ná'' ''dolomitová jaskyňa'' ani ''Q-eľný'' ''stĺp verejného osvetlenia''. Mnohé tie preklady ani nie sú dvojité, proste prekladáme priamo z pôvodného jazyka a ten názov je úplne najprostejšie geografické označenie. Kuang-čou tcha sa '''&lt;u&gt;oficiálne&lt;/u&gt;''' prezentuje ako Canton Tower a tento názov je zrozumiteľný a medzinárodný a je fajn aj pre slovenskú wiki (ako napr. pre nemeckú alebo poľskú), tak prečo to nepoužiť (ale môžeme to aj preložiť, ak veľmi chcete, hoci je to horšie riešenie ako zrozumiteľný oficiálny cudzojazyčný názov). Ak sa tu deje niečo dvojito, tak sú to vaše prepisy typu ''N Soul tawo'' či ''Tókjó sukai curí''.
::::Zároveň mám pre vás skvelú správu, @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|&lt;u&gt;'''vo &quot;''wikiarchívoch''&quot; som našiel vyjadrenie od JÚĽŠ SAV presne k tejto téme'''&lt;/u&gt;]] a môžem vám na jeho základe s čistým svedomím povedať, že sa opakovane mýlite. Tak si to v pokoji celé prečítajte a potom odpovedzte na otázku, či tento váš zmätok napravíte sám, alebo chcete pomoc.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 07:15, 21. júl 2022 (UTC)

::::To, že účelovo vyberáte, čo ako a ako preložiť je problematické (niečo v angličtine, niečo preložené). Veľmi často sú to dvojité preklady, z toho sa nevykrútite (tu napr. [[Lung tcha|Dračia veža]]), pretože neviem o nikom, kto by tu ovládal východoázijské jazyky (resp. niektorý z nich). Anglická názov určite uviesť + urobiť z neho presmerovanie. Nie ako primárny, resp. preklad z neho ako primárny.
::::Treba si prečítať, aká bola ďalšia diskusia a na základe akých argumentov prišla odpoveď (napr. nezmysel v podobne počtu výsledkov v Google, navyše zle spočítaných). Naprávať nie je čo, súčasný stav je udržateľný a systematický. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:41, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Nie, 龙塔 ''Lung tcha'' znamená Dračia veža, to nie je proces 龙塔 --&gt; Dragon Tower --&gt; Dračia veža, ale úplne priamočiary preklad na základe pôvodného významu, čiže +1 (''viete, že z čínštiny sa dá aj normálne prekladať, nie len transkribovať, však?''). Tak, ako by 狗 bol pes. &quot;Ďalšia diskusia&quot; bola, že Bronto sa zasa tváril, že je génius a všetci ostatní sú lietadlo, ale nedoložil žiadny zdroj, ani nič podobné, iba mlel hubou (respektíve klávesnicou). Vedľajší ilustračný príklad zamestnankyne JÚLŠ SAV s Tokijským nebeským stromom nijako zvyšok argumentu nenarušuje (a aj to pripúšťala len ako možnú alternatívu, nie ako záväzný tvar a dokonca sa tento &quot;prekladový variant&quot; týkal oblasti spravodajstva, nie encyklopédie). Pre túto konkrétnu diskusiu zacitujem z listu (tam to riešila konkrétne na príklade [[Tókjó sukai curí|Tókjó sukaí curí]]): &quot;Prirodzene, že v rámci encyklopedického hesla venovaného televíznej veži v Tokiu sa žiada uviesť názov televíznej veže, '''&lt;u&gt;ale predovšetkým tak, aby mal pre čitateľa informačnú a komunikačnú hodnotu&lt;/u&gt;''', čomu [= informačná a komunikačná hodnota] zodpovedá '''&lt;u&gt;napríklad&lt;/u&gt;''' spojenie televízna veža Tokijský nebeský strom, kým '''&lt;u&gt;samotný prepis japonského názvu Tókjó sukai curí má pre slovenského čitateľa informačnú hodnotu takmer nulovú&lt;/u&gt;''' [vsuvky a '''&lt;u&gt;zvýraznenie&lt;/u&gt;''' ja].
:::::Bezočivé ignorovanie a spochybňovanie absolútne jasného vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ktorým sa tu inokedy tak rád oháňate) a tvrdohlavý pocit absolútnej pravdy jednoznačne ukazujú, že naprávať je rozhodne čo. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:26, 21. júl 2022 (UTC)

:::::Veľmi, veľmi pochybujem, že viete čínsky. To dosť podkopáva samozrejmosť, s ktorou tu píšete o názve. Prekladať z čínštiny sa určite dá, ale to vyžaduje nemalé znalosti a štúdium.
:::::Príklad panej z poradne, ktorým ilustrovala zaužívanosť názvu argument narušuje, pretože vôbec zaužívaný nebol.
:::::Žiada sa uviesť názov, ale nie tak, aby svojvoľný preklad (človekom, ktorý daný jazyk neovláda) mal prednosť pred názvom v materskom jazyku.
:::::Je rozdiel medzi JÚĽŠ SAV a poradňou (hoci pod nich nepochybne patrí). Pri veciach, ktoré sa týkajú Ázie by bol viac na osoh [[Ústav orientalistiky SAV]], resp. napr. jeho publikácia {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} Pozriem aj v nej. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:49, 21. júl 2022 (UTC)
::::::Aha, zrazu to už nie je dvojitý preklad, ale &quot;pochybujete o mne&quot;. Neprekladáme hlboký filozofický traktát, ale obyčajný jednoduchý názov, fakt pre to netreba vstúpiť na celý život do odľahlého kláštora a s trochou snahy by ste to zvládli aj vy. &quot;Príklad panej&quot; nikde nespomína &lt;u&gt;zaužívanosť&lt;/u&gt; názvu, ale jeho &lt;u&gt;používanosť&lt;/u&gt;, pričom tá bola v slovenských zdrojoch (aj po Brontovej analýze) nenulová (hoci nie taká vysoká). Žiada sa uviesť názov tak, aby bol pre slovenského čitateľa zmysluplný, čo dosiahneme v týchto prípadoch buď použitím oficiálneho názvu v angličtine (ak taký existuje a zvolila si ho samotná veža) alebo uvedením prekladu. Je to legitímny a zaužívaný prostriedok a absolútne samozrejme sa používa pri tisíckach iných článkov na wikipédii, dokonca (predstavte si!) aj o reáliách z Číny, Japonska, Kóreí či Ruska. Čo keby celý článok napríklad o čínskom jüane bol fonetickým prepisom čínskej verzie - ''autenticita jak sviňa'', no nie? 
::::::Danou knižkou sa len zasa snažíte chybne upínať na prepis (tak ako pri zahraničných firmách/značkách/ochranných známkach v iných znakových sústavách), hoci vo vyjadrení sa jasne píše, že &quot;'''[p]ri tvorení zásad transkripcie uvádzaných v Pravidlách slovenského pravopisu sa však nerátalo s takou absurdnou situáciou, že by sa anglický názov zapísaný japonským písmom prepisoval do slovenčiny.'''&quot; a &quot;'''Prepisovať tieto a im podobné názvy z japončiny podľa zásad prepisu z iných grafických sústav do slovenčiny je v rozpore nielen s Pravidlami slovenského pravopisu, ale aj so zdravým rozumom.'''&quot; 
::::::Ani táto publikácia vám však nepomôže, zaoberá sa správnosťou prepisu (jeho technická realizácia, rozdiely medzi EN a SK prepisom), &lt;u&gt;okrem toho tie vaše prepisové názvy predchádzajú vydanie danej knihy o niekoľko rokov&lt;/u&gt;. Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že ste v PSP našli prepisovú tabuľku a mali ste pocit, že to musíte využívať na takúto situáciu, lebo je to ''&quot;zákonná kodifikačná príručka&quot;.'' Prepis v tomto prípade však proste nie je zmysluplné riešenie názvu článku: JÚĽŠ vám odkazuje, že to nemáte robiť a že sa to takto nemá používať, prepis nezachytáva pôvodný význam, nezachytáva pôvodnú grafickú podobu, pre Slováka je to nezmyselný zhluk písmen, nikto iný to takto nepoužíva a napriek tomu sa tu snažíte presadzovať takýto nonsens. Prosím, venujte svoj potenciál zmysluplnejším aktivitám. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 09:47, 21. júl 2022 (UTC)

::::::Obe možnosti platia. Rovnako dvojitý preklad (pretože na to, aby ste prekladali z originálu vedomosti nemáte) + pochybnosti o navrhovateľovi. Tie názvy sú málokedy také jednoduché, aby to bolo možné bez vedomosti len tak preložiť ako sa vy snažite presviedčať (geografické názvy sú dobrý príklad). Rozdiel medzi zaužívanosťou a používanosťou je váš výmysel. Čínsky jüan je názov meny tie tiež nie sú vymyslené od ľudí, ktorí nevedia po čínsky a majú snahy prekladať, pretože si veria (ego nestačí). Konkrétne názvy mien sú podľa zoznamu [[Národná banka Slovenska|NBS]]. Umelo pretláčať anglické názvy je dosť provinčný prístup (určite ich však treba uviesť).
::::::Ku knihe sa vyjadrujete chybne. Čo sa v nej uvádza, to sa najprv musím pozrieť. Ak si daný štát zvolil taký názov, tak potom nevidím príčinu prečo ho nerešpektovať (teraz myslím: 東京スカイツリー – Tókjó sukai curí, Tokyo Skytree). Plus stále je to na materských wiki (aj čínske názvy) zapísané ich písmom. A to je pre slovenský názov východiskové. Ak by existoval dôveryhodný zoznam (ako má napr. Úrad geodézie a kartografie SR) pre stavy, tak by to bolo jednoznačné.
::::::Príslušné kapitoly z knihy (určite čínština, kórejčina, japončina) pozriem. A nie sú to len správnosti prepisu, to nemáte pravdu. Z toho čo uvádzate, začína byť zrejmé, že celé prepisy z PSP hodláte ingorovať a nepoužívať, lebo si to (laicky) preložíte. To je nezmysel. O zmysluplných aktivitách, sa prosím vyjadrujte k iným osobám (obzvlášť, keď existujú o tej vašej pochybnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:V%26ltz&amp;diff=next&amp;oldid=7398913]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:29, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], neviete o mne vôbec nič, tak si láskavo tvrdenia o mojich vedomostiach nechajte pre seba. Mám doma česko-čínsky (čínsko-český) slovník a fakt mi nerobí vôbec žiadny problém pozrieť doň a zistiť, ako vyzerá znak pre draka (龙) a ako znak pre vežu (塔). Údajnú zaužívanosť vo vyjadrení JÚĽŠ ste si vymysleli vy, aby ste mohli spochybniť jasný text, ktorý sa vám &quot;nehodí do krámu&quot;. Čínsky jüan je príklad, že bežne používame slovenské výrazy pre zahraničné javy (hádam v Číne nepoužívajú slovo čínsky v takomto tvare, všakže?) a nie totálne fonetické prepisy. Používanie anglických tvarov nie je umelé ani provinčné, je to úplne rovnaký princíp ako so značkami - oni (majitelia veže, manažéri, miestne zastupiteľstvo ap.) sa proste rozhodnú, že ich medzinárodný názov je taký, aký si určia, tie konkrétne anglické názvy, kam som to presúval, im len tak &quot;neprischli&quot; a takto stanovené názvy sú pre nás zrozumiteľné. Je logické, že na domácich stránkach je to zapísané primárne domácim písmom a v zahraničí používajú medzinárodný tvar, tak, ako by bolo prirodzené, keby sme tu mali článok o niečom my v slovenčine, ale mali stanovený medzinárodný tvar, ktorý použijú ľudia v zahraničí. Tak ako napríklad s obchodnými značkami.
:::::::Je zaujímavé, že viete, že sa o knihe vyjadrujem chybne, ale zároveň sa musíte pozrieť, čo sa v nej uvádza. Až by mal človek pocit, že nejaká časť toho výroku sa môže nezakladať na pravde. Prepisy z PSP nehodlám ignorovať, ale hodlám ich používam na to, na čo sú určené. [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''&lt;u&gt;Aj JÚĽŠ vám písal, že&lt;/u&gt;''' &lt;u&gt;'''sa to tak používať nemá'''&lt;/u&gt;]]. Tie prepisy sú proste na nezaužívané pôvodné vlastné mená a špecifické všeobecné mená (ku ktorým niet slovenského náprotivku). Zrazu sa zosype kopec v nejakej kórejskej dedine a budú o tom písať médiá - cieľom kodifikačnej (= zjednocujúcej) príručky je v takom prípade zaručiť, aby bol ten jej názov prepísaný jednotným spôsobom a nevznikali šumy, keď to jedno médium prepíše po anglicky, druhé po slovensky a tretie úplne inak a ľudia si budú myslieť, že sa udiali tri zosuvy. Keby bolo na výber medzi nezaužívaným anglickým fonetickým prepisom a nezaužívaným slovenským fonetickým prepisom, zvolím ten slovenský podľa PSP. Takže váš pocit zrejmosti voči mne je nezmysel.
:::::::Nuž, a k tým pochybnostiam, to ste ma teda pobavili. Odkazovaný &quot;kompromateriál&quot; totižto odkazuje na prípad, kedy som opravil v článku o Marilyn Monroe jej rodné meno. Nenarodila sa totiž s -ová a informácia o rodnom mene má zmysel ako presný údaj, nie s nejakými zásahmi, nálepkami a prídavkami. Proste to má byť ako výpis z matriky. IP však trvala na tvare -ová &quot;''lebo sme na Slovensku''&quot; a &quot;''píšeme slovenskú wikipédiu''&quot;, obaja sme si to párkrát revertli a následne ma upozornil Teslaton, že to nemám robiť, tak som prestal. Zaujímavé však, že zreteľné rodné ženské priezvisko svetoznámej celebrity, zrozumiteľné aj pre &quot;bežného Fera&quot;, tu poslovenčujeme, ale názov náhodnej televíznej veže v Číne sa tu snažíte zachytiť čo &quot;najpôvodnejšie&quot; a &quot;najpresnejšie&quot;, aj za cenu absolútnej nezrozumiteľnosti pre absolútnu väčšinu Slovenska.  [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 11:19, 21. júl 2022 (UTC)
::::::::A čo keby sa táto celá debata presunula do [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarne]] (politiky či gramatickej), aby sa teda zaviedlo nejaké všeobecné pravidlo a mali možnosť sa k tomu vyjadriť všetci? Namiesto riešenia a dožadovania konkrétneho spôsobu úpravy, nad ktorým nikto z vás nemá autoritu? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 15:00, 21. júl 2022 (UTC)
:::::::::Osobne to zabezpečiť neviem, ale inak za mňa pokojne.   [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 15:34, 21. júl 2022 (UTC)

:::::::Mať slovník je fajn (ja ho nemám). Len zrovna povaha čínštiny je taká, že preložiť jednotlivé znaky nestačí (čo platí aj pre iné jazyky a preklady jednotlivých slov). Čínsky jüan nie je príklad na vlastný preklad, ten názov sa v relevantných zdrojoch vyskytuje ([https://beliana.sav.sk/heslo/juan Beliana]) a používa ho NBS. Medzinárodný tvar pre čínštinu je [[pchin-jin]], nie anglické názvy. A prepisy sú určené presne na to: pre pojmy, slová a názvy, ktoré nemajú inak stanovený ekvivalent. Myslieť si, že ak viem preložiť jednotlivé znaky (slová) z názvu, tak mám správne preložený názov stavby, je nezmysel. Presne tomu sa snažím vyhnúť (hoci pani z poradne to odporúča). Plus váš argument o primárnych anglických názvoch naráža na realitu, že na materských wiki sú tie názvy písané v čínskych či japonských znakoch.
:::::::Knihu mám a zbežne som ju už čítal, čo vy asi tvrdiť nemôžete. A písať spamäti som nechcel. Čo sa týka odporúčania z knihy ''Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny'': autorky odporúčajú používať (v podstate pre všetky reálie) pchin-jin. Do zátvorky uvádzať slovenský prepis podľa PSP. K stavbám bohužiaľ nič nepíšu. V tomto zmysle som však písal jednej z autoriek danej kapitoly.
:::::::Odkaz do vašej diskusie smeroval k tomu, že si dosť veľa z vašich editov je k téme prechyľovanie, ktorá je podľa PSP a odborných zdrojov riešená na wiki inak. Nie ako sa niektorí snažia: nepoužívať túto časť Pravidiel. Na to upozorňoval Teslaton a s týmto sa aj ja stotožňujem. Nič iné za tým hľadať netreba. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:54, 22. júl 2022 (UTC)
::::::::Nebojte sa, neprekladám jednotlivé znaky. Napríklad ''vlak'' sa skladá zo znakov pre oheň a voz, ale ako ohňový voz by som ho nepreložil. Takisto pri názvoch televíznych veží sa dá napríklad televízia po znakoch rozdeliť na elektrina a vidieť, ale takejto chyby sa nedopúšťam, že by mi vyšla &quot;veža elektrického videnia&quot;. Kombinácia znakov a pinyinu (pchin-jinu) v tom slovníku prosto &quot;nepustí&quot;. ''&quot;Navyše pynyin reflektuje celé slová, teda ak sa slovo skladá z troch znakov (medzi znakmi sa vo vete nerobia medzery, slová sa neoddeľujú), celé slovo sa v pinyine zapíše spolu a medzi hláskovaním jednotlivých znakov v slove sa nerobí medzera.&quot;'' [Rácová et al.: Ako prepisovať...] Medzinárodný tvar pre prepis čínštiny je pinyin, ale nikto vám to nekáže prepisovať. Anglické názvy (kde som ich pri presunoch nechal) tiež nie sú len lenivo použitým anglickým prepisom, ale oficiálne zvoleným názvom, ako vám aj ktosi odpísal pri Canton Tower. Je logické, že miestne názvy majú na lokálnych wiki prednosť pred tými, ktoré sa používajú pre zvyšok sveta, no takisto je logické, že pre nás je vhodnejší ten z oficiálnych tvarov, ktorý je pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší (v tomto prípade EN). Činsky jüan je tiež len príklad, že to niekto niekedy normálne preložil a potom sa to používa, a je príkladom zvláštne neslobodného myslenia domnievať sa, že ak to nejaká inštitúcia oficiálne nestanoví-nepreloží na nejakom zozname, tak treba zvoliť najhoršiu možnosť, teda foneticky to prepísať. Stanoveným ekvivalentom 电视塔 alebo телебашня je slovné spojenie ''televízna veža'', je to úplne bežný preklad, skutočne na to nepotrebujete červenú pečiatku a zaplatiť kolok.
::::::::Knihu som mal možnosť čítať aj ja (knižničné služby sú v 21. storočí dostupné širokým skupinám obyvateľstva) a mám ju aj nafotenú. Autorky kapitoly napríklad odporúčajú neprechyľovať čínske priezviská alebo používať namiesto slovenského prepisu podľa PSP čínsky pinyin (slovenský len do zátvorky a postupne s ním celkom prestať), ale nenavrhujú, nekážu ani nepíšu nič o tom, že namiesto prekladu úplne rudimentárneho slovného spojenia ho máte prepísať (pinyinom alebo nie). JÚĽŠ vám neodporúča náhodne hádzať šípky do slovníka alebo losovať písmenká z klobúka, hovorí, že to máte normálne preložiť, aby to bolo zrozumiteľné a že to nemáte len tak prepisovať (bez zachovania významu) alebo prepisovať prepisy (Tokyo Skytree -&gt; 東京スカイツリー -&gt; Tókjó sukai curí). Prepis proste slúži na iné veci a žiadny laický ani odborný zdroj ho takto nepoužíva. 
::::::::Ani s tým prechyľovaním to nie je celkom také jednoduché, PSP napríklad hovorí o tom, že známe umelkyne netreba prechyľovať (pretože to, čo má to prechýlenie dosiahnuť - indikovať, že ide o ženu - je tu pre ich slávu zbytočné) a napriek tomu sa tu niektorí ľudia snažili o Jóko Ónovú, alebo tu máme napriek výslovnej zmienke medzi tamojšími príkladmi Giuliettu Masinu v dokatovanej podobe Masinová. Potom sú tu také prípady, keď sú Pravidlá &quot;interpretované kreatívne&quot; a je tu preto v texte o Agathe Christie &quot;preventívne&quot; a chybne aj tvar tvar Christiová (bez -e-). No nachádza sa tu mnoho článkov o ženách bez prechýlenia v nadpise i článku a nikomu to nijako neuškodilo. 
::::::::Pravidlá sa snažia jedným textom riešiť viacero jazykových situácii - jednak ako návod pre prechyľovanie kvôli zákonu o mene a priezvisku, no aj pre spravodajstvo, beletriu, odborné texty, domáce a cudzie priezviská atď. Inak sa s jazykom pracuje v hovorovom a inak v administratívnom štýle - je pochopiteľné, že napr. v rozhlase prechýlia priezvisko, aby rýchlo komunikovali, že ide o ženu, no pri odbornom texte sa prechyľovať nezvykne a niektorí ľudia tu tie nuansy proste surovo ignorujú a robia z toho akýsi folklór. PSP sú zároveň produktom svojej doby a rigidne mechanicky dodržiavať 22-ročný text v niečom tak živom, ako je jazyk, napríklad v obmedzení na umelkyne (''kto mohol v roku 2000 v JÚĽŠ predpokladať, že internet a globalizácia spravia toľké ženy známymi aj mimo umenia a prechyľovanie preto bude v takých prípadoch zbytočné?'') alebo v celkovom ignorovaní danej poznámky a vytváraní Angeliny Jolieovej, Mariah Careyovej či Avril Lavignovej, potom, celkom oprávnene, vyvoláva nevôľu. Obzvlášť teda na wikipédii, kde sa píše primárne o známych a významných ľuďoch a nie náhodných &quot;pani Máriách&quot;. Ale nebudem teda nič viac za tým hľadať a idem do &lt;u&gt;Kaviarne&lt;/u&gt;. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 08:00, 25. júl 2022 (UTC)
:{{Re|V&amp;ltz|Vasiľ|KingisNitro}} Pardon, mal som voľno a nesledoval som dianie. Chvíľu mi potrvá kým si diskusiu prezriem. Presun do Kaviarne určite podporujem :) --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:56, 29. júl 2022 (UTC)
::Myslím, že si o nič neprišiel, okrem ďalšieho zbytočného presadzovania názvov k téme, do ktorej sa niekto nerozumie, bez toho, aby to bolo podložené poriadnym pravidlom. Namiesto riešenia a rozširovania obsahu Wikipédie. Čo je dôvod, prečo som navrhol presun do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Politiky]], nech sa nejaké poriadne pravidlá stanovia, pretože to navyše vôbec nemá čo robiť na diskusnej stránke redaktora. Čo by som čakal, že niektorí starší redaktori tu budú vedieť, ehm. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:59, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] (08:41, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň chcem sa spýtať známy zo Spojených štátov je na misií v Jemene.Chce predčasne odísť žiada ma o pomoc finančnú aby mohol zaplatiť poplatky za predčasný odchod.Mne sa to nepozdáva vraj nemá prístup k svojmu bankového účtu.Ako je to s odchodom?Ďakujem --[[Redaktor:MARTINA ĎURIŠOVÁ|MARTINA ĎURIŠOVÁ]] ([[Diskusia s redaktorom:MARTINA ĎURIŠOVÁ|diskusia]]) 08:41, 19. júl 2022 (UTC)
:{{re|MARTINA ĎURIŠOVÁ|s=1}} Nepatrí to sem, no ide o variant notorického podvodu, postaveného na získaní dôvery a následnom vylákaní peňazí (angl. [[:en:confidence trick|confidence trick]], scam), viď napr. príspevok [https://www.facebook.com/hoaxPZ/posts/523625021798703/ Hoaxy a podvody - Polícia SR : Nenaleťte „americkým vojakom“]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 19. júl 2022 (UTC)

:Dobrý deň. Z toho čo píšete to vyzerá presne na podvod typu ako píše napr. polícia ČR: [https://www.policie.cz/clanek/americky-vojak-opet-v-akci-80760.aspx &quot;Americký voják opět v akci&quot;] alebo český rozhlas [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/romanticke-podvody-internet-seznamka_2205270707_piv ‚Oslovil mě čtyřhvězdičkový generál.‘ Oběti ‚romantických podvodů‘ přicházejí o stovky tisíc]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:52, 19. júl 2022 (UTC)
::{{Re|Teslaton|Vasiľ}} Vďaka za odpovede.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:39, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od uživatele [[User:Zofiksk|Zofiksk]]: [[Redaktor:Zofiksk]] (15:10, 19. júl 2022) ==

Dobrý deň prečo sa zmazala stránka???? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:10, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Wikipédia nie je miestom na propagovanie aktivít na externých stránkach.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:11, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:17, 19. júl 2022) ==

Ale ja som nič nepromoval ani tak iba som chcel o sebe niečo napísať...neviem ako to tu funguje keďže som tu nový😅 --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:17, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Rozumiem, že ste nový. Promovali ste vlastný tiktok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Zofiksk|Zofiksk]] (15:30, 19. júl 2022) ==

Aha a stránka bude vymazaná alebo tam stále bude?? --[[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:30, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} v súčasnom stave ju budem mazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:32, 19. júl 2022 (UTC)

Okey v pohode a neporadite mi niake skúsenosti alebo ako taku stránku si môžem založiť? Budem veľmi rád   [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:35, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} akú stránku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:39, 19. júl 2022 (UTC)

@Jetam2 no chcel by som si ju založiť na Wikipédii a len chcem vedieť ako to mám správne napísať a urobiť tak aby to vyzeralo dobre  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:40, 19. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Zofiksk}} Odporúčam pozrieť najskôr: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], pozrite aj [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:49, 19. júl 2022 (UTC)

Dobre ďakujem pekne majte sa pekný zvyšok dňa  [[Redaktor:Zofiksk|Zofiksk]] ([[Diskusia s redaktorom:Zofiksk|diskusia]]) 15:52, 19. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] (06:07, 21. júl 2022) ==

Dobrý deň,

absolútne nerozumiem aké úpravy mám urobiť, aby sa to nezmazalo po 14 dňoch. Veď je to článok riadne odzdrojovaný, s citáciami.
A je dosť dlhý. Veď na wiki máte články, ktoré sú 3 až 4 kratšie ako ten môj.
Ďakujem za odpoveď, prípadne odstránenie nejakej chyby, ktorá bráni zverejneniu.

Ďakujm.
Frederika Rebeka --[[Redaktor:Rebeka Frederika|Rebeka Frederika]] ([[Diskusia s redaktorom:Rebeka Frederika|diskusia]]) 06:07, 21. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rebeka Frederika}} Dobrý deň. [[Andrej Tušer|Článok]] má citácie, ale nie sú priradené k tvrdeniam v článku. Určite treba zlepšiť formátovanie. Inšpirujte sa napríklad článkami [[Vlasta Winkelhöferová]] alebo [[Katarína Adamicová]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] (10:13, 22. júl 2022) ==

Dobrý deň zmazali mi článok aspoň myslím že iba z dôvodu že bol v angličtine vedeli by ste mi poradiť ako pridať článok v angličtine ďakujem
https://sk.wikipedia.org/wiki/How_to_fast_break_nexus_in_annihilation_with_vanilla_minecraft --[[Redaktor:Adam Pkoroný|Adam Pkoroný]] ([[Diskusia s redaktorom:Adam Pkoroný|diskusia]]) 10:13, 22. júl 2022 (UTC)
:{{re|Adam Pkoroný|s=1}} 1. články v angličtine patria na [[:en:|anglickú Wikipédiu]], toto je slovenská mutácia. 2. ten text mal charakter FAQ/návodu, nie encyklopedického textu a ako taký nebude akceptovaný ani na anglickej wiki. Patrí to ak tak na nejakú fanúšikovskú/hráčsku wiki.  --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 22. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Katusrunnova|Katusrunnova]] (14:33, 27. júl 2022) ==

Dobrý deň, včera som vytvorila na Wikipédii článok https://sk.wikipedia.org/wiki/StartLab 

Stále mi tam vypisuje tie 3 veci:
- Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
- Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
- Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. 

Dnes sme to už poupravovali a malo by byť všetko v poriadku - pridali sme knižné zdroje a podobne. Môžem tie šablóny teraz sama zmazať alebo to zmizne nejako samé keď sa overia zdroje? Prepáčte za možno hlúpe otázky, som tu ešte nová. 

Ďakujem vopred veľmi pekne za radu. 
Katka Runnová --[[Redaktor:Katusrunnova|Katusrunnova]] ([[Diskusia s redaktorom:Katusrunnova|diskusia]]) 14:33, 27. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Katusrunnova}} Pardon, mal som voľno tak som sa k otázke dostal až teraz. Ale myslím, že článok je už v dobrom stave.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:37, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] (12:53, 28. júl 2022) ==

Prosím Vás, ako môžem vložiť do výhonku NP Sagarmatha môj článok  o zmene zaľadnenia na území NP Sagarmatha za 30 rokov? --[[Redaktor:Rudolf Midriak|Rudolf Midriak]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudolf Midriak|diskusia]]) 12:53, 28. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Rudolf Midriak}} Dobrý deň. Asi myslíte [[Národný park Sagarmáthá]]. Stačí kliknúť na tlačítko Upraviť alebo Upraviť zdroj v pravom rohu. Pri upravovaní si môžte úpravu skontrolovať zobrazením náhľadu tlačítkom dolu. Nezabudnite tiež pridať citácie/zdroje k Vášmu tvrdeniu. Vďaka!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 29. júl 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] (10:51, 29. júl 2022) ==

Dobry den, chcela by som do kategorie Slovenski fotografi doplnit chybajuce meno, neviem ako :-) --[[Redaktor:Betka Strauchova|Betka Strauchova]] ([[Diskusia s redaktorom:Betka Strauchova|diskusia]]) 10:51, 29. júl 2022 (UTC)
:{{Re|Betka Strauchova}} Ak článok existuje, treba kategóriu vložiť do neho, ak neexistuje, treba ho najskôr vytvoriť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:13, 29. júl 2022 (UTC)

== Šport v XY vs. Športové podujatia v XY ==

Nazdar. Načo je pls. (v kontexte wiki rozsahu skwiki) dobré toto drobenie kat.? [[:Kategória:Šport v Pekingu]], kde boli doteraz radené aj podujatia (a prakticky nič iné) vs. [[:Kategória:Športové podujatia v Pekingu]]? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:10, 1. august 2022 (UTC)
:Zdar. Pre väčšie mestá to zmysel má, IMHO. Respektíve pre mestá na Slovensku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:12, 1. august 2022 (UTC)
::Prečo to ale potom robíš pre mestá, kde to zmysel nemá? Navyše bez dôsledného naplnenia všetkým relevantným, v minimálnom prípade aspoň popreraďovania obsahu, ktorý bol dosiaľ radený vyššie? V takejto podobe ide skôr o kontraproduktívnu aktivitu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:15, 1. august 2022 (UTC)
:::Však preradzujem. Pre ktoré mestá to nemá zmysel?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:16, 1. august 2022 (UTC)
:::Zatiaľ som to nechal, ak by sa chcel ešte niekto vyjadriť. Ale inak som zaradil čo sa zatiaľ dalo. Všimni si, napríklad [[:Kategória:Šport v Košiciach]], je už dosť neprehľadná.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 1. august 2022 (UTC)
::::Ok, len pls. rieš dôsledne aj následné napĺňanie. Sú na to pohodlné účelové tooly, odkazuješ si na ne dokonca z RS (v prípade nových kat., ktorým bolo len nedávno doplnené interwiki, aby to tool videl, zvyčajne pomôže dummy edit - editnutie a uloženie kat. bez zmeny obsahu). Vytváranie nových kat. bez systematického napĺňania je podľa mňa niekedy horšie, než keby si to nechal tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:39, 1. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Kalynec|Kalynec]] (13:09, 2. august 2022) ==

Prajem dobrý deň!
Na stránke Kečkovce je chybne uvedený dátum prvej písomnej zmienky o obci 1582 a správne má byť 1572, Ako sa to dá zmeniť? --[[Redaktor:Kalynec|Kalynec]] ([[Diskusia s redaktorom:Kalynec|diskusia]]) 13:09, 2. august 2022 (UTC)
:{{Re|Kalynec}} stačí stránku [[Kečkovce]] editovať/upraviť (tlačítko je v pravo hore). Ideálne by však bolo nový údaj vložiť spolu s citáciou z dôveryhodného zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:06, 2. august 2022 (UTC)

== This Month in Education: July 2022 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks mw-content-ltr&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 11 • Issue 7 • July 2022&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2022/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education|Wikimedia Chile launched a teacher guidebook with Wiki tools for Heritage Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program|Wikimedia Serbia received a new accreditation for the professional development program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Wikimedia for Illiterate Persons|Wikimedia for Illiterate Persons]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/EtnoWiki edit-a-thon in Poland|Polish Wikipedia is enriched with new EtnoWiki content]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2022/Career Education through Wikipedia|Career Education through Wikipedia]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 17:39, 3. august 2022 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=23607963 --&gt;

== Otázka od [[User:Maxolini1|Maxolini1]] (14:41, 5. august 2022) ==

ahoj
môžem spraviť článok o osobe ktorá nieje známa --[[Redaktor:Maxolini1|Maxolini1]] ([[Diskusia s redaktorom:Maxolini1|diskusia]]) 14:41, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|Maxolini1|}} Ahoj. V skratke: nie. Pre viac info pozri [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:49, 5. august 2022 (UTC)

== Join Global Advocacy monthly conversation hour on Copyright, August 26 ==

Hi there! I saw you attended a CEE event on copyright/FoP in the past and wanted to invite you to an event. I'm on the WMF public policy/global advocacy team and wanted to share with you our upcoming conversation hour will take place on '''August 26 at 14:00 UTC''' (check [https://zonestamp.toolforge.org/1661522437 your local time]). 

This month we're talking about community advocacy approaches on copyright issues (well, Dimi is doing the talking). I thought this might interest you. You can find all relevant information on how to join the zoom call as well as how to add items to the agenda [[metawiki:Public_policy/Conversation_hours_and_Events|on our MetaWiki page]]. If you can't make this one, the call will be recorded. Regardless, we hope to see you at one of our other monthly calls!

~ [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 20:30, 5. august 2022 (UTC)
:{{Re|FPutz (WMF)}} Thanks for the invite.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:03, 6. august 2022 (UTC)
::Of course!! Come anytime, invite anyone else  [[Redaktor:FPutz (WMF)|FPutz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:FPutz (WMF)|diskusia]]) 09:58, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Agent Sk|Agent Sk]] (20:47, 10. august 2022) ==
Môžem aj ako začiatočník na Wikipédií vytvoriť nový článok alebo sa mám skôr venovať menším úpravám existujúcich článkoch? --[[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 20:47, 10. august 2022 (UTC)
:{{Re|Agent Sk}} Dobrý deň. Môžete. No na druhej strane, ak máte pocit, že by ste to ešte úspešne nezvládli, rovnako môžete začať úpravami existujúcich článkov. Pozrite aj [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 11. august 2022 (UTC)
::[[Redaktor:Jetam2|@Jetam2]] Ďakujem za odpoveď! [[Redaktor:Agent Sk|Agent Sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Agent Sk|diskusia]]) 08:51, 11. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] (17:31, 14. august 2022) ==

Dobry vecer, 

klobuk dolu pred Vasou pracou! Pozerala som si Viacere Vase clanky. Chcem Vas poprosit ci by ste mohol pridat na wikipedia mojho ucitela klavira. Je to pedagog ktory ma viacere ocenenia a bola by som rada aby sa o jeho praci vedelo. Samozrejme zaplatila by som Vam za Vasu namahu a ochotu. 

Dakujem a prajem este pekny vecer
S pozdravom 
Rossinova --[[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 17:31, 14. august 2022 (UTC)
:{{Re|Andrea Rossinova}} Dobrý večer. Ďakujem. Zakázky na písanie neberiem. Celkom iste je to učiteľ výborný, ale pozrite na: [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] či [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]. Ďakujem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:59, 14. august 2022 (UTC)
::Dakujem Vam za odpoved. Prajem vsetko dobre.  [[Redaktor:Andrea Rossinova|Andrea Rossinova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Rossinova|diskusia]]) 21:04, 14. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Teodor First|Teodor First]] (08:51, 16. august 2022) ==

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, ako si môžem spraviť svoju wikipedia stránku. Som komik a chcel by som mať niekde pekne info o sebe a wikipedia mi na to prišla ako vhodná cesta. Ďakujem. --[[Redaktor:Teodor First|Teodor First]] ([[Diskusia s redaktorom:Teodor First|diskusia]]) 08:52, 16. august 2022 (UTC)
:Dobrý deň. {{Re|Teodor First}} Odporúčam pozrieť si tieto stránky: [[Wikipédia:Autobiografia|Autobiografia]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Pomoc:Minimálny článok|Minimálny článok]] alebo [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:28, 16. august 2022 (UTC)

== Kat. Vzniklo v ==

Nazdar. Vidím, že si začal organizácie radiť do kat. ''Vzniklo v RRRR''. Treba to IMHO riešiť ak tak systematicky celé (a obsah vrátane radenia do nadkat. riešiť skôr centrálne šablónou {{tl|Kategória ročníka}}).

Kategorizácia ''Vzniklo v RRRR'' tu dosiaľ existovala ako zberné kat. pre „vzniky“, ktoré nie sú pokryté inou konkrétnou kategorizáciou (organizácie, hudba, filmy, hry, architektúra, atď.). V takom prípade nemá zmysel tie konkrétnosti radiť duplicitne aj priamo do kat. roku aj do ''Vzniklo v RRRR'', ako si to teraz začal robiť s organizáciami. Ak by sa dohodlo, že ich do vznikov radiť chceme, je 1. otázka, či majú byť radené duplicitne aj do roku a 2. patrilo by sa to spraviť systematicky pre všetky typy konkrétnych vznikových kat. (nie len vzniky organizácií) a všetky roky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:43, 18. august 2022 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Zdar. Ako myslíš duplicitne? Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v., stránky nie sú zaradené v dvoch kategóriách. Súhlas, že v roku by to asi nemalo byť. Bude to určite efektívnejšie urobiť centrálne {{tl|Kategória ročníka}}).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:48, 18. august 2022 (UTC)
::Ad ''„Kategória pre Organizácie je podkategóriou Vzniklo v“'': dosiaľ nebola, teraz si sa ad-hoc rozhodol, že ich takto ideš kategorizovať. Ja sa pýtam prečo zrovna organizácie (a nie aj budovy, hry, albumy, filmy, atď.). To všetko rovnako formálne „vzniklo“ v dotyčnom roku. Tzn. buď sa dohodnime (myslím širšie na základe nejakého návrhu v Kaviarni) a upravme celú kategorizáciu tak, že vzniky všetkého budú podkat. ''Vzniklo v RRRR'' (a nebudú priamo v kat. roku), alebo to nechajme po starom (''Vzniklo v RRRR'' len ako zberná kat. pre vzniky nepokryté inými konkrétnejšími kat.) a nedávaj tam ani organizácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:55, 18. august 2022 (UTC)
:::Okay.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:57, 18. august 2022 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Technick%C3%A9&amp;diff=7426413&amp;oldid=7425332 Nahodené do Kaviarne].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:05, 18. august 2022 (UTC)

== Otázka od [[User:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] (10:40, 19. august 2022) ==

Ako môžem podať žiadosť o správcu? --[[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 10:40, 19. august 2022 (UTC)

Za odpoveď vopred ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 11:12, 19. august 2022 (UTC)
:{{Re|Neznámy anonym}} Žiadosť sa podáva cez [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu|Žiadosť o práva správcu]]. Neponáhľal by som sa. Pozrel by som si najprv podmienky v [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo o správcoch|Pravidle o správcoch]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:20, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>eg311pjlppkd8t95ey3tek7bi92jq9y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Infobox zaniknutý štát/Dokumentácia</title>
    <ns>10</ns>
    <id>290840</id>
    <revision>
      <id>7426692</id>
      <parentid>7365475</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:17:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>/* Príklady použitia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13242" xml:space="preserve">== Použitie ==
Šablóna sa používa v článkoch o '''zaniknutých a už neexistujúcich štátoch, štátnych útvaroch''' (kráľovstvá, kniežtactva, republiky, ...). Ak chcete šablónu použiť, prosím, skopírujte si a vyplňte nasledujúci čistý vzor. Nekopírujte do článku zdrojový kód šablóny. Prázdne parametre nevymazávajte, niekto iný ich môže neskôr doplniť.

'''Čistý vzor spolu s popisom jednotlivých parametrov:'''
{|
|&lt;pre&gt;{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = 
| originálny názov        = 
| rok vzniku              = 
| rok zániku              = 
| viac pred               = 
| pred 1                  = 
| pred 1 vlajka           = 
| pred 2                  = 
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = 
| po 1 vlajka             = 
| po 2                    = 
| po 2 vlajka             = 
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = 
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = 
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = 
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = 
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = 
| materský štát           = 
| mena                    = 
| vznik                   = 
| zánik                   = 
}}&lt;/pre&gt;


|&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
* slovenský názov zaniknutého štátu (povinný údaj)
* názov v pôvodnom jazyku; v arabštine: &quot;| originálny názov arabsky = &quot;
* (povinný údaj)
* (povinný údaj)
* áno/nie (implicitne nee); zobrazí/nezobrazí predchádzajúce štáty len v dolnej časti infoboxu
* názov predchádzajúceho štátu (povinný údaj)
* vlajka predchádzajúceho štátu
* názov ďalšieho predchádzajúceho štátu (možné až do 16 predchádzajúcich krajín)
* vlajka ďalšieho predchádzajúceho štátu
* informácie v prípade neexistencie predchádzajúceho štátu
* áno/nie (implicitne nie); zobrazí/nezobrazí nástupnícke štáty len v dolnej časti infoboxu
* názov nástupníckeho štátu (povinný údaj)
* vlajka nástupníckeho štátu
* názov ďalšieho nástupníckeho štátu (možné až do 15 nástupníckyhc krajín)
* vlajka ďalšieho nástupníckeho štátu
* formát: číslo (v %); šírka stĺpca predcházajúcich štátu v dolnej časti infoboxu
* vlajka zaniknutého státu
* názov článku o vlajke
* veľkosť vlajky zaniknutého štátu (implicitne 125px)
* znak zaniknutého štátu
* názov článku o znaku
* veľkosť znaku zaniknutého štátu (implicitne 85px)
* formát: áno/nie, orámovanie znaku; implicitne bez rámčeka


* mapa zaniknutého štátu
* veľkosť mapy zaniknutého štátu (implicitne 290px)
* poznámka k mape
* (povinný údaj)


* (povinný údaj)
* materská krajina (napr. v prípade kolónií)

* dátum a okolnosti vzniku
* dátum a okolnosti zániku

&lt;/pre&gt;
|}

V prípade prerušenia existencie štátu je možno použiť parameter ''časové rozpätie 2'' (príp. ''časové rozpätie 3''); nasledujúci príklad je pre '''[[Česko-slovenská republika|Česko-slovenskú republiku]]''' existujúcu v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1960:

{|
|&lt;pre&gt;{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Česko-slovenská republika
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1938
| rok vzniku 2            = 1945
| rok zániku 2            = 1960
...
&lt;/pre&gt;
|}

== Príklady použitia ==
Príklad vyplneného infoboxu pre článok '''[[Rakúsko-Uhorsko]]''':
{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov        = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá Rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 6                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 6 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 7                    = Rumunské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| znak                    = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 175px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] ([[Predlitavsko]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[Zalitavsko]])
| rozloha                 = 621 538
| rozloha poznámka        = (v roku 1905)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])&lt;br /&gt;Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (vrátane [[latinská cirkev|latinskej cirkvi]] a [[východná katolícka cirkev|východnej katolíckej cirkvi]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] dualistická [[monarchia]]
| materský štát           = 
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}
{|
|&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov        = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá Rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 6                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 6 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 7                    = Rumunské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| znak                    = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 175px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] ([[Predlitavsko]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[Zalitavsko]])
| rozloha                 = 621 538
| rozloha poznámka        = (v roku 1905)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])&lt;br /&gt;Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (vrátane [[latinská cirkev|latinskej cirkvi]] a [[východná katolícka cirkev|východnej katolíckej cirkvi]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] dualistická [[monarchia]]
| materský štát           = 
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}&lt;/pre&gt;
|}

== Pozri aj ==
* [[Šablóna:Geobox]]

&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Dokumentácia šablón]]&lt;/noinclude&gt;


&lt;includeonly&gt;
&lt;!-- KATEGÓRIE A INTERWIKI ODKAZY--&gt;

[[Kategória:Historické infobox šablóny|Zaniknutý štát]]
[[Kategória:Geografické infobox šablóny|Zaniknutý štát]]

&lt;/includeonly&gt;</text>
      <sha1>a2ie83vbiq1klepzfja1yqz6i29v7qt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426714</id>
      <parentid>7426692</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:29:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>/* Príklady použitia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13292" xml:space="preserve">== Použitie ==
Šablóna sa používa v článkoch o '''zaniknutých a už neexistujúcich štátoch, štátnych útvaroch''' (kráľovstvá, kniežtactva, republiky, ...). Ak chcete šablónu použiť, prosím, skopírujte si a vyplňte nasledujúci čistý vzor. Nekopírujte do článku zdrojový kód šablóny. Prázdne parametre nevymazávajte, niekto iný ich môže neskôr doplniť.

'''Čistý vzor spolu s popisom jednotlivých parametrov:'''
{|
|&lt;pre&gt;{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = 
| originálny názov        = 
| rok vzniku              = 
| rok zániku              = 
| viac pred               = 
| pred 1                  = 
| pred 1 vlajka           = 
| pred 2                  = 
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = 
| po 1 vlajka             = 
| po 2                    = 
| po 2 vlajka             = 
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = 
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = 
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = 
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = 
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = 
| materský štát           = 
| mena                    = 
| vznik                   = 
| zánik                   = 
}}&lt;/pre&gt;


|&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;
* slovenský názov zaniknutého štátu (povinný údaj)
* názov v pôvodnom jazyku; v arabštine: &quot;| originálny názov arabsky = &quot;
* (povinný údaj)
* (povinný údaj)
* áno/nie (implicitne nee); zobrazí/nezobrazí predchádzajúce štáty len v dolnej časti infoboxu
* názov predchádzajúceho štátu (povinný údaj)
* vlajka predchádzajúceho štátu
* názov ďalšieho predchádzajúceho štátu (možné až do 16 predchádzajúcich krajín)
* vlajka ďalšieho predchádzajúceho štátu
* informácie v prípade neexistencie predchádzajúceho štátu
* áno/nie (implicitne nie); zobrazí/nezobrazí nástupnícke štáty len v dolnej časti infoboxu
* názov nástupníckeho štátu (povinný údaj)
* vlajka nástupníckeho štátu
* názov ďalšieho nástupníckeho štátu (možné až do 15 nástupníckyhc krajín)
* vlajka ďalšieho nástupníckeho štátu
* formát: číslo (v %); šírka stĺpca predcházajúcich štátu v dolnej časti infoboxu
* vlajka zaniknutého státu
* názov článku o vlajke
* veľkosť vlajky zaniknutého štátu (implicitne 125px)
* znak zaniknutého štátu
* názov článku o znaku
* veľkosť znaku zaniknutého štátu (implicitne 85px)
* formát: áno/nie, orámovanie znaku; implicitne bez rámčeka


* mapa zaniknutého štátu
* veľkosť mapy zaniknutého štátu (implicitne 290px)
* poznámka k mape
* (povinný údaj)


* (povinný údaj)
* materská krajina (napr. v prípade kolónií)

* dátum a okolnosti vzniku
* dátum a okolnosti zániku

&lt;/pre&gt;
|}

V prípade prerušenia existencie štátu je možno použiť parameter ''časové rozpätie 2'' (príp. ''časové rozpätie 3''); nasledujúci príklad je pre '''[[Česko-slovenská republika|Česko-slovenskú republiku]]''' existujúcu v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1960:

{|
|&lt;pre&gt;{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Česko-slovenská republika
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1938
| rok vzniku 2            = 1945
| rok zániku 2            = 1960
...
&lt;/pre&gt;
|}

== Príklady použitia ==
Príklad vyplneného infoboxu pre článok '''[[Rakúsko-Uhorsko]]''':
{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov        = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá Rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 6                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 6 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 7                    = Rumunské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| znak                    = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 175px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] ([[Predlitavsko]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[Zalitavsko]])
| rozloha                 = 621 538
| rozloha poznámka        = (v roku 1905)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])&lt;br /&gt;Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (vrátane [[latinská cirkev|latinskej cirkvi]] a [[východná katolícka cirkev|východnej katolíckej cirkvi]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]]
| materský štát           = 
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}
{|
|&lt;pre style=&quot;overflow: auto&quot;&gt;{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rakúsko-uhorská monarchia
| originálny názov        = Österreichisch-Ungarische Monarchie
| rok vzniku              = 1867
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúske cisárstvo
| pred 1 vlajka           = Flag of the Habsburg Monarchy.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá Rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 3 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 4                    = Druhá poľská republika
| po 4 vlajka             = Flag of Poland (1919–1927).svg
| po 5                    = Západoukrajinská ľudová republika
| po 5 vlajka             = Flag of Ukraine.svg
| po 6                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 6 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 7                    = Rumunské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| znak                    = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 175px
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;display:inline-block;margin-top:0.4em;&quot;&gt;[[File:HaydnGottErhalteFranzDenKaiserQuartetVersionPianoReduction.ogg]]&lt;/div&gt;
| článok o hymne          = Gott erhalte Franz den Kaiser
| motto                   = Indivisibiliter ac inseparabiliter
| článok o motte          = 
| mapa                    = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
| hlavné mesto            = [[Viedeň]] ([[Predlitavsko]])&lt;br /&gt;[[Budapešť]] ([[Zalitavsko]])
| rozloha                 = 621 538
| rozloha poznámka        = (v roku 1905)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])&lt;br /&gt;Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] (vrátane [[latinská cirkev|latinskej cirkvi]] a [[východná katolícka cirkev|východnej katolíckej cirkvi]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]]
| štátne zriadenie        = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]]
| materský štát           = 
| mena                    = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)&lt;br /&gt;[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918)
| vznik                   = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]])
| zánik                   = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)&lt;br /&gt;[[11. november|11. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa zriekol ''„akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“'' v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)&lt;br /&gt;[[12. november|12. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Nemecké Rakúsko|Republiky Nemecké Rakúsko]])&lt;br /&gt;[[13. november|13. novembra]] 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])&lt;br /&gt;[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) 
}}&lt;/pre&gt;
|}

== Pozri aj ==
* [[Šablóna:Geobox]]

&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Dokumentácia šablón]]&lt;/noinclude&gt;


&lt;includeonly&gt;
&lt;!-- KATEGÓRIE A INTERWIKI ODKAZY--&gt;

[[Kategória:Historické infobox šablóny|Zaniknutý štát]]
[[Kategória:Geografické infobox šablóny|Zaniknutý štát]]

&lt;/includeonly&gt;</text>
      <sha1>1qjopxlh2tt4d9qzbnwj5sba96k49bo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>291583</id>
    <revision>
      <id>7426633</id>
      <parentid>7307797</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:48:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25492" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Talianske kráľovstvo
| originálny názov = Regno d'Italia
| rok vzniku = 1861
| rok zániku = 1946	
| viac pred = áno
| pred 1 = Sardínske kráľovstvo
| pred 1 vlajka = Flag of Kingdom of Sardinia (1848).svg
| pred 2 = Kráľovstvo oboch Sicílií
| pred 2 vlajka = Flag of the Kingdom of the Two Sicilies (1860).svg
| pred 3 = Lombardsko-benátske kráľovstvo
| pred 3 vlajka = Flag of Kingdom of Lombardy-Venetia.svg
| pred 4 = Fiumský slobodný štát
| pred 4 vlajka = Flag of the Free State of Fiume.svg
| pred 5 = Toskánske veľkovojvodstvo
| pred 5 vlajka = Flag of the Grand Duchy of Tuscany.svg
| pred 6 = Pápežský štát
| pred 6 vlajka = Flag of the Papal States (1808-1870).svg
| pred 7 = Rakúsko-Uhorsko
| pred 7 vlajka = Flags of Austria-Hungary.png
| pred 8 = Nemecké Rakúsko
| pred 8 vlajka = Flag of Austria.svg
| pred 9 = Drávska Banovina
| pred 9 vlajka = Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg
| pred 10 = Talianska sociálna republika
| pred 10 vlajka = Flag of Italy.svg
| pred info = 
| viac po = áno
| po 1 = Vatikán
| po 1 vlajka = Flag of the Vatican City.svg
| po 2 = Talianska sociálna republika
| po 2 vlajka = Flag of Italy.svg
| po 3 = Slovinská socialistická republika
| po 3 vlajka = Flag of Slovenia (1945-1991).svg
| po 4 = Slobodné územie Terst
| po 4 vlajka = Free Territory Trieste Flag.svg
| po 5 = Taliansko
| po 5 vlajka = Flag of Italy.svg
| po 6 = Socialistická federatívna republika Juhoslávie
| po 6 vlajka = Flag of SFR Yugoslavia.svg
| po 7 = Líbya
| po 7 vlajka = Flag of Libya.svg
| po 8 = Zverené územie Somálska
| po 8 vlajka = Flag of Somalia.svg
| po 9 = Etiópia
| po 9 vlajka = Flag of Ethiopia.svg
| šírka 1. sloupce = 
| vlajka = Flag of Italy (1861–1946).svg
| článok o vlajke = Vlajka Talianska
| vlajka veľkosť = 
| znak = Coat of arms of the Kingdom of Italy (1890).svg
| článok o znaku = 
| znak veľkosť = 
| rámček znak = 
| hymna = 
| článok o hymne = 
| motto = 
| článok o motte = 
| mapa = Italian Colonial Empire (orthographic projection).svg
| mapa veľkosť = 
| mapa poznámka = Talianske kráľovstvo a územia ním ovládané počas druhej svetovej vojny
| hlavné mesto = [[Turín]] (1861 – 1864)&lt;br /&gt;[[Florencia]] (1864 – 1871)&lt;br /&gt;[[Rím]] (od roku 1871)
| rozloha = {{km2|310120}} (v roku 1936)
| rozloha poznámka = 
| najvyšší bod = 
| najvyšší bod poznámka = 
| najdlhšia rieka = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov = 34 000 000 (r. 1901)
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky = [[taliančina]]
| národnostné zloženie = [[Taliani]]
| náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev]]
| štátne zriadenie = [[Konštitučná monarchia]]
| materská zem = 
| mena = [[Talianska líra]]
| vznik = [[1861]] (zjednotenie talianskych krajín)
| zánik = [[1946]] (zrušenie monarchie a ustanovenie republiky)
}}

'''Talianske kráľovstvo''' ({{V jazyku|ita|Regno d'Italia}}) bol európsky štát, ktorý vznikol v roku [[1861]] [[Risorgimento|zjednotením]] krajín na území dnešného Talianska pod vládou [[Savojovci|Savojovcov]], jedného kráľovského rodu talianskeho pôvodu, ktorí vládli v jednom z rozdrobených talianskych štátov – v [[Sardínske kráľovstvo|Sardínskom kráľovstve]]. Talianske kráľovstvo bolo prvým zjednoteným talianskym štátom, ktorý sa rozkladal na celom [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] od čias [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]].

Počas vlády [[Národná fašistická strana (Taliansko)|Národnej fašistickej strany]] pod vedením [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] ([[1922]] – [[1933]]) bolo Taliansko [[Fašizmus|fašistami]] a talianskymi [[Nacionalizmus|nacionalistami]] označované ako '''Talianska ríša'''  (iný preklad: '''Talianske impérium'''; tal.: ''Impero Italiano'') alebo '''Nová rímska ríša''' (iný preklad: '''Nové rímske impérium''' ;tal.: ''Nuovo Impero Romano'', lat.: ''Novum Imperium Romanum''). Tieto názvy však neboli oficiálne. Taliansky štát sa počas Mussoliniho vlády označoval ako '''Fašistické Taliansko'''. To bolo spojencom [[Tretia ríša|Tretej ríše]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a to až do roku [[1943]]. Počas posledných dvoch rokov vojny a potom, čo bol [[Benito Mussolini]] zosadený a fašistická strana zakázaná, sa Talianske kráľovstvo pridalo na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Ostatné talianske územia na severe, ktoré boli stále pod kontrolou fašistov sa stali nemeckými spojencami ako [[Talianska sociálna republika]], ktorú viedol Mussolini. Krátko po skončení druhej svetovej vojny vyvolali v roku [[1946]] prívrženci republiky [[referendum]], v ktorom sa kládla otázka, či má Taliansko zostať monarchiou alebo sa má stať republikou. Taliani v referende odhlasovali zrušenie monarchie a vznik [[Taliansko|Talianskej republiky]], ktorá existuje dodnes.

== Územie ==
Talianske kráľovstvo si robilo nároky na celé územie dnešného Talianska. Územný vývoj nového štátu postupoval počas zjednocovania Talianska až do roku [[1870]]. Kráľovstvo dlhý čas neovládalo mestá ako [[Terst]] alebo [[Tridentsko-Horná Adiža]], ktoré sú dnes súčasťou Talianskej republiky. K Taliansku sa pripojili v roku [[1919]]. Po prijatí [[Versaillská mierová zmluva|Versaillskej mierovej zmluvy]] a [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainskej zmluvy]] boli k Taliansku pripojené [[Nova Gorica]], Terst a [[Istria]] (tá je dnes súčasťou [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovinsko|Slovinska]]) a malé časti dnešného Chorvátska a dnešnej [[Dalmácia|Dalmácie]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa k Taliansku pripojili aj ďalšie časti Dalmácie a Slovinska. Po druhej svetovej vojne boli vymedzené dnešné hranice Talianska, ktoré si v súčasnosti nenárokuje na územia, ktoré ovládalo Talianske kráľovstvo.

=== Kolónie ===
{{Hlavný článok|Talianske kolónie}}

Taliansko, podobne ako iné európske veľmoci, vlastnilo koloniálne územia, protektoráty a závislé štáty. V roku 1936 vtrhla talianska armáda z [[Talianske Somálsko|Talianskeho Somálska]] do [[Etiópske cisárstvo|Etiópskeho cisárstva]], kde bola potom zriadená kolónia [[Talianska východná Afrika]], ktorú počas druhej svetovej vojny dobyla [[Veľká Británia]]. Taliansko ďalej okupovalo [[Albánsko]], [[Grécko]], [[Kosovo]] a [[Čierna Hora|Čiernu Horu]] a malé územie v [[Čína|Číne]] – [[Tchien-ťin]]. V Chorvátsku zriadilo [[Tretia ríša|nacistické Nemecko]] a Taliansko [[bábková vláda|bábkový]] [[Nezávislý štát Chorvátsko]].

== Vláda ==
Talianske kráľovstvo bolo podľa [[ústava|ústavy]] [[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]]. No v rokoch [[1925]] až [[1943]] bolo prakticky [[Fašizmus|fašistickou diktatúrou]]. Výkonnú moc mal kráľ, no priamo ju vykonávali vymenovaní ministri. Parlament, ktorý sa skladal z dvoch komôr – Senát a Snemovňa zástupcov, obmedzoval panovníkovu moc.

=== Talianski králi ===
Králi, ktorý vládli v Taliansku v rokoch [[1861]] – [[1946]] pochádzali zo savojskej dynastie a boli to:
* [[Viktor Emanuel II.]] ([[1861]] – [[1878]]) – bývalý sardínsky kráľ a prvý kráľ zjednoteného Talianska.
* [[Umberto I.]] ([[1878]] – [[1900]]) – priviedol Taliansko do aliancie s Nemeckom a [[Rakúsko-Uhorsko]]m (tzv. [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]).
* [[Viktor Emanuel III.]] ([[1900]] – [[1946]]) – kráľ Talianska počas [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
* [[Umberto II.]] ([[1946]]) – posledný taliansky kráľ, ktorý pod tlakom občianskeho referenda odišiel do švajčiarskeho exilu.

== Zjednotenie Talianska ==
[[Súbor:Francesco Hayez 041.jpg|right|thumb|[[Camillo Benso, gróf di Cavour|Camillo Cavour, taliansky ministerský predseda.]]]]

Vyhlásenie Talianskeho kráľovstva bolo výsledkom spoločného úsilia talianskych [[Nacionalizmus|nacionalistov]] a [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistov]], ktorí podporovali [[Savojovci|Savojovcov]] a myšlienku vybudovania zjednoteného kráľovstva, ktoré by existovalo na celom [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].

Po revolučnom roku [[1848]] sa vodcom talianskych hnutí usilujúcich sa o zjednotenie stal taliansky nacionalista [[Giuseppe Garibaldi]], ktorý bol ako vodca veľmi obľúbený aj v južnom Taliansku, aj vo svete. Bol známy aj tým, že mal hlboko oddaných prívržencov. Garibaldi viedol v južnom Taliansku hnutie republikánov. V [[Piemont]]e, ktorý síce patril pod [[Sardínske kráľovstvo|sardínsku korunu]], ale bol prakticky nezávislým územím, sa o zjednotenie a o vytvorenie jednotného Talianskeho štátu pokúšal aj gróf [[Camillo Cavour]].

=== Podpora Francúzska a Británie ===
V roku [[1859]] porazilo [[Kráľovstvo Sardínia-Piemont|Sardínsko-piemontské kráľovstvo]] spolu s [[Francúzsko|francúzskym]] cisárom [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleonom III.]] [[Rakúsko]] a pripojilo oblasť [[Lombardsko|Lombardska]] a [[Benátsko|Benátska]]. Následne kráľovstvo uzavrelo dôležité spojenectvá s [[Spojené kráľovstvo|Britániou]] a [[Francúzsko]]m, ktoré im pomohli zvýšiť šance na úspešné zjednotenie talianskych krajín. Sardínia sa spolu so svojimi spojencami zapojila do [[Krymská vojna|Krymskej vojny]]. Sardínske kráľovstvo bolo úplne závislé od francúzskej ochrany a v roku [[1860]] bolo donútené, ako záruku za bezpečnosť, prenechať Francúzsku niektoré územia.

=== Garibaldiho ľudová vzbura a obsadenie pápežských území ===
[[Súbor:Giuseppe Garibaldi (1866).jpg|right|thumb|Giuseppe Garibaldi]]

Gróf [[Camillo Cavour|Cavour]] následne vyzval juhotalianske republikánske oslobodenecké hnutie, ktoré organizoval Garibaldi, aby podnietili ľudovú vzburu v [[Pápežský štát|Pápežskom štáte]]. Gróf potom využil vzburu ako zámienku k invázii do pápežských území. Cavour tvrdil, že túto inváziu vykonal v záujme katolíckej cirkvi a jej ochrany pred protináboženským republikánom Garibaldim. Sardínske a Garibaldiho vojská následne zabrali Pápežskému štátu rozsiahle územia a iba [[Rím]] a jeho bezprostredné okolie zostalo pod kontrolou [[pápež]]a [[Pius IX.|Pia IX.]]

=== Talianske kráľovstvo ===
Cavour nakoniec súhlasil aj s pripojením Garibaldiho južného Talianska k Sardínskemu kráľovstvu a vytvorením únie. [[18. február]]a [[1861]] gróf Camilo Cavour vyhlásil zriadenie Talianskeho kráľovstva skladajúceho sa zo severného a južného Talianska. Kráľ [[Viktor Emanuel II.|Viktor Emanuel II. Piemontsko-sardinský]], pochádzajúci zo Savojskej dynastie, bol vyhlásený za talianskeho kráľa. Tento titul nebol používaný od [[Abdikácia|abdikácie]] francúzskeho cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I.]] dňa [[6. apríl]]a [[1814]].

Po zjednotení väčšiny Apeninského polostrova pod jeden štát prerástlo napätie medzi republikánmi a [[Monarchizmus (hnutie)|rojalistami]] do otvoreného konfliktu. V apríli [[1861]] vstúpil Garibaldi do talianskeho parlamentu a Cavourovu vládu obvinil z rozdelenia Talianska a varoval pred hrozbou vypuknutia občianskej vojny medzi kráľovstvom v severnom Taliansku a Garibaldiho armádou na juhu. [[6. jún]]a [[1861]] však zomrel ministerský predseda gróf Cavour. Po jeho smrti nasledovala politická nestabilita, počas ktorej Garibaldi a jeho republikáni začali intenzívnejšie presadzovať svoj vplyv. Následné Garibaldiho zatknutie v nasledujúcom roku však spôsobilo výrazné napätie.

=== Spojenectvo s Pruskom ===
[[Súbor:Vittorio Emanuele II ritratto.jpg|thumb|Viktor Emanuel II., prvý kráľ Talianskeho kráľovstva.]]

V roku [[1866]] ponúkol [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruský]] kancelár [[Otto von Bismarck]] talianskemu kráľovi Viktorovi Emanuelovi II. spojenectvo proti Rakúsku v [[Rakúsko-pruská vojna|prusko-rakúskej vojne]]. Bismarck ponúkol kráľovi za jeho vojenskú pomoc (v prípade úspechu v danej vojne) pripojenie Rakúskom kontrolovaných Benátok k Talianskemu kráľovstvu. Viktor Emanuel so spojenectvom súhlasil, a tak sa začala '''tretia talianska vojna za nezávislosť'''. Talianskej armáde sa po vojenskej stránke vôbec nedarilo, a preto ani žiadny významný úspech nedosiahla. No pruské víťazstvo vo vojne zaistilo, že Taliansko bolo zaradené medzi víťazné štáty, vďaka čomu prešli Benátky pod taliansku vlajku. Poslednou prekážkou k zjednoteniu celého Talianska tak zostal už len [[Rím]].

V roku [[1870]] vstúpilo [[Pruské kráľovstvo]] do vojny s [[Francúzsko]]m. Francúzsko potrebovalo na túto vojnu s Pruskom všetky vojenské jednotky, a preto odvolalo francúzske posádky z Ríma. Aj v tomto prípade Taliansko využilo výhody vyplývajúce z pruského víťazstva nad Francúzskom a prevzalo kontrolu nad Rímom a aj celým Pápežským štátom, ktorý bol až doteraz pod ochranou cisára Napoleona III.. Talianske zjednotenie tak bolo úplné a onedlho sa hlavné mesto Talianskeho kráľovstva presťahovalo do Ríma.

Po obsadení Ríma Talianskom sa vzťahy medzi [[Vatikán]]om a Talianskym kráľovstvo absolútne zhoršili na nasledujúcich šesťdesiat rokov a pápeži sa pokladali za „''vatikánskych väzňov''“. [[Rímskokatolícka cirkev]] protestovala proti zásahom talianskej vlády a odmietala rokovať s vyslancami talianskeho kráľa. Cirkev svoj postoj nezmenila až do roku [[1929]], kedy boli obnovené vzájomné vzťahy medzi talianskou vládou a [[Svätá stolica|Svätou stolicou]].

=== Ekonomická situácia kráľovstva ===
Ekonomická situácia nového zjednoteného kráľovstva bola veľmi zlá – v Taliansku nebol žiadny priemysel. Najmä v južných oblastiach kráľovstva bola veľká chudoba, vysoká negramotnosť (pravdepodobne až 78% populácie) a iba niekoľko percent talianskych občanov malo [[volebné právo]]. Hnutie za zjednotenie Talianska bolo pred zjednotením značne závislé od zahraničnej pomoci a závislým zostalo aj po vzniku Talianskeho kráľovstva.

== Liberálne obdobie ==
Po zjednotení kráľovstva začala talianska politika smerovať k [[Liberalizmus|sociálnemu liberalizmu]]. [[Pravica (politika)|Pravica]] bola regionálne rozdrobená, čo bol následok obdobia samostatných talianskych krajín, z ktorých Talianske kráľovstvo vzniklo. Veľkú časť v parlamente obsadili prívrženci tzv. '''''mladej ľavice'''''. Išlo o voľné spojenectvo politických smerov, ktoré zastupovali svoje volebné obvody z rôznych častí krajiny. Mladá ľavica mala veľmi rezervovaný postoj k reformám (napr. povinná školská reforma, rozšírenie volebného práva), na druhej strane požadovala zníženie daní a väčšie štátne finančné dotácie pre zaostalé južné oblasti Talianska. Vo voľbách v roku [[1874]] mala silné zastúpenie v parlamente, ale nebola dostatočne silná na zostavenie vlády. Konzervatívny ministerský predseda vlády [[Marco Minghetti]] si udržiaval svoj post len vďaka podpore revolucionárov a časti ľavicových politikov.

=== Agostino Depretis ===
[[Súbor:Agostino Depretis.jpg|left|thumb|Agostino Depretis]]

V roku [[1876]] však Minghettiho vláda padla a po voľbách, ktoré neboli regulárne a pravdepodobne boli zmanipulované, sa na čelo krajiny dostal ľavicový politik [[Agostino Depretis]]. Jeho príchodom nastalo obdobie [[Socializmus|socializmu]] v Taliansku, ktoré sa vyznačovalo [[Korupcia|korupciou]], politickou nestabilitou a nárastom chudoby v južnom Taliansku.

Agostino Depretis už ako ministerský predseda vytvoril experimentálnu myšlienku nazývanú ''[[Trasformismo]]'' (''Transformizmus''). Teóriou transformizmu bolo, že vláda by mala v záujme zachovania parlamentnej väčšiny zaistiť vyjednanie podpory [[opozícia (politika)|opozície]] a prípadne uzatvorenie vládnej koalície kupovaním hlasov poslancov z menších strán a z nie veľmi vplyvných strán. Vďaka kombinácii týchto metód sa transformizmus v praxi stal [[Korupcia|skorumpovaným]] a autoritatívnym režimom, kedy Depretis často sám vytváral vládne krízy, čím chcel dosiahnuť prerozdelenie síl a rovnováhu vo vládnucej strane. Agostino Depretis veril, že vládou tvrdej ruky si zaistí podporu talianskeho juhu. Počas svojej vlády zaviedol niekoľko [[diktátor]]ských opatrení, ako napríklad zákaz verejného zhromažďovania, umiestňovanie „nebezpečných“ ľudí do interných vyhnanstiev na ostrovy okolo Talianska a osvojenie vojenského režimu. Na druhej strane ale jeho vláda zaviedla reformnú legislatívu, ako zrušenie zatknutia za dlhy, zavedenie povinného a voľne dostupného základného vzdelania (ale povinná výučba náboženstva na základných školách bola zrušená).

=== Francesco Crispi ===
V roku [[1887]] sa ministerský predsedom stal [[Francesco Crispi]], ktorý sa zameral na budovanie [[Zahraničná politika|zahraničnej politiky]]. Jeho snahou bolo vytvoriť z Talianska svetovú veľmoc prostredníctvom zväčšenia vojenskej sily krajiny. V zahraničných vzťahoch sa talianska [[diplomacia]] snažila o zlepšenie vzťahov s [[Anglicko]]m, [[Nemecko]]m a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúskym cisárstvom]] (s poslednými dvoma štátmi uzavrelo Taliansko neskôr alianciu, známu ako [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]). Na druhej strane, vzťahy s [[Francúzsko]]m zostávali na nízkej úrovni. Domáca politika pokračovala v zmysle myšlienky ''Tranformizmu'', ktorá sa udržala aj po smrti premiéra Depretisa, a autoritatívnej politiky, ktorá využívala [[stanné právo]] na potlačenie opozície. Napriek tomuto pevnému režimu presadil premiér Crispi niekoľko liberálnych zmien; napríklad ''Zákon o verejnom zdraví'' z roku [[1888]] alebo ''zriadenie tribunálu pre nápravu nespravodlivosti zo strany vlády''.

=== Poľnohospodárska kríza a emigrácia ===
Talianska vláda sa okrem zahraničnej politike venovala aj [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstvu]], ktoré bolo v roku [[1873]] na úpadku. Vďaka zníženiu námorných poplatkov sa do [[Európa|Európy]] začalo vo veľkej miere dovážať americké [[obilie]], ktorému domáci poľnohospodári nemohli konkurovať. Táto poľnohospodárska kríza zasiahla okrem Talianska aj ďalšie európske štáty. Túto krízu sa snažili riešiť radikálne aj konzervatívne parlamentné prúdy. Všetci chceli oživiť zaostalé talianske poľnohospodárstvo.

V tomto období boli zverejnené aj výsledky parlamentného vyšetrovania podmienok života na talianskom vidieku vedeného Stefanom Jacinom, ktoré ukázalo, že tu vládnu veľmi biedne pomery – [[podvýživa]], [[malária]], pelagra, extrémna chudoba a práca aj malých detí bola bežnou súčasťou vtedajšieho talianskeho vidieku. Výsledky vyšetrovania sa síce dočkali ohlasu, ale nepodnikli sa žiadne kroky, ktoré by tento stav zlepšili.

Poľnohospodárska kríza a bieda obyvateľov mala za následok masovú [[emigrácia|emigráciu]]. Emigranti z talianskeho juhu odchádzali buď ako robotníci do ''USA'', alebo ako poľnohospodári do [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Taliani zo severu krajiny emigrovali najmä do [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. V rokoch [[1889]] – [[1890]] každoročne opustilo Taliansko približne 222 000 ľudí a celkovo do roku [[1901]] emigrovalo asi 2 000 000 Talianov.

Talianska vláda sa nemohla kvôli Depretisovej vláde, ktorá zanechala Taliansko veľmi zadlžené, vysporiadať s ťažkou situáciou. Jediným odvetvím, ktoré si počas poľnohospodárskej krízy polepšilo bolo [[Vinohradníctvo|vinárstvo]], ktoré zvýšilo produkciu aj vývoz, pretože francúzske vinice boli v tom čase napadnuté [[révokaz]]om. V roku [[1888]] sa francúzske vinárstvo zotavilo a opäť získalo svoju pozíciu na trhu. Následné oslabenie talianskeho vinárstva malo za následok veľké prepúšťanie zamestnancov a krach niekoľkých podnikov.

=== Koloniálna expanzia ===
==== Vojna proti Etiópii ====
V rokoch [[1876]] – [[1877]], čo bolo obdobie, kedy Taliansko posilňovalo vzťahy s [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m, bolo Taliansko niekoľkokrát vyzvané svojimi novými spojencami, aby podniklo výboje do severnej [[Afrika|Afriky]] a obsadilo [[Tunis]], v ktorom už bývala početná talianska menšina. Talianska vláda sa však k tomuto kroku neodhodlala a nakoniec bol Tunis v roku [[1881]] obsadený [[Francúzsko]]m.

Keď [[5. február]]a [[1885]] padla egyptská vláda v [[Chartúm]]e, využilo Taliansko britsko-egyptský konflikt a poslalo do Massauy expedíciu. O dva roky neskôr boli ich jednotky porazené väčšou sudánskou armádou. Správa o porážke spôsobila v Taliansku veľký ohlas, minister zahraničných vecí gróf di Robilant rezignoval a do [[Etiópia|Etiópie]] bola poslaná ďalšia expedícia. V roku [[1888]] si Taliansko nakoniec Massauu vojensky podrobilo a zriadilo tu kolóniu '''Talianska Eritrea'''.

V roku [[1895]] odstúpil etiópsky cisár [[Menelik II.]] od taliansko-etiópskej zmluvy podpísanej v roku [[1885]] a Taliansku to poslúžilo ako zámienka pre inváziu do Etiópie. [[Etiópia]] získala podporu cárskeho [[Rusko|Ruska]], ktoré malo vo východnej Afrike svoje vlastné záujmy. Rusko dodalo etiópskej armáde veľké množstvo modernej výzbroje, s ktorým boli schopní odraziť taliansky útok. V dôsledku toho sa Británia rozhodla postaviť sa vzrastajúcemu ruskému vplyvu v Afrike a vyhlásila Etiópiu ako oblasť talianskeho vplyvu. Na začiatku vojny boli Taliani nadšení a vo veľkom počte sa hlásili do armády.

[[1. marca]] [[1896]] bol však taliansky koloniálny zbor s 15 000 vojakov porazený väčšou etiópskou armádou a talianska armáda bola nútená ustúpiť do Eritrey. Tento neúspech mal za následok demisiu premiéra Francesca Crispiho. Etiópske cisárstvo si obhájilo svoju nezávislosť od Talianska a aj od ostatných koloniálnych mocností, a to až do ďalšieho talianskeho vpádu v roku [[1936]], kedy bola zriadená '''Talianska východná Afrika''', ktorú v ďalších štyroch rokoch [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] oslobodzovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]].

==== Osmanská ríša ====
{{Hlavný článok|Taliansko-turecká vojna}}
V septembri [[1911]] Taliansko vyhlásilo vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a talianska armáda sa vylodila v [[Líbya|Líbyi]]. Tento krok schvaľovali nacionalisti, katolíci aj obyvatelia juhu Talianska, no protestovali proti nemu socialisti vrátane [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]], ktorý poukazoval na fakt, že Líbya je chudobnou pustatinou, ktorá neponúka žiadnu kompenzáciu za vynaložené talianske vojenské úsilie. Vojna trvala jeden rok a skončila uznaním talianskej nadvlády v Líbyi a na Dodekanesoských ostrovoch. Okupácia [[Líbya|Líbye]] priniesla niekoľko zákonov, ktoré diskriminovali domácich obyvateľov a ich násilný presun na [[Tremitské ostrovy]].

=== Giovanni Giolitti ===
[[Súbor:Giolitti2.jpg|right|thumb|Giovanni Giolitti]]

V roku [[1892]] sa stal talianskym ministerským predsedom [[Giovanni Giolitti]]. Aj keď jeho vláda rýchlo padla (hneď nasledujúci rok), v roku [[1903]] sa vrátil do úradu premiéra. Jeho vláda bola ešte prerušená v rokoch [[1905]] – [[1906]], ale v úrade nakoniec zostal až do roku [[1909]]. Kvôli manipulácii s volebnými výsledkami a politickej [[korupcia|korupcie]] ho obviňovali z ''transformizmu''. Volebné podvody počas jeho vlády boli absolútne bežné – Giolitti pomáhal s voľbami len v bohatých oblastiach, kde mal najväčšiu podporu, a chudobnejšie oblasti, kde mala prevahu opozícia, sa snažil izolovať od politiky a časté bolo aj zastrašovanie obyvateľstva s cieľom, aby nešli voliť. Situácia v južnom Taliansku bola počas jeho vlády rovnako zaostalá ako za vlády jeho predchodcov – stále bola vysoká negramotnosť, často sa vyskytovali rôzne povstania a hladomor.

Giolittiho vláda sa v zahraničnej politike orientovala na uvoľnenie vzťahov v rámci [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]], zlepšenie vzťahov s európskymi mocnosťami a na obmedzenie imperiálnych výbojov. Talianska vláda odložila svoje plány na ovládnutie Etiópie a v '''Talianskom Somálsku''' bol vyhlásený protektorát. V roku [[1911]] rozhodla Giolittiho vláda vyslať do Líbye vojsko. Líbyjská vojna zradikalizovala názory Talianskej socialistickej strany a neskorší fašistický vodca [[Benito Mussolini]] verejne propagoval názor, že vláda by mala byť zvrhnutá. Giovanni Giolitti sa premiérom stal ešte v roku [[1920]].

Tým sa vláda liberalizmu v Talianskom kráľovstve skončila.

== Prvá a druhá svetová vojna ==
{{výhonok-časť}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kingdom of Italy}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Italské království|4388443}}

[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]</text>
      <sha1>tfajqexja2rlixnl2jcl71y9xyb61xs</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426693</id>
      <parentid>7426633</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:19:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25514" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Talianske kráľovstvo
| originálny názov = Regno d'Italia
| rok vzniku = 1861
| rok zániku = 1946	
| viac pred = áno
| pred 1 = Sardínske kráľovstvo
| pred 1 vlajka = Flag of Kingdom of Sardinia (1848).svg
| pred 2 = Kráľovstvo oboch Sicílií
| pred 2 vlajka = Flag of the Kingdom of the Two Sicilies (1860).svg
| pred 3 = Lombardsko-benátske kráľovstvo
| pred 3 vlajka = Flag of Kingdom of Lombardy-Venetia.svg
| pred 4 = Fiumský slobodný štát
| pred 4 vlajka = Flag of the Free State of Fiume.svg
| pred 5 = Toskánske veľkovojvodstvo
| pred 5 vlajka = Flag of the Grand Duchy of Tuscany.svg
| pred 6 = Pápežský štát
| pred 6 vlajka = Flag of the Papal States (1808-1870).svg
| pred 7 = Rakúsko-Uhorsko
| pred 7 vlajka = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 8 = Nemecké Rakúsko
| pred 8 vlajka = Flag of Austria.svg
| pred 9 = Drávska Banovina
| pred 9 vlajka = Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg
| pred 10 = Talianska sociálna republika
| pred 10 vlajka = Flag of Italy.svg
| pred info = 
| viac po = áno
| po 1 = Vatikán
| po 1 vlajka = Flag of the Vatican City.svg
| po 2 = Talianska sociálna republika
| po 2 vlajka = Flag of Italy.svg
| po 3 = Slovinská socialistická republika
| po 3 vlajka = Flag of Slovenia (1945-1991).svg
| po 4 = Slobodné územie Terst
| po 4 vlajka = Free Territory Trieste Flag.svg
| po 5 = Taliansko
| po 5 vlajka = Flag of Italy.svg
| po 6 = Socialistická federatívna republika Juhoslávie
| po 6 vlajka = Flag of SFR Yugoslavia.svg
| po 7 = Líbya
| po 7 vlajka = Flag of Libya.svg
| po 8 = Zverené územie Somálska
| po 8 vlajka = Flag of Somalia.svg
| po 9 = Etiópia
| po 9 vlajka = Flag of Ethiopia.svg
| šírka 1. sloupce = 
| vlajka = Flag of Italy (1861–1946).svg
| článok o vlajke = Vlajka Talianska
| vlajka veľkosť = 
| znak = Coat of arms of the Kingdom of Italy (1890).svg
| článok o znaku = 
| znak veľkosť = 
| rámček znak = 
| hymna = 
| článok o hymne = 
| motto = 
| článok o motte = 
| mapa = Italian Colonial Empire (orthographic projection).svg
| mapa veľkosť = 
| mapa poznámka = Talianske kráľovstvo a územia ním ovládané počas druhej svetovej vojny
| hlavné mesto = [[Turín]] (1861 – 1864)&lt;br /&gt;[[Florencia]] (1864 – 1871)&lt;br /&gt;[[Rím]] (od roku 1871)
| rozloha = {{km2|310120}} (v roku 1936)
| rozloha poznámka = 
| najvyšší bod = 
| najvyšší bod poznámka = 
| najdlhšia rieka = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov = 34 000 000 (r. 1901)
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky = [[taliančina]]
| národnostné zloženie = [[Taliani]]
| náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev]]
| štátne zriadenie = [[Konštitučná monarchia]]
| materská zem = 
| mena = [[Talianska líra]]
| vznik = [[1861]] (zjednotenie talianskych krajín)
| zánik = [[1946]] (zrušenie monarchie a ustanovenie republiky)
}}

'''Talianske kráľovstvo''' ({{V jazyku|ita|Regno d'Italia}}) bol európsky štát, ktorý vznikol v roku [[1861]] [[Risorgimento|zjednotením]] krajín na území dnešného Talianska pod vládou [[Savojovci|Savojovcov]], jedného kráľovského rodu talianskeho pôvodu, ktorí vládli v jednom z rozdrobených talianskych štátov – v [[Sardínske kráľovstvo|Sardínskom kráľovstve]]. Talianske kráľovstvo bolo prvým zjednoteným talianskym štátom, ktorý sa rozkladal na celom [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] od čias [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]].

Počas vlády [[Národná fašistická strana (Taliansko)|Národnej fašistickej strany]] pod vedením [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] ([[1922]] – [[1933]]) bolo Taliansko [[Fašizmus|fašistami]] a talianskymi [[Nacionalizmus|nacionalistami]] označované ako '''Talianska ríša'''  (iný preklad: '''Talianske impérium'''; tal.: ''Impero Italiano'') alebo '''Nová rímska ríša''' (iný preklad: '''Nové rímske impérium''' ;tal.: ''Nuovo Impero Romano'', lat.: ''Novum Imperium Romanum''). Tieto názvy však neboli oficiálne. Taliansky štát sa počas Mussoliniho vlády označoval ako '''Fašistické Taliansko'''. To bolo spojencom [[Tretia ríša|Tretej ríše]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a to až do roku [[1943]]. Počas posledných dvoch rokov vojny a potom, čo bol [[Benito Mussolini]] zosadený a fašistická strana zakázaná, sa Talianske kráľovstvo pridalo na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Ostatné talianske územia na severe, ktoré boli stále pod kontrolou fašistov sa stali nemeckými spojencami ako [[Talianska sociálna republika]], ktorú viedol Mussolini. Krátko po skončení druhej svetovej vojny vyvolali v roku [[1946]] prívrženci republiky [[referendum]], v ktorom sa kládla otázka, či má Taliansko zostať monarchiou alebo sa má stať republikou. Taliani v referende odhlasovali zrušenie monarchie a vznik [[Taliansko|Talianskej republiky]], ktorá existuje dodnes.

== Územie ==
Talianske kráľovstvo si robilo nároky na celé územie dnešného Talianska. Územný vývoj nového štátu postupoval počas zjednocovania Talianska až do roku [[1870]]. Kráľovstvo dlhý čas neovládalo mestá ako [[Terst]] alebo [[Tridentsko-Horná Adiža]], ktoré sú dnes súčasťou Talianskej republiky. K Taliansku sa pripojili v roku [[1919]]. Po prijatí [[Versaillská mierová zmluva|Versaillskej mierovej zmluvy]] a [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainskej zmluvy]] boli k Taliansku pripojené [[Nova Gorica]], Terst a [[Istria]] (tá je dnes súčasťou [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slovinsko|Slovinska]]) a malé časti dnešného Chorvátska a dnešnej [[Dalmácia|Dalmácie]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa k Taliansku pripojili aj ďalšie časti Dalmácie a Slovinska. Po druhej svetovej vojne boli vymedzené dnešné hranice Talianska, ktoré si v súčasnosti nenárokuje na územia, ktoré ovládalo Talianske kráľovstvo.

=== Kolónie ===
{{Hlavný článok|Talianske kolónie}}

Taliansko, podobne ako iné európske veľmoci, vlastnilo koloniálne územia, protektoráty a závislé štáty. V roku 1936 vtrhla talianska armáda z [[Talianske Somálsko|Talianskeho Somálska]] do [[Etiópske cisárstvo|Etiópskeho cisárstva]], kde bola potom zriadená kolónia [[Talianska východná Afrika]], ktorú počas druhej svetovej vojny dobyla [[Veľká Británia]]. Taliansko ďalej okupovalo [[Albánsko]], [[Grécko]], [[Kosovo]] a [[Čierna Hora|Čiernu Horu]] a malé územie v [[Čína|Číne]] – [[Tchien-ťin]]. V Chorvátsku zriadilo [[Tretia ríša|nacistické Nemecko]] a Taliansko [[bábková vláda|bábkový]] [[Nezávislý štát Chorvátsko]].

== Vláda ==
Talianske kráľovstvo bolo podľa [[ústava|ústavy]] [[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]]. No v rokoch [[1925]] až [[1943]] bolo prakticky [[Fašizmus|fašistickou diktatúrou]]. Výkonnú moc mal kráľ, no priamo ju vykonávali vymenovaní ministri. Parlament, ktorý sa skladal z dvoch komôr – Senát a Snemovňa zástupcov, obmedzoval panovníkovu moc.

=== Talianski králi ===
Králi, ktorý vládli v Taliansku v rokoch [[1861]] – [[1946]] pochádzali zo savojskej dynastie a boli to:
* [[Viktor Emanuel II.]] ([[1861]] – [[1878]]) – bývalý sardínsky kráľ a prvý kráľ zjednoteného Talianska.
* [[Umberto I.]] ([[1878]] – [[1900]]) – priviedol Taliansko do aliancie s Nemeckom a [[Rakúsko-Uhorsko]]m (tzv. [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]).
* [[Viktor Emanuel III.]] ([[1900]] – [[1946]]) – kráľ Talianska počas [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
* [[Umberto II.]] ([[1946]]) – posledný taliansky kráľ, ktorý pod tlakom občianskeho referenda odišiel do švajčiarskeho exilu.

== Zjednotenie Talianska ==
[[Súbor:Francesco Hayez 041.jpg|right|thumb|[[Camillo Benso, gróf di Cavour|Camillo Cavour, taliansky ministerský predseda.]]]]

Vyhlásenie Talianskeho kráľovstva bolo výsledkom spoločného úsilia talianskych [[Nacionalizmus|nacionalistov]] a [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistov]], ktorí podporovali [[Savojovci|Savojovcov]] a myšlienku vybudovania zjednoteného kráľovstva, ktoré by existovalo na celom [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].

Po revolučnom roku [[1848]] sa vodcom talianskych hnutí usilujúcich sa o zjednotenie stal taliansky nacionalista [[Giuseppe Garibaldi]], ktorý bol ako vodca veľmi obľúbený aj v južnom Taliansku, aj vo svete. Bol známy aj tým, že mal hlboko oddaných prívržencov. Garibaldi viedol v južnom Taliansku hnutie republikánov. V [[Piemont]]e, ktorý síce patril pod [[Sardínske kráľovstvo|sardínsku korunu]], ale bol prakticky nezávislým územím, sa o zjednotenie a o vytvorenie jednotného Talianskeho štátu pokúšal aj gróf [[Camillo Cavour]].

=== Podpora Francúzska a Británie ===
V roku [[1859]] porazilo [[Kráľovstvo Sardínia-Piemont|Sardínsko-piemontské kráľovstvo]] spolu s [[Francúzsko|francúzskym]] cisárom [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleonom III.]] [[Rakúsko]] a pripojilo oblasť [[Lombardsko|Lombardska]] a [[Benátsko|Benátska]]. Následne kráľovstvo uzavrelo dôležité spojenectvá s [[Spojené kráľovstvo|Britániou]] a [[Francúzsko]]m, ktoré im pomohli zvýšiť šance na úspešné zjednotenie talianskych krajín. Sardínia sa spolu so svojimi spojencami zapojila do [[Krymská vojna|Krymskej vojny]]. Sardínske kráľovstvo bolo úplne závislé od francúzskej ochrany a v roku [[1860]] bolo donútené, ako záruku za bezpečnosť, prenechať Francúzsku niektoré územia.

=== Garibaldiho ľudová vzbura a obsadenie pápežských území ===
[[Súbor:Giuseppe Garibaldi (1866).jpg|right|thumb|Giuseppe Garibaldi]]

Gróf [[Camillo Cavour|Cavour]] následne vyzval juhotalianske republikánske oslobodenecké hnutie, ktoré organizoval Garibaldi, aby podnietili ľudovú vzburu v [[Pápežský štát|Pápežskom štáte]]. Gróf potom využil vzburu ako zámienku k invázii do pápežských území. Cavour tvrdil, že túto inváziu vykonal v záujme katolíckej cirkvi a jej ochrany pred protináboženským republikánom Garibaldim. Sardínske a Garibaldiho vojská následne zabrali Pápežskému štátu rozsiahle územia a iba [[Rím]] a jeho bezprostredné okolie zostalo pod kontrolou [[pápež]]a [[Pius IX.|Pia IX.]]

=== Talianske kráľovstvo ===
Cavour nakoniec súhlasil aj s pripojením Garibaldiho južného Talianska k Sardínskemu kráľovstvu a vytvorením únie. [[18. február]]a [[1861]] gróf Camilo Cavour vyhlásil zriadenie Talianskeho kráľovstva skladajúceho sa zo severného a južného Talianska. Kráľ [[Viktor Emanuel II.|Viktor Emanuel II. Piemontsko-sardinský]], pochádzajúci zo Savojskej dynastie, bol vyhlásený za talianskeho kráľa. Tento titul nebol používaný od [[Abdikácia|abdikácie]] francúzskeho cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I.]] dňa [[6. apríl]]a [[1814]].

Po zjednotení väčšiny Apeninského polostrova pod jeden štát prerástlo napätie medzi republikánmi a [[Monarchizmus (hnutie)|rojalistami]] do otvoreného konfliktu. V apríli [[1861]] vstúpil Garibaldi do talianskeho parlamentu a Cavourovu vládu obvinil z rozdelenia Talianska a varoval pred hrozbou vypuknutia občianskej vojny medzi kráľovstvom v severnom Taliansku a Garibaldiho armádou na juhu. [[6. jún]]a [[1861]] však zomrel ministerský predseda gróf Cavour. Po jeho smrti nasledovala politická nestabilita, počas ktorej Garibaldi a jeho republikáni začali intenzívnejšie presadzovať svoj vplyv. Následné Garibaldiho zatknutie v nasledujúcom roku však spôsobilo výrazné napätie.

=== Spojenectvo s Pruskom ===
[[Súbor:Vittorio Emanuele II ritratto.jpg|thumb|Viktor Emanuel II., prvý kráľ Talianskeho kráľovstva.]]

V roku [[1866]] ponúkol [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruský]] kancelár [[Otto von Bismarck]] talianskemu kráľovi Viktorovi Emanuelovi II. spojenectvo proti Rakúsku v [[Rakúsko-pruská vojna|prusko-rakúskej vojne]]. Bismarck ponúkol kráľovi za jeho vojenskú pomoc (v prípade úspechu v danej vojne) pripojenie Rakúskom kontrolovaných Benátok k Talianskemu kráľovstvu. Viktor Emanuel so spojenectvom súhlasil, a tak sa začala '''tretia talianska vojna za nezávislosť'''. Talianskej armáde sa po vojenskej stránke vôbec nedarilo, a preto ani žiadny významný úspech nedosiahla. No pruské víťazstvo vo vojne zaistilo, že Taliansko bolo zaradené medzi víťazné štáty, vďaka čomu prešli Benátky pod taliansku vlajku. Poslednou prekážkou k zjednoteniu celého Talianska tak zostal už len [[Rím]].

V roku [[1870]] vstúpilo [[Pruské kráľovstvo]] do vojny s [[Francúzsko]]m. Francúzsko potrebovalo na túto vojnu s Pruskom všetky vojenské jednotky, a preto odvolalo francúzske posádky z Ríma. Aj v tomto prípade Taliansko využilo výhody vyplývajúce z pruského víťazstva nad Francúzskom a prevzalo kontrolu nad Rímom a aj celým Pápežským štátom, ktorý bol až doteraz pod ochranou cisára Napoleona III.. Talianske zjednotenie tak bolo úplné a onedlho sa hlavné mesto Talianskeho kráľovstva presťahovalo do Ríma.

Po obsadení Ríma Talianskom sa vzťahy medzi [[Vatikán]]om a Talianskym kráľovstvo absolútne zhoršili na nasledujúcich šesťdesiat rokov a pápeži sa pokladali za „''vatikánskych väzňov''“. [[Rímskokatolícka cirkev]] protestovala proti zásahom talianskej vlády a odmietala rokovať s vyslancami talianskeho kráľa. Cirkev svoj postoj nezmenila až do roku [[1929]], kedy boli obnovené vzájomné vzťahy medzi talianskou vládou a [[Svätá stolica|Svätou stolicou]].

=== Ekonomická situácia kráľovstva ===
Ekonomická situácia nového zjednoteného kráľovstva bola veľmi zlá – v Taliansku nebol žiadny priemysel. Najmä v južných oblastiach kráľovstva bola veľká chudoba, vysoká negramotnosť (pravdepodobne až 78% populácie) a iba niekoľko percent talianskych občanov malo [[volebné právo]]. Hnutie za zjednotenie Talianska bolo pred zjednotením značne závislé od zahraničnej pomoci a závislým zostalo aj po vzniku Talianskeho kráľovstva.

== Liberálne obdobie ==
Po zjednotení kráľovstva začala talianska politika smerovať k [[Liberalizmus|sociálnemu liberalizmu]]. [[Pravica (politika)|Pravica]] bola regionálne rozdrobená, čo bol následok obdobia samostatných talianskych krajín, z ktorých Talianske kráľovstvo vzniklo. Veľkú časť v parlamente obsadili prívrženci tzv. '''''mladej ľavice'''''. Išlo o voľné spojenectvo politických smerov, ktoré zastupovali svoje volebné obvody z rôznych častí krajiny. Mladá ľavica mala veľmi rezervovaný postoj k reformám (napr. povinná školská reforma, rozšírenie volebného práva), na druhej strane požadovala zníženie daní a väčšie štátne finančné dotácie pre zaostalé južné oblasti Talianska. Vo voľbách v roku [[1874]] mala silné zastúpenie v parlamente, ale nebola dostatočne silná na zostavenie vlády. Konzervatívny ministerský predseda vlády [[Marco Minghetti]] si udržiaval svoj post len vďaka podpore revolucionárov a časti ľavicových politikov.

=== Agostino Depretis ===
[[Súbor:Agostino Depretis.jpg|left|thumb|Agostino Depretis]]

V roku [[1876]] však Minghettiho vláda padla a po voľbách, ktoré neboli regulárne a pravdepodobne boli zmanipulované, sa na čelo krajiny dostal ľavicový politik [[Agostino Depretis]]. Jeho príchodom nastalo obdobie [[Socializmus|socializmu]] v Taliansku, ktoré sa vyznačovalo [[Korupcia|korupciou]], politickou nestabilitou a nárastom chudoby v južnom Taliansku.

Agostino Depretis už ako ministerský predseda vytvoril experimentálnu myšlienku nazývanú ''[[Trasformismo]]'' (''Transformizmus''). Teóriou transformizmu bolo, že vláda by mala v záujme zachovania parlamentnej väčšiny zaistiť vyjednanie podpory [[opozícia (politika)|opozície]] a prípadne uzatvorenie vládnej koalície kupovaním hlasov poslancov z menších strán a z nie veľmi vplyvných strán. Vďaka kombinácii týchto metód sa transformizmus v praxi stal [[Korupcia|skorumpovaným]] a autoritatívnym režimom, kedy Depretis často sám vytváral vládne krízy, čím chcel dosiahnuť prerozdelenie síl a rovnováhu vo vládnucej strane. Agostino Depretis veril, že vládou tvrdej ruky si zaistí podporu talianskeho juhu. Počas svojej vlády zaviedol niekoľko [[diktátor]]ských opatrení, ako napríklad zákaz verejného zhromažďovania, umiestňovanie „nebezpečných“ ľudí do interných vyhnanstiev na ostrovy okolo Talianska a osvojenie vojenského režimu. Na druhej strane ale jeho vláda zaviedla reformnú legislatívu, ako zrušenie zatknutia za dlhy, zavedenie povinného a voľne dostupného základného vzdelania (ale povinná výučba náboženstva na základných školách bola zrušená).

=== Francesco Crispi ===
V roku [[1887]] sa ministerský predsedom stal [[Francesco Crispi]], ktorý sa zameral na budovanie [[Zahraničná politika|zahraničnej politiky]]. Jeho snahou bolo vytvoriť z Talianska svetovú veľmoc prostredníctvom zväčšenia vojenskej sily krajiny. V zahraničných vzťahoch sa talianska [[diplomacia]] snažila o zlepšenie vzťahov s [[Anglicko]]m, [[Nemecko]]m a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúskym cisárstvom]] (s poslednými dvoma štátmi uzavrelo Taliansko neskôr alianciu, známu ako [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]). Na druhej strane, vzťahy s [[Francúzsko]]m zostávali na nízkej úrovni. Domáca politika pokračovala v zmysle myšlienky ''Tranformizmu'', ktorá sa udržala aj po smrti premiéra Depretisa, a autoritatívnej politiky, ktorá využívala [[stanné právo]] na potlačenie opozície. Napriek tomuto pevnému režimu presadil premiér Crispi niekoľko liberálnych zmien; napríklad ''Zákon o verejnom zdraví'' z roku [[1888]] alebo ''zriadenie tribunálu pre nápravu nespravodlivosti zo strany vlády''.

=== Poľnohospodárska kríza a emigrácia ===
Talianska vláda sa okrem zahraničnej politike venovala aj [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstvu]], ktoré bolo v roku [[1873]] na úpadku. Vďaka zníženiu námorných poplatkov sa do [[Európa|Európy]] začalo vo veľkej miere dovážať americké [[obilie]], ktorému domáci poľnohospodári nemohli konkurovať. Táto poľnohospodárska kríza zasiahla okrem Talianska aj ďalšie európske štáty. Túto krízu sa snažili riešiť radikálne aj konzervatívne parlamentné prúdy. Všetci chceli oživiť zaostalé talianske poľnohospodárstvo.

V tomto období boli zverejnené aj výsledky parlamentného vyšetrovania podmienok života na talianskom vidieku vedeného Stefanom Jacinom, ktoré ukázalo, že tu vládnu veľmi biedne pomery – [[podvýživa]], [[malária]], pelagra, extrémna chudoba a práca aj malých detí bola bežnou súčasťou vtedajšieho talianskeho vidieku. Výsledky vyšetrovania sa síce dočkali ohlasu, ale nepodnikli sa žiadne kroky, ktoré by tento stav zlepšili.

Poľnohospodárska kríza a bieda obyvateľov mala za následok masovú [[emigrácia|emigráciu]]. Emigranti z talianskeho juhu odchádzali buď ako robotníci do ''USA'', alebo ako poľnohospodári do [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Taliani zo severu krajiny emigrovali najmä do [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. V rokoch [[1889]] – [[1890]] každoročne opustilo Taliansko približne 222 000 ľudí a celkovo do roku [[1901]] emigrovalo asi 2 000 000 Talianov.

Talianska vláda sa nemohla kvôli Depretisovej vláde, ktorá zanechala Taliansko veľmi zadlžené, vysporiadať s ťažkou situáciou. Jediným odvetvím, ktoré si počas poľnohospodárskej krízy polepšilo bolo [[Vinohradníctvo|vinárstvo]], ktoré zvýšilo produkciu aj vývoz, pretože francúzske vinice boli v tom čase napadnuté [[révokaz]]om. V roku [[1888]] sa francúzske vinárstvo zotavilo a opäť získalo svoju pozíciu na trhu. Následné oslabenie talianskeho vinárstva malo za následok veľké prepúšťanie zamestnancov a krach niekoľkých podnikov.

=== Koloniálna expanzia ===
==== Vojna proti Etiópii ====
V rokoch [[1876]] – [[1877]], čo bolo obdobie, kedy Taliansko posilňovalo vzťahy s [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m, bolo Taliansko niekoľkokrát vyzvané svojimi novými spojencami, aby podniklo výboje do severnej [[Afrika|Afriky]] a obsadilo [[Tunis]], v ktorom už bývala početná talianska menšina. Talianska vláda sa však k tomuto kroku neodhodlala a nakoniec bol Tunis v roku [[1881]] obsadený [[Francúzsko]]m.

Keď [[5. február]]a [[1885]] padla egyptská vláda v [[Chartúm]]e, využilo Taliansko britsko-egyptský konflikt a poslalo do Massauy expedíciu. O dva roky neskôr boli ich jednotky porazené väčšou sudánskou armádou. Správa o porážke spôsobila v Taliansku veľký ohlas, minister zahraničných vecí gróf di Robilant rezignoval a do [[Etiópia|Etiópie]] bola poslaná ďalšia expedícia. V roku [[1888]] si Taliansko nakoniec Massauu vojensky podrobilo a zriadilo tu kolóniu '''Talianska Eritrea'''.

V roku [[1895]] odstúpil etiópsky cisár [[Menelik II.]] od taliansko-etiópskej zmluvy podpísanej v roku [[1885]] a Taliansku to poslúžilo ako zámienka pre inváziu do Etiópie. [[Etiópia]] získala podporu cárskeho [[Rusko|Ruska]], ktoré malo vo východnej Afrike svoje vlastné záujmy. Rusko dodalo etiópskej armáde veľké množstvo modernej výzbroje, s ktorým boli schopní odraziť taliansky útok. V dôsledku toho sa Británia rozhodla postaviť sa vzrastajúcemu ruskému vplyvu v Afrike a vyhlásila Etiópiu ako oblasť talianskeho vplyvu. Na začiatku vojny boli Taliani nadšení a vo veľkom počte sa hlásili do armády.

[[1. marca]] [[1896]] bol však taliansky koloniálny zbor s 15 000 vojakov porazený väčšou etiópskou armádou a talianska armáda bola nútená ustúpiť do Eritrey. Tento neúspech mal za následok demisiu premiéra Francesca Crispiho. Etiópske cisárstvo si obhájilo svoju nezávislosť od Talianska a aj od ostatných koloniálnych mocností, a to až do ďalšieho talianskeho vpádu v roku [[1936]], kedy bola zriadená '''Talianska východná Afrika''', ktorú v ďalších štyroch rokoch [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] oslobodzovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]].

==== Osmanská ríša ====
{{Hlavný článok|Taliansko-turecká vojna}}
V septembri [[1911]] Taliansko vyhlásilo vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a talianska armáda sa vylodila v [[Líbya|Líbyi]]. Tento krok schvaľovali nacionalisti, katolíci aj obyvatelia juhu Talianska, no protestovali proti nemu socialisti vrátane [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]], ktorý poukazoval na fakt, že Líbya je chudobnou pustatinou, ktorá neponúka žiadnu kompenzáciu za vynaložené talianske vojenské úsilie. Vojna trvala jeden rok a skončila uznaním talianskej nadvlády v Líbyi a na Dodekanesoských ostrovoch. Okupácia [[Líbya|Líbye]] priniesla niekoľko zákonov, ktoré diskriminovali domácich obyvateľov a ich násilný presun na [[Tremitské ostrovy]].

=== Giovanni Giolitti ===
[[Súbor:Giolitti2.jpg|right|thumb|Giovanni Giolitti]]

V roku [[1892]] sa stal talianskym ministerským predsedom [[Giovanni Giolitti]]. Aj keď jeho vláda rýchlo padla (hneď nasledujúci rok), v roku [[1903]] sa vrátil do úradu premiéra. Jeho vláda bola ešte prerušená v rokoch [[1905]] – [[1906]], ale v úrade nakoniec zostal až do roku [[1909]]. Kvôli manipulácii s volebnými výsledkami a politickej [[korupcia|korupcie]] ho obviňovali z ''transformizmu''. Volebné podvody počas jeho vlády boli absolútne bežné – Giolitti pomáhal s voľbami len v bohatých oblastiach, kde mal najväčšiu podporu, a chudobnejšie oblasti, kde mala prevahu opozícia, sa snažil izolovať od politiky a časté bolo aj zastrašovanie obyvateľstva s cieľom, aby nešli voliť. Situácia v južnom Taliansku bola počas jeho vlády rovnako zaostalá ako za vlády jeho predchodcov – stále bola vysoká negramotnosť, často sa vyskytovali rôzne povstania a hladomor.

Giolittiho vláda sa v zahraničnej politike orientovala na uvoľnenie vzťahov v rámci [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]], zlepšenie vzťahov s európskymi mocnosťami a na obmedzenie imperiálnych výbojov. Talianska vláda odložila svoje plány na ovládnutie Etiópie a v '''Talianskom Somálsku''' bol vyhlásený protektorát. V roku [[1911]] rozhodla Giolittiho vláda vyslať do Líbye vojsko. Líbyjská vojna zradikalizovala názory Talianskej socialistickej strany a neskorší fašistický vodca [[Benito Mussolini]] verejne propagoval názor, že vláda by mala byť zvrhnutá. Giovanni Giolitti sa premiérom stal ešte v roku [[1920]].

Tým sa vláda liberalizmu v Talianskom kráľovstve skončila.

== Prvá a druhá svetová vojna ==
{{výhonok-časť}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kingdom of Italy}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Italské království|4388443}}

[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]</text>
      <sha1>r97mu1mqdpkkey1ufvcn1ucf2dfkd6y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Stredná odborná škola podnikania (Bratislava, Strečnianska 20)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>299190</id>
    <revision>
      <id>7426646</id>
      <parentid>7313999</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:07:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3222" xml:space="preserve">{{Infobox Stredná škola
| Názov           = Stredná odborná škola podnikania 
| Obrázok         = [[File:Skola bratislava.jpg|thumb]]
| Adresa          = Strečnianska 20 &lt;br /&gt;851 06 [[Bratislava]]
| Zameranie       = Obchod a podnikanie a podnikanie v cestovnom ruchu
| Riaditeľ        = Ing. Nadežda Ledererová
| Rok založenia   = [[1991]] 
| Web             = [http://sospodnikania.edupage.org stránka školy ]
}}

'''Stredná odborná škola podnikania''' je odborná škola, ktorej odbor je zameraný na obchod a podnikanie. Pôvodne sa škola volala ''Dievčenská odborná škola''. Škola sídli  v [[Bratislava|Bratislave]].

== História &lt;ref&gt;http://sospodnikania.stranka.info/index.php?vid=I&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.isternet.sk/dos/hlavna.htm&lt;/ref&gt;==
=== Dievčenská odborná škola ===
Datúm vzniku školy bol dňa [[1. január]]a [[1991]], keď na základe rozhodnutia Školskej správy Bratislava VI bola založená Dievčenská odborná škola, ktorej študijný odbor bol zameraný na Obchod a podnikanie. Škola bola umiestnená v priestoroch školy SOU obchodne na ulici Na pántoch 7 v [[Bratislava|Bratislave]].

=== Presťahovanie na Znievsku ulicu ===
[[1. september|1. septembra]] [[1993]] sa škola premenovala na Strednú odbornú školu podnikania a presťahovala sa do priestorov, kde v minulosti sídlili jasle a [[materská škôlka]]. Presťahovala sa do mestskej časti Petržalka na [[Znievska|Znievsku]] ulicu.

=== Premenovanie – Stredná odborná škola podnikania  ===
Dňa [[1. september|1. septembra]] [[2003]] sa škola z pôvodného názvu (Dievčenská odborná škola) premenovala na Strednú odbornú školu podnikania. Zmenu názvu uskutočnilo [[Ministerstvo školstva SR]] na podnet rozhodnutia od [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]]&lt;ref&gt;http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=13394&lt;/ref&gt;.

=== Presťahovanie na Strečniansku ulicu ===
V septembri [[2009]] sa škola znova presťahovala na novú adresu: [[Strečnianska (Bratislava)|Strečniansku]] ulicu. Na Znievskej ulici preto zostalo prázdno. Hromadia sa tam odpadky a hovorí sa, že tam sídlia bezdomovci.

== Výchovno-vzdelávacie ciele ==
Základným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu na škole je, aby žiaci dospeli ku kvalitnému vzdelaniu v oblasti podnikania v [[obchod]]e a v [[cestovný ruch|cestovnom ruchu]], nadobudli informatické vedomosti a schopnosti a praktické zručnosti v podnikaní cez krúžky.
Medzi hlavné študijné odbory patrí Obchod a podnikanie (kód odboru: 6352 6 00) 

== Úspechy ==
* Umiestnenie žiakov vo finále súťaže ''Euro mojimi očami'' &lt;ref&gt;http://sospodnikania.edupage.org/text8/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.e-katalog.sk/spravodajstvo/20097/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.obroda.sk/clanok/42722/Sutaz-Euro-mojimi-ocami-vyhral-plagat-s-momentkami/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.jasr.sk/showdoc.do?docid=319&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==  
* [http://sospodnikania.edupage.org Oficiálna webová stránka školy]
* [http://www.stredne-skoly.sk Zoznam stredných škôl]

{{Súradnice|48.104966|17.10158|type:landmark|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Stredné školy v Bratislave]]</text>
      <sha1>ep1mkdym39vwl18mgznqkze3zanecn0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta vo futbale 1986</title>
    <ns>0</ns>
    <id>307886</id>
    <revision>
      <id>7426649</id>
      <parentid>7294966</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:07:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="38915" xml:space="preserve">{{Infobox Majstrovstvá sveta vo futbale |
  | názov            = Mexiko '86
  | rok              = 1986
  | krajina          = [[Mexiko]]
  | logo             = 
  | popis            = 
  | mužstvá          = 112
  | finalisti        = 24
  | víťaz            = {{ARG|f}}
  | počet            = 2. titul
  | počet zápasov    = 52
  | počet gólov      = 132
  | gnz              = 2,54
  | návštevnosť      = 2 393 331
  | nnz              = 46,026
  | najlepší strelec = [[Gary Lineker]] (ENG)&lt;br /&gt;6 gólov
  | predchádzajúci ročník = 1982
  | nasledujúci ročník = 1990
}}

[[Súbor:Maradona-Mundial 86 con la copa.JPG|náhľad]]
'''Majstrovstvá sveta vo futbale 1986''' boli trináste [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] v dejinách [[futbal]]u. Finálový turnaj sa odohral medzi [[31. máj]]om a [[29. jún]]om roku [[1986]] v [[Mexiko|Mexiku]]. Turnaja sa zúčastnilo 24 mužstiev. 

Majstrom sveta sa stala po druhýkrát {{ARG|f}}, keď vo finále porazila {{DEU|f|0|Západné Nemecko}} na štadióne Azteca 3-2. Maskotom majstrovstiev bola chili paprička ''Pique''. Najlepším strelcom turnaja bol angličan [[Gary Lineker]] a zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja získal [[Diego Maradona]].

== Štadióny ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!Mesto
!Štadión
!Kapacita
!Rok otvorenia
|-
|[[Mexiko (mesto)|Mexiko]]||[[Estadio Azteca]]||114 600||[[1966]]
|-
|Mexiko||[[Stadio Olimpico Universitario|Estadio Olímpico]]||72 000||[[1952]]
|-
|[[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]]||[[Estadio Tres de marzo]]||30 000||[[1968]]
|-
|Guadalajara||[[Estadio Jalisco]]||66 000||[[1960]]
|-
|[[Irapuato]]||[[Estadio Irapuato]]||32 000||[[1969]]
|-
|[[León (Mexiko)|León]]||[[Estadio Nou Camp]]||35 000||[[1967]]
|-
|[[Monterrey]]||[[Estadio Tecnológico]]||38 000||[[1950]]
|-
|Monterrey||[[Estadio Universitario]]||44 000||[[1967]]
|-
|[[Ciudad Nezahualcóyotl|Nezahualcoyotl]]||[[Estadio Neza 86]]||35 000||[[1981]]
|-
|[[Puebla (mesto)|Puebla]]||[[Estadio Cuauhtémoc]]||46 000||[[1968]]
|-
|[[Querétaro]]||[[Estadio La Corregidora]]||40 785||[[1985]]
|-
|[[Toluca]]||[[Estadio Bombonera de Toluca|Estadio Bombonera]]||33 000||[[1954]]
|}

== Výsledky bojov v základných skupinách ==
V nasledujúcich tabuľkách:
* '''B''' = počet získaných bodov
* '''Z''' = počet odohratých zápasov
* '''V''' = počet víťazstiev
* '''R''' = počet remíz
* '''P''' = počet prehier
* '''GS''' = počet strelených gólov
* '''GI''' = počet inkasovaných gólov
* '''GR''' = rozdiel skóre (GS-GI)
* zelenou farbou zvýraznené mužstvá majú zabezpečený postup do osemfinále
* červenou farbou zvýraznené mužstvá nemôžu postúpiť do osemfinále

=== Skupina A ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=150|Mužstvo
!width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}}
!width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}}
!width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}}
!width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}}
!width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}}
!width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}}
!width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}}
!width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{ARG|f|1}}
|3||2||1||0||6||2||+4||'''5'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{ITA|f|1}}
|3||1||2||0||5||4||+1||'''4'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|[[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px]] {{BGR|f|0}}
|3||0||2||1||2||4||−2||'''2'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{KOR|f|1}}
|3||0||1||2||4||7||−3||'''1'''
|}

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 31 May 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ITA|f|2}}
|skóre = 1 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=459/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px]] {{BGR|f|0}}
|góly1 = [[Alessandro Altobelli|Altobelli]] {{gól|43}}
|góly2 = [[Nasko Sirakov|Sirakov]] {{gól|85}}
|štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 95 000
|rozhodca = {{SWE}} [[Erik Fredriksson]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 2. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 3 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=395/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{KOR|f|1}}
|góly1 = [[Jorge Valdano|Valdano]] {{gól|6. 46}}&lt;br /&gt;[[Oscar Ruggeri|Ruggeri]] {{gól|18}}
|góly2 = [[Park Chang-Seon]] {{gól|73}}
|štadión = [[Estadio Olímpico Universitario]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 60 000
|rozhodca = {{ESP}} [[Arminio Victoriano Sánchez]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 5. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ITA|f|2}}
|skóre = 1 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=394/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ARG|f|1}}
|góly1 = [[Alessandro Altobelli|Altobelli]] {{gól|6|pen.}}
|góly2 = [[Diego Maradona|Maradona]] {{gól|34}}
|štadión = [[Estadio Cuauhtémoc]], [[Puebla]]
|divákov  = 32 000
|rozhodca = {{NLD}} [[Jan Keizer]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 5. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = [[Bulharské národné futbalové mužstvo|Bulharsko]] [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px]] 
|skóre = 1 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=460/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{KOR|f|1}}
|góly1 = [[Plamen Getov|Getov]] {{gól|11}}
|góly2 = [[Kim Jong-Boo]] {{gól|70}}
|štadión = [[Estadio Olímpico Universitario]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 45 000
|rozhodca = {{SAU}} [[Fallaj Al Shanar]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 10. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ITA|f|2}}
|skóre = 3 – 2
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=643/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{KOR|f|1}}
|góly1 = [[Alessandro Altobelli|Altobelli]] {{gól|17. 73}}&lt;br /&gt;[[Cho Kwang-Rae]] {{gól|82|o.g.}}
|góly2 = [[Choi Soon-Ho]] {{gól|62}}&lt;br /&gt;[[Huh Jung-Moo]] {{gól|83}}
|štadión = [[Estadio Cuauhtémoc]], [[Puebla, Puebla|Puebla]]
|divákov  = 20 000
|rozhodca = {{USA}} [[David Socha]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 10. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 2 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=389/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px]] {{BGR|f|0}}
|góly1 = [[Jorge Valdano|Valdano]] {{gól|3}}&lt;br /&gt;[[Jorge Burruchaga|Burruchaga]] {{gól|79}}
|štadión = [[Estadio Olímpico Universitario]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 65 000
|rozhodca = {{CRI}} [[Berny Ulloa Morera]]
}}

=== Skupina B ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=150|Mužstvo
!width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}}v
!width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}}
!width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}}
!width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}}
!width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}}
!width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}}
!width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}}
!width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{MEX|f|1}}
|3||2||1||0||4||2||+2||'''5'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{PRY|f|1}}
|3||1||2||0||4||3||+1||'''4'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{BEL|f|1}}
|3||1||1||1||5||5||0||'''3'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|[[Súbor:Flag of Iraq (1963-1991).svg|22px]]  {{IRQ|f|0}}
|3||0||0||3||1||4||−3||'''0'''
|}

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 3. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MEX|f|2}}
|skóre = 2 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=428/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{BEL|f|1}}
|góly1 = [[Fernando Quirarte|Quirarte]] {{gól|23}}&lt;br /&gt;[[Hugo Sánchez|Sánchez]] {{gól|39}}
|góly2 = [[Erwin Vandenbergh|Vandenbergh]] {{gól|45}}
|štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 110 000
|rozhodca = {{ARG}} [[Carlos Esposito]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 4. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{PRY|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=628/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Iraq (1963-1991).svg|22px]] {{IRQ|f|0}}
|góly1 = [[Julio César Romero|Romero]] {{gól|35}}
|štadión = [[Estadio Nemesio Díez]], [[Toluca]]
|divákov  = 25 000
|rozhodca = {{MUS}} [[Edwin Picon-Ackong]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 7. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MEX|f|2}}
|skóre = 1 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=680/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{PRY|f|1}}
|góly1 = [[Luis Flores|Flores]] {{gól|3}}
|góly2 = [[Julio César Romero|Romero]] {{gól|85}}
|štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 114 000
|rozhodca = {{ENG}} [[George Courtney]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 8. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BEL|f|2}}
|skóre = 2 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=427/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Iraq (1963-1991).svg|22px]] {{IRQ|f|0}}
|góly1 = [[Enzo Scifo|Scifo]] {{gól|16}}&lt;br /&gt;[[Nico Claesen|Claesen]] {{gól|19|pen.}}
|góly2 = [[Ahmad Radhi|Radhi]] {{gól|59}}
|štadión = [[Estadio Nemesio Díez]], [[Toluca]]
|divákov  = 20 000
|rozhodca = {{COL}} [[Jesús Díaz]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 11. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BEL|f|2}}
|skóre = 2 – 2
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=429/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{PRY|f|1}}
|góly1 = [[Franky Vercauteren|Vercauteren]] {{gól|30}}&lt;br /&gt;[[Daniel Veyt|Veyt]] {{gól|59}}
|góly2 = [[Roberto Cabañas|Cabañas]] {{gól|50. 76}}
|štadión = [[Estadio Nemesio Díez]], [[Toluca]]
|divákov  = 16 000
|rozhodca = {{BGR}} [[Bogdan Dotchev]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 11. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MEX|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=627/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Iraq (1963-1991).svg|22px]] {{IRQ|f|0}}
|góly1 = [[Fernando Quirarte|Quirarte]] {{gól|54}}
|štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 111 000
|rozhodca = {{YUG}} [[Zoran Petrović]] 
}}

=== Skupina C ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=150|Mužstvo
!width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}}
!width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}}
!width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}}
!width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}}
!width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}}
!width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}}
!width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}}
!width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{URS|f|1}}
|3||2||1||0||9||1||+8||'''5'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{FRA|f|1}}
|3||2||1||0||5||1||+4||'''5'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|[[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]]  {{HUN|f|0}}
|3||1||0||2||2||9||−7||'''2'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{CAN|f|1}}
|3||0||0||3||0||5||−5||'''0'''
|}

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 1. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{FRA|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=468/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{CAN|f|1}}
|góly1 = [[Jean-Pierre Papin|Papin]] {{gól|79}}
|štadión = [[Estadio Nou Camp]], [[León (Mexiko)|León]]
|divákov  = 36 000
|rozhodca = {{CHL}} [[Hernán Silva]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 2. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{URS|f|2}}
|skóre = 6 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=610/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]]  {{HUN|f|0}}
|góly1 = [[Pavel Jakovenko|Jakovenko]] {{gól|2}}&lt;br /&gt;[[Sergei Aleinikov|Aleinikov]] {{gól|4}}&lt;br /&gt;[[Igor Belanov|Belanov]] {{gól|24|pen.}}&lt;br /&gt;[[Ivan Yaremchuk|Yaremchuk]] {{gól|66}}&lt;br /&gt;[[László Dajka|Dajka]] {{gól|75|o.g.}}&lt;br /&gt;[[Sergej Rodionov|Rodionov]] {{gól|80}}
|štadión = [[Estadio Sergio León Chavez]], [[Irapuato]]
|divákov  = 16 500
|rozhodca ={{ITA}} [[Luigi Agnolin]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 5. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{FRA|f|2}}
|skóre = 1 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=571/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{URS|f|1}}
|góly1 = [[Luis Fernández|Fernández]] {{gól|60}}
|góly2 = [[Vasiliy Rats|Rats]] {{gól|53}}
|štadión = [[Estadio Nou Camp]], [[León (Mexiko)|León]]
|divákov  = 36 500
|rozhodca = {{BRA}} [[Romualdo Arppi Filho]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 6. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{CAN|f|2}}
|skóre = 0 – 2
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=475/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]]  {{HUN|f|0}}
|góly1 = 
|góly2 = [[Márton Esterházy|Esterházy]] {{gól|2}}&lt;br /&gt;[[Lajos Détári|Détári]] {{gól|75}}
|štadión = [[Estadio Sergio León Chavez]], [[Irapuato]]
|divákov  = 14 000
|rozhodca = {{SYR}} [[Jamal Al Sharif]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 9. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{FRA|f|2}}
|skóre = 3 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=567/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]]  {{HUN|f|0}}
|góly1 = [[Yannick Stopyra|Stopyra]] {{gól|29}}&lt;br /&gt;[[Jean Tigana|Tigana]] {{gól|62}}&lt;br /&gt;[[Dominique Rocheteau|Rocheteau]] {{gól|84}}
|štadión = [[Estadio Nou Camp]], [[León (Mexiko)|León]]
|divákov  = 31 000
|rozhodca = {{PRT}} [[Carlos Silva Valente]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 9. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{CAN|f|2}}
|skóre = 0 – 2
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=476/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{URS|f|1}}
|góly2 = [[Oleg Blokhin|Blokhin]] {{gól|58}}&lt;br /&gt;[[Aleksandr Zavarov|Zavarov]] {{gól|74}}
|štadión = [[Estadio Sergio León Chavez]], [[Irapuato]]
|divákov  = 14 200
|rozhodca = {{MLI}} [[Idriss Traore]]
}}

=== Skupina D ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=150|Mužstvo
!width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}}
!width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}}
!width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}}
!width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}}
!width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}}
!width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}}
!width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}}
!width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{BRA|f|1}}
|3||3||0||0||5||0||+5||'''6'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{ESP|f|1}}
|3||2||0||1||5||2||+3||'''4'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{NIR|f|1}}
|3||0||1||2||2||6||−4||'''1'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{DZA|f|1}}
|3||0||1||2||1||5||−4||'''1'''
|}

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 1. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=439/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ESP|f|1}}
|góly1 = [[Sócrates]] {{gól|62}}
|štadión = [[Estadio Jalisco]], [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]]
|divákov  = 65 000
|rozhodca = {{AUS}} Chris Bambridge
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 3. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{DZA|f|2}}
|skóre = 1 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=379/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{NIR|f|1}}
|góly1 = [[Djamel Zidane|Zidane]] {{gól|59}}
|góly2 = [[Norman Whiteside|Whiteside]] {{gól|6}}
|štadión = [[Estadio Tres de Marzo]], Guadalajara
|divákov  = 22 000
|rozhodca = {{URS}} Valeri Butenko
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 6. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=377/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DZA|f|1}}
|góly1 = [[Careca]] {{gól|66}}
|štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara
|divákov  = 48 000
|rozhodca = {{GTM}} Rómulo Méndez
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 7. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ESP|f|2}}
|skóre = 2 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=551/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{NIR|f|1}}
|góly1 = [[Emilio Butragueño|Butragueño]] {{gól|1}}&lt;br /&gt;[[Julio Salinas|Salinas]] {{gól|18}}
|góly2 = [[Colin Clarke|Clarke]] {{gól|46}}
|štadión = Estadio Tres de Marzo, Guadalajara
|divákov  = 28 000
|rozhodca = {{AUT}} Horst Brummeier
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 12. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|skóre = 3 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=441/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{NIR|f|1}}
|góly1 = [[Careca]] {{gól|15. 87}}&lt;br /&gt;[[Josimar]] {{gól|42}}
|štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara
|divákov  = 51 000
|rozhodca = {{DEU}} Siegfried Kirschen
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 12. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ESP|f|2}}
|skóre = 3 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=378/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DZA|f|1}}
|góly1 = [[Ramon Maria Calderé|Calderé]] {{gól|15. 68}}&lt;br /&gt;[[Eloy]] {{gól|70}}
|štadión = [[Estadio Tecnológico]], [[Monterrey]]
|divákov  = 20 000
|rozhodca = {{JPN}} Shizuo Takada 
}}

=== Skupina E ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=150|Mužstvo
!width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}}
!width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}}
!width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}}
!width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}}
!width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}}
!width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}}
!width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}}
!width=20|{{tooltip|Pts|Goals for}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{DEN|f|1}}
|3||3||0||0||9||1||+8||'''6'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}
|3||1||1||1||3||4||−1||'''3'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{URY|f|1}}
|3||0||2||1||2||7||−5||'''2'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{SCO|f|1}}
|3||0||1||2||1||3||−2||'''1'''
|}

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 4. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}}
|skóre = 1 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=585/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{URY|f|1}}
|góly1 = [[Klaus Allofs|Allofs]] {{gól|84}}
|góly2 = [[Antonio Alzamendi|Alzamendi]] {{gól|4}}
|štadión = [[Estadio La Corregidora]], [[Santiago de Querétaro|Quéretaro]]
|divákov  = 30 000
|rozhodca = {{CSK}} [[Vojtěch Christov]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 4. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{SCO|f|2}}
|skóre = 0 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=517/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DEN|f|1}}
|góly2 = [[Preben Elkjær Larsen|Elkjær Larsen]] {{gól|57}}
|štadión = [[Estadio Neza 86]], [[Ciudad Nezahualcóyotl|Nezahualcóyotl]]
|divákov  = 18 000
|rozhodca = {{HUN}} [[Lajos Nemeth]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 8. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}}
|skóre = 2 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=580/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{SCO|f|1}}
|góly1 = [[Rudi Völler|Völler]] {{gól|23}}&lt;br /&gt;[[Klaus Allofs|Allofs]] {{gól|49}}
|góly2 = [[Gordon Strachan|Strachan]] {{gól|18}}
|štadión = [[Estadio La Corregidora]], [[Santiago de Querétaro|Querétaro]]
|divákov  = 30 000
|rozhodca = {{ROU}} [[Ioan Igna]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 8. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{URY|f|2}}
|skóre = 1 – 6
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=522/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DEN|f|1}}
|góly1 = [[Enzo Francescoli|Francescoli]] {{gól|45|pen.}}
|góly2 = [[Preben Elkjær Larsen|Elkjær Larsen]] {{gól|11. 67. 80}}&lt;br /&gt;[[Søren Lerby|Lerby]] {{gól|41}}&lt;br /&gt;[[Michael Laudrup|Laudrup]] {{gól|52}}&lt;br /&gt;[[Jesper Olsen|J. Olsen]] {{gól|88}}
|štadión = [[Estadio Neza 86]], [[Ciudad Nezahualcóyotl|Nezahualcóyotl]]
|divákov  = 26 000
|rozhodca = {{MEX}} [[Antonio Márquez Ramírez]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 13. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}}
|skóre = 0 – 2
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=512/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DEN|f|1}}
|góly2 = [[Jesper Olsen|J. Olsen]] {{gól|43|pen.}}&lt;br /&gt;[[John Eriksen|Eriksen]] {{gól|62}}
|štadión = [[Estadio La Corregidora]], [[Santiago de Querétaro|Querétaro]]
|divákov  = 36 000
|rozhodca = {{BEL}} [[Alexis Ponnet]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 13. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{URY|f|2}}
|skóre = 0 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=712/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{SCO|f|1}}
|góly1 = 
|štadión = [[Estadio Neza 86]], [[Ciudad Nezahualcóyotl|Nezahualcóyotl]]
|divákov  = 20 000
|rozhodca = {{FRA}} [[Joël Quiniou]]
}}

=== Skupina F ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=150|Mužstvo
!width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}}
!width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}}
!width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}}
!width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}}
!width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}}
!width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}}
!width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}}
!width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{MAR|f|1}}
|3||1||2||0||3||1||+2||'''4'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{ENG|f|1}}
|3||1||1||1||3||1||+2||'''3'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{POL|f|1}}
|3||1||1||1||1||3||−2||'''3'''
|- style=&quot;background: #ffcccc;&quot;
|align=&quot;left&quot;|{{PRT|f|1}}
|3||1||0||2||2||4||−2||'''2'''
|}

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 2. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{POL|f|2}}
|skóre = 0 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=674/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{MAR|f|1}}
|štadión = [[Estadio Universitario]], [[Monterrey]]
|divákov  = 19 000
|rozhodca = [[José Luis Martínez Bazan]] {{URY}}
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 3. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{PRT|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=538/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ENG|f|1}}
|góly1 = [[Carlos Manuel]] {{gól|76}}
|štadión = [[Estadio Tecnológico]], [[Monterrey]]
|divákov  = 23 000
|rozhodca = {{DEU}} [[Volker Roth]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 6. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MAR|f|2}}
|skóre = 0 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=533/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ENG|f|1}}
|góly2 = 
|štadión = [[Estadio Tecnológico]], [[Monterrey]]
|divákov  = 20 000
|rozhodca = {{PRY}} [[Gabriel González (rozhodca)|Gabriel González]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 7. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{POL|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=701/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{PRT|f|1}}
|góly1 = [[Włodzimierz Smolarek|Smolarek]] {{gól|68}}
|štadión = [[Estadio Universitario]], [[Monterrey]]
|divákov  = 20 000
|rozhodca = [[Ali Bin Nasser]] {{TUN}}
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 11. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{POL|f|2}}
|skóre = 0 – 3
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=537/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ENG|f|1}}
|góly2 = [[Gary Lineker|Lineker]] {{gól|9. 14. 34}}
|štadión = [[Estadio Universitario]], [[Monterrey]]
|divákov  = 23 000
|rozhodca = {{CHE}} [[André Daina]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 11. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MAR|f|2}}
|skóre = 3 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=675/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{PRT|f|1}}
|góly1 = [[Abderrazak Khairi|Khairi]] {{gól|19. 26}}&lt;br /&gt;[[Abdelkrim Merry Krimau|Merry Krimau]] {{gól|62}}
|góly2 = [[Diamantino Miranda|Diamantino]] {{gól|80}}
|štadión = [[Estadio Tres de Marzo]], [[Guadalajara, Jalisco|Guadalajara]]
|divákov  = 24 000
|rozhodca = [[Alan Snoddy]] {{IRL}}
}}

=== Poradie mužstiev na treťom mieste ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=20|Skupina
!width=150|Mužstvo
!width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}}
!width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}}
!width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}}
!width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}}
!width=20|{{tooltip|GS|Počet strelených gólov}}
!width=20|{{tooltip|GI|Počet inkasovaných gólov}}
!width=20|{{tooltip|GR|rozdiel skóre}}
!width=20|{{tooltip|B|Počet získaných bodov}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|B||align=&quot;left&quot;|{{BEL|f|1}}
|3||1||1||1||5||5||0||'''3'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|F||align=&quot;left&quot;|{{POL|f|1}}
|3||1||1||1||1||3||−2||'''3'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|A||align=&quot;left&quot;|[[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px]] {{BGR|f|0}}
|3||0||2||1||2||4||−2||'''2'''
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
|E||align=&quot;left&quot;|{{URY|f|1}}
|3||0||2||1||2||7||−5||'''2'''
|-
|C||align=&quot;left&quot;|[[Súbor:Flag of Hungary (1957-1989).svg|22px]]  {{HUN|f|0}}
|3||1||0||2||2||9||−7||'''2'''
|-
|D||align=&quot;left&quot;|{{NIR|f|1}}
|3||0||1||2||2||6||−4||'''1'''
|}

== Vyraďovacie boje ==

{{Play-off16+3miesto
&lt;!--Date-Place/Team 1/Score 1/Team 2/Score 2 --&gt;
&lt;!--Osemfinále --&gt;
|16 jún– Guadalajara|'''{{BRA|f|1}}'''|4|{{POL|f|1}}|0
|17 jún– Mexiko|'''{{FRA|f|1}}'''|2|{{ITA|f|1}}|0
|17 jún– Monterrey|{{MAR|f|1}}|0|'''{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}'''|1
|15 jún– Mexiko|'''{{MEX|f|1}}'''|2|[[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px]] {{BGR|f|0}}|0
|16 jún– Puebla|'''{{ARG|f|1}}'''|1|{{URY|f|1}}|0
|18 jún– Mexiko|'''{{ENG|f|1}}'''|3|{{PRY|f|1}}|0
|15 jún– León|{{URS|f|1}}|3|'''{{BEL|f|1}}''' (pp)|4
|18 jún– Querétaro|{{DEN|f|1}}|1|'''{{ESP|f|1}}'''|5
&lt;!--Štvrťfinále--&gt;
|21 jún– Guadalajara|{{BRA|f|1}}|1 (3)|'''{{FRA|f|1}}''' ([[Pokutový kop|pk]])|1 (4)
|21 jún– Monterrey|'''{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}''' ([[Pokutový kop|pk]])|0 (4)|{{MEX|f|1}}|0 (1)
|22 jún– Mexiko|'''{{ARG|f|1}}'''|2|{{ENG|f|1}}|1
|22 jún– Puebla|'''{{BEL|f|1}}''' ([[Pokutový kop|pk]])|1 (5)|{{ESP|f|1}}|1 (4)
&lt;!--Semifinále--&gt;
|25 jún– Guadalajara|{{FRA|f|1}}|0|'''{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}'''|2
|25 jún– Mexiko|'''{{ARG|f|1}}'''|2|{{BEL|f|1}}|0
&lt;!--Finále --&gt;
|29 jún– Mexiko|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}|2|'''{{ARG|f|1}}'''|3
&lt;!--tretie miesto--&gt;
|28 jún– Puebla|'''{{FRA|f|1}}''' (pp)|4|{{BEL|f|1}}|2
}}

=== Osemfinále ===

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 15. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MEX|f|2}}
|skóre = 2 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=463/report.html (Report)]
|mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px]] {{BGR|f|0}}
|góly1 = [[Manuel Negrete Arias|Negrete]] {{gól|34}}&lt;br /&gt;[[Raúl Servín|Servín]] {{gól|61}}
|štadión = Estadio Azteca, Mexiko
|divákov  = 114 000
|rozhodca = {{BRA}} Romualdo Arppi Filho
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 15. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{URS|f|2}}
|skóre = 3 – 4&lt;br /&gt;(pp)
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=432/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{BEL|f|1}}
|góly1 = [[Igor Belanov|Belanov]] {{gól|27. 70. 111|pen.}}
|góly2 = [[Enzo Scifo|Scifo]] {{gól|56}}&lt;br /&gt;[[Jan Ceulemans|Ceulemans]] {{gól|77}}&lt;br /&gt;[[Stéphane Demol|Demol]] {{gól|102}}&lt;br /&gt;[[Nico Claesen|Claesen]] {{gól|110}}
|štadión = Estadio Nou Camp, León
|divákov  = 32 300
|rozhodca = {{SWE}} Erik Fredriksson
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 16. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|skóre = 4 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=444/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{POL|f|1}}
|góly1 = [[Sócrates]] {{gól|30|pen.}}&lt;br /&gt;[[Josimar]] {{gól|55}}&lt;br /&gt;[[Edino Nazareth Filho|Edinho]] {{gól|79}}&lt;br /&gt;[[Careca]] {{gól|83|pen.}}
|štadión = Estadio Jalisco, Guadalajara
|divákov  = 45 000
|rozhodca = {{DEU}} Volker Roth
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 16. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 1 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=398/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{URY|f|1}}
|góly1 = [[Pedro Pasculli|Pasculli]] {{gól|42}}
|štadión = Estadio Cuauhtémoc, Puebla
|divákov  = 26 000
|rozhodca = {{ITA}} Luigi Agnolin
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 17. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{FRA|f|2}}
|skóre = 2 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=568/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ITA|f|1}}
|góly1 = [[Michel Platini|Platini]] {{gól|15}}&lt;br /&gt;[[Yannick Stopyra|Stopyra]] {{gól|57}}
|štadión = [[Estadio Olímpico Universitario]], Mexiko
|divákov  = 70 000
|rozhodca = {{ARG}} Carlos Esposito
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 17. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MAR|f|2}}
|skóre = 0 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=574/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}}
|góly2 = [[Lothar Matthäus|Matthäus]] {{gól|87}}
|štadión = Estadio Universitario, Monterrey
|divákov  = 19 000
|rozhodca = {{YUG}} Zoran Petrović
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 18. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ENG|f|2}}
|skóre = 3 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=536/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{PRY|f|1}}
|góly1 = [[Gary Lineker|Lineker]] {{gól|31. 73}}&lt;br /&gt;[[Peter Beardsley|Beardsley]] {{gól|56}}
|štadión = Estadio Azteca, Mexiko
|divákov  = 99 000
|rozhodca = {{SYR}} Jamal Al Sharif 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 18. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{DEN|f|2}}
|skóre = 1 – 5
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=511/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ESP|f|1}}
|góly1 = [[Jesper Olsen|J. Olsen]] {{gól|33|pen.}}
|góly2 = [[Emilio Butragueño|Butragueño]] {{gól|43. 56. 80. 88}} (posledný s penalty) &lt;br /&gt;[[Andoni Goikoetxea Olaskoaga|Goikoetxea]] {{gól|68|pen.}}
|štadión = Estadio La Corregidora, Querétaro
|divákov  = 38 500
|rozhodca = {{NLD}} Jan Keizer]
}}

=== Štvrťfinále ===

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 21. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BRA|f|2}}
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=440/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{FRA|f|1}}
|góly1 = [[Careca]] {{gól|17}}
|góly2 = [[Michel Platini|Platini]] {{gól|41}}
|štadión = [[Estadio Jalisco]], [[Guadalajara, Jalisco|Guadalajara]]
|divákov  = 65 000
|rozhodca = {{ROU}} [[Ioan Igna]]
|pk1 = [[Sócrates]] {{(chytený) }}&lt;br /&gt;[[Alemão]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Zico]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Cláudio Ibrahim Vaz Leal|Branco]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Júlio César da Silva|Júlio César]] {{penmiss}}
|skóre = 3 – 4
|pk2 = (premenený)  [[Yannick Stopyra|Stopyra]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Manuel Amoros|Amoros]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Bruno Bellone|Bellone]]&lt;br /&gt;{{penmiss|over the crossbar}} [[Michel Platini|Platini]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Luis Fernández|Fernández]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 21. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{MEX|f|2}}
|skóre = 0 – 0&lt;br /&gt;(pp)
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=575/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}}
|góly1 = 
|góly2 = 
|štadión = [[Estadio Universitario]], [[Monterrey]]
|divákov  = 44 000
|rozhodca = {{COL}} [[Jesús Díaz]]  }}
{{Penaltový rozstrel
|pk1 = [[Manuel Negrete Arias|Negrete]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Fernando Quirarte|Quirarte]] (chytený)&lt;br /&gt;[[Raúl Servín|Servín]] (chytený)
|skóre = 1 – 4
|pk2 = (premenený)  [[Klaus Allofs|Allofs]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Andreas Brehme|Brehme]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Lothar Matthäus|Matthäus]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Pierre Littbarski|Littbarski]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 22. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 2 – 1
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=392/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ENG|f|1}}
|góly1 = [[Diego Maradona|Maradona]] {{gól|51. 54}}
|góly2 = [[Gary Lineker|Lineker]] {{gól|81}}
|štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 115 000
|rozhodca = {{TUN}} [[Ali Bin Nasser]] 
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 22. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{BEL|f|2}}
|skóre = 1 – 1&lt;br /&gt;(pp)
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=421/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{ESP|f|1}}
|góly1 = [[Jan Ceulemans|Ceulemans]] {{gól|35}}
|góly2 = [[Juan Antonio Señor|Señor]] {{gól|85}}
|štadión = [[Estadio Cuauhtémoc]], [[Puebla, Puebla|Puebla]]
|divákov  = 45 000
|rozhodca = {{DEU}} [[Siegfried Kirschen]]}}
{{Penaltový rozstrel
|pk1 = [[Nico Claesen|Claesen]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Enzo Scifo|Scifo]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Hugo Broos|Broos]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Patrick Vervoort|Vervoort]] (premenený) &lt;br /&gt;[[Leo Van Der Elst|L. Van Der Elst]] (premenený) 
|skóre = 5 – 4
|pk2 = (premenený)  [[Juan Antonio Señor|Señor]]&lt;br /&gt;(chytený) [[Eloy]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Chendo]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Emilio Butragueño|Butragueño]]&lt;br /&gt;(premenený)  [[Víctor Muñoz|Víctor]]
}}

=== Semifinále ===

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 25. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}}
|skóre = 2 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=564/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{FRA|f|1}}
|góly1 = [[Andreas Brehme|Brehme]] {{gól|9}}&lt;br /&gt;[[Rudi Völler|Völler]] {{gól|89}}
|štadión = [[Estadio Jalisco]], [[Guadalajara]]
|divákov  = 50 000
|rozhodca = {{ITA }} [[Luigi Agnolin]]
}}
----
{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 25. jún 1986
|čas = 16:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 2 – 0
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=388/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{BEL|f|1}}
|góly1 = [[Diego Maradona|Maradona]] {{gól|51. 63}}
|štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 110 000
|rozhodca = {{MEX}} [[Antonio Márquez Ramírez]]
}}

=== Zápas o tretie miesto ===

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 28. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{FRA|f|2}}
|skóre = 4 – 2&lt;br /&gt;(pp)
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=422/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{BEL|f|1}}
|góly1 = [[Jean-Marc Ferreri|Ferreri]] {{gól|27}}&lt;br /&gt;[[Jean-Pierre Papin|Papin]] {{gól|43}}&lt;br /&gt;[[Bernard Genghini|Genghini]] {{gól|104}}&lt;br /&gt;[[Manuel Amoros|Amoros]] {{gól|111|pen.}}
|góly2 = [[Jan Ceulemans|Ceulemans]] {{gól|11}}&lt;br /&gt;[[Nico Claesen|Claesen]] {{gól|73}}
|štadión = [[Estadio Cuauhtémoc]], [[Puebla, Puebla|Puebla]]
|divákov  = 21 000
|rozhodca = {{ENG}} [[George Courtney]]
}}

=== Finále ===
{{Hlavný článok|Majstrovstvá sveta vo futbale 1986 - Finále}}

{{Futbalbox2 |bg = 
|dátum = 29. jún 1986
|čas = 12:00 [[Central Time Zone|CST]]
|mužstvo1 = {{ARG|f|2}}
|skóre = 3 – 2
|zápis = [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/results/matches/match=393/report.html (Report)]
|mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}}
|góly1 = [[José Luis Brown|Brown]] {{gól|23}}&lt;br /&gt;[[Jorge Valdano|Valdano]] {{gól|55}}&lt;br /&gt;[[Jorge Burruchaga|Burruchaga]] {{gól|83}}
|góly2 = [[Karl-Heinz Rummenigge|Rummenigge]] {{gól|74}}&lt;br /&gt;[[Rudi Völler|Völler]] {{gól|80}}
|štadión = [[Estadio Azteca]], [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]
|divákov  = 114 600
|rozhodca = {{BRA}} [[Romualdo Arppi Filho]]
}}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center; margin: 0 auto;&quot;
|-
!Majster sveta vo futbale 1986
|-
|-
|align=center|[[Súbor:Flag of Argentina.svg|100px|Argentína]]&lt;br /&gt;'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]'''&lt;br /&gt;'''Druhý titul'''
|}

== Zostava All-Star ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;margin: 0 auto;&quot;
|-
!Brankári
!Obrancovia
!Stredopoliari
!Útočníci
|-
|valign=top|
{{DEU}} [[Harald Schumacher]]&lt;br /&gt;
|valign=top|
{{BRA}} [[Josimar]]&lt;br /&gt;
{{FRA}} [[Manuel Amoros]]&lt;br /&gt;
{{BRA}} [[Júlio César]]&lt;br /&gt;
|valign=top|
{{BEL}} [[Jan Ceulemans]]&lt;br /&gt;
{{FRA}} [[Jean Tigana]]&lt;br /&gt;
{{FRA}} [[Michel Platini]]&lt;br /&gt;
{{ARG}} [[Diego Maradona]]&lt;br /&gt;
|valign=top|
{{DEN}} [[Preben Elkjær Larsen]]&lt;br /&gt;
{{ESP}} [[Emilio Butragueño]]&lt;br /&gt;
{{ENG}} [[Gary Lineker]]&lt;br /&gt;
|}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fifa.com/worldcup/archive/edition=68/index.html FIFA.com] {{eng icon}}
* [http://www.rsssf.com/tables/86full.html RSSSF archív] {{eng icon}}
* [http://www.planetworldcup.com/CUPS/1986/wc86index.html Planet World Cup - Mexico 1986] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{preklad|en|1986 FIFA World Cup|345424650}}


{{Majstrovstvá sveta vo futbale}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale 1986| ]]
[[Kategória:Športové podujatia v Mexiku|Futbal]]</text>
      <sha1>g6z8el959kf3vp759dbfcpa4vt0ym4x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Česko Slovensko má talent</title>
    <ns>0</ns>
    <id>314712</id>
    <revision>
      <id>7426773</id>
      <parentid>7425772</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T21:02:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>93.143.52.106</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8950" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Česko Slovensko má talent
| en                   = Czech Slovak's Got Talent
| druhý názov          = Československý Talent
| logo                 = ČeskoslovenskoMáTalentLogo.png 
| typ                  = Talentová súťaž
| formát               = 
| tvorca               = {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Simon Cowell]]
| scenár               = 
| réžia                = Peter Minarčin 
| moderátori           = [[Lujza Garajová-Schrameková]] ([[2018]] – [[2019]])&lt;br&gt;[[David Gránský]] ([[2018]] – súčasnost)&lt;br&gt;[[Milan Zimnýkoval|Milan &quot;Junior&quot; Zimnýkoval]] ([[2015]] – [[2016]])&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]] ([[2015]] – [[2016]])&lt;br&gt;[[Martin Rausch|Martin &quot;Pyco&quot; Rausch]] ([[2010]] – [[2013]])&lt;br&gt;[[Jakub Prachař]] ([[2010]] – [[2013]])
[[Jasmina Alagič]] ([[2021]] – súčasnosť)
| porota               = [[Jan Kraus]] ([[2010]])&lt;br&gt;[[Lucie Bílá]] ([[2010]] – [[2016]])&lt;br&gt;[[Jaro Slávik]]&lt;br&gt;[[Martin Dejdar]] ([[2011]] – [[2012]])&lt;br&gt;[[Leoš Mareš]] ([[2013]])&lt;br&gt;[[Jakub Prachař]] ([[2015]] – [[súčasnosť]])&lt;br&gt;[[Diana Mórová]] ([[2015]] – [[súčasnosť]])&lt;br&gt;[[Marta Jandová]] ([[2018]] – [[súčasnosť]])&lt;br&gt;[[Jiřina Bohdalová]] ([[2019]])
| rozprávač            = Peter Minarčin 
| hudba                = [[Lillie McCloud]] - &quot;Got Talent&quot;
| slogan               = 
| krajina              = {{Minivlajka|Slovensko|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|Česko|w}}
| počet sérií          = 11
| počet epizód         = 14+13+17+25+?
| zoznam epizód        = 
| výkonní producenti   = 
| produkcia            = 
| strih                = 
| produkčná spoločnosť = FremantleMedia 
| dĺžka                = 
| vysielanie           = [[jeseň]] [[2010]] – 
| tv                   = [[Prima family|TV Prima]]&lt;br&gt;[[TV JOJ]]
| formát obrazu        = 
| predošlé             = '''Česko:''' – &lt;br&gt;'''Slovensko:''' [[Slovensko má talent]]
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = http://www.csmatalent.sk/
| imdb id              = 
| tv com id            = 
| csfd id              = 
}}
'''''Česko Slovensko má talent''''' je [[Televízia (prenos)|televízny]] projekt [[Slovensko|slovenskej]] [[TV JOJ]] a [[Česko|českej]] [[Prima family|Prima TV]]. Projekt je [[česko]]-[[slovensko]]u verziou šou ''[[Got Talent]]''. Vysiela sa od [[29. august]]a [[2010]]. V roku [[2016]] sa vysielala jej šiesta séria.

== Formát súťaže ==
Súťaž sa skladá z niekoľkých častí:
* V prvej časti každý prihlásený súťažiaci predvedie svoj talent pred produkčnou porotou. Tieto castingy sú neverejné a v televízii nevysielané. Porota rozhodne o tom, kto sa predstaví v druhej časti pred skutočnou porotou.
* Zábery z divadla (1.-4. séria)/zábery z castingu v [[Expo Aréna|Expo Aréne]] (5. a 6. séria) sú vysielané v televízii a sú sprístupnené pre verejnosť. Porota rozhoduje o postupujúcom hlasovaním. Ak traja alebo dvaja porotcovia (1.-4. séria)/ štyria alebo traja porotcovia (5. a 6. séria) povedia &quot;áno&quot;, súťažiaci postupuje. Ak traja alebo dvaja porotcovia (1.-4. séria)/ štyria, traja alebo dvaja porotcovia (5. a 6. séria) povedie &quot;nie&quot;, súťažiaci vypadáva a v súťaži končí. Porota tiež môže predčasne ukončiť vystúpenie stlačením &quot;bzučiaka&quot;, ale je nutné aby sa všetci traja/štyria porotcovia takto vyjadrili. Od piatej série sa používa aj &quot;zlatý bzučiak&quot; (v origináli &quot;Golden Buzzer&quot;), ktorý súťažiaceho posiela priamo do finále. Každý porotca môže použiť tento bzučiak len raz za celú sériu.
* V tretej časti porota určí semifinalistov (v 1. sérii 56+3, v 2. sérii 27, v 3. sérii 17+1 (určený hlasujúcimi), v 4. sérii 9+9 (určený hlasujúcimi)). Táto časť sa prezýva &quot;Veľký tresk&quot;.
* Štvrtá časť je prvá fáza ktorá je vysielaná naživo. V každom semifinále (v 1. sérii 7 semifinále, v 2. sérii 3 semifinále, v 3.-4. sérii 2 semifinále) predvedú súťažiaci svoj talent, ich vystúpenie môže byť stopnuté porotou ako v divadle (v ČSMT táto situácia ešte nenastala). O postupujúcom rozhodujú diváci zaslaním SMS a porota. V 1. sérii postúpil do finále prvý v SMS hlasovaní a víťaz duelu druhého s tretím v SMS hlasovaní o ktorom rozhodla porota (hlasovaním, každý porotca dá hlas svojmu favoritovi). V 2. sérii v 1. a 2. semifinále postúpili do finále prvý dvaja v SMS-hlasovaní a víťaz duelu tretieho so štvrtým v SMS hlasovaní o ktorom rozhodla porota (rovnako ako v 1. sérii). V 3. semifinále postúpili rovnako prvý dvaja v SMS hlasovaní, ďalšieho určila porota z tretieho až piateho v SMS-hlasovaní. Zvyšní dvaja išli do duelu ako v predošlých semifinálových večeroch. V 3. sérii v 1. semifinále postúpili traja najlepší v SMS hlasovaní, štvrtého určila porota v dueli štvrtého s piatym, v 2. semifinále postúpili štyria najlepší v SMS hlasovaní, piateho určila porota v dueli piateho s šiestym. V 4. sérii sa uplatnil systém totožný so systémom v 3. sérií, v 1. semifinále.
* Vo finále rozhodujú už iba SMS-hlasujúci. Víťaz SMS-hlasovania sa stal víťazom celej súťaže.
[[Súbor:ČeskoslovenskoMáTalentPorotcovia.png|náhľad|290x290pixelů|Porotcovia súťaže z roku 2021, z ľava do prava: [[Jakub Prachař]],  [[Diana Mórová]], [[Marta Jandová]],  [[Jaroslav Slávik]].]]
== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align: center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;6&quot; | Pôvodne vysielané
|-
! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}}
! Finále série {{minivlajka|Slovensko}}
! Premiéra série {{minivlajka|Česko}}
! Finále série {{minivlajka|Česko}}
! Stanica {{minivlajka|Slovensko}}
! Stanica {{minivlajka|Česko}}
|-
| style=&quot;width:1%; background:#C28B6C; width:1%;&quot; | 
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#1. séria (2010)|1]]'''
| 14
| 29. august 2010
| 28. november 2010
| 29. august 2010
| 28. november 2010
| rowspan=&quot;11&quot; | [[JOJ]]
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Prima]]
|-
| style=&quot;width:1%; background:#66A2B6; width:1%;&quot; | 
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#2. séria (2011)|2]]'''
| 13
| 4. september 2011
| 27. november 2011
| 4. september 2011
| 27. november 2011
|-
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:1%; background:#9A2B3F; width:1%;&quot; |
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#3. séria (2012)|3]]'''
| 13
| 9. september 2012
| 25. november 2012
| 9. september 2012
| 25. november 2012
|-
|[[Špeciál]]
|3
|7. október 2012
|11. november 2012
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| style=&quot;width:1%; background:#6EA635; width:1%;&quot; | 
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#4. séria (2013)|4]]'''
| 13
| 15. september 2013
| 8. december 2013
| 15. september 2013
| 8. december 2013
| rowspan=&quot;7&quot; |[[Prima]]
|-
| style=&quot;width:1%; background:#16A4F6; width:1%;&quot; | 
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#5. séria (2015)|5]]'''
| 16
| 1. september 2015
| 21. november 2015
| 3. september 2015
| 21. november 2015
|-
| style=&quot;width:1%; background:#701510; width:1%;&quot; | 
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#6. séria (2016)|6]]'''
|16
| 4. september 2016
| 27. november 2016
| 19. január 2017
| 5. máj 2017
|-
| style=&quot;width:1%; background:#2E5966; width:1%;&quot; |
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#7. séria (2018)|7]]'''
| 15
| 2. september 2018
| 1. december 2018
| 31. august 2018
| 1. december 2018
|-
| style=&quot;width:1%; background:#000000; width:1%;&quot; |
| '''[[Zoznam častí seriálu Česko Slovensko má talent#8. séria (2020)|8]]'''
| 15
| 3. september 2019
| 7. december 2019
| 3. september 2019
| 7. december 2019
|-
| style=&quot;background:#FF8624; width:1%;&quot;|
| [[9 VVVV|9]]
| 15
| 8. september 2021
| 11. december 2021
| 3. september 2021
| 12. december 2021
|-
| style=&quot;background:#FF0099; width:1%;&quot;|
| [[10 VVV|10]]
| -
| 3. september 2022
| {{N/A}}
|27. august 2022
| {{N/A}}
|-
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:PátrovičČeskoSlovenskoTalent.png|Spevák [[Jozef Pátrovič]], bola po ňom pomenovaná špeciálna cena Zlatý Pátrovič
Súbor:ČSMT casting Praha - moderátoři 2.jpg|Moderátori šou [[Martin Rausch]] a [[Jakub Prachař]] z roku 2010
Súbor:ČSMT casting Praha - celek 1.jpg|Kasting v Prahe
Súbor:ČSMT casting Praha - kůň 3.jpg|Účastník pražského kastingu
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Czecho-Slovakia's Got Talent}}

== Externé odkazy ==
* [http://csmatalent.tv Česko Slovensko má talent]{{--}}oficiálna stránka projektu
* [http://reality-show.panacek.com/cesko-slovensko-ma-talent/ ČeskoSlovensko má talent 2012]

{{výhonok}}

[[Kategória:Česko Slovensko má talent| ]]
[[Kategória:Zábavné televízne programy]]
[[Kategória:Hudobné televízne programy]]</text>
      <sha1>0ls7zp15bvx4j83tjaj3740ldf2orxl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Huculská republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>334600</id>
    <revision>
      <id>7426694</id>
      <parentid>7235355</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:19:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3757" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov            = Huculská republika
| originálny názov = Гуцульська республіка
| rok vzniku       = 1919
| rok zániku       = 1919
| pred 1           = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka    = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2           = Západoukrajinská ľudová republika
| pred 2 vlajka    = Flag of Ukraine.svg
| viac po          = 
| po 1             = Česko-Slovensko
| po 1 vlajka      = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 2             = Západoukrajinská ľudová republika
| po 2 vlajka      = Flag of Ukraine.svg
| po 3             = Rumunské kráľovstvo
| po 3 vlajka      = Flag of Romania.svg
| šírka 1. sloupce = 
| vlajka           = Flag of Ukraine.svg
| článok o vlajke  = 
| vlajka veľkosť   = 
| mapa             = Hutsul Republic.jpg
| mapa poznámka    = 
| hlavné mesto     = [[Jasiňa]]
| jazyky                  = [[ukrajinčina]]
| národnostné zloženie    = [[Rusíni]], [[Ukrajinci]], [[Slováci]], [[Maďari]], [[Rumuni]] atď.
| náboženstvo             = [[gréckokatolícka cirkev]]
| štátne zriadenie        = [[republika]]
| vznik                   = [[8. január]] [[1919]]
| zánik                   = [[11. jún]] [[1919]] (pričlenenie k Česko-Slovensku)
}}

'''Huculská republika''' ({{ukr|''Гуцульська республіка''}}) bol štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešnej [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Existoval len krátko v prvej polovici roka [[1919]] a nebol uznaný žiadnym iným štátom. Hlavné mesto bolo zriadené v [[Jasiňa|Jasini]].

== História ==
Štátny útvar bol vyhlásený na bývalom [[uhorsko]]m území obývanom [[Rusíni|Rusínmi]]. Začiatkom roka [[1919]] ešte neboli definitívne určené hranice budúcich nástupníckych štátov po Rakúsko-Uhorsku a išlo v poradí už o druhý pokus vytvoriť samostatný štát na tomto území. Prvý pokus o vytvorenie [[Západoukrajinská ľudová republika|Západoukrajinskej ľudovej republiky]] z roku [[1918]] zlyhal. Za predsedu vlády Huculskej republiky bol zvolený [[generál]] [[Štefan Kločurak]], ktorý taktiež velil ozbrojenej zložke, v ktorej bolo organizovaných asi tisíc vojakov. 

Proti vytvoreniu tohto útvaru bola časť rusínskej inteligencie, ktorá sa snažila o zachovanie integrity Uhorska, respektíve pripojenie Podkarpatskej Rusi ku [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]]. Zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] však plynula obava z [[Boľševizmus|boľševizmu]], pretože a bývalá Západoukrajinská ľudová republika bola po obsadení [[Červená armáda|Červenou armádou]] transformovaná do Ukrajinskej SSR a pripojená k ZSSR. Maďarsky orientovaní Rusíni navyše stratili oporu v Maďarsku po komunistickom prevrate a vytvorení [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].

Huculská republika zanikla po obsadení rumunskou armádou v [[jún]]i [[1919]] a na základe [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|Saintgermainskej zmluvy]] bolo jej územie pripojené k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Južná hranica bola stanovená až [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskou mierovou zmluvou]] z roku [[1920]] a ďalšími bilaterálnymi dohodami medzi ČSR a [[Rumunsko]]m o odstúpení mesta [[Sighetu Marmaţiei|Marmarošská Sihoť]] (dnes ''Sighetu Marmaţiei'') Rumunsku.

== Pozri aj ==
* [[Huculi]]
* [[Podkarpatská Rus]]

== Zdroj ==
{{preklad|en|Hutsul Republic|336176627}}

{{Dejepisný výhonok}}

[[Kategória:Zakarpatská oblasť]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Dejiny Ukrajiny]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]</text>
      <sha1>t8z2slbrhbuw3x4hrcwx3iycq9rci1t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Balkánske ťaženie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>336818</id>
    <revision>
      <id>7426929</id>
      <parentid>6924757</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:32:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3721" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Balkánske ťaženie
|súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= Bundesarchiv Bild 101I-166-0508-31, Kreta, Vormarsch deutscher Fallschirmjäger.jpg
|text k obr=Nemeckí výsadkári na Kréte.
|dátum=[[28. október]] [[1940]] - [[1. jún]] [[1941]]
|miesto= [[Albánsko]], [[Juhoslávia]], [[Grécko]] a jeho ostrovy
|casus= 
|územie= 
|výsledok= víťazstvo osi
|protivník1= '''[[Os Berlín-Rím-Tokio|Os]]''':&lt;br /&gt; [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]&lt;br /&gt;[[Image:Flag of Albania (1939).svg|border|22px]] [[Albánsko]]&lt;br /&gt;(kontrolované Talianskom)&lt;br /&gt;{{flagicon|Germany 1933}} [[Nacistické Nemecko]]&lt;br /&gt;[[File:Flag of Hungary 1940.svg|22px]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]]
|protivník2= '''[[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]]''':&lt;br /&gt;{{flagicon|Greece (1828-1978)}} [[Grécke kráľovstvo|Grécko]]&lt;br /&gt;{{flagicon|United Kingdom}} [[Spojené kráľovstvo]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Australia}} [[Austrália (štát)|Austrália]]&lt;br /&gt;{{flagicon|New Zealand}} [[Nový Zéland]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg|border|22px]] [[Kráľovstvo Juhoslávie|Juhoslávia]]
|velitel1=[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px]] [[Ugo Cavallero]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px]] [[Giovanni Messe]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Germany 1933}} [[Wilhelm List]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Germany 1933}} [[Maximilian von Weichs]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Germany 1933}} [[Kurt Student]]
|velitel2 = {{flagicon|Greece (1828-1978)}} [[Alexander Papagos]]&lt;br /&gt;{{flagicon|United Kingdom}} [[Henry Maitland Wilson]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg|border|22px]] [[Milorad Petrović]]
|sila1= [[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|border|22px]] 680&amp;nbsp;000&lt;br&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px]] 565&amp;nbsp;000
|sila2= [[Súbor:Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg|border|22px]] 850&amp;nbsp;000&lt;br&gt;{{flagicon|Greece (1828-1978)}} 430&amp;nbsp;000&lt;br&gt;{{flagicon|United Kingdom}} 62&amp;nbsp;612
|straty1=  
|straty2= 
|straty3=
|poznámky= 
}}

'''Balkánske ťaženie''' je súhrnný názov pre boje na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Člení sa na niekoľko fáz. 

Prvá fáza bola čisto [[taliansko-grécka vojna]] ([[28. október]] [[1940]] - [[6. apríl]] [[1941]]), keď [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] napadlo [[Grécko]], utrpelo však zahanbujúcu porážku a jeho sily boli vytlačené aj z časti [[Albánsko|Albánska]]. 

Druhou fázou je nemecko-bulharsko-talianska invázia (urýchlená vylodením [[Spojené kráľovstvo|britských]] jednotiek v Grécku), počas ktorej bola za tri týždne obsadená [[Juhoslávia]] (pôvodne nemala byť vôbec cieľom, ale zvrhnutie pronemeckej vlády Hitlera prinútilo rozšíriť úder aj na ňu) aj Grécko, a vyvrcholila nemeckou [[Invázia na Krétu|inváziou na Krétu]]. 

Treťou fázou bol [[partizán]]sky odboj v Juhoslávii a Grécku.

Štvrtou fázou, ktorá začala po kapitulácii Talianska ([[8. september]] [[1943]]), bol prerod partizánskych síl, hlavne juhoslovanských [[Josip Broz Tito|Titových]] jednotiek, do regulárnej armády a ich následný štandardný boj proti nemeckým a bulharským jednotkám. Záverečná fáza začala v roku [[1944]], keď sa do akcie zapojili britské sily v Grécku a [[Červená armáda]] v Juhoslávii a [[Bulharsko|Bulharsku]].

== Zdroje ==

{{Preklad|cs|Balkánské tažení|6142497}}


{{Vojenský výhonok}}
[[Kategória:Balkánske ťaženie| ]]
[[Kategória:Bojiská druhej svetovej vojny]]</text>
      <sha1>5p0gasl0s50bhkf9he17aptbw0huzmk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Burnaby (mesto)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>337561</id>
    <revision>
      <id>7426631</id>
      <parentid>7132625</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:37:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4906" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Burnaby
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 
| image_caption      = 
| image_compl        = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = Burnaby BC coat of arms.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Kanada
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = 
| region             = Britská Kolumbia
| histregion         = 
| district           = [[Regionálny okres Metro Vancouver|Metro Vancouver]]
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 370
| lat_d              = 
| lat_m              = 
| lat_s              = 
| lat_NS             = 
| long_d             = 
| long_m             = 
| long_s             = 
| long_EW            = 
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 98.6
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 216336
| population_date    = 2007
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 1892
| established_type   = 
| mayor              = Derek Corrigan
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = Pacific Standard (PST)
| timezone_DST       = 
| postal_code        = 
| area_code          = 604, 778
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
| code1_type         = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = GVRD Burnaby.svg
| map_background     = 
| map_caption        = Burnaby na mape regionálneho okresu&lt;br /&gt;Metro Vancouver
| map_locator        = 
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
| map2               = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = [http://www.city.burnaby.bc.ca/ City of Burnaby]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Burnaby''' je mesto v provincii [[Britská Kolumbia]] v [[Kanada|Kanade]] nachádzajúce sa bezprostredne na východ od [[Vancouver]]u. Je tretím najväčším mestom v Britskej Kolumbii podľa počtu obyvateľov, prekonané jedine blízkym mestom [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]] a samotným [[Vancouver]]om. Mesto bolo založené v roku 1892 a dosiahlo status mesta v roku 1992, teda po sto rokoch od založenia. V súčasnosti je mesto súčasťou [[Regionálny okres Metro Vancouver|Regionálneho okresu Metro Vancouver]].

==Významní obyvatelia==
* [[Karl Alzner]], hokejový hráč
* [[Glenn Anderson]], hokejový hráč
* [[Michael Bublé]], spevák
* [[Michael J. Fox]], herec
* [[Matthew Good]], spevák
* [[Jason LaBarbera]], hokejový hráč
* [[Brad Loree]], herec
* [[Kenndal McArdle]], hokejový hráč
* [[Darren McCarty]], hokejový hráč
* [[Carrie-Anne Mossová]], herečka
* [[Dave Nonis]], bývalý člen Vancouver Canucks GM
* [[Dick Phillips]], bejzbalový hráč a manažér
* [[Svend Robinson]], politik
* [[Cliff Ronning]], hokejový hráč
* [[Joe Sakic]], hokejový hráč
* [[Mike Santorelli]], hokejový hráč
* [[Christine Sinclairová]], futbalová hráčka
* [[Don Taylor]], Kanadský športový reportér
* [[Greg Zanon]], hokejový hráč

==Symboly==
Oficiálnym symbolom mesta Burnaby je kvet [[Rododendron]].

==Partnerské mestá==
Burnaby má tri partnerské mestá:
* {{minivlajka|Kanada}} [[Garineau]], [[Quebec]], [[Kanada]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Kushiro]], [[Japonsko]]
* {{minivlajka|USA}} [[Mesa]], [[Arizona]], [[Spojené štáty|USA]]

==Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Burnaby, British Columbia}}

==Externé odkazy==
*[http://www.city.burnaby.bc.ca/ City of Burnaby]

{{Mestá v Kanade}}

[[Kategória:Burnaby| ]]
[[Kategória:Mestá v Britskej Kolumbii]]
[[Kategória:Univerzitné mestá v Kanade]]</text>
      <sha1>4slmlxgnv3txmooqgmb5pjr4aa8riox</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Koloniálne mocnosti</title>
    <ns>10</ns>
    <id>337671</id>
    <revision>
      <id>7426914</id>
      <parentid>7016563</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:24:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1322" xml:space="preserve">{{Navbox
|name = Koloniálne mocnosti
|title = [[Kolonializmus|Koloniálne ríše]]
|list1 = {{nowrap|[[Súbor:Flag of Belgium.svg|20px|border]] [[Belgická kolónia|Belgicko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of Denmark.svg|20px|border]] [[Dánska kolónia|Dánsko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of France.svg|20px|border]] [[Francúzska kolónia|Francúzsko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|20px|border]] [[Talianská kolónia|Taliansko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of Japan.svg|20px|border]] [[Japonská kolónia|Japonsko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|20px|border]] [[Nemecká kolónia|Nemecko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Prinsenvlag.svg|20px|border]] [[Holandská kolónia|Holandsko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag Portugal (1707).svg|20px|border]] [[Portugalská kolónia|Portugalsko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of Cross of Burgundy.svg|20px|border]] [[Španielská kolónia|Španielsko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px|border]] [[Švédska kolónia|Švédsko]] •}} {{nowrap|[[Súbor:US flag 48 stars.svg|20px|border]] [[Kolónia Spojených štátov amerických|USA]] •}} {{nowrap|[[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|20px|border]] [[Britské impérium|Spojené kráľovstvo]]}}
}}
&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny]]

&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>rt92nsg01hiuwirghmxlfblj22zi4ig</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>341078</id>
    <revision>
      <id>7426696</id>
      <parentid>7235335</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:19:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8689" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
| originálny názov        = Država Slovencev, Hrvatov in Srbov&lt;br /&gt;Država Slovenaca, Hrvata i Srba&lt;br /&gt;Држава Словенаца, Хрвата и Срба
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = 
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2                  = 
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 1 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| po 2                    = 
| po 2 vlajka             = 
| šírka 1. stĺpca         = 
| vlajka                  = Flag_of_the_State_of_Slovenes,_Croats_and_Serbs.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Juhoslávie
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of arms of Croatia (State of Slovenes, Croats and Serbs).svg
| článok o znaku          = Štátny znak Juhoslávie
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Locator map of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg
| mapa velikosť           = 270px
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Záhreb]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka           = 
| najdlhšia rieka poznámka  = 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[Slovinčina]], [[Srbochorvátčina]]
| národnostné zloženie     = 
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie          = [[konštitučná monarchia]]&lt;br /&gt;(&lt;small&gt;dočasná vláda&lt;/small&gt;)
| materská zem           = 
| mena                    = 
| vznik                   = [[29. október|29. októbra]] [[1918]]
| zánik                   = [[1. december|1. decembra]] [[1918]]
}}

'''Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov''' (''krátko'': Štát SHS) bol krátkodobo existujúci štát medzi [[29. október|29. októbrom]] a [[1. december|1. decembrom]] [[1918]] vzniknutý  v južných častiach [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré sa po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] rozpadlo. Jeho hlavnými obyvateľmi boli [[Slovinci]], [[Chorváti]] a [[Srbi]]. 

Medzinárodne neuznaný Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov existoval takmer len jeden mesiac, potom sa stal súčasťou [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]], ktoré tvorilo ešte [[srbské kráľovstvo]].

== Dejiny ==
=== Predchádzajúci vývoj ===
V máji [[1917]] juhoslovanskí poslanci (vedení Antonom Korošecom) viedenskej [[Ríšska rada (Rakúsko)|Ríšskej rady]] navrhovali v [[Májová deklarácia (1917)|Májovej deklarácii]] zjednotenie slovinských, chorvátskych a srbských oblastí
monarchie do samostatného štátneho organizmu a vytvorenie spoločného štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov pod vládou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinskej dynastie]]. Nasledovalo podpísanie niekoľko dohôd medzi predstaviteľmi rakúsko-uhorských Juhoslovanov (v emigrácii združených kolom [[Juhoslovanský výbor|Juhoslovanského výbora]] a v Chorvátsku okolo [[Národná rada|Národnej rady]]) a Srbského kráľovstva, z ktorých najdôležitejšia bola [[Korfská deklarácia]] z [[20. júl]]a [[1917]] a [[Ženevská dohoda]] z 6. až 9. novembra [[1918]].

=== Vznik ===
Takmer hneď po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] vznikol v jeho južnej časti, v oblasti obývanej Juhoslovanmi, tzv. Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov, ktorý vyhlásila [[29. október|29. októbra]] [[1918]] za vedúcej úlohy Antona Korošeca Národná rada Slovincov, Chorvátov a Srbov so sídlom v [[Záhreb]]e. Aj keď vlastne išlo o republiku, formálne bol štát [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] pod vládou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinskej dynastie]].

Tento štát zaberal [[Kraňsko]], slovinskú časť [[Štajersko|Štajerska]] ([[Dolné Štajersko]]), [[Užšie Chorvátsko]], [[Slavónia|Slavóniu]] vrátane oblasti [[Sriem]]u, [[Dalmácia|Dalmáciu]], [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] a územie obklopujúce [[Kotor]]ský záliv. Naopak súčasťou štátu nebola oblasť dnešnej [[Vojvodina|Vojvodiny]], tj. [[Bačka]], [[Banát]] a [[Baranská župa]]. 

Jedným z mnohých problémov nového štátu bolo to, že nebol medzinárodne uznaný veľmocami. Ďalším problémom boli hlavne snahy [[Talianske kráľovstvo|Talianskeho kráľovstva]] o [[anexia|anexii]] Slovinska a chorvátskeho prímoria.

Časťou [[Vojvodina|Vojvodiny]], tj. [[Bačka]], [[Banát]] a [[Baranská župa]], ktorá k štátu SHS nepatrila, sa [[24. november|26. novembra]] [[1918]] pripojila k [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]]. Deň pred tým [[24. november|24. novembra]] [[1918]] sa k Srbskému kráľovstvu pripojil aj región [[Sriem]], ktorý bol prvou časťou [[Štát SHS|Štátu SHS]], ktorý sa pripojil k Srbsku. [[26. november|26. novembra]] 1918 sa potom na základe uznesenia [[Podgorická skupština|Podgorickej skupštiny]] zlúčilo [[Srbské kráľovstvo|Srbsko]] aj predtým samostatná [[kráľovstvo Čierna Hora|Čierna Hora]].

=== Zánik štátu a spojenie so Srbským kráľovstvom ===
{{Hlavný článok|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov}}
Juhoslovanskí politici však tak ďalej nemohli vzdorovať cieľom a zámerom víťazných dohodových mocností, a tak už [[31. október|31. októbra]] [[1918]] súhlasili s dohodou uzavrenou chorvátskymi exilovými politikmi o spojením so Srbskom.

To, ako aj neistá medzinárodná situácia nahrávajúca expandujúcemu Taliansku, viedli k tomu, že [[1. december|1. decembra]] [[1918]] prijal srbský princ regent [[Alexander I. Karađorđević|Alexander Karađorđević]] delegáciu záhrebskej Národnej rady a počas krátkej formálnej oslavy vyhlásil vznik [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]] pod vládou [[Karađorđevićové|dynastie Karadjordjevićov]]. Alexander pritom dal najavo, že chce zachovať vernosť ''ústavným, parlamentárnym a hlboko demokratickým princípom''.

A tak bol vytvorený spoločný štát všetkých budúcich Juhoslovanov, hlavným mestom nového štátu sa stal [[Belehrad]] a štátnym zriadením (konštitučnej) monarchie pod vládou Karađorđevićov. Prvým kráľom sa stal [[Peter I. Karađorđević]], po ňom vládol následník princ [[Alexander I. Karađorđević|Alexander]].

=== Dôsledky ===

Zjednotenie juhoslovanských národov do jedného štátu sa na prvý pohľad môže zdať ako logické vyústenie ich dlhodobých snáh o kultúrnu a politickú [[nezávislosť]], ale na druhej strane sa uskutočnilo skôr len vďaka súhre udalostí na medzinárodnej a juhoslovanskej politickej scéne: rozpútanie prvej svetovej vojny, vstup [[Spojené štáty americké|USA]] do vojny, rozpad [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a konečné víťazstvo Srbska, a hlavne snahe [[Taliansko|Talianska]] o [[anexia|anexiu]] Slovinska a chorvátskeho prímoria. Spoločný štát bol teda „svadbou z rozumu“, ktorá bola voľbou menšieho zla pred väčším. 

Jednotlivé národy a národnosti sa nachádzali v úplne odlišných štádiách vývoja, a to tak v oblasti kultúrnej, ako aj ekonomickej a sociálnej. Zatiaľ čo sever, ktorý bol do roku [[1918]] súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], bol hospodársky vyspelejší, juh bol vzhľadom na svoje dejiny zaostalý.

== Literatúra ==
* Vladimir Ćorović, Ilustrovana istorija Srba, knjiga šesta, Belgrade, 2006.
* Drago Njegovan, Prisajedinjenje Vojvodine Srbiji, Novi Sad, 2004.

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Juhoslávie]]
* [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]
* [[Juhoslávia]]
* [[Srbsko a Čierna Hora|Srbsko a Čierna Hora - SČH]]
* [[Zem bývalej Juhoslávie]]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Stát Slovinců, Chorvatů a Srbů|6364451}}

{{Portál|História}}

[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Dejiny Srbska]]
[[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]]
[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Chorvátska]]
[[Kategória:Dejiny Juhoslávie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove]]
[[Kategória:Neuznané štáty]]</text>
      <sha1>00cqqjjtnberxfmed4mp7bciucdga5y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tour de France 1903</title>
    <ns>0</ns>
    <id>360878</id>
    <revision>
      <id>7426931</id>
      <parentid>6333669</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:33:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3742" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|+ {{big|'''Tour de France 1903'''}}
|colspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Tour de France 1904 map-fr.svg|center|250 px|Mapa pretekov]]
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | '''&lt;center&gt;Detaily pretekov&lt;/center&gt;'''
|-
|'''Konanie''' || [[1. júl]] - [[19. júl]]
|-
|'''Etapy''' || 6
|-
|'''Vzdialenosť''' || 2 428 km
|-
|'''Víťazný čas'''|| 94h 33' 14&quot; (25,678 km/h)
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | '''&lt;center&gt;Víťazi&lt;/center&gt;'''
|-
|'''Víťaz''' ||  {{FRA}} [[Maurice Garin]] &lt;small&gt;([[Francúzsko]])&lt;/small&gt;
|-
|'''Druhý''' || {{FRA}} [[Lucien Pothier]] &lt;small&gt;([[Francúzsko]])&lt;/small&gt;
|-
|'''Tretí''' ||  {{FRA}} [[Fernand Augereau]] &lt;small&gt;([[Francúzsko]])&lt;/small&gt;
|-
| colspan=&quot;2&quot;| 
----
|}
'''Tour de France 1903''' bol 1. ročník [[cyklistika|cyklistických]] pretekov [[Tour de France]]. Premiérový ročník vyhral Francúz [[Maurice Garin]] .

== Trasa pretekov ==
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
!Etapa
!Štart a ci
!Vzdialenosť
!Typ etapy
!Dátum
!Víťaz etapy
![[Žlté tričko]]
|-
|1.
|[[Paríž]] – [[Lyon]]
|align=&quot;right&quot;| 467 km
|[[Súbor:Plainstage.svg|22px]] Rovinatá etapa
|align=&quot;right&quot;| [[1. júl]]
| {{flagicon|Francúzsko}} [[Maurice Garin]]
|rowspan=&quot;6&quot;| {{flagicon|Francúzsko}} [[Maurice Garin]]
|-
|2.
|[[Lyon]] – [[Marseille]]
|align=&quot;right&quot;| 374 km
|[[Súbor:Mountainstage.svg|20px]] Horská etapa
|align=&quot;right&quot;| [[5. júl]]
| {{flagicon|Francúzsko}} [[Hippolyte Aucouturier]]
|-
|3.
|[[Marseille]] – [[Toulouse]]
|align=&quot;right&quot;| 423 km
|[[Súbor:Plainstage.svg|22px]] Rovinatá etapa 
|align=&quot;right&quot;| [[8. júl]]
| {{flagicon|Francúzsko}} [[Hippolyte Aucouturier]]
|-
|4.
|[[Toulouse]] – [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]]
|align=&quot;right&quot;| 268 km
|[[Súbor:Plainstage.svg|22px]] Rovinatá etapa 
|align=&quot;right&quot;| [[12. júl]]
| {{flagicon|Švajčiarsko}} [[Charles Laeser]]
|-
|5.
|[[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]]
|align=&quot;right&quot;| 425 km
|[[Súbor:Plainstage.svg|22px]] Rovinatá etapa 
|align=&quot;right&quot;| [[13. júl]]
| {{flagicon|Francúzsko}} [[Maurice Garin]]
|-
|6.
|[[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] – [[Paríž]]
|align=&quot;right&quot;| 471 km
|[[Súbor:Plainstage.svg|22px]] Rovinatá etapa 
|align=&quot;right&quot;| [[18. júl]]
| {{flagicon|Francúzsko}} [[Maurice Garin]]
|}

== Celkové poradie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:55%&quot;
! width=5% | Poradie
! width=25% | Cyklista
! width=30% | Štát
! width=15% | Celkový čas
|- bgcolor=yellow
| align=center | '''1.''' || '''[[Maurice Garin]]''' || {{FRA}} '''[[Francúzsko]]'''   || align=right | '''94h 33' 14&quot;'''
|-
| align=center | 2. || [[Lucien Pothier]] || {{FRA}} [[Francúzsko]]  || align=right | +2h 59' 21&quot;
|-
| align=center | 3. || [[Fernand Augereau]] || {{FRA}} [[Francúzsko]]   || align=right | +4h 29' 24″
|-
| align=center | 4. || [[Rodolfo Muller]] || [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|border|link=|22px]] [[Taliansko]]   || align=right | +4h 39' 30″
|-
| align=center | 5. || [[Jean Fischer]] || {{FRA}} [[Francúzsko]]   || align=right | +4h 58' 44″
|-
| align=center | 6. || [[Marcel Kerff]] || {{BEL}} [[Belgicko]]   || align=right | +5h 52' 24″
|-
| align=center | 7. || [[Julien Lootens]] || {{BEL}} [[Belgicko]]  || align=right | +8h 31' 08″
|-
| align=center | 8. || [[Georges Pasquier]] || {{FRA}} [[Francúzsko]]    || align=right | +10h 24' 04″
|-
| align=center | 9. || [[François Beaugendre]] || {{FRA}} [[Francúzsko]]    || align=right |	+10h 52' 14
|-
| align=center | 10. || [[Aloïs Catteau]] || {{BEL}} [[Belgicko]]   || align=right | +12h 44' 57″
|}


{{cyklistický výhonok}}
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Šport|Športový}}
{{Tour de France}}

[[Kategória:Tour de France]]</text>
      <sha1>5dhjmfubwiml8pevqgn0kbtf18ro8of</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Minivlajka/Vlajka</title>
    <ns>10</ns>
    <id>362895</id>
    <revision>
      <id>7426902</id>
      <parentid>7359291</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:13:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24432" xml:space="preserve">&lt;includeonly&gt;{{#switch:{{{1}}}

|Slovensko |SVK =Flag of Slovakia
|Slovensko (1939-1945) |Slovenský štát |Prvá slovenská republika =Flag of First Slovak Republic 1939-1945
|Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika (1990 – 1992)=Flag of First Slovak Republic 1939-1945
|Československo |Česko-Slovensko |ČSR |TCH =Flag of Czechoslovakia

|Svätá stolica = Flag of the Vatican City


&lt;!-- -----------------  A  ------------------- --&gt;
|Abcházsko |GE-AB =Flag of Abkhazia
|Abú Dhabí |Abú Zabí |AE-AZ =Flag of Abu Dhabi
|Afganistan |AFG =Flag of Afghanistan
|Akrotíri a Dekéleia=Flag of the United Kingdom
|US-AL=Flag of Alabama
|Alandy |Ålandy |ALA =Flag of Åland
|Albánsko |ALB =Flag of Albania
|Aljaška |US-AK =Flag of Alaska
|Alžírsko |ALG |DZA =Flag of Algeria
|Americká Samoa |ASA |ASM =Flag of American Samoa
|Americké Panenské ostrovy |ISV |VIR =Flag of the United States Virgin Islands
|AND=Flag of Andorra
|Anglicko |ENG =Flag of England
|AGO |ANG =Flag of Angola
|AIA=Flag of Anguilla
|Antigua a Barbuda |ATG =Flag of Antigua and Barbuda
|Argentína |ARG =Flag of Argentina
|US-AZ=Flag of Arizona
|US-AR=Flag of Arkansas
|Arménsko |ARM =Flag of Armenia
|ABW |ARU =Flag of Aruba
|Ashmorov a Cartierov ostrov=Flag of Australia (converted)
|Ascension=Flag of the United Kingdom
|Austrália |AUS =Flag of Australia (converted)
|Azerbajdžan |AZE =Flag of Azerbaijan

&lt;!-- -----------------  B  ------------------- --&gt;
|Bahamy |BAH |BHS =Flag of the Bahamas
|Bahrajn |BHR =Flag of Bahrain
|Bangladéš |BAN |BGD =Flag of Bangladesh
|BAR |BRB =Flag of Barbados
|Barma=Flag of Myanmar
|Belgicko |BEL =Flag of Belgium (civil)
|BIZ |BLZ =Flag of Belize
|BEN=Flag of Benin
|Bielorusko |BLR =Flag of Belarus
|Bielorusko (1918, 1991-1995)=Flag of Belarus (1918, 1991-1995)
|Bermudy |BER |BMU =Flag of Bermuda
|Bhután=Flag of Bhutan
|BHU |BTN =Flag of Bhutan
|Bolívia |BOL =Flag of Bolivia
|Bosna a Hercegovina |BIH =Flag of Bosnia and Herzegovina
|BOT |BWA =Flag of Botswana
|Bouvetov ostrov=Flag of Norway
|Brazília |BRA =Flag of Brazil
|Brazílske cisárstvo=Flag of Empire of Brazil (1847-1889)
|Britské indickooceánske územie=Flag of the British Indian Ocean Territory
|IOT=Flag of the British Indian Ocean Territory
|Britské Panenské ostrovy |IVB |VGB =Flag of the British Virgin Islands
|Brunej |BRN |BRU =Flag of Brunei
|Bulharsko |BGR |BUL =Flag of Bulgaria
|Bulharsko (1971-1990)=Flag of Bulgaria (1971-1990)
|Bulharsko (1967-1971)=Flag of Bulgaria (1967-1971)
|Bulharsko (1948-1967)=Flag of Bulgaria (1948-1967)
|Burkina |BUR |BFA =Flag of Burkina Faso
|BDI=Flag of Burundi

&lt;!-- -----------------  C, Č  ------------------- --&gt;
|Clippertonov ostrov=Flag of France
|Clipperton=Flag of France
|FR-CP=Flag of France
|Cookove ostrovy=Flag of the Cook Islands
|COK=Flag of the Cook Islands
|Curacao |CUR |CUW =Flag of Curaçao
|CYP=Flag of Cyprus
|Čad |CHA |TCD =Flag of Chad
|Čečenská republika Ičkéria=Flag of Chechen Republic of Ichkeria
|Čečensko=Flag of the Chechen Republic
|Čierna Hora |Čierna hora |MNE =Flag of Montenegro
|Čile |CHI |CHL =Flag of Chile
|Česká republika |Česko |CZE =Flag of the Czech Republic
|Čechy |České kráľovstvo |BOH =Flag of Bohemia
|Protektorát Čechy a Morava=Flag of Bohmen und Mahren
|Čína |Čínska ľudová republika |CHN |ČĽR =Flag of the People's Republic of China
|Čína (1912-1949) | Čínska republika (1912 – 1949) = Flag of the Republic of China
|Chorvátsko |CRO |HRV =Flag of Croatia

&lt;!-- -----------------  D  ------------------- --&gt;
|Dánsko |DNK |DEN =Flag of Denmark
|Dominika |DMA =Flag of Dominica
|Dominikánska republika |DOM =Flag of the Dominican Republic
|Donecká ľudová republika |DĽR =Flag of Donetsk People's Republic
|Dubaj=Flag of Dubai
|Džibutsko |DJI =Flag of Djibouti

&lt;!-- -----------------  E  ------------------- --&gt;
|EGY=Flag of Egypt
|Egypt (1922-1952)=Flag of Egypt (1922–1958)
|Egypt (1952-1958)=Flag of Egypt (1952-1958)
|Egypt (1958-1971)=Flag of the United Arab Republic
|Egypt (1972-1984)=Flag of Egypt (1972-1984)
|Ekvádor |ECU =Flag of Ecuador
|ERI=Flag of Eritrea
|Estónsko |EST =Flag of Estonia
|SWZ=Flag of Eswatini
|Etiópia |ETH =Flag of Ethiopia
|Etiópske cisárstvo=Flag of Ethiopia (1897)

&lt;!-- -----------------  F  ------------------- --&gt;
|Faerské ostrovy |FRO =Flag of the Faroe Islands
|Falklandy |FLK =Flag of the Falkland Islands
|Fidži |FIJ |FJI =Flag of Fiji
|Fidži (1924-1970)=Flag of Fiji 1924-1970
|Filipíny |PHI |PHL =Flag of the Philippines
|Fínsko |FIN =Flag of Finland
|Francúzsko |FRA =Flag of France
|Francúzska Guyana |GUF =Flag of French Guiana
|Francúzska Indočína=Flag of Colonial Vietnam
|Francúzska Polynézia=Flag of French Polynesia
|PYF=Flag of French Polynesia

&lt;!-- -----------------  G  ------------------- --&gt;
|GAB=Flag of Gabon
|Gabon (1959-1960)=Flag of Gabon 1959-1960
|Gambia |GAM |GMB =Flag of The Gambia
|GHA=Flag of Ghana
|Gibraltár |GIB =Flag of Gibraltar
|GRD |GRN =Flag of Grenada
|Grécko |GRC |GRE=Flag of Greece
|Grécke kráľovstvo=Kingdom of Greece Flag
|Gruzínsko=Flag of Georgia
|GEO=Flag of Georgia
|Grónsko |GRL =Flag of Greenland
|GIN |GUI =Flag of Guinea
|GBS |GNB =Flag of Guinea-Bissau
|GUY=Flag of Guyana
|Guadeloupe |GLP =Flag of Guadeloupe (local) variant
|GUM=Flag of Guam
|GUA |GTM =Flag of Guatemala
|GGY=Flag of Guernsey

&lt;!-- -----------------  H  ------------------- --&gt;
|Habsburská monarchia=Flag of the Habsburg Monarchy
|HAI|HTI=Flag of Haiti
|Havaj=Flag of Hawaii
|Heardov ostrov=Flag of Australia (converted)
|ANT |AHO |Holandské Antily=Flag of the Netherlands Antilles&lt;!-- do 10. októbra 2010 --&gt;
|Holandské Antily (1959-1986)=Flag of the Netherlands Antilles (1959-1986)
|Holandsko |NED =Flag of the Netherlands
|HND |HON =Flag of Honduras
|Hongkong |HKG =Flag of Hong Kong
|Horná Volta=Flag of Upper Volta

&lt;!-- -----------------  I  ------------------- --&gt;
|IND=Flag of India
|Britská India|India (1858–1947)=British Raj Red Ensign
|Indonézia |IDN |INA =Flag of Indonesia
|Irak |IRQ =Flag of Iraq
|Irán |IRI |IRN =Flag of Iran
|Írsko |IRL =Flag of Ireland
|Írsko (1783)=St Patrick's saltire
|Island=Flag of Iceland
|Islamský štát=Flag of the Islamic State
|ISL=Flag of Iceland
|Izrael |ISR =Flag of Israel

&lt;!-- -----------------  J  ------------------- --&gt;
|Jamajka |JAM =Flag of Jamaica
|Japonsko |JPN =Flag of Japan
|Jemen |YEM =Flag of Yemen
|JEY=Flag of Jersey
|Johnston=Flag of Johnston Atoll (local)
|Johnstonov atol=Flag of Johnston Atoll (local)
|Jordánsko |JOR =Flag of Jordan
|Juhoslávia |YUG =Flag of SFR Yugoslavia
|Juhoslovanská zväzová republika|Zväzová republika Juhoslávia|Federatívna republika Juhoslávia|ZR Juhoslávia|FR Juhoslávia|Juhoslávia (1992-2003)=Flag of FR Yugoslavia
|Juhoafrická republika |Južná Afrika |RSA |ZAF =Flag of South Africa
|Juhoafrická republika (1928-1994)=Flag of South Africa 1928-1994
|Juhoafrická únia |Južná Afrika (1928-1994) =Flag of South Africa 1928-1994
|Juhoafrická republika (1912-1928)=South Africa Flag 1912-1928
|Južná Afrika (1912-1928)=South Africa Flag 1912-1928
|Južná Austrália |AU-SA =Flag of South Australia
|Južná Georgia |SGS =Flag of South Georgia and the South Sandwich Islands
|Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy=Flag of South Georgia and the South Sandwich Islands
|Južná Kórea |Kórejská republika |KOR =Flag of South Korea
|Južné Osetsko=Flag of South Ossetia
|Južný Jemen=Flag of South Yemen
|Južný Sudán |SSD =Flag of South Sudan

&lt;!-- -----------------  K  ------------------- --&gt;
|Kajmanské ostrovy |Kajmanie ostrovy |CAY |CYM =Flag of the Cayman Islands
|Kalifornia |US-CA =Flag of California
|Kambodža |CAM |KHM =Flag of Cambodia
|Kamerun |CMR =Flag of Cameroon
|Kanada |CAN =Flag of Canada (Pantone)
|Kanada (1868-1921)=Canadian Red Ensign 1868-1921
|Kanada (1921-1957)=Canadian Red Ensign 1921-1957
|Kanada (1957-1965)=Canadian Red Ensign 1957-1965
|Kapverdy |CPV =Flag of Cape Verde
|Katar |QAT =Flag of Qatar
|Kazachstan |KAZ =Flag of Kazakhstan
|Keňa |KEN =Flag of Kenya
|KIR=Flag of Kiribati
|Kokosové ostrovy |CCK =Flag of the Cocos (Keeling) Islands
|Kolumbia |COL =Flag of Colombia
|Komory |COM =Flag of the Comoros
|Kongo |Konžská republika |Kongo (Brazzaville) |CGO |COG =Flag of the Republic of the Congo
|Konžská demokratická republika |Demokratická republika Kongo =Flag of the Democratic Republic of the Congo
|Kongo (býv. Zair) |COD =Flag of the Democratic Republic of the Congo
|Kórea |COR =Unification flag of Korea
|KOS =Flag of Kosovo
|Kostarika |CRI |CRC =Flag of Costa Rica
|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov=Flag of the Kingdom of Yugoslavia
|Kuba |CUB =Flag of Cuba
|Kuvajt |KUW |KWT =Flag of Kuwait
|Kirgizsko |KGZ =Flag of Kyrgyzstan

&lt;!-- -----------------  L  ------------------- --&gt;
|LAO =Flag of Laos
|LES |LSO =Flag of Lesotho
|Libanon |LBN |LIB =Flag of Lebanon
|Libéria |LBR =Flag of Liberia
|Líbya |LBA |LBY =Flag of Libya
|Líbya (1977-2011)=Flag of Libya (1977-2011)
|Lichtenštajnsko |LIE =Flag of Liechtenstein
|Litva |LTU =Flag of Lithuania
|Litovská SSR |LSS =Flag of Lithuanian SSR
|Lotyšsko |LAT |LVA =Flag of Latvia
|Lotyšská SSR |LSR =Flag of Latvian SSR
|Luhanská ľudová republika |LĽR =Flag of the Luhansk People's Republic
|Luxembursko |LUX =Flag of Luxembourg

&lt;!-- -----------------  M  ------------------- --&gt;
|Macao |MAC=Flag of Macau
|Madagaskar |MAD |MDG =Flag of Madagascar
|Maďarsko |HUN =Flag of Hungary
|Uhorsko=Flag of Hungary (1915-1918; angels)
|Maďarsko (1920-1946) |Maďarské kráľovstvo =Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946)
|Maďarsko (1946-1949) |Maďarsko (1956-1957) =Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957)
|Maďarsko (1949-1956)=Flag of Hungary 1949-1956
|PT-30 =Flag of Madeira
|Macedónsko =Flag of Macedonia
|Malajzia |MAS |MYS =Flag of Malaysia
|MAW |MWI =Flag of Malawi
|Maldivy |MDV =Flag of Maldives
|MLI =Flag of Mali
|MLT =Flag of Malta
|Man |IMN =Flag of the Isle of Man
|Maroko |MAR =Flag of Morocco
|Marshallove ostrovy |MHL =Flag of the Marshall Islands
|Martinik |MTQ =Flag of Martinique
|Maurícius |MRI |MUS =Flag of Mauritius
|Mauritánia |MRT |MTN =Flag of Mauritania
|Mayotte |MYT =Flag of Mayotte (local)
|Menšie odľahlé ostrovy USA |UMI =Flag of the United States
|Mexiko |MEX =Flag of Mexico
|Mexiko (feb 1821)=Flag of the Three Guarantees
|Mexiko (aug 1821)=First flag of the Mexican Empire
|Mexiko (1821-1823)=Flag of Mexico (1821-1823)
|Mexiko (1823-1864)=Flag of Mexico (1823-1864, 1867-1893)
|Mexiko (1864-1867)=Flag of Mexico (1864-1867)
|Mexiko (1867-1893)=Flag of Mexico (1823-1864, 1867-1893)
|Mexiko (1893-1916)=Flag of Mexico (1893-1916)
|Mexiko (1916-1934)=Flag of Mexico (1916-1934)
|Mexiko (1934-1968)=Flag of Mexico (1934-1968)
|Mikronézia |FSM =Flag of Micronesia
|Mjanmarsko |MMR |MYA =Flag of Myanmar
|Moldavsko |MDA =Flag of Moldova
|Monako |MCO |MON =Flag of Monaco
|Mongolsko |MGL |MNG =Flag of Mongolia
|MSR =Flag of Montserrat
|Morava=Flag of Moravia
|Mozambik |MOZ =Flag of Mozambique

&lt;!-- -----------------  N  ------------------- --&gt;
|Nachičevan=Flag of Azerbaijan
|AZ-NX=Flag of Azerbaijan
|Náhorný Karabach |Náhorná karabašská republika =Flag of Nagorno-Karabakh
|Namíbia=Flag of Namibia
|NAM=Flag of Namibia
|Navassa |UM-76 =Flag of Navassa Island (local)
|NRU=Flag of Nauru
|Nemecko |DEU |GER =Flag of Germany
|Západné Nemecko |FRG |NSR =Flag of Germany
|Východné Nemecko |Nemecká demokratická republika |DDR |GDR |NDR =Flag of the German Democratic Republic
|Nemecká ríša=Flag of German Reich (1933–1935)
|Nacistické Nemecko |Nemecko (1935-1945) |Tretia ríša =Flag of German Reich (1935–1945)
|Nemecko (1946-1949)=Flag of Germany (1946-1949)
|Nemecké cisárstvo=Flag of the German Empire
|Nemecko (1918-1933)|Weimarská republika=Flag of Germany (3-2 aspect ratio)
|Nemecko (1960) | Spoločné nemecké družstvo | EUA = German Olympic flag (1959-1968)
|Nepál |NEP |NPL=Flag of Nepal
|NER |NIG =Flag of Niger
|Nigéria |NGA |NGR =Flag of Nigeria
|Nikaragua=Flag of Nicaragua
|NCA|NIC=Flag of Nicaragua
|NIU=Flag of Niue
|Norfolk |NFK =Flag of Norfolk Island
|Nórsko=Flag of Norway
|NOR=Flag of Norway
|Nórsko (1844-1899)=Norge-Unionsflagg-1844
|Nová Kaledónia |NCL |FR-NC =Pre-IndependenceFlags of New Caledonia
|Nový Južný Wales |AU-NSW =Flag of New South Wales
|Nový Zéland |NZL =Flag of New Zealand

&lt;!-- -----------------  O  ------------------- --&gt;
|Omán |OMN =Flag of Oman

&lt;!-- -----------------  P  ------------------- --&gt;
|PAK=Flag of Pakistan
|Palestína |PLE |PSE =Flag of Palestine
|Palestínske autonómne územia=Flag of Palestine
|Pásmo Gazy=Flag of Palestine
|Západný breh Jordánu=Flag of Palestine
|PLW=Flag of Palau
|PAN=Flag of Panama
|Papua-Nová Guinea=Flag of Papua New Guinea
|PNG=Flag of Papua New Guinea
|Paraguaj |PAR |PRY =Flag of Paraguay
|Pensylvánia |US-PA =Flag of Pennsylvania
|Peru |PER =Flag of Peru (state)
|Pitcairnove ostrovy |PCN =Flag of the Pitcairn Islands
|Pobrežie Slonoviny |CIV =Flag of Cote d'Ivoire
|Podkarpatská Rus=Flag of Carpathian Ruthenia
|Podnestersko |MD-SN =Flag of Transnistria
|Poľsko |POL =Flag of Poland
|Portoriko |PRI |PUR |US-PR =Flag of Puerto Rico
|Portugalsko |POR |PRT =Flag of Portugal

&lt;!-- ------------------ Q ----------------- --&gt;
|Queensland |AU-QLD =Flag of Queensland

&lt;!-- -----------------  R  ------------------- --&gt;
|Rakúsko |AUT =Flag of Austria
|Rakúske cisárstvo=Flag of the Habsburg Monarchy
|Rakúsko-Uhorsko=Flag of Austria-Hungary 1869-1918
|Réunion |REU =Flag of France
|Rodézia=Flag of Rhodesia
|Rovníková Guinea |EQG |GEQ |GNQ =Flag of Equatorial Guinea
|Rumunsko |ROU =Flag of Romania
|Rumunsko (1948-1952)=Flag of Romania (1948-1952)
|Rumunsko (1952-1965)=Flag of Romania (1952-1965)
|Rumunsko (1965-1989)=Flag of Romania (1965-1989)
|Rumunská socialistická republika=Flag of Romania (1965-1989)
|Rusko |RUS =Flag of Russia
|Rusko (1991-1993)=Flag of Russia (1991-1993)
|Ruská ríša=Flag of Russia
|Ruský olympijský výbor |ROV = Russian Olympic Committee flag 
|RWA=Flag of Rwanda

&lt;!-- -----------------  S, Š  ------------------- --&gt;
|SXM =Flag of Sint Maarten
|Saint Martin |Saint-Martin |FR-MF |MAF |SMT =Flag of Saint-Martin (fictional)
|Saint Pierre a Miquelon |SPM |FR-PM=Flag of Saint-Pierre and Miquelon
|Salvádor |ESA |SLV =Flag of El Salvador
|SAM |WSM =Flag of Samoa
|San Maríno |SMR =Flag of San Marino
|Saudská Arábia |KSA |SAU =Flag of Saudi Arabia
|SEN =Flag of Senegal
|Severná Karolína |US-NC =Flag of North Carolina
|Severná Kórea |PRK |KĽDR =Flag of North Korea
|Kórejská ľudovodemokratická republika=Flag of North Korea
|Severné Írsko |NIR = Ulster banner
|Severný Cyprus |Severocyperská turecká republika =Flag of the Turkish Republic of Northern Cyprus
|Severné Macedónsko |MKD =Flag of North Macedonia
|Severné Mariány |MNP =Flag of the Northern Mariana Islands
|Severné teritórium |AU-NT =Flag of the Northern Territory
|Severný Jemen=Flag of North Yemen
|Seychely |SEY |SYC =Flag of the Seychelles
|SLE =Flag of Sierra Leone
|Singapur |SGP |SIN =Flag of Singapore
|Škótsko |SCO |SCT =Flag of Scotland
|Slovinsko |SLO |SVN =Flag of Slovenia
|Somálsko |SOM =Flag of Somalia
|Sovietsky zväz |URS |ZSSR =Flag of the Soviet Union
|Spojené arabské emiráty |ARE |UAE = Flag of the United Arab Emirates
|Spojené kráľovstvo |Veľká Británia |GBR |UK =Flag of the United Kingdom
|Spojené štáty |Spojené štáty americké |USA =Flag of the United States
|Srbsko a Čierna Hora |SCG =Flag of Serbia and Montenegro (2003–2006)
|Srbsko |SRB =Flag of Serbia
|Srí Lanka |LKA |SRI =Flag of Sri Lanka
|Stredoafrická republika |CAF |CTA =Flag of the Central African Republic
|Sudán |SDN |SUD =Flag of Sudan
|Surinam |SUR =Flag of Suriname
|Svalbard=Flag of Norway
|Svätá Helena=Flag of Saint Helena
|Svätá Lucia |LCA =Flag of Saint Lucia
|Svätý Bartolomej |BLM =Flag of Saint Barthelemy (local)
|Svätý Krištof a Nevis |KNA |SKN =Flag of Saint Kitts and Nevis
|Svätý Tomáš a Princov ostrov |STP =Flag of Sao Tome and Principe
|Svätý Vincent a Grenadíny |VCT |VIN =Flag of Saint Vincent and the Grenadines
|Svazijsko =Flag of Swaziland
|Sýria |SYR =Flag of Syria
|Šalamúnove ostrovy |SLB |SOL =Flag of the Solomon Islands
|Šlezvicko-Holštajnsko |DE-SH =Flag of Schleswig-Holstein
|Španielsko |ESP =Flag of Spain
|Španielsko (1785-1873)|Španielsko (1875-1931)=Flag of Spain (1785-1873 and 1875-1931)
|Španielsko (1873-1874)=Flag of the First Spanish Republic
|Španielsko (1931-1939)=Flag of Spain (1931 - 1939)
|Španielsko (1939-1945)=Flag of Spain (1938 - 1945)
|Španielsko (1945-1977)=Flag of Spain 1945 1977
|Španielsko (1977-1981)=Flag of Spain 1977 1981
|Švédsko |SWE =Flag of Sweden
|Švédsko (1844-1905)=Swedish civil ensign (1844–1905)
|Švajčiarsko |CHE |SUI =Flag of Switzerland (Pantone)

&lt;!-- -----------------  T  ------------------- --&gt;
|Taliansko |ITA =Flag of Italy
|Talianska sociálna republika |RSI =War flag of the Italian Social Republic
|Taliansko (1861-1946)|Talianske kráľovstvo=Flag of Italy (1861–1946)
|Taliansko (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo=Flag of Italy (1861–1946)
|Tadžikistan |TJK =Flag of Tajikistan
|TAH =Flag of Tahiti
|Tanzánia |TAN |TZA =Flag of Tanzania
|Tasmánia |AU-TAS =Flag of Tasmania
|Thajsko |THA =Flag of Thailand
|Taiwan |Tchaj-wan |TWN =Flag of the Republic of China
|Taiwan (olympijská)|Čínsky Tchaj-pej|TPE=Flag of Chinese Taipei for Olympic games
|TIB =Flag of Tibet
|Teritórium austrálskeho hlavného mesta |AU-ACT =Flag of the Australian Capital Territory
|TGO |TOG =Flag of Togo
|Tokelau |TKL =Flag of Tokelau (local)
|TGA |TON =Flag of Tonga
|Trinidad a Tobago |TRI |TTO =Flag of Trinidad and Tobago
|Tunisko |TUN =Flag of Tunisia
|Turecko |TUR =Flag of Turkey
|Turkménsko |TKM =Flag of Turkmenistan
|Turks a Caicos |TCA =Flag of the Turks and Caicos Islands
|TUV=Flag of Tuvalu

&lt;!-- -----------------  U  ------------------- --&gt;
|UGA =Flag of Uganda
|Ukrajina |UKR =Flag of Ukraine
|Ukrajinská SSR |USR =Flag of Ukrainian SSR
|Uruguaj |URU |URY =Flag of Uruguay
|UZB =Flag of Uzbekistan

&lt;!-- -----------------  V, W ------------------- --&gt;
|VAN |VUT =Flag of Vanuatu
|Vatikán |VAT =Flag of the Vatican City
|Veľkonočný ostrov=Flag of Rapa Nui, Chile
|Venezuela |VEN =Flag of Venezuela
|Vianočný ostrov |CXR =Flag of Christmas Island
|Vietkong=FNL Flag
|Vietnamská demokratická republika |Severný Vietnam |Severný Vietnam (1955–1976)=Flag of North Vietnam
|Vietnamská republika |Južný Vietnam =Flag of South Vietnam
|Vietnamská socialistická republika |VNM =Flag of Vietnam
|Viktória |AU-VIC =Flag of Victoria (Australia)
|Východný Timor |TLS =Flag of East Timor
|WAL |WLS =Flag of Wales
|Wallis a Futuna |WLF =Flag of Wallis and Futuna

&lt;!-- -----------------  Z  ------------------- --&gt;
|Zair |ZAI =Flag of Zaire
|ZAM |ZMB =Flag of Zambia
|Zambia (1964-1996)=Flag of Zambia (1964-1996)
|Zanzibar =Flag of Zanzibar
|Západná Austrália |AU-WA =Flag of Western Australia
|Saharská arabská demokratická republika |Západná Sahara |ESH |SADR =Flag of the Sahrawi Arab Democratic Republic
|ZIM |ZWE =Flag of Zimbabwe
|Zjednotená arabská republika=Flag of the United Arab Republic

&lt;!-- svetové organizácie --&gt;
|Medzinárodný olympijský výbor |MOV |OH=Olympic flag
|Organizácia Severoatlantickej zmluvy |Severoatlantická aliancia |NATO=Flag of NATO
|Medzinárodný paralympijský výbor=Paralympic flag
|Paralympijské hry=Paralympic flag
|Organizácia Spojených národov|OSN=Flag of the United Nations
|Svet = Newworldmap
|Antarktída=Flag of Antarctica
|Africká únia |AÚ =Flag of the African Union
|Spoločenstvo nezávislých štátov |CIS |SNŠ=Flag of the CIS
|SNŠ (1991-1996)=CIS
&lt;!-- |Commonwealth |Spoločenstvo národov=the Commonwealth of Nations --&gt;
|Európska únia |Európa |EÚ=Flag of Europe

&lt;!-- Slovenské samosprávne kraje --&gt;
|BBSK | Banskobystrický samosprávny kraj =Banskobystricky vlajka
|BSK | Bratislavský samosprávny kraj =Bratislavsky vlajka
|KSK | Košický samosprávny kraj =Kosicky vlajka
|NSK | Nitriansky samosprávny kraj =Nitriansky vlajka
|PSK | Prešovský samosprávny kraj =Presovsky vlajka
|TSK | Trenčiansky samosprávny kraj =Trenciansky vlajka
|TTSK | Trnavský samosprávny kraj =Trnavsky vlajka
|ŽSK | Žilinský samosprávny kraj =Zilinsky vlajka

&lt;!-- španielske autonómne spoločenstvá --&gt;
|Andalúzia=Flag of Andalucía
|ES-AN=Flag of Andalucía
|Aragónsko=Flag of Aragon
|ES-AR=Flag of Aragon
|Astúria=Flag of Asturias
|ES-AS=Flag of Asturias
|Baleáry=Flag of the Balearic Islands
|ES-IB=Flag of the Balearic Islands
|Baskicko=Flag of the Basque Country
|ES-PV=Flag of the Basque Country
|Extremadura=Flag of Extremadura with COA
|ES-EX=Flag of Extremadura with COA
|Galícia=Flag of Galicia
|ES-GA=Flag of Galicia
|Kantábria=Flag of Cantabria
|ES-CB=Flag of Cantabria
|Kastília=Flag of Castile
|Kastília-La Mancha=Bandera usual de Castilla-La Mancha
|ES-CM=Bandera usual de Castilla-La Mancha
|Kastília-León=Bandera de Castilla y León
|ES-CL=Bandera de Castilla y León
|Katalánsko=Flag of Catalonia
|ES-CT=Flag of Catalonia
|La Rioja=Flag of La Rioja (with coat of arms)
|ES-RI=Flag of La Rioja (with coat of arms)
|Madridské spoločenstvo=Flag of the Community of Madrid
|ES-MD=Flag of the Community of Madrid
|Murcijská oblasť=Flag of the Region of Murcia
|ES-MC=Flag of the Region of Murcia
|Navarra=Flag of Navarre
|ES-NC=Flag of Navarre
|Valencijské spoločenstvo=Flag of the Land of Valencia (2x3 ratio)
|ES-VC=Flag of the Land of Valencia (2x3 ratio)
|Kanárske ostrovy=Flag of the Canary Islands
|ES-CN=Flag of the Canary Islands
|Ceuta=Flag Ceuta
|ES-CE=Flag Ceuta
|Melilla=Flag of Melilla
|ES-ML=Flag of Melilla

&lt;!-- talianske provincie --&gt;
|IT-65|Abruzzy|Abruzzo=Flag of Abruzzo
|IT-77|Basilicata=Flag of Basilicata
|IT-78|Kalábria=Flag of Calabria
|IT-72|Kampánia=Flag of Campania
|IT-45|Emilia-Romagna=Flag of Emilia-Romagna

|IT-36|Furlansko-Júlske Benátky=Flag of Friuli-Venezia Giulia

|IT-62|Lazio=Lazio Flag
|IT-42|Ligúria=Flag of Liguria
|IT-25|Lombardsko=Flag of Lombardy
|IT-57|Marky=Flag of Marche
|IT-67|Molise=Flag of Molise
|IT-21|Piemont=Flag of  Piedmont
|IT-75|Apúlia=Flag of Apulia
|IT-88|Sardínia=Flag of Sardinia
|IT-82|Sicília=Flag of Sicily (revised)
|IT-52|Toskánsko=Flag of Tuscany
|IT-32|Tridentsko-Horná Adiža|Tridentsko-Južné Tirolsko=Flag of Trentino-South Tyrol
|IT-55|Umbria=Flag of Umbria
|IT-23|Valle d’Aosta=Flag of Valle d'Aosta
|IT-34|Benátsko=Flag of Veneto

&lt;!-- kanadské provincie --&gt;
|Alberta|CA-AB=Flag of Alberta
|Britská Kolumbia|CA-BC=Flag of British Columbia
|Manitoba|CA-MB=Flag of Manitoba
|New Brunswick|CA-NB=Flag of New Brunswick
|Newfoundland a Labrador|CA-NL=Flag of Newfoundland and Labrador
|Nové Škótsko|CA-NS=Flag of Nova Scotia
|Ontário|CA-ON=Flag of Ontario
|Ostrov princa Eduarda|CA-PE=Flag of Prince Edward Island
|Quebec|CA-QC=Flag of Quebec
|Saskatchewan|CA-SK=Flag of Saskatchewan
|Nunavut|CA-NU=Flag of Nunavut
|Severozápadné teritóriá|CA-NT=Flag of the Northwest Territories
|Yukon|CA-YT=Flag of Yukon

&lt;!-- holandské karibské ostrovy --&gt;
|BQ-BO|Bonaire=Flag of Bonaire
|BQ-SA|Saba=Flag of Saba
|BQ-SE|Svätý Eustach=Flag of Sint Eustatius

&lt;!-- bývalé vlajky USA --&gt;
|USA (1959-1960)=US flag 49 stars
|USA (1912-1959)=US flag 48 stars
|USA (1908-1912)=US flag 46 stars
|USA (1896-1908)=US flag 45 stars
|USA (1891-1896)=US flag 44 stars
|USA (1890-1891)=US flag 43 stars
|USA (1877-1890)=US flag 38 stars
|USA (1867-1877)=US flag 37 stars
|USA (1865-1867)=US flag 36 stars
|USA (1863-1865)=US flag 35 stars
|USA (1861-1863)=US flag 34 stars
|USA (1859-1861)=US flag 33 stars
|USA (1858-1859)=US flag 32 stars
|USA (1851-1858)=US flag 31 stars
|USA (1848-1851)=US flag 30 stars
|USA (1847-1848)=US flag 29 stars
|USA (1846-1847)=US flag 28 stars
|USA (1845-1846)=US flag 27 stars
|USA (1837-1845)=US flag 26 stars
|USA (1836-1837)=US flag 25 stars
|USA (1822-1836)=US flag 24 stars
|USA (1820-1822)=US flag 23 stars
|USA (1819-1820)=US flag 21 stars
|USA (1818-1819)=US flag 20 stars
|USA (1795-1818)=US flag 15 stars
|USA (1777-1795)=US flag 13 stars – Betsy Ross
|USA (1775-1777)=Grand Union Flag

|Neurčená|neurčená|neznáma=Flag
|{{{1}}}=Flag of {{{1}}}
}}&lt;/includeonly&gt;&lt;noinclude&gt;{{Dokumentácia}}&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>2t265ocslwpgilorhrce85x43qpmptt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny počítačových hier</title>
    <ns>14</ns>
    <id>363470</id>
    <revision>
      <id>7426806</id>
      <parentid>7419091</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:34:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>-</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="99" xml:space="preserve">
[[Kategória:Informatické navigačné šablóny|Hry]]
[[Kategória:Počítačové hry|Šablóny]]</text>
      <sha1>hefnmg62dhyv15g2r2fzv02ufnuy552</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Slovenské kreslené seriály</title>
    <ns>14</ns>
    <id>373567</id>
    <revision>
      <id>7426664</id>
      <parentid>7426595</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:52:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Sem to nepatrí - toto je stránka Kategórie Slovenské kreslené seriály, článok Zoznam slovenských večerníčkov je potreba vytvoriť ako nový článok, napríklad ako je už vytvorený [Zoznam miest na Slovensku]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="105" xml:space="preserve">[[Kategória:Slovenské televízne seriály| Kreslené]]
[[Kategória:Kreslené seriály podľa štátu]]</text>
      <sha1>to253mi99biw8azs0zezs2ts4gikjxt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marian Kotleba</title>
    <ns>0</ns>
    <id>381729</id>
    <revision>
      <id>7426621</id>
      <parentid>7406194</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:26:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.207</ip>
      </contributor>
      <comment>Úprava nepravdivých informáci na pravdivé</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44250" xml:space="preserve">{{Pozri|slovenskom basketbalistovi|Marian Kotleba (basketbalista)}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Marian Kotleba
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = Marian Kotleba.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Marian Kotleba na mítingu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] v&amp;nbsp;[[Detva|Detve]] (2010)
 | Podpis            = 

 | Poradie          =
 | Úrad             = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]
 | Začiatok obdobia = [[5. marec]] [[2016]]
 | Koniec obdobia   = [[6. apríl]] [[2022]]

 | Poradie2          = 
 | Úrad2             = poslanec [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]
 | Začiatok obdobia2 = [[4. december]] [[2017]]
 | Koniec obdobia2   = [[6. apríl]] [[2022]]

 | Poradie3           = 4.
 | Úrad3              = predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]
 | Začiatok obdobia3  = [[20. december|20. decembra]] [[2013]]
 | Koniec obdobia3    = [[4. december|4. decembra]] [[2017]]
 | Predchodca3        = [[Vladimír Maňka]]
 | Nástupca3          = [[Ján Lunter]]

 | Poradie4          = Súčasný
 | Úrad4             = predseda [[Ľudová strana Naše Slovensko|ĽS Naše Slovensko]]
 | Začiatok obdobia4 = [[2010]]
 | Koniec obdobia4   = 

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1977|4|7}}
 | Miesto narodenia  = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]] &lt;small&gt;(2005-2006)&lt;/small&gt; &lt;br&gt;[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudová strana Naše Slovensko]] &lt;small&gt;(2010-súčasnosť)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzita Mateja Bela]]
 | Profesia          = politik
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = Frederika Kotlebová &lt;small&gt;(2014 - 2019)&lt;/small&gt;&lt;!-- &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Romantika v starobylom kostolíku: Marián Kotleba sa oženil!
  | url = http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/romantika-starobylom-kostoliku-marian-kotleba-zeni-2.html
  | dátum vydania = 2014-07-05
  | dátum aktualizácie = 2014-07-05
  | dátum prístupu = 2014-07-10
  | vydavateľ = 7 PLUS
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  --&gt;
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}
[[Inžinier|Ing.]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Marian Kotleba''' (* [[7. apríl]] [[1977]], [[Banská Bystrica]]) je slovenský [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] &lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia Harvard | Autor = | Rok = 2013 | Titul = Slovak 'neo-Nazi' wins election in Banska Bystrica | URL = http://www.bbc.com/news/world-europe-25082487 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | DátumVydania = 2013-11-24 | DátumPrístupu = 2016-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia Harvard | Autor = | Rok = 2013 | Titul = A neo-Nazi wins  | URL = http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2013/11/slovakia | Periodikum = The Economist | DátumVydania = 2013-11-28 | DátumPrístupu = 2016-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Chovanec | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = „Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/593546-vodca-kotleba-preco-ho-mnohi-oznacuju-za-fasistu-a-neonacistu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-09 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; [[politik|politik, vlastenec]] a bývalý [[Učiteľ|pedagóg]], predseda [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko]], bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] (NR SR; od roku 2016, do roku 2022) a bývalý predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] (2013{{--}}2017).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rimaj | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba si prišiel prevziať funkciu s ochrankou | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/303081-marian-kotleba-zlozil-slub-a-stal-sa-predsedom-banskobystrickeho-kraja/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-20 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; 

V minulosti pôsobil ako vodca neonacistického politického hnutia [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]] (2003{{--}}2007), ktoré bolo v roku 2006 rozpustené [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšším súdom SR]] (NS SR) pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavou]].&lt;ref&gt;{{Citácia súdneho rozhodnutia
 | rozhodnutie = Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
 | dátum vydania = 1. marca 2006
 | spisová značka = 3 Sž 79/2005-54
 | url = https://www.docdroid.net/rpXz32K/060301-rozsudok-ns-sr-o-rozpusteni-sp-ns.pdf
 | url2 = https://www.scribd.com/document/352730473/3-S%C5%BE-79-2005-Rozsudok-o-rozpusteni-politickej-strany-Slovenska-pospolitos%C5%A5
 | dátum prístupu = 
}}&lt;/ref&gt;

Dňa [[12. október|12. októbra]] [[2020]] bol [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaným trestným súdom]] odsúdený za [[trestný čin]] založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov. Rozsudok momentálne nie je právoplatný, nakoľko sa proti nemu [[Odvolanie (opravný prostriedok)|odvolal]] na Najvyšší súd SR.&lt;ref name=&quot;vinny2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | titul = Kotleba je vinný v kauze šekov vo výške 1488 eur, dostal 4 roky a 4 mesiace | url = https://www.aktuality.sk/clanok/829669/online-na-sude-s-kotlebom-je-napata-atmosfera-sudkyna-stopla-jeho-advokata/ | periodikum = Aktuality.sk | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2020-10-13 | miesto = [Bratislava-Ružinov]}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Absolvoval [[Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša|Strednú priemyselnú školu Jozefa Murgaša]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], následne pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] v Banskej Bystrici, kde získal titul [[Magister (akademická hodnosť)|magister]] v odbore [[pedagogika|učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov]]. V roku [[2013]] ukončil štúdium ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela, kde získal titul [[inžinier]] ekonómie.

=== Učiteľ ===
Vyučoval na [[Športové gymnázium Banská Bystrica|Športovom gymnáziu]] v Banskej Bystrici ako učiteľ informatiky. Ako 29 ročný prešiel už len na funkciu správcu počítačovej siete, taktiež podnikal s módou s odkazom na americký rasistický [[Kukluxklan]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aká je minulosť Kotlebu ako učiteľa?|url=https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1054395-aka-je-minulost-kotlebu-ako-ucitela|vydavateľ=focus.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Učiteľská kariéra údajne skončila za podozrivých okolností,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba, ešte ako pedagóg bystrického gymnázia, mal mať pomer s mladistvou|url=https://mybystrica.sme.sk/c/22234493/kotleba-este-ako-pedagog-bystrickeho-gymnazia-mal-mat-pomer-s-mladistvou.html|vydavateľ=mybystrica.sme.sk|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; ktoré preverovali aj slovenské orgány činné v trestnom konaní.

=== Začiatky politickej kariéry ===
V roku [[2003]] sa stal vodcom [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenskej pospolitosti]]. Funkciu zastával do roku [[2007]]. V roku 2006 kandidoval vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|voľbách]] spolu s ďalšími neskoršími členmi ĽSNS za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] ako druhý na kandidátke [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenskej ľudovej strany]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =  | titul = Kandidáti pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 - SĽS | url = http://web.archive.org/web/20060507041203/www.civil.gov.sk/VOL/NR_net/2006/NR06-6317.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Strana získala len 0,16 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Dňa 14. marca 2009 bol políciou zaistený a predvedený na výsluch kvôli propagácii [[Fašizmus|fašizmu]] a hesiel používaných za [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marian Kotleba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/168455/marian-kotleba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-26|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;

== Župan Banskobystrického kraja a situácia v kraji ==
=== Pôsobenie v Banskobystrickom kraji ===
Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC v roku 2009]] Marian Kotleba kandidoval na post predsedu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]. Ako nezávislý kandidát získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03&amp;nbsp;%). Do druhého kola nepostúpil.&lt;ref name=volby09&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa samosprávnych krajov | url = http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.11.2009| dátum prístupu = 23.01.2012| vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt; V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách v roku 2010]] získal v 7. banskobystrickom obvode 1 050 hlasov čím sa stal 2. náhradníkom, tesne za [[Martin Klus|Martinom Klusom]].&lt;ref name=volby2010&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z á p i s n i c a mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta| url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/files/bb.pdf | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Regionálne voľby 2013 ===
Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|voľbách do VÚC v roku 2013]] postúpil Marián Kotleba do 2. kola volieb predsedu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] so ziskom 21,30&amp;nbsp;% platných hlasov, dovtedajší župan [[Vladimír Maňka]] získal prvé miesto.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V 2. kole bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 71 397 (55,53&amp;nbsp;%) platných hlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Priebežné výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov | url = http://osk2013.statistics.sk/OSK/osk_sk.html | dátum vydania = 2013-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-24 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V rovnakých voľbách kandidoval tiež na poslanca. Získal 8678 hlasov, čo bol druhý najlepší výsledok na Slovensku, viac dostal iba [[József Nagy (politik)|József Nagy]] v Trnavskom kraji.&lt;ref name=volby13dianie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyhral Smer, extrémista Kotleba je v druhom kole | url = http://www.sme.sk/c/6953915/vyhral-smer-extremista-kotleba-je-v-druhom-kole.html | dátum vydania = 2013-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-27 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Po zvolení Kotlebu za župana banskobystrického VÚC bolo odložené jeho uvedenie do úradu, lebo viacerí poslanci požiadali o odklad aktu poslaneckého sľubu z praktických príčin.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Skladanie sľubov poslancov a nového predsedu M. Kotlebu sa odkladá | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/skladanie-slubov-poslanci-banska-bystric/65730-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-25 | dátum prístupu = 2022-03-17 }}&lt;/ref&gt; Inaugurácia prebehla [[20. december|20. decembra]] [[2013]], zúčastnilo sa jej viacero Kotlebových podporovateľov. Pred vstupom do sály stáli dvaja muži v straníckych tričkách a selektívne vpúšťali ľudí. Tlačovú konferenciu zvolal v januári po audite.&lt;ref name=inauguracia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba je županom, inauguráciu strážili jeho ľudia | url = http://bystrica.sme.sk/c/7046102/kotleba-je-zupanom-inauguraciu-strazili-jeho-ludia.html | dátum vydania = 2013-12-20 | dátum aktualizácie = 2013-12-20 | dátum prístupu = 2013-12-20 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Rušenie dotácií ===
V strede júla [[2015]] sa [[Štúdio tanca]] (v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja) dozvedelo, že predseda BBSK Kotleba ako zriaďovateľ nepodpísal prijatie grantu od [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]] vo výške 20 000 €.&lt;ref name=denniknzrusenie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rehák | meno = Oliver | odkaz na autora = | titul = Marian Kotleba zrušil medzinárodný festival | url = https://dennikn.sk/206918/marian-kotleba-zrusil-medzinarodny-festival/ | dátum vydania = 2015-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-07 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = Banská Bystrica |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jediné oficiálne vyjadrenie od župného úradu pre [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] znelo: „''Podpísanie, respektíve nepodpísanie dotačných zmlúv je v plnej kompetencii Mariana Kotlebu. Pri posudzovaní hodnotí nielen finančné, ale aj morálne aspekty predkladaných projektov.''“&lt;ref name=denniknzrusenie/&gt; Štúdio tanca tak bolo nútené zrušiť 11. ročník medzinárodného tanečného festivalu Dni tanca, podľa vyjadrenia súboru je „''bytostne ohrozená aj samotná prevádzka divadla''“.&lt;ref name=zrusenieodst&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FESTIVAL ZRUŠENÝ | url = http://www.studiotanca.sk/index.php?page=aktualne&amp;new=230 | dátum vydania = 2015-08-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-07 | vydavateľ = Štúdio tanca | miesto = Banská Bystrica |jazyk = }}&lt;/ref&gt; V septembri 2015 zrušil dotáciu projektu ''Stop extrémizmu'' pre [[Bábkové divadlo na rázcestí]] (tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja).&lt;ref name=stopstopextermizmu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba im stopol dotáciu na divadlo: Triafa temné prúdy, chce nás ukázať ako darmožráčov | url = https://dennikn.sk/255710/urcite-budeme-hrat-a-spravat-sa-ako-slobodni-ludia/ | dátum vydania = 2015-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podporu obom divadlám vyjadrilo aj [[Slovenské národné divadlo]], ktoré na 24. októbra naplánovalo v spolupráci s [[Nadácia otvorenej spoločnosti|Nadáciou otvorenej spoločnosti]] benefičné predstavenie a zároveň vydalo vyhlásenie
''Znepokojenie nad situáciou v Banskobystrickom samosprávnom kraji''. Okrem iného v ňom uvádza: „''Divadelná tvorba sa dostáva do područia župana Mariana Kotlebu, ktorý mocenským spôsobom – 26 rokov od nastolenia demokracie – zasahuje do tvorby umeleckých inštitúcií. Sloboda prejavu, a teda aj sloboda divadelnej tvorby, je pritom zaručená Ústavou SR. Myslíme si, že zmyslom grantového systému je prispievať k slobode prejavuje a vytvárať priestor na prezentáciu širokého spektra tvorby, ktorá reflektuje našu súčasnosť, problémy tohto sveta a prináša rôznorodé umelecké výpovede.''“&lt;ref name=podporasnd&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = SND podporí divadlá, ktorým Marian Kotleba stopol dotácie | url = https://dennikn.sk/260887/snd-podpori-divadla-ktorym-marian-kotleba-stopol-dotacie/ | dátum vydania = 2015-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;Pre úplnosť je potrebné dodať, ''že na činnosť dostáva Divadlo Štúdio tanca okrem zákonom stanovených platieb na mzdové a prevádzkové náklady z rozpočtu VÚC aj dotácie z Ministerstva kultúry SR. V roku 2015 dosiahla výška týchto mimoriadnych dotácií sumu prevyšujúcu 50-tisíc eur.''

=== Krajské pomery ===
Vo februári [[2015]] bol Kotleba kritizovaný za pomery v kraji: Kotlebova manželka Frederika Kotlebová nastúpila ako 19-ročná do Banskobystrickej regionálnej správy ciest na miesto referenta pre oznamovanie protispoločenskej činnosti (korupcie), kde už však toho času nepôsobí. Kotlebov brat Martin Kotleba bol finančným riaditeľom tejto organizácie vo vlastníctve kraja. Zároveň bol kritizovaný, že z výplat zamestnancov vyberá dvadsiatky na svoje účely. Zbierkou má financovať kúpu [[Bager|bagra]] „Za účelom zjednania nápravy [údajne ilegálnej rómskej osady sa Kotleba] rozhodol kúpiť pásový bager strednej triedy“.&lt;ref name=kotlebovo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Kotlebovo? Ako vládne župan Marian Kotleba v Banskej Bystrici | url = http://www.aktuality.sk/clanok/271100/kotlebovo-ako-vladne-zupan-marian-kotlebu-v-banskej-bystrici/ | dátum vydania = 2015-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-24 | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V septembri 2015 mimovládna organizácia [[Watch BBSK]] zverejnila svoj prieskum starostov kraja. Tridsať starostov odpovedalo v priemere udelili Kotlebovi známku 4,46. Najhoršie známky dostalo riešenie rómskej otázky a znižovanie nezamestnanosti.&lt;ref name=starostovia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba je podľa starostov najhorší žiak v župe | url = https://dennikn.sk/253171/kotleba-najhorsi-ziak-zupe/ | dátum vydania = 2015-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa Ingrid Kosovej z Watch BBSK: „''najväčším problémom vedenia župy je to, že rozhodujú podľa osobnej ideológie, nie podľa demokratických princípov, ku ktorým sa Slovensko hlási.''“&lt;ref name=starostovia/&gt; Podľa prieskumu [[Transparency International Slovensko]] zverejnenom v septembri 2017 sa Banskobystrický samosprávny kraj uskutočnil so známkou C+ na piatom mieste rebríčka transparentnosti samosprávnych krajov. Zaznamenal najväčší medziročný pokles, v predošlých rebríčkoch sa umiestňoval na prvom mieste.&lt;ref name=vzdalmicev&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pásztor| meno = Dávid | odkaz na autora = | titul = Najviac otvoreným krajom je Trenčiansky, Kotlebova Bystrica padá, na chvoste je Košická župa | url = https://dennikn.sk/893524/najviac-otvorenym-krajom-je-trenciansky-kotlebova-bystrica-pada-na-chvoste-je-kosicka-zupa/ | dátum vydania = 2017-09-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-08 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Nápisy na budove úradu BBSK ===
[[Súbor:STOP NATO.JPG|náhľad|„Yankees go home! Stop NATO!“]]
[[29. august]]a [[2014]] v deň osláv 70. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] vyvesil Marian Kotleba na sídlo [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]] veľký transparent s textom „Yankees go home! Stop NATO!“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci sa dištancujú od počínania M. Kotlebu, transparent už nevisí | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/poslanci-kotleba-bystrica/96592-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-02 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; V roku [[2015]] zas na úrad vyvesil dve čierne vlajky.&lt;ref name=ciernvlajky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba vyvesil na výročie SNP čierne vlajky, vyslúžil si kritiku | url = http://www.teraz.sk/regiony/bbsk-cierne-vlajky-kotleba-fasizmus/153049-clanok.html | dátum vydania = 2015-08-29 | dátum aktualizácie = 2015-08-29 | dátum prístupu = 2015-11-06 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Krajské voľby 2017 ===
Kandidatúru na župana v [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|novembrových krajských voľbách]] Kotleba oznámil [[31. august]]a [[2017]].&lt;ref name=apredsakandiduje&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba chce byť znovu županom, ohlásil svoju kandidatúru | url = https://dennikn.sk/867691/kotleba-chce-byt-znovu-zupanom-ohlasil-svoju-kandidaturu/ | dátum vydania = 2017-08-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-02 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Protikandidáti [[Ján Lunter]], [[Martin Klus]] a [[Stanislav Mičev]] sa však dohodli, že do boja s Kotlebom zasiahne ten z nich, ktorý bude mať najvyššie šance.&lt;ref name=prehra&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pataj | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Kotleba buď prehrá, alebo bude za zbabelca | url = https://dennikn.sk/824951/kotleba-bud-prehra-alebo-bude-za-zbabelca/ | dátum vydania = 2017-07-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-17 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V uvedenom kontexte však paradoxne vyznievajú vyjadrenia jednotlivých kandidátov. Ján Lunter, prostredníctvom svojho syna Ondreja, sa v médiách vyjadril nasledovne: ''„Teraz to nie je užitočný signál pre voliča. Nepovažujeme to v&amp;nbsp;tejto chvíli za dôležité, prvoradé sú riešenia, ktoré prinesú úžitok obyvateľom kraja.“'' Igor Kašper sa vyjadril tiež prostredníctvom médií: ''„Teraz si verím, že zaujmem ľudí viac ako Marian Kotleba, a&amp;nbsp;robím pre to všetko. Ak v&amp;nbsp;tejto chvíli tvrdím, že sa kandidatúry nevzdám, neznamená to, že nakoniec neurobím správne rozhodnutie.“''{{Bez citácie}}

Vo voľbách získal 47 502 hlasov (23,24&amp;nbsp;%) do županskej pozície. Kandidát [[Ján Lunter]] získal 99 169 (48,53&amp;nbsp;%) a bol zvolený za predsedu Banskobystrického kraja.&lt;ref name=vysledky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa územného členenia: Kandidáti za Banskobystrický kraj | url = http://www.volbysr.sk/sk/data02.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-11-06 | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V predošlých voľbách Kotleba v druhom kole získal 71 397 hlasov.&lt;ref name=vyhorel&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba vyhorel: stratil 25-tisíc hlasov, prišiel o župu a má len dvoch poslancov | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-05 | dátum prístupu = 2017-11-17 }}&lt;/ref&gt; V banskobystrickom mestskom obvode ho krúžkovalo sedem tisíc voličov, v minulých voľbách to bolo deväť tisíc. Kotleba sa však stal krajským poslancom, okrem [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] jediným celoslovensky za svoju stranu.&lt;ref name=vyhorela&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | dátum vydania = 2017-11-05| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Svoj úrad odovzdal 4. decembra 2017 počas zasadania krajského zastupiteľstva v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]].&lt;ref name=odovzdaln&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebovej desivej ochranke sa postavil aj Lunter, Banskobystrický kraj má nového župana | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/962264/lunter-vystriedal-kotlebu-ktory-si-aj-na-zaver-povolal-desivu-ochranku/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-04 | dátum prístupu = 2017-12-04 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=odovzdaltasr&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ján Lunter v kraji začne auditmi a rozhovormi so zamestnancami úradu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/jan-lunter-v-kraji-zacne-auditmi-a-rozho/296035-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-04 | dátum prístupu = 2017-12-04 }}&lt;/ref&gt; Pri odovzdávaní úradu prístup novinárom opäť blokovala súkromná ochranka. Kotleba sa s novým županom, Jánom Lunterom, stretol až tesne pred inauguráciou. Stretnutie mu prikazuje zákon.&lt;ref name=odovzdaln/&gt;

== Poslanec ==
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]] jeho strana [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] získala 1,58&amp;nbsp;% hlasov a nedostala sa do parlamentu.&lt;ref name=volby12stat&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.03.2012| dátum prístupu = 28.11.2013| vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] kandidoval na čele kandidátky strany [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]. Bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. Kandidoval na 1. mieste. Dostal 156 355 platných prednostných hlasov.&lt;ref&gt;''Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky'' [online]. Bratislava : ŠÚ SR. [https://volbysr.sk/sk/data04.html Dostupné online].&lt;/ref&gt; Bol členom osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] a výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam poslancov podľa výborov | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&amp;ListType=2&amp;CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] opäť kandidoval na prvom mieste svojej strany. So 170 006 hlasmi sa stal jedným z 11 kandidátov strany, ktorí sa dostali do parlamentu.&lt;ref name=&quot;ta3-kandidatna-listina-kotlebovci&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/volby-2020/zoznam-kandidatov/kandidatka-kotlebovci-lsns.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-10-17 }}&lt;/ref&gt;

== Kritika ==
Je označovaný za [[extrémizmus|extrémistu]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pažitková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Je Kotleba neonacista, neofašista alebo extrémista? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://tv.sme.sk/v/28662/je-kotleba-neonacista-neofasista-alebo-extremista.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-26 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benčat | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Kotleba je dnes pre Fica extrémista. Protirómskou agendou kedysi sám bodoval | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kotleba-je-dnes-pre-fica-extremista-protiromskou-agendou-kedysi-sam-bodoval.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-25 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; hoci za trestné činy extrémizmu (podľa § 140a, [[Trestné právo hmotné|Trestného zákona]]) nebol nikdy právoplatne odsúdený. Jeho názory zahŕňajú oslavovanie [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kotlebov mesačník Náš kraj v máji nevyjde, stále ho skúma polícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://mybystrica.sme.sk/c/7202953/kotlebov-mesacnik-nas-kraj-v-maji-nevyjde-stale-ho-skuma-policia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-15 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba zneužil župné noviny pred eurovoľbami | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314156-kotleba-zneuzil-zupne-noviny-pred-eurovolbami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-08 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;, negatívne sa vymedzil voči [[Rómovia|Rómom]], &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marián Kotleba: Štát chráni cigánskych parazitov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/164704/marian-kotleba-stat-chrani-ciganskych-parazitov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-05-31 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedia koho volili? S Kotlebom sa spája extrémizmus aj oslava Slovakštátu | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/vedia-koho-volili-s-kotlebom-sa-spaja-extremizmus-aj-oslava-slovakstatu/slovensko/politika/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-24 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]],&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Kotleba nesúhlasil s prezidentom. Nechcel mu však oponovať | URL = http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kotleba-nesuhlasil-s-prezidentom-nechcel-mu-vsak-oponovat-600914 | Periodikum = [[Hospodárske noviny]] | DátumVydania = 2014-01-09 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Šéfovia krajov sa u prezidenta nezhodli s Kotlebom na téme SNP | URL = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304775-sefovia-krajov-sa-u-prezidenta-nezhodli-s-kotlebom-na-teme-snp/ | Periodikum = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | DátumVydania = 2014-01-09 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}&lt;/ref&gt; [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], politike [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Európska únia|Európskej únie]].&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Neustupujte teroristom, hrozí vám diktát Bruselu, píše Kotleba Janukovyčovi | URL = http://hn.hnonline.sk/svet-120/neustupujte-teroristom-hrozi-vam-diktat-bruselu-pise-kotleba-janukovycovi-603442 | Periodikum = [[Hospodárske noviny]] | DátumVydania = 2014-01-31 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}&lt;/ref&gt; Podľa ''[[Hospodárske noviny|Hospodárskych novín]]'' je diskutabilný aj jeho postoj voči [[holokaust|holokaustu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hunková | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómovia sú paraziti a SNP puč. Na stráž! | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/566188-romovia-su-paraziti-a-snp-puc-na-straz | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-18 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; Za neonacistu ho označilo [[British Broadcasting Corporation|BBC]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt; a ''[[The Economist]]''.&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;

=== Obvinenia z trestných činov ===
Pri stretnutí v Bratislave, ktoré oslavovalo 70. výročie založenia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], v prejave povedal: ''„vyskúšajme si teraz demokraciu v praxi“'' a zakričal: ''„Na stráž!“''.&lt;ref name=&quot;hlavne spravy2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA, Aktuálne.sk | odkaz na autora = | titul = Na stráž! zvolal Kotleba. Polícia ho zadržala a neonacistov rozohnala | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160991-na-straz-zvolal-kotleba-policia-ho-zadrzala-a-neonacistov-rozohnala/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-14 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; Po incidente ho zadržala polícia. Bol stíhaný na slobode a obvinený z trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.&lt;ref name=pravdakotlebovi&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kotlebovi hrozí až trojročné väzenie, stíhaný je na slobode | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161005-kotlebovi-hrozi-az-trojrocne-vaezenie-stihany-je-na-slobode/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-15 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; Okresná prokuratúra Bratislava I. toto trestné stíhanie zastavila [[16. jún]]a [[2009]].&lt;ref name=&quot;hlavne spravy3&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stíhanie exvodcu Slovenskej pospolitosti Kotlebu bolo zastavené | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4906652/stihanie-exvodcu-slovenskej-pospolitosti-kotlebu-bolo-zastavene.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-06-25 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;

Pri volebnej kampani za banskobystrického župana uverejnil vo svojom letáku, že ''„odstráni nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“''. Prokurátor naňho podal obžalobu za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Okresný súd v Banskej Bystrici stíhanie zastavil z dôvodu neodôvodnenej obžaloby. Po odvolaní prokuratúry zastavenie trestného stíhania potvrdil Odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici.&lt;ref name=sudzastavil&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súd zastavili trestné stíhanie Mariána Kotlebu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/180599/sud-zastavili-trestne-stihanie-mariana-kotlebu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-18 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; [[20. júl]]a [[2017]] polícia obvinila Kotlebu z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd za použitie šekov v hodnote 1488 eur. Čísla 14 a 88 odkazujú na nacistickú symboliku.&lt;ref name=jul17&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Policajti obvinili Kotlebu za šeky so sumou 1488 eur, vraj odkazovali na nacistickú symboliku | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/836698/policajti-obvinili-kotlebu-za-seky-s-nacistickym-symbolom-1488/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-07-28 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; V septembri 2020 Kotlebovi za čin ''založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd'' hrozí trest 4 až 8 rokov odňatia slobody.   Súdny proces sa predĺžil, lebo na poslednom pojednávaní v septembri sa Kotleba rozhodol vypovedať. Počas leta 2020 sa pojednávania posúvali kvôli Kotlebovej dovolenke v Čierne Hore a následnej nutnej karanténe.&lt;ref name=&quot;dennikn-vysvetlujeme-kotlebovi-hrozi-osem&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Vysvetľujeme: Kotlebovi hrozí osem rokov väzenia. Čo v jeho prípade rozhodne? | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2052965/vysvetlujeme-kotlebovi-hrozi-osem-rokov-vazenia-co-v-jeho-pripade-rozhodne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-24 | dátum prístupu = 2020-09-28 }}&lt;/ref&gt;

[[12. október|12. októbra]] [[2020]] bol [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaným trestným súdom]] odsúdený za [[trestný čin]] založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov; rozsudok ale nie je právoplatný, nakoľko sa proti nemu [[Odvolanie (opravný prostriedok)|odvolal]] na NS SR.&lt;ref name=&quot;vinny2020&quot;/&gt; Slovenská legislatíva nezakazuje predsedať strane počas výkonu trestu. Kotlebovi prívrženci by mohli jeho uväznenie brať ako formu martýrstva, ale efekt by nemal byť predcenený.&lt;ref name=&quot;aktuality-kotleba-moze-stranu-riadit-aj-z-basy&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba môže stranu riadiť aj z basy. Vďaka jeho šikovnému ťahu by ĽSNS o voličov nemusela prísť | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/830685/kotleba-moze-stranu-riadit-aj-z-basy-vdaka-sikovnemu-tahu-by-lsns-o-volicov-nemusela-prist/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-15 | dátum prístupu = 2020-10-17 }}&lt;/ref&gt;

V októbri 2019 Kotlebu po medializácií informácií začala polícia preverovať pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Kotleba mal udržiavať vzťahy s mladistvými.&lt;ref name=&quot;dennikn-kotlebu-preveruje-policia&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebu preveruje polícia z možného sexuálneho zneužívania | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1614897/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-11 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}&lt;/ref&gt; V decembri bola vec v zmysle trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlebu už polícia nepreveruje pre podozrenie z možného sexuálneho zneužívania|url=https://dennikn.sk/minuta/1719938/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-01-17|dátum prístupu=2020-07-14|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

=== Šírenie hoaxov a konšpiračných teórii ===
Po začiatku pandémie COVID-19 Kotleba šíril na sociálnych sieťach ako aj naživo v televíznej politickej diskusii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba perlil v priamom prenose: Ovládacie nanočipy z Ameriky, 1 488 je náhoda a čipovanie v Biblii|url=https://www.startitup.sk/kotleba-perlil-v-priamom-prenose-ovladacie-nanocipy-z-ameriky-1-488-je-nahoda-a-cipovanie-v-biblii/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-06-22|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; viaceré konšpiračné teórie a hoaxy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šíria hoax o zavádzaní totality. Naď zažaloval Kotlebu a Mazureka|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/603361-siria-hoax-o-zavadzani-totality-nad-zazaluje-kotlebu-a-mazureka/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-10-10|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Minister obrany [[Jaroslav Naď]] podal trestné oznámenie na Kotlebu a Milana Mazureka v súvislosti so zámerným šírením poplašnej správy.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mikušovič | meno2 = Dušan | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šnídl | meno3 = Vladimír | odkaz na autora3 = | titul = Kotleba : odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 207 | url = | isbn = 978-80-972394-2-8}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teraz.sk/tag/marian-kotleba Články týkajúce sa Mariana Kotlebu] na portáli teraz.sk TASR

{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}

{{DEFAULTSORT:Kotleba, Marian}}
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]]
[[Kategória:Nacionalisti]]
[[Kategória:Predsedovia Banskobystrického samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2024)]]
[[Kategória:Poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]]
[[Kategória:Euroskeptici]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Absolventi Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]</text>
      <sha1>tiktqf31h7oobp64m79hikbocyoh2vs</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426630</id>
      <parentid>7426621</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:35:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia 7426621 používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.207|85.237.234.207]] ([[User talk:85.237.234.207|diskusia]]) bola vrátená. podĺa zdroja</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44296" xml:space="preserve">{{Pozri|slovenskom basketbalistovi|Marian Kotleba (basketbalista)}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Marian Kotleba
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = Marian Kotleba.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Marian Kotleba na mítingu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] v&amp;nbsp;[[Detva|Detve]] (2010)
 | Podpis            = 

 | Poradie          =
 | Úrad             = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]
 | Začiatok obdobia = [[5. marec]] [[2016]]
 | Koniec obdobia   = [[6. apríl]] [[2022]]

 | Poradie2          = 
 | Úrad2             = poslanec [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]
 | Začiatok obdobia2 = [[4. december]] [[2017]]
 | Koniec obdobia2   = [[6. apríl]] [[2022]]

 | Poradie3           = 4.
 | Úrad3              = predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]
 | Začiatok obdobia3  = [[20. december|20. decembra]] [[2013]]
 | Koniec obdobia3    = [[4. december|4. decembra]] [[2017]]
 | Predchodca3        = [[Vladimír Maňka]]
 | Nástupca3          = [[Ján Lunter]]

 | Poradie4          = Súčasný
 | Úrad4             = predseda [[Ľudová strana Naše Slovensko|ĽS Naše Slovensko]]
 | Začiatok obdobia4 = [[2010]]
 | Koniec obdobia4   = 

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1977|4|7}}
 | Miesto narodenia  = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]] &lt;small&gt;(2005-2006)&lt;/small&gt; &lt;br&gt;[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudová strana Naše Slovensko]] &lt;small&gt;(2010-súčasnosť)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzita Mateja Bela]]
 | Profesia          = politik
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = Frederika Kotlebová &lt;small&gt;(2014 - 2019)&lt;/small&gt;&lt;!-- &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Romantika v starobylom kostolíku: Marián Kotleba sa oženil!
  | url = http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/romantika-starobylom-kostoliku-marian-kotleba-zeni-2.html
  | dátum vydania = 2014-07-05
  | dátum aktualizácie = 2014-07-05
  | dátum prístupu = 2014-07-10
  | vydavateľ = 7 PLUS
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;  --&gt;
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}
[[Inžinier|Ing.]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Marian Kotleba''' (* [[7. apríl]] [[1977]], [[Banská Bystrica]]) je slovenský [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]], [[Fašizmus|fašistický]], resp. [[Neonacizmus|neonacistický]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia Harvard | Autor = | Rok = 2013 | Titul = Slovak 'neo-Nazi' wins election in Banska Bystrica | URL = http://www.bbc.com/news/world-europe-25082487 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | DátumVydania = 2013-11-24 | DátumPrístupu = 2016-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia Harvard | Autor = | Rok = 2013 | Titul = A neo-Nazi wins  | URL = http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2013/11/slovakia | Periodikum = The Economist | DátumVydania = 2013-11-28 | DátumPrístupu = 2016-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Chovanec | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = „Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/593546-vodca-kotleba-preco-ho-mnohi-oznacuju-za-fasistu-a-neonacistu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-09 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; [[politik]] a bývalý [[Učiteľ|pedagóg]], predseda [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko]], bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] (NR SR; od roku 2016, do roku 2022) a bývalý predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] (2013{{--}}2017).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rimaj | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba si prišiel prevziať funkciu s ochrankou | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/303081-marian-kotleba-zlozil-slub-a-stal-sa-predsedom-banskobystrickeho-kraja/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-20 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; 

V minulosti pôsobil ako vodca neonacistického politického hnutia [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]] (2003{{--}}2007), ktoré bolo v roku 2006 rozpustené [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšším súdom SR]] (NS SR) pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavou]].&lt;ref&gt;{{Citácia súdneho rozhodnutia
 | rozhodnutie = Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
 | dátum vydania = 1. marca 2006
 | spisová značka = 3 Sž 79/2005-54
 | url = https://www.docdroid.net/rpXz32K/060301-rozsudok-ns-sr-o-rozpusteni-sp-ns.pdf
 | url2 = https://www.scribd.com/document/352730473/3-S%C5%BE-79-2005-Rozsudok-o-rozpusteni-politickej-strany-Slovenska-pospolitos%C5%A5
 | dátum prístupu = 
}}&lt;/ref&gt;

Dňa [[12. október|12. októbra]] [[2020]] bol [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaným trestným súdom]] odsúdený za [[trestný čin]] založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov. Rozsudok momentálne nie je právoplatný, nakoľko sa proti nemu [[Odvolanie (opravný prostriedok)|odvolal]] na Najvyšší súd SR.&lt;ref name=&quot;vinny2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | titul = Kotleba je vinný v kauze šekov vo výške 1488 eur, dostal 4 roky a 4 mesiace | url = https://www.aktuality.sk/clanok/829669/online-na-sude-s-kotlebom-je-napata-atmosfera-sudkyna-stopla-jeho-advokata/ | periodikum = Aktuality.sk | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2020-10-13 | miesto = [Bratislava-Ružinov]}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Absolvoval [[Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša|Strednú priemyselnú školu Jozefa Murgaša]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], následne pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] v Banskej Bystrici, kde získal titul [[Magister (akademická hodnosť)|magister]] v odbore [[pedagogika|učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov]]. V roku [[2013]] ukončil štúdium ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela, kde získal titul [[inžinier]] ekonómie.

=== Učiteľ ===
Vyučoval na [[Športové gymnázium Banská Bystrica|Športovom gymnáziu]] v Banskej Bystrici ako učiteľ informatiky. Ako 29 ročný prešiel už len na funkciu správcu počítačovej siete, taktiež podnikal s módou s odkazom na americký rasistický [[Kukluxklan]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aká je minulosť Kotlebu ako učiteľa?|url=https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1054395-aka-je-minulost-kotlebu-ako-ucitela|vydavateľ=focus.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Učiteľská kariéra údajne skončila za podozrivých okolností,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba, ešte ako pedagóg bystrického gymnázia, mal mať pomer s mladistvou|url=https://mybystrica.sme.sk/c/22234493/kotleba-este-ako-pedagog-bystrickeho-gymnazia-mal-mat-pomer-s-mladistvou.html|vydavateľ=mybystrica.sme.sk|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; ktoré preverovali aj slovenské orgány činné v trestnom konaní.

=== Začiatky politickej kariéry ===
V roku [[2003]] sa stal vodcom [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenskej pospolitosti]]. Funkciu zastával do roku [[2007]]. V roku 2006 kandidoval vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|voľbách]] spolu s ďalšími neskoršími členmi ĽSNS za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] ako druhý na kandidátke [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenskej ľudovej strany]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =  | titul = Kandidáti pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 - SĽS | url = http://web.archive.org/web/20060507041203/www.civil.gov.sk/VOL/NR_net/2006/NR06-6317.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Strana získala len 0,16 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Dňa 14. marca 2009 bol políciou zaistený a predvedený na výsluch kvôli propagácii [[Fašizmus|fašizmu]] a hesiel používaných za [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marian Kotleba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/168455/marian-kotleba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-26|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;

== Župan Banskobystrického kraja a situácia v kraji ==
=== Pôsobenie v Banskobystrickom kraji ===
Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC v roku 2009]] Marian Kotleba kandidoval na post predsedu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]. Ako nezávislý kandidát získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03&amp;nbsp;%). Do druhého kola nepostúpil.&lt;ref name=volby09&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa samosprávnych krajov | url = http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.11.2009| dátum prístupu = 23.01.2012| vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt; V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách v roku 2010]] získal v 7. banskobystrickom obvode 1 050 hlasov čím sa stal 2. náhradníkom, tesne za [[Martin Klus|Martinom Klusom]].&lt;ref name=volby2010&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z á p i s n i c a mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta| url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/files/bb.pdf | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Regionálne voľby 2013 ===
Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|voľbách do VÚC v roku 2013]] postúpil Marián Kotleba do 2. kola volieb predsedu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] so ziskom 21,30&amp;nbsp;% platných hlasov, dovtedajší župan [[Vladimír Maňka]] získal prvé miesto.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V 2. kole bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 71 397 (55,53&amp;nbsp;%) platných hlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Priebežné výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov | url = http://osk2013.statistics.sk/OSK/osk_sk.html | dátum vydania = 2013-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-24 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V rovnakých voľbách kandidoval tiež na poslanca. Získal 8678 hlasov, čo bol druhý najlepší výsledok na Slovensku, viac dostal iba [[József Nagy (politik)|József Nagy]] v Trnavskom kraji.&lt;ref name=volby13dianie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyhral Smer, extrémista Kotleba je v druhom kole | url = http://www.sme.sk/c/6953915/vyhral-smer-extremista-kotleba-je-v-druhom-kole.html | dátum vydania = 2013-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-27 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Po zvolení Kotlebu za župana banskobystrického VÚC bolo odložené jeho uvedenie do úradu, lebo viacerí poslanci požiadali o odklad aktu poslaneckého sľubu z praktických príčin.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Skladanie sľubov poslancov a nového predsedu M. Kotlebu sa odkladá | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/skladanie-slubov-poslanci-banska-bystric/65730-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-25 | dátum prístupu = 2022-03-17 }}&lt;/ref&gt; Inaugurácia prebehla [[20. december|20. decembra]] [[2013]], zúčastnilo sa jej viacero Kotlebových podporovateľov. Pred vstupom do sály stáli dvaja muži v straníckych tričkách a selektívne vpúšťali ľudí. Tlačovú konferenciu zvolal v januári po audite.&lt;ref name=inauguracia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba je županom, inauguráciu strážili jeho ľudia | url = http://bystrica.sme.sk/c/7046102/kotleba-je-zupanom-inauguraciu-strazili-jeho-ludia.html | dátum vydania = 2013-12-20 | dátum aktualizácie = 2013-12-20 | dátum prístupu = 2013-12-20 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Rušenie dotácií ===
V strede júla [[2015]] sa [[Štúdio tanca]] (v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja) dozvedelo, že predseda BBSK Kotleba ako zriaďovateľ nepodpísal prijatie grantu od [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]] vo výške 20 000 €.&lt;ref name=denniknzrusenie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rehák | meno = Oliver | odkaz na autora = | titul = Marian Kotleba zrušil medzinárodný festival | url = https://dennikn.sk/206918/marian-kotleba-zrusil-medzinarodny-festival/ | dátum vydania = 2015-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-07 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = Banská Bystrica |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jediné oficiálne vyjadrenie od župného úradu pre [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] znelo: „''Podpísanie, respektíve nepodpísanie dotačných zmlúv je v plnej kompetencii Mariana Kotlebu. Pri posudzovaní hodnotí nielen finančné, ale aj morálne aspekty predkladaných projektov.''“&lt;ref name=denniknzrusenie/&gt; Štúdio tanca tak bolo nútené zrušiť 11. ročník medzinárodného tanečného festivalu Dni tanca, podľa vyjadrenia súboru je „''bytostne ohrozená aj samotná prevádzka divadla''“.&lt;ref name=zrusenieodst&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FESTIVAL ZRUŠENÝ | url = http://www.studiotanca.sk/index.php?page=aktualne&amp;new=230 | dátum vydania = 2015-08-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-07 | vydavateľ = Štúdio tanca | miesto = Banská Bystrica |jazyk = }}&lt;/ref&gt; V septembri 2015 zrušil dotáciu projektu ''Stop extrémizmu'' pre [[Bábkové divadlo na rázcestí]] (tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja).&lt;ref name=stopstopextermizmu&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba im stopol dotáciu na divadlo: Triafa temné prúdy, chce nás ukázať ako darmožráčov | url = https://dennikn.sk/255710/urcite-budeme-hrat-a-spravat-sa-ako-slobodni-ludia/ | dátum vydania = 2015-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podporu obom divadlám vyjadrilo aj [[Slovenské národné divadlo]], ktoré na 24. októbra naplánovalo v spolupráci s [[Nadácia otvorenej spoločnosti|Nadáciou otvorenej spoločnosti]] benefičné predstavenie a zároveň vydalo vyhlásenie
''Znepokojenie nad situáciou v Banskobystrickom samosprávnom kraji''. Okrem iného v ňom uvádza: „''Divadelná tvorba sa dostáva do područia župana Mariana Kotlebu, ktorý mocenským spôsobom – 26 rokov od nastolenia demokracie – zasahuje do tvorby umeleckých inštitúcií. Sloboda prejavu, a teda aj sloboda divadelnej tvorby, je pritom zaručená Ústavou SR. Myslíme si, že zmyslom grantového systému je prispievať k slobode prejavuje a vytvárať priestor na prezentáciu širokého spektra tvorby, ktorá reflektuje našu súčasnosť, problémy tohto sveta a prináša rôznorodé umelecké výpovede.''“&lt;ref name=podporasnd&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = SND podporí divadlá, ktorým Marian Kotleba stopol dotácie | url = https://dennikn.sk/260887/snd-podpori-divadla-ktorym-marian-kotleba-stopol-dotacie/ | dátum vydania = 2015-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;Pre úplnosť je potrebné dodať, ''že na činnosť dostáva Divadlo Štúdio tanca okrem zákonom stanovených platieb na mzdové a prevádzkové náklady z rozpočtu VÚC aj dotácie z Ministerstva kultúry SR. V roku 2015 dosiahla výška týchto mimoriadnych dotácií sumu prevyšujúcu 50-tisíc eur.''

=== Krajské pomery ===
Vo februári [[2015]] bol Kotleba kritizovaný za pomery v kraji: Kotlebova manželka Frederika Kotlebová nastúpila ako 19-ročná do Banskobystrickej regionálnej správy ciest na miesto referenta pre oznamovanie protispoločenskej činnosti (korupcie), kde už však toho času nepôsobí. Kotlebov brat Martin Kotleba bol finančným riaditeľom tejto organizácie vo vlastníctve kraja. Zároveň bol kritizovaný, že z výplat zamestnancov vyberá dvadsiatky na svoje účely. Zbierkou má financovať kúpu [[Bager|bagra]] „Za účelom zjednania nápravy [údajne ilegálnej rómskej osady sa Kotleba] rozhodol kúpiť pásový bager strednej triedy“.&lt;ref name=kotlebovo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Kotlebovo? Ako vládne župan Marian Kotleba v Banskej Bystrici | url = http://www.aktuality.sk/clanok/271100/kotlebovo-ako-vladne-zupan-marian-kotlebu-v-banskej-bystrici/ | dátum vydania = 2015-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-24 | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V septembri 2015 mimovládna organizácia [[Watch BBSK]] zverejnila svoj prieskum starostov kraja. Tridsať starostov odpovedalo v priemere udelili Kotlebovi známku 4,46. Najhoršie známky dostalo riešenie rómskej otázky a znižovanie nezamestnanosti.&lt;ref name=starostovia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba je podľa starostov najhorší žiak v župe | url = https://dennikn.sk/253171/kotleba-najhorsi-ziak-zupe/ | dátum vydania = 2015-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa Ingrid Kosovej z Watch BBSK: „''najväčším problémom vedenia župy je to, že rozhodujú podľa osobnej ideológie, nie podľa demokratických princípov, ku ktorým sa Slovensko hlási.''“&lt;ref name=starostovia/&gt; Podľa prieskumu [[Transparency International Slovensko]] zverejnenom v septembri 2017 sa Banskobystrický samosprávny kraj uskutočnil so známkou C+ na piatom mieste rebríčka transparentnosti samosprávnych krajov. Zaznamenal najväčší medziročný pokles, v predošlých rebríčkoch sa umiestňoval na prvom mieste.&lt;ref name=vzdalmicev&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pásztor| meno = Dávid | odkaz na autora = | titul = Najviac otvoreným krajom je Trenčiansky, Kotlebova Bystrica padá, na chvoste je Košická župa | url = https://dennikn.sk/893524/najviac-otvorenym-krajom-je-trenciansky-kotlebova-bystrica-pada-na-chvoste-je-kosicka-zupa/ | dátum vydania = 2017-09-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-08 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Nápisy na budove úradu BBSK ===
[[Súbor:STOP NATO.JPG|náhľad|„Yankees go home! Stop NATO!“]]
[[29. august]]a [[2014]] v deň osláv 70. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] vyvesil Marian Kotleba na sídlo [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]] veľký transparent s textom „Yankees go home! Stop NATO!“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci sa dištancujú od počínania M. Kotlebu, transparent už nevisí | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/poslanci-kotleba-bystrica/96592-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-02 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; V roku [[2015]] zas na úrad vyvesil dve čierne vlajky.&lt;ref name=ciernvlajky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba vyvesil na výročie SNP čierne vlajky, vyslúžil si kritiku | url = http://www.teraz.sk/regiony/bbsk-cierne-vlajky-kotleba-fasizmus/153049-clanok.html | dátum vydania = 2015-08-29 | dátum aktualizácie = 2015-08-29 | dátum prístupu = 2015-11-06 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Krajské voľby 2017 ===
Kandidatúru na župana v [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|novembrových krajských voľbách]] Kotleba oznámil [[31. august]]a [[2017]].&lt;ref name=apredsakandiduje&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba chce byť znovu županom, ohlásil svoju kandidatúru | url = https://dennikn.sk/867691/kotleba-chce-byt-znovu-zupanom-ohlasil-svoju-kandidaturu/ | dátum vydania = 2017-08-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-02 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Protikandidáti [[Ján Lunter]], [[Martin Klus]] a [[Stanislav Mičev]] sa však dohodli, že do boja s Kotlebom zasiahne ten z nich, ktorý bude mať najvyššie šance.&lt;ref name=prehra&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pataj | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Kotleba buď prehrá, alebo bude za zbabelca | url = https://dennikn.sk/824951/kotleba-bud-prehra-alebo-bude-za-zbabelca/ | dátum vydania = 2017-07-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-17 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V uvedenom kontexte však paradoxne vyznievajú vyjadrenia jednotlivých kandidátov. Ján Lunter, prostredníctvom svojho syna Ondreja, sa v médiách vyjadril nasledovne: ''„Teraz to nie je užitočný signál pre voliča. Nepovažujeme to v&amp;nbsp;tejto chvíli za dôležité, prvoradé sú riešenia, ktoré prinesú úžitok obyvateľom kraja.“'' Igor Kašper sa vyjadril tiež prostredníctvom médií: ''„Teraz si verím, že zaujmem ľudí viac ako Marian Kotleba, a&amp;nbsp;robím pre to všetko. Ak v&amp;nbsp;tejto chvíli tvrdím, že sa kandidatúry nevzdám, neznamená to, že nakoniec neurobím správne rozhodnutie.“''{{Bez citácie}}

Vo voľbách získal 47 502 hlasov (23,24&amp;nbsp;%) do županskej pozície. Kandidát [[Ján Lunter]] získal 99 169 (48,53&amp;nbsp;%) a bol zvolený za predsedu Banskobystrického kraja.&lt;ref name=vysledky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa územného členenia: Kandidáti za Banskobystrický kraj | url = http://www.volbysr.sk/sk/data02.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-11-06 | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V predošlých voľbách Kotleba v druhom kole získal 71 397 hlasov.&lt;ref name=vyhorel&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba vyhorel: stratil 25-tisíc hlasov, prišiel o župu a má len dvoch poslancov | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-05 | dátum prístupu = 2017-11-17 }}&lt;/ref&gt; V banskobystrickom mestskom obvode ho krúžkovalo sedem tisíc voličov, v minulých voľbách to bolo deväť tisíc. Kotleba sa však stal krajským poslancom, okrem [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] jediným celoslovensky za svoju stranu.&lt;ref name=vyhorela&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | dátum vydania = 2017-11-05| dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Svoj úrad odovzdal 4. decembra 2017 počas zasadania krajského zastupiteľstva v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]].&lt;ref name=odovzdaln&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebovej desivej ochranke sa postavil aj Lunter, Banskobystrický kraj má nového župana | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/962264/lunter-vystriedal-kotlebu-ktory-si-aj-na-zaver-povolal-desivu-ochranku/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-04 | dátum prístupu = 2017-12-04 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=odovzdaltasr&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ján Lunter v kraji začne auditmi a rozhovormi so zamestnancami úradu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/jan-lunter-v-kraji-zacne-auditmi-a-rozho/296035-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-04 | dátum prístupu = 2017-12-04 }}&lt;/ref&gt; Pri odovzdávaní úradu prístup novinárom opäť blokovala súkromná ochranka. Kotleba sa s novým županom, Jánom Lunterom, stretol až tesne pred inauguráciou. Stretnutie mu prikazuje zákon.&lt;ref name=odovzdaln/&gt;

== Poslanec ==
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]] jeho strana [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] získala 1,58&amp;nbsp;% hlasov a nedostala sa do parlamentu.&lt;ref name=volby12stat&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.03.2012| dátum prístupu = 28.11.2013| vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] kandidoval na čele kandidátky strany [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]. Bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. Kandidoval na 1. mieste. Dostal 156 355 platných prednostných hlasov.&lt;ref&gt;''Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky'' [online]. Bratislava : ŠÚ SR. [https://volbysr.sk/sk/data04.html Dostupné online].&lt;/ref&gt; Bol členom osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] a výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam poslancov podľa výborov | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&amp;ListType=2&amp;CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] opäť kandidoval na prvom mieste svojej strany. So 170 006 hlasmi sa stal jedným z 11 kandidátov strany, ktorí sa dostali do parlamentu.&lt;ref name=&quot;ta3-kandidatna-listina-kotlebovci&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/volby-2020/zoznam-kandidatov/kandidatka-kotlebovci-lsns.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-10-17 }}&lt;/ref&gt;

== Kritika ==
Je označovaný za [[extrémizmus|extrémistu]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pažitková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Je Kotleba neonacista, neofašista alebo extrémista? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://tv.sme.sk/v/28662/je-kotleba-neonacista-neofasista-alebo-extremista.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-26 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benčat | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Kotleba je dnes pre Fica extrémista. Protirómskou agendou kedysi sám bodoval | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kotleba-je-dnes-pre-fica-extremista-protiromskou-agendou-kedysi-sam-bodoval.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-25 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; hoci za trestné činy extrémizmu (podľa § 140a, [[Trestné právo hmotné|Trestného zákona]]) nebol nikdy právoplatne odsúdený. Jeho názory zahŕňajú oslavovanie [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kotlebov mesačník Náš kraj v máji nevyjde, stále ho skúma polícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://mybystrica.sme.sk/c/7202953/kotlebov-mesacnik-nas-kraj-v-maji-nevyjde-stale-ho-skuma-policia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-15 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba zneužil župné noviny pred eurovoľbami | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314156-kotleba-zneuzil-zupne-noviny-pred-eurovolbami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-08 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;, negatívne sa vymedzil voči [[Rómovia|Rómom]], &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marián Kotleba: Štát chráni cigánskych parazitov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/164704/marian-kotleba-stat-chrani-ciganskych-parazitov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-05-31 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedia koho volili? S Kotlebom sa spája extrémizmus aj oslava Slovakštátu | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/vedia-koho-volili-s-kotlebom-sa-spaja-extremizmus-aj-oslava-slovakstatu/slovensko/politika/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-24 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]],&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Kotleba nesúhlasil s prezidentom. Nechcel mu však oponovať | URL = http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kotleba-nesuhlasil-s-prezidentom-nechcel-mu-vsak-oponovat-600914 | Periodikum = [[Hospodárske noviny]] | DátumVydania = 2014-01-09 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Šéfovia krajov sa u prezidenta nezhodli s Kotlebom na téme SNP | URL = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304775-sefovia-krajov-sa-u-prezidenta-nezhodli-s-kotlebom-na-teme-snp/ | Periodikum = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | DátumVydania = 2014-01-09 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}&lt;/ref&gt; [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], politike [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Európska únia|Európskej únie]].&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Neustupujte teroristom, hrozí vám diktát Bruselu, píše Kotleba Janukovyčovi | URL = http://hn.hnonline.sk/svet-120/neustupujte-teroristom-hrozi-vam-diktat-bruselu-pise-kotleba-janukovycovi-603442 | Periodikum = [[Hospodárske noviny]] | DátumVydania = 2014-01-31 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}&lt;/ref&gt; Podľa ''[[Hospodárske noviny|Hospodárskych novín]]'' je diskutabilný aj jeho postoj voči [[holokaust|holokaustu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hunková | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómovia sú paraziti a SNP puč. Na stráž! | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/566188-romovia-su-paraziti-a-snp-puc-na-straz | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-18 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; Za neonacistu ho označilo [[British Broadcasting Corporation|BBC]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt; a ''[[The Economist]]''.&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;

=== Obvinenia z trestných činov ===
Pri stretnutí v Bratislave, ktoré oslavovalo 70. výročie založenia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], v prejave povedal: ''„vyskúšajme si teraz demokraciu v praxi“'' a zakričal: ''„Na stráž!“''.&lt;ref name=&quot;hlavne spravy2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA, Aktuálne.sk | odkaz na autora = | titul = Na stráž! zvolal Kotleba. Polícia ho zadržala a neonacistov rozohnala | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160991-na-straz-zvolal-kotleba-policia-ho-zadrzala-a-neonacistov-rozohnala/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-14 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; Po incidente ho zadržala polícia. Bol stíhaný na slobode a obvinený z trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.&lt;ref name=pravdakotlebovi&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kotlebovi hrozí až trojročné väzenie, stíhaný je na slobode | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161005-kotlebovi-hrozi-az-trojrocne-vaezenie-stihany-je-na-slobode/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-15 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; Okresná prokuratúra Bratislava I. toto trestné stíhanie zastavila [[16. jún]]a [[2009]].&lt;ref name=&quot;hlavne spravy3&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stíhanie exvodcu Slovenskej pospolitosti Kotlebu bolo zastavené | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4906652/stihanie-exvodcu-slovenskej-pospolitosti-kotlebu-bolo-zastavene.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-06-25 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt;

Pri volebnej kampani za banskobystrického župana uverejnil vo svojom letáku, že ''„odstráni nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“''. Prokurátor naňho podal obžalobu za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Okresný súd v Banskej Bystrici stíhanie zastavil z dôvodu neodôvodnenej obžaloby. Po odvolaní prokuratúry zastavenie trestného stíhania potvrdil Odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici.&lt;ref name=sudzastavil&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súd zastavili trestné stíhanie Mariána Kotlebu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/180599/sud-zastavili-trestne-stihanie-mariana-kotlebu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-18 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; [[20. júl]]a [[2017]] polícia obvinila Kotlebu z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd za použitie šekov v hodnote 1488 eur. Čísla 14 a 88 odkazujú na nacistickú symboliku.&lt;ref name=jul17&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Policajti obvinili Kotlebu za šeky so sumou 1488 eur, vraj odkazovali na nacistickú symboliku | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/836698/policajti-obvinili-kotlebu-za-seky-s-nacistickym-symbolom-1488/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-07-28 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}&lt;/ref&gt; V septembri 2020 Kotlebovi za čin ''založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd'' hrozí trest 4 až 8 rokov odňatia slobody.   Súdny proces sa predĺžil, lebo na poslednom pojednávaní v septembri sa Kotleba rozhodol vypovedať. Počas leta 2020 sa pojednávania posúvali kvôli Kotlebovej dovolenke v Čierne Hore a následnej nutnej karanténe.&lt;ref name=&quot;dennikn-vysvetlujeme-kotlebovi-hrozi-osem&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Vysvetľujeme: Kotlebovi hrozí osem rokov väzenia. Čo v jeho prípade rozhodne? | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2052965/vysvetlujeme-kotlebovi-hrozi-osem-rokov-vazenia-co-v-jeho-pripade-rozhodne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-24 | dátum prístupu = 2020-09-28 }}&lt;/ref&gt;

[[12. október|12. októbra]] [[2020]] bol [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaným trestným súdom]] odsúdený za [[trestný čin]] založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov; rozsudok ale nie je právoplatný, nakoľko sa proti nemu [[Odvolanie (opravný prostriedok)|odvolal]] na NS SR.&lt;ref name=&quot;vinny2020&quot;/&gt; Slovenská legislatíva nezakazuje predsedať strane počas výkonu trestu. Kotlebovi prívrženci by mohli jeho uväznenie brať ako formu martýrstva, ale efekt by nemal byť predcenený.&lt;ref name=&quot;aktuality-kotleba-moze-stranu-riadit-aj-z-basy&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba môže stranu riadiť aj z basy. Vďaka jeho šikovnému ťahu by ĽSNS o voličov nemusela prísť | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/830685/kotleba-moze-stranu-riadit-aj-z-basy-vdaka-sikovnemu-tahu-by-lsns-o-volicov-nemusela-prist/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-15 | dátum prístupu = 2020-10-17 }}&lt;/ref&gt;

V októbri 2019 Kotlebu po medializácií informácií začala polícia preverovať pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Kotleba mal udržiavať vzťahy s mladistvými.&lt;ref name=&quot;dennikn-kotlebu-preveruje-policia&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebu preveruje polícia z možného sexuálneho zneužívania | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1614897/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-11 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}&lt;/ref&gt; V decembri bola vec v zmysle trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlebu už polícia nepreveruje pre podozrenie z možného sexuálneho zneužívania|url=https://dennikn.sk/minuta/1719938/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-01-17|dátum prístupu=2020-07-14|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

=== Šírenie hoaxov a konšpiračných teórii ===
Po začiatku pandémie COVID-19 Kotleba šíril na sociálnych sieťach ako aj naživo v televíznej politickej diskusii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba perlil v priamom prenose: Ovládacie nanočipy z Ameriky, 1 488 je náhoda a čipovanie v Biblii|url=https://www.startitup.sk/kotleba-perlil-v-priamom-prenose-ovladacie-nanocipy-z-ameriky-1-488-je-nahoda-a-cipovanie-v-biblii/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-06-22|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; viaceré konšpiračné teórie a hoaxy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šíria hoax o zavádzaní totality. Naď zažaloval Kotlebu a Mazureka|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/603361-siria-hoax-o-zavadzani-totality-nad-zazaluje-kotlebu-a-mazureka/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-10-10|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Minister obrany [[Jaroslav Naď]] podal trestné oznámenie na Kotlebu a Milana Mazureka v súvislosti so zámerným šírením poplašnej správy.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mikušovič | meno2 = Dušan | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šnídl | meno3 = Vladimír | odkaz na autora3 = | titul = Kotleba : odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 207 | url = | isbn = 978-80-972394-2-8}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.teraz.sk/tag/marian-kotleba Články týkajúce sa Mariana Kotlebu] na portáli teraz.sk TASR

{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}

{{DEFAULTSORT:Kotleba, Marian}}
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]]
[[Kategória:Nacionalisti]]
[[Kategória:Predsedovia Banskobystrického samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2024)]]
[[Kategória:Poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]]
[[Kategória:Euroskeptici]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Absolventi Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]</text>
      <sha1>06m3n8535eq2prfbpqp9qk2t6wai7qt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trans</title>
    <ns>0</ns>
    <id>441209</id>
    <revision>
      <id>7426874</id>
      <parentid>7050651</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:06:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="378" xml:space="preserve">'''Trans''' môže byť:

* týkajúci sa osôb s iným než ženským alebo mužským rodom, pozri [[Transrodový človek]]
* zmenený stav vedomia, pozri [[Trans (vedomie)]]
* obec vo Francúzsku, pozri [[Trans (Mayenne)]]
* album Neila Younga, pozri [[Trans (Neil Young)]]
* izomér v chémii, pozri [[Cis-trans izoméria|''cis-trans'' izoméria]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>hswivev1w0tqj7ofjfjqy6dr8us3jeb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Azán</title>
    <ns>0</ns>
    <id>442920</id>
    <revision>
      <id>7426905</id>
      <parentid>4650539</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:16:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="192" xml:space="preserve">'''Azán''' môže byť:
*systematický názov pre zlúčeninu NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;, pozri [[amoniak]]
*v gréckej mytológii: [[Azan]]
*v islame: pozri [[Azán (islam)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>0ye3mv47bkm06lc7babi29w0sc96m6m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji</title>
    <ns>0</ns>
    <id>449180</id>
    <revision>
      <id>7426847</id>
      <parentid>7424969</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:37:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11466" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|46||46||0||0|| 491 || 52 || +438 ||'''138'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|41||25||2||14|| 209|| 136|| +73||'''77'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|3. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|4. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|6. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|6. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{SIN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>mm5skj2f10l9rx4qiav8b600flsmnmc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426848</id>
      <parentid>7426847</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:40:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11466" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|47||46||1||0|| 495 || 56 || +438 ||'''139'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|42||25||3||14|| 213|| 140|| +73||'''78'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|3. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|4. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|6. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|6. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{SIN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>runjnvwwol9dxfamufbaaosls8flj04</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426849</id>
      <parentid>7426848</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:42:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11468" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|47||46||1||0|| 495 || 56 || +438 ||'''139'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|42||25||3||14|| 213|| 140|| +73||'''78'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|3. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|4. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|6. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|6. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|11||3||2||6|| 43|| 55|| −12||'''11'''
|- 
|6. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{SIN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>37zmyg2qb9gf40y7yuc56nspn9o2xzf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426850</id>
      <parentid>7426849</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:43:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11467" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|47||46||1||0|| 495 || 56 || +438 ||'''139'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|42||25||3||14|| 213|| 140|| +73||'''78'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|3. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|4. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|6. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|6. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|11||3||2||6|| 43|| 55|| −12||'''11'''
|- 
|6. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|10||3||1||6|| 56|| 48|| +8||'''10'''
|- 
|6. 
|align=left|{{SIN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>5cbyxwajm0lvyh83fpemesjqribjs4i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426851</id>
      <parentid>7426850</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:44:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11467" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|47||46||1||0|| 495 || 56 || +438 ||'''139'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|42||25||3||14|| 213|| 140|| +73||'''78'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|3. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|4. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|6. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|11||3||2||6|| 43|| 55|| −12||'''11'''
|- 
|6. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|10||3||1||6|| 56|| 48|| +8||'''10'''
|- 
|6. 
|align=left|{{SIN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>tvvxadzy5lsxcaxj4q9ih72w4q9dylo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426853</id>
      <parentid>7426851</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:45:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11464" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|47||46||1||0|| 495 || 56 || +438 ||'''139'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|42||25||3||14|| 213|| 140|| +73||'''78'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|3. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|4. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|4. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|5. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|6. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|11||3||2||6|| 43|| 55|| −12||'''11'''
|- 
|6. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|10||3||1||6|| 56|| 48|| +8||'''10'''
|- 
|6. 
|align=left|{{SIN|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|5||2||0||3|| 19|| 17|| +2||'''6'''
|- 
|6. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|6. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>89qhzkdsvqsreg08zffoyq40p2xxyxh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426855</id>
      <parentid>7426853</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:47:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11398" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|47||46||1||0|| 495 || 56 || +438 ||'''139'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|42||25||3||14|| 213|| 140|| +73||'''78'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|4. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|5. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|7. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|8. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|9. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|10. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|11||3||2||6|| 43|| 55|| −12||'''11'''
|- 
|11. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|10||3||1||6|| 56|| 48|| +8||'''10'''
|- 
|12. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|5||2||0||3|| 19|| 17|| +2||'''6'''
|- 
|13. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|14. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|15. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|16. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|- 
|17. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|6||0||0||6|| 11|| 42|| −31||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>prjf6dnpaote39teq1w80eos4qg4vdp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426858</id>
      <parentid>7426855</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:56:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>VilmaSVK</username>
        <id>222431</id>
      </contributor>
      <comment>/* Results (2008-2022 Exclude 2009) */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11397" xml:space="preserve">'''Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji''' je vrcholné [[Ázia|ázijské]] medzinárodné podujatie národných družstiev v halovej forme [[Pozemný hokej|pozemného hokeja]], ktoré riadi [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Jeho história siaha do roku [[2008]], kedy sa v [[Malajzia|Malajzii]] konali prvé ázijské halové majstrovstvá mužov, a o rok neskôr, rovnako v  Malajzii, aj prvé majstrovstvá žien. V mužskej kategórii dominuje družstvo {{IRN|phm|0|Iránu}}, ktoré zvíťazilo na všetkých turnajoch; v ženskej kategórii získal najviac prvenstiev {{KAZ|phz}}.

Halové majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v halovom pozemnom hokeji|halové majstrovstvá sveta]]. 

== Muži ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=9 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2008|2008]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2010|2010]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2012|2012]]
| {{THA}} [[Saraburi]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{IRN|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2014|2014]]
| {{TWN}} [[Čang-chua]] ([[Taiwan]]) 
| align=center| 5
| {{IRN|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji mužov 2015|2015]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]])
| align=center| 6
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 8
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{QAT|phm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 10
| {{IRN|phm|1}}
| {{KAZ|phm|1}}
| {{MYS|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{IRN|phm|1}} ||'''8''' (2008, 2009, 2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||0||0|| align=center|8
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phm|1}} ||0||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2014)||'''2''' (2012, 2019)|| align=center|6
|- 
| align=center|3. || {{KAZ|phm|1}} ||0||'''3''' (2015, 2017, 2019)||'''1''' (2014)|| align=center|4
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phm|1}} ||0||'''1''' (2012)||'''4''' (2008, 2009, 2010, 2015)|| align=center|5
|- 
| align=center|5. || {{QAT|phm|1}} ||0||0||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie mužov ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{UZB|phm|1}} ||7
| align=left|{{IRN|phm|1}} ||8
| align=left|{{BGD|phm|1}} ||1 
| align=left|{{MYS|phm|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phm|1}} ||4
|- 
| align=left|{{KAZ|phm|1}} ||6
| align=left|{{QAT|phm|1}} ||2 
| align=left|{{NPL|phm|1}} ||1 
| align=left|{{THA|phm|1}} ||6
| rowspan=4 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{TJK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{OMN|phm|1}} ||1 
| align=left|{{PAK|phm|1}} ||1 
| align=left|{{SGP|phm|1}} ||2 
|- 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2| 
| rowspan=2 colspan=2|  
| align=left|{{PHL|phm|1}} ||1 
|- 
| align=left|{{IDN|phm|1}} ||1 
|}

==Results (2008-2022 Exclude 2009)==
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=140 |Družstvo
!width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=25 |{{tooltip|B|Body}}
|- 
|1. 
|align=left|{{IRN|phm|1}}
|47||46||1||0|| 495 || 56 || +438 ||'''139'''
|- 
|2. 
|align=left|{{MYS|phm|1}}
|42||25||3||14|| 213|| 140|| +73||'''78'''
|- 
|3. 
|align=left|{{UZB|phm|1}}
|35||19||2||14|| 172 || 166 || +6 ||'''59'''
|- 
|4. 
|align=left|{{KAZ|phm|1}}
|40||17||5||18|| 146 || 208 || -62 ||'''67'''
|- 
|5. 
|align=left|{{MYS|phm|1}} &quot;B&quot;
|5||2||0||3|| 18|| 20|| −2||'''6'''
|- 
|6. 
|align=left|{{THA|phm|1}} &quot;B&quot;
|6||0||0||6|| 7|| 51|| −44||'''0'''
|- 
|7. 
|align=left|{{SGP|phm|1}}
|17||4||0||13|| 42|| 83|| −41||'''12'''
|- 
|8. 
|align=left|{{THA|phm|1}}
|36||13||2||21|| 113|| 177|| −63||'''41'''
|- 
|9. 
|align=left|{{TPE|phm|1}}
|29||7||1||21|| 85|| 178|| −93||'''22'''
|- 
|10. 
|align=left|{{INA|phm|1}}
|11||3||2||6|| 43|| 55|| −12||'''11'''
|- 
|11. 
|align=left|{{QAT|phm|1}}
|10||3||1||6|| 56|| 48|| +8||'''10'''
|- 
|12. 
|align=left|{{BAN|phm|1}}
|5||2||0||3|| 19|| 17|| +2||'''6'''
|- 
|13. 
|align=left|{{NEP|phm|1}}
|5||1||0||4|| 13|| 47|| −34||'''3'''
|- 
|14. 
|align=left|{{OMA|phm|1}}
|5||1||1||3|| 19|| 33|| −14||'''4'''
|- 
|15. 
|align=left|{{PAK|phm|1}}
|6||2||0||4|| 21|| 23|| −2||'''6'''
|- 
|16. 
|align=left|{{PHI|phm|1}}
|5||0||0||5|| 4|| 60|| −56||'''0'''
|- 
|17. 
|align=left|{{TJK|phm|1}}
|4||0||0||4|| 4|| 106|| −102||'''0'''
|}

* Exclude KAZ B Results in 2015.
* Unknown Match Results THA B - KAZ in 2012. KAZ WIN.
* 2009 Results Unknown.

== Ženy ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=750
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Rok
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Organizátor
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=8 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2009|2009]]
| {{MYS}} [[Ipoh]] ([[Malajzia]]) 
| align=center| 6
| {{MYS|phz|1}}
| {{KAZ|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2010|2010]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2012|2012]]
| {{THA}} [[Bangkok]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 7
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2014|2014]]
| {{KAZ}} [[Taldykorgan]] ([[Kazachstan]]) 
| align=center| 4
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji žien 2015|2015]]
| {{THA}} [[Nakhon Ratčasima]] ([[Thajsko]]) 
| align=center| 5
| {{KAZ|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
| {{UZB|phz|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2017|2017]]
| {{QAT}} [[Dauha]] ([[Katar (štát)|Katar]]) 
| align=center| 6
| {{KAZ|phz|1}}
| {{MYS|phz|1}}
| {{THA|phz|1}}
|- bgcolor=#FFD4E4
| align=center| [[Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji 2019|2019]]
| {{THA}} [[Chonburi]] ([[Thajsko]])
| align=center| 9
| {{KAZ|phm|1}}
| {{THA|phm|1}}
| {{UZB|phm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=130| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{KAZ|phz|1}} ||'''6''' (2010, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019)||'''1''' (2009)||0|| align=center|7
|- 
| align=center|2. || {{MYS|phz|1}} ||'''1''' (2009)||'''2''' (2014, 2017)||'''2''' (2010, 2012)|| align=center|5
|- 
| align=center|3. || {{THA|phz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2015, 2019)||'''2''' (2014, 2017)|| align=center|6
|- 
| align=center|4. || {{UZB|phz|1}} ||0||0||'''3''' (2009, 2015, 2019)|| align=center|3
|}

=== Účasti družstiev na majstrovstvách Ázie žien ===
&lt;small&gt;(do 2019)&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%;text-align:center&quot;
|- 
! colspan=2|[[Stredná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhozápadná Ázia]]
! colspan=2|[[Južná Ázia]]
! colspan=2|[[Juhovýchodná Ázia]]
! colspan=2|[[Východná Ázia]]
|- bgcolor=#e6f6e6
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=120|Družstvo|| Účasti
| width=130|Družstvo|| Účasti
|- 
| align=left|{{KAZ|phz|1}} ||7 
| align=left|{{IRN|phz|1}} ||3
| align=left|{{NPL|phz|1}} ||1
| align=left|{{THA|phz|1}} ||7
| align=left|{{TPE|phz|1}} ||2
|- 
| align=left|{{UZB|phz|1}} ||6 
| rowspan=5 colspan=2| 
| rowspan=5 colspan=2| 
| align=left|{{MYS|phz|1}} ||6
| align=left|{{CHN|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{TJK|phz|1}} ||1 
| align=left|{{KHM|phz|1}} ||2 
| align=left|{{HKG|phz|1}} ||1
|- 
| rowspan=3 colspan=2| 
| align=left|{{PHL|phz|1}} ||1
| align=left|{{PRK|phz|1}} ||1
|- 
| align=left|{{IDN|phz|1}} ||1
| rowspan=2 colspan=2| 
|- 
| align=left|{{SGP|phz|1}} ||1
|}

== Pozri aj ==
* [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]]

== Externé odkazy ==
* [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}

== Zdroj ==
* [http://asiahockey.org/Files/Indoor%20Asia%20Cup.pdf Halové majstrovstvá Ázie na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}}
* https://www.the-sports.org/field-hockey-1982-men-s-asia-cup-epr101032.html

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji}}
|{{Medzinárodný pozemný hokej}}
|{{Majstrovstvá Ázie v kolektívnych športoch}}
}}

[[Kategória:Majstrovstvá Ázie v halovom pozemnom hokeji| ]]</text>
      <sha1>l3xv8zx99s4u6uwozczcx54grnxuao4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bacúšske sedlo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>457735</id>
    <revision>
      <id>7426835</id>
      <parentid>7342967</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:40:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2366" xml:space="preserve">
{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name = Bacúšske sedlo
| native_name =
| other_name =
| category = sedlo
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology = 
| nickname = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image = 
| image_caption = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state = 
| region = Banskobystrický kraj
| region1= Žilinský kraj
| district = [[Brezno (okres)|Brezno]]
| district1 = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range = Nízke Tatry
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location = 
| elevation = 1319
| prominence = 
| lat_d = 48 | lat_m = 54 | lat_s = 17.17 | lat_NS = S
| long_d = 19 | long_m = 46 | long_s = 10 | long_EW = V 
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology = 
| orogeny = 
| period = 
| biome = 
| plant = 
| animal = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public = 
| access =
| ascent = 
| ascent_date = 
&lt;!-- *** Free fields (for any data) *** --&gt;
| free = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha podcelku v rámci Slovenska
| map_locator        = Slovensko
| map1_caption       = Poloha podcelku v rámci Žilinského kraja
| map1_locator       = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website = 
| commons = Bacúšske sedlo
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes = 
}}
'''Bacúšske sedlo''' ({{mnm|1319|w}}) je sedlo v [[Kráľovohoľské Tatry|kráľovohoľskej]] časti [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], juhovýchodne od [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]]. Pomenované je podľa obce [[Bacúch]], do ktorej z neho vedie turistický chodník. 

Je to výrazná zníženina v hlavnom hrebeni pohoria, medzi [[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)|Končistým]] ({{mnm|1474}}) a [[Jánov grúň|Jánovým grúňom]] ({{mnm|1393}}). Sedlo je porastené riedkym porastom a teda poskytuje obmedzené výhľady. 

== Turistické trasy ==
Sedlo je križovatkou turistických chodníkov a je dostupné: 
* po {{Turistická značka|červená}} značke z [[Čertovica (sedlo)|Čertovice]] alebo [[Jánov grúň|Jánovho grúňa]]
* po {{Turistická značka|modrá}} značke z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]] alebo [[Bacúch]]a

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
* [http://mapy.hiking.sk/?x=19.76947&amp;y=48.90477 Poloha na turistickej mape]

[[Kategória:Sedlá Nízkych Tatier]]
[[Kategória:Liptov]]</text>
      <sha1>suh88nlcnq6kuar2dwp48531cr6e39h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sabaton</title>
    <ns>0</ns>
    <id>462268</id>
    <revision>
      <id>7426764</id>
      <parentid>7328234</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:27:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>195.168.28.150</ip>
      </contributor>
      <comment>/* História */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7100" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{na úpravu}}
{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Sabaton
 | Obrázok             = Sabaton - VH11.JPG
 | Veľkosť obrázku     =
 | Popis obrázku       = 
 | Krajina pôvodu      = [[Švédsko]]
 | Žáner               = [[power metal]]&lt;ref&gt;[http://www.stereoboard.com/content/view/185558/9 Power Metal: Sabaton Are Here To Broaden Your Horizons]&lt;/ref&gt;
 | Roky pôsobenia      = 1999 – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Iné názvy           =
 | Súvisiace články    =
 | Webstránka          = http://www.sabaton.net/
 | Členovia skupiny    = Joakim Brodén, Hannes Van Dahl, Pär Sundström, Chris Rörland, Tommy Johansson
 | Bývalí členovia     = Daniel Mullback, Daniel Mÿhr, Oskar Montelius, Rickard Sundén, Thobbe Englund
}}
'''Sabaton''' je [[Švédsko|švédska]] [[Power metal|powermetalová]] hudobná skupina. Založená bola vo švédskom [[Falun]]e v roku [[1999]]. Motívom väčšiny piesní sú vojny a bitky, predovšetkým z [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Najviditeľnejšie vojnové motívy sú, s výnimkou záverečných skladieb, v najstarších albumoch napríklad ''[[Primo Victoria]]'', ''[[Attero Dominatus]]'' a ''[[Coat of Arms (album)|Coat of Arms]]''.

V apríli 2012 štyria členovia skupinu opustili a vytvorili si vlastnú. Spevák Joakim s bassgitaristom Pärom Sundströmom pokračovali s novými členmi.
Okrem mnohých koncertov v zahraničí má skupina vlastný festival, ktorý sa koná v polke augusta v jej &quot;domovskom&quot; meste [[Falun]] - Sabaton Open Air a taktiež každoročnú výletnú plavbu - Ivan Haliena.

==História==
'''Začiatky'''

Skupina vznikla v roku 1999. Po prvých pesničkách nahraných v štúdiu Peter Tägtgrena skupinu kontaktovalo niekoľko nahrávacích spoločností. Skupina sa rozhodla pripojiť k talianskemu Underground symphony. S ktorým oficiálne vydali promo CD Fist For Fight.Toto promo bolo spojenie dvoch demo pások, nahraných v rokoch 1999 až 2000 so zámerom propagovať blížiace sa ďalšie piesne a albumy.

V roku 2002 nahrali nový album. Očakávalo sa, že Metalizer bude nahraný v Underground symphony ako debutové album Sabatonu. Ale po dvoch rokoch čakania, počas ktorých skupina koncertovala po Švédku bolo od toho upustené.

'''Primo Victoria'''

Skupina sa vrátila s druhým albumom nazvaným Primo Victoria. Dohadovali sa s mnohými nahrávacími štúdiami a nakoniec sa pripojili k [[Black Lodge Studios]]. Začiatkom roku 2005 sa k skupine pridal hráč na klávesoch Daniel Myhr, ktorý mal pomôcť Joakimovi ktorý vtedy spieval a hral na klávesy.

'''Attero Dominatus'''

Tretí album skupiny nazvaný [[Attero Dominatus]] pokračoval motívom vojny, napríklad pesničkou &quot;Back in Control&quot; , ktorá rozpráva príbeh o bojoch na Falklandských ostrovoch medzi [[Argentína|Argentínou]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]]. Alebo song &quot;Attero Dominatus&quot; , o dobývaní Berlína ku koncu vojny v Európe.

'''Metalizer'''

V marci 2007, Sabaton vydal album  Metalizer ako dvojdisk spolu s [[Fist For Fight]] ktorý zahrnoval aj predtým nevydanú pesničku &quot;Birds Of War&quot;.

'''The Art of War'''

V nadväznosti na album Metalizer, v máji 2008 Sabaton vydal štvrtý album The Art of War, inšpirovaný knihou [[Umenie vojny]] čínskeho autora [[Sun-c’]]. Rozhodnutie založiť album na tejto knihe vzišlo z 2000-ceho výročia od jej napísania. A ľudia dosiahli veľký pokrok v technológií zbraní, ale vojnové taktiky platia v podstate rovnako ... Album obsahuje singlovky &quot;Cliffs of Gallipoli&quot; a &quot;Ghost Division&quot;.

V septembri 2008 bolo oznámené, že Sabaton vystúpi na festivale ProgPowerUSA X v Atlante v USA. Taktiež Sabaton bola prvá potrvdená skupina na festivale Bloodstock '09 v meste Derby v Anglicku.
Okrem toho Sabaton vyrazil na Európske turné ako predkpapela  skupiny [[HammerFall]]. Dokonca zavítali aj na Slovensko (18.04.2009 v Žiari nad Hronom a 19.4.2009 v Košiciach )
Po ich vystúpení na Bloodstocku, sa skupina pridala ku skupine [[DragonForce]] s ktorou do konca roku 2009 absolvovali 18 koncertov po celej Veľkej Británií.

'''Coat of Arms'''

Skupina dúfala v nahranie nového albumu v októbri no turné s [[DragonForce]] sa pretiahlo a nový album bol oznámený až 23. decembra 2009. Coat od Arms pokračuje v témach vojny najmä Druhej svetovej.
Link na Youtube na prvé video s logom a prvým songom, Sabaton uverejnil na stránke 21, mája 2010.
Prvý klip ku songu &quot;Uprising&quot; (o [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]]) bol vydaný 1. Augusta 2010. Sabaton k tomuto albumu pridal Európske turné, počas ktorého opäť zavítal na Slovensko.

'''Re-Armed editions '''

Vydané 24. septembra 2010, obsahuje nové bonusové skladby.
Primo Victoria
Attero Dominatus
Metalizer
The Art of War

'''Carolus Rex '''

31. marca 2012 spevák Joakim potvrdil špekulácie o rozdelení skupiny. Gitaristi Oskar Montelius a Rikard Sundén, bubeník Daniel Mulback a hráč na klávesoch Daniel Mÿhr sa oddelili zo vtedy neuvedených dôvodov. Založili novú skupinu Civil War so spevákom Patrikom Johanssonom a basigitaristom Stefanom Erikssonom

Na turné sa k skupine pripojili Chris Rörland a Thobbe Englund ako gitaristi, a bubeník Robban Bäck. Bez hráča na klávesy Sabaton počas koncertu ako náhradu používal nahrávky.

Prvá skladba &quot;Carolus Rex&quot; albumu Carolus Rex bola vydaná 4. apríla 2012. Skladba bola vydaná ako v angličtine tak aj vo Švédskom jazyku a bolo ju celosvetovo možné stiahnuť z iTunes 8. apríla 2012.
Spolu s vidaním tejto skladby prišlo oznámenie o svetovom turné - The Swedish Empire Tour, v novej zostave. A taktiež ako po iné roky zavítali na Slovensko - Snina Open Air 2012
 
Album ako celok bol vydaný 22. mája 2012 v USA a Švédsku a 25. mája v Európe. Album je v Anglickom a Švédskom jazyku.

V novembri 2012 sa bubeník Robban Bäck rozhodol dať si pauzu od koncertovania, pretože sa stal otcom, nahradil ho [[Snowy Shaw]].

'''Heroes '''

V januári 2014, skupina oznámila vydanie nového albumu Heroes.

'''The Last Stand'''

Album vyšiel 19. augusta 2016. Bolo to ich ôsme štúdiové album.

'''The Great War'''

Deviate štúdiové album vyšlo 19. júla 2019. Album sa tentokrát zameriava na udalosti Veľkej vojny alebo Prvej svetovej vojny.

'''The War To End All Wars'''

Desiate štúdiové album skupiny vyšlo 4. marca 2022 a opäť sa zameriava na udalosti Prvej svetovej vojny.

==Diskografia==
* ''Fist For Fight''
* ''Primo Victoria''
* ''[[Attero Dominatus]]''
* ''Metalizer''
* ''The Art of War''
* ''Coat of Arms]''
* ''Re-Armed editions''
* ''Carolus Rex''
* ''Heroes''
* ''The Last Stand''
* ''The Great War''
* ''The War To End All Wars''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.sabaton.net/%20Oficiálna%20stránka Oficiálna stránka]

[[Kategória:Švédske heavymetalové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1999]]</text>
      <sha1>0b2aw0463ifcns5i75ndklyvvcpb6tx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná zastávka Banská Bystrica mesto</title>
    <ns>0</ns>
    <id>463110</id>
    <revision>
      <id>7426640</id>
      <parentid>6886016</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T13:51:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Cmelak770</username>
        <id>15514</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Cmelak770 premiestnil stránku [[Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto]] na [[Železničná zastávka Banská Bystrica mesto]]: oficiálny názov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7173" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov                = Banská Bystrica-mesto
| obrázok              = Banská Bystrica Mesto station.JPG
| veľkosť obrázku      = 200px
| popis obrázku        = zastávka v júli 2012, vzadu kaplnka svätého Jána
| štát                 = Slovensko
| mesto                = Banská Bystrica
| obec                 = 
| mestská časť         = Uhlisko
| prevádzkovateľ       = ŽSR
| otvorenie            = 1891
| bývalý názov         = Svätojánska
| zemepisná šírka      = 48.7315
| zemepisná dĺžka      = 19.1465
| nástupištia          = 
| nástupné hrany       = 
| prístup              = úrovňový
| cestovné lístky      = áno
| počet cestujúcich    =
| trate                = [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|170]]
}}

'''Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto''', (hovorovo aj '''malá stanica'''&lt;ref name=omeste&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O meste | url = http://www.banskabystrica.sk/informacie-o-meste.phtml?id3=14482 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) je [[železničná zastávka]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v mestskej časti [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]]. Nachádza sa na úpätí vrchu [[Urpín (vrch)|Urpín]]. Zastávkou prechádza jednokoľajná trať [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky]] (170). Zastavujú tu osobné vlaky smerujúce do [[Zvolen osobná stanica|Zvolena]]  a rýchliky do [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavy]], [[Ostrava-Svinov|Ostravy-Svinova]] a [[Železničná stanica Žilina|Žiliny]]. 

Trať prechádzajúca zastávkou je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]] sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.&lt;ref name=&quot;elektrifikacia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŽSR, Zvolen - Banská Bystrica, Elektrifikácia trate vrátane PEÚ| url = http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1596 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.01.2012 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== História ==
Trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bola dokončená v roku 1873. Samotná zastávka vznikla v roku 1891 pod názvom Banská Bystrica Svätý Ján.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zastávka Banská Bystrica mesto|url=https://www.vlaky.net/trate/objekt/857/zastavka-banska-bystrica-mesto/|vydavateľ=VLAKY.NET|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 1892 k nej bola pristavaná čakáreň. Pôvodne sa nachádzala na druhej strane trate, bližšie k rieke [[Hron]], no neskôr bola presunutá na dnešné miesto.

== Kaplnka sv. Jána Nepomuckého ==
Zastávka dostala svoj pôvodný názov podľa kaplnky svätého Jána Nepomuckého ktorá sa nachádzala oproti nej. Tá bola postavená v roku 1766 v neskorobarokovom slohu.&lt;ref name=&quot;bbkniha&quot;&gt;{{Citácia knihy| priezvisko =  Bouláž | meno = Ján | odkaz na autora =  | titul = Banská Bystrica v minulosti| vydavateľ = SCM-Swedish Czechoslovak Management| miesto = Banská Bystrica| rok = 1993| isbn = | kapitola = | strany = 132 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Stala sa vyhľadávaným pútnickým miestom. V 50. rokoch 20. storočia došlo k posunutiu koryta Hronu. Tým pádom musela byť posunutá aj železničná trať a zastávka, a po presunutí budovy zastávky sa kaplnka značne poškodila, pretože sa zosunula 1,7 metra pod úroveň okolitého terénu a postupne začala chátrať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katedrála Banská Bystrica - oficiálne stránky banskobystrickej diecézy|url=http://www.katedralabb.sk/index.php?page=kaplnka-sucasnost|vydavateľ=www.katedralabb.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}&lt;/ref&gt; V roku 1989 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Koncom roka 2017 bola opravená strecha, no vnútro a fasáda kaplnky je naďalej v dezolátnom stave, avšak prebieha zbierka na jej kompletnú rekonštrukciu. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaplnka Sv. Jána Nepomúckeho, B. Bystrica - Referencia Obnova s.r.o.|url=https://www.obnova.eu/portfolio/kaplnka-sv-jana-nepomuckeho-b-bystrica/|vydavateľ=Obnova s.r.o.|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/kultura/exkluzivne-foto-boli-sme-vo-vnutri-kaplnky-sv-jana-nepomuckeho/|dátum vydania=2014-07-16|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Spojenie ==

=== Vlaky ===
Zdroj: &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CP - Vlaky - Odchody|url=https://cp.hnonline.sk/vlak/odchody/|vydavateľ=cp.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Kategória
!Trasa
!Interval
!Dopravca
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt; 
|[[Ostrava-Svinov]] - [[Železničná stanica Žilina|Žilina]] - [[Železničná stanica Banská Bystrica|Banská Bystrica]] - [[Zvolen osobná stanica|Zvolen]]
|3x denne
|[[ŽSSK]]
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Zvolen - Banská Bystrica - Žilina - Ostrava-Svinov
|1x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Banská Bystrica - Zvolen - [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] - [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava]] 
|4x denne 
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Bratislava - Nové Zámky - Zvolen - Banská Bystrica
|6x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Zvolen - Banská Bystrica - [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Žilina
|3x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Žilina - Martin - Banská Bystrica - Zvolen
|5x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#ff6666&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Regionálny rýchlik
|Banská Bystrica - Zvolen - Nové Zámky - Bratislava
|každú nedeľu 
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#0047ab&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Osobný vlak&lt;/span&gt;
|Banská Bystrica - Hronsek - Sliač kúpele - Zvolen
|21x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#0047ab&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Osobný vlak&lt;/span&gt;
|Zvolen - Sliač kúpele - Hronsek - Banská Bystrica
|22x denne
|ŽSSK
|}

=== MHD ===
Najbližša zastávka [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|banskobystrickej MHD]] ''Národná'' sa nachádza asi 100 metrov od stanice. Zastavujú tu trolejbusové linky 1, 2, 4, 6 a 8 a autobusové linky 21, 22, 26, 34, 41 a 97.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Železničná stanica Banská Bystrica]]

&lt;!--== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Banská Bystrica (train station)}}--&gt;

{{Banská Bystrica}}
{{Železničná trať 170 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Banská Bystrica-mesto]]
[[Kategória:Doprava v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Stavby v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Uhlisko (Banská Bystrica)]]</text>
      <sha1>7l0na517832dqoegn16s5hyicq0cfhx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426642</id>
      <parentid>7426640</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T13:51:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Cmelak770</username>
        <id>15514</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7173" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov                = Banská Bystrica mesto
| obrázok              = Banská Bystrica Mesto station.JPG
| veľkosť obrázku      = 200px
| popis obrázku        = zastávka v júli 2012, vzadu kaplnka svätého Jána
| štát                 = Slovensko
| mesto                = Banská Bystrica
| obec                 = 
| mestská časť         = Uhlisko
| prevádzkovateľ       = ŽSR
| otvorenie            = 1891
| bývalý názov         = Svätojánska
| zemepisná šírka      = 48.7315
| zemepisná dĺžka      = 19.1465
| nástupištia          = 
| nástupné hrany       = 
| prístup              = úrovňový
| cestovné lístky      = áno
| počet cestujúcich    =
| trate                = [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|170]]
}}

'''Železničná zastávka Banská Bystrica mesto''', (hovorovo aj '''malá stanica'''&lt;ref name=omeste&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O meste | url = http://www.banskabystrica.sk/informacie-o-meste.phtml?id3=14482 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) je [[železničná zastávka]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v mestskej časti [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]]. Nachádza sa na úpätí vrchu [[Urpín (vrch)|Urpín]]. Zastávkou prechádza jednokoľajná trať [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky]] (170). Zastavujú tu osobné vlaky smerujúce do [[Zvolen osobná stanica|Zvolena]]  a rýchliky do [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavy]], [[Ostrava-Svinov|Ostravy-Svinova]] a [[Železničná stanica Žilina|Žiliny]]. 

Trať prechádzajúca zastávkou je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]] sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.&lt;ref name=&quot;elektrifikacia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŽSR, Zvolen - Banská Bystrica, Elektrifikácia trate vrátane PEÚ| url = http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1596 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.01.2012 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== História ==
Trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bola dokončená v roku 1873. Samotná zastávka vznikla v roku 1891 pod názvom Banská Bystrica Svätý Ján.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zastávka Banská Bystrica mesto|url=https://www.vlaky.net/trate/objekt/857/zastavka-banska-bystrica-mesto/|vydavateľ=VLAKY.NET|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 1892 k nej bola pristavaná čakáreň. Pôvodne sa nachádzala na druhej strane trate, bližšie k rieke [[Hron]], no neskôr bola presunutá na dnešné miesto.

== Kaplnka sv. Jána Nepomuckého ==
Zastávka dostala svoj pôvodný názov podľa kaplnky svätého Jána Nepomuckého ktorá sa nachádzala oproti nej. Tá bola postavená v roku 1766 v neskorobarokovom slohu.&lt;ref name=&quot;bbkniha&quot;&gt;{{Citácia knihy| priezvisko =  Bouláž | meno = Ján | odkaz na autora =  | titul = Banská Bystrica v minulosti| vydavateľ = SCM-Swedish Czechoslovak Management| miesto = Banská Bystrica| rok = 1993| isbn = | kapitola = | strany = 132 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Stala sa vyhľadávaným pútnickým miestom. V 50. rokoch 20. storočia došlo k posunutiu koryta Hronu. Tým pádom musela byť posunutá aj železničná trať a zastávka, a po presunutí budovy zastávky sa kaplnka značne poškodila, pretože sa zosunula 1,7 metra pod úroveň okolitého terénu a postupne začala chátrať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katedrála Banská Bystrica - oficiálne stránky banskobystrickej diecézy|url=http://www.katedralabb.sk/index.php?page=kaplnka-sucasnost|vydavateľ=www.katedralabb.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}&lt;/ref&gt; V roku 1989 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Koncom roka 2017 bola opravená strecha, no vnútro a fasáda kaplnky je naďalej v dezolátnom stave, avšak prebieha zbierka na jej kompletnú rekonštrukciu. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaplnka Sv. Jána Nepomúckeho, B. Bystrica - Referencia Obnova s.r.o.|url=https://www.obnova.eu/portfolio/kaplnka-sv-jana-nepomuckeho-b-bystrica/|vydavateľ=Obnova s.r.o.|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/kultura/exkluzivne-foto-boli-sme-vo-vnutri-kaplnky-sv-jana-nepomuckeho/|dátum vydania=2014-07-16|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Spojenie ==

=== Vlaky ===
Zdroj: &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CP - Vlaky - Odchody|url=https://cp.hnonline.sk/vlak/odchody/|vydavateľ=cp.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Kategória
!Trasa
!Interval
!Dopravca
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt; 
|[[Ostrava-Svinov]] - [[Železničná stanica Žilina|Žilina]] - [[Železničná stanica Banská Bystrica|Banská Bystrica]] - [[Zvolen osobná stanica|Zvolen]]
|3x denne
|[[ŽSSK]]
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Zvolen - Banská Bystrica - Žilina - Ostrava-Svinov
|1x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Banská Bystrica - Zvolen - [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] - [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava]] 
|4x denne 
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Bratislava - Nové Zámky - Zvolen - Banská Bystrica
|6x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Zvolen - Banská Bystrica - [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Žilina
|3x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Žilina - Martin - Banská Bystrica - Zvolen
|5x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#ff6666&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Regionálny rýchlik
|Banská Bystrica - Zvolen - Nové Zámky - Bratislava
|každú nedeľu 
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#0047ab&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Osobný vlak&lt;/span&gt;
|Banská Bystrica - Hronsek - Sliač kúpele - Zvolen
|21x denne
|ŽSSK
|-
|bgcolor=&quot;#0047ab&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Osobný vlak&lt;/span&gt;
|Zvolen - Sliač kúpele - Hronsek - Banská Bystrica
|22x denne
|ŽSSK
|}

=== MHD ===
Najbližša zastávka [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|banskobystrickej MHD]] ''Národná'' sa nachádza asi 100 metrov od stanice. Zastavujú tu trolejbusové linky 1, 2, 4, 6 a 8 a autobusové linky 21, 22, 26, 34, 41 a 97.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Železničná stanica Banská Bystrica]]

&lt;!--== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Banská Bystrica (train station)}}--&gt;

{{Banská Bystrica}}
{{Železničná trať 170 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Banská Bystrica-mesto]]
[[Kategória:Doprava v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Stavby v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Uhlisko (Banská Bystrica)]]</text>
      <sha1>52f1bxl8fwy4czpxvulen9bc8bsz2fq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426644</id>
      <parentid>7426642</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T13:58:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Cmelak770</username>
        <id>15514</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Vlaky */ typo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7164" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov                = Banská Bystrica mesto
| obrázok              = Banská Bystrica Mesto station.JPG
| veľkosť obrázku      = 200px
| popis obrázku        = zastávka v júli 2012, vzadu kaplnka svätého Jána
| štát                 = Slovensko
| mesto                = Banská Bystrica
| obec                 = 
| mestská časť         = Uhlisko
| prevádzkovateľ       = ŽSR
| otvorenie            = 1891
| bývalý názov         = Svätojánska
| zemepisná šírka      = 48.7315
| zemepisná dĺžka      = 19.1465
| nástupištia          = 
| nástupné hrany       = 
| prístup              = úrovňový
| cestovné lístky      = áno
| počet cestujúcich    =
| trate                = [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|170]]
}}

'''Železničná zastávka Banská Bystrica mesto''', (hovorovo aj '''malá stanica'''&lt;ref name=omeste&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O meste | url = http://www.banskabystrica.sk/informacie-o-meste.phtml?id3=14482 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) je [[železničná zastávka]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v mestskej časti [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]]. Nachádza sa na úpätí vrchu [[Urpín (vrch)|Urpín]]. Zastávkou prechádza jednokoľajná trať [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky]] (170). Zastavujú tu osobné vlaky smerujúce do [[Zvolen osobná stanica|Zvolena]]  a rýchliky do [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavy]], [[Ostrava-Svinov|Ostravy-Svinova]] a [[Železničná stanica Žilina|Žiliny]]. 

Trať prechádzajúca zastávkou je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]] sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007.&lt;ref name=&quot;elektrifikacia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŽSR, Zvolen - Banská Bystrica, Elektrifikácia trate vrátane PEÚ| url = http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1596 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.01.2012 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky| miesto = Bratislava| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== História ==
Trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bola dokončená v roku 1873. Samotná zastávka vznikla v roku 1891 pod názvom Banská Bystrica Svätý Ján.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zastávka Banská Bystrica mesto|url=https://www.vlaky.net/trate/objekt/857/zastavka-banska-bystrica-mesto/|vydavateľ=VLAKY.NET|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 1892 k nej bola pristavaná čakáreň. Pôvodne sa nachádzala na druhej strane trate, bližšie k rieke [[Hron]], no neskôr bola presunutá na dnešné miesto.

== Kaplnka sv. Jána Nepomuckého ==
Zastávka dostala svoj pôvodný názov podľa kaplnky svätého Jána Nepomuckého ktorá sa nachádzala oproti nej. Tá bola postavená v roku 1766 v neskorobarokovom slohu.&lt;ref name=&quot;bbkniha&quot;&gt;{{Citácia knihy| priezvisko =  Bouláž | meno = Ján | odkaz na autora =  | titul = Banská Bystrica v minulosti| vydavateľ = SCM-Swedish Czechoslovak Management| miesto = Banská Bystrica| rok = 1993| isbn = | kapitola = | strany = 132 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Stala sa vyhľadávaným pútnickým miestom. V 50. rokoch 20. storočia došlo k posunutiu koryta Hronu. Tým pádom musela byť posunutá aj železničná trať a zastávka, a po presunutí budovy zastávky sa kaplnka značne poškodila, pretože sa zosunula 1,7 metra pod úroveň okolitého terénu a postupne začala chátrať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katedrála Banská Bystrica - oficiálne stránky banskobystrickej diecézy|url=http://www.katedralabb.sk/index.php?page=kaplnka-sucasnost|vydavateľ=www.katedralabb.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}&lt;/ref&gt; V roku 1989 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Koncom roka 2017 bola opravená strecha, no vnútro a fasáda kaplnky je naďalej v dezolátnom stave, avšak prebieha zbierka na jej kompletnú rekonštrukciu. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaplnka Sv. Jána Nepomúckeho, B. Bystrica - Referencia Obnova s.r.o.|url=https://www.obnova.eu/portfolio/kaplnka-sv-jana-nepomuckeho-b-bystrica/|vydavateľ=Obnova s.r.o.|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/kultura/exkluzivne-foto-boli-sme-vo-vnutri-kaplnky-sv-jana-nepomuckeho/|dátum vydania=2014-07-16|dátum prístupu=2019-08-25|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Spojenie ==

=== Vlaky ===
Zdroj: &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CP - Vlaky - Odchody|url=https://cp.hnonline.sk/vlak/odchody/|vydavateľ=cp.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-25}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Kategória
!Trasa
!Interval
!Dopravca
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt; 
|[[Ostrava-Svinov]] - [[Železničná stanica Žilina|Žilina]] - [[Železničná stanica Banská Bystrica|Banská Bystrica]] - [[Zvolen osobná stanica|Zvolen]]
|3x denne
|[[ZSSK]]
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Zvolen - Banská Bystrica - Žilina - Ostrava-Svinov
|1x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Banská Bystrica - Zvolen - [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] - [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava]] 
|4x denne 
|ZSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Bratislava - Nové Zámky - Zvolen - Banská Bystrica
|6x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Zvolen - Banská Bystrica - [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Žilina
|3x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor=&quot;#cc0000&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Rýchlik&lt;/span&gt;
|Žilina - Martin - Banská Bystrica - Zvolen
|5x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor=&quot;#ff6666&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Regionálny rýchlik
|Banská Bystrica - Zvolen - Nové Zámky - Bratislava
|každú nedeľu 
|ZSSK
|-
|bgcolor=&quot;#0047ab&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Osobný vlak&lt;/span&gt;
|Banská Bystrica - Hronsek - Sliač kúpele - Zvolen
|21x denne
|ZSSK
|-
|bgcolor=&quot;#0047ab&quot; | &lt;span style=&quot;color:white&quot;&gt;Osobný vlak&lt;/span&gt;
|Zvolen - Sliač kúpele - Hronsek - Banská Bystrica
|22x denne
|ZSSK
|}

=== MHD ===
Najbližša zastávka [[Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici|banskobystrickej MHD]] ''Národná'' sa nachádza asi 100 metrov od stanice. Zastavujú tu trolejbusové linky 1, 2, 4, 6 a 8 a autobusové linky 21, 22, 26, 34, 41 a 97.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Železničná stanica Banská Bystrica]]

&lt;!--== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Banská Bystrica (train station)}}--&gt;

{{Banská Bystrica}}
{{Železničná trať 170 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Banská Bystrica-mesto]]
[[Kategória:Doprava v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Stavby v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Uhlisko (Banská Bystrica)]]</text>
      <sha1>hecnsyxod0ssn10go1yhi3wiaimrmm5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Krajiny českej koruny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>463435</id>
    <revision>
      <id>7426697</id>
      <parentid>7413162</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:19:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17630" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Krajiny českej koruny
| originálny názov        = Země Koruny české&lt;br /&gt;Corona regni Bohemiae&lt;br /&gt;Länder der Böhmischen Krone
| rok vzniku              = 1348
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = České kráľovstvo
| pred 1 vlajka           = Royal banner of the Kingdom of Bohemia.svg
| pred 2                  = Moravské markgrófstvo
| pred 2 vlajka           = Banner of the Margraviate of Moravia.svg
| pred 3                  = Sliezske kniežatstvo
| pred 3 vlajka           = Schlesien armor.svg
| pred 4                  = Chebsko
| pred 4 vlajka           = Cheb coat of arms.svg
| pred 5                  = Horná Lužica
| pred 5 vlajka           = Coa Germany Town Upper Lusatia.svg
| pred 6                  = Dolná Lužica
| pred 6 vlajka           = Wappen Luckau.svg
| pred 7                  = Horné Falcko
| pred 7 vlajka           = DEU Oberpfalz COA.svg
| pred 8                  = Brandenburské markgrófstvo
| pred 8 vlajka           = Wappen Mark Brandenburg.png
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 1 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 2                    = Brandenburské markgrófstvo
| po 2 vlajka             = Wappen Mark Brandenburg.png
| po 3                    = Horné Falcko
| po 3 vlajka             = DEU Oberpfalz COA.svg
| po 4                    = Kurfirstvo saské
| po 4 vlajka             = Flag of Electoral Saxony.svg
| po 5                    = Pruské kráľovstvo
| po 5 vlajka             = Flag of the Kingdom of Prussia (1750-1801).svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Bohemia.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Česka
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of arms of the lands of the Bohemian Crown.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Locator Lands of the Bohemian Crown within the Holy Roman Empire (1618).svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Krajiny českej koruny v rámci [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]] v roku 1618
| hlavné mesto            = [[Praha]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = [[Vltava]]
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[latinčina]], [[čeština]], [[nemčina]], [[poľština]], [[jidiš]]
| národnostné zloženie    = krajinské národy Čechov, [[Moravania|Moravanov]] a [[Slezania|Slezanov]] (z toho vo všetkých troch prípadoch podstatná časť dnešní [[Nemci]]), [[Poliaci]], predkovia dnešných [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], [[Židia]] atď.
| náboženstvo             = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[husitstvo]], [[Luteránstvo|luteranizmus]], [[Jednota bratská]], [[Moravskí bratia]], [[kalvinizmus]], [[judaizmus]]
| štátne zriadenie        = [[monarchia]]&lt;br /&gt;[[konfederácia]] ([[1619]] – [[1620]])
| materský štát           = [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg|22px|border]] [[Rímsko-nemecká ríša]] ([[1348]] – [[1806]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Habsburská monarchia]] ([[1526]] – [[1804]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]] – [[1867]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]] – [[1918]])
| mena                    = 
| vznik                   = [[7. apríl]]a [[1348]] ([[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] svojimi výnosmi formálne potvrdil meno a územie)
| zánik                   = [[28. október|28. októbra]] [[1918]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]])
}}

'''Krajiny českej koruny''' (iné názvy pozri nižšie) bol historický [[štát]]ny útvar,&lt;ref name=Schelle&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko          = Schelle
  | meno                = Karel
  | odkaz na autora     = 
  | priezvisko2         = Schelleová
  | meno2               = Ilona
  | odkaz na autora2    = 
  | titul               = Geschichte der tschechischen öffentlichen Verwaltung
  | vydavateľ           = GRIN Verlag
  | miesto              = 
  | rok                 = 2011
  | isbn                = 
  | kapitola            = 
  | url                 = http://books.google.com/books?id=b5yE3XOmY7sC&amp;pg=PA22&amp;dq=zem%C4%9B+koruny+%C4%8Desk%C3%A9&amp;hl=en&amp;ei=NXllTsG2McrbgQen0PC3Cg&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=21&amp;ved=0CJgBEOgBMBQ#v=onepage&amp;q=zem%C4%9B%20koruny%20%C4%8Desk%C3%A9&amp;f=false
  | strany              = 
  | jazyk               = po nemecky
}}&lt;/ref&gt; ktorý bol tvorený zväzkom krajín pod zvrchovanosťou českého [[kráľ]]a. Jadro tvorili [[české krajiny]], t. j. [[České kráľovstvo]], [[Moravské markgrófstvo]], [[Opavské kniežatstvo]]&lt;ref group = &quot;p&quot;&gt;Z neho sa neskôr ako samostatná krajina vyčlenilo [[Krnovské kniežatstvo]]&lt;/ref&gt; a [[Sliezske kniežatstvá|jednotlivé sliezske kniežatstvá]]. Po väčšinu doby existencie tohto štátneho útvaru jeho súčasťou bola tiež celá [[Lužica]]. Jednotlivé krajiny tiež mali v jej rámci značnú [[autonómia|autonómiu]] a tento štátny útvar v o niečo odlišnej podobe prežili.

Korunu českú právne ustanovil [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] svojimi [[bula]]mi zo dňa 7. apríla 1348, stalo sa tak vlastne na akúsi obranu pred zneužitím kráľovskej moci&amp;nbsp;– ako totiž napovedá názov, tento štátny celok oficiálne patril českej, tzv. [[Svätováclavská koruna|Svätováclavskej korune]]. Kráľ si mohol korunu, a tým aj vládu nad svojou krajinou, len požičať od [[Svätý Václav|sv. Václava]]. Termín ''Koruna a stol Českého kráľovstva'' sa však po prvýkrát objavuje už roku 1322 za vlády [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Starý | meno = Marek | odkaz na autora = | titul = Vývoj veřejné správy v českých zemích do roku 1848 | vydavateľ = Vysoká škola finanční a správní, o.p.s. | miesto = Praha | rok = 2007 | isbn = 978-80-86754-79-6 | kapitola = Český stát v období vrcholného feudalismu (1200-1419) | strany = 20 | jazyk = čeština}}&lt;/ref&gt;

==Názvy ==
Slovenské názvy:
* '''krajiny''' [alebo '''Krajiny''' alebo '''Zeme'''] '''českej koruny''' [alebo '''Českej koruny''' alebo '''koruny českej''' alebo '''Koruny českej'''], 
*'''koruna Českého kráľovstva''' [alebo '''českého kráľovstva''' alebo '''Kráľovstva českého''' alebo '''kráľovstva českého'''], 
*'''česká koruna''' alebo '''Česká koruna''' alebo '''koruna česká''' alebo '''Koruna česká''', 
*'''České kráľovstvo a pridružené krajiny''', 
*'''České kráľovstvo''' alebo '''české kráľovstvo''' alebo '''Kráľovstvo české''' alebo '''kráľovstvo české'''

České názvy: 
*''Země Koruny české'', 
*''Koruna království českého'',
*''Koruna česká'', 
*''České království a přidružené země'', 
*''České království'', ''Království české''.

== Jednotlivé krajiny a spoločné orgány ==
{{Hlavný článok|Historické české krajiny}}
[[Súbor:Karte Böhmen unter Karl IV.png|thumb|left|Krajiny českej koruny za vlády [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] ([[1346]] – [[1378]])]]

Karol IV. ustanovil korunu v rozsahu územných ziskov svojho otca [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]] – okrem [[Čechy|Čiech]], [[Morava (región)|Moravy]] a [[Sliezsko|Sliezska]] územiee zahrňovalo aj [[Chebsko]], [[Horná Lužica|Hornú Lužicu]] a početné léna v [[Nemecko|nemeckej]] oblasti. Počas Karolovej vlády ešte pribudlo [[Horné Falcko]] a [[Dolná Lužica]] ([[1370]]). V rokoch [[1373]]–[[1415]] bolo volne pripojené [[Brandenburské markgrófstvo]].

Zvolením [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] za českého kráľa v roku [[1526]] sa Koruna česká pripojila k územiam ovládaným rodom [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], čím bol položený základ budúcej [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]]. V rokoch 1619–1620 sa krajiny Koruny českej zmenili na čas v [[konfederácia|konfederáciu]]. Počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1635]]) postúpil cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] územie oboch Lužíc [[Sasko|Sasku]]. Ďalšiu územnú stratu Koruna česká utrpela v roku [[1742]], kedy bola [[Mária Terézia]] nútená vzdať sa v prospech [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] väčšiny územia Sliezska, ktoré vtedy bolo hospodársky najvyspelejšou časťou habsburského súštátia. Aj keď krajiny Koruny českej postupne stratili v rámci rakúskej monarchie svoju samostatnosť a ako samostatný útvar v jej rámci fakticky zanikli so zánikom svojich centrálnych orgánov, formálne zanikli až rozpadom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] v roku [[1918]], kedy sa s výnimkou malej časti Těšínska, zabranej [[Poľsko]]m, stali základom českej časti novo vzniknutej [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenskej republiky]].

Krajiny boli spojené hlavne spoločným panovníkom – českým kráľom, a ďalej potom radou úradov. Najvýznamnejším z nich bola ''Česká kráľovská kancelária'', v ktorej čele stál ''najvyšší kancelár'', a ktorá koordinovala chod štátnej správy a cez ktorú šla všetka korešpondencia pre panovníka a od panovníka (rôzne akty, stanoviska a nariadenia).&lt;ref name=Schelle /&gt; Ďalším orgánom bol ''najvyšší mincmajster'', ktorý sa staral o razbu mincí v celom štáte.

Roku 1527 kráľ Ferdinand I. ustanovil ''Radu komory kráľovskej'' ako orgán dohľadu nad všetkými krajinami v oblasti štátnych financií. Zvláštne postavenie mali dvorské úrady, ktoré sa úzke spájali k osobe panovníka, a tiež demonštrovali jednotu českého štátu. Išlo napríklad o dvorského sudcu, dvorského maršálka či čašníka.&lt;ref name=Schelle /&gt;

Šľachta všetkých krajín sa zúčastňovala ''Generálneho snemu'', ktorý sa skladal z delegátov krajských snemov a z členov českého krajského snemu. Išlo o spoločný stavovský orgán.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko          = Spirit
  | meno                = Michal
  | odkaz na autora     = 
  | priezvisko2         = 
  | meno2               = 
  | odkaz na autora2    = 
  | titul               = Úvod do studia práva
  | vydavateľ           = Grada Publishing
  | miesto              = 
  | rok                 = 2010
  | isbn                = 
  | kapitola            = 
  | url                 = http://books.google.com/books?id=BewIdCXiTS4C&amp;pg=PA52&amp;dq=zem%C4%9B+koruny+%C4%8Desk%C3%A9&amp;hl=en&amp;ei=NXllTsG2McrbgQen0PC3Cg&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=14&amp;ved=0CHYQ6AEwDQ#v=onepage&amp;q=zem%C4%9B%20koruny%20%C4%8Desk%C3%A9&amp;f=false
  | strany              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
=== Za vlády Luxemburgovcov ===
{{Hlavný článok|Morava za vlády Luxemburgovcov}}

=== Stavovská monarchia ===
{{Hlavný článok|Český štát za vlády Jagelovcov}}

=== Krajiny Koruny českej súčasťou habsburskej monarchie ===
{{Hlavný článok|Krajiny Koruny českej za vlády Ferdinanda I.}}
{{Hlavný článok|Krajiny Koruny českej za vlády prvých Habsburgovcov}}

=== Konfederácia ===
Začiatok konfederácie jednotlivých krajín Koruny českej je datovaný do obdobia po zosadení riadne zvoleného a korunovaného českého kráľa [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]] českými stavmi. Vznik mal riešiť nadradenosť Českého kráľovstva nad vedľajšími krajinami, čo bolo dôležité preto, aby sa tieto krajiny zjednotili a postupovali spoločne proti Ferdinandovi.

Z vyššie zmienených dôvodov bol [[31. júla]] [[1619]] zvolaný generálny snem stavov krajín Koruny českej, aby bol dohodnutý ďalší postup a schválená [[Česká konfederácia|konfederácia]]. Všetky krajiny mali byť stmelené jediným panovníkom s obmedzenými právomocami, mali mať spoločné tieto inštitúcie: českú dvorskú kanceláriu, generálny snem a spoločné velenie armády. Mala tu fungovať evanjelická cirkev s defenzormi, pričom katolíci nemali byť utláčaní, pokiaľ budú uznávať [[Rudolfov Majestát|Majestát]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]] museli odísť zo všetkých krajín.

Podľa tejto zmluvy bol zvolený a panoval len jeden kráľ, a to [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich I.]], s ktorým je tiež osud konfederácie spojený, pretože nedlho potom, čo na trón nastúpil Ferdinand II., bolo vydané [[Obnovené zriadenie krajinské]], ktoré výrazne zmenšilo slobody českých stavov. O niečo neskôr na začiatku roku [[1620]] na sneme v Prešporku bola konfederácia rozšírená územím ovládanom [[Gabriel Betlen|Gabrielom Betlenom]], teda [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradské kniežatstvo]] a Dolné a Horné Rakúsko.

Horné Rakúsko bolo prinútené vzdať cisárovi hold [[20. augusta]] [[1620]], potom čo ho vojensky obsadil vrchný veliteľ ligistického vojska, [[Maxmilián I.|Maxmilián I. Bavorský]]. Čechy padli prakticky okamžite po bitke na Bielej hore, kedy [[13. novembra]] vydali konfederačné listiny víťazom. Morava, predovšetkým [[Karol starší zo Žerotína]], začala rokovať o vyrovnanie s cisárom [[20. decembra]] a Sliezsko potom čo kráľ [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich]] odišiel [[22. decembra]]. Obe Lužice medzitým dobyl [[Ján Juraj I.|Ján Juraj I. Saský]]. Posledný, kto zostal z konfederácie, Betlen s Uhorskom sám rokoval s cisárom už dlhší čas za chrbtom všetkých konfederovaných krajín.

=== Reštaurácia absolutizmu ===
[[Súbor:Mapa - Čechy, Morava, Slezsko, Lužice -1747.jpg|thumb|Krajiny českej koruny v roku [[1747]]]]

Nedlho po vrátení moci nad krajinami Koruny českými Ferdinandovi II. bol oktrojovaný nový systém štátneho zriadenia, teda [[Obnovené zriadenie krajinské]]. S týmto zriadením došlo k okliešteniu mnohých stavovských právomocí, nielenže listina nebola schválená stavmi, ale nebola ani nikdy v úplnosti preložená do češtiny. Najdôležitejším ustanovením nového zriadenia však bolo definované „zapožičiavanie“ Svätováclavskej koruny, ktoré sa malo diať dedične, a nie volene, tak ako tomu bolo zvykom po mnohé storočia. Zaujímavé je, že [[Legalita|legálnosť]] tohto kroku bola opieraná o uznesenie moravských stavov v čase voľby [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorí natruc stavom českým potvrdili dedičské práva [[Anna Jagelovská|Anne Jagelovskej]] a jej muža prijali len za svojho pána.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čornej | meno = Petr | odkaz na autora = Petr Čornej | spoluautori = a kol. | rok = 2001 | titul = Kdy, kde, proč a jak se to stalo v českých dějinách | vydavateľ = Reader’s Digest Výběr | miesto = Praha | isbn = 80-86196-33-X | kapitola = Změněný osud českého soustátí | strany = 185}}&lt;/ref&gt;

Zriadenie pretrvalo bez väčších zmien až do revolučného roku [[1848]], kedy museli Habsburskí panovníci v mnohom ustúpiť národom spojeným vo svojom [[Rakúske cisárstvo|cisárstve]].

=== Po roku 1848 ===
{{Hlavný článok|Revolúcia 1848-1849 v Rakúskom cisárstve}}

== Poznámky ==
&lt;references group = &quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Čornej
 | meno = Petr
 | odkaz na autora = Petr Čornej
 | spoluautori = et al.
 | rok = 2003
 | titul = Dějiny zemí Koruny české I
 | vydavateľ = Paseka
 | miesto = Praha, Litomyšl 
 | isbn = 80-7185-605-3
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Bělina
 | meno = Pavel
 | spoluautori = et al.
 | odkaz na autora = 
 | rok = 2003
 | titul = Dějiny zemí Koruny české II
 | vydavateľ = Paseka
 | miesto = Praha, Litomyšl 
 | isbn = 80-7185-605-3
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Bělina
 | meno = Pavel
 | spoluautori = et al.
 | rok = 2003
 | vydanie = 2
 | titul = Kronika Českých zemí
 | vydavateľ = Fortuna Print
 | miesto = Praha 
 | isbn = 80-7321-071-1
}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Bobková
| meno zborník = Lenka
| odkaz na autora zborník = 
| kapitola zborník = Česká koruna
| editori = [[Jaroslav Pánek]]
| titul = Akademická encyklopedie českých dějin
| odkaz na titul = 
| zväzok = 2 : Č/1 : (čarodějnické procesy{{--}}česko-portugalské vztahy)
| miesto = Praha
| vydavateľ = Historický ústav AV ČR
| rok = 2011
| isbn = 978-80-7286-193-4
| edícia = 
| zväzok edície = 
| url = https://aecd.kpsys.cz/records/8691c057-0731-44a3-92c6-e739adadb7a8
| počet strán = 378
| strany = 41{{--}}43
}}

== Pozri aj ==
* [[České krajiny]]
* [[České štátne právo]]
* [[Krajiny Koruny svätoštefanskej]]

== Externé odkazy ==
* [http://spcp.prf.cuni.cz/dokument/konfed.htm Konfederácia stavov krajín Koruny českej] {{ces icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Země Koruny české|9388879}}

[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>kpi036a4ns8g7tvkiuux6rkj6fz7mk2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Juhoslovanské kráľovstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>463814</id>
    <revision>
      <id>7426932</id>
      <parentid>7073510</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:34:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7535" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Juhoslovanské kráľovstvo
| originálny názov        = Kraljevina Jugoslavija &lt;br /&gt; Краљевина Југославија
| rok vzniku              = 1929
| rok zániku              = 1941 (1943, 1945)
| viac pred               = 
| pred 1                  = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| pred 1 vlajka           = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Nacistické Nemecko
| po 1 vlajka             = Flag of German Reich (1935–1945).svg
| po 2                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 2 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| po 3                    = Maďarské kráľovstvo 
| po 3 vlajka             = Flag of Hungary (1920–1946).svg
| po 4                    = Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
| po 4 vlajka             = Flag of Bulgaria.svg
| po 5                    = Nezávislý štát Chorvátsko 
| po 5 vlajka             = Flag of Independent State of Croatia.svg
| po 6                    = Srbsko (1941 – 1944)
| po 6 vlajka             = Flag of Serbia (1941–1944).svg
| po 7                    = Demokratická federatívna Juhoslávia
| po 7 vlajka             = Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| článok o vlajke         = Vlajka Juhoslávie
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of arms of the Kingdom of Yugoslavia.svg
| článok o znaku          = Štátny znak Juhoslávie
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = Bože pravde, Lijepa naša domovino, Naprej zastava slave
| článok o hymne          = 
| motto                   = Jedan narod, jedan kralj, jedna država
| článok o motte          = 
| mapa                    = Kingdom of Yugoslavia 1930.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Juhoslávia na mape Európy v 30. rokoch
| hlavné mesto            = [[Belehrad]] 
| rozloha                 = 247 542
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = [[Dunaj]]
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 13 929 988
| počet obyvateľov poznámka = (v roku 1931)
| jazyky                  = [[srbochorvátčina]]
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[absolutistická monarchia]] &lt;small&gt;(1929–1934)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt; [[konštitučná monarchia]] &lt;small&gt;(1934–1945)&lt;/small&gt;
| materská zem            = 
| mena                    = [[juhoslovanský dinár]]
| vznik                   = [[3. október]] [[1929]] &lt;br /&gt; (premenovanie štátu na Kráľovstvo Juhoslávie)
| zánik                   = [[17. apríl]] [[1941]] &lt;br /&gt; (de facto, vyhlásením Demokratickej federatívnej Juhoslávie v roku 1943, zrušením monarchie a vyhlásením Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky v roku 1945)
}}

'''Juhoslovanské kráľovstvo''', krátky tvar: '''[[Juhoslávia]]''', bolo mnohonárodné konštitučné kráľovstvo na západnom [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] v rokoch [[1929]] až [[1941]] (resp. v exile do roku [[1945]]). Hlavným mestom bol [[Belehrad]].

== Charakteristika ==
Kráľovstvo zaberalo 247 542 km² a v roku 1931 malo 13 929 988 obyvateľov. 

Najväčšími skupinami obyvateľstva v roku 1931 boli [[Srbochorvát]]i (74,4 %), [[Slovinci]] (8,5 %) a [[Nemci]] (4,3 %), zvyšok tvorili rôzne iné národnosti vrátane [[Slováci|Slovákov]]. 

46,4 % obyvateľstva tvorili [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]], 39,4 % [[Rímskokatolícka cirkev|rímski katolíci]] a 11 % [[Islam|moslimovia]]. 

== Ekonomika ==
Obyvateľstvo sa väčšinou zaoberalo poľnohospodárstvom (80 %) a chovom dobytka. V produkcii vína bolo kráľovstvo na 4. mieste v Európe. Významné bolo aj rybárstvo a drevárstvo. Priemyselné výrobky štát prevažne dovážal výmenou za vývoz poľnohospodárskych produktov. Obchodoval najmä s Rakúskom, Talianskom a Česko-Slovenskom.

Jednotkou meny bol 1 [[dinár]] = 100 para.

== Administratívne členenie ==
1929 - 1939:
* [[Drávska bánovina]] (hl. mesto: [[Ľubľana]])
* [[Sávska bánovina]] (hl. mesto: [[Záhreb]])
* [[Prímorská bánovina]] (hl. mesto: [[Split]])
* [[Vrbaská bánovina]] (hl. mesto: [[Banja Luka]]
* [[Drinská bánovina]] (hl. mesto: [[Sarajevo]])
* [[Zetská bánovina]] (hl. mesto: [[Cetinje]])
* [[Dunajská bánovina]] (hl. mesto: [[Nový Sad]])
* [[Moravská bánovina]] (hl. mesto: [[Niš]])
* [[Vardarská bánovina]] (hl. mesto: [[Skopje]])

V roku 1939 boli Sávska bánovina a Prímorská bánovina a časti niektorých ďalších bánovín spojené do novej bánoviny pod názvom [[Chorvátska bánovina]], takže sa ich počet zredukoval z 9 na 8.

== Dejiny  ==
Štát vznikol v októbri 1929 premenovaním [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]], ktoré vzniklo na konci roka 1918 v súvislosti s rozpadom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Na jeho čele stál rod [[Karađorđevićovci|Karađorđevićovcov]]. K premenovaniu došlo pár mesiacov po tom, ako kráľ v dôsledku národnostných nepokojov zrušil [[ústava|ústavu]], rozpustil [[parlament]], vyhlásil [[diktatúra|diktatúru]] a zmenil územnosprávne členenie z dovtedajších 32 oblastí na 9 bánovín. Na jeseň 1931 bola prijatá nová ústava, boli znovu vypísané voľby a obnovený parlament, ale postavenie panovníka zostalo silné a boli zakázané národné politické strany. Členenie na bánoviny bolo ponechané.

V roku 1934 chorvátsky radikál spáchal atentát na juhoslovanského kráľa [[Alexander I. (Juhoslávia)|Alexandra I.]] v [[Marseille]]. V nasledujúcich rokoch (1934 - 1941) nedospelého nového kráľa Petra II. zastupovala regentská rada. V rokoch 1935 až 1939 stál na čele juhoslovanskej vlády [[Milan Stojadinović]], ktorý sa pokúšal o zblíženie s veľmocami [[Os]]i a zaviedol autoritatívnu vládu. Stojadinovićov nástupca [[Dragiš Cvetković]] sa dohodol s Chorvátmi a poskytol im v rámci Juhoslávie autonómiu, teda špeciálne postavenie. Prejavilo sa to aj na administratívnom členení: dovtedajšia [[Sávska bánovina]] a [[Prímorská bánovina]] (a niektoré ďalšie menšie susediace územia obývané prevažne Chorvátmi) boli zlúčené do jednej bánoviny nazvanej [[Chorvátska bánovina]] (veľmi približne na území dnešného Chorvátska).

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa štát stal obeťou agresie Nemecka a Talianska. 17. apríla Juhoslávia kapitulovala, jej územie bolo rozdelené medzi Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko, pričom Chorvátsko dostalo formálnu nezávislosť pod kontrolou Nemecka.

== Zdroje ==
*Juhoslávia. In: {{Citácia knihy
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = II E{{--}}M
| miesto = Bratislava; Praha 
| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský
| rok = 1932
| počet strán = 380
| strany = 
}}
*{{preklad|de|Königreich Jugoslawien}}

[[Kategória:Juhoslávia]]
[[Kategória:Dejiny Juhoslávie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove]]</text>
      <sha1>6okm4mwpfccvvhl0qij8kss44vvloo8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lesoochranárske zoskupenie VLK</title>
    <ns>0</ns>
    <id>463890</id>
    <revision>
      <id>7426635</id>
      <parentid>7426470</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:53:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kristina Moravkova</username>
        <id>219234</id>
      </contributor>
      <comment>/* Kontroverzie a ocenenia */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15430" xml:space="preserve">{{Infobox Občianske združenie 
 |Názov    = Lesoochranárske zoskupenie VLK
 |Logo     = 
 |Sídlo    = [[Tulčík]]
 |Vznik    = jún 1993
 |Zánik    = 
 |IČO      = 31303862
 |Predseda = [[Juraj Lukáč]] &lt;br /&gt;(náčelník)
 |Web      = [http://www.wolf.sk wolf.sk]
}}

'''Lesoochranárske zoskupenie VLK''' (skracované aj na '''VLK''') je slovenské [[občianske združenie]], ktorého cieľom je ochrana [[životné prostredie|životného prostredia]].&lt;ref name=vypis&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výpis z registra| url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=167635 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| miesto = Bratislava |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Medzi najznámejšie projekty združenia patrí prvá súkromná prírodná rezervácia v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] – [[Súkromná prírodná rezervácia Vlčia|rezervácia Vlčia]].&lt;ref name=enviroportal&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvá súkromná prírodná rezervácia Vlčia bude mať tri roky | url = http://www.enviroportal.sk/clanok/prva-sukromna-prirodna-rezervacia-vlcia-bude-mat-tri-roky | dátum vydania = 27.03.2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.01.2013 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; VLK vlastní, alebo spravuje viacero prírodných rezervácií na Slovensku.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; Združenie bolo do registra občianskych združení zapísané 22. júna 1993 pod názvom Lesoochranárske zoskupenie Vlk.&lt;ref name=vypis/&gt; Sídli v [[Tulčík]]u, v [[Prešov (okres)|prešovskom okrese]].&lt;ref name=kontakt&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kontakt| url = http://www.wolf.sk/sk/kto-sme/kontakt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho náčelníkom je [[Juraj Lukáč]].&lt;ref name=kontakt/&gt; Zoskupenie je zložené z centrály a pobočiek - kmeňov, ktoré sú pomenované podľa domovskej oblasti. Po niekoľkých zmenách sa v roku 2020 štruktúra ustálila na niekoľkých voľne zoskupených kmeňoch a dvoch formálne fungujúcich pobočkách: kmeň VLK Čergov a kmeň VLK Východné Karpaty.&lt;ref name=kmene&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kmene| url = http://www.wolf.sk/sk/kto-sme/kmene | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa Ekofora má organizácia štyroch zamestnancov a 500 dobrovoľníkov.&lt;ref name=vypisekoforum&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lesoochranárske zoskupenie VLK| url = http://www.ekoforum.sk/o-nas/clenovia/lesoochranarske-zoskupenie-vlk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Ekoforum| miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pod zoskupenie patrí aj vydavateľstvo ABIES.&lt;ref name=abies&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vydavateľstvo ABIES| url = http://www.wolf.sk/sk/programy/vydavatelstvo-abies | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Prírodné rezervácie==
Vytváraním chránených území pod názvom Evolučné lesy sa VLK od roku 1993 usiluje o ochranu prirodzených lesov na Slovensku. Vývoj územia v evolučných lesoch je ponechaný plne na prírodu a je tu preto vylúčená akákoľvek ľudská činnosť ako ťažba dreva, poľovanie, ale aj sadenie stromov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evolučné lesy|url=http://www.wolf.sk/sk/programy/zachranme-lesy/evolucne-lesy|vydavateľ=www.wolf.sk|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk|meno=Peter|priezvisko=Miklos}}&lt;/ref&gt;  Celkovo VLK zriadil nové prísne chránené územia o rozlohe 2236 ha a zároveň prostredníctvom dlhodobého prenájmu a kúpou ochránili ďalších 262 ha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1% Pre naše lesy|url=https://wilderoben.com/sk/pre-nase-lesy|vydavateľ=wilderoben s.r.o.|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Vlčia ===
{{hlavný článok|Súkromná prírodná rezervácia Vlčia}}
V roku [[1998]] zoskupenie odkúpilo lesný pozemok v pohorí [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Pozemok však už dobrovoľne chránilo od roku [[1997]]. Kúpa lesa od súkromného vlastníka za 3,2 milióna korún bola umožnená zbierkou Kúp si svoj strom, ktorú zoskupenie zorganizovalo (zbierka je stále aktívna a slúži na ďalšie rozširovanie združením spravovaných chránených území).&lt;ref name=obkecodvlka/&gt; V roku 1999 predložilo Krajskému úradu v Prešove návrh na založenie Súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Po ťažkostiach so štátnou správou bola rezervácia s rozlohou {{ha|21.24|m}} vyhlásená k 1. aprílu 2004.&lt;ref name=obkecodvlka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Súkromná prírodná rezervácia Vlčia | url = http://www.wolf.sk/sk/kup-si-svoj-strom/sukromna-prirodna-rezervacia-vlcia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Rysia ===
&lt;!-- {{hlavný článok|Súkromná prírodná rezervácia Rysia}} --&gt;
Od roku [[1998]] zoskupenie vlastní [[Súkromná prírodná rezervácia Rysia|Súkromnú prírodnú rezerváciu Rysia]]. Táto sa v roku [[2004]] stala druhou súkromnou rezerváciou. Rysia sa nachádza v katastrálnom území obce [[Valaská Belá]] v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]. Na rozlohe {{ha|30.49|m}} platí piaty, najvyšší, stupeň ochrany prírody. VLK spolupracuje s [[Nadácia Zelená nádej|Nadáciou Zelená nádej]], ktorá vlastní ďalšie menšie lesné pozemky.&lt;ref name=prirodnerezervacie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Prírodné rezervácie | url = http://www.wolf.sk/sk/kto-sme/co-sme-dosiahli/prirodne-rezervacie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

=== Činnosť v ďalších prírodných rezerváciách ===
VLK je užívateľom lesa v [[Suchá dolina (národná prírodná rezervácia)|Národnej prírodnej rezervácii Suchá Dolina]] v [[Suchá dolina (Západné Tatry)|Suchej Doline]] v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]]. V rezervácii bola napriek vysokej hodnote prirodzeného porastu povolená ťažba s vedomím správy [[Tatranský národný park|TANAPu]]. VLK si lesy prenajal na 40 rokov a ako vlastník akúkoľvek ťažbu odmieta.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; VLK sa tiež zaslúžil o rozšírenie [[Udava (prírodná rezervácia)|Prírodnej rezervácie Udava]] v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] z {{ha|52.09|m}} na {{ha|391.98|m}}. Podľa zoskupenia je to jedna z najzachovalejších častí Slovenska.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; VLK Východné Karpaty sa angažoval v rozšírení národnej prírodnej rezervácie [[Kyjovský prales]], ktorá bola znovuvytvorená s približne 8 násobnou rozlohou.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; VLK v roku 2005 podal návrh na ochranu územia lesa Bisce, kde vznikla [[Bisce|Prírodná rezervácia Bisce]]. Cieľom ochrany sú bývalé [[lužný les|lužné lesy]] v povodí rieky [[Ondava]].&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt;

=== Petícia Za lepšiu ochranu prírody ===
V októbri 2021 odovzdal VLK 105 081 [[Podpis|podpisov]] [[Petícia|petície]] „Za lepšiu ochranu prírody“ do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]], ktorá následne uznala 103 782 platných podpisov. Petícia sa tak stala historicky najväčšou petíciou zaoberajúcou sa ochranu prírody na Slovensku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetko pre NIČ|url=https://www.vsetkoprenic.sk/|vydavateľ=www.vsetkoprenic.sk|dátum prístupu=2022-08-18}}&lt;/ref&gt;. Obsahovala dve požiadavky: zredukovanie základných režimov ochrany v [[Chránené územie|chránených územiach]] na dva, a to na územia s prísnou ochranou (bezzásahové územia) a územia s aktívnou ochranou (manažované územia). Výmera prísne chránených území mala byť podľa petície stanovená na minimálne 10 percent rozlohy SR do roku 2030. Druhou požiadavkou bolo umožnenie voľného pohybu peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petícia za lepšiu ochranu prírody sa stala historicky najväčšou na Slovensku|url=https://kosicednes.sk/spravy/peticia-za-lepsiu-ochranu-prirody-sa-stala-historicky-najvacsou-na-slovensku/|dátum vydania=2022-02-08|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. 24. marca 2022 však poslanci NR SR v hlasovaní túto petíciu odmietli&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci odmietli petíciu Za lepšiu ochranu|url=https://dennikn.sk/minuta/2782443/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-03-24|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;.

== Ďalšie programy ==
VLK sa zaoberá tiež ochranou dravcov. Podporuje ochranu vlkov&lt;ref name=vlky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Program záchrany vlka | url = http://www.wolf.sk/sk/programy/zachranujeme-dravce/vlk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt; a medveďov.&lt;ref name=medvede&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Program záchrany medveďa | url = http://www.wolf.sk/sk/programy/zachranujeme-dravce/medved | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Počas roku 2011 sa zoskupenie zúčastnilo viacerých správnych konaní, jeho členovia spolupracovali na legislatívnych podnetoch, pripravovali projekt poľskoslovenskej rezervácie s rozlohou {{ha|100000|m}} Vlčie hory, spolupracovali na sčítaní šeliem na [[Poľana (pohorie)|Poľane]] a pripravili návrhy viacerých nových prírodných rezervácií.&lt;ref name=VLK2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = VLK v roku 2011 | url = http://www.wolf.sk/files/dokumenty/VLK_v_roku_2011.pdf | dátum vydania = jarná rovnodennosť 2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2012 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

VLK organizuje program Gaia, 8-dňový seminár o porozumení prírode, jej ochrane a [[teória Gaia|teórii Gaia]].&lt;ref name=gaia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = GAIA – náš domov | url = http://www.wolf.sk/sk/programy/gaia-nas-domov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Kontroverzie a ocenenia ==
V júli [[2011]] člen organizácie [[Erik Baláž]] navrhol radikálne zmenšenie [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]]. Pripomenul, že východná časť parku má rozlohu {{ha|33209|m}}, ale podľa jeho názoru je „reálne“ chránených „len niečo vyše“ 200 hektárov.&lt;ref name=napant&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lesoochranárske zoskupenie VLK navrhuje Národný park Nízke Tatry zmenšiť | url = http://bystrica.sme.sk/c/6443765/lesoochranarske-zoskupenie-vlk-navrhuje-narodny-park-nizke-tatry-zmensit.html | dátum vydania = 3.7.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; „Radšej mať menej národných parkov ale dobre chránených, ako takúto frašku,“ uviedol a navrhol rezerváciu s rozlohou {{ha|10200|m}}.&lt;ref name=napant/&gt; Zároveň upozornil na ničenie pôvodných lesov nadmernou ťažbou, používanie [[pesticíd]]ov a na pribúdanie [[holina|holín]].&lt;ref name=napant/&gt;

Kontroverzným sa v roku 2011 stalo prijatie príspevku od nórskej medzinárodnej organizácie [[Fuck for Forest]] (FFF), ktorá peniaze na podporu ochranárskych projektov získava predajom prístupu k [[pornografia|pornografii]]. Náčelník Juraj Lukáč poznamenal, že rozhodnutiu dar prijať predchádzala dlhá diskusia a overenie si, že FFF postupuje vo svojej krajine v medziach zákona.&lt;ref name=fff&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vereščáková| meno = Lýdia| odkaz na autora = | titul = Lesoochranárom z Vlka prispeli aktivisti zarábajúci na porne| url = http://www.sme.sk/c/5946267/lesoochranarom-z-vlka-prispeli-aktivisti-zarabajuci-na-porne.html | dátum vydania = 21.6.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Lukáč tiež uviedol, že 8 700 € od FFF je „kvapka v mori“ v porovnaní s viac než 300 tisíc €, ktoré vyzbierali. VLK tiež neberie príspevky od všetkých darcov, len od tých, ktorí sú bezúhonní a s ktorých filozofiou sa stotožňujú.&lt;ref name=fff/&gt;

VLK sa zúčastnil diskusie na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]], od ktorého získal podporu v kampani za bezzásahovú zónu v Tatrách.&lt;ref name=ffff&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lesoochranárske združenie VLK tradičný účastník našeho festivalu v boji za ochranu Tatier| url = http://www.pohodafestival.sk/index.php/news/380/235/Lesoochranarske-zdruzenie-Vlk-tradicny-ucastnik-nasho-festivalu-v-boji-za-ochranu-Tatier/ | dátum vydania = 07.05.2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Pohoda| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na konci roka [[2012]] [[Denník SME]] zaradil rezerváciu Vlčia medzi ''Dvadsať ľudí, vecí a udalostí, na ktoré sme za dvadsať rokov hrdí''.&lt;ref name=pridetwenty&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dvadsať ľudí, vecí a udalostí, na ktoré sme za dvadsať rokov hrdí| url = http://www.sme.sk/c/6651214/dvadsat-ludi-veci-a-udalosti-na-ktore-sme-za-dvadsat-rokov-hrdi.html | dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.wolf.sk Domáca stránka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK]
* {{Register OZ|id=167635|názov=Lesoochranárske zoskupenie Vlk}}

[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]
[[Kategória:Ochrana prírody na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1993]]</text>
      <sha1>m98hzs3o28e1u240s63706bo1z9hqb5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426638</id>
      <parentid>7426635</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T13:12:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kristina Moravkova</username>
        <id>219234</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15457" xml:space="preserve">{{Infobox Občianske združenie 
 |Názov    = Lesoochranárske zoskupenie VLK
 |Logo     = 
 |Sídlo    = [[Tulčík]]
 |Vznik    = jún 1993
 |Zánik    = 
 |IČO      = 31303862
 |Predseda = [[Juraj Lukáč]] &lt;br /&gt;(náčelník)
 |Web      = [http://www.wolf.sk wolf.sk]
}}

'''Lesoochranárske zoskupenie VLK''' (skracované aj na '''VLK''') je slovenské [[občianske združenie]], ktorého cieľom je ochrana [[životné prostredie|životného prostredia]].&lt;ref name=vypis&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výpis z registra| url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=167635 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| miesto = Bratislava |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Medzi najznámejšie projekty združenia patrí prvá súkromná prírodná rezervácia v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] – [[Súkromná prírodná rezervácia Vlčia|rezervácia Vlčia]].&lt;ref name=enviroportal&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvá súkromná prírodná rezervácia Vlčia bude mať tri roky | url = http://www.enviroportal.sk/clanok/prva-sukromna-prirodna-rezervacia-vlcia-bude-mat-tri-roky | dátum vydania = 27.03.2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.01.2013 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; VLK vlastní, alebo spravuje viacero prírodných rezervácií na Slovensku.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; Združenie bolo do registra občianskych združení zapísané 22. júna 1993 pod názvom Lesoochranárske zoskupenie Vlk.&lt;ref name=vypis/&gt; Sídli v [[Tulčík]]u, v [[Prešov (okres)|prešovskom okrese]].&lt;ref name=kontakt&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kontakt| url = http://www.wolf.sk/sk/kto-sme/kontakt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Jeho náčelníkom je [[Juraj Lukáč]].&lt;ref name=kontakt/&gt; Zoskupenie je zložené z centrály a pobočiek - kmeňov, ktoré sú pomenované podľa domovskej oblasti. Po niekoľkých zmenách sa v roku 2020 štruktúra ustálila na niekoľkých voľne zoskupených kmeňoch a dvoch formálne fungujúcich pobočkách: kmeň VLK Čergov a kmeň VLK Východné Karpaty.&lt;ref name=kmene&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kmene| url = http://www.wolf.sk/sk/kto-sme/kmene | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa Ekofora má organizácia štyroch zamestnancov a 500 dobrovoľníkov.&lt;ref name=vypisekoforum&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lesoochranárske zoskupenie VLK| url = http://www.ekoforum.sk/o-nas/clenovia/lesoochranarske-zoskupenie-vlk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Ekoforum| miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pod zoskupenie patrí aj vydavateľstvo ABIES.&lt;ref name=abies&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vydavateľstvo ABIES| url = http://www.wolf.sk/sk/programy/vydavatelstvo-abies | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.1.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Prírodné rezervácie==
Vytváraním [[Chránené územie|chránených území]] pod názvom evolučné lesy sa VLK od roku 1993 usiluje o ochranu prirodzených lesov na Slovensku. Vývoj územia v evolučných lesoch je ponechaný plne na prírodu a je tu preto vylúčená akákoľvek ľudská činnosť ako [[ťažba dreva]], poľovanie, ale aj sadenie stromov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evolučné lesy|url=http://www.wolf.sk/sk/programy/zachranme-lesy/evolucne-lesy|vydavateľ=www.wolf.sk|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk|meno=Peter|priezvisko=Miklos}}&lt;/ref&gt;  Celkovo VLK zriadil nové prísne chránené územia o rozlohe 2236 ha a zároveň prostredníctvom dlhodobého prenájmu a kúpou ochránili ďalších 262 ha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1% Pre naše lesy|url=https://wilderoben.com/sk/pre-nase-lesy|vydavateľ=wilderoben s.r.o.|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Vlčia ===
{{hlavný článok|Súkromná prírodná rezervácia Vlčia}}
V roku [[1998]] zoskupenie odkúpilo lesný pozemok v pohorí [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Pozemok však už dobrovoľne chránilo od roku [[1997]]. Kúpa lesa od súkromného vlastníka za 3,2 milióna korún bola umožnená zbierkou Kúp si svoj strom, ktorú zoskupenie zorganizovalo (zbierka je stále aktívna a slúži na ďalšie rozširovanie združením spravovaných chránených území).&lt;ref name=obkecodvlka/&gt; V roku 1999 predložilo Krajskému úradu v Prešove návrh na založenie Súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Po ťažkostiach so štátnou správou bola rezervácia s rozlohou {{ha|21.24|m}} vyhlásená k 1. aprílu 2004.&lt;ref name=obkecodvlka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Súkromná prírodná rezervácia Vlčia | url = http://www.wolf.sk/sk/kup-si-svoj-strom/sukromna-prirodna-rezervacia-vlcia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Rysia ===
&lt;!-- {{hlavný článok|Súkromná prírodná rezervácia Rysia}} --&gt;
Od roku [[1998]] zoskupenie vlastní [[Súkromná prírodná rezervácia Rysia|Súkromnú prírodnú rezerváciu Rysia]]. Táto sa v roku [[2004]] stala druhou súkromnou rezerváciou. Rysia sa nachádza v katastrálnom území obce [[Valaská Belá]] v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]. Na rozlohe {{ha|30.49|m}} platí piaty, najvyšší, stupeň ochrany prírody. VLK spolupracuje s [[Nadácia Zelená nádej|Nadáciou Zelená nádej]], ktorá vlastní ďalšie menšie lesné pozemky.&lt;ref name=prirodnerezervacie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Prírodné rezervácie | url = http://www.wolf.sk/sk/kto-sme/co-sme-dosiahli/prirodne-rezervacie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

=== Činnosť v ďalších prírodných rezerváciách ===
VLK je užívateľom lesa v [[Suchá dolina (národná prírodná rezervácia)|Národnej prírodnej rezervácii Suchá Dolina]] v [[Suchá dolina (Západné Tatry)|Suchej Doline]] v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]]. V rezervácii bola napriek vysokej hodnote prirodzeného porastu povolená ťažba s vedomím správy [[Tatranský národný park|TANAPu]]. VLK si lesy prenajal na 40 rokov a ako vlastník akúkoľvek ťažbu odmieta.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; VLK sa tiež zaslúžil o rozšírenie [[Udava (prírodná rezervácia)|Prírodnej rezervácie Udava]] v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] z {{ha|52.09|m}} na {{ha|391.98|m}}. Podľa zoskupenia je to jedna z najzachovalejších častí Slovenska.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; VLK Východné Karpaty sa angažoval v rozšírení národnej prírodnej rezervácie [[Kyjovský prales]], ktorá bola znovuvytvorená s približne 8 násobnou rozlohou.&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt; VLK v roku 2005 podal návrh na ochranu územia lesa Bisce, kde vznikla [[Bisce|Prírodná rezervácia Bisce]]. Cieľom ochrany sú bývalé [[lužný les|lužné lesy]] v povodí rieky [[Ondava]].&lt;ref name=prirodnerezervacie/&gt;

=== Petícia Za lepšiu ochranu prírody ===
V októbri 2021 odovzdal VLK 105 081 [[Podpis|podpisov]] [[Petícia|petície]] „Za lepšiu ochranu prírody“ do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]], ktorá následne uznala 103 782 platných podpisov. Petícia sa tak stala historicky najväčšou petíciou zaoberajúcou sa ochranu prírody na Slovensku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetko pre NIČ|url=https://www.vsetkoprenic.sk/|vydavateľ=www.vsetkoprenic.sk|dátum prístupu=2022-08-18}}&lt;/ref&gt;. Obsahovala dve požiadavky: zredukovanie základných režimov ochrany v [[Chránené územie|chránených územiach]] na dva, a to na územia s prísnou ochranou (bezzásahové územia) a územia s aktívnou ochranou (manažované územia). Výmera prísne chránených území mala byť podľa petície stanovená na minimálne 10 percent rozlohy SR do roku 2030. Druhou požiadavkou bolo umožnenie voľného pohybu peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petícia za lepšiu ochranu prírody sa stala historicky najväčšou na Slovensku|url=https://kosicednes.sk/spravy/peticia-za-lepsiu-ochranu-prirody-sa-stala-historicky-najvacsou-na-slovensku/|dátum vydania=2022-02-08|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. 24. marca 2022 však poslanci NR SR v hlasovaní túto petíciu odmietli&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanci odmietli petíciu Za lepšiu ochranu|url=https://dennikn.sk/minuta/2782443/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-03-24|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;.

== Ďalšie programy ==
VLK sa zaoberá tiež ochranou dravcov. Podporuje ochranu vlkov&lt;ref name=vlky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Program záchrany vlka | url = http://www.wolf.sk/sk/programy/zachranujeme-dravce/vlk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt; a medveďov.&lt;ref name=medvede&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = Program záchrany medveďa | url = http://www.wolf.sk/sk/programy/zachranujeme-dravce/medved | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Počas roku 2011 sa zoskupenie zúčastnilo viacerých správnych konaní, jeho členovia spolupracovali na legislatívnych podnetoch, pripravovali projekt poľskoslovenskej rezervácie s rozlohou {{ha|100000|m}} Vlčie hory, spolupracovali na sčítaní šeliem na [[Poľana (pohorie)|Poľane]] a pripravili návrhy viacerých nových prírodných rezervácií.&lt;ref name=VLK2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Lesoochranárske zoskupenie VLK| titul = VLK v roku 2011 | url = http://www.wolf.sk/files/dokumenty/VLK_v_roku_2011.pdf | dátum vydania = jarná rovnodennosť 2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2012 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

VLK organizuje program Gaia, 8-dňový seminár o porozumení prírode, jej ochrane a [[teória Gaia|teórii Gaia]].&lt;ref name=gaia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = GAIA – náš domov | url = http://www.wolf.sk/sk/programy/gaia-nas-domov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Lesoochranárske zoskupenie VLK| miesto = Tulčík| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Kontroverzie a ocenenia ==
V júli [[2011]] člen organizácie [[Erik Baláž]] navrhol radikálne zmenšenie [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]]. Pripomenul, že východná časť parku má rozlohu {{ha|33209|m}}, ale podľa jeho názoru je „reálne“ chránených „len niečo vyše“ 200 hektárov.&lt;ref name=napant&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lesoochranárske zoskupenie VLK navrhuje Národný park Nízke Tatry zmenšiť | url = http://bystrica.sme.sk/c/6443765/lesoochranarske-zoskupenie-vlk-navrhuje-narodny-park-nizke-tatry-zmensit.html | dátum vydania = 3.7.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; „Radšej mať menej národných parkov ale dobre chránených, ako takúto frašku,“ uviedol a navrhol rezerváciu s rozlohou {{ha|10200|m}}.&lt;ref name=napant/&gt; Zároveň upozornil na ničenie pôvodných lesov nadmernou ťažbou, používanie [[pesticíd]]ov a na pribúdanie [[holina|holín]].&lt;ref name=napant/&gt;

Kontroverzným sa v roku 2011 stalo prijatie príspevku od nórskej medzinárodnej organizácie [[Fuck for Forest]] (FFF), ktorá peniaze na podporu ochranárskych projektov získava predajom prístupu k [[pornografia|pornografii]]. Náčelník Juraj Lukáč poznamenal, že rozhodnutiu dar prijať predchádzala dlhá diskusia a overenie si, že FFF postupuje vo svojej krajine v medziach zákona.&lt;ref name=fff&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vereščáková| meno = Lýdia| odkaz na autora = | titul = Lesoochranárom z Vlka prispeli aktivisti zarábajúci na porne| url = http://www.sme.sk/c/5946267/lesoochranarom-z-vlka-prispeli-aktivisti-zarabajuci-na-porne.html | dátum vydania = 21.6.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Lukáč tiež uviedol, že 8 700 € od FFF je „kvapka v mori“ v porovnaní s viac než 300 tisíc €, ktoré vyzbierali. VLK tiež neberie príspevky od všetkých darcov, len od tých, ktorí sú bezúhonní a s ktorých filozofiou sa stotožňujú.&lt;ref name=fff/&gt;

VLK sa zúčastnil diskusie na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]], od ktorého získal podporu v kampani za bezzásahovú zónu v Tatrách.&lt;ref name=ffff&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lesoochranárske združenie VLK tradičný účastník našeho festivalu v boji za ochranu Tatier| url = http://www.pohodafestival.sk/index.php/news/380/235/Lesoochranarske-zdruzenie-Vlk-tradicny-ucastnik-nasho-festivalu-v-boji-za-ochranu-Tatier/ | dátum vydania = 07.05.2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Pohoda| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na konci roka [[2012]] [[Denník SME]] zaradil rezerváciu Vlčia medzi ''Dvadsať ľudí, vecí a udalostí, na ktoré sme za dvadsať rokov hrdí''.&lt;ref name=pridetwenty&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dvadsať ľudí, vecí a udalostí, na ktoré sme za dvadsať rokov hrdí| url = http://www.sme.sk/c/6651214/dvadsat-ludi-veci-a-udalosti-na-ktore-sme-za-dvadsat-rokov-hrdi.html | dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.wolf.sk Domáca stránka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK]
* {{Register OZ|id=167635|názov=Lesoochranárske zoskupenie Vlk}}

[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]
[[Kategória:Ochrana prírody na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1993]]</text>
      <sha1>dxse71h3r4ps4lzdbuafn3sjeeeshae</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Talianska sociálna republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>466686</id>
    <revision>
      <id>7426933</id>
      <parentid>7034052</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:34:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5265" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Talianska sociálna republika
| originálny názov        = {{V jazyku|ita|Repubblica Sociale Italiana}}
| rok vzniku              = 1943
| rok zániku              = 1945
| viac pred               = nie
| pred 1                  = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| pred 1 vlajka           = Flag of Italy (1861–1946).svg
| pred info               = 
| viac po                 = nie
| po 1                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 1 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Italy.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Talianska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of Arms of the Italian Social Republic.svg
| článok o znaku          =
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = žiadna oficiálna, používané [[Inno di Mameli]] a [[Giovinezza]]
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Italian Social Republic.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Mapa Talianskej sociálnej republiky (1943 – 1945)
| hlavné mesto            = [[Rím]] ([[de iure]])&lt;br /&gt;[[Salò]] ([[de facto]]) (neskôr [[Miláno]])
| rozloha                 = 167 600 km² &lt;small&gt;(1943)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;98 500
| rozloha poznámka        = (koniec 1944)
| najvyšší bod            = [[Mont Blanc]]
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = [[Pád (rieka)|Pád]]
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 26,6 mil. &lt;small&gt;(1943)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;17,3 mil. &lt;small&gt;(koniec 1944)&lt;/small&gt;
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[taliančina]]
| národnostné zloženie    = [[Taliani]]
| náboženstvo             = [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolícke]]
| štátne zriadenie        = [[republika]] ([[diktatúra]])
| materská zem            = 
| mena                    = 
| vznik                   = 12. september 1943
| zánik                   = 25. apríl 1945 (partizánske povstanie)
}}

'''Talianska sociálna republika''' ({{V jazyku|ita|Repubblica Sociale Italiana}}, '''''RSI''''', známa aj ako '''Republika Salò''', tal. ''Repubblica di Salò'') bola [[fašizmus|fašistický]] [[bábkový štát]] [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]], ktorý vznikol na časti územia [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]] pod kontrolou [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] na jeseň [[1943]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] bol [[Benito Mussolini]]. Za svoje hlavné mesto proklamovala [[Rím]], ale faktickým sídlom ústrednej moci bolo kúpeľné mesto [[Salò]] na brehoch [[Gardské jazero|Gardského jazera]], od čoho bol odvodený aj hovorový názov štátu (od roku 1944 bolo faktickým hlavným mestom [[Miláno]]). 

Napriek vlastným vojenským jednotkám sa musela krajina opierať o [[wehrmacht|nemeckú armádu]], ktorá zaisťovala poriadok v štáte a bojovala proti [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojeneckým]] jednotkám postupujúcim na sever. 

Talianska sociálna republika vznikla po [[Operácia Eiche|úspešnom vyslobodení Benita Mussoliniho]] zo zajatia na [[Gran Sasso|Gran Sasse]] (12. septembra 1943) a obnovení Mussoliniho moci [[23. september|23. septembra]] [[1943]]. 25. apríla [[1945]] spojenecká ofenzíva do severného Talianska a partizánske povstanie znamenali faktický zánik štátu. Jeho predstavitelia skončili neslávne: 28. apríla boli zastrelení a ich telá vystavené na milánskom námestí [[Piazzale Loreto]].

== Galéria ==
&lt;center&gt;&lt;gallery&gt;
Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-307-0768-20A, Italien, italienischer Soldat.jpg|Vojak RSI s monogramom '''M'''
Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-311-0926-04, Italien, italienische Soldaten.jpg|Talianski príslušníci námorníctva
Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-316-1175-16, Italien, Benito Mussolini mit deutschem General.jpg|Benito Mussolini s nemeckým generálom
|Známka RSI z roku 1944
Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-311-0926-09, Italien, italienische Soldaten, deutscher General.jpg|Nemecký generál Luftwaffe Kurt Mälzer na inšpekcii 
Súbor:7885 - Pallanza - Scritta fascista RSI - Foto Giovanni Dall'Orto - 1-Apr-2007.jpg|Dobový nápis: Smrť Badogliovi a zradcom Národnej fašistickej strany! 
Súbor:Coltano PWE 337 1.jpg|Pamätník vojakom RSI na mieste bývalého spojeneckého zajateckého tábora
Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-316-1175-25, Italien, Benito Mussolini bei Inspektion.jpg|Benito Mussolini na inšpekcii bunkra
Súbor:Italian social republic map.png|Mapa Talianskej sociálnej republiky (1943)&lt;/gallery&gt;&lt;/center&gt;

== Pozri aj ==
* [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny]]
* [[Gótska línia]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Repubblica Sociale Italiana}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Italian Social Republic|536869095|de|Italienische Sozialrepublik|113112703}}

[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Dejiny Talianska]]
[[Kategória:Talianske ťaženie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]</text>
      <sha1>osmenq3j54vmemd0ykt5fntvxgmz47k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam častí seriálu Perníkový tatko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>476447</id>
    <revision>
      <id>7426720</id>
      <parentid>6950107</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:43:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Iamd3nis</username>
        <id>79096</id>
      </contributor>
      <comment>/* 4. séria (2011) */ preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20992" xml:space="preserve">[[Súbor:Breaking Bad logo.svg|260px|frameless|vpravo]]
Nasledujúci článok zobrazuje zoznam častí amerického seriálu '''''[[Breaking Bad]]'''''. Seriál mal premiéru 20. januára 2008 na americkej káblovej stanici [[AMC]] a vysielal sa do 29. septembra 2013, kedy bola odvysielaná posledná časť.

11. októbra 2019 mal premiéru film ''El Camino'', ktorý je pokračovaním udalostí po skončení seriálu.&lt;ref&gt;https://www.nytimes.com/2019/08/24/arts/television/breaking-bad-movie-starring-aaron-paul-coming-to-netflix-in-october.html&lt;/ref&gt;

==Série==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Séria
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Časti
! colspan=&quot;6&quot;| Pôvodne vysielané
|-
! Premiéra série {{minivlajka|USA}}
! Finále série {{minivlajka|USA}}
! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}}
! Finále série {{minivlajka|Slovensko}}
! Stanica {{minivlajka|USA}}
! Stanica {{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;background:#2FAAC3; width:1%;&quot;|
| [[#1. séria (2008)|1]]
| colspan=&quot;2&quot;| 7
| 20. január 2008
| 9. marec 2008
| 2. júl 2013
| 23. júl 2013
| rowspan=&quot;6&quot;|[[AMC]]
| rowspan=&quot;2&quot;|[[Dajto]]
|-
| style=&quot;background:#2c6576; width:1%;&quot;|
| [[#2. séria (2009)|2]]
| colspan=&quot;2&quot;| 13
| 8. marec 2009
| 31. máj 2009
| 23. júl 2013
| 8. október 2013
|-
| style=&quot;background:#555555; width:1%;&quot;|
| [[#3. séria (2010)|3]]
| colspan=&quot;2&quot;| 13
| 21. marec 2010
| 13. jún 2010
| 1. október 2015
| 17. december 2015
| rowspan=&quot;4&quot;|[[AMC (Stredná Európa)|AMC]]
|-
| style=&quot;background:#C58F10; width:1%;&quot;|
| [[#4. séria (2011)|4]]
| colspan=&quot;2&quot;| 13
| 17. júl 2011
| 9. október 2011
| 7. január 2016
| 31. marec 2016
|-
| style=&quot;background:#016640; width:1%;&quot;|
| rowspan=&quot;2&quot;|[[#5. séria (2012-13)|5]]
| rowspan=&quot;2&quot;| 16
| 8
| 15. júl 2012
| 2. september 2012
| 7. apríl 2016
| 26. máj 2016
|-
| style=&quot;background:#A9A9A9; width:1%;&quot;|
| 8
| 11. august 2013
| 29. september 2013
| 2. jún 2016
| 21. júl 2016
|-
| style=&quot;background:#972412; width:1%;&quot;|
| colspan=&quot;3&quot;| [[#El Camino: A Breaking Bad Movie|Film]]
| colspan=&quot;4&quot;| 11. október 2019
| colspan=&quot;2&quot;| [[Netflix]]
|}

==Časti==
===1. séria (2008)===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|№
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|#
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|Réžia
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|Scenár
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #2FAAC3; color: #000000;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Pilot
|slovenský názov = Cudzie nešťastie
|réžia = [[Vince Gilligan]]
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 20. január 2008
|slovenské uvedenie = 2. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Cat's in the Bag…
|slovenský názov = Mačka vo vreci...
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 27. január 2008
|slovenské uvedenie = 2. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = …And the Bag's in the River
|slovenský názov = ... a vrece je v rieke
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 10. február 2008
|slovenské uvedenie = 9. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Cancer Man
|slovenský názov = Muž s rakovinou
|réžia = Jim McKay
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 17. február 2008
|slovenské uvedenie = 9. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Gray Matter
|slovenský názov = Šedá hmota
|réžia = Tricia Brock
|scenár = Patty Lin
|pôvodné uvedenie = 24. február 2008
|slovenské uvedenie = 16. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Crazy Handful of Nothin'
|slovenský názov = Prázdne ruky
|réžia = Bronwen Hughes
|scenár = George Mastras
|pôvodné uvedenie = 2. marec 2008
|slovenské uvedenie = 16. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = A No-Rough-Stuff-Type Deal
|slovenský názov = Malo by to byť bez násilia
|réžia = Tim Hunter
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 9. marec 2008
|slovenské uvedenie = 23. júl 2013
}}
|}

===2. séria (2009)===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|№
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|#
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|Réžia
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|Scenár
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #2c6576; color: #FFFFFF;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Seven Thirty-Seven
|slovenský názov = 737
|réžia = Bryan Cranston
|scenár = J. Roberts
|pôvodné uvedenie = 8. marec 2009
|slovenské uvedenie = 23. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Grilled
|slovenský názov = Na ražni
|réžia = Charles Haid
|scenár = George Mastras
|pôvodné uvedenie = 15. marec 2009
|slovenské uvedenie = 30. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Bit by a Dead Bee
|slovenský názov = Bodnutie mŕtvej včely
|réžia = Terry McDonough
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 22. marec 2009
|slovenské uvedenie = 30. júl 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Down
|slovenský názov = Na dne
|réžia = John Dahl
|scenár = Sam Catlin
|pôvodné uvedenie = 29. marec 2009
|slovenské uvedenie = 6. august 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Breakage
|slovenský názov = Stratné
|réžia = Johan Renck
|scenár = Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 5. apríl 2009
|slovenské uvedenie = 13. august 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Peekaboo
|slovenský názov = Schovávačka
|réžia = Peter Medak
|scenár = J. Roberts &amp; [[Vince Gilligan]]
|pôvodné uvedenie = 12. apríl 2009
|slovenské uvedenie = 20. august 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Negro y Azul
|slovenský názov = Čierna a modrá
|réžia = Felix Alcala
|scenár = John Shiban
|pôvodné uvedenie = 19. apríl 2009
|slovenské uvedenie = 27. august 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Better Call Saul
|slovenský názov = Radšej volajte Saula
|réžia = Terry McDonough
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 26. apríl 2009
|slovenské uvedenie = 27. august 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 9
|pôvodný názov = 4 Days Out
|slovenský názov = 4 dni voľna
|réžia = [[Michelle MacLaren]]
|scenár = Sam Catlin
|pôvodné uvedenie = 3. máj 2009
|slovenské uvedenie = 3. september 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Over
|slovenský názov = Je to za nami
|réžia = Phil Abraham
|scenár = Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 10. máj 2009
|slovenské uvedenie = 17. september 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Mandala
|slovenský názov = Medzi nebom a zemou
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = George Mastras
|pôvodné uvedenie = 17. máj 2009
|slovenské uvedenie = 24. september 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Phoenix
|slovenský názov = Znovuzrodenie
|réžia = Colin Bucksey
|scenár = John Shiban
|pôvodné uvedenie = 24. máj 2009
|slovenské uvedenie = 1. október 2013
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 13
|pôvodný názov = ABQ
|slovenský názov = Albuquerque
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 31. máj 2009
|slovenské uvedenie = 8. október 2013
}}
|}

===3. séria (2010)===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|№
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|#
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|Réžia
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|Scenár
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #555555; color: #FFFFFF;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 1
|pôvodný názov = No Más
|slovenský názov = Už nie
|réžia = Bryan Cranston
|scenár = [[Vince Gilligan]]
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2010
|slovenské uvedenie = 1. október 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Caballo sin Nombre
|slovenský názov = Kôň bez mena
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2010
|slovenské uvedenie = 8. október 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 3
|pôvodný názov = I.F.T.
|slovenský názov = S.S.T.
|réžia = [[Michelle MacLaren]]
|scenár = George Mastras
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2010
|slovenské uvedenie = 15. október 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Green Light
|slovenský názov = Zelené svetlo
|réžia = Scott Winant
|scenár = Sam Catlin
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2010
|slovenské uvedenie = 22. október 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Más
|slovenský názov = Už zase
|réžia = Johan Renck
|scenár = Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 18. apríl 2010
|slovenské uvedenie = 29. október 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Sunset
|slovenský názov = Západ slnka
|réžia = John Shiban
|scenár = John Shiban
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2010
|slovenské uvedenie = 5. november 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 7
|pôvodný názov = One Minute
|slovenský názov = Osudová minúta
|réžia = Michelle MacLaren
|scenár = Thomas Schnauz
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2010
|slovenské uvedenie = 12. november 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 8
|pôvodný názov = I See You
|slovenský názov = Vidím ťa
|réžia = Colin Bucksey
|scenár = Gennifer Hutchison
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2010
|slovenské uvedenie = 19. november 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Kafkaesque
|slovenský názov = Kafkáreň
|réžia = [[Michael Slovis]]
|scenár = Peter Gould &amp; George Mastras
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2010
|slovenské uvedenie = 26. november 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Fly
|slovenský názov = Mucha
|réžia = [[Rian Johnson]]
|scenár = Sam Catlin &amp; Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2010
|slovenské uvedenie = 3. december 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Abiquiu
|slovenský názov = Mestečko Abiquiu
|réžia = Michelle MacLaren
|scenár = John Shiban &amp; Thomas Schnauz
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2010
|slovenské uvedenie = 10. december 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Half Measures
|slovenský názov = Polovičné riešenie
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = Sam Catlin &amp; Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 6. jún 2010
|slovenské uvedenie = 17. december 2015
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Full Measure
|slovenský názov = Konečné riešenie
|réžia = Vince Gilligan
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 13. jún 2010
|slovenské uvedenie = 17. december 2015
}}
|}

===4. séria (2011)===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|№
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|#
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|Réžia
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|Scenár
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #C58F10; color: #000000;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Box Cutter
|slovenský názov = Nôž na krabice
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = [[Vince Gilligan]]
|pôvodné uvedenie = 17. júl 2011
|slovenské uvedenie = 7. január 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Thirty-Eight Snub
|slovenský názov = Krátka tridsaťosmička
|réžia = [[Michelle MacLaren]]
|scenár = George Mastras
|pôvodné uvedenie = 24. júl 2011
|slovenské uvedenie = 14. január 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Open House
|slovenský názov = Otvorený dom
|réžia = David Slade
|scenár = Sam Catlin
|pôvodné uvedenie = 31. júl 2011
|slovenské uvedenie = 21. január 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Bullet Points
|slovenský názov = Kľúčové body
|réžia = Colin Bucksey
|scenár = Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 7. august 2011
|slovenské uvedenie = 28. január 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Shotgun
|slovenský názov = Spolujazdec
|réžia = Michelle MacLaren
|scenár = Thomas Schnauz
|pôvodné uvedenie = 14. august 2011
|slovenské uvedenie = 4. február 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Cornered
|slovenský názov = Zahnaný do kúta
|réžia = [[Michael Slovis]]
|scenár = Gennifer Hutchison
|pôvodné uvedenie = 21. august 2011
|slovenské uvedenie = 11. február 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Problem Dog
|slovenský názov = Problémový pes
|réžia = Peter Gould
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 28. august 2011
|slovenské uvedenie = 18. február 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 41
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Hermanos
|slovenský názov = Hermanos
|réžia = Johan Renck
|scenár = Sam Catlin &amp; George Mastras
|pôvodné uvedenie = 4. september 2011
|slovenské uvedenie = 25. február 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 42
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Bug
|slovenský názov = Ploštica
|réžia = Terry McDonough
|scenár = Moira Walley-Beckett &amp; Thomas Schnauz
|pôvodné uvedenie = 11. september 2011
|slovenské uvedenie = 3. marec 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 43
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Salud
|slovenský názov = Salud
|réžia = Michelle MacLaren
|scenár = Peter Gould &amp; Gennifer Hutchison
|pôvodné uvedenie = 18. september 2011
|slovenské uvedenie = 10. marec 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 44
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Crawl Space
|slovenský názov = Úložisko
|réžia = Scott Winant
|scenár = George Mastras &amp; Sam Catlin
|pôvodné uvedenie = 25. september 2011
|slovenské uvedenie = 17. marec 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 45
|ep2 = 12
|pôvodný názov = End Times
|slovenský názov = Koniec sveta
|réžia = Vince Gilligan
|scenár = Thomas Schnauz &amp; Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 2. október 2011
|slovenské uvedenie = 24. marec 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 46
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Face Off
|slovenský názov = Strata tváre
|réžia = Vince Gilligan
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 9. október 2011
|slovenské uvedenie = 31. marec 2016
}}
|}

===5. séria (2012-13)===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|№
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|#
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|Réžia
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|Scenár
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #016640; color: #FFFFFF;&quot;|1. časť
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 47
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Live Free or Die
|slovenský názov = Slobodný život alebo smrť
|réžia = [[Michael Slovis]]
|scenár = [[Vince Gilligan]]
|pôvodné uvedenie = 15. júl 2012
|slovenské uvedenie = 7. apríl 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 48
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Madrigal
|slovenský názov = Madrigal
|réžia = [[Michelle MacLaren]]
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 22. júl 2012
|slovenské uvedenie = 14. apríl 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 49
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Hazard Pay
|slovenský názov = Rizikový príplatok
|réžia = Adam Bernstein
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 29. júl 2012
|slovenské uvedenie = 21. apríl 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 50
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Fifty-One
|slovenský názov = 51
|réžia = [[Rian Johnson]]
|scenár = Sam Catlin
|pôvodné uvedenie = 5. august 2012
|slovenské uvedenie = 28. apríl 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 51
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Dead Freight
|slovenský názov = Mŕtvy náklad
|réžia = George Mastras
|scenár = George Mastras
|pôvodné uvedenie = 12. august 2012
|slovenské uvedenie = 5. máj 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 52
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Buyout
|slovenský názov = Odkup podielu
|réžia = Colin Bucksey
|scenár = Gennifer Hutchison
|pôvodné uvedenie = 19. august 2012
|slovenské uvedenie = 12. máj 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 53
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Say My Name
|slovenský názov = Povedz moje meno
|réžia = Thomas Schnauz
|scenár = Thomas Schnauz
|pôvodné uvedenie = 26. august 2012
|slovenské uvedenie = 19. máj 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 54
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Gliding Over All
|slovenský názov = Preplávanie nad tým všetkým
|réžia = Michelle MacLaren
|scenár = Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 2. september 2012
|slovenské uvedenie = 26. máj 2016
}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #A9A9A9; color: #000000;&quot;|2. časť
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 55
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Blood Money
|slovenský názov = Krvavé peniaze
|réžia = Bryan Cranston
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 11. august 2013
|slovenské uvedenie = 2. jún 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 56
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Buried
|slovenský názov = Zahrabané
|réžia = Michelle MacLaren
|scenár = Thomas Schnauz
|pôvodné uvedenie = 18. august 2013
|slovenské uvedenie = 9. jún 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 57
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Confessions
|slovenský názov = Priznanie
|réžia = Michael Slovis
|scenár = Gennifer Hutchinson
|pôvodné uvedenie = 25. august 2013
|slovenské uvedenie = 16. jún 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 58
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Rabid Dog
|slovenský názov = Besný pes
|réžia = Sam Catlin
|scenár = Sam Catlin
|pôvodné uvedenie = 1. september 2013
|slovenské uvedenie = 23. jún 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 59
|ep2 = 13
|pôvodný názov = To'hajiilee
|slovenský názov = To'hajiilee
|réžia = Michelle MacLaren
|scenár = George Mastras
|pôvodné uvedenie = 8. september 2013
|slovenské uvedenie = 30. jún 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 60
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Ozymandias
|slovenský názov = Ozymandias
|réžia = Rian Johnson
|scenár = Moira Walley-Beckett
|pôvodné uvedenie = 15. september 2013
|slovenské uvedenie = 7. júl 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 61
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Granite State
|slovenský názov = Žulový štát
|réžia = Peter Gould
|scenár = Peter Gould
|pôvodné uvedenie = 22. september 2013
|slovenské uvedenie = 14. júl 2016
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 62
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Felina
|slovenský názov = Felina
|réžia = Vince Gilligan
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 29. september 2013
|slovenské uvedenie = 21. júl 2016
}}
|}

===''El Camino: A Breaking Bad Movie''===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #972412; color: #FFFFFF;&quot;|Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #972412; color: #FFFFFF;&quot;|Réžia
! style=&quot;background: #972412; color: #FFFFFF;&quot;|Scenár
! style=&quot;background: #972412; color: #FFFFFF;&quot;|Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|pôvodný názov = ''El Camino: A Breaking Bad Movie''
|réžia = [[Vince Gilligan]]
|scenár = Vince Gilligan
|pôvodné uvedenie = 11. október 2019
}}
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

[[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Perníkový tatko]]</text>
      <sha1>mwl6mr8jskpj2gtt29tscr4bnk8q9x5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nemecké Rakúsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>488247</id>
    <revision>
      <id>7426661</id>
      <parentid>7426110</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:42:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9563" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Nemecké Rakúsko
| originálny názov        = Deutsch-Österreich, Deutschösterreich
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1919
| viac pred               = nie
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Flags of Austria-Hungary.png
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 3                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 3 vlajka             = Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg
| po 4                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 4 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| po 5                    = Druhá poľská republika
| po 5 vlajka             = Flag of Poland.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Austria.svg
| článok o vlajke         = vlajka Rakúska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          =
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Republic of German-Austria (1918-1919).png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Nárokované územia 
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 118 311
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 10 370 000
| počet obyvateľov poznámka =  
| jazyky                  =  
| národnostné zloženie    =    
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[parlamentná republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = [[Koruna (Rakúsko, 1919 – 1924)|rakúska koruna]]
| vznik                   = [[12. november|12. novembra]] [[1918]] (vyhlásenie republiky)
| zánik                   = [[10. september|10. septembra]] [[1919]] (ratifikácia [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]])
}}

'''Nemecké Rakúsko''' ({{V jazyku|deu|Deutsch-Österreich, Deutschösterreich}}) bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ako pohrobok [[Predlitavsko|Predlitavska]] na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom. 

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. Po prvej svetovej vojne si rovnaký názov zvolilo Rakúsko, ktoré tak vyjadrilo túžbu po spojení s [[Weimarská republika|Nemeckom]] (konštituovalo sa ako jeho časť).&lt;ref name=&quot;Lex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Deutschösterreich
  | url = http://austria-forum.org/af/AEIOU/Deutschösterreich
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-13
  | vydavateľ = Austria-Forum
  | miesto = 
  | jazyk = po nemecky
}}&lt;/ref&gt;

Nemecké Rakúsko si nárokovalo všetky územia s väčšinovo nemeckým obyvateľstvom (sčasti aj s menšinovým) zaniknutej habsburskej ríše: {{km2|118311|km2}}, na ktorých žilo 10,4 milióna obyvateľov. Tieto nároky zahŕňali celé dnešné [[Rakúsko]] (s výnimkou [[Burgenland]]u), k tomu navyše [[Južné Tirolsko]] a mesto [[Tarvisio]] (oboje dnes v Taliansku); južné [[Korutánsko (slovinská časť historického vojvodstva)|Korutánsko]] a južné [[Štajerské vojvodstvo|Štajersko]] (dnes v [[Slovinsko|Slovinsku]]; a [[Sudetenland (provincia)|Sudetenland]] a [[Nemecké Čechy]] (oboje sa neskôr stali súčasťou [[Sudety (región)|Sudet]]) v dnešnom [[Česko|Česku]]. V tej dobe rozprávala väčšina obyvateľov daných území po nemecky. V skutočnosti bola moc Nemeckého Rakúska obmedzená len na podunajské a alpské provincie bývalej habsburskej ríše, teda približne na dnešné Rakúsko.

== Dejiny ==
[[Súbor:GermanAustriaMap.png|thumb|left|Územia nárokované Nemeckým Rakúskom (následná [[Prvá rakúska republika]] ohraničená červenou líniou)]]
[[Súbor:1P049-1919-1 Krone.jpg|thumb|right|280px|Jednokorunová bankovka, na ktorej je pretlačené ''Deutschösterreich'' (Nemecké Rakúsko)]]

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. S kolapsom ríše na jeseň 1918 sa poslanci nemeckej národnosti v predlitavskom parlamente (''[[Ríšska rada (Rakúsko)|Ríšska rada]]'', posledné voľby sa konali v roku 1911) rozhodli vytvoriť štát Nemecké Rakúsko. Bolo zvolané ''dočasné národné zhromaždenie nezávislého nemecko-rakúskeho štátu'' ([[21. október]] [[1918]]), ktorého sa zúčastnili aj zastupitelia z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí odmietali príslušnosť k [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] (vyhlásené 28. októbra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlásená ''Nemecko-rakúska republika'', názov odkazoval na túžbu Rakúska po spojení s Nemeckom.&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt; Saintgermainská zmluva zakázala Rakúsku používať v názve spojenie ''Nemecko-rakúska'' a zakázala spojenie Rakúska s Nemeckom (''[[Anschluss]]'').&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt;

== Podcelky ==
Nemecké Rakúsko pozostávalo z deviatich provincií (''Provinzen''):
#[[Horné Rakúsko]] (''Oberösterreich''), dnešný spolkový štát Horné Rakúsko plus [[Šumavská župa]] (''Böhmerwaldgau'') v dnešnom [[Juhočeský kraj|Juhočeskom kraji]];
#[[Dolné Rakúsko]] (''Niederösterreich''), dnešný spolkový štát Dolné Rakúsko a Viedeň plus [[Nemecká južná Morava]] (''Deutschsüdmähren''), dnes rozdelená medzi kraje ČR: Juhočeský, [[Kraj Vysočina|Vysočina]] a [[Juhomoravský kraj]];
#[[Nemecké Čechy]] (''Deutschböhmen''), územie západných a severných  Čiech, ktoré bolo neskôr súčasťou Sudet v rokoch 1938–45 - mestá [[Cheb]] (''Eger''), [[Karlovy Vary]] (''Karlsbad''), [[Ústí nad Labem]] (''Aussig''), [[Liberec]] (''Reichenberg'');
#[[Sudetenland (provincia)|Sudetsko]] (''Sudetenland''), časti [[Morava (región)|Moravy]] a [[Rakúske Sliezsko|Rakúskeho Sliezska]]. Hranice nekorešpondujú s neskorším vymedzením [[Sudety (región)|Sudet]];
#[[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] (''Steiermark''), vrátane [[Maribor]]u (''Marburg an der Drau'') a [[Dolné Štajersko|Dolného Štajerska]] (dnes v Slovinsku);
#[[Salzbursko]] (''Salzburg''), dnešná spolková krajina;
#[[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] (''Kärnten''), vrátane väčšinovo slovinského južného Korutánska;
#[[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]] (''Tirol''), vrátane [[Južné Tirolsko|južného Tirolska]], ale nie mesto [[Trentino]];
#[[Vorarlbersko]], celá dnešná spolková krajina;
#Viaceré nemeckojazyčné enklávy (odlúčené jazykové oblasti - ''Einschlussgebiete'') na Morave - [[jazykový ostrov|jazykové ostrovy]] okolo [[Brniansky jazykový ostrov|Brna]] (''Brünn''), [[Jihlavský jazykový ostrov|Jihlavy]] (''Iglau'') a [[Olomoucký jazykový ostrov|Olomouca]] (''Olmütz'') obklopené českojazyčnými územiami.&lt;ref name=&quot;an&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Jašš 
  | meno = Richard 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Fňukal 
  | meno2 = Miloš
  | titul = The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918
  | url = http://geography.upol.cz/soubory/lide/fnukal/clanky/clanek2009-4.pdf
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-14
  | vydavateľ = MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Nemecká menšina v mestách ako [[Praha]], [[České Budějovice]], [[Plzeň]] takisto žila v enklávach, ale nároky na ''odlúčené oblasti'' v Čechách boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolané.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt; Faktom zostáva, že nároky na jazykové ostrovy na Morave boli bez reálnej možnosti uplatniť na daných územiach svoju suverenitu.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt;

== Zánik ==
Všetky z nárokovaných území, ktoré ležia mimo dnešného Rakúska (niektoré len s nemeckou menšinou) boli rýchlo obsadené jednotkami druhých krajín, ktoré si ich takisto nárokovali. Jedine etnickí Nemci v západnej časti [[Uhorsko|Uhorska]], ktorí tvorili väčšinu na území známom neskôr ako [[Burgenland]] žiadali o pripojenie k Rakúsku a boli pri tom úspešní (z územia bola vytvorená spolková krajina [[Burgenland]]), s výnimkou oblasti [[Šopron]]u (Ödenburg), ktorý mal byť hlavným mestom spolkovej krajiny, ale pre sporné referendum, zostalo súčasťou Maďarska. 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Nemecké Čechy]]
* [[Zánik Rakúsko-Uhorska]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.bruntal.net/2006112703-velky-znak-deutschosterreich-a-zeme-koruny-ceske-1918-1919 Veľký znak Nemeckého Rakúska a krajiny Koruny českej 1918-1919]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Republic of German Austria|113353225}}

[[Kategória:Nemecké Rakúsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>i6aa0i156faxbs59ddup6u8syxasj5n</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426698</id>
      <parentid>7426661</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:20:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9585" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Nemecké Rakúsko
| originálny názov        = Deutsch-Österreich, Deutschösterreich
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1919
| viac pred               = nie
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 3                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 3 vlajka             = Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg
| po 4                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 4 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| po 5                    = Druhá poľská republika
| po 5 vlajka             = Flag of Poland.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Austria.svg
| článok o vlajke         = vlajka Rakúska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          =
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Republic of German-Austria (1918-1919).png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Nárokované územia 
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 118 311
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 10 370 000
| počet obyvateľov poznámka =  
| jazyky                  =  
| národnostné zloženie    =    
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[parlamentná republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = [[Koruna (Rakúsko, 1919 – 1924)|rakúska koruna]]
| vznik                   = [[12. november|12. novembra]] [[1918]] (vyhlásenie republiky)
| zánik                   = [[10. september|10. septembra]] [[1919]] (ratifikácia [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]])
}}

'''Nemecké Rakúsko''' ({{V jazyku|deu|Deutsch-Österreich, Deutschösterreich}}) bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ako pohrobok [[Predlitavsko|Predlitavska]] na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom. 

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. Po prvej svetovej vojne si rovnaký názov zvolilo Rakúsko, ktoré tak vyjadrilo túžbu po spojení s [[Weimarská republika|Nemeckom]] (konštituovalo sa ako jeho časť).&lt;ref name=&quot;Lex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Deutschösterreich
  | url = http://austria-forum.org/af/AEIOU/Deutschösterreich
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-13
  | vydavateľ = Austria-Forum
  | miesto = 
  | jazyk = po nemecky
}}&lt;/ref&gt;

Nemecké Rakúsko si nárokovalo všetky územia s väčšinovo nemeckým obyvateľstvom (sčasti aj s menšinovým) zaniknutej habsburskej ríše: {{km2|118311|km2}}, na ktorých žilo 10,4 milióna obyvateľov. Tieto nároky zahŕňali celé dnešné [[Rakúsko]] (s výnimkou [[Burgenland]]u), k tomu navyše [[Južné Tirolsko]] a mesto [[Tarvisio]] (oboje dnes v Taliansku); južné [[Korutánsko (slovinská časť historického vojvodstva)|Korutánsko]] a južné [[Štajerské vojvodstvo|Štajersko]] (dnes v [[Slovinsko|Slovinsku]]; a [[Sudetenland (provincia)|Sudetenland]] a [[Nemecké Čechy]] (oboje sa neskôr stali súčasťou [[Sudety (región)|Sudet]]) v dnešnom [[Česko|Česku]]. V tej dobe rozprávala väčšina obyvateľov daných území po nemecky. V skutočnosti bola moc Nemeckého Rakúska obmedzená len na podunajské a alpské provincie bývalej habsburskej ríše, teda približne na dnešné Rakúsko.

== Dejiny ==
[[Súbor:GermanAustriaMap.png|thumb|left|Územia nárokované Nemeckým Rakúskom (následná [[Prvá rakúska republika]] ohraničená červenou líniou)]]
[[Súbor:1P049-1919-1 Krone.jpg|thumb|right|280px|Jednokorunová bankovka, na ktorej je pretlačené ''Deutschösterreich'' (Nemecké Rakúsko)]]

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. S kolapsom ríše na jeseň 1918 sa poslanci nemeckej národnosti v predlitavskom parlamente (''[[Ríšska rada (Rakúsko)|Ríšska rada]]'', posledné voľby sa konali v roku 1911) rozhodli vytvoriť štát Nemecké Rakúsko. Bolo zvolané ''dočasné národné zhromaždenie nezávislého nemecko-rakúskeho štátu'' ([[21. október]] [[1918]]), ktorého sa zúčastnili aj zastupitelia z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí odmietali príslušnosť k [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] (vyhlásené 28. októbra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlásená ''Nemecko-rakúska republika'', názov odkazoval na túžbu Rakúska po spojení s Nemeckom.&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt; Saintgermainská zmluva zakázala Rakúsku používať v názve spojenie ''Nemecko-rakúska'' a zakázala spojenie Rakúska s Nemeckom (''[[Anschluss]]'').&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt;

== Podcelky ==
Nemecké Rakúsko pozostávalo z deviatich provincií (''Provinzen''):
#[[Horné Rakúsko]] (''Oberösterreich''), dnešný spolkový štát Horné Rakúsko plus [[Šumavská župa]] (''Böhmerwaldgau'') v dnešnom [[Juhočeský kraj|Juhočeskom kraji]];
#[[Dolné Rakúsko]] (''Niederösterreich''), dnešný spolkový štát Dolné Rakúsko a Viedeň plus [[Nemecká južná Morava]] (''Deutschsüdmähren''), dnes rozdelená medzi kraje ČR: Juhočeský, [[Kraj Vysočina|Vysočina]] a [[Juhomoravský kraj]];
#[[Nemecké Čechy]] (''Deutschböhmen''), územie západných a severných  Čiech, ktoré bolo neskôr súčasťou Sudet v rokoch 1938–45 - mestá [[Cheb]] (''Eger''), [[Karlovy Vary]] (''Karlsbad''), [[Ústí nad Labem]] (''Aussig''), [[Liberec]] (''Reichenberg'');
#[[Sudetenland (provincia)|Sudetsko]] (''Sudetenland''), časti [[Morava (región)|Moravy]] a [[Rakúske Sliezsko|Rakúskeho Sliezska]]. Hranice nekorešpondujú s neskorším vymedzením [[Sudety (región)|Sudet]];
#[[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] (''Steiermark''), vrátane [[Maribor]]u (''Marburg an der Drau'') a [[Dolné Štajersko|Dolného Štajerska]] (dnes v Slovinsku);
#[[Salzbursko]] (''Salzburg''), dnešná spolková krajina;
#[[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] (''Kärnten''), vrátane väčšinovo slovinského južného Korutánska;
#[[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]] (''Tirol''), vrátane [[Južné Tirolsko|južného Tirolska]], ale nie mesto [[Trentino]];
#[[Vorarlbersko]], celá dnešná spolková krajina;
#Viaceré nemeckojazyčné enklávy (odlúčené jazykové oblasti - ''Einschlussgebiete'') na Morave - [[jazykový ostrov|jazykové ostrovy]] okolo [[Brniansky jazykový ostrov|Brna]] (''Brünn''), [[Jihlavský jazykový ostrov|Jihlavy]] (''Iglau'') a [[Olomoucký jazykový ostrov|Olomouca]] (''Olmütz'') obklopené českojazyčnými územiami.&lt;ref name=&quot;an&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Jašš 
  | meno = Richard 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Fňukal 
  | meno2 = Miloš
  | titul = The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918
  | url = http://geography.upol.cz/soubory/lide/fnukal/clanky/clanek2009-4.pdf
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-14
  | vydavateľ = MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Nemecká menšina v mestách ako [[Praha]], [[České Budějovice]], [[Plzeň]] takisto žila v enklávach, ale nároky na ''odlúčené oblasti'' v Čechách boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolané.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt; Faktom zostáva, že nároky na jazykové ostrovy na Morave boli bez reálnej možnosti uplatniť na daných územiach svoju suverenitu.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt;

== Zánik ==
Všetky z nárokovaných území, ktoré ležia mimo dnešného Rakúska (niektoré len s nemeckou menšinou) boli rýchlo obsadené jednotkami druhých krajín, ktoré si ich takisto nárokovali. Jedine etnickí Nemci v západnej časti [[Uhorsko|Uhorska]], ktorí tvorili väčšinu na území známom neskôr ako [[Burgenland]] žiadali o pripojenie k Rakúsku a boli pri tom úspešní (z územia bola vytvorená spolková krajina [[Burgenland]]), s výnimkou oblasti [[Šopron]]u (Ödenburg), ktorý mal byť hlavným mestom spolkovej krajiny, ale pre sporné referendum, zostalo súčasťou Maďarska. 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Nemecké Čechy]]
* [[Zánik Rakúsko-Uhorska]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.bruntal.net/2006112703-velky-znak-deutschosterreich-a-zeme-koruny-ceske-1918-1919 Veľký znak Nemeckého Rakúska a krajiny Koruny českej 1918-1919]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Republic of German Austria|113353225}}

[[Kategória:Nemecké Rakúsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>3snyih6pzppa0x7cft9j2uokupva32o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426882</id>
      <parentid>7426698</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:22:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>62.168.13.101</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9611" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Nemecké Rakúsko
| originálny názov        = Deutsch-Österreich, Deutschösterreich
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1919
| viac pred               = nie
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 3                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 3 vlajka             = Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg
| po 4                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 4 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| po 5                    = Druhá poľská republika
| po 5 vlajka             = Flag of Poland.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Austria.svg
| článok o vlajke         = vlajka Rakúska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          =
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Republic of German-Austria (1918-1919).png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Nárokované územia 
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 118 311
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 10 370 000
| počet obyvateľov poznámka =  
| jazyky                  =  
| národnostné zloženie    =    
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[parlamentná republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = [[Koruna (Rakúsko, 1919 – 1924)|rakúska koruna]]
| vznik                   = [[12. november|12. novembra]] [[1918]] (vyhlásenie republiky)
| zánik                   = [[10. september|10. septembra]] [[1919]] (ratifikácia [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]])
}}

'''Nemecké Rakúsko''' ({{V jazyku|deu|Deutsch-Österreich, Deutschösterreich}}) bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ako pohrobok [[Predlitavsko|Predlitavska]] na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom. 

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. Po prvej svetovej vojne si rovnaký názov zvolilo Rakúsko, ktoré tak vyjadrilo túžbu po spojení s [[Weimarská republika|Nemeckom]] (konštituovalo sa ako jeho časť).&lt;ref name=&quot;Lex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Deutschösterreich
  | url = http://austria-forum.org/af/AEIOU/Deutschösterreich
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-13
  | vydavateľ = Austria-Forum
  | miesto = 
  | jazyk = po nemecky
}}&lt;/ref&gt;

Nemecké Rakúsko si nárokovalo všetky územia s väčšinovo nemeckým obyvateľstvom (sčasti aj s menšinovým) zaniknutej habsburskej ríše: {{km2|118311|km2}}, na ktorých žilo 10,4 milióna obyvateľov. Tieto nároky zahŕňali celé dnešné [[Rakúsko]] (s výnimkou [[Burgenland]]u), k tomu navyše [[Južné Tirolsko]] a mesto [[Tarvisio]] (oboje dnes v Taliansku); južné [[Korutánsko (slovinská časť historického vojvodstva)|Korutánsko]] a južné [[Štajerské vojvodstvo|Štajersko]] (dnes v [[Slovinsko|Slovinsku]]; a [[Sudetenland (provincia)|Sudetenland]] a [[Nemecké Čechy]] (oboje sa neskôr stali súčasťou [[Sudety (región)|Sudet]]) v dnešnom [[Česko|Česku]]. V tej dobe rozprávala väčšina obyvateľov daných území po nemecky. V skutočnosti bola moc Nemeckého Rakúska obmedzená len na podunajské a alpské provincie bývalej habsburskej ríše, teda približne na dnešné Rakúsko.

== Dejiny ==
[[Súbor:GermanAustriaMap.png|thumb|left|Územia nárokované Nemeckým Rakúskom (následná [[Prvá rakúska republika]] ohraničená červenou líniou)]]
[[Súbor:1P049-1919-1 Krone.jpg|thumb|right|280px|Jednokorunová bankovka, na ktorej je pretlačené ''Deutschösterreich'' (Nemecké Rakúsko)]]

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. S kolapsom ríše na jeseň 1918 sa poslanci nemeckej národnosti v predlitavskom parlamente (''[[Ríšska rada (Rakúsko)|Ríšska rada]]'', posledné voľby sa konali v roku 1911) rozhodli vytvoriť štát Nemecké Rakúsko. Bolo zvolané ''dočasné národné zhromaždenie nezávislého nemecko-rakúskeho štátu'' ([[21. október]] [[1918]]), ktorého sa zúčastnili aj zastupitelia z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí odmietali príslušnosť k [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] (vyhlásené 28. októbra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlásená ''Nemecko-rakúska republika'', názov odkazoval na túžbu Rakúska po spojení s Nemeckom.&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt; Saintgermainská zmluva zakázala Rakúsku používať v názve spojenie ''Nemecko-rakúska'' a zakázala spojenie Rakúska s Nemeckom (''[[Anschluss]]'').&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt;

== Podcelky ==
Nemecké Rakúsko pozostávalo z deviatich provincií (''Provinzen''):
#[[Horné Rakúsko]] (''Oberösterreich''), dnešný spolkový štát Horné Rakúsko plus [[Šumavská župa]] (''Böhmerwaldgau'') v dnešnom [[Juhočeský kraj|Juhočeskom kraji]];
#[[Dolné Rakúsko]] (''Niederösterreich''), dnešný spolkový štát Dolné Rakúsko a Viedeň plus [[Nemecká južná Morava]] (''Deutschsüdmähren''), dnes v Česku rozdelená medzi [[Juhomoravský kraj]], [[Kraj Vysočina]] a [[Juhočeský kraj];
#[[Nemecké Čechy]] (''Deutschböhmen''), územie západných a severných  Čiech, ktoré bolo neskôr súčasťou Sudet v rokoch 1938–45 - mestá [[Cheb]] (''Eger''), [[Karlovy Vary]] (''Karlsbad''), [[Ústí nad Labem]] (''Aussig''), [[Liberec]] (''Reichenberg'');
#[[Sudetenland (provincia)|Sudetsko]] (''Sudetenland''), časti [[Morava (región)|severnej Moravy]], [[Rakúske Sliezsko|Rakúskeho Sliezska]] a východných Čiech. Hranice nekorešpondujú s neskorším vymedzením [[Sudety (región)|Sudet]];
#[[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] (''Steiermark''), vrátane [[Maribor]]u (''Marburg an der Drau'') a [[Dolné Štajersko|Dolného Štajerska]] (dnes v Slovinsku);
#[[Salzbursko]] (''Salzburg''), dnešná spolková krajina;
#[[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] (''Kärnten''), vrátane väčšinovo slovinského južného Korutánska;
#[[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]] (''Tirol''), vrátane [[Južné Tirolsko|južného Tirolska]], ale nie mesto [[Trentino]];
#[[Vorarlbersko]], celá dnešná spolková krajina;
#Viaceré nemeckojazyčné enklávy (odlúčené jazykové oblasti - ''Einschlussgebiete'') na Morave - [[jazykový ostrov|jazykové ostrovy]] okolo [[Brniansky jazykový ostrov|Brna]] (''Brünn''), [[Jihlavský jazykový ostrov|Jihlavy]] (''Iglau'') a [[Olomoucký jazykový ostrov|Olomouca]] (''Olmütz'') obklopené českojazyčnými územiami.&lt;ref name=&quot;an&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Jašš 
  | meno = Richard 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Fňukal 
  | meno2 = Miloš
  | titul = The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918
  | url = http://geography.upol.cz/soubory/lide/fnukal/clanky/clanek2009-4.pdf
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-14
  | vydavateľ = MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Nemecká menšina v mestách ako [[Praha]], [[České Budějovice]], [[Plzeň]] takisto žila v enklávach, ale nároky na ''odlúčené oblasti'' v Čechách boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolané.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt; Faktom zostáva, že nároky na jazykové ostrovy na Morave boli bez reálnej možnosti uplatniť na daných územiach svoju suverenitu.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt;

== Zánik ==
Všetky z nárokovaných území, ktoré ležia mimo dnešného Rakúska (niektoré len s nemeckou menšinou) boli rýchlo obsadené jednotkami druhých krajín, ktoré si ich takisto nárokovali. Jedine etnickí Nemci v západnej časti [[Uhorsko|Uhorska]], ktorí tvorili väčšinu na území známom neskôr ako [[Burgenland]] žiadali o pripojenie k Rakúsku a boli pri tom úspešní (z územia bola vytvorená spolková krajina [[Burgenland]]), s výnimkou oblasti [[Šopron]]u (Ödenburg), ktorý mal byť hlavným mestom spolkovej krajiny, ale pre sporné referendum, zostalo súčasťou Maďarska. 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Nemecké Čechy]]
* [[Zánik Rakúsko-Uhorska]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.bruntal.net/2006112703-velky-znak-deutschosterreich-a-zeme-koruny-ceske-1918-1919 Veľký znak Nemeckého Rakúska a krajiny Koruny českej 1918-1919]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Republic of German Austria|113353225}}

[[Kategória:Nemecké Rakúsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>04f033fhxawemz224t8332z1pmuo2rx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426934</id>
      <parentid>7426882</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:34:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9605" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Nemecké Rakúsko
| originálny názov        = Deutsch-Österreich, Deutschösterreich
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1919
| viac pred               = nie
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Prvá rakúska republika
| po 1 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 3                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 3 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| po 4                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 4 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| po 5                    = Druhá poľská republika
| po 5 vlajka             = Flag of Poland.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Austria.svg
| článok o vlajke         = vlajka Rakúska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          =
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Republic of German-Austria (1918-1919).png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Nárokované územia 
| hlavné mesto            = [[Viedeň]]
| rozloha                 = 118 311
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 10 370 000
| počet obyvateľov poznámka =  
| jazyky                  =  
| národnostné zloženie    =    
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[parlamentná republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = [[Koruna (Rakúsko, 1919 – 1924)|rakúska koruna]]
| vznik                   = [[12. november|12. novembra]] [[1918]] (vyhlásenie republiky)
| zánik                   = [[10. september|10. septembra]] [[1919]] (ratifikácia [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]])
}}

'''Nemecké Rakúsko''' ({{V jazyku|deu|Deutsch-Österreich, Deutschösterreich}}) bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ako pohrobok [[Predlitavsko|Predlitavska]] na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom. 

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. Po prvej svetovej vojne si rovnaký názov zvolilo Rakúsko, ktoré tak vyjadrilo túžbu po spojení s [[Weimarská republika|Nemeckom]] (konštituovalo sa ako jeho časť).&lt;ref name=&quot;Lex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Deutschösterreich
  | url = http://austria-forum.org/af/AEIOU/Deutschösterreich
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-13
  | vydavateľ = Austria-Forum
  | miesto = 
  | jazyk = po nemecky
}}&lt;/ref&gt;

Nemecké Rakúsko si nárokovalo všetky územia s väčšinovo nemeckým obyvateľstvom (sčasti aj s menšinovým) zaniknutej habsburskej ríše: {{km2|118311|km2}}, na ktorých žilo 10,4 milióna obyvateľov. Tieto nároky zahŕňali celé dnešné [[Rakúsko]] (s výnimkou [[Burgenland]]u), k tomu navyše [[Južné Tirolsko]] a mesto [[Tarvisio]] (oboje dnes v Taliansku); južné [[Korutánsko (slovinská časť historického vojvodstva)|Korutánsko]] a južné [[Štajerské vojvodstvo|Štajersko]] (dnes v [[Slovinsko|Slovinsku]]; a [[Sudetenland (provincia)|Sudetenland]] a [[Nemecké Čechy]] (oboje sa neskôr stali súčasťou [[Sudety (región)|Sudet]]) v dnešnom [[Česko|Česku]]. V tej dobe rozprávala väčšina obyvateľov daných území po nemecky. V skutočnosti bola moc Nemeckého Rakúska obmedzená len na podunajské a alpské provincie bývalej habsburskej ríše, teda približne na dnešné Rakúsko.

== Dejiny ==
[[Súbor:GermanAustriaMap.png|thumb|left|Územia nárokované Nemeckým Rakúskom (následná [[Prvá rakúska republika]] ohraničená červenou líniou)]]
[[Súbor:1P049-1919-1 Krone.jpg|thumb|right|280px|Jednokorunová bankovka, na ktorej je pretlačené ''Deutschösterreich'' (Nemecké Rakúsko)]]

V [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] bolo označenie ''Nemecké Rakúsko'' používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi [[Nemci|Nemcami]]. S kolapsom ríše na jeseň 1918 sa poslanci nemeckej národnosti v predlitavskom parlamente (''[[Ríšska rada (Rakúsko)|Ríšska rada]]'', posledné voľby sa konali v roku 1911) rozhodli vytvoriť štát Nemecké Rakúsko. Bolo zvolané ''dočasné národné zhromaždenie nezávislého nemecko-rakúskeho štátu'' ([[21. október]] [[1918]]), ktorého sa zúčastnili aj zastupitelia z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí odmietali príslušnosť k [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] (vyhlásené 28. októbra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlásená ''Nemecko-rakúska republika'', názov odkazoval na túžbu Rakúska po spojení s Nemeckom.&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt; Saintgermainská zmluva zakázala Rakúsku používať v názve spojenie ''Nemecko-rakúska'' a zakázala spojenie Rakúska s Nemeckom (''[[Anschluss]]'').&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt;

== Podcelky ==
Nemecké Rakúsko pozostávalo z deviatich provincií (''Provinzen''):
#[[Horné Rakúsko]] (''Oberösterreich''), dnešný spolkový štát Horné Rakúsko plus [[Šumavská župa]] (''Böhmerwaldgau'') v dnešnom [[Juhočeský kraj|Juhočeskom kraji]];
#[[Dolné Rakúsko]] (''Niederösterreich''), dnešný spolkový štát Dolné Rakúsko a Viedeň plus [[Nemecká južná Morava]] (''Deutschsüdmähren''), dnes v Česku rozdelená medzi [[Juhomoravský kraj]], [[Kraj Vysočina]] a [[Juhočeský kraj];
#[[Nemecké Čechy]] (''Deutschböhmen''), územie západných a severných  Čiech, ktoré bolo neskôr súčasťou Sudet v rokoch 1938–45 - mestá [[Cheb]] (''Eger''), [[Karlovy Vary]] (''Karlsbad''), [[Ústí nad Labem]] (''Aussig''), [[Liberec]] (''Reichenberg'');
#[[Sudetenland (provincia)|Sudetsko]] (''Sudetenland''), časti [[Morava (región)|severnej Moravy]], [[Rakúske Sliezsko|Rakúskeho Sliezska]] a východných Čiech. Hranice nekorešpondujú s neskorším vymedzením [[Sudety (región)|Sudet]];
#[[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] (''Steiermark''), vrátane [[Maribor]]u (''Marburg an der Drau'') a [[Dolné Štajersko|Dolného Štajerska]] (dnes v Slovinsku);
#[[Salzbursko]] (''Salzburg''), dnešná spolková krajina;
#[[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] (''Kärnten''), vrátane väčšinovo slovinského južného Korutánska;
#[[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsko]] (''Tirol''), vrátane [[Južné Tirolsko|južného Tirolska]], ale nie mesto [[Trentino]];
#[[Vorarlbersko]], celá dnešná spolková krajina;
#Viaceré nemeckojazyčné enklávy (odlúčené jazykové oblasti - ''Einschlussgebiete'') na Morave - [[jazykový ostrov|jazykové ostrovy]] okolo [[Brniansky jazykový ostrov|Brna]] (''Brünn''), [[Jihlavský jazykový ostrov|Jihlavy]] (''Iglau'') a [[Olomoucký jazykový ostrov|Olomouca]] (''Olmütz'') obklopené českojazyčnými územiami.&lt;ref name=&quot;an&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Jašš 
  | meno = Richard 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Fňukal 
  | meno2 = Miloš
  | titul = The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918
  | url = http://geography.upol.cz/soubory/lide/fnukal/clanky/clanek2009-4.pdf
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-06-14
  | vydavateľ = MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Nemecká menšina v mestách ako [[Praha]], [[České Budějovice]], [[Plzeň]] takisto žila v enklávach, ale nároky na ''odlúčené oblasti'' v Čechách boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolané.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt; Faktom zostáva, že nároky na jazykové ostrovy na Morave boli bez reálnej možnosti uplatniť na daných územiach svoju suverenitu.&lt;ref name=&quot;an&quot; /&gt;

== Zánik ==
Všetky z nárokovaných území, ktoré ležia mimo dnešného Rakúska (niektoré len s nemeckou menšinou) boli rýchlo obsadené jednotkami druhých krajín, ktoré si ich takisto nárokovali. Jedine etnickí Nemci v západnej časti [[Uhorsko|Uhorska]], ktorí tvorili väčšinu na území známom neskôr ako [[Burgenland]] žiadali o pripojenie k Rakúsku a boli pri tom úspešní (z územia bola vytvorená spolková krajina [[Burgenland]]), s výnimkou oblasti [[Šopron]]u (Ödenburg), ktorý mal byť hlavným mestom spolkovej krajiny, ale pre sporné referendum, zostalo súčasťou Maďarska. 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Nemecké Čechy]]
* [[Zánik Rakúsko-Uhorska]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.bruntal.net/2006112703-velky-znak-deutschosterreich-a-zeme-koruny-ceske-1918-1919 Veľký znak Nemeckého Rakúska a krajiny Koruny českej 1918-1919]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Republic of German Austria|113353225}}

[[Kategória:Nemecké Rakúsko| ]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>igk3ksmvb8elu9b5craq93knxad7rrn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rusínska národná republika Lemkov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>489981</id>
    <revision>
      <id>7426699</id>
      <parentid>7309709</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:20:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5875" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Rusínska národná republika Lemkov
| originálny názov        = 
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1920
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2                  = Poľské kráľovstvo (1916–1918)
| pred 2 vlajka           = Flag of Poland.svg
| pred 3                  = Západoukrajinská ľudová republika
| pred 3 vlajka           = Flag of the Ukrainian State.svg
| pred 4                  = Ukrajinská ľudová republika
| pred 4 vlajka           = Flag of Ukraine.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Druhá poľská republika
| po 1 vlajka             = Flag of Poland.svg
| po 2                    = Prvá česko-slovenská republika
| po 2 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 3                    = 
| po 3 vlajka             = 
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Прапор Лемко-Русинської Республіки.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    =
| článok o znaku          =
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Lemko Republic in Poland cropped.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = Približný rozsah Lemkovskej republiky
| hlavné mesto            = [[Florynka]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          =  
| počet obyvateľov poznámka =  
| jazyky                  = [[Lemkovia|Lemkovčina]]
| národnostné zloženie    = [[Lemkovia]], [[Poliaci]], [[Slováci]]
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = 
| vznik                   = koniec [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 
| zánik                   = [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainská zmluva]]
}}

'''Rusínska národná republika Lemkov''' ([[Lemkovia|lem.]] ''Ruska Narodna Respublika Lemkiv''; iné názvy: '''Lemko-rusínska republika''', '''Lemkovská republika''',  '''Lemkovská rusínska republika'''&lt;ref&gt;[http://www.rusinskaobroda.sk/?page_id=399 Rusínska obroda na Slovensku 20. storočie]&lt;/ref&gt;) bol malý [[Halič (región)|haličský]] štát, vytvorený [[Lemkovia|Lemkami]] dňa [[5. december|5. decembra]] [[1918]] po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], kedy sa 500 delegátov zo 130 lemkovských obcí zišlo vo [[Florynka|Florynke]] a uznieslo na založení výkonnej rady.&lt;ref name=&quot;Lex&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Lemko Republic of Florynka/Ruska narodna respublika Lemkiv
  | url = http://www.rusyn.org/hisflorynka.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-07-11
  | vydavateľ = World Academy of Rusyn Culture
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

O podobnom, ale proukrajinskom, štáte Lemkov pozri [[Komańczianska republika]] (november 1918 – 23. január 1919).

== Dejiny ==
Hlavným cieľom výkonnej rady bolo zjednotiť [[Rusíni|Rusínov]], žijúcich na oboch stranách [[Karpaty|Karpát]] do štátu, ktorý by sa mohol pripojiť k [[Februárová revolúcia (1917)|demokratickému Rusku]], čo sa zakrátko ukázalo ako neuskutočniteľné pre dôsledky [[októbrová revolúcia|októbrovej revolúcie]] a následné vypuknutie [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]].&lt;ref name=&quot;Lex&quot; /&gt;

Vedúcimi postavami lemkovského hnutia sa stali Dr. [[Jarosław Kaczmarczyk]], Dr. [[Aleksander Cichański]] a kňaz [[Mychajło Jurczakewycz]]. Neboli však určené jednoznačné ciele hnutia - jedni sa chceli pripojiť k Rusku, iní k Ukrajine, iní k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] (tento variant podporoval najmä [[Hrihorij Žatkovič]], ktorý už predtým pomohol k ČSR pripojiť [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]) a takisto sa objavila požiadavka ponechať republiku samostatnú, ale s iným hlavným mestom (napr. [[Prešov]] alebo [[Užhorod]]). Situácia sa zakrátko skomplikovala po vypuknutí [[poľsko-ukrajinská vojna|poľsko-ukrajinskej vojny]] a obsadení [[Ukrajinská národná republika|Ukrajinskej národnej republiky]]. Od konca januára [[1919]] sa v Lemko-Rusínsku konali manifestácie za zjednotenie s Rusínmi v ČSR, [[Józef Piłsudski]] sa však nemienil územia Lemkov vzdať a Česko-Slovensko nemalo veľký záujem o ich ovládnutie.

== Zánik ==
V marci [[1919]] boli poprední predstavitelia republiky (medzi nimi aj Jurczakiewycz a Kaczmarczyk) uväznení. Súd v [[Nowy Sącz|Novom Saczi]] ich síce oslobodil, napriek tomu snaha o udržanie stability republiky skončila neúspechom. Osud republiky bol definitívne spečatený uzavretím [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]], ktorá pridelila [[Halič (región)|Halič]] (vrátane Lemko-rusínskej republiky) [[Druhá poľská republika|Poľsku]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.rusyn.org/hisflorynka.html História Lemko-rusínskej republiky] {{eng icon}} 
* [http://www.carpatho-rusyn.org/lemkos/lemrepub.htm Paul Magocsi o Lemko-rusínsku] {{eng icon}} 

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Lemko-rusínská republika|10096944}}

[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Rusíni]]</text>
      <sha1>o54avnhifhwbg7syb2bf1w7hhg045yo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Whistle-blower</title>
    <ns>0</ns>
    <id>490097</id>
    <revision>
      <id>7426857</id>
      <parentid>7244298</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:55:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starekolena</username>
        <id>8222</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11737" xml:space="preserve">'''Whistle-blower''' alebo '''whistleblower''' (trochu menej vhodne ale oficiálne používané&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti - UOO|url=https://www.oznamovatelia.sk/|vydavateľ=Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;) či '''whistle blower''' (doslova ''pískač na píšťalke'') je anglické (primárne americké) podstatné meno, ktoré môže znamenať:&lt;ref&gt;Hais, K.-Hodek, B.: ''Velký anglicko-český slovník I-IV,'' 1993&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;''Oxford English Dictionary,'' 2nd edition with Additions Series, 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://www.merriam-webster.com/dictionary/whistle-blower
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Garner, B. et al.: ''Black's Law Dictionary'', 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Cambell, H. et al.: ''Black's Law Dictionary'', 1990&lt;/ref&gt;
* osoba, ktorá chce niečo rázne ukončiť, zatrhnúť
* osoba, ktorá udá / prezradí inú osobu či iné osoby (napr. pri výsluchu) alebo osoba, ktorá prezradí nejakú zlú činnosť (napr. zločin, nezrovnalosť) alebo tajenú činnosť [a tým rázne ukončí túto činnosť], čiže [[udavač]], [[informátor]], [[donášač]], [[oznamovateľ]]
* v najužšom význame (používaný najmä ale nielen v práve): zamestnanec, ktorý ohlási zlú (protiprávnu, nezákonnú a pod.) činnosť svojho zamestnávateľa (v širšom zmysle: alebo spolupracovníkov), a to najmä vládnemu orgánu alebo orgánu činnému v trestnom stíhaní; prípadne aj zamestnanec, ktorý sa odmietne zapojiť do zlej činnosti svojho zamestnávateľa (detaily tejto definície sa líšia podľa zdroja, pozri nižšie).

Slovenská vláda približne od roku 2014 používa označenie '''oznamovateľ.'''&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20140810092337/https://www.vlada.gov.sk//ochrana-oznamovatela/]&lt;/ref&gt;Označenie oznamovateľ používajú od roku 2015 aj príslušné slovenské právne predpisy (sú uvedené nižšie). Príslušný úrad sa volá [https://www.oznamovatelia.sk/ Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti].&lt;ref name=Z2019/&gt; Aj v roku 2022 sa aj v slovenčine a oficiálne používa anglický &quot;whistleblower&quot;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Vznik výrazu ==
Podstatné meno whistle-blower je prvý raz doložené až v [[New York Times]] dňa 23. marca 1970, je však mechanicky odvodené od takmer rovnoznačnej frázy ''to blow the whistle'' (on somebody/something), ktorá je doložená v tomto význame už od roku 1934. Od tejto frázy existuje aj gerundium ''whistle-blowing (whistleblowing)''.&lt;ref&gt;''Oxford English Dictionary'', 2nd edition with Additions Series, 2009&lt;/ref&gt;

V Slovenskom národnom korpuse sú prvé výskyty (v tvare &quot;whistleblower&quot;) z novín z roku 2010.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://korpus.juls.savba.sk/
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt;

==Príklady definícií najužšieho významu výrazu ==
Definícia podľa Black's Law Dictionary (spojenie definícií uvedených vo vydaní z roku 1990 a vo vydaní z roku 2009) je uvedené vyššie.

Podľa J. Ayta je whistle-blower ''osoba, ktorá odhalí (povesť poškodzujúce) tajomstvá o organizácii, najmä o organizácii, do ktorej patrí.''&lt;ref&gt;Ayto, J.: ''Movers And Shakers: A Chronology of Words That Shaped Our Age'', Oxford University Press, 2006&lt;/ref&gt;

M. P. Miceli a J. P. Near v roku [[1985]] definovali whistleblowing ako prípad, keď momentálny alebo bývalý zamestnanec nejakej organizácie upozorní inštitúciu alebo orgán oprávnený na preverenie či zakročenie na nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky na pracovisku, ktoré sa dejú so súhlasom jeho nadriadených a idú proti verejnému záujmu alebo ohrozujú verejnosť, pričom niektoré verzie definície sú navyše obmedzené podmienkou, že oznamovateľ koná v dobrej viere a nesleduje vlastný prospech a že situáciu nemožno vyriešiť internými mechanizmami.&lt;ref&gt; M. P. Miceli, J. P. Near: ''Organizational Dissidence: The Case of Whistle-Blowing.'' 1985, Journal of Business Ethics 4: 1-16&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;TI-definice&quot;&gt;[http://www.transparency.cz/doc/TIC_whistleblowers_2009_cz.pdf Whistleblowing a ochrana oznamovateľov v Českej republike], [[Transparency International]], Praha, november 2009, vedúci projektu Eliška Císařová, zborník príspevkov (Eliška Císařová, Nikola Hořejš, Berenika Kučerová, Lenka Zemanová, Hana Škapová, Zuzana Navrátilová, Pavel Beňo). Variácie tejto definície sú uvedené v predslove aj na prebale publikácie, v texte Eliška Císařová: ''Úvod do problematiky whistleblowingu a ochrany oznamovateľov'' (kapitola &quot;Definícia whistleblowingu&quot;) a v úvode textu ''Prieskum mapujúci vnímanie whistleblowingu medzi českými zamestnancami'', autor prieskumu Transparency International, vedúci projektu Eliška Císařová a v texte Nikola Hořejše: ''Česká média a whistleblowing: hlavne anonymne'', kapitola &quot;Whistleblower: neznámy pojem&quot; (najmä poznámka pod čiarou č. 3)&lt;/ref&gt;

Podľa N. Hořejša sa termín týka prípadov, keď je oznámenie o závažnej veci urobené viacmenej nezištne príslušným úradom alebo orgánom a oznamovateľ pritom porušuje lojalitu k svojim priamym nadriadeným či vôbec k svojmu zamestnávateľovi, ktorý je za napadnuté konanie zodpovedný, čím často riskuje stratu zamestnania alebo i bezpečie a pokoj svojej rodiny.&lt;ref name=&quot;horejs&quot;&gt;Nikola Hořejš: ''Hrdinovia, alebo donášači?'', Psychológia dnes, 11/2010, november 2010, str. 30-33 &lt;/ref&gt; Whistleblowing môže v rôznych krajinách upravovať zákon, ktorý určí, aká whistleblowerovi počas kauzy náleží miera ochrany.

Oznamovateľom v zmysle slovenského zákona č. 54/2019 Z.z. je ''fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi; za oznamovateľa sa považuje aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa alebo k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa.''; pričom oznámením je ''uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti.''&lt;ref name=Z2019/&gt;

== Zákony ==
V niektorých štátoch existujú na whistleblowing osobitné zákony alebo časti zákonov (v angličtine nazývané whistle-blower acts). Napr. v USA existujú federálne aj štátne &quot;whistle-blowing acts&quot;. Príkladmi federálnych sú [[Whistleblower Protection Act]], [[Occupational Safety and Health Act]] a [[Air Pollution and Control Act]].&lt;ref&gt;Garner, B. et al. :Black's Law Dictionary, 2009&lt;/ref&gt;

Na Slovensku bol od roku 2015 účinný zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/307/20150101.html | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2014-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Tento bol v roku 2019 nahradený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.&lt;ref name=Z2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/54/20190301 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2019-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;

== Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ==
Úrad vznikol za účelom poskytovania poradenstva a pomoci tým, ktorí ohlásia nezákonnú činnosť ohrozujúcu verejný záujem. Existenciu Úradu umožnilo prijatie zákona zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti z roku 2019, avšak prvým krokom, ktorý umožnil jeho činnosť bolo zvolenie prvej predsedníčky [[Zuzana Dlugošová|Zuzany Dlugošovej]] Národnou radou 5. februára 2021.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Úrad začal svoju činnosť v septembri 2021 a doteraz sa zapojil do 80 prípadov a poskytol ochranu oznamovateľov v aktuálne trestných kauzách.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyššia ochrana pre oznamovateľov korupcie. Menej európskych zbraní Ukrajine (podcast)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/gnNZKeK/vyssia-ochrana-pre-oznamovatelov-korupcie-menej-europskych-zbrani-ukrajine-podcast/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; Navrhli manuál pre verejný sektor na vytvorenie vnútorného systému preverovania oznámení o nezákonnej činnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorný systému preverovania oznámení o nezákonnej činnosti (manuál pre verejný sektor)|url=https://www.oznamovatelia.sk/wp-content/uploads/2022/03/manual_verejny_sektor.pdf|dátum prístupu=2022/08/19}}&lt;/ref&gt; a navrhli sprísnenie zákona a zvýšenie sankcií.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Príklady whistle-blowerov ==
Medzi svetovo najznámejšieho whistle-blowera patrí biochemik [[David Graham]], ktorý upozornil na nebezpečné lieky vyrábané farmaceutickou spoločnosťou, kde pracoval,&lt;ref name=horejs/&gt; či [[David Kelly]], ktorý upozornil na vymyslené dôvody invázie do Iraku (a zomrel za nejasných okolností údajnou samovraždou).&lt;ref name=horejs/&gt; V [[Spojené štáty|USA]] napríklad [[Jeffrey Wigand]] preukázal, že manažéri spoločnosti vedeli, že cigarety sú návykové, a súhlasili s pridávaním karcinogénnych a inak škodlivých prísad do tabaku. [[Sibel Edmonds]] zverejnil príbeh predaja nukleárnych a ďalších štátnych a strategických tajomstiev v Spojených štátoch, krytie osôb podozrivých z [[terorizmus|terorizmu]], ilegálny transfer zbraní, nezákonné obchodovanie s narkotikami, [[pranie špinavých peňazí]], neopodstatnené alebo len záujmom špinavých kšeftov slúžiace [[špehovanie]], korupcie a mnoho iného. Ďalšími prípadmi nedávnych whistle-blowerov sú [[Julian Assange]] a [[Edward Snowden]].

Téma whistleblowingu bola námetom filmov ''[[Všetci prezidentovi muži]]'', ''[[Erin Brockovichová]]'' alebo ''[[Muž, ktorý vedel priveľa]]''.&lt;Ref name = horejs/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
[https://www.oznamovatelia.sk/ Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti]

== Zdroje ==
{{preklad|cs|Whistleblowing|10464412}}

[[Kategória:Whistle-bloweri| ]]
[[Kategória:Etika]]
[[Kategória:Obchodné právo]]</text>
      <sha1>l6dbdz11o6m7m30kbwzn4w5hsikkvua</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Železničná trať 170 (Slovensko)</title>
    <ns>10</ns>
    <id>495532</id>
    <revision>
      <id>7426643</id>
      <parentid>6689176</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T13:52:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Cmelak770</username>
        <id>15514</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typo</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1775" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno    = Železničná trať 170 (Slovensko)
| nadpis  = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Železničná trať 170]] (Zvolen – Vrútky)

| zoznam1 = 
* [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]
* [[Železničná stanica Zvolen mesto|Zvolen mesto]]
* [[Železničná stanica Sliač kúpele|Sliač kúpele]]
* [[Železničná stanica Veľká Lúka|Veľká Lúka]]
* [[Železničná stanica Hronsek|Hronsek]]
* [[Železničná stanica Vlkanová|Vlkanová]]
* [[Železničná stanica Radvaň|Radvaň]]
* [[Železničná zastávka Banská Bystrica mesto|Banská Bystrica mesto]]
* [[Železničná stanica Banská Bystrica|Banská Bystrica]]
* [[Železničná stanica Kostiviarska|Kostiviarska]]
* [[Železničná stanica Uľanka|Uľanka]]
* [[Železničná stanica Harmanec zastávka|Harmanec zastávka]]
* [[Železničná stanica Dolný Harmanec|Dolný Harmanec]]
* [[Železničná stanica Harmanec jaskyňa|Harmanec jaskyňa]]
* [[Železničná stanica Čremošné|Čremošné]]
* [[Železničná stanica Horná Štubňa obec|Horná Štubňa obec]]
* [[Železničná stanica Turčianske Teplice|Turčianske Teplice]]
* [[Železničná stanica Diviaky|Diviaky]]
* [[Železničná stanica Malý Čepčín|Malý Čepčín]]
* [[Železničná stanica Jazernica|Jazernica]]
* [[Železničná stanica Kláštor pod Znievom|Kláštor pod Znievom]]
* [[Železničná stanica Príbovce|Príbovce]]
* [[Železničná stanica Košťany nad Turcom|Košťany nad Turcom]]
* [[Železničná stanica Martin|Martin]]
* [[Železničná stanica Priekopa|Priekopa]]
* [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]]
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny železničných tratí na Slovensku]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>3yav7310jnh4lfn5d9ab1ulzc2klj8m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Elektrický rušeň 361</title>
    <ns>0</ns>
    <id>517065</id>
    <revision>
      <id>7426615</id>
      <parentid>7416814</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:17:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Patres123456</username>
        <id>222583</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava nepravdivých faktov o číslach a východzích strojov pred opravou, ktoré niekto prepísal. Doplnená informácia o dosadení ETCS do stroja 361.129-0</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4977" xml:space="preserve">{{Infobox Hnacie dráhové vozidlo
| názov                     = Elektrický rušeň radu 361
| obrázok                   = I10 326 Bf Poprad-Tatry, 361 003.jpg
| veľkosť obrázku           = 270px
| popis obrázku             = Elektrický rušeň 361 v stanici Poprad-Tatry
| rýchlosť                  = {{kmh|160|m}} (''361.0 - po úprave na 160 km/h'')&lt;br /&gt; {{kmh|160|m}} (''361.1'')
| motor                     =
| trvalý výkon              = 3 600 kW/DC&lt;br /&gt;3 200 kW/AC
| špičkový výkon            =
| viacnásobné riadenie      =
| usporiadanie pojazdu      = Bo' Bo'
| trvalá sila               =
| maximálna sila            =
| rozchod                   = {{mm|1435|m}}
| minimálny polomer oblúku  = {{m|120|m}}
| hmotnosť                  = {{tona|86|m}}
| adhézna hmotnosť          = {{tona|86|m}}
| dĺžka                     = {{mm|16800|m}}
| šírka                     = {{mm|2940|m}}
| výška                     = {{mm|4650|m}}
| priemer kolies            = {{mm|1250|m}}
| brzda                     = pneumatická priamočinná brzda&lt;br /&gt;elektrická samočinná brzda&lt;br /&gt;[[elektrodynamická brzda]]
| výrobca                   = [[Škoda Plzeň]]
| rekonštrukcia             = [[ŽOS Vrútky]]
| prevádzkovateľ            = [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]
| rok výroby                =
| rok rekonštrukcie         = 2011 – 2017
| staré označenie ČSD       =
| továrenské označenie      =
| počet kusov               = 5 (''361.0'')&lt;br /&gt;21 (''361.1'')
| v prevádzke               = 2011 – súčasnosť
| napájacie sústavy         = 3 kV [[jednosmerný prúd|js]], 25 kV~50 Hz
| regulácia výkonu          = impulzná
| trakčný motor             = Škoda 11 AL 4542 FiR
| výkon trakčného motora    = 900 kW/DC&lt;br /&gt;800 kW/AC
| prenos krútiaceho momentu = Kĺbová spojka Škoda
}}

'''Elektrický rušeň 361''' je dvojsystémový rušeň vyrábaný pre [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnú spoločnosť Slovensko]]. Ide o komplexnú rekonštrukciu strojov 163 ZSSK v spoločnosti [[ŽOS Vrútky]]. V novembri [[2009]] sa začalo pracovať na prvom prototype  - rekonštrukcií strojov 361.001. Ako základ bol použitý košický stroj 163.053-2, pričom jeho elektrická časť bola v priebehu roku [[2009]] sčasti použitá pri oprave požiarom poškodenej 362.006 z ktorej vznikol z hľadiska výkonu i riadiacej elektroniky určitý medzistupeň vývoja medzi radami [[Elektrický rušeň 362|362]]/[[Elektrický rušeň 363|363]] a radou 361.

Z pôvodného radu 163 zostane zachovaná len skriňa a upravené podvozky, vrátane trakčných motorov a brzdových jednotiek. Hlavnou výhodou, okrem predĺženia životnosti, je rekonštrukcia jednosystémového HDV pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV na vozidlo dvojsystémové - 3kV js / 25kV 50 Hz. 

Toto HDV vie vyvinúť rýchlosť 140 km/h, ale vďaka počiatočným poruchám sa pristúpilo k vývoju radu 361.1, ktorej maximálna rýchlosť je 160 km/h. Lokomotívy rady 361.0 medzitým prešli úpravou na 160 km/h.

Z dôvodu plánovaného montovania vlakového zabezpečovača ETCS na ďalšie rušne od 361.110 sa číslovanie zmenilo a ďalší rušeň bol prerobený pod číslom 361.120 a tak čísla 361.111 až 361.119 boli vynechané, pravdepodobne pre lepšie rozlišovanie týchto rušňov. V roku 2022 došlo na stroji čísla 361.129-0 k dosadeniu vlakového zabezpečovača ETCS pri hlavnej oprave v ŽOS Vrútky.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Pôvodné !! Nové !! Prezývka
|-
| 163.053-2 || 361.001-1 || Dodo
|-
| 163.060-7 || 361.002-9 || Maroš-Moroš
|-
| 163.103-5 || 361.003-7 || Janko - Jarko
|-
| 163.120-9 (162.025-1) || 361.004-5 || Miloš - Roman - Somar
|-
| 163.056-5 || 361.005-2 || Peter
|- style=&quot;border-top:2px solid #aaaaaa&quot;
| 163.102-7 || 361.101-9 ||
|-
| 163.125-8 (162.009-5) || 361.102-7 ||
|-
| 163.058-1 || 361.103-5 ||
|-
| 163.051-6 || 361.104-3 ||
|-
| 163.049-0 || 361.105-0 ||
|-
| 163.059-9 || 361.106-8 ||
|-
| 163.050-8 || 361.107-6 ||
|-
| 163.055-7 || 361.108-4 || Lenočka
|-
| 163.052-4 || 361.109-2 || Rišo
|-
| 163.117-5 (162.023-6) || 361.110-0 || Jaroslav
|- style=&quot;border-top:2px solid #aaaaaa&quot;
| 163.122-5 (162.022-8) || 361.120-9 ||
|-
| 163.118-3 (162.010-3) || 361.121-7 ||
|-
| 163.123-3 (162.027-7) || 361.122-5 ||
|-
| 163.116-7 (162.021-0) || 361.123-3 ||
|-
| 163.115-9 (162.030-1) || 361.124-1 ||
|-
| 163.119-1 (162.031-9) || 361.125-8 ||
|-
| 163.054-0 || 361.126-6 ||
|-
| 163.124-1 (162.009-5) || 361.127-4 ||
|-
| 163.057-3 || 361.128-2 ||
|-
| 163.121-7 (162.032-7) || 361.129-0 ||
|-
|163.112-6 (162.029-3) ||361.130-8 ||
|}

== Iný projekt ==
{{projekt|commons=Category:ZSSK Class 361}}

== Externý odkaz ==
[http://www.zos-vrutky.sk/rusen_361_sk.html Základné informácie o rušňoch radu 361, na stránkach ŽOS Vrútky]

{{České a slovenské rušne}}

[[Kategória:Elektrické rušne|361]]
[[Kategória:Rušne Škoda|361]]</text>
      <sha1>njg2k4q2cc5l02bxmuo0mlo2y1nfe3b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Na hrodźišću</title>
    <ns>0</ns>
    <id>527201</id>
    <revision>
      <id>7426771</id>
      <parentid>6009933</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:51:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Zdroje */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1628" xml:space="preserve">'''Na hrodźišću''' (hornolužickosrbsky: Na hradisku) je dráma v piatich dejstvách hornolužickosrbského autora [[Jakub Bart-Ćišinski|Jakuba Bart-Ćišinskeho]] napísaná roku 1879. Je to jedno z prvých diel tamojšieho národného obrodenia, a prvá dráma v [[Hornolužická srbčina|hornolužickej srbčine]]. Okrem toho vyšla v poľštine a nemčine.

== Dej ==
{{spoiler}}
Dej sa odohráva roku 805 na hradisku neďaleko [[Budyšín|Budyšína]] (dnešného Bautzenu v Sasku). Na svadbu Wjelesława, syna milčanského kráľa Miliducha a Łady, dcéry polabského kráľa Brónmila, príde posol so správou, že Frankovia napadli polabský kmeň Glomačanov. Kráľ Miliduch chce spojiť bojovníkov všetkých polabských kmeňov a poslať ich do boja. Wjełeslaw si v zápase s Tungelom vybojuje právo stať sa vodcom armády ale odmieta priniesť obety pohanským bohom, lebo sa stal kresťanom. Srbskí starešinovia v tom vidia zradu a odsúdia ho na smrť. Pred popravou blesk zabíja najvyššieho kňaza a zničí Hradisko. Všetci to pokladajú za znamenie kresťanského Boha a sú ochotní nasledovať Wjelesława v boji za národnú slobodu.
{{endspoiler}}

== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Na Hradisku
| editori = Libor Knězek
| titul = Encyklopédia literárnych diel
| odkaz na titul = Encyklopédia literárnych diel
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1989
| isbn = 80-215-0010-7
| edícia = Encyklopédie Vydavateľstva Obzor
| zväzok edície = 
| počet strán = 858
| strany = 387
}}

[[Kategória:Knihy z 1897]]</text>
      <sha1>4x7yhg3crzi7l7ch6lv36d1fgo6ba9o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Útulňa Ďurková pod Chabencom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>550329</id>
    <revision>
      <id>7426807</id>
      <parentid>6810082</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T04:53:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Kategória:Jasenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1294" xml:space="preserve">{{Infobox horská chata
| názov           = Útulňa Ďurková pod Chabencom
| obrázok         = Nízké Tatry, útulňa Ďurková (3).JPG
| popis obrázku   = 
| zemepisná šírka = 48.931057
| zemepisná dĺžka = 19.466808
| nadmorská výška = 1623
| pohorie         = [[Nízke Tatry]]
| poloha          = 
| založená        = 
| najľahší výstup = 
| commons         = Útulňa Ďurková
| web             = [http://durkova.sk/ www.durkova.sk]
}}

'''Útulňa Ďurková pod Chabencom''' alebo len '''Útulňa Ďurková''' je [[horská chata]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa pod hlavným hrebeňom [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] v nadmorskej výške 1623 [[m n. m.]] Chata postavená na mieste bývalého salaša v súčasnosti poskytuje stravovanie a ubytovanie s vlastným spacákom.

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|zelená}} značke z [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurky]] cez [[Sedlo Ďurkovej]].
* po {{Turistická značka|modrá}} značke z [[Jasenie|Jasenia]] cez [[Bauková|Baukovú]]  a [[Struhárske sedlo]].

== Zdroj ==
* [http://durkova.sk/ Stránka chaty]
* [http://turistika.freemap.sk/#p=48.93351|19.46903|15|T Turistická mapa]

[[Kategória:Horské chaty v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Jasenie]]</text>
      <sha1>li48ipzv3m1vsbqfv9wu28fxta0kcc0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Česko-slovenské vojenské letectvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>556631</id>
    <revision>
      <id>7426891</id>
      <parentid>7312807</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:54:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46591" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
| meno                   = Česko-slovenské vojenské letectvo
| obrázok                = Roundel of the Czech Republic.svg
| šírka obrázka          = 150px
| popis obrázka          = Letecký výsostný znak (1926 – 1992)
| krajina                = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| existencia             = 1918 – 1992
| vznik                  = 30. október 1918 
| zánik                  = 31. december 1992
| typ                    = vojenské letectvo
| funkcia                = 
| veľkosť                = 10 lietadiel (1918)&lt;br /&gt;970 lietadiel (1938)&lt;br /&gt;341 lietadiel (1992)
| posádka                = 
| prezývka               = 
| motto                  = ''Vzduch je naše more''
| velitelia              = 
| podriadené jednotky    = 
| nadradené jednotky     = 
&lt;div&gt;
* [[Česko-slovenská armáda|Československá branná moc]] (1918 – 1939)
* [[Druhý česko-slovenský odboj|česko-slovenský odboj]] (1939 – 1945)
* [[Česko-slovenská armáda|Československá branná moc]] (1945 – 1950)
* [[Česko-slovenská armáda|Československá armáda]] (1950 – 1954)
* [[Československá ľudová armáda]] (1954 – 1990)
* [[Česko-slovenská armáda|Československá armáda]] (1990 – 1992)
&lt;/div&gt;
| vojny                  = [[maďarsko-česko-slovenská vojna]]&lt;br /&gt;[[sedemdňová vojna]]&lt;br /&gt;[[druhá svetová vojna]]
| bitky                  = [[bitka o Francúzsko]]&lt;br /&gt;[[bitka o Britániu]]&lt;br /&gt;[[druhá bitka o Atlantik]]&lt;br /&gt;[[bitka o Normandiu]]&lt;br /&gt;[[Slovenské národné povstanie]]&lt;br /&gt;[[ostravská operácia]]
| znak                   = &lt;center&gt;[[Súbor:Roundel of Czechoslovakia 1918-1920.svg|75px]]&lt;br /&gt;'''1919 – 1921'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Roundel of Czechoslovakia (port side).svg|75px|border]]&lt;br /&gt;'''1921 – 1926'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Roundel of the Czech Republic.svg|75px]]&lt;br /&gt;'''1926 – 1992'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Czechoslovak Air Force Badge (1923-1954).svg|75px]]&lt;br /&gt;'''Pilotný odznak'''&lt;br /&gt;'''(1923 – 1954)'''&lt;/center&gt;
}}

'''Česko-slovenské vojenské letectvo''' bolo leteckou zložkou [[Česko-slovenská armáda|Česko-slovenskej armády]] (v rokoch [[1954]] – [[1990]] [[Československá ľudová armáda|Československej ľudovej armády]]). Vzniklo [[30. október|30. októbra]] [[1918]] ako ''Letecký zbor Československej brannej moci''. Pri vzniku česko-slovenského vojenského letectva stáli letci bojujúci počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorských]] [[k.u.k. Luftfahrtruppen|cisárskych a kráľovských leteckých zboroch]] a tiež aj príslušníci [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Rakúsko-uhorskú, nemeckú a francúzsku techniku v letectve postupne nahradili domáce konštrukcie hlavných dodávateľov [[Aero Vodochody|Aero]], [[Avia]] a [[Letov]], ktoré boli tiež vyvážané do zahraničia. [[Mníchovská dohoda]] a následná okupácia Čiech a Moravy znamenali dočasný zánik letectva na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], s výnimkou [[Slovenské vzdušné zbrane|Slovenských vzdušných zbraní]].

Mnohí príslušníci bývalého letectva [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] bojovali počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[exil]]e. Dňa [[1. jún]]a [[1940]] bola podpísaná česko-slovensko-francúzska dohoda o zriadení samostatného česko-slovenského vojenského letectva vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Prvou jednotkou letectva v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bola od [[12. júl]]a [[1940]] [[310. (česko-slovenská) peruť RAF]], neskôr vznikli ešte tri ďalšie perute. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] sa [[25. január]]a [[1945]] stala najväčšou jednotkou česko-slovenského letectva na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] [[1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia]].

Po skončení vojny bolo vojenské letectvo na území Česko-Slovenska obnovené a po roku [[1948]] sa dostalo pod kontrolu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]]. V roku [[1955]] sa stalo súčasťou síl [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] a bolo prezbrojené na sovietsku leteckú techniku. Medzi domáce typy vo výzbroji patrili, napríklad [[cvičné lietadlo|cvičné lietadlá]] [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. Na začiatku 90-tych rokov malo česko-slovenské vojenské letectvo k dispozícií celkovo 500 lietadiel a 184 vrtuľníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/91146|dátum prístupu=2017-01-16}}&lt;/ref&gt; Česko-slovenské vojenské letectvo zaniklo so zánikom [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]] v roku [[1992]].

== Názov ==
* od 30. októbra 1918 do 14. marca 1939: '''''Letecký zbor Československej brannej moci'''''
* od 1. júna 1945 do 15. augusta 1950: '''''Letectvo hlavného štábu brannej moci'''''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Velitelství letectva hlavního štábu [1945-1950]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/47994/Velitelstvi-letectva-hlavniho-stabu-1945-1950|dátum prístupu=2017-07-25}}&lt;/ref&gt;
* od 15. augusta 1950 do 1. júna 1954: '''''Letectvo Československej armády'''''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Velitelství letectva [1950-1957]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/93123/Velitelstvi-letectva-MNO-1951-1956|dátum prístupu=2017-07-25}}&lt;/ref&gt;
* od 1. júna 1954 do 1. januára 1957: '''''Letectvo Československej ľudovej armády'''''
* od 1. januára 1957 do 1. novembra 1966: '''''Letectvo a protivzdušná obrana štátu'''''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Velitelství letectva a protivzdušné obrany státu [1957-1966]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/48065/Velitelstvi-letectva-a-protivzdusne-obrany-statu-1957-1966|dátum prístupu=2017-07-25}}&lt;/ref&gt;
* od 1. novembra 1966 do 1. januára 1976: '''''Letectvo a vojská protivzdušnej obrany štátu'''''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Správa letectva a vojsk protivzdušné obrany státu [1969-1976]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/48069/Sprava-letectva-a-vojsk-protivzdusne-obrany-statu-1969-1975|dátum prístupu=2017-07-25}}&lt;/ref&gt;
* od 1. januára 1976 do 14. marca 1990: '''''Letectvo Československej ľudovej armády'''''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Velitelství letectva [1976-1990]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/48070/Velitelstvi-letectva-1976-1990|dátum prístupu=2017-07-25}}&lt;/ref&gt;
* od 14. marca 1990 do 1. mája 1990: '''''Letectvo Československej armády'''''
* od 1. mája 1990 do 1. mája 1991: '''''Letectvo a protivzdušná obrana štátu'''''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Velitelství letectva a protivzdušné obrany státu [1990-1991]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/48249/Velitelstvi-letectva-a-protivzdusne-obrany-statu-1990-1991|dátum prístupu=2017-07-25}}&lt;/ref&gt;
* od 1. mája 1991 do 31. decembra 1992: '''''Letectvo a protivzdušná obrana'''''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Velitelství letectva a protivzdušné obrany [1991-1992]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/48621/Velitelstvi-letectva-a-protivzdusne-obrany-1991-1992|dátum prístupu=2017-07-25}}&lt;/ref&gt;

== História ==
=== Prvá svetová vojna a česko-slovenské légie ===
História česko-slovenského letectva siaha do obdobia pred vznikom samostatnej [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] vznikali v zahraničí české vojenské jednotky, neskôr označované ako [[Česko-slovenské légie|légie]]. Niekoľko Čechov slúžilo tiež v [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodových]] letectvách – vo francúzskom deväť a v talianskom pätnásť letcov. [[Augustin Charvát]] zostrelil nad [[západný front (prvá svetová vojna)|západným frontom]] dve nepriateľské lietadlá a [[Václav Pilát]] zničil nemecký pozorovací [[balón (aerostat)|balón]]. Najviac českých vojakov (cca 500) však slúžilo v [[k.u.k. Luftfahrtruppen|rakúsko-uhorskom letectve]].

Prvé samostatné letecké útvary česko-slovenských légií vznikli v Rusku, kde bol koncom februára [[1918]] zriadený 1. česko-slovenský letecký a automobilový oddiel, ktorý mal k dispozícii tamojšie francúzske vojenské sklady. Činnosť jednotky negatívne ovplyvnil postup nemeckej armády do Ruska zmietaného [[Ruská občianska vojna|občianskou vojnou]] a tiež vynútené odovzdanie piatich lietadiel [[boľševik]]om. K prvému letu českého vojenského lietadla došlo [[10. apríl]]a [[1918]], kedy odštartovalo lietadlo [[Sopwith 1½ Strutter]] pilotované Levom Melčom a Josefom Skálom. Krátko po vzlete však letci nezvládli riadenie a stroj bol pri núdzovom pristátí ťažko poškodený. Lietadlá légií boli využívané predovšetkým k prieskumným úlohám. K prvej strate v boji došlo 16. októbra 1918 pri stíhaní boľševického pozorovacieho lietadla, kedy padol ruský príslušník jednotky práporčík Vladimirov. Na začiatku roku [[1920]] sa letecký oddiel spolu s ďalšími legionármi prepravil z [[Vladivostok]]u do vlasti.

=== Vznik česko-slovenského letectva a medzivojnové obdobie ===
[[Súbor:SPAD SVII 2.jpg|thumb|right|[[SPAD S.VII]] v službách Leteckého zboru Československej brannej moci vo Vojenskom leteckom učilišti v [[Cheb]]e začiatkom 20. rokov 20. storočia]]

V priebehu dní okolo [[28. október|28. októbra]] [[1918]] sa na pražskom [[Slovanský ostrov|Žofíne]] zhromaždili českí vojaci rakúsko-uhorskej armády, ktorí sa vracali domov z frontov. Vzniklo tu jadro skupiny, z ktorej neskôr mala byť vytvorená vojenská jednotka. Hlavnou postavou tejto jednotky bol stotník [[Jindřich Kostrba]], ktorý okolo seba zhromaždil asi 30 pilotov, pozorovateľov a niekoľko mechanikov. Následne vznikol ''Letecký zbor Československej brannej moci''. Na lúke v [[Strašnice|Strašniciach]] vzniklo prvé letisko. Boli sem privezené všetky lietadlá, ktoré po zániku Rakúsko-Uhorska zostali na území nedávno vzniknutého Česko-Slovenska. Najviac lietadiel pochádzalo z bývalej leteckej školy v [[Cheb]]e. Ďalšie lietadlá nám dodali vtedajší spojenci. Keďže česko-slovenské vojenské letectvo spoločne s celou armádou bolo pod vplyvom francúzskej vojenskej misie, Francúzsko z časti darovalo, z časti predalo Česko-Slovensku svoje prebytky lietadiel [[SPAD S.VII]] a [[SPAD S.XIII|S.XIII]]. Celkovo išlo o približne 140 až 150 kusov. Česko-slovenské vojenské letectvo sa tak stalo tretím najväčším používateľom týchto lietadiel. Na lietanie však bolo určených 117 SPADov a zvyšok bol určený ako zdroj náhradných dielov. Počet SPADov u bojových jednotiek bol ešte menší. Koncom [[december|decembra]] [[1919]] ich bolo 41, v [[január]]i [[1921]] 47 a k [[20. október|20. októbru]] [[1921]] ich bolo 44. Najväčší počet SPADov u bojových jednotiek bol dňa [[11. október|11. októbra]] [[1922]], kedy bolo vo výzbroji 58 lietadiel SPAD S.VII a 29 SPADov S.XIII. Väčšina strojov bola presunutá do Vojenského leteckého učilišťa v Chebe, kde slúžili k základnému výcviku stíhacích pilotov. Lietadlá SPAD boli kvôli vysokej únave materiálu postupne uzemňované. V roku [[1925]] boli nahradené [[stíhacie lietadlo|stíhacími lietadlami]] česko-slovenskej výroby [[Avia BH.21]].

[[Súbor:Avia BH-21.jpg|thumb|left|[[Avia BH.21]]]]

Lietadlá z obdobia prvej svetovej vojny boli už zastarané a často aj v nevyhovujúcom technickom stave. Vedenie letectva aj leteckí konštruktéri si tento fakt uvedomovali, a tak v roku [[1920]] po prvýkrát vzlietlo lietadlo [[Letov Š.1]]. Išlo o prvé lietadlo česko-slovenskej výroby. Následne vznikli aj prvé stíhačky [[Aero Ae.02]] a jednoplošník [[Avia BH.3]]. V polovici 20. rokov sa štandardným stíhacím lietadlom stala [[Avia BH.21]], ktorá umožnila aj radovým pilotom nacvičovať vysokú akrobaciu. Avia BH.21 bolo prvé česko-slovenské stíhacie lietadlo vyrábané vo veľkom počte. Jedným z mnohých úspechov bolo víťazstvo stroja BH.21 na medzinárodnej súťaži stíhacích lietadiel v [[Brusel]]i. Víťazné lietadlo zakúpila aj s licenčnými právami belgická firma [[Sociétés Anonyme Belge de Constructions Aéronautiques|SABCA]]. Na lietadlách BH.21 získal celý rad pilotov akrobatické skúsenosti, z ktorých mená ako [[František Malkovský|Malkovský]], [[František Novák (pilot)|Novák]], Široký, [[Josef Hubáček|Hubáček]] a ďalší boli známe po celom svete.

[[Súbor:Avia B-534 IV. verze.jpg|thumb|right|Stíhací dvojplošník [[Avia B.534|Avia B.534.IV]]]]

Zhoršujúca sa zahranično-politická situácia začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] si vyžiadala modernizáciu leteckého parku česko-slovenského vojenského letectva. Ministerstvo národnej obrany preto vyhlásilo súťaž na novú štandardnú stíhačku pre česko-slovenské letectvo. Konštrukcia továrne [[Avia]] sa ukázala spomedzi ostatných strojov tovární [[Letov]] a [[Praga (podnik)|Praga]] zapojených do súťaže najlepšia. Išlo o stíhačku [[Avia B.534]], ktorá oplývala výbornou stúpavosťou, manévrovateľnosťou aj pomerne vysokou rýchlosťou, ktorá sa blížila k {{km|400|m}}/h. Avie B.534 si spoločne s akrobatickými Aviami Ba.122 získali veľkú popularitu na medzinárodnom leteckom mítingu v [[švajčiarsko]]m [[Zürich]]u v roku [[1937]].

[[Súbor:Avia B-35.jpg|thumb|left|[[Avia B.35]] v roku 1938]]

Všetky početne väčšie vojenské letectvá však v tom čase masovo prechádzali na jednoplošné dizajny. Česko-slovenskí predstavitelia, konfrontovaní s výkonným nemeckým jednoplošníkom [[Messerschmitt Bf 109]] zistili, že Avia B.534 prekonáva nemecký stroj v stúpavosti a obratnosti, ale nie v rýchlosti. Preto bol zadaný vývoj jednoplošného nástupcu B.534, nazvaný [[Avia B.35]], ktorý po prvýkrát vzlietol v čase [[Všeobecná mobilizácia v roku 1938|mobilizácie]] [[28. september|28. septembra]] [[1938]]. Vývoj tohto lietadla začal až príliš neskoro na to, aby bolo možné ho zaradiť včas do výzbroje česko-slovenského vojenského letectva. Čoskoro na to, 30. septembra 1938, došlo k podpísaniu [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] medzi [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]], [[Tretia francúzska republika|Francúzskom]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], ktorá Česko-Slovensku nariaďovala postúpiť územie [[Sudety (región)|Sudet]] Nemecku pod vyhrážkou, že v prípade vypuknutia vojny s Nemeckom bude Česko-Slovensko prehlásené za agresora a ponechané bez pomoci. Česko-slovenská vláda sa aj napriek vysokej morálke vojska a nedokončenému, ale aj tak silnému systému opevnenia rozhodla mníchovskému diktátu podriadiť. O necelý pol rok neskôr, [[15. marec|15. marca]] [[1939]], bol celý zvyšok Česka, už bez [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]], ktoré po nemeckom viacmenej ultimáte vyhlásilo samostatnosť, obsadený [[Wehrmacht]]om a premenovaný na [[Protektorát Čechy a Morava]]. Znamenalo to aj konečnú likvidáciu česko-slovenského letectva. Letecký priemysel bol skonfiškovaný a veľká časť lietadiel bola zabavená. Nemecko časť rozpredalo a časť zaradilo do [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] k prevažne druholíniovým službám a na experimenty. Veľkému počtu pilotov a personálu zaniknutého česko-slovenského letectva sa podarilo uniknúť do [[Druhá poľská republika|Poľska]] a [[Tretia francúzska republika|Francúzska]]. V Poľsku však úrady nejavili ochotu prípad riešiť (väčšina vojakov bola potom prevedená do Francúzska, kde vstúpili do [[Cudzinecká légia (Francúzsko)|cudzineckej légie]], aby mohli byť prijatí do francúzskej armády). Začiatkom [[august]]a [[1939]] si aj poľská vláda uvedomila nebezpečenstvo, ktoré jej hrozilo od nacistického Nemecka, a preto bola časť pilotov, ktorá zatiaľ neodišla do Francúzska, prijatá do [[Vzdušné sily Poľskej republiky|poľského letectva]]. Medzitým už v nezávislom [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskom štáte]] vznikli [[Slovenské vzdušné zbrane]] na základe česko-slovenského Leteckého pluku 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“, ktorý ako jediný zo šiestich česko-slovenských leteckých plukov bol umiestnený na Slovensku.

==== Štruktúra leteckých jednotiek v roku 1938 ====
Tento zoznam zobrazuje rozsah pôsobnosti leteckých jednotiek Letectva Československej brannej moci (stav z 1. júla 1938):&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Hlavní štáb branné moci [1919-1938]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/105135/Hlavni-stab-branne-moci|dátum prístupu=2017-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Zemské vojenské velitelství v Praze [1925-1938]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/59999|dátum prístupu=2017-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Zemské vojenské velitelství v Brně [1925-1938]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/73352|dátum prístupu=2017-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Zemské vojenské velitelství v Bratislavě [1925-1938]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/73353|dátum prístupu=2017-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Letecká brigáda [1933-1939]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/73658|dátum prístupu=2017-07-26}}&lt;/ref&gt;

* '''Krajinské vojenské veliteľstvo v Prahe'''
** '''Veliteľstvo krajinského letectva v Prahe'''
*** Letecký pluk 1 „Tomáša Garrigue Masaryka“ ([[Letisko Hradec Králové|Hradec Králové]])
**** Letka 2 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** Letka 4 ([[Letisko Plzeň-Bory|Plzeň-Bory]])
**** Letka 11 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** I. peruť leteckého pluku 1 ([[Letisko Hradec Králové|Hradec Králové]])
***** Letka 1
***** Letka 61
**** II. peruť leteckého pluku 1 ([[Letisko Milovice-Boží Dar|Milovice]])
***** Letka 3
***** Letka 6
***** Letka 66
**** III. peruť leteckého pluku 1 ([[Letisko Hradec Králové|Hradec Králové]])
***** Letka 31 – [[Avia B.534|Avia B.534.3]], Avia B.534.70, Avia B.534.77, Avia B.534.81, Avia B.534.103, Avia B.534.104, Avia B.534.129, Avia B.534.137, Avia B.534.276
***** Letka 32 – Avia B.534.004, Avia B.534.084, Avia B.534.128, Avia B.534.192, Avia B.534.193, Avia B.534.252, Avia B.534.261, Avia B.534.265, Avia B.534.277
***** Letka 34 – Avia B.534.227, Avia B.534.278, Avia B.534.279, Avia B.534.280, Avia B.534.281
**** Náhradná peruť leteckého pluku 1 ([[Letisko Hradec Králové|Hradec Králové]])
***** Cvičná letka leteckého pluku 1
***** Náhradná letka leteckého pluku 1
* '''Krajinské vojenské veliteľstvo v Brne'''
** '''Veliteľstvo krajinského letectva v Brne'''
*** Letecký pluk 2 „Dr. Edvarda Beneša“ ([[Letisko Olomouc|Olomouc]])
**** I. peruť leteckého pluku 2 ([[Letisko Olomouc|Olomouc]])
***** Letka 5
***** Letka 14
***** Letka 63
**** II. peruť leteckého pluku 2 ([[Letisko Vyškov|Vyškov]])
***** Letka 7 – [[Letov Š.328]]
***** Letka 8
***** Letka 62 
**** III. peruť leteckého pluku 2 ([[Letisko Olomouc|Olomouc]])
***** Letka 33
***** Letka 35
***** Letka 36
***** Letka 51 – Avia B.534.180, Avia B.534.272, Avia B.534.273, Avia B.534.274
**** Náhradná peruť leteckého pluku 2 ([[Letisko Olomouc|Olomouc]])
***** Cvičná letka leteckého pluku 2
***** Náhradná letka leteckého pluku 2
* '''Krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave'''
** '''Veliteľstvo krajinského letectva v Bratislave'''
*** Letecký pluk 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“ ([[Letisko Piešťany|Piešťany]])
**** I. peruť leteckého pluku 3 ([[Letisko Vajnory|Vajnory]])
***** Letka 9
***** Letka 64 – [[Aero A.100]]
**** II. peruť leteckého pluku 3 ([[Letisko Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]])
***** Letka 12
***** Letka 13
***** Letka 49 – Avia B.534.221, Avia B.534.241, Avia B.534.255, Avia B.534.258, Avia B.534.318, Avia B.534.322, Avia B.534.324, Avia B.534.366
**** III. peruť leteckého pluku 3 ([[Letisko Vajnory|Vajnory]])
***** Letka 37 – Avia B.534
***** Letka 38
***** Letka 45 – Avia B.534.242, Avia B.534.315, Avia B.534.316, Avia B.534.317, Avia B.534.321, Avia B.534.323, Avia B.534.362, Avia B.534.363 ([[Letisko Piešťany|Piešťany]])
**** IV. peruť leteckého pluku 3 ([[Letisko Nitra (zrušené)|Nitra]])
***** Letka 10 – Letov Š.328
***** Letka 15 – Letov Š.328 ([[Letisko Žilina (1936 – 1970)|Žilina]])
***** Letka 16 ([[Letisko Sliač|Tri Duby]])
**** Náhradná peruť leteckého pluku 3 ([[Letisko Piešťany|Piešťany]])
***** Cvičná letka leteckého pluku 3
***** Náhradná letka leteckého pluku 3
* '''Letecká brigáda''' ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
** Letecký pluk 4 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
*** I. peruť leteckého pluku 4 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** Letka 40 – Avia B.534.IV
**** Letka 41
**** Letka 42 – Avia B.534
*** II. peruť leteckého pluku 4 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** Letka 43 – Avia B.534
**** Letka 44 – Avia B.534
**** Letka 50 – Avia B.534
*** III. peruť leteckého pluku 4 ([[Letisko Pardubice|Pardubice]])
**** Letka 46 – Avia B.534
**** Letka 47 – Avia B.534
**** Letka 48 – Avia B.534
*** Náhradná peruť leteckého pluku 4 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** Cvičná letka leteckého pluku 4 
**** Náhradná letka leteckého pluku 4
** Letecký pluk 5 ([[Letisko Černovice|Brno]])
*** I. peruť leteckého pluku 5 ([[Letisko Černovice|Brno]])
**** Letka 81 – [[Avia F.IX]]
**** Letka 82 – [[Aero MB.200]]
*** II. peruť leteckého pluku 5 ([[Letisko Černovice|Brno]])
**** Letka 83 – [[Aero Ab.101]], Aero MB.200.7, Aero MB.200.9, Aero MB.200.22, Aero MB.200.23, Aero MB.200.24, Aero MB.200.31, Aero MB.200.54, Aero MB.200.55, Aero MB.200.56
**** Letka 84 – Aero MB.200.02, Aero MB.200.05, Aero MB.200.06, Aero MB.200.10, Aero MB.200.21, Aero MB.200.25, Aero MB.200.50, Aero MB.200.51, Aero MB.200.57, Avia F.IX.03, Avia F.IX.08, Avia F.IX.10
*** III. peruť leteckého pluku 5 ([[Letisko Černovice|Brno]])
**** Letka 75 – Aero Ab.101 ([[Letisko Nitra (zrušené)|Nitra]])
**** Letka 76 – Aero Ab.101
**** Letka 77 – Aero Ab.101
*** Náhradná peruť leteckého pluku 5 ([[Letisko Černovice|Brno]])
**** Cvičná letka leteckého pluku 5
**** Náhradná letka leteckého pluku 5
** Letecký pluk 6 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
*** I. peruť leteckého pluku 6 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** Letka 71 – [[Tupolev SB-2|Avia B.71]]
**** Letka 72 – Avia B.71
*** II. peruť leteckého pluku 6 ([[Letisko Hradec Králové|Hradec Králové]])
**** Letka 73 – Avia B.71
**** Letka 74 – Avia B.71
*** III. peruť leteckého pluku 6 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** Letka 85 
**** Letka 86
*** Náhradná peruť leteckého pluku 6 ([[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]])
**** Cvičná letka leteckého pluku 6
**** Náhradná letka leteckého pluku 6

=== Druhá svetová vojna ===
Bojová činnosť Čechov a Slovákov v Poľsku však bola veľmi krátka, rýchla porážka Poľska znamenala jej skoré ukončenie. Niektorí piloti ustúpili so svojimi poľskými kolegami do [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]], odtiaľ sa dostali na [[Blízky východ]] a ďalej do [[Tretia francúzska republika|Francúzska]], iní sa dostali do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], kde boli najskôr internovaní, ale po intervencii česko-slovenských orgánov v zahraničí boli presúvaní k jednotkám vo Francúzsku, neskôr v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Po obsadení Poľska zostala jedinou cestou pre českých emigrantov trasa na západ z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] cez [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]], kde však pri ich dolapení hrozilo vydanie Nemcom. Do bezpečia sa českí letci a vojaci dostali až pri prekročení hraníc vtedajšej [[Juhoslávia|Juhoslávie]], kde pôsobil česko-slovenský konzul, ktorý zabezpečoval ich prevoz do [[Bejrút]]u v [[Libanon]]e, odkiaľ pokračovali smerom do Francúzska a neskôr do Spojeného kráľovstva.

[[Súbor:Hawk 75 No 82 side.jpg|thumb|right|[[Curtiss P-36 Hawk|Curtiss H75-C1]], na ktorom bojovali niektorí česko-slovenskí letci vo Francúzsku]]

[[Dočasné štátne zriadenie|Česko-slovenská exilová vláda]] aktívne podporovala úteky letcov z Protektorátu organizovanou pomocou odbojovým skupinám. Rozhodnutie o podpore útekov letcov padlo aj preto, že Česko-Slovensko, ako okupovaná krajina nebola schopná postaviť v zahraničí rozsiahle exilové vojsko, ktoré by bolo nápomocné [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] a mohlo tak presadzovať záujmy krajiny, ako tomu bolo, napr. počas prvej svetovej vojny. Preto aj pri svojom malom počte, predstavovali českí a slovenskí letci významnú silu, ktorá bola užitočným článkom spojeneckého vojnového úsilia.

Na západe sa česko-slovenskí letci zúčastnili [[Bitka o Francúzsko|bitky o Francúzsko]]. Vznik leteckých jednotiek vo Francúzsku bol sprevádzaný radom byrokratických prieťahov, a to aj po vstupe Francúzska do druhej svetovej vojny. Až v [[december|decembri]] [[1939]] bolo niekoľko česko-slovenských letcov včlenených do francúzskych jednotiek. Francúzi totiž Čechov a Slovákov najprv nevítali s nadšením, kládli im za vinu zatiahnutie Francúzska do vojny. Vo [[február]]i [[1940]] bol prijatý projekt, v ktorom sa počítalo s výstavbou samostatných česko-slovenských stíhacích a bombardovacích jednotiek. Vpádom [[Wehrmacht]]u do krajín [[Benelux]]u dňa [[10. máj]]a [[1940]] sa skončilo obdobie tzv. [[Čudná vojna|čudnej vojny]]. Nemecké jednotky vtrhli do Francúzska a situácia začínala byť vážna. Jednou z najlepších leteckých jednotiek vo Francúzsku bola 5. stíhacia peruť, v ktorej slúžilo 18 česko-slovenských letcov, napr. kapitán [[Alois Vašátko]] či rotmajster [[František Peřina]]. Títo letci boli veľmi úspešní a patrili k elitným stíhačom. Dňa [[1. jún]]a [[1940]] bola podpísaná česko-slovensko-francúzska letecká dohoda o zriadení samostatného česko-slovenského vojenského letectva vo Francúzsku, ale rýchla kapitulácia Francúzska jej realizáciu znemožnila. Česko-slovenskí letci sa museli presunúť do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].

[[Súbor:Pilots of No. 310 (Czechoslovak) Squadron RAF in front of Hawker Hurricane Mk I at Duxford, Cambridgeshire, 7 September 1940. CH1299.jpg|thumb|right|Piloti [[310. (česko-slovenská) peruť RAF|310. (česko-slovenskej) perute RAF]] pred stíhačkou [[Hawker Hurricane|Hawker Hurricane Mk.I]] na základni [[Letisko Duxford|Duxford]], september 1940]]

Česko-slovenskí letci spočiatku neboli v britských jednotkách nijako organizovaní. Prvou leteckou peruťou vytvorenou z česko-slovenských letcov bola [[12. júl]]a [[1940]] [[310. (česko-slovenská) peruť RAF]] (''No. 310 (Czechoslovak) Squadron RAF''), ktorá vznikla na letisku [[Letisko Duxford|Duxford]]. Onedlho na to [[29. júl]]a [[1940]] vznikla na letisku [[RAF Honington|Honington]] [[311. (česko-slovenská) peruť RAF]] (''No. 311 (Czechoslovak) Squadron RAF''). Dňa [[5. september|5. septembra]] [[1940]] nasledoval vznik [[312. (česko-slovenská) peruť RAF|312. (česko-slovenskej) perute RAF]] (''No. 312 (Czechoslovak) Squadron RAF'') tiež na letisku v Duxforde. O niečo neskôr sa k týmto jednotkám pridala [[313. (česko-slovenská) peruť RAF]] (''No. 313 (Czechoslovak) Squadron RAF''), ktorú založili [[10. máj]]a [[1941]] na letisku [[RAF Catterick|Catterick]]. Dňa [[3. máj]]a [[1942]] bolo z 310., 312. a 313. perute v [[Letisko Exeter|Exeteri]] vytvorené Česko-slovenské stíhacie krídlo (''Czechoslovak Fighter Wing''), ktorému velil úspešný pilot [[Alois Vašátko]].

[[Súbor:Czech Wellington crew WWII IWM CH 2187.jpg|thumb|left|Česko-slovenská posádka bombardéru [[Vickers Wellington|Vickers Wellington Mk.IC]] [[311. (česko-slovenská) peruť RAF|311. (česko-slovenskej) perute RAF]] na základni [[RAF East Wretham|East Wretham]]]] 

Časť česko-slovenských letcov pomerne úspešne zasiahla do [[Bitka o Britániu|bitky o Britániu]]. Najúspešnejším spojeneckým letcom celej tejto operácie bol Čech [[Josef František]], ktorý v priebehu jediného mesiaca zostrelil 17 nemeckých lietadiel. Dňa 8. októbra 1940 zahynul pri leteckej havárii počas hliadkového letu. Česko-slovenskí piloti sa v nasledujúcich rokoch zúčastnili aj ďalších významných operácií na [[západný front (druhá svetová vojna)|západnom fronte]]. Ďalšia významná operácia, ktorej sa vo veľkej miere zúčastnili aj Česi a Slováci bolo [[vylodenie pri Dieppe]], pri ktorom boli nasadené všetky tri stíhacie perute. Bombardovací letci pre britské [[RAF Coastal Command|Coastal Command]] (''Pobrežné veliteľstvo'') podnikali dlhodobú hliadkovú činnosť nad [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]], pričom sa zameriavali najmä na pátranie po nepriateľských [[ponorka|ponorkách]]. Posádky boli pritom vystavené navyše ďalšiemu nebezpečenstvu v prípade zostrelenia nad nemeckými územiami. Na rozdiel od iných letcov neboli podkladaní za vojnových zajatcov, ale ako príslušníci [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]] ovládaného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] za zradcov – to sa týkalo potom v zosilnenej miere posádok 311. bombardovacej perute, ktorá podnikala diaľkové nálety do nemeckého vnútrozemia (čiastočne až do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]]). Česko-slovenské perute sa úspešne zúčastnili na krytí [[operácia Overlord|spojeneckého vylodenia v Normandii]] a boli jedni z prvých, ktorí pristáli na oslobodenom francúzskom území. Neskôr podporovali spojeneckú ofenzívu cez krajiny [[západná Európa|západnej Európy]] a podieľali sa aj na bombardovaní Nemecka. Najúspešnejším [[Slovensko|slovenským]] pilotom v službách britskej [[Royal Air Force|RAF]] bol [[Otto Smik]], ktorý zostrelil 8 nemeckých lietadiel plus 2 v spolupráci a 3 strely [[Fieseler Fi 103|V-1]]. Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] pri útoku na stanicu v [[Zwolle]] v [[Holandsko|Holandsku]] protilietadlová obrana Smikovo lietadlo ťažko poškodila. Pri pokuse o pristátie Smik havaroval a bol na mieste mŕtvy. Poslednou veľkou akciou česko-slovenských stíhacích perutí RAF bola účasť na výsadkovej operácii v priestore nemeckého [[Wesel]]u dňa [[24. marec|24. marca]] [[1945]].

Veľmi úspešní boli aj slovenskí piloti na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] v službách [[Slovenské vzdušné zbrane|Slovenských vzdušných zbraní]]. Hoci sa ocitli na strane [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] preukázali aj napriek tomu svoje kvality. Dňa [[22. jún]]a [[1941]] [[Wehrmacht|nemecká armáda]] prekročila hranice [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], ktorému [[nacistické Nemecko]] vzápätí vyhlásilo vojnu. Na fronte bolo okrem pozemného vojska nasadené aj slovenské letectvo. Napriek nedostatkom vo výzbroji a výcviku si slovenskí letci viedli pomerne úspešne a na zastaraných dvojplošníkoch získali množstvo vzdušných víťazstiev. Legendárna letka 13, prezbrojená na [[Messerschmitt Bf 109|Messerschmitty Bf 109]], pokračovala v boji po boku [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] aj po stiahnutí väčšiny ostatných slovenských jednotiek. Najúspešnejším pilotom bol [[Ján Režňák]] s 32 potvrdenými zostrelmi. Obrat vo vojne na východnom fronte však čoskoro demoralizoval aj letectvo, rovnako ako u pozemného vojska aj tu dochádzalo k prípadom dezercie a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] dňa [[29. august]]a [[1944]] sa niektorí letci pridali na stranu povstalcov. [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|Povstalecké letectvo]], resp. Kombinovaná letka využívala viacero strojov bývalých Slovenských vzdušných zbraní ([[Avia B.534]], [[Letov Š.328]], [[Messerschmitt Bf 109]] (verzie E a G), [[Focke-Wulf Fw 189]] a ďalšie). Jej hlavnou oporou však bol [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]], ktorý prišiel na povstalecké územie zo Sovietskeho zväzu a operoval na sovietskych stíhačkách [[Lavočkin La-5|Lavočkin La-5FN]]. Pluku velil štábny kapitán [[František Fajtl]] a bol tvorený radom kvalifikovaných pilotov – hlavne česko-slovenskými dobrovoľníkmi, ktorí už predtým slúžili v [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[Royal Air Force|RAF]]. Letci Kombinovanej letky sa zúčastnili 350 bojových letov v trvaní 460 letových hodín, pričom zostrelili sedem nepriateľských lietadiel (jeden Ju 52, dva Ju 88, štyri Fw 189). Ich činnosť spočívala hlavne v prieskumných letoch a útokoch na pozemné ciele. Na zemi poškodili tri nemecké Ju 87, päť [[tank (vozidlo)|tankov]] a [[samohybné delo|samohybných diel]]. Počas útokov na pozemné ciele v palebnom postavení zničili, vážne poškodili a umlčali 12 delostreleckých batérií, 2 železničné lokomotívy, 16 železničných nákladných vozňov s vojenským materiálom, 35 nákladných a 12 osobných automobilov, 2 rádiovozy, 39 guľometných a 21 mínometných hniezd, 45 trénov s muníciou a proviantom a 5 pozorovacích stanovíšť. Z bojov vyradili presne nezistený počet nemeckých vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Klabník | meno2 = Viliam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenské letectvo 1944-1945 | vydanie = 1 | vydavateľ = Magnet press | miesto = &amp;#x5B;Bratislava&amp;#x5D; | rok = 2003 | počet strán = 246 | url = | isbn = 80-89169-00-7 | kapitola = Kombinovaná letka v SNP | strany = 98 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Aktivita leteckých síl na Slovensku bola na konci roku 1944 často narušovaná zlým počasím a nízkou oblačnosťou, ktorá je nebezpečná pre let v horských oblastiach stredného Slovenska. Príslušníci Kombinovanej letky bránili uzavierajúci sa vzdušný priestor nad zvyškom povstaleckého územia do [[24. október|24. októbra]] 1944. Letisko Tri Duby opustili [[25. október|25. októbra]]. Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk musel byť v ten deň evakuovaný, pričom 11 letuschopných lietadiel La-5FN odletelo v smere na Poľsko a Rumunsko. Po ústupe povstalcov do hôr nebolo možné evakuovať všetok pozemný ani letecký personál.

Už v priebehu Slovenského národného povstania preletela do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] skupina 108 slovenských letcov, ku ktorým sa postupne pridávali ďalší slovenskí piloti z Kombinovanej letky, kde už chýbali lietadlá a piloti, ktorí buď prebehli, alebo boli transportovaní zo Slovenska dopravnými lietadlami. Sovietske velenie dalo súhlas s vytvorením ďalších dvoch leteckých plukov – 2. česko-slovenského stíhacieho a 3. česko-slovenského bojového. Z týchto troch jednotiek vznikla [[1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia]], ktorej velením bol poverený pplk. [[Ludvík Budín]]. Česko-slovenskí letci boli vyzbrojení stíhacími lietadlami [[Lavočkin La-5]] a [[Lavočkin La-7|La-7]], bojovými lietadlami [[Iliušin Il-2|Il-2 „Šturmovik“]] a strmhlavými bombardérmi [[Petľakov Pe-2|Pe-2]]. Dňa [[14. apríl]]a [[1945]] sa uskutočnila prvá bojová akcia, kedy úspešne zaútočili dve skupiny bojových lietadiel podporované stíhačmi na vojenské ciele nepriateľa neďaleko dediny [[Olzy]]. Česko-slovenskí letci útočili na bojovú techniku, pevnôstky, palebné postavenia, veliteľské stanovištia, dopravné prostriedky a zhromaždisko tankov nepriateľa, podporovali a chránili pozemné vojská, útočili na komunikácie, vykonávali letecký prieskum. Divízia vykonala od 14. apríla do [[9. máj]]a 1945 celkovo 567 bojových vzletov v trvaní 515 operačných hodín. Zničila desiatky áut, tankov, obrnených vozidiel, povozov, železničných vagónov a veľké množstvo živej sily nepriateľa. Dňa 9. mája 1945 pristáli dva bombardéry 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie na letisku v [[Letisko Praha-Kbely|Kbeloch]], čo bol symbolický príspevok [[Pražské povstanie (1945)|Pražskému povstaniu]]. Dňa 10. mája 1945 sa česko-slovenské lietadlá presunuli z [[Poľsko|Poľska]] na poľné letisko v [[Albrechtičky|Albrechtičkách]] pri [[Ostrava|Ostrave]] a 14. mája pristáli prvé lietadlá na letiskách v Kbeloch a [[Letisko Praha-Letňany|Letňanoch]].

[[Súbor:Spitfire Prague Kbely 3093.jpg|thumb|right|[[Supermarine Spitfire|Supermarine Spitfire Mk.IX]] [[310. (česko-slovenská) peruť RAF|310. (česko-slovenskej) perute RAF]] s malým kruhovým česko-slovenským znakom pod kabínou]]

[[Druhá svetová vojna]] v Európe skončila [[8. máj]]a [[1945]]. V lete 1945 sa z exilu postupne vrátili aj česko-slovenskí letci pôsobiaci v [[Royal Air Force|RAF]]. Dňa [[13. august]]a 1945 pristálo na pražskom [[Letisko Václava Havla Praha|letisku Ruzyně]] 54 stíhačiek [[Supermarine Spitfire|Spitfire]] česko-slovenskej stíhacej skupiny. Príslušníci [[311. (česko-slovenská) peruť RAF|311. česko-slovenskej bombardovacej perute]] boli privítaní v Prahe o týždeň neskôr. V obnovenom Česko-Slovensku boli piloti privítaní ako hrdinovia. Česko-slovenské perute RAF boli do roku [[1946]] postupne rozpustené a ich príslušníci zaradení do novej Česko-slovenskej armády. Ich príslušníci ako skúsení odborníci preverení bojmi prevzali mnoho vedúcich úloh v oblasti vojenského letectva. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] však mnohí predstavitelia nového režimu videli v účastníkoch zahraničného odboja zo západného frontu nebezpečenstvo. Obávali sa totiž, že by mohli títo odhodlaní vlastenci opäť začať bojovať za [[demokracia|demokraciu]]. A tak boli bývalí príslušníci RAF postupne prepúšťaní z armády a odsúvaní do úzadia. Režim často postihoval aj ich rodinných príslušníkov. Ich manželky bezdôvodne strácali zamestnanie a ich deti stratili prístup k vyššiemu školstvu. Mnohí príslušníci západného odboja boli obvinení zo „špionáže pre západné mocnosti“, uväznení, a odsúdení k dlhoročnému žaláru, či k ťažkým a nebezpečným núteným prácam.

== Lietadlový park v roku 1992 ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Lietadlo
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! style=&quot;text-align: left;&quot;|V službe
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]]
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-21]]
| [[Súbor:Czechoslovak Air Force Mikoyan-Gurevich MiG-21R Lofting-2.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;prieskumné lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| MiG-21MA&lt;hr&gt;MiG-21MF&lt;hr&gt;MiG-21R&lt;hr&gt;MiG-21UM&lt;hr&gt;MiG-21US
| 16&lt;hr&gt;88&lt;hr&gt;20&lt;hr&gt;30&lt;hr&gt;7
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-23]]
| [[Súbor:Mikoyan-Gurevich MiG-23ML, Czechoslovakia - Air Force AN1331553.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| prepadové stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| MiG-23MF&lt;hr&gt;MiG-23ML&lt;hr&gt;MiG-23U
| 12&lt;hr&gt;17&lt;hr&gt;7
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-29]]
| [[Súbor:Mikoyan-Gurevich MiG-29A (9-12A), Czechoslovakia - Air Force AN0704750.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| viacúčelové stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| MiG-29A&lt;hr&gt;MiG-29UB
| 18&lt;hr&gt;2
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Vojenské lietadlo#Bojové lietadlá|Bojové lietadlá]]
|-
| [[Aero L-39 Albatros]]
| [[Súbor:L-39 Czech Rep. (22201257796).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo
| L-39ZA Albatros
| 26
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-23|Mikojan-Gurevič MiG-23BN]]
| [[Súbor:MiG-23BN-1998.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| stíhací bombardér
| MiG-23BN
| 28
|-
| [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]]
| [[Súbor:Air Tattoo International, RAF Boscombe Down - CzAF - Su-22M - 130692 (2).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| stíhací bombardér&lt;hr&gt;cvičné/bojové lietadlo
| Su-22M4&lt;hr&gt;Su-22UM-3K
| 49&lt;hr&gt;8
|-
| [[Suchoj Su-25]]
| [[Súbor:Sukhoi Su-25K at RIAT-92.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| lietadlo priamej podpory pozemných vojsk&lt;hr&gt;cvičné/bojové lietadlo
| Su-25K&lt;hr&gt;Su-25UBK
| 36&lt;hr&gt;2
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]]
|-
| [[Antonov An-30]]
| [[Súbor:Antonov An-30, Czech Republic - Air Force AN1357203.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| [[fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]]
| An-30FG
| 1
|-
| [[Iliušin Il-14|Avia Av-14]]
| [[Súbor:Avia Av-14FG.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| fotogrametrické lietadlo
| Av-14FG
| 1
|-
| [[Let L-410 Turbolet]]
| [[Súbor:L-410FG Czech AF (17502796655).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| fotogrametrické lietadlo
| L-410FG Turbolet
| 7
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]]
|-
| [[Antonov An-12]]
| [[Súbor:Antonov An-12BP, Czechoslovakia - Air Force AN0764529.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| taktické dopravné lietadlo
| An-12BP
| 2
|-
| [[Antonov An-24]]
| [[Súbor:Antonov An-24B, Czech Republic - Air Force AN1894922.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| taktické dopravné lietadlo
| An-24V
| 6
|-
| [[Antonov An-26]]
| [[Súbor:Antonov An-26, Czech Republic - Air Force AN1890329.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| taktické dopravné lietadlo&lt;hr&gt;lietadlo pre rádioelektronický prieskum
| An-26&lt;hr&gt;An-26Z-1
| 5&lt;hr&gt;1
|-
| [[Jakovlev Jak-40]]
| [[Súbor:Yakovlev Yak-40, Czechoslovakia - Air Force AN0201778.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravné lietadlo (pre cestujúcich)
| Jak-40
| 1
|-
| [[Let L-410 Turbolet]]
| [[Súbor:Let L-410 Turbolet, Czech Republic - Air Force AN0769356.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| viacúčelové dopravné lietadlo
| L-410MA Turbolet&lt;hr&gt;L-410UVP Turbolet&lt;hr&gt;L-410UVP-E Turbolet&lt;hr&gt;L-410UVP-T Turbolet
| 7&lt;hr&gt;4&lt;hr&gt;2&lt;hr&gt;8
|-
| [[Tupolev Tu-134]]
| [[Súbor:Tupolev Tu-134A, Czechoslovakia - Air Force AN1332263.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravné lietadlo (VIP)
| Tu-134A 
| 1
|-
| [[Tupolev Tu-154]]
| [[Súbor:Tupolev Tu-154B-2, Czechoslovakia - Air Force AN1319509.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravné lietadlo (VIP)
| Tu-154B-2
| 2
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]]
|-
| [[Aero L-29 Delfín]]
| [[Súbor:L-29 Czech Rep. (22201258776).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| cvičné prúdové lietadlo&lt;hr&gt;cvičné prúdové/prieskumné lietadlo
| L-29 Delfín&lt;hr&gt;L-29R Delfín
| 50
|-
| [[Aero L-39 Albatros]]
| [[Súbor:L-39 Czech Rep. (22201257796).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| cvičné prúdové lietadlo
| L-39C Albatros&lt;hr&gt;L-39MS Albatros&lt;hr&gt;L-39V Albatros
| 25&lt;hr&gt;5&lt;hr&gt;6
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]]
|-
| [[Mil Mi-2]]
| [[Súbor:Mil Mi-2 Czech Republic - Air Force 3302, LKKB Kbely, Czech Republic PP1186492803.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]
| ľahký cvičný vrtuľník
| Mi-2
| 51
|-
| [[Mil Mi-8]]
| [[Súbor:Mi-8T Czech Air Force (26625758060).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| vrtuľník pre rádioelektronický boj&lt;hr&gt;dopravný vrtuľník&lt;hr&gt;lietajúce veliteľské stanovisko
| Mi-8PPA&lt;hr&gt;Mi-8PS&lt;hr&gt;Mi-8T&lt;hr&gt;Mi-9
| 3&lt;hr&gt;7&lt;hr&gt;17&lt;hr&gt;1
|-
| [[Mil Mi-17]]
| [[Súbor:Mil Mi-17, Czech Republic - Air Force AN1902356.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravný vrtuľník&lt;hr&gt;vrtuľník pre rádioelektronický boj
| Mi-17&lt;hr&gt;Mi-17Z-2
| 48&lt;hr&gt;2
|-
| [[Mil Mi-24]]
| [[Súbor:Mil Mi-24V, Czech Republic - Air Force AN1922639.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| bojový/dopravný vrtuľník&lt;hr&gt;cvičný/bojový/dopravný vrtuľník
| Mi-24D&lt;hr&gt;Mi-24V&lt;hr&gt;Mi-24DU
| 24&lt;hr&gt;29&lt;hr&gt;2
|}

Po rozdelení Česko-Slovenska pripadla letecká technika a systémy protivzdušnej obrany medzi nástupnické štáty v pomere 2:1 (pomer podľa počtu obyvateľov) v prospech Česka. Výnimku tvoril typ MiG-29, ktorý bol rozdelený v pomere 1:1.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Vzdušné sily Armády Českej republiky]]
* [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Air force of Czechoslovakia}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.valka.cz/clanek_1171.html Československé letectvo ve dvacátých letech dvacátého století]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Československé letectvo|12824098}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Česko-slovenské vojenské letectvo]]</text>
      <sha1>l14ykyajw651cn77lqhzmhos8y6uwt9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Západoukrajinská ľudová republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>557395</id>
    <revision>
      <id>7426700</id>
      <parentid>7235334</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:20:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10406" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Západoukrajinská ľudová republika
| originálny názov        = Західноукраїнська Народна Республіка&lt;br /&gt;Zachidnoukrajins’ka Narodna Respublika
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1919
| viac pred               = 
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2                  = 
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Ukrajinská ľudová republika
| po 1 vlajka             = Flag of the Ukrainian State.svg
| po 2                    = Druhá poľská republika
| po 2 vlajka             = Flag of Poland (1919–1928).svg
| po 3                    = Prvá česko-slovenská republika 
| po 3 vlajka             = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 4                    = Rumunské kráľovstvo
| po 4 vlajka             = Flag of Romania.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Ukraine.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = ZUNR coa.svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]&lt;br /&gt;(Ešte Ukrajina nezomrela)&lt;br /&gt;[[Súbor:Anthem-of-Ukraine Chorus Veryovka.ogg|center]]
| článok o hymne          = Šče ne vmerla Ukrajina
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Location of the WUPR.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Ľvov]] (do 21. novembra 1918)&lt;br /&gt;[[Ternopiľ]] (do konca roku 1918)&lt;br /&gt;[[Ivano-Frankivsk|Stanislavov]]&lt;br /&gt;[[Zališčyky]] (začiatkom júna 1919)
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[ukrajinčina]], [[poľština]], [[jidiš]]
| národnostné zloženie    = [[Ukrajinci]], [[Poliaci]], [[Židia]], [[Rusíni]]
| náboženstvo             = [[gréckokatolícka cirkev]], katolícka cirkev, [[judaizmus]], pravoslávna cirkev
| štátne zriadenie        = [[republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = 
| vznik                   = [[1. november|1. novembra]] [[1918]] (vyhlásením nezávislej Západoukrajinskej ľudovej republiky)
| zánik                   = [[18. júl]]a [[1919]] (obsadením [[Druhá poľská republika|Poľskom]])
}}

'''Západoukrajinská ľudová republika''' (skratka: '''ZUĽR'''; {{vjz|ukr|Західноукраїнська Народна Республіка (ЗУНР)|''Zachidnoukrajins’ka Narodna Respublika'' (''ZUNR'')}}) bol krátko existujúci štátny útvar, ktorý vznikol dôsledkom porážky a následného rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]]. Republika existovala na území východnej [[Halič (región)|Haliče]] a nárokovala si aj časť územia [[Bukovina|Bukoviny]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Na jej území sa tak nachádzali veľké mestá ako [[Ľvov]] ([[1. november|1. novembra]] [[1918]] sa stal jej [[hlavné mesto|hlavným mestom]]), [[Przemyśl]], [[Ivano-Frankivsk|Stanislav]], [[Ternopiľ]], [[Kolomyja]]. V politike štátu dominovali ukrajinskí národní demokrati (podporovaní gréckokatolíckou cirkvou), liberáli a socialisti.

== Predchádzajúce udalosti ==
Podľa sčítania ľudu v Rakúsku-Uhorsku z roku [[1910]] malo územie nárokované ZUĽR okolo 5,4 milióna obyvateľov. Z toho 3,29 milióna boli [[Ukrajinci]] (skoro 60%), 1,35 milióna [[Poliaci]] (25%) a 660 tisíc bolo [[Židia|Židov]] (12%). Zvyšok tvorili menšiny predovšetkým [[Rusíni]], [[Nemci]], [[Maďari]], [[Slováci]] a [[Rumuni]]. Mestá boli osídlené predovšetkým Poliakmi a Židmi, zatiaľ čo Ukrajinci žili predovšetkým na vidieku. Tento fakt vytváral národnostné napätie, a to predovšetkým medzi Poliakmi a Ukrajincami. Najväčším problémom sa stalo mesto Ľvov, ktoré bolo obývané poľskou väčšinou a pre väčšinu Poliakov bolo jedno z najdôležitejších poľských miest vôbec.

== Boj za nezávislosť ==
Západoukrajinská ľudová republika vyhlásila nezávislosť [[1. november|1. novembra]] [[1918]], a to pár dní pred vyhlásením nezávislosti Poľska. Ukrajinská Národná rada, ktorá sa skladala z poslancov oblastí Haliče a Bukoviny z oboch komôr rozpadnutého rakúskeho parlamentu, plánovala vyhlásiť nezávislosť o dva dni neskôr, ale informácie o presune tzv. Poľskej likvidačnej komisie z [[Krakov]]a do Ľvova udalosti urýchlili. Poľská likvidačná komisia bola inštitúcia poľskej vlády, ktorá mala udržať poriadok na územiach, ktoré boli pred delením Poľska ([[1772]] – [[1795]]) súčasťou poľského štátu a pripraviť ich na pričlenenie k novovzniknutej poľskej republike.

Krátko po vyhlásení nezávislosti vypuklo vo Ľvove ľudové povstanie vedené miestnymi Poliakmi. Poľská väčšina vo Ľvove odmietla pričlenenie k nepoľskému štátu. Pár týždňov po povstaní prišli na pomoc vzbúrencom jednotky z Poľska. Poliaci tak udržali kontrolu nad mestom a železnicou spájajúcu Ľvov s Poľskom. Zvyšok východného Haliče zostal v rukách ZUĽR.

== Zlúčenie s UĽR ==
Od roku [[1917]] existovala na Ukrajincami obývanom území bývalého [[Ruské impérium|cárskeho Ruska]]  [[Ukrajinská ľudová republika]] (UĽR) so sídlom v [[Kyjev]]e. Z počiatku bola iba satelitným štátom [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]], ale po porážke Nemcov vo vojne sa chopil moci Direktoriát na čele so [[Symon Petljura|Symonom Petljurajom]].

Dohoda o zlúčení oboch ukrajinských štátov do jednotnej Ukrajiny bola dohodnutá na začiatku decembra 1918 a obe republiky sa oficiálne zlúčili 22. januára 1919 (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Západná Ukrajina bola súčasťou Rakúsko-Uhorska, a tak mala celkom rozdielne právne, sociálne a politické normy a zvyklosti než zvyšok Ukrajiny patriacej pod Rusko. Využívala tak veľmi rozsiahlu autonómiu a dokonca mala svoju vlastnú vládu a armádu (Ukrajinské vojsko haličské). Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle od seba svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými [[boľševik]]mi.

Vzťahy medzi jednotlivými časťami Ukrajiny neboli ideálne už od vzniku zjednotenej Ukrajiny. Časom sa čoraz viac prejavovali kultúrne rozdiely a celkovo rozdielny vývoj ako rakúskej, tak ruskej Ukrajiny. Politici z bývalej ZUĽR, ktorí mali zaužívaný parlamentný systém z Rakúska-Uhorska, sa báli rozšírenia socialistických myšlienok na západ krajiny, a tak sa ostro stavali proti vedeniu z Kyjeva.

Veľký rozdiel bol aj v armádach jednotlivých častí. Západná Ukrajina mala vojsko oveľa disciplinovanejšie, zatiaľ čo východná časť mala vojsko chaoticky organizované, zúčastňovalo sa [[pogrom]]ov na Židoch a niekedy dokonca bojovalo proti svojim západným spojencom.

== Porážka a exil ==
V [[Poľsko-ukrajinská vojna|Poľsko-ukrajinskej vojne]] odolávali jednotky bývalej ZUĽR poľskej presile cez deväť mesiacov. V júli 1919 ale Poliaci dokázali obsadiť väčšinu západoukrajinského územia. Väčšina zostávajúcej armády (50 000 mužov) sa presunula na východ bojovať s boľševikmi.

V júli 1919 vytvorili zvyšky bývalej správy ZUĽR exilovú vládu v [[Kamenec Podolský|Kamenci Podolskom]]. Ale vzťahy medzi exilovou vládou a ukrajinskou vládou v Kyjeve sa stále zhoršovali. Vrcholom rozporov boli úplne protichodné diplomacie oboch táborov. Exilová vláda ZUĽR začala vyjednávať spojenectvo s boľševikmi zamierené proti Poliakom a vláda v Kyjeve rokovala s Poliakmi o spojenectve proti boľševikom. Nakoniec ZUĽR uzavrela spojenectvo s [[Biela armáda|Bielou armádou]] vedenou generálom Denikinom a jej Ukrajinské vojsko haličské sa tak dostalo priamo pod velenie bielogvardejcov. Západoukrajinskí politici sa snažili vysvetliť svoje spojenectvo s bielogvardejovcami naklonením západných mocností na ich stranu. Vláda v Kyjeve ale toto konanie striktne odmietla a západoukrajinská exilová vláda bola nútená opustiť Ukrajinu. Exil si našla 15. novembra 1919 vo Viedni.

V apríli 1920 bola podpísaná Varšavská zmluva medzi Poľskom a Ukrajinou so sídlom v Kyjeve. Zmluva definovala poľsko-ukrajinskú hranicu na rieke [[Zbruč]], a tak celá východná časť Haliče pripadla Poľsku. Varšavská zmluva vyvolala veľkú nespokojnosť medzi haličskými Ukrajincami, ktorí sa cítili zradení vládou v Kyjeve. Exilová západoukrajinská vláda zmluvu odmietla a počas Parížskej mierovej konferencie sa stále snažila súčasný stav zmeniť. [[Spoločnosť národov]] nakoniec oficiálne prisúdilo východnú Halič Poľsku 14. marca 1923 s podmienkou, že poľská vláda zaručí oblasti autonómiu.

=== Ukrajinskí utečenci v ČSR ===
Časť porazenej ukrajinskej armády našla útočisko v Podkarpatskej Rusi. Táto oblasť bola získaná späť ZUĽR, ale nakoniec pripadla novovzniknutému Československu. ČSR prijímala ukrajinských utečencov po celú dobu vojny a dávala im veľkú voľnosť pri organizovaní ich vlastných vecí v ČSR. Došlo dokonca aj na vznik tzv. ''Ukrajinskej brigády'', jej výcviku a vyzbrojeniu. Vojsko ale nikdy nebolo nasadené v boji, pretože ČSR zaujala v poľsko-ukrajinskom konflikte neutrálny postoj. Nakoniec tak ukrajinskí vysídlenci zostali po vojne v Československu. Za prispenia československého štátu, ktorý poskytoval veľkú morálnu, materiálnu a finančnú pomoc ukrajinskej emigrácii a ukrajinskému vojsku, vzniklo v ČSR veľmi aktívne centrum ukrajinských emigrantov.

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Západoukrajinská republika|12873488}}

[[Kategória:Dejiny Ukrajiny]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]</text>
      <sha1>8rbl4vb080u1qw808okyqxfxirr0kn6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:85.237.234.254</title>
    <ns>3</ns>
    <id>563954</id>
    <revision>
      <id>7426739</id>
      <parentid>6363381</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:31:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="567" xml:space="preserve">{{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:21, 14. január 2016 (UTC)
{{Experimenty2}}---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 19. 9. 2016, 17:09 (UTC)
{{Exp3N}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:31, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>6owapd8amjko5c18fvf6b9s7i5b2vir</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bitka na Piave</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568418</id>
    <revision>
      <id>7426701</id>
      <parentid>7406051</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:20:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9941" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
| konflikt     = Bitka na Piave
| súčasť       = [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
| obrázok      = Čs vojáci v zákopech na Piavě.gif
| popis        = Československí legionári na Piave
| dátum        = [[15. jún]]{{--}}[[23. jún]] [[1918]]
| miesto       = Taliansky front
| casus        = 
| územie       = 
| výsledok     = Talianske víťazstvo
| protivník1   = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
| protivník2   = [[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|border|22px|Taliansko]] [[Taliansko]]{{break}}{{flagicon|Bohemia}} [[česko-slovenské légie]]{{break}}[[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|22px|Spojené kráľovstvo]] [[Spojené kráľovstvo]] &lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France.svg|22px|Francúzsko]] [[Francúzsko]]{{break}}[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|USA]] [[Spojené štáty americké]]
| velitel1     = Arthur Arz von Straussenburg
| velitel2     = Armando Diaz
| sila1        = 57 divízií
| sila2        = 58 talianskych divízií{{break}}3 britské divízie{{break}}2 francúzske divízie{{break}}Armádna letecká služba Spojených štátov
| straty1      = 60 000 mŕtvych, 90 000 ranených a 25 000 zajatých
| straty2      = 80 000 mŕtvych či ranených
| straty3      = 
| poznámky     = 
}}

'''Bitka na Piave''' bolo ozbrojené stretnutie medzi [[Rakúsko-Uhorsko]]m a [[Nemecko]]m na strane jednej a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Spojencov]] na strane druhej v čase [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Odohrávalo sa od novembra roku [[1917]] do začiatku novembra roka [[1918]].

== Predohra ==
[[Súbor:MarschFestArt.jpg|náhľad|Pochod rakúskeho delostrelectva]]
V rokoch [[1915]] až [[1917]] sa odohrávali boje na [[taliansky front (prvá svetová vojna)|talianskom fronte]] ako v priestore rieky [[Soča]] ([[bitky na Isonzo|bitky na Soči]]), tak vo vysokohorských priestoroch [[Alpy|Álp]], kde vojská zvádzali v neprístupných skalách boj aj s klimatickými podmienkami a hladom. Na prelome októbra a novembra [[1917]] sa uskutočnila [[bitka pri Caporette]], ktorá skončila katastrofálnou porážkou talianskeho vojska, ktoré sa bolo nútené stiahnuť za rieku [[Piava]]. Tu sa prakticky bojovalo až do konca vojny.

== Prvá fáza bitky ==
Talianska armáda, ktorá sa po neúspešných bojoch pri Caporette stiahla za rozvodnenú rieku [[Piava]], zlikvidovala za sebou mosty a utvorila z rieky nepriechodnú bariéru, ktorá bola na severe ohraničená masívom Grappa. Jeho najväčšou horou bola [[Monte Grappa]], kde vytvorili Taliani už skôr opevnenie a horu pretkali sieťami podzemných chodieb so stanovišťami pre guľomety a kanóny. Dňa 15. novembra sa síce podarilo niekoľkým málo rakúsko-uhorským jednotkám rieku [[Piava]] prekročiť, ale vojaci boli zahnaní [[Taliani|Talianmi]] späť za rieku. Veliteľom útočiacich vojsk bolo jasné, že prekročenie rieky je takmer nemožné. Ich útoky sa preto sústredili na horu Monte Grappa. 16. novembra [[1917]] dobyli rakúske jednotky hory Monte Tomacito a Monte Roncone a 20. novembra Col della Beretta a Monte Fontanasecca. Na taliansky front boli urýchlene prepravované britské a francúzske divízie zo západného frontu, ktoré vystužili taliansku obranu. V [[Rím]]e medzitým padla vláda a taliansky vrchný veliteľ [[Luigi Cadorna]] bol vystriedaný generálom [[Armando Diaz|Armandom Diazom]]. Bol vypracovaný nový plán obrany, ktorý pružne reagoval na vzniknutú situáciu. Na fronte sa objavili jednotky [[Česko-slovenské légie|československých legionárov]], ktoré boli zložené z českých a slovenských zajatcov ochotných bojovať proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Tí sa mali snažiť ovplyvniť svojich krajanov v rakúskych uniformách. Talianska armáda, ktorá mala nepomerne lepšie zásobovanie potravinami, ako nepriateľ, tiež pôsobila na protivníka i psychologicky. Vyhladovaní a podvyživení rakúski vojaci boli vyzývaní letákmi, aby prebehli, pričom najväčším lákadlom na to bol biely chlieb.

Boje pokračovali ďalej. 15. decembra [[1917]] sa rakúsko-nemeckým jednotkám podarilo dobyť dva kľúčové vrcholy - Monte Tomba a Asolone. Pri jasnom počasí bolo odtiaľ vidieť [[Benátky]]. Velitelia nemeckých jednotiek oznámili svojim vojakom, že [[Vianoce]] budú sláviť v Benátkach. Rakúšania si dokonca nechali vyrobiť pamätné vyznamenanie za dobytie Benátok. V dňoch 14. až 17. decembra [[1917]] prebehol hlavný útok nemeckých vojsk, avšak talianska obrana na Monte Grappa túto horu uhájila. 23. decembra udreli tuhé mrazy, a tak boli všetky ďalšie útoky zastavené.

== Druhá fáza bitky ==
[[Súbor:MG-Nest.jpg|náhľad|Rakúsko-Uhorské pozície]]
Na jar roku [[1918]] bola väčšina nemeckých jednotiek z talianskeho frontu stiahnutá na západný front, kde bola nasadená do [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorffovej ofenzívy]]. Rovnako postupovali aj Spojenci a z [[Taliansko|Talianska]] stiahli na západný front šesť britských a francúzskych divízií. Rakúšania pripravovali novú ofenzívu už v marci [[1918]], ale tá sa nakoniec uskutočnila až o tri mesiace neskôr. Medzi vojakmi sa objavovala čoraz väčšia nespokojnosť, na čo velitelia reagovali sľubmi, že po víťaznom ťažení bude k dispozícii bohatá korisť a najmä potraviny. 15. júna začal útok, pri ktorom Rakúšania použili ako klasické, tak plynové granáty. Taliani však boli vybavení už novými plynovými maskami, takže ich straty neboli tak hrozivé. O protiútoku sa na talianskej strane vďaka špionáži vedelo a rad lesných chát a zrubov bolo prestavaných v betónove bunkre. Na plošine Asiago rakúsky útok narazil na britské a francúzske jednotky, ktoré boli doplnené o československých legionárov. Útok rakúsko-uhorských vojsk však bol zastavený rovnako ako pri meste [[Altiago]]. Tvrdo sa bojovalo o horu Monte Grappa, uskutočnil sa aj pokus o prekročenie rieky [[Piava]]. 17. júna však bolo predmostie s dĺžkou 20 km talianskym protiútokom zlikvidované a 24 tisíc rakúsko-uhorských vojakov bolo zajatých. Útoky boli neúspešné aj z dôvodu [[kulminácia|kulminácie]] rieky Piava pri topení snehu. Alpské rieky, sú napájané z ľadovcov, kulminujú preto v lete, napriek tomu ale útoky pokračovali a v rakúskej armáde vládlo čoraz väčšie rozčarovanie a nespokojnosť, čo malo za následok jej úplnú demoralizáciu.

Bojov o Piavu sa zúčastnil aj mladý americký dobrovoľník [[Červený kríž|Červeného kríža]], spisovateľ [[Ernest Hemingway]], ktorý tu utrpel zranenia.

== Tretia fáza - bitka pri Vittorio Veneta ==
[[Súbor:Battle_of_Vittorio_Veneto.jpg|náhľad|Bitka pri Vittorio Veneta]]
V októbri [[1918]] sa začala šíriť medzi vojakmi Rakúsko-Uhorska stále väčšia nespokojnosť, ktorá bola navyše živená zvesťami o blížiacom sa konci vojny. [[Taliani]] tohto využili a rozhodli sa zaútočiť. 27. októbra začala ofenzíva, pri ktorej talianske i spojenecké divízie prekročili rieku Piava, ďalšie jednotky prenikli od masívu Monte Grappa do nížiny. V čase prebiehajúceho útoku však najmä [[Slovania|slovanskí]] príslušníci rakúsko-uhorskej armády zisťovali, že v ich krajinách vznikajú nezávislé alebo provizórne vlády, takže skladali svoje zbrane a nechávali sa odviesť dobrovoľne do zajatia. Jednotky verné [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]] však začali organizovaný ústup. Rakúsko dohodlo s Talianmi prímerie, ktoré si však Taliansko vyložilo po svojom a nezávisle vyhlásilo, že prímerie nadobúda účinnosť až 24 hodín po prijatí podmienok. Zatiaľ čo zostávajúce rakúsko-uhorské vojská zastavili paľbu, pokračovali Taliani ešte deň vo vojnových operáciách. V posledné dni vojny zajali 350 tisíc nepriateľských vojakov. Keď 3. novembra [[1918]] prijímali zástupcovia porazenej armády prímerie, štát, ktorý zastupovali, už prakticky neexistoval.

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Fučík | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Soča (Isonzo) 1917 | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-7185-255-4 | počet strán = 133}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Fučík | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Piava 1918 | vydavateľ = Havran | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86515-05-2 | počet strán = 285}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Pernes | meno = Jiří | odkaz na autora = Jiří Pernes | priezvisko2 = Fučík | meno2 = Josef | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Havel | meno3 = Petr | odkaz na autora3 = | spoluautori = a kol. | titul = Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918 | vydavateľ = Elka Press | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 555 | isbn = 80-902745-5-2}}
* Miroslav a Hana Honzíkovi, ''1914/1918 Léta zkázy a naděje'', Nakladatelství Panorama 1984

== Pozri aj ==
* [[Bitky na Soči]]
* [[Bitka pri Caporette]]
* [[San Boldo]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.firstworldwar.com/battles/piaveriver.htm The Battle of the Piave River 1918]
* [http://csol-mb.net/ceskoslovenske-legie-v-italii-id13.html Československé legie v Itálii]
* [http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/10169695205-muj-deda-byl-vojak-valcil-na-piave/408235100021005.html Můj děda byl voják, válčil na Piavě - dokument ČT]
* [http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.asp?c=A081026_232405_kavarna_sim Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Bitva na Piavě|12685075}}

{{DEFAULTSORT:Piava}}

[[Kategória:Bitky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Taliansku]]
[[Kategória:Bitky v 1918]]</text>
      <sha1>fszr7ugtq048ni0i0xrnh3ffgpjq154</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426935</id>
      <parentid>7426701</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:35:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9935" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
| konflikt     = Bitka na Piave
| súčasť       = [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
| obrázok      = Čs vojáci v zákopech na Piavě.gif
| popis        = Československí legionári na Piave
| dátum        = [[15. jún]]{{--}}[[23. jún]] [[1918]]
| miesto       = Taliansky front
| casus        = 
| územie       = 
| výsledok     = Talianske víťazstvo
| protivník1   = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
| protivník2   = [[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|border|22px|Taliansko]] [[Taliansko]]{{break}}{{flagicon|Bohemia}} [[česko-slovenské légie]]{{break}}[[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|22px|Spojené kráľovstvo]] [[Spojené kráľovstvo]] &lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France.svg|22px|Francúzsko]] [[Francúzsko]]{{break}}[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|USA]] [[Spojené štáty americké]]
| velitel1     = Arthur Arz von Straussenburg
| velitel2     = Armando Diaz
| sila1        = 57 divízií
| sila2        = 58 talianskych divízií{{break}}3 britské divízie{{break}}2 francúzske divízie{{break}}Armádna letecká služba Spojených štátov
| straty1      = 60 000 mŕtvych, 90 000 ranených a 25 000 zajatých
| straty2      = 80 000 mŕtvych či ranených
| straty3      = 
| poznámky     = 
}}

'''Bitka na Piave''' bolo ozbrojené stretnutie medzi [[Rakúsko-Uhorsko]]m a [[Nemecko]]m na strane jednej a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Spojencov]] na strane druhej v čase [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Odohrávalo sa od novembra roku [[1917]] do začiatku novembra roka [[1918]].

== Predohra ==
[[Súbor:MarschFestArt.jpg|náhľad|Pochod rakúskeho delostrelectva]]
V rokoch [[1915]] až [[1917]] sa odohrávali boje na [[taliansky front (prvá svetová vojna)|talianskom fronte]] ako v priestore rieky [[Soča]] ([[bitky na Isonzo|bitky na Soči]]), tak vo vysokohorských priestoroch [[Alpy|Álp]], kde vojská zvádzali v neprístupných skalách boj aj s klimatickými podmienkami a hladom. Na prelome októbra a novembra [[1917]] sa uskutočnila [[bitka pri Caporette]], ktorá skončila katastrofálnou porážkou talianskeho vojska, ktoré sa bolo nútené stiahnuť za rieku [[Piava]]. Tu sa prakticky bojovalo až do konca vojny.

== Prvá fáza bitky ==
Talianska armáda, ktorá sa po neúspešných bojoch pri Caporette stiahla za rozvodnenú rieku [[Piava]], zlikvidovala za sebou mosty a utvorila z rieky nepriechodnú bariéru, ktorá bola na severe ohraničená masívom Grappa. Jeho najväčšou horou bola [[Monte Grappa]], kde vytvorili Taliani už skôr opevnenie a horu pretkali sieťami podzemných chodieb so stanovišťami pre guľomety a kanóny. Dňa 15. novembra sa síce podarilo niekoľkým málo rakúsko-uhorským jednotkám rieku [[Piava]] prekročiť, ale vojaci boli zahnaní [[Taliani|Talianmi]] späť za rieku. Veliteľom útočiacich vojsk bolo jasné, že prekročenie rieky je takmer nemožné. Ich útoky sa preto sústredili na horu Monte Grappa. 16. novembra [[1917]] dobyli rakúske jednotky hory Monte Tomacito a Monte Roncone a 20. novembra Col della Beretta a Monte Fontanasecca. Na taliansky front boli urýchlene prepravované britské a francúzske divízie zo západného frontu, ktoré vystužili taliansku obranu. V [[Rím]]e medzitým padla vláda a taliansky vrchný veliteľ [[Luigi Cadorna]] bol vystriedaný generálom [[Armando Diaz|Armandom Diazom]]. Bol vypracovaný nový plán obrany, ktorý pružne reagoval na vzniknutú situáciu. Na fronte sa objavili jednotky [[Česko-slovenské légie|československých legionárov]], ktoré boli zložené z českých a slovenských zajatcov ochotných bojovať proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Tí sa mali snažiť ovplyvniť svojich krajanov v rakúskych uniformách. Talianska armáda, ktorá mala nepomerne lepšie zásobovanie potravinami, ako nepriateľ, tiež pôsobila na protivníka i psychologicky. Vyhladovaní a podvyživení rakúski vojaci boli vyzývaní letákmi, aby prebehli, pričom najväčším lákadlom na to bol biely chlieb.

Boje pokračovali ďalej. 15. decembra [[1917]] sa rakúsko-nemeckým jednotkám podarilo dobyť dva kľúčové vrcholy - Monte Tomba a Asolone. Pri jasnom počasí bolo odtiaľ vidieť [[Benátky]]. Velitelia nemeckých jednotiek oznámili svojim vojakom, že [[Vianoce]] budú sláviť v Benátkach. Rakúšania si dokonca nechali vyrobiť pamätné vyznamenanie za dobytie Benátok. V dňoch 14. až 17. decembra [[1917]] prebehol hlavný útok nemeckých vojsk, avšak talianska obrana na Monte Grappa túto horu uhájila. 23. decembra udreli tuhé mrazy, a tak boli všetky ďalšie útoky zastavené.

== Druhá fáza bitky ==
[[Súbor:MG-Nest.jpg|náhľad|Rakúsko-Uhorské pozície]]
Na jar roku [[1918]] bola väčšina nemeckých jednotiek z talianskeho frontu stiahnutá na západný front, kde bola nasadená do [[Ludendorffova ofenzíva|Ludendorffovej ofenzívy]]. Rovnako postupovali aj Spojenci a z [[Taliansko|Talianska]] stiahli na západný front šesť britských a francúzskych divízií. Rakúšania pripravovali novú ofenzívu už v marci [[1918]], ale tá sa nakoniec uskutočnila až o tri mesiace neskôr. Medzi vojakmi sa objavovala čoraz väčšia nespokojnosť, na čo velitelia reagovali sľubmi, že po víťaznom ťažení bude k dispozícii bohatá korisť a najmä potraviny. 15. júna začal útok, pri ktorom Rakúšania použili ako klasické, tak plynové granáty. Taliani však boli vybavení už novými plynovými maskami, takže ich straty neboli tak hrozivé. O protiútoku sa na talianskej strane vďaka špionáži vedelo a rad lesných chát a zrubov bolo prestavaných v betónove bunkre. Na plošine Asiago rakúsky útok narazil na britské a francúzske jednotky, ktoré boli doplnené o československých legionárov. Útok rakúsko-uhorských vojsk však bol zastavený rovnako ako pri meste [[Altiago]]. Tvrdo sa bojovalo o horu Monte Grappa, uskutočnil sa aj pokus o prekročenie rieky [[Piava]]. 17. júna však bolo predmostie s dĺžkou 20 km talianskym protiútokom zlikvidované a 24 tisíc rakúsko-uhorských vojakov bolo zajatých. Útoky boli neúspešné aj z dôvodu [[kulminácia|kulminácie]] rieky Piava pri topení snehu. Alpské rieky, sú napájané z ľadovcov, kulminujú preto v lete, napriek tomu ale útoky pokračovali a v rakúskej armáde vládlo čoraz väčšie rozčarovanie a nespokojnosť, čo malo za následok jej úplnú demoralizáciu.

Bojov o Piavu sa zúčastnil aj mladý americký dobrovoľník [[Červený kríž|Červeného kríža]], spisovateľ [[Ernest Hemingway]], ktorý tu utrpel zranenia.

== Tretia fáza - bitka pri Vittorio Veneta ==
[[Súbor:Battle_of_Vittorio_Veneto.jpg|náhľad|Bitka pri Vittorio Veneta]]
V októbri [[1918]] sa začala šíriť medzi vojakmi Rakúsko-Uhorska stále väčšia nespokojnosť, ktorá bola navyše živená zvesťami o blížiacom sa konci vojny. [[Taliani]] tohto využili a rozhodli sa zaútočiť. 27. októbra začala ofenzíva, pri ktorej talianske i spojenecké divízie prekročili rieku Piava, ďalšie jednotky prenikli od masívu Monte Grappa do nížiny. V čase prebiehajúceho útoku však najmä [[Slovania|slovanskí]] príslušníci rakúsko-uhorskej armády zisťovali, že v ich krajinách vznikajú nezávislé alebo provizórne vlády, takže skladali svoje zbrane a nechávali sa odviesť dobrovoľne do zajatia. Jednotky verné [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]] však začali organizovaný ústup. Rakúsko dohodlo s Talianmi prímerie, ktoré si však Taliansko vyložilo po svojom a nezávisle vyhlásilo, že prímerie nadobúda účinnosť až 24 hodín po prijatí podmienok. Zatiaľ čo zostávajúce rakúsko-uhorské vojská zastavili paľbu, pokračovali Taliani ešte deň vo vojnových operáciách. V posledné dni vojny zajali 350 tisíc nepriateľských vojakov. Keď 3. novembra [[1918]] prijímali zástupcovia porazenej armády prímerie, štát, ktorý zastupovali, už prakticky neexistoval.

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Fučík | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Soča (Isonzo) 1917 | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-7185-255-4 | počet strán = 133}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Fučík | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Piava 1918 | vydavateľ = Havran | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86515-05-2 | počet strán = 285}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Pernes | meno = Jiří | odkaz na autora = Jiří Pernes | priezvisko2 = Fučík | meno2 = Josef | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Havel | meno3 = Petr | odkaz na autora3 = | spoluautori = a kol. | titul = Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918 | vydavateľ = Elka Press | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 555 | isbn = 80-902745-5-2}}
* Miroslav a Hana Honzíkovi, ''1914/1918 Léta zkázy a naděje'', Nakladatelství Panorama 1984

== Pozri aj ==
* [[Bitky na Soči]]
* [[Bitka pri Caporette]]
* [[San Boldo]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.firstworldwar.com/battles/piaveriver.htm The Battle of the Piave River 1918]
* [http://csol-mb.net/ceskoslovenske-legie-v-italii-id13.html Československé legie v Itálii]
* [http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/10169695205-muj-deda-byl-vojak-valcil-na-piave/408235100021005.html Můj děda byl voják, válčil na Piavě - dokument ČT]
* [http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.asp?c=A081026_232405_kavarna_sim Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Bitva na Piavě|12685075}}

{{DEFAULTSORT:Piava}}

[[Kategória:Bitky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Taliansku]]
[[Kategória:Bitky v 1918]]</text>
      <sha1>nc8mnnxi0r12mud7okcchr2tpof80a2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vzbura v Kotorskej boke</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568637</id>
    <revision>
      <id>7426702</id>
      <parentid>7235359</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:21:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11283" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
| konflikt     = Vzbura v Kotorskej boke
| súčasť       = [[Prvá svetová vojna]]
| obrázok      = Vzpoura námořníků v Boce Kotorské.jpg
| popis        = vzbúrenci
| dátum        = [[1. február]] [[1918]] 10:00{{--}}[[3. február]] [[1918]] 10:00
| miesto       = [[Kotorská boka]], [[Čierna Hora]]
| casus        = zníženie prídelu potravín, nerovné postavenie národov v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]
| územie       = 
| výsledok     = potlačenie povstania, Miklos Horthy sa stáva veliteľom námorníctva
| protivník1   = [[Súbor:Red flag.svg|center|25px]]&lt;br /&gt;- námorníci z lodí{{break}}- robotníci z lodeníc{{break}}- zamestnanci hydroplánovej základne{{break}}- námorníci z ponorkovej základne
| protivník2   = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]{{break}}[[Súbor:Flag of Germany (1867–1919).svg|25px]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]]
| velitel1     = Anton Grabar †{{break}}[[František Rasch]] †{{break}}Jirko Sisgorič †{{break}}Mate Berničevič †
| velitel2     = Alexander Hansa
| sila1        = krížnik Sankt Georg, 3000{{--}}4000 námorníkov
| sila2        = [[Súbor:Flag of Germany (1867–1919).svg|25px]] ponorky{{break}}[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] tri bojové lode, delostrelectvo
| straty1      = 
| straty2      = 
| straty3      = 
| poznámky     = 
}}

'''Vzbura v Kotorskej boke''' v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] bolo [[povstanie]] proti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] v roku [[1918]]. Začala 1. februára 1918 na pancierovom [[Krížnik|krížniku]] [[SMS Sankt Georg|''Sankt Georg'']] a depotnej lodi ponoriek ''SMS Gäa''. Zúčastnilo sa jej približne 3000{{--}}4000 námorníkov. Velenie [[Rakúsko-uhorské námorníctvo|rakúsko-uhorskej flotily]] ju izolovalo a úspešne potlačilo. Vzbura nebola vnútorne jednotná a bola izolovaná od ostatných nespokojných posádok. [[Rakúšania]] proti vzbúrencom nasadili tri bojové lode a delostrelectvo, [[Nemci]] potom ponorky.

Dňa [[3. február]]a [[1918]] bola vzbura potlačená, 800 námorníkov bolo vsadených do ťažkého [[Väznica|žalára]], 432 z nich bolo do konca vojny súdených stanným súdom a štyria vodcovia vzbury boli, vrátane [[Českí Nemci|českého Nemca]] [[František Rasch|Františka Rascha]],&lt;ref&gt;[http://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/211452801400017-cesi-na-frontach-1-svetove-valky/video/ ČT; Historie CS; Češi na frontách 1. světové války]&lt;/ref&gt; popravení. Jeho pamätná tabuľa sa nachádza pri [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotorskom]] súde, hroby námorníkov na cintoríne [[Škaljari]] v okolí mesta.&lt;ref&gt;Černá Hora, edice Průvodce o zahraničí, Kartografie Praha&lt;/ref&gt;

== Dôvody vzbury ==
Na prelome rokov 1917 a 1918 viedla námorná blokáda Dohody k veľkej potravinovej a vnútropolitickej kríze Centrálnych mocností, ktorej prejavom boli štrajky a nepokoje, spojené zvolaním po ukončení vojny. Zníženie prídelov potravín v Rakúsku-Uhorsku v januári 1918 vyvolalo vlnu nepokojov, ku ktorým sa pridali aj robotníci lodeníc v [[Terst]]e a [[Pula|Pule]]. Vzbura v Kotorskej boke bola súčasťou tejto vnútropolitickej krízy. K prvým nepokojom v námorníctve došlo 27. januára v Pule na radových lodiach [[SMS Habsburg|''Habsburg'']] a [[SMS Radetzky|''Radetzky'']], odkiaľ sa rozšírili na väčšinu ťažkých lodí. Podarilo sa ich ale rýchlo upokojiť zvýšením prídelu potravín a splnením ďalších požiadaviek.

Oveľa vážnejšia situácia nastala v Kotorskej boke. Dôvodom vzbury boli pôvodne [[protest]]y proti neľudským podmienkam na lodiach - námorníci trpeli hladom, zatiaľ čo dôstojníci predávali pre osobný zisk potraviny; nakoniec sa však vyvinula v protest proti nerovnému postaveniu národov v [[Rakúsko-Uhorsko|rakúskej monarchii]].

== Priebeh ==
=== Počiatok vzbury a prvé rokovania ===
[[Súbor:SMS_Kaiser_Franz_Joseph_I..jpg|thumb|SMS ''Kaiser Franz Joseph I.'' na fotografii z roku 1906]]
[[Súbor:Monarch-class.jpg|thumb|Schematický rez obrnencom SMS ''Monarch'']]

Vzbura začala [[1. február]]a [[1918]] približne v 10:00 dopoludnia na krížniku ''Sankt Georg'', ktorý kotvil v blízkosti dediny [[Đenovići]] a na depotnej lodi ponoriek ''SMS Gäa''. Veliteľ krížnikovej flotily kontraadmirál Alexander Hansa bol na lodi uväznený (mohol však až do nasledujúceho dňa komunikovať s vonkajším svetom). K vzbure sa pridali krížniky [[SMS Kaiser Karl VI.|''Kaiser Karl VI.'']], [[SMS Kaiser Franz Joseph I.|''Kaiser Franz Joseph I.'']], neskôr aj obrnené lode [[SMS Monarch|''Monarch'']] a [[SMS Kronprinz Erzherzog Rudolf|''Kronprinz Erzherzog Rudolf'']]. Krížniky [[SMS Helgoland (1912)|''Helgoland'']], [[SMS Novara (1912)|''Novara'']] síce, na rozkaz vzbúrencov z neďalekého ''Sankt Georg'', vztýčili červenú zástavu, ale boli plne pod kontrolou svojich veliteľov. Menšie plavidlá tiež zvyčajne zostali pod kontrolou svojich veliteľov, hoci často naoko vyvesili červené vlajky. Všetky plavidlá však na rozkaz viceadmirála Hansu zostali vo svojich kotviskách, pretože inak hrozilo, že by sa dostali pod paľbu ''Sankt Georg''.

Popoludní začalo vyjednávanie medzi Hansom a námorníkom Antonom Grabarom, hovorcom vzbúrencov, a až v tej dobe sa doteraz živelná vzbura začala viac organizovať. Námorníci vytvorili námornícke rady, ktoré rovnomerne zastupovali jednotlivé národnosti a na palube ''Sankt Georg'' vytvorili ústrednú námornícku radu, jednotné velenie vzbúrencov však nevzniklo. Požiadavky vzbúrencov zahŕňali napríklad ukončenie vojny, úplnú nezávislosť na okolitých mocnostiach, odzbrojenie a demobilizáciu, právo národov na sebaurčenie, podporu Wilsonovej nóty aj lepšie zásobovanie. Na mnoho požiadaviek týkajúcich sa zásobovania či vychádzok reagoval Hansa ústretovo, ale väčšina požiadaviek išla vysoko nad rámec jeho kompetencií. Odmietol tiež zaručiť beztrestnosť pre vzbúrencov, ale vyjednával aj naďalej.

Ku vzbure sa medzitým pridali robotníci z lodeníc, námorníci z ponorkovej základne a tiež hydroplánová základňa v Kumbore, kde pôsobil [[František Rasch]] (* 1888), rodák zo zmiešanej česko-nemeckej rodiny z [[Přerov]]a a [[Česká strana sociálnodemokratická|sociálny demokrat]], ktorý sa na vzbure silne podieľal. Pobrežné pevnosti sa však nepripojili.

Už v noci z 1. na 2. februára začalo Rakúsko-uhorské velenie organizovať potlačenie vzbury. Veliteľ základne poľný zbrojmajster Gusseck do oblasti sťahoval posily a uviedol do pohotovosti pobrežné pevnosti, ktoré mali vzbúrenecké lode potopiť pri prípadnom pokuse o únik. Vzbúrencom dal ultimátum, kontraadmirál Hansa ho však presvedčil, aby s útokom neponáhľal a pokúsil sa vyhnúť krviprelievaniu.

=== Pokračovanie rokovaní a rozpad flotily ===
Druhý deň pokračovali rokovania medzi Hansom a ústrednou námorníckou radou, ktorej vedenia sa ujal František Rasch. Požiadavky vzbúrencov sa o niečo zmenili, zahŕňali vytvorenie námorníckych rád v celej flotile, nadviazanie spojenia s Parlamentom, rokovania s jeho poslancami a tiež beztrestnosť pre vzbúrencov. Rokovania však skončili bez dohody a vzbura sa ocitala v slepej uličke. Vzbúrencom sa ani nedarilo nadviazať rádiové spojenie s okolitým svetom.

Vo dve hodiny popoludní sa k vzbúrencom pridal obrnenec ''Kronprinz Erzherzog Rudolf'', pôvodne hliadkujúci pri vjazde do prístavu, ktorý sa potom k ostatným lodiam pripojil, avšak pod paľbou pobrežnej pevnosti, ktorá raz loď zasiahla a zabila niekoľko námorníkov. To bol dôkaz, že Gusseck myslí ultimátum vážne. V tom čase vzbúrenci tiež naivne dovolili odplávať nemeckým ponorkám, ktoré sa však vrátili nasledujúceho dňa a v pre nich najkritickejšiu chvíľu.

[[Súbor:SMS_Helgoland_Kopie.jpg|thumb|Krížnik ''Helgoland'']]

Ako prvý stiahol červenú zástavu krížnik ''Novara'', ktorého kapitán sa rozhodol odplávať preč od vzbúrencov do Risanskej zátoky a tiež sa mu to, cez vzájomné vyhrážky potopením medzi ním a vzbúreneckými loďami, podarilo. ''Novaru'' nasledoval krížnik ''Helgoland'' a postupne aj torpédoborce [[SMS Tátra|''Tátra'']], [[SMS Huszár (1910)|''Huszár'']], [[SMS Dinara|''Dinara'']], [[SMS Balaton|''Balaton'']], [[SMS Orjen|''Orjen'']] a [[SMS Csepel|''Csepel'']], ktoré boli vlastne celý čas pod kontrolou svojich veliteľov. Nasledovali ich tiež torpédovky 10. torpédovej divízie.

=== Potlačenie vzbury ===
Vzbúrenecká flotila sa druhého dňa ďalej rozpadala. Pancierový krížnik ''Kaiser Karl VI.'' odplával ešte 2. februára v 17:40, na ''Gäa'' vzbura skončila v noci, na obrnenej lodi ''Monarch'' a niekoľkých ďalších plavidlách nad ránom. Vzbúrencom zostali iba ''Sankt Georg'', ''Kaiser Franz Joseph I.'' a ''Kronprinz Erzherzog Rudolf''.

Ďalšie Gusseckovo ultimátum, ktoré bolo doručené skoro ráno, podporili bojové lode [[SMS Erzherzog Karl|''Erzherzog Karl'']], [[SMS Erzherzog Friedrich|''Erzherzog Friedrich'']] a [[SMS Erzherzog Ferdinand|''Erzherzog Ferdinand'']] 3. divízie radových lodí, ktorá medzitým vplávala do Kotorskej boky. V 9:00 sa tiež ku vzbúreneckým lodiam priblížili dve z nemeckých ponoriek, dali vzbúrencom ultimátum a ponorili sa, pričom vyčkávali na jeho vypršanie, pripravené k torpédovému útoku. Zvyšok vzbúrencov hlasovaním rozhodlo vzburu ukončiť.

Na 800 námorníkov bolo prevezených na breh, 432 z nich bolo do konca vojny súdených a ďalší štyria boli 11. februára 1918 popravení zastrelením pri cintorínskom múre vo Skaljari. Boli to František Rasch, Anton Grabar (poddôstojník zo základne Kumbar), Jerko Sisgorič (guľometník z lode ''Sankt Georg'') a Mate Berničevič (guľometník z ''Gäa''). Prebiehajúce súdne procesy prerušil až koniec vojny. Malej časti vedenia vzbúrencov sa podarilo v hydropláne uletieť do Talianska.

Vzbury viedli aj k tomu, že doterajšieho veliteľa námorníctva [[Maximilian Njegovan|Maximiliana Njegovana]] v službe 1. marca 1918 nahradil kontraadmirál [[Miklós Horthy]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
*{{Preklad|cs|Vzpoura v boce Kotorské|13250401}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Hrbek | meno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Hrbek | titul = Velká válka na moři. 5. díl. Rok 1918 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2002 | počet strán = 342 | isbn = 80-7277-102-7}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Veselý | meno = Jindřich | titul = Povstání v Boce Kotorské | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 1959}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.rozhlas.cz/pred100lety/pribehy/_zprava/sikulove-svejkove-rebelove-a-vlastenci-cesti-namornici-v-rakouskouherskem-lodstvu--1374664 Šikulové, švejkové, rebelové a vlastenci] - článok na ''Před 100 lety'', speciálnom webe Českého rozhlasu o 1. svetovej vojne

[[Kategória:Prvá svetová vojna]]
[[Kategória:Dejiny Čiernej Hory]]
[[Kategória:Dejiny Rakúsko-Uhorska]]</text>
      <sha1>2x5vcud3ar3c1jgewgvdl0qws9meto6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Maďarsko-česko-slovenská vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>568734</id>
    <revision>
      <id>7426936</id>
      <parentid>7287476</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:35:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19705" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt      = Maďarsko-česko-slovenská vojna
|súčasť        = rozpadu Rakúsko-Uhorska
|obrázok       = Boj proti maďarské Rudé armádě - květen 1919.gif
|popis         = Čs. vojaci v bojoch s maďarskou Červenou armádou
|dátum         = 1918–1919
|miesto        = [[Slovensko]],	[[Sedmohradsko]], [[Podkarpatská Rus]] a [[Maďarsko]] (územia bývalého [[Uhorsko|Uhorska]])
| casus        = Maďarská snaha získat späť stratené územia, ktoré [[Maďari]] ovládali ako súčasť [[Uhorsko|Uhorska]]
| územie       = [[Maďarsko]] stratilo 71,5 % územia, ktoré si nárokovalo ako nástupca [[Uhorsko|Uhorska]], vrátane území s maďarskou väčšinou obyvateľstva
|výsledok      = Víťazstvo malej dohody; vznik [[Maďarské kráľovstvo|Maďarského kráľovstva]]
|protivník1    = '''[[Malá dohoda]]''':&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] [[Česko-Slovensko]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunské kráľovstvo]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg|22px]] [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]&lt;ref&gt;Priscilla Mary Roberts, [http://books.google.com.au/books?id=TogXVHTlxG4C&amp;pg=PA1824&amp;dq=hungary+1919+serbia+demarcation+line&amp;hl=en&amp;ei=hMRxTqbxMOXvmAXzwJH2CQ&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=7&amp;ved=0CEgQ6AEwBg#v=onepage&amp;q&amp;f=false World War I: A Student Encyclopedia], ABC-CLIO, 2005, p. 1824&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Miklós Lojkó, [http://books.google.co.uk/books?id=q-IOJWicco8C&amp;pg=PA13&amp;dq=Serbia+troops+1919+Hungary&amp;hl=en&amp;ei=fkt2Tp7CAofX8gOGpOn4DQ&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=7&amp;ved=0CE4Q6AEwBg#v=onepage&amp;q=Serbian&amp;f=false Meddling in Middle Europe: Britain and the 'Lands Between, 1919-1925], Central European University Press, 2006, p. 13&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France.svg|22px|border]] [[Francúzsko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px]] [[Taliansko]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px]] [[Maďarské kráľovstvo|Národná armáda]] 
|protivník2    = [[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|border|22px]] [[Maďarská demokratická republika]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Maďarská republika rád]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|border|22px]]  [[Slovenská ľudová republika]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Slovenská republika rád]]&lt;br /&gt;'''Podpora:'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Russian SFSR.svg|22px]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]]&lt;ref&gt;http://books.google.com.au/books?id=GjY7aV_6FPwC&amp;pg=PA575&amp;dq=1919+romania+hungary+war&amp;hl=en&amp;ei=b05wTsL4BLGkiAefg4DaCQ&amp;sa=X&amp;oi=book_result&amp;ct=result&amp;resnum=18&amp;ved=0CIMBEOgBMBE#v=snippet&amp;q=%22russia%20provided%20statements%3A%22&amp;f=false&lt;/ref&gt;
|velitel1      = [[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] [[František Schöbl]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] [[Josef Štika]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] [[Josef Šnejdárek]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] [[Josef Votruba (generál)]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Rumunsko}} [[Ferdinand I. Rumunský]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Rumunsko}} [[Traian Moșoiu]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Rumunsko}} [[George Mărdărescu]]&lt;br /&gt;{{flagicon|Rumunsko}} [[Constantin Prezan]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg|22px]] [[Petr I. Karađorđević]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France.svg|22px|border]] [[Louis Franchet d'Espèrey]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of France.svg|22px|border]] [[Maurice Pellé]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Italy (1861–1946).svg|22px]] [[Luigi Piccione]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px]] [[Miklós Horthy]]
|velitel2      = [[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Béla Kun]]&lt;br /&gt; [[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Mátyás Rákosi]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Ernő Gerő]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Tibor Szamuely]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[György Lukács]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Gyula Alpári]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Red flag.svg|border|22px]] [[Antonín Janoušek]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|border|22px]] [[Viktor Dvorcsák]]
|sila1         = [[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] 20&amp;nbsp;000 mužov&lt;br /&gt;{{flagicon|Rumunsko}} 250&amp;nbsp;000 mužov
|sila2         = 100&amp;nbsp;000 mužov
|straty1       = [[Súbor:Flag_of_the_Czech_Republic.svg|22px]] 864 padlých; 1960 nezvestných; 3000 ranených; 1412 chorých; 343 zajatých &lt;br /&gt; {{flagicon|Rumunsko}} 11666 z toho 3670 mŕtvych
|straty2       = Na Slovensku podľa vlastných oznámení 450 padlých vojakov regulárnej armády (niektoré pramene určujú 1000–1500); 3691 ranených; 6977 chorých; 471 zajatých; straty červených gárd neznáme
}}

'''Maďarsko-česko-slovenská vojna''' alebo '''boje o Slovensko'''&lt;ref&gt;TOMÁŠEK, Dušan. Nevyhlášená válka : boje o Slovensko 1918-1920. Praha: Epocha, 2005. 260 s. &lt;nowiki&gt;ISBN 80-86328-68-6&lt;/nowiki&gt;.&lt;/ref&gt; ({{vjz|hun|''Északi Hadjárat''}} - severné ťaženie) bol [[Vojna|vojnový konflikt]] medzi [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskom]] a Rumunskom na jednej strane a [[Maďarská republika rád|Maďarskou republikou rád]] na strane druhej, prebiehajúci v rámci širšieho stretu, zahŕňajúceho aj boj o [[Sedmohradsko]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Trvala od roku [[1918]] až do augusta [[1919]]. V marci 1919 vznikla [[Maďarská republika rád]] ([[Boľševik|boľševický]] [[Štátny prevrat|prevrat]]) a v apríli 1919 sa maďarská armáda pokúsila dobyť Slovensko a Sedmohradsko, čím vyvolala vojnu s Česko-Slovenskom a Rumunskom. Vo finálnej fáze vojny na oboch stranách stálo viac ako 120 tisíc vojakov. Porážka [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] a rumunská [[Vojenská okupácia|okupácia]] [[Budapešť|Budapešti]] v auguste 1919 ukončila vojnu. Rumunské vojská sa stiahli z okupovaného územia v marci 1920. V tejto vojne Česko-Slovensko získalo kontrolu nad územím Slovenska, ktoré pred vojnou patrilo [[Uhorsko|Uhorsku]].

[[28. október|28. októbra]] [[1918]] bol [[Vznik Česko-Slovenska|vyhlásený]] samostatný česko-slovenský štát. Súčasťou Česko-Slovenska malo byť aj územie Slovenska (dovtedy Horného Uhorska), ktoré dovtedy patrilo [[Maďarsko|Maďarsku]]. Začiatkom novembra 1918 začalo dochádzať k stretom medzi Maďarmi a česko-slovenskými vojenskými jednotkami. 2. decembra 1918 francúzsky podplukovník Vyx&lt;!-- alebo Fernand Vix v maďarčine
https://hu.wikipedia.org/wiki/Fernand_Vix#cite_note-2 Neve számos forrásban – helytelenül – régies írásmódban, Vyx változatban fordul elő, míg keresztneveként sok esetben Ferdinand, esetleg magyarosan Ferdinánd szerepel. --&gt;, ktorý bol prednostom vojenskej misie [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v Budapešti, upozornil [[Maďarsko]], že česko-slovenská armáda bola uznaná za súčasť dohodového vojska. Tiež upozornil na to, že [[Slovensko]] je súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskej republiky]], ktorá má právo vojensky obsadiť územie Slovenska a [[Maďarsko]] má povinnosť odtiaľ svoje vojská stiahnuť. Tým však maďarsko-česko-slovenské spory neskončili.

== Obsadenie Slovenska československým vojskom v rokoch 1918 a 1919 ==

=== Vznik Holíčskej a Trenčianskej skupiny ===
Obsadenie Slovenska dostalo na starosť na tento účel vzniknuté Veliteľstvo operujúcich česko-slovenských vojsk na Slovensku do čela ktorého bol postavený generál [[Josef Štika]]. Pod jeho právomoc podliehali predovšetkým dobrovoľnícke jednotky tvorené z veľkej časti [[Sokol (spolok)|Sokolmi]], posádky českých plukov a posilňovali ich postupne útvary vracajúce sa z frontu, väčšina síl však bola v tom čase viazaná vojenským zabezpečovaním pohraničia, kde nemecká menšina vyhlásila samostatné provincie [[Nemecké Čechy|Deutschböhmen]], Sudetenland, Böhmerwald a Deutschsüdmähren.

2. novembra 1918 vstúpil na [[Slovensko]] prápor 25. streleckého pluku nadporučíka Bauera. Dôvodom bola žiadosť obecných zástupcov z Hodonína, ktorí mali obavy z lúpežných nájazdov rôznych ozbrojených skupín. Súčasne prišla žiadosť z [[Holíč|Holíča]] o ochranu pred maďarskou mocou. Na tento účel bola vytvorená pod vedením nadporučíka Ripku jednotka, ktorá bola neskôr nazvaná [[Holíčska skupina|holíčskou skupinou]] 120 dobrovoľníkov z práporu. Táto jednotka prenikla cez Gbely do Malaciek. Maďarský župan v Bratislave však reagoval protestom proti vstupu česko-slovenského vojska na Slovensko a vyslaním vlaku so stovkou ozbrojených námorníkov do Malaciek. 6. novembra dorazili do Malaciek v sile približne 70 mužov, ale boli nútení odísť naprázdno.

8. novembra 1918 bola dojednaná medzi nadporučíkom Ripkom a maďarským majorom Brandstätterom dočasná demarkačná línia, vedúca od [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] na [[Malinský vrch]] a ďalej na Malé Karpaty a zostala platná až do konca roka [[1918]]. Ripka preto dostal posily, čím sa jeho sily rozrástli na 500 mužov a obsadil podľa dohovoru územie od Stupavy až k Devínskemu jazeru.

9. novembra 1918 obsadil podplukovník Hančík so sto dvadsiatimi mužmi [[Trnava|Trnavu]], čo sa nepáčilo maďarskému županovi v Bratislave, preto vyslal do Trnavy jednotky vedené nadporučíkom Heltayom. Navyše v Trnave Maďari vytvorili ozbrojenú gardu, ktorá mala za úlohu vytlačiť Čechoslovákov z mesta. Hančík musel ustúpiť do Senice, kde ho podporili dve pešie roty pod velením nadporučíka Bezrukého. Maďari boli nakoniec porazení a Trnava sa ocitla opäť v česko-slovenských rukách. [[17. november|17. novembra]] bola pri Senici rozprášená ďalšia maďarská jednotka. V ten istý deň prevzal velenie nad skupinou podplukovník Verich.

V čase obsadenia úsekov pri Malackách a Trnave vyčíňali v oblasti [[Trenčín|Trenčína]] a povodia Váhu ozbrojené skupiny, ktoré mohli preniknúť na Moravu, preto sem bol vyslaný I. prápor 1. dobrovoľníckeho pluku pod velením kapitána Římka s úlohou zabezpečiť dané územie v okolí [[Vlársky priesmyk|Vlárskeho priesmyku]] a udržať poriadok. Římek úlohu splnil, navyše 10. novembra obsadil [[Trenčín]] a potom hlavné oporné body v Považí.

Keďže v [[Žilina|Žiline]] boli maďarské jednotky, ktoré čiastočne Římka ohrozovali, vyslalo sem české veliteľstvo ďalšie jednotky, ktorým velil kapitán Kurz, ktorý 12. novembra bez boja obsadil Žilinu a chystal sa postupovať na [[Ružomberok]], čo bolo zmarené poškodením mosta pri [[Kraľovany|Kraľovanoch]].

13. novembra 1918 obsadili české útvary [[Turany]], ale o dva dni neskôr bolo mesto dobyté späť maďarským obrneným vlakom. Maďari potom obsadili [[Vrútky]] a donútili Čecho-slovákov ustúpiť na severnom brehu [[Váh|Váhu]] smerom na Žilinu. Maďarský vlak nakoniec zastavil poručík Viesner tým, že proti nemu pustil lokomotívu plnou parou. Kapitán Kurz však 16. novembra 1918 ustúpil do [[Ostrava|Ostravy]].

Medzitým na Slovensko dorazila I. rota česko-slovenských námorníkov, ktorá zaujala obranu pri [[Púchov|Púchove]] a Zemianskej Kotešovej. Tiež dorazil na Slovensko III. prápor 1. dobrovoľníckeho pluku a I. prápor 2. dobrovoľníckeho pluku a 30. novembra obsadil [[Piešťany]] a [[Hlohovec]]. Tým vznikla [[Trenčianska skupina]], ktorej velenie prevzal 18. novembra podplukovník Šembera.

=== Velenie získava plukovník Schöbl ===
25. novembra 1918 bol generál Štika nahradený plukovníkom Schöblom, v ten istý deň tiež bola vojnovou radou určená nová dočasná demarkačná línia: Bratislava - severný breh Dunaja - pozdĺž Ipľa - Pinciná - ústie Uhu do Laborca ​​- pozdĺž Uhu - Užský priesmyk. Schöbl čiastočne reorganizoval svoje jednotky a zriadil záložné sklady výstroja a výzbroje pri Uherskom Hradišti.

Schöbl sa rozhodol obsadiť Nitrianske údolie a Nížinu čím by sa Holíčska a Trenčianska skupina spojili. Táto operácia mala začať 6. decembra. Už 4. decembra však došlo k prvým bojom, keď Maďari napadli neúspešne Hlohovec. 5. decembra došlo na úseku I. námornej roty pri Zemianskej Kotešovej k boju s maďarskou posádkou Žiliny. Maďari v ňom utrpeli ťažkú ​​porážku a ustúpili zo Žiliny, ktorú obsadili česko-slovenské jednotky. 6. decembra Maďari znovu zaútočili na Hlohovec a opäť boli donútení k ústupu. 7. decembra prišli do Hlohovca ďalšie české posily, ktoré do 10. decembra obsadili mestá Sereď, Modra a Pezinok.

Schöbl potom vyslal 1. dobrovolecký pluk, ktorému velil major Pirník, aby zabezpečil okolie Nitry. 11. decembra bola [[Nitra]] obsadená. Maďari ustúpili do [[Nové Zámky|Nových Zámkov]].

Po týchto úspechoch chcel Schöbl zabezpečiť východné Slovensko, kde bolo jadro promaďarských síl na Slovensku a vznikla tu aj komunistická [[Slovenská ľudová republika]]. Navyše hrozilo, že [[Poľsko]] vojensky obsadí oblasti [[Spiš (región)|Spiša]] a [[Orava (región)|Oravy]].

=== Obsadenie východného Slovenska ===
Na obsadenie východného Slovenska vyčlenil Schöbl 6 peších práporov, 1 a pol delostreleckej batérie, polovicu eskadróny 7. jazdeckého pluku a obrnený vlak. Velením tejto skupiny bol poverený podplukovník Hrbenský. Ostatné jednotky, ktoré mal k dispozícii, nechal pod velením pplk. Šemberu na obranu doteraz zaisteného územia.

Hrbenský vyslal pri postupe na východ napred obrnený vlak, ktorý 15. decembra obsadil [[Poprad]]. Ďalší deň zvyšok skupiny obsadil [[Spišská Nová Ves|Spišskú Novú Ves]]. 17. decembra sa jeden prápor stretol s poľskými jednotkami pri [[Kežmarok|Kežmarku]] a donútil ich ustúpiť, napriek tomu sa Hrbenský dohovoril s poľskou stranou na dočasnej demarkačnej línii [[Lomnický štít]] - [[Magura]] - [[Stará Ľubovňa]].

Pri ďalšom postupe bol obsadený 22. decembra 1918 [[Zvolen]] a 23. decembra [[Banská Štiavnica]] a [[Banská Bystrica]]. V deň, keď sa do vlasti vrátil prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masaryk]], došlo pri Poprade k boju medzi I. práporom Gardy slovenskej slobody a práporom poľskej armády. Tento stret skončil ústupom Poliakov, z ktorých boli 4 zajatí. Následne došlo k uzavretiu dočasnej demarkačnej čiary medzi Poľskom a Česko-Slovenskom, ktorá bola neskôr nahradená inou. Do 25. decembra [[1918]] bolo zaistené celé [[Považie]] a oblasť až ku Spišskej Novej Vsi.

Potom na východnom Slovenskom zostávalo obsadiť len [[Košice]] a [[Prešov]], čo dostala za úlohu novovytvorená skupina, ktorej velil podplukovník Beran. Ten začal útočnú operáciu na Košice a Prešov 28. decembra a ešte v ten deň obsadil Prešov. Košice boli obsadené 29. decembra, čím zanikla [[Slovenská ľudová republika]]. Tento deň prevzal velenie nad česko-slovenskými jednotkami na Slovensku taliansky generál Piccione, ktorý stál na čele Talianskej vojenskej misie v Česko-Slovensku.

=== Obsadenie južného Slovenska ===
Pre obsadenie južného Slovenska bol vybraný [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský armádny zbor z Talianska]]. [[30. december|30. decembra]] začal Piccione postup na [[Bratislava|Bratislavu]]. Česko-slovenské jednotky sa k nej prebojovali a v dňoch [[1. január]]a a [[2. január]]a [[1919]] ju obsadili.

V noci z 2. na 3. januára obsadili [[Lučenec]], 9. januára bez boja [[Nové Zámky]], 10. januára [[Komárno]]. Do 11. januára bolo od Maďarov vybojované povodie [[Ipeľ|Ipľa]] cez Kováčovú, Bušince, Mikušovce k Pincinej.

Piccione sa rozhodol že ďalší postup bude viesť južným smerom, pretože [[Pichonova línia]] pretínala na mnohých miestach dôležité železničné cesty.

16. januára bol obsadený južný breh [[Ipeľ|Ipľa]]. Do 18. januára boli vo východnej časti južného Slovenska obsadené mestá [[Perečín]], Veľké Berezné, [[Užok]], Veľké Kapušany a [[Vojany]]. Do 20. januára bolo pod česko-slovenskou kontrolou celé územie Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kuthan
  | meno = Pavel Jaroslav 
  | titul = V těžkých dobách
  | url = http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/15621
  | dátum prístupu = 2016-3-24
  | vydavateľ = Válka.cz 
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:1. čs. dělostřelecký pluk se chystá na jižní Slovensko.jpg|1. čs. delostrelecký pluk odchádza na maďarský front
Súbor:Zástava čs. domácího vojska v Bratislavě.jpg|Čs. domáce vojsko so zástavou v [[Bratislava|Bratislave]]
Súbor:Čs. dělostřelectvo v boji s Maďary na jižním Slovensku 1919.jpg|Čs. delostrelectvo ostreľuje maďarské pozície na južnom Slovensku
Súbor:Čs. pancéřový vlak použitý v bojích s Maďary na Slovensku 1919.jpg|Čs. pancierový vlak na Slovensku
Súbor:První linie v bojích proti Maďarům na jihu Slovenska.jpg|Čs. prvá línia v bojoch na južnom Slovensku
Súbor:Stráž na mostě v Komárně.jpg|Stráž čs. légií na moste v [[Komárno|Komárne]]
Súbor:Čs. námořníci na frontě u Parkáně naproti Ostřihomi.jpg|Čs. námorníci v dnešnom [[Štúrovo|Štúrove]], v pozadí maďarský [[Ostrihom]]
Súbor:Boj proti maďarské Rudé armádě - květen 1919.gif|Čs. vojaci v bojoch s maďarskou Červenou armádou
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Literatúra ==
* {{Citácia periodika | autor = PhDr. Vladimír Černý, Ph.D. | titul = Za republiku proti Maďarům | periodikum = Tajemství české minulosti |  číslo = 37 | strany = 26-30}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Tomášek | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Nevyhlášená válka : boje o Slovensko 1918-1920 | vydavateľ = Epocha | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-86328-68-6 | počet strán = 260}}
* C. Kiriţescu: Istorie războiului pentru întregirea României, Vol. II, ed. Romania Noua, 1923 
* Moldova: A Romanian Province Under Russian Rule : Diplomatic History from the Archives of the Great Powers, AlgoRem Publishing 2002, ISBN 1-892941-87-2
* Grecu Dan: The Romanian military occupation of Hungary. [http://membres.lycos.fr/dgrecu/OcH.html Http://membres.lycos.fr/dgrecu/OcH.html]
* A Country Study: Romania, Federal Research Division Library of Congress, (chapter: Greater Romania and the Occupation of Budapest) 1989 http://memory.loc.gov/frd/cs/rotoc.html
* Maria Ormos: The Hungarian Soviet Republic and Intervention by the Entente. [http://www.hungarian-history.hu/lib/tria/tria11.htm Http://www.hungarian-history.hu/lib/tria/tria11.htm]

== Pozri aj ==
* [[Bitka o Zvolen]]
* [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]]
* [[Obsadenie Sudetov (1918)]]
* [[Sedemdňová vojna]]
* [[Rakúsko-Uhorsko]]
* [[Dôsledky prvej svetovej vojny]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Hungarian-Romanian War of 1919}}

== Externé odkazy ==
* [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/15621 Forum.valka.cz]
* [http://www.onwar.com/aced/data/charlie/czechhungary1919.htm Onwar.com]
* [http://acsr1938.blog.cz/0806 Česko-slovenská armáda 1938-45]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Maďarsko-československá válka|13115757}}

{{Dejiny Maďarska}}

[[Kategória:Maďarsko-česko-slovenská vojna| ]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Vojny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Vojny Maďarska]]
[[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojny Rumunska]]
[[Kategória:1918]]
[[Kategória:1919]]
[[Kategória:Vojny medzi Slovenskom a Maďarskom]]</text>
      <sha1>f16hww062cx8ak1jm2jij4u6w5h3kz1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Murská republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>571050</id>
    <revision>
      <id>7426703</id>
      <parentid>7235360</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:21:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3794" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Murská republika
| originálny názov        = Murska republika&lt;br/&gt;Vendvidéki Köztársaság
| rok vzniku              = 1919
| rok zániku              = 1919
| viac pred               = 
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2                  = 
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 1 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| po 2                    = Maďarské kráľovstvo
| po 2 vlajka             = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946; 3-2 aspect ratio).svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of the Slovene Nation.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Prekmurje Republic EN.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Murská Sobota]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = 
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[Republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = 
| vznik                   = 29. máj 1919
| zánik                   = 6. jún 1919
}}

'''Murská republika''' alebo '''Republika Prekmurje''' ({{vjz|hun}} ''Vendvidéki Köztársaság'', {{vjz|slv}} ''Murska republika'') bol separatistický štátny útvar, existujúci deväť dní v roku [[1919]] v okolí mesta [[Murska Sobota]] na území dnešného [[Slovinsko|Slovinska]]. Mal rozlohu asi 940 km² a žilo v ňom okolo 100&amp;nbsp;000 obyvateľov.

Do roku 1918 oddeľovala [[Predlitavsko]] a [[Zalitavsko]] rieka [[Mura (rieka)|Mura]], takže najvýchodnejšia časť dnešného Slovinska, tzv. [[Prekmurie]], bola súčasťou [[Uhorsko|uhorského]] štátu, aj keď v nej [[Slovinci]] tvorili zhruba dve tretiny obyvateľov (''Vendvidék'' = Slovanské pohraničie). Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniesli miestni obyvatelia požiadavku na pripojenie ku [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. 29. mája 1919 využil učiteľ [[Vilmoš Tkalec]] vnútornej nestability Maďarska a vyhlásil v Murskej Sobote nezávislú Murskú republiku, ktorá však kontrolovala len strednú časť historického Zámuria. Jej existenciu ukončila 6. júna [[Maďarská červená armáda]]. Po porážke [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] obsadili oblasť juhoslovanská vojská. 17. august sa od tej doby oslavuje ako Spojenie Slovincov zo Zámuria s matičným národom. Oblasť mala strategický význam, mal tadiaľ viesť [[Český koridor]] spájajúci dve bratské slovanské krajiny. Spor ukončila [[Trianonská mierová zmluva]], ktorá prisúdila väčšinu územia Kráľovstvu SHS. Maďarom zostala len jeho najsevernejšia časť okolo mesta [[Szentgotthárd]].

== Externé odkazy ==
* [http://www.murskarepublika.com Http://www.murskarepublika.com]

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Murská republika|13461518}}

[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>f9l8z4hu3x4fpvtwk05qb5517y2gl71</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Banátska republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>571059</id>
    <revision>
      <id>7426704</id>
      <parentid>7235361</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:21:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3682" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Banátska republika
| originálny názov        = 
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = 
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2                  = 
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Rumunské kráľovstvo
| po 1 vlajka             = Flag of Romania.svg
| po 2                    = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
| po 2 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg
| po 3                    = Maďarsko
| po 3 vlajka             = Flag of Hungary.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = 
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = 
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = Banat Republic bgiu.png
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Temešvár]]
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = 
| národnostné zloženie    = 
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[Republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = 
| vznik                   = 1. november 1918
| zánik                   = 15. november 1918
}}

'''Banátska republika''' ({{vjz|ron}}''Republica Bănăţeană'', {{vjz|deu}}''Banater Republik'', {{vjz|srp}} ''Banatska republika'' / ''Банатска република'', {{vjz|hun}} ''Bánáti Köztársaság'') bol krátkodobý štát vyhlásený [[1. november|1. novembra]] [[1918]] v [[Temešvár]]i po zrútení [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Republika zanikla [[15. novembra]] toho istého roku.

Republika bola pokusom zachovať jednotu nemeckých a maďarských politických elementov na území [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]] v období rozpadu Rakúska-Uhorska. Zároveň došlo k reforme starého politického systému tak, aby sa do nového &quot;štátu&quot; chceli začleniť aj rumunské a srbské politickej elementy a republika sa tak poistila proti požiadavkám víťazného Rumunska a Srbska. Keďže však nebolo možné zastaviť vojenské jednotky víťazných štátov, tak sa Banátski Rumuni a Srbi k tomuto projektu nemecko-maďarských politikov nepripojili. Ide o jediné obdobie histórie, kedy bol Banát &quot;nezávislou&quot; krajinou, ktorú uznalo len [[Maďarsko]]. Potom bol Banát rozdelený do dnešnej podoby tj. väčšia časť Rumunsku, menšia západná časť  Srbsku a malá severozápadná časť v okolí mesta [[Segedín]] [[Maďarsko|Maďarsku]].

Jediným prezidentom po dobu existencie bol [[Otto Roth]].

== Národnostné zloženie ==

Z celkového počtu cca 1 582 133 obyvateľov, bolo:

* 592 049 (37,42%) [[Rumuni]]
* 387 545 (24,50%)  [[Nemci]] (banátski) 
* 284 329 (17,97%) [[Srbi]]
* 242 152 (15,31%) [[Maďari]]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Banátská republika|12840535}}

[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Banát (Rumunsko a Srbsko)]]
[[Kategória:Dejiny Rumunska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]</text>
      <sha1>pbc0znkfsyit985srdxmeznmgyl0mts</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľubomír Podušel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>571150</id>
    <revision>
      <id>7426872</id>
      <parentid>6395679</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:04:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10587" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ľubomír Podušel
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský výtvarný kritik a historik umenia
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1953|4|25}}
 | Miesto narodenia   = [[Handlová]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

[[PhDr.]] '''Ľubomír Podušel''', [[CSc.]] (* [[25. apríl]] [[1953]], [[Handlová]]) je slovenský výtvarný kritik a historik umenia.

== Životopis ==
Po absolvovaní gymnázia vyštudoval [[Dejiny umenia]] na katedre vedy o výtvarnom umení [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (1971{{--}}1976). V roku [[1979]] ukončil internú vedeckú ašpirantúru z odboru teória a dejiny výtvarného umenia ([[CSc.]]) a v roku [[1980]] obhájil na tej istej fakulte doktorskú prácu na tému súčasné slovenské maliarstvo ([[PhDr.]]).

Pôsobil ako asistent na Katedre vedy o výtvarnom umení FV UK v Bratislave, potom ako odborný pracovník v oblasti galerijnej práce na Slovensku. Spočiatku ako metodik pre činnosť galérií výtvarného umenia na Slovensku na Ústrednej správe múzeí a galérii v Bratislave. Od roku [[1982]] pracoval v [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérii]] v Bratislave ako námestník riaditeľa pre odbornú činnosť, potom ako odborný pracovník na úseku evidencie zbierkových fondov, manažér pre prácu s verejnosťou a napokon vedúci oddelenia pre výchovu a vzdelávanie. Počas jeho pôsobenia vo vedení [[SNG]] boli do zbierok Slovenskej národnej galérie získané viaceré významné diela slovenských výtvarných umelcov, sprístupnené boli nové stále expozície domáceho a zahraničného výtvarného umenia, zrenovovaná bola Galéria Ľ. Fullu v [[Ružomberok|Ružomberku]] a zrekonštruovaný renesančný kaštieľ v [[Strážky|Strážkach]] (rodinné sídlo rodiny Mednyánszkych), ktorý bol adaptovaný na podmienky galérie so stálou expozíciou diel [[Ladislav Medňanský|Ladislava Medňanského]], jedinou na Slovensku.

V rokoch [[1993]]{{--}}[[1997]] pôsobil ako odborný pracovník – historik umenia v Nitrianskej štátnej galérii v [[Nitra|Nitre]]. Viedol umenovedné oddelenie, zabezpečil novú štruktúru činnosti galérie s dôrazom na pôvodné projekty, postaral sa o spracovanie evidencie zbierkových fondov a prezentáciu výstavnej činnosti galérie doma a v zahraničí ([[Česko]], [[Maďarsko]], [[Švajčiarsko]], [[Rusko]], [[Nemecko]], [[Holandsko]]). Bol menovaný vedeckým pracovníkom špecialistom v oblasti dejín výtvarného umenia. Realizoval niekoľko výskumných projektov, ktoré vyústili v samostatných, rozsiahlych výstavných, publikačných a vzdelávacích výstupoch. Napr. Čas a súvislosti – slovenskí absolventi vysokých umeleckých škôl v Prahe, ktorý priniesol kompletný prehľad a spracovanie vývinovej genézy jednotlivých etáp a autorského zázemia slovenských výtvarných umelcov, ktorí získali odborné vzdelanie v [[Praha|Prahe]] (tento projekt vyústil v usporiadaní rozmernej výstavy výtvarných diel v Bratislave a Prahe a v rovnomennej knižnej publikácii vydanej v roku [[1996]]).

Z hľadiska odbornej profilácie sa venuje výstavnej, bádateľskej a publikačnej činnosti z oblasti slovenského výtvarného umenia (maliarstvo, sochárstvo, grafika, kresba). Napísal množstvo štúdií, článkov a recenzií v odbornej, periodickej a dennej tlači. Bol vedeckým riešiteľom a odborným garantom prípravy celoštátneho projektu [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] ''Dejiny slovenského výtvarného umenia'' (1988). Je autorom výskumného projektu slovenského imaginatívneho umenia, ktorý uviedol do dejín umenia ako autentickú umelecko-historickú kategóriu a fenomén slovenského výtvarného umenia, ktorý predstavuje jednu z typických čŕt ontogenézy jeho novodobého vývinu.

Počas svojho pôsobenia v [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérii]] sa venoval vo veľkej miere komunikačnej prezentácii výtvarného umenia a výchovno – vzdelávacej práci v oblasti výchovy umením a k umeniu (výchova a vzdelávanie mládeže v oblasti výtvarného umenia). Vybudoval Oddelenie výchovy a vzdelávania komunikačného centra Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Realizoval viacero výchovno – vzdelávacích projektov z oblasti dejín umenia pre školskú mládež, organizoval tvorivé dielne a workshopy pre mládež i dospelých návštevníkov, uskutočnil odborné prednášky z oblasti dejín umenia a zúčastnil sa na niekoľkých odborných a vedeckých konferenciách v [[Bratislava|Bratislave]], [[Košice|Košiciach]], [[Praha|Prahe]] a [[Brno|Brne]].

Venuje sa maliarstvu, sochárstvu, grafike a kresbe [[20. storočie|20. storočia]] a súčasnosti. Je ženatý, má jedno dieťa. Žije v Bratislave.

== Bibliografia ==
* Ľudovít Hološka (1983) 
* Milan Mravec (1999) 
* [[Tibor Bártfay]] (2000) 
* Michal Jakabčic (2001) 
* Viera Žilinčanová (2002) 
* Záboj Bohuslav Kuľhavý (2003) 
* [[Milan Lukáč]] (2005) 
* Róbert Hromec (2006) 
* Klára Pataki (2008) 
* Ján Ilavský (2010) 
* Ľudovíta Csordáka (2013) 
* [[Miroslav Knap]] (2016) 
* Štefan Polák (2016).
* Štefan Bubán (2009) 
* [[Paul Gauguin]]: Drevorezy, drevoryty (2008) 

== Autor, kurátor, scenárista ==
Je autorom:
* vedeckého katalógu zbierok Nitrianskej štátnej galérie v [[Nitra|Nitre]] (1995)
* profilového katalógu Umeleckej besedy slovenskej (1999)
* monografickej štúdie o slovenskom sochárovi a medailérovi Štefanovi Prokopovi, ktorý publikoval časopis Medaille, British Museum v [[Londýn]]e v roku [[2001]]

Ako kurátor individuálnych a kolektívnych výstav pripravil výstavné prehliadky a prezentácie slovenského a českého umenia doma a v zahraničí:
* [[Viliam Chmel]], 1978 v Banskej Bystrici
* [[Martin Benka]] – k storočnici umelcovho narodenia v roku [[1988]] v Slovenskej národnej galérii v Bratislave
* [[Ervín Semian]], 1995, v Nitre
* Michal Jakabčic, 1995, 1996, 1998 – 1999, v Bratislave, Nitre, Košiciach, Budapešti
* [[Karol Ondreička]], 1997, v Bratislave
* Martin Kellenberger, 1997, v Bratislave a 2010 v Budapešti
* [[Miloš Alexander Bazovský]], 1998, v Prahe
* [[Cyprián Majerník]], 1999, v Prahe
* Záboj Bohuslav Kuľhavý, 2001, 2003, 2004, 2006, v Bratislave, Dolnom Kubíne, Spišskej Novej Vsi, Budapešti
* [[Ľudovít Hološka]], 2001, 2002, 2003, v Bratislave, Dolnom Kubíne, Trenčíne
* Slavomír Brezina, 1999 v Prešove a Košiciach
* Vladimír Kováč, 2003, v Bratislave
* Viera Žilinčanová, 2003, v Bratislave
* [[Milan Lukáč]], 2003 v Bratislave, Žiline, Spišskej Novej Vsi
* [[Vít Bojňanský (umelec)|Viťo Bojňanský]], 2003 v Bratislave, Žiline, Spišskej Novej Vsi
* Róbert Hromec, 2005, v Bratislave, Žiline, Spišskej Novej Vsi
* Jarmila Veľká, Ingrid Zámečníková, Blažej Mikuš, Tatiana Žitňanová, Martin Palu v Bratislave a Trenčíne
* Ondrej Zimka
* Marián Komáček
* Alexej Vojtáška
* Dušan Sekela
* [[Miroslav Knap]]
* Súčasné slovenské maliarstvo v Štátnej Ermitáži v [[Sankt Peterburg]]u, 1982 (prvá svojho druhu)
* Moderné slovenské maliarstvo (za slovenskú časť) pre Jesenný salón (Salon d´Automne) v [[Paríž]]i, 1983
* Slovenský poetizmus – pre medzinárodná prehliadku surrealistického a fantazijného umenia v [[Helsinki|Helsinkách]] a [[Štokholm]]e, 1984
* Súčasné slovenské maliarstvo v rámci Dní kultúry pre Kunsthistorisches Museum vo [[Viedeň|Viedni]] 1985
* kolekciu slovenského maliarstva a sochárstva pre výstavu České a slovenské výtvarné umenie v [[Moskva|Moskve]] 1985
* Majstrovské diela zo zbierok Nitrianskej štátnej galérie v Nitre v Zootermeeri ([[Holandsko]]), 1995
* Slovenské imaginatívne umenie v [[Budapešť|Budapešti]], 2002
* 2009 – 2010 výstavu Umeleckej besedy slovenskej v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Praha|Prahe]]
* spolupráca na príprave a realizácii výstav Sonji Delaunay, Salvadora Dalího, Francúzskeho maliarstva sochárstva 20. storočia (P. Picasso, H. Matisse, A. Rodin, A. Derain, M. Vlaminck, G. Braque a i.) v Slovenskej národnej galérii v Bratislave (1988)

Pre rozhlas a televíziu spracoval viacero scenárov pre krátkometrážne filmy a rozhlasové pásma o slovenskej kultúre, svetovom a domácom výtvarnom umení:
* film Gustáv Mallý
* film Slovenská národná galéria
* film Nadrealizmus a poetizmus
* film Viera Žilinčanová
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Vincenta van Gogha
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Paula Gauguina
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Amedea Modiglianiho
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Ladislava Mednyánszkeho
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Vincenta Hložníka
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Michala Jakabčica
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Záboja Bohuslava Kuľhavého
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Ľudovíta Hološku
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Milana Lukáča
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Kláry Pataki
* rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Slavomíra Brezinu	

== Ocenenia ==
* 1988 Medaila Slovenskej národnej galérie v Bratislave
* 1989 Cena Martina Benku
* 1996 Pamätná cena Nitrianskej štátnej galérie v Nitre
* 2010 bol navrhnutý na cenu Miloša Alexandra Bazovského za výskum a prezentáciu slovenského výtvarného umenia

{{DEFAULTSORT:Podušel, Ľubomír}}

[[Kategória:Slovenskí historici umenia]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Osobnosti z Handlovej]]</text>
      <sha1>434blzrdk0kd3krf1zq94sbbbjj99sb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Anne Hecheová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>590022</id>
    <revision>
      <id>7426674</id>
      <parentid>7426209</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:54:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <comment>dd</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12565" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Anne Hecheová
| fotka                            =  Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = v roku 2014
| celé meno                        = Anne Celestia Heche
| dátum narodenia                  = [[25. máj]] [[1969]]
| miesto narodenia                 = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = {{duv|2022|8|11|1969|5|25}}
| miesto úmrtia                    = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]
| prezývky                         = 
| povolanie                        = americká herečka, režisérka a producentka
| roky pôsobenia                   = [[1985]]{{--}}[[2022]]
| manžel                           = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}}
| manželka                        = 
| priateľ                          = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}}
| priateľka                        = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}}
| deti                             = 2
| rodičia                          = 
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
}}

'''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[11. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]], ktorá je známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou líniou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). 

== Detstvo a mladosť ==
Anne Hecheová sa narodila [[25. máj]]a [[1969]] v meste [[Aurora (Ohio)|Aurora]] v štáte [[Ohio]], v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]], keď mala Hecheová trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii.

Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť [[Herec|herectvu]].

== Kariéra ==
Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''.

Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. 

V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej.

Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. 

V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]].  

V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou líniou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. 

V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. 

== Súkromný život ==
S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca.  

Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. 

=== Psychické problémy ===
[[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. 

Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila &quot;fantasy&quot; svet s názvom &quot;Štvrtá dimenzia&quot;, kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života.

== Úmrtie ==
Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov.

== Filmografia ==
{{stĺpce|2|
* 1964{{--}}Another World (TV seriál)
* 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards
* 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál)
* 1992{{--}}O Pioneers! (TV film)
* 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An
* 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna
* 1994{{--}}Girls in Prison (TV film)
* 1994{{--}}Investigator, The (TV film)
* 1994{{--}}Proti múru (TV film)
* 1994{{--}}Urobím hocičo
* 1994{{--}}Vreckové
* 1994{{--}}Život naruby
* 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film)
* 1995{{--}}Wild Side
* 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film)
* 1996{{--}}Modré z neba
* 1996{{--}}Porotkyňa
* 1996{{--}}Walking and Talking
* 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál)
* 1997{{--}}Donnie Brasco
* 1997{{--}}Pes lump
* 1997{{--}}Sopka
* 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film)
* 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto
* 1998{{--}}6 dní, 7 nocí
* 1998{{--}}Poprava
* 1998{{--}}Psycho
* 1999{{--}}Tretí zázrak
* 2000{{--}}Dvojník
* 2000{{--}}Raz zabiť (TV film)
* 2001{{--}}Prozac Nation
* 2002{{--}}Everwood (TV seriál)
* 2002{{--}}John Q.
* 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál)
* 2004{{--}}Gracina voľba (TV film)
* 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film)
* 2004{{--}}Zrodenie
* 2005{{--}}Sexual Life
* 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film)
* 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál)
* 2006{{--}}Osudná chyba (TV film)
* 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál)
* 2007{{--}}Suffering Man's Charity
* 2007{{--}}Superman: Doomsday
* 2007{{--}}What Love Is
* 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The
* 2008{{--}}Smrtiace nebo
* 2009{{--}}Hung (TV seriál)
* 2009{{--}}Samec
* 2010{{--}}Fízli zo zálohy
* 2011{{--}}Bláznivá služobka
* 2011{{--}}Girl Fight (TV film)
* 2011{{--}}Rampart
* 2011{{--}}Silent Witness (TV film)
* 2012{{--}}Arthur Newman
* 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta
* 2012{{--}}Blackout (TV film)
* 2012{{--}}That's What She Said
* 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál)
* 2013{{--}}Nothing Left to Fear
* 2013{{--}}Save Me (TV seriál)
* 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film)
* 2015{{--}}Dig (TV seriál)
* 2015{{--}}Pomstiteľ
* 2016{{--}}Aftermath (TV seriál)
* 2016{{--}}Catfight
* 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film)
* 2016{{--}}One Shot
* 2017{{--}}The Last Word
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|1854|Anne Heche}}
* {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Anne Heche|760414474}}

{{Navboxes
|title = Ceny Anne Heche
|list =
{{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}}
{{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}}
{{Držiteľky ceny Lucy Award}}
}}

{{DEFAULTSORT:Heche, Anne}}
[[Kategória:Filmové herečky USA]]
[[Kategória:Televízne herečky USA]]
[[Kategória:Filmové režisérky USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]]
[[Kategória:Filmoví scenáristi USA]]
[[Kategória:LGBT režiséri]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Ohia]]
[[Kategória:Obete dopravných nehôd]]</text>
      <sha1>bhl5tx1afargf60n1k75crpmbrvirk7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426681</id>
      <parentid>7426674</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:14:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <comment>dd</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12632" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Anne Hecheová
| fotka                            =  Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = v roku 2014
| celé meno                        = Anne Celestia Heche
| dátum narodenia                  = [[25. máj]] [[1969]]
| miesto narodenia                 = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = {{duv|2022|8|11|1969|5|25}}
| miesto úmrtia                    = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]
| prezývky                         = 
| povolanie                        = americká herečka, režisérka a producentka
| roky pôsobenia                   = [[1985]]{{--}}[[2022]]
| manžel                           = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}}
| manželka                        = 
| priateľ                          = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}}
| priateľka                        = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}}
| deti                             = 2
| rodičia                          = 
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
}}

'''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[11. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]], ktorá je známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou líniou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). 

== Detstvo a mladosť ==
Anne Hecheová sa narodila [[25. máj]]a [[1969]] v meste [[Aurora (Ohio)|Aurora]] v štáte [[Ohio]], v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]], keď mala Hecheová trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii.

Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť [[Herec|herectvu]].

== Kariéra ==
Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''.

Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. 

V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej.

Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. 

V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]].  

V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou líniou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. 

V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. 

== Súkromný život ==
S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca.  

Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. 

=== Psychické problémy ===
[[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. 

Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila &quot;fantasy&quot; svet s názvom &quot;Štvrtá dimenzia&quot;, kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života.

== Úmrtie ==
Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená oficiálne za mŕtvu, pričom koroner uviedol dátum smrti 11. augusta a od prístrojov bola odpojená 14. augusta. 

== Filmografia ==
{{stĺpce|2|
* 1964{{--}}Another World (TV seriál)
* 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards
* 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál)
* 1992{{--}}O Pioneers! (TV film)
* 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An
* 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna
* 1994{{--}}Girls in Prison (TV film)
* 1994{{--}}Investigator, The (TV film)
* 1994{{--}}Proti múru (TV film)
* 1994{{--}}Urobím hocičo
* 1994{{--}}Vreckové
* 1994{{--}}Život naruby
* 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film)
* 1995{{--}}Wild Side
* 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film)
* 1996{{--}}Modré z neba
* 1996{{--}}Porotkyňa
* 1996{{--}}Walking and Talking
* 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál)
* 1997{{--}}Donnie Brasco
* 1997{{--}}Pes lump
* 1997{{--}}Sopka
* 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film)
* 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto
* 1998{{--}}6 dní, 7 nocí
* 1998{{--}}Poprava
* 1998{{--}}Psycho
* 1999{{--}}Tretí zázrak
* 2000{{--}}Dvojník
* 2000{{--}}Raz zabiť (TV film)
* 2001{{--}}Prozac Nation
* 2002{{--}}Everwood (TV seriál)
* 2002{{--}}John Q.
* 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál)
* 2004{{--}}Gracina voľba (TV film)
* 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film)
* 2004{{--}}Zrodenie
* 2005{{--}}Sexual Life
* 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film)
* 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál)
* 2006{{--}}Osudná chyba (TV film)
* 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál)
* 2007{{--}}Suffering Man's Charity
* 2007{{--}}Superman: Doomsday
* 2007{{--}}What Love Is
* 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The
* 2008{{--}}Smrtiace nebo
* 2009{{--}}Hung (TV seriál)
* 2009{{--}}Samec
* 2010{{--}}Fízli zo zálohy
* 2011{{--}}Bláznivá služobka
* 2011{{--}}Girl Fight (TV film)
* 2011{{--}}Rampart
* 2011{{--}}Silent Witness (TV film)
* 2012{{--}}Arthur Newman
* 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta
* 2012{{--}}Blackout (TV film)
* 2012{{--}}That's What She Said
* 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál)
* 2013{{--}}Nothing Left to Fear
* 2013{{--}}Save Me (TV seriál)
* 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film)
* 2015{{--}}Dig (TV seriál)
* 2015{{--}}Pomstiteľ
* 2016{{--}}Aftermath (TV seriál)
* 2016{{--}}Catfight
* 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film)
* 2016{{--}}One Shot
* 2017{{--}}The Last Word
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|1854|Anne Heche}}
* {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Anne Heche|760414474}}

{{Navboxes
|title = Ceny Anne Heche
|list =
{{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}}
{{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}}
{{Držiteľky ceny Lucy Award}}
}}

{{DEFAULTSORT:Heche, Anne}}
[[Kategória:Filmové herečky USA]]
[[Kategória:Televízne herečky USA]]
[[Kategória:Filmové režisérky USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]]
[[Kategória:Filmoví scenáristi USA]]
[[Kategória:LGBT režiséri]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Ohia]]
[[Kategória:Obete dopravných nehôd]]</text>
      <sha1>9njkbbafq4qv942ls5km7b8hsodgft3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426683</id>
      <parentid>7426681</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:15:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.216.193.70</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12666" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Anne Hecheová
| fotka                            =  Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = v roku 2014
| celé meno                        = Anne Celestia Heche
| dátum narodenia                  = [[25. máj]] [[1969]]
| miesto narodenia                 = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = {{duv|2022|8|11|1969|5|25}}
| miesto úmrtia                    = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]
| prezývky                         = 
| povolanie                        = americká herečka, režisérka a producentka
| roky pôsobenia                   = [[1985]]{{--}}[[2022]]
| manžel                           = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}}
| manželka                        = 
| priateľ                          = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}}
| priateľka                        = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}}
| deti                             = 2
| rodičia                          = 
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
}}

'''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[11. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]], ktorá je známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou líniou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). 

== Detstvo a mladosť ==
Anne Hecheová sa narodila [[25. máj]]a [[1969]] v meste [[Aurora (Ohio)|Aurora]] v štáte [[Ohio]], v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]], keď mala Hecheová trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii.

Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť [[Herec|herectvu]].

== Kariéra ==
Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''.

Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. 

V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej.

Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. 

V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]].  

V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou líniou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. 

V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. 

== Súkromný život ==
S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca.  

Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. 

=== Psychické problémy ===
[[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. 

Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila &quot;fantasy&quot; svet s názvom &quot;Štvrtá dimenzia&quot;, kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života.

== Úmrtie ==
Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená oficiálne za mŕtvu, pričom [[koroner]] uviedol dátum smrti [[11. august|11. augusta]] a od prístrojov bola odpojená [[14. august|14. augusta]]. 

== Filmografia ==
{{stĺpce|2|
* 1964{{--}}Another World (TV seriál)
* 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards
* 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál)
* 1992{{--}}O Pioneers! (TV film)
* 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An
* 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna
* 1994{{--}}Girls in Prison (TV film)
* 1994{{--}}Investigator, The (TV film)
* 1994{{--}}Proti múru (TV film)
* 1994{{--}}Urobím hocičo
* 1994{{--}}Vreckové
* 1994{{--}}Život naruby
* 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film)
* 1995{{--}}Wild Side
* 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film)
* 1996{{--}}Modré z neba
* 1996{{--}}Porotkyňa
* 1996{{--}}Walking and Talking
* 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál)
* 1997{{--}}Donnie Brasco
* 1997{{--}}Pes lump
* 1997{{--}}Sopka
* 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film)
* 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto
* 1998{{--}}6 dní, 7 nocí
* 1998{{--}}Poprava
* 1998{{--}}Psycho
* 1999{{--}}Tretí zázrak
* 2000{{--}}Dvojník
* 2000{{--}}Raz zabiť (TV film)
* 2001{{--}}Prozac Nation
* 2002{{--}}Everwood (TV seriál)
* 2002{{--}}John Q.
* 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál)
* 2004{{--}}Gracina voľba (TV film)
* 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film)
* 2004{{--}}Zrodenie
* 2005{{--}}Sexual Life
* 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film)
* 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál)
* 2006{{--}}Osudná chyba (TV film)
* 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál)
* 2007{{--}}Suffering Man's Charity
* 2007{{--}}Superman: Doomsday
* 2007{{--}}What Love Is
* 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The
* 2008{{--}}Smrtiace nebo
* 2009{{--}}Hung (TV seriál)
* 2009{{--}}Samec
* 2010{{--}}Fízli zo zálohy
* 2011{{--}}Bláznivá služobka
* 2011{{--}}Girl Fight (TV film)
* 2011{{--}}Rampart
* 2011{{--}}Silent Witness (TV film)
* 2012{{--}}Arthur Newman
* 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta
* 2012{{--}}Blackout (TV film)
* 2012{{--}}That's What She Said
* 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál)
* 2013{{--}}Nothing Left to Fear
* 2013{{--}}Save Me (TV seriál)
* 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film)
* 2015{{--}}Dig (TV seriál)
* 2015{{--}}Pomstiteľ
* 2016{{--}}Aftermath (TV seriál)
* 2016{{--}}Catfight
* 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film)
* 2016{{--}}One Shot
* 2017{{--}}The Last Word
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|1854|Anne Heche}}
* {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Anne Heche|760414474}}

{{Navboxes
|title = Ceny Anne Heche
|list =
{{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}}
{{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}}
{{Držiteľky ceny Lucy Award}}
}}

{{DEFAULTSORT:Heche, Anne}}
[[Kategória:Filmové herečky USA]]
[[Kategória:Televízne herečky USA]]
[[Kategória:Filmové režisérky USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]]
[[Kategória:Filmoví scenáristi USA]]
[[Kategória:LGBT režiséri]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Ohia]]
[[Kategória:Obete dopravných nehôd]]</text>
      <sha1>8y4ydvlxjl6wj68jeryruaen232s1wy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426722</id>
      <parentid>7426683</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:55:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.216.193.70|85.216.193.70]] ([[User_talk:85.216.193.70|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12565" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Anne Hecheová
| fotka                            =  Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = v roku 2014
| celé meno                        = Anne Celestia Heche
| dátum narodenia                  = [[25. máj]] [[1969]]
| miesto narodenia                 = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = {{duv|2022|8|12|1969|5|25}}
| miesto úmrtia                    = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]
| prezývky                         = 
| povolanie                        = americká herečka, režisérka a producentka
| roky pôsobenia                   = [[1985]]{{--}}[[2022]]
| manžel                           = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}}
| manželka                        = 
| priateľ                          = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}}
| priateľka                        = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}}
| deti                             = 2
| rodičia                          = 
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
}}

'''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[12. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]], ktorá je známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou líniou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). 

== Detstvo a mladosť ==
Anne Hecheová sa narodila [[25. máj]]a [[1969]] v meste [[Aurora (Ohio)|Aurora]] v štáte [[Ohio]], v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]], keď mala Hecheová trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii.

Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť [[Herec|herectvu]].

== Kariéra ==
Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''.

Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. 

V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej.

Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. 

V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]].  

V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou líniou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. 

V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. 

== Súkromný život ==
S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca.  

Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. 

=== Psychické problémy ===
[[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. 

Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila &quot;fantasy&quot; svet s názvom &quot;Štvrtá dimenzia&quot;, kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života.

== Úmrtie ==
Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov.

== Filmografia ==
{{stĺpce|2|
* 1964{{--}}Another World (TV seriál)
* 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards
* 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál)
* 1992{{--}}O Pioneers! (TV film)
* 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An
* 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna
* 1994{{--}}Girls in Prison (TV film)
* 1994{{--}}Investigator, The (TV film)
* 1994{{--}}Proti múru (TV film)
* 1994{{--}}Urobím hocičo
* 1994{{--}}Vreckové
* 1994{{--}}Život naruby
* 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film)
* 1995{{--}}Wild Side
* 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film)
* 1996{{--}}Modré z neba
* 1996{{--}}Porotkyňa
* 1996{{--}}Walking and Talking
* 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál)
* 1997{{--}}Donnie Brasco
* 1997{{--}}Pes lump
* 1997{{--}}Sopka
* 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film)
* 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto
* 1998{{--}}6 dní, 7 nocí
* 1998{{--}}Poprava
* 1998{{--}}Psycho
* 1999{{--}}Tretí zázrak
* 2000{{--}}Dvojník
* 2000{{--}}Raz zabiť (TV film)
* 2001{{--}}Prozac Nation
* 2002{{--}}Everwood (TV seriál)
* 2002{{--}}John Q.
* 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál)
* 2004{{--}}Gracina voľba (TV film)
* 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film)
* 2004{{--}}Zrodenie
* 2005{{--}}Sexual Life
* 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film)
* 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál)
* 2006{{--}}Osudná chyba (TV film)
* 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál)
* 2007{{--}}Suffering Man's Charity
* 2007{{--}}Superman: Doomsday
* 2007{{--}}What Love Is
* 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The
* 2008{{--}}Smrtiace nebo
* 2009{{--}}Hung (TV seriál)
* 2009{{--}}Samec
* 2010{{--}}Fízli zo zálohy
* 2011{{--}}Bláznivá služobka
* 2011{{--}}Girl Fight (TV film)
* 2011{{--}}Rampart
* 2011{{--}}Silent Witness (TV film)
* 2012{{--}}Arthur Newman
* 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta
* 2012{{--}}Blackout (TV film)
* 2012{{--}}That's What She Said
* 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál)
* 2013{{--}}Nothing Left to Fear
* 2013{{--}}Save Me (TV seriál)
* 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film)
* 2015{{--}}Dig (TV seriál)
* 2015{{--}}Pomstiteľ
* 2016{{--}}Aftermath (TV seriál)
* 2016{{--}}Catfight
* 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film)
* 2016{{--}}One Shot
* 2017{{--}}The Last Word
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|1854|Anne Heche}}
* {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Anne Heche|760414474}}

{{Navboxes
|title = Ceny Anne Heche
|list =
{{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}}
{{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}}
{{Držiteľky ceny Lucy Award}}
}}

{{DEFAULTSORT:Heche, Anne}}
[[Kategória:Filmové herečky USA]]
[[Kategória:Televízne herečky USA]]
[[Kategória:Filmové režisérky USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]]
[[Kategória:Filmoví scenáristi USA]]
[[Kategória:LGBT režiséri]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Ohia]]
[[Kategória:Obete dopravných nehôd]]</text>
      <sha1>dfy53sz6faxw8qyx3q04ylahn43cx3t</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426725</id>
      <parentid>7426722</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:01:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>+</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12556" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Anne Hecheová
| fotka                            =  Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = v roku 2014
| celé meno                        = Anne Celestia Heche
| dátum narodenia                  = [[25. máj]] [[1969]]
| miesto narodenia                 = [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = {{duv|2022|8|12|1969|5|25}}
| miesto úmrtia                    = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]
| prezývky                         = 
| povolanie                        = americká herečka, režisérka a producentka
| roky pôsobenia                   = [[1985]]{{--}}[[2022]]
| manžel                           = Coley Laffoon {{small|(2001{{--}}2009)}}
| manželka                        = 
| priateľ                          = James Tupper {{small|(2007{{--}}2018)}}
| priateľka                        = [[Ellen DeGeneresová]] {{small|(1997{{--}}2000)}}
| deti                             = 2
| rodičia                          = 
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
}}

'''Anne Celeste Hecheová''' (* [[25. máj]] [[1969]], [[Aurora (Ohio)|Aurora]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[12. august]] [[2022]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]&lt;ref&gt;https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-mozkova-smrt-divoka-jizda-herecky-anne-heche-byla-fatalni-211478&lt;/ref&gt;) bola americká [[Herec|herečka]], [[Scenár|scenáristka]] a [[Producent (umenie)|producentka]] známa z filmov ako ''Vrtieť psom'' (1997), ''6 dní a 7 nocí'' (1998), ''Prozacový národ'' (2001), ''Gracina voľba'' (2004), ''Chalan na hranie'' (2009) a z televíznych seriálov ako ''Muži na stromoch'' (2006 - 2008), ''Hung - Na veľkosti nezáleží'' (2009 - 2011), ''Za nepriateľskou líniou'' (2017 - 2018) a ''Polícia Chicago'' (2014 - 2022). 

== Detstvo a mladosť ==
Narodila sa v meste Aurora v štáte Ohio. Pochádza z [[Baptizmus|baptistickej]] rodiny. Jej otec viedol kostolný zbor a večer navštevoval bary pre [[Homosexualita|homosexuálov]]. Zomrel na [[AIDS]] keď mala trinásť rokov. Po otcovej smrti zomrel aj jej jediný brat pri autohavárii.

Po skončení strednej školy sa chcela venovať odboru úžitková grafika, ale dala prednosť herectvu.

== Kariéra ==
Úspech dosiahla už v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] seriálom ''Another World'', za ktorý si odniesla cenu [[Emmy Award|Emmy]]. Vo filme stvárnila dvojičky plné protikladov. Vo filmoch začínala skôr vedľajšími úlohami, až v druhej polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa presadila aj do hlavných ženských úloh ako napríklad v gangsterskom príbehu ''Krycie meno Donnie Brasco'' z roku [[1997]], ktorý bol natočený podľa skutočných udalostí. Vo [[film]]e sa objavili aj herci ako [[Johnny Depp]] či [[Al Pacino]]. V rovnakom roku stvárnila narušenú Missy Egan v horore ''Viem, čo ste robili minulé leto'' po boku herečiek [[Jennifer Love Hewittová|Jennifer Love Hewittovej]] či [[Sarah Michelle Gellarová|Sarah Michelle Gellar]]ovej. Film bol spracovaný podľa knižnej predlohy. Za svoj herecký výkon vo filme ''Vrtieť psom'' získala filmové ocenenie National Board of Review Award. Hrala aj v dramatickom filme ''Sopka''.

Na začiatku roku [[1998]] vyšiel na verejnosť jej vzťah s [[Komik|komičkou]] [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]], ktorému médiá venovali veľkú pozornosť. Ovplyvnilo to aj jej prácu. Hecheovú chceli nahradiť vo filme ''6 dní, 7 nocí'' kvôli jej aktuálnemu vzťahu s [[Ellen DeGeneresová|DeGeneresovou]]. Jej kolega [[Harrison Ford]] sa za ňu prihovoril ako jediný a štúdio jej hereckú účasť akceptovalo. V rovnakom roku sa objavila v remake trileru [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] z roku [[1998]]. Hecheová stvárnila hlavnú postavu Marion Craneovú, ktorá sa ubytuje u duševne chorého majiteľa Normana Batesa. Natočila aj krátky film ''Stripping for Jesus''. Ten poukázal na život striptérky, ktorá je zavraždená svojou vlastnou sestrou. V rovnakom roku bola obsadená aj do filmu ''Poprava'', ktorý získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. 

V roku [[2004]] sa ukázala po boku začínajúcej herečky [[Kristen Bellová|Kristen Bell]] vo filme ''Gracina voľba'', kde stvárnila Hecheová drogovo závislú mamu. O dva roky neskôr si zahrala hlavnú úlohu v [[seriál|seriáli]] ''Muži na stromoch'', kde Hecheová stvárnila odborníčku na vzťahy. Seriál bol po dvoch sériách ukončený. V animovanom spracovaní [[Superman (postava)|Supermana]] prepožičala hlas Lois Laneovej.

Vo filme ''Chalan na hranie'' z roku [[2009]] si zahrala po boku [[Ashton Kutcher|Ashtona Kutchera]], ktorý sa vo filme ukázal ako „typický predstaviteľ mužskej sexuality“, ktorý má zálusk na svoju staršiu klientku, stvárnenú Hecheovou. V rovnakom roku účinkovala v televíznom seriáli ''Hung - Na veľkosti nezáleží''. 

V roku [[2011]] stvárnila hlavnú postavu v komédii ''Cedar Rapids''. V rovnakom roku stvárnila manželku [[Woody Harrelson|Woodyho Harrelsona]] v dráme ''Rampart''. O rok neskôr si zahrala po boku [[Colin Firth|Colina Firtha]] vo filme ''Arthur Newman''. V roku [[2013]] stvárnila hlavnú úlohu v televíznom seriáli ''Save Me'', ktorý mal sedem epizód. Menšiu rolu získala v televíznom seriáli ''Staroveké proroctvo''. Po boku herečky [[Sandra Oh|Sandry Oh]] si zahrala vo filme ''Catfight'' z roku [[2016]].  

V roku [[2017]] stvárnila matku brutálneho vraha [[Jeffrey Dahmer|Jeffreyho Dahmere]] v životopisnej dráme ''My Friend Dahmer''. V rokoch [[2017]] až [[2018]] účinkovala v hlavnej úlohe televízneho seriálu ''Za nepriateľskou líniou''. Po skončení vysielania účinkovala v televíznom seriáli ''Polícia Chicago''. 

V septembri [[2020]] bola vyhlásená za účinkujúcu 29. ročníka tanečnej show [[Dancing with the Stars]]. 

== Súkromný život ==
S herečkou [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneresovou]] sa rozišla v roku [[2000]] a Hecheová prehlásila, že to nie je kvôli [[Sexuálna orientácia|orientácii]] a že ona sama svoju orientáciu nijako nenazýva. Neskôr začala chodiť s hercom [[Coleman Lafoon|Colemanom Laffoonom]], ktorého si o rok neskôr vzala a narodil sa im syn Homer Heche Laffoon, ktorý bol zverený do starostlivosti otca.  

Na začiatku roku [[2009]] sa jej narodil syn Atlas Heche Tupper s hercom [[James Tupper|Jamesom Tupperom]], ktorého spoznala pri natáčaní seriálu ''Muži na stromoch''. V roku [[2018]] sa s Tupperom rozišla. 

=== Psychické problémy ===
[[19. august|19. augusta]] [[2000]] cestovala Hecheová autom z [[Los Angeles]] do Cantua Creek, neďaleko [[Fresno (Kalifornia)|Fresna]] v [[Kalifornia|Kalifornií]]. Svoje auto zaparkovala pozdĺž zaprášenej cesty a v podprsenke a šortkách bežala 2,4 km cez púšť a zaklopala u náhodného domu na dvere. Dvere jej otvoril Araceli Campiz, ktorý spoznal Hecheovú z filmu ''6 dní a 7 nocí''. Campiz neskôr povedal, že mu to prišlo absurdné a vôbec neveril, že sa Hecheová nachádza v jeho obývačke, pretože býval uprostred pustatiny, kde málokto zavíta. Ďalej hovoril o tom, že Hecheová vypila pohár vody a poprosila ho, či sa nemôže u neho osprchovať. Campiz jej ponúkol tiež uterák a neskôr sa spoločne usadili v obývačke. Podľa neho nebola Anne opitá ani omámená. Chcela sledovať film, ale videorekordér bol pokazený. Po čase bol sám Campiz znepokojený, pretože Hecheová neprejavovala úmysel odísť, a tak zavolal na šerifove oddelenie a Hecheovú si odviezli. Bola prevezená do psychiatrickej liečebne Fresno University Medical Center, kde prehlásila, že je Boh a že všetkých vezme späť do neba na kozmickej lodi. Po pár hodinách bola prepustená. 

Neskôr v jednej televíznej relácii Hecheová uviedla, že mala psychické problémy zhruba 31 rokov. Dôvodom bolo, že bola v detstve zneužívaná otcom. Ďalej uviedla, že si vytvorila &quot;fantasy&quot; svet s názvom &quot;Štvrtá dimenzia&quot;, kde sa cítila bezpečne. Hecheová bola vraj dcérou Boha a nevlastnou sestrou Ježiša Krista a volala sa Celestia (jej druhé meno) a mala kontakty s mimozemskými formami života.

== Úmrtie ==
Dňa [[5. august|5. augusta]] [[2022]] mala Hecheová dve po sebe idúce autonehody v [[Los Angeles]]. Pri prvej svojím autom narazila do garáže v bytovom komplexe a pri druhej do domu, čo malo za následok požiar, ktorý Hecheovú vážne popálil. Hecheovú sa snažilo z auta vyslobodiť 59 hasičov a trvalo im to asi 65 minút, kým požiar úplne uhasili a vytiahli ju z vozidla. [[8. august|8. augusta]] hovorca Hecheovej uviedol, že je v kritickom stave a upadla do kómy a [[11. august|11. augusta]] prišiel s prehlásením, že utrpela anoxické poranenie mozgu a že je udržiavaná na podpore života, aby sa zistilo, či sú jej organy vhodné na darovanie, keďže bola uvedená v zozname darcov orgánov. O deň neskôr, [[12. august|12. augusta]] [[2022]], bola Hecheová vyhlásená za mŕtvu po tom, čo ju odpojili od prístrojov.

== Filmografia ==
{{stĺpce|2|
* 1964{{--}}Another World (TV seriál)
* 1989{{--}}The 16th Annual Daytime Emmy Awards
* 1992{{--}}Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa (TV seriál)
* 1992{{--}}O Pioneers! (TV film)
* 1993{{--}}Ambush of Ghosts, An
* 1993{{--}}Dobrodružstvá Hucka Finna
* 1994{{--}}Girls in Prison (TV film)
* 1994{{--}}Investigator, The (TV film)
* 1994{{--}}Proti múru (TV film)
* 1994{{--}}Urobím hocičo
* 1994{{--}}Vreckové
* 1994{{--}}Život naruby
* 1995{{--}}Kingfish: A Story of Huey P. Long (TV film)
* 1995{{--}}Wild Side
* 1996{{--}}If These Walls Could Talk (TV film)
* 1996{{--}}Modré z neba
* 1996{{--}}Porotkyňa
* 1996{{--}}Walking and Talking
* 1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál)
* 1997{{--}}Donnie Brasco
* 1997{{--}}Pes lump
* 1997{{--}}Sopka
* 1997{{--}}Subway Stories: Tales from the Underground (TV film)
* 1997{{--}}Viem, čo ste robili minulé leto
* 1998{{--}}6 dní, 7 nocí
* 1998{{--}}Poprava
* 1998{{--}}Psycho
* 1999{{--}}Tretí zázrak
* 2000{{--}}Dvojník
* 2000{{--}}Raz zabiť (TV film)
* 2001{{--}}Prozac Nation
* 2002{{--}}Everwood (TV seriál)
* 2002{{--}}John Q.
* 2003{{--}}Nip/Tuck (TV seriál)
* 2004{{--}}Gracina voľba (TV film)
* 2004{{--}}Mŕtvy prehovorí (TV film)
* 2004{{--}}Zrodenie
* 2005{{--}}Sexual Life
* 2005{{--}}Strieborné zvončeky (TV film)
* 2006{{--}}Muži na stromoch (TV seriál)
* 2006{{--}}Osudná chyba (TV film)
* 2007{{--}}Masters of Science Fiction (TV seriál)
* 2007{{--}}Suffering Man's Charity
* 2007{{--}}Superman: Doomsday
* 2007{{--}}What Love Is
* 2008{{--}}Adventures of Young Indiana Jones: Scandal of 1920, The
* 2008{{--}}Smrtiace nebo
* 2009{{--}}Hung (TV seriál)
* 2009{{--}}Samec
* 2010{{--}}Fízli zo zálohy
* 2011{{--}}Bláznivá služobka
* 2011{{--}}Girl Fight (TV film)
* 2011{{--}}Rampart
* 2011{{--}}Silent Witness (TV film)
* 2012{{--}}Arthur Newman
* 2012{{--}}Black November: Struggle for the Niger Delta
* 2012{{--}}Blackout (TV film)
* 2012{{--}}That's What She Said
* 2013{{--}}Michael J. Fox Show, The (TV seriál)
* 2013{{--}}Nothing Left to Fear
* 2013{{--}}Save Me (TV seriál)
* 2014{{--}}One Christmas Eve (TV film)
* 2015{{--}}Dig (TV seriál)
* 2015{{--}}Pomstiteľ
* 2016{{--}}Aftermath (TV seriál)
* 2016{{--}}Catfight
* 2016{{--}}Looks Like Christmas (TV film)
* 2016{{--}}One Shot
* 2017{{--}}The Last Word
}}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|1854|Anne Heche}}
* {{imdb meno|id=0000162|meno=Anne Heche}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Anne Heche|760414474}}

{{Navboxes
|title = Ceny Anne Heche
|list =
{{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}}
{{Držiteľky ceny Primetime Emmy za najlepší herecký výkon mladej herečky (dramatický seriál)}}
{{Držiteľky ceny Lucy Award}}
}}

{{DEFAULTSORT:Heche, Anne}}
[[Kategória:Filmové herečky USA]]
[[Kategória:Televízne herečky USA]]
[[Kategória:Filmové režisérky USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]]
[[Kategória:Filmoví scenáristi USA]]
[[Kategória:LGBT režiséri]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Ohia]]
[[Kategória:Obete dopravných nehôd]]</text>
      <sha1>62scnbs5wm4sxyj8pf49oyspxzt1nv4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Halsey (speváčka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>591309</id>
    <revision>
      <id>7426755</id>
      <parentid>7247604</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:36:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>FMSky</username>
        <id>201614</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2441" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
|Meno=Halsey
|Obrázok=Halsey 2019 by Glenn Francis.jpg|Veľkosť obrázku=
|Popis obrázku=Halsey na [[iHeartRadio Music Awards]] 2019
|Popis umelca=
|Rodné meno=Ashley Nicolette Frangipane
|Umelecké mená=Halsey|
|Dátum narodenia={{dnv|1994|9|29}}
|Miesto narodenia=[[Edison (New Jersey)|Edison]], [[New Jersey]], [[USA]]
|Dátum úmrtia=
|Miesto úmrtia=
|Bydlisko=
|Partner(ka)=Alev Aydin
|Rodičia=Nicole a Chris Frangipane
|Pôsobenie= Speváčka, skladateľka
|Žáner=[[Electropop]], [[Alternative pop]], [[R&amp;B]], [[Indie pop]], [[Pop]]
|Roky pôsobenia=2012 – súčasnosť
|Hrá na nástroje= [[Akustická gitara]], [[Elektrická gitara]], [[Klavír]]
|Typ hlasu=
|Súvisiace články=
|Vplyvy=
|Hudobný vydavateľ=[[Astralwerks]], [[Capitol Records|Capitol]], [[Virgin EMI]]
|Podpis = Firma Halsey.png
|Webstránka=http://iamhalsey.com/
|Deti=Ender Ridley Aydin}}

'''Ashley Nicolette Frangipane''' (* [[29. september]] [[1994]], [[Edison (New Jersey)|Edison]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]), známa pod umeleckým menom '''Halsey''', je americká speváčka-skladateľka. Začala skladať hudbu, keď mala 17 rokov. V roku 2014 podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom [[Astralwerks]] a vydala svoje debutové [[Extended play|EP]] s názvom ''[[Room 93]]''. Jej debutový štúdiový album ''[[Badlands]]'' vyšiel v roku 2015. Jej umelecké meno Halsey vzniklo preskupením hlások mena Ashley.

== Diskografia ==
* ''Badlands'' (2015)
*''Hopeless Fountain Kingdom'' (2017)
*''Manic'' (2020)
*''If I Can't Have Love, I Want Power'' (2021)

== Koncertné turné ==
===== Ako hlavný umelec =====
* Badlands Tour (2015 – 2016)
*Hopeless Fountain Kingdom World Tour (2017 – 2018)
*Manic World Tour (2020)

===== Ako spolu-umelec =====
* The American Youth Tour (2015) &lt;small&gt;(s [[Young Rising Sons]])&lt;/small&gt;

===== Ako predskokan =====
* [[Imagine Dragons]] – [[Smoke + Mirrors Tour]] (2015)
* [[The Weeknd]] – [[The Madness Fall Tour]] (2015)

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Halsey (singer)|764717021}}

[[Kategória:Popové speváčky USA]]
[[Kategória:Speváci-skladatelia USA]]
[[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]]
[[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA maďarského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z New Jersey]]</text>
      <sha1>1ku0z3ev623yr2cnfuczdfqj66wu2ok</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dvory 4</title>
    <ns>0</ns>
    <id>607800</id>
    <revision>
      <id>7426779</id>
      <parentid>7214753</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T21:48:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gateshebe</username>
        <id>193515</id>
      </contributor>
      <comment>/* Dopravné spojenie */Prerobenie na aktualne zobrazenie podla sab.zastavka</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3365" xml:space="preserve">[[Súbor:Dvory IV.png|náhľad|Poloha]]
[[Súbor:Pifflova.JPG|náhľad|Panelák na Pifflovej]]
[[Súbor:Černyševského house.JPG|náhľad|Černyševského]]

'''Dvory 4''' (staršie: '''Dvory IV''') sú lokalita v miestnej časti [[Dvory (Bratislava)|Dvory]], v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]].&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.petrzalka.sk/wp-content/themes/petrzalka/img/Petrzalka_mapa_2012.jpg|titul=Mapa Petržalky|vydavateľ=www.petrzalka.sk}}&lt;/ref&gt;

== Poloha ==
Hranice:&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/01/PRILOHA_3_6.pdf|titul=Dvory IV - pasport|vydavateľ=Bratislava mestská časť Petržalka}}&lt;/ref&gt;
* [[Rusovská cesta]] - z juhu, hranica s [[Dvory 3|Dvormi 3]]
* [[Jantárová cesta (Bratislava)|Jantárová cesta]] - z východu, hranica s [[Háje 2|Hájmi 2]]
* [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] - zo severu, hranica so [[Sad Janka Kráľa|Sadom Janka Kráľa]]
* [[Panónska cesta]] - zo západu, hranica s [[Dvory 5|Dvormi 5]].

== Ulice ==
Dvory 4 sú rozlohou aj počtom ulíc najväčšou časťou sídliska Dvory a aj sídliska Lúky.

Sídliskový sektor vznikol v rokoch 1984 – 1987 ako jeden z posledných, no nie najmladších sektorov v Petržalke:
* Warynského ulica → [[Wolkrova ulica (Bratislava)|Wolkrova ulica]], vznik 1984
* [[Vlastenecké námestie]] – centrum Dvorov 4
* [[Jungmannova ulica]], vznik 1985
* Pollitova ulica → [[Pifflova ulica]], vznik 1985
* [[Černyševského ulica]], vznik 1986
* [[Farského ulica]], vznik 1986
* Baumanova ulica → [[Vavilovova ulica]], vznik 1985
* [[Macharova ulica]], vznik 1985
* [[Šrobárovo námestie]], vznik 1987
* [[Mánesovo námestie]], vznik 1986

== Školstvo ==
[[Súbor:Elementary school Vlastenecké námestie.jpg|náhľad|Bývalá ZŠ Vlastenecké námestie]]
Výnimočnosťou Dvorov IV. bolo, že tam na rozdiel od ostatných sektorov Dvorov a Lúk vznikli až dve základné školy a to ZŠ Vlastenecké námestie a neskôr ZŠ Černyševskéh otvorená 1988. V roku 2004 došlo k zlúčeniu oboch škôl do [[Základná škola (Bratislava, Černyševského 8)|ZŠ Černyševského]]. Na Macharovej 1 sa nachádza 5 - triedna materská škola, na Pifflovej 1 sa nachádza druhá materská škola, ktorá má okrem normálnych tried aj triedy pre deti s poruchami a chorobami tráviacej sústavy      (celiakia, cukrovka, intolerancia na laktózu...), na Vavilovovej 18 sa nachádza britská MŠ a na Farského ulici sídli SOŠ gastronómie a hoteliérstva.

== Obchody ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Obchod
! Adresa
|-
| dm-drogerie markt
| [[Vlastenecké námestie]] 3
|-
| Terno
| [[Vlastenecké námestie]] 3
|-
| [[BILLA|Billa]]
| [[Muchovo námestie]] 4
|-
| 101 drogeéria
| [[Muchovo námestie]] 4
|-
| TPD
| [[Farského]] 26
|-
| [[Tesco]]
| [[Farského]] 26
|-
| Teta
| [[Farského]] 26
|}

== Iné ==
* Knižnica - Vavilovova 24
* Ševt - Mánesovo námestie 1
* Športová hala - Wolkrova 47

== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|Jungmannova}}
{{Zastávka|ba|Farského}}
{{Zastávka|ba|Muchovo nám.|datum}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Zdroje ==
* https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky
* https://www.google.sk/maps/
* http://www.zscerba.edu.sk/
* http://www.mspifflova.sk/

{{Časti Petržalky}}

[[Kategória:Petržalka]]</text>
      <sha1>t4llpjgeq5hwpjtsost25pnlc7mlx1a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bitka pri Varšave (1914)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>621092</id>
    <revision>
      <id>7426705</id>
      <parentid>7235362</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:21:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1880" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Bitka pri Varšave
|súčasť= [[východný front (prvá svetová vojna)|východného frontu]] [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
|obrázok= EasternFront1914a.jpg
|text k obr= Východný front, september 1914
|dátum= [[29. september|29. septembra]] - [[31. október|31. októbra]] [[1914]]
|miesto= [[Varšava]], [[Ruská ríša]] (súčasné [[Poľsko]])
|casus= 
|územie= 
|výsledok= víťazstvo Ruska 
|protivník1= {{minivlajka|Nemecké cisárstvo}} [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]]
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
|protivník2= {{minivlajka|Russian Empire|1914}} [[Ruská ríša]]
|velitel1=[[Paul von Hindenburg]]&lt;br&gt;[[August von Mackensen]]&lt;br&gt;[[Remus von Woyrsch]]&lt;br&gt;[[Max von Gallwitz]]&lt;br&gt;[[Viktor Dankl]]
|velitel2=[[Nikolaj Ruzsky]]&lt;br&gt;[[Nikolaj Ivanov]]&lt;br&gt;[[Alexej Evert]]&lt;br&gt;[[Pavel Plehve]]
|sila1= '''9. armáda:'''&lt;br&gt;141 000 mužov&lt;br&gt;'''1. armáda:'''&lt;br&gt;do 165 000 mužov
|sila2= '''2., 4. a 5. armáda:'''&lt;br&gt;400 000 mužov&lt;br&gt;'''9. armáda:'''&lt;br&gt;neznáme
|straty1= 69 174 mŕtvych, zranených a nezvestných  
|straty2= 145 309 mŕtvych, zranených a nezvestných
|poznámky= 
}}

'''Bitka pri Varšave''' (známa tiež ako '''Bitka na Visle''') bola bitka medzi [[Ruská ríša|Ruskom]] na jednej strane a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]] a [[Rakúsko-Uhorsko]]m na strane druhej, ktorá sa odohrala na začiatku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] na jej [[východný front (prvá svetová vojna)|východnom fronte]]. Bitka sa skončila presvedčivým víťazstvom Ruska, po ktorom Nemci zvolili ústup ďalej na západ.

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Battle of the Vistula River|838197429}}

{{Dejepisný výhonok}}

{{Vojenský výhonok}}

[[Kategória:Prvá svetová vojna]]
[[Kategória:Bitky v Poľsku]]</text>
      <sha1>imz1yeop0wy8uqptwy5ydigryffqa9p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prvá bitka na Soči</title>
    <ns>0</ns>
    <id>621642</id>
    <revision>
      <id>7426706</id>
      <parentid>7406041</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:22:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2809" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Prvá bitka na Soči
|súčasť= [[taliansky front (prvá svetová vojna)|talianskeho frontu]] [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
|obrázok= Italian_Front_1915-1917.jpg
|text k obr= Taliansky front, 1915 - 1917
|dátum= [[23. jún]] - [[7. júl]] [[1915]]
|miesto= [[Soča]], dnešné severozápadné [[Slovinsko]] od pohoria [[Kanin]] po [[Terstský záliv]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= taktické víťazstvo Rakúsko-Uhorska
|protivník1= {{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]
|protivník2= [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
|velitel1={{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Luigi Cadorna]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Emanuele Filiberto]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Pietro Frugoni]]
|velitel2= [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Svetozar Borojević]]&lt;br&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Geza Lukačić]]&lt;br&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Novak von Arienti]]
|sila1= 225 000 mužov
|sila2= 115 000 mužov
|straty1= 14 947 mŕtvych, ranených a nezvestných
|straty2= 9 950 mŕtvych, ranených a nezvestných
|poznámky= 
}}

'''Prvá bitka na Soči''' bola bitka medzi [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskym kráľovstvom]] a [[Rakúsko-Uhorsko]]m na čerstvo otvorenom [[taliansky front (prvá svetová vojna)|talianskom fronte]] [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Bitka sa začala [[23. jún]]a [[1915]] útokom talianskej armády na obranné pozície Rakúsko-Uhorska na rieke [[Soča]] (taliansky Isonzo) a skončila sa o dva týždne neskôr, [[7. júl]]a.

Napriek dvojnásobnej talianskej presile ofenzíva zlyhala, a to predovšetkým kvôli nevhodne zvolenej taktike talianskeho veliteľa [[Luigi Cadorna|Luigiho Cadornu]], ktorý nariadil frontálny útok po mohutnej, ale krátkej delostreleckej paľbe. Rakúsko-uhorskí vojaci využili výškovú výhodu svojho postavenia a útok Talianov, ktorí museli postupovať do kopcov, bez väčších problémov odrazili.

Pôvodný zámer Talianov prekonať Soču a otvoriť si tým cestu k pochodu na prístavné mesto [[Terst]] tak nevyšiel. Napriek značne vyšším stratám než na strane Rakúsko-Uhorska sa talianskej armáde podarilo prekročiť rieku len na niekoľkých miestach. [[5. júl]]a sa Taliani s novými posilami odhodlali k ďalšiemu útoku, ktorý však tiež zlyhal a o dva dni neskôr bola celá ofenzíva zastavená.

== Zdroj ==
{{Preklad|en|First Battle of the Isonzo|825136993}}

{{Dejepisný výhonok}}
{{Vojenský výhonok}}

[[Kategória:Bitky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v 1915]]</text>
      <sha1>tb8dexvirsemruq9x18sn574qb1e44z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tridentská ofenzíva</title>
    <ns>0</ns>
    <id>622283</id>
    <revision>
      <id>7426707</id>
      <parentid>7406029</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:23:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4777" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Tridentská ofenzíva
|súčasť= [[Taliansky front (prvá svetová vojna)|talianskeho frontu]] [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
|obrázok= Guerra Altipiani Dopo Assalto.jpg
|text k obr= Zvyšky alpskej vegetácie po útoku pri Asiagu.
|dátum= [[15. máj]] - [[10. jún]] [[1916]]
|miesto= Planina [[Asiago]], [[Benátsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= talianske obranné víťazstvo
|protivník1= {{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]
|protivník2= [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
|velitel1={{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Luigi Cadorna]]&lt;br&gt;
{{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Guglielmo Pecori Giraldi]]&lt;br&gt;
{{minivlajka|Talianske kráľovstvo}} [[Pietro Frugoni]]
|velitel2= [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Conrad von Hötzendorf]]&lt;br&gt;
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Eugen Rakúsko-Tešínsky]]&lt;br&gt;
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Viktor Dankl von Krasnik]]&lt;br&gt;
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Hermann Kövess]]
|sila1= 172 práporov&lt;br&gt;850 diel
|sila2= 300 práporov&lt;br&gt;2 000 diel
|straty1= '''140 000 mužov:'''&lt;br&gt;12 000 mŕtvych&lt;br&gt;80 000 zranených&lt;br&gt;50 000 zajatých
|straty2= '''100 000 mužov:'''&lt;br&gt;15 000 mŕtvych&lt;br&gt;75 000 zranených&lt;br&gt;15 000 nezvestných a zajatých
|poznámky= 
}}

'''Tridentská ofenzíva''' (známa tiež ako '''Bitka pri Asiagu''' alebo '''Trestná výprava''', {{v jazyku|deu|''Strafexpedition''}}) bola rakúsko-uhorská protiofenzíva na [[Taliansky front (prvá svetová vojna)|talianskom fronte]], odštartovaná [[15. máj]]a [[1916]] počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Odohrala sa pri mestečku [[Asiago]], blízko talianskeho regiónu [[Tridentsko-Horná Adiža|Tridentsko]], v tom čase ležiaceho na rakúsko-uhorsko-talianskom pohraničí. Pre [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianov]] išlo o neočakávaný útok, ktorý prišiel len dva mesiace po skončení [[Piata bitka na Soči|piatej bitky na Soči]].

Rakúsko-uhorský veliteľ [[Conrad von Hötzendorf]] navrhoval ''trestnú výpravu'' voči Talianom, svojim donedávnym spojencom, mnohokrát. Taliansko, ktoré bolo ešte do predošlého roka súčasťou [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolku]], obviňoval zo zrady. Hötzendorf si dokonca v uplynulých rokoch nechal vypracovať štúdie prípadnej invázie cez náročný horský terén. Samotné prípravy k útoku začali v [[december|decembri]] [[1915]], kedy Hötzendorf požiadal svojho [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckého]] náprotivka, [[Erich von Falkenhayn|Ericha von Falkenhayna]], o presunutie niekoľkých divízií z [[Východný front (prvá svetová vojna)|východného frontu]], kde bojovali proti [[Ruská ríša|Rusku]]. Pretože v tom čase ešte Nemecko nebolo s Talianskom vo vojnovom stave, Falkenhayn túto žiadosť zamietol. Hötzendorf sa tak rozhodol konať na vlastnú päsť. Talianska rozviedka mala informácie o chystanej ofenzíve v Tridentsku už niekoľko týždňov pred jej začiatkom, taliansky veliteľ [[Luigi Cadorna|Cadorna]] ich však ignoroval s tým, že takýto útok v danej oblasti nemôže nastať.

==Bitka==

Útok odštartovalo rakúsko-uhorské delostrelectvo, po ktorom sa na 50-kilometrovom fronte vydali vpred pešie jednotky. Tým sa podarilo prelomiť stred talianskej obrany a preniknúť až na hranice [[Benátsko|benátskej]] nížiny, čím hrozilo úplne odrezanie talianskych vojakov pri [[Soča|Soči]]. Cadorna, ktorý si konečne uvedomil kritickosť situácie, vyslal posily pre [[Prvá armáda (Taliansko)|Prvú armádu]] a narýchlo sformoval i [[Piata armáda (Taliansko)|Piatu armádu]], ktorá by čelila nepriateľovi v prípade, že by sa dostal až do spomínanej nížiny.

Vážnu hrozbu talianskej porážky napokon zahnalo až Rusko, ktoré [[4. jún]]a prešlo do útoku v [[Halič (región)|Haliči]] a Hötzendorfa tým donútilo preveliť polovicu svojich síl naspäť na východný front. Zvyšné jednotky už nepredstavovali dostatočnú ofenzívnu silu a boli nútené stiahnuť sa z mnohých dobitých pozícií, zatiaľ čo množstvo talianskych obrancov vďaka posilám naďalej rástlo. V Taliansku mala ''trestná výprava'', aj keď s vypätím všetkých síl ubránená, i politickú dohru, ktorá viedla k pádu vlády a výmene na premiérskej stoličke.

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Battle of Asiago|847186941}}

[[Kategória:Bitky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v 1916]]</text>
      <sha1>60wj9fwl4dd6t9wl7l1glc3dgmbxfsl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Obliehanie Przemyślu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>623396</id>
    <revision>
      <id>7426708</id>
      <parentid>7406037</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:23:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8181" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Obliehanie Przemyślu
|súčasť= [[Východný front (prvá svetová vojna)|východného frontu]] [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
|obrázok= Salissoglio1915.jpg
|text k obr= Pevnosť Przemyśl v roku 1915
|dátum= [[16. september|16. septembra]] [[1914]] – [[22. marec|22. marca]] [[1915]]
|miesto= [[Przemyśl]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (súčasné [[Poľsko]])
|casus= 
|územie= 
|výsledok= víťazstvo Ruska
|protivník1= [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
|protivník2= {{minivlajka|Russian Empire}} [[Ruská ríša]]
|velitel1=[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Hermann Kusmanek]]&lt;br&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Svetozar Borojević von Bojna]]
|velitel2= {{minivlajka|Russian Empire}} [[Radko Dimitrijev]]&lt;br&gt;{{minivlajka|Russian Empire}} [[Andrej Selivanov]]
|sila1= 138 000 mužov
|sila2= 300 000 mužov
|straty1= 86 000 mŕtvych, 117 000 zranených a zajatých
|straty2= 115 000 mŕtvych a zranených
|poznámky= 
}}

'''Obliehanie Przemyślu''' bolo najdlhšie trvajúce obliehanie [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a drvivá porážka, ktorú [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorská]] armáda utrpela voči [[Ruská ríša|Rusku]]. [[Przemyśl]] bolo v tom čase opevnené mesto ležiace na rieke [[San (rieka)|San]], na dnešnom poľsko-ukrajinskom pohraničí. Blokáda začala [[16. september|16. septembra]] [[1914]], no [[11. október|11. októbra]] bolo obliehanie prerušené kvôli rakúsko-uhorskej ofenzíve, ktorej cieľom bolo oslobodiť obliehanú pevnosť. Po jej odrazení pokračovalo obliehanie od [[9. november|9. novembra]] a skončilo až kapituláciou pevnosti [[22. marec|22. marca]] [[1915]], po 133 dňoch od začiatku obliehania.

== Pozadie ==

Hneď v prvý mesiac vojny, v auguste 1914, vpadla ruská armáda do východnej [[Halič]]e (Galície), najväčšej provincie ako Rakúsko-Uhorska, tak i nemeckého východného [[Prusko (historické územie)|Pruska]]. Zatiaľ čo Nemcom sa čoskoro podarilo ruský postup zastaviť, generál [[Nikolaj Ivanov]] uštedril rakúsko-uhorskému vojsku vedenému [[Conrad von Hötzendorf|Conradom von Hötzendorfom]] počas [[Bitka o Halič|bitky o Halič]] drvivú porážku. Následkom tejto bitky sa spoločný front posunul o 160 kilometrov až ku [[Karpaty|Karpatom]]. Pevnosť Przemyśl predstavovalo jediné rakúsko-uhorské postavenie, ktoré sa podarilo ubrániť, a tak sa čoskoro ocitla v úplnom ruskom obkolesení. Przemyśl sa tým stal posledným bodom, ktorý bránil ruskému vpádu do [[Sliezsko|Sliezska]], vtedajšieho dôležitého priemyselného regiónu Nemecka, a tak sa jeho udržanie stalo dôležitým ako pre Rakúsko-Uhorsko, tak i pre Nemecko.

== Prvé obliehanie ==

Samotné obliehanie pevnosti začal [[Radko Dimitrijev]], veliteľ ruskej tretej armády, [[24. september|24. septembra]]. Dimitrijev v tom čase nemal dostatok obliehacieho delostrelectva, no namiesto čakania, kým mu ruské velenie pošle potrebné vybavenie, nariadil frontálny útok voči pevnosti, ktorú chcel obsadiť ešte predtým, než by stihli doraziť rakúsko-uhorské posily. Útok trval tri dni, no i napriek hrozivým stratám vo výške asi 40 tisíc mužov sa pevnosť dobyť nepodarilo. Počas ruského útoku začal nemecký generál [[Paul von Hindenburg]] severne od Przemyśl ofenzívu voči [[Varšava|Varšave]] a súbežne s ním začal na Przemyśl s posilami postupovať i rakúsko-uhorský generál [[Svetozar Borojević von Bojna]]. To prinútilo Dimitrijeva [[11. október|11. októbra]] prerušiť obliehanie a ustúpiť cez rieku San. Hötzendorf dúfal, že spojený útok Borojevićovej armády a obliehanej posádky dokáže Rusom uštedriť tvrdý úder.

Po jeden a pol mesiaci od obkolesenia pevnosti ruskou armádou sa spojenými silami nemeckých a [[Habsburgovci|habsburských]] jednotiek podarilo obliehanie prelomiť. Všetci civilisti museli v snahe vyriešiť akútny nedostatok zásob, predovšetkým jedla, mesto bezodkladne opustiť.

== Druhé obliehanie ==

[[31. október|31. októbra]] bol Hindenburg po porážke v [[Bitka pri Varšave (1914)|bitke na Visle]] nútený ukončiť svoju ofenzívu na Varšavu a ustúpiť na západ. Tento zvrat udalostí donútil Borojevića opustiť svoje postavenie na rieke San, čím stroskotal aj Hötzendorfov navrhovaný plán ofenzívy voči Rusku. [[9. november|9. novembra]] Rusi obnovili obliehanie Przemyślu. Jenotky Dimitrijeva, ktoré sa presunuli na sever, boli nahradené deviatou armádou generála [[Andrej Selivanov|Andreja Nikolajeviča Selivanova]]. Selivanov na rozdiel od Dimitrijeva nenariadil frontálny útok, ale namiesto toho sa rozhodol obrancov vyhladovať a donútiť ich k tomu, aby sa sami vzdali. V polovici decembra musela pevnosť začať čeliť i sústavnému ostreľovaniu ruským delostrelectvom. Rakúske posily sa celú zimu pokúšali prebiť až k obliehanej pevnosti, no i za cenu veľkých strát, predovšetkým kvôli veľkým mrazom a chorobám, sa im to nepodarilo.

[[Súbor:Siege_of_Przemyśl.jpg|thumb|Obliehanie Przemyślu, ruský vojenský plagát z roku 1915.]]
Vo februári 1915 sa na východ so svojimi jednotkami vybral opäť i Borojević. Na konci mesiaca však Rakúsko-Uhorsko čelilo faktu, že všetky snahy o prelomenie obliehania zlyhali a Hötzendorf tak [[Hermann Kusmanek|Hermanna Kusmaneka]], ktorý velil obliehanej pevnosti, informoval, že k žiadnemu ďalšiemu pokusu o jej oslobodenie už nepríde. Ruským útočníkom sa [[13. marec|13. marca]] aj za pomoci delostrelectva podarilo prelomiť obranné línie na severnej strane pevnosti. Obrancovia narýchlo vytvorili nové obranné postavenie, aby dali Kusmanekovi čas zničiť v meste všetko, čo by mohli Rusi po dobytí pevnosti využiť pre svoje ďalšie vojenské ciele. Kusmanek [[19. marec|19. marca]] nariadil útok v snahe evakuovať pevnosť, ten bol však odrazený a jeho jednotky sa museli stiahnuť naspäť do mesta. Po tom, čo sa im podarilo zničiť všetko zostávajúce užitočné vybavenie Kusmanekovi nezostávalo nič iné, než sa vzdať. 22. marca sa posádka o sile 117 tisíc mužov vzdala Rusom. Medzi zajatými vojakmi bolo i 9 generálov, 93 štábnych dôstojníkov a 2 500 ďalších nižších dôstojníkov.

== Výsledky ==

Po páde Przemyślu sa všeobecne predpokladalo, že bude nasledovať ruská invázia do rakúsko-uhorského vnútrozemia. K nej napokon nedošlo, strata dôležitej pevnosti však i napriek tomu silno otriasla morálkou rakúsko-uhorských vojsk. Strata bola o to väčšia, že Przemyśl bol projektovaný na posádku o veľkosti 50 tisíc mužov, do ruského zajatia však padol viac než dvojnásobok tohto počtu. Rusom sa podarilo pevnosť udržať až do leta 1915, kedy sa počas [[Gorlicko–Tarnówska ofenzíva|gorlicko–tarnówskej ofenzívy]] posunul front v Haliči opäť viac na východ. Z porážok počas zimy na prelome rokov 1914 a 1915 sa však Rakúsko-Uhorsku nikdy nepodarilo zotaviť a až do konca vojny sa muselo spoliehať na nemeckú pomoc ako na [[Východný front (prvá svetová vojna)|východnom fronte]], tak i na [[Balkán]]e. Celkové straty počas bojov v Karpatoch od januára do apríla 1915 sa podľa oficiálnych čísel na strane Rakúsko-Uhorska vyšplhali na 800 tisíc mužov a v súčte so stratami priamo v Przemyśle presiahli až 1 milión mŕtvych, zranených, nezvestných a zajatých vojakov. Rusko straty počítalo rovnako v státisícoch, rozlohou i populačne väčšia krajina však tieto straty dokázala nahradiť oveľa ľahšie. Kontrolu nad samotným mestom Przemyśl sa už Rakúsko-Uhorsku podarilo udržať až do októbra [[1918]], kedy pripadlo novovzniknutej [[Poľsko|Poľskej republike]].

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Siege of Przemyśl|852068758}}

{{DEFAULTSORT:Przemyśl}}
[[Kategória:Bitky prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Dejiny Rakúsko-Uhorska]]
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
[[Kategória:Bitky v 1914]]
[[Kategória:Bitky v 1915]]</text>
      <sha1>alcd5iujtdom70elsr69c553x4iipk5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Toplické povstanie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>623554</id>
    <revision>
      <id>7426709</id>
      <parentid>7406061</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:23:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7952" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Toplické povstanie
|súčasť= [[Srbský front (prvá svetová vojna)|srbského frontu]] [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]
|obrázok= Toplički_ustanak_spomenik.jpg
|text k obr= Pamätník padlých Topličanov v konfliktoch medzi rokmi 1912 až 1918.
|dátum= [[21. február]]a – [[25. marec|25. marca]] [[1917]]
|miesto= [[Toplický obvod]], Bulharskom okupované [[Srbské kráľovstvo]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= potlačenie povstania, víťazstvo Bulharska
|protivník1= [[Súbor:State_Flag_of_Serbia_(1882-1918).svg|22px]] [[Četnici|Srbskí četnici]]
|protivník2= [[Súbor:Flag_of_Bulgaria.svg|22px]] [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharské cárstvo]]&lt;br&gt;[[Súbor:Flag of the IMRO.svg|22px]] [[Vnútorná macedónska revolučná organizácia|VMRO]]&lt;br&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]]
|velitel1=[[Súbor:State_Flag_of_Serbia_(1882-1918).svg|22px]] [[Kosta Vojinović]]&lt;br&gt;[[Súbor:State_Flag_of_Serbia_(1882-1918).svg|22px]] [[Kosta Pećanac]]&lt;br&gt;[[Súbor:State_Flag_of_Serbia_(1882-1918).svg|22px]] [[Uroš Kostić]]&lt;br&gt;[[Súbor:Flag_of_Montenegro_(1905–1918).svg|22px]] [[Milinko Vlahović]]&lt;br&gt;[[Súbor:Flag_of_Montenegro_(1905–1918).svg|22px]] [[Jovan Radović]]
|velitel2=[[Súbor:Flag_of_Bulgaria.svg|22px]] [[Aleksandar Protogerov]]&lt;br&gt;[[Súbor:Flag_of_Bulgaria.svg|22px]] [[Petar Darvingov]]&lt;br&gt;[[Súbor:Flag of the IMRO.svg|22px]] [[Tane Nikolov]]
|sila1= 10 000 mužov
|sila2= 60 000 mužov
|straty1= 20 tisíc (2 500 - 3 000 vojenských a 18 000 civilných obetí)
|straty2= neznáme
|poznámky= 
}}

'''Toplické povstanie''' bola vzbura srbských obyvateľov [[Toplický obvod|Toplického obvodu]] v [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharskom]] okupovanom [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]] v roku [[1917]] a dôležitý medzník dejín Srbska v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Povstanie vedené srbskými [[Četnici|partizánmi]] vypuklo [[21. február]]a a skončilo [[25. marec|25. marca]], kedy bolo definitívne potlačené bulharskými okupačnými jednotkami. Išlo tiež o jediné povstanie celej vojny na niektorom z území okupovaných [[Ústredné veľmoci|centrálnymi mocnosťami]].

== Pozadie ==

V októbri [[1915]] sa Srbsko, ktoré od vypuknutia vojny v roku [[1914]] čelilo a úspešne odrazilo tri [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorské]] invázie, ocitlo znova pod útokom, kedy ho z dvoch smerov súčasne napadli vojská Rakúsko-Uhorska, [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]] a Bulharska. Armáda malej [[Balkán|balkánskej]] krajiny nedokázala veľkej presile dlho odolávať a v decembri 1915 bola porazená. Namiesto kapitulácie sa však srbskí politickí a vojenskí lídri rozhodli pre dlhý a náročný ústup na juh smerom k [[Albánsko|Albánsku]] v nádeji, že sa im podarí dosiahnuť [[Jadranské more|jadranské]] pobrežie, kde by mohli preskupiť a evakuovať svoje sily. V dôsledku toho armády centrálnych mocností čoskoro okupovali celé územie Srbského kráľovstva. V rámci delenia územia pripadla Bulharsku kontrola nad srbským moravským údolím.

== Predohra ==

[[Súbor:Kosta_Pećanac_with_dog,_1916.jpg|thumb|Kosta Pećanac v Toplickom obvode.]]
Hlavnou príčinou povstania boli politiky, ktoré na ovládanom území začali okupačné sily uplatňovať. Neustála denacionalizácia vrátane zatvárania srbských škôl, zákaz srbského jazyka a tradícií, pálenie kníh, rabovanie, rekvizície a väzobné stíhania spôsobovali u lokálneho obyvateľstva rastúci hnev. Vstup [[Rumunské kráľovstvo|Rumunska]] do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|spojeneckých krajín]] navyše u mnohých Srbov vzbudil nádej na prelomenie [[Macedónsky front (prvá svetová vojna)|macedónskeho frontu]], na základe čoho sa začali ozbrojovať a ukrývať v miestnych lesoch. [[Kosta Vojinović]], srbský vojak a účastník [[Balkánske vojny|balkánskych vojen]], začal pripravovať odbojové jednotky a v lete [[1916]] založil v meste [[Leposavić]] skupinu, ktorá sa neskôr stala jadrom jedného z oddielov bojujúcich v povstaní. Na konci septembra poslalo srbské armádne velenie [[Kosta Pećanac|Kostu Pećanaca]], poručíka srbských rezervných jednotiek a četnického vojvodu, lietadlom do Toplíc. Pećanac mal v oblasti založiť tajnú odbojovú organizáciu, ktorá sa mala prebudiť keď spojenci a srbská armáda prelomia macedónsky front a dorazia do [[Skopje]].

Napätie medzi srbským obyvateľstvom dosiahlo svoj vrchol v čase, keď Bulhari ohlásili zámer začať s náborom mužov vo veku 18 až 50 rokov spomedzi samotných Srbov. So začiatkom náboru sa začal i masový útek Srbov do okolitých pohorí. [[20. február]]a došlo k prvým ozbrojeným konfliktom medzi utekajúcimi odvedencami a ich bulharskými prenasledovateľmi. Pećanac a Vojinović si svoj hlavný stan založili v pohorí [[Kopaonik]], kde padlo aj rozhodnutie o samotnom povstaní. To vypuklo 21. februára neďaleko rieky [[Toplica]].

== Povstanie ==

Povstanie zahŕňalo toplickú, jablanickú a jastrebackú oblasť a východné a stredné časti pohoria Kopaonik. Povstalci oslobodili mestá [[Kuršumlija]] (27. februára), [[Lebane]] (1. marca), [[Prokuplje]] (3. marca) a [[Blace]] (5. marca). Povstanie sa postupne rozšírilo do oblastí na pravom brehu rieky [[Zapadna Morava]] a oblastí miest [[Sokobanja]] a [[Svrljig]] v priľahlom údolí.

[[12. marec|12. marca]] začal bulharský protiútok pod vedením [[Aleksandar Protogerov|Aleksandra Protogerova]], vrátane jednotiek [[Vnútorná macedónska revolučná organizácia|VMRO]] vedených [[Tane Nikolov|Taneom Nikolovom]]. Najnásilnejšie akcie podnikli počas bojov bulharské polovojenské jednotky, ktoré riadil bulharský dôstojník a veliteľ VMRO [[Todor Aleksandrov]]. Po niekoľkých dňoch bojov vstúpili [[14. marec|14. marca]] Bulhari do mesta Prokuplje a [[16. marec|16. marca]] vojaci rakúsko-uhorskej armády do Kuršumlije. Do [[25. marec|25. marca]] sa okupačným silám podarilo obnoviť poriadok v celej vzbúrenej oblasti. V jednotlivých bitkách padli dokopy tisícky ľudí, pričom v prevažnej väčšine išlo o civilné obete. V apríli 1917 zaútočil Pećanac so svojimi partizánmi na vlakovú stanicu, [[15. máj]]a dorazil k predvojnovej srbsko-bulharskej hranici a napadol [[Bosilegrad]], ktorý nechal vypáliť. Následne sa stiahol do Rakúsko-Uhorskom kontrolovaného regiónu [[Kosovo|Kosova]]. V júni spustili spojenci nové boje na macedónskom fronte, srbskej armáde sa však nepodarilo prelomiť bulharské obranné pozície. Po tom, čo dal o sebe nakrátko vedieť na prelome septembra a októbra 1917, Pećanac opäť zmizol. V októbri rakúsko-uhorské velenie vytvorilo albánske polovojenské oddiely s cieľom zajať zvyšok srbských povstalcov ukrývajúcich sa v horách. V nich v decembri 1917 padol v boji Kosta Vojinović.

[[Súbor:Toplica_Uprising_2017_post_stamp_of_Serbia.jpg|thumb|Srbská poštová známka k príležitosti 100. výročia Toplického povstania.]]
Ešte pred oslobodením Srbska padlo v bojoch veľa povstaleckých vodcov. Okrem Vojinovića sa konca vojny nedožili ani [[Uroš Kostić]], [[Jovan Radović]] či [[Milinko Vlahović]], jediným preživším sa stal Kosta Pećanac. Jeho rola v povstaní bola počas existencie [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslovanského kráľovstva]] romantizovaná a často bol uvádzaný ako samotný iniciátor a vodca povstania. Napriek jeho spornej úlohe v ňom však Pećanac dokázal svoju účasť v povstaní využiť na to, aby sa po vojne dostal do popredia četnickej organizácie a neskôr ju i sám viedol.

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Toplica Uprising|841444159|sh|Toplički ustanak|40691012}}

[[Kategória:Prvá svetová vojna]]
[[Kategória:Dejiny Srbska]]
[[Kategória:Bitky v 1917]]</text>
      <sha1>5612xmqn7tppgnv7zoq4msgw749ujry</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vlajka Uhorska</title>
    <ns>0</ns>
    <id>623870</id>
    <revision>
      <id>7426657</id>
      <parentid>7041802</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:18:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11125" xml:space="preserve">[[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg|thumb|Posledná vlajka Uhorského kráľovstva, používaná v rokoch [[1915]] až [[1918]]]]

'''Vlajka [[Uhorsko|Uhorska]]''' bývala vlajkou štátneho útvaru, ktorý sa nachádzal v [[stredná Európa|strednej Európe]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Táto vlajka sa v priebehu existencie uhorského štátu mnohokrát menila v závislosti od jej panovníka, panovníckej dynastie, či územia, ktoré reprezentovala. Poslednou vlajkou, ktorú používalo Uhorsko, už ako súčasť [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bola červeno-bielo-zelená trikolóra, v strede ktorej sa nachádzal znak, ktorým bol štít, na pravej strane sedemkrát červeno-strieborne delený a na ľavej strane na červenom štíte bol strieborný dvojkríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku zeleného trojvršia, na ktorom bola zlatá korunka a na štíte položená [[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], na vrchole so šikmým krížom. Celý znak držali po bokoch dvaja anjeli.

== Dejiny ==
=== Arpádovci ===
[[Súbor:Magyar cimer Arpad.svg|thumb|180px|Znak južného pohraničného vojvodstva (tzv. „starý znak“) z [[12. storočie|12. storočia]]]]

Prvá vlajka Uhorského kráľovstva vznikla za čias panovania [[Arpádovci|Arpádovskej dynastie]], zrejme v priebehu [[11. storočie|11. storočia]], pričom jej prvé použitie je doložené na začiatku [[12. storočie|12. storočia]] za vlády kráľa [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana II.]] ([[1116]] – [[1131]]).&lt;ref name=&quot;EH&quot;&gt;UHORSKÁ HERALDIKA. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = BUBEN
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Buben
| titul = Encyklopedie heraldiky
| vydanie = 2
| typ vydania = rozš.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 1997
| isbn = 80-85983-31-1
| počet strán = 459
| strany = 428 – 429
}}&lt;/ref&gt; Vychádzala zo znaku južného vojvodstva, zaberajúceho oblasť [[Panónska panva|Panónie]]. Táto vlajka, rovnako ako aj znak, je 8-krát červeno-bielo polená tzv. „Arpádovskými brvnami“, ktoré mali podľa legendy symbolizovať 4 rieky pretekajúce Panóniou, teda [[Dunaj]], [[Tisa|Tisu]], [[Dráva|Drávu]] a [[Sáva (rieka)|Sávu]]. Kráľ [[Belo III.]] ([[1172]] – [[1196]]) zaviedol v období okolo roku [[1190]] erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte a tento motív sa objavil aj vo vlajke Uhorska. Od konca 12. storočia sa až do roku [[1301]] opäť používala vlajka s červenými a striebornými pruhmi.

=== Obdobie dvoch kráľov ===
Po smrti kráľa [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]] v roku 1301 sa kráľom stal [[Václav III.]] z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]], v Uhorsku známy ako Ladislav V. Ten bol chránencom vtedajšieho magnáta [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], ktorý podporoval Ladislav a pomáhal mu upevniť moc. Tú mal však fakticky, iba na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] a [[Burgenland]]u. Preto bol na vlajke vyobrazený zlatý stojatý dvojkríž na zlatom trojvrší v červenom poli. Išlo o prvky, symbolizujúce severné územie krajiny (dvojkríž bol znakom územia dnešného severného [[Slovensko|Slovenska]] pravdepodobne už od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Tancerová
| meno = Barbora 
| odkaz na autora = 
| titul = NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky
| url = https://www.webnoviny.sk/novak-nie-tatra-matra-fatra-ale-goticke-obluky/
| dátum vydania = 2011-06-03
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 2018-08-31
| vydavateľ = webnoviny.sk
| miesto = 
| jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;, pričom sa na heraldických symboloch prvýkrát objavilo trojvršie. 
Na južnom území Uhorska, kde bol za kráľa náhradnou korunou korunovaný [[Karol I. Róbert]] z rodu [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjouovcov]], bola používaná vlajka pozostávajúca z pôvodnej vlajky Uhorska s Arpádovskými brvnami v kombinácii s Anjouovskými ľaliami. Po smrti Ladislava V., reps. Matúša Čáka sa stala jedinou vlajku Uhorského kráľovstva a používala sa až do roku [[1382]].

=== Neskorý stredovek ===
Po vymretí Anjouvcov a nástupe [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] na Uhorský trón, boli používané vlajky krajiny, obsahujúce symboly jednotlivých panovníkov v kombinácii s už skôr používanými symbolmi Uhorska, označujúcimi územie, ako napríklad Arpádovské brvná, či dvojkríž. V [[15. storočie|15. storočí]] sa po prvýkrát začali objavovať kombinácie bielej, červenej a zelenej farby. Na vlajke bývali znázornené aj na červenom pozadí strieborný dvojkríž a zelené trojvršie, ktoré však bolo neheraldické, keďže v heraldike sa pokladá iba kov na farbu a farba na kov (v tomto prípade to bola zelená farba daná na červenej farbe).

=== Habsburská monarchia ===
Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] a začiatku novoveku, vzniklo [[Kráľovské Uhorsko]] a na uhorský trón nastúpila dynastia Habsburgovcov. Kráľovstvo sa tak de facto stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] a jej vlajkou sa stala, podľa vzoru Habsburskej monarchie, čierno-žltá bikolóra. 

=== Vznik trikolóry ===
[[Súbor:II. Lipót koronázása 1790.ben és az ősi magyar nemzeti színek.jpg|thumb|300px|Korunovácia [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopolda II.]] za uhorského kráľa v hlavnom meste Uhorska [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1790]]. Na stenách môžeme vidieť použitie uhorskej trikolóry]]

V [[17. storočie|17. storočí]] sa prvýkrát neoficiálne objavila vlajka s kombináciou farieb červeno-bielo-zelená, ale tieto farby boli definované ako oficiálne farby Uhorska až počas existencie [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] v roku [[1806]] spolu s rakúskymi farbami. Počas [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] v roku [[1848]] sa na túto vlajku prvýkrát dostal [[Znak Uhorska|uhorský znak]], ktorú používajú maďarskí revolucionári. Po potlačení revolúcie sa opäť používala čierno-žltá vlajka, ale po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|Rakúsko-maďarskom vyrovnaní]] z roku [[1867]] sa oficiálnou vlajkou Uhorska stala vlajka používaná počas maďarskej revolúcie obohatená o dvoch anjelov držiacich znak. Túto vlajku používa v upravenej verzii [[Maďarsko]] dodnes, ako svoju [[Vlajka Maďarska|vlajku]]. Uhorsko sa začlenilo do nového štátneho útvaru [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a okrem vlastnej vlajky sa začala používať aj nová vlajka Rakúsko-Uhorského cisárstva. Obe vlajky boli používané až do zániku monarchie v roku [[1918]].

== Historický vývoj ==
{| cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;5px&quot; border=&quot;0&quot;
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (11th c. - 1301).svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;|'''[[11. storočie|11.]]/[[12. storočie]] (cca [[1116]] – [[1131]]) až [[1301]]''' – Prvá historicky doložená vlajka Uhorska.
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (late 12th century).svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;|'''cca [[1190]] – [[1196]]''' 
|-
| [[Súbor:Vlajka slovenského územia 14.storočie.png|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1301]] – [[1321]]''' – Vlajka územia, približne zhodného s územím dnešného západného a stredného Slovenska zo začiatku [[14. storočie|14. storočia]]. Pozostáva zo zlatého dvojkríža umiestneného na zlatom trojvrší v červenom poli. Vlajka vznikla v roku [[1301]] za vlády kráľa [[Václav III.|Ladislava V.]], ktorého chránencom bol vtedajší panovník územia [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] [[Matúš Čák Trenčiansky]], pričom táto vlajka de facto symbolizovala jeho územie.
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1301-1382).svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1301]] – [[1382]]''' – Vlajka Uhorska z obdobia panovania Anjouovcov. 
|-
| [[Súbor:Flag of Sigismund of Hungary.svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1387]] – [[1437]]''' – Vlajka Uhorska za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]].
|-
| [[Súbor:Flag of Vladislaus I of Hungary.svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1440]] – [[1444]]''' – Kráľovská vlajka z obdobia panovania [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislava I. Jagelovského]].
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (15th century).svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1458]] – [[1490]]''' – Jeden z variantov uhorskej vlajky z obdobia panovania kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]].
|-
| [[Súbor:Flag of Matthias I of Hungary.svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1458]] – [[1490]]''' – Jeden z variantov uhorskej vlajky z obdobia panovania kráľa Mateja Korvína.
|-
| [[Súbor:Flag of Matthias I of Hungary (variant).svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1458]] – [[1490]]''' – Jeden z variantov uhorskej vlajky z obdobia panovania kráľa Mateja Korvína.
|-
| [[Súbor:Flag of Vladislaus II of Hungary.svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1490]] – [[1516]]''' – Uhorská vlajka z obdobia panovania kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II. Jagelovského]].
|-
| [[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|center|150px]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1516]] – [[1526]]''' – Uhorská vlajka z obdobia panovania kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II. Jagelovského]].
|-
| [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1526]] – [[1806]]''' a '''[[1849]] – [[1867]]''' – Vlajka Uhorského kráľovstva ako súčasti [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] a neskôr [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]].
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary.svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1806]] – [[1848]]''' – Vlajka Uhorského kráľovstva v rámci Rakúskeho cisárstva.
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1848]] – [[1849]]''' a '''[[1867]] – [[1869]]''' – Vlajka Uhorského kráľovstva počas [[uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie]] a po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]].
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1869-1874).svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1869]] – [[1874]]'''
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1874-1896).svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1874]] – [[1896]]'''
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1896-1915).svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1896]] – [[1915]]'''
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1896-1915; angels).svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1896]] – [[1915]]''' – Variant s anjelmi.
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1915]] – [[1918]]''' 
|-
| [[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg|center|150px|border]]
|valign=&quot;top&quot;| '''[[1915]] – [[1918]]''' – Variant s anjelmi.
|}

== Pozri aj ==
* [[Znak Uhorska]]
* [[Vlajka Slovenska]]
* [[Vlajka Maďarska]]

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Uhorsko]]
[[Kategória:Vlajky zaniknutých štátov|Uhorsko]]</text>
      <sha1>9gd9wlmw98si7g2vytwkrnh8puqdn0c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rothschildovci</title>
    <ns>0</ns>
    <id>631985</id>
    <revision>
      <id>7426710</id>
      <parentid>7235367</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:23:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13489" xml:space="preserve">{{Infobox dynastia|Meno=Rothschildovci|Erb=Great coat of arms of Rothschild family.svg|Popis erbu=Erb Rothschildovcov|Krajina={{Minivlajka|Nemecké cisárstvo}} [[Nemecké cisárstvo]] &lt;br&gt;
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] &lt;br&gt; {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]|Materská dynastia=|Tituly=[[Barón]]i , [[Slobodní pán]]i|Zakladateľ=|Mýtický zakladateľ=|Rok založenia dynastie=[[18. storočie]] - [[19. storočie]]|Nástup dynastie na trón=|Zosadenie dynastie z trónu=|Posledný panovník=|Posledná hlava dynastie=|Súčasná hlava dynastie=[[Nathaniel Philip Rothschild]] &lt;br&gt; [[Simon de Rothschild, piaty barón Rothschild]] &lt;br&gt; [[David Mayer de Rothschild]]|Rok zániku dynastie=|Národnosť=|Vetvy dynastie=Nemecká, Rakúska, Britská, Francúzska, Talianska}}

[[Súbor:Haus_der_Rotschilds_in_der_frankfurter_Judengasse.jpg|vpravo|náhľad|Dom vo frankfurtskom ghette, odkiaľ Rothschildovci pochádzajú]]
'''Rothschildovci''' sú [[dynastia]] [[Židia|židovských]] finančníkov pôvodom z [[Nemecko|Nemecka]]. V priebehu doby boli a sú činní v mnohých ekonomických a hospodárskych oblastiach, okrem iného v [[Investícia (manažment)|investičnom]] [[Bankovníctvo|bankovníctve]] a [[Vinohradníctvo|vinárstve]]. Tento rod nemeckých [[Aškenázski Židia|Aškenázskych Židov]], pôvodom z [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]], v [[18. storočie|18. storočí]] rozšírili svoje aktivity po celej [[Európa|Európe]] a niektorým z nich boli udelené [[Rakúsko-Uhorsko|rakúske]] a [[Spojené kráľovstvo|britské]] [[Šľachtický titul|šlachtické tituly]].

== Pôvod ==
Zakladateľom dynastie Rothschildovcov je [[Mayer Amschel Rothschild]], pôvodným menom Mayer Amschel Bauer, ([[23. február|23. februára]] [[1744]] [[Frankfurt nad Mohanom]] - [[19. september|19. septembra]] [[1812]] [[Frankfurt nad Mohanom]]). Skúsenosti vo finančníctve získal u bankovej rodiny Oppenheimovcov v [[Hannover|Hannoveri]]. Po smrti svojho otca [[Moses Amschel Bauer|Mosese Amschela Bauera]] zdedil jeho obchod vo frankfurtskom [[Geto|gete]] a premenoval sa na Mayer Amsel Rothschild, podľa červeného štítu, ktorý visel pred otcovým domom. Postupom času sa stal veľmi vplyvným a bohatým finančníkom, zvlášť vďaka výnosným obchodom a transakciám a tiež vďaka tomu, že sa stal správcom obrovského majetku [[Landgróf Vilém I. Hesenský|landgrófa Viléma I. Hesenského]].

Mayer Amsel Rothschild sa 29. augusta 1770 oženil s Gutele Schnapperovou 1753 - 1849, mali spolu päť synov a päť dcér. Svoje finančné impérium rozšíril za hranice Nemecka tým, že synov poslal do piatich rôznych miest v rôznych európskych krajinách, aby tam začali podnikať  ([[Frankfurt nad Mohanom]], [[Viedeň]], [[Londýn]], [[Neapol]] a [[Paríž]]). V prípade nepriaznivej situácie v jednej zemi si mali bratia navzájom pomáhať, čo sa naozaj dialo, po celú dobu ich života úzko spolupracovali; každý vo svojej novej vlasti založil novú vetvu rodu. Rodinné bohatstvo malo byť ďalej zachovávané prostredníctvom dohodnutých svadieb medzi bratrancami z prvého alebo druhého kolena, hlava rodiny mala zostať vo Frankfurte. V roku 2005 bol Mayer Amsel Rothschild označený časopisom [[Forbes (magazín)|Forbes]] za siedmeho najvplyvnejšieho podnikateľa všetkých dôb a za &quot;zakladateľa medzinárodného finančníctva&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Twenty Most Influential Businessmen Of All Time|url=http://2005/07/29/most-influential-businessmen-cx_mn_0729bizmenintro|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2019-04-30|jazyk=en|meno=Edited By Michael|priezvisko=Noer}}&lt;/ref&gt;

== Prvá generácia ==
* [[Mayer Amschel Rothschild]] (1773 – 1855), sídlo: ''[[Frankfurt nad Mohanom]]''. Amschel bol najstarší syn, po svojom otcovi prevzal obchody vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] a stal sa hlavou rodu. Frankfurt zostal miestom, kde sa celá rodina stretávala.
*[[Salomon Mayer von Rothschild]] (1774 - 1855), sídlo [[Viedeň]]. Stal sa zakladateľom rakúskej dynastie Rothschildovcov, ktorá bola jedným z hlavných financovateľov [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternichovho]] režimu a tým i celého [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]]. Salomonovi nebolo pôvodne umožnené kupovať pôdu, v roku 1822 bol však spolu s bratmi uvedený do šlachtického stavu a nakúpil množstvo pozemkov. V roku 1835 získal koncesiu na výstavbu Severnej dráhy cisára Ferdinanda, stal sa tak vlastníkom Vítkovických železiarní.
* [[Nathan Mayer Rothschild]] (1777 - 1836), sídlo: [[Londýn]]. Medzi rokmi 1790 a 1800 pôsobil ako obchodník s textilom v [[Manchester|Manchesteri]]. V roku 1811 založil v Londýne banku ''N. M. Rothschild &amp; Sons'', ktorá je činná dodnes (viď. internetové stránky).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rothschild.com/|vydavateľ=www.rothschild.com|dátum prístupu=2019-04-30}}&lt;/ref&gt; Investoval tiež do britskej Východoindickej spoločnosti. Veľké imanie zarobil medzi rokmi 1813 a 1815 počas [[Napoleonské vojny|napoleónskych vojen]], kedy sa mu podarilo získať zmluvu na financovanie Wellingtonovej britskej armády v Španielsku a Portugalsku, Európa bola v tej dobe pod Napoleónovou kontinentálnou blokádou. V roku 1818 poskytli [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruskej]] vláde velkú pôžičku; emisie [[Dlhopis (cenný papier)|dlhopisov]] a pôžičky zostali hlavnou činnosťou ich banky.
* [[Carl Mayer von Rothschild]] (1788 - 1855), sídlo: [[Neapol]]. Do Neapola sa odsťahoval v roku 1821, kde spravoval financie rakúskych vojakov. Založil bankovú inštitúciu, ktorá ale existovala iba do roku 1864. Neskôr sa premenoval z Kalman Rothschild na Carl Mayer von Rothschild. 
* [[James de Rothschild]](1792 - 1868), sídlo: [[Paríž]]. Bol najmladší z piatich bratov, v roku 1812 odišiel do Paríža, kde založil bankovú inštitúciu Rothschild Frères; neskôr sa premenoval z Jakoba Rothschilda na James de Rothschild. Stal sa jedným z najvýznamnejších francúzskych finančníkov a slúžil ako poradca francúzskych kráľov. Financoval tiež výstavbu železníc a baní. Jeho banku znárodnil spolu s ostatnými v roku 1982 Francois Mitterrand. 

Všetci bratia boli 29. septembra 1822 uvedení Rakúskom do šlachtického stavu a mohli uvádzať titul Freiherr - [[slobodný pán]]. 

== Ďalší významní Rothschildovci ==
[[Súbor:Rothschild_family_tree.png|náhľad|Rodokmeň Rothschildovcov]]
(podľa dátumu narodenia)
*[[Anselm Salomon von Rothschild]] (1803-1874), zakladateľ rakúskej spoločnosti [[Creditanstalt]].
*[[Lionel Nathan de Rothschild]] (1808-1879), bankár a prvý židovský člen britskej dolnej snemovne - Dolná snemovňa Spojeného Kráľovstva.
*[[Mayer Carl von Rothschild]] (1820-1886), v roku 1853 postavil zámok ''Rennhof''.
*[[Nathaniel Meyer Rothschild]], prvý barón Rothschild (1840-1915), britský bankár, v roku 1885 sa stal [[Peer|Peerom]]. 
*[[Ferdinand de Rothschild]] (1839-1899), bol spoluzakladateľom britskej lóže slobodomurárov pomenovanej po ňom: Ferdinand Rothschild Lodge No. 2420.
*[[Edmond James de Rothschild]] (1845-1934), francúzsky sionista, filantrop, mecenáš a zberateľ.
*[[Maximilian von Goldschmidt-Rothschild]] (1843-1940), nemecký bankár, mecenáš a zberateľ umenia.
*[[Albert Salomon Anselm von Rothschild]] (1844-1911), jeden z najvýznamnejších predstaviteľov rakúskej vetvy Rothschildovcov.
*[[Lionel Walter Rothschild]], druhý barón Rothschild (1868-1937), britský bankár a zoológ.
*[[Louis Nathaniel von Rothschild]] (1882-1955), posledný dôležitý predstaviteľ viedenskej vetvy Rothschildovcov. 
*[[James Armand de Rothschild]] (1878-1957), britský liberálny politik a filantrop
*[[Philippe de Rothschild]] (1902-1988), dedič vinice Château Mouton-Rothschild pri Bordeaux.
*[[Pauline Fairfax-Potter, barónka de Rothschild]] (1908-1976), americká módna ikona, dizajnérka a spisovateľka.
*[[Guy de Rothschild]] (1909-2007), francúzsky bankár, priemyselník, zaoberal sa tiež jazdeckými športami.
*[[Elie de Rothschild]] (1917-2007), francúzsky bankár a vinár. 
*[[Nathaniel Philip Rothschild]] *1971, finančník
*[[Simon de Rothschild, piaty barón Rothschild]] *1972, bývalý riaditeľ Canadian Northern Railway.
*[[David Mayer de Rothschild]] *1978, britský dobrodruh, ekológ a šéf Adventure Ecology. 

== Aktivity Rothschildovcov ==
Desaťročia po smrti Mayera Amsela Rothschilda sa stali Rothschildovci najvýznamnejšími bankármi Európy, významne prispeli k industrializácií Európy a financovali okrem iného železnice alebo stavbu [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]]. Pomocou zvláštneho systému pôžičiek spravili francúzsku vládu závislú na ich (Rothschildovských viď. Jan van Helsing &quot;Tajnej spoločnosti&quot;) vlastných bankách, ktoré vlastnili. Rothschildovci tiež našli záľubu v zberateľstve cenných predmetov a [[Filantrop|filantropii]].

=== Staviteľstvo ===
[[Súbor:Waddesdon.JPG|náhľad|220x220bod|[[Waddesdon Manor]]]]
V rokoch 1874-1889 bola na objednávku [[Ferdinand von Rothschild|Ferdinanda von Rothschilda]] postavená rezidencia Rothschildovcov v anglickom [[Buckinghamshire]]: [[Waddesdon Manor]], kde sa nachádza archív viac než 15 000 fľiaš vín z Rothschildovských viníc. [[James de Rothschild]] postavil medzi rokmi 1855-1859 zámok Ferrières en Brie, na konci 19. storočia postavil [[Nathaniel Meyer von Rothschild]] [[Schloss Rothschild]] v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]].

=== Vinárstvo ===
Rothschildovci sú dodnes veľmi činní vo vinárstve. Nathaniel, tretí syn Nathana, získal v roku 1853 [[Château Mouton-Rothschild]] pri [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[James de Rothschild]] získal v roku 1868, krátko pred svojou smrťou, renomovanú vinicu [[Château Lafite Rothschild]]. [[Edmond James de Rothschild]] sa stal v roku 1873 vlastníkom [[Château Clarke]] a podporoval výstavbu ďalších viníc, okrem iného i u prvých novodobých židovských osadníkov v Palestíne.

=== [[Sionizmus]] ===
Rothschildovci boli prívržencami vzniku samostatného židovského štátu, [[Edmond James de Rothschild]] bol patrónom prvých novodobých židovských osád v Palestíne. [[Balfourova deklarácia]], v ktorej sa britská vláda vyjadrila pre založenie židovskej domoviny v Palestíne, bola adresovaná predsedovi britskej sionistickej organizácie Walterovi Rothschildovi, druhému baronovi Rotschildovi. 

== Rothschildovci v populárnej kultúre ==
Príbehy rodu Rothschildovcov boli stvárnené v rade diel, napríklad v hollywoodskom filme The house of Rothschild z roku 1934 alebo v muzikáli The Rothschilds z roku 1970.  

Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] je meno Rothschild asociované s extrémnym bohatstvom, le goût Rothschild znamená veľmi okázalý spôsob života; rovnako ako v [[Izrael|Izraeli]], kde je rozšírené porekadlo &quot;keby som bol Rothschild&quot;.

=== Konšpiračné teórie ===
Vďaka svojmu obrovskému bohatstvu a vplyvu Rothschildovci figurujú v množstve [[Antisemitizmus|antisemitistických]] a [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]].

Rothschildovci sa objavujú v teóriach [[Ilumináti|Iluminátov]] ako jedna z trinástich dynastií, ktoré vládnu svetu, alebo v teórií [[Nový svetový poriadok (konšpiračná teória)|Nový svetový poriadok]], New World Order, kde spolu s Rockefellerovcami, DuPontyovcami, Vanderbiltyovcami a členmi rodu Bushovcov sú jediní praví vládci svetového diania.

== Rothschildovci dnes ==
Rothschildovci dnes vlastnia veľké množstvo podnikov a inštitúcií, z nich sú najvýznamnejšie tieto: 

V roku 2003 sa spojili francúzske a britské banky vlastnené Rothschildovcami pod spoločný holding ''Concordia BV'', s riaditeľom [[Dávid René de Rothschild|Dávidom René de Rothschild]]. Dodnes funguje inštitút ''N. M. Rothschild &amp; Sons'', ktorý sa špecializuje na poradenstvo pri akvizíciach, v tejto oblasti je v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] druhý najvýznamnejší. V roku 2006 mal zisk pred zdanením 83,2 [[Anglická libra|GBP]] a aktíva vo výške 5,5 miliárd GBP.

[[James de Rothschild|Jamesov]] potomok, [[Edmond Adolphe de Rothschild]] 1926-1997 založil ''LFC Rothschild Group'' so sídlom v [[Ženeva|Ženeve]], ktorá zahŕňa niektoré ďalšie podniky Rothschildovcov; špecializuje sa na asset management a súkromné bankovníctvo, rovnako ako na vinárstvo, luxusné hotelníctvo a [[Jachting|jachtárske]] preteky. LFC Rothschild Group v súčasnosti predsedá Benjamin Rothschild, syn Edmonda Adolpha.

[[Jacob Rothschild|Jacob Rothschild, štvrtý barón Rothschild]] je vlastníkom ''IT Capital Partners'', v súčasnosti najväčšieho investičného trustu v Spojenom Kráľovstve.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
*{{Preklad|en|Rothschild family|198312535|de|Rothschild|43438338}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Comay|meno=Joan|priezvisko2=Cohn-Sherbok|meno2=Lavinia|titul=Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament|vydavateľ=Routledge|miesto=London|rok=2002|isbn=978-0415260305|počet strán=407|url=http://books.google.cz/books?id=0FTQQQBXHMQC&amp;printsec=frontcover#v=onepage&amp;q&amp;f=false|jazyk=anglický}}

[[Kategória:Rothschildovci]]</text>
      <sha1>2v9k3kh7wtqoj7rpbb8f1it14u9hf4g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Moravské markgrófstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>635464</id>
    <revision>
      <id>7426711</id>
      <parentid>7302332</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:24:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21855" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
|názov=Moravské markgrófstvo
|originálny názov=Markgrafschaft Mähren&lt;br /&gt;Moravské markhrabství
|rok vzniku=[[1182]]
|rok zániku=[[1782]]
|pred 1=Brnenský údel
|pred 1 vlajka=Přemyslovci erb.svg
|pred 2=Olomoucký údel
|pred 2 vlajka=Přemyslovci erb.svg
|po 1=Moravská krajina
|po 1 vlajka=Moravia.svg
|po 2=Česko-Slovensko
|po 2 vlajka=Flag of Czechoslovakia.svg
|vlajka=Flag of the Margraviate of Moravia.png
|článok o vlajke=Moravská vlajka
|vlajka veľkosť=
|znak=Moravská orlice s klenotem.jpg
|článok o znaku=Heraldické znaky českých krajín
|znak veľkosť=
|hymna=
|článok o hymne=
|motto=
|článok o motte=
|mapa=Locator Moravia within the Holy Roman Empire (1618).svg
|mapa veľkosť=
|mapa poznámka=Moravské markgrófstvo v rámci [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] roku [[1618]]
|hlavné mesto=[[Olomouc]] (od [[1182]] do roku [[1641]])&lt;br&gt;[[Brno]] (od roku [[1641]] do roku [[1918]])
|rozloha=22 222
|rozloha poznámka=(v roku [[1918]] a bez tzv. [[Moravské enklávy v Sliezsku|Moravských enkláv v Sliezsku]])
|najvyšší bod=[[Praděd]]
|najvyšší bod poznámka=1 492 m
|najdlhšia rieka=[[Morava (rieka)|Morava]]
|najdlhšia rieka poznámka=354 km
|počet obyvateľov=2 622 000
|počet obyvateľov poznámka=(v roku [[1910]])
|jazyky=[[čeština]], [[nemčina]], [[poľština]], [[latina]]
|národnostné zloženie=krajinský národ [[Moravania]], [[Česi]], [[Nemci]], [[Rómovia]], [[Moravskí Chorváti]], [[Poliaci]]
|náboženstvo=[[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] ([[Štátne náboženstvo|štátne]]), [[Husitstvo|husitské]], ďalej tiež [[Protestantizmus|protestantské]] ([[Luteránstvo|luteránske]] a [[Jednota bratská|českobratské]]), [[Novokrstenectvo|novokrstenecké]]
|štátne zriadenie=dedičná monarchia
|materský štát=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg|22px|okraj]] [[Rímsko-nemecká ríša]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] [[Krajiny českej koruny]] (od roku [[1348]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Habsburská monarchia]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] (do roku [[1867]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] (do zániku)
|mena=[[rakúsko-uhorský zlatý]] ([[1867]]–[[1891]]), [[rakúsko-uhorská koruna]] ([[1892]]–[[1918]])
|vznik=[[1182]] – z rozhodnutia [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossa]]
|zánik=[[1918]] – rozpadom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]
|pred 3 vlajka=Přemyslovci erb.svg
|pred 3=Znojemský údel
|rok vzniku 2=[[1850]]
|rok zániku 2=[[1918]]
}}

'''Moravské markgrófstvo''' ([[Nemčina|nem.]] ''Markgrafschaft Mähren,'' [[Čeština|čes.]] ''Moravské markhrabství'') bol v rokoch [[1182]]–[[1918]] štátny útvar na území historického územia [[Morava|Moravy]]. Išlo o politický útvar vybavený v priebehu histórie rôznou mierou [[Autonómia|autonómie]] s vlastnými orgánmi - najmä stavovským [[Krajinský snem|krajinským snemom]] (oficiálne ustanoveným v polovici [[14. storočie|14. storočia]]) a neskôr zriadeným krajinským výborom.
== Dejiny ==

=== Vznik a české dynastie ===
[[Přemyslovci]] vládli Morave od pripojenia kniežaťom [[Břetislav I.|Břetislavom I.]]&lt;nowiki/&gt;v roku [[1029]] až do ich vymretia v roku [[1306]] takmer 300 rokov.

Prvý markgróf zlučujúci pod svoju vládu všetky tri moravské [[Přemyslovci|přemyslovské]] [[Údel|údely]] ([[Brnenský údel]], [[Olomoucký údel]], [[Znojemský údel]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MM - mapky - Moravské úděly|url=http://www.moraviamagna.cz/mapky/m_mudely.htm|vydavateľ=www.moraviamagna.cz|dátum prístupu=2019-07-15}}&lt;/ref&gt; bol vymenovaný z vôle cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] v roku [[1182]] . Stal sa ním [[Konrád III. Ota]] (neskôr [[Konrád II. (Čechy)|Konrád II. Ota]] ako české knieža). Po jeho nástupe na stolec v Prahe síce hodnosť markgrófa dočasne zanikla, ale už v roku [[1197]] ju natrvalo obnovil [[Vladislav Jindřich]], ktorý bratovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] ustúpil z vrchnej vlády v Prahe a uspokojil sa s zvrchovanosťou nad [[Morava|Moravou]]. V následujúcom období už hodnosť [[Markgróf|markgrófa]] nezanikla. 

V roku [[1310]] sa novým [[Markgróf|markgrófom]] sa stal [[Ján (Čechy)|Ján z Čiech]]. Spolu s ním na moravský trón prišli nemeckí [[Luxemburgovci|Luxemburgovia]]. Jána nasledoval jeho syn [[Karol IV.]] V tomto období [[Morava]], podobne ako [[Čechy]], prešla ekonomickým a vzdelávacím vzostupom. Karol ako [[markgróf]] však vládol len krátko  a v roku [[1349]] dal svojmu bratovi [[Ján Jindřich|Jánovi Jindřichovi]] titul. Po jeho smrti v roku 1375 jeho syn [[Jošt]] moravský [[markgróf]], ktorý sa podelil o vládu v krajine so svojimi bratmi [[Prokop|Prokopom]] a [[Ján Sobieslav|Jánom Sobieslavom]]. Jeho nástupca [[Žigmund]], posledný luxemburský [[markgróf]] na Morave. Po jeho smrti v roku [[1437]] skončili v krajine nepokojné časy. V krátkom čase, tri vládnuce rody vládli markgrófstvu. Po prvýkrát [[Habsburgovci]] až do roku [[1457]] a rod [[Kunstadt]] až do roku 1469. 

=== Pod Habsburgovcami až do roku 1867 ===
V roku [[1469]] bola Morava obsadená [[Uhorsko|Uhorským kráľovstvom]].Uhorský kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]] sa s podporou moravskej šľachty pokúsil obsadiť českú kráľovskú korunu a v tom istom roku bol zvolený za nového českého kráľa. Nikdy nemohol získať kontrolu nad kráľovstvom. V roku [[1479]] došlo k dohode s kráľom [[Vladislav II.|Vladislavom II.]] a [[Korvín|Korvínom]] bolo povolené ponechať [[Morava|Moravu]] až do svojej smrti.

Po dobytí väčšiny [[Uhorsko|Uhorska]] [[Osmani|osmanmi]] prevzali moc, ako aj vo všetkých českých krajinách, v roku [[1527]] aj [[Habsburgovci]]. V čase ich panovania nastalo mnoho významných udalostí na Morave, ako je [[tridsaťročná vojna]], [[absolutizmus]] a [[sliezske vojny]].

Počas [[Sliezske vojny|Sliezskych vojen]] a naposledy v roku [[1866]], ako aj v [[Čech|Čechách]] hrozilo, že [[Morava]] bude pripojená [[Pruské kráľovstvo|Pruskému kráľovstvu]]. V roku [[1804]] sa [[Morava]] stala korunou krajinou rakúskej ríše. Po osídlení medzi [[Rakúsko|Rakúskom]] a [[Uhorsko|Uhorskom]] v roku [[1867]], keď bola založená [[duálna monarchia]] [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ostáva markgrófstvo Moravy súčasťou rakúskej polovice ríše (''[[Predlitavsko]]''). Krajina však získala viac práv a stala sa konštitučnou monarchiou.
[[Súbor:Verwaltungsgliederung der Markgrafschaft Mähren 1893.svg|vľavo|náhľad|Mapa [[Morava|Moravy]] v roku [[1893]]]]
=== Od industrializácie až po koniec (1867-1918) ===
Obdobie [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bolo opäť obdobím vzostupu pre [[Morava|Moravu]]. [[Industrializácia]] a [[urbanizácia]] zlepšili životnú úroveň pre veľké časti obyvateľstva. Morava sa po Čechách stala jednou z najpokrokovejších a najbohatších korunných krajín duálnej monarchie.

Rastúci [[nacionalizmus]] európskych národov sa na prelome storočia dostal aj na Moravu. Prvé vážne napätie medzi nemeckým a českým obyvateľstvom v krajine. Viedenská vláda sa proti tomu snažila vyrovnať dohodou. Významným predchodcom rakúsko-českého osídlenia bolo tzv. ''[[Moravské vyrovnanie]]'', ktoré bolo dosiahnuté uzákonením štyroch spolkových zákonov, a do značnej miery bolo možné zmierniť etnické konflikty v korunnej krajine.

V polovici [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prišiel v roku [[1916]] s [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karolom I.]] posledný moravský markgróf na trón. 28. októbra [[1918]], krátko pred rozpustením [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] 31. októbra, sa Morava stala súčasťou novo vyhláseného [[Česko-Slovensko|Československa]]. 11. novembra, keď sa [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] vzdal akéhokoľvek podielu na štátnych záležitostiach v rámci rakúskej polovice ríše, stratil aj svoju vládu na [[Morava|Morave]]. V roku [[1928]] boli krajina Moravská a [[České Sliezsko|krajina Sliezska]] spojené do jedného celku - krajiny Moravskosliezskej. Krajina Moravskosliezska existovala vo svojej podobe do 1. januára [[1949]] ako región [[Česko-Slovensko|Československa]].

== Územný vývoj ==
[[Súbor:Moravská zemská sněmovna (dnes Ústavní soud ČR) (02).jpg|náhľad|Krajinský snem v [[Brno|Brne]] na Joštovej ulici]]
Súčasťou Moravského markgrófstva bola pôvodne i oblasť neskôr vzniknutého [[Opavské kniežatstvo|Opavského kniežatstva]] ([[1318]]) a [[Morava]] tak pôvodne zasahovala aj na územie dnešného [[Sliezsko|Sliezska]], resp. [[Poľsko|Poľska]]. Zo vznikom [[Krajiny českej koruny|Koruny českej]] (7. 4. [[1348]]) prišli i dve veľké zmeny v rozlohe markgrófstva. [[Karol IV.]] vydelil samostatné [[olomoucké arcibiskupstvo]] a definitívne i [[Opavské kniežatstvo|Opavské kniežatstva]]. Zatiaľ čo [[Opavsko]] už zostalo samostatnou krajinou (v priebehu [[16. storočie|16. storočia]] sa pripojilo k [[Sliezsko|Sliezsku]]), severní časť Moravy ([[Olomoucko]]) sa behom 16. a [[17. storočie|17. storočia]] podarilo moravským stavom vďaka vytrvalému tlaku na [[Olomoucká arcidiecéza|olomouckého biskupa]] znovu začleniť do správnej a súdnej štruktúry krajiny. Od 28. 10. [[1526]] bolo Moravské markgrófstvo jednou z korunných krajín [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]].

Medzi rokmi [[1782]]–[[1850]] bolo markgrófstvo spojené s vojvodstvom Horné a Dolné [[Sliezsko]] ([[Rakúske Sliezsko]]) v jeden správni celok – tzv. [[Moravskosliezska krajina]], spravovanou moravskosliezským gubernátorom. Od roku 1783 boli územia tzv. [[Moravských enkláv]] v [[Sliezsko|Sliezsku]] prevedené do správy [[Opavský kraj|Opavského kraja]].

Od roku [[1850]] bola [[Morava]] opäť samostatnou korunou krajinou [[Rakúska ľudová strana|Rakúska]], vyššie zmienené územie [[Moravské enklávy|Moravských enkláv]] zostala v správe obnoveného [[Rakúske Sliezsko|Rakúskeho Sliezska]], avšak to ich muselo spravovať na základe moravských krajinských zákonov, dane z nich boli odvádzané na [[Morava|Moravu]] a naviac tieto územia tvorili jeden z moravských volebných okresov. Požiadavku niektorých českých poslancov z [[Čechy|Čiech]] a [[Morava|Moravy]] na štátoprávne spojenie všetkých troch krajín bývalej [[Krajiny českej koruny|Koruny česke]]&lt;nowiki/&gt;j do jedného celku viedenská vláda nikdy nevyhovela. Z vznikom [[Československá republika|Československej republiky]] roku [[1918]] markgrófstvo fakticky zaniklo, ale ako správny celok existovala Morava i naďalej do roku [[1928]] ako [[Moravská krajina]] .

== Správne členenie ==
[[Súbor:Moravský zemský sněm.gif|náhľad|Moravský krajinský snem]]
Od roku [[1849]] sa Moravské markgrófstvo členilo na [[Panstvo|panstvá]], ktoré boli od roku [[1535]] súčasťou jedného z [[Kraj|krajov]]. Pôdvodne na Morave existovali kraje novojičínský, olomoucký, brnenský a hradišťský.

Územno-správna reforma Karola VI. z roku [[1714]] ustanovila (už stále) kraje:

# ''Brnenský''
# ''Jihlavský''
# ''Znojemský''
# ''Olomoucký''
# ''Přerovský''
# ''Hradišťský''

Tie boli v rokoch [[1850]]–[[1855]] nahradený dvoma krajmi (Brnenským a Olomouckým), ďalej členných na 25 okresov. V rokoch [[1855]]-[[1868]] sa Morava opäť členila na 6 [[Kraj|krajov]] a 76 [[Okres|okresov]]. Potom boli kraje bez náhrady zrušené a Morava sa členila len na okresy. Dňa 19. 5. [[1868]] bolo Markgrófstvo rozdelene na 31 okresov a 6 mestských okresov.

== Demografia ==
Moravské obyvateľstvo v čase markgrófstva zažilo po udalostiach, ako napríklad tridsaťročná vojna, prudký pokles populácie, v čase Rakúsko-Uhorska silný nárast obyvateľstva. Sám od roku 1890 do roku 1900 došlo k nárastu o 7,1%. Vývoj obyvateľstva bol v tom istom období:
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|1851
|1880
|1890
|1900
|1910
|-
|Obyvateľstvo
|1.799.838
|2.153.407
|2.276.870
|2.437.706
|2.622.271&lt;br /&gt;
|}
Podľa národnosti bolo obyvateľstvo prevažne slovanské a nemecké. Nemecká menšina žila prevažne na hraniciach s Dolným Rakúskom a Sliezskom, inak na rôznych jazykových ostrovoch (okolo [[Brniansky jazykový ostrov|Brna]], [[Olomoucký jazykový ostrov|Olomouca]], [[Jihlavský jazykový ostrov|Jihlavy]], [[Vyškovský jazykový ostrov|Vyškova]], [[Hřebečsko|Svitav]]) a v niektorých väčších mestách. Slovania sa zvyčajne odlišovali miestnymi menami. Podľa sčítaní ľudu bolo etnické rozdelenie nasledovné:
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Etnikum
!1851
!
!1880
!
!1890
!
!1900
!
!1910
!
|-
|Česi, Moravania, Slováci (Slovania)
|1.264.027
|''70,2 %''
|1.507.327
|''70,0 %''
|1.590.513
|''69,9 %''
|1.727.270
|''70,9 %''
|1.911.316
|''71,7 %''
|-
|Nemci
|497.654
|''27,6 %''
|628.907
|''29,2 %''
|664.168
|''29,2 %''
|675.492
|''27,7 %''
|734.712
|''27,6 %''
|-
|Poliaci
|
|
|3.083
|''0,1 %''
|5.039
|''0,2 %''
|15.560
|''0,6 %''
|15.972
|''0,6 %''
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Náboženstvo
!1900
!Percentá
|-
|rímskokatolícke
|2.325.057
|''95,4 %''
|-
|protestantizmus
|66.365
|''2,7 %''
|-
|judaizmus
|44.255
|''1,8 %''
|}

== Vzdelávanie a kultúra ==
[[Súbor:Ratvitovo náměstí a nová úřední budova moravského zemského výboru (vlevo), zemská sněmovna v Brně (vpravo) pohlednice, vyd. Ascher &amp; Redlich, Brno 1908, prošlá poštou 1908.jpg|náhľad|[[Brno]], 1908]]
[[Morava]] mala jednu z najvyšších mier gramotnosti v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]].

V markgrófskom gymnáziu pôsobilo nemecké a české vysoké učení technické v Brne, 2 teologické školy, 30 gymnázií a gymnázií, 28 stredných škôl, jedenásť inštitútov učiteľov, štyri štátne odborné školy, 15 obchodných škôl, štyri vyššie obchodné školy, 46 poľnohospodárskych a lesníckych škôl. Vojenská stredná škola  a 2647 základných škôl.

==== Kultúra ====
[[Morava]] zažila kultúrny rozkvet, najmä v záverečnej fáze markgrófstva. Najmä od vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] v roku 1992 vedie čiastočne oživený moravský [[nacionalizmus]] a [[separatizmus]] k dnešnému dňu v regióne ku sláveniu času, v ktorom bola [[Morava]] do značnej miery nezávislá. Okrem toho, nové vedecké a hospodárske úspechy priniesli lepšie životné podmienky pre veľkú časť obyvateľstva a okrem stupňa prosperity umožnili väčšine obyvateľov účasť na kultúrnom živote. To sa prejavilo najmä v raste najvýznamnejších miest, ako sú hlavné mesto [[Brno]] alebo [[Olomouc]], ktoré sa výrazne rozšírili a stali sa významnými centrami kultúry, politiky a vedy.

== Vlajka a znak ==
Od druhé polovici [[13. storočie|13. storočia]] bola znakom Moravského markgrófstva striebornočervená šachovaná orlica zo zlatou korunou a zlatá zbroj v modrom poli štítu&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Symboly republiky = Symbols of the Czech Republic|url=https://www.worldcat.org/oclc/310220434|vydavateľ=Úřad vlády České republiky|rok=2007|miesto=Praha|isbn=9788087041291|priezvisko=Sedláček, Pavel.}}&lt;/ref&gt;, to ukazujú napr. snemovnícke artikuly do roku [[1838]] a alebo krajinské rehole z [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Česko-Anglickŷ Slovník. By Ivan Poldauf. Prague: Státní pedagogické nakladatelství, 1986. 1133 pp. 96 Kčs., cloth.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2498163|periodikum=Slavic Review|dátum=1987|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=46|číslo=3-4|strany=653–653|issn=0037-6779|doi=10.2307/2498163|meno=Zdenek|priezvisko=Salzmann}}&lt;/ref&gt;

Znak markgrófstva je opísaný v historických prácach (''napr. Zrcadlo slavného Markrabství moravského z roku [[1593]] Bartoloměje Paprockého z Hlohol a Paprocké Vůle,''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Urbanec, Bartolomej|url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.o005819|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2002|meno=Igor|priezvisko=Vajda}}&lt;/ref&gt; ''Mährisches Landes-Wappen aus der Historie und Herolds-Kunst illuminiret z roku [[1699]] Karla Ferdinanda Schertze,''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wappen|url=http://dx.doi.org/10.1163/2352-0248_edn_a4691000|vydavateľ=Enzyklopädie der Neuzeit Online|dátum prístupu=2019-07-15}}&lt;/ref&gt; ''Historischer Versuch über das Landeswappen des Markgrafthums Maehren z roku [[1792]] Josefa Vratislava Monseho''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Das System »Terror«|url=http://dx.doi.org/10.14361/9783839402474-006|vydavateľ=transcript Verlag|miesto=Bielefeld|isbn=9783839402474}}&lt;/ref&gt; ''alebo Topographie vom Markgrafthum Mähren z roku [[1793]] Františka Josefa Schwoye)'' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Bartoš, František (ii)|url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.02179|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2001|meno=Josef|priezvisko=Bek}}&lt;/ref&gt;''a v cisárskych dekrétoch (napr. dekrét Ferdinanda V. z 22. 81836 týkajúci sa znaku Rakúskeho cisárstva'')&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Das Strafgesetzbuch für das Deutsche Reich|url=http://dx.doi.org/10.1515/9783111512211-038|vydavateľ=De Gruyter|rok=1879-12-31|miesto=Berlin, Boston|isbn=9783111512211|strany=831–832}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Jahrbuch der Schiffbautechnischen Gesellschaft|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-3-540-49754-7_22|vydavateľ=Springer Berlin Heidelberg|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=9783540359937|strany=146–153|meno=Friedrich|priezvisko=Mewis}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1462]] [[Fridrich III.]] vydal erbový list, v ktorom je šachovanie orlice zmenené na červeno-zlaté. Túto zmenu však Moravský zemský snem nikdy neprijal a nepotvrdil. V roku [[1915]] bolo šachovanie orlice v znaku zastupujúcim Moravské markgrófstvo v štátnom znaku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] zmenené na červeno-zlaté.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Österreichisches und ungarisches Staatsrecht|url=http://dx.doi.org/10.1515/9783111705125-004|vydavateľ=De Gruyter|rok=1917-12-31|miesto=Berlin, Boston|isbn=9783111705125|strany=107–197}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Die geographischen Grundlagen der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie und ihrer Aussenpolitik|url=http://dx.doi.org/10.2307/201354|periodikum=Bulletin of the American Geographical Society|dátum=1915|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=47|číslo=12|strany=968|issn=0190-5929|doi=10.2307/201354|meno=A. P.|priezvisko=Brigham|meno2=Robert|priezvisko2=Sieger}}&lt;/ref&gt; Od roku [[1918]] je v štátnej symbolike opäť výlučne používaná pôvodná strieborno-červená moravská orlica v modrom poli. Právne bolo strieborno-červené šachovanie v znaku Moravy výslovne potvrdené ''zákonom č. 252/1920 Sb.''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Slovanské státní útvary raného středověku: Politické postavení, společenská a vládní organizace státních útvarů ve východní, střední a jihovýchodní Evropě od 8. do 11. století [Slavonic state formation in the early Middle Ages: The political position and social and governmental organizations of state formationse in eastern, central, and southeastern Europe from the eighth to the eleventh century]. Lubomír E. Havlík|url=http://dx.doi.org/10.2307/2864326|periodikum=Speculum|dátum=1990-04|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=65|číslo=2|strany=419–419|issn=0038-7134|doi=10.2307/2864326|meno=Walter K.|priezvisko=Hanak}}&lt;/ref&gt;

Pred faktickým zánikom markgrófstva v roku [[1918]] bolo v roku [[1917]] II. odborom ministerstva vnútra spravujúcim šľachtické záležitosti a tiež záležitosti erbov v [[Predlitavsko|Predlitavsku]] na základe s zvyklosťami pri vyvesení vlajok (''podľa správy moravského miestodržiteľa'') ako poradie farieb na prípadnej vlajke v krajinských farbách uvedená červená a žltá. Tieto farby neodporovali popisu moravského znaku z 10. 10. [[1915]]. Podoba krajinskej vlajky však až do zániku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] nebola Moravského markgrófstvom  žiadnym zákonným predpisom určená.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Postoj společností v České republice a ve Velké Británii v letech 2012-2013 ke corporate governance|url=http://dx.doi.org/10.18267/j.cfuc.417|periodikum=Český finanční a účetní časopis|dátum=2014|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=2014|číslo=3|strany=165–176|issn=1802-2200|doi=10.18267/j.cfuc.417|meno=Robert|priezvisko=Jurka}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
*{{Preklad|cs|Moravské markrabství|17208407|de|Markgrafschaft Mähren|182868696}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mezník|meno=Jaroslav|titul=Lucemburská Morava 1310–1423|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7106-363-0|strany=562}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Wihoda|meno=Martin|titul=Morava v době knížecí 906–1197|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7106-563-0|strany=464}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.mojebrno.wz.cz/inka--morava-markrabstvi-moravske.html Historie Markrabství moravského v datech]
* [http://www.e-stredovek.cz/view.php?nazevclanku=moravsti-markrabi&amp;cisloclanku=2011030001 Moravští markrabí]
* [http://www.mojebrno.wz.cz/inka--morava-markrabstvi-moravske.html Zánik moravské svrchovanosti v datech]


[[Kategória:Dejiny Moravy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Štáty Rímsko-nemeckej ríše]]</text>
      <sha1>lqr64kpm7dvbl4k1qdey31u6q7m6brt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426788</id>
      <parentid>7426711</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:53:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21861" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
|názov=Moravské markgrófstvo
|originálny názov=Markgrafschaft Mähren&lt;br /&gt;Moravské markhrabství
|rok vzniku=[[1182]]
|rok zániku=[[1782]]
|pred 1=Brnenský údel
|pred 1 vlajka=Přemyslovci erb.svg
|pred 2=Olomoucký údel
|pred 2 vlajka=Přemyslovci erb.svg
|po 1=Moravská krajina
|po 1 vlajka=Moravia.svg
|po 2=Česko-Slovensko
|po 2 vlajka=Flag of Czechoslovakia.svg
|vlajka=Banner of arms of Moravia.svg
|článok o vlajke=Moravská vlajka
|vlajka veľkosť=
|znak=Coat of arms of the Margraviate of Moravia.svg
|článok o znaku=Heraldické znaky českých krajín
|znak veľkosť=
|hymna=
|článok o hymne=
|motto=
|článok o motte=
|mapa=Locator Moravia within the Holy Roman Empire (1618).svg
|mapa veľkosť=
|mapa poznámka=Moravské markgrófstvo v rámci [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] roku [[1618]]
|hlavné mesto=[[Olomouc]] (od [[1182]] do roku [[1641]])&lt;br&gt;[[Brno]] (od roku [[1641]] do roku [[1918]])
|rozloha=22 222
|rozloha poznámka=(v roku [[1918]] a bez tzv. [[Moravské enklávy v Sliezsku|Moravských enkláv v Sliezsku]])
|najvyšší bod=[[Praděd]]
|najvyšší bod poznámka=1 492 m
|najdlhšia rieka=[[Morava (rieka)|Morava]]
|najdlhšia rieka poznámka=354 km
|počet obyvateľov=2 622 000
|počet obyvateľov poznámka=(v roku [[1910]])
|jazyky=[[čeština]], [[nemčina]], [[poľština]], [[latina]]
|národnostné zloženie=krajinský národ [[Moravania]], [[Česi]], [[Nemci]], [[Rómovia]], [[Moravskí Chorváti]], [[Poliaci]]
|náboženstvo=[[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] ([[Štátne náboženstvo|štátne]]), [[Husitstvo|husitské]], ďalej tiež [[Protestantizmus|protestantské]] ([[Luteránstvo|luteránske]] a [[Jednota bratská|českobratské]]), [[Novokrstenectvo|novokrstenecké]]
|štátne zriadenie=dedičná monarchia
|materský štát=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg|22px|okraj]] [[Rímsko-nemecká ríša]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] [[Krajiny českej koruny]] (od roku [[1348]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Habsburská monarchia]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] (do roku [[1867]])&lt;br /&gt;[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] (do zániku)
|mena=[[rakúsko-uhorský zlatý]] ([[1867]]–[[1891]]), [[rakúsko-uhorská koruna]] ([[1892]]–[[1918]])
|vznik=[[1182]] – z rozhodnutia [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossa]]
|zánik=[[1918]] – rozpadom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]
|pred 3 vlajka=Přemyslovci erb.svg
|pred 3=Znojemský údel
|rok vzniku 2=[[1850]]
|rok zániku 2=[[1918]]
}}

'''Moravské markgrófstvo''' ([[Nemčina|nem.]] ''Markgrafschaft Mähren,'' [[Čeština|čes.]] ''Moravské markhrabství'') bol v rokoch [[1182]]–[[1918]] štátny útvar na území historického územia [[Morava|Moravy]]. Išlo o politický útvar vybavený v priebehu histórie rôznou mierou [[Autonómia|autonómie]] s vlastnými orgánmi - najmä stavovským [[Krajinský snem|krajinským snemom]] (oficiálne ustanoveným v polovici [[14. storočie|14. storočia]]) a neskôr zriadeným krajinským výborom.
== Dejiny ==

=== Vznik a české dynastie ===
[[Přemyslovci]] vládli Morave od pripojenia kniežaťom [[Břetislav I.|Břetislavom I.]]&lt;nowiki/&gt;v roku [[1029]] až do ich vymretia v roku [[1306]] takmer 300 rokov.

Prvý markgróf zlučujúci pod svoju vládu všetky tri moravské [[Přemyslovci|přemyslovské]] [[Údel|údely]] ([[Brnenský údel]], [[Olomoucký údel]], [[Znojemský údel]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MM - mapky - Moravské úděly|url=http://www.moraviamagna.cz/mapky/m_mudely.htm|vydavateľ=www.moraviamagna.cz|dátum prístupu=2019-07-15}}&lt;/ref&gt; bol vymenovaný z vôle cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] v roku [[1182]] . Stal sa ním [[Konrád III. Ota]] (neskôr [[Konrád II. (Čechy)|Konrád II. Ota]] ako české knieža). Po jeho nástupe na stolec v Prahe síce hodnosť markgrófa dočasne zanikla, ale už v roku [[1197]] ju natrvalo obnovil [[Vladislav Jindřich]], ktorý bratovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] ustúpil z vrchnej vlády v Prahe a uspokojil sa s zvrchovanosťou nad [[Morava|Moravou]]. V následujúcom období už hodnosť [[Markgróf|markgrófa]] nezanikla. 

V roku [[1310]] sa novým [[Markgróf|markgrófom]] sa stal [[Ján (Čechy)|Ján z Čiech]]. Spolu s ním na moravský trón prišli nemeckí [[Luxemburgovci|Luxemburgovia]]. Jána nasledoval jeho syn [[Karol IV.]] V tomto období [[Morava]], podobne ako [[Čechy]], prešla ekonomickým a vzdelávacím vzostupom. Karol ako [[markgróf]] však vládol len krátko  a v roku [[1349]] dal svojmu bratovi [[Ján Jindřich|Jánovi Jindřichovi]] titul. Po jeho smrti v roku 1375 jeho syn [[Jošt]] moravský [[markgróf]], ktorý sa podelil o vládu v krajine so svojimi bratmi [[Prokop|Prokopom]] a [[Ján Sobieslav|Jánom Sobieslavom]]. Jeho nástupca [[Žigmund]], posledný luxemburský [[markgróf]] na Morave. Po jeho smrti v roku [[1437]] skončili v krajine nepokojné časy. V krátkom čase, tri vládnuce rody vládli markgrófstvu. Po prvýkrát [[Habsburgovci]] až do roku [[1457]] a rod [[Kunstadt]] až do roku 1469. 

=== Pod Habsburgovcami až do roku 1867 ===
V roku [[1469]] bola Morava obsadená [[Uhorsko|Uhorským kráľovstvom]].Uhorský kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]] sa s podporou moravskej šľachty pokúsil obsadiť českú kráľovskú korunu a v tom istom roku bol zvolený za nového českého kráľa. Nikdy nemohol získať kontrolu nad kráľovstvom. V roku [[1479]] došlo k dohode s kráľom [[Vladislav II.|Vladislavom II.]] a [[Korvín|Korvínom]] bolo povolené ponechať [[Morava|Moravu]] až do svojej smrti.

Po dobytí väčšiny [[Uhorsko|Uhorska]] [[Osmani|osmanmi]] prevzali moc, ako aj vo všetkých českých krajinách, v roku [[1527]] aj [[Habsburgovci]]. V čase ich panovania nastalo mnoho významných udalostí na Morave, ako je [[tridsaťročná vojna]], [[absolutizmus]] a [[sliezske vojny]].

Počas [[Sliezske vojny|Sliezskych vojen]] a naposledy v roku [[1866]], ako aj v [[Čech|Čechách]] hrozilo, že [[Morava]] bude pripojená [[Pruské kráľovstvo|Pruskému kráľovstvu]]. V roku [[1804]] sa [[Morava]] stala korunou krajinou rakúskej ríše. Po osídlení medzi [[Rakúsko|Rakúskom]] a [[Uhorsko|Uhorskom]] v roku [[1867]], keď bola založená [[duálna monarchia]] [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ostáva markgrófstvo Moravy súčasťou rakúskej polovice ríše (''[[Predlitavsko]]''). Krajina však získala viac práv a stala sa konštitučnou monarchiou.
[[Súbor:Verwaltungsgliederung der Markgrafschaft Mähren 1893.svg|vľavo|náhľad|Mapa [[Morava|Moravy]] v roku [[1893]]]]
=== Od industrializácie až po koniec (1867-1918) ===
Obdobie [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bolo opäť obdobím vzostupu pre [[Morava|Moravu]]. [[Industrializácia]] a [[urbanizácia]] zlepšili životnú úroveň pre veľké časti obyvateľstva. Morava sa po Čechách stala jednou z najpokrokovejších a najbohatších korunných krajín duálnej monarchie.

Rastúci [[nacionalizmus]] európskych národov sa na prelome storočia dostal aj na Moravu. Prvé vážne napätie medzi nemeckým a českým obyvateľstvom v krajine. Viedenská vláda sa proti tomu snažila vyrovnať dohodou. Významným predchodcom rakúsko-českého osídlenia bolo tzv. ''[[Moravské vyrovnanie]]'', ktoré bolo dosiahnuté uzákonením štyroch spolkových zákonov, a do značnej miery bolo možné zmierniť etnické konflikty v korunnej krajine.

V polovici [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prišiel v roku [[1916]] s [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karolom I.]] posledný moravský markgróf na trón. 28. októbra [[1918]], krátko pred rozpustením [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] 31. októbra, sa Morava stala súčasťou novo vyhláseného [[Česko-Slovensko|Československa]]. 11. novembra, keď sa [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] vzdal akéhokoľvek podielu na štátnych záležitostiach v rámci rakúskej polovice ríše, stratil aj svoju vládu na [[Morava|Morave]]. V roku [[1928]] boli krajina Moravská a [[České Sliezsko|krajina Sliezska]] spojené do jedného celku - krajiny Moravskosliezskej. Krajina Moravskosliezska existovala vo svojej podobe do 1. januára [[1949]] ako región [[Česko-Slovensko|Československa]].

== Územný vývoj ==
[[Súbor:Moravská zemská sněmovna (dnes Ústavní soud ČR) (02).jpg|náhľad|Krajinský snem v [[Brno|Brne]] na Joštovej ulici]]
Súčasťou Moravského markgrófstva bola pôvodne i oblasť neskôr vzniknutého [[Opavské kniežatstvo|Opavského kniežatstva]] ([[1318]]) a [[Morava]] tak pôvodne zasahovala aj na územie dnešného [[Sliezsko|Sliezska]], resp. [[Poľsko|Poľska]]. Zo vznikom [[Krajiny českej koruny|Koruny českej]] (7. 4. [[1348]]) prišli i dve veľké zmeny v rozlohe markgrófstva. [[Karol IV.]] vydelil samostatné [[olomoucké arcibiskupstvo]] a definitívne i [[Opavské kniežatstvo|Opavské kniežatstva]]. Zatiaľ čo [[Opavsko]] už zostalo samostatnou krajinou (v priebehu [[16. storočie|16. storočia]] sa pripojilo k [[Sliezsko|Sliezsku]]), severní časť Moravy ([[Olomoucko]]) sa behom 16. a [[17. storočie|17. storočia]] podarilo moravským stavom vďaka vytrvalému tlaku na [[Olomoucká arcidiecéza|olomouckého biskupa]] znovu začleniť do správnej a súdnej štruktúry krajiny. Od 28. 10. [[1526]] bolo Moravské markgrófstvo jednou z korunných krajín [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]].

Medzi rokmi [[1782]]–[[1850]] bolo markgrófstvo spojené s vojvodstvom Horné a Dolné [[Sliezsko]] ([[Rakúske Sliezsko]]) v jeden správni celok – tzv. [[Moravskosliezska krajina]], spravovanou moravskosliezským gubernátorom. Od roku 1783 boli územia tzv. [[Moravských enkláv]] v [[Sliezsko|Sliezsku]] prevedené do správy [[Opavský kraj|Opavského kraja]].

Od roku [[1850]] bola [[Morava]] opäť samostatnou korunou krajinou [[Rakúska ľudová strana|Rakúska]], vyššie zmienené územie [[Moravské enklávy|Moravských enkláv]] zostala v správe obnoveného [[Rakúske Sliezsko|Rakúskeho Sliezska]], avšak to ich muselo spravovať na základe moravských krajinských zákonov, dane z nich boli odvádzané na [[Morava|Moravu]] a naviac tieto územia tvorili jeden z moravských volebných okresov. Požiadavku niektorých českých poslancov z [[Čechy|Čiech]] a [[Morava|Moravy]] na štátoprávne spojenie všetkých troch krajín bývalej [[Krajiny českej koruny|Koruny česke]]&lt;nowiki/&gt;j do jedného celku viedenská vláda nikdy nevyhovela. Z vznikom [[Československá republika|Československej republiky]] roku [[1918]] markgrófstvo fakticky zaniklo, ale ako správny celok existovala Morava i naďalej do roku [[1928]] ako [[Moravská krajina]] .

== Správne členenie ==
[[Súbor:Moravský zemský sněm.gif|náhľad|Moravský krajinský snem]]
Od roku [[1849]] sa Moravské markgrófstvo členilo na [[Panstvo|panstvá]], ktoré boli od roku [[1535]] súčasťou jedného z [[Kraj|krajov]]. Pôdvodne na Morave existovali kraje novojičínský, olomoucký, brnenský a hradišťský.

Územno-správna reforma Karola VI. z roku [[1714]] ustanovila (už stále) kraje:

# ''Brnenský''
# ''Jihlavský''
# ''Znojemský''
# ''Olomoucký''
# ''Přerovský''
# ''Hradišťský''

Tie boli v rokoch [[1850]]–[[1855]] nahradený dvoma krajmi (Brnenským a Olomouckým), ďalej členných na 25 okresov. V rokoch [[1855]]-[[1868]] sa Morava opäť členila na 6 [[Kraj|krajov]] a 76 [[Okres|okresov]]. Potom boli kraje bez náhrady zrušené a Morava sa členila len na okresy. Dňa 19. 5. [[1868]] bolo Markgrófstvo rozdelene na 31 okresov a 6 mestských okresov.

== Demografia ==
Moravské obyvateľstvo v čase markgrófstva zažilo po udalostiach, ako napríklad tridsaťročná vojna, prudký pokles populácie, v čase Rakúsko-Uhorska silný nárast obyvateľstva. Sám od roku 1890 do roku 1900 došlo k nárastu o 7,1%. Vývoj obyvateľstva bol v tom istom období:
{| class=&quot;wikitable&quot;
|'''Rok'''
|1851
|1880
|1890
|1900
|1910
|-
|Obyvateľstvo
|1.799.838
|2.153.407
|2.276.870
|2.437.706
|2.622.271&lt;br /&gt;
|}
Podľa národnosti bolo obyvateľstvo prevažne slovanské a nemecké. Nemecká menšina žila prevažne na hraniciach s Dolným Rakúskom a Sliezskom, inak na rôznych jazykových ostrovoch (okolo [[Brniansky jazykový ostrov|Brna]], [[Olomoucký jazykový ostrov|Olomouca]], [[Jihlavský jazykový ostrov|Jihlavy]], [[Vyškovský jazykový ostrov|Vyškova]], [[Hřebečsko|Svitav]]) a v niektorých väčších mestách. Slovania sa zvyčajne odlišovali miestnymi menami. Podľa sčítaní ľudu bolo etnické rozdelenie nasledovné:
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Etnikum
!1851
!
!1880
!
!1890
!
!1900
!
!1910
!
|-
|Česi, Moravania, Slováci (Slovania)
|1.264.027
|''70,2 %''
|1.507.327
|''70,0 %''
|1.590.513
|''69,9 %''
|1.727.270
|''70,9 %''
|1.911.316
|''71,7 %''
|-
|Nemci
|497.654
|''27,6 %''
|628.907
|''29,2 %''
|664.168
|''29,2 %''
|675.492
|''27,7 %''
|734.712
|''27,6 %''
|-
|Poliaci
|
|
|3.083
|''0,1 %''
|5.039
|''0,2 %''
|15.560
|''0,6 %''
|15.972
|''0,6 %''
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Náboženstvo
!1900
!Percentá
|-
|rímskokatolícke
|2.325.057
|''95,4 %''
|-
|protestantizmus
|66.365
|''2,7 %''
|-
|judaizmus
|44.255
|''1,8 %''
|}

== Vzdelávanie a kultúra ==
[[Súbor:Ratvitovo náměstí a nová úřední budova moravského zemského výboru (vlevo), zemská sněmovna v Brně (vpravo) pohlednice, vyd. Ascher &amp; Redlich, Brno 1908, prošlá poštou 1908.jpg|náhľad|[[Brno]], 1908]]
[[Morava]] mala jednu z najvyšších mier gramotnosti v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsku-Uhorsku]].

V markgrófskom gymnáziu pôsobilo nemecké a české vysoké učení technické v Brne, 2 teologické školy, 30 gymnázií a gymnázií, 28 stredných škôl, jedenásť inštitútov učiteľov, štyri štátne odborné školy, 15 obchodných škôl, štyri vyššie obchodné školy, 46 poľnohospodárskych a lesníckych škôl. Vojenská stredná škola  a 2647 základných škôl.

==== Kultúra ====
[[Morava]] zažila kultúrny rozkvet, najmä v záverečnej fáze markgrófstva. Najmä od vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] v roku 1992 vedie čiastočne oživený moravský [[nacionalizmus]] a [[separatizmus]] k dnešnému dňu v regióne ku sláveniu času, v ktorom bola [[Morava]] do značnej miery nezávislá. Okrem toho, nové vedecké a hospodárske úspechy priniesli lepšie životné podmienky pre veľkú časť obyvateľstva a okrem stupňa prosperity umožnili väčšine obyvateľov účasť na kultúrnom živote. To sa prejavilo najmä v raste najvýznamnejších miest, ako sú hlavné mesto [[Brno]] alebo [[Olomouc]], ktoré sa výrazne rozšírili a stali sa významnými centrami kultúry, politiky a vedy.

== Vlajka a znak ==
Od druhé polovici [[13. storočie|13. storočia]] bola znakom Moravského markgrófstva striebornočervená šachovaná orlica zo zlatou korunou a zlatá zbroj v modrom poli štítu&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Symboly republiky = Symbols of the Czech Republic|url=https://www.worldcat.org/oclc/310220434|vydavateľ=Úřad vlády České republiky|rok=2007|miesto=Praha|isbn=9788087041291|priezvisko=Sedláček, Pavel.}}&lt;/ref&gt;, to ukazujú napr. snemovnícke artikuly do roku [[1838]] a alebo krajinské rehole z [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Česko-Anglickŷ Slovník. By Ivan Poldauf. Prague: Státní pedagogické nakladatelství, 1986. 1133 pp. 96 Kčs., cloth.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2498163|periodikum=Slavic Review|dátum=1987|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=46|číslo=3-4|strany=653–653|issn=0037-6779|doi=10.2307/2498163|meno=Zdenek|priezvisko=Salzmann}}&lt;/ref&gt;

Znak markgrófstva je opísaný v historických prácach (''napr. Zrcadlo slavného Markrabství moravského z roku [[1593]] Bartoloměje Paprockého z Hlohol a Paprocké Vůle,''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Urbanec, Bartolomej|url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.o005819|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2002|meno=Igor|priezvisko=Vajda}}&lt;/ref&gt; ''Mährisches Landes-Wappen aus der Historie und Herolds-Kunst illuminiret z roku [[1699]] Karla Ferdinanda Schertze,''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wappen|url=http://dx.doi.org/10.1163/2352-0248_edn_a4691000|vydavateľ=Enzyklopädie der Neuzeit Online|dátum prístupu=2019-07-15}}&lt;/ref&gt; ''Historischer Versuch über das Landeswappen des Markgrafthums Maehren z roku [[1792]] Josefa Vratislava Monseho''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Das System »Terror«|url=http://dx.doi.org/10.14361/9783839402474-006|vydavateľ=transcript Verlag|miesto=Bielefeld|isbn=9783839402474}}&lt;/ref&gt; ''alebo Topographie vom Markgrafthum Mähren z roku [[1793]] Františka Josefa Schwoye)'' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Bartoš, František (ii)|url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.02179|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2001|meno=Josef|priezvisko=Bek}}&lt;/ref&gt;''a v cisárskych dekrétoch (napr. dekrét Ferdinanda V. z 22. 81836 týkajúci sa znaku Rakúskeho cisárstva'')&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Das Strafgesetzbuch für das Deutsche Reich|url=http://dx.doi.org/10.1515/9783111512211-038|vydavateľ=De Gruyter|rok=1879-12-31|miesto=Berlin, Boston|isbn=9783111512211|strany=831–832}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Jahrbuch der Schiffbautechnischen Gesellschaft|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-3-540-49754-7_22|vydavateľ=Springer Berlin Heidelberg|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=9783540359937|strany=146–153|meno=Friedrich|priezvisko=Mewis}}&lt;/ref&gt;

V roku [[1462]] [[Fridrich III.]] vydal erbový list, v ktorom je šachovanie orlice zmenené na červeno-zlaté. Túto zmenu však Moravský zemský snem nikdy neprijal a nepotvrdil. V roku [[1915]] bolo šachovanie orlice v znaku zastupujúcim Moravské markgrófstvo v štátnom znaku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] zmenené na červeno-zlaté.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Österreichisches und ungarisches Staatsrecht|url=http://dx.doi.org/10.1515/9783111705125-004|vydavateľ=De Gruyter|rok=1917-12-31|miesto=Berlin, Boston|isbn=9783111705125|strany=107–197}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Die geographischen Grundlagen der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie und ihrer Aussenpolitik|url=http://dx.doi.org/10.2307/201354|periodikum=Bulletin of the American Geographical Society|dátum=1915|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=47|číslo=12|strany=968|issn=0190-5929|doi=10.2307/201354|meno=A. P.|priezvisko=Brigham|meno2=Robert|priezvisko2=Sieger}}&lt;/ref&gt; Od roku [[1918]] je v štátnej symbolike opäť výlučne používaná pôvodná strieborno-červená moravská orlica v modrom poli. Právne bolo strieborno-červené šachovanie v znaku Moravy výslovne potvrdené ''zákonom č. 252/1920 Sb.''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Slovanské státní útvary raného středověku: Politické postavení, společenská a vládní organizace státních útvarů ve východní, střední a jihovýchodní Evropě od 8. do 11. století [Slavonic state formation in the early Middle Ages: The political position and social and governmental organizations of state formationse in eastern, central, and southeastern Europe from the eighth to the eleventh century]. Lubomír E. Havlík|url=http://dx.doi.org/10.2307/2864326|periodikum=Speculum|dátum=1990-04|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=65|číslo=2|strany=419–419|issn=0038-7134|doi=10.2307/2864326|meno=Walter K.|priezvisko=Hanak}}&lt;/ref&gt;

Pred faktickým zánikom markgrófstva v roku [[1918]] bolo v roku [[1917]] II. odborom ministerstva vnútra spravujúcim šľachtické záležitosti a tiež záležitosti erbov v [[Predlitavsko|Predlitavsku]] na základe s zvyklosťami pri vyvesení vlajok (''podľa správy moravského miestodržiteľa'') ako poradie farieb na prípadnej vlajke v krajinských farbách uvedená červená a žltá. Tieto farby neodporovali popisu moravského znaku z 10. 10. [[1915]]. Podoba krajinskej vlajky však až do zániku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] nebola Moravského markgrófstvom  žiadnym zákonným predpisom určená.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Postoj společností v České republice a ve Velké Británii v letech 2012-2013 ke corporate governance|url=http://dx.doi.org/10.18267/j.cfuc.417|periodikum=Český finanční a účetní časopis|dátum=2014|dátum prístupu=2019-07-15|ročník=2014|číslo=3|strany=165–176|issn=1802-2200|doi=10.18267/j.cfuc.417|meno=Robert|priezvisko=Jurka}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
*{{Preklad|cs|Moravské markrabství|17208407|de|Markgrafschaft Mähren|182868696}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mezník|meno=Jaroslav|titul=Lucemburská Morava 1310–1423|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7106-363-0|strany=562}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Wihoda|meno=Martin|titul=Morava v době knížecí 906–1197|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7106-563-0|strany=464}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.mojebrno.wz.cz/inka--morava-markrabstvi-moravske.html Historie Markrabství moravského v datech]
* [http://www.e-stredovek.cz/view.php?nazevclanku=moravsti-markrabi&amp;cisloclanku=2011030001 Moravští markrabí]
* [http://www.mojebrno.wz.cz/inka--morava-markrabstvi-moravske.html Zánik moravské svrchovanosti v datech]


[[Kategória:Dejiny Moravy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Štáty Rímsko-nemeckej ríše]]</text>
      <sha1>6fds91a6k3ykdmksnn4xsmmy4zqptog</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Na hrane (televízna relácia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>637015</id>
    <revision>
      <id>7426765</id>
      <parentid>7397105</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:38:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>93.143.52.106</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36362" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk = Na hrane
| formát = [[televízny program|relácia]]
| moderátori = [[Michal Magušin]] {{Small|(2019–2020)}}&lt;br&gt;[[Jana Krescanko Dibáková]] {{Small|(2020–súčasnosť)}}
| tvorca = [[Jana Krescanko Dibáková]]
| krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií = 6
| počet epizód = 92 ([[#Časti|zoznam častí]])
| dĺžka = 34–96 minút
| vysielanie = [[12. september]] [[2019]] – súčasnosť
| tv = [[TV JOJ|JOJ]]
| produkčná spoločnosť = [[TV JOJ|Slovenská produkčná]]
| webstránka = https://www.joj.sk/na-hrane
| typ = politická [[talkshow]]
| súvisiace = [[Analýzy Na hrane]]
}}

'''''Na hrane''''' je politická relácia [[TV JOJ]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Politika na JOJ: stanica chystá návrat debát s politikmi|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712361/politika-na-joj-stanica-chysta-navrat-debat-s-politikmi/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-16|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-politicke-debaty-opat-pobezia-na-kazdej-stanici-joj-ma-po-rokoch-pripravovat-novu-politicku-diskusiu/|dátum vydania=2019-07-29|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; ktorá mala premiéru 12. septembra 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová politická relácia: TV Joj odštartuje od septembra diskusné duely politikov|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1990492-nova-politicka-relacia-tv-joj-odstartuje-od-septembra-diskusne-duely-politikov|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôvodná tvorba - kompilát jeseň 2019|url=https://www.facebook.com/marcelgregatvjoj/videos/467432700502794/|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jojka prichystala pre divákov nadupanú jeseň: Nové seriály, talkshow aj miniséria Trhlina|url=https://telkac.zoznam.sk/telkac-magazin/cl/178/5402/jojka-prichystala-pre-divakov-nadupanu-jesen-nove-serialy-talkshow-aj-miniseria-trhlina|vydavateľ=Telkáč.sk|dátum prístupu=2019-08-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joj prezentovala plány na jeseň. Prinesie aj novú politickú diskusiu|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-prezentovala-plany-na-jesen-prinesie-aj-novu-politicku-diskusiu.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}&lt;/ref&gt; Moderátor relácie každý týždeň naživo spovedá dvoch [[politik]]ov, ktorí si môžu priniesť svojich podporovateľov, takže diskusia prebieha za účasti publika. V rokoch 2019-2020 ním bol [[novinár]] [[Michal Magušin]]. 18. augusta 2020 bolo oznámené, že novou moderátorkou relácie sa stala dramaturgička ''Na hrane'' a redaktorka TV JOJ [[Jana Krescanko Dibáková]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od jesene zmena medzi politickými reláciami: Hlavná debata Joj s novým moderátorom!|url=https://mediaboom.sk/od-jesene-zmena-medzi-politickymi-relaciami-hlavna-debata-joj-s-novym-moderatorom|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-08-18|dátum prístupu=2020-08-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

Do diskusie sú priamo zapojení okrem publikua v štúdiu aj diváci pri televíznych obrazovkách, ktorí môžu prostredníctvom webu televízie JOJ posielať svoje otázky. Relácia následne po odvysielaní v televízii pokračuje na webe JOJ a na [[Facebook]]u.

4. mája 2021 bola oznámena nová diskusná relácia '''''[[Analýzy Na hrane]]''''', ktorá voľne nadväzuje na ''Na hrane''. Moderátorkou relácie je, rovnako ako pri ''Na Hrane'', Jana Krescanko Dibáková.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia Joj rozširuje diskusiu Na hrane o Analýzy. Prvým hosťom bude Ivan Mikloš|url=https://strategie.hnonline.sk/media/2340076-televizia-joj-rozsiruje-diskusiu-na-hrane-a-analyzy-prvym-hostom-bude-ivan-miklos|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-05-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová relácia Analýzy Na hrane|url=https://www.joj.sk/na-hrane/novinky/604550-nova-relacia-analyzy-na-hrane|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2021-05-04|jazyk=sk|priezvisko=redakcia}}&lt;/ref&gt;

== Série ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 60%; text-align:center;&quot;
! colspan = &quot;2&quot; rowspan = &quot;2&quot; | Séria
! rowspan = &quot;2&quot; | Časti
! colspan = &quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan = &quot;2&quot; | Slot
! rowspan = &quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#8B0000; width:1%;&quot; |
| [[#1. séria (2019)|1]]
| 13
| 12. september 2019
| 12. december 2019
| Štvrtok 21:50
| rowspan = &quot;11&quot; | [[TV JOJ|JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#0000CD; width:1%;&quot; |
| [[#2. séria (2020)|2]]
| 4
| 16. január 2020
| 6. február 2020
| Štvrtok 21:40
|-
| style=&quot;background:#8B008B; width:1%;&quot; |
| [[#Špeciály: Parlamentné voľby 2020 – predvolebné diskusie (2020)|Špeciály]]
| 4
| 11. február 2020
| 20. február 2020
| Utorok a Štvrtok 21:40
|-
| style=&quot;background:#8B008B; width:1%;&quot; |
| [[#Špeciál: Parlamentné voľby 2020: Výsledky volieb – povolebná diskusia (2020)|Špeciál]]
| 1
| colspan = &quot;2&quot; | 1. marec 2020
| Nedeľa 9:30
|-
| style=&quot;background:#0000CD; width:1%;&quot; |
| [[#2. séria – pokračovanie (2020)|2]]
| 14
| 5. marec 2020
| 25. jún 2020
| Štvrtok 21:40 {{Small|(1-2; 4; 6-7; 9-11; 14)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:20 {{Small|(3)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:30 {{Small|(5)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:50 {{Small|(8; 12-13)}}
|-
| style=&quot;background:#006400; width:1%;&quot; |
| [[#3. séria (2020)|3]]
| 14
| 10. september 2020
| 10. december 2020
| Štvrtok 21:40 {{Small|(1-13)}}&lt;br&gt;Štvrtok 22:30 {{Small|(14)}}
|-
| style=&quot;background:#2F4F4F; width:1%;&quot; |
| [[#4. séria (2021)|4]]
| 23
| 21. január 2021
| 24. jún 2021
| rowspan = &quot;5&quot; | Štvrtok 21:40
|-
| style=&quot;background:#8B4513; width:1%;&quot; |
| [[#5. séria (2021)|5]]
| 14
| 9. september 2021
| 9. december 2021
|-
| style=&quot;background:#9400D3; width:1%;&quot; |
| [[#6. séria (2022)|6]]
| 4
| 13. január 2022
| 4. február 2022
|-
| style=&quot;background:#0000FF; width:1%;&quot; |
| [[#Špeciál: Vojna na Ukrajine (2022)|Špeciál]]
| 1
| colspan = &quot;2&quot; | 25. február 2022
|-
| style=&quot;background:#9400D3; width:1%;&quot; |
| [[#6. séria – pokračovanie (2022)|6]]
| 12
| 10. marec 2022
| 30. jún 2022
|-
| style=&quot;background:#FF7900; width:1%;&quot; | 
| [[#7. séria (2022)|7]]
| 12
| 10. marec 2022
| 30. jún 2022
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2019) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Béla Bugár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Michal Truban]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Richard Sulík]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Alojz Hlina]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Igor Matovič]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Boris Kollár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Miroslav Beblavý]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Blanár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Veronika Remišová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Tomáš Drucker]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ľubomír Galko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Gábor Grendel]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Mária Kolíková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Alojz Baránik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Erik Tomáš]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Pellegrini]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Richard Raši]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Béla Bugár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Miroslav Beblavý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ábel Ravasz]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. december 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Andrej Danko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. december 2019
|}

=== 2. séria (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Béla Bugár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Andrej Kiska]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6. február 2020
|}

=== Špeciály: Parlamentné voľby 2020 – predvolebné diskusie (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #3
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #4
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #5
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #6
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #7
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Róbert Švec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ondrej Matej
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Pavel Weiss
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Roman Ruhig]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Rastislav Lehotský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Emil Vestenický]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Rajtár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | František Oravec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Sásik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Eduard Chmelár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Špánik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Stanislav Mičev]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Štefan Harabin]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Tomáš Drucker
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Árpád Érsek]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Gyula Bárdos]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Marian Kotleba]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Andrej Kiska
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Andrej Danko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Miroslav Beblavý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. február 2020
|}

=== Špeciál: Parlamentné voľby 2020: Výsledky volieb – povolebná diskusia (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Aneta Világi]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. marec 2020
|-
| colspan = 4| ''Rozhovory:'' Peter Pellegrini &amp; Igor Matovič
|}

=== 2. séria – pokračovanie (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Mihál]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Roman Mikulec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Krajniak]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ján Richter]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ladislav Kamenický]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 32
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matúš Šutaj-Eštok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 33
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Eduard Heger]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 34
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Šeliga]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 35
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Žiga]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 36
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Gábor Grendel
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. jún 2020
|}

=== 3. séria (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 37
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 38
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 39
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 40
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 41
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Denisa Saková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 42
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 43
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jaroslav Naď]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 44
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 45
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 46
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Robert Fico]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 47
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Lucia Ďuriš Nicholsonová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 48
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 49
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. december 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 50
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Pčolinský]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. december 2020
|}

=== 4. séria (2021) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 51
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. január 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 52
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. január 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 53
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jana Bittó Cigániková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 54
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 55
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 56
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 57
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 58
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 59
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 60
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Robert Fico
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 61
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 62
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Zuzana Čaputová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 63
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 64
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 65
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 66
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický 
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 67
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 68
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 69
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 70
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matúš Šutaj Eštok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 71
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jaroslav Naď
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 72
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ján Richter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 73
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. jún 2021
|}

=== 5. séria (2021) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 74
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 75
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 76
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Matúš Šutaj Eštok
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 77
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ján Richter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 78
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 79
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 80
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 81
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 82
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 83
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 84
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 85
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Michal Šipoš]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 86
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. december 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 87
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. december 2021
|}

=== 6. séria (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 88
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 89
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 90
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Michal Šipoš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 91
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Krúpa]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. február 2022
|}

=== Špeciál: Vojna na Ukrajine (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 92
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ivan Korčok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2022
|}

=== 6. séria – pokračovanie (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 93
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jaroslav Naď
| style=&quot;text-align: center;&quot; |  Andrej Danko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 94
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 95
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 96
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Michal Šipoš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Erik Kaliňák]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 97
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 98
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 99
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 100
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 101
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 102
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 103
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
104
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
105
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
106
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
107
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
108
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
109
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. jún 2022
|}

== Referencie ==

&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==

* {{Oficiálna stránka|https://www.joj.sk/na-hrane|Na hrane}} na ''[[TV JOJ]]''
* {{Csfd film|764305}}
* [https://www.facebook.com/nahranetvjoj ''Na hrane''] na [[Facebook]]u

[[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]]
[[Kategória:Politické televízne programy]]
[[Kategória:Talk show]]
[[Kategória:Televízne relácie z roku 2019]]</text>
      <sha1>5p6oftdnwpcrh0hpxeo39z8us69nmi1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426766</id>
      <parentid>7426765</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:40:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>93.143.52.106</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36362" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk = Na hrane
| formát = [[televízny program|relácia]]
| moderátori = [[Michal Magušin]] {{Small|(2019–2020)}}&lt;br&gt;[[Jana Krescanko Dibáková]] {{Small|(2020–súčasnosť)}}
| tvorca = [[Jana Krescanko Dibáková]]
| krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií = 6
| počet epizód = 92 ([[#Časti|zoznam častí]])
| dĺžka = 34–96 minút
| vysielanie = [[12. september]] [[2019]] – súčasnosť
| tv = [[TV JOJ|JOJ]]
| produkčná spoločnosť = [[TV JOJ|Slovenská produkčná]]
| webstránka = https://www.joj.sk/na-hrane
| typ = politická [[talkshow]]
| súvisiace = [[Analýzy Na hrane]]
}}

'''''Na hrane''''' je politická relácia [[TV JOJ]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Politika na JOJ: stanica chystá návrat debát s politikmi|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712361/politika-na-joj-stanica-chysta-navrat-debat-s-politikmi/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-16|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-politicke-debaty-opat-pobezia-na-kazdej-stanici-joj-ma-po-rokoch-pripravovat-novu-politicku-diskusiu/|dátum vydania=2019-07-29|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; ktorá mala premiéru 12. septembra 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová politická relácia: TV Joj odštartuje od septembra diskusné duely politikov|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1990492-nova-politicka-relacia-tv-joj-odstartuje-od-septembra-diskusne-duely-politikov|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôvodná tvorba - kompilát jeseň 2019|url=https://www.facebook.com/marcelgregatvjoj/videos/467432700502794/|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jojka prichystala pre divákov nadupanú jeseň: Nové seriály, talkshow aj miniséria Trhlina|url=https://telkac.zoznam.sk/telkac-magazin/cl/178/5402/jojka-prichystala-pre-divakov-nadupanu-jesen-nove-serialy-talkshow-aj-miniseria-trhlina|vydavateľ=Telkáč.sk|dátum prístupu=2019-08-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joj prezentovala plány na jeseň. Prinesie aj novú politickú diskusiu|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-prezentovala-plany-na-jesen-prinesie-aj-novu-politicku-diskusiu.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}&lt;/ref&gt; Moderátor relácie každý týždeň naživo spovedá dvoch [[politik]]ov, ktorí si môžu priniesť svojich podporovateľov, takže diskusia prebieha za účasti publika. V rokoch 2019-2020 ním bol [[novinár]] [[Michal Magušin]]. 18. augusta 2020 bolo oznámené, že novou moderátorkou relácie sa stala dramaturgička ''Na hrane'' a redaktorka TV JOJ [[Jana Krescanko Dibáková]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od jesene zmena medzi politickými reláciami: Hlavná debata Joj s novým moderátorom!|url=https://mediaboom.sk/od-jesene-zmena-medzi-politickymi-relaciami-hlavna-debata-joj-s-novym-moderatorom|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-08-18|dátum prístupu=2020-08-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

Do diskusie sú priamo zapojení okrem publikua v štúdiu aj diváci pri televíznych obrazovkách, ktorí môžu prostredníctvom webu televízie JOJ posielať svoje otázky. Relácia následne po odvysielaní v televízii pokračuje na webe JOJ a na [[Facebook]]u.

4. mája 2021 bola oznámena nová diskusná relácia '''''[[Analýzy Na hrane]]''''', ktorá voľne nadväzuje na ''Na hrane''. Moderátorkou relácie je, rovnako ako pri ''Na Hrane'', Jana Krescanko Dibáková.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia Joj rozširuje diskusiu Na hrane o Analýzy. Prvým hosťom bude Ivan Mikloš|url=https://strategie.hnonline.sk/media/2340076-televizia-joj-rozsiruje-diskusiu-na-hrane-a-analyzy-prvym-hostom-bude-ivan-miklos|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-05-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová relácia Analýzy Na hrane|url=https://www.joj.sk/na-hrane/novinky/604550-nova-relacia-analyzy-na-hrane|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2021-05-04|jazyk=sk|priezvisko=redakcia}}&lt;/ref&gt;

== Série ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 60%; text-align:center;&quot;
! colspan = &quot;2&quot; rowspan = &quot;2&quot; | Séria
! rowspan = &quot;2&quot; | Časti
! colspan = &quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan = &quot;2&quot; | Slot
! rowspan = &quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#8B0000; width:1%;&quot; |
| [[#1. séria (2019)|1]]
| 13
| 12. september 2019
| 12. december 2019
| Štvrtok 21:50
| rowspan=&quot;12&quot; | [[TV JOJ|JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#0000CD; width:1%;&quot; |
| [[#2. séria (2020)|2]]
| 4
| 16. január 2020
| 6. február 2020
| Štvrtok 21:40
|-
| style=&quot;background:#8B008B; width:1%;&quot; |
| [[#Špeciály: Parlamentné voľby 2020 – predvolebné diskusie (2020)|Špeciály]]
| 4
| 11. február 2020
| 20. február 2020
| Utorok a Štvrtok 21:40
|-
| style=&quot;background:#8B008B; width:1%;&quot; |
| [[#Špeciál: Parlamentné voľby 2020: Výsledky volieb – povolebná diskusia (2020)|Špeciál]]
| 1
| colspan = &quot;2&quot; | 1. marec 2020
| Nedeľa 9:30
|-
| style=&quot;background:#0000CD; width:1%;&quot; |
| [[#2. séria – pokračovanie (2020)|2]]
| 14
| 5. marec 2020
| 25. jún 2020
| Štvrtok 21:40 {{Small|(1-2; 4; 6-7; 9-11; 14)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:20 {{Small|(3)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:30 {{Small|(5)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:50 {{Small|(8; 12-13)}}
|-
| style=&quot;background:#006400; width:1%;&quot; |
| [[#3. séria (2020)|3]]
| 14
| 10. september 2020
| 10. december 2020
| Štvrtok 21:40 {{Small|(1-13)}}&lt;br&gt;Štvrtok 22:30 {{Small|(14)}}
|-
| style=&quot;background:#2F4F4F; width:1%;&quot; |
| [[#4. séria (2021)|4]]
| 23
| 21. január 2021
| 24. jún 2021
| rowspan = &quot;5&quot; | Štvrtok 21:40
|-
| style=&quot;background:#8B4513; width:1%;&quot; |
| [[#5. séria (2021)|5]]
| 14
| 9. september 2021
| 9. december 2021
|-
| style=&quot;background:#9400D3; width:1%;&quot; |
| [[#6. séria (2022)|6]]
| 4
| 13. január 2022
| 4. február 2022
|-
| style=&quot;background:#0000FF; width:1%;&quot; |
| [[#Špeciál: Vojna na Ukrajine (2022)|Špeciál]]
| 1
| colspan = &quot;2&quot; | 25. február 2022
|-
| style=&quot;background:#9400D3; width:1%;&quot; |
| [[#6. séria – pokračovanie (2022)|6]]
| 12
| 10. marec 2022
| 30. jún 2022
|-
| style=&quot;background:#FF7900; width:1%;&quot; | 
| [[#7. séria (2022)|7]]
|
| 1. september 2022
|
|Štvrtok 21:45
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2019) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Béla Bugár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Michal Truban]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Richard Sulík]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Alojz Hlina]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Igor Matovič]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Boris Kollár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Miroslav Beblavý]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Blanár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Veronika Remišová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Tomáš Drucker]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ľubomír Galko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Gábor Grendel]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Mária Kolíková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Alojz Baránik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Erik Tomáš]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Pellegrini]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Richard Raši]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Béla Bugár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Miroslav Beblavý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ábel Ravasz]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. december 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Andrej Danko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. december 2019
|}

=== 2. séria (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Béla Bugár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Andrej Kiska]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6. február 2020
|}

=== Špeciály: Parlamentné voľby 2020 – predvolebné diskusie (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #3
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #4
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #5
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #6
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #7
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Róbert Švec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ondrej Matej
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Pavel Weiss
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Roman Ruhig]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Rastislav Lehotský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Emil Vestenický]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Rajtár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | František Oravec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Sásik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Eduard Chmelár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Špánik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Stanislav Mičev]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Štefan Harabin]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Tomáš Drucker
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Árpád Érsek]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Gyula Bárdos]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Marian Kotleba]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Andrej Kiska
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Andrej Danko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Miroslav Beblavý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. február 2020
|}

=== Špeciál: Parlamentné voľby 2020: Výsledky volieb – povolebná diskusia (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Aneta Világi]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. marec 2020
|-
| colspan = 4| ''Rozhovory:'' Peter Pellegrini &amp; Igor Matovič
|}

=== 2. séria – pokračovanie (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Mihál]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Roman Mikulec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Krajniak]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ján Richter]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ladislav Kamenický]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 32
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matúš Šutaj-Eštok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 33
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Eduard Heger]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 34
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Šeliga]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 35
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Žiga]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 36
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Gábor Grendel
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. jún 2020
|}

=== 3. séria (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 37
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 38
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 39
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 40
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 41
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Denisa Saková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 42
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 43
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jaroslav Naď]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 44
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 45
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 46
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Robert Fico]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 47
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Lucia Ďuriš Nicholsonová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 48
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 49
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. december 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 50
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Pčolinský]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. december 2020
|}

=== 4. séria (2021) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 51
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. január 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 52
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. január 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 53
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jana Bittó Cigániková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 54
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 55
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 56
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 57
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 58
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 59
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 60
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Robert Fico
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 61
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 62
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Zuzana Čaputová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 63
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 64
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 65
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 66
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický 
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 67
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 68
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 69
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 70
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matúš Šutaj Eštok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 71
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jaroslav Naď
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 72
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ján Richter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 73
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. jún 2021
|}

=== 5. séria (2021) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 74
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 75
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 76
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Matúš Šutaj Eštok
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 77
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ján Richter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 78
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 79
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 80
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 81
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 82
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 83
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 84
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 85
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Michal Šipoš]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 86
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. december 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 87
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. december 2021
|}

=== 6. séria (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 88
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 89
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 90
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Michal Šipoš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 91
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Krúpa]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. február 2022
|}

=== Špeciál: Vojna na Ukrajine (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 92
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ivan Korčok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2022
|}

=== 6. séria – pokračovanie (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 93
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jaroslav Naď
| style=&quot;text-align: center;&quot; |  Andrej Danko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 94
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 95
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 96
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Michal Šipoš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Erik Kaliňák]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 97
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 98
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 99
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 100
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 101
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 102
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 103
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
104
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
105
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
106
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
107
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
108
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
109
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. jún 2022
|}

== Referencie ==

&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==

* {{Oficiálna stránka|https://www.joj.sk/na-hrane|Na hrane}} na ''[[TV JOJ]]''
* {{Csfd film|764305}}
* [https://www.facebook.com/nahranetvjoj ''Na hrane''] na [[Facebook]]u

[[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]]
[[Kategória:Politické televízne programy]]
[[Kategória:Talk show]]
[[Kategória:Televízne relácie z roku 2019]]</text>
      <sha1>9u0qo6kbebimrdrrsqkgje8x8ypfts7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426767</id>
      <parentid>7426766</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:41:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>93.143.52.106</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36176" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk = Na hrane
| formát = [[televízny program|relácia]]
| moderátori = [[Michal Magušin]] {{Small|(2019–2020)}}&lt;br&gt;[[Jana Krescanko Dibáková]] {{Small|(2020–súčasnosť)}}
| tvorca = [[Jana Krescanko Dibáková]]
| krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií = 6
| počet epizód = 92 ([[#Časti|zoznam častí]])
| dĺžka = 34–96 minút
| vysielanie = [[12. september]] [[2019]] – súčasnosť
| tv = [[TV JOJ|JOJ]]
| produkčná spoločnosť = [[TV JOJ|Slovenská produkčná]]
| webstránka = https://www.joj.sk/na-hrane
| typ = politická [[talkshow]]
| súvisiace = [[Analýzy Na hrane]]
}}

'''''Na hrane''''' je politická relácia [[TV JOJ]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Politika na JOJ: stanica chystá návrat debát s politikmi|url=https://www.aktuality.sk/clanok/712361/politika-na-joj-stanica-chysta-navrat-debat-s-politikmi/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-16|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MediaBoom|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-politicke-debaty-opat-pobezia-na-kazdej-stanici-joj-ma-po-rokoch-pripravovat-novu-politicku-diskusiu/|dátum vydania=2019-07-29|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; ktorá mala premiéru 12. septembra 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová politická relácia: TV Joj odštartuje od septembra diskusné duely politikov|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1990492-nova-politicka-relacia-tv-joj-odstartuje-od-septembra-diskusne-duely-politikov|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôvodná tvorba - kompilát jeseň 2019|url=https://www.facebook.com/marcelgregatvjoj/videos/467432700502794/|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jojka prichystala pre divákov nadupanú jeseň: Nové seriály, talkshow aj miniséria Trhlina|url=https://telkac.zoznam.sk/telkac-magazin/cl/178/5402/jojka-prichystala-pre-divakov-nadupanu-jesen-nove-serialy-talkshow-aj-miniseria-trhlina|vydavateľ=Telkáč.sk|dátum prístupu=2019-08-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joj prezentovala plány na jeseň. Prinesie aj novú politickú diskusiu|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-prezentovala-plany-na-jesen-prinesie-aj-novu-politicku-diskusiu.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}&lt;/ref&gt; Moderátor relácie každý týždeň naživo spovedá dvoch [[politik]]ov, ktorí si môžu priniesť svojich podporovateľov, takže diskusia prebieha za účasti publika. V rokoch 2019-2020 ním bol [[novinár]] [[Michal Magušin]]. 18. augusta 2020 bolo oznámené, že novou moderátorkou relácie sa stala dramaturgička ''Na hrane'' a redaktorka TV JOJ [[Jana Krescanko Dibáková]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od jesene zmena medzi politickými reláciami: Hlavná debata Joj s novým moderátorom!|url=https://mediaboom.sk/od-jesene-zmena-medzi-politickymi-relaciami-hlavna-debata-joj-s-novym-moderatorom|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-08-18|dátum prístupu=2020-08-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

Do diskusie sú priamo zapojení okrem publikua v štúdiu aj diváci pri televíznych obrazovkách, ktorí môžu prostredníctvom webu televízie JOJ posielať svoje otázky. Relácia následne po odvysielaní v televízii pokračuje na webe JOJ a na [[Facebook]]u.

4. mája 2021 bola oznámena nová diskusná relácia '''''[[Analýzy Na hrane]]''''', ktorá voľne nadväzuje na ''Na hrane''. Moderátorkou relácie je, rovnako ako pri ''Na Hrane'', Jana Krescanko Dibáková.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia Joj rozširuje diskusiu Na hrane o Analýzy. Prvým hosťom bude Ivan Mikloš|url=https://strategie.hnonline.sk/media/2340076-televizia-joj-rozsiruje-diskusiu-na-hrane-a-analyzy-prvym-hostom-bude-ivan-miklos|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-05-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová relácia Analýzy Na hrane|url=https://www.joj.sk/na-hrane/novinky/604550-nova-relacia-analyzy-na-hrane|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2021-05-04|jazyk=sk|priezvisko=redakcia}}&lt;/ref&gt;

== Série ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 60%; text-align:center;&quot;
! colspan = &quot;2&quot; rowspan = &quot;2&quot; | Séria
! rowspan = &quot;2&quot; | Časti
! colspan = &quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan = &quot;2&quot; | Slot
! rowspan = &quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#8B0000; width:1%;&quot; |
| [[#1. séria (2019)|1]]
| 13
| 12. september 2019
| 12. december 2019
| Štvrtok 21:50
| rowspan=&quot;12&quot; | [[TV JOJ|JOJ]]
|-
| rowspan=&quot;4&quot; style=&quot;background:#0000CD; width:1%;&quot; |
| [[#2. séria (2020)|2]]
| 4
| 16. január 2020
| 6. február 2020
| Štvrtok 21:40
|-
| [[#Špeciály: Parlamentné voľby 2020 – predvolebné diskusie (2020)|Špeciály]]
| 4
| 11. február 2020
| 20. február 2020
| Utorok a Štvrtok 21:40
|-
| [[#Špeciál: Parlamentné voľby 2020: Výsledky volieb – povolebná diskusia (2020)|Špeciál]]
| 1
| colspan = &quot;2&quot; | 1. marec 2020
| Nedeľa 9:30
|-
| [[#2. séria – pokračovanie (2020)|2]]
| 14
| 5. marec 2020
| 25. jún 2020
| Štvrtok 21:40 {{Small|(1-2; 4; 6-7; 9-11; 14)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:20 {{Small|(3)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:30 {{Small|(5)}}&lt;br&gt;Štvrtok 21:50 {{Small|(8; 12-13)}}
|-
| style=&quot;background:#006400; width:1%;&quot; |
| [[#3. séria (2020)|3]]
| 14
| 10. september 2020
| 10. december 2020
| Štvrtok 21:40 {{Small|(1-13)}}&lt;br&gt;Štvrtok 22:30 {{Small|(14)}}
|-
| style=&quot;background:#2F4F4F; width:1%;&quot; |
| [[#4. séria (2021)|4]]
| 23
| 21. január 2021
| 24. jún 2021
| rowspan = &quot;5&quot; | Štvrtok 21:40
|-
| style=&quot;background:#8B4513; width:1%;&quot; |
| [[#5. séria (2021)|5]]
| 14
| 9. september 2021
| 9. december 2021
|-
| rowspan=&quot;3&quot; style=&quot;background:#9400D3; width:1%;&quot; |
| [[#6. séria (2022)|6]]
| 4
| 13. január 2022
| 4. február 2022
|-
| [[#Špeciál: Vojna na Ukrajine (2022)|Špeciál]]
| 1
| colspan = &quot;2&quot; | 25. február 2022
|-
| [[#6. séria – pokračovanie (2022)|6]]
| 12
| 10. marec 2022
| 30. jún 2022
|-
| style=&quot;background:#FF7900; width:1%;&quot; | 
| [[#7. séria (2022)|7]]
|
| 1. september 2022
|
|Štvrtok 21:45
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2019) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B0000; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Béla Bugár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Michal Truban]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Richard Sulík]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Alojz Hlina]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Igor Matovič]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Boris Kollár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. september 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Miroslav Beblavý]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Blanár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Veronika Remišová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Tomáš Drucker]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ľubomír Galko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Gábor Grendel]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Mária Kolíková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Alojz Baránik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. október 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Erik Tomáš]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Pellegrini]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Richard Raši]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Béla Bugár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Miroslav Beblavý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. november 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ábel Ravasz]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. december 2019
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Andrej Danko]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. december 2019
|}

=== 2. séria (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Béla Bugár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Andrej Kiska]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. január 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6. február 2020
|}

=== Špeciály: Parlamentné voľby 2020 – predvolebné diskusie (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #3
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #4
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #5
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #6
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%;&quot; | Hosť #7
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Róbert Švec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ondrej Matej
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Pavel Weiss
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Roman Ruhig]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Rastislav Lehotský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Emil Vestenický]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Rajtár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | František Oravec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Sásik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Eduard Chmelár]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Špánik]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Stanislav Mičev]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alojz Hlina
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Štefan Harabin]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Tomáš Drucker
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Árpád Érsek]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Gyula Bárdos]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Marian Kotleba]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Andrej Kiska
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Andrej Danko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Miroslav Beblavý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | &lt;span style=&quot;color: grey;&quot;&gt;{{Small|N/A}}&lt;/span&gt;
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. február 2020
|}

=== Špeciál: Parlamentné voľby 2020: Výsledky volieb – povolebná diskusia (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #8B008B; color: #fff; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Aneta Világi]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. marec 2020
|-
| colspan = 4| ''Rozhovory:'' Peter Pellegrini &amp; Igor Matovič
|}

=== 2. séria – pokračovanie (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #0000CD; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. marec 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jozef Mihál]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Roman Mikulec]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. apríl 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Krajniak]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ján Richter]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ladislav Kamenický]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 32
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matúš Šutaj-Eštok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. máj 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 33
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Eduard Heger]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 34
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Šeliga]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 35
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Žiga]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. jún 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 36
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Gábor Grendel
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. jún 2020
|}

=== 3. séria (2020) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #006400; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 37
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 38
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 39
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. september 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 40
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 41
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Denisa Saková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 42
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 43
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jaroslav Naď]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 44
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. október 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 45
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 46
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Robert Fico]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 47
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Lucia Ďuriš Nicholsonová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 48
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. november 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 49
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. december 2020
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 50
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Pčolinský]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. december 2020
|}

=== 4. séria (2021) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #2F4F4F; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 51
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. január 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 52
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. január 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 53
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Jana Bittó Cigániková]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 54
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 55
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 56
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 57
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 58
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 59
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 60
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Robert Fico
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. marec 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 61
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 62
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Zuzana Čaputová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 63
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 64
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 65
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. apríl 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 66
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický 
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 67
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 68
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 69
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| colspan = &quot;2&quot; style=&quot;text-align: center;&quot; | Eduard Heger
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27. máj 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 70
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matúš Šutaj Eštok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 71
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jaroslav Naď
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 72
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ján Richter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. jún 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 73
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. jún 2021
|}

=== 5. séria (2021) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #8B4513; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 74
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 75
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 76
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Šeliga
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Matúš Šutaj Eštok
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 77
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Milan Krajniak
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ján Richter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. september 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 78
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 79
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Igor Matovič
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 80
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 81
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. október 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 82
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 83
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Remišová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 84
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pčolinský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Erik Tomáš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 85
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Michal Šipoš]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. november 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 86
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jana Bittó Cigániková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. december 2021
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 87
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Mária Kolíková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. december 2021
|}

=== 6. séria (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 88
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Roman Mikulec
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 89
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Ladislav Kamenický
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 90
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Michal Šipoš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Juraj Blanár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. január 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 91
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Juraj Krúpa]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Raši
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. február 2022
|}

=== Špeciál: Vojna na Ukrajine (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 1%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #0000FF; color: #FFFF00; width: 8%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 92
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Ivan Korčok]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2022
|}

=== 6. séria – pokračovanie (2022) ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | {{Small|No.}}
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 3%&quot; | #
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 30%&quot; | Hosť #1
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 27%;&quot; | Hosť #2
! style=&quot;background: #9400D3; color: #fff; width: 18%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 93
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jaroslav Naď
| style=&quot;text-align: center;&quot; |  Andrej Danko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 94
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Richard Sulík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Pellegrini
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 95
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Boris Kollár
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Denisa Saková
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 96
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Michal Šipoš
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Erik Kaliňák]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31. marec 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 97
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 98
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 99
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 100
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. apríl 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 101
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zuzana Čaputová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 102
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 103
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
104
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26. máj 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
105
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
106
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
107
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
108
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. jún 2022
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
109
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[–]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. jún 2022
|}

== Referencie ==

&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==

* {{Oficiálna stránka|https://www.joj.sk/na-hrane|Na hrane}} na ''[[TV JOJ]]''
* {{Csfd film|764305}}
* [https://www.facebook.com/nahranetvjoj ''Na hrane''] na [[Facebook]]u

[[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]]
[[Kategória:Politické televízne programy]]
[[Kategória:Talk show]]
[[Kategória:Televízne relácie z roku 2019]]</text>
      <sha1>cp6x8e79fm7plwx71hj2veb7cpv3gu8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>North American F-100 Super Sabre</title>
    <ns>0</ns>
    <id>638562</id>
    <revision>
      <id>7426648</id>
      <parentid>7299259</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:07:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>2625</id>
      </contributor>
      <comment>oprava kódu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11269" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo 
| názov = F-100 Super Sabre
| obrázok = Obrázok:F-100 Rogers Dry Lake.jpg
| text = F-100D Super Sabre
| typ = [[stíhacie lietadlo]]/stíhací bombardér
| výrobca = [[North American Aviation]] 
| konštruktér = 
| prvý let = [[25. máj]] [[1953]]
| zavedený = [[27. september]] [[1954]]
| vyradený = [[1980]] (USA)&lt;br /&gt;[[1984]] (Taiwan)
| výroba = 1953 – 1959
| vyrobených kusov = 2294
| charakter = vyradený
| cena za kus = 
| varianty = 
| hlavný používateľ = [[United States Air Force]]
| viac používateľov = [[Turecké vzdušné sily]]&lt;br /&gt;[[Francúzske vzdušné sily]]
}}

'''F-100 Super Sabre''' bolo [[Spojené štáty|americké]] [[stíhacie lietadlo]], ktoré nahradilo [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]]. Bolo to prvé americké lietadlo, ktoré dokázalo dosiahnuť nadzvukovú rýchlosť počas horizontálneho letu.

Počas [[vietnamská vojna|vojny vo Vietname]] bola F-100 široko využívaná nielen v úlohe stíhacieho lietadla, ale aj ako [[priama letecká podpora|vzdušná podpora pozemných jednotiek]]. Pri leteckých úderoch nad severným Vietnamom ju neskôr nahradil dvojmachový [[Republic F-105 Thunderchief|F-105 Thunderchief]] a pri podpore pozemných jednotiek nad južným Vietnamom podzvuková [[LTV A-7 Corsair II|A-7 Corsair II]]. F-100 Super Sabre využívalo aj niekoľko ďalších krajín, ktoré boli členmi [[NATO]].

== Vznik a vývoj ==
[[Súbor:North American YF-100 (SN 52-5754) in flight 060905-F-1234S-053.jpg|thumb|left|YF-100 počas letu]]
[[Súbor:North American F-100D Super Sabre USAF.jpg|náhľad|F-100D]]
[[Súbor:North American F-100D Cockpit 060922-F-1234S-014.jpg|náhľad|Kabína pilota v F-100D]]
[[Súbor:F-100F 352TFS 35TFW PhanRang 1971.jpg|náhľad|Americká F-100F vo Vietname v roku 1971]]

Dňa 3. februára 1949 spustila spoločnosť North American Aviation vývoj nového stíhacieho lietadla, ktoré malo nahradiť úspešnú F-86 Sabre. Išlo o súkromnú iniciatívu a firma tento projekt spočiatku sama financovala. V januári 1951 sa spoločnosť obrátila na americké letectvo s návrhom na nadzvukovú dennú stíhačku. Projekt dostal pomenovanie „Sabre 45“, čo bolo odvodené od toho, že krídla nového lietadla mali šípovitosť 45 stupňov.

Maketa bola pripravená o päť mesiacov, ale neskôr bola konštrukcia ešte výrazne prerobená. V januári 1952 objednalo americké letectvo dva prototypy. Prvý z nich, ktorý bol označený YF-100A, vzlietol 25. mája 1953. S motorom Pratt &amp; Whitney XJ57-P-7 dosiahlo toto lietadlo rýchlosť Mach 1,05. Druhý YF-100A vzlietol o päť mesiacov neskôr. Zatiaľ čo prvý prototyp nemal žiadnu výzbroj, druhý už bol vybavený štyrmi kanónmi kalibru {{mm|20|m}}, ktorých testovanie prebiehalo práve na tomto stroji.

Dňa 29. októbra 1953 vytvoril podplukovník Frank Everest, Jr. na prvom prototype nový svetový rekord, keď dosiahol rýchlosť {{km|1215.295|m}}/h. V tej dobe sa dostalo do vzduchu aj prvé produkčné lietadlo F-100A, stroj však trpel viacerými problémami. Medzi ne patrila zlá smerová stabilita, ktorá mohla viesť k náhlej zmene kurzu. Tento problém spôsobil 12. októbra 1954 úmrtie Georgea Welsha, hlavného testovacieho pilota firmy North American.

Ďalší problém sa prejavoval tak, že za určitých okolností mali krídla tendenciu strácať ztlak, čo spôsobovalo zdvíhanie nosu lietadla. Tento nedostatok bol posmešne prezývaný „Sabre Dance“ (v preklade šabľový tanec). 

Počiatočná produkčná verzia '''F-100A''' bola zaradená do služby 27. septembra 1954, ale naďalej sa potýkala s technickými nedostatkami, ktoré sa prejavili už v priebehu vývoja. Po prvých šiestich závažných haváriách, ktoré sa udiali v prvých dvoch mesiacoch prevádzky, boli všetky lietadlá tohto typu až do februára 1955 uzemnené. Prvá verzia Super Sabre tak dosiahla počiatočnú operačnú spôsobilosť až v septembri 1955. Problémy s F-100A však pretrvávali a americké letectvo tento variant v roku 1958 postupne vyradilo. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených 203 lietadiel.

Po týchto problémových začiatkoch americké letectvo požadovalo, aby boli budúce varianty vyvinuté ako stíhacie bombardéry, schopné zhadzovať jadrové zbrane. V reakcii na túto požiadavku vznikol model '''F-100C''', ktorý bol vybavený vylepšeným motorom J57-P-21, schopnosťou dopĺňania paliva počas letu a rôznymi typmi podkrídelných závesníkov. Aj keď &quot;céčko&quot; spočiatku trpelo mnohými problémami, ktoré zdedilo po verzii F-100A, neskôr sa ich podarilo úpravami odstrániť. F-100C dokázala na šiestich závesníkoch niesť výzbroj do hmotnosti {{kg|2721}}. Pre jadrovú misiu mohlo byť lietadlo vyzbrojené jednou taktickou bombou Mk 7 o sile 8, 19, 22, 30, 31 alebo 61 kt. Okrem výzbroje mohlo byť lietadlo vybavené dvomi prídavnými palivovými nádržami (každá s objemom 1703 litrov). Prvé lietadlá tejto verzie vstúpili do služby 14. júla 1955 a celkovo ich bolo vyrobených 476 kusov.

Spoločnosť North American pokračovala v ďalšom vývoji Super Sabre a v roku 1956 prišla s verziou '''F-100D'''. Išlo o útočné lietadlo so schopnosťou vybojovať vzdušnú prevahu. Vyznačovalo sa vylepšenou avionikou, autopilotom a integráciou väčšiny typov vtedajšej konvenčnej výzbroje. Kvôli zlepšeniu letových charakteristík boli krídla lietadla predĺžené o {{cm|66|m}} a zväčšená bola aj chvostová plocha. F-100D malo aj tankovací systém &quot;Buddy&quot;, prostredníctvom ktorého bolo možné doplniť palivo iným lietadlám vo vzduchu. Kanónová výzbroj bola rozšírená o protilietadlové strely AIM-9B a rakety vzduch-zem AGM-12 Bullpup. Jadrový arzenál doplnili bomby Mk 28 (B28), Mk 43 (B43), Mk 57 (B57) a Mk 61 (B61). Dňa 29. septembra 1956 dosiahla prvá letka F-100D počiatočnú operačnú spôsobilosť. Do roku 1959 sa v tejto verzii vyrobilo 1274 lietadiel.

Paralelne s vývojom bojových variantov došlo aj k modifikácii šiestich Super Sabre na fotografické prieskumné lietadlá '''RF-100A'''. U týchto lietadiel boli zbraňové systémy nahradené fotografickým zariadením. V rokoch 1955 až 1956 vykonávali RF-100A prelety nad krajinami východného bloku, čoskoro však boli v tejto úlohe nahradené novými [[Lockheed U-2]]. 

Pre potreby výcviku bol vyvinutý dvojmiestny variant '''F-100F'''.&lt;ref&gt;[https://www.thoughtco.com/f100-super-sabre-2361056 Vietnam War: North American F-100 Super Sabre]&lt;/ref&gt;

Super Sabre slúžili v americkom letectve do novembra 1979, kedy boli vyradené aj posledné stroje patriace pod National Guard. 200 z nich (hlavne vo verzii F-100D, malý počet F-100F) bolo prerobených na drony '''QF-100''', ktoré slúžili ako letecké terče.

== Operačné nasadenie ==
[[Súbor:F-100C 4mation 060905-F-1234S-064.jpg|náhľad|Formácia amerických F-100C]]

=== Vietnamská vojna ===
Dňa 4. apríla 1965 počas náletu na vietnamský most Thanh Hoa poskytovali lietadlá F-100 krytie stíhacím bombardérom [[Republic F-105 Thunderchief|F-105 Thunderchief]]. Tu sa dostali stroje Super Sabre prvýkrát do vzdušného súboja so severovietnamskými [[MiG-17]]. Stíhačky Super Sabre však neboli príliš úspešné a MiGom-17 sa podarilo dva zo štyroch bombardérov F-105 zostreliť. Krátko nato boli F-100 v úlohe vzdušnej eskorty nahradené lietadlami [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4 Phantom II]].

Neskôr boli lietadlá F-100F vybavené radarmi APR-25 a protiradarovými raketami [[AGM-45 Shrike]], ktorými ničili severovietnamské raketové systémy protivzdušnej obrany. Lietadlá Super Sabre pôsobili vo Vietname do júla 1971 a počas tejto doby uskutočnili 360 283 bojových letov. V priebehu konfliktu stratili Spojené štáty 242 strojov tohto typu, pričom 186 z nich padlo za obeť severovietnamskej protilietadlovej obrane.

=== Alžírska vojna ===
V novembri 1954 sa začal boj alžírskych povstalcov za odtrhnutie Alžírska od Francúzska a vytvorenie suverénneho štátu. Počas konfliktu lietadlá F-100D vzlietali z francúzskych základní, preleteli [[Stredozemné more]] a bombardovali [[Alžírsko]]. 

=== Turecká invázia na Cyprus ===
Medzi 20. a 23. júlom 1974 uskutočnili turecké Super Sabre 500 náletov na Cyprus na podporu tureckej invázie. Vyzbrojené bombami s hmotnosťou 750 libier uskutočnili turecké F-100 nálet na letisko Nicosia, aby poskytli vzdušné krytie pre pristávajúce vrtuľníky. Omylom potopili vlastný torpédoborec Kocatep, ktorý si zamenili za grécku vojnovú loď. Turecko pri tejto operácii stratilo osem lietadiel – dve pri haváriách a šesť v dôsledku protilietadlovej paľby.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Becker
  | meno = W.D. 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Supersonic Eagles: The Century Series Fighters
  | vydavateľ = Inland Expressions
  | miesto = 
  | rok = 2012
  | isbn = 978-0-9818157-9-4
  | isbn2 = 
  | kapitola = 
  | strany = 36 – 37
  | jazyk = Anglický
}}&lt;/ref&gt;  

== Používatelia ==
[[Súbor:F-100D 54-2122, French Air Force, 3-11 &quot;Corsica&quot;, Toul-Rosières Air Base France, June 1970.jpg|náhľad|F-100D francúzskeho letectva]]

* {{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan|Čínska republika]]
: [[Vzdušné sily Taiwanu]]
* {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]
: [[Kráľovské dánske vzdušné sily]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]
: [[Francúzske vzdušné sily]] – kúpili celkovo 100 lietadiel Super Sabre (80 kusov F-100D a 15 kusov F-100F). Lietadlá prevádzkovali v rokoch 1958 až 1978.
* {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]
: [[Turecké vzdušné sily]] – získali celkovo 206 použitých lietadiel Super Sabre z USA a Dánska. Stroje boli vo verzii F-100C, D a F. Prevádzkovali ich v rokoch 1958 až 1982.
* {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]]
: [[United States Air Force]]

== Špecifikácie (F-100D) ==
[[Súbor:North American F-100 Super Sabre 3-view.svg|right|300px]]
=== Technické údaje ===
* '''Posádka:''' 1
* '''Dĺžka''': {{m|15.2|m}}
* '''Rozpätie''': {{m|11.81|m}}
* '''Výška''': {{m|4.95|m}}
* '''Nosná plocha ''': {{m2|37}}
* '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|9500}}
* '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|15800}}
* '''Pohonná jednotka''': 1 × [[prúdový motor]]  Pratt &amp; Whitney J57-P-21/21A
** '''Suchý ťah''': 45 kN
** '''Ťah s [[forsáž]]ou''': 71 kN
=== Výkony ===
* '''Maximálna rýchlosť''': {{km|1390|m}}/h
* '''Maximálny dolet''': {{km|3210|m}}
* '''Dostup''':  {{m|15000|m}}
* '''Stúpavosť''': {{m|114|m}}/s

=== Výzbroj ===
* 4x kanón Pontiac M39A1 kalibru {{mm|20|m}}
* 4× strely vzduch-vzduch [[AIM-9 Sidewinder]]
* 2× strely vzduch-zem AGM-12 Bullpup
* jadrové bomby: Mk 7, Mk 28 (B28), Mk 43 (B43), Mk 57 (B57), Mk 61 (B61)&lt;ref&gt;[https://www.militaryfactory.com/aircraft/detail.asp?aircraft_id=114 North American F-100 Super Sabre]&lt;/ref&gt;

== Pozri aj ==
* [[Mikojan-Gurevič MiG-17|MiG-17]]
* [[Dassault Super Mystère|Super Mystère]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]]
[[Kategória:Stíhacie lietadlá 50., 60. a 70. rokov]]
[[Kategória:Lietadlá North American]]</text>
      <sha1>2m20u2xbc0hqezprse0t3wk4dzfarj2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Korutánske vojvodstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>647405</id>
    <revision>
      <id>7426937</id>
      <parentid>7315844</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:36:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28940" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Korutánske vojvodstvo
| originálny názov        = [[Slovinčina|slovin.]] Vojvodina Koroška{{Break}} [[Nemčina|nem.]] Herzogtum Kärnten
| rok vzniku              = 976
| rok zániku              = 1918
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Korutánska marka
| pred 1 vlajka           = Blank shield with border.svg
| pred 2                  = Bavorské vojvodstvo
| pred 2 vlajka           = Rautenflagge (24 Rauten).svg
| viac po                 = áno
| po 1 = Štajerské vojvodstvo
| po 1 vlajka             =Flag of Styria (state).svg
| po 2                    = Kraňské vojvodstvo
| po 2 vlajka             =Carniola Arms.svg
| po 3                    = Veronské markgrófstvo
| po 3 vlajka             =Flag of the March of Verona and Aquileia.png
| po 4                    = Aqilejský patriarchát
| po 4 vlajka             =Bandiere dal Friûl.svg
| po 5 = Ilýrske provincie
| po 5 vlajka             = Flag of France (1794–1815, 1830–1974, 2020–present).svg
| po 6                    = Nemecké Rakúsko
| po 6 vlajka             = Flag of Austria.svg
| po 7                    = Juhoslovanské kráľovstvo
| po 7 vlajka             = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg
| po 8                    = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
| po 8 vlajka             = Flag of Italy (1861–1946).svg
| vlajka                  = Flag of Carinthia.svg
| článok o vlajke         = 
| znak                    = Kaernten shield CoA.svg
| článok o znaku          = 
| mapa                    = Korutánske vojvodstvo.png
| mapa poznámka           =  Mapa [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] v polovici 13. storočia, tmavočervenou územie vlastného Korutánskeho vojvodstva v danom období, svetločervenou približný rozsah Korutánskeho vojvodstva pred rokom 1000, t. j. v období najväčšieho rozsahu Veľkej Karantánie.
| hlavné mesto            = [[Karnburg|Karnburg (Krnski grad)]] (?){{Break}}[[Sankt Veit an der Glan]]{{Break}}(12. stor.{{--}}1518){{Break}}[[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurt (Celovec)]] (1518{{--}}1918)
| rozloha                 = 
| rozloha poznámka        = 
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 
| počet obyvateľov poznámka = 
| jazyky                  = [[nemčina]] ([[bavorčina]]), [[latinčina]], [[slovinčina]]
| národnostné zloženie    = [[Karantánci]] (neskôr [[Slovinci]]){{Break}} [[Nemci]] (neskôr [[Rakúšania]])
| náboženstvo             = [[Latinská cirkev|katolícke kresťanstvo]]{{Break}}[[protestantizmus]]{{Break}} (v období [[Reformácia|reformácie]], neskôr utlmený [[Protireformácia|protireformáciou]])
| štátne zriadenie        = dedičná [[monarchia]]
| materský štát           = [[Svätá ríša rímska]]{{Break}}[[Habsburská monarchia]]{{Break}}[[Rakúske cisárstvo]]{{Break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
| mena                    = 
| vznik                   = 
| zánik                   = }}

'''Korutánske vojvodstvo''' (v ranom období (10{{--}}11 stor.) aj '''Veľká Karantánia'''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Šesták 
| meno = Miroslav
| spoluautori = et al.
| titul = Dějiny jihoslovanských zemí
| miesto = Praha
| vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny
| rok = 1998
| isbn = 80-7106-266-9
| edícia = Dějiny států
| zväzok edície = 
| počet strán = 756
| strany = }}&lt;/ref&gt;{{rp|10-13}}&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=The Land Between: A History of Slovenia
|vydanie text=2nd Ed.
|vydavateľ=Peter Lang GmbH, Internationaler Verlag der Wissenschaften
|miesto=Wien
|rok=2013
|isbn=978-3631628775
|strany=119{{--}}123
|editor=Oto Luthar
|isbn2=3631628773}}&lt;/ref&gt;; [[Slovinčina|slovin.]] ''Vojvodina Koroška'', nem. ''Herzogtum Kärnten'') bol štátny útvar [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]], [[vojvodstvo]] rozprestierajúce sa na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]] a severného [[Slovinsko|Slovinska]] v rokoch [[976]]{{--}}[[1918]]. Šlo o prvý štát v rámci [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]] a Rakúska, ktorý vznikol povedľa pôvodných nemeckých kmeňových vojvodstiev (''Stammesherzogtum''). Vzniklo povýšením [[Korutánska marka|Korutánskej marky]] a jej odčlenením od [[Bavorské vojvodstvo|Bavorského vojvodstva]]. Spočiatku vojvodstvu prislúchali aj územia v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Štajersko|Štajersku]] a [[Kraňsko|Kraňsku]], ale v priebehu 10. a 11. storočia o ne miestni panovníci z rozličných dynastií prišli. Najdlhšie sa pri moci v Korutánsku udržali [[Sponheimovci]], po ich vymretí územie v 12. storočí ovládol [[České kráľovstvo|český kráľ]] [[Přemysl Otakar II.]] V roku [[1335]] sa územie natrvalo stalo súčasťou panstva [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], ktorí z vojvodstva urobili jednu z dedičných krajín [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] a [[Rakúske cisárstvo|Rakúska]], a následne i jednu z [[Korunná krajina|korunných krajín]] [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] vojvodstvo spolu s [[Rakúsko-Uhorsko]]m zaniklo. Dnes sa na jeho území rozprestiera [[Rakúsko|rakúska]] spolková krajina [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]].&lt;ref&gt;CARINTHIA. In:{{Citácia knihy
|titul=Historical Dictionary of Austria
|vydanie text=2nd Ed.
|vydavateľ=The Scarecrow Press
|miesto=Lanham, Maryland, Toronto, Plymouth, UK
|rok=2009
|isbn=978-0-8108-6310-1
|strany=51{{--}}54
|edícia=Historical Dictionaries of Europe
|editor=Paula Sutter Fichtner
|ISBN2=978-0-8108-5592-2}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny štátu ==
[[Súbor:Veľká Karantánia.jpg|náhľad|Mapa Veľkej Karantánie okolo roku 1000.|vľavo]]
=== Rané dejiny ===
V 7. storočí územie Korutánska osídlili slovanské kmene [[Karantánci|Karantáncov]], ktoré si tu založili [[Korutánske kniežatstvo]]. Ich panstvo sa však sa postupne dostalo pod bavorsko-franský vplyv a po definitívnom začlenení [[Bavorské kráľovstvo|Bavorska]] do [[Franská ríša|Franskej ríše]] sa aj [[Korutánsko (historické územie)|Karantánia]] stala v roku [[828]] hraničnou [[Korutánska marka|Korutánskou markou]]. Miestnych slovanských panovníkov nahradili bavorskí správcovia a na autonómnu vládu územie následne čakalo až do roku [[976]], keď cisár [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Oto II.]] povýšil Karantániu (Korutánsko) na vojvodstvo.&lt;ref&gt;Karantánia In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karantania
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|dátum prístupu=2020-03-22
|miesto=Bratislava
|isbn=978-80-970350-2-0}}&lt;/ref&gt; Umožnené to bolo vďaka tomu, že po [[Bitka pri Lechu|bitke pri Lechu]] opadla hrozba [[Starí Maďari|maďarských nájazdov]] a krajina sa tak mohla hlbšie integrovať, a následne aj cisárovo víťazstvo nad [[Bavorské vojvodstvo|bavorskými vzbúrencami]] v roku 976, ktoré mu umožnilo oslabiť ich moc.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Wilson
|meno=Peter H
|titul=Heart of Europe: A History of the Holy Roman Empire
|vydavateľ=Belknap Press: An Imprint of Harvard University Press
|miesto=Cambridge, Massachusetts
|rok=2016
|isbn=978-0674058095
|strany=187, 343
|isbn2=0674058097
|počet strán=1008}}&lt;/ref&gt;

V tomto prípade však už nešlo o slovanský štátny útvar, keďže na jeho čele stáli nemeckí vojvodovia. Vojvodstvo bolo vnútorne rozdrobené na niekoľko menších feudálnych panstiev, ktoré založili prevažne bavorskí kolonizátori, a patrili k nemu aj nové marky – [[Stredomurská marka|Stredomurská]], [[Podrávska marka|Podrávska]], [[Posávska marka|Posávska]], [[Kraňská marka|Kraňská]], [[Friaulská marka|Friaulská]], [[Istrijská marka|Istrijská]] a [[Veronská marka]]. V polovici 11. storočia sa k panstvu pripojila aj [[Merania]] ležiaca na východ od [[Rijeka|Rijeky]].

V ranom období vojvodstvo často striedalo panovníkov ([[Sálska dynastia]], [[Liudolfovci]], [[Eppensteinovci]]), ktorých dosadzoval rímsko-nemecký cisár. Šlo o slabých panovníkov, z ktorých väčšina pochádzala z centrálneho Nemecka a o dianie v krajine nemali záujem. Moc Korutánska postupne klesala a miestni vazali začali silnieť.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Po tom, čo sa v roku [[1012]] stal korutánskym vojvodom [[Adalbero Eppensteinský|Adalbero]] nastal rozpad kniežatstva a na jeho území začali vznikať nové celky ako [[Kraňsko]], [[Saviňsko]], či [[Štajersko]], čo spôsobilo, že sa v priebehu storočia veľkosť krajiny zmenšila len na samotné Korutánsko. V roku [[1076]] sa od Korutánska odčlenilo územie [[Friaulsko|Friaulska]] a o rok neskôr aj [[Istria]] a [[Kraňsko]], ktoré získal [[Aquileia|aqilejský]] patriarcha Poppo za pomoc [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrichovi IV.]] proti pápežovi. Za pomoc Henrichovi boli vyznamenaní aj [[Eppensteinovci]], ktorí získali značný vplyv v alpských krajinách a poslednému eppensteinskému vojvodovi [[Henrich II. (Korutánsko|Henrichovi II.]] sa podarilo znovu získať aj [[Istria|Istriu]] a [[Kraňsko]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

[[Súbor:Spanheim_coat.PNG|vľavo|náhľad|Erb [[Sponheimovci|Sponheimovcov]] využívaný v kniežatstve do roku [[1246]]]]
=== Sponheimovci a česká epizóda ===

[[Súbor:Ostrovica1C.jpg|vľavo|náhľad|[[Hrad Hochosterwitz]] (Ostrovica) v Korutánsku v blízkosti [[Sankt Veit an der Glan]]]]
Začiatkom 12. storočia sa vlády v Korutánsku ujali [[Sponheimovci]], ktorí bola pokrvne spojení s Eppensteinovcami. Vplyv získali Sponheimovci už na prelome 10. a 11. storočia, keď sa spomínajú ako grófi zo Sponheimu, no do popredia sa dostali po tom, čo sa zapojili do bojov o [[Investitúra|investitúru]]. Okrem nich na území pôsobili i rody [[Andechsovci|Andechsovcov]], či [[Bogenovci|Bogenovcov]]. Po tom, čo v roku [[1122]] zomrel [[Henrich III. (Korutánsko)|Henrich III.]] Eppenstein dostal ako prvý z novej Sponheimskej dynastie korutánske léno [[Henrich IV. (Korutánsko)|Henrich IV.]] Moc Sponheimovcov však bola obmedzenejšia než moc Eppensteinovcov. Časť územia na severe totiž získalo [[Travensko]] a územnosprávne pod ich moc nespadali ani početné cirkevné statky podliehajúce priamo pod cisársku korunu. Títo cirkevní vlastníci taktiež ovládali najvýznamnejšie dopravné uzly v krajine, čím narúšali moc kniežat ešte viac. Za vlády [[Henrich V. (Korutánsko)|Henricha V.]] o dvadsať rokov neskôr Korutánsko definitívne stratilo Veronu. Významným panovníkom bol [[Hermann Sponheimský|Hermann]] (1161{{--}}1181), ktorý stabilizoval situáciu vnútri krajiny a zaslúžil sa o rozvoj korutánskych miest. Pravdepodobne najvýznamnejším Sponheimom však bol [[Bernhard Sponheimský|Bernhard]] (1202{{--}}1256), ktorý sa stal spojencom českého kráľa [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara]] a rodu [[Hohenstaufovci|Štaufovcov]]. V roku [[1230]] sa svojimi diplomatickými schopnosťami podujal na sprostredkovaní mieru medzi pápežom [[Gregor IX. (pápež)|Gregorom IX.]] a [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom II.]] a pokúsil sa o zisk prímorských oblastí. Jeho syn Filip sa v roku [[1240]] stal [[prepošt]]om na Vyšehrade a neskôr sa stal salzburským arcibiskupom. Bernardov druhý syn [[Ulrich III. (Korutánsko)|Ulrich III.]] (1256{{--}}1269) ako veno od rodu [[Andechsovci|Andechsovcov]] opätovne získal [[Kraňsko]], no zároveň sa stal posledným Sponheimovcom na korutánskom tróne. V tomto období sa definitívne dotvorila územnosprávna samostatnosť grófstva [[Gorica]], a [[Štajerské vojvodstvo|Štajerska]] (1135/1180) ktoré získali rozsiahle územia na úkor pôvodného Korutánska.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|52-54}}

V roku [[1270]] pripojil Korutánsko a Kraňsko k svojmu panstvu [[Přemysl Otakar II.]], ktorý ich zdedil po svojej sesternici z rodu Andechsovcov a po [[Ulrich III. (Korutánsko)|Ulrichovi III.]], ktorého matka bola [[Přemyslovci|Přemyslovna]]. Nároky na rakúske krajiny si spočiatku robil aj uhorský kráľ [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]], ktorý sa však v roku [[1271]] po [[Bitka pri Mošoni|bitke pri Mošoni]] nárokov zriekol. Přemysl Otakar pod svojou vládu následne od aquilejského patriarchu získal hodnosť generálneho katepana pre [[Friaulsko]] a stal sa aj ochrancom [[Verona|Verony]] a [[Treviso|Trevisa]], čím sa bývalé kraje Korutánska dočasne opätovne spojili. Správu na územím mal kráľov miestodržiteľ, ktorým bol moravský šľachtic [[Oldřich z Drnholca]]. Už v roku [[1276]] však Přemysl o alpské krajiny prišiel v dôsledku bojov s novým cisárom [[Rudolf Habsburský|Rudolfom Habsburským]], a Přemyslova smrť v roku [[1278]] miestne krajiny od [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] odtrhla nadobro.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|52-54}}

Získané územia [[Rudolf Habsburský]] celé dlho neudržal. Za podporu proti Přemyslovi musel cisár v roku [[1282]] Korutánsko spolu s Kraňskom a Vindickou markou udeliť ako zástavu goricko-tirolskému grófovi [[Meinhard II. (Korutánsko)|Meinhardovi II.]] z rodu [[Meinhardovci|Meinhardovcov]], čím sa Meinhard stal ríšskym kniežaťom. V roku [[1286]] si síce pri vyrovnaní Meinhard územie udržal, musel sa ale zriecť ďalších nárokov a Kraňsko sa navyše stalo habsburským lénom. Meinhardovci však v Korutánsku prakticky nič nevlastnili a nezískali si v krajine ani podporu šľachty. Ich snahy o jej pokorenie skončili fiaskom a otvorenou vojnou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Meinhardov rod sa neskôr rozdelil na dve vetvy, z ktorých mimo iné pochádzal neskorší český kráľ [[Henrich Korutánsky]] (1307{{--}}1310). V roku [[1310]] získali [[Habsburgovci]] moc v zaalpských krajinách znovu a v roku [[1335]] sa po smrti [[Henrich Korutánsky|Henricha Korutánskeho]] Korutánsko stalo integrálnou súčasťou habsburského panstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|52-54}}

=== Habsburské Korutánsko ===
[[Súbor:Kaernten_Donaumonarchie.png|Korutánske vojvodstvo v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]|náhľad]]
[[Súbor:AvI_Provinz_Innerösterreich.jpg|náhľad|Rakúske krajiny okolo roku 1780, Korutánsko žltou]]
V roku [[1366]] ovládli [[Habsburgovci]] aj [[Rijeka|Rijeku]] a sever [[Kvarner]]u, v roku [[1374]] aj [[Istria|Istriu]], [[Kraňsko]] a [[Vindická marka|Vindickú marku]] a v roku [[1382]] sa pod ich nadvládu dostal aj [[Terst]]. Pod svojou vládou tak zjednotili väčšinu niekdajších korutánskych území, samotné Korutánsko však už v tom období bolo len menšou krajinou. V polovici 14. storočia sa v krajine rozšíril vplyv [[Celjskovci|Celjskovcov]], ktorí sa ako ríšske kniežatá vymanili spod moci Habsburgovcov, zmluvami o dedení sa však [[Habsburgovci]] v roku [[1456]] k ich územiu opätovne dostali. V druhej polovici 15. storočia sa Korutánsko spolu s okolitými habsburgovskými krajinami dostalo do blízkosti agresívnej [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], ktorá územie opakovane plienila. Rabovanie zhoršilo životnú úroveň miestnych obyvateľov, čo vyústilo do roľníckeho povstania v roku [[1478]], ktoré však bolo potlačené. V 16. storočí sa moc Habsburgovcov dostala aj [[Gorica]] a ďalšie územie na východe získali po tom, čo po roku [[1526]] zdedili uhorské krajiny. Habsburgovci získali väčšinu území v dnešnom [[Slovinsko|Slovinsku]] a konkurenciu v oblasti im tak tvorila len [[Benátska republika]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|52-54}}

Pomerne skoro zasiahla alpské krajiny aj protestantská [[reformácia]]. V slovinských krajinách si uplatnenie našiel najmä miernejší prúd [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteranizmu]] podporovaný šľachtou, čo bolo spôsobené tým, že asi tretinu územia ovládala cirkev. Radikálnejšie smery boli ojedinelejšie, v Korutánsku sa prejavili medzi roľníkmi v Ziljskom údolí, ktorí podliehali cirkevnej vrchnosti. Slovinská [[reformácia]] však mala aj charakter odporu proti habsburskej centralizácii a mala podiel na vzniku slovinského národného povedomia. V pozadí ale nezostali ani katolícki Habsburgovci, ktorí najmä po [[Tridentský koncil|Tridentskom koncile]] začali úspešne protestantizmus potlačovať. Bola vytvorená zvláštna komisia na čele so sekovským biskupom Brenerom, ktorá dosadila namiesto protestantského kléru katolícky, zhabala protestantské majetky a hlasných oponentov vyhnala. Rozvoj nastal v oblasti kultúrno-náboženskej výchovy, čomu im pomáhali najmä [[jezuiti]], ktorí v roku [[1604]] prišli aj do [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurtu]], ktorý bol od roku [[1518]] hlavným krajinským mestom. Počiatkom 17. storočia sa tak náboženská otázka v Korutánsku vyriešila v prospech katolicizmu. Rozvoju krajiny pomáhala ťažba železa, pomerne tvrdé boli poddanské povinnosti, ktoré viedli k častým roľníckym nepokojom. V roku [[1778]] bola v Korutánsku a Štajersku [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] obmedzená robota a v krajine sa začali prejavovať viaceré osvietenské reformy. V rokoch 1747{{--}}1749 bola v Korutánsku a ostatných alpských krajinách vytvorená provinčná vláda a boli zrušené stavovské súdy, ktoré boli nahradené štátnymi súdmi. Za vlády [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] bol vytvorený systém gubernií a Korutánsko začalo spadať pod guberniu so sídlom v [[Štajerský Hradec|Štajerskom Hradci]]. Táto úprava sa však neujala a bola po Jozefovej smrti zrušená. V 18. storočí pre krajinu tiež začala platiť náboženská sloboda, povinná školská dochádzka, či zrušenie jezuitského rádu. Zosilnela [[germanizácia]], ktorej výsledky boli práve v Korutánsku zreteľné, germanizácia však zároveň na druhej strane podporila i niektoré snahy slovinskej inteligencie.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|81-84}}
[[Súbor:Provinces_illyriennes.png|vľavo|náhľad|[[Ilýrske provincie]], Korutánsko zelenou]]
[[Veľká francúzska revolúcia]] a [[Napoleon Bonaparte|Napoleonova]] vláda priniesla Európe rad zmien, ktoré sa prejavili aj na mapách. V roku [[1806]] zanikla [[Svätá ríša rímska]] a [[Habsburgovci]] si cisársky titul udržali len z titulu [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktoré vzniklo v roku [[1804]]. Po porážke Rakúska a [[Schönbrunnský mier|Schönbrunnskom mieri]] v roku [[1809]] boli pod francúzskou taktovkou v okolí [[Jadranské more|Jadranského mora]] vytvorené tzv. [[Ilýrske provincie]] (''Les Provinces Illyriennes''), ktoré zasahovali až do južného a západného Korutánska. [[Korutánsko]] a východné [[Tirolsko]] v rámci útvaru tvorili jednu civilnú provinciu so sídlom v Beljaku ([[Villach]]). Spolu s Francúzmi a napoleonským ''[[Code Civil]]'' do krajiny prišla modernizácia, ktorá napomohla rozvoju [[Kapitalizmus|kapitalizmu]] a obdobie bolo známe aj pre rozvoj slovinského hnutia. Po porážke Napoleona v rokoch 1812/1813 bolo územie znovu pripojené k Rakúsku a uvrhnuté do obdobia [[Metternichovský absolutizmus|metternichovského absolutizmu]], ktorý pretrval až do revolučných rokov [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|1848/1849]]. Do meruôsmych rokov sa v rámci Rakúska zachoval projekt Ilýrie, ktorá sa transformovala na [[Ilýrske kráľovstvo]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|105-107}}

V rokoch [[1848]] bolo Korutánsko napriek veľkej prevahe [[Nemčina|nemčiny]] miestom, odkiaľ ako prvá zaznela myšlienka zjednoteného kráľovského Slovinska. Vyslovená bola liberálnym korutánskym kňazom [[Matija Majar-Ziljski|Matijom Majar-Ziljskim]], ktorý pôsobil v Klagenfurte. Program Zjednoteného Slovinska bol prvým federalistickým programom založeným nie na historickom práve, ale výlučne na princípe národnosti. Už v roku [[1848]] sa však štajerský a korutánsky krajinský snem vyjadrili proti myšlienke Zjednoteného Slovinska, a kým v [[Štajerské vojvodstvo|Štajersku]] boli prijaté niektoré ústupky voči [[Slovinci|Slovincom]], v Korutánsku sa vytvorila situácia negatívne vplývajúca voči slovinským živlom. Myšlienka Zjednoteného Slovinska rezonovala v Slovinskom prostredí ešte istý čas (napr. [[Mariborský program]]), po vytvorení [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] však prestala byť aktuálna.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|123-125, 140}}

Korutánsko spolu s ostatnými slovinsko-nemeckými časťami [[Predlitavsko|Predlitavska]] bolo v porovnaní s Rakúskom a českými krajinami chudobnejšie. Väčšina obyvateľstva sa pôvodne venovala poľnohospodárstvu. Chudoba a problémy spojené s rozvojom kapitalizmu postupne spôsobili nárast robotníckeho a socialistického hnutia. Nátlak a vývoj doby síce vyústil v zlepšenie pracovných podmienok, rakúska Taaffova vláda však najväčších odbojárov perzekvovala a v roku [[1885]] vydala aj niekoľko protisocialistických zákonov. V tomto období tiež silnelo nemecko-slovinské nepriateľstvo, nemeckí korutánski nacionalisti neraz kazili slovinské kultúrne akcie a zrovnoprávnenie slovinčiny na korutánskych úradoch vyústilo v roku [[1908]] demonštráciám v hlavnom meste [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurte]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|184-186}}

Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] [[Rakúsko-Uhorsko]] zaniklo a na jeho území vzniklo [[Nemecké Rakúsko]] a následne [[Prvá Rakúska republika]]. Spolu s Rakúsko-Uhorskom zaniklo aj Korutánske vojvodstvo. Záujem o jeho územie mala aj Juhoslávia, ktorej súčasťou boli územia obývané Slovincami. územie bolo v tom období rozdelené na dve časti pod správou Juhoslávie a [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], v ktorých sa mali konať [[plebiscit]]&lt;nowiki/&gt;y o pripojení, či nepripojení územia. Po tom, čo v prvom referende v časti s hlavným mestom [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurtom]] 59% obyvateľstva v plebiscite z roku [[1920]] rozhodlo o zotrvaní v Rakúsku, druhá zóna pripadla krajine automaticky.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|202}}

== Spoločnosť a kultúra ==

=== Rané obdobie ===
[[Súbor:Klagenfurt_Landhaus_Großer_Wappensaal_Fürstenstein_19072006_6295.jpg|náhľad|[[Kniežací kameň]] (nem. ''Fürstenstein'', slovin. ''knežji kamen'') bola časť [[Iónsky stĺp|iónskeho stĺpu]], ktorá zohrávala dôležitú úlohu pri preberaní moci v ranom období vojvodstva. Nový vojvoda na ňom skladal prísahu a prijímal [[homágium]]. Tradícia siahala ešte do slovanských čias.&lt;ref&gt;Karnburg In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|isbn=978-80-970350-2-0
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karnburg
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|dátum prístupu=2020-03-23}}&lt;/ref&gt; Ďalším významným ceremoniálny miestom bolo [[Vojvodský prestol]] (trón).]]
Začlenenie Korutánska do [[Franská ríša|Franskej]] a následne [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] a vznik Korutánskeho vojvodstva prispeli k rozvoju feudalizmu na danom území. Postupne zmizlo pôvodné usporiadanie dedinských občín a začali vznikať nové hospodárske jednotky, ako slovanský lán (''mansus sclavonicus'', ''hoba sclavanica'') v 9 storočí. Slovanské obyvateľstvo sa pôvodne riadilo vlastným, slovanským obyčajovým právom (''institutiones sclavenicae'', ''Slavica lex''), ktoré sa líšilo od germánskeho ríšskeho práva. Nová šľachta a nárast germánskeho obyvateľstva však znamenal nový nátlak a postupné podriadenie pôvodného obyvateľstva voči novým obyčajam, v dôsledku čoho v priebehu 11. storočia prakticky zmizlo výsostné využívanie slovanského obyčajového práva. Pôvodné obyvateľstvo sa postupne takisto dostávalo do podriadeného postavenia voči novým feudálnym panstvám, a do 11. storočia tak spolu so zánikom slovanských obyčají mizne aj vrstva slobodných roľníkov. S feudalizáciou súvisela aj kolonizácia novo udelených území a vznik nových miest. Rada z nich vznikla na mieste starších rímskych sídel ([[Ptuj]], [[Celje]], [[Ľubľana]], [[Koper]], [[Piran]], [[Poreč]], a i.), na mieste trhovísk ([[Stari Trg]], [[Tržišče]], [[Tržec]]), či v podhradí svetskej a duchovnej šľachty. Mešťania naďalej patrili k slobodnému obyvateľstvu a mali rozličné práva ([[Privilégium|privilégiá]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

[[Súbor:Sankt_Paul_im_Lavanttal_Stift_Gesamtanlage_03102012_232.jpg|vľavo|náhľad|Svätý Pavol v Levantale (''Sankt Paul im [[Lavant]]tal''), benediktínsky kláštor založený v roku [[1090]]]]
Veľký vplyv na dianie vo vojvodstve mala cirkev. Spočiatku to boli najmä nekorutánski klerici ako [[Aqvilejský patriarchát|aqvilejskí patriarchovia]] a [[Salzburské biskupstvo|salzburgskí arcibiskupi]], ktorí na území vlastnili aj rozsiahle statky. Rozsiahly majetok získali v Korutánsku aj [[Bamberg|bamberské]] a [[Freising|freisinské]] biskupstvo. Prvé biskupstvo v Korutánsku vzniklo až v roku [[1072]], jeho sídlom bolo mesto Krka ([[Gurk]]). Spolu s rozvojom náboženskej správy súvisel aj rozvoj kláštorného života, ktorý predstavovali najmä [[benediktíni]] (Svätý Juraj na Jazere, Dobrla Ves ([[Eberndorf]]), či svätý Pavol v Levantale, založený v roku [[1090]] [[Engelbert I.|Engelbertom I.]] zo Sponheimu pri rieke [[Labodnica]]. Vplyv cirkvi, ktorej predstaviteľmi boli prevažne Nemci sa prejavil aj na skutočnosti, že slovanský prvok v krajine sa dostal do recesie, a že aj pôvodne slovanská šľachta inklinovala k nemeckej, poprípade talianskej kultúre.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Z hľadiska umenia a literatúry sa rozvíjala najmä cirkevná sféra. V architektúre prevažovala [[Románske umenie|románska architektúra]] a pre ňu typické [[Rotunda|rotundy]], či [[karner]]y. Zachovalo sa viacero sochárskych fragmentov (stĺpy, oltáre, reliéfy,..). V literatúre to boli najmä modlitebné texty, či homílie, z 11. storočia pochádza časť latinsky písaných spovedných formulárov známych ako [[Frizinské pamiatky|Freisinské zlomky]]. Zložené sú zo staroslovienskych, latinských a staronemeckých textov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Vrcholný stredovek ===
[[Súbor:Klagenfurt_Landhaus_25042009_31.jpg|náhľad|Klagenfurtský krajinský dvor (''Klagenfurt Landhaus''), sídlo korutánskeho parlamentu]]
V eppensteinskom a sponheimskom období už krajine výrazne začal prevládať nemecký prvok a proces stredovekej germanizácie ukončil až v 15. storočí. Zmeny nastali aj v hospodárstve, kde sa prekonal prídvorný systém, pri ktorom hospodár vlastnil veľký dvor s početným nevoľníctvom, a prešlo sa k [[Emfyteuza|emfyteutickému]] parcelovaniu pozemkov. Spočiatku šlo o kúpy dočasné, ohraničené lehotou, od 15. storočia sa začalo prechádzať k predaju trvalému, pri ktorom sa kupujúci roľník zaviazal odovzdávať dávky v naturáliách a robotovať na panskom. Na čele spoločnosti stála šľachta so súdnou a správnou mocou. Darilo sa mestám a začalo sa taktiež s budovaním alpských banských miest, niektoré mestá mohli takisto raziť mince. Vyvíjal sa právny systém, v ktorom možno badať snahy o kodifikáciu a vytvorenie vrcholných súdov. V roku [[1228]] vzniklo v Korutánsku nové biskupstvo v [[Lavant]]e, ktoré však podobne ako predchádzajúce malo len malú územnú jurisdikciu. Rozvíjal sa kláštorný život, kde ku benediktínom pribudli [[cisterciáni]] a [[kartuziáni]]. Okrem cirkevnej literatúry vzniká aj literatúra svetská, a to prevažne dejepisecké diela, ako [[Stičenská kronika]] (''Chronicon rhytmicum Sitticense''), [[Kniha pravdivých dejín]] (''Liber certarum historiarum''), či [[Korutánska kronika]] (''Chronicon Carinthiacum''). Diela boli prevažne [[Latinčina|latinské]], či nemecké, slovanský jazyk bol vytlačený do úzadia. V umení románsky štýl vytlačila [[gotika]], v ktorej sa prejavoval taliansky vplyv, vo freske sa vyvíja [[korutánsko-beljacký štýl]]. V neskoršom období bolo umenie ovplyvnené talianskou [[Renesancia|renesanciou]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;{{rp|55-56}}

=== Habsburgovci ===
* (pozri kapitolu [[Korutánske vojvodstvo#Habsburské Korutánsko|Habsburské Korutánsko]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vojvodov Korutánska]]
* [[Dejiny Rakúska]]
* [[Dejiny Slovinska]]

[[Kategória:Korutánske vojvodstvo]]
[[Kategória:Korutánsko]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Dejiny Slovinska]]
[[Kategória:Dejiny Rakúska]]
[[Kategória:Štáty Rímsko-nemeckej ríše]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]</text>
      <sha1>i7ob68rhy5emmpgwp98mlnxli6hkauc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kung-fu Panda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>651399</id>
    <revision>
      <id>7426787</id>
      <parentid>7331113</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:28:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>2A00:1028:83BC:4CE:D45E:6F29:D694:F482</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="543" xml:space="preserve">::''Pozri aj [[Kung Fu Panda]].''
'''Kung-fu Panda''' (angl. ''Kung Fu Panda: Legends of Awesomeness'') je animovaný akčný a rodinný komediálny seriál USA z rokov 2011{{--}}2016, ktorý vznikol ako [[spin-off]] filmu [[Kung Fu Panda (film)|Kung Fu Panda]]. Zobrazuje príbehy [[Po (Kung Fu Panda)|Poa]], zúrivej päťky a ich majstra. Dejovo nadväzuje na film.

{{výhonok}}
[[Kategória:Kreslené seriály USA]]
[[Kategória:Kung Fu Panda]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]]
[[Kategória:Televízne seriály Nickelodeon]]</text>
      <sha1>r103eo9pgefq42j2td9vneabhyaphz9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dočasná česko-slovenská vláda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>652116</id>
    <revision>
      <id>7426712</id>
      <parentid>7235369</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:24:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3555" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
 | názov = Dočasná česko-slovenská vláda
 | rok vzniku = [[1918]]
 | rok zániku = [[1918]]
 | viac pred =
 | pred 1 = Rakúsko-Uhorsko
 | pred 1 vlajka = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
 | pred info = 
 | viac po = 
 | po 1 = Prvá česko-slovenská republika
 | po 1 vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
 | po 2 = 
 | po 2 vlajka = 
 | šírka 1. stĺpca = 
 | vlajka = Flag of Czechoslovak National Council.svg
 | článok o vlajke = Vlajka Česko-Slovenska
 | veľkosť vlajky = 120px
 | znak = Coat of arms of the Czechoslovak Legion.svg
 | článok o znaku = Štátny znak Česko-Slovenska
 | veľkosť znaku = 95px
 | mapa = Paris-Position.svg
 | veľkosť mapy = 240px
 | mapa poznámka = &lt;small&gt;Poloha [[Paríž]]a, hl. mesta [[Tretia francúzska republika|Francúzska]] a sídla exilovej vlády&lt;/small&gt;
 | hlavné mesto = [[Paríž]] ([[de facto]]),&lt;br /&gt;[[Praha]] ([[de iure]])
 | jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]] 
 | štátne zriadenie = [[exilová vláda]]
 | materská krajina = [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|okraj]] [[Tretia Francúzska republika|Francúzsko]]
}}

'''Dočasná česko-slovenská vláda''' bola dočasná vláda v období [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku]] [[Prvá republika|Česko-Slovenska]]. Plnila svoju funkciu medzi [[14. október|14. októbrom]] a [[14. november|14. novembrom]] [[1918]].

== Vznik ==
Začiatkom októbra 1918 odstúpili českí poslanci [[Ríšska rada (Rakúsko)|ríšskej rady]] zo svojich funkcií, pretože bolo zrejmé, že [[Rakúsko-Uhorsko]] už nemôže pokračovať vo [[Prvá svetová vojna|vojne]] a celková budúcnosť tejto monarchie hovorí v jej rozpad. Poslanci oznámili, že naďalej je potrebné jednať s [[Česko-slovenská národná rada|Česko-slovenskou národnou radou]].&lt;ref name=&quot;bakalarka&quot;&gt;http://is.muni.cz/th/163003/pravf_b/BP.txt&lt;/ref&gt;

Samotná dočasná česko-slovenská vláda bola vyhlásená [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]] [[14. október|14. októbra]] [[1918]] v [[Paríž]]i. Tajomník Česko-slovenskej národnej rady Edvard Beneš prehlásil, že sa táto vláda pred 18 dňami (26. septembra 1918 po odsúhlasení TGM z Ameriky) zriadila ako dočasná česko-slovenská v čele s predsedom [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garrigueom Masarykom]].&lt;ref&gt;[[Vratislav Preclík|PRECLÍK, Vratislav]]. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladateľstvo Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) v spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, {{ISBN|978-80-87173-47-3}}&lt;/ref&gt;

Vláda pôsobila do [[14. november|14. novembra]] 1918, kedy bolo z [[Národný výbor česko-slovenský|Národného výboru Česko-slovenského]] vytvorené [[Revolučné národné zhromaždenie]] a zvolilo T.G. Masaryka prvým prezidentom Česko-slovenskej republiky. Tiež predalo výkonnú moc [[Vláda Karla Kramářa|prvej česko-slovenskej vláde]] [[Karel Kramář|Karla Kramářa]], vymenovanej v ten deň.

== Zloženie vlády &lt;ref name=&quot;bakalarka&quot; /&gt; ==
* predseda vlády (a minister financií): [[Tomáš Garrigue Masaryk]]
* minister zahraničia a vnútra: [[Edvard Beneš]]
* minister vojny: [[Milan Rastislav Štefánik]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vlád Česko-Slovenska]]
* [[Vznik Česko-Slovenska]]
* [[Washingtonská deklarácia]]
* [[Dočasná ústava]]
* [[Národný výbor česko-slovenský]]

== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Prozatimní česko-slovenská vláda}}

[[Kategória:Vlády Česko-Slovenska]]</text>
      <sha1>paxc9hqglvx7bblfs44ukr7vnz3t0yt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality</title>
    <ns>10</ns>
    <id>653292</id>
    <revision>
      <id>7426727</id>
      <parentid>7426216</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:04:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úvodná sekcia */ op</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6184" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy = 
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]]
* [[COVID-19]]
** [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|na Slovensku]]
** [[Vakcína proti chorobe COVID-19|vakcíny]]

 | udalosti = 
{{HS/A/Obrázok | 美國聯邦眾議院議長裴洛西率重量級國會領袖團訪問台灣 01.jpg | popis = [[Wu Čao-sie]] a [[Nancy Pelosiová]]&lt;br&gt;na [[Taiwan]]e}}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2022-mm-dd | text | zdroj = URL alebo {{Citácia...}} }}
--&gt;
* {{HS/A/Udalosť | 2022-08-12 | britského spisovateľa [[Salman Rushdie|Salmana Rushdieho]] zranil nožom útočník počas prednášky v meste Chautauqua v štáte [[New York (štát)|New York]]. | zdroj = {{Citácia periodika | titul = Spisovateľa Rushdieho pobodali v New Yorku, útočníka zadržali | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/636930-u-trumpa-nasla-fbi-tajne-dokumenty-je-podozrivy-zo-spionaze/ | periodikum = Pravda | miesto = Bratislava | autor = ČTK, TASR | dátum = 2022-08-12 | dátum prístupu = }}}}
* {{HS/A/Udalosť | 2022-08-08 | [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] vykonala domovú prehliadku v dome bývalého [[Zoznam prezidentov Spojených štátov|amerického prezidenta]] [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] vo [[Florida|floridskom]] rezorte Mar-a-Lago. | zdroj = {{Citácia periodika | titul = U Trumpa našla FBI tajné dokumenty, je podozrivý zo špionáže | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/636930-u-trumpa-nasla-fbi-tajne-dokumenty-je-podozrivy-zo-spionaze/ | periodikum = Pravda | miesto = Bratislava | autor = ČTK | dátum = 2022-08-12 | dátum prístupu = }}}}
* {{HS/A/Udalosť | 2022-08-06 | americký dezinformátor [[Alex Jones]] bol odsúdený k úhrade odškodného vo výške 49,3 milióna rodičom obetí masakry na ''Sandy Hook Elementary School''. | zdroj = {{Citácia periodika | titul = Známy americký konšpirátor Alex Jones klamal o masakre v Sandy Hook. Pozostalým musí zaplatiť niekoľkomiliónové odškodné | url = https://infosecurity.sk/zahranicne/znamy-americky-konspirator-alex-jones-klamal-o-masakre-v-sandy-hook-pozostalym-musi-zaplatit-niekolkomilionove-odskodne/ | periodikum = INFOSECURITY.SK | miesto =  | vydavateľ =  | dátum = 2022-08-07 | dátum prístupu = }}}}
* {{HS/A/Udalosť | 2022-08-02 | predsedníčka [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov USA]] [[Nancy Pelosiová]] pricestovala na oficiálnu návštevu [[Taiwan]]u, čo [[Čína]] ostro odsúdila a spustila námorné a letecké cvičenie v priestore. | zdroj = {{Citácia periodika | titul = Pelosi arrives in Taiwan, vowing U.S. commitment; China enraged | url = https://www.reuters.com/world/asia-pacific/pelosi-expected-arrive-taiwan-tuesday-sources-say-2022-08-02/ | periodikum = Reuters.com | miesto = [s. l.] | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum = 2022-08-02 | dátum prístupu = 2022-08-02}}}}
* {{HS/A/Udalosť | 2022-08-01 | [[Sierra Leone|sierraleonská]] loď ''Razoni'' vyplávala z prístavu v [[Odesa|Odese]] s prvým nákladom obilnín odkedy [[Rusko]] [[Ruská invázia na Ukrajinu|zaútočilo]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] a začalo jej brániť vo vývoze obilia po [[Čierne more|Čiernom mori]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Hrivňák | meno = Tomáš | titul = Obilie z Odesy po mesiacoch odplávalo. Riziko hladomoru však nateraz ostáva | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2954218/obilie-z-odesy-po-mesiacoch-odplavalo-riziko-hladomoru-vsak-nateraz-ostava/ | issn = 1339-844X | miesto = Bratislava | vydavateľ = N Press | dátum = 2022-08-01 | dátum prístupu = 2022-08-02}}}}
* {{HS/A/Udalosť | 2022-07-31 | kosovskí [[Srbi]] zablokovali dva hraničné priechody na hranici so [[Srbsko|Srbskom]] po tom, čo kosovská vláda do praxe uviedla recipročné opatrenie vyžadujúce od občanov Srbska osobitný doklad na vstup do [[Kosovo|Kosova]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Bami | meno = Xhorxhina | titul = Social Media Disinformation Spreads Panic About Kosovo-Serbia ‘War’ | periodikum = Balkan Insight | url = https://balkaninsight.com/2022/08/01/social-media-disinformation-spreads-panic-about-kosovo-serbia-war/ | issn = | miesto = [s. l.] | vydavateľ = Balkan Investigative Reporting Network | dátum = 2022-08-01 | dátum prístupu = 2022-08-02}}}}

 | úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|08|12|1969|05|25 | osoba = [[Anne Hecheová]] | popis = americká herečka, scenáristka a producentka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|08|12|1941|03|14 | osoba = [[Wolfgang Petersen]] | popis = nemecký filmový režisér}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|08|08|1948|09|26 | osoba = [[Olivia Newton-Johnová]] | popis = austrálska speváčka, skladateľka a herečka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|08|07|1928|02|26 | osoba = [[Anatolij Vasilievič Filipčenko|Anatolij Filipčenko]] | popis = sovietsky kozmonaut ruskej národnosti}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|08|08|1924|03|11 | osoba = [[Jozef Tomko]] | popis = slovenský kardinál}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|08|02|1927|03|13 | osoba = [[Lucien Kroll]] | popis = belgický architekt}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|30|1937|11|24 | osoba = [[Karol Rosmány]] | popis = slovenský grafický dizajnér, typograf a ilustrátor}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|30|1932|12|28 | osoba = [[Nichelle Nicholsová]] | popis = americká herečka a propagátorka NASA}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|29|1985|12|31 | osoba = [[Lisa-Maria Kellermayrová]] | popis = rakúska lekárka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|29|1928|07|05 | osoba = [[Juris Hartmanis]] | popis = americký informatik lotyšského pôvodu, držiteľ Turingovej ceny}}
 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>4s8pjsy3mvyf9upl5vevanw03zeozsw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Michal Slivka (archeológ)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>656028</id>
    <revision>
      <id>7426658</id>
      <parentid>7421224</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:23:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Draceane</username>
        <id>56335</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+link</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7542" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Michal Slivka
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský historik, archeológ a vysokoškolský pedagóg
 | Portrét            = Michal Slivka, 2018.jpg
 | Popis portrétu     = Michal Slivka, 2018
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1948|7|9}}
 | Miesto narodenia   = [[Letanovce]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Michal Slivka''' (* [[9. júl]] [[1948]], [[Letanovce]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[historik]], archeológ a vysokoškolský pedagóg.

== Život ==
Narodil sa ako druhé z troch detí spišského roľníka Michala Slivku a jeho ženy Kataríny, v mladosti musel tvrdo pracovať na rodinnom hospodárstve, jeho otec totiž odmietol vstúpiť do [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]].&lt;ref name=&quot;slivka-70&quot;&gt;KOPTÁK, Tomáš. K sedemdesiatym narodeninám Michala Slivku. Archaeologia historica. 2019-05-01, roč. 44, čís. 1, s. 474–484. [https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/141311/2_ArchaeologiaHistorica_44-2019-1_21.pdf Dostupné online] [cit. 2020-05-05].&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka-1923 https://www.upn.gov.sk/sk/michal-slivka -1923]&lt;/ref&gt; Komunistická perzekúcie sa jeho rodiny silne dotkla, Slivka bol napríklad vo svojich 11 rokoch svedkom toho, ako jeho otca na zemi kopú príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Michalov strýko Ján bol ako katolícky kňaz väznený v ťažkých žalároch. Aj napriek odporu režimu Michala Slivku rodičia v roku 1954 zapísali na náboženstvo. Rodinou bol vedený k záujmu o históriu a tradície, na písacom stroji napr. prepisoval životopis [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]], ktorý bol následne tajne šírený. V tej dobe si tiež obľúbil návštevy prírody [[Slovenský raj|Slovenského raja]].&lt;ref name=&quot;slivka-70&quot; /&gt;

Od roku 1963 študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V roku 1965 sa stal členom Krúžku historikov Spiša pri [[Slovenská historická spoločnosť|Slovenskej historickej spoločnosti]]. V roku 1967, kedy končil strednú školu, mal za sebou už prvý amatérsky archeologický objav zlatej náušnice z [[Bronzová doba|doby bronzovej]] v lokalite [[Myšia hôrka]] pri [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]] a zároveň už publikoval vlastné články v [[Matičné čítanie|Matičnom čítaní]], [[Katolícke noviny|Katolíckych novinách]], [[Spišské hlasy|Spišských hlasoch]] a [[Podtatranské noviny|Podtatranských novinách]]. Hoci si jeho matka želala, aby sa stal [[kňaz]]om, rozhodol sa pre štúdium archeológie. Najprv ale krátko nastúpil na Pedagogickú fakultu [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] v [[Prešov]]e, avšak už po dvoch mesiacoch začal pracovať ako technik Archeologického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Nitra|Nitre]]. V roku 1968 nastúpil na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] a zapojil sa do študentských protestov proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]], v roku 1969 absolvoval zahraničný výskum v [[Alésia (oppidum)|Alésia]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Kvôli protikomunistickému postoju bol v roku 1972 zo štúdií vylúčený, vďaka zásahu a proti vôli [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV]] [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] bol opäť externe prijatý na fakultu a v roku 1974 úspešne obhájil diplomovú prácu ''Slovanské osídlenie východného Slovenska''.&lt;ref name=&quot;slivka-70&quot; /&gt;

V tej dobe sa Slivka oženil, s manželkou Tonkou mali dve deti. Roku 1975 absolvoval rok povinnej základnej vojenskej služby a začal pracovať na odbore pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, neskôr v Bratislave. Počas týchto rokov vykonal v skromných podmienkach archeologický prieskum na mnohých slovenských hradoch a kostoloch. V roku 1980 obhájil rigoróznu prácu a dostal titul [[PhDr.]] Od roku 1981 pracoval opäť na Archeologickom ústave v Nitre a roku 1983 začal archeologický prieskum v lokalite zaniknutého kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], od roku 1986 za podpory mládežníckej skupiny ''Strom života'', kde sa okrem študentov stretávali aj disidenti a politickí väzni. Tento prieskum aj mládežnícke akcie trvajú dodnes.&lt;ref name=&quot;slivka-70&quot; /&gt;

Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stal členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. V roku 1992 sa mu podarilo obnoviť [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskú univerzitu]], tá bola slávnostne otvorená za účasti [[Otto von Habsburg|Otta Habsburského]], [[Ivan M. Havel|Ivana Havla]] či britského ministra [[John Patten|Johna Pattena]], na univerzite vyučovali m.i. [[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]] alebo [[Roger Scruton]]. Sám Slivka zastával v rokoch 1993{{--}}1995 funkciu prvého predsedu akademického senátu a v roku 1994 sa stal docentom. Z univerzity však v roku 1996 odišiel na univerzitu do Bratislavy, kde v rokoch 1998{{--}}2004 viedol Katedru archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na fakulte teraz pôsobí ako emeritný docent. Externe prednášal na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite]] v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]].&lt;ref name=&quot;slivka-70&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}
* {{Preklad|cs|Michal Slivka (archeolog)|18493055}}

== Literatúra ==
* BAČA, Martin (ed.): ''Pod stromom života : Zborník k 70. narodeninám Michala Slivku.'' [edícia: Studia Archaeologia et Mediaevalia, tomus XIII] Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2022. 468 s. ISBN 978-80-223-5388-5 [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/karch/Publikacie/slivka_online_.pdf (online)]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20160304103256/https://fphil.uniba.sk/slivka/ Osobné stránky]
* [https://spis.korzar.sme.sk/c/20895862/archeolog-michal-slivka-zije-v-srdci-raja-uz-tridsatpat-rokov.html Archeológ Michal Slivka žije v srdci Raja už tridsaťpäť rokov] - Korzár Spiš SME.sk, 24. 8. 2018

{{DEFAULTSORT:Slivka, Michal}}
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Slovenskí archeológovia]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Letanoviec]]</text>
      <sha1>ceraxe9j682lbd140doxon4k1io42pk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia</title>
    <ns>4</ns>
    <id>656924</id>
    <revision>
      <id>7426746</id>
      <parentid>7426280</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:01:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ListeriaBot</username>
        <id>194672</id>
      </contributor>
      <comment>Wikidata list updated [V2]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7247" xml:space="preserve">[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: &lt;onlyinclude&gt;{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}&lt;/onlyinclude&gt;.

&lt;!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--&gt;&lt;!-- &lt;noinclude&gt;{{Wikidata list header}}&lt;/noinclude&gt; --&gt;{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {&quot;1920-02-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { &quot;1920-01-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod &gt; &quot;2020-09-01T00:00:00Z&quot;^^xsd:dateTime) FILTER (?dod &lt; now())  Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ).  FILTER (  ?dodtime &gt; ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable' style='width:100%'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q65321|Q65321]]
| [[Súbor:Wolfgang Petersen - Poseidon Premiere.jpg|center|75px]]
| [[Wolfgang Petersen]]
| 1941-03-14
| 2022-08-12
| 
| [[filmový režisér]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q28389|scenárista]]''
| 
| [[Nemecko]]
| ''[[:d:Q4174|Emden]]''
| ''[[:d:Q846426|Brentwood]]''
| 
|-
| [[:d:Q234610|Q234610]]
| [[Súbor:Anne Heche July 14, 2014 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Anne Hecheová|Anne Heche]]
| 1969-05-25
| 2022-08-11
| americká herečka
| [[herec]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;[[filmový režisér]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q28389|scenárista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| ''[[:d:Q777153|Aurora]]''
| [[Los Angeles]]
| 
|-
| [[:d:Q185165|Q185165]]
| [[Súbor:Olivia Newton John op Schiphol, Bestanddeelnr 930-0131 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Olivia Newton-Johnová]]
| 1948-09-26
| 2022-08-08
| 
| [[pesničkár]]&lt;br/&gt;[[spevák]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q55960555|recording artist]]''
| 
| [[Austrália (štát)|Austrália]]&lt;br/&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
| [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]]
| ''[[:d:Q2223280|Santa Ynez Valley]]''
| 
|-
| [[:d:Q257423|Q257423]]
| [[Súbor:J.Em. Jozef kardinál Tomko.jpg|center|75px]]
| [[Jozef Tomko]]
| 1924-03-11
| 2022-08-08
| slovenský kardinál a arcibiskup
| [[spisovateľ]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''
| [[Kardinál]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q48629921|katolícky arcibiskup]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q104089205|Grand Chancellor of the Pontifical Urbaniana University]]''
| [[Slovensko]]
| [[Udavské]]
| [[Rím]]
| [[Dóm svätej Alžbety]]
|-
| [[:d:Q1373550|Q1373550]]
| [[Súbor:Vaclavicek 2015.jpg|center|75px]]
| [[Rostislav Václavíček]]
| 1946-12-07
| 2022-08-07
| 
| ''[[:d:Q937857|futbalista]]''
| 
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Vrahovice]]
| [[Brno]]
| 
|-
| [[:d:Q488043|Q488043]]
| [[Súbor:1975 CPA 4445 Crop Filipchenko.jpg|center|75px]]
| [[Anatolij Vasilievič Filipčenko]]
| 1928-02-26
| 2022-08-07
| 
| [[pilot]]&lt;br/&gt;[[kozmonaut]]&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]
| 
| [[Rusko]]&lt;br/&gt;[[Sovietsky zväz]]
| ''[[:d:Q4153831|Davydovka]]''
| [[Hviezdne mestečko]]&lt;br/&gt;[[Moskovská oblasť]]
| 
|-
| [[:d:Q2439897|Q2439897]]
| 
| [[Lucien Kroll]]
| 1927-03-13
| 2022-08-02
| 
| [[architekt]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q11774202|essayist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q131062|urban planner]]''
| 
| [[Belgicko]]
| ''[[:d:Q9005|Brussels metropolitan area]]''
| [[Brusel]]
| 
|-
| [[:d:Q112386959|Q112386959]]
| 
| [[Karol Rosmány]]
| 1937
| 2022-07-30
| 
| [[ilustrátor]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q1925963|grafik]]''
| 
| 
| 
| 
| 
|-
| [[:d:Q254038|Q254038]]
| [[Súbor:Nichelle Nichols by Gage Skidmore.jpg|center|75px]]
| [[Nichelle Nicholsová]]
| 1932-12-28
| 2022-07-30
| americká herečka
| ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;[[herec]]&lt;br/&gt;[[spevák]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2405480|dabér]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q5716684|tanečník]]''
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| ''[[:d:Q2361139|Robbins]]''
| ''[[:d:Q985526|Silver City]]''
| 
|-
| [[:d:Q113344024|Q113344024]]
| 
| [[Lisa-Maria Kellermayrová|Lisa-Maria Kellermayr]]
| 1985
| 2022-07-29
| rakúska lekárka
| [[lekár]]
| 
| [[Rakúsko]]
| 
| [[Seewalchen am Attersee]]
| 
|-
| [[:d:Q92628|Q92628]]
| [[Súbor:2012-06-15 Juris Hartmanis (35414382405).jpg|center|75px]]
| [[Juris Hartmanis]]
| 1928-07-05
| 2022-07-29
| 
| [[matematik]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q82594|informatik]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q1607826|editor]]''
| ''[[:d:Q4182948|head of department]]''
| [[Lotyšsko]]&lt;br/&gt;[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Riga]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q108732570|Q108732570]]
| 
| [[Ondrej Demáček]]
| 1940
| 2022-07-28
| slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky
| ''[[:d:Q5758653|stredoškolský učiteľ]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q29182003|mathematics teacher]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q112978310|computer science teacher]]''
| 
| 
| [[Považská Bystrica]]
| [[Bratislava]]
| 
|-
| [[:d:Q210898|Q210898]]
| [[Súbor:James Lovelock, 2005 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[James Lovelock]]
| 1919-07-26
| 2022-07-26
| 
| ''[[:d:Q864503|biológ]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q593644|chemik]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q24387326|mythographer]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q15839134|ekológ]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3578589|environmentalist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q18844224|science fiction writer]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2919046|biochemist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q846430|futurist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3015326|independent scientist]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q18814623|autobiograf]]''
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| ''[[:d:Q19801|Letchworth Garden City]]''
| ''[[:d:Q306685|Abbotsbury]]''
| 
|-
| [[:d:Q192556|Q192556]]
| [[Súbor:Official portrait of Lord Trimble crop 2.jpg|center|75px]]
| [[David Trimble]]
| 1944-10-15
| 2022-07-25
| 
| [[politik]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q808967|barrister]]''
| ''[[:d:Q22979245|Leader of the Ulster Unionist Party]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q22979263|First Minister of Northern Ireland]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q35921591|Member of the 53rd Parliament of the United Kingdom]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q36634044|Member of the 52nd Parliament of the United Kingdom]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q37303721|Member of the 2nd Northern Ireland Assembly]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q18952564|Member of the House of Lords]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q37303731|Member of the 1st Northern Ireland Assembly]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q41582627|Member of the 51st Parliament of the United Kingdom]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q41582624|Member of the 50th Parliament of the United Kingdom]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q28841847|Member of the Privy Council of the United Kingdom]]''
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[Belfast]]
| [[Belfast]]
| 
|-
| [[:d:Q363271|Q363271]]
| [[Súbor:David Warner (Actor) Rory Lewis Photographer.jpg|center|75px]]
| [[David Warner]]
| 1941-07-29
| 2022-07-24
| 
| [[herec]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[Manchester]]
| ''[[:d:Q2090609|Northwood]]''
| 
|}
{{Wikidata list end}}

[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]</text>
      <sha1>lqow4iz8afma4588qw61ywydqjlovau</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Mestá v Kanade</title>
    <ns>10</ns>
    <id>659895</id>
    <revision>
      <id>7426610</id>
      <parentid>7426609</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:03:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia podľa sčítania 2021</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3340" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Mestá v Kanade
| nadpis    = Mestá v [[Kanada|Kanade]] podľa počtu obyvateľov
| obrázok   = [[Súbor:Flag of Canada.svg|50px|Vlajka Kanady]]

| skupina1  = 1 000 000+
| zoznam1   = 
* [[Toronto]], [[Ontário|ON]] 
* [[Montreal]], [[Quebec|QC]]
* [[Calgary]], [[Alberta|AB]]
* [[Ottawa]], [[Ontário|ON]]
* [[Edmonton]], [[Alberta|AB]]

| skupina2  = 500 000+
| zoznam2   = 
* [[Winnipeg]], [[Manitoba|MB]]
* [[Mississauga]], [[Ontário|ON]]
* [[Vancouver]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Brampton (Ontário)|Brampton]], [[Ontário|ON]]
* [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário|ON]]
* [[Surrey (Britská Kolumbia)|Surrey]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Quebec|QC]]

| skupina3  = 200 000+
| zoznam3   = 
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]], [[Nové Škótsko (provincia)|NS]]
* [[Laval (Quebec)|Laval]], [[Quebec|QC]]
* [[London (Ontário)|London]], [[Ontário|ON]]
* [[Markham (Ontário)|Markham]], [[Ontário|ON]]
* [[Vaughan]], [[Ontário|ON]]
* [[Gatineau]], [[Quebec|QC]]
* [[Saskatoon]], [[Saskatchewan|SK]]
* [[Kitchener (Ontário)|Kitchener]], [[Ontário|ON]]
* [[Longueuil]], [[Quebec|QC]]
* [[Burnaby (mesto)|Burnaby]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Windsor (Ontário)|Windsor]], [[Ontário|ON]]
* [[Regina (Saskatchewan)|Regina]], [[Saskatchewan|SK]]
* [[Oakville (Ontário)|Oakville]], [[Ontário|ON]]
* [[Richmond (Britská Kolumbia)|Richmond]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Richmond Hill (Ontário)|Richmond Hill]], [[Ontário|ON]]

| skupina4  = 100 000+
| zoznam4   = 
* [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Ontário|ON]]
* [[Oshawa]], [[Ontário|ON]]
* [[Sherbrooke (Quebec)|Sherbrooke]], [[Quebec|QC]]
* [[Greater Sudbury]], [[Ontário|ON]]
* [[Abbotsford (Britská Kolumbia)|Abbotsford]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Lévis (Quebec)|Lévis]], [[Quebec|QC]]
* [[Coquitlam]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Barrie (Ontário)|Barrie]], [[Ontário|ON]]
* [[Saguenay (Quebec)|Saguenay]], [[Quebec|QC]]
* [[Kelowna (Britská Kolumbia)|Kelowna]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Guelph]], [[Ontário|ON]]
* [[Trois-Rivières (Quebec)|Trois-Rivières]], [[Quebec|QC]]
* [[Whitby (Ontário)|Whitby]], [[Ontário|ON]]
* [[Cambridge (Ontário)|Cambridge]], [[Ontário|ON]]
* [[St. Catharines]], [[Ontário|ON]]
* [[Milton (Ontário)|Milton]], [[Ontário|ON]]
* [[Langley (Britská Kolumbia)|Langley]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Kingston (Ontário)|Kingston]], [[Ontário|ON]]
* [[Ajax (Ontário)|Ajax]], [[Ontário|ON]]
* [[Waterloo (Ontário)|Waterloo]], [[Ontário|ON]]
* [[Terrebonne (Quebec)|Terrebonne]], [[Quebec|QC]]
* [[Saanich (Britská Kolumbia)|Saanich]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|John’s]], [[Newfoundland a Labrador|NL]]
* [[Thunder Bay]], [[Ontário|ON]]
* [[Delta (Britská Kolumbia)|Delta]], [[Britská Kolumbia|BC]]
* [[Brantford]], [[Ontário|ON]]
* [[Chatham-Kent]], [[Ontário|ON]]
* [[Clarington]], [[Ontário|ON]]
* [[Red Deer]], [[Alberta|AB]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Geografické navigačné šablóny Kanady]]
[[Kategória:Navigačné šablóny miest podľa obyvateľov|Kanada]]
&lt;/noinclude&gt;
&lt;!-- {{Preklad|en|List of the 100 largest municipalities in Canada by population|994526561}} --&gt;
&lt;!-- {{Preklad|en|List of the largest municipalities in Canada by population|1098456667}} --&gt;</text>
      <sha1>9ik2s1lw85hw1gtgdo55oioyc3cqcwa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Man/Darwin</title>
    <ns>10</ns>
    <id>664186</id>
    <revision>
      <id>7426798</id>
      <parentid>7175604</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:23:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>-</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="498" xml:space="preserve">{{#switch:{{{3}}}
|attrib=[[Darwin (operating system)|Darwin]] and [[macOS]] {{#switch:{{{1}}} &lt;!-- section titles (mostly) from intro pages; otherwise from a page header --&gt;
  |1=General Commands
  |2=System Calls
  |3=Library Functions
  |4=Kernel Interfaces
  |5=File Formats
  |6=Games
  |7=Miscellaneous Information
  |8=System Manager's
  |9=Kernel Developer's}} [[man page|Manual]]
|url=https://www.unix.com/man-page/mojave/{{{1}}}/{{{2}}}
|display_section={{{1}}}}}&lt;noinclude&gt;

&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>0dzw7qv7iby2unnrjomkmlbe6u4z4i7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Bobalik</title>
    <ns>0</ns>
    <id>664984</id>
    <revision>
      <id>7426801</id>
      <parentid>7419910</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:28:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Referencie */ -</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3831" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jozef Bobalik
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = politický väzeň
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1928|08|04}}
 | Miesto narodenia   = [[Lukov (okres Bardejov)|Lukov]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|2021|03|26|1928|08|04}}
 | Miesto úmrtia      = [[Prešov]], [[Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Jozef Bobalik''' (* [[4. august]] [[1928]], [[Lukov (okres Bardejov)|Lukov]]{{--}}† [[26. marec]] [[2021]], [[Prešov]]) bol slovenský [[politický väzeň]] sovietskeho režimu.

V dôsledku [[Agitácia (politika)|agitácie]] na východnom Slovensku sa pridal k optantom do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] (výmena obyvateľstva medzi ČSR a ZSSR na základe dohody z 10. júla 1946).

Na [[Ukrajina|ukrajinskom území]] z prinútenia prečítal protistalinský leták, za čo bol v 1948 zatknutý a následne odsúdený na prácu v [[Gulag (1930 – 1960)|lágroch]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Bobalik (1928 - 2021)|url=https://www.memoryofnations.eu/en/bobalik-jozef-1928|vydavateľ=www.memoryofnations.eu|dátum prístupu=2021-03-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Prešiel viacerými lokalitami [[Gulag (1930 – 1960)|GULAG-u]]. Skúsenosti z [[Kolymský kraj|Kolymského kraja]] zachytil v autobiografickej knihe ''[[Sedem rokov na Severe]]'' &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Sedem rokov na Severe|url=https://www.worldcat.org/oclc/667616429|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2009|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89335-16-9|meno=Jozef|priezvisko=Bobalik|vydanie=1.|strany=}}&lt;/ref&gt; a vypovedal o nich v dokumentárnom filme ''Prežili sme gulag'' (ÚPN, 2008, réžia O. Krajňák). Na jeho optantskej skúsenosti je založený dokumentárny film ''Jozef a jeho bratia'' (ÚPN, 2009, réžia Anna A.Hlaváčová)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef a jeho bratia - DVD|url=https://www.artforum.sk/katalog/68271/jozef-a-jeho-bratia-dvd|vydavateľ=Artforum - dobrodružstvo myslenia|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;, dostupný v slovenskej verzii&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOZEF A JEHO BRATIA - lepší život v ZSSR ??|url=https://www.youtube.com/watch?v=YmsOs2jWiYs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; i vo verzii s anglickými titulkami&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOZEF AND HIS BROTHERS - audio SK, title EN|url=https://www.youtube.com/watch?v=Glga_FYEn0U|dátum prístupu=2022-08-04|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. 

Za svedectvo o tom, čo znamenal [[stalinizmus]] pre presídlencov z ČSR, mu bola v roku 2018 udelená cena Prešovského samosprávneho kraja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rok 2018 - Prešovský samosprávny kraj|url=https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/ocenenia/cena-zpsk/rok-2018/|vydavateľ=www.po-kraj.sk|dátum prístupu=2021-03-30}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Bobalik, Jozef}}
[[Kategória:Väzni gulagov]]
[[Kategória:Osobnosti z Lukova]]
[[Kategória:Politickí väzni]]</text>
      <sha1>4asmrw0ih591wmcsacjc3nf93yc47ca</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3</title>
    <ns>2</ns>
    <id>668969</id>
    <revision>
      <id>7426837</id>
      <parentid>7426153</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:52:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko - diela - 19. august 2022.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="77789" xml:space="preserve">Na tomto pieskovisku sú materiály k dielam Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka:

== Marusja ==
«'''Маруся'''» — драматична повість Григорія Квітки-Основ'яненка, написана в 1832 та опублікована в 1834 році. Перша повість/роман&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian literature {{!}} Britannica.com|url=https://web.archive.org/web/20191005014115/https://www.britannica.com/art/Ukrainian-literature|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2022-06-02}}&lt;/ref&gt; твір української літератури.

'''''Marusja''''' (po slovensky _____________________________________) je dramatická románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1832 a bola publikovaná v roku 1834. Je to prvá románová novela, respektíve román v ukrajinskej literatúre.

{{Infobox Kniha|Názov=Marusja|Originálny názov=Marusja|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1834]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}

=== Postavy ===
* Маруся — головна героїня, донька Наума Дрота. Це справжня красуня, яка до того ж скромна, з усіма привітна, ввічлива, спокійна, а понад усе — працьовита: «і на батька, і на матір, і на себе пряде, шиє, миє, і сама усе одна, без наймички, і варить, і пече'''»''', не зважаючи на те, що вона є дочкою заможних батьків. Образ Марусі — високе втілення всіх найкращих рис української дівчини, наділеної прикметами краси національної, фізичної та духовної. Мова героїні пересипана уснопоетичним народним багатством: пестливою лексикою, опоетизованими запитаннями, емоційними вигуками, прислів'ями, порівняннями.
* '''''Marusja''''' je hlavná postava diela a dcéra Nauma Drota. Ako ozajstná krásavica je &lt;s&gt;navyše&lt;/s&gt; skromná, ku každému sa správa láskavo a zdvorilo, je pokojná a hlavne pracovitá bez ohľadu na to, že je dcérou zámožných rodičov: ''„Aj pre otca, aj pre mamu, aj pre seba pradie, šije, myje a všetko robí sama bez slúžky, varí aj pečie.“'' Postava vo veľkej miere stelesňuje/zosobňuje všetky najideálnejšie vlastnosti ukrajinskej dievčiny obdarenej národnou, fyzickou a duševnou krásou (''alternatíva'': ..., aká reprezentuje národnú, fyzickú a duševnú krásu. Jazyk postavy sa vyznačuje ústnym poetickým bohatstvom ľudového jazyka prostredníctvom zdrobnenín, spoetizovaných otázok, citových citosloviec, prísloví čí porovnaní.
* Наум Дрот — багатий селянин, батько Марусі. Працьовитий, мудрий, народний, чесний селянин, який дотримується усіх народних обрядів і звичаїв. Незважаючи на те, що був кріпаком, став заможним.
* '''''Naum Drot''''' je bohatý, pracovitý, múdry, folklórne založený a čestný dedinčan a otec Marusi. Dodržiava všetky ľudové obrady a zvyky. Bez ohľadu na to, že bol nevoľníkom, zbohatol.
* Настя Дрот — мати Марусі, дружина Наума Дрота. Сумирна і богобоязлива, вона дуже любить свою дочку і шанує чоловіка.
* '''''Nasťa Drot''''' je matka Marusi a manželka Nauma Drota. ________, bojí sa Boha, veľmi ľúbi svoju dcéru a ctí si svojho manžela.
* Василь — наречений Марусі. Він сирота, бідний, працює в місті свитником. Чесний, скромний, працьовитий, добрий, розумний, дотепний. Швидко навчився грамоти, працюючи в купця. «Гарний, русявий, чисто підголений; чуб чепурний, вуса козацькі, очі веселенькі, як зірочки, на виду рум'яний, моторний, звичайний; жупан на ньому синій і китаєва юпка, з поясом з аглицької каламайки підперезаний, у тяжинових штанях. Чоботи добрі, шкапові з підковами'''»''' — такий портретний опис цього героя дає письменник.
* Preklad odseku je potrebné celý prekonzultovať (prekopať), a preto ešte ho na pieskovisku neuvádzam

=== Dej ===
Твір починається описом Наума Дрота, багатого й побожного селянина, і його дружини Насті Дрот. Автор розповідає про їхню доньку Марусю, роботящу, красиву і покірну дівчину. Зав'язка розпочинається тим, що Маруся іде на весілля, куди її запросили дружкою. Там вона знайомиться зі старшим боярином Василем, і між ними майже одразу виникає кохання.

Dielo začína opisom Nauma Drota, bohatého a pobožného dedinčana, a jeho manželky Nasti Drot. Autor rozpráva o ich dcére Marusi – o pracovitej, krásnej a pokornej dievčine. Zápletka sa začína tým, že Marusja ide na svadbu, kam bola pozvaná ako družička. Tam sa zoznamuje (''môj návrh'': zoznámi) zo starším bojarom Vasyľom. Takmer okamžite sa do seba zamilujú (''môj návrh'': Okamžite sa do seba zamilujú).

Наступного дня Маруся з подружкою Оленою йде на базар, Василь напрошується їх супроводжувати. Дорогою назад Олена повернулася до міста, тож пара на певний час залишилась на самоті. Вони призналися одне одному про свої почуття; того ж дня у них відбулося побачення біля озера.

Marusja na druhý deň so svojou priateľkou Olenou ide na trh. Vasyľ sa ponúkne, že ich bude sprevádzať. Cestou nazad sa Olena vrátila do mesta, a tak pár na určitý čas zostal osamote. Navzájom si vyznali city jeden druhému a v ten istý deň sa stretli pri jazere.

Василь довго відвідував Марусю, і одного дня заслав старостів. Але Наум Дрот відмовив хлопцю, мотивуючи це тим, що його можуть забрати в рекрути. На довгий час закохані розлучаються, згодом Василь з'являється і розповідає, що навчився грамоти, а його хазяїн обіцяв найняти «найомщика», який стане солдатом замість хлопця. Василь ще раз сватається до Марусі і цього разу отримує згоду від її батька.

Василь повинен поїхати до Одеси і Москви, тому наречені розлучаються. Маруся сильно тужить без коханого. Утім, більше вони не зустрілися, оскільки одного дня Маруся застудилася, сильно захворіла і невдовзі померла. Василь повернувся у той же день, коли померла його наречена. З туги за нею він іде до монастиря, де став ченцем, але незабаром помер.

=== Divadelné spracovanie ===
3 березня 1864 у Львові відбулося відкриття товариства «Руська Бесіда» виставою «Маруся» (за Григорієм Квіткою-Основ'яненком) у переробці С. Ґолембіовського, музика В. Квятковського. Диригував О. Бачинський, у ролі Марусі — Т. Бачинська.

3. marca 1864 bolo otvorené tovarišstvo ''Руська Бесіда'' (po slovensky ''____________'') divadelným predstavením ''Маруся'' (po slovensky ''____________''). Námetom pre divadelné predstavenie bolo práve dielo Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktoré spracoval S. Golembiovskyj, autorom hudby bol Vinkent Kviatovskyj a Marusju hrala Teofilija Josypivna Bačynska.

=== Výroky o diele ===
{{Citát|Я написав «Марусю» і довів, що від малоросійської мови можна розчулитися.|[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]}}{{Citát|Napísal som Marusju a dokázal som si, že maloruským jazykom je možné sa rozcítiť.|[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]}}{{Citát|Вас не бачив, а вашу душу, ваше серце так бачу, як може ніхто на всім світі. Ваша «Маруся» мені так розказала.|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]] v liste Hryhorijovi Kvitkovi Osnovjanenkovi}}{{Citát|Nevidel som Vás, ale Vašu dušu, Vaše srdce vidím tak, ako možno nikto na celom svete. Vaša Marusja mi to vyrozprávala.|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]] v liste Hryhorijovi Kvitkovi Osnovjanenkovi}}{{Citát|Ми не спроможні висловити тієї насолоди, з якою прочитали її. Загальне захоплення публіки, одностайні похвали всіх журналів цілком виправдовують враження, яке справила на нас ця чудова повість.|[[Vissarion Grigorievič Belinskij]]}}{{Citát|Nie sme schopní opísať ten pôžitok (doslovný preklad: vyjadriť ten pôžitok), s akou sme ju prečítali. Všeobecné zachytenie spoločnosti, jednomyseľná chvála všetkých časopisov plne ospravedlňujú dojem, aký vyvolala táto pôvabná románová novela.|[[Vissarion Grigorievič Belinskij]]}}

=== Zdroje ===
* ''Куриліна О. В.'' Українська мова та література. Довідник. Тестові завдання / О. В. Куриліна, Г. І. Земляна. — Кам'янець-Подільський: ФОП Сисин О. В., 2014. — 654 с.
* ''О. І. Гончар (під заг. ред. М. Г. Жулинського).''. Історія української літератури XIX століття. — К. : Либідь, 2005. — Т. 1. — С. 159-162. — &lt;nowiki&gt;ISBN 966-06-0390-8&lt;/nowiki&gt;.
* ''Г. Квітка-Основ′яненко''. Маруся. Салдатський патрет / Григорій Квітка-Основ′яненко; післямова Ніни Бернадської. — К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література)

=== Посилання ===
* Стислий опис твору Архівовано 14 листопада 2012 у Wayback Machine.
* {{Preklad|uk|Маруся (повість Квітки-Основ'яненка)|35336793}}.

== Konotopska viďma ==

=== Ukrajinská Wikipédia ===
'''«Коното́пська відьма»''' — сатирично-фантастична повість українського письменника Григорія Квітки-Основ'яненка, написана в 1833, а опублікована в 1837 році у другій книзі «Малоросійських оповідань» письменника.

'''''Konotopska viďmia''''' (po slovensky _____________________________________) je satiricko-fantastická románová novela ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833 a bola publikovaná v roku 1837 v druhej knihe ''Малоросійських оповідань'' (po slovensky _____________________________________) spisovateľa.
{{Infobox Kniha|Názov=Konotopska viďma|Originálny názov=Konotopska viďma|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|satricko-fantastická románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1837]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}
Повість розповідає про козацьку старшину, сотника славної конотопської сотні Микиту Уласовича Забрьоху, його писаря Прокопа Ригоровича Пістряка та відьму Явдоху Зубиху.

Твір складається з 14 розділів і має закінчення («закінченіє»). Кожен розділ повісті починається словами ''смутний і невеселий'', які набули в українській мові статусу крилатих слів.

==== Сюжет ====
Твір починається із опису конотопського сотника Микити Уласовича Забрьохи, який сидить «смутний і невеселий». Учора сотник їздив свататися до хорунжівни Олени, роботящої, чесної і красивої дівчини, яка не мала батьків, а мала тільки брата. Забрьоха спитав брата, чи віддасть той сестру за нього, але успіхом його пропозиція не закінчилася. Микита отримав гарбуза, тобто відмову.

Поки сотник сидить у хаті, до нього заходить сотенний писар Прокіп Ригорович Пістряк із рапортом про кількість козаків у сотні. Ця кількість була відзначена зарубками на довжелезній хворостині, але писар переламав хворостину, щоби могти її затягнути до хати, тому довго не міг дорахуватися всіх козаків. Коли помилка виявилася, Забрьоха висміяв Пістряка перед сотнею, за що той сильно образився. Після перерахунку приходить наказ із Чернігова: іти з сотнею в похід. Але писар відмовляє сотника виконувати наказ, а підбурює його почати «полювання» на відьом, бо у Конотопі вже давно не було дощу. До полку відписали листа, що сотня не може прибути до Чернігова, бо козаки повинні покарати відьом.

Наступного дня все місто зібралося на видовище біля ставка. Писар зігнав кількох жінок, які підозрюються у тому, що вони є відьмами. Перевірка відбувається таким чином: жінку кидають у воду, і якщо вона потоне, то вона не є відьмою, а якщо випливе, то вона відьма. Багато жінок загинули у воді, їх не встигли врятувати. Відьмою виявилася Явдоха Зубиха. Вона спокійно плавала по воді. Оскаженілі чоловіки почали її бити, але Явдоха наслала на них мару, тому довгий час вони били колоду. Потім справа прояснилася, і Явдосі добряче перепало.

Явдоха розлючена на Забрьоху та Пістряка. Але вони приходять до неї з подарунками і проханнями (кожен окремо) і просять допомоги. Відьма чаклує так, що Олена закохується в Забрьоху і хоче вийти за нього заміж. Сумний та невеселий сидить судденко Дем'ян Халявський, колишній коханий Олени, бо його суджена виходить за сотника. До Халявського з'являється Явдоха і пропонує допомогу.

Зубиха, щоб помститися, підлаштовує так, що сотник одружується із найстрашнішою в селі дівкою Солохою. Олена ж вийшла за свого коханого судденка Дем'яна Халявського. Забрьоху зміщають із сотництва за невиконання наказу (про похід у Чернігів), Пістряка, який хотів зайняти місце сотника, теж звільняють. Новим сотником стає Дем'ян Халявський.

У закінчення автор пише, що цю казку йому розповідав покійний Панас Месюра. Він розповідає, як все закінчилося. Халявський недовго був сотником, бо «дуже швидко перед начальством щось процвиндрив». Його шлюб з Оленою був нещасливим, оскільки був укладений в результаті чарів. Забрьоху і Пістряка покарано за те, що топили невинних жінок. Найбільше дісталося Явдосі, яка невдовзі після того, як Халявського змістили з посади сотника, померла.

==== Персонажі ====

* Микита Уласович Забрьоха — сотник конотопський;

'''Сотник Забрьоха''' — вигаданий персонаж, головний герой гумористично-сатиричної повісті Г. Квітки-Основ'яненка «Конотопська відьма».

'''Образ'''

Образ Микити Забрьохи — сатира на козацьку старшину, способи її керування козацтвом і селянством.

'''Характеристика'''

Забрьоха — головний герой твору, козацький сотник. Він ледар, надає перевагу алкоголю, їжі, сну.

Вирізняється неосвіченістю (вміє рахувати лише до тридцяти). В управлінні сотнею — безпорадний. У всьому радиться з сотенним писарем Пістряком.

Єдине усвідомлене бажання Забрьохи — побратися з Оленою Хорунжівною — вродливою та багатою дівчиною. Він прагне отримати у володіння її багатий хутір. Заради власної вигоди Забрьоха здатен на все, навіть на масові вбивства.

Мова сотника Забрьохи

Говорить Забрьоха завжди брутально, безсоромно та лайливо. Широко використовує фразеологізми.

Риси характеру Забрьох

* брехливий;
* недбалий;
* пияка;
* байдужий до інших;
* ледачий;
* неосвічений;
* нездатний до керівної роботи;
* пихатий;
* безпорадний;
* грубий;
* чванливий;
* зажерливий.

Зовнішність Забрьохи

Завжди неохайний.

''«…Голова йому не чесана, чуб не підголений, пика невмита, очі заспані, уси розкуйовджені, сорочка розхристана».''

* Олена Йосипівна — хорунжівна;
* Прокіп Ригорович Пістряк — сотенний конотопський писар, розумний, хитрий;
* Явдоха Зубиха — «конотопська відьма»;

'''Явдоха Зубиха''' — вигаданий персонаж, один з центральних героїв сатирико-фантастичної повісті Г. Квітки-Основ'яненка «Конотопська відьма».

'''Характеристика'''

Явдоха Зубиха — з одного боку страшна і небезпечна, а з іншого боку добра й симпатична. Володіє надприродними можливостями. Дуже стара мешканка Конотопа. Уроджена відьма. Розумна. Має гарне почуттям гумору.

Портрет і зовнішність Явдохи:

''«…Вона вже і тоді така стара була, як і теперечки, так, що, коли б не забрехати, було їй літ п'ятдесят зроду. І кажуть про неї люди, що вона як удень то і стара, а як сонце заходить, так вона і молодіє; а у саму глуху північ стане молоденькою дівчинкою, а там і стане стариться і до сход сонця вп'ять стане стара, як була учора. Так вона як помолодіє, то й надіне білу сорочку і коси розпустить, як дівка, та й піде доїти по селу коров, овець, кіз, кобил, собак, кішок, а по болотам жаб, ящериць, гадюк. Уже пак така не здоїть, кого задумала! Хоч і ні за що і нічого нема, то вона таки візьме своє».''

'''Відьмацькі ознаки'''

Явдоха доїть корів ночами, не тоне у воді та займається знахарством. Удень виглядає як стара, а вночі перетворюється на молоду та звабливу дівчину.

Має власного чорного кота.

'''Риси характеру Явдохи'''

* рішучість
* користолюбство;
* винахідливість;
* хитрість;
* підступність;
* розумність;
* злопам'ятність;
* мстивість;
* улесливість.

* Халявський Дем'ян Омелянович — судденко, коханий Олени;
* Солоха — дружина Забрьохи.

==== Рецепція ====
Григорій Грабович називає «Конотопську відьму» «чи не найкращим твором української прози раннього XIX століття» та «одним з найвидатніших творів у всій українській прозі XIX ст.»

==== Екранізації та постановки ====

===== Екранізації =====

* Фільм-спектакль «Конотопська відьма», знятий студією Укртелефільм у 1987 році.
* Фільм «Відьма» режисера Галини Шигаевої, знятий кіностудією ім. Довженка у 1990 році.

===== Постановки =====

* Гопак-опера «Конотопська відьма» (Національний академічний драматичний театр імені Івана Франка, 1982), сценарій Богдана Жолдака.
* Театральний мюзикл-бурлеск «Конотопська відьма» (Молодий театр), сценарій Богдана Жолдака.

==== У ЗМІ ====
Українськими ЗМІ характеристика «Конотопська відьма» вживається стосовно лідера Прогресивної соціалістичної партії України Наталії Вітренко.

==== Посилання ====

* Текст повісті на сайті укрліт.org Архівовано 8 грудня 2016 у Wayback Machine

=== Ruská Wikipédia ===
'''«Конотопская ведьма»''' — реалистическо-сатирическая повесть украинского писателя Григория Квитки-Основьяненко, написанная им в 1833 году.

==== '''Сюжет''' ====
Сюжет повести — сложная интрига, объединяющая несколько сюжетных линий.

Конотопский сотник Никита Забрёха (укр. ''Микита Забрьоха'') должен был участвовать в Черниговском походе со своей сотней, но писарь Пистряк, который сам хотел стать сотником, обманул Забрёху. Он убедил Никиту Уласовича, что в Конотопе есть дела поважнее. Этим важным делом оказалась охота на ведьм.

Они начали «проверять» женщин водой: кидать их в глубокую речку, та, что не утонет, — ведьма. Явдоха Зубыха оказалась ведьмой.

Она решила наказать сотника и писаря. Вместо того, чтоб поженить сотника с хорунжевной Еленой (Оленою), как и обещала, поженила его с кривой и рябой девкой Солохой, а писаря с бедной девушкой (наймичкою). Елена же вышла замуж за Демьяна, которого любила, однако их брак не был счастливым, так как он был заключён благодаря чарам Явдохи.

==== '''Дополнительная информация''' ====

* В одном из писем писатель утверждал, что повесть написана на основе народных рассказов и реального факта утопления ведьм.
* Произведение состоит из 14 частей и «закинчения» (окончания).
* Каждая глава повести начинается словами «грустный и невесёлый» (смутный и невесёлый; укр. ''смутний і невеселий'').

==== '''Адаптации''' ====

* В 1990 году по мотивам повести был снят фильм «Ведьма» (реж. Галина Шигаева).

=== Anglická Wikipédia ===
'''''The Witch of Konotop''''' (Ukrainian: Конотопська відьма) is a satirical fiction story by Ukrainian writer Hryhorii Kvitka-Osnovianenko written in 1833 and published in 1837 in his second book of &quot;Little Russian stories&quot;.

The story tells of Cossack centurion of the Konotop hundred Nikita Ulasovich Zabryokha, his clerk Pistryak, and the witch Yavdokha Zubikha. The work consists of 14 chapters and an epilogue; each section begins with the words &quot;sad and gloomy&quot;.

===== '''Plot''' =====
The work begins with a description of Konotop centurion Nikita Ulasovich Zabryokha sitting &quot;sad and gloomy&quot;. The previous day, he had gone to woo Olena, a hard-working and beautiful girl who had no parents, but only a brother; Zabryokha asked the brother if he would give his sister in marriage, but the brother rejected the proposal.

While the centurion sits at home, the clerk Pistryak comes to him with a stick marked with notches indicating the number of Cossacks in the hundred; however, having broken the stick while bringing it into the house, he initially miscounts the number of Cossacks. When Zabryokha discovers the error, he ridicules Pistryak in front of the hundred, offending him. Shortly thereafter, an order arrives from the Chernihiv Regiment to go on a campaign, but the scribe refuses to carry out the order, and writes a letter informing the regiment that the Cossacks cannot come to Konotop because they must undertake a witch hunt because there has been no rain in Konotop for a long time.

The next day, the whole city gathers near the pond. The scribe has kidnapped several women suspected of being witches, and prescribes a test: each woman is thrown into the water, and if she drowns, she is not a witch, and if she survives, she is a witch. Many women die in the water. The witch turns out to be Yavdokha Zubikha, who floats calmly on the water. Enraged men began to beat her, but Yavdokha uses her magic to escape.

Later, Zabryokha and Pistryak (separately) come to Zubikha with gifts and ask for help. She initially casts a spell so that Olena falls in love with Zabryokha and wants to marry him. Judge Demyan Khalyavsky, Olena's former lover, now sits sad and unhappy because she is now marrying someone else, but Zubikha offers to help him, too. To get her revenge on her assailants, the witch arranges things so Olena marries Khalyavsky after all, and Zabryokha marries the scariest girl in the village, Solokha. Shortly thereafter, Zabryokha is removed from his position for not complying with the Chernihiv regiment's orders, as is Pistryak, and Khalyavsky becomes the new captain.

In the epilogue, the author writes that this tale was told to him by the late Panas Mesiura, and reveals the ending to the story: Khalyavsky was not a centurion for long, because he quickly upset his superiors, and his marriage to Olena was unhappy because it was the result of witchcraft. Zabryokha and Pistryak were punished for drowning innocent women, and the witch died a short time later.

==== '''Reception''' ====
Hryhoriy Hrabovych described ''The Witch of Konotop'' as &quot;perhaps the best work of Ukrainian prose of the early 19th century&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabovyč|meno=Jurij Hryhorij|titul=Do istoriji ukrajinskoji literatury: Doslidžeňňa, ese, polemika|miesto=Kyjev|rok=1997|jazyk=uk|strany=46 – 136|kapitola=Teorija ta istorija: &quot;horyzont spovidaň&quot; i raňňa recepcija novoji ukrajinskoji literatury|isbn=|url=http://litopys.org.ua/hrabo/hr05.htm}}&lt;/ref&gt;

==== '''Adaptations and legacy''' ====
The work was made into a film by the studio Ukrtelefilm in 1987, and again in 1990 by director Galina Shigaeva for the Alexander Dovzhenko film studio.

It was also adapted as a screenplay by Bogdan Zholdak and performed by the Ivan Franko National Academic Drama Theater in 1982, and performed as a burlesque rap in 2016.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Kontopska viďma&quot; Prem'jera. - Kvytky v Kyjevi – Zamovleňňa kvytkiv na koncert, v teatr – Dostavka – Afiša Kyjeva – Kvytok?... Za chvylynu!|url=https://web.archive.org/web/20160312072850/http://parter.ua/ua/event/theater/molodyi_teatr/kontopska_vidma_prem_yera.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-03-12|dátum prístupu=2022-06-02}}&lt;/ref&gt;

The politician Nataliya Vitrenko was nicknamed &quot;the Witch of Konotop&quot; in reference to the story.

==== '''Link''' ====
* Text of the story on the website ukrlit.org

== Serdešna Oksana ==
'''Сердешна Оксана''' — повість Григорія Квітки-Основ'яненка, опублікована вперше в 1841-му році в альманасі «Ластівка». Повість примітна тим, що у ній Квітка вирішує ту саму проблему покритки, зведеної солдатом, що й Шевченко у поемі «Катерина».

'''''Serdešna Oksana''''' (po slovensky _____________________________________) je románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1841 v almanachu ''Ластівка'' (po slovensky _____________________________________). Románová novela je významná, pretože Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v nej rozoberá príbeh o žene s nemanželským dieťaťom, ktorú zviedol vojak – rovnakú tému ako v poéme Tarasa Hryhorovyča Ševčenka ''Kateryna'' (po slovensky _____________________________________).
{{Infobox Kniha|Názov=Serdešna Oksana|Originálny názov=Serdešna Oksana|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1841]]|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}

=== '''Сюжет''' ===

=== '''Рецепція''' ===

==== Зв'язок із поемою «Катерина» ====
Ще сам Квітка у листі до Шевченка за 23 жовтня 1840-го року писав про подібність «Катерини» та «Сердешної Оксани»:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=23.10.1840. Pysmo H. F. Kvitky-Osnovjanenka T. H. Ševčenko|url=https://www.myslenedrevo.com.ua/ru/Lit/K/KvitkaOsnovjanenko/Corresp/1840/1840-10-23.html|vydavateľ=www.myslenedrevo.com.ua|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
{{Citát|А книжку як розгорнув, дивлюсь – «Кобзар», та вже дуже вичитаний. Дарма! Я його притулив до серця, бо дуже шаную Вас і Ваші думки кріпко лягають на душу. А що «Катерина», так так що Катерина! Гарно, батечку, гарно! Більш не вмію сказати. От так-то москалики-воєнні обдурюють наших дівчаток! Списав і я «Сердешну Оксану», от точнісінько як і Ваша «Катерина». Будете читати, як пан Гребінка видрюкує.}}
Згодом, було висунуто теорію, згідно якої Шевченко міг читати «Сердешну Оксану» під час допомоги Євгенові Гребінці над створенням альманаху «Ластівка». На думку Юрія Іванкіна, Гребінка отримав повість Квітки наприкінці 1838-го — на початку 1839-го року; в той самий час була написана «Катерина».&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ivakin|meno=Jurij Oleksijovyč|titul=Komentar do «Kobzarja» Ševčenka: Poeziji do zaslaňňa|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1964|strany=37 – 39|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

=== Видання ===
* Ластівка. — СПб., 1841. — с. 32-207.
* Повісті Григорія Квітки (Основ’яненка). Т. 1. — СПб., 1858. — с. 153-230.

== Saldackyj patret ==
'''«Салдацький патрет»''' — оповідання Григорія Квітки-Основ'яненка, написане у 1833 році. Надруковане вперше в альманасі «Утренняя звезда» у Харкові 1833 року.

'''''Saldackyj patret''''' (po slovensky _____________________________________) je poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorú napísal v roku 1833. Prvýkrát bola vydaná v almanachu ''Утренняя звезда'' (po slovensky _____________________________________) v meste Charkov v roku 1833.

«Салдацький патрет» є першим україномовним оповіданням Г. Квітки-Основ'яненка, яке стало своєрідною передмовою до «Малороссийских повестей», що становили початок розвитку нової української прози.

''Saldackyj patret'' (po slovensky _____________________________________) je prvá poviedka Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaná v ukrajinčine. Poviedka sa stala svojráznym predslovom do ''Малороссийских повестей'' (po slovensky _____________________________________), aké stanovili začiatok rozvoja novej ukrajinskej prózy.

Оповідання вважається своєрідним художнім маніфестом автора. Написане у бурлескному жанрі з метою просвітництва, де фольклорні джерела втілилися у просвітницьких ідеях. Сміх у цьому оповіданні має подвійний зміст: з одного боку — бурлеск як універсальне явище, а з другого — модні віяння того часу — сміх над неосвіченістю та недосконалістю. У формі оповідання-притчі автор хотів провчити критиків, які, не розуміючи української мови, беруть на себе сміливість сміятися над усім, написаним цією мовою. «Латинська побрехенька, по-нашому розказана», — так написано у заголовку тому, що один з латинських анекдотів (про художника Апеллеса) був використаний автором при написанні цього оповідання. До сьогодні твір зберігає живий інтерес, як талановите і реалістичне зображення ярмарку, як художнє свідчення побуту України на початку ХІХ ст.

Poviedka sa považuje za svojrázny manifest (vyhlásenie) autora. Je napísaná vo forme komediálneho žánru a pramene folklóru prenikli do myšlienok osvietenstva. Humor má v diele dvojaký význam: na jednej strane je univerzálnym fenoménom, na druhej výsmechom nevzdelanosti a nedokonalosti charakteristickým pre vtedajšiu dobu. Autor sa vo forme poviedky či podobenstva usiloval kritikov, ktorí bez toho, aby ovládali ukrajinčinu, majú odvahu degradovať všetko napísané v tomto jazyku, presvedčiť o opaku. Veta ''„Latinčina je anekdota, pre nás je rozprávanie.“'' (citátu veľmi nerozumiem) je napísaná v názve, pretože autor pri písaní tejto poviedky použil jednu z latinských anekdot (o Apelllovi). ''alternatíva vety, ak by sme nevyužívali citát'': Autor pri písaní poviedky použil/sa inšpiroval anekdotou o Apellovi. Dielo je dodnes veľmi zaujímavé aké umelecké svedectvo o živote na Ukrajine začiatkom 19. storočia vďaka realistickému zobrazeniu jarmoku.

=== '''Dej''' ===
Сюжет оповідання дуже простий, збудований нечітко, наголос зроблений на окремих епізодах, об'єднаних картиною ярмарку.

Dej poviedky je veľmi jednoduchý, ale nejasne štruktúrovaný. Dôraz sa kladie na jednotlivé situácie, ktoré spája prostredie jarmoku.

Події твору розгортаються на ярмарку у селі Липці (нині центрі Липецької сільської територіальної громади Харківського району Харківської області), де «скусний» маляр Кузьма Трохимович виставив власноруч мальований «патрет» солдата-москаля. Він так був схожий на справжнього, що перекупки підносили йому бублики, з ним загравали дівчата, а розгадав несправжність солдата швець, який побачив недоліки насамперед у погано змальованих солдатських чоботях. Таку «критику» маляр Кузьма Трохимович не лише стерпів, а й тут же взявся підправити чоботи. А от коли швець почав шукати вади ще і в солдатському «мундирі» (не так рукави пришиті), то тут вже маляр не стерпів і відрізав: «Швець, знай своє шевство, а у кравецтво не мішайся!».

Príbeh sa začína na jarmoku v obci Lypci (v súčasnosti v centre Lypeckej obecnej teritoriálnej občiny&lt;sup&gt;[pomocný odkaz na slovo ''občina'']&lt;/sup&gt; Charkovského rajónu Charkovskej oblasti), kde „smutný“ maliar Kuzma Trochymovyč vystavil vlastnoručne namaľovaný portrét vojaka. Vojak na obraze bol podobný skutočnému natoľko, že priekupníčky mu dávali praclíky – dievčatá sa s ním zahrávali. Obuvník však prišiel na to, že obraz nebol úplne autentický kvôli zle namaľovaným vojenským čižmám. Takúto „kritiku“ maliar Kuzma Trochymovyč nielenže zniesol, ale hneď aj čižmy upravil/opravil. A od kedy obuvník začal nachádzať (hľadať) chyby ešte aj vo vojenskom „mundúre“/na vojenskej uniforme (rukávy nie sú tak prišité), maliar už nemohol zniesť kritiku a odsekol: ''„Obuvník, drž sa svojho obuvníctva a do krajčírstva sa nemiešaj!“''.

Портрет у творі виконує подвійну функцію. З одного боку, він — витвір народного мистецтва і сприймається як реальність, з іншого — це штучність, копія дійсності. Крім того, він створює безліч комічних ситуацій: чим довше перебуває на ярмарку, тим більше народу долучається до розваги, при цьому портрет є високим зразком народного малярства. Мальований солдат сприймається як справжній, але постає як декорація. Народ спочатку сприймає його як живу реальність і до нього йдуть з подарунками, пропозиціями.

Портрет у творі виконує подвійну функцію. З одного боку, він — витвір народного мистецтва і сприймається як реальність, з іншого — це штучність, копія дійсності. Крім того, він створює безліч комічних ситуацій: чим довше перебуває на ярмарку, тим більше народу долучається до розваги, при цьому портрет є високим зразком народного малярства. Мальований солдат сприймається як справжній, але постає як декорація. Народ спочатку сприймає його як живу реальність і до нього йдуть з подарунками, пропозиціями.

Поведінку персонажів об'єднує одне — неготовність сприйняти побачене як витвір мистецтва. Цим Квітка-Основ'яненко підкреслив думку, що не кожен спроможний правильно оцінити й сприйняти зразки мистецтва на належному рівні.

Správanie postáv spája jedno – neochota vnímať videné ako umelecké dielo. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko tým zdôraznil (''ja by som dal, hoci to nie je preklad'': vyjadril) myšlienku, že nie každý je schopný správne ohodnotiť a vnímať umelecké diela na primeranej úrovní.

=== Kompozícia ===
Складна, майстерно створена ідейно-художня система, оригінальна за жанровою структурою. За композицією оповідання схоже з вертепною драмою: має 11 самостійних епізодів чи портретів, об'єднаних спільним образом Кузьми Трохимовича. При цьому письменник орієнтується на народну казку про різнотипні пригоди героя й на літературні твори з ланцюговою композицією.

Poviedka má podobnú kompozíciu ako vianočná ľudová hra: má 11 samostatný epizód či portrétov, ktoré spája spoločná postava – Kuzma Trochymovyč. Spisovateľ sa pri písaní zameriaval na ľudovú rozprávku o rôznych príhodách hrdinu a na literárne diela s reťazovou kompozíciou.          (''môj návrh'': Spisovateľ zároveň vychádzal aj z ľudových rozprávok o rôznych príhodách hrdinu a z literárnych diel s reťazovou kompozíciou.).

Оповідь хоча й близька до усно-анекдотичної, але вона докладна, розважлива, спокійна за темпом. Оповідач постає мудрою, досвідченою, добродушною людиною з народу. Дуже помітне використання розмовного стилю на початку оповідання. Багато коротких, обірваних речень, питальних і окличних.

Hoci rozprávanie je blízke ústnej anekdote, je detailné, premyslené a má pokojné tempo. Rozprávač je zobrazený ako múdry a skúsený človek z ľudu s dobrou dušou/s dobrými úmyslami. Na začiatku poviedky je veľmi viditeľné používanie hovorového štýlu. Do značnej miery sú v nej využívané krátke, prerušované, opytovacie a rozkazovacie vety.

Ефект живої розмови зі слухачем досягається неодноразовими звертаннями до нього. Твір насичений простонародними словами, діалектизмами, зворотами. Враховуючи бурлескність твору, вживається багато емоційно-забарвлених фразеологізмів. Використаний гротеск — образ самого Кузьми Трохимовича.

Відчутний вплив традицій Івана Котляревського.

V diele je značný vplyv tradícií Ivana Petrovyča Kotľarevského.

=== '''Етнографічність у творі''' ===
Етнографічно точно передані автором матеріал, колір, форма одягу персонажів, різного краму. Але ці докладні описи Квітки зовсім не обтяжують твір і не втомлюють читача, бо автор зумів майстерно передати все багатоголосся людського натовпу, шум, гамір, суєту, рух, експресію. Це все відтворюється шляхом зображення бажань, прагнень частини персонажів, поданих найбільш детально в ярмарковій метушні: циган і циганка намагаються когось обдурити, перекупка — продати з вигодою, парубки й дівчата — пожартувати і позалицятися; Матвій Шпонь продав сіль і на всі гроші гуляє, п'є, бешкетує на радощах, а інші селяни прагнуть вторгувати на «подушне», кожен купець наперебій вихваляє свій крам.

Талановито змальована картина ярмарку в Україні початку ХІХ ст., сповнена зорових, слухових образів, багатства життєвих фарб, галасу, руху.

=== '''Переклад''' ===
«Салдацький патрет» був першим твором Г. Квітки-Основ'яненка, перекладеним російською мовою. Переклав і надрукував його у журналі «Современник», 1837, т. 4, с. 108—138 під псевдонімом Козак Луганський, В. І. Даль. Твори Квітки подавалися як зразок яскравого відтворення національного колориту.

В. Бєлінському це оповідання дуже сподобалося ще при першому знайомстві з оригіналом, написаним українською; прочитавши його вдруге вже у російському перекладі, відомий своєю вимогливістю критик написав: «Зрештою, ця повість — рішуче найкращий твір п. Основ'яненка, і ми знов прочитали його з давньою приємністю.»

=== '''Джерела''' ===

* {{Citácia knihy|priezvisko=Hončar|meno=O. I.|titul=Istorija ukrajinskoji literatury ХІХ stoliťťa|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2005|isbn=966-06-0390-8}}
* ''Г. Квітка-Основ'яненко.''Маруся. Салдацький патрет / Григорій Квітка-Основ'яненко; післямова Ніни Бернадської. К. : Знання, 2009. — 136 с. — (Класна література). — &lt;nowiki&gt;ISBN 978-966-346-566-1&lt;/nowiki&gt;
* ''Аксьонова Н., Домановський А.'' «…Аж у Липці»: побут слобожанського села першої третини ХІХ ст. в оповіданні Г. Ф. Квітки-Основ'яненка «Салдацький патрет» // Народознавчі зошити. 2020. № 2 (152). С. 450-460.

== Pan Chaľavskyj ==

=== ukrajinská Wikipédia. ===
'''«Пан Халявський»''' (рос. ''Пан Халявский'') — історично-побутовий роман Григорія Квітки-Основ'яненка, написаний російською мовою Подає знущально-критичний розріз повсякденного побуту принаймні трьох поколінь українських поміщиків кінця XVIII — початку XIX століть. Уперше опублікований у журналі «Отечественные записки» (1839, No 6—7), а окремим виданням — у 1840 р. в Санкт-Петербурзі.

'''''Pan Chaľavskyj''''' (po rusky ''Пан Халявский''; po slovensky _____________________________________) je historicko-spoločenský román Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaný v ruštine. Autor v diele formou výsmechu podáva kritický prierez každodenného života 3 pokolení ukrajinských statkárov na prelome 18. a 19. storočia. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1839 v 6. a 7. čísle časopisu ''Отечественные записки'' (po slovensky _____________________________________) a osobitne v roku 1840 v Sankt-Peterburgu.

==== '''Фабула''' ====
Роман побудований на спогадах Трохима Мироновича Халявського про найцікавіші, на його погляд, пригоди свого життя.

У творі етнографічно точно відтворено особливості тогочасного побуту, зокрема є детальний опис пригощання полковника-благодійника, становище жінки, дворової прислуги та ставлення до неї поміщиків, ознаки розкладу помісного дворянства, визначені соціальною суттю стану та умовами паразитичного побуту.

==== '''Критика''' ====
Роману бракує позитивних моментів у зображенні картин українського побуту, що пояснюється об'єктом, який обрав для висвітлення автор, паразитичним поміщицьким станом, якому автор не симпатизує. Микола Тихорський на сторінках часопису «Маяк» закидавав Квітці: «Невже ви думаєте підняти земляків в очах європейців портретами Івана Івановича та Івана Никифоровича, Халявського, Лесенки. Ніскільки — ви їх принижуєте в загальній думці людей, які, не знаючи ближче наших притаманних земляків, складають про них свої поняття за вашими оповіданнями».&lt;sup&gt;[''джерело?'']&lt;/sup&gt;

==== '''Вплив''' ====
За мотивами роману «Пан Халявський» Степан Геєвський написав комедію «Бурсак-учитель».

==== '''Переклади українською''' ====
Переклад українською мовою здійснив Борис Антоненко-Давидович за виданням: Г. Ф. Квітка-Основ'яненко. Твори в шести томах. Том 4. Київ, 1956.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij|titul=Pan Chaľavskyj|vydavateľ=Vydavnyctvo chudožňoji literatury «Dnipro»|miesto=Kyjev|rok=1966|odkaz na autora=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

==== '''Примітки''' ====

==== '''Література''' ====
{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=2.|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|jazyk=uk}}

{{Citácia knihy|titul=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko. Žyťťa i tvorčisť|miesto=Kyjev|rok=1978|jazyk=uk}}

{{Citácia knihy|titul=Kvitka-Osnovjanenko H. Tvory|miesto=Kyjev|rok=1968 – 70|jazyk=uk}}

=== ruská Wikipédia ===
'''«Пан Халявский»''' — исторически-бытовой сатирический роман Григория Квитки-Основьяненко. В книге подробно описывается быт и отношения украинских помещиков-обывателей на рубеже XVIII—XIX веков, особенно подробно даётся описание отношения к пище и к наукам. Первая часть была впервые опубликована в журнале «Отечественные записки» в 1839 году, в 1840 году роман вышел отдельной книгой в Санкт-Петербурге.

==== '''Сюжет''' ====
В романе сравнивается прошедшее время с настоящим. Речь ведётся от лица престарелого украинского помещика Трофима Мироновича Халявского. Он вспоминает своё детство, своих родителей и их уклад жизни, своё обучение, службу в армии, сватовство, делёж наследства с братьями, поездку в Санкт-Петербург, женитьбу и семейную жизнь. Труня, обильно вскормленный своей маменькой, не воспринимает перемен, не интересуется грамотой и наукой, не приспособлен к светской жизни, и все его заботы касаются еды и своего круглого тела. Больше всего герой сетует, что «кушанья уже не те, и кушать так и вовсе разучились».

==== '''Критика''' ====
Критика настороженно отнеслась к публикации первых частей романа. В. Г. Белинский 19 августа 1839 года в письме редактору «Отечественных записок» А. А. Краевскому подчеркнул, что роман «потешен и забавен», но при втором чтении — «от него немного тошнит»: «Это не творчество, а штучная работа, сбор анекдотов, словом — возведение малороссийской жизни до идеала…» В январе 1841 года в журнале «Библиотека для чтения» появилась анонимная рецензия, отозвавшаяся об авторе как «об ужасном провинциале, выжившем из юмора шутнике, который ищет слушателей для своих острот». Но уже первые публикации получили и одобрительные отзывы, например, А. А. Краевского, написавшего автору: «Ваши „Пан Халявский“ и „Головатый“ остаются навсегда памятниками русской литературы; не забудут их и читатели».&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Irina|meno=Vitrjak|titul=Russkojazyčnaja proza G. F. Kvitki-Osnovjanenko na stranicach žurnala «Otečestvennyje zapiski»: Istorija publikacii, problemy recepcii|url=http://dspace.pnpu.edu.ua/bitstream/123456789/1530/1/Vitryak.pdf|dátum vydania=2011-05-25|dátum prístupu=2022-06-02|miesto=Poltava|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; Белинский позднее также похвально отозвался об «уморительных похождениях этого малороссийского чудака». «Кто смешлив от природы, советуем не читать „Пана Халявского“, если боится заболеть от хохота: уморительнее ничего нельзя выдумать».&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sočinenija Osnovjanenka. Pan Chaľavskij|url=http://dugward.ru/library/belinsky/belinskiy_soch_osnovyanenka.html|vydavateľ=dugward.ru|dátum prístupu=2022-06-02|priezvisko=Belinskij|meno=Vissarion Grigorievič|odkaz na autora=Vissarion Grigorievič Belinskij|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=Vladimir Pavlovič|titul=Grigorij Fedorovič Kvitka-Osnovjanenko (Biografičeskij očerk)|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1893|strany=185 – 188|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

==== '''Ссылки''' ====
{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij Fedorovyč|titul=Pan Chaľavskij|url=http://az.lib.ru/k/kwitkaosnowxjanenko_g_f/text_0010.shtml|dátum vydania=2010-02-19|dátum prístupu=2022-06-02|vydavateľ=Lib.ru|jazyk=ru}}

== Svataňňa na hončaryvci = Podivné pytačky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry|url=https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html|vydavateľ=pis.sk|dátum prístupu=2022-06-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Anna|meno=Plišková|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|url=https://www.unipo.sk/public/media/26865/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2022-06-02|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|priezvisko2=Marko|strany=142|meno2=Marián}}&lt;/ref&gt; ==

=== ukrajinská Wikipédia ===
{{Infobox Kniha|Názov=Podivné pytačky|Originálny názov=Svataňňa na Hončaryvci|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Komédia|sociálna komédia]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1836]]|Literárny druh=[[Dráma|dráma]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}
Svataňňa na hončaryvci = Podivné pytačky (zdroje: Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf (unipo.sk) (strana 142) + V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry (pis.sk)).

'''«Сватання на Гончарівці»''' — соціально-побутова комедія Григорія Квітки-Основ'яненка. Перша редакція видана у 1836 році у Харкові — тоді п'єса була зовсім коротесенькою (всього 16 сторінок). Згодом Квітка-Основ'яненко значно переробив й доповнив п'єсу й вже, наприклад, коли п'єса «Сватання на Гончарівці» увійшла у посмертне зібрання його драматичних творів, що вийшло у Москві у 1862 році у Видавництві Панька Куліша, там п'єса вже була значно розширеною й мала 96 сторінок.

'''''Svatannja na Hončarivci''''' (po slovensky _____________________________________) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát redigované v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy bola úplne krátkou (doslovne ''kratučkou'') (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr divadelnú hru prerobil a doplnil – napríklad, keď divadelná hra ''Svatannja na Hončarivci'' (po slovensky _____________________________________) vyšla v zbierke jeho dramatických diel, aká bola vydaná po jeho smrti v meste Moskva v roku 1862 vo vydavateľstve Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša, bola značne rozšírená a mala 96 strán.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svatannja na Hončarivci. Vystavy|url=https://md-eksperiment.org/post/20160717-svatannya-na-goncharivci-vistavi|dátum vydania=2016-07-17|dátum prístupu=2022-08-16|vydavateľ=Mižnarodnyj portal Eksperyment: kuľtura, osvita ta nauka (radio)|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

''Môj návrh na úpravu odseku:''

'''''Svatannja na Hončarivci''''' (po slovensky _____________________________________) je spoločenská komédia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste Charkov – divadelná hra vtedy bola úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko neskôr divadelnú hru prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste Moskva vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo dielo ako súčasť zbierky dramatických diel Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, aká bola po jeho smrti Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Dielo už bolo rozšírené (malo 96 strán).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== '''Сюжет''' ====
Дія відбувається в місті Харкові, на Гончарівці.

Одарка Шкурат свариться зі своїм чоловіком Прокопом, бо той п'є. Невдовзі до них підходить Кандзюба і пропонує посватати їхню доньку Улянку за свого сина Стецька. Спочатку Одарка з чоловіком проти — бо всі знають, що в Стецька немає клепки в голові, але зважаючи на його багатство, погоджуються. Сама ж Улянка проти такого шлюбу, бо їй подобається Олексій, але він кріпак. Олексій розуміє, що Уляну хочуть силою видати заміж за дурня й б'є Стецька, щоб той відмовився від дівчини, та Стецько не погоджується, бо дуже боїться свого батька. За допомогою хитрощів Олексійового дядька Уляна одружується з Олексієм, а Стецькові дають гарбуза.

==== '''Персонажі''' ====

* Прокіп Шкурат. — ''голова родини Шкуратів''
* Одарка — ''жінка Прокіпа Шкурата''
* Уляна — ''вродлива донька Шкуратів''
* Олексій — ''кріпак і коваль''
* Павло Кандзюба — ''обиватель з-під Харкова''
* Стецько — ''син обивателя Кандзюби''
* Осип Скорик — ''відставний солдат''
* Тиміш — ''обиватель з Заїківки''
* Дівки — ''подруги Уляни''.

==== '''Мова''' ====
В основу літературної мови творів Квітки-Основ'яненка лягла харківська говірка української мови. Крім того Квітка вживає багато церковно-слов'янізмів, особливо коли йде мова про церкву, церковний побут і в діялогах попів. Крім того в діялогах, де виступають московити, їх Квітка-Основ'яненко часто наділяє таким суржиком з української та російської мови, де є чимало московських слів (веші, вор, звожчик, ящик тощо).

==== '''Видання''' ====
Написання першої редакції п'єси Квітка-Основ'яненко завершив у 1835 році. Цензурний дозвіл на друкування першої редакції п'єси було дано у травні 1835 році. Перша редакція видана у 1836 році у Харкові — тоді п'єса була зовсім коротесенькою (всього 16 сторінок). Згодом Квітка-Основ'яненко значно переробив й доповнив п'єсу й вже, наприклад, коли п'єса «Сватання на Гончарівці» увійшла у посмертне зібрання його драматичних творів, що вийшло у Москві у 1862 році у Видавництві Панька Куліша, там п'єса вже була значно розширеною й мала 96 сторінок.

Сьогодні автограф одної з редакцій п'єси «Сватання на Гончарівці» зберігається в Інституті літератури імені Тараса Шевченка НАН України, відділ рукописів, ф. 67, № 66.

'''З ремарками та описом дійових осіб російською'''

* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje: malorosijska opera v trox dijach|miesto=Charkov|rok=1836|url=https://web.archive.org/web/20201014045728/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/00002297.pdf|strany=16|jazyk=ru|poznámka=28 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera|miesto=Peterburg|rok=1862|url=https://books.google.sk/books?id=J2vFH8DR72MC&amp;printsec=frontcover&amp;hl=uk&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q&amp;f=false|strany=159 — 256|jazyk=ru|vydavateľ=Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova|poznámka=336 strán}}

'''З ремарками та описом дійових осіб українською'''

* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.|rok=1913|url=https://web.archive.org/web/20201014033500/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002857.pdf|strany=344 – 427|jazyk=uk|vydavateľ=Prosvita|kapitola=Svataňňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach|zväzok=2.|miesto=Ľvov|poznámka=552 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji|rok=1919|url=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Jersey City|vydanie=3.|vydavateľ=Svoboda|poznámka=75 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Svataňňa na Hončarivci: ukrajinska opera v 3 dijach|rok=1928|url=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Ľvov|vydanie=|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|poznámka=68 strán}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory|url=|strany=3 – 68|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Kyjev|vydanie=|vydavateľ=Raďanska škola|poznámka=244 strán|kapitola=Svataňňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach|rok=1950}}

==== '''Історія постановок''' ====
Вперше вистава за п'єсою поставлена у Харкові влітку 1836 року трупою Людвіга Млотковського, де роль Стецька дісталася Карпу Соленику. Опісля вистава вона посіла постійне місце в репертуарі багатьох труп.

==== '''Похідні твори''' ====
'''Екранізації'''

* «Сватання на Гончарівці» (1958) — український радянський чорно-білий телевізійний фільм-спектакль режисера Ігоря Земгало за мотивами п'єси.

==== '''Посилання''' ====
* ''[https://web.archive.org/web/20201014055629/https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Svatannia_na_Honcharivtsi_vyd_1928.djvu?PHPSESSID=e9ae1f09fd27b9ccda8fdfa707bfd48a Svataňňa na Hončarivci]'' na сайті chtyvo.org (Ľvov, 1928)

== Hannusja ==
{{Infobox Kniha|Názov=Hannusja|Originálny názov=Hannusja|Pôvodný jazyk=[[Ruština|ruština]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Románová novela|románová novela]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1832]] (krátka verzia),{{break}} [[1839]] (samostatná kniha)|Literárny druh=[[Epika|epika]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}}

'''«Ганнуся»''' рос. ''Ганнуся'' — російська повість Григорія Квітки-Основ'яненка, надрукована скорочено у 1832 році в журналі «Телескоп» під назвою ''Харківська Ганнуся'', й у повному обсязі у 1839 році окремою книжкою в Харкові під назвою ''Ганнуся.''

'''''Hannusja''''' (po rusky ''Ганнуся''; po slovensky _____________________________________) je ruská (?) románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorá bola v krátkej verzii publikovaná v roku 1832 v časopise ''Телескоп'' (po slovensky _____________________________________) pod názvom ''Харківська Ганнуся'' (po slovensky _____________________________________). V plnom znení bola samostatne (''doslovný preklad'': ako osobitná kniha) vydaná v roku 1839 pod názvom ''Hannusja''.

=== '''Dej''' ===
В основі сюжету дві взаємодоповнюючі лінії — пошуки нещасною матір'ю своєї дочки та стражденне життя дівчини Ганнусі, яка вважала себе сиротою. На довгому шляху розшуків дівчини автор зводить матір і дочку з різними людьми. Це — багаті люди, поміщики, мораль яких зрозуміла (наприклад, їхнє намагання зробити Ганнусю коханкою) і простолюд, позитив яких відчувається повсякчас (селянка з Барилівки, Чучукалка, коцарка Запорожчиха з Гончарівки), які виховували Ганнусю в праці. Селян і селянок автор презентував глибоко моральними. Г. Квітка-Основ'яненко ідеалізував селянське життя, поєднавши дві різні історії — молодість мадам Резе та життя Ганнусі.

Základom diela sú 2 dejové línie, ktoré sa navzájom dopĺňajú – nešťastná matka hľadá svoju dcéru a dievča sa počas života trápi, keďže sa považuje za sirotu. Počas dlhej cesty hľadania autor zvádza matku a dcéru s rôznymi ľuďmi (''môj návrh na úpravu'': Počas dlhej cesty hľadania matka a dcéra stretávajú rôznych ľudí.). Sú to bohatí ľudia – statkári, akých morálka je pochopiteľná (napríklad sa snažia urobiť z Hanusi milenku), a na druhej strane obyčajní ľudia, ktorých pozitívne vlastnosti sú zjavné/badateľné po celý čas – vychovali Hanusu ako pracovité dievča (dedinčanka z obce Barylivka, Čučukalka, výrobkyňa kobercov&lt;sup&gt;[odkaz na remeslo – коцарство]&lt;/sup&gt; Zaporožčycha z od daní oslobodenej obce Hončarivka). Autor prezentoval dedinčanov a dedinčanky ako vysoko morálnych. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko zidealizoval život na dedine spojením dvoch rôznych príbehov – mladosti madam Reze a života Hannusi.

=== '''Postavy''' ===

* оповідач
* Ганнуся
* Чучукалка — ''опікунка Ганнусі''
* Сюсюрчиха — ''відьма''
* Катерина Резе — ''мати Ганнусі''
* Мадам Ламбо — ''гувернантка Катерини Резе''
* Олександр Резе — ''батько Ганнусі''
* Запорожчиха — ''коцарка''a
* '''''rozprávač.'''''
* '''''Hannusja'''''.
* '''''Čučukalka''''' je opatrovníčka Hanusi.
* '''''Sjusjurčycha''''' je bosorka.
* '''''Kateryna Reze''''' je mama Hanusi.
* '''''Madam Lambo''''' je guvernantka Kateryny Reze.
* '''''Oleksandr Reze''''' je otec Hanusi.
* '''''Zaporožčycha''''' je výrobkyňa kobercov.

=== '''Preklad''' ===
У 2013 році перекладена на українську мову В. Ю. Кисиленком (самвидав).

Dielo v roku 2013 preložil do ukrajinčiny ako samizdat Vasyľ Jurijovyč Kysylenko.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kysylenko Vasyľ Jurijovyč|url=https://libruk.com.ua/users/139/|vydavateľ=Ukrajinska elektronna biblioteka (Libruk)|dátum vydania=2018-02-21|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

=== '''Literatúra''' ===

* Кравченко В. О., Кисель О. В. Г. Квітка-Основ'яненко писав повість «Ганнуся» «…для слави слобожан»
* {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhorij|titul=Hannusja|url=https://view.officeapps.live.com/op/view.aspx?src=https%3A%2F%2Fshron3.chtyvo.org.ua%2FKvitka-Osnovianenko%2FHannusia.doc%3F&amp;wdOrigin=BROWSELINK|dátum vydania=2016-10-10|dátum prístupu=2022-08-16|vydavateľ=Čtyvo|jazyk=uk|poznámka=autor prekladu do ukrajinčiny (2013): Vasyľ Jurijovyč Kysylenko}}

== Referencie - všetky diela ==
&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>1nhaiuywmrj8kvp1oc1sjaf7p90dmhr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cis-trans izoméria</title>
    <ns>0</ns>
    <id>669084</id>
    <revision>
      <id>7426793</id>
      <parentid>7364657</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T23:56:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Použitie v anorganickej chémii */ Uprava odkazu; diazen budem prepisovat na zluceninu namiesto redirectu, ale az zajtra</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14982" xml:space="preserve">{{DISPLAYTITLE:''Cis-trans'' izoméria}}
{{Nezamieňať|cis|trans}}

[[Súbor:Cis-2-butene.svg|náhľad|''cis''-but-2-én]]
[[Súbor:Trans-2-butene.svg|náhľad|''trans''-but-2-én]]
'''''Cis''–''trans'' izoméria''' je výraz používaný v [[Organická chémia|organickej chémii]]. Predpony &quot;''cis''&quot; a &quot;''trans''&quot; pochádzajú z latinčiny a znamenajú &quot;na tejto strane&quot; a &quot;na opačnej strane&quot;.&lt;ref&gt;[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0059:entry=cis Charlton T. Lewis, Charles Short, A Latin Dictionary (Clarendon Press, 1879)] Entry for ''cis''&lt;/ref&gt; V chémii sa využíva predpona ''cis'' pre označenie [[Funkčná skupina|funkčných skupín]] ([[substituent]]ov) na rovnakej strane roviny, zatiaľ čo predpona ''trans'' označuje funkčné skupiny na opačných stranách. Cis-trans izoméry sú [[stereoizomér]]y, teda páry molekúl, ktoré majú rovnaký vzorec, ale rôzne rozloženie funkčných skupín v trojdimenzionálnom priestore. Označenie ''cis-trans'' nemusí vždy odpovedať [[E-Z izoméria|''E-Z'' izomérii]], ktorá je [[absolútna konfigurácia|absolútnym]] stereochemickým popisom. Všobecne sa označenie ''cis''/''trans'' používa u stereomérov, ktoré obsahujú [[dvojitá väzba|dvojitú väzbu]], okolo ktorej nie je možná rotácia, alebo cyklickú štruktúru, kde je obmedzená alebo nemožná rotácia jednotlivých väzieb.&lt;ref name=&quot;Reusch10&quot;&gt;{{cite web|first=William|last=Reusch|date=2010|title=Stereoisomers Part I|website=Virtual Textbook of Organic Chemistry|publisher=Michigan State University|url=http://www2.chemistry.msu.edu/faculty/reusch/VirtTxtJml/sterisom.htm#start|access-date=7 April 2015}}&lt;/ref&gt; ''Cis'' a ''trans'' [[izomér]]y sa vyskytujú v organických molekulách i anorganických koordinačných komplexoch. Deskriptory ''cis'' a ''trans'' sa nepoužívajú v prípade [[konformačná izoméria|konformačných izomérov]], kde sa môžu jednotlivé geometrické formy jednoducho premieňať jedna na druhú, ako sú lineárne molekuly s jednoduchými väzbami. U podobných štruktúr sa namiesto toho používajú deskriptory &quot;''syn''&quot; a &quot;''anti''&quot;.

== Použitie v organickej chémii ==
Ak sú substituenty orientované rovnakým smerom, daný [[diastereomér]] je označovaný ako ''cis'', zatiaľ čo v prípade substituentov orientovaných opačnými smermi sa využíva označenie ''trans''. Príkladom takého uhľovodíku je napríklad [[2-butén|but-2-én]]. Metylové skupiny viazané na uhlíky spojené dvojitou väzbou môžu byť oba na jednej strane (''cis''), alebo každý na opačnej strane (''trans'').

Cis-trans izoméria môže byť prítomná i v [[alicyklická zlúčenina|alicyklických zlúčeninách]]. Príkladom takej štruktúry môže byť napríklad 1,2-dichlorocyklohexán:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;margin: 1em auto 1em auto&quot;
|[[Súbor:Cis-1,2-dichlorocyclohexane-2D-skeletal.png|100x100bod]] [[Súbor:Cis-1,2-dichlorocyclohexane-3D-balls.png|150x150bod]]
|[[Súbor:Trans-1,2-dichlorocyclohexane-2D-skeletal.png|100x100bod]][[Súbor:Trans-1,2-dichlorocyclohexane-3D-balls.png|150x150bod]]
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|''cis''-1,2-dichlorocyklohexán
|''trans''-1,2-dichlorocyklohexán
|}

=== Porovnanie fyzikálnych vlastností ===
Cis a trans izoméry majú často odlišné vlastnosti. Všeobecne je rozdiel vo vlastnostiach spôsobený rôznymi tvarmi molekúl alebo napríklad zmenou celkového [[Dipólový moment|dipólového momentu]].

{| class=&quot;wikitable&quot; 
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|[[Súbor:Cis-2-pentene.svg|150x150bod]]
|[[Súbor:Trans-2-pentene.svg|150x150bod]]
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|''cis''-2-pentén
|''trans''-2-pentén
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|[[Súbor:Cis-1,2-dichloroethene.png|110x110bod]]
|[[Súbor:Trans-1,2-dichloroethene.png|110x110bod]]
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|''cis''-1,2-dichloroetén
|''trans''-1,2-dichloroetén
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|[[Súbor:Maleic-acid-3D-balls-A.png|150x150bod]]
|[[Súbor:Fumaric-acid-3D-balls.png|150x150bod]]
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|kyselina ''cis''-buténdiová&lt;br /&gt; (kyselina maleínová)
|kyselina ''trans''-butándiová&lt;br /&gt; (kyselina fumarová)
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|[[Súbor:Oleic-acid-3D-vdW.png|270x270bod]]
|[[Súbor:Elaidic-acid-3D-vdW.png|270x270bod]]
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|Kyselina oleínová
|Kyselina elaidová
|}
Niektoré rozdiely môžu byť nevýrazné, ako je to napríklad pri bode varu krátkych alkénov, ako je [[pentén|pent-2-én]]. Bod varu ''cis'' izoméru je 37°C, zatiaľ čo u ''trans'' izoméru je to 36 °C.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.chemicalland21.com/info/Alkene%20Compound%20Boiling%20Points.htm|title=Chemicalland values|publisher=Chemicalland21.com|access-date=2010-06-22}}&lt;/ref&gt; Rozdiel môže byť väčší u izomérov, ktoré majú polárne väzby, ako je [[1,2-dichloretén]]. [[Bod varu]] ''cis'' izoméru je 60,3 °C, ale u ''trans'' izoméru je to len 47,5 °C.&lt;ref&gt;{{cite book|title=CRC Handbook of Chemistry and Physics|edition=60th|date=1979–1980|page=C-298}}&lt;/ref&gt; V prípade ''cis'' zoméru dochádza k sčítaniu dipólových momentov C-Cl väzieb, na základe čoho má molekula celkový dipól. Vďaka nemu existujú medzimolekulárne [[dipól-dipólové interakcie]] (Keesomove sily), ktoré sa skladajú s [[Londonove disperzné sily|Londonovými dispeznými silami]] a zvyšujú bod varu. U ''trans'' izoméru sú však dipólové momenty C-Cl väzieb orientované opačným smerom, takže dochádza ich k odčítaniu a molekula teda nemá žiadny výsledný dipólový moment (má však nenulový kvadrupólový moment).

V prípade [[kyselina buténdiová|kyseliny buténdiovej]] sú rozdiely vo vlastnostiach a reaktivite izomérov tak veľké, že jednotlivé izoméry dostali rôzne názvy. ''Cis'' izomér sa označuje ako [[kyselina maleínová]], zatiaľ čo ''trans'' izomér je známy ako [[kyselina fumarová]]. Kľúčovou vlastnosťou v určovaní relatívneho bodu varu je polarita, ktorá zvyšuje medzimolekulárne sily, čím sa zvyčuje bod varu. Podobným spôsobom ovplvyvňuje symetria štruktúry bod topenia, keďže vďaka nej sa môžu molekuly lepšie poskladať v pevnom stave, aj keď symetria nemení polaritu molekuly. Takým prípadom je napríklad [[kyselina oleínová|kyseliny oleínová]] a [[kyselina elaidová|elaidová]]. Kyselina oleínová je ''cis'' izomér, ktorá má [[bod topenia]] 13,4 °C, čo znamená, že je pri izbovej teplote tekutá. Kyselina elaidová je ''trans'' izomér a jej bod topenia je 43 °C, keďže rovný tvar molekuly umožňuje lepšie skladanie molekúl k sebe, na základe čoho je pri izbovej teplote tuhá.  

Mnohé iné trendy je možné vypozorovať u ''cis''-''trans'' izomérov, hlavne ako dôsledky dvojitých väzieb a substituentov ležiacich na jej rôznych stranách, predovšetkým ak sú substituenty rovnaké. Tieto trendy vznikajú hlavne ako dôsledok toho, že u ''cis'' izomérov dochádza k skladaniu dipólových momentov, zatiaľ čo u ''trans'' izomérov sa dipólový moment vyruší.&lt;ref&gt;{{cite book|doi=10.1016/B978-0-12-802444-7.00004-5|chapter=Alkenes and Alkynes|title=Principles of Organic Chemistry|year=2015|last1=Ouellette|first1=Robert J.|last2=Rawn|first2=J. David|pages=95–132|isbn=978-0-12-802444-7}}&lt;/ref&gt; ''Trans'' alkény, ktoré sú menej polárne a zvyčajne viac symetrické, teda majú nižšie body varu a vyššie teploty topenia. Naproti tomu ''cis'' alkény, ktoré sú zvyčajne polárnejšie a menej symetrické, majú naopak vyššie body varu a nižšie teploty topenia. Všeobecne majú ''trans'' alkény vyššie body topenia a nižšiu [[rozpustnosť]] v inertných rozpúšťadlách, keďže sú symetrickejšie oproti ''cis'' alkénom.&lt;ref name=&quot;march&quot;&gt;{{cite book|title=Advanced Organic Chemistry, Reactions, Mechanisms and structure|edition=3rd|page=111|first=Jerry|last=March|year=1985|isbn=978-0-471-85472-2}}&lt;/ref&gt; Podobne zvyknú mať ''trans'' izoméry nižšiu hustotu v porovnaní s ''cis'' izomérmi.{{Bez citácie}}

==== Stabilita ====
''Trans'' izoméry sú pre acyklické zlúčeniny zvyčajne stabilnejšie, než ''cis'' izoméry. Toto je spôsobené hlavne nevhodnými [[stérické efekty|stérickými interakciami]] substituentov ''cis'' izoméru. Kvôli tomu majú ''trans'' izoméry menej exotermické [[spaľné teplo]], čo naznačuje vyššiu [[Termochémia|termochemickú]] stabilitu.&lt;ref name=&quot;march&quot; /&gt; Niekedy môže byť ''cis'' izomér stabilnejší ako ''trans'' izomér, čo sa označuje ako [[cis efekt|''cis'' efekt]].&lt;ref&gt;{{Cite journal|last1=Craig|first6=B. P.|year=1997|pages=4789|issue=20|volume=119|journal=[[J. Am. Chem. Soc.]]|title=Contribution to the Study of the Gauche Effect. The Complete Structure of the ''Anti'' Rotamer of 1,2-Difluoroethane|first7=M.|last7=Winnewisser|last6=Winnewisser|first1=N. C.|first5=G. C.|last5=Mellau|first4=S.|last4=Klee|first3=K. H.|last3=Suh|first2=A.|last2=Chen|doi=10.1021/ja963819e}}&lt;/ref&gt; Príkladom takých zlúčenín je napríklad 1,2-difluoroetylén alebo 1,2-difluorodiazén (FN=NF) a niektoré ďalšie halogénmi alebo kyslíkom substituiované etylény.

=== E/Z zápis ===
{{Hlavný článok|E-Z izoméria}}
''Cis-trans'' názvoslovie by sa malo využívať len pre alkény, u ktorých je jednoznačné, ktoré substituenty sú popisované navzájom voči sebe. U zložitejších prípadov sa pomenovanie ''cis''/''trans'' zvyčajne určuje podľa najdlhšieho uhlíkového reťazca, ktorý zároveň vystupuje v názve zlúčeniny. Naproti tomu je ''E-Z'' pomenovanie, ktoré je štandardom IUPAC, vždy jednoznačné, hlavne v prípadoch tri- či tetrasubstituovaných alkénov. Jeho použitím je tak možné predísť akýmkoľvek problémom s určovaním relatívnej polohy substituentov.
[[Súbor:(Z)-1-Bromo-1,2-dichloroethene.svg|náhľad|Bróm má vyššiu [[Cahnova-Ingoldova-Prelogova nomenklatúra|prioritu podľa pravidiel CIP]] oproti chlóru, takže tento alkén je ''Z'' izomér]]
''Z'' (z nemeckého zusammen) znamná &quot;spolu&quot;, E (z nemeckého entgegen) znamná &quot;naproti&quot;. Ak sú skupiny s vyššiou prioritou voči sebe ''cis'' (teda orientované na tú istú stranu), jedná sa o Z, a ak sú skupiny s vyššiou prioritou voči sebe ''trans'' (orientované na opačné strany), jedná sa o E. Konfigurácie E/Z je určená [[Cahnova-Ingoldova-Prelogova nomenklatúra|pravidlami CIP]] - vyššie atómové číslo má vyššiu prioritu. Pre každý z dvoch atómov v dvojitej väzbu je nutné určiť prioritu každého substituentu. Ak sú oba substituenty s vyššiou prioritou na tej istej strane, jedná sa o ''Z'' usporiadanie; ak sú na opačnej strane, jedná sa o ''E''.

Keďže pri ''cis''/''trans'' a ''E-Z'' názvosloviach sa porovnávajú rôzne skupiny, nemusia si navzájom odpovedať. Neplatí teda, že ''cis'' izomér je vždy ''Z'' a ''trans'' izomér je vždy ''E''. V prípade ''trans''-2-chlorobut-2-énu (dve metylové skupiny, C1 a C4, viazané na but-2-énovú kostru, sú navzájom ''trans'') je (''Z'')-2-chlorobut-2-én (pretože chlór a C4 sú na rovnakej strane, keďže C1 a C4 sú na opačných stranách).

== Použitie v anorganickej chémii ==
Cis-trans izoméria sa môže vyskytnúť i v anorganických zlúčeniných, typicky v [[Azozlúčenina|azozlúčeninách]] a [[koordinačný komplex|koordinačných komplexoch]].

=== Azozlúčeniny ===
Azozlúčeniny (tiež nazývané diazény, podľa [[Diazén|diazénu]]; a ich príbuzné [[difosfén]]y) takisto vykazujú túto izomériu. Podobne ako u organických zlúčenín je ''cis'' izomér ten reaktívnejší, ktorý ako jediný môže redukovať [[alkén]]y a [[alkín]]y na [[alkán]]y, ale z iného dôvodu: ''trans'' izomér nemôže vhodne orientovať svoje vodíky tak, aby mohol redukovať alkén, zatiaľ čo ''cis'' izomér môže, keďže má iný tvar.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;margin: 1em auto 1em auto&quot;
|[[Súbor:Cis-diazene-2D.png|150x150bod]][[Súbor:Cis-diazene-3D-balls.png|150x150bod]]
|[[Súbor:Trans-diazene-2D.png|150x150bod]] [[Súbor:Trans-diazene-3D-balls.png|150x150bod]]
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|''cis''-diazén
|''trans''-diazén
|}

=== Koordinačné komplexy ===
V anorganických koordinačných komplexoch s oktahedrálnou alebo [[štvorcovo planárna geometria|štvorcovo planárnou geometriou]] takisto existujú ''cis'' izoméry, ktoré majú podobné ligandy blízko u seba, a ''trans'' izoméry, ktoré majú podobné ligandy ďalej od seba.
[[Súbor:Cisplatin_and_transplatin.svg|vpravo|náhľad|320x320bod|Dva koordinačné izoméry, cisplatina a transplatina]]
Príkladom sú napríklad štvorcovo planárne izoméry Pt(NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;Cl&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, popísané [[Alfred Werner|Alfredom Wernerom]] v roku 1893. [[Barnett Rosenberg]] v roku 1969 ukázal antitumorovú aktivitu ''cis'' izoméru, ktorého celý názov je ''cis''-diamíndichloroplatinitan, na základe čoho je tento izomér používaný ako liek pri chemoterapii pod názvom [[cisplatina]]. Naproti tomu ''trans'' izomér nemá významnú aktivitu proti rakovine. S využitím [[trans efekt]]u je pri syntéze možné dosiahnuť požadovaný izomér.

U [[oktahedrálny komplex|oktahedrálnych komplexov]] so vzorcom MX&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;Y&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; (kde M je atóm kovu a X a Y sú dva rôzne druhy [[ligand]]ov) existujú dva izoméry. V prípade ''cis'' izoméru zvierajú Y ligandy uhol 90°, zatiaľ čo v ''trans'' izomére zvierajú tieto ligandy uhol 180°. Príkladom takéhoto komplexu je napríklad ''cis''-[Co(NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;Cl&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;margin: 1em auto 1em auto&quot;
|[[Súbor:Cis-dichlorotetraamminecobalt(III).png|bezrámu]]
|[[Súbor:Trans-dichlorotetraamminecobalt(III).png|bezrámu]]
|- style=&quot;text-align:center;&quot;
|''cis''-[Co(NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;Cl&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;
|''trans''-[Co(NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;Cl&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;
|}

Podobným typom izomérie je [[fac-mer izoméria|faciálne-meridionálna]] (''fac''/''mer'') izoméria v komplexoch so všeobecným vzorcom MX&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;Y&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;, u ktorých je iný počet ligandov orientovaný ''cis''/''trans'' voči sebe. Karbonylové zlúčeniny kovov je možné charakterizovať ako ''&quot;fac''&quot; alebo ''&quot;mer''&quot; pomocou [[infračervená spektroskopia|infračervenej spektroskopie]].

== Referencie ==
{{reflist}}

== Pozri aj ==
* [[Chiralita]]
* [[E-Z izoméria|''E-Z'' izoméria]]
* [[Izoméria|Izomér]]
* [[Śtruktúrna izoméria]]

== Externé odkazy ==
* [http://goldbook.iupac.org/S05983.html IUPAC definícia &quot;stereoisomerism&quot;]
* [http://goldbook.iupac.org/G02620.html IUPAC definícia &quot;geometric isomerism&quot;]
* [http://goldbook.iupac.org/C01093.html IUPAC definícia &quot;''cis''–''trans'' isomers&quot;]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Cis–trans isomerism|1035108377}}

[[Kategória:Stereochémia]]
[[Kategória:Chemické názvoslovie]]
[[Kategória:Izoméria]]</text>
      <sha1>mdjlk5tnxs214b8ov29ny5pqkmbirzk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marek Čižmár</title>
    <ns>0</ns>
    <id>670052</id>
    <revision>
      <id>7426653</id>
      <parentid>7426605</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:14:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Georgeo88</username>
        <id>61234</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Revízia 7426605 používateľa [[Special:Contributions/91.137.33.92|91.137.33.92]] ([[User talk:91.137.33.92|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3601" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marek Čižmár
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský pedagóg, primátor.
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1975|04|03}}
 | Miesto narodenia   = [[Trebišov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Bydlisko           = [[Trebišov]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = slovenská
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = [[Primátor (Slovensko)|primátor]]
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovská univerzita]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = {{URL|trebisov.sk/primator}}
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Marek Čižmár''' (* [[3. apríl]] [[1975]], [[Trebišov]]) je slovenský komunálny [[politik]] a [[Učiteľ|pedagóg]], ktorý od roku 2015 pôsobí  vo funkcii [[Primátor (Slovensko)|primátora]] mesta [[Trebišov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Segedová| meno = Miroslava| autor =| odkaz na autora =| titul = PhDr. Marek Čižmár| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/5vo/phdr-marek-cizmar.html| vydavateľ = Košický samosprávny kraj| dátum vydania = 2018-02-20| dátum aktualizácie = 2021-08-06| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; 

V roku 1998 absolvoval [[Magister (akademická hodnosť)|magisterské]] štúdium v odbore učiteľstvo predmetov slovenský jazyk{{--}}dejepis na [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzite v Prešove]] a v roku 2007 získal titul doktora filozofie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 1. PhDr. Marek ČIŽMÁR| url = https://www.spolu-pre-mesto.sk/marek-cizmar/| vydavateľ = spolu-pre-mesto.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Čižmár| meno = Marek| autor =| odkaz na autora =| titul = Štruktúrovaný životopis| url = https://www.trebisov.sk/userimages/files/site/zivotopis_primator_marek_cizmar.pdf| vydavateľ = trebisov.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-01| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Trebišov: V meste otvorili zrekonštruovanú plaváreň za 3,3 milióna eur| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021062500000279| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2021-06-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-01| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.trebisov.sk/primator Oficiálny profil]

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Čižmár_Marek}}

[[Kategória:Osobnosti z Trebišova]]
[[Kategória:Primátori Trebišova]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]</text>
      <sha1>tr3d8xex4wueh9b7cuzbc50h4645c8t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hranica (slovenský seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>674809</id>
    <revision>
      <id>7426757</id>
      <parentid>7425781</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:39:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>93.143.52.106</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34333" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Hranica
| logo              = Logo Hranica.png
| žáner             = [[rodinný film|rodinný]]&lt;br&gt;[[komédia]]
| námet             = Vlado Bulić&lt;br&gt;Mirna Miličić&lt;br&gt;Goran Rukavina
| scenár            = Vlado Bulić&lt;br&gt;Mirna Miličić&lt;br&gt;Goran Rukavina&lt;br&gt;Mile Božičević&lt;br&gt;Nikolina Čuljak&lt;br&gt;Jelena Gotovac Kačan&lt;br&gt;Andrija Mardešić&lt;br&gt;Ozren Marod&lt;br&gt;Peter Čížek {{small|(preklad)}}&lt;br&gt;[[Stanislav Guštafík]] {{small|(hl. editor)}}&lt;br&gt;Kristína Lévai {{small|(editor)}}&lt;br&gt;[[Tomáš Jančo]] {{small|(supervízia)}}
| réžia             = [[Ján Novák (režisér)|Ján Novák]]&lt;br&gt;Richard Bobek&lt;br&gt;[[Ivan Predmerský]]
| obsadenie         = [[Simona Kollárová]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Svätopluk Malachovský]]&lt;br&gt;[[Dominika Žiaranová]]&lt;br&gt;[[Jevgenij Libezňuk]]&lt;br&gt;[[Hana Gregorová]]&lt;br&gt;[[Igor Rattaj]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;Ladislav Ladomirjak&lt;br&gt;Vladimír Roháč&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]&lt;br&gt;[[Michaela Čobejová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]&lt;br&gt;[[Roman Mrázik]]&lt;br&gt;Viktória Spišáková&lt;br&gt;Jozef Pantlikáš&lt;br&gt;Iveta Fejková&lt;br&gt;[[Gabriela Dzuríková]]&lt;br&gt;Ľudmila Lukačíková Kozmenko
| hudba             = „Na hranici hora zelená“ &lt;/br&gt;[[Kandráčovci]] a orchester &lt;/br&gt;[[Július Selčan|J. Selčana]] (na melódiu &lt;/br&gt;''Na kostolnej veži'')
| hudba popiska     = 
| slogan            = Prvý rodinný seriál z prostredia pašerákov
| krajina           = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 2
| počet častí       = 80 ([[#Časti|zoznam častí]]) (platné k 22.08.2022)
| výkonný producent = Pavol Polner
| producent         = [[Stanislav Guštafík]]&lt;br&gt;Sláva Adamíková&lt;br&gt;[[Roland Kubina]]
| kamera            = Matej Šomrák&lt;br&gt;[[Peter Bencsík]]&lt;br&gt;Vladimír Straka
| strih             = Michal Čepec&lt;br&gt;Jozef „Dodo“ Krovina
| dĺžka             = 43 – 57 minút
| spoločnosť        = [[TV JOJ|Slovenská produkčná]]
| distribútor       = 
| rok orig          = [[10. január]] [[2022]] – súčasnosť
| tv orig           = [[TV JOJ|JOJ]]
| formát obrazu     = 
| webstránky        = [https://www.joj.sk/hranica Oficiálna webstránka]
}}
'''Hranica''' je [[Slovensko|slovenský]] [[komédia|komediálny]] [[seriál]] [[TV JOJ]], ktorý je adaptáciou [[Chorvátsko|chorvátskeho]] seriálu ''Na granici'' vysielaného v rokoch [[2018]] – [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oteckovia dostanú konkurenciu, Joj vo veľkom chystá nový denný seriál! Poznáme prvé mená|url=https://mediaboom.sk/oteckovia-dostanu-konkurenciu-joj-vo-velkom-chysta-novy-denny-serial-pozname-prve-mena|dátum vydania=2021-09-23|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt; Seriál mal premiéru [[10. január]]a [[2022]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Joj nasadí nový denný seriál s Deákom do prime-time! Hranica pozná dátum štartu|url=https://mediaboom.sk/joj-nasadi-novy-denny-serial-s-deakom-do-prime-time-hranica-pozna-datum-startu|dátum vydania=2021-12-14|dátum prístupu=2022-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt; Hlavnú postavu stvárňuje [[Branislav Deák]]

[[7. jún]]a [[2022]] bola oznámená príprava druhej série.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Hlavný seriál Jojky pred prázdninami neskončí! Hranica dostane letné pokračovanie|url=https://mediaboom.sk/hlavny-jarny-serial-jojky-pred-prazdninami-neskonci-hranica-dostane-letne-pokracovanie|dátum vydania=2022-06-07|dátum prístupu=2022-06-09|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

== Synopsa ==
Seriál sa odohráva na slovensko-[[Ukrajina|ukrajinskej]] hranici v obci Krivé, kde žije niekoľko rodín pašujúcich všetko okrem zbraní, drog a ľudí. Medzi pašerákmi je aj ukrajinská rodina, ktorá vlastní obchod s potravinami v neďalekej ukrajinskej dedine. Na druhej strane stoja colníci a príslušníci hraničnej polície, ktorí sa snažia pašerákov odhaliť a prichytiť pri čine.
 
== Obsadenie ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
! Herec
! Postava
! Povolanie
|-
| [[Simona Kollárová]]
| [[inžinier|Ing.]] Petra Berková
| zastupujúca šéfka krivských pašerákov
|-
| [[Branislav Deák]]
| [[nadporučík|npor.]] Šimon Kováč
| bývalý  náčelník polície, hasič
|-
| [[Roman Poláčik]]
| Krištof „Krišo“ Brázda
| automechanik, hasič, pašerák
|-
| [[Svätopluk Malachovský]]
| [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Július „Julo“ Boban
| bývalý náčelník polície
|-
| [[Dominika Žiaranová]]
| Lýdia Chrabrenko (rod. Berková)
| pašeráčka
|-
| [[Jevgenij Libezňuk]]
| Jevgenij „Žeňa“ Chrabrenko
| majiteľ potravín, hasič, pašerák
|-
| [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
| Zorka Stračinová
| dôchodkyňa, šéfka krivských pašerákov
|-
| [[Igor Rattaj]]
| [[strážmajster|stržm.]] Ivan Jajcaj
| policajt
|-
| [[Štefan Martinovič]]
| ppor. Alexander „Šaňo“ Hušták
| policajt
|-
| Ladislav Ladomirjak
| Mikita „Miki“ Chrabrenko
| hasič, pašerák
|-
| Vladimír Roháč
| Luka Chrabrenko
| pašerák
|-
| [[Martin Šalacha]]
| Sergej Otčenáš
| majiteľ baru U Sergeja, hasič, pašerák
|-
| [[Michaela Čobejová]]
| Miroslava „Mirka“ Berková (rod. Stračinová)
| pašeráčka
|-
| [[Lukáš Dóza]]
| otec Bohuš Chvála
| farár
|-
| [[Peter Sklár]]
| Emil Berka
| majiteľ autoservisu, veliteľ hasičov, pašerák
|-
| [[Jozef Vajda]]
| Jerguš Otčenáš
| chiropraktik, hasič, pašerák
|-
| [[Roman Mrázik]]
| [[poručík|por.]] Drahomír „Drahoš“ Brázda
| policajt
|-
| Viktória Spišáková
| Ivana Berková
| pašeráčka
|-
| Jozef Pantlikáš
| st. [[čatár|srž.]] Míša Lukašenko
| ukrajinský policajt
|-
| Iveta Fejková
| Larisa Hrihorova
| ukrajinská policajtka
|-
| [[Gabriela Dzuríková]]
| Svetlana Otčenášová
| podnikateľka, pašeráčka
|-
| Ľudmila Lukačíková Kozmenko
| Polina Chrabrenko
| pašeráčka
|-
| [[Natalia Germani]]
| Sofia Brázdová
| vedúca obchodu s oblečením, bývalá barmanka
|-
| [[Gregor Hološka]]
| Mižu
| pašerák-udavač
|-
| [[Božidara Turzonovová]]
| Ida Hrabošová
| dôchodkyňa
|-
| [[Ján Greššo]]
| [[generál|gen.]] Milan Herman
| policajný prezident
|-
| [[Marek Majeský]]
| Tibor
| premiér SR
|-
| [[Diana Semanová]]
| Kristína Hermanová
|
|-
| [[Milan Antol]]
| [[major|mjr.]] Havran
| okresný šéf polície
|-
| [[Miroslav Kolbasský]]
| Boris
| agent [[Slovenská informačná služba|SIS]]
|-
| [[Michal Spielmann]]
| stržm. Otto Pucher
| policajt
|-
| Peter Szöllös
| stržm. Alojz Mucha
| policajt
|-
| Michal Kucer
|
| ukrajinský policajt
|-
| Vladimír Čema
|
| ukrajinský policajt
|-
| [[Jozef Adamčík]]
| Čárli
| hasič, pašerák
|-
| [[Peter Ondrejička]]
| Jozef „Ďoďo“
| hasič, pašerák
|-
| [[Štefan Šafárik]]
| František „Feri“ Strak †
| dôchodca, pašerák
|-
| [[Peter Šimun]]
| 
| biskup
|-
| [[Kristína Greppelová]]
| Gabriela „Gabika“ Bobanová
|Julova manželka
|-
| Miroslava Belancová
| Sandra z [[Humenné]]ho
| speváčka
|-
| [[Tatiana Poláková]]
| Nina
| pašeráčka
|-
| [[Oľga Solárová]]
| Róza Múčková
| dôchodkyňa, pašeráčka
|-
| [[Jana Labajová]]
| Viktória „Viki“ Brázdová
| barmanka, bývalá vedúca obchodu s oblečením
|-
| Tomáš Magát
| Oliver „Oli“
| učiteľ, striptér
|-
| [[Vasiľ Rusiňák]]
| Vasiľ
| šéf bandy z Vasíľkova, majiteľ kaviarne
|-
| [[Samuel Spišák]]
| Nikolaj
| kaderník, člen bandy z Vasíľkova
|-
| [[Gabriel Žifčák]]
| Bandita Čučo
| člen bandy z Vasíľkova
|-
| [[Peter Aczel]]
| Bandita Sandokan Horváth
| člen bandy z Vasíľkova
|-
| [[Ľudovít Cittel]]
| Petro
| čašník, člen bandy z Vasíľkova
|-
| [[Alena Ďuránová]]
| kpt. Soňa „Surikata/Vydra/Baranica“ Baranová
| nová šéfka polície
|-
|[[Ján Dobrík]]
|Dalibor Otčenáš
|pašerák
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#B2222B; width:1%;&quot; |
| '''[[#1. séria (2022)|1]]'''
| 80
| 10. január 2022
| 22. august 2022
| Pondelok až štvrtok 20:35 {{small|(1-4)}}&lt;br&gt;Pondelok, streda a piatok 20:35 {{small|(5-40; 43-54; 56-70)}}&lt;br&gt;Pondelok a streda 20:35 {{small|(41-42; 71-72)}}&lt;br&gt;Pondelok 20:35 {{small|(55; 73-80)}}
| rowspan=&quot;2&quot; | [[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#2BB222; width:1%;&quot; | 
| '''[[#2. séria (2022)|2]]'''
| {{N/A}}
| 29. august 2022
| 2022
| Pondelok a piatok 20:35
|}

== Časti ==
=== 1. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 10. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 2
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 2
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 11. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 3
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 3
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 12. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 4
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 4
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 13. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 5
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 5
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 17. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 6
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 6
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 19. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 7
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 7
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 21. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 8
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 8
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 24. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 9
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 9
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 26. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 10
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 10
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 28. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 11
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 31. január 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 12
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 2. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 13
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 4. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 14
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 7. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 15
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 9. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 16
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 11. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 17
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 17
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 14. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 18
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 18
| réžia = Novák • Bobek
| scenár = Bulić • Miličić • Rukavina • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 16. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 19
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 19
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 18. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 20
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 20
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 21. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 21
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 21
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 23. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 22
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 22
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 25. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 23
| ep2 = 23
| pôvodný názov = Epizóda 23
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 28. február 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 24
| ep2 = 24
| pôvodný názov = Epizóda 24
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 2. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 25
| ep2 = 25
| pôvodný názov = Epizóda 25
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 26
| ep2 = 26
| pôvodný názov = Epizóda 26
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 7. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 27
| ep2 = 27
| pôvodný názov = Epizóda 27
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 9. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 28
| ep2 = 28
| pôvodný názov = Epizóda 28
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 29
| ep2 = 29
| pôvodný názov = Epizóda 29
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 14. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 30
| ep2 = 30
| pôvodný názov = Epizóda 30
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 16. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 31
| ep2 = 31
| pôvodný názov = Epizóda 31
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 32
| ep2 = 32
| pôvodný názov = Epizóda 32
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 21. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 33
| ep2 = 33
| pôvodný názov = Epizóda 33
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 23. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 34
| ep2 = 34
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 35
| ep2 = 35
| pôvodný názov = Epizóda 35
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 28. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 36
| ep2 = 36
| pôvodný názov = Epizóda 36
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 30. marec 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 37
| ep2 = 37
| pôvodný názov = Epizóda 37
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 38
| ep2 = 38
| pôvodný názov = Epizóda 38
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 4. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 39
| ep2 = 39
| pôvodný názov = Epizóda 39
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 6. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 40
| ep2 = 40
| pôvodný názov = Epizóda 40
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 41
| ep2 = 41
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 11. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 42
| ep2 = 42
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 13. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 43
| ep2 = 43
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 18. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 44
| ep2 = 44
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 20. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 45
| ep2 = 45
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 22. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 46
| ep2 = 46
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 25. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 47
| ep2 = 47
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 27. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 48
| ep2 = 48
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 29. apríl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 49
| ep2 = 49
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 2. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 50
| ep2 = 50
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 4. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 51
| ep2 = 51
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 6. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 52
| ep2 = 52
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 9. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 53
| ep2 = 53
| pôvodný názov = Epizóda 53
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 11. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 54
| ep2 = 54
| pôvodný názov = Epizóda 54
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 13. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 55
| ep2 = 55
| pôvodný názov = Epizóda 55
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 16. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 56
| ep2 = 56
| pôvodný názov = Epizóda 56
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 23. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 57
| ep2 = 57
| pôvodný názov = Epizóda 57
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 25. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 58
| ep2 = 58
| pôvodný názov = Epizóda 58
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 27. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 59
| ep2 = 59
| pôvodný názov = Epizóda 59
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 30. máj 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 60
| ep2 = 60
| pôvodný názov = Epizóda 60
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 1. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 61
| ep2 = 61
| pôvodný názov = Epizóda 61
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 3. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 62
| ep2 = 62
| pôvodný názov = Epizóda 62
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 6. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 63
| ep2 = 63
| pôvodný názov = Epizóda 63
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 8. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 64
| ep2 = 64
| pôvodný názov = Epizóda 64
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 10. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 65
| ep2 = 65
| pôvodný názov = Epizóda 65
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 13. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 66
| ep2 = 66
| pôvodný názov = Epizóda 66
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 15. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 67
| ep2 = 67
| pôvodný názov = Epizóda 67
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 17. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 68
| ep2 = 68
| pôvodný názov = Epizóda 68
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 20. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 69
| ep2 = 69
| pôvodný názov = Epizóda 69
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 22. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 70
| ep2 = 70
| pôvodný názov = Epizóda 70
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 24. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 71
| ep2 = 71
| pôvodný názov = Epizóda 71
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 27. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 72
| ep2 = 72
| pôvodný názov = Epizóda 72
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 29. jún 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 73
| ep2 = 73
| pôvodný názov = Epizóda 73
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 4. júl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 74
| ep2 = 74
| pôvodný názov = Epizóda 74
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 11. júl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 75
| ep2 = 75
| pôvodný názov = Epizóda 75
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 18. júl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 76
| ep2 = 76
| pôvodný názov = Epizóda 76
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 25. júl 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 77
| ep2 = 77
| pôvodný názov = Epizóda 77
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 1. august 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 78
| ep2 = 78
| pôvodný názov = Epizóda 78
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 8. august 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 79
| ep2 = 79
| pôvodný názov = Epizóda 79
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 15. august 2022
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 80
| ep2 = 80
| pôvodný názov = Epizóda 80
| réžia = Novák • Bobek • Predmerský
| scenár = Božičević • Bulić • Čuljak • Gotovac Kačan • Mardešić • Marod • Miličić • Čížek • Guštafík • Lévai • Jančo
| pôvodné uvedenie = 22. august 2022
}}
|}

=== 2. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 81
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 81
| réžia = N/A
| scenár = N/A
| pôvodné uvedenie = 29. august 2022
}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka|https://www.joj.sk/hranica|Hranica}}
* {{csfd film|1124249|Hranica}}
* [https://www.serialzone.cz/serial/hranica Hranica] na SerialZone
 
[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Komediálne televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]]</text>
      <sha1>n8c3ffxynctbxkwid84tro7ntvncmgq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Záporožská jadrová elektráreň</title>
    <ns>0</ns>
    <id>677975</id>
    <revision>
      <id>7426618</id>
      <parentid>7385903</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:21:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.245.121.21</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6929" xml:space="preserve">== Technické údaje ==
Elektráreň má 6 [[reaktor]]ov typu VVER-1000.&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;/&gt; Na chladenie využíva vodu z [[Kachovská priehrada|Kachovskej priehrady]] na rieke [[Dneper]].&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;/&gt;

Elektráreň má vyššiu úroveň bezpečnosti ako [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľská]] ako aj iný typ reaktorov.&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;
Mark Wenman z [[Imperial College London]] uviedol, že „elektráreň má relatívne moderný dizajn reaktora a základné komponenty reaktora sú umiestnené vo vnútri silnej oceľovo-železobetónovej budovy, ktorá dokáže odolať extrémnym vonkajším udalostiam či už prírodným alebo umelým ako náraz lietadla či výbuch.“&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Výstavba elektrárne začala 1. apríla 1981, prvý blok bol spustený v novembri 1984, posledný šiesty v roku 1995.&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;/&gt;

=== Ruská invázia na Ukrajinu ===
Počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] bola elektráreň priamo zasiahnutá ruskými silami 4. marca 2022. Po ostreľovaní vznikol požiar.&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; [[Dana Drábová]], šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť ubezpečila, že po útoku sa nedeje nič závažného z pohľadu jadrovej bezpečnosti.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt;

Ruské jednotky sa k mestu [[Enerhodar]] priblížili 2. marca, ale civilné obyvateľstvo ich k elektrárni nepustilo.&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt; Ruské jednotky elektráreň napadli okolo polnoci. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že bol zasiahnutý jeden zo šiestich blokov elektrárne. Nebolo hneď zrejmé či boje spôsobili obete.&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt; Požiar objektu pre nácvik havarijných situácií sa po hodine podarilo uhasiť.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; Zasiahnutý blok je podľa hovorcu elektráne v renovácii a teda odstavený, obsahoval však jadrové palivo.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; V čase zásahu pracoval len jeden blok, na približne 60% nominálneho výkonu.&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;

[[Dana Drábová]], šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť po útoku vyhlásila, že ruské jednotky porušili [[Ženevské konvencie]].&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] vyhlásil, že ak v elektrárni dôjde k výbuchu, „bude to koniec všetkých, koniec Európy, evakuácia Európy. Ruské vojská môže zastaviť iba okamžitá európska akcia. Žiadna krajina na svete nikdy neostreľovala jadrové bloky.“&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;/&gt; Kvôli situácii v elektrárni telefonovali americký prezident [[Joe Biden]], britský priemér [[Boris Johnson]] a kanadský priemiér [[Justin Trudeau]] s ukrajinským prezidentom Zelenskym.&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt; Johnson chcel kvôli útoku zvolať mimoriadne zasadnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt;

Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt; Počas invázie na Ukrajinu ruské jednotky tiež obsadili [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskú elektráreň]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Záporožská jadrová elektráreň, ktorú | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2751835 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Požár v Záporožské JE, který vypukl při ruském útoku, se podařilo uhasit | url = https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/pozar-v-zaporozske-je-ktery-vypukl-pri-ruskem-utoku-se-podarilo-uhasit | vydavateľ = oenergetice.cz | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Venhart| meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie SAV k požiaru v Záporožskej jadrovej elektrárni | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&amp;doc=services-news&amp;source_no=20&amp;news_no=10207 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Jadrové elektrárne na Ukrajine|Záporožská]]
[[Kategória:Stavby v Záporožskej oblasti]]</text>
      <sha1>j40jl4lxlv5qa23yt1gk4vh7a62grqp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426619</id>
      <parentid>7426618</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:24:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.245.121.21</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3971" xml:space="preserve">== Technické údaje ==
Elektráreň má 6 [[reaktor]]ov typu VVER-1000.&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;/&gt; Na chladenie využíva vodu z [[Kachovská priehrada|Kachovskej priehrady]] na rieke [[Dneper]].&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;/&gt;

Elektráreň má vyššiu úroveň bezpečnosti ako [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľská]] ako aj iný typ reaktorov.&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;
Mark Wenman z [[Imperial College London]] uviedol, že „elektráreň má relatívne moderný dizajn reaktora a základné komponenty reaktora sú umiestnené vo vnútri silnej oceľovo-železobetónovej budovy, ktorá dokáže odolať extrémnym vonkajším udalostiam či už prírodným alebo umelým ako náraz lietadla či výbuch.“&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Záporožská jadrová elektráreň, ktorú | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2751835 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Požár v Záporožské JE, který vypukl při ruském útoku, se podařilo uhasit | url = https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/pozar-v-zaporozske-je-ktery-vypukl-pri-ruskem-utoku-se-podarilo-uhasit | vydavateľ = oenergetice.cz | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Venhart| meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie SAV k požiaru v Záporožskej jadrovej elektrárni | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&amp;doc=services-news&amp;source_no=20&amp;news_no=10207 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Jadrové elektrárne na Ukrajine|Záporožská]]
[[Kategória:Stavby v Záporožskej oblasti]]</text>
      <sha1>fa1o4msb2tzcb45zh0ld8v9krxjvxgi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426620</id>
      <parentid>7426619</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:26:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.245.121.21</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3991" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>7426627</id>
      <parentid>7426620</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:33:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.21|84.245.121.21]] ([[User_talk:84.245.121.21|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7910" xml:space="preserve">{{Súradnice|47.508333|34.584444|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Kernkraftwerk Saporischschja.JPG|thumb|Pohľad ponad rieku [[Dneper]]]]

'''Záporožská jadrová elektráreň''' ({{V jazyku|ukr|Запорізька атомна електростанція}}) je [[jadrová elektráreň]] na [[Ukrajina|Ukrajine]].

S celkovým inštalovaným výkonom 6 000 MW je najväčšou jadrovou elektrárňou [[Európa|Európy]] a s čistým výkonom 6 x 950 MW je piata najväčšia na svete.&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; Vyrába viac než polovicu ukrajinskej elektriny z jadra a viac než 20% celkovej ukrajinskej elektriny.&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt; Jej prevádzkovateľom je štátna spoločnosť [[Enerhoatom]].&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;/&gt;

== Technické údaje ==
Elektráreň má 6 [[reaktor]]ov typu VVER-1000.&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;/&gt; Na chladenie využíva vodu z [[Kachovská priehrada|Kachovskej priehrady]] na rieke [[Dneper]].&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;/&gt;

Elektráreň má vyššiu úroveň bezpečnosti ako [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľská]] ako aj iný typ reaktorov.&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;
Mark Wenman z [[Imperial College London]] uviedol, že „elektráreň má relatívne moderný dizajn reaktora a základné komponenty reaktora sú umiestnené vo vnútri silnej oceľovo-železobetónovej budovy, ktorá dokáže odolať extrémnym vonkajším udalostiam či už prírodným alebo umelým ako náraz lietadla či výbuch.“&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Výstavba elektrárne začala 1. apríla 1981, prvý blok bol spustený v novembri 1984, posledný šiesty v roku 1995.&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;/&gt;

=== Ruská invázia na Ukrajinu ===
Počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] bola elektráreň priamo zasiahnutá ruskými silami 4. marca 2022. Po ostreľovaní vznikol požiar.&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; [[Dana Drábová]], šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť ubezpečila, že po útoku sa nedeje nič závažného z pohľadu jadrovej bezpečnosti.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt;

Ruské jednotky sa k mestu [[Enerhodar]] priblížili 2. marca, ale civilné obyvateľstvo ich k elektrárni nepustilo.&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt; Ruské jednotky elektráreň napadli okolo polnoci. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že bol zasiahnutý jeden zo šiestich blokov elektrárne. Nebolo hneď zrejmé či boje spôsobili obete.&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt; Požiar objektu pre nácvik havarijných situácií sa po hodine podarilo uhasiť.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; Zasiahnutý blok je podľa hovorcu elektráne v renovácii a teda odstavený, obsahoval však jadrové palivo.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; V čase zásahu pracoval len jeden blok, na približne 60% nominálneho výkonu.&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt;

[[Dana Drábová]], šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť po útoku vyhlásila, že ruské jednotky porušili [[Ženevské konvencie]].&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt; Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] vyhlásil, že ak v elektrárni dôjde k výbuchu, „bude to koniec všetkých, koniec Európy, evakuácia Európy. Ruské vojská môže zastaviť iba okamžitá európska akcia. Žiadna krajina na svete nikdy neostreľovala jadrové bloky.“&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;/&gt; Kvôli situácii v elektrárni telefonovali americký prezident [[Joe Biden]], britský priemér [[Boris Johnson]] a kanadský priemiér [[Justin Trudeau]] s ukrajinským prezidentom Zelenskym.&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;/&gt; Johnson chcel kvôli útoku zvolať mimoriadne zasadnutie [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt;

Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;/&gt; Počas invázie na Ukrajinu ruské jednotky tiež obsadili [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskú elektráreň]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-zaporozska-jadrova-elektraren&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Záporožská jadrová elektráreň, ktorú | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2751835 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;oenergetice-pozar-v-zaporozske&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Požár v Záporožské JE, který vypukl při ruském útoku, se podařilo uhasit | url = https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/pozar-v-zaporozske-je-ktery-vypukl-pri-ruskem-utoku-se-podarilo-uhasit | vydavateľ = oenergetice.cz | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sav-aktuality&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Venhart| meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie SAV k požiaru v Záporožskej jadrovej elektrárni | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&amp;doc=services-news&amp;source_no=20&amp;news_no=10207 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Jadrové elektrárne na Ukrajine|Záporožská]]
[[Kategória:Stavby v Záporožskej oblasti]]</text>
      <sha1>te0rodwcdaisw4jc1prn33v41zv1pwz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rusko-ukrajinská vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>678300</id>
    <revision>
      <id>7426623</id>
      <parentid>7396355</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T12:29:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Eskalácia napätia */ opravené infornácie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20223" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{na rozšírenie}}
{{Infobox Bitka
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|obrázok=2022 Russian invasion of Ukraine.svg
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|popis=Aktuálna situácia na Ukrajine&lt;br&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#E3D975|{{Small|Územie pod kontrolou Ukrajiny}}}}&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|Ruskom okupované územie}}}}&lt;/div&gt;
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|D. A. Medvedev]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Ramzan Kadyrov|R. Kadyrov]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Magomed Tušajev|M. Tušajev]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Oleg Miťajev|O. Miťajev]] ✞ &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že zabila štvrtého ruského generála | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-tvrdi-ze-zabila-stvrteho-r/619598-clanok.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-16 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Jakov Rezantsev|J. Rezantsev]] ✞&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian general Yakov Rezantsev killed in Ukraine | periodikum = bbc.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60807538 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-26 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Vasyljovyč Taran|A. V. Taran]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Viktor Mykolajovyč Muženko|V. M. Muženko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Pavlovyč Zahorodniuk|A. P. Zahorodniuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Olexij Mjačeslavovyč Danilov|O. M. Danilov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Petrovyč Korniychuk|S. P. Korniychuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhij Olexandrovyč Šaptala|S. O. Šaptala]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Borysovyč Chomčak|R. B. Chomčak]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov&lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}{{Minivlajka|Česko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Slovensko|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
}}
|straty1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | odkaz na autora = | titul = Stráty ruskej armády podľa Ukrajiny | periodikum = index.minfin.com.ua | url = https://index.minfin.com.ua/russian-invading/casualties/ }}&lt;/ref&gt;
*17 800 vojakov
*1 776 obrnených vozidiel
*1 236 vozidiel
*631 tankov
*460 zajatých
*317 delostreleckých zbraní
*134 útočných helikoptér
*143 stíhačiek
*100 systémov [[BM-21 Grad]]
*87 bezpilotných dronov
*76 palivových cisterien
*54 prostriedkov protivzdušnej obrany
*7 lodí
*{{Minivlajka|USA}} '''podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot;&gt;{{Citácia periodika | titul = As Russian Troop Deaths Climb, Morale Becomes an Issue, Officials Say | periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/03/16/us/politics/russia-troop-deaths.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
*7 000 mŕtvych
*14 000 - 21 000 ranených
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''
*500 mŕtvych
*1597 zranených
*1 [[Suchoj Su-25]]
*1 [[Antonov An-26]] vrátane posádky
* 2 civilné lode
}}
|straty2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''&lt;ref &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prvýkrát zverejnilo počty obetí a | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749029/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;
*2870 zabitých
*3700 zranených
*Zničená protivzdušná obrana
*14 vojakov kapitulovalo
*4 bojové lietadlá zostrelené
*1 bojová helikoptéra zostrelená
*4 drony zostrelené
*{{Minivlajka|USA}}''' podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot; /&gt;
*5 000 mŕtvych
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''
*3 500 mŕtvych
*4 000 zranených
*1 [[Antonov An-26]] zostrelený
*1 [[Antonov An-225]] zničený
}}|straty3={{plainlist|
'''{{Minivlajka|OSN}} Podľa OSN:'''
*691 obetí &lt;small&gt;(135 mužov, 99 žien, 7 dievčat, 11 chlapcov, 30 detí a 409 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
*1,143 zranených &lt;small&gt;(105 mužov, 73 žien, 15 dievčat, 4 chlapci, 43 detí a 903 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}) tiež '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou Federáciou]] (a proruskými separatastami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] ([[Donecká panva|Donbas]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR)
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] 24. februára 2022, ktorá sa začala po [[Rusko-ukrajinská kríza (2021 – 2022)|dlhom budovaní armády]] a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov.

== Predohra ==

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
V dôsledku odklonu Ukrajiny od integrácie s Európou došlo na prelome rokov 2013 a 2014 k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve došlo aj k ozbrojeným zrážkam protestujúcich s políciou. Zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. Vo februári 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny proruské nepokoje.

V apríli 2014 prerástli demonštrácie proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu do ozbrojeného konfliktu medzi ukrajinskou vládou a separatistickými silami vtedy vzniknutých samozvaných republík [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej]]. V auguste 2014 ruské vojenské automobily prekročili na niekoľkých miestach ukrajinské hranice.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine ceasefire leaves frontline counting cost of war in uneasy calm | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/dec/17/ukraine-ceasefire-frontline-counting-cost-war-uneasy-calm | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-12-17 | dátum prístupu = 2022-04-04 }}&lt;/ref&gt;

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským kódom pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaní taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
V apríli 2014 demonštrácie proruských skupín v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] na Ukrajine prerástli do vojny medzi ukrajinskou armádou a Ruskom podporovanými separatistami zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.

V auguste 2014 neoznačené ruské vojenské vozidlá prekročili hranicu Doneckej republiky. Začala sa nevyhlásená vojna medzi ukrajinskými silami na jednej strane a separatistami skryte podporovanými ruskými jednotkami na strane druhej. Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina druhú Minskú dohodu, ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii. Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia Belgorodskej a Voronežskej oblasti smerom na Charkov. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť [[Mariupoľ]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na porevolučnej Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej suverenity. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>1oeayez1ij2srk85l0sz4txvjvm074z</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426665</id>
      <parentid>7426623</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:41:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20220" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{na rozšírenie}}
{{Infobox Bitka
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|obrázok=2022 Russian invasion of Ukraine.svg
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|popis=Aktuálna situácia na Ukrajine&lt;br&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#E3D975|{{Small|Územie pod kontrolou Ukrajiny}}}}&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|Ruskom okupované územie}}}}&lt;/div&gt;
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|D. A. Medvedev]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Ramzan Kadyrov|R. Kadyrov]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Magomed Tušajev|M. Tušajev]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Oleg Miťajev|O. Miťajev]] ✞ &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že zabila štvrtého ruského generála | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-tvrdi-ze-zabila-stvrteho-r/619598-clanok.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-16 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Jakov Rezantsev|J. Rezantsev]] ✞&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian general Yakov Rezantsev killed in Ukraine | periodikum = bbc.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60807538 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-26 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Vasyljovyč Taran|A. V. Taran]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Viktor Mykolajovyč Muženko|V. M. Muženko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Pavlovyč Zahorodniuk|A. P. Zahorodniuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Olexij Mjačeslavovyč Danilov|O. M. Danilov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Petrovyč Korniychuk|S. P. Korniychuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhij Olexandrovyč Šaptala|S. O. Šaptala]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Borysovyč Chomčak|R. B. Chomčak]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov&lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}{{Minivlajka|Česko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Slovensko|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
}}
|straty1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | odkaz na autora = | titul = Stráty ruskej armády podľa Ukrajiny | periodikum = index.minfin.com.ua | url = https://index.minfin.com.ua/russian-invading/casualties/ }}&lt;/ref&gt;
*500 vojakov
*1 776 obrnených vozidiel
*1 236 vozidiel
*631 tankov
*460 zajatých
*317 delostreleckých zbraní
*134 útočných helikoptér
*143 stíhačiek
*100 systémov [[BM-21 Grad]]
*87 bezpilotných dronov
*76 palivových cisterien
*54 prostriedkov protivzdušnej obrany
*7 lodí
*{{Minivlajka|USA}} '''podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot;&gt;{{Citácia periodika | titul = As Russian Troop Deaths Climb, Morale Becomes an Issue, Officials Say | periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/03/16/us/politics/russia-troop-deaths.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
*7 000 mŕtvych
*14 000 - 21 000 ranených
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''
*500 mŕtvych
*1597 zranených
*1 [[Suchoj Su-25]]
*1 [[Antonov An-26]] vrátane posádky
* 2 civilné lode
}}
|straty2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''&lt;ref &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prvýkrát zverejnilo počty obetí a | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749029/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;
*2870 zabitých
*3700 zranených
*Zničená protivzdušná obrana
*14 vojakov kapitulovalo
*4 bojové lietadlá zostrelené
*1 bojová helikoptéra zostrelená
*4 drony zostrelené
*{{Minivlajka|USA}}''' podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot; /&gt;
*5 000 mŕtvych
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''
*3 500 mŕtvych
*4 000 zranených
*1 [[Antonov An-26]] zostrelený
*1 [[Antonov An-225]] zničený
}}|straty3={{plainlist|
'''{{Minivlajka|OSN}} Podľa OSN:'''
*691 obetí &lt;small&gt;(135 mužov, 99 žien, 7 dievčat, 11 chlapcov, 30 detí a 409 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
*1,143 zranených &lt;small&gt;(105 mužov, 73 žien, 15 dievčat, 4 chlapci, 43 detí a 903 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}) tiež '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou Federáciou]] (a proruskými separatastami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] ([[Donecká panva|Donbas]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR)
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] 24. februára 2022, ktorá sa začala po [[Rusko-ukrajinská kríza (2021 – 2022)|dlhom budovaní armády]] a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov.

== Predohra ==

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
V dôsledku odklonu Ukrajiny od integrácie s Európou došlo na prelome rokov 2013 a 2014 k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve došlo aj k ozbrojeným zrážkam protestujúcich s políciou. Zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. Vo februári 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny proruské nepokoje.

V apríli 2014 prerástli demonštrácie proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu do ozbrojeného konfliktu medzi ukrajinskou vládou a separatistickými silami vtedy vzniknutých samozvaných republík [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej]]. V auguste 2014 ruské vojenské automobily prekročili na niekoľkých miestach ukrajinské hranice.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine ceasefire leaves frontline counting cost of war in uneasy calm | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/dec/17/ukraine-ceasefire-frontline-counting-cost-war-uneasy-calm | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-12-17 | dátum prístupu = 2022-04-04 }}&lt;/ref&gt;

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským kódom pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaní taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
V apríli 2014 demonštrácie proruských skupín v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] na Ukrajine prerástli do vojny medzi ukrajinskou armádou a Ruskom podporovanými separatistami zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.

V auguste 2014 neoznačené ruské vojenské vozidlá prekročili hranicu Doneckej republiky. Začala sa nevyhlásená vojna medzi ukrajinskými silami na jednej strane a separatistami skryte podporovanými ruskými jednotkami na strane druhej. Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina druhú Minskú dohodu, ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii. Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia Belgorodskej a Voronežskej oblasti smerom na Charkov. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť [[Mariupoľ]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na porevolučnej Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej suverenity. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>d2v72acgziuwyo8hd9yhp9yy95bv0l9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426667</id>
      <parentid>7426665</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:43:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20223" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{na rozšírenie}}
{{Infobox Bitka
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|obrázok=2022 Russian invasion of Ukraine.svg
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|popis=Aktuálna situácia na Ukrajine&lt;br&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#E3D975|{{Small|Územie pod kontrolou Ukrajiny}}}}&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|Ruskom okupované územie}}}}&lt;/div&gt;
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|D. A. Medvedev]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Ramzan Kadyrov|R. Kadyrov]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Magomed Tušajev|M. Tušajev]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Oleg Miťajev|O. Miťajev]] ✞ &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že zabila štvrtého ruského generála | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-tvrdi-ze-zabila-stvrteho-r/619598-clanok.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-16 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Jakov Rezantsev|J. Rezantsev]] ✞&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian general Yakov Rezantsev killed in Ukraine | periodikum = bbc.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60807538 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-26 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Vasyljovyč Taran|A. V. Taran]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Viktor Mykolajovyč Muženko|V. M. Muženko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Pavlovyč Zahorodniuk|A. P. Zahorodniuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Olexij Mjačeslavovyč Danilov|O. M. Danilov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Petrovyč Korniychuk|S. P. Korniychuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhij Olexandrovyč Šaptala|S. O. Šaptala]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Borysovyč Chomčak|R. B. Chomčak]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov&lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}{{Minivlajka|Česko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Slovensko|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
}}
|straty1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | odkaz na autora = | titul = Stráty ruskej armády podľa Ukrajiny | periodikum = index.minfin.com.ua | url = https://index.minfin.com.ua/russian-invading/casualties/ }}&lt;/ref&gt;
*17 800 vojakov
*1 776 obrnených vozidiel
*1 236 vozidiel
*631 tankov
*460 zajatých
*317 delostreleckých zbraní
*134 útočných helikoptér
*143 stíhačiek
*100 systémov [[BM-21 Grad]]
*87 bezpilotných dronov
*76 palivových cisterien
*54 prostriedkov protivzdušnej obrany
*7 lodí
*{{Minivlajka|USA}} '''podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot;&gt;{{Citácia periodika | titul = As Russian Troop Deaths Climb, Morale Becomes an Issue, Officials Say | periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/03/16/us/politics/russia-troop-deaths.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
*7 000 mŕtvych
*14 000 - 21 000 ranených
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''
*500 mŕtvych
*1597 zranených
*1 [[Suchoj Su-25]]
*1 [[Antonov An-26]] vrátane posádky
* 2 civilné lode
}}
|straty2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''&lt;ref &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prvýkrát zverejnilo počty obetí a | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749029/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;
*2870 zabitých
*3700 zranených
*Zničená protivzdušná obrana
*14 vojakov kapitulovalo
*4 bojové lietadlá zostrelené
*1 bojová helikoptéra zostrelená
*4 drony zostrelené
*{{Minivlajka|USA}}''' podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot; /&gt;
*5 000 mŕtvych
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''
*3 500 mŕtvych
*4 000 zranených
*1 [[Antonov An-26]] zostrelený
*1 [[Antonov An-225]] zničený
}}|straty3={{plainlist|
'''{{Minivlajka|OSN}} Podľa OSN:'''
*691 obetí &lt;small&gt;(135 mužov, 99 žien, 7 dievčat, 11 chlapcov, 30 detí a 409 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
*1,143 zranených &lt;small&gt;(105 mužov, 73 žien, 15 dievčat, 4 chlapci, 43 detí a 903 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}) tiež '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou Federáciou]] (a proruskými separatastami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] ([[Donecká panva|Donbas]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR)
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] 24. februára 2022, ktorá sa začala po [[Rusko-ukrajinská kríza (2021 – 2022)|dlhom budovaní armády]] a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov.

== Predohra ==

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
V dôsledku odklonu Ukrajiny od integrácie s Európou došlo na prelome rokov 2013 a 2014 k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve došlo aj k ozbrojeným zrážkam protestujúcich s políciou. Zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. Vo februári 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny proruské nepokoje.

V apríli 2014 prerástli demonštrácie proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu do ozbrojeného konfliktu medzi ukrajinskou vládou a separatistickými silami vtedy vzniknutých samozvaných republík [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej]]. V auguste 2014 ruské vojenské automobily prekročili na niekoľkých miestach ukrajinské hranice.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine ceasefire leaves frontline counting cost of war in uneasy calm | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/dec/17/ukraine-ceasefire-frontline-counting-cost-war-uneasy-calm | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-12-17 | dátum prístupu = 2022-04-04 }}&lt;/ref&gt;

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským kódom pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaní taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
V apríli 2014 demonštrácie proruských skupín v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] na Ukrajine prerástli do vojny medzi ukrajinskou armádou a Ruskom podporovanými separatistami zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.

V auguste 2014 neoznačené ruské vojenské vozidlá prekročili hranicu Doneckej republiky. Začala sa nevyhlásená vojna medzi ukrajinskými silami na jednej strane a separatistami skryte podporovanými ruskými jednotkami na strane druhej. Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina druhú Minskú dohodu, ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii. Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia Belgorodskej a Voronežskej oblasti smerom na Charkov. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť [[Mariupoľ]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na porevolučnej Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej suverenity. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>1oeayez1ij2srk85l0sz4txvjvm074z</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426670</id>
      <parentid>7426667</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:45:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20170" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{na rozšírenie}}
{{Infobox Bitka
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|obrázok=2022 Russian invasion of Ukraine.svg
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|popis=Aktuálna situácia na Ukrajine&lt;br&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#E3D975|{{Small|Územie pod kontrolou Ukrajiny}}}}&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|Ruskom okupované územie}}}}&lt;/div&gt;
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|D. A. Medvedev]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Ramzan Kadyrov|R. Kadyrov]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Magomed Tušajev|M. Tušajev]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Oleg Miťajev|O. Miťajev]] ✞ &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že zabila štvrtého ruského generála | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-tvrdi-ze-zabila-stvrteho-r/619598-clanok.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-16 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Jakov Rezantsev|J. Rezantsev]] ✞&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian general Yakov Rezantsev killed in Ukraine | periodikum = bbc.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60807538 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-26 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Vasyljovyč Taran|A. V. Taran]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Viktor Mykolajovyč Muženko|V. M. Muženko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Pavlovyč Zahorodniuk|A. P. Zahorodniuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Olexij Mjačeslavovyč Danilov|O. M. Danilov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Petrovyč Korniychuk|S. P. Korniychuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhij Olexandrovyč Šaptala|S. O. Šaptala]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Borysovyč Chomčak|R. B. Chomčak]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov&lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}{{Minivlajka|Česko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Slovensko|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
}}
|straty1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | odkaz na autora = | titul = Stráty ruskej armády podľa Ukrajiny | periodikum = index.minfin.com.ua | url = https://index.minfin.com.ua/russian-invading/casualties/ }}&lt;/ref&gt;
*17 800 vojakov
*1 776 obrnených vozidiel
*1 236 vozidiel
*631 tankov
*460 zajatých
*317 delostreleckých zbraní
*134 útočných helikoptér
*143 stíhačiek
*100 systémov [[BM-21 Grad]]
*87 bezpilotných dronov
*76 palivových cisterien
*54 prostriedkov protivzdušnej obrany
*7 lodí
*{{Minivlajka|USA}} '''podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot;&gt;{{Citácia periodika | titul = As Russian Troop Deaths Climb, Morale Becomes an Issue, Officials Say | periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/03/16/us/politics/russia-troop-deaths.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
*7 000 mŕtvych
*14 000 - 21 000 ranených
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''
*500 mŕtvych
*1597 zranených
*1 [[Suchoj Su-25]]
*1 [[Antonov An-26]] vrátane posádky
* 2 civilné lode
}}
|straty2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''&lt;ref &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prvýkrát zverejnilo počty obetí a | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749029/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;
*2870 zabitých
*3700 zranených
*Zničená protivzdušná obrana
*14 vojakov kapitulovalo
*4 bojové lietadlá zostrelené
*1 bojová helikoptéra zostrelená
*4 drony zostrelené
*{{Minivlajka|USA}}''' podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot; /&gt;
*5 000 mŕtvych
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''
*3 500 mŕtvych
*4 000 zranených
*1 [[Antonov An-26]] zostrelený
*1 [[Antonov An-225]] zničený
}}|straty3={{plainlist|
'''{{Minivlajka|OSN}} Podľa OSN:'''
*691 obetí &lt;small&gt;(135 mužov, 99 žien, 7 dievčat, 11 chlapcov, 30 detí a 409 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
*1,143 zranených &lt;small&gt;(105 mužov, 73 žien, 15 dievčat, 4 chlapci, 43 detí a 903 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}) je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou Federáciou]] (a proruskými separatastami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] ([[Donecká panva|Donbas]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR)
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] 24. februára 2022, ktorá sa začala po [[Rusko-ukrajinská kríza (2021 – 2022)|dlhom budovaní armády]] a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov.

== Predohra ==

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
V dôsledku odklonu Ukrajiny od integrácie s Európou došlo na prelome rokov 2013 a 2014 k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve došlo aj k ozbrojeným zrážkam protestujúcich s políciou. Zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. Vo februári 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny proruské nepokoje.

V apríli 2014 prerástli demonštrácie proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu do ozbrojeného konfliktu medzi ukrajinskou vládou a separatistickými silami vtedy vzniknutých samozvaných republík [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej]]. V auguste 2014 ruské vojenské automobily prekročili na niekoľkých miestach ukrajinské hranice.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine ceasefire leaves frontline counting cost of war in uneasy calm | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/dec/17/ukraine-ceasefire-frontline-counting-cost-war-uneasy-calm | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-12-17 | dátum prístupu = 2022-04-04 }}&lt;/ref&gt;

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským kódom pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaní taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
V apríli 2014 demonštrácie proruských skupín v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] na Ukrajine prerástli do vojny medzi ukrajinskou armádou a Ruskom podporovanými separatistami zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.

V auguste 2014 neoznačené ruské vojenské vozidlá prekročili hranicu Doneckej republiky. Začala sa nevyhlásená vojna medzi ukrajinskými silami na jednej strane a separatistami skryte podporovanými ruskými jednotkami na strane druhej. Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina druhú Minskú dohodu, ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii. Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia Belgorodskej a Voronežskej oblasti smerom na Charkov. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť [[Mariupoľ]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na porevolučnej Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej suverenity. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>hoy3ktf2jxkq1e4qjwhek4hhpbsfwvl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426715</id>
      <parentid>7426670</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:33:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[User_talk:Neznámy anonym|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Amherst99</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20234" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{na rozšírenie}}
{{Infobox Bitka
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|obrázok=2022 Russian invasion of Ukraine.svg
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|popis=Aktuálna situácia na Ukrajine&lt;br&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#E3D975|{{Small|Územie pod kontrolou Ukrajiny}}}}&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|Ruskom okupované územie}}}}&lt;/div&gt;
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|D. A. Medvedev]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Ramzan Kadyrov|R. Kadyrov]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Magomed Tušajev|M. Tušajev]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]] ✞
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Oleg Miťajev|O. Miťajev]] ✞ &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že zabila štvrtého ruského generála | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-tvrdi-ze-zabila-stvrteho-r/619598-clanok.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-16 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Jakov Rezantsev|J. Rezantsev]] ✞&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian general Yakov Rezantsev killed in Ukraine | periodikum = bbc.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60807538 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-26 }}&lt;/ref&gt;
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Vasyljovyč Taran|A. V. Taran]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Viktor Mykolajovyč Muženko|V. M. Muženko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andrij Pavlovyč Zahorodniuk|A. P. Zahorodniuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Olexij Mjačeslavovyč Danilov|O. M. Danilov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Petrovyč Korniychuk|S. P. Korniychuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhij Olexandrovyč Šaptala|S. O. Šaptala]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Borysovyč Chomčak|R. B. Chomčak]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov&lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}{{Minivlajka|Česko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Slovensko|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
}}
|straty1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | odkaz na autora = | titul = Stráty ruskej armády podľa Ukrajiny | periodikum = index.minfin.com.ua | url = https://index.minfin.com.ua/russian-invading/casualties/ }}&lt;/ref&gt;
*17 800 vojakov
*1 776 obrnených vozidiel
*1 236 vozidiel
*631 tankov
*460 zajatých
*317 delostreleckých zbraní
*134 útočných helikoptér
*143 stíhačiek
*100 systémov [[BM-21 Grad]]
*87 bezpilotných dronov
*76 palivových cisterien
*54 prostriedkov protivzdušnej obrany
*7 lodí
*{{Minivlajka|USA}} '''podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot;&gt;{{Citácia periodika | titul = As Russian Troop Deaths Climb, Morale Becomes an Issue, Officials Say | periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2022/03/16/us/politics/russia-troop-deaths.html | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
*7 000 mŕtvych
*14 000 - 21 000 ranených
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''
*500 mŕtvych
*1597 zranených
*1 [[Suchoj Su-25]]
*1 [[Antonov An-26]] vrátane posádky
* 2 civilné lode
}}
|straty2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}} '''podľa Ruska:'''&lt;ref &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prvýkrát zverejnilo počty obetí a | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749029/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;
*2870 zabitých
*3700 zranených
*Zničená protivzdušná obrana
*14 vojakov kapitulovalo
*4 bojové lietadlá zostrelené
*1 bojová helikoptéra zostrelená
*4 drony zostrelené
*{{Minivlajka|USA}}''' podľa USA:'''&lt;ref name=&quot;NYTimes&quot; /&gt;
*5 000 mŕtvych
*{{Minivlajka|Ukrajina}} '''podľa Ukrajiny:'''
*3 500 mŕtvych
*4 000 zranených
*1 [[Antonov An-26]] zostrelený
*1 [[Antonov An-225]] zničený
}}|straty3={{plainlist|
'''{{Minivlajka|OSN}} Podľa OSN:'''
*691 obetí &lt;small&gt;(135 mužov, 99 žien, 7 dievčat, 11 chlapcov, 30 detí a 409 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
*1,143 zranených &lt;small&gt;(105 mužov, 73 žien, 15 dievčat, 4 chlapci, 43 detí a 903 dospelých, ktorých pohlavie nie je známe)&lt;/small&gt;
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}) tiež '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou Federáciou]] (a proruskými separatastami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] ([[Donecká panva|Donbas]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR)
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] 24. februára 2022, ktorá sa začala po [[Rusko-ukrajinská kríza (2021 – 2022)|dlhom budovaní armády]] a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov.

== Predohra ==

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
V dôsledku odklonu Ukrajiny od integrácie s Európou došlo na prelome rokov 2013 a 2014 k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve došlo aj k ozbrojeným zrážkam protestujúcich s políciou. Zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. Vo februári 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny proruské nepokoje.

V apríli 2014 prerástli demonštrácie proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu do ozbrojeného konfliktu medzi ukrajinskou vládou a separatistickými silami vtedy vzniknutých samozvaných republík [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej]]. V auguste 2014 ruské vojenské automobily prekročili na niekoľkých miestach ukrajinské hranice.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine ceasefire leaves frontline counting cost of war in uneasy calm | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2014/dec/17/ukraine-ceasefire-frontline-counting-cost-war-uneasy-calm | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-12-17 | dátum prístupu = 2022-04-04 }}&lt;/ref&gt;

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským kódom pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaní taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
V apríli 2014 demonštrácie proruských skupín v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] na Ukrajine prerástli do vojny medzi ukrajinskou armádou a Ruskom podporovanými separatistami zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.

V auguste 2014 neoznačené ruské vojenské vozidlá prekročili hranicu Doneckej republiky. Začala sa nevyhlásená vojna medzi ukrajinskými silami na jednej strane a separatistami skryte podporovanými ruskými jednotkami na strane druhej. Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina druhú Minskú dohodu, ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii. Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň nesprávne uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia Belgorodskej a Voronežskej oblasti smerom na Charkov. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť [[Mariupoľ]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na porevolučnej Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej suverenity. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>h8vy5d6jtv21hy7u4qz4w4ft9wfj4c0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Zastávka</title>
    <ns>10</ns>
    <id>679311</id>
    <revision>
      <id>7426778</id>
      <parentid>7426147</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T21:47:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gateshebe</username>
        <id>193515</id>
      </contributor>
      <comment>Add(zast:Farského)</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="57058" xml:space="preserve">{{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}&lt;!--

---------- 0 – 9 ----------
--&gt; | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta)
** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája)
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}&lt;!--

---------- A ----------
--&gt; | Agátová = * Agátová
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Alejová = * Alejová
** autobusové linky: {{MHD|ba|87}}
 | Alexyho = * Alexyho
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Americké nám. = * Americké nám.
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N70}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}
 | Antolská = * Antolská
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|99}}
 | Areál vodných športov = * Areál vodných športov
** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}
 | Arménska = * Arménska
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}
 | Astronomická = * Astronomická
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}
 | Aupark = * Aupark
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}
 | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park
** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}
 | Avion, IKEA = * Avion, IKEA
** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|69}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}&lt;!--

---------- B ----------
--&gt; | Bajkalská = * Bajkalská
** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{MHD|ba|N74}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|64}}
 | Bakošova = * Bakošova
** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}}
 | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens)
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}
 | Barónka = * Barónka
** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}
 | Bedľová = * Bedľová
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Betliarska = * Betliarska
** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Bilíkova = * Bilíkova
** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Blumentál = * Blumentál
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}}
 | Bočná = * Bočná
** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}
 | Bodrocká = * Bodrocká
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Bodvianska = * Bodvianska
** autobusové linky: {{MHD|ba|87}}
 | Bojnická = * Bojnická
** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}
 | Borská = * Borská
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Bosákova = * Bosákova
** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Botanická záhrada = * Botanická záhrada
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Bradáčova = * Bradáčova
** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}
 | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S55}}
 | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}}
 | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka
** autobusové linky: {{MHD|idsbk|S20}}
 | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza)
** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}
 | Budatínska = * Budatínska
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Bystrická = * Bystrická
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}
 | Bzovícka = * Bzovícka
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}&lt;!--

---------- C ----------
--&gt; | Cabanova = * Cabanova
** autobusové linky: {{MHD|ba|27}}
 | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP)
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}
 | Cintorín Petržalka = * Cintorín Petržalka
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|80}}
 | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie
** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N31}}
 | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda)
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}&lt;!--

---------- Č ----------
--&gt; | Červený most = * Červený most
** autobusové linky: {{MHD|ba|43}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}}
 | Čiližská = * Čiližská
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Čulenova = * Čulenova
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}&lt;!--

---------- D ----------
--&gt; | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova)
** autobusové linky: {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|N37}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor)
** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}}
 | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany)
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|N55}}
 | Detvianska = * Detvianska
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}
 | Devätinová = * Devätinová
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}
 | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn
** autobusové linky: {{MHD|ba|43}}
 | Devín = * Devín
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Devínske Jazero = * Devínske Jazero
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}
 | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská)
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|35}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}
 | Dolné koruny = * Dolné koruny
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Drobného = * Drobného
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Dudvážska = * Dudvážska
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Dunajská = * Dunajská
** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}&lt;!--

---------- E ----------
--&gt; | Einsteinova = * Einsteinova
** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
 | Ekonom. univerzita = * Ekonom. univerzita
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}
 | Estónska = * Estónska
** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}&lt;!--

---------- F ----------
--&gt; | Farského = * Farského
** {{MHD|logo|E}} {{MHD|ba|3}}
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|95}} {{MHD|ba|99}} {{MHD|ba|N80}} {{MHD|ba|N99}}&lt;!--

---------- G ----------
--&gt; | Gerulata = * Gerulata
** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}&lt;!--

---------- H ----------
--&gt; | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}
 | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie)
** autobusové linky: {{MHD|ba|123}}
 | Hájnická = * Hájnická
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Hájovňa = * Hájovňa
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Hálova = * Hálova
** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}
 | Herlianska = * Herlianska
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|131}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|71}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}, {{MHD|idsbk|S50}}, {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S70}}
 | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie)
** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N72}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N44}}, {{MHD|ba|N47}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Holíčska = * Holíčska
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Homolova = * Homolova
** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Horský park = * Horský park
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Hrad = * Hrad
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N47}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk)
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Hradištná = * Hradištná
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Hraničná = * Hraničná
** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}
 | Hrobákova = * Hrobákova
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Hronská = * Hronská
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}&lt;!--

---------- CH ----------
--&gt; | Chatam Sófer = * Chatam Sófer
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Chlumeckého = * Chlumeckého
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}&lt;!--

---------- I ----------
--&gt; | Ihrisková = * Ihrisková
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}
 | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}
 | Ivanská cesta = * Ivanská cesta
** autobusové linky: {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N61}}&lt;!--

---------- J ----------
--&gt; | Janotova = * Janotova
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}
 | Jána Jonáša = * Jána Jonáša
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Jánske hony = * Jánske hony
** autobusové linky: {{MHD|ba|79}}
 | Jesenského = * Jesenského
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}}
 | Jasovská = * Jasovská
** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}}
 | Jiráskova = * Jiráskova
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Jungmannova = * Jungmannova
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}
 | Jurajov dvor = * Jurajov dvor
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** električkové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{MHD|ba|N53}}
 | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám.
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Jurigrad = * Jurigrad
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}&lt;!--

---------- K ----------
--&gt; | Kadlečík = * Kadlečík
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Kapucínska = * Kapucínska
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}}
 | Ketelec = * Ketelec
** autobusové linky: {{MHD|ba|79}}
 | Klepáč = * Klepáč
** autobusové linky: {{MHD|ba|43}}
 | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám.
** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N70}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|N70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Kolmá = * Kolmá
** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}
 | Komárovská = * Komárovská
** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II)
** autobusové linky: {{MHD|ba|27}}
 | Konvalinková = * Konvalinková
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Korytnická = * Korytnická
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Košická = * Košická
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|A}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Krásna = * Krásna
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|66}}
 | Kremnická = * Kremnická
** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N61}}
 | Krížna = * Krížna
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N53}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}
 | Kuklovská = * Kuklovská
** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}
 | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák)
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}}
 | Kutlíkova = * Kutlíkova (Technopol)
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}
 | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}
 | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}&lt;!--

---------- L ----------
--&gt; | Lachova = * Lachova
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}
 | Lieskovec = * Lieskovec
** autobusové linky: {{MHD|ba|79}}
 | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta
** autobusové linky: {{MHD|ba|79}}
 | Líščie nivy = * Líščie nivy (Slovanet)
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}
 | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}
 | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}
 | Lúčanka = * Lúčanka
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Lúky II = * Lúky II
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Lúky V = * Lúky V
** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|N93}}
 | Ľubovnianska = * Ľubovnianska
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}&lt;!--

---------- M ----------
--&gt; | Magnetová = * Magnetová
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N53}}
 | Magurská = * Magurská
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|145}}, {{MHD|ba|N29}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}}
| Majerská = * Majerská
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Malá scéna = * Malá scéna
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
 | Malý trh = * Malý trh
** autobusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}
 | Mariánska = * Mariánska
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}}
 | Mariánsky potok = * Mariánsky potok
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}
 | Markova = * Markova
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Matejkova = * Matejkova
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|N33}}
 | Mierová kolónia = * Mierová kolónia
** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}
 | Milana Marečka = * Milana Marečka
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Miletičova = * Miletičova
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N72}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}
 | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N53}}
 | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}
 | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská)
** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Mlynská = * Mlynská
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Mokrohájska = * Mokrohájska
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}
 | Morava|Morava I = * Morava (Morava I)
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}
 | Most Apollo = * Most Apollo
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|90}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
 | Most SNP = * Most SNP (Nový most)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|A}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
 | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II)
** autobusové linky: {{MHD|ba|27}}
 | Muchovo nám. = * Muchovo nám.
** autobusové linky: {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N80}}&lt;!--

---------- N ----------
--&gt; | Na Grbe = * Na Grbe
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}
 | Na Sitine = * Na Sitine
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Nad lúčkami = * Nad lúčkami
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}}
 | Nad vinicami  = * Nad vinicami
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Nákupná = * Nákupná
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov
** autobusové linky: {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
 | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU)
** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N55}}
 | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}}
 | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}
 | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N29}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|64}}
 | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Nevädzová = * Nevädzová
** autobusové linky: {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}}
 | Nové SND = * Nové SND
** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|90}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}
 | Novoveská = * Novoveská
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Nový kameňolom = * Nový kameňolom
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}&lt;!--

---------- O ----------
--&gt; | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall)
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|123}}
 | OC Lúky = * OC Lúky
** autobusové linky: {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}
 | OC Patrónka = * OC Patrónka
** autobusové linky: {{MHD|ba|130}}
 | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti)
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|87}}
 | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská)
** autobusové linky: {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}
 | OC Rožňavská = * OC Rožňavská
** autobusové linky: {{MHD|ba|53}}
 | OC Vajnory = * OC Vajnory
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N56}}
 | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska)
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}
 | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám.
** autobusové linky: {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}&lt;!--

---------- P ----------
--&gt; | Panoráma = * Panoráma
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni)
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}
 | Partizánska lúka = * Partizánska lúka
** autobusové linky: {{MHD|ba|43}}
 | Pastierska = * Pastierska
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}
 | Patrónka = * Patrónka
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|43}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|45}}, {{MHD|ba|47}}
 | Paulinské = * Paulinské
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}
 | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice
** autobusové linky: {{MHD|ba|79}}
 | Petőfiho = * Petőfiho
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|79}}
 | Pharos = * Pharos
** autobusové linky: {{MHD|ba|69}}
 | Píniová = * Píniová
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}
 | Plniareň plynu = * Plniareň plynu
** autobusové linky: {{MHD|ba|79}}
 | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}
 | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav)
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}
 | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou
** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}
 | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta)
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|41}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|184}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N37}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}}
 | Podháj = * Podháj
** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|N37}}
 | Podkerepušky = * Podkerepušky
** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}}
 | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady)
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Podunajská = * Podunajská
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}
 | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Podzáhradná = * Podzáhradná
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|87}}
 | Poštová = * Poštová
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}}
 | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody)
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}
 | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa)
** autobusové linky: {{MHD|ba|27}}
 | Pri kríži = * Pri kríži
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Pri podchode = * Pri podchode
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}
 | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach)
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|29}}
 | Pekníkova = * Pekníkova
** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Prievoz, most = * Prievoz, most
** autobusové linky: {{MHD|ba|42}}
 | Priekopnícka = * Priekopnícka
** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Prístavný most = * Prístavný most
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N74}}
 | Prokofievova = * Prokofievova
** autobusové linky: {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}&lt;!--

---------- R ----------
--&gt; | Račianske mýto = * Račianske mýto
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|163}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N74}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}}
 | Rajská = * Rajská
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Ráztočná = * Ráztočná
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}
 | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|139}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N34}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}
 | Ríbezľová = * Ríbezľová
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Romanova = * Romanova
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B)
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Rusovská cesta = * Rusovská cesta
** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}}
 | Rušňové depo I = * Rušňové depo I
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}&lt;!--

---------- S ----------
--&gt; | Segnerova = * Segnerova
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|N34}}
 | Sklabinská = * Sklabinská
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}
 | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|N80}}
 | Saleziáni|Záhradnícka = * Saleziáni (Záhradnícka)
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N70}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|47}}, {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|60}}, {{MHD|ba|71}}
 | Shopping Palace = * Shopping Palace
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|57}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}
 | Sihoť  = * Sihoť (Sihoť, BVS)
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Slavín = * Slavín
** autobusové linky: {{MHD|ba|147}}
 | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola)
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Slovany = * Slovany (Kukučínova)
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|151}}
 | Slovnaftská = * Slovnaftská
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}
 | Smolenická = * Smolenická
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N93}}
 | Sološnická = * Sološnická
** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}
 | Starohájska = * Starohájska
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|96}}, {{MHD|ba|196}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Starý kameňolom = * Starý kameňolom
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Stavbárska = * Stavbárska
** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves)
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{MHD|ba|N21}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}
 | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač)
** autobusové linky: {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{MHD|ba|N21}}, {{MHD|ba|N37}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S20}}
 | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|58}}, {{MHD|ba|196}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}, {{MHD|idsbk|S70}}
 | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice)
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka)
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N93}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}, {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}
 | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie)
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S55}}, {{MHD|idsbk|S65}}
 | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce)
** autobusové linky: {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|91}}, {{MHD|ba|191}}, {{MHD|ba|N91}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S8}}
 | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS)
* autobusové linky: {{MHD|ba|66}}
 | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory)
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S60}}, {{MHD|idsbk|S65}}
 | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady)
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|75}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{MHD|ba|N55}}
** železničné linky: {{MHD|idsbk|S70}}
 | Strečnianska = * Strečnianska
** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}
 | STU = * STU
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}, {{MHD|ba|A}}
 | Studená, zastávka = * Studená, zastávka
** autobusové linky: {{MHD|ba|56}}
 | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}
 | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Stupava, Mást = * Stupava, Mást
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Stupava, Obora = * Stupava, Obora
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}
 | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}
 | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ)
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}
 | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}
 | Suché mýto = * Suché mýto
** autobusové linky: {{MHD|ba|N61}}, {{MHD|ba|N80}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
 | Súhvezdná = * Súhvezdná
** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|N74}}
 | Súmračná = * Súmračná
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}, {{MHD|ba|N74}}&lt;!--

---------- Š ----------
--&gt; | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám.
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|70}}, {{MHD|ba|N33}}, {{MHD|ba|N80}}
 | Šaštínska = * Šaštínska
** autobusové linky: {{MHD|ba|35}}
 | Ševčenkova = * Ševčenkova (VŠ Manažmentu)
** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|N93}}
 | Šikmá = * Šikmá
** autobusové linky: {{MHD|ba|70}}
 | Šintavská = * Šintavská
** autobusové linky: {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Šoltésovej = * Šoltésovej
** autobusové linky: {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|40}}
 | Špitálska = * Špitálska
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|42}}, {{MHD|ba|N72}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}}
 | Šípová = * Šípová
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Štefana Králika = * Štefana Králika
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Štepná = * Štepná
** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Štrbská = * Štrbská
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Šustekova = * Šustekova
** autobusové linky: {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Švabinského = * Švabinského
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N80}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Švantnerova = * Švantnerova
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}&lt;!--

---------- T ----------
--&gt; | Technické sklo = * Technické sklo
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}
 | Televízia = * Televízia
** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|N31}}
 | Tesco Lamač = * Tesco Lamač
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|130}}, {{MHD|ba|192}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|45}}
 | Tománkova = * Tománkova
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}
 | Tomášikova = * Tomášikova
** električkové linky: {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Topoľčianska = * Topoľčianska
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N95}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Topoľové = * Topoľové
** autobusové linky: {{MHD|ba|79}}
 | Toryská = * Toryská
** autobusové linky: {{MHD|ba|75}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|87}}, {{MHD|ba|N70}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | Tôňava = * Tôňava
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Tranovského = * Tranovského
** autobusové linky: {{MHD|ba|27}}
 | Trávna = * Trávna
** autobusové linky: {{MHD|ba|59}}, {{MHD|ba|65}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{MHD|ba|N55}}, {{MHD|ba|N56}}
 | Trhovisko = * Trhovisko
** autobusové linky: {{MHD|ba|50}}, {{MHD|ba|66}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|N61}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|71}}
 | Trnavské mýto = * Trnavské mýto
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}, {{MHD|ba|9}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|53}}, {{MHD|ba|61}}, {{MHD|ba|63}}, {{MHD|ba|68}}, {{MHD|ba|74}}, {{MHD|ba|78}}, {{MHD|ba|151}}, {{MHD|ba|163}}, {{MHD|ba|N53}}, {{MHD|ba|N74}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}, {{MHD|ba|71}}
 | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia)
** autobusové linky: {{MHD|ba|51}}, {{MHD|ba|58}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|49}}, {{MHD|ba|64}}
 | Tulipánová = * Tulipánová
** autobusové linky: {{MHD|ba|27}}
 | Tupolevova = * Tupolevova
** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N99}}&lt;!--

---------- U ----------
--&gt; | Učiteľská = * Učiteľská
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|79}}, {{MHD|ba|N70}}
 | Uhrovecká = * Uhrovecká
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N21}}&lt;!--

---------- Ú ----------
--&gt; | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova)
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|7}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|44}}, {{MHD|ba|N44}}&lt;!--

---------- V ----------
--&gt; | Vendelínska = * Vendelínska
** autobusové linky: {{MHD|ba|27}}
 | Vihorlatská = * Vihorlatská
** autobusové linky: {{MHD|ba|58}}
 | Vinohradnícka = * Vinohradnícka
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}
 | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|25}}, {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|92}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}
 | Vretenová = * Vretenová
** autobusové linky: {{MHD|ba|139}}
 | Východné = * Východné
** autobusové linky: {{MHD|ba|52}}, {{MHD|ba|56}}, {{MHD|ba|N56}}
 | Vysoká = * Vysoká
** električkové linky: {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|9}}, {{MHD|ba|A}}
 | Vyšehradská = * Vyšehradská
** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|95}}, {{MHD|ba|N93}}&lt;!--

---------- W ----------
--&gt; | Waitov lom = * Waitov lom
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}&lt;!--

---------- Z ----------
--&gt; | Zamajerské = * Zamajerské
** autobusové linky: {{MHD|ba|21}}, {{MHD|ba|23}}, {{MHD|ba|N21}}
 | Záhorská = * Záhorská
** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}}
 | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica
** autobusové linky: {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|N37}}
 | Záhumenice = * Záhumenice
** električkové linky: {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|7}}
 | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského)
** električkové linky: {{MHD|ba|4}}
** autobusové linky: {{MHD|ba|20}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Záporožská = * Záporožská
** autobusové linky: {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|88}}, {{MHD|ba|N95}}
 | Zlaté schody = * Zlaté schody
** autobusové linky: {{MHD|ba|29}}, {{MHD|ba|N29}}
 | Znievska = * Znievska
** autobusové linky: {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N99}}
 | Zochova = * Zochova
** autobusové linky: {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|39}}, {{MHD|ba|80}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|84}}, {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|94}}, {{MHD|ba|147}}, {{MHD|ba|184}}, {{MHD|ba|N31}}, {{MHD|ba|N34}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N95}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}
 | Zoo = * Zoo
** autobusové linky: {{MHD|ba|30}}, {{MHD|ba|31}}, {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|37}}, {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|92}}, {{MHD|ba|192}}, {{MHD|ba|N29}}, {{MHD|ba|N31}}
 | ZŠ Budatínska = * ZŠ Budatínska
** autobusové linky: {{MHD|ba|93}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|99}}, {{MHD|ba|N93}}, {{MHD|ba|N99}}
 | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova
** autobusové linky: {{MHD|ba|32}}, {{MHD|ba|N33}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|33}}&lt;!--

---------- Ž ----------
--&gt; | Žatevná = * Žatevná
** autobusové linky: {{MHD|ba|26}}, {{MHD|ba|27}}, {{MHD|ba|36}}, {{MHD|ba|83}}, {{MHD|ba|123}}, {{MHD|ba|N34}}
 | Žehrianska = * Žehrianska
** {{MHD|logo|A}} {{MHD|ba|90}}, {{MHD|ba|98}}, {{MHD|ba|N91}}, {{MHD|ba|N93}}
 | Železná studnička = * Železná studnička
** autobusové linky: {{MHD|ba|43}}
 | Železničná = * Železničná
** autobusové linky: {{MHD|ba|67}}
 | Žitavská = * Žitavská
** autobusové linky: {{MHD|ba|65}}, {{MHD|ba|67}}, {{MHD|ba|75}}
** trolejbusové linky: {{MHD|ba|71}}, {{MHD|ba|72}}, {{MHD|ba|N72}}
 | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}&lt;includeonly&gt;[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]&lt;/includeonly&gt;&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]&lt;/noinclude&gt;}}
}}&lt;!--

---------- TRNAVA ----------
--&gt; | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}&lt;!--

---------- J ----------
--&gt; | J. Hlubíka = * J. Hlubíka
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}&lt;!--

---------- K ----------
--&gt; | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}}
 | Kukučínova = * Kukučínova
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}
 | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}&lt;!--

---------- Š ----------
--&gt; | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}}
 | Špačinská cesta = * Špačinská cesta
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}}
 | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}}
 | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}&lt;includeonly&gt;[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]&lt;/includeonly&gt;&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]&lt;/noinclude&gt;}}
}}&lt;!--

---------- POPRAD-TATRY ----------
--&gt; | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}&lt;!--

---------- A ----------
--&gt; | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica
** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}}
 | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}&lt;includeonly&gt;[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]&lt;/includeonly&gt;&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]&lt;/noinclude&gt;}}
}}
 | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}&lt;includeonly&gt;[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou informáciou MHD|{{PAGENAME}}]]&lt;/includeonly&gt;&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]&lt;/noinclude&gt;}}
}}&lt;!--

---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ----------
--&gt;&lt;br&gt;{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}}
 | datum = {{#switch: {{{1}}}
 | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}}
 | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}}
 | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}}
}}{{#switch: {{{1}}} 
 | ba = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | tt = &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}&lt;/ref&gt;
 | tatry = &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}&lt;/ref&gt;
}}
 | {{chyba|Zadajte dátum!}}}}
}}&lt;noinclude&gt;
{{Zastávka/Dokumentácia}}
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>soxdwrbne0w74oys6tbt9c7lmpzjsas</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>681513</id>
    <revision>
      <id>7426774</id>
      <parentid>7426566</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T21:03:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KamilkMT</username>
        <id>98709</id>
      </contributor>
      <comment>/* Júl 2022 */ Udalosti 11.-17.7.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="324876" xml:space="preserve">{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{aktualizovať}}&lt;!-- alebo komplet vyhodiť, je smiešne mať tu pokryté 4h diania s takouto jemnosťou a ďalej nič --&gt;
[[Súbor:2022_Russian_Invasion_of_Ukraine_animated.gif|náhľad|vpravo|Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie]]
Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].

== Február 2022 ==
=== Štvrtok, 24. február 2022 ===
{{Pozri aj|Bitka o Hadí ostrov}}
[[Súbor:Житловий будинок на вул. Лобановського, 6-А після обстрілу.jpg|thumb|Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení&lt;ref name=&quot;teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve&quot;/&gt;]]
* 04:10: Minister zahraničia USA [[Antony Blinken]] vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N|url=https://dennikn.sk/minuta|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2022-02-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
* 04:27: Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v [[Charkov]]e, [[Kramatorsk]]u, [[Odesa|Odese]] aj [[Mariupol]]e&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v [[Dnipro|Dnipre]], Charkove a v [[Záporožie|Záporoží]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 05:15: Americký prezident [[Joe Biden]] vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 05:50: Minister obrany SR [[Jaroslav Naď]] potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 05:54: Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť [[vojna|vojnový stav]] v krajine&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 05:56: [[Jens Stoltenberg]] vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 06:09: [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v [[Kyjev|Kyjeve]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 06:42: [[Joe Biden]] telefonoval s [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskyjm]] a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
* Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.&lt;ref name=&quot;teraz-ukrajinska-armada-ziskala-spat&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-ziskala-spat-kont/614676-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.&lt;ref name=&quot;teraz-zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov-som/614674-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;

=== Piatok, 25. február 2022 ===
* Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.&lt;ref name=&quot;teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky-kto/614682-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhovýchode Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky&quot;/&gt;
* Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.&lt;ref name=&quot;teraz-ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj-vset/614760-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.&lt;ref name=&quot;teraz-rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal-na&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal/614796-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;

=== Sobota, 26. február 2022 ===
[[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220228 150805.jpg|thumb|[[Teplice]] vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.]]
* Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.&lt;ref name=&quot;dennikn-rychlost-postupu-ruskej-armady-sa&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchlosť postupu ruskej armády sa &quot;dočasne | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741418/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.&lt;ref name=&quot;dennikn-zakaz-vychadzania-ktory-v-kyjeve&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741368/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.&lt;ref name=&quot;dennikn-ukrajinska-sprava-ciest-vyzvala&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741323/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).&lt;ref name=&quot;teraz-ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu-priehr/615170-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v [[Minsk]]u, Ukrajina však požadovala rokovanie vo [[Varšava|Varšave]].&lt;ref name=&quot;teraz-ruska-armada-dostala-rozkazy&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruska-armada-dostala-rozkazy-na-rozs/615146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.&lt;ref name=&quot;teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve-rake/615148-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 17:30 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;

=== Pondelok, 28. február 2022 ===
* Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] podpísal žiadosť o prijatie krajiny do [[Európska únia|Európskej únie]]. Parlament to označil za „''historickú chvíľu“.'' Podpísané dokumenty obratom odoslali do [[Brusel]]u. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.&lt;ref name=“prihlaska EU“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/618465-zelenskyj-podpisal-ziadost-o-prijatie-ukrajiny-do-eu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt;

== Marec 2022 ==
=== Streda, 2. marca 2022 ===
[[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220303 163139.jpg|thumb|Stánok v priestoroch [[Praha hlavní nádraží|hlavnej železničnej stanice v Prahe]], ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.]]
* švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.&lt;ref name=&quot;teraz-ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdusny&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdu/616316-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}&lt;/ref&gt;
* Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.&lt;ref name=&quot;teraz-moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial-z/616286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}&lt;/ref&gt;
* podľa miestnej samosprávy sa mesto [[Cherson]] dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51099-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* v [[Charkov]]e pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku&quot;/&gt;
* podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto [[Žytomyr]]. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku&quot;/&gt;
* ruská banka [[Sberbank]] odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku&quot;/&gt;
* [[Svetová banka]] pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku&quot;/&gt;
* Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny.|url=https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny|dátum vydania=2.3.2022 23:52|dátum prístupu=29.3.2022}}&lt;/ref&gt;

=== Štvrtok, 3. marca 2022 ===
* miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta [[Cherson]] ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.&lt;ref name=&quot;teraz-cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil/616333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}&lt;/ref&gt;
* z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.&lt;ref name=&quot;teraz-kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej-sty/616338-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}&lt;/ref&gt;

=== Piatok, 4. marca 2022 ===
[[Súbor:Lyceum 25, Zhytomyr, after an airstrike during Russian invasion (5).jpg|thumb|Lýceum č. 25 v meste [[Žytomyr]] po ruskom leteckom zásahu]]
* Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá [[Záporožská jadrová elektráreň]], po zásahu vznikol požiar.&lt;ref name=&quot;dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.&lt;ref name=&quot;dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;
* Mesto [[Mariupoľ]] zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-2022-03-04&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Moldavsko]] a [[Gruzínsko]] požiadali o vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-2022-03-04&quot;/&gt;

=== Sobota, 5. marca 2022 ===
* Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta [[Mariupoľ]].&lt;ref name=&quot;dennikn-zacala-sa-evakuacia-mariupola-mesto&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2753453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt; Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.&lt;ref name=&quot;theguardian-russia-ukraine-war-latest-mariupol&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sherwood | meno = Harriet | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/mar/05/russia-ukraine-war-latest-news-nato-gives-green-light-to-bombing-with-lack-of-no-fly-zone-says-zelenskiy | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt;

=== Pondelok, 7. marca 2022 ===
* Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.&lt;ref name=&quot;teraz-tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych-rokovan/616953-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-06 }}&lt;/ref&gt;
* Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.&lt;ref name=&quot;teraz-agentury-ruske-sily-zabili-starostu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/agentury-ruske-sily-zabili-starostu-k/617233-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt;

=== Streda, 9. marca 2022 ===
* V meste [[Mariupoľ]] ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.&lt;ref name=&quot;teraz-pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s-porod/618041-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt; O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.&lt;ref name=&quot;teraz-rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v-m/618264-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt;

=== Štvrtok, 10. marca 2022 ===
* Situácia v meste [[Mariupoľ]] je vážna. Podľa upozornení [[Červený kríž|Červeného kríža]] v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.&lt;ref name=&quot;teraz-cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu-sit/618255-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt;
* Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.&lt;ref name=&quot;teraz-z-kyjeva-podla-starostu-utiekla&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/z-kyjeva-podla-starostu-utiekla-polovic/618165-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt;
* Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.&lt;ref name=&quot;teraz-sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky-e/618214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor: Russian flag + Ukrainian flag. Regnum Carya Golf &amp; Spa Resort, Belek, Serik District, Antalya, Turkey.jpg | thumb | alt= Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka | Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska]]
* Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny [[Sergej Lavrov|Sergeja Lavrova]] a [[Dmytro Kuleba|Dmytra Kulebu]] v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí [[Mevlüt Čavušoglu]]. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“&lt;ref name=&quot;teraz-cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovom&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovo/618151-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt;
* Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.&lt;ref name=&quot;teraz-usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom-bio/618007-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}&lt;/ref&gt;

=== Piatok, 18. marca 2022 ===
* Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruská armáda]] po prvý raz použila svoje najnovšie rakety [[Ch-47M2 Kinžal|Kinžal (Dýka)]].&lt;ref name=&quot;kindzal&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://svet.sme.sk/c/22864959/ukrajina-vojna-rusko-kinzal-hypersonicka-strela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-19 | dátum prístupu = 2022-03-19 }}&lt;/ref&gt; Táto hypersonická [[balistická raketa]] typu vzduch-zem s udávaným [[Dolet (letecká technika)|doletom]] 2 000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť [[Konvenčná zbraň|konvenčnú]] alebo [[Jadrová zbraň|jadrovú]] hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31]] alebo strategických [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Tupolev Tu-22M|Tu-22M3M]]. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú [[Munícia|muníciu]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivano-Frankivskej oblasti]].&lt;ref name=kindzal/&gt;

=== Pondelok, 21. marca 2022 ===
* [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri [[Odesa|Odese]] sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]], ktoré morské prúdy unášajú do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  Partila | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori | url = https://ereport.sk/z-ukrajinskych-pristavov-sa-odtrhli-namorne-miny-plavaju-v-ciernom-mori/ | vydavateľ = ereport.sk | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Utorok, 22. marca 2022 ===
[[Súbor: Volodymyr Zelenskyy paid a visit to the wounded defenders of Ukraine undergoing treatment at a military hospital (51937554922).jpg |thumb|alt= Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády|Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici]]
* Podľa názoru analytikov&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867531/ukrajinsky-spravodaj-putin-sa-msti-mariupolu-aj-navalnemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí.
* Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v [[Kyjev]]e bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt; 
* V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt; 
* Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-ministerstvo-obrany-boje-prebieh/620187-clanok.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-18 | dátum prístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt;  V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt; Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt;
* Kritická situácia je aj v [[Cherson]]e, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt; Denník [[The Times]] zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Ball | meno = Tom | autor = The TIMES | odkaz na autora = | titul = Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests | periodikum = thetimes.co.uk | odkaz na periodikum = | url = https://www.thetimes.co.uk/article/russia-plans-kidnapping-and-violence-in-great-terror-to-end-kherson-protests-lf32jb99k | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt;
* Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt;
* Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí | periodikum = iDnes.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/boje-u-charkova-izjum-valka-na-ukrajine.A220323_061646_zahranicni_indr | issn = | vydavateľ = MAFRA, a. s. | miesto = | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie [[Krym (republika)|Krymu]] či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] opätovne vyzval [[Vladimír Putin|Vladimíra Putina]] na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /&gt;
* Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov [[Uralvagonzavod]] prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kalatur | meno = Anastasiya | autor = Ukrayinska Pravda | odkaz na autora = | titul = The only Russian plant to assemble tanks has stopped | periodikum = pravda.com.ua | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/03/22/7333502/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt;

=== Sobota, 26. marca 2022 ===
* Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu [[Bospor]] zneškodnilo ''&quot;predmet podobný míne&quot;''. Na únik stoviek [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]] z odeských prístavov upozornila v pondelok [[21. marec|21. marca]] [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-hlasi-ze-naslo-predmet-podob/622226-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-26 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}&lt;/ref&gt;

=== Pondelok, 28. marca 2022 ===
[[Súbor: Fire at a fuel depot in Lutsk after Russian shelling on 27 March 2022 (03).jpg | thumb | alt= Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči | Požiar skladu paliva v meste [[Luck]] ]]
* Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-3“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22871756/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-sa-uz-rovna-sarajevu-ci-groznemu-rusi-sa-preskupuju.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}&lt;/ref&gt; 
* Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí [[Kyjev]]a. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-3“/&gt; 
* V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-3“/&gt;
* Nezávislým projektom [[Oryx]] bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 [[Tank (vozidlo)|tankov]] a viac ako 600 [[Bojové vozidlo|obrnených vozidiel]] na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-equipment.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-3“/&gt;

=== Utorok, 29. marca 2022 === 
* Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v [[Istanbul]]e vyhlásili, že ''„výrazne znížia“'' svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-3“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22873624/ukrajinsky-spravodaj-rusi-klamali-cernihiv-ostreluju-este-mohutnejsie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}&lt;/ref&gt; Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-3“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22872853/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-29 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}&lt;/ref&gt;
* Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem [[Internetový robot|internetových botov]] v [[Charkov]]e, [[Čerkasy|Čerkasách]], [[Ternopiľ|Ternopili]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], čo bolo viac ako stotisíc falošných [[Používateľský účet|účtov]] na rôznych [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]]. Kontá šírili [[Dezinformácia|dezinformácie]], ruskú [[Ideológia|ideológiu]] a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-3“ /&gt;

=== Streda, 30. marca 2022 ===
* [[Vladimir Putin]] v telefonáte s francúzskym prezidentom [[Emmanuel Macron|Emmanuelom Macronom]] vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /&gt;
* Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /&gt;

=== Štvrtok, 31. marca 2022 ===
[[Súbor: UkrainiansinPripyat.png |thumb | alt= Vojak v maskovacom odeve s víťazným gestom vztyčuje ukrajinskú štátnu vlajku na streche jednej z budov Černobyľskej jadrovej elektrárne | Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku]]
* Riaditeľ [[Government Communications Headquarters|britských spravodajských služieb]] uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať [[rozkaz]]y a zámerne ničia vlastné vybavenie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874067/putin-vojna-rusko-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}&lt;/ref&gt;
* [[Prezident Ruskej federácie|Ruský prezident]] podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do [[Branná povinnosť|základnej vojenskej služby]]. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „''špeciálnej operácie''“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-odvedenci-dekret-mladi-muzi.A220331_120104_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-04-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-31-3“ /&gt;

* Ruská armáda sa stiahla z [[Černobyľská atómová elektráreň|elektrárne v Černobyle]] ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}&lt;/ref&gt; V rovnakom čase na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] presunula raketové komplexy.&lt;ref name=“komplexy“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874962/rusko-presuva-do-bieloruska-zoldnierov-a-raketove-komplexy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}&lt;/ref&gt; Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na [[Kyjev]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874947/pentagon-varoval-pred-zvysenym-rizikom-leteckych-utokov-na-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}&lt;/ref&gt; a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami [[Charkovská oblasť|Charkovskej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej]] [[Oblasť (Ukrajina)|oblasti]].&lt;ref name=“komplexy“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874218/ukrajina-zaznamenala-silne-ostrelovanie-na-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}&lt;/ref&gt;
* Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac [[Obliehanie|obliehaného]] [[Mariupoľ]]a. Do mesta vyslala konvoj organizácia [[Červený kríž]]. &lt;ref name=“UA-spravodaj-31-3“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874700/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna-kadyrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874000/moskva-vyhlasila-primerie-v-mariupole-s-cielom-evakuovat-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}&lt;/ref&gt;

== Apríl 2022 ==
=== Piatok, 1. apríla 2022 ===
* Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste [[Belgorod]] asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60952125 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory | url = https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/belgorod-first-ukrainian-airstrike-on-russian-territory/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „''Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.''“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22875813/tajomnik-ukrajinskej-bezpecnostnej-rady-poprel-utoku-na-ropny-sklad-belgorodr | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;UA-spravodaj-01-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22875716/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}&lt;/ref&gt; Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou.
* Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z [[Gruzínsko|Gruzínska]] na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „''Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty''“.&lt;ref name=&quot;UA-spravodaj-01-4“ /&gt;

* Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.&lt;ref name=&quot;UA-spravodaj-01-4“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/mariupol-ukrajina-valka-rusko-cerveny-kriz-humanitarni-pomoc.A220401_121232_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}&lt;/ref&gt; 
* Európsky policajný úrad [[Europol]] umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v [[Litva|Litve]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]] je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do [[EÚ]] v prúde utečencov.&lt;ref name=&quot;UA-spravodaj-01-4“ /&gt;
* Rusko pohrozilo [[Wikipédia|Wikipédii]] pokutou štyri milióny [[ruský rubeľ|rubľov]] za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad [[Roskomnadzor]] požiadal, aby Wikipédia odstránila „''nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov''“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach [[Citovanie (odkazovanie)|cituje]].&lt;ref name=&quot;UA-spravodaj-01-4“ /&gt;

=== Sobota, 2. apríla 2022 ===
[[Súbor: 50 днів активного спротиву окупанту 06.jpg | thumb | alt= Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára | Vrak najväčšieho lietadla na svete [[Antonov An-225]] ''Mrija'', vpravo vrak obrneného pásového vozidla]]
* Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta [[Černigov]] (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta.

* Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov [[Letisko Antonov|letiska v meste Hostomeľ]] západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876024/ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}&lt;/ref&gt; Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené [[Antonov An-225|najväčšie lietadlo sveta ''Mrija'']] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850325/rusi-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-oznamil-minister-kuleba.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225 | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229221/ruski-vojaci-pri-utoceni-na-ukrajine-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-antonov-an-225 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt;
=== Nedeľa, 3. apríla 2022 ===
* Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = dennikn.sk, DennikN | odkaz na autora = | titul = Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2795303/civilistov-strielali-zozadu-do-hlavy-a-rabovali-domy-ruski-vojaci-zanechali-v-uliciach-buce-desiatky-mrtvol-aj-miny/?ref=list | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-03 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}&lt;/ref&gt; 

=== Pondelok, 4. apríla 2022 ===
[[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 101.jpg | thumb | alt= Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky | Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora]]
* Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]]. Po odsune väčšiny ruských vojsk z [[Kyjevská oblasť|okolia Kyjeva]] a [[Černihivská oblasť|severu Ukrajiny]] v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22876948/ruske-jednotky-sa-stahuju-zo-sumskej-oblasti-tvrdi-tamojsi-gubernator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt;
* Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty ([[BVP-1]]) a tankov [[T-72]], ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = lidovky.cz, LIDOVKY | odkaz na autora = | titul =  Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce | periodikum = lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/domov/nepouzivane-ceske-tanky-z-armadnich-skladu-miri-na-ukrajinu-ukazaly-snimky.A220405_143931_ln_domov_vag | issn = | vydavateľ = | miesto = Praha | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-05 }}&lt;/ref&gt;

=== Štvrtok, 7. apríla 2022 ===
* Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22879879/ruske-sily-sa-snazia-donbas-uplne-dobyt-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt; Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.&lt;ref name=“UA-spravodaj-07-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22880500/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt;
* Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „''Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.''“&lt;ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Švamberk | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/rusky-vojak-v-mariupolu-si-stezuje-na-prevahu-ukrajincu-40393184 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste [[Záporožie]] zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto [[priemysel]]nom meste sa nachádza [[Záporožská jadrová elektráreň|najväčšia atómová elektráreň]] v [[Európa|Európe]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /&gt;

* Hovorca Kremľa [[Dmitrij Peskov]] priznal značné straty vojakov. &quot;''Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.''“ Počet obetí však neuviedol.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880638/hovorca-kremla-priznal-znacne-straty-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt; Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vlachos | meno2 = Rémy | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kreml-ztraty-vysoke-rusko-ukrajina-invaze-valka-vojaci-peskov.A220407_195309_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt; Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo  zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/25257807-na-ukrajine-zahynulo-uz-vyse-dvesto-ruskych-dostojnikov-ich-tela-posielaju-domov-prednostne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt; 
=== Piatok, 8. apríla 2022 ===
[[Súbor: Окупанти вдарили «Точкою-У» по залізничному вокзалу Краматорська 01.jpg | thumb | alt= Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka | Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v [[Ruská cyrilika |azbuke]] „за дети“, v preklade „Za deti“]]
* Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v [[Kramatorsk]]u v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách [[NATO]] označovanej [[SS-21 Scarab]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881370/ukrajina-rusko-vojna-utok-kramatorsk-zeleznicna-stanica-evakuacie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“Kramatorsk“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JljvSmP/rusko-pouzilo-pri-utoku-na-kramatorsk-balisticku-raketu-domnieva-sa-pentagon/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt; Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť [[Evakuácia|evakuáciu]] v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu [[Donbas]]. &lt;br&gt;
: Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.&lt;ref name=“Kramatorsk“ /&gt;

[[Súbor: Meeting of the President of Ukraine with the President of the European Commission and the High Representative of the EU for Foreign Affairs and Security Policy 02.jpg | thumb | alt= Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka | Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny [[EÚ]]]]
* [[Predseda Európskej komisie|Predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] odovzdala v prezidentovi [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrovi Zelenskému]] dotazník týkajúci sa udelenia štatútu kandidátskej krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881547/sefka-eurokomisie-podpori-kroky-aby-sa-integracia-ukrajiny-do-unie-urychlila.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-16 }}&lt;/ref&gt; Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v [[EÚ|Európskej únii]] na konci februára, krátko po začiatku ruskej invázie. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Vstup do Únie je dlhý a komplikovaný proces, môže trvať dlhú dobu, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886877/zelenskyj-odpovede-ukrajiny-na-dotaznik-pre-vstup-do-eu-su-takmer-hotove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Volodymyr Zelenskyy and Eduard Heger in Kyiv 20220408.jpg| thumb | alt= Neformálne oblečení politici sediac v kreslách diskutujú | [[Eduard Heger]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]]
* Slovenský premiér [[Eduard Heger]] počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany [[S-300]], o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém [[MIM-104 Patriot|Patriot]], ktorý Slovensku poskytli spojenci v [[NATO]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia | periodikum = denníkn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2802661/slovensko-darovalo-ukrajine-raketovy-system-s-300-jeho-presun-mohol-byt-riskantna-operacia/?ref=tit | issn = | vydavateľ = DenníkN | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-08 }}&lt;/ref&gt; [[Minister obrany Slovenskej republiky|Minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882352/ukrajinsky-spravodaj-po-hegerovi-prisiel-johnson-vychod-sa-pripravuje-na-boj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-10}}&lt;/ref&gt; Premiér [[Eduard Heger|Heger]] v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou.
* Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-08-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881438/ukrajinsky-spravodaj-slovensko-spravilo-odvazne-gesto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}&lt;/ref&gt;
* Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola  naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882206/cerveny-kriz-sa-nevie-dostat-do-mariupolu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.&lt;ref name=“UA-spravodaj-08-4“ /&gt;

=== Sobota, 9. apríla 2022 ===
[[Súbor: President of Ukraine Volodymyr Zelenskyy and Prime Minister of the United Kingdom Boris Johnson walked around the center of Kyiv. (51994084277).jpg| thumb | alt= pozri popis a text| Britský premiér [[Boris Johnson]] pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] prechádza [[Majdan Nezaležnosti|Námestím nezávislosti]], hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí [[Euromajdan]]]]
* Britský premiér [[Boris Johnson]] ako prvý svetový líder osobne navštívil [[Kyjev]] od začiatku invázie. Počas svojej  utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]], s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj verí, že politika Británie sa po rezignácii Johnsona nezmení | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955829/zelenskyj-veri-ze-politika-britanie-sa-po-rezignacii-johnsona-nezmeni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson sa stretol v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-boris-johnson-sa-stretol-v-kyjeve/625646-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881970/britania-posle-ukrajine-dalsie-obrnene-vozidla-a-protilodne-systemy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30}}&lt;/ref&gt;

=== Nedeľa, 10. apríla 2022 ===
* Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál [[Alexander Dvornikov]], veterán z [[Občianska vojna v Sýrii|bojov v Sýrii]] spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883314/utoku-na-ukrajinu-ma-velit-masiar-zo-syrie-cielom-je-dobyt-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}&lt;/ref&gt; Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882423/novy-rusky-velitel-vojny-na-ukrajine-je-znamy-pre-svoju-brutalitu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-alexandr-dvornikov-bbc-operace-ukrajina.A220409_102155_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}&lt;/ref&gt;
* Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri [[Charkov]]e so strategickým významom pre útok na [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú [[Donecká oblasť|Doneckú]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /&gt;

* Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste [[Dnipro]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zničila letisko v Dnipre | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882281/rusky-armada-znicila-letisko-v-dnipre | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}&lt;/ref&gt; Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882255/ruska-armada-tvrdi-ze-zasiahla-baterie-protivzdusnej-obrany-na-juhu-a-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /&gt;
* Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárne]] odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných [[Rádioaktivita|rádioaktívnych látok]]. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť [[Energoatom]] našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /&gt;&lt;ref name=“cerveny-les“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882182/v-cervenom-lese-pri-cernobyle-namerali-abnormalne-vysoku-radiaciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}&lt;/ref&gt; Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v [[Černobyľská havária#Dopad na prírodu|Červenom lese]] v blízkosti [[Černobyľská havária|havarovaného štvrtého bloku]]. Častice [[Jadrové palivo|jadrového paliva]] a silne [[Rádioaktívne zamorenie|kontaminované]] úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú [[Častica alfa|alfa žiarenie]], sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 [[Centimeter|cm]]. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé [[Žiarenie gama|gama žiarenie]] v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882293/ukrajina-tvrdi-ze-rusi-ukradli-smrtiace-radioaktivne-latky-z-cernobylu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}&lt;/ref&gt; Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik [[Choroba z ožiarenia|choroby z ožiarenia]] viacerých stupňov závažnosti.&lt;ref name=“cerveny-les“ /&gt;
=== Pondelok, 11. apríla 2022 ===
[[Súbor: Зустріч Президента України з Федеральним канцлером Австрії 16.jpg | thumb | alt= Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022 | Rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]] a ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na stretnutí v [[Kyjev]]e]]
* S [[Vladimír Putin|Vladimirom Putinom]] sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]], potom ako cez víkend rokoval s [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]]. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov [[EÚ|Európskej únie]] u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883309/rakusky-kancelar-oznacil-rokovania-s-putinom-za-velmi-priame-a-tazke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}&lt;/ref&gt; Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883194/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}&lt;/ref&gt; Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť [[Prezident Ruskej federácie|ruským prezidentom]] zneužitá vo svoj prospech.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-rakousko-kancler-nehammer-schallenberg.A220411_121608_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}&lt;/ref&gt;
* 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v [[Obliehanie|obliehaní]] sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok [[Munícia|munície]] a bojaschopných vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-mariupol-marinaci-valka.A220412_094532_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /&gt; V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /&gt;
* Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. [[Čečensko|Čečenský]] líder [[Ramzan Kadyrov]] na videu zverejnenom na [[Telegram (softvér)|Telegrame]] vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú [[Luhansk]] a [[Doneck]], potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť [[Kyjev]]. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /&gt;

=== Štvrtok, 14. apríla 2022  (50. deň vojny) ===
* Vážne bol poškodený ruský [[krížnik]] ''[[Moskva (raketový krížnik)|Moskva]]'', ktorý sa podieľal na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadení Hadieho ostrova]] v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22885557/kriznik-moskva-poskodil-vybuch-municie-na-palube-tvrdi-rusko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885566/ruska-vlajkova-lod-skoncila-v-plamenoch-ukrajina-tvrdi-ze-po-jej-utoku-moskva-to-popiera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}&lt;/ref&gt; Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885705/pychu-ruskej-flotily-vyradili-z-prevadzky-co-vieme-o-krizniku-moskva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}&lt;/ref&gt; Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej [[Flotila|flotile]] aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-14-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886200/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-kriznik-moskva-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}&lt;/ref&gt;
* Podľa neoverených informácií ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „''nebol prirodzený''.“&lt;ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /&gt;
* V súvislosti s obrovskou [[Korupcia|korupciou]] a [[Defraudácia|defraudáciou]] približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-zpravodajec-vezeni-sergej-beseda-trest-invaze-valka-ukrajina.A220411_091851_zahranicni_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}&lt;/ref&gt;

=== Piatok, 15. apríla 2022 ===
[[Súbor: Russian cruiser Moskva.jpg | thumb | alt= Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi | Krížnik Moskva]]
* Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik ''Moskva'' poškodený pri incidente z predošlého dňa sa potopil v [[Čierne more|Čiernom mori]] pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Trup lode narušený požiarom a detonáciami munície zapríčinil stratu stability [[Plavidlo|plavidla]], čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886374/poskodeny-rusky-kriznik-moskva-sa-potopil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}&lt;/ref&gt; Skaza ''Moskvy'' znamená oslabenie protileteckej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika je nejasný.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886709/moskva-kriznik-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}&lt;/ref&gt; Strata [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ruského námorníctva znamená podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre [[Propaganda|propagandu]] Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny]], prináša vzpruhu pre ukrajinskú morálku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886520/kriznik-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}&lt;/ref&gt;

* Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej [[Mariupoľ]] označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu [[oceliareň]], súčasť [[Hutníctvo|metalurgického]] kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že [[Rusko]] chce zlikvidovať [[Dôkazový prostriedok (právo)|dôkazy]] o [[Vojnový zločin|vojnových zločinoch]], nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných [[Krematórium|krematórií]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886593/ukrajina-vojna-mariupol-situacia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}&lt;/ref&gt; 
* Moskva prostredníctvom [[nóta (diplomacia)|diplomatickej nóty]] vyzvala [[USA]] a ich spojencov, aby „''prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť''.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886635/moskva-v-note-varovala-washington-aby-prestal-vyzbrojovat-ukrajinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}&lt;/ref&gt; Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886876/rusko-varovalo-usa-i-dalsie-staty-pred-nepredvidatelnymi-dosledkami-dodavok-zbrani-na-ukrajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}&lt;/ref&gt;
* Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886706/od-zaciatku-vojny-padlo-20-tisic-ruskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-15 }}&lt;/ref&gt; Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských [[vojak]]ov a asi 10 000 ich bolo zranených.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886872/vo-vojne-s-ruskom-zomrelo-doteraz-podla-odhadov-do-3000-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}&lt;/ref&gt;
=== Utorok, 19. apríla 2022 ===
* Po týždňoch ruských presunov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887282/ruske-sily-podla-britov-pokracuju-v-presuvani-vybavenia-na-vychod-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}&lt;/ref&gt; sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na [[Ľvov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887117/ruska-armada-zbombardovala-ropnu-rafineriu-v-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887927/ukrajinsky-spravodaj-ruske-rakety-zabijali-vo-lvove-kremel-klamal-o-osude-namornikov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-18 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}&lt;/ref&gt;  Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888692/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-donbas-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}&lt;/ref&gt; Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým [[Pobrežie|pobrežím]], čím by [[Ukrajina]] zostala odrezaná od strategického prístupu k [[Čierne more|Čiernemu moru]] a ruské územie sa prepojilo s proruským [[Moldavsko|moldavským]] [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterskom]], kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22891599/rusko-ukrajina-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}&lt;/ref&gt; 
* V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených [[Ručný granát|granátov]] nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-4“ /&gt;

* Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887254/abramovic-sa-vraj-pokusa-ozivit-mierove-rokovania-mal-byt-aj-v-kyjeve.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-17 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}&lt;/ref&gt; V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-4“ /&gt;
[[Súbor: Monument to Cyril and Methodius during Russian invasion of Ukraine (01).jpg | thumb | alt= Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom  | Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom]]
* Podpredseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Josep Borrell]] vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. &quot;''Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené''.&quot; Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = , TASR, | odkaz na autora = | titul = Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/borrell-rusko-pocas-invazie-zamerne-nici-kulturne-dedicstvo-ukrajiny | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}&lt;/ref&gt;

=== Streda, 20. apríla 2022 ===
* Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do [[Rusko|Ruska]] alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889721/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-vzdoruje-moskva-uz-chysta-prehliadku-na-cervenom-namesti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}&lt;/ref&gt; Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj [[ruská informačná agentúra TASS]], podľa ktorej z &quot;''nebezpečných oblastí Ukrajiny''&quot; do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.&lt;ref name=“unosy“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888440/rusko-ukrajina-vojna-deportacie-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}&lt;/ref&gt; Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina | url = https://europskenoviny.sk/2022/04/17/martin-hojsik-putin-nutene-presuva-100-000-ukrajinskych-utecencov-na-sibir-toto-tu-nebolo-od-stalina/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2022-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.&lt;ref name=“unosy“ /&gt;

* Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20  tisíc žoldnierov zo [[Sýria|Sýrie]], [[Líbya|Líbye]] a iných krajín. Naverbovala ich ruská Vagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888966/rusko-nasadilo-v-donbase-aj-tisice-zoldnierov-zo-syrie-a-libye-pise-britsky-guardian.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}&lt;/ref&gt; Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887495/ruska-armada-nuti-obyvatelov-donbasu-bojovat-tvrdi-ukrajinsky-predstavitel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-20 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor: Z symbol Krasnodar military school, Russia. March 2022.jpg | thumb | alt= Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky | Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v [[Krasnodar]]e]]
* Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-4“ /&gt;

* [[Fínsko|Fínsky]] parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do [[NATO]]. O podobnom kroku uvažovalo aj [[Švédsko]]. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]] vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889846/rusko-varovalo-finsko-a-svedsko-pred-vstupom-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}&lt;/ref&gt;
=== Piatok, 22. apríla 2022 ===
* Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.&lt;ref name=“UA-spravodaj-21-4“ &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22890838/ukrajinsky-spravodaj-byvaly-vodca-separatistov-predpoveda-prehru-ruska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}&lt;/ref&gt; Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892578/ruske-sily-sa-zrejme-snazia-vyhladovat-obrancov-oceliarni-v-mariupole | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25}}&lt;/ref&gt; Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-25-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893646/ukrajinsky-spravodaj-rusov-boj-o-mariupol-vycerpava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva viac jednotiek do Donbasu, do oceliarne Azovstaľ sa podarilo dodať zbrane | periodikum = slovenskaiskra.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.slovenskaiskra.sk/rusko-presuva-viac-jednotiek-do-donbasu-do-oceliarne-azovstal-sa-podarilo-dodat-zbrane/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-04-23 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}&lt;/ref&gt;  
* Nezávislý projekt [[Oryx]] vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.&lt;ref name=“UA-spravodaj-21-4“ /&gt;

=== Pondelok, 25. apríla 2022 ===
* Počas víkendu [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni kresťania]] oslavovali [[Veľká noc|Veľkú noc]]. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné [[prímerie]], Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto [[náboženstvo]] vyznáva väčšina [[Obyvateľstvo|obyvateľov]] oboch [[štát]]ov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892758/ruske-sily-bombarduju-ukrajinske-mesta-aj-na-velku-noc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-27 }}&lt;/ref&gt; Podľa Britskej [[Spravodajská služba|rozviedky]] bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová | meno2 = Nikola Šuliková | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22892801/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-velka-noc-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}&lt;/ref&gt;   

[[Súbor: Russian tank trapped after Ukrainians demolished a bridge.jpg | thumb | alt= Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním | Zničený most v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank [[T-72]] ]]
* Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-25-4“ /&gt; Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22888133/ruska-invazia-znicila-alebo-poskodila-do-30-percent-ukrajinskej-infrastruktury | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25 }}&lt;/ref&gt; Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku [[Dnester]] v mieste jej ústia do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] vrátane jej druhého najväčšieho mesta [[Izmajil]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/most-ukrajina-dnestr-moldavsko-rumunsko-zeleznice-utok-valka.A220426_154115_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}&lt;/ref&gt;  

=== Utorok, 26. apríla 2022 ===
* Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou [[Donecká oblasť|Doneckou]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]] a vytvoriť pozemný koridor na [[Krym (republika)|Krym]]. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-26-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová Šuliková | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22894720/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}&lt;/ref&gt; 

* V [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]] boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasové]] stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v [[Tiraspol]]e.&lt;ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-invaze-ukrajina-podnestri-moldavsko.A220426_111051_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor: Rafael Mariano Grossi visit Chornobyl NPP (chernuk29) (52031969887).jpg | thumb | alt= Kufre plné monitorovacích prístrojov | Zástupcovia [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie]]
* 36 [[rok]]ov od [[Černobyľská havária|najhoršej jadrovej havárie v histórii]] navštívil oslobodený areál [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]] šéf [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] [[Rafael Grossi]]. Po stretnutí potvrdil, že úroveň [[Rádioaktívne žiarenie|rádioaktivity]] je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895491/cernobyl-rusko-vojaci-vojna-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22889035/spojenie-cernobylskej-elektrarne-a-ukrajinskeho-regulatora-sa-obnovilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-29 }}&lt;/ref&gt; Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mufson | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stern | meno2 = David L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary | url = https://www.washingtonpost.com/climate-environment/2022/04/26/chernobyl-nuclear-anniversary-radioactivity-inspectors/ | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/maae-v-cernobylskej-elektrarni-zasta/618876-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}&lt;/ref&gt; Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory.

* V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v [[Belgorod]]e neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]]. V meste [[Briansk]] explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste [[Tver]] vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety [[9K720 Iskander|Iskander]] či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V [[Koroljov]]e zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry [[Roskosmos]], zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri [[Vladivostok]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893850/rusko-je-v-plamenoch-zhoreli-klucove-tovarne-sklady-aj-vyskumne-centra-utoci-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}&lt;/ref&gt; 
: Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „''absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady''.“&lt;ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /&gt;

* V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] a [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.&lt;ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /&gt;

=== Streda, 27. apríla 2022 ===
* V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident [[Vladimir Putin]] nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895626/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-plyn.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}&lt;/ref&gt;

* Útoky pokračovali aj v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Pondestersku]]. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z [[Čierne more|mora]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22896841/ukrajina-rusko-boje-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}&lt;/ref&gt; 
=== Štvrtok, 28. apríla 2022 ===
[[Súbor: Зустріч Президента України з Генеральним секретарем ООН 40.jpg | thumb | alt= Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom | Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve]]
* Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Na stretnutí s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] vyhlásil, že „''Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať''“.&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /&gt; V čase jeho pobytu v [[Kyjev]]e dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-4“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897635/ukrajinsky-spravodaj-slovensky-system-s-300-uz-chrani-juh-ukrajiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-29 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „''Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.''“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OSN je šokovaná &quot;blízkosťou&quot; ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897048/ukrajina-kyjev-rusko-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}&lt;/ref&gt;

=== Piatok, 29. apríla 2022 ===
* Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo [[Antonov An-30]] narušilo vzdušný priestor [[Švédsko|Švédska]] a na krátky okamih aj [[Dánsko|Dánska]]. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek [[F-16]]. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr [[NATO]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898419/svedsko-tvrdi-ze-ruske-lietadlo-narusilo-jeho-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-30 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898844/okrem-svedska-narusilo-ruske-lietadlo-aj-vzdusny-priestor-danska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;
* Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]] s okupovaným mesto [[Melitopoľ]]. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z [[Krym (republika)|Krymu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896877/armada-znicila-zeleznicny-most-v-rusmi-okupovanej-juznej-casti-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;

== Máj 2022 ==
=== Nedeľa, 1. mája 2022 ===
* Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí [[Charkov]]a a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest [[Severodoneck]], [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /&gt; Nad okupovanými mestami ako [[Cherson]] či [[Melitopoľ]] upevňovali svoju vojenskú kontrolu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-01-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Azovstaľ evakuujú, v mestách pribúdajú Leninove sochy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898771/ukrajinsky-spravdaj-azovstal-evakuuju-v-mestach-pribudaju-leninove-sochy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}&lt;/ref&gt; 
* Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prichádza o generálov. Prečo sa pohybujú na fronte? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899495/rusko-prichadza-o-generalov-preco-sa-pohybuju-na-fronte.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci cielia na ruských generálov, pomáhajú im správy amerických tajných | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902612/ruski-generali-ukrajincom-pri-utokoch-pomahaju-zistenia-tajnych.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika ''Moskva''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potopila Moskvu aj vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903257/ukrajina-rusko-vojna-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}&lt;/ref&gt; Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /&gt; 
* V nedeľu sa pod záštitou [[OSN]] a [[Červený kríž|Červeného kríža]] podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do [[Záporožie|Záporožia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spustili evakuáciu civilistov z mariupoľských oceliarní, Zelenskyj potvrdil prvých sto zachránených | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898870/spustili-evakuaciu-civilistov-z-oceliarni-v-mariupoli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /&gt; Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska.&lt;ref name=“UA-spravodaj-02-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Izrael pobúrilo, že Rusi vidia žida aj v Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899819/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-lavrov-putin-zelenskyj-hitler.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}&lt;/ref&gt; Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „''Nevieme o nijakom vojakovi z [[Pluk Azov|pluku Azov]], ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy''“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Manželky obrancov Mariupola vyzvali na evakuáciu vojakov, nielen civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898235/manzelky-obrancov-mariupola-vyzvali-na-evakuaciu-vojakov-nielen-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-01 }}&lt;/ref&gt; 
* Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898010/od-zaciatku-vojny-bolo-podla-lavrova-do-ruska-evakuovanych-viac-ako-milion-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-30 }}&lt;/ref&gt;
* Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar]] sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý [[Bitka o Hadí ostrov|sa stal symbolom ukrajinského odporu]], však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.&lt;ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /&gt;
* [[Ukrajina]] si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru.&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /&gt; Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany [[S-300]], ktorý jej darovalo [[Slovensko]]. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /&gt;
* [[Poľsko]] darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov [[T-72]], ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky [[M1 Abrams]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /&gt;

=== Týždeň od 2. do 8. mája 2022 ===
* Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.&lt;ref name=“UA-spravodaj-03-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola  | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čo chystá Putin na 9. mája a čo vie Orbán o jeho plánoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900809/ukrajina-rusko-spravodaj-putin-orban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-04-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22901921/ukrajinsky-spravodaj-utoky-sa-priblizili-k-slovensku-na-ropu-mozno-dostaneme-vynimku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-07 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina sa bojí 9. mája, môže priniesť útoky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902972/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-sa-boji-9-maja-moze-priniest-utoky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-06-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Azovstali sú stále aj civilisti, šiesty balík sankcií zatiaľ neprešiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903662/ukrajinsky-spravodaj-v-azovstali-su-stale-aj-civilisti-siesty-balik-sankcii-zatial-nepresiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odesu a Sumskú oblasť zasiahlo niekoľko rakiet, tvrdia tamojšie úrady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904334/odesu-a-sumsku-oblast-zasiahlo-niekolko-rakiet-tvrdia-tamojsie-urady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Raketa zasiahla v Lysyčansku bunker s 90 ľuďmi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904470/raketa-zasiahla-v-lysycansku-bunker-s-90-ludmi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Na Odesu boli vypálené štyri ruské riadené strely, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904221/na-odesu-boli-vypalene-styri-ruske-riadene-strely-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Bitka o Charkov by mohla byť v rozhodujúcej fáze | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904170/charkov-je-od-zaciatku-vojny-neustale-ostrelovany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor: Situation in Mariupol 16 MAY 2022.svg | thumb | alt= Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk | Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom]]
* Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj [[Termobarická zbraň|termobarické]] rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /&gt; Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojaci bojujúci v oceliarňach Azovstaľ nepotvrdili evakuáciu všetkých civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904737/vojaci-bojujuci-v-oceliarnach-azovstal-nepotvrdili-evakuaciu-vsetkych-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt; Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Azovstaľu zachránili vyše 300 civilistov, pripravuje sa druhá fáza evakuácií | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904451/z-azovstalu-zachranili-vyse-300-civilistov-pripravuje-sa-druha-faza-evakuacii | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zvyšní vojaci v Azovstale po evakuácii civilistov požiadali o pomoc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904482/zvysni-vojaci-v-azovstale-po-evakuacii-civilistov-poziadali-o-pomoc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-08-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Maďarsko blokuje embargo na ruskú ropu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904727/ukrajinsky-spravodaj-na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-budu-aj-ucastnici-invazie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;
* Bola poškodená [[Fregata (súčasnosť)|fregata]] Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo [[Projekt 11356R/M Admirál Grigorovič|triedy Admirál Grigorovič]] [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|ruských námorných síl]] disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova]] následkom zásahu protilodnej strely [[R-360 Neptun|Neptun]] zachvátil požiar.&lt;ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci vraj zasiahli ďalšiu ruskú loď. Makarov sa pred strelami Neptun neschoval | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903652/ukrajina-rusko-vojna-lod-admiral-marakov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt; Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda tvrdí, že zničila ďalšiu ruskú loď | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904274/ukrajinska-vlada-tvrdi-ze-znicila-dalsiu-rusku-lod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;
* V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením [[Ozbrojené sily Bieloruskej republiky|bieloruská armáda]] s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „''špeciálna operácia''“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lukašenko má pocit, že sa vojna na Ukrajine už ťahá dlho | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902562/lukasenko-ma-pocit-ze-sa-vojna-na-ukrajine-uz-taha-dlho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bělorusko pořádá nečekané manévry. Den předtím Putin instruoval Lukašenka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/belorusko-cviceni-armada-rusko-vojsko.A220504_074002_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;
* Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Rusku prebieha inšpekcia zásob pre armádu. Ide o náznak mobilizácie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22900460/v-rusku-prebieha-inspekcia-zasob-pre-armadu-ide-o-naznak-mobilizacie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /&gt;
* Objavili sa aj ďalšie incidenty v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]], hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904672/vojska-separatistickeho-podnesterska-su-v-rezime-bojovej-pohotovosti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z moldavského separatistického regiónu Podnesterska hlásia štyri výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904184/z-moldavskeho-separatistickeho-regionu-podnesterska-hlasia-styri-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;
* Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /&gt; V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na [[Sibír]] alebo na [[Ďalekovýchodný ekonomický rajón|Ďaleký východ]] do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia.&lt;ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904484/moskva-oznamila-ze-z-ukrajiny-previezla-do-ruska-1-16-miliona-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt; Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do [[Vladivostok]]u. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /&gt;
* Organizácia na ochranu ľudských práv [[Amnesty International]] ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.&lt;ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Zabíjeli lidi jen tak. Přeživší z Buče popisují teror pod ruskou okupací | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-buca-valka-invaze-valecne-zlociny-zverstva-vrazdeni-civilistu-ruska-armada-vojaci.A220404_101142_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22879576/ruski-vojaci-znasilnili-v-buci-najmenej-25-zien-a-dievcat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}&lt;/ref&gt;

=== Pondelok, 9. mája 2022 ===
==== Ruské oslavy ====
[[9. máj]] je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad [[Nacizmus|nacizmom]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v [[Moskva|Moskve]] a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na [[Červené námestie|Červenom námestí]] menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] vo formácii písmena &quot;Z&quot;, ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie.&lt;ref name=“UA-spravodaj-09-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Uvedomuje si Putin, že jeho vládnutie sa končí? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905783/rusko-ukrajina-ukrajinsky-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905723/prelety-lietadiel-na-den-vitazstva-zrusili-v-celom-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt; Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný [[štátnik]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Kateřina Havlická, Reuters | odkaz na autora = | titul = Putin je k smrti vyděšený, míní Kyjev o projevu. Zkresluje historii, řekl Fiala | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-ukrajina-ben-wallace-reakce-britanie-vladimir-putin.A220509_103330_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt; Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl [[Valerij Vasilievič Gerasimov|Valerij Gerasimov]], po [[Prezident Ruskej federácie|prezidentovi]] a [[Minister obrany Ruskej federácie|ministrovi obrany]] tretí najvyšší veliteľ [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruských ozbrojených síl]], ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905856/na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-nebol-klucovy-general | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt;

V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však [[Vladimír Putin]] neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu [[Vojna|vojnu]], čo by mu umožnilo [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizovať]] mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „''špeciálna vojenská operácia'',“&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /&gt; ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po [[Poľsko|poľské]] hranice.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nezastaví, kým nedosiahne poľskú hranicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904256/rusko-sa-nezastavi-kym-nedosiahne-polsku-hranicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt; Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia [[Propaganda|propagandy]] z posledných mesiacov –  o snahe [[Západný blok|Západu]] napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k [[Jadrová zbraň|jadrovým zbraniam]] či o tom, že [[Rusko]] muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie.&lt;ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /&gt; Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti, Západ obvinil z nepriateľských krokov | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229189/putin-nariadil-uvedenie-jadrovych-sil-do-pohotovosti-zapad-obvinil-z-nepriatelskych-krokov | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý [[Donbas (euroregión)|Donbas]] a prepojiť ruské územia s [[Podnestersko (krajina)|Podnesterskom]], čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od [[Čierne more|čiernomorského]] [[Pobrežie|pobrežia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin opakoval propagandu. Dôležitejšie je, čo na oslavách nepovedal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905248/ukrajina-putin-vojna-rusko-prehliadka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt;

Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie [[fakt]]u, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „''osloboditeľov''.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = News | meno = Sky | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ukradol Rusom Deň víťazstva. Jeho koniec sa blíži, tvrdí bývalý premiér | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905589/putin-ukradol-rusom-den-vitazstva-jeho-koniec-sa-blizi-tvrdi-byvaly-premier | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt;

==== Udalosti dňa ====
* [[Volodymyr Zelenskyj]] informoval, že [[Ukrajina]] odoslala druhú polovicu vyplneného dotazníka pre vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odoslala druhú časť dotazníka pre vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905858/ukrajina-odoslala-druha-cast-dotaznika-pre-vstup-do-unie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; Stalo sa tak symbolicky na [[Deň Európy]]. Formulár dotazníka do [[Kyjev]]a priniesla osobne [[Predseda Európskej komisie|predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] [[8. apríl]]a potom, ako Ukrajina [[28. február]]a oficiálne požiadala o vstup do EÚ.&lt;ref name= “prihlaska EU“ /&gt; Dotazník slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií. Šéfka eurokomisie vyhlásila, že [[Európska komisia]] žiadosť posúdi a bude sa usilovať predložiť svoju odpoveď v júni. V prípade kladného stanoviska a súhlasu všetkých [[Členovia Európskej únie|členských štátov EÚ]] Ukrajina oficiálne získa štatút kandidátskej krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = EÚ odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v júni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905541/eu-odpovie-na-ukrajinsku-ziadost-o-clenstvo-v-juni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinu následne čaká zdĺhavý proces prístupových rokovaní a plnenia škály kritérií, Kyjev však v danej situácii za životne dôležitú pokladá už aj záruku miestenky v EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908355/ukrajina-chce-zaruku-miestenky-v-eu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt;

* Vo [[Varšava|Varšave]] chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku [[Sovietska armáda|sovietskych vojakov]]. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] s pokrikmi „''fašista''“ a „''vrah''“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná [[polícia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského veľvyslanca obliali vo Varšave červenou farbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905562/polsko-rusko-velvyslanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-valka-polsko-ukrajina-velvylsanec-sergej-andrejev.A220509_125143_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Shestovytsia after battle, 19 April 2022 (03).jpg | thumb | alt= Pyrotechnik so svojím psom vyhľadávajú a zneškod§ujú nevybuchnutú leteckú bombu | Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti]]
[[Súbor: Explosive ordnance disposal in Chernihiv Oblast, 30 April 2022.webm | thumb | alt= Video z vyhľadávania a zneškodňovania nevybuchnutej munície | Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území]]
* Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom ''Patronom'', ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať [[Mína (výbušná nálož)|mín]] a ďalšiu nevybuchnutú [[Munícia|muníciu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj ocenil medailou psa, ktorý pomohol nájsť dvesto mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905073/zelenskyj-ocenil-medailou-psa-ktory-pomohol-najst-dvesto-min | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}&lt;/ref&gt;

=== Týždeň od 9. do 15. mája 2022 ===
* Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily.&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prišlo pri útoku na most o prápor aj obrnené vozidlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909886/ukrajinsky-spravodaj-rusko-prislo-pri-utoku-na-most-o-prapor-aj-obrnene-vozidla.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910119/reznikov-rychly-koniec-vojny-s-ruskom-nie-je-v-dohlade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina oslavuje Eurovíziu, Rusko poslalo chemický pozdrav | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22910910/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-eurovizia-zelenskyj-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-15 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Briti neočakávajú zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910647/briti-neocakavaju-zrychlenie-ruskeho-postupu-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;

* Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine.&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /&gt; Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /&gt; Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a [[radar]]ovú stanicu kúsok od Odesy.&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fínsko chce do NATO a Rusi znovu spomínajú jadrovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22908791/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-finsko-nato-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;
 
:Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila [[Pontónový most|pontónové mosty]] nepriateľa.&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Tri správy ukazujú, že sa Rusom darí menej, ako by chceli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22907884/ukrajinsky-spravodaj-tri-spravy-ukazuju-ze-sa-rusom-dari-menej-ako-by-chceli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové posilují ochranu hranic, Ukrajinci je deptají ničením pontonových mostů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-boje-donbas-azovstal-bilohorivka.A220513_070839_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt;

* Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjev tvrdí, že Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904136/kyjev-tvrdi-ze-rusi-nicia-mosty-v-snahe-zabranit-protiutokom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci u Charkova dosáhli ruských hranic. Rusko ostřeluje Doněckou oblast | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-ukrajinske-jednotky-vytlacily-ruske-sily-dosahly-hranic.A220516_064528_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl.&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt; Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Po Kyjeve prehrávajú Rusi ďalší veľký boj, Ukrajina ich vytláča k hraniciam | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909824/ukrajina-vojna-rusko-charkov-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;

* Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-5“ /&gt;. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj [[Turecko]], pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu [[Kapitulácia |kapituláciu]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt; Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /&gt;

* Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.&lt;ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusku sa míňa presne navádzaná munícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905156/rusku-sa-mina-presne-navadzana-municia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt;

* Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky [[T-90|T-90M]], ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami.&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /&gt; Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojna si vyberá daň na niektorých najschopnejších ruských jednotkách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904113/vojna-si-vybera-dan-na-niektorych-najschopnejsich-ruskych-jednotkach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pešková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské síly zničily nejnebezpečnější ruský tank, armáda jich má jen 20 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/t-90-valka-na-ukrajine-tanky-rusko-znicene.A220505_081459_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;

* Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď ''Vsevolod Bobrov'', jedno z najmodernejších plavidiel ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadiemu ostrovu]], kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hendlingerová | meno = Natálie | autor = | odkaz na autora = | titul = V Černém moři hoří další ruská loď, tvrdí Ukrajinci. Rusko mlčí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/lod-pozar-utok-cerne-more-ukrajina-rusko-valka.A220512_230338_zahranicni_hend | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv [[Bospor]] zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruská Čiernomorská flotila je stále schopná zasahovať ukrajinské ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896157/ruska-ciernomorska-flotila-je-stale-schopna-zasahovat-ukrajinske-ciele | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;

* Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] sa prostredníctvom [[telemost]]a prihovoril slovenským [[Poslanec|poslancom]]. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V [[Národná rada Slovenskej republiky|slovenskom parlamente]] najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|história roku 1968]], počas ktorého do [[Československá socialistická republika|Československa]] Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára.&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni sú krok od NATO, pre Litvu je Rusko teroristický štát | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22906536/ukrajinsky-spravodaj-fini-su-krok-od-nato-pre-litvu-je-rusko-teroristicky-stat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nesmieme dopustiť, aby sa zopakoval rok 1968. Top výroky z príhovoru Zelenského | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906324/zelenskyj-narodna-rada-prihovor-najdolezitejsie-body.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; 
:Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia [[REPUBLIKA|Republika]], väčšina poslancov [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]] a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva [[Richard Sulík]] zo [[SaS]] a minister práce [[Milan Krajniak]] zo [[Sme rodina]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď Zelenskyj rečnil, Fico, Sulík aj Čaputová mali iný program | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906640/zelenskyj-volodymyr-slovensko-bratislava-prihovor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; Predseda Smeru [[Robert Fico]] už vopred slovami „''Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze''&quot; avizoval, že na videohovore nebude prítomný.&lt;ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /&gt;

* Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „''Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny''.“&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt;

* Na Ukrajine sa začali prvé [[Súd|súdne]] procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z [[Vražda|vrážd]] civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie.&lt;ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine sa začal prvý súd s ruským vojakom obvineným z vojnového zločinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909532/na-ukrajine-sa-zacal-prvy-sud-s-ruskym-vojakom-obvinenym-z-vojnoveho-zlocinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt; [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|Prokuratúra]] v [[Kyjev]]e aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]],&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt; pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jakubčo | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900888/rusko-vojaci-ukrajina-vojna-tela-buca-irpin-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný príbeh ruského vojaka (reportáž z Ukrajiny) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RK7mD8F/posledny-pribeh-ruskeho-vojaka-reportaz-z-ukrajiny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začal soud s Rusem obviněným ze zabití civilisty. První od začátku invaze | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/soud-kyjev-ukrajina-vojak-zabiti-civilista.A220513_120315_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}&lt;/ref&gt; 

[[Súbor: Russian flechettes in Sumy Oblast, 30 May 2022 (1).jpg| thumb | alt= Kovové fragmenty v tvare šípok na dlani človeka | Kovové šípky rozptýlené pri explózii šípkovej munície]]
* Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou [[Human Rights Watch]] obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú [[Kazetová munícia|kazetovú muníciu]]. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná [[Mína (výbušná nálož)|mína]]. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /&gt; Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakázanú kazetovú muníciu používajú armády Ruska aj Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908393/zakazanu-kazetovu-municiu-pouzivaju-armady-ruska-aj-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;
: Ruská armáda preukázateľne použila v zastavaných civilných oblastiach aj šípkovú muníciu. Takáto strela exploduje ešte pred dopadom, pričom sa z nej do širokého okolia rozletí až 9000 kovových elementov v tvare šípok dlhých 3-4 [[Centimeter|cm]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Smrtící kovový déšť. Rusové na Ukrajině použili šipkovou munici, líčí koroneři | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-buca-zverstva-valecne-zlociny-civiliste-sipkova-munice-kazetova-bomba-pa.A220425_111803_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-05-25 }}&lt;/ref&gt;

=== Týždeň od 16. do 22. mája 2022 ===
[[Súbor: Кадры сдачи последних боевиков Азова с Азовстали 006.png| thumb | alt= Obrancovia Azovstaľu sa vzdávajú ruským vojskám | Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu]]
* Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta [[Mariupoľ]], keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy.&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko.&lt;ref name=“idnes mariupol“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začala evakuace obránců Azovstalu, míří na Rusy okupovaná území | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/azovstal-ukrajina-obranci-evakuace-donecka-lidova-republika.A220516_235201_zahranicni_akp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Výmenu vojakov z Azovstaľu môže Rusko zablokovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22914115/ukrajinsky-spravodaj-vymenu-vojakov-z-azovstalu-moze-rusko-zablokovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = AFP | odkaz na autora = | titul = Kyjev nariadil zostávajúcim ukrajinským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ zastaviť boje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916127/kyjev-nariadil-zostavajucim-ukrajinskym-jednotkam-v-oceliarnach-azovstal-zastavit-boje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; Tento pluk, ktorý vznikol z [[Športový chuligán|futbalových chuligánov]], no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Azova: Rokovať s ruskými zvermi nemá zmysel, ukázali sme, ako sa im postaviť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905495/rusko-ukrajina-vojna-prapor-azov-mariupol-azovstal.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; 
: Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916506/rusko-oznamilo-ze-prevzalo-kontrolu-nad-oceliarnou-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vyše 1900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa už vzdalo, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916015/vyse-1900-ukrajinskych-vojakov-z-azovstalu-sa-uz-vzdalo-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi Mariupoľ neobnovia, nemajú na to | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22917567/rusko-ukrajina-spravodaj-zelenskyj-zelenska-putin-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o Azovstaľ sa skončil. Po Mariupoli môže Rusko posilniť ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912580/azovstal-mariupol-ukrajina-vojna-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; V dôsledku ostreľovania [[priemysel]]ného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku [[sírovodík]]a.&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /&gt;
[[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-05-22.jpg| thumb | alt= | Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území]]
: Strata Mariupoľa bola pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre [[Rusko]] ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným [[Krym (republika)|Krymom]], okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rokovania zamrzli, Rusi dosiahli na juhu víťazstvo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912866/ukrajinsky-spravodaj-rusi-dosiahli-na-juhu-vitazstvo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; 
: Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde.&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusom došli rezervy, Fíni aj Švédi chystajú prihlášky do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911724/ukrajinsky-spravodaj-rusom-dosli-rezervy-fini-aj-svedi-chystaju-prihlasky-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform,TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský minister ocenil zásluhy obrancov Mariupoľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912531/ukrajinsky-minister-ocenil-zasluhy-obrancov-mariupola | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“idnes mariupol“ /&gt;

* Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská [[Štátna duma]] však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Osud ukrajinských vojakov z oceliarne Azovstaľ vzbudzuje obavy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22917258/osud-ukrajinskych-vojakov-z-oceliarne-azovstal-vzbudzuje-obavy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny ukrajinských vojakov z pluku Azov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912681/rusky-parlament-rokuje-o-zakaze-vymeny-ukrajinskych-vojakov-z-pluku-azov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;

* Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od [[Doneck]]a až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zničené mosty a hlúpe vedenie brzdia ruský postup na Donbase | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911892/ukrajina-vojna-rusko-luhansk-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Podľa šéfa charkivskej regionálnej vojenskej správy ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Izjume | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910384/podla-sefa-charkivskej-regionalnej-vojenskej-spravy-ukrajinska-armada-zacala-protiofenzivu-v-izjume | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt;

* Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli.&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni nechcú základne NATO, ruskí velitelia končia vo funkciách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22915133/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-19 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /&gt; 
* Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Mestá [[Severodoneck]] a [[Lysyčansk]] a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /&gt; Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia,&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /&gt; pričom zničil aj most medzi nimi.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /&gt; 
* V [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o [[Charkov]] sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu [[Belgorod]], kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /&gt;
* Viaceré miesta v [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskú]] aj [[Ľvovská oblasť|Ľvovskú oblasť]], tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /&gt;
* V Rusmi okupovanom meste [[Enerhodar]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /&gt; 
* Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /&gt; 

[[Súbor: Suomen ja Ruotsin suurlähettiläät jättävät kiinnostuksenosoituksensa Natoon liittymisestä - 52082038874.jpg| thumb | alt= Zástpcovia národov s prihláškami v rukách pózuú fotografom v spoločnosti generálneho tejomníka | Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi [[NATO]] prihlášky na členstvo v Aliancii]]
* [[Švédsko]] a [[Fínsko]] v stredu podniklo kľúčový krok na ceste k členstvu v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]], keď v [[Brusel]]i spoločne odovzdali do rúk jej [[Generálny tajomník NATO|generálneho tajomníka]] žiadosti o prijatie. Ich prijatie musia schváliť zástupcovia všetkých členských krajín a toto následne [[Ratifikácia|ratifikovať]] ich parlamenty.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kotoučová | meno2 = Ditta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-finsko-nato-severoatlanticka-aliance-vstup-zadost-jens-stoltenberg-turecko.A220518_081154_zahranicni_tbr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt; [[Turecko|Turecký]] prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] už skôr uviedol, že členstvo týchto krajín podporí len po splnení špecifických podmienok. Problém mal najmä z vlastných vnútropolitických dôvodov. Do oboch krajín totiž často utekali opoziční členovia [[Kurdi|kurdských]] organizácií ako je [[Strana kurdských pracujúcich]] či Revolučný front ľudového oslobodenia, ktoré Turecko považuje za teroristické organizácie.&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Turecko je ochotné diskutovať o vstupe Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910519/turecko-je-ochotne-diskutovat-o-vstupe-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;
: Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO.&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /&gt; Hlava ruskej diplomacie [[Sergej Lavrov]] povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie,&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /&gt; no ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] v tejto súvislosti vyhlásil, že [[Rusko]] vytvorí nové základne na západe svojho územia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska, uviedol Šojgu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916058/v-reakcii-na-expanziu-nato-vytvorime-nove-zaklade-na-zapade-ruska-uviedol-sojgu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}&lt;/ref&gt;

* Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /&gt; 

* Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové  rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /&gt;

=== Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie) ===
* Tri mesiace trvania [[Invázia (vojenstvo)|Invázie]] nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|bojmi v Afganistane]]. Príčinu prisudzovali nevhodnej [[Vojenská taktika|taktike]], obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.&lt;ref name=“UA-spravodaj-23-5“ &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko číta Orwella opačne ako zvyšok sveta. Vidí úpadok liberalizmu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918687/ukrajina-spravodaj-rusko-vojna-orwell-1984.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; 

* Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na [[Donbas (euroregión)|Donbase]], úplne zastavili svoj postup v smere na [[Sloviansk]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda sa vzdala snahy o široké obkľúčenie ukrajinskej obrany na východe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920196/ruska-armada-sa-vzdala-sa-snahy-o-siroke-obklucenie-ukrajinskej-obrany-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky.&lt;ref name=“UA-spravodaj-25-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nechcem už počuť o Putinovej tvári, odkázala šéfka europarlametu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22920561/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-davos-putin-heger.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boje o Donbas vyhrajú staré zbrane. Rusi majú veľké straty, no poučili sa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922247/ukrajina-donbas-severodoneck-zbrane-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají. Začíná třetí, dlouhodobá fáze války na Ukrajině | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-zakopova-valka-treti-faze-severodoneck-slovjansk.A220523_081520_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí [[Severodoneck]]a a Lysyčanska.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boje sa priblížili ku kľúčovému mestu Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920589/boje-sa-priblizili-ku-klucovemu-mestu-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-24-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V troskách jedinej budovy v Mariupoli našli takmer dvesto tiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22919372/ukrajinsky-spravodaj-civilistov-z-obliehaneho-severodonecka-nedokazu-evakuovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Situácia v Luhanskej oblasti sa zhoršuje, Rusi zintenzívňujú útoky na Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22919918/situacia-v-luhanskej-oblasti-sa-zhorsuje-rusi-zintenzivnuju-utoky-na-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi sa začínajú zakopávať, boli pripravení iba na krátku vojnu. Zlyháva aj ofenzíva v Donbase? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918107/rusko-donbas-ukrajina-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; [[Evakuácia|Evakuačné]] trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-24-5“ /&gt; Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto [[Sloviansk]], čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec.&lt;ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /&gt; Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko si v Donbase pripisuje zisky, Naď prirovnal Putina k Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922579/ukrajinsky-spravodaj-rusko-si-v-donbase-pripisuje-zisky-nad-prirovnal-putina-k-hitlerovi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;

* V [[Azovské more|Azovskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]] pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež [[prístav]]y, čo bránilo vývozu ukrajinského [[Obilniny|obilia]]. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej [[Potravina|potravinovej]] krízy.&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /&gt;

* Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na [[Záporožie]], objavili sa aj [[Raketa (zbraň)|raketové]] útoky na toto mesto.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ruské rakety zasiahli Záporožie, zomrel jeden človek | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920119/ruske-rakety-zasiahli-zaporozie-zomrel-jeden-clovek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; 

* Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za [[Front (vojna)|frontovou]] čiarou v [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.&lt;ref name=“UA-spravodaj-26-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Školáci v Mariupoli prídu o prázdniny, aby sa pripravili na ruské osnovy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22921518/ukrajinsky-spravodaj-skolaci-v-mariupoli-pridu-o-prazdniny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají na jihu Ukrajiny, budují tři linie obrany | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-cherson-ukrajina-obranna-linie-invaze-valka-boje-krym.A220526_110436_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;

* Ukrajinská civilná [[Spravodajská služba#Rozviedka a kontrarozviedka|kontrarozviedka]] uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje [[delostrelectvo]] alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 [[Ukrajinská hrivna |hrivien]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /&gt;

* Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z [[Bielorusko|bieloruského územia]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové mění taktiku. Ubylo přesných raket, více využívají letectvo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-invaze-letadla-donbas.A220525_081202_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;

* Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nelze dovolit mužům odjet ze země, denně umírá v bojích až 100 lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-volodymyr-zelenskyj-zruseni-zakazu-odjezdu-muzu-nouzovy-stav-zakaz-symbolu.A220522_190444_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto zabitých denne? Mŕtvych vojakov taja Ukrajina aj Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932768/ukrajina-rusko-vojna-obete-vojaci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 [[vojak]]ov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.&lt;ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /&gt;

[[Súbor: Шишимарін2.jpg | thumb | alt= Odsúdený tankista Šišimarin v súdnej miestnosti so sklonenou hlavou počúva svoju tlmočníčku | Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti]]
* Za [[vojnový zločin]] bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vojak sa priznal k zabitiu civilistu, jeho obhajca aj tak žiada oslobodenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916123/rusky-vojak-sa-priznal-k-zabitiu-civilistu-jeho-obhajca-aj-tak-ziada-oslobodenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; pričom ako [[Motív trestného činu|motív]] uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruského vojaka odsúdili za zabitie civilistu na doživotie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918243/ruskeho-vojaka-odsudili-za-zabitie-civilistu-na-dozivotie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Netíková | meno = Magdaléna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = První Rus souzený za válečné zločiny na Ukrajině dostal doživotí, zabil civilistu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusky-vojak-vadim-sisimarin-soud-rozsudek-valecny-zlocin.A220523_080633_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;
: Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. [[Súd]]y sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská [[prokuratúra]] vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a [[Znásilnenie|znásilnení]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932514/ukrajinske-urady-postupili-sudu-dalsich-osem-pripadov-vojnovych-zlocinov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt;

* [[Vladimír Putin]] podpísal [[dekrét]] zjednodušujúci udeľovanie ruských [[Štátne občianstvo |občianstiev]] ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého [[Ruská federácia]] udeľovala [[Občianstvo|občianstva]] obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z [[Vojenská okupácia|okupácie]] na [[Anexia|anexiu]] svojho územia.&lt;ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /&gt;

* Do miestnych úradov v dobytom [[Mariupoľ|Mariupole]] okupanti dosadili svojich [[kolaborant]]ov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, [[Inžinierska stavba|inžinierske siete]] boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek,&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /&gt; školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – [[Ruština|ruštinu]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /&gt; Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju [[Propaganda|propagandu]], [[internet]]ovú sieť prepojili na ruské [[server]]y a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod.&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-5“ &gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}&lt;/ref&gt; V [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] začali so zavádzaním [[Ruský rubeľ|rubľa]], prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez [[Krym (republika)|Krym]] alebo [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /&gt;

[[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]]
* Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Päť miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných [[Litva|Litovčanov]] v internetovej zbierke.&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /&gt; Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.&lt;ref name=“UA-spravodaj-02-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

== Jún 2022 ==
=== Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022 ===
* '''Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní'''. Spravodajské služby a komentátori pri tejto príležitosti zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů války: Ukrajina hraje o přežití, Putin spoléhá na lhostejnost světa | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-ukrajina-rusko-sto-dni-valky-putin-zelenskyj-armada-boje-taktika.A220603_104854_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt; Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily.&lt;ref name=“UA-spravodaj-03-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Sto dní vojny zásadné víťazstvo Rusku neprinieslo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22928628/ukrajina-rusko-vojna-prehlad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Všechny Putinovy předválečné plány a sliby se proměnily ve smrt a zkázu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/rusko-ukrajina-putin-valka-civilistu-kreml-invaze.A220605_182825_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt; Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že [[Ukrajina]] je slabý štát.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské prokremeľské médiá dostali pokyn nepísať o dĺžke vojny na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927750/ruske-prokremelske-media-dostali-pokyn-nepisat-o-dlzke-vojny-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů bojů bez významného úspěchu? Ruská média nesmějí psát o délce války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-utok-media-statni-prokremelska.A220602_200856_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

* Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce zasiahnuť nové ciele, ak Západ dodá ďalšie zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22929625/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-zasiahnut-nove-ciele-ak-zapad-doda-dalsie-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt; Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci cvičia so Zuzanami, Rusko dobýja Donbas | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22924704/ukrajinsky-spravodaj-ukrajinci-cvicia-so-zuzanami-rusko-dobyja-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-31-5“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čaputová prišla do Kyjeva, Únia sa odreže od ruskej ropy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925631/ukrajina-rusko-vojna-suhrn-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Робоча поїздка Президента України до Запорізької області та на Донбас 06.jpg| thumb | alt= Prezident v podzemnom priestore mocným stiskom ruky ďakuje vojakovi ukrajinskej armády| Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na návšteve bojovej zóny na Donbase]]
* Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto [[Záporožie]] na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident navštívil frontovú líniu v Donbase aj Záporožie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930081/rusko-ukrajina-vojna-invazia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

* Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície rusov južne od mesta [[Kryvyj Rih]]. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-5“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci útočili v Chersonskej oblasti, Rusi zničili mosty v snahe chrániť diaľnicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926926/ukrajinci-utocili-v-chersonskej-oblasti-rusi-znicili-mosty-v-snahe-chranit-dialnicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

* Ruská armáda rozmiestnila na území [[Bielorusko|Bieloruska]] v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami [[9K720 Iskander|Iskander]] a protivzdušný systém [[S-400]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bielorusku sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďujú raketové systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930027/v-bielorusku-sa-pri-hraniciach-s-ukrajinou-zhromazduju-raketove-systemy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /&gt; Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyrylenko: Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927576/kyrylenko-niektore-regiony-doneckej-oblasti-su-pod-neustalou-raketovou-palbou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

* Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 [[Percento|percent]] územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku [[2014]]. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927390/rusko-v-sucasnosti-kontroluje-asi-20-percent-uzemia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

* Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované [[partizán]]om, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky [[odboj]] podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925391/ukrajina-rusko-vojna-odboj-partizani-okupanti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

* Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] uviedol, že [[Rusko]] by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo [[Odesa|Odesy]]. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na [[Odesa|Odesu]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /&gt; Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927690/v-ukrajinskych-pristavoch-uviazlo-zhruba-22-milionov-ton-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Зустріч Президента України з Президентом Словацької Республіки у Києві 36.jpg | thumb | alt= Prezidenti sa vzájomným podaním ruky zvítavajú pred budovou | [[Zuzana Čaputová]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]]
* Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v [[Kyjev]]e stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že [[Slovensko]] podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do [[EÚ]] a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.&lt;ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /&gt;

* Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu [[Minister obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich [[155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|húfnic Zuzana]] vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko dodá Ukrajine osem húfnic Zuzana 2, podpísali zmluvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22927107/ukrajina-vojna-rusko-zuzana-2-hufnice.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt; Ďalšie štyri moderné raketové systémy [[M142 HIMARS]] s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj [[USA]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-01-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Severodoneck padá, Biden píše, čo urobí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22926668/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-biden.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-03-6“ /&gt; Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z [[Nórsko|Nórska]]. Poskytnutie podobných systémov [[M270 Multiple Launch Rocket System|salvových raketometov M270]] potvrdila aj [[Spojené kráľovstvo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine raketomety s dostrelom 80 kilometrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926996/britania-posle-ukrajine-raketomety-s-dostrelom-80-kilometrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Zelenskyj navštívil frontovou linii, ruské rakety zasáhly Kyjev | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-kyjev-zelenskyj-britanie-houfnice.A220606_060623_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt; Dodávky vojenského materiálu zo [[Západný blok|Západu]] sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu,&lt;ref name=“UA-spravodaj-02-6“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zaútočilo na železničný tunel v Karpatoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926907/rusko-zautocilo-na-zeleznicny-tunel-v-karpatoch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt; po piatich týždňoch kľudu zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste [[Kyjev]]. Strely vypálené z [[Kaspické more|Kaspického mora]] si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-6“ /&gt; Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, [[Munícia|munície]] a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí železniční síť, aby znemožnila Rusům přesuny vojáků a munice | url = https://www.forum24.cz/ukrajina-nici-zeleznicni-sit-aby-znemoznila-rusum-presuny-vojaku-a-munice/ | vydavateľ = forum24.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Týždeň od 6. do 12. júna 2022 ===
[[Súbor: Sievierodonetsk01.06.22.jpg| thumb | alt= Mapa zobrazujúca pomery v okolí mesta Severodoneck | Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck]]
* Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto [[Severodoneck]], útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na [[Sloviansk]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-06-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj na fronte udeľoval vyznamenania | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930195/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-6-6-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}&lt;/ref&gt; [[Súmestie]] Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menili na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ich postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk.&lt;ref name=“UA-spravodaj-07-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zbrane prichádzajú rýchlejšie, ako sa Ukrajinci učia ich obsluhovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22931556/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-sa-este-nevzdal-sna-o-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-07 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Severodoneck je podľa gubernátora z veľkej časti pod ruskou kontrolou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932947/severodoneck-je-podla-gubernatora-z-velkej-casti-pod-ruskou-kontrolou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinské sily v Donbase ostávajú silné | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930872/zelenskyj-ukrajinske-sily-v-donbase-ostavaju-silne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt; Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce územia ako cár, Ukrajine dochádzajú zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934828/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-uzemia-ako-car-ukrajine-dochadzaju-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26}}&lt;/ref&gt;
: Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného [[Charkov]]a ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-08-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932351/ukrajinsky-spravodaj-obrancovia-mariupola-skoncili-v-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}&lt;/ref&gt;

* Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruské vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.&lt;ref name=“UA-spravodaj-09-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22933534/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-vojna-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-09 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}&lt;/ref&gt;

* Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /&gt; 

* Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Severovýchodná časť [[Čierne more|Čierneho mora]] sa tak stala šedou zónou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930710/ukrajinska-armada-tvrdi-ze-zatlacila-rusku-flotilu-dalej-od-pobrezia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt;

* Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale potrebuje účinné zbrane, tvrdí generál Macko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933440/cas-hra-v-prospech-ukrajiny-ale-potrebuje-ucinne-zbrane-tvrdi-general-macko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt; Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje [[Húfnica|húfnice]] a [[raketomet]]y. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v [[Delostrelectvo|delostrelectve]] vrátané zbraní s dlhým [[dostrel]]om a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.&lt;ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /&gt;.&lt;ref name=“UA-spravodaj-09-6“ /&gt; Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého [[Východný blok|východného bloku]]. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, myslia si západní predstavitelia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938589/rusko-ukrajina-vojna-rozhodujuca-faza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt;

* Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „''príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia''“. [[Ukrajina]] musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.&lt;ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /&gt;

* Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] oznámil, že [[Rusko]] sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho [[Krasnodarský kraj|Krasnodarského kraja]] cez [[Krymský most]] na anektovaný [[Krym (polostrov)|Krym]] a ďalej cez okupovanú časť južnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] späť na územie Ruska do [[Rostovská oblasť|Rostovskej oblasti]]. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený [[Mariupoľ]], bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.&lt;ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /&gt; 

* V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.&lt;ref name=“UA-spravodaj-06-6“/&gt; 
: Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po [[Ruská anexia Krymu|anexii Krymu]]. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = A teď je z tebe Rus. Okupanti na Ukrajině rozdávají pasy jako na Krymu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-pasy-cherson-melitopol.A220612_083735_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Сдача в плен бойцов подразделения Азов 002.png| thumb | alt= Rad obrancov pod dohľadom ruských vojakov| Odzbrojení obrancovia z [[Pluk Azov|pluku Azov]] 18. mája 2022 v Mariupoli]]
* Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V ruskom zajatí je 2449 obrancov oceliarní Azovstaľ, píše web Ukrajinska Pravda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933549/v-ruskom-zajati-je-2449-obrancov-oceliarni-azovstal-pise-web-ukrajinska-pravda | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-22 }}&lt;/ref&gt; Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Do Ruska previezli tisícku vojakov z Azovstaľu, píšu ruské médiá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22931930/do-ruska-previezli-tisicku-vojakov-z-azovstalu-pisu-ruske-media | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt; Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = V Rusku je teraz viac ako 2 500 ukrajinských vojnových zajatcov z oceliarní Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930650/v-rusku-je-teraz-viac-ako-2-500-ukrajinskych-vojnovych-zajatcov-z-oceliarni-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt; Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet [[Neonacizmus|neonacistov]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Asi tisíc obránců Azovstalu odvezli do Ruska. Čeká je tam soud, hlásí Moskva | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-obranci-azovstal-prevezeni-do-ruska-vysetrovani.A220608_060652_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt; Medzitým bola súdom v neuznanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, [[de facto]] by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Britov, ktorí roky bojovali za Ukrajinu, odsúdili separatisti na trest smrti. Je to taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934339/ukrajina-rusko-vojna-donbas-separatisti-briti-trest-smrti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt; 

* Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.&lt;ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /&gt;  

* Dobyté prístavné mesto [[Mariupoľ]] bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia [[Cholera|cholery]]. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mariupoľ sa pripravuje na epidémiu cholery, hromadia sa v ňom mŕtve telá a odpadky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930773/mariupol-sa-pripravuje-na-epidemiu-cholery-hromadia-sa-v-nom-mrtve-tela-a-odpadky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt; V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca [[Starosta|starostu]] mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do [[Doneck]]a alebo do [[Rusko|Ruska]]. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nastal vhodný moment pre Macrona, Kyjev živí nádej na Krym | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22939887/ukrajina-rusko-vojna-spravodaj-krym-macron-scholz-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}&lt;/ref&gt;

* Britský denník [[The Guardian]] informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi opäť menia plány. Pripravujú sa, že vojna potrvá do októbra | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22935648/ukrajinsky-spravodaj-rusi-opat-menia-plany-pripravuju-sa-ze-vojna-potrva-do-oktobra.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}&lt;/ref&gt;

=== Týždeň od 13. do 19. júna 2022 ===
[[Súbor: Lysychansk after airstrike on 16 June 2022 (02).jpg | thumb | alt= Poškodená budova s troskami, v popredí niekoľko žien|Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk]]
* Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sky News | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť Severodonecku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938691/ukrajinske-sily-stale-kontroluju-priemyselnu-stvrt-severodonecku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt;
: Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na [[Delostrelectvo|delostrelectve]] spôsobila v meste rozsiahle škody.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938150/rusko-povodne-necakalo-v-severodonecku-taky-silny-odpor-mysli-si-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt; Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka.&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina tu už o dva roky nemusí byť, vraví Medvedev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938843/ukrajinsky-spravodaj-rusko-donbas-vojna-medvedev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /&gt; Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať [[Pontónový most|pontónové mosty]] a rieku prekročiť.&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Duda posiela Macrona do Irpiňa a Buče | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22936797/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-irpin-buca-severodoneck-macron-scholz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt;
: Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, nakoľko čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko dosiahlo malé zisky pri Severodonecku, no inde zastavilo ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941537/rusko-dosiahlo-male-zisky-pri-severodonecku-no-inde-zastavilo-ofenzivu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Зустріч Президента України та Прем‘єр-міністра Великої Британії у Києві 28.jpg| thumb | alt= Lídri stoja pred pamätníkom pozostávajäceho z množstva portrétnych fotografií|Druhá návšteva britského premiéra [[Boris Johnson|Borisa Johsona]] v Kyjeve, 17. júna.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Biggs | meno = Stuart | autor = | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson Makes Second Surprise Visit to Meet Zelenskiy in Kyiv | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-06-17/johnson-makes-second-surprise-visit-to-meet-zelenskiy-in-kyiv#xj4y7vzkg | vydavateľ = Bloomberg UK | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; &lt;/br&gt;Spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] stoja pred pietnym miestom obetí Rusko-Ukrajinskej vojny rozpútanej v roku 2014.]]
* Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /&gt;&lt;ref name=“straty.a.Cherson“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci sa usilujú o oslobodenie Chersonu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938088/zelenskyj-ukrajinski-vojaci-sa-usiluju-o-oslobodenie-chersonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt;

* Ostreľované boli viaceré miesta pozdĺž frontovej línie, zaznamenané boli aj raketové útoky nad [[Ternopiľská oblasť|Ternopiľskou oblasťou]] ale aj na iných miestach Ukrajiny.&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Kyjev opäť zaútočili zo vzduchu, hlavným mestom sa ozývali poplachy a výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941667/na-kyjev-opaet-zautocili-zo-vzduchu-hlavnym-mestom-sa-ozyvali-poplachy-a-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt; Rusi tiež pokračovali v prípravách na ofenzívu na mesto [[Sloviansk]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. &lt;ref name=“UA-spravodaj-14-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Komisia je pripravená odporučiť Ukrajinu ako kandidáta na vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22937569/ukrajinsky-spravodaj-rusko-kazetova-municia-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: P20220324AS-0210 (52036132849).jpg | thumb | alt= Politici sedia tvárou v tvár v kreslách a diskutujú| Joe Biden a Jens Stoltenberg]]
* Generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]] na stretnutí s prezidentom [[USA]] [[Joe Biden]]om vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú &quot;opotrebovávaciu vojnu.&quot; Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: Musíme sa pripraviť, že vojna na Ukrajine bude dlhá a vyčerpávajúca | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927788/stoltenberg-musime-sa-pripravit-ze-vojna-na-ukrajine-bude-dlha-a-vycerpavajuca | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Зустріч Президента України з президентами Франції та Румунії, а також головами урядів Німеччини та Італії 29.jpg| thumb | alt= Predstavitelia štátov po boku ukrajinského prezidenta pózujú novinárom| Zľava nemecký [[Spolkový kancelár (Nemecko)|kancelár]] [[Olaf Scholz]], francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]], taliansky premiér [[Mario Draghi]] a rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] na štvrtkovej návšteve Kyjeva]]
* [[Nemecko]] v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic [[Panzerhaubitze 2000]], ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo [[Holandsko]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /&gt; Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]]. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 [[km]] dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc [[Húfnica|húfnic]], päťsto [[Tank (vozidlo)|tankov]] a tisíc [[dron]]ov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /&gt; [[Slovensko]] darovalo Ukrajine štyri [[Helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-17|Mi-17]], jeden [[Mil Mi-2|Mi-2]] a muníciu do raketometu [[BM-21 Grad|Grad]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /&gt; 

* Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-13-6“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /&gt;

* Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta [[Cherson]]. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do [[Dneper|Dnepra]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /&gt;&lt;ref name=“straty.a.Cherson“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938828/ukrajina-spustila-protiofenzivu-v-okupovanej-chersonskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt;

* Pri snahe vyložiť výzbroj na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadený Hadí ostrov]] bol protilodnými raketami [[Harpoon]] zasiahnutý ruský [[remorkér]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-17-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Gazprom kráti Slovensku dodávky plynu, ruskí oligarchovia sa snažia odísť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940707/ukrajinsky-spravodaj-rusko-plyn-gazprom-sankcie-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt; Zničenie tejto lode podľa britskej rozviedky ukázalo, akým ťažkostiam čelilo Rusko v [[Čierne more|Čiernom mori]]. Ukrajinská pobrežná obrana prakticky znemožnila ruské snahy o získanie úplnej kontroly nad Čiernym morom a tým výrazne naštrbila pôvodný ruský plán získať celé pobrežie vrátane [[Odesa|Odesy]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /&gt;

* [[Litva]] zakázala prevážať do ruskej [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] po železničnej trati vedúcej cez jej územie tovar zo sankčného zoznamu Európskej únie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Litva zakázala prevážať vlakmi do Kaliningradu tovar zo sankčného zoznamu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941343/litva-zakazala-prevazat-vlakmi-do-kaliningradu-tovar-zo-sankcneho-zoznamu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-18 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}&lt;/ref&gt; Ruske úrady reagovali predvolaním zástupcu litovského veľvyslanectva na svoje ministerstvo zahraničných vecí a vyhlásením, že ak sa blokáda neskončí čo najskôr, vyhradí si Rusko  právo chrániť svoje národné záujmy.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /&gt;

* Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor [[Estónsko|Estónska]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta [[Pskov]]. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý [[Vysokofrekvenčná identifikácia|transpondér]] a nedokázal udržiavať rádiové spojenie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943394/rusky-vrtulnik-pohranicnej-straze-narusil-estonsky-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}&lt;/ref&gt; Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá [[Rusko|Ruska]] narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci chytili donášača, Rusi chystajú čistky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22944348/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt;

* Ruská plynárenská spoločnosť [[Gazprom]] znížila dodávky [[Zemný plyn|plynu]] do Európy cez plynovod [[Nord Stream]] 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „''o politické rozhodnutie.''&quot;&lt;ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /&gt;

=== Týždeň od 20. do 26. júna 2022 ===
* Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postulovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi dopravili do Severodonecka desiatky kusov ťažkej techniky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22942863/rusi-dopravili-do-severodonecka-desiatky-kusov-tazkej-techniky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt; mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-21-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa vyhráža Litve za blokádu Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943515/ukrajinsky-spravodaj-vojna-rusko-litva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-23-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri mesiace od začiatku vojny: Ukrajina stratí Donbas, no o pár mesiacov môže mať prevahu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945403/rusko-ukrajina-vojna-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt; Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.&lt;ref name=“UA-spravodaj-23-6“ /&gt;
[[Súbor: Северодонецк, 2021 год, 30.jpg| thumb | alt= Plastický nápis v cyrilike ako umelecký doplnok mesta | Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta]]
: Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci potvrdili, že ruské jednotky obsadili niekoľko obcí pri Severodonecku a Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943858/ukrajinci-potvrdili-ze-ruske-jednotky-obsadili-niekolko-obci-pri-severodonecku-a-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943438/rusi-sa-zmocnili-obce-toskivka-na-frontovej-linii-v-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj očakáva pred kľúčovým hlasovaním Únie zosilnenie ruských útokov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22942485/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-ocakava-pred-klucovym-hlasovanim-unie-zosilnenie-ruskych-utokov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt; v piatok [[24. jún]]a dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.&lt;ref name=“UA-spravodaj-24-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nádejnú alebo tragickú správu? Kyjev dostal obe naraz | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946193/ukrajina-rusko-vojna-ukrajinsky-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prestáva brániť zničený Severodoneck. Jednotky dostali rozkaz ustúpiť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946019/ukrajina-rusko-vojna-vyvoj-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda dostala rozkaz, aby opustila zničený Severodoněck | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-armada-boj-rozkaz.A220624_072212_zahranicni_lisv | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt; 

* Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.&lt;ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /&gt;

* Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste [[Nova Kachovka]] na východnej strane rieky [[Dneper]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /&gt; Cielenými útokmi ostreľovala tiež rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /&gt; Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /&gt;

* S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli [[Charkov]], okolie [[Odesa|Odesy]] či [[Mykolajiv]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /&gt; Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v [[Kremenčuk]]u si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský útok nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal už najmenej 18 obetí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948737/rusky-utok-nakupne-stredisko-v-kremencuku-si-vyziadal-uz-najmenej-18-obeti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt; [[Volodymyr Zelenskyj]] uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh [[samit]]u predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /&gt;

[[Súbor: Flag of Europe and Ukraine.svg| thumb | alt= Štylizované prepojenie vlajok Európskej únie a Ukrajiny | 23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie]]
* [[Európska rada]] vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov [[Európska únia|Európskej únie]].pridelila Ukrajine a [[Moldavsko|Moldavsku]] štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko, vyhlásil Macron | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22945861/udelenie-statutu-ukrajine-je-velmi-silnym-signalom-pre-rusko-vyhlasil-macron | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt; Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý [[Asociácia|asociačný]] proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945806/europska-unia-udelila-ukrajine-a-moldavsku-statut-kandidatskych-krajin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt;
: Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]] viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov [[Euromajdan]], ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /&gt;

* Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal [[odboj]] v [[Cherson]]e. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.&lt;ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /&gt;

* [[Rusko]] odkázalo [[Litva|Litve]], že jej občania pocítia „''zásadné negatívne dôsledky''“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej [[Exkláva|exklávy]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrade]]. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla.&lt;ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bezprecedentné a nelegálne. Rusko kritizuje zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22942560/bezprecedentne-a-nelegalne-rusko-kritizuje-zakaz-tranzitu-tovaru-do-kaliningradu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt; Litva je členským štátom [[NATO]], ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943868/usa-nas-zavaezok-voci-litve-je-neotrasitelny-pred-ruskom-ju-budeme-branit | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}&lt;/ref&gt;

* Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé [[letectvo]]. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim [[Pozemné vojsko|pozemným silám]], nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.&lt;ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /&gt;

* Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.&lt;ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /&gt;

=== Týždeň od 27. júna do 3. júla 2022 ===
[[Súbor: Stela-Lysychansk.jpg| thumb | alt= Plastický betónový nápis v azbuke v ukrajinských národných farbách| Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta]]
* Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most.&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Briti sledovali, kde končí ukradnuté obilie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948320/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-obilie-nato-g7-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-7“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ruský nacionalista Girkin varuje, Ukrajincom pri Lysyčansku vyšla ich taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22954250/ukrajina-rusko-vojna-prehlad-macron-putin-girkin-lysycansk.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}&lt;/ref&gt; Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, musí vydržať čo najdlhšie, vyhlásil Hajdaj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949290/lisicansk-odolava-utokom-ruskych-jednotiek-musi-vydrzat-co-najdlhsie-vyhlasil-hajdaj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt; Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov.&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Vojna skončí, keď sa Ukrajina vzdá, odkazuje Kremeľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949370/ukrajinsky-spravodaj-vojna-skonci-ked-sa-ukrajina-vzda-odkazuje-kremel-28-jun-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-6“&gt;{{&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin odmieta ruskú vinu, Kličko ďakuje Slovensku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22951288/ukrajina-spravodaj-vojna-rusko-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové útočí na Lysyčansk, poslední ukrajinskou baštu v Luhanské oblasti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-zbrane-usa-lysycansk.A220627_064814_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt; Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /&gt;
: V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbrane meškali, boj o Lysyčansk môže byť iný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948479/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt; Získali však kontrolu nad celou [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]], čo bolo popri dobytí [[Mariupoľ]]a jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME,ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda prestala brániť Lysyčansk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22953371/ukrajinska-armada-prestala-branit-lysycansk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ovládajú Lysyčansk, bombardovaní Ukrajinci sa už veľmi nebránili | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22953108/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-obsadenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-03 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}&lt;/ref&gt;

* Ruské jednotky opustili [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z [[Bitka o Hadí ostrov|dôležitých symbolov prvých dní vojny]]. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /&gt;&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-lysycansk.A220630_082115_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt;

* Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy [[Raketa (zbraň)|rakiet]] zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra.&lt;ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /&gt; Pozorované bolo aj nasadenie archaických tankov [[T-62]] pochádzajúcich ešte z prelomu 60-tych a  70-tych rokov minulého storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vodička | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko vytáhlo z hrobu půlstoletí staré tanky T-62. Otázka je, co to znamená | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/tanky-rusko-valka-na-ukrajine-valecne-stroje.A220526_174136_zahranicni_dyn?zdroj=zpravodaj_hp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

* Ruská [[Ruská duma|Štátna duma]] pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení [[Plnoletosť|plnoletosti]], teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik.&lt;ref name=“UA-spravodaj-27-6“ /&gt; Ďalšia zmena zase zrušila horný vekový limit pre vstup do armády, dovtedy 40 rokov veku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko zrušilo vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22923288/rusko-zrusilo-vekovy-limit-pre-pre-vojakov-vstupujucich-do-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-05-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: 151027-O-ZZ999-112 (22141832523).jpg| thumb | alt= viď popis|&lt;div style=&quot;text-align: right&quot;&gt; &lt;small&gt;Ilustračný obrázok&lt;/small&gt;&lt;/div&gt;]]
* Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v [[NATO]] potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko už dostali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950231/finsko-a-svedsko-uz-dostali-oficialnu-pozvanku-na-clenstvo-v-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt; Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným [[Memorandum|memorandom]] zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej [[Strana kurdských pracujúcich|Strane kurdských pracujúcich]], ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecko súhlasí so vstupom Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949595/turecko-suhlasi-so-vstupom-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko sa zaviazali, že nám vydajú teroristov, tvrdí Turecko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949661/finsko-a-svedsko-sa-zaviazali-ze-nam-vydaju-teroristov-tvrdi-turecko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt; 
: Ruský prezident [[Vladimír Putin]] rozhodnutie aliacie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu [[9K720 Iskander|Iskander]], „bezjadrový“ status [[Baltské more|Baltského mora]] by sa tak stal minulosťou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ať si Finsko a Švédsko jdou do NATO, odpovíme zrcadlově, řekl Putin | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rozsireni-nato-svedsko-finsko-putin.A220630_062236_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948729/medvedev-zasah-na-kryme-zo-strany-krajiny-nato-by-znamenal-tretiu-svetovu-vojnu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt;

* Ruské bezpečnostné sily uniesli [[Starosta|starostu]] okupovaného ukrajinského mesta [[Cherson]] Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na [[Ruský rubeľ|rubeľ]] a pripravovalo [[referendum]] o pripojení k Rusku.&lt;ref name=“UA-spravodaj-29-6“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950271/ukrajinsky-spravodaj-okupanti-uniesli-starostu-chersonu-ktory-odmietol-kolaborovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}&lt;/ref&gt; Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny presídlili do Ruska takmer dva milióny ľudí, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941464/z-ukrajiny-presidlili-do-ruska-takmer-dva-miliony-ludi-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

* Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim [[Kybernetický priestor|kybernetickým]] útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-28-6“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruská hackerská skupina Killnet pokračuje vo veľkom kybernetickom útoku na Litvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949331/ruska-hackerska-skupina-killnet-pokracuje-vo-velkom-kybernetickom-utoku-na-litvu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt;

* Ukrajina a Rusko pokračovali v programe výmeny zajatcov. V stredu sa do vlasti vrátilo 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista, Rusom bolo odovzdaných 15 zajatých vojakov. Strany si navzájom vymieňali aj ostatky padlých vojakov, medzi inými sa domov postupne vrátili telá viacerých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si vymenili zajatcov, do vlasti sa vracia 17 Ukrajincov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949306/ukrajina-a-rusko-si-vymenili-zajatcov-do-vlasti-sa-vracia-17-ukrajincov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov z Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22937984/rusko-odovzdalo-ukrajine-tela-dalsich-64-obrancov-z-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si odovzdali telá padlých vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932694/ukrajina-a-rusko-si-odovzdali-tela-padlych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

* Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov [[Bayraktar TB2]]. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baykar oznámil, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948698/baykar-oznamil-ze-daruje-ukrajine-tri-bezpilotne-lietadla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecký výrobca dronov Bayraktar sľúbil Ukrajine, že jej venuje tri svoje stroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949345/turecky-vyrobca-dronov-bayraktar-slubil-ukrajine-ze-jej-venuje-tri-svoje-stroje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: 2022 Warszawa wystawa zniszczonych rosyjskich czołgów, 15.jpg| thumb | alt= Zničená hrdzavejúc húfnica s dlhou hlavňou vystavená na námestí, pred ňou štátne vlajky Ukrajiny|Výstava zneškodnenej ruskej bojovej techniky v centre Varšavy]]
* V centre [[Varšava|Varšavy]] vystavili kusy zničenej ruskej vojenskej techniky pochádzajúcej z ukrajinského konfliktu. Vystavený bol napr. ruský [[T-72#T-72BA|tank T-72BA]] zničený pri Kyjeve, samohybná [[húfnica]] [[2S19 Msta-S]] zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] a pozostatky ruských rakiet z [[raketomet]]ov [[9K512 Uragan-1M|Uragan]] a [[BM-30 Smerč|Smerč]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sem prídu ruské tanky už len ako exponáty. Varšava vystavuje zničenú techniku okupantov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949092/sem-pridu-ruske-tanky-uz-len-ako-exponaty-varsava-vystavuje-znicenu-techniku-okupantov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt; 

* Mimovládna organizácia [[Amnesty International]] po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „''jasný vojnový zločin''“. Zhromaždením svedectiev a digiitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.&lt;ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /&gt;

== Júl 2022 ==
=== Týždeň od 4. do 10. júla 2022 ===
[[Súbor:Snake Island, 2022-07-07 (03).jpg | thumb | alt= Vlajka vejúca pri brehu ostrova, rôzne trosky v okolí|7. júla ukrajinskí vojaci znova vztýčili na [[Bitka o Hadí ostrov|Haďom ostrove]] štátnu vlajku [[Ukrajina|Ukrajiny]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vrátila vlajku Ukrajiny na Hadí ostrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955704/ukrajinska-armada-vratila-vlajku-ukrajiny-na-hadi-ostrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;]]
* Ruský postup na východe krajiny sa po víťazstve v Lysyčansku a obsadení celej Luhanskej oblasti zastavil. Nepriateľ sa sústredil na vytvorenie kontroly nad získanou oblasťou, preskupoval svoje jednotky, dopĺňal zásoby a preriedené práporné skupiny. Zintenzívnili sa však raketové útoky nielen na vojenské pozície, ale aj na civilné rezidenčné oblasti. Útoky smerovali aj na mesto Charkov, pričom pri tak vysokej kadencii bolo extrémne náročné a v podstate nemožné zostreľovať všetky rakety.&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-7“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Kyjev sľubuje nereálnu protiofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22959426/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-protiofenziva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-12 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské rakety zasiahli Mykolajiv i Dnipropetrovskú oblasť, na juhu Ukrajinci zničili ruské vybavenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954178/ruske-rakety-zasiahli-mykolajiv-i-dnipropetrovsku-oblast-na-juhu-ukrajinci-znicili-ruske-vybavenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;
: Ukrajinské pozície boli ostreľované pozdĺž celej frontovej línie. Väčší útok s podporou delostrelectva a letectva bol s čiastkovým úspechom vedený najmä v smere na východoukrajinské mesto Bachmut.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Terčom ruských útokov v Donbase bolo viac ako 40 obcí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956900/ukrajina-tercom-ruskych-utokov-v-donbase-bolo-viac-ako-40-obci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt; Výpad v smere na mesto [[Sloviansk]] ukrajinská armáda úspešne odrazila,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko sa podľa Ukrajincov sústredí na vytvorenie kontroly nad celou Luhanskou oblasťou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954151/rusko-sa-podla-ukrajincov-sustredi-na-vytvorenie-kontroly-nad-celou-luhanskou-oblastou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt; mesto sa však dostalo na dostrel nepriateľa. Starosta mesta vyzval obyvateľov, aby z mesta odišli, nakoľko Rusi zhromažďovali sily a chystali sa pokračovať v dobýjaní regiónu [[Donecká panva|Donbas]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Starosta mesta Slovjansk vyzýva obyvateľov, aby utiekli z mesta | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954341/starosta-mesta-slovjansk-vyzyva-obyvatelov-aby-utiekli-z-mesta | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Úrady vyzývali civilistov na urýchlený odchod zo Slavjansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954503/urady-vyzyvali-civilistov-na-urychleny-odchod-zo-sloviansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;
: Ukrajinským jednotkám sa podarilo získať späť pod svoju kontrolu viaceré okupované obce a menšie mestá na juhu krajiny. Pomáhali im aj partizánske útoky proti okupačnej administratíve v [[Cherson]]e a jeho okolí. Pripísali si aj úspešný útok na ruský sklad munície v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Na začiatku júla do ostrých bojov zapojili aj americký raketový systém [[M142 HIMARS|HIMARS]], s ktorým cielili najmä na ruské logistické sklady.&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-7“ /&gt;

* Ruská armáda oznámila, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane dodané zo Západu. V [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice [[M777]] dodané [[USA]], pri ďalších delostreleckých a raketových útokoch mala byť zničená aj ďalšia vojenská technika a niekoľko [[Munícia|muničných]] skladov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane zo Západu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957285/ruska-armada-tvrdi-ze-na-ukrajine-znicila-dalsie-zbrane-zo-zapadu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

* Začali sa niekoľkotýždňové výcvikové kurzy ukrajinských brancov vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. Výcvik vojakov bol súčasťou širšieho balíka pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňa protitankové zbrane, raketové systémy a ďalšiu techniku. Podľa tamojšieho ministerstva obrany bol plán výcviku zostavený podľa základných výcvikových programov britskej armády, teda používanie zbraní, taktika, poskytovanie prvej pomoci na bojisku, poľný výcvik, hliadkovanie, kybernetická bezpečnosť a právne zásady vedenia ozbrojeného konfliktu. Očakávalo sa, že túto formu vojenskej pomoci postupne využije až 10-tisíc brancov z Ukrajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na výcvik do Británie dorazili prví ukrajinskí vojaci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954867/na-vycvik-do-britanie-dorazili-prvi-ukrajinski-vojaci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Johnson pricestoval už na druhú neohlásenú návštevu Kyjeva od začiatku vojny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940934/johnson-pricestoval-uz-na-druhu-neohlasenu-navstevu-kyjeva-od-zaciatku-vojny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Británii sa začal výcvik prvých stoviek ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957750/v-britanii-sa-zacal-vycvik-prvych-stoviek-ukrajinskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-10 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor: Okhtyrka heat and power plant after Russian shelling, 26 April 2022 (02).jpg| thumb | alt= Pracovné vozidlá pri troskách priemyselnej budovy| Začiatok opráv na objekte miestnej teplárne v meste Ochtyrka]]
* Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] vyzval na začatie obnovy zničenej krajiny. Podľa jeho slov je nevyhnutné včas sa začať pripravovať na zimu, je potrebné obnoviť desaťtisíce obytných domov, či zaistiť zásobovanie energiami. V dôsledku bojov boli ochromené alebo aj zastavili prevádzku tisíce podnikov, čo okrem nedostatku výrobkov prinášalo komplikácie aj pre hospodárstvo krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny, vyhlásil Zelenskyj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954133/s-obnovou-ukrajiny-nemozno-cakat-na-koniec-vojny-vyhlasil-zelenskyj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

* [[National Aeronautics and Space Administration|Americká vesmírna agentúra]] na základe [[Satelitná snímka|satelitných záberov]] vypočítala, že ruské sily okupujú približne 22% [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]] na Ukrajine. V tejto súvislosti upozornila na ovplyvnenie vývozu [[Obilniny|obilnín]] pre zahraničie, nakoľko vojenská aktivita narušila prebiehajúcu [[Žatva|žatvu]] aj výsev nových plodín. Tamojšie [[poľnohospodárstvo]] trpelo tiež nedostatkom pracovnej sily.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko okupuje asi 22 percent ornej pôdy na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956012/rusko-okupuje-asi-22-percent-ornej-pody-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt; Mimo to pretrvávala blokáda obilia v ukrajinských prístavoch vplyvom uzavretia námorných trás cez [[Čierne more]].

=== Týždeň od 11. júla do 17. júla 2022 ===
[[Súbor: Kharkiv after Russian shelling, 2022-07-11 (32).jpg| thumb | alt= Bytovka s prepadnutými podlažiami, c popredí hasičské vozidlo s plošinou| Bytový dom v Charkove po ruskom ostreľovaní]]
* Ruská armáda sa naďalej snažila o dobytie zvyšku [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. Útoky smerom na [[Sloviansk]] obrancovia úspešne odrazili, zaznamenané boli raketové útoky na [[Charkov]] a ostreľovanie [[Kramatorsk]]a.&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-7“&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Rusko sa zúfalo snaží nájsť mužov, ktorí by išli bojovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22964392/ukrajina-rusko-vojna-tyzden-zhrnutie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský generálny štáb hlási odrazenie ruského útoku pri Slovjansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22959854/ukrajinsky-generalny-stab-hlasi-odrazenie-ruskeho-utoku-pri-slovjansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}&lt;/ref&gt; Až 70% raketových útokov bolo pritom vedených na civilne ciele, vrátane obytných budov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že takmer 70 percent ruských raketových útokov sa zameriava na civilné objekty | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962280/ukrajina-tvrdi-ze-takmer-70-percent-ruskych-raketovych-utokov-sa-zameriava-na-civilne-objekty | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko eskaluje útoky na civilistov, hovorí tajomník ukrajinskej národnej bezpečnostnej rady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962224/rusko-eskaluje-utoky-na-civilistov-hovori-tajomnik-ukrajinskej-narodnej-bezpecnostnej-rady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské rakety zasiahli školy v Charkove | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22961809/ruske-rakety-zasiahli-skoly-v-charkove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}&lt;/ref&gt; Ruské sily sa na východe Ukrajiny preskupovali, aby obnovili útoky na mesto Siversk, dôležité predmostie pre útok na väčšie mestá [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22961673/ruske-jednotky-sa-preskupuju | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}&lt;/ref&gt;

* Postup ruskej armády bol v ostatných týždňoch veľmi pomalý. Okrem nutného preskupovania jednotiek muselo okupačné velenie riešiť pretrvávajúci deficit ľudskej sily.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko ztratilo 50 tisíc vojáků, ale režim je stabilní, míní šéf britské armády | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/sef-britske-armady-ukrajina-valko-padli-rusove-vojaci.A220717_162704_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-17 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}&lt;/ref&gt; Nedostatok vojakov staval Rusov pred dilemu, či zálohami doplnia útočné vojská na Donbase alebo posilnia obranu na juhu Ukrajiny a udržia tak [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]] pod svojou kontrolou.
: Kremeľ hľadal viac mužov pre svoju armádu najrôznejšími prostriedkami. Podnikal nábory v chudobných etnických menšinách [[Rusko|Ruska]], najímal [[žoldnier]]ov a naberal aj v radoch Ukrajincov zo separatistických území. Sľuboval štedré finančné odmeny, ktoré však vyplácal len zdráhavo alebo neúplne. Napriek všetkým snahám však problém nahradiť straty utrpené v bojoch pretrvával. Všeobecná [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácia]] v Rusku nemohla byť vyhlásená bez zavedenia oficiálneho [[Vojnový stav (hrozba vojny)|vojnového stavu]]. Tým by však padla starostlivo budovaná ruská [[propaganda]] voči vlastným občanom, ktorá od začiatku invázie hlásala, že na Ukrajine vedú iba „''obmedzenú špeciálnu vojenskú operáciu''“. Použitie slova ''vojna'' či kritizovanie ruskej agresie bolo v Rusku zakázané a mohlo byť potrestané až 15 rokmi [[Väzenie|väzenia]].&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-7“ /&gt;

* Výkonné západné zbrane otvorili ukrajinskej armáde možnosť uskutočňovať presne cielené útoky na ruské [[Logistika (vojenstvo)|logistické]] objekty, kontrolné stanovištia a lokálne centrá velenia v tyle ďaleko za [[Front (vojna)|frontovou]] líniou. Tým sa podarilo stabilizovať situáciu na bojisku, v niektorých oblastiach dokonca zmeniť stav veci v prospech Ukrajiny, ktorá vďaka novým zbraniam dokázala vytvoriť protiváhu početnejším ruským zbraňovým systémom.&lt;ref name=“UA-spravodaj-19-7“ /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostala prvé samohybné salvové raketomety M270 | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22962297/ukrajina-dostala-prve-samohybne-salvove-raketomety-m270 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}&lt;/ref&gt; Jeden z najväčších útokov sa odohral v pondelok v noci, keď ukrajinská armáda zasiahla [[Munícia|muničný]] sklad v obci [[Nova Kachovka]] v okupovanej [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Masívny výbuch zaznamenali aj satelity a zničenie muničného skladu potvrdili viacerí ruskí vojnoví blogeri s kontaktmi na fronte.&lt;ref name=“UA-spravodaj-12-7“ /&gt;

* Ruská armáda začala do obsadenej [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskej jadrovej elektrárne]] navážať bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých následne ostreľovala druhú stranu rieky [[Dneper]] a mesto [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]. Citlivé objekty elektrárne tak využila ako štít proti ukrajinským obrancom, ktorí s vedomím rizika nemohli viesť plnohodnotné odvetné ostreľovanie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové odpalují rakety ze Záporožské jaderné elektrárny, přivezli i výbušniny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-na-ukrajine-zaporozska-jaderna-elektrarna-boj.A220716_145109_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-16 | dátum prístupu = 2022-08-18}}&lt;/ref&gt;

* [[Európska komisia]] v stredu vydala usmernenie ohľadne [[Sankcia (trest)|sankcií]] na dovoz tovaru do ruskej [[Exkláva|exklávy]] [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]], podľa ktorého musela [[Litva]] umožniť tranzit ruského nákladu do tejto oblasti po [[Železnica|železnici]] s tým, že prepravovať sa mohli iba nevyhnutné tovary. Tranzit vojenského materiálu a techniky ako aj tovarov s dvojakým použitím zostal úplne zakázaný. [[Členovia Európskej únie|Členské štáty]] [[Európska únia|Európskej únie]], ktorých sa usmernenie týkalo, museli zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov neprekročil priemer z predchádzajúcich troch rokov a aby nedochádzalo k obchádzaniu sankcií. Cestný tranzit tovarov zo sankčných zoznamov nebol podľa opatrení Európskej únie povolený vôbec.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Litva musí umožniť tranzit tovaru do Kaliningradu po železnici, Komisia vydala usmernenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22960316/litva-musi-umoznit-tranzit-tovaru-do-kaliningradu-po-zeleznici-komisia-vydala-usmernenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}&lt;/ref&gt; Litva toto usmernenie plne a bez výhrad rešpektovala.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Litva víta usmernenie Európskej komisie ku Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960521/litva-vita-usmernenie-europskej-komisie-ku-kaliningradu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Sankcionovaný ruský tovar môže prechádzať cez územie bloku do Kaliningradu po železnici | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960389/sankcionovany-rusky-tovar-moze-prechadzat-cez-uzemie-bloku-do-kaliningradu-po-zeleznici | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13| dátum prístupu = 2022-08-18 }}&lt;/ref&gt;

* [[Severná Kórea]] oficiálne uznala samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]] a samozvanú [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prerušila vzťahy so Severnou Kóreou pre uznanie separatistických regiónov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960466/ukrajina-prerusila-vztahy-so-severnou-koreou-pre-uznanie-separatistickych-regionov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}&lt;/ref&gt;

* V [[Istanbul]]e sa začalo štvorstranné rokovanie [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Rusko|Ruska]], [[Turecko|Turecka]] a [[OSN]] týkajúce sa vývozu [[Obilie|obilia]] zo zablokovaných ukrajinských prístavov. Išlo o prvé osobné stretnutie ruských a ukrajinských predstaviteľov od [[29. marec|29. marca]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V Istanbule sa začalo rokovanie Ukrajiny a Ruska týkajúce sa vývozu obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22960125/v-istanbule-sa-zacalo-rokovanie-ukrajiny-a-ruska-tykajuce-sa-vyvozu-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-07-13 | dátum prístupu = 2022-08-18 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category: Russo-Ukrainian War by day}}

== Externé odkazy == 
* [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME.sk – Ukrajinský spravodaj]
* [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}}

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:2022 na Ukrajine]]
[[Kategória:2022 v Rusku]]</text>
      <sha1>10cgxqzi4i79kfdh5ohi1msw9mc6s4v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:PavelKaras13/Slez kučeravý</title>
    <ns>2</ns>
    <id>683866</id>
    <revision>
      <id>7426655</id>
      <parentid>7422843</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:16:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PavelKaras13</username>
        <id>213482</id>
      </contributor>
      <comment>/* Literatúra */ doplnena publikácia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6832" xml:space="preserve">{{Infobox rastliny
|Názov=slez kučeravý
|Obrázok=Slez02.JPG
|Ríša po slovensky=[[rastliny]]
|Ríša po latinsky=Plantae
|Podríša po slovensky=[[cievnaté rastliny]]
|Podríša po latinsky=Tracheobionta
|Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]
|Trieda po latinsky=Rosopsida
|Oddelenie po slovensky=[[magnóliorasty]]
|Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta
|Rad po slovensky=[[slezotvaré]]
|Rad po latinsky=Malvales
|Čeľaď po slovensky=[[slezovité]]
|Čeľaď po latinsky=Malvaceae
|Rod po slovensky=[[slez]]
|Rod po latinsky=Malva
|Druh po slovensky=[[slez kučeravý]]
|Druh po latinsky=Malva verticillata var. crispa
|Binomické meno=Malva verticillata var. crispa
}}
[[Súbor:Květ a plod slézu kučeravého 2.jpg|náhľad|Kvet a plod slezu kučeravého]]
'''Slez kučeravý je varieta slezu praslenatého''' ( ''Malva verticillata var. crispa - slez praslenatý kučeravý'')&lt;ref name=&quot;kv3&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Květena České republiky 3|rok=1992|isbn=80-200-1090-4|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; 

== Popis ==
Je to jednoročná,  až 200 cm vysoká [[bylina]]. [[Stonka]] priama, nepoliehavá. Jej [[List (botanika)|listy]] sú okrúhle, dlaňovito päť až sedem  laločnaté, na okraji zvlnené, kučeravé, husto a jemne zúbkované. Stopkaté  [[Kvet|kvety]]  rastliny vyrastajú v zväzkoch v pazuší listov, [[okvetné lístky]] sú svetlo ružové až belavé a sú asi 7 – 10 milimetrov dlhé.  Kvitne od júla do októbra.  Plod sa skladá z 10 až 12 plôdikov

Jej [[Byľ|byle]] sú priame, s krátkymi postrannými konármi. Rastlina  dokáže vzdorovať miernym mrazom (cca do -5 °C). Po zbere listy postupne dorastajú na bočných výhonkoch. Dolné listy majú dlhé a horné krátke stopky.

Rastlina pochádza z [[Východná Ázia|východnej Ázie]]. Je to jedna z prvých [[Domestikácia|domestifikovaných]] rastlín - už viac ako pred 2500 rokmi v Ázii. V minulosti sa pestovala v Čechách aj na Slovensku podstatne častejšie. V  Číne, Egypte, Nemecku i Rusku sa pestuje stále. Rastlinu je možné využiť aj ako [[biopalivo]] alebo ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Výhodné  je -  aj keď listy opakovane zberáme, neustále dorastajú a rastlina sa rozkonáruje . Aj mladé výhonky sú jedlé, vhodné napr. do polievok. Je samovýsevná, ale nie invazívna. V podstate netrpí chorobami, len pri hustejšej výsadbe ju navštevujú [[skočky]] a na spodnej strane listov sa môže vyskytnúť [[hrdza]].  Pomerne univerzálna rastlina,  je aj  dekoratívna.

Výsev: V apríli až júli, do hlbšej, nezaburinenej pôdy, 30 cm od seba riadky i vzdialenosť medzi rastlinami. Hĺbka 1 – 2 cm, znáša aj polotieň. V miestach, kde sa vyskytujú skočky, napr. výsev po zemiakoch, je lepší výsev až v júli.

==== &lt;big&gt;Zbieraná droga&lt;/big&gt; ====

* list – Folium malvae

== Liečivé účinky ==
Obsahuje [[sliz]], [[triesloviny]] a [[vitamín C]]. Vlastnosti: mucilagenózum (slizotvorné drogy), emoliens (zmäkčujúce účinky), antiflogistikum (antiseptické účinky). Používa sa vo forme čaju na uľahčenie vykašliavania pri prieduškových kataroch a zápaloch horných dýchacích ciest, pri dýchavičnosti, chrapote. Pri žalúdočných a črevných kataroch na úpravu [[Peristaltika|peristaltiky]], pri zápale [[Sliznica žalúdka|sliznice žalúdka]], pri [[Peptický vred|žalúdočných vredoch]], pri zápale mechúra. Tiež pri zápaloch ústnej dutiny je nálev  používaný ako kloktadlo. Protizápalové pôsobenie byliny sa využíva pri liečbe kúpeľmi alebo obkladmi otvorených vredov predkolenia, pri svrbivých alergiách, na hojenie rán, furunklov  a vredov a pri zápaloch žíl, ďalej pri zápale spojiviek, pri vysušení sĺz, ako zmäkčujúci a upokojujúci prostriedok.

Spôsob použitia: Najlepšie čerstvé.

Sušenie: Kvety i listy sa sušia prirodzeným teplom v tieni, za dobrého prístupu vzduchu. Pri sušení sa časť slizovitých látok stráca, ale aj vysušená rastlina má dostatok liečivej sily. Pomer vysušenia  je 5:1. Vysušená rastlina sa uchováva v papierových vreciach. 

Čajovina (species) najlepšie za studena - [[macerát]]. Macerácia -  zmäkčovanie:  2 lyžičky sušiny sa prelejú dvoma šálkami studenej vody a nechá 10 hod. lúhovať. Potom sa  zleje a po dúškoch pije počas dňa.

[[Nálev]] pre vonkajšie použitie: 2 polievkové lyžice [[Droga (omamná látka)|drogy]] sa  prelejú 0,5 l vriacej vody a nechá 10 min. lúhovať.

Potom sa  scedí a nálev využije vo forme kúpeľov alebo obkladov. Na obklady je možné využiť aj zvyšky po príprave čaju. Tie sa v troche vody ohrejú, zmiešajú s [[Jačmenná múka|jačmennou múkou]], rozotrú na ľanové plátno a priložia. 

=== Využitie v kuchyni: ===
Do šalátov, polievok (posekané listy i mladé výhonky), zeleninových jedál, ako [[Špenát siaty|špenát]] (výhoda: neobsahuje [[Kyselina šťavelová|kyselinu šťavelovú]]), do francúzskych zemiakov, s cestovinami, plnené listy, atď. 

Aj nezrelé [[Semeno (rastlina)|semená]] môžu byť varené ako hrášok, semená s [[Tobolka|tobolkou]] je možné nakladať podobne ako [[kapary]] len do slaného roztoku, alebo aj s pridaním pár kvapiek [[Vinný ocot|vinného octu]] alebo [[Balzamikový ocot|balzamika]]. 

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
2. FUT_Fl_Slov_3.pdf (csic.es), strana 386 - 87, číslo vydania: 71-060-82, editors: Futák J. &amp; Bertová L. (po slovensky)

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Malva verticillata}}

== Externé odkazy ==
* [https://prima-receptar.cz/slez-kuceravy-obrovska-rostlina-s-jedlymi-listy/ Sléz kučeravý: Obrovská rostlina s jedlými listy] na Príma receptář {{Ces icon}}
* [https://www.vupt.cz/cz/odrudy/slez-kaderavy Sléz kadeřavý] na webu Výzkumný ústav pícninářský Troubsko {{Ces icon}}
* [http://www.infoflora.ch/de/flora/6192-malva-verticillata-var-crispa.html Malva verticillata] na webu Info Flora {{Deu icon}}
* [http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=2&amp;taxon_id=10534 Malvaceae] ve Flora of China {{Eng icon}}
* [https://www.testudowelt.de/?p=3850 Besondere Gehegepflanzen (9) – Weniger bekannte Vertreter der Familie der Malvengewächse, Malvaceae, Teil II / von Ricarda Schramm] na testudowelt.de  {{Deu icon}}

====== &lt;big&gt;Literatúra&lt;/big&gt; ======
L. Thurzová, J .Kresánek, Š. Mareček, K. Mika .  Malý atlas liečivých rastlín. Vydanie ôsme, 1984. Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin, číslo publikacie 2547 (po slovensky)

Maria  Trebenová.  Zdravie z Božej lekárne. Vyd. 3. Vydalo vydavateľstvo Ikar, a.s., Bratislava, 1997. [[:cs:Speciální:Zdroje_knih/8071184187|ISBN 80-7118-418-7]] (po slovensky)

{{Autoritné údaje}}

=== Zdroje ===

==== Kategorie: Slezovité / Zelenina/ Liečivé rastliny/ Krmovina ====</text>
      <sha1>2a1holt767u87e2mdmy5s5gcsdpprvv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Kreeto</title>
    <ns>2</ns>
    <id>684091</id>
    <revision>
      <id>7426769</id>
      <parentid>7407017</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T20:49:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Euphydryas</username>
        <id>114129</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Euphydryas premiestnil stránku [[Redaktor:Kaankreeto]] na [[Redaktor:Kreeto]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Kaankreeto|Kaankreeto]]“ na „[[Special:CentralAuth/Kreeto|Kreeto]]“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10" xml:space="preserve">Kaankreeto</text>
      <sha1>i349aoo65x5feo1qjsq5tdzlglrkbvt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426776</id>
      <parentid>7426769</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T21:22:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kreeto</username>
        <id>220741</id>
      </contributor>
      <comment>I'm Kreeto now, not Kaankreeto (Teraz som Kreeto, nie Kaankreeto)</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6" xml:space="preserve">Kreeto</text>
      <sha1>a75i8kbryr7v2z7i3qt1gvabqojugu9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Konské (vrch)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684322</id>
    <revision>
      <id>7426862</id>
      <parentid>7423397</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T09:23:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Opis */ d</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6818" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Konské
 | obrázok           = Konské 3TN1.jpg
 | popis             = Konské vľavo
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | región1           = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | okres             = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | okres1            = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | obec              = [[Demänovská Dolina]]
 | obec1             = [[Horná Lehota (okres Brezno)|Horná Lehota]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Ďumbierske Tatry]]
 | časť              = [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]]
 | povodie           = [[Váh]]
 | povodie1          = [[Hron]]
 | nadmorská výška   = 1874.6
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9416
 | zemepisná dĺžka   = 19.6132
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = z [[Demänovská Dolina|Demänovskej Doliny]] cez Chopok
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = Konské (1875 m)
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Žilinského kraja
 | lokátor1          = Žilinský kraj
}}

'''Konské''' ({{mnm|1874.6}}&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v hlavnom hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Leží nad [[Demänovská Dolina|Demänovskou Dolinou]], približne {{Km|15|m|w}} severne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.61322&amp;y=48.94164&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-12 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží na hranici [[Žilinský kraj|Žilinského]] a [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]], okresov [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a [[Brezno (okres)|Brezno]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Demänovská Dolina]] a [[Horná Lehota (okres Brezno)|Horná Lehota]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najbližším sídlom je severozápadne situovaná [[Demänovská Dolina]], severným smerom leží [[Pavčina Lehota]] a južným smerom obce [[Mýto pod Ďumbierom]], [[Bystrá (okres Brezno)|Bystrá]] a [[Horná Lehota (okres Brezno)|Horná Lehota]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Konské je súčasťou hlavného hrebeňa medzi [[Ďumbier (vrch)|Ďumbierom]] ({{Mnm|2046}}) a [[Chopok|Chopkom]] ({{Mnm|2024}}). Severným smerom sa nachádza [[Krakova hoľa]] ({{Mnm|1752}}), [[Pusté]] ({{Mnm|1501}}) a [[Siná (vrch v Nízkych Tatrách)|Siná]] ({{Mnm|1560}}), západným [[Konský grúň]] ({{Mnm|1771}}), Chopok a [[Príslop (vrch v Nízkych Tatrách)|Príslop]] ({{Mnm|1557}}), južným [[Mesiačik]] ({{Mnm|1362}}) a [[Veľký Gápeľ]] ({{Mnm|1776}}) a východným Ďumbier, [[Krúpova hoľa]] ({{Mnm|1922}}) a [[Ludárova hoľa]] ({{Mnm|1731}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Severná časť hrebeňa patrí do povodia [[Váh]]u, kde vodu odvádza riečka [[Demänovka (riečka)|Demänovka]], voda z južných svahov odteká potokom [[Bystrianka]] do rieky [[Hron]]. Vrchol traverzuje [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt; V tejto časti je hustá sieť značených trás, ktoré sú vzájomne poprepájané. Prístup uľahčuje aj lanovka na blízky [[Chopok]].

=== Výhľady ===
Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] i [[Oravské Beskydy|Beskydy]], [[Malá Fatra|Malú Fatru]], [[Kremnické vrchy]], [[Štiavnické vrchy]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Stolické vrchy|Stolické]] a [[Veporské vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.94164&amp;lng=19.61322&amp;ele=1871&amp;azi=39.57&amp;alt=-2.53&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=sr&amp;name=48.94164%c2%b0%20N%2019.61322%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{turistická značka|červená}} červeno značkovanej hrebeňovke ([[Cesta hrdinov SNP]]) traverzom:
** od západu z [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenca]] cez [[Chopok]]
** od východu od [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chaty generála Milana Rastislava Štefánika]] cez [[Krúpovo sedlo]]
* mnohými značenými chodníkmi, vedúcimi zo severného i južného smeru&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Ďumbier (geomorfologická časť)]]
* [[Ďumbierske Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.61322&amp;y=48.94164&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Demänovská Dolina]]
[[Kategória:Horná Lehota (okres Brezno)]]</text>
      <sha1>otqj0cjq18r0eil17xqrkvg7uc1a1og</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Les Charlots</title>
    <ns>0</ns>
    <id>684395</id>
    <revision>
      <id>7426802</id>
      <parentid>7425667</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:28:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */ -</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36879" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina|Obrázok=Les Charlots Sanremo 1974.jpg|Názov skupiny=Les Charlots|Popis obrázku=Les Charlots (Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]].|Bývalí členovia=(†) Gérard Rinaldi&lt;br /b&gt;(†) Gérard Filippelli&lt;br /b&gt;Luis Rego&lt;br /b&gt;(†) Jacques Dautriche&lt;br /b&gt;Donald Rieubon&lt;br /b&gt;William Olivier|Členovia skupiny=Jean Sarrus&lt;br /b&gt;Jean-Guy Fechner&lt;br /b&gt;Richard Bonnot|Hudobný vydavateľ=Disques Vogue, Disques Barclay|Roky pôsobenia=[[1965]] – [[1997]], [[2007]] – [[2011]], od roku [[2014]]|Žáner=[[rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]]|Krajina pôvodu=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Iné názvy=Les Problèmes}}

'''Les Charlots''' je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] skupina pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych]] a [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokoch [[20. storočie|dvadsiateho storočia]], ktorá pozostávala zo šiestich členov: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}&lt;/ref&gt;

Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre „klaunov“ alebo „idiotov“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hv�zdy francouzsk� kinematografie - Les Charlots|url=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Luis Rego 2012.jpg|náhľad|[[Luis Rego]] bývalý člen skupiny na natáčaní [[Dokumentárny film|dokumentu]] z roku [[2012]].]]
[[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) na festivale v roku [[2017]].]]

== História skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Définitivement Charlots: Autobiographie|url=https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&amp;pg=PT207&amp;lpg=PT207&amp;dq=Les+Charlots+dans+l'espace+de+Guy+Lux&amp;source=bl&amp;ots=6EHgJUb0Nu&amp;sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&amp;hl=fr&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&amp;q=Les%20Charlots%20dans%20l'espace%20de%20Guy%20Lux&amp;f=false|vydavateľ=LéoLu-GrrrArt Éditions|rok=2012-11-06|jazyk=fr|poznámka=Google-Books-ID: c214Ioxho1gC|meno=Jean|priezvisko=Sarrus}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2022-07-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : &quot;Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !&quot; (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean sarrus fotografías e imágenes de alta resolución|url=https://www.alamy.es/imagenes/jean-sarrus.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=es|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2022-07-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ciné-ressources : le catalogue collectif des bibliothèques et archives de cinéma|url=http://www.cineressources.net/recherche_t.php|vydavateľ=www.cineressources.net|dátum prístupu=2022-08-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tony Frank {{!}} Les CHARLOTS|url=https://www.tonyfrank.fr/artists/Les-CHARLOTS|vydavateľ=Tony Frank|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FLESCHARLOTS2021|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=76546.html|vydavateľ=AlloCiné|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}&lt;/ref&gt; ==
V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, spevák [[Gérard Rinaldi]] a bas-gitarista [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hraním na [[akordeón]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal gitarista [[Luis Rego]] a o rok neskôr gitarista [[Gérard Filippelli]] a bubeník [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokov skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] ale aj hudobníka [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), keď počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu bol na niekoľko mesiacov uväznený za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň „Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique“ („Balada pre Luisa Rega, politického väzňa“) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu „Le pays des Merveilles“ („Krajina zázrakov“). V [[Október|októbri]] [[1965]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Olivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom a tak funkciu bubeníka nahradil [[Jean-Guy Fechner]]. Priebehom času sa skupina s Les Problèmes premenuje na Les Charlots. Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego. Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály. V druhej polovici šesťdesiatych rokov mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]] ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Claude François]], [[:cs:Françoise_Hardyová|Françoise Hardy]] alebo aj skupín [[The Rolling Stones]] a [[:cs:Téléphone|Téléphone]]. Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových hudobníkov. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]].

Pre zvyšujúcu popularitu skupiny sa režisér [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche]]. Film prekvapivo zaznamenal obrovský úspech s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov v kinách čím odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit ''Merci patron'', ktorý vydali vo svojom novom albume ''Charloteries''. Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou, s takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou. Film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme [[Aristomačky]] [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego člen kvinteta rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil. Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera. Ten nahradil [[Michel Ardan|Michela Ardana]] a postaral sa o kvalitnú produkciu ich filmov. V sedemdesiatom druhom natočili športovú komédiu ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]]. Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách. V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''Veľký bazár'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší. S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní filmu ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú úlohu vojakov na konci filmu. Tiež vydali albumy ''En vadrouille'' a ''Au pays des pesetas et d'autres aventures,'' ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok – historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj film ''Bažanti idú do boja'', ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja'' zaznamenávajú solídne príjmy v kinách a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj v [[India|Indii]], [[Rusko|Rusku]] či [[Kanada|Kanade]]. Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár na nový film so skupinou. Film sa volá ''Bozky z Hongkongu'' a je to paródia akčných filmov s pomerne vysokým rozpočtom. Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti veľa anglosaských hercov ako napr.: [[Mickey Rooney]], [[:cs:Clifton_James|Clifton James]] alebo [[David Tomlinson]]. Film sa vo Francúzsku považuje za dosť kontroverzný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny. V roku [[1976]] skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na film ''Charlots Charlottes'', ale Fechnerovi sa dej a téma filmu vôbec nepozdáva. Nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Les Charlots trvajú na realizácii filmu a tak sa Fechner rozhodne kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy s týmto projektom však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde. Vzápätí sa producent Fechner rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou. Na toto rozhodnutie zareaguje aj člen kvarteta brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West) kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]].

Skupina sa stáva triom bez producenta. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]]. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú – ako napr.: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]) a ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]), ktoré mali už slabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] „La Cuisine des Anges“ („Kuchyňa anjelov“), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich inými filmami bol veľký neúspech. O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov. Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit ''L'Apérobic'', ktorý bol súčasťou albumu ''C'est trop… c'est trop !''. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Postupom času sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. V polovici osemdesiatych rokov naspievali upravenú verziu hitu ''Toute première fois'' od speváčky [[:en:Jeanne_Mas|Jeanne Mas]]. Na konci roka [[1986]] sa člen tria Gérard Rinaldi rozhodol opustiť skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] či v [[Televízia (prenos)|televízii]]. Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]] čím zreformovali skupinu. Spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] mal v roku [[1988]] s bývalou skupinou Les Problèmes zopár koncertov v [[Olympia (Paríž)|Olimpii]]. V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvý krát režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots''. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho, film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov (!!!). Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia „La roue tourne“ („Koleso sa točí“), ktoré prichádza na pomoc hercom vo finančnej núdzi. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla.

V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] ostatní členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho televíznej šou [[Vivement dimanche]]. Duo skončilo na konci roka [[2011]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldido, ktorý o pár mesiacov nasledujúceho roku skonal. Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka [[2012]] sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu „Définitivement Charlots“ („Koniec Charlotov“) ktorá rozpráva o spomienkach a histórii skupiny. V [[November|novembri]] [[2012]] je vydaná vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]]. Pre Sarrusovú iniciatívu sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota. V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime'']. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Rakovina|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu. Na začiatku roka [[2022]] vydali 14-skladbový album s novými pesničkami spievanými počas živých vystúpení.

== Členovia skupiny &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-07-19|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt; ==

=== Aktuálni členovia ===

* [[Jean Sarrus]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[basová gitara]] a [[Spevák|spev]]
* [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]] – [[1976]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[Richard Bonnot]] ([[1987]] – [[1997]]) – [[Spevák|spev]], (od roku [[2014]]) – [[Spevák|spev]]

=== Bývalí členovia ===

* (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]] – [[1986]]) – [[Spevák|spev]] a [[saxofón]], ([[2007]] – [[2011]]) – [[Spevák|spev]]
* (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]] – [[1997]]) – [[gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Luis Rego]] ([[1965]] – [[1971]]) – [[rytmická gitara]], [[klavír]] a [[sprievodný spev]]
* (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]) – [[basová gitara]] a [[sprievodný spev]]
* [[Donald Rieubon]] ([[1965]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]
* [[William Olivier]] ([[1965]] – [[1966]]) – [[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]]

=== Časová os členov ===
&lt;timeline&gt;
ImageSize = width:1330 height:330
PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50
Alignbars = justify
DateFormat  = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/1963 till:01/01/2023
TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy

Colors =
  id:vocals     value:red     legend:Spev
  id:Bvocals    value:pink     legend:Sprievodný_spev
  id:guitar     value:green     legend:Gitara
  id:bass     value:blue     legend:Basová_gitara
  id:lguitar     value:purple     legend:Rytmická_gitara
  id:drums     value:orange     legend:Bicie
  id:piano     value:claret     legend:Klavír
  id:saxophone     value:yellow     legend:Saxofón
  id:Lines     value:black     legend:Albumy
  id:Lines2     value:gray(0.75) legend:Filmy
  id:Lines3     value:gray(0.95) legend:Vivement_Dimanche

Legend = orientation:horizontal position:bottom

ScaleMajor = increment:2 start:1963
ScaleMinor = increment:1 start:1964

BarData =

  bar:Jean     text:&quot;Jean Sarrus&quot;
  bar:Phil     text:&quot;(†) Gérard Filippelli&quot;
  bar:Gérard     text:&quot;(†) Gérard Rinaldi&quot;
  bar:Richard     text:&quot;Richard Bonnot&quot;
  bar:Jean-Guy     text:&quot;Jean-Guy Fechner&quot;
  bar:Luis     text:&quot;Luis Rego&quot;
  bar:Jacques     text:&quot;(†) Jacques Dautriche&quot;
  bar:Donald     text:&quot;Donald Rieubon&quot;
  bar:William     text:&quot;William Olivier&quot;

PlotData=

 width:12 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4)

  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass
  bar:Jean     from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass
  bar:Jean     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:3
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:bass
  bar:Jean     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals width:3

  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar
  bar:Phil     from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:3
  bar:Phil     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals
  bar:Gérard     from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:3
  bar:Gérard     from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals

  bar:Richard     from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals
  bar:Richard     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:vocals

  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:3
  bar:Jean-Guy     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:drums
  bar:Jean-Guy     from:01/02/2014 till:01/08/2022 color:Bvocals width:3

  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:lguitar
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3
  bar:Luis     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Piano width:8
  bar:Luis     from:06/04/2008 till:06/04/2008 color:vocals

  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass
  bar:Jacques     from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:3

  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:3
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:drums
  bar:Donald     from:01/01/1988 till:01/02/1988 color:Bvocals width:3

  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums
  bar:William     from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:3

LineData =
  at:01/01/1966 color:black layer:back
  at:01/01/1967 color:black layer:back
  at:01/01/1968 color:black layer:back
  at:01/01/1969 color:black layer:back
  at:01/01/1970 color:black layer:back
  at:01/08/1970 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1971 color:black layer:back
  at:15/12/1971 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1972 color:black layer:back
  at:26/09/1972 color:lines2 layer:back
  at:14/12/1972 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1973 color:black layer:back
  at:06/09/1973 color:lines2 layer:back
  at:06/12/1973 color:lines2 layer:back
  at:13/02/1974 color:lines2 layer:back
  at:13/03/1974 color:lines2 layer:back
  at:11/12/1974 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1975 color:black layer:back
  at:04/06/1975 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1975 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1976 color:black layer:back
  at:01/01/1977 color:black layer:back
  at:01/02/1978 color:lines2 layer:back
  at:24/10/1979 color:lines2 layer:back
  at:17/12/1980 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1983 color:black layer:back
  at:02/02/1983 color:lines2 layer:back
  at:08/02/1984 color:lines2 layer:back
  at:01/01/1985 color:black layer:back
  at:01/01/1986 color:black layer:back
  at:17/06/1992 color:lines2 layer:back
  at:01/01/2008 color:black layer:back
  at:06/04/2008 color:lines2 layer:back
  at:06/04/2008 color:lines3 layer:back
  at:01/01/2022 color:black layer:back
&lt;/timeline&gt;

== Filmografia ==

=== Celovečerné filmy ===

* [[1970]]: (La Grande Java), réžia [[Philippe Clair]]
* [[1971]]: ''[[Bažanti (film)|Bažanti]]'' (Les Bidasses en folie), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' (Les Fous du stade), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (Les Charlots font l'Espagne), réžia [[Jean Girault]]
* [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (Le Grand Bazar), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (Je sais rien, mais je dirai tout), réžia [[Pierre Richard]] – ([[Cameo rola]])
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (Les Quatre Charlots mousquetaires), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' (À nous quatre, Cardinal !), réžia [[André Hunebelle]]
* [[1974]]: ''[[Bažanti idú do boja]]'' (Les bidasses s'en vont en guerre), réžia [[Claude Zidi]]
* [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (Trop c'est trop), réžia [[Didier Kaminka]] – ([[Cameo rola]])
* [[1975]]: ''Bozky z Hongkongu'' (Bons baisers de Hong Kong), réžia [[Yvan Chiffre]]
* [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' / ''Bažanti a cudzinecká légia'' (Et vive la liberté !), réžia [[Serge Korber]]
* [[1979]]: ''Blúznenie bažantov'' / ''Bažanti v delíriu'' (Les Charlots en délire), réžia [[Alain Basnier]]
* [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (Les Charlots contre Dracula), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]]
* [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (Le Retour des bidasses en folie), réžia [[Michel Vocoret]]
* [[1984]]: ''Bažanti – Nebezpečné známosti'' (Charlots Connection), réžia [[Jean Couturier]]
* [[1992]]: (Le Retour des Charlots), réžia [[Jean Sarrus]]

=== Nezrealizované filmy ===

* [[1971]]: ''Veľká mafia'' (La Grande Maffia), réžia [[Philippe Clair]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem
* [[1975]]: ''Ďakujem šéfe'' (Merci Patron), réžia [[Jean Girault]] – pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval
* [[1976]]: (Charlots Charlottes), réžia [[Denis Amar]] – scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner
* [[1976]]: ''Bažanti na ďalekom západe'' (Les Charlots au Far West), réžia [[Claude Zidi]] – po odchode producenta nikto film neinicioval
* [[1977]]: ''Bažanti vo vesmíre'' (Les Charlots dans l'espace), réžia [[Guy Lux]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[1979]]: ''Bažanti na cestách'' (Les Bidasses en vadrouille), réžia [[Michel Ardan]] – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]]
* [[1985]]: ''Majstri gagov'' (Les Rois du gag), réžia [[Claude Zidi]] – po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]]
* [[1985]]: (Les Rois de la resquille), réžia [[Bernard Launois]] – scenár odmietnutý Les Charlots
* [[2012]]: ''Veľký bazár 2'' (Le Grand Bazar 2) – kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil

=== TV relácie ===

* [[1969]]: (L'homme qui venait du Cher), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1970]]: ''Svätúškovia'' (Les saintes chéries : Eve et son premier client), réžia [[Jean Becker]]
* [[1970]]: (La Lucarne magique : féérie contemporaine), réžia [[Pierre Desfons]]
* [[1983]]: ''Honba za pokladom'' (La Chasse aux trésors), réžia [[Guy Job]] a [[Patrick Gandrey-Réty]] – šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]]
* [[1985]]: (Demain c'est dimanche), réžia [[Georges Barrier]] a [[Guy Job]]
* [[2008]]: (Vivement dimanche), réžia [[Dominique Colonna]] – šou s [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]]

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Antoine rencontre Les Problèmes'' – (album opätovne vydatý v roku [[1995]])
* [[1967]]: ''Charlow-up''
* [[1968]]: ''Caf'Conc'Charlots''
* [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian''
* [[1970]]: ''Charlotissimo''
* [[1971]]: ''Charloteries''
* [[1972]]: ''En vadrouille''
* [[1973]]: ''Au pays des pesetas et d'autres aventures''
* [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte “Le Dîner du President”''
* [[1976]]: ''Nouvelle Cuvée''
* [[1977]]: ''Et ta sœur''
* [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !''
* [[1985]]: ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits''
* [[1986]]: ''Parod'Hit Parade''
* [[2008]]: ''Les Charlots 2008'' (CD 2 titres s 11 bonusmi)
* [[2022]]: 14-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení
}}

=== Živé albumy ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Les Charlots à l'Olympia''
* [[1969]]: ''Il Etait Une Fois à l'Olympia''
* [[1972]]: ''Les Charlots - Olympia 72''
* [[1984]]: ''4. Festival du Rire de Rochefort''
}}

=== Kompilácie ===
{{Stĺpce|2|
* [[1967]]: ''Chansons''
* [[1972]]: ''Les Grands Succès (Greatest Hits)''
* [[1973]]: ''12 succès des Charlots''
* [[1974]]: ''12 chansons + 4''
* [[1977]]: ''Histoire merveilleuse''
* [[1977]]: ''Le Double Disque d'or des Charlots''
* [[1984]]: ''Nouvelle Édition''
* [[1984]]: ''Programme plus''
* [[1994]]: ''Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux''
* [[1999]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 1''
* [[2000]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 2''
* [[2003]]: ''Les Essentiels''
* [[2006]]: ''Paulette, la reine des paupiettes''
* [[2011]]: ''Les Charlots, l'essentiel, 2CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2012]]: ''Les Charlots, Best Of, 3CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2014]]: ''Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2015]]: ''Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
* [[2016]]: ''Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD + un CD'' so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
}}

=== Spolupráca ===
{{Stĺpce|2|
* [[1966]]: ''Comme le vent'' od Christine Delaroche – neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom
* [[1967]]: ''Des garçons faciles'' od Clothilde – ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue
* [[1970]]: ''Je t’aime…normal'' a ''Super-Gangsters'' od Jean a Janet (Jean Sarrus a Janet Woollacott) – dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim.
* [[1970]]: 11. januára 1970 v programe ''Un incertain sourire'' na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami ''La Complainte de Peruggia'' a ''Elle est retrouvée, la Joconde'' (repríza programu na kanáli Melody v auguste [[2017]])
* [[1973]]: ''La Révolution française'' de Claude-Michel Schönberg – ''Serment de Talleyrand'' (12 júl 1789) a ''Fête de la Fédération'' (Talleyrand)
* [[2011]]: ''Et maintenant… quelque chose de différent'' existuje verzia ''Le Chou'' na pódiu v podaní Les Charlots a Eddyho Mitchella
}}

== Zaujímavosti o skupine ==

* Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
* Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov.
* Podľa programu Canal+ histoires de cinéma odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu.
* Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]]), alebo Locos ([[Španielsko]]).
* [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokov v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}&lt;/ref&gt;
* [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici pri [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}&lt;/ref&gt;
* Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera}}&lt;/ref&gt;
* Skupina vydala celkovo 16 štúdiových albumov a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]].
* Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia.
* Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali aby spolu džemovali.
* Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]].
* Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama.
* V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu [[Pif (komiks)|Pif]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pif Gadget avec Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=cndPd53sDZA|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots'', ''Chagrin d’labour'', ''Toute première fois'', ''Albert'' ale aj hit ''Les Nouilles''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.discogs.com/artist/576638-Les-Charlots|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Les Charlots|štítok=Les Charlots}}{{projekt|commonscat=Luis Rego|štítok=Luis Rego}}

== Externé odkazy ==

* {{csfd meno|id=4897|meno=Gérard Rinaldi}}
* {{csfd meno|id=4898|meno=Jean Sarrus}}
* {{csfd meno|id=4899|meno=Gérard Filippelli}}
* {{csfd meno|id=4901|meno=Jean-Guy Fechner}}
* {{csfd meno|id=57922|meno=Luis Rego}}
* {{csfd meno|id=453713|meno=Richard Bonnot}}
* {{imdb meno|id=0153273|meno=Les Charlots}}
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=946 ''Gérard Rinaldi''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=918 ''Jean Sarrus''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=917 ''Gérard Filippelli''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=1926 ''Jean-Guy Fechner''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=607 ''Luis Rego''] v Base de Données de films français avec images (po francúzsky)
* [https://ok.ru/video/c5239578 ''Les Charlots''] v OK.ru (po anglicky)

[[Kategória:Hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski hudobníci]]
[[Kategória:Francúzske hudobné skupiny]]
[[Kategória:Rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski rockoví hudobníci]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Francúzski popoví hudobníci]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1966]]
[[Kategória:Francúzski herci]]</text>
      <sha1>85wrru0eibfpolpsa6g0dobtlmm7gtr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Enzýmový inhibítor</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685006</id>
    <revision>
      <id>7426803</id>
      <parentid>7417253</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:30:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zdroj */ op</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6243" xml:space="preserve">[[File:Enzyme_inhibitors_2.svg|náhľad|400x400bod|'''Hore''': Enzým (E) urýchľuje premenu substrátu (S) na produkty (P). V procese vzniká komplex enzým-substrát (ES).&lt;br /&gt;'''Dole''': Naviazaním inhibítory (I) na enzým dochádza k zneprístupneniu enzýmu (E) pre substrát (S), ktorý sa nemôže naviazať. Tým dochádza k spomaleniu/zastaveniu premeny substrátu na produkt (P). V procese vzniká komplex enzým-inhibítor (EI).&lt;br /&gt;Väzbové miesto pre substrát je zvýraznené modro-bielou, substrát je čierny obdĺžnik a inhibítor je zelený obdĺžnik. Inhibítor sa v obrázku viaže priamo na aktívne miesto, ale v skutočnosti sa niektoré inhibítory môžu viazať i na iné miesta na enzýme a tak zablokovať jeho funkciu.]]
'''Enzýmový inhibítor''' je [[molekula]], ktorá sa viaže na [[enzým]] a blokuje jeho [[Enzýmová aktivita|aktivitu]].&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Srinivasan B|title=A guide to enzyme kinetics in early drug discovery|journal=The FEBS Journal|date=February 2022|pmid=35175693|doi=10.1111/febs.16404|s2cid=246903542}}&lt;/ref&gt; Enzýmy sú [[bielkovina|bielkoviny]], ktoré urýchľujú [[Chemická reakcia|chemické reakcie]] nutné pre existenciu života, u ktorých sa [[substrát (biochémia)|substrát]] ([[reaktant]]; molekula, ktorú enzýmy rozpoznávajú) premieňa na [[produkt (chémia)|produkt]] (výsledok reakcie).&lt;ref name=&quot;Copeland_2013&quot;&gt;{{cite book|vauthors=Copeland RA|chapter=Why Enzymes as Drug Targets? Enzyme are Essential for Life|pages=1–23|title=Evaluation of Enzyme Inhibitors in Drug Discovery: A Guide for Medicinal Chemists and Pharmacologists|date=March 2013|publisher=John Wiley &amp; Sons, Inc.|isbn=978-1-118-48813-3|doi=10.1002/9781118540398.ch1|edition=Second}}&lt;/ref&gt; Enzým sprostredkováva konkrétnu chemickú reakciu tým, že viaže substrát vo svojom [[aktívne miesto|aktívnom mieste]], čo je špecializovaná oblasť enzýmu, ktorá urýchľuje [[Rýchlosť určujúci krok|najnáročnejší krok chemickej reakcie]].

Enzýmový inhibítor zabraňuje tomuto procesu (= inhibuje ho), a to buď tak, že sa viaže na aktívne miesto enzýmu (čím znemožňuje naviazanie samotného substrátu), alebo tak, že sa naviaže na iné miesto na enzýme, čím zablokuje enzýmovú [[katalýza|katalýzu]] a priebeh reakcie. Enzýmový inhibítor sa môže viazať [[reverzibilná reakcia|reverzibilne]] (vratne) alebo [[ireverzibilná reakcia|ireverzibilne]] (nevratne). Ireverzibilné inhibítory tvoria chemickú väzby s enzýmom, ktorá znemožňuje enzýmovú katalýzu, dokým sa väzba nerozpadne. Oproti tomu reverzibilné inhibítoru sa viažu [[nekovalentná interakcia|nekovalentne]] a môžu spontánne opustiť enzým, čo umožní obnovenie funkcie enzýmu. Reverzibilné inhibítory tvoria niekoľko druhov inhibície podľa toho, či sa viažu na enzým samotný, na komplex enzým-substrát (teda substrát naviazaný na enzým) alebo na obe možnosti (enzým samotný i komplex enzým-substrát).

Enzýmové inhibítory hrajú dôležitú úlohu vo všetkých bunkách, pretože sú zvyčajne špecifické pre jeden enzým a ich úlohou je ovládanie aktivity daného enzýmu. Napríklad enzýmy v [[metabolická dráha|metabolickej dráhy]] môžu byť inhibované molekulami, ktoré vznikajú v dráhe neskôr, čím sa zastavuje produkcia týchto molekúl, ktoré už nie sú potrebné. (Ak existuje dostatočné množstvo (medzi)produktu metabolickej dráhy, nemusí táto metabolická dráha ďalej prebiehať.) Tento druh [[negatívna spätná väzba|negatívnej spätnej väzby]] je dôležitým spôsobom [[Homeostáza|udržiavania rovnováhy]] v [[bunka|bunke]].&lt;ref name=&quot;Sauro_2017&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Sauro HM|title=Control and regulation of pathways via negative feedback|journal=Journal of the Royal Society, Interface|volume=14|issue=127|pages=1–13|date=February 2017|pmid=28202588|pmc=5332569|doi=10.1098/rsif.2016.0848}}&lt;/ref&gt; Enzýmové inhibítory takisto riadia esenciálne enzýmy, napríklad [[Proteáza|proteázy]] a [[Nukleáza|nukleázy]], ktoré, keby neboli kontrolované, by mohli poškodiť bunku. Mnoho [[jed]]ov produkovaných zvieratami a rastlinami sú enzýmové inhibítory, ktoré blokujú aktivitu dôležitých enzýmov v koristi alebo predátoroch.

Mnohé [[liečivo|liečivá]] sú enzýmové inhibítory, ktoré inhibujú odchyľujúce sa ľudské enzýmy alebo enzýmy nutné pre prežitie [[patogén]]ov, napríklad [[vírus]]ov, baktérií alebo [[Parazitizmus|parazit]]ov. Medzi príklady patrí [[metotrexát]] (používaný v [[Chemoterapia|chemoterapii]] a v liečení [[reumatická artritída|reumatickej artritídy]]) a [[inhibítor proteázy|inhibítory proteáz]] (ktoré sa používajú v liečbe [[HIV/AIDS]]). Keďže antipatogénne inhibítory zvyčajne zameriavajú len jeden enzým, tieto liečivá majú vysokú [[špecificita (biochémia)|špecificitu]] a zvyčajne u ľudí neprodukujú veľa vedľajších účinkov, hlavne za predpokladu, že u ľudí neexistujú [[sekvenčná homológia|analogické]] enzýmy. (Analogické enzýmy často skutočne neexistujú, keďže tieto patogény a ľudia sú si [[genetická vzdialenosť|geneticky vzdialené]].) Medicinálne enzýmové inhibítory majú často nízke [[disociačná konštanta|disociačné konštanty]], čo znamená, že stačí malé množstvo inhibítoru, aby došlo k inhibícii enzýmu. Nízka koncentrácia enzýmového inhibítoru znižuje riziko poškodenia [[pečeň|pečeni]] a [[Oblička|obličiek]] a iných [[nežaduci účinok lieku|nežaducich účinkov]]. Kvôli tomu sú objavy a vylepšenie enzýmových inhibítorom oblasťami aktívneho výskumu v [[Biochémia|biochémii]] a [[Farmakológia|farmakológii]].&lt;ref name=&quot;Srinivasan&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Srinivasan B|title=Explicit Treatment of Non-Michaelis-Menten and Atypical Kinetics in Early Drug Discovery*|journal=ChemMedChem|volume=16|issue=6|pages=899–918|date=March 2021|pmid=33231926|doi=10.1002/cmdc.202000791|s2cid=227157473}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Enzyme inhibitor|1100316217}}
{{Portál|Chémia}}

{{Enzýmy}}

[[Kategória:Látková premena]]
[[Kategória:Enzýmy]]</text>
      <sha1>8dwvq1fsrbgstruins6c23tpny5bl5h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Navigačné šablóny monarchov</title>
    <ns>14</ns>
    <id>685496</id>
    <revision>
      <id>7426804</id>
      <parentid>7422156</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T02:32:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>-</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="61" xml:space="preserve">[[Kategória:Navigačné šablóny hláv štátov|Monarchov]]</text>
      <sha1>nc9tjo7i8f2f09leqrqeqnfm65jzzuh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DEXTY</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685505</id>
    <revision>
      <id>7426781</id>
      <parentid>7421747</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:00:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.99.168</ip>
      </contributor>
      <comment>citujem jeho kamarata</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3681" xml:space="preserve">{{významnosť}}
{{Urgentne upraviť|2022-08-09}}
{{Infobox Hudobný umelec|Meno=DEXTY|Obrázok=1Y6A8344.jpg|Veľkosť obrázku=240px|Popis obrázku=Daniel Rolák počas účinkovania v roku 2022|Rodné meno=Daniel Rolák|Umelecké mená=Dexty|Dátum narodenia={{dnv|2006|1|1}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Slovensko]]|Pôsobenie=DJ, hudobný producent|Žáner=[[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&amp;B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[dubstep]], [[electro]]|Roky pôsobenia=[[2020]] – súčasnosť|Webstránka=https://djdexty.wixsite.com/dexty?fbclid=IwAR3TwWYyeZApzUNIhqUhZ4F9dYH2lhimZGN_mxA9pE9JCErynSdEMC4coKo}}

'''Daniel Rolák''' (*[[1. január]] [[2006]], [[Košice]], [[Slovensko]]), známy pod umeleckým menom '''DEXTY''' je slovenský [[DJ]] a [[hudobný producent]], ktorý pôsobí od roku [[2020]].

== Hudobná kariéra ==
'''Daniel Rolák''' sa začal zaujímať o [[Hip-hop (subkultúra)|hip - hopovú]] [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]] už ako 11 ročný chlapec, kedy so spolužiakmi v škole počúvali [[:en:Mobb_Deep|Mobb Deep]], [[:en:D12|D12]], [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] a iné [[Hip-hop (hudba)|rapové skupiny]]. 

Ako malý chlapec najčastejšie počúval [[Kali|Kaliho]] a neskôr si obľúbil aj ostatných [[Interpreter|interpretov]] [[slovenskej rapovej scény]]. 

V roku [[2018]] sa začal zaujímať o [[Beatmaker|beatmaking]] a hudobný produkciu, kedy si do počítača stiahol softvér [[:en:FL_Studio|FL Studio 12]]. Hudbu sa učil '''skladať''' pomocou videí na [[YouTube|Youtube]]. Do roku [[2020]] sa hudbe '''akívne''' nevenoval.


V [[Január|januári]] roku [[2020]] sa rozhodol, že využije svoje zručnosti a začne sa venovať hudbe '''naplno'''. V priebehu prvého [[Mesiac (časová jednotka)|mesiaca]] stihol vytvoriť '''25''' [[Beat|beatov]] a posielal ich rôznym [[Interpreter|interpretom]]. 

'''Stihol''' už [[Produkovanie|odprodukovať]] niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] a jeho [[hudba]] sa dostala aj k [[Americký|americkým]] '''interpretom.'''


Neskôr sa začal zaujímať o [[DJ|DJ-ing]]. '''V lete''' [[2021]] sa rozhodol napísať [[mail]] do '''miestneho klubu''', kde prvýkrát účinkoval ako [[DJ]]. 

Po svojom '''prvom vystúpení''' písal [[Mail|maily]] do '''viacerých klubov''' a '''promotérom''' vďaka čomu získal viacero spoluprác a vystúpení. 


Začiatkom roka [[2022]] vydal spolu s [[Raper|raperom]] '''Mabex Boy''' spoločný singel '''[https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsa25n8G6NcC6skaKKh99uBfq2fLog:1659970905911&amp;q=rent+free+mabex+boy&amp;spell=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjEsLzBwbf5AhV3wQIHHW-UAkwQBSgAegQIARA4&amp;biw=1920&amp;bih=955&amp;dpr=1 RENTFREE]''', na ktorý bol natočený [[videoklip]]. [[Singel (hudba)|Singel]] zapôsobil na '''mnohých poslucháčov.''' Kvôli tomu sa rozhodli vydať '''spoločný projekt''' v podobe [[EP]] s názvom '''''[https://www.google.com/search?q=code+808+mabex+boy&amp;client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsaThyFao6CTWL-3Bv_f3RNgYJ7U_A%3A1659971048991&amp;ei=6CXxYt2EPJXfkwXngo-QDA&amp;ved=0ahUKEwjdmNmFwrf5AhWV76QKHWfBA8IQ4dUDCA0&amp;uact=5&amp;oq=code+808+mabex+boy&amp;gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBQghEKABMgUIIRCgATIFCCEQoAEyBQghEKABOgcIABBHELADOgYIABAeEBY6CAgAEB4QDxAWOgoIIRAeEA8QFhAdSgQIQRgASgQIRhgAUI0BWMgWYPsXaAFwAXgAgAGDAYgB-AeSAQM1LjWYAQCgAQHIAQXAAQE&amp;sclient=gws-wiz &quot;CODE 808&quot;]''''', z ktorého '''pilotný''' [[Singel (hudba)|singel]] &quot;''Nový Variant&quot;'' vyšiel v marci roku [[2022]]. Celý projekt vyšiel v júni roku [[2022]].   

a je to bos a bos bos bos bos dey bos velky bos frajer bos a bos bos celkom bos frajer bos dexty bos a bos bos bos  

-zvony 
[[Kategória:Hudba]]
__NEUPRAVOVAŤSEKCIE__</text>
      <sha1>f9wtwi26enqqej1g2yktqv2t4wj9aj1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426782</id>
      <parentid>7426781</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:05:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>78.99.99.168</ip>
      </contributor>
      <comment>zhrubeny citat</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3693" xml:space="preserve">{{významnosť}}
{{Urgentne upraviť|2022-08-09}}
{{Infobox Hudobný umelec|Meno=DEXTY|Obrázok=1Y6A8344.jpg|Veľkosť obrázku=240px|Popis obrázku=Daniel Rolák počas účinkovania v roku 2022|Rodné meno=Daniel Rolák|Umelecké mená=Dexty|Dátum narodenia={{dnv|2006|1|1}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Slovensko]]|Pôsobenie=DJ, hudobný producent|Žáner=[[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&amp;B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[dubstep]], [[electro]]|Roky pôsobenia=[[2020]] – súčasnosť|Webstránka=https://djdexty.wixsite.com/dexty?fbclid=IwAR3TwWYyeZApzUNIhqUhZ4F9dYH2lhimZGN_mxA9pE9JCErynSdEMC4coKo}}

'''Daniel Rolák''' (*[[1. január]] [[2006]], [[Košice]], [[Slovensko]]), známy pod umeleckým menom '''DEXTY''' je slovenský [[DJ]] a [[hudobný producent]], ktorý pôsobí od roku [[2020]].

== Hudobná kariéra ==
'''Daniel Rolák''' sa začal zaujímať o [[Hip-hop (subkultúra)|hip - hopovú]] [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]] už ako 11 ročný chlapec, kedy so spolužiakmi v škole počúvali [[:en:Mobb_Deep|Mobb Deep]], [[:en:D12|D12]], [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] a iné [[Hip-hop (hudba)|rapové skupiny]]. 

Ako malý chlapec najčastejšie počúval [[Kali|Kaliho]] a neskôr si obľúbil aj ostatných [[Interpreter|interpretov]] [[slovenskej rapovej scény]]. 

V roku [[2018]] sa začal zaujímať o [[Beatmaker|beatmaking]] a hudobný produkciu, kedy si do počítača stiahol softvér [[:en:FL_Studio|FL Studio 12]]. Hudbu sa učil '''skladať''' pomocou videí na [[YouTube|Youtube]]. Do roku [[2020]] sa hudbe '''akívne''' nevenoval.


V [[Január|januári]] roku [[2020]] sa rozhodol, že využije svoje zručnosti a začne sa venovať hudbe '''naplno'''. V priebehu prvého [[Mesiac (časová jednotka)|mesiaca]] stihol vytvoriť '''25''' [[Beat|beatov]] a posielal ich rôznym [[Interpreter|interpretom]]. 

'''Stihol''' už [[Produkovanie|odprodukovať]] niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] a jeho [[hudba]] sa dostala aj k [[Americký|americkým]] '''interpretom.'''


Neskôr sa začal zaujímať o [[DJ|DJ-ing]]. '''V lete''' [[2021]] sa rozhodol napísať [[mail]] do '''miestneho klubu''', kde prvýkrát účinkoval ako [[DJ]]. 

Po svojom '''prvom vystúpení''' písal [[Mail|maily]] do '''viacerých klubov''' a '''promotérom''' vďaka čomu získal viacero spoluprác a vystúpení. 


Začiatkom roka [[2022]] vydal spolu s [[Raper|raperom]] '''Mabex Boy''' spoločný singel '''[https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsa25n8G6NcC6skaKKh99uBfq2fLog:1659970905911&amp;q=rent+free+mabex+boy&amp;spell=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjEsLzBwbf5AhV3wQIHHW-UAkwQBSgAegQIARA4&amp;biw=1920&amp;bih=955&amp;dpr=1 RENTFREE]''', na ktorý bol natočený [[videoklip]]. [[Singel (hudba)|Singel]] zapôsobil na '''mnohých poslucháčov.''' Kvôli tomu sa rozhodli vydať '''spoločný projekt''' v podobe [[EP]] s názvom '''''[https://www.google.com/search?q=code+808+mabex+boy&amp;client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsaThyFao6CTWL-3Bv_f3RNgYJ7U_A%3A1659971048991&amp;ei=6CXxYt2EPJXfkwXngo-QDA&amp;ved=0ahUKEwjdmNmFwrf5AhWV76QKHWfBA8IQ4dUDCA0&amp;uact=5&amp;oq=code+808+mabex+boy&amp;gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBQghEKABMgUIIRCgATIFCCEQoAEyBQghEKABOgcIABBHELADOgYIABAeEBY6CAgAEB4QDxAWOgoIIRAeEA8QFhAdSgQIQRgASgQIRhgAUI0BWMgWYPsXaAFwAXgAgAGDAYgB-AeSAQM1LjWYAQCgAQHIAQXAAQE&amp;sclient=gws-wiz &quot;CODE 808&quot;]''''', z ktorého '''pilotný''' [[Singel (hudba)|singel]] &quot;''Nový Variant&quot;'' vyšiel v marci roku [[2022]]. Celý projekt vyšiel v júni roku [[2022]].   

''',,a je to bos a bos bos bos bos dexty bos velky bos frajer bos a bos bos celkom bos frajer bos dexty bos a bos bos bos&quot;'''   

-zvony 
[[Kategória:Hudba]]
__NEUPRAVOVAŤSEKCIE__</text>
      <sha1>6wznt11u3gw6hja01qs4dh20rv54dcj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426783</id>
      <parentid>7426782</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:08:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.245.120.78</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3813" xml:space="preserve">{{významnosť}}
{{Urgentne upraviť|2022-08-09}}
{{Infobox Hudobný umelec|Meno=DEXTY|Obrázok=1Y6A8344.jpg|Veľkosť obrázku=240px|Popis obrázku=Daniel Rolák počas účinkovania v roku 2022|Rodné meno=Daniel Rolák|Umelecké mená=Dexty|Dátum narodenia={{dnv|2006|1|1}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Slovensko]]|Pôsobenie=DJ, hudobný producent|Žáner=[[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&amp;B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[dubstep]], [[electro]]|Roky pôsobenia=[[2020]] – súčasnosť|Webstránka=https://djdexty.wixsite.com/dexty?fbclid=IwAR3TwWYyeZApzUNIhqUhZ4F9dYH2lhimZGN_mxA9pE9JCErynSdEMC4coKo}}

'''Daniel Rolák''' (*[[1. január]] [[2006]], [[Košice]], [[Slovensko]]), známy pod umeleckým menom '''DEXTY''' je slovenský [[DJ]] a [[hudobný producent]], ktorý pôsobí od roku [[2020]].

== Hudobná kariéra ==
'''Daniel Rolák''' sa začal zaujímať o [[Hip-hop (subkultúra)|hip - hopovú]] [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]] už ako 11 ročný chlapec, kedy so spolužiakmi v škole počúvali [[:en:Mobb_Deep|Mobb Deep]], [[:en:D12|D12]], [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] a iné [[Hip-hop (hudba)|rapové skupiny]]. 

Ako malý chlapec najčastejšie počúval [[Kali|Kaliho]] a neskôr si obľúbil aj ostatných [[Interpreter|interpretov]] [[slovenskej rapovej scény]]. 

V roku [[2018]] sa začal zaujímať o [[Beatmaker|beatmaking]] a hudobný produkciu, kedy si do počítača stiahol softvér [[:en:FL_Studio|FL Studio 12]]. Hudbu sa učil '''skladať''' pomocou videí na [[YouTube|Youtube]]. Do roku [[2020]] sa hudbe '''akívne''' nevenoval.


V [[Január|januári]] roku [[2020]] sa rozhodol, že využije svoje zručnosti a začne sa venovať hudbe '''naplno'''. V priebehu prvého [[Mesiac (časová jednotka)|mesiaca]] stihol vytvoriť '''25''' [[Beat|beatov]] a posielal ich rôznym [[Interpreter|interpretom]]. 

'''Stihol''' už [[Produkovanie|odprodukovať]] niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] a jeho [[hudba]] sa dostala aj k [[Americký|americkým]] '''interpretom.'''


Neskôr sa začal zaujímať o [[DJ|DJ-ing]]. '''V lete''' [[2021]] sa rozhodol napísať [[mail]] do '''miestneho klubu''', kde prvýkrát účinkoval ako [[DJ]]. 

Po svojom '''prvom vystúpení''' písal [[Mail|maily]] do '''viacerých klubov''' a '''promotérom''' vďaka čomu získal viacero spoluprác a vystúpení. 


Začiatkom roka [[2022]] vydal spolu s [[Raper|raperom]] '''Mabex Boy''' spoločný singel '''[https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsa25n8G6NcC6skaKKh99uBfq2fLog:1659970905911&amp;q=rent+free+mabex+boy&amp;spell=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjEsLzBwbf5AhV3wQIHHW-UAkwQBSgAegQIARA4&amp;biw=1920&amp;bih=955&amp;dpr=1 RENTFREE]''', na ktorý bol natočený [[videoklip]]. [[Singel (hudba)|Singel]] zapôsobil na '''mnohých poslucháčov.''' Kvôli tomu sa rozhodli vydať '''spoločný projekt''' v podobe [[EP]] s názvom '''''[https://www.google.com/search?q=code+808+mabex+boy&amp;client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsaThyFao6CTWL-3Bv_f3RNgYJ7U_A%3A1659971048991&amp;ei=6CXxYt2EPJXfkwXngo-QDA&amp;ved=0ahUKEwjdmNmFwrf5AhWV76QKHWfBA8IQ4dUDCA0&amp;uact=5&amp;oq=code+808+mabex+boy&amp;gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBQghEKABMgUIIRCgATIFCCEQoAEyBQghEKABOgcIABBHELADOgYIABAeEBY6CAgAEB4QDxAWOgoIIRAeEA8QFhAdSgQIQRgASgQIRhgAUI0BWMgWYPsXaAFwAXgAgAGDAYgB-AeSAQM1LjWYAQCgAQHIAQXAAQE&amp;sclient=gws-wiz &quot;CODE 808&quot;]''''', z ktorého '''pilotný''' [[Singel (hudba)|singel]] &quot;''Nový Variant&quot;'' vyšiel v marci roku [[2022]]. Celý projekt vyšiel v júni roku [[2022]].   

''',,a je to bos a bos bos bos bos dexty bos velky bos frajer bos a bos bos celkom bos frajer bos dexty bos a bos bos bos&quot;'''  
''',,je  to gey gey gey raz ma chcel pobozkat som jeho spoluziak on je gei boim sa ze ma znasilni&quot;''

-anonym spoluziak 

-zvony 
[[Kategória:Hudba]]
__NEUPRAVOVAŤSEKCIE__</text>
      <sha1>3ihxmw9yv7tz3ph8xfwi2h64veq4pl8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426784</id>
      <parentid>7426783</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:10:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.47.115.2</ip>
      </contributor>
      <comment>interpreti ktorych pocuval</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3831" xml:space="preserve">{{významnosť}}
{{Urgentne upraviť|2022-08-09}}
{{Infobox Hudobný umelec|Meno=DEXTY|Obrázok=1Y6A8344.jpg|Veľkosť obrázku=240px|Popis obrázku=Daniel Rolák počas účinkovania v roku 2022|Rodné meno=Daniel Rolák|Umelecké mená=Dexty|Dátum narodenia={{dnv|2006|1|1}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Slovensko]]|Pôsobenie=DJ, hudobný producent|Žáner=[[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&amp;B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[dubstep]], [[electro]]|Roky pôsobenia=[[2020]] – súčasnosť|Webstránka=https://djdexty.wixsite.com/dexty?fbclid=IwAR3TwWYyeZApzUNIhqUhZ4F9dYH2lhimZGN_mxA9pE9JCErynSdEMC4coKo}}

'''Daniel Rolák''' (*[[1. január]] [[2006]], [[Košice]], [[Slovensko]]), známy pod umeleckým menom '''DEXTY''' je slovenský [[DJ]] a [[hudobný producent]], ktorý pôsobí od roku [[2020]].

== Hudobná kariéra ==
'''Daniel Rolák''' sa začal zaujímať o [[Hip-hop (subkultúra)|hip - hopovú]] [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]] už ako 11 ročný chlapec, kedy so spolužiakmi v škole počúvali [[:en:Mobb_Deep|Mobb Deep]], [[:en:D12|D12]], [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] a iné [[Hip-hop (hudba)|rapové skupiny]]+ sima anonym mood. 

Ako malý chlapec najčastejšie počúval [[Kali|Kaliho]] a neskôr si obľúbil aj ostatných [[Interpreter|interpretov]] [[slovenskej rapovej scény]]. 

V roku [[2018]] sa začal zaujímať o [[Beatmaker|beatmaking]] a hudobný produkciu, kedy si do počítača stiahol softvér [[:en:FL_Studio|FL Studio 12]]. Hudbu sa učil '''skladať''' pomocou videí na [[YouTube|Youtube]]. Do roku [[2020]] sa hudbe '''akívne''' nevenoval.


V [[Január|januári]] roku [[2020]] sa rozhodol, že využije svoje zručnosti a začne sa venovať hudbe '''naplno'''. V priebehu prvého [[Mesiac (časová jednotka)|mesiaca]] stihol vytvoriť '''25''' [[Beat|beatov]] a posielal ich rôznym [[Interpreter|interpretom]]. 

'''Stihol''' už [[Produkovanie|odprodukovať]] niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] a jeho [[hudba]] sa dostala aj k [[Americký|americkým]] '''interpretom.'''


Neskôr sa začal zaujímať o [[DJ|DJ-ing]]. '''V lete''' [[2021]] sa rozhodol napísať [[mail]] do '''miestneho klubu''', kde prvýkrát účinkoval ako [[DJ]]. 

Po svojom '''prvom vystúpení''' písal [[Mail|maily]] do '''viacerých klubov''' a '''promotérom''' vďaka čomu získal viacero spoluprác a vystúpení. 


Začiatkom roka [[2022]] vydal spolu s [[Raper|raperom]] '''Mabex Boy''' spoločný singel '''[https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsa25n8G6NcC6skaKKh99uBfq2fLog:1659970905911&amp;q=rent+free+mabex+boy&amp;spell=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjEsLzBwbf5AhV3wQIHHW-UAkwQBSgAegQIARA4&amp;biw=1920&amp;bih=955&amp;dpr=1 RENTFREE]''', na ktorý bol natočený [[videoklip]]. [[Singel (hudba)|Singel]] zapôsobil na '''mnohých poslucháčov.''' Kvôli tomu sa rozhodli vydať '''spoločný projekt''' v podobe [[EP]] s názvom '''''[https://www.google.com/search?q=code+808+mabex+boy&amp;client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsaThyFao6CTWL-3Bv_f3RNgYJ7U_A%3A1659971048991&amp;ei=6CXxYt2EPJXfkwXngo-QDA&amp;ved=0ahUKEwjdmNmFwrf5AhWV76QKHWfBA8IQ4dUDCA0&amp;uact=5&amp;oq=code+808+mabex+boy&amp;gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBQghEKABMgUIIRCgATIFCCEQoAEyBQghEKABOgcIABBHELADOgYIABAeEBY6CAgAEB4QDxAWOgoIIRAeEA8QFhAdSgQIQRgASgQIRhgAUI0BWMgWYPsXaAFwAXgAgAGDAYgB-AeSAQM1LjWYAQCgAQHIAQXAAQE&amp;sclient=gws-wiz &quot;CODE 808&quot;]''''', z ktorého '''pilotný''' [[Singel (hudba)|singel]] &quot;''Nový Variant&quot;'' vyšiel v marci roku [[2022]]. Celý projekt vyšiel v júni roku [[2022]].   

''',,a je to bos a bos bos bos bos dexty bos velky bos frajer bos a bos bos celkom bos frajer bos dexty bos a bos bos bos&quot;'''  
''',,je  to gey gey gey raz ma chcel pobozkat som jeho spoluziak on je gei boim sa ze ma znasilni&quot;''

-anonym spoluziak 

-zvony 
[[Kategória:Hudba]]
__NEUPRAVOVAŤSEKCIE__</text>
      <sha1>e818mp06u4hs0yku8ypegq2m2uoy66k</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426785</id>
      <parentid>7426784</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:11:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.245.120.78</ip>
      </contributor>
      <comment>d</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3833" xml:space="preserve">{{významnosť}}
{{Urgentne upraviť|2022-08-09}}
{{Infobox Hudobný umelec|Meno=DEXTY|Obrázok=1Y6A8344.jpg|Veľkosť obrázku=240px|Popis obrázku=Daniel Rolák počas účinkovania v roku 2022|Rodné meno=Daniel Rolák|Umelecké mená=Dexty|Dátum narodenia={{dnv|2006|1|1}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Slovensko]]|Pôsobenie=DJ, hudobný producent|Žáner=[[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&amp;B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[dubstep]], [[electro]]|Roky pôsobenia=[[2020]] – súčasnosť|Webstránka=https://djdexty.wixsite.com/dexty?fbclid=IwAR3TwWYyeZApzUNIhqUhZ4F9dYH2lhimZGN_mxA9pE9JCErynSdEMC4coKo}}

'''Daniel Rolák''' (*[[1. január]] [[2006]], [[Košice]], [[Slovensko]]), známy pod umeleckým menom '''DEXTY''' je slovenský [[DJ]] a [[hudobný producent]], ktorý pôsobí od roku [[2020]].

== Hudobná kariéra ==
'''Daniel Rolák''' sa začal zaujímať o [[Hip-hop (subkultúra)|hip - hopovú]] [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]] už ako 11 ročný chlapec, kedy so spolužiakmi v škole počúvali [[:en:Mobb_Deep|Mobb Deep]], [[:en:D12|D12]], [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] a iné [[Hip-hop (hudba)|rapové skupiny]]+ sima anonym mood. 

Ako malý chlapec najčastejšie počúval [[Kali|Kaliho]] a neskôr si obľúbil aj ostatných [[Interpreter|interpretov]] [[slovenskej rapovej scény]]. 

V roku [[2018]] sa začal zaujímať o [[Beatmaker|beatmaking]] a hudobný produkciu, kedy si do počítača stiahol softvér [[:en:FL_Studio|FL Studio 12]]. Hudbu sa učil '''skladať''' pomocou videí na [[YouTube|Youtube]]. Do roku [[2020]] sa hudbe '''akívne''' nevenoval.


V [[Január|januári]] roku [[2020]] sa rozhodol, že využije svoje zručnosti a začne sa venovať hudbe '''naplno'''. V priebehu prvého [[Mesiac (časová jednotka)|mesiaca]] stihol vytvoriť '''25''' [[Beat|beatov]] a posielal ich rôznym [[Interpreter|interpretom]]. 

'''Stihol''' už [[Produkovanie|odprodukovať]] niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] a jeho [[hudba]] sa dostala aj k [[Americký|americkým]] '''interpretom.'''


Neskôr sa začal zaujímať o [[DJ|DJ-ing]]. '''V lete''' [[2021]] sa rozhodol napísať [[mail]] do '''miestneho klubu''', kde prvýkrát účinkoval ako [[DJ]]. 

Po svojom '''prvom vystúpení''' písal [[Mail|maily]] do '''viacerých klubov''' a '''promotérom''' vďaka čomu získal viacero spoluprác a vystúpení. 


Začiatkom roka [[2022]] vydal spolu s [[Raper|raperom]] '''Mabex Boy''' spoločný singel '''[https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsa25n8G6NcC6skaKKh99uBfq2fLog:1659970905911&amp;q=rent+free+mabex+boy&amp;spell=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjEsLzBwbf5AhV3wQIHHW-UAkwQBSgAegQIARA4&amp;biw=1920&amp;bih=955&amp;dpr=1 RENTFREE]''', na ktorý bol natočený [[videoklip]]. [[Singel (hudba)|Singel]] zapôsobil na '''mnohých poslucháčov.''' Kvôli tomu sa rozhodli vydať '''spoločný projekt''' v podobe [[EP]] s názvom '''''[https://www.google.com/search?q=code+808+mabex+boy&amp;client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsaThyFao6CTWL-3Bv_f3RNgYJ7U_A%3A1659971048991&amp;ei=6CXxYt2EPJXfkwXngo-QDA&amp;ved=0ahUKEwjdmNmFwrf5AhWV76QKHWfBA8IQ4dUDCA0&amp;uact=5&amp;oq=code+808+mabex+boy&amp;gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBQghEKABMgUIIRCgATIFCCEQoAEyBQghEKABOgcIABBHELADOgYIABAeEBY6CAgAEB4QDxAWOgoIIRAeEA8QFhAdSgQIQRgASgQIRhgAUI0BWMgWYPsXaAFwAXgAgAGDAYgB-AeSAQM1LjWYAQCgAQHIAQXAAQE&amp;sclient=gws-wiz &quot;CODE 808&quot;]''''', z ktorého '''pilotný''' [[Singel (hudba)|singel]] &quot;''Nový Variant&quot;'' vyšiel v marci roku [[2022]]. Celý projekt vyšiel v júni roku [[2022]].   

''',,a je to bos a bos bos bos bos dexty bos velky bos frajer bos a bos bos celkom bos frajer bos dexty bos a bos bos bos&quot;'''  

-zvony 

''je  to gey gey gey raz ma chcel pobozkat som jeho spoluziak on je gei boim sa ze ma znasilni&quot;'' 

-anonym spoluziak 

 
[[Kategória:Hudba]]
__NEUPRAVOVAŤSEKCIE__</text>
      <sha1>rn6bg9dfldtwwq4wu2p7gclnujht9qa</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426786</id>
      <parentid>7426785</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T22:16:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>84.47.115.2</ip>
      </contributor>
      <comment>informacie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4066" xml:space="preserve">{{významnosť}}
{{Urgentne upraviť|2022-08-09}}
{{Infobox Hudobný umelec|Meno=DEXTY|Obrázok=1Y6A8344.jpg|Veľkosť obrázku=240px|Popis obrázku=Daniel Rolák počas účinkovania v roku 2022|Rodné meno=Daniel Rolák|Umelecké mená=Dexty|Dátum narodenia={{dnv|2006|1|1}}|Miesto narodenia=[[Košice]], [[Slovensko]]|Pôsobenie=DJ, hudobný producent|Žáner=[[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&amp;B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[dubstep]], [[electro]]|Roky pôsobenia=[[2020]] – súčasnosť|Webstránka=https://djdexty.wixsite.com/dexty?fbclid=IwAR3TwWYyeZApzUNIhqUhZ4F9dYH2lhimZGN_mxA9pE9JCErynSdEMC4coKo}}

'''Daniel Rolák''' (*[[1. január]] [[2006]], [[Košice]], [[Slovensko]]), známy pod umeleckým menom '''DEXTY''' je slovenský [[DJ]] a [[hudobný producent]], ktorý pôsobí od roku [[2020]].

== Hudobná kariéra ==
'''Daniel Rolák''' sa začal zaujímať o [[Hip-hop (subkultúra)|hip - hopovú]] [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúru]] už ako 11 ročný chlapec, kedy so spolužiakmi v škole počúvali [[:en:Mobb_Deep|Mobb Deep]], [[:en:D12|D12]], [[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] a iné [[Hip-hop (hudba)|rapové skupiny]]+ sima anonym mood. 

Ako malý chlapec najčastejšie počúval [[Kali|Kaliho]] a neskôr si obľúbil aj ostatných [[Interpreter|interpretov]] [[slovenskej rapovej scény]]. 

V roku [[2018]] sa začal zaujímať o [[Beatmaker|beatmaking]] a hudobný produkciu, kedy si do počítača stiahol softvér [[:en:FL_Studio|FL Studio 12]]. Hudbu sa učil '''skladať''' pomocou videí na [[YouTube|Youtube]]. Do roku [[2020]] sa hudbe '''akívne''' nevenoval.

V prítomnosti Daniel navštevuje strednú školu kde si jeho spolužiaci z neho robia srandu pretože mu neveria jeho slávu no oni uvidia aký bude boss :* všetkých nás prekvapí a bude slávnejší ako moloch vľavo verte mi .

V [[Január|januári]] roku [[2020]] sa rozhodol, že využije svoje zručnosti a začne sa venovať hudbe '''naplno'''. V priebehu prvého [[Mesiac (časová jednotka)|mesiaca]] stihol vytvoriť '''25''' [[Beat|beatov]] a posielal ich rôznym [[Interpreter|interpretom]]. 

'''Stihol''' už [[Produkovanie|odprodukovať]] niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] a jeho [[hudba]] sa dostala aj k [[Americký|americkým]] '''interpretom.'''


Neskôr sa začal zaujímať o [[DJ|DJ-ing]]. '''V lete''' [[2021]] sa rozhodol napísať [[mail]] do '''miestneho klubu''', kde prvýkrát účinkoval ako [[DJ]]. 

Po svojom '''prvom vystúpení''' písal [[Mail|maily]] do '''viacerých klubov''' a '''promotérom''' vďaka čomu získal viacero spoluprác a vystúpení. 


Začiatkom roka [[2022]] vydal spolu s [[Raper|raperom]] '''Mabex Boy''' spoločný singel '''[https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsa25n8G6NcC6skaKKh99uBfq2fLog:1659970905911&amp;q=rent+free+mabex+boy&amp;spell=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjEsLzBwbf5AhV3wQIHHW-UAkwQBSgAegQIARA4&amp;biw=1920&amp;bih=955&amp;dpr=1 RENTFREE]''', na ktorý bol natočený [[videoklip]]. [[Singel (hudba)|Singel]] zapôsobil na '''mnohých poslucháčov.''' Kvôli tomu sa rozhodli vydať '''spoločný projekt''' v podobe [[EP]] s názvom '''''[https://www.google.com/search?q=code+808+mabex+boy&amp;client=firefox-b-d&amp;sxsrf=ALiCzsaThyFao6CTWL-3Bv_f3RNgYJ7U_A%3A1659971048991&amp;ei=6CXxYt2EPJXfkwXngo-QDA&amp;ved=0ahUKEwjdmNmFwrf5AhWV76QKHWfBA8IQ4dUDCA0&amp;uact=5&amp;oq=code+808+mabex+boy&amp;gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBQghEKABMgUIIRCgATIFCCEQoAEyBQghEKABOgcIABBHELADOgYIABAeEBY6CAgAEB4QDxAWOgoIIRAeEA8QFhAdSgQIQRgASgQIRhgAUI0BWMgWYPsXaAFwAXgAgAGDAYgB-AeSAQM1LjWYAQCgAQHIAQXAAQE&amp;sclient=gws-wiz &quot;CODE 808&quot;]''''', z ktorého '''pilotný''' [[Singel (hudba)|singel]] &quot;''Nový Variant&quot;'' vyšiel v marci roku [[2022]]. Celý projekt vyšiel v júni roku [[2022]].   

''',,a je to bos a bos bos bos bos dexty bos velky bos frajer bos a bos bos celkom bos frajer bos dexty bos a bos bos bos&quot;'''  

-zvony 

''je  to gey gey gey raz ma chcel pobozkat som jeho spoluziak on je gei boim sa ze ma znasilni&quot;'' 

-anonym spoluziak 

 
[[Kategória:Hudba]]
__NEUPRAVOVAŤSEKCIE__</text>
      <sha1>kab4bpprdwi0gu80qky0at8cr2p0jvv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slzovičkovka zhubná</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685731</id>
    <revision>
      <id>7426900</id>
      <parentid>7423456</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:08:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>89.173.176.127</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Cysta */Preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12413" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Obrázok=Naegleria trophA.JPG|
Titulok=Naegleria fowleri|
Ríša po slovensky =[[prvoky]]|
Ríša po latinsky = Protozoa|
Podkmeň po slovensky = [[koreňonožce]]|
Podkmeň po latinsky = Sarcodina|
Nadtrieda po slovensky = [[meňavkovce]]|
Nadtrieda po latinsky = Rhizopoda|
Trieda po slovensky =[[slzovičkovce]]|
Trieda po latinsky = Heterolobosea|
Rad po slovensky =''[[Schizopyrenida]]''|
Čeľaď po slovensky =''[[Vahlkampfiidae]]''|
Rod po latinsky = Naegleria|
Rod po slovensky =[[slzovičkovka]]|
Druh po latinsky =Naegleria fowleri|
Druh po slovensky ='''slzovičkovka zhubná'''|
Binomické meno = Naegleria fowleri|
Klasifikátor1 = [[Creating Rodney F. Carter|Carter]]|
Dátum1= [[1970]]|
Synonymá = slzovička zhubná|
}}

'''Slzovičkovka zhubná&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Slovniky_Orszaghova/Slovnik_zool_term_a_tax..pdf|vydavateľ=fns.uniba.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-09|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;''' (iné názvy: '''slzovička zhubná'''&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;; ľudovo &quot;'''mozog požierajúca améba&quot;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=http://www.sskm.tym.sk/skm/Spravy_2017_3-4.pdf|vydavateľ=sskm.tym.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;'''; {{Lat|''Naegleria fowleri''}}) je jednobunkový organizmus patriaci do triedy [[slzovičkovce]] (Heterolobosea).
 
== Životný cyklus ==
[[Súbor:Naegleria_fowleri_lifecycle_stages.JPG|vľavo|náhľad|300x300bod|Vývojové štádia: cysta, trofozoit, bičikaté štádium]]
V prirodzených podmienkach sa vyskytuje v troch morfologických štádiach: trofozoit, cysta a bičikaté štádium.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://hygiena.szu.cz/pdfs/hyg/2008/02/05.pdf|vydavateľ=hygiena.szu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;
 
=== Trofozoit ===
Trofozoit je množiace sa vegetatívne štádium, ktoré je typické zrnitým vzhľadom. Dosahuje veľkosť 10 – 35 ''µm.'' &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pathogen &amp; Environment|url=https://www.cdc.gov/parasites/naegleria/pathogen.html|vydavateľ=cdc.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-10|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Na povrchu trofozitu sa nachádzajú [[bunkové ústa]], ktoré meňavke umožňujú fagocytovať [[baktérie]], [[Kvasinka|kvasinky]], a bunkové zvyšky.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Mushtaq, Sadaf &amp; Shinwari, Zabta. (2016). Naegleria fowleri, the causative agent of primary amoebic meningoencephalitis. 53. 299-308.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Naegleria fowleri after 50 years: is it a neglected pathogen?|url=http://dx.doi.org/10.1099/jmm.0.000303|periodikum=Journal of Medical Microbiology|dátum=2016-09-01|dátum prístupu=2022-07-29|ročník=65|číslo=9|strany=885–896|issn=0022-2615|doi=10.1099/jmm.0.000303|meno=Moisés|priezvisko=Martínez-Castillo|meno2=Roberto|priezvisko2=Cárdenas-Zúñiga|meno3=Daniel|priezvisko3=Coronado-Velázquez}}&lt;/ref&gt; Pri zmene vonkajších podmienok sa encystuje alebo prechádza na prechodné bičikaté štádium.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Shah, Bhavya. (2021). A comprehensive study on irremediable fatal parasite: Naegleria fowleri. 6. 01-05. 10.35629/7781-06030105.&lt;/ref&gt;
 
=== Cysta ===
Cysta je rezistentné kľudové štádium s typickým guľatým tvarom a hladkou stenou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=http://tropy.lf1.cuni.cz/Data/files/TROPY/Prezentace_EN/amfizoicke_ameby.pdf|vydavateľ=tropy.lf1.cuni.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; zloženou z [[Polysacharid|polysacharidou]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;. Štádium je prízračné rezistenciou voči vysychaniu a vplyvu chemických látok. Veľkosť cysty je 7 – 15 ''µm.''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Bičikaté (flagelátové) štádium ===
Flageláta je ovalného tvaru s dvoma bičíkmi. Predpokladá sa, že hlavnou funkciou je distribúcia druhu v priestore v nepriaznivom období. Dĺžka bičikatého štádia je 10 – 16 ''µm.''&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
[[Súbor:Méningo-encéphalite_amibienne_primitive.JPG|náhľad|[[Histopatológia]] amebovej [[Meningoencefalitída|meningoencefalitídy]] spôsobenej Naegleria fowleri. ]]
 
== Ekológia ==
''Naegleria fowleri'' je celosvetovo rozšírený termofilný organizmus, ktorý sa prevažne vyskytuje v teplých vodách ([[Jazero|jazerá]], [[Termálny prameň|termálne pramene]]), [[Pôda|pôde]] a [[Silt|prachu]]. Izolovaná bola aj z [[Plavecký bazén|bazénov]], vodovodného potrubia, vzduchu a klimatizačných zariadení.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Toleruje teploty do 45 °C, je veľmi odolná proti dezinfekcii a znáša vysoké dávky [[Chlór|chlóru]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Meňavke sa darí vo vodných zrojoch so zvýšenou hustotou [[Horčík|horčíka]] a [[Železo|železa]], rovnako ako vo vodách s vysokou koncentráciou [[Sinice|siníc]] a [[Eubaktérie|eubaktérií]], ktoré slúžia ako zdroj potravy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;
 
== Patogenita ==
{{Hlavný článok|Neglerióza}}
 
''Naegleria fowleri'' patrí medzi amfizoické améby, čo znamená, že môže existovať ako voľne žijúci alebo za určitých podmienok aj ako parazitický organizmus. Spôsobuje veľmi vzácny, ale smrteľný zápal [[Mozog|mozgu]] a mozgových blan – [[Neglerióza|primárnu amébovú meningoencefalitídú]] (PAM).&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Hostiteľ sa najčastejšie infikuje vdychnutím [[Voda|vody]] alebo [[Silt|prachu]] s dostatočnou koncentráciou meňaviek do [[Nosová dutina|nosovej dutiny]]. Najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí (imunokompetentných pacientov)&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; a väčšina prípadov súvisí s kúpaním, potápaním alebo skákaním do kontaminovanej [[Voda|vody]]. Zaznamenané sú aj prípady nakazenia pri [[Vyplachovanie nosa|vyplachování nosa]]. Štúdie ukázali vysoký výskyt [[Protilátka|protilátok]] v [[Krv|krvi]] proti ''Naegleria fowleri'' vo širokej verejnosti, čo naznačuje, že kontakt s týmto organizmom je veľmi bežný.
 
Meňavka sa prichytáva na [[čuchový epitel]] a pomocou [[Čuchový nerv|čuchového nervu]] pokračuje cez [[Riečicovitá platňa|riečicovitú platňu]] (''lamina cribrosa'') do [[Lebka|lebky]], kde migruje do [[Čuchová guľa|čuchovej gule]] (''bulbus olfactorius'') a do ostatných častí [[Mozog|mozgu]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie|url=https://www.vedatechnika.sk/SK/enoviny/Clanky/Stranky/Nie-kazda-voda-je-vhodna-na-kupanie.aspx|vydavateľ=Centrum vedecko-technických informácií SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=Bratislava|jazyk=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=&lt;i&gt;Naegleria fowleri&lt;/i&gt;: Sources of infection, pathophysiology, diagnosis, and management; a review|url=http://dx.doi.org/10.1111/1440-1681.13192|periodikum=Clinical and Experimental Pharmacology and Physiology|dátum=2019-11-15|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=47|číslo=2|strany=199–212|issn=0305-1870|doi=10.1111/1440-1681.13192|meno=Muhammad|priezvisko=Jahangeer|meno2=Zahed|priezvisko2=Mahmood|meno3=Naveed|priezvisko3=Munir}}&lt;/ref&gt; Améba ničí [[nervové tkanivo]] [[Trogocytóza|trogocytózou]] (okusovaním) a konzumuje ho bunkovými ústami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; [[Inkubačná lehota (medicína)|Inkubačná doba]] je 2 až 14 dní. Prvé príznaky zahrňujú obojstrannú bolesť hlavy v oblasti [[Čelová kosť|čelovej]] a [[Spánková kosť|spánkovej kosti]], [[Nauzea|nauzeu]], [[Vracanie (medicína)|zvracanie]], vysokú [[Horúčka|horúčku]] (38,5 – 41°C), nasleduje [[letargia]], [[fotofóbia]], [[Kŕč|kŕče]], zmätenosť, [[Halucinácia|halucinácie]] a [[epilepsia]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Po vniknutí do mozgu spôsobuje zápalovú reakciu, čo vedie ku [[Kóma|kóme]] a neskôr smrti do 3 až 7 dní od prejavenia príznakov. Miera úmrtnosti je 95%.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Marciano-Cabral, Francine, Cabral, Guy A.|odkaz na autora=|titul=The immune response to Naegleria fowleri amebae and pathogenesis of infection|url=https://academic.oup.com/femspd/article/51/2/243/888715|vydavateľ=academic.oup.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-26|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Primary amoebic meningoencephalitis due to Naegleria fowleri|url=http://www.nepjol.info/index.php/JIOM/article/view/4949|periodikum=Journal of Institute of Medicine|dátum=2011-06-24|dátum prístupu=2022-07-29|ročník=32|číslo=2|strany=56–59|issn=1993-2979|doi=10.3126/joim.v32i2.4949|meno=A|priezvisko=Angrup|meno2=L|priezvisko2=Chandel|meno3=A|priezvisko3=Sood}}&lt;/ref&gt;
 
== Diagnostika a liečba ==
Kľúčom k liečbe [[Neglerióza|PAM]] je včasná diagnóza ochorenia. Pomocou [[Magnetická rezonancia|magnetickej rezorancie]] a [[Počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] možno odhaliť poškodenie [[Mozgová kôra|mozgovej kôry]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Avšak diagnostika je veľmi obtiažna vďaka podobnosti na iné typy [[Meningitída|meningitídy]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Preto je veľmi dôležité, aby lekári získali podrobnú klinickú [[Anamnéza (medicína)|anamnézu]] pacientov, v ktorej je významný kontakt s vodou.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Diagnóza sa potvrdí po izolácii a identifikácii trofozoitov z mozgového tkaniva alebo [[Mozgovomiechový mok|mozgovomiechového moku]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po dokázaní infekcie sa ihneď musí začať s terapiou. Často sa používa na liečbu PAM [[amphotericín B]] s kombináciou s inými liekmi, ako [[rifampicín]], [[mikonazol]] a [[sulfisoxazol]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V súčasnosti nie je žiadna účinna klinická liečba [[Neglerióza|PAM]] a po objavení príznakov nie je takmer žiadna šanca pacienta na vyliečenie.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Paraziti a jejich biologie|url=http://worldcat.org/oclc/190778657|vydavateľ=Triton|rok=2007|isbn=978-80-7387-008-9|meno=Volf, Petr,|priezvisko=1963-}}&lt;/ref&gt;
 
== Epidémia v Československu ==
Najväčšia [[epidémia]] [[Neglerióza|PAM]] bola zaznamenaná v [[Česko-Slovensko|Československu]] v [[Ústí nad Labem|Ústi nad Labem]], kde sa v priebehu štyroch rokov (1962 – 1965) nakazilo v plaveckom bazéne a následne zomrelo 16 mladých ľudí, z čoho 15 bolo vo veku od 8 do 20 rokov. [[Epidémia]] prebiehala vo štyroch vlnách a väčšina pacientov bola kontaminovaná pri absolvovaní plaveckých kurzov. Bazén bol napúšťaný upravenou vodou z [[Labe]]. Odborníci na začiatku chybne uzavreli prípad so záverom, že sa jedná o [[mima polymorpha]], ktorú sa podarilo vykultivovať z [[Pitva|pitevného]] materialu. O dva roky neskôr sa začal zaujímať o epidémiu [[parazitológ]] [[Luboš Červa]], ktorý mal podozrenie, že sa jedná o amfizoické [[améby]]. Pri [[Histológia|histologickom]] preparáte sa podarilo identifikovať [[améby]], ale presný druh sa nepodarilo určiť. Doriešenie [[Epidémia|epidémie]] nastalo až v roku 1977, kedy bola pri pravidelnej kontrole vody izolovaná slzovička zhubná. Bazén bol okamžite pre verejnosť uzavretý a následne vypustený, aby sa našiel rezervoár [[Améba|améb]]. Rezervoár sa podarilo identifikovať za čelnou stenou hlbokej časti bazénu, kde sa odhalila vrstva organického nánosu s bohatou populáciou ''Naegleria fowleri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://hygiena.szu.cz/pdfs/hyg/2019/02/02.pdf|vydavateľ=hygiena.szu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-07-24|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;
 
== Pozri aj ==
 
* [[Neglerióza]]
 
== Externé odkazy ==
 
* [https://hygiena.szu.cz/pdfs/hyg/2019/02/02.pdf obrázky bazéna v Ústi nad Labem]
 
== Referencie ==
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Parazitické mikroorganizmy]]
[[Kategória:Termofily]]</text>
      <sha1>1iq02sj0lqwpklxtv0o9jb1xoentmvb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alana Smithová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685742</id>
    <revision>
      <id>7426740</id>
      <parentid>7426526</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:46:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Alana Smith]] na [[Alana Smithová]] prostredníctvom presmerovania: v jednom prípade ženské priezvisko; v jednom (minimálne) bývalé ženské priezvisko</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="283" xml:space="preserve">'''Alana Smithová''' môže byť:

* [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka
* [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA

== Pozri aj ==
* [[Alan Smith]]

{{rozlišovacia stránka}}
&lt;!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --&gt;</text>
      <sha1>nnsm39qfgthb5m29yiz9lcfzv4ex1f2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426742</id>
      <parentid>7426740</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:46:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ neprechýlený tvar</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="308" xml:space="preserve">'''Alana Smithová''' ({{vjz|eng|Alana Smith}}) môže byť:
* [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka
* [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA

== Pozri aj ==
* [[Alan Smith]]

{{rozlišovacia stránka}}
&lt;!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --&gt;</text>
      <sha1>67zfvltjbsgir5lb20fe8gt2b95zt37</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426821</id>
      <parentid>7426742</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:21:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>opäť, nejde len o žney</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="278" xml:space="preserve">'''Alana Smith''' môže byť:
* [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka
* [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA

== Pozri aj ==
* [[Alan Smith]]

{{rozlišovacia stránka}}
&lt;!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --&gt;</text>
      <sha1>k7byybjcuhz0tahoqchlccbedbd80ry</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426822</id>
      <parentid>7426821</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:21:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Jetam2 premiestnil stránku [[Alana Smithová]] na [[Alana Smith]] prostredníctvom presmerovania, ale neponechal presmerovanie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="278" xml:space="preserve">'''Alana Smith''' môže byť:
* [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka
* [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA

== Pozri aj ==
* [[Alan Smith]]

{{rozlišovacia stránka}}
&lt;!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --&gt;</text>
      <sha1>k7byybjcuhz0tahoqchlccbedbd80ry</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426831</id>
      <parentid>7426822</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:30:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Alana Smith]] na [[Alana Smithová]] prostredníctvom presmerovania: prechýlenie; ženské priezvisko + (bývalé?) ženské priezvisko</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="278" xml:space="preserve">'''Alana Smith''' môže byť:
* [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka
* [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA

== Pozri aj ==
* [[Alan Smith]]

{{rozlišovacia stránka}}
&lt;!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --&gt;</text>
      <sha1>k7byybjcuhz0tahoqchlccbedbd80ry</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426833</id>
      <parentid>7426831</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:31:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>{{vjz}}</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="308" xml:space="preserve">'''Alana Smithová''' ({{vjz|eng|Alana Smith}}) môže byť:
* [[Alana Smithová (tenistka)]] (* 1999), americká tenistka
* [[Alana Smith (skejtbording)]] (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA

== Pozri aj ==
* [[Alan Smith]]

{{rozlišovacia stránka}}
&lt;!-- {{Preklad|en|Alana Smith|1092794180}} --&gt;</text>
      <sha1>67zfvltjbsgir5lb20fe8gt2b95zt37</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alana Smith (skejtbording)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685751</id>
    <revision>
      <id>7426743</id>
      <parentid>7426277</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:48:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>jedno pdf neziskovej organizácie nie je odborný zdroj, ale lobistický dokument</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6407" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20220814}}
{{olympijská účasť}}
{{Infobox atlét
 | Meno                 = Alana Smith
 | Portrét              = 
 | Veľkosť obrázka      = 
 | Popis                = 
 | Dátum narodenia      = {{dnv|2000|10|20}}
 | Miesto narodenia     = [[Mesa]], [[Arizona]], [[Spojené štáty americké|USA]]
 | Dátum úmrtia         = 
 | Miesto úmrtia        = 
 | Atletická disciplína = [[skejtbording]]
 | Osobný rekord        = 
 | Tohtosezónny rekord  = 
 | Stav k               = 
}}

'''Alana Smith''' (* [[20. október]] [[2000]], [[Mesa]], [[Arizona]]&lt;ref name=&quot;xgames-profil&quot;/&gt;) reprezentuje [[Spojené štáty]] v [[skejtbording|skejtbordingu]]. V roku 2013 vyhral medailu na [[X Games]] a zúčastnil sa [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]].

== Športová činnosť ==
V roku 2013, vo veku 12, sa Smithovi podaril trik 540° [[McTwist]]&lt;ref name=&quot;elle&quot;/&gt; a stal sa najmladším medajlistom na [[X Games]] keď získal striebro v ženskej kategórii na X Games 2013 v [[Barcelona|Barcelone]].&lt;ref name=&quot;elle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;espn-smith-blurs&quot;/&gt; Získal prvé miesto v [[Girls Combi Pool Classic]] na Svetovom pohári v skejtbordingu v roku 2015.&lt;ref name=&quot;theboardr-contest-results&quot;/&gt;

=== Olympijské hry ===
V roku 2021 súťažil v ženskom pouličnom skejtbordingu na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]], skončil na poslednom mieste z 20 v kvalifikácii.&lt;ref name=&quot;olympics&quot;/&gt; Smith sa tak stal prvou otvorene [[Nebinárny rod|nebinárnou]] osobou súťažiacou na Olympijských hrách a mal na skejtborde napísané zámená „they/them“.&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;/&gt; Viacero športových komentátorov mu však [[Misgendering|neuvádzalo správny rod]], vrátane [[BBC Sport]] a medzinárodnom vysielaní, ktoré bolo prebraté [[NBC Sports]].&lt;ref name=&quot;out-nonbinary-tv&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;co-non-binary-skateboarder-makes-olympics&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Smith je [[bisexualita|bisexuálny]], [[Nebinárny rod|nebinárny]] a používa zámená they/them.&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;xgames-profil&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alana Smith | url = http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith | vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raza-Sheikh | meno = Zoya | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary Olympic athlete continuously misgendered in sporting commentary | url = https://www.gaytimes.co.uk/culture/non-binary-olympic-athlete-continuously-misgendered-in-sporting-commentary/ | vydavateľ = [[Gay Times]] | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;elle&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harwood | meno = Erika | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Female Skateboarders Everyone Will be Talking About in 2020 | url = https://www.elle.com/culture/a28639743/female-skateboarders-to-know-x-games/ | vydavateľ = [[ELLE]] | dátum vydania = 2019-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;theboardr-contest-results&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Contest Results: Girls Combi Pool Classic Pro | url = https://theboardr.com/results/3249/Girls-Combi-Pool-Classic-Pro | vydavateľ = theboardr.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympics&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokyo 2020 – Skateboarding, Women's Street (Prelims) – Heat Results | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf| vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | poznámka: archivované 2021-07-26 na https://web.archive.org/web/20210726045041/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;out-nonbinary-tv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Padgett | meno = Donald | autor = | odkaz na autora = | titul = Nonbinary Olympic Skateboarder Alana Smith Was Misgendered on TV | url = https://www.out.com/sports/2021/7/27/nonbinary-olympic-skateboarder-alana-smith-was-misgendered-tv | vydavateľ = [[Out (magazín)|Out]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;co-non-binary-skateboarder-makes-olympics&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parsons | meno = Vic | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary skateboarder makes Olympics history – and is misgendered while doing it | url = https://www.pinknews.co.uk/2021/07/27/alana-smith-olympics-misgendered/ | vydavateľ = [[PinkNews]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;espn-smith-blurs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khurshudyan | meno = Isabelle | autor = | odkaz na autora = | titul = Smith blurs skateboarding gender lines | url = https://www.espn.com/espnw/athletes-life/story/_/id/9528118/espnw-alana-smith-blurs-lines-genders-skateboarding | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith Alana Smith] na stránke X Games
* [https://theboardr.com/profile/5888/Alana_Smith Alana Smith] na The Boardr

== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Alana Smith (skateboarder)|1094191152}}

{{DEFAULTSORT:Smith, Alana}}

[[Kategória:Skateboardisti USA]]
[[Kategória:Súťažiaci na X Games]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:LGBT športovci]]
[[Kategória:Olympionici USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Arizony]]
[[Kategória:Skateboardisti na Letných olympijských hrách 2020]]</text>
      <sha1>b7mslzqzb1w7ctqsu1kr4ow5j7500i5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426820</id>
      <parentid>7426743</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:19:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia 7426743 používateľa [[Special:Contributions/Vasiľ|Vasiľ]] ([[User talk:Vasiľ|diskusia]]) bola vrátená: treba dodržovať zdroje</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6419" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20220814}}
{{olympijská účasť}}
{{Infobox atlét
 | Meno                 = Alana Smith
 | Portrét              = 
 | Veľkosť obrázka      = 
 | Popis                = 
 | Dátum narodenia      = {{dnv|2000|10|20}}
 | Miesto narodenia     = [[Mesa]], [[Arizona]], [[Spojené štáty americké|USA]]
 | Dátum úmrtia         = 
 | Miesto úmrtia        = 
 | Atletická disciplína = [[skejtbording]]
 | Osobný rekord        = 
 | Tohtosezónny rekord  = 
 | Stav k               = 
}}

'''Alana Smith''' (* [[20. október]] [[2000]], [[Mesa]], [[Arizona]]&lt;ref name=&quot;xgames-profil&quot;/&gt;) reprezentuje [[Spojené štáty]] v [[skejtbording|skejtbordingu]]. V roku 2013 vyhrali medailu na [[X Games]] a zúčastnili sa [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]].

== Športová činnosť ==
V roku 2013, vo veku 12, sa Smith podaril trik 540° [[McTwist]]&lt;ref name=&quot;elle&quot;/&gt; a stali sa najmladšími medajlistami na [[X Games]] keď získali striebro v ženskej kategórii na X Games 2013 v [[Barcelona|Barcelone]].&lt;ref name=&quot;elle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;espn-smith-blurs&quot;/&gt; Získali prvé miesto v [[Girls Combi Pool Classic]] na Svetovom pohári v skejtbordingu v roku 2015.&lt;ref name=&quot;theboardr-contest-results&quot;/&gt;

=== Olympijské hry ===
V roku 2021 súťažili v ženskom pouličnom skejtbordingu na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]], skončili na poslednom mieste z 20 v kvalifikácii.&lt;ref name=&quot;olympics&quot;/&gt; Smith sa tak stali prvou otvorene [[Nebinárny rod|nebinárnou]] osobou súťažiacou na Olympijských hrách a mali na skejtborde napísané zámená „they/them“.&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;/&gt; Viacero športových komentátorov im však [[Misgendering|neuvádzalo správny rod]], vrátane [[BBC Sport]] a medzinárodnom vysielaní, ktoré bolo prebraté [[NBC Sports]].&lt;ref name=&quot;out-nonbinary-tv&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;co-non-binary-skateboarder-makes-olympics&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Smith sú [[bisexualita|bisexuálni]], [[Nebinárny rod|nebinárni]] a používajú zámená they/them.&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;xgames-profil&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alana Smith | url = http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith | vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raza-Sheikh | meno = Zoya | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary Olympic athlete continuously misgendered in sporting commentary | url = https://www.gaytimes.co.uk/culture/non-binary-olympic-athlete-continuously-misgendered-in-sporting-commentary/ | vydavateľ = [[Gay Times]] | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;elle&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harwood | meno = Erika | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Female Skateboarders Everyone Will be Talking About in 2020 | url = https://www.elle.com/culture/a28639743/female-skateboarders-to-know-x-games/ | vydavateľ = [[ELLE]] | dátum vydania = 2019-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;theboardr-contest-results&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Contest Results: Girls Combi Pool Classic Pro | url = https://theboardr.com/results/3249/Girls-Combi-Pool-Classic-Pro | vydavateľ = theboardr.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympics&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokyo 2020 – Skateboarding, Women's Street (Prelims) – Heat Results | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf| vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | poznámka: archivované 2021-07-26 na https://web.archive.org/web/20210726045041/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;out-nonbinary-tv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Padgett | meno = Donald | autor = | odkaz na autora = | titul = Nonbinary Olympic Skateboarder Alana Smith Was Misgendered on TV | url = https://www.out.com/sports/2021/7/27/nonbinary-olympic-skateboarder-alana-smith-was-misgendered-tv | vydavateľ = [[Out (magazín)|Out]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;co-non-binary-skateboarder-makes-olympics&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parsons | meno = Vic | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary skateboarder makes Olympics history – and is misgendered while doing it | url = https://www.pinknews.co.uk/2021/07/27/alana-smith-olympics-misgendered/ | vydavateľ = [[PinkNews]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;espn-smith-blurs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khurshudyan | meno = Isabelle | autor = | odkaz na autora = | titul = Smith blurs skateboarding gender lines | url = https://www.espn.com/espnw/athletes-life/story/_/id/9528118/espnw-alana-smith-blurs-lines-genders-skateboarding | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith Alana Smith] na stránke X Games
* [https://theboardr.com/profile/5888/Alana_Smith Alana Smith] na The Boardr

== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Alana Smith (skateboarder)|1094191152}}

{{DEFAULTSORT:Smith, Alana}}

[[Kategória:Skateboardisti USA]]
[[Kategória:Súťažiaci na X Games]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:LGBT športovci]]
[[Kategória:Olympionici USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Arizony]]
[[Kategória:Skateboardisti na Letných olympijských hrách 2020]]</text>
      <sha1>3v6s1l5ua9rsenho9f0tlh26pgu4squ</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426828</id>
      <parentid>7426820</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:29:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>zdroj píše, že v angličtine vyžaduje tento človek oslovenie zámenami they/them</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6407" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20220814}}
{{olympijská účasť}}
{{Infobox atlét
 | Meno                 = Alana Smith
 | Portrét              = 
 | Veľkosť obrázka      = 
 | Popis                = 
 | Dátum narodenia      = {{dnv|2000|10|20}}
 | Miesto narodenia     = [[Mesa]], [[Arizona]], [[Spojené štáty americké|USA]]
 | Dátum úmrtia         = 
 | Miesto úmrtia        = 
 | Atletická disciplína = [[skejtbording]]
 | Osobný rekord        = 
 | Tohtosezónny rekord  = 
 | Stav k               = 
}}

'''Alana Smith''' (* [[20. október]] [[2000]], [[Mesa]], [[Arizona]]&lt;ref name=&quot;xgames-profil&quot;/&gt;) reprezentuje [[Spojené štáty]] v [[skejtbording|skejtbordingu]]. V roku 2013 vyhral medailu na [[X Games]] a zúčastnil sa [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]].

== Športová činnosť ==
V roku 2013, vo veku 12, sa Smithovi podaril trik 540° [[McTwist]]&lt;ref name=&quot;elle&quot;/&gt; a stal sa najmladším medajlistom na [[X Games]] keď získal striebro v ženskej kategórii na X Games 2013 v [[Barcelona|Barcelone]].&lt;ref name=&quot;elle&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;espn-smith-blurs&quot;/&gt; Získal prvé miesto v [[Girls Combi Pool Classic]] na Svetovom pohári v skejtbordingu v roku 2015.&lt;ref name=&quot;theboardr-contest-results&quot;/&gt;

=== Olympijské hry ===
V roku 2021 súťažil v ženskom pouličnom skejtbordingu na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hier 2020 v Tokiu]], skončil na poslednom mieste z 20 v kvalifikácii.&lt;ref name=&quot;olympics&quot;/&gt; Smith sa tak stal prvou otvorene [[Nebinárny rod|nebinárnou]] osobou súťažiacou na Olympijských hrách a mal na skejtborde napísané zámená „they/them“.&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;/&gt; Viacero športových komentátorov mu však [[Misgendering|neuvádzalo správny rod]], vrátane [[BBC Sport]] a medzinárodnom vysielaní, ktoré bolo prebraté [[NBC Sports]].&lt;ref name=&quot;out-nonbinary-tv&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;co-non-binary-skateboarder-makes-olympics&quot;/&gt;

== Osobný život ==
Smith je [[bisexualita|bisexuálny]], [[Nebinárny rod|nebinárny]] a používa zámená they/them.&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;xgames-profil&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alana Smith | url = http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith | vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;Raza-Sheikh2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raza-Sheikh | meno = Zoya | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary Olympic athlete continuously misgendered in sporting commentary | url = https://www.gaytimes.co.uk/culture/non-binary-olympic-athlete-continuously-misgendered-in-sporting-commentary/ | vydavateľ = [[Gay Times]] | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;elle&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harwood | meno = Erika | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Female Skateboarders Everyone Will be Talking About in 2020 | url = https://www.elle.com/culture/a28639743/female-skateboarders-to-know-x-games/ | vydavateľ = [[ELLE]] | dátum vydania = 2019-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;theboardr-contest-results&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Contest Results: Girls Combi Pool Classic Pro | url = https://theboardr.com/results/3249/Girls-Combi-Pool-Classic-Pro | vydavateľ = theboardr.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympics&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokyo 2020 – Skateboarding, Women's Street (Prelims) – Heat Results | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf| vydavateľ = xgames.com | dátum vydania = 2021-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = | poznámka: archivované 2021-07-26 na https://web.archive.org/web/20210726045041/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/resOG2020-/pdf/OG2020-/SKB/OG2020-_SKB_C73SP_SKBWSTREET------------QUAL--------.pdf }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;out-nonbinary-tv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Padgett | meno = Donald | autor = | odkaz na autora = | titul = Nonbinary Olympic Skateboarder Alana Smith Was Misgendered on TV | url = https://www.out.com/sports/2021/7/27/nonbinary-olympic-skateboarder-alana-smith-was-misgendered-tv | vydavateľ = [[Out (magazín)|Out]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;co-non-binary-skateboarder-makes-olympics&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parsons | meno = Vic | autor = | odkaz na autora = | titul = Non-binary skateboarder makes Olympics history – and is misgendered while doing it | url = https://www.pinknews.co.uk/2021/07/27/alana-smith-olympics-misgendered/ | vydavateľ = [[PinkNews]] | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;espn-smith-blurs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khurshudyan | meno = Isabelle | autor = | odkaz na autora = | titul = Smith blurs skateboarding gender lines | url = https://www.espn.com/espnw/athletes-life/story/_/id/9528118/espnw-alana-smith-blurs-lines-genders-skateboarding | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.xgames.com/athletes/3029945/alana-smith Alana Smith] na stránke X Games
* [https://theboardr.com/profile/5888/Alana_Smith Alana Smith] na The Boardr

== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Alana Smith (skateboarder)|1094191152}}

{{DEFAULTSORT:Smith, Alana}}

[[Kategória:Skateboardisti USA]]
[[Kategória:Súťažiaci na X Games]]
[[Kategória:LGBT osobnosti USA]]
[[Kategória:LGBT športovci]]
[[Kategória:Olympionici USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Arizony]]
[[Kategória:Skateboardisti na Letných olympijských hrách 2020]]</text>
      <sha1>b7mslzqzb1w7ctqsu1kr4ow5j7500i5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Misgendering</title>
    <ns>0</ns>
    <id>685948</id>
    <revision>
      <id>7426939</id>
      <parentid>7425263</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:46:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>na úpravu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4144" xml:space="preserve">{{na úpravu|bez slovenských odborných zdrojov + bez výskytu v korpuse}}
'''Misgendering'''&lt;ref name=&quot;merriam-webster-misgender&quot;/&gt; je použitie nesprávnych [[Zámeno|zámen]] alebo nevhodného oslovenia pri oslovovaní [[Transrodový človek|trans]] osôb alebo pri [[Rodová identita|rodovej diverzite]].&lt;ref name=&quot;praguepride&quot;/&gt; Zahŕňa tiež používanie výrazov s nesprávnym rodovým kontextom, používanie nesprávnych gramatických kategórií, odmietanie príležitostí pre ľudí iného pohlavia.&lt;ref name=&quot;ac-warwick&quot;/&gt; Misgendering sa môže stať omylom, ľahostajnosťou alebo zámerne (čiže ako prejav [[transfóbia|transfóbie]], tým je termín spojený s [[deadnaming]]om).&lt;ref name=&quot;praguepride&quot;/&gt; Sloveso ''misgender'' je dokladované od roku 1989.&lt;ref name=&quot;merriam-webster-misgender&quot;/&gt;

== Efekt ==
Častý misgendering vedie k vyčerpanosti a demoralizácii, trans a [[Nebinárny rod|nebinárni ľudia]] sa musia rozhodovať či misgendering opravovať. Pri dennom výskyte misgendering môže negatívne ovplyvniť mentálne zdravie trans a nebinárnych ľudí.&lt;ref name=&quot;harvard-misgendering&quot;/&gt; „LGBT+ ľudia sú náchylnejší na čelenie diskriminácii a zaujatosti aj zo strany zdravotníckeho personálu. V krajinách, ktoré neuznávajú zväzky rovnakého pohlavia, sa objavuje dokonca strach zo zatknutia či násilia. Následkom toho prichádzajú o možnosť, aby sa im dostala dostupná a kvalitná lekárska starostlivosti. Predchádzajúca skúsenosť s diskrimináciou, stigmou, misgenderingom a nedobrovoľnými procedúrami ich môže napokon celkom odradiť od vyhľadania zdravotnej pomoci.“&lt;ref name=&quot;duhy-korona&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;praguepride&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://praguepride.cz/cs/kdo-jsme/media-download/publikace/86-slovnicek-pojmu/file | vydavateľ = [[Prague Pride]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;harvard-misgendering&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katz-Wise | meno = Sabra L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Misgendering: What it is and why it matters | url = https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553 | vydavateľ = health.harvard.edu | dátum vydania = 2021-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ac-warwick&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Challenging Incorrect Pronouns and Misgendering | url = https://warwick.ac.uk/fac/cross_fac/academy/activities/learningcircles/transqueerpedagogies/queeringuniversity/resources/misgendering/ | vydavateľ = Warwick International Higher Education Academy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;duhy-korona&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenártová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = U lekára, na úradoch aj doma: Ako koronavírus prehĺbil diskrimináciu LGBT+ komunity | url = https://magazin.duhy.sk/2020/08/u-lekara-na-uradoch-aj-doma-ako-koronavirus-prehlbil-diskriminaciu-lgbt-komunity/ | vydavateľ = magazin.duhy.sk | dátum vydania = 2020-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;merriam-webster-misgender&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = misgender | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/misgender | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

}}

== Pozri aj ==
* [[deadnaming]]
* [[transfóbia]]

== Externé odkazy ==
* [https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553  Sabra L. Katz-Wise, PhD o Misgenderingu]

[[Kategória:Rodová identita]]
[[Kategória:Transfóbia]]
[[Kategória:Mená]]</text>
      <sha1>8ng0acnl4cc7uwvtlzwmjbepcsqj2ds</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426944</id>
      <parentid>7426939</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:56:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>slovenské zdroje sú</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4068" xml:space="preserve">'''Misgendering'''&lt;ref name=&quot;merriam-webster-misgender&quot;/&gt; je použitie nesprávnych [[Zámeno|zámen]] alebo nevhodného oslovenia pri oslovovaní [[Transrodový človek|trans]] osôb alebo pri [[Rodová identita|rodovej diverzite]].&lt;ref name=&quot;praguepride&quot;/&gt; Zahŕňa tiež používanie výrazov s nesprávnym rodovým kontextom, používanie nesprávnych gramatických kategórií, odmietanie príležitostí pre ľudí iného pohlavia.&lt;ref name=&quot;ac-warwick&quot;/&gt; Misgendering sa môže stať omylom, ľahostajnosťou alebo zámerne (čiže ako prejav [[transfóbia|transfóbie]], tým je termín spojený s [[deadnaming]]om).&lt;ref name=&quot;praguepride&quot;/&gt; Sloveso ''misgender'' je dokladované od roku 1989.&lt;ref name=&quot;merriam-webster-misgender&quot;/&gt;

== Efekt ==
Častý misgendering vedie k vyčerpanosti a demoralizácii, trans a [[Nebinárny rod|nebinárni ľudia]] sa musia rozhodovať či misgendering opravovať. Pri dennom výskyte misgendering môže negatívne ovplyvniť mentálne zdravie trans a nebinárnych ľudí.&lt;ref name=&quot;harvard-misgendering&quot;/&gt; „LGBT+ ľudia sú náchylnejší na čelenie diskriminácii a zaujatosti aj zo strany zdravotníckeho personálu. V krajinách, ktoré neuznávajú zväzky rovnakého pohlavia, sa objavuje dokonca strach zo zatknutia či násilia. Následkom toho prichádzajú o možnosť, aby sa im dostala dostupná a kvalitná lekárska starostlivosti. Predchádzajúca skúsenosť s diskrimináciou, stigmou, misgenderingom a nedobrovoľnými procedúrami ich môže napokon celkom odradiť od vyhľadania zdravotnej pomoci.“&lt;ref name=&quot;duhy-korona&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;praguepride&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://praguepride.cz/cs/kdo-jsme/media-download/publikace/86-slovnicek-pojmu/file | vydavateľ = [[Prague Pride]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;harvard-misgendering&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katz-Wise | meno = Sabra L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Misgendering: What it is and why it matters | url = https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553 | vydavateľ = health.harvard.edu | dátum vydania = 2021-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;ac-warwick&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Challenging Incorrect Pronouns and Misgendering | url = https://warwick.ac.uk/fac/cross_fac/academy/activities/learningcircles/transqueerpedagogies/queeringuniversity/resources/misgendering/ | vydavateľ = Warwick International Higher Education Academy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;duhy-korona&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenártová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = U lekára, na úradoch aj doma: Ako koronavírus prehĺbil diskrimináciu LGBT+ komunity | url = https://magazin.duhy.sk/2020/08/u-lekara-na-uradoch-aj-doma-ako-koronavirus-prehlbil-diskriminaciu-lgbt-komunity/ | vydavateľ = magazin.duhy.sk | dátum vydania = 2020-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;merriam-webster-misgender&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = misgender | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/misgender | vydavateľ = merriam-webster.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

}}

== Pozri aj ==
* [[deadnaming]]
* [[transfóbia]]

== Externé odkazy ==
* [https://www.health.harvard.edu/blog/misgendering-what-it-is-and-why-it-matters-202107232553  Sabra L. Katz-Wise, PhD o Misgenderingu]

[[Kategória:Rodová identita]]
[[Kategória:Transfóbia]]
[[Kategória:Mená]]</text>
      <sha1>ic68ckhybh6gc5kbb92pelvm9q4zmt7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zuzana Mikulcová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686045</id>
    <revision>
      <id>7426676</id>
      <parentid>7426483</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:04:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>rozšírenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6256" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Zuzana Mikulcová
 | Obrázok           = 
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = 
 | Popis umelca      = [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]], textárka a skladateľka
 | Celé meno         = 
 | Rodné meno        = Zuzana Mikulcová
 | Umelecké mená     = Zuzka Mikulcová
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1989||}}
 | Miesto narodenia  = [[Rimavská Sobota]],&lt;br /&gt;[[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = 
 | Alma mater        = 
 | Pôsobenie         = 
 | Žáner             = [[Soul (hudba)|soul]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[jazz]], [[blues]]
 | Hrá na nástrojoch = [[klávesové nástroje]], [[klavír]]
 | Typ hlasu         = 
 | Roky pôsobenia    = [[2012]]{{--}}súčasnosť
 | Manžel            = 
 | Manželka          = 
 | Priateľ           = 
 | Priateľka         =
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = 
 | Webstránka        = [https://www.zuzanamikulcova.com/music www.zuzanamikulcova.com]
}}

'''Zuzana Mikulcová''' (*[[1989]], [[Rimavská Sobota]], [[Česko-Slovensko]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]], textárka a skladateľka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://www.csfd.sk/tvorca/424570-zuzana-mikulcova/biografia/|vydavateľ=csfd.sk|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=http://www.imdb.com/name/nm4912505/bio|vydavateľ=IMDb|dátum prístupu=2022-08-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://www.csfd.sk/tvorca/424570-zuzana-mikulcova/biografia/|vydavateľ=csfd.sk|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikulcová Zuzana – RadioSlovakia|url=https://www.radioslovakia.sk/archiv-interpretov/mikulcova-zuzana/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Hudobná kariéra ==
Zuzana Mikulcová vyštudovala štúdium spevu, skladby a aranžovania v populárnej hudbe na [[Pražské hudobné konzervatórium|Pražskom hudobnom konzervatóriu]]. Už ako študentka vystupovala v rôznych televíznych reláciách, predstavila sa napríklad ako interprétka v programe ''[[Legendy popu]]''. Spolu so svojou sprievodnou kapelou bola predskokankou koncertu [[James Blunt|Jamesa Blunta]]. Mesiac po tomto vystúpení získala druhé miesto na 30. ročníku súťaže [[Košický zlatý poklad (súťaž)|Košický zlatý poklad]] (pieseň „Istý pocit“). V roku 2010 sa Zuzana Mikulcová stala víťazkou súťaže ''Nové tváre slovenského jazzu''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://inbetweenbooks.org/artists/zuzana-mikulcova/|vydavateľ=IBBS|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

Svoj  debutový album, [[Slová (album)|''Slová'']], nahrala v roku 2015 s popdporou Slovenskej jazzovej spoločnosti a s pomocou grantu, ktorý jej poskytol [[Slovenský hudobný fond]]. Druhý sólový album, [[Dievča (album)|''Dievča'']], vydala Zuzana Mikulcová v roku 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=http://jazzda.sk/zuzana-mikulcova/|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Zuzana Mikulcová vystupuje so svojou hudobnou skupinou, ktorej stabilnými členmi sú [[Michal Šelep]] (basová gitara), [[Štefan Szabó]] (elektrická gitara), [[Luboš Ambrozai|Luboš Ežo Ambrozai]] (cajon, bicie nástroje).   

Počas svojej, aj keď nie ešte veľmi dlhej, profesionálnej kariéry Zuzana Mikulcová spolupracovala v rámci nahrávania svojich albumov, čí verejných vystúpení, s viacerými hudobníkmi, ktorí pôsobia v rôznych hudobných žánroch. S týmto účinkovaním v rôznych hudobných žánroch, či s interprétmi z rôznych krajín, súvisí aj základná myšlienka jej ďalšieho audiovizuálneho projektu spolupráce známych, či takmer náhodne nájdených ľudí zaoberajúcich sa hudbou, ktorý je nazvaný [[Fúzie (album)|''Fúzie'']]. Projekt bol vydaný na  nezvyčajnom hudobnom nosiči, ktorým je drevený [[Jednotka USB flash|USB kľúč]] a zo známejších tvárí je na ňom zúčastnený [[Dan Bárta]], či [[Peter Lipa]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcovej idú do finále|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/601159-fuzie-zuzany-mikulcovej-ide-do-finale/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-09-20|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Z projektu ''Fúzie'' pochádza aj [[Cover verzia|coververzia]] pôvodnej skladby Petra Lipu, ktorá bola po novom nahraná ako duet so Zuzanou Mikulcovou a má názov „Nenápadný nápad“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://inbetweenbooks.org/artists/zuzana-mikulcova/|vydavateľ=IBBS|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;  

== Diskografia ==
;Štúdiové albumy
* ''[[Slová (album)|Slová]]'', [[Slovak Music Fund]], (2015)
* ''[[Dievča (album)|Dievča]]'', [[Go2stage]], (2018)
;[[Extended play|EP]]
* ''[[Fúzie (album)|Fúzie]]'', audiovizuálny projekt, edícia šiestich nahrávok na drevenom USB kľúči, vydavateľstvo [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]], (2021)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcové: skvělé muzikantství a módní koncept|url=https://www.frontman.cz/fuzie-zuzany-mikulcove-skvele-muzikantstvi-modni-koncept|vydavateľ=frontman.cz|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie|url=https://www.zuzanamikulcova.com/fuzie|vydavateľ=zuzanamikulcova|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Mikulcová, Zuzana}}

[[Kategória:Zuzana Mikulcová]]
[[Kategória:Slovenské speváčky]]
[[Kategória:Slovenské popové speváčky]]
[[Kategória:Slovenské džezové speváčky]]
[[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí textári piesní]]
[[Kategória:Osobnosti z Rimavskej Soboty]]</text>
      <sha1>tu3q06uo8kkjnbjto0i24k7e7hees95</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426808</id>
      <parentid>7426676</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T05:43:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Diskografia */ update</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6805" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Zuzana Mikulcová
 | Obrázok           = 
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = 
 | Popis umelca      = [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]], textárka a skladateľka
 | Celé meno         = 
 | Rodné meno        = Zuzana Mikulcová
 | Umelecké mená     = Zuzka Mikulcová
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1989||}}
 | Miesto narodenia  = [[Rimavská Sobota]],&lt;br /&gt;[[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = 
 | Alma mater        = 
 | Pôsobenie         = 
 | Žáner             = [[Soul (hudba)|soul]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[jazz]], [[blues]]
 | Hrá na nástrojoch = [[klávesové nástroje]], [[klavír]]
 | Typ hlasu         = 
 | Roky pôsobenia    = [[2012]]{{--}}súčasnosť
 | Manžel            = 
 | Manželka          = 
 | Priateľ           = 
 | Priateľka         =
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = 
 | Webstránka        = [https://www.zuzanamikulcova.com/music www.zuzanamikulcova.com]
}}

'''Zuzana Mikulcová''' (*[[1989]], [[Rimavská Sobota]], [[Česko-Slovensko]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]], textárka a skladateľka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://www.csfd.sk/tvorca/424570-zuzana-mikulcova/biografia/|vydavateľ=csfd.sk|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=http://www.imdb.com/name/nm4912505/bio|vydavateľ=IMDb|dátum prístupu=2022-08-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://www.csfd.sk/tvorca/424570-zuzana-mikulcova/biografia/|vydavateľ=csfd.sk|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikulcová Zuzana – RadioSlovakia|url=https://www.radioslovakia.sk/archiv-interpretov/mikulcova-zuzana/|dátum prístupu=2022-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Hudobná kariéra ==
Zuzana Mikulcová vyštudovala štúdium spevu, skladby a aranžovania v populárnej hudbe na [[Pražské hudobné konzervatórium|Pražskom hudobnom konzervatóriu]]. Už ako študentka vystupovala v rôznych televíznych reláciách, predstavila sa napríklad ako interprétka v programe ''[[Legendy popu]]''. Spolu so svojou sprievodnou kapelou bola predskokankou koncertu [[James Blunt|Jamesa Blunta]]. Mesiac po tomto vystúpení získala druhé miesto na 30. ročníku súťaže [[Košický zlatý poklad (súťaž)|Košický zlatý poklad]] (pieseň „Istý pocit“). V roku 2010 sa Zuzana Mikulcová stala víťazkou súťaže ''Nové tváre slovenského jazzu''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://inbetweenbooks.org/artists/zuzana-mikulcova/|vydavateľ=IBBS|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

Svoj  debutový album, [[Slová (album)|''Slová'']], nahrala v roku 2015 s popdporou Slovenskej jazzovej spoločnosti a s pomocou grantu, ktorý jej poskytol [[Slovenský hudobný fond]]. Druhý sólový album, [[Dievča (album)|''Dievča'']], vydala Zuzana Mikulcová v roku 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=http://jazzda.sk/zuzana-mikulcova/|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Zuzana Mikulcová vystupuje so svojou hudobnou skupinou, ktorej stabilnými členmi sú [[Michal Šelep]] (basová gitara), [[Štefan Szabó]] (elektrická gitara), [[Luboš Ambrozai|Luboš Ežo Ambrozai]] (cajon, bicie nástroje).   

Počas svojej, aj keď nie ešte veľmi dlhej, profesionálnej kariéry Zuzana Mikulcová spolupracovala v rámci nahrávania svojich albumov, čí verejných vystúpení, s viacerými hudobníkmi, ktorí pôsobia v rôznych hudobných žánroch. S týmto účinkovaním v rôznych hudobných žánroch, či s interprétmi z rôznych krajín, súvisí aj základná myšlienka jej ďalšieho audiovizuálneho projektu spolupráce známych, či takmer náhodne nájdených ľudí zaoberajúcich sa hudbou, ktorý je nazvaný [[Fúzie (album)|''Fúzie'']]. Projekt bol vydaný na  nezvyčajnom hudobnom nosiči, ktorým je drevený [[Jednotka USB flash|USB kľúč]] a zo známejších tvárí je na ňom zúčastnený [[Dan Bárta]], či [[Peter Lipa]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcovej idú do finále|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/601159-fuzie-zuzany-mikulcovej-ide-do-finale/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-09-20|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Z projektu ''Fúzie'' pochádza aj [[Cover verzia|coververzia]] pôvodnej skladby Petra Lipu, ktorá bola po novom nahraná ako duet so Zuzanou Mikulcovou a má názov „Nenápadný nápad“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová|url=https://inbetweenbooks.org/artists/zuzana-mikulcova/|vydavateľ=IBBS|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;  

== Diskografia ==
=== Sólové albumy ===
;Štúdiové albumy
* ''[[Slová (album)|Slová]]'', [[Slovak Music Fund]], (2015)
* ''[[Dievča (album)|Dievča]]'', [[Go2stage]], (2018)
;[[Extended play|EP]]
* ''[[Fúzie (album)|Fúzie]]'', audiovizuálny projekt, edícia šiestich nahrávok na drevenom USB kľúči, vydavateľstvo [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]], (2021)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcové: skvělé muzikantství a módní koncept|url=https://www.frontman.cz/fuzie-zuzany-mikulcove-skvele-muzikantstvi-modni-koncept|vydavateľ=frontman.cz|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie|url=https://www.zuzanamikulcova.com/fuzie|vydavateľ=zuzanamikulcova|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== So zoskupením Sanyland ===
;Štúdiové albumy
* ''[[Divné videnie]]'', [[Not On Label]], (2011)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Divné videnie – Sanyland – Supraphonline.cz|url=http://www.supraphonline.cz/album/467870-divne-videnie?v=1|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=cs|meno=SUPRAPHON|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sanyland - Divné Videnie|url=https://www.discogs.com/release/5373040-Sanyland-Divné-Videnie|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;


== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Mikulcová, Zuzana}}

[[Kategória:Zuzana Mikulcová]]
[[Kategória:Slovenské speváčky]]
[[Kategória:Slovenské popové speváčky]]
[[Kategória:Slovenské džezové speváčky]]
[[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí textári piesní]]
[[Kategória:Osobnosti z Rimavskej Soboty]]</text>
      <sha1>e6m5nou7ghrvisk23os2hk72aubmhvz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Car Simeonova gradina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686046</id>
    <revision>
      <id>7426651</id>
      <parentid>7426113</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T14:08:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Dejiny */ fix</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11065" xml:space="preserve">{{Geobox | protected area
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Car Simeonova gradina
| native_name        = Цар Симеонова градина
| other_name         = 
| category           = mestský park
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = CarSimeonGarden-Plovdiv12.jpg
| image_caption      = v centrálnej časti parku
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Bulharsko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]]
| district           = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]]
| commune_type       = Mesto
| commune            = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]]
| municipality_type  = Rajón
| municipality       = Centralen
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d              = 42.141947
| long_d             = 24.747197
| coordinates_type   = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha v rámci Bulharska
| map_locator        = Bulharsko
| established        = 1892
| author             = Lucien Chevallaz
| commons            = Tzar Simeon Garden
}}

'''Car Simeonova gradina''' ({{vjz|bul|Цар Симеонова градина}}, doslova ''Záhrada Cára Simeona'') je mestský park ležiaci v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 124 – 125. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 431 – 432. (po bulharsky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Цар Симеонова градина | url = https://www.plovdiv.bg/item/ecology/green_system/%D1%86%D0%B0%D1%80-%D1%81%D0%B8%D0%BC%D0%B5%D0%BE%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D0%BD%D0%B0/ | vydavateľ = plovdiv.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;visitplovdiv.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plovdiv | meno = Visit | autor = | odkaz na autora = | titul = Цар Симеоновата градина и Пеещите фонтани | url = http://www.visitplovdiv.com/bg/node/2981 | vydavateľ = visitplovdiv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lost in Plovdiv | url = https://lostinplovdiv.com/bg/places/%D1%86%D0%B0%D1%80-%D1%81%D0%B8%D0%BC%D0%B5%D0%BE%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%82%D0%B0-%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D0%BD%D0%B0-%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D1%81%D0%BA%D0%B8%D1%8F%D1%82-%D0%BE%D0%B0%D0%B7%D0%B8%D1%81 | vydavateľ = lostinplovdiv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Park má štatút pamiatky parkového umenia.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;visitplovdiv.com&quot; /&gt;

== Iné názvy ==
Park je známy aj pod názvami '''Car-Simeonova gradina''' ({{vjz|bul|Цар-Симеонова градина}}, doslova ''Záhrada Cára Simeona''),&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt; '''Gradska gradina''' ({{vjz|bul|Градска градина}}, doslova ''Mestská záhrada''),&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; '''Gradina „Car Simeon“''' ({{vjz|bul|Градина „Цар Симеон“}}, doslova ''Záhrada „Cár Simeon“''),&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; alebo '''„Izloženie“''' ({{vjz|bul|„Изложение“}}, doslova ''„Výstava“'').&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;

== Poloha ==
Park sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv,&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; južne od pahorku [[Danov chălm|Sachat tepe]] na mieste bývalého osmanského pohrebiska.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; Susedí s námestím „Centralen“ ({{vjz|bul|площад „Централен“}}, doslova ''Centrálne námestie'') z ktorého vedie do parku niekoľko vchodov.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

== Charakteristika ==
Ide o veľký verejný [[park]] v centrálnej časti Plovdivu založený [[Lucien Chevallaz|Lucienom Chevallazom]] v roku [[1892]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;visitplovdiv.com&quot; /&gt; Základné dizajnové prvky parku, vrátane veľkého jazera sa zachovali od jeho založenia až do súčasnosti.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; V parku sa konali koncerty hudby, tanečné aj spevácke iniciatívy. V letnom období sa na jazere prenajímali veslice pre návštevníkov a premávala aj výletná loďka pre 16 pasažierov. V zimnom období sa na jazere konali zápasy v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]]. Pri jazere sa už od založenia parku nachádzal obľúbený bufet.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

Po založení koncom [[19. storočie|19. storočia]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bol park otvorený&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; od 6:00 ráno&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; do polnoci,&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; pričom 15 minút pred zatvorením sa v parku zvonilo na zvonec, aby boli návštevníci upozornení, že park treba čoskoro opustiť, neskôr bolo časové obmedzenie zrušené a park tak bol dostupný návštevníkom nepretržite. Spočiatku bol celý park ohradený, no neskôr bolo ohradenie odstránené.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; 

V parku sa nachádza niekoľko jazier, množstvo [[Fontána|fontán]] a pamätníkov predovšetkým bulharských duchovných vodcov.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;visitplovdiv.com&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt; Medzi inými napríklad [[Pamätník Georgiho Rakovského (Plovdiv)|pamätník Georgiho Rakovského]], [[Pamätník Vasila Petleškova (Plovdiv)|pamätník Vasila Petleškova]], [[Pamätník Duša Chadžidekova (Plovdiv)|pamätník Duša Chadžidekova]], alebo [[Pamätník Christa Boteva (Plovdiv)|pamätník Christa Boteva]] a z novšieho obdobia napríklad pamätník zakladateľa parku Luciena Chevallaza.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt;

== Dejiny ==
V roku [[1891]] bulharská vláda rozhodla o konaní Prvej bulharskej poľnohospodársko-priemyselnej výstavy ({{vjz|bul|Първото българско земеделско-промишлено изложение|Părvoto bălgarsko zemedelsko-promišleno izloženie}}) v Plovdive, ktorá mala prebiehať niekoľko mesiacov od [[august]]a do [[Október|októbra]] [[1892]], pričom park mal byť miestom konania.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt;

Založenie parku dostal do kompetencie&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt; parkový architekt [[Švajčiari|švajčiarskeho]] pôvodu&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt; Lucien Chevallaz,&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt; ktorý bol v tom čase vedúcim odboru krajinných úprav pre Plovdiv&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; a ktorý predtým pôsobil ako hlavný záhradník [[Osmanská ríša|osmanského]] [[sultán]]a [[Abdülaziz]]a.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt; Lucienovi Chevallazovi sa podarilo park vybudovať v priebehu 10 mesiacov od októbra 1891 do [[júl]]a 1892.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;  Parku sa dostalo veľkého a pozitívneho ohlasu vo svetových [[Noviny|novinách]], ktoré z výstavy prinášali [[reportáž]]e.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; 

Po skončení výstavy sa park stal hlavným mestským verejným parkom Plovdivu.&lt;ref name=&quot;visitplovdiv.com&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;lostinplovdiv.com&quot; /&gt; Park bol spočiatku v štátnom vlastníctve, ale ešte v roku 1892 ho [[knieža]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]] daroval obyvateľom Plovdivu. V kniežacej vyhláške, ktorou bol darovaný, bol parku zároveň pridelený názov „Car Simeon“.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

V roku [[1905]] bol v parku vydláždený areál pri hlavnom vchode do parku a neskôr v roku [[1911]] bola vydláždená celá alej, ktorá park obkolesovala.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;/&gt; Neskôr boli na jazero v parku privezené loďky na prenájom, čo park spravilo ešte atraktívnejším a zároveň táto iniciatíva znamenala začiatok športového [[Veslovanie|veslovania]] v Plovdive. V roku [[1937]] sa na jazere konala aj akademická súťaž vo veslovaní.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; V roku [[1958]] bola v parku otvorená malá zoologická záhrada, tá však bola z dôvodu incidentu s návštevníkmi, pri ktorom bol zabitý medveď, zatvorená už po niekoľkých rokoch v roku [[1963]]. V roku [[1974]] boli v jazere v parku nainštalované tzv. „Spievajúce fontány“.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

V roku [[2013]] bol vyhotovený plán na celkovú reštauráciu parku aj jazera a celá rekonštrukcia bola ukončená v priebehu roku [[2015]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;

== Ochrana ==
Park bol v priebehu roku [[1992]] vyhlásený za pamiatku parkového umenia. Od roku [[1993]] je park zároveň aj v tzv. režime na ochranu historických zelených plôch v centrálnej mestskej časti.&lt;ref name=&quot;plovdiv.bg&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
CarSimeonGarden-Plovdiv14.jpg|hlavná alej v parku
CarSimeonGarden-Plovdiv13.jpg|jedno z jazierok v parku
CarSimeonGarden-Plovdiv15.jpg|hlavná alej v parku
CarSimeonGarden-Plovdiv11.jpg|jedna z parkových alejí
CarSimeonGarden-Plovdiv10.jpg|tzv. „Viedenský pavilón“ v centrálnej časti parku
CarSimeonGarden-Plovdiv09.jpg|v centrálnej časti parku
CarSimeonGarden-Plovdiv08.jpg|v centrálnej časti parku
CarSimeonGarden-Plovdiv04.jpg|vyhliadka v severozápadnej časti parku
CarSimeonGarden-Plovdiv02.jpg|severozápadný vstup do parku
CarSimeonGarden-Plovdiv01.jpg|jedno z jazierok v parku
GeorgiRakovski-Plovdiv03.jpg|pohľad na časť parku s [[Pamätník Georgiho Rakovského (Plovdiv)|pamätníkom Georgiho Rakovského]]
Vasil_Petleshkov_monument_in_Plovdiv_1.jpg|pohľad na časť parku s [[Pamätník Vasila Petleškova (Plovdiv)|pamätníkom Vasila Petleškova]]
MonumentToDushoHadjidekov-Plovdiv03.jpg|[[Pamätník Duša Chadžidekova (Plovdiv)|pamätník Duša Chadžidekova]] v parku
Tzar Simeon Garden, Plovdiv 2012 20.JPG|herná plocha na šach v parku
Пеещите фонтани.jpg|pohľad na park v noci s osvetleným jazerom a „Spievajúcimi fontánami“
Early-byzantine_ceramic_complex,_Plovdiv3.jpg|[[Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)|ranobyzantský keramický komplex]] v severozápadnej časti parku
Gyuro Mihaylov monument, Plovdiv5.jpg|[[Pamätník Giura Michajlova (Plovdiv)|pamätník Giura Michajlova]] a [[Vojenský klub (Plovdiv)|budova vojenského klubu]] pri juhovýchodnom cípe parku
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tzar Simeon Garden}}

[[Kategória:Parky v Bulharsku]]
[[Kategória:Plovdiv]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]</text>
      <sha1>518alg8lu2h0vhfdepb2xc5ows57u9e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Láska na chate</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686103</id>
    <revision>
      <id>7426758</id>
      <parentid>7426448</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:44:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>93.143.52.106</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Série */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1886" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Prichádza|relácia}}
{{Infobox Televízna relácia|
sk=Láska na chate|
en=|druhý názov=|
logo= LáskaNaChate.png|
typ=[[Romantická]], [[talk show]]|
formát=|
tvorca=|
scenár=|
réžia=|
moderátori=|
porota=|
rozprávač=|
hudba=|
slogan=|
krajina={{minivlajka|Slovensko|w}}|
počet sérií=1|
počet epizód=? ([[#Časti|zoznam častí]])|
zoznam epizód=|
výkonní producenti=|
produkcia=|
strih=|
produkčná spoločnosť=|
dĺžka=75 – 96 minút|
vysielanie=[[30. august]] [[2022]] – súčasnosť|
tv=[[TV JOJ]]|
formát obrazu=|
predošlé=|
nasledujúce=|
súvisiace=|
webstránka=https://www.joj.sk/laskanachate|
imdb id=|
tv com id=|
csfd id=https://www.csfd.sk/film/1221439-laska-na-chate/galeria/}}
'''Láska na chate''' je [[romantická]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] súkromnej [[Televízia (prenos)|televíznej]] stanice [[TV JOJ]]. Bude mať premiéru [[30. august|30. augusta]] [[2022]].
== Súťažiaci ==

== Pravidlá hry Láska na chate ==

== Série ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 80%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Počet&lt;br /&gt;súťažiacich
! colspan=&quot;2&quot; |Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; |Slot
! rowspan=&quot;2&quot; |Vysielané na
|-
!Premiéra série
!Finále série
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9ACD32; width:1%;&quot; |
|'''[[Láska na chate#Farma 1|1]]'''
|{{N/A}}
|[[30. august]] [[2022]]
|{{N/A}}
|Utorok a streda 21:45
|[[TV JOJ]]
|}

== Časti ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center; margin-right: 0&quot;
! style=&quot;background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;&quot; |No.
! style=&quot;background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;&quot; |#
! style=&quot;background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;&quot; |Premiéra
{{minivlajka|Slovensko}}
|-
|1
|1
|30. august 2022
|}

== Referencie ==
https://www.joj.sk/laskanachate

== Externé odkazy ==
https://www.csfd.sk/film/1221439-laska-na-chate/galeria/</text>
      <sha1>8j3p24upd66zwjmst7wvr3xq1r5s10u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slová (album)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686104</id>
    <revision>
      <id>7426673</id>
      <parentid>7426532</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:46:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>hm :-</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3173" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Slová
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[džez]], [[pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 36:52
 | Dátum vydania        = [[2015]]
 | Miesto nahratia      = 2013, štúdio Littlebeat&lt;br/&gt;štúdio Pod povrchom&lt;br/&gt;ZUŠ M. S. Trnavského
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Slovak Music Fund]]
 | Producent            = [[Filip Hittrich]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Tento album          = Slová&lt;br/&gt; (2015)
 | Nasledujúci album    = [[Dievča (album)|Dievča]]&lt;br/&gt; (2018)
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Slová''''' je názov debutového [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album v roku 2015 vydal [[Slovak Music Fund|Slovenský hudobný fond]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Slová|url=https://www.discogs.com/release/9781095-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Slov%C3%A1|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Slová''
| celková_dĺžka   = 36:52
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba a text: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Strácam
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:51
| titul2          = Málo mám
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:50
| titul3          = Niekam
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 3:50
| titul4         = Mohla som byť
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 3:44
| titul5          = Neskoro
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:08
| titul6          = Víno
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 5:01
| titul7          = S Tebou sa to dá
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 4:06
| titul8          = Stačí, že teba mám
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 3:00 
| titul9          = Slová
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 5:19
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, vokály (3, 9)
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Štefan Szabó]] – elektrická giatara (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Andrej Hruška]] – elektrická gitara, bendžo
* [[Roland Uškovitš]] – bicie nástroje (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Filip Hittrich]] – basová gitara (5), producent
* [[Lenka Jombíková]] – vokály (3, 9)
* [[Marián Slávka]] – bicie nástroje (5)
* [[Igor Sabo|Igor &quot;Ajdži&quot; Szabo]] – perkusie (5)
* [[Jakub Čajka]] – fotografie
* [[Miroslav Fek]] – dizajn obalu

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Debutové albumy]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2015]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>d9tojb1zzrirhtk0q0v244xbpn4bstx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426809</id>
      <parentid>7426673</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T05:45:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+chronológia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3179" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Slová
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[džez]], [[pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 36:52
 | Dátum vydania        = [[2015]]
 | Miesto nahratia      = 2013, štúdio Littlebeat&lt;br/&gt;štúdio Pod povrchom&lt;br/&gt;ZUŠ M. S. Trnavského
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Slovak Music Fund]]
 | Producent            = [[Filip Hittrich]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Divné videnie]]&lt;br/&gt;(2011)
 | Tento album          = Slová&lt;br/&gt;(2015)
 | Nasledujúci album    = [[Dievča (album)|Dievča]]&lt;br/&gt;(2018)
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Slová''''' je názov debutového [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album v roku 2015 vydal [[Slovak Music Fund|Slovenský hudobný fond]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Slová|url=https://www.discogs.com/release/9781095-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Slov%C3%A1|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Slová''
| celková_dĺžka   = 36:52
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba a text: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Strácam
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:51
| titul2          = Málo mám
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:50
| titul3          = Niekam
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 3:50
| titul4         = Mohla som byť
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 3:44
| titul5          = Neskoro
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:08
| titul6          = Víno
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 5:01
| titul7          = S Tebou sa to dá
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 4:06
| titul8          = Stačí, že teba mám
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 3:00 
| titul9          = Slová
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 5:19
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, vokály (3, 9)
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Štefan Szabó]] – elektrická giatara (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Andrej Hruška]] – elektrická gitara, bendžo
* [[Roland Uškovitš]] – bicie nástroje (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Filip Hittrich]] – basová gitara (5), producent
* [[Lenka Jombíková]] – vokály (3, 9)
* [[Marián Slávka]] – bicie nástroje (5)
* [[Igor Sabo|Igor &quot;Ajdži&quot; Szabo]] – perkusie (5)
* [[Jakub Čajka]] – fotografie
* [[Miroslav Fek]] – dizajn obalu

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Debutové albumy]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2015]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>0nwwqonztruioknbdlczjb67xpejw44</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426810</id>
      <parentid>7426809</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T05:46:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>deatail</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3190" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Slová
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[džez]], [[pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 36:52
 | Dátum vydania        = [[2015]]
 | Miesto nahratia      = 2013, štúdio Littlebeat&lt;br/&gt;štúdio Pod povrchom&lt;br/&gt;ZUŠ M. S. Trnavského
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Slovak Music Fund]]
 | Producent            = [[Filip Hittrich]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Divné videnie]]&lt;br/&gt;(2011)
 | Tento album          = Slová&lt;br/&gt;(2015)
 | Nasledujúci album    = [[Dievča (album)|Dievča]]&lt;br/&gt;(2018)
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Slová''''' je názov debutového sólového [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album v roku 2015 vydal [[Slovak Music Fund|Slovenský hudobný fond]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Slová|url=https://www.discogs.com/release/9781095-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Slov%C3%A1|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Slová''
| celková_dĺžka   = 36:52
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba a text: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Strácam
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 3:51
| titul2          = Málo mám
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:50
| titul3          = Niekam
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 3:50
| titul4         = Mohla som byť
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 3:44
| titul5          = Neskoro
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:08
| titul6          = Víno
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 5:01
| titul7          = S Tebou sa to dá
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 4:06
| titul8          = Stačí, že teba mám
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 3:00 
| titul9          = Slová
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 5:19
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, vokály (3, 9)
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Štefan Szabó]] – elektrická giatara (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Andrej Hruška]] – elektrická gitara, bendžo
* [[Roland Uškovitš]] – bicie nástroje (2, 3, 6–9), vokály (3, 9)
* [[Filip Hittrich]] – basová gitara (5), producent
* [[Lenka Jombíková]] – vokály (3, 9)
* [[Marián Slávka]] – bicie nástroje (5)
* [[Igor Sabo|Igor &quot;Ajdži&quot; Szabo]] – perkusie (5)
* [[Jakub Čajka]] – fotografie
* [[Miroslav Fek]] – dizajn obalu

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Debutové albumy]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2015]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>mgkghxdiqczx5vxyd3mclzmofa91gu8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pivot Animator</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686111</id>
    <revision>
      <id>7426716</id>
      <parentid>7426580</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:35:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Teslaton premiestnil stránku [[Pivot animátor]] na [[Pivot Animator]], ale neponechal presmerovanie: názvy sw. sa nezvyknú voľne prekladať</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="490" xml:space="preserve">

'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>99hvqtl7hqyff08zb84wjtnh0jvyx6w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426718</id>
      <parentid>7426716</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:36:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Urgentne upraviť, bez zdroja, významnosť</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="554" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}

'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>6wszmy8jrbmyvu12dw5k5uhe4iv429m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426732</id>
      <parentid>7426718</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:33:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný vývoj  verzií ( zatiaľ len útržok ).</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1403" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}

'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu.

===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Oveľa vyšší limit segmentov na obrázok
* Nástroj Polyfill
* Farebné prechody segmentov
* Obrysy figúrok
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* WMV, WEBM, MP4 a bezstratový FFV1 export videa
* Ukážka súboru s obrázkami STK v Prieskumníkovi Windows
* Rýchlejšia grafika
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>aj6v1kavb5c3qq6l1ryha75zeyrndp1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426733</id>
      <parentid>7426732</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:45:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1419" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}

'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu.

===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Oveľa vyšší limit segmentov na obrázok
* Nástroj Polyfill
* Farebné prechody segmentov
* Obrysy figúrok
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* WMV, WEBM, MP4 a bezstratový FFV1 export videa
* Ukážka súboru s obrázkami STK v Prieskumníkovi Windows
* Rýchlejšia grafika
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>dvgjhladxcsaz518fx2wdbznx9zas67</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426744</id>
      <parentid>7426733</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:50:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */ Pridané odkazy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1570" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}

'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu.

===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Oveľa vyšší limit segmentov na obrázok
* Nástroj Polyfill
* Farebné prechody segmentov
* Obrysy figúrok
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* WMV, WEBM, MP4 a bezstratový FFV1 export videa
* Ukážka súboru s obrázkami STK v Prieskumníkovi Windows
* Rýchlejšia grafika
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota
* http://www.animator.net/forum/pivot-animation/ - fórum 
* https://www.facebook.com/pivotanimatorofficial/ - Facebooková stránka Pivota animátora

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>3hrhxy68ausb9szf4r8voi896mf1cl1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426745</id>
      <parentid>7426744</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T18:51:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */ Oprava pravopisu</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1559" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}

'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu.

===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Oveľa vyšší limit segmentov na obrázok
* Nástroj Polyfill
* Farebné prechody segmentov
* Obrysy figúrok
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* WMV, WEBM, MP4 a bezstratový FFV1 export videa
* Ukážka súboru s obrázkami STK v Prieskumníkovi Windows
* Rýchlejšia grafika
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota
* http://www.animator.net/forum/pivot-animation/ - fórum 
* https://www.facebook.com/pivotanimatorofficial/ - Facebooková stránka Pivota

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>3sf86o2jd7ayrgbhsi3md27bv7thyrh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426812</id>
      <parentid>7426745</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T06:38:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>pridaný infobox</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1904" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}

{{Infobox software
| meno = Pivot Animator
| logo = [[Pivot logo.png|thumb]]
| vývojár = Peter Bone
| dátum prvého vydania = 13 júla 1995
| najnovšie vydanie = 5.1 Beta
| operačný systém = [[Windows]]
| programovací jazyk = [[Object Pascal|Delphi]]
| typ = Grafický softvér
| licencia = [[Freeware]]
}}

'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

[[file:Pivot5.png‎|thumb]]
== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu.

===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Oveľa vyšší limit segmentov na obrázok
* Nástroj Polyfill
* Farebné prechody segmentov
* Obrysy figúrok
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* WMV, WEBM, MP4 a bezstratový FFV1 export videa
* Ukážka súboru s obrázkami STK v Prieskumníkovi Windows
* Rýchlejšia grafika
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota
* http://www.animator.net/forum/pivot-animation/ - fórum 
* https://www.facebook.com/pivotanimatorofficial/ - Facebooková stránka Pivota

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>kqi57439yqm3cjjctqhz2e9rgf6x4oc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426813</id>
      <parentid>7426812</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T06:39:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1589" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}


'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

[[file:Pivot5.png‎|thumb]]
== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu.

===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Oveľa vyšší limit segmentov na obrázok
* Nástroj Polyfill
* Farebné prechody segmentov
* Obrysy figúrok
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* WMV, WEBM, MP4 a bezstratový FFV1 export videa
* Ukážka súboru s obrázkami STK v Prieskumníkovi Windows
* Rýchlejšia grafika
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota
* http://www.animator.net/forum/pivot-animation/ - fórum 
* https://www.facebook.com/pivotanimatorofficial/ - Facebooková stránka Pivota

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>82drbw4jk6x3mgmdzzc9kxv5g9ei7ul</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426836</id>
      <parentid>7426813</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:48:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2038" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}


'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

[[file:Pivot5.png‎|thumb]]
== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu

===Pivot animator 4.1===
2 januára 2013 bol vydaný Pivot 4.1 s novými funkciami:
Rozšírené plátno
Nepriehľadnosť obrázku
Viacnásobný výber
výber pozadia
Skopírujte a prilepte rámy
Vylepšené možnosti GIF
Export Avi videa
Podpora PNG pre sprity a pozadia
Nástroj na spojenie figúrok
Klávesové skratky
Viac jazykov
Viacnásobné cibuľové šupky
Vrátiť späť / zopakovať
Ukážka obrázkov Stk súborov


===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Oveľa vyšší limit segmentov na obrázok
* Nástroj Polyfill
* Farebné prechody segmentov
* Obrysy figúrok
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného [[PNG]]
* [[WMV]], [[WEBM]], [[MP4]] a bezstratový [[FFV1]] export videa
* Ukážka súboru s obrázkami STK v Prieskumníkovi Windows
* Rýchlejšia grafika
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota
* http://www.animator.net/forum/pivot-animation/ - fórum 
* https://www.facebook.com/pivotanimatorofficial/ - Facebooková stránka Pivota

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>4c2gbk2ys7z6effnj69o5dh5vp29l60</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426840</id>
      <parentid>7426836</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:03:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vývoj */ Opravený preklep, Oprava pravopisu, Pridané odkazy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1944" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}


'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

[[file:Pivot5.png‎|thumb]]
== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu

===Pivot animator 4.1===
2 januára 2013 bol vydaný Pivot 4.1.

Nové funkcie:&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160315205459/http://pivotanimator.net/Download.php&lt;/ref&gt;
* Rozšírené plátno
* Nepriehľadnosť obrázku
* Viacnásobný výber
* výber pozadia
* Skopírujte a prilepte rámy
* Vylepšené možnosti [[GIF]]
* Export Avi videa
* Podpora [[PNG]] pre sprity a pozadia
* Nástroj na spojenie figúrok
* Klávesové skratky
* Viac jazykov
* Vrátiť späť / zopakovať
* Ukážka obrázkov Stk súborov


===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Nástroj Polyfill
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* [[WMV]], [[WEBM]], [[MP4]] a bezstratový [[FFV1]] export videa
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota
* http://www.animator.net/forum/pivot-animation/ - fórum 
* https://www.facebook.com/pivotanimatorofficial/ - Facebooková stránka Pivota

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>rikynrne84gtvweix16lpbirfucbwdj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426841</id>
      <parentid>7426840</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:04:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vývoj */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1947" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2022-08-18}}
{{bez zdroja}}
{{významnosť}}


'''Pivot animátor''' je [[Animácia (film)|animačný]] program na výrobu animácií pomocou stickmanov. Keď si uložíte animáciu, tak sa uloží ako .piv súbor. Pracujete pritom s vopred pripraveným stickmanom alebo si môžete v editore urobiť pomocou ľahkých nástrojov vlastného. Pre viac informácií si pozrite oficiálnu stránku Pivota.

[[file:Pivot5.png‎|thumb]]
== Vývoj ==
===Pivot animator 2.2.7===
Stabilná, známa a klasická verzia Pivotu


===Pivot animator 4.1===
2 januára 2013 bol vydaný Pivot 4.1.

Nové funkcie:&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160315205459/http://pivotanimator.net/Download.php&lt;/ref&gt;
* Rozšírené plátno
* Nepriehľadnosť obrázku
* Viacnásobný výber
* výber pozadia
* Skopírujte a prilepte rámy
* Vylepšené možnosti [[GIF]]
* Export Avi videa
* Podpora [[PNG]] pre sprity a pozadia
* Nástroj na spojenie figúrok
* Klávesové skratky
* Viac jazykov
* Vrátiť späť / zopakovať
* Ukážka obrázkov Stk súborov


===Pivot animator 5.1 beta===
23.05.2022  bola ohlásená beta verzia 5.1&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20220610094548/https://pivotanimator.net/DownloadV5.php&lt;/ref&gt;

Pridané funkcie:
* Prepojenie medzi rámami
* Ohýbané segmenty čiar
* Zoom
* Virtuálna kamera
* Farebné a prechodové pozadie
* Textový nástroj
* Viac farieb a škriatkov
* Nástroj Polyfill
* Možnosť upravte existujúce typy figúrok
* Informácie o stavovom riadku
* Export animovaného PNG
* [[WMV]], [[WEBM]], [[MP4]] a bezstratový [[FFV1]] export videa
* Plynulé kreslenie s presnosťou na subpixely

== Externé odkazy ==

* [http://www.pivotanimator.net www.pivotanimator.net] - oficiálna stránka Pivota
* http://www.animator.net/forum/pivot-animation/ - fórum 
* https://www.facebook.com/pivotanimatorofficial/ - Facebooková stránka Pivota

==Referencie==

{{reflist}}

[[Kategória:Software]]</text>
      <sha1>pkk9670j0kw82ozjn6nynev8l32dabs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Pivot Animator</title>
    <ns>1</ns>
    <id>686113</id>
    <revision>
      <id>7426617</id>
      <timestamp>2022-08-18T12:18:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Neznámy anonym</username>
        <id>222572</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pivot animátor */ nová sekcia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="259" xml:space="preserve">== Pivot animátor ==

Prosím Vás, 
pomôžte rozšíriť túto stránku o ďalšie potrebné informácie.
Za pochopenie ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 12:18, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>43phgaasuy4qog11bs3wpzmlyr8ensw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426717</id>
      <parentid>7426617</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:35:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Teslaton premiestnil stránku [[Diskusia:Pivot animátor]] na [[Diskusia:Pivot Animator]], ale neponechal presmerovanie: názvy sw. sa nezvyknú voľne prekladať</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="259" xml:space="preserve">== Pivot animátor ==

Prosím Vás, 
pomôžte rozšíriť túto stránku o ďalšie potrebné informácie.
Za pochopenie ďakujem. [[Redaktor:Neznámy anonym|Neznámy anonym]] ([[Diskusia s redaktorom:Neznámy anonym|diskusia]]) 12:18, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>43phgaasuy4qog11bs3wpzmlyr8ensw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:84.245.121.21</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686115</id>
    <revision>
      <id>7426629</id>
      <timestamp>2022-08-18T12:34:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>vand</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="116" xml:space="preserve">{{Vandalizmus}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>3jakpc3v5i1hkxmv1857tw6gxtwwu26</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686116</id>
    <redirect title="Železničná zastávka Banská Bystrica mesto" />
    <revision>
      <id>7426641</id>
      <timestamp>2022-08-18T13:51:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Cmelak770</username>
        <id>15514</id>
      </contributor>
      <comment>Cmelak770 premiestnil stránku [[Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto]] na [[Železničná zastávka Banská Bystrica mesto]]: oficiálny názov</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="61" xml:space="preserve">#presmeruj [[Železničná zastávka Banská Bystrica mesto]]</text>
      <sha1>lb9bl2lqh9c86hmif43z22ch2448o10</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dievča (album)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686117</id>
    <revision>
      <id>7426668</id>
      <timestamp>2022-08-18T15:44:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>Dievča</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3733" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Dievča
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[blues]], [[pop music|pop]], [[indie pop]], [[folk]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 45:35
 | Dátum vydania        = [[2018]]
 | Miesto nahratia      = marec/ leto, 2018, chata v [[Osturňa|Osturni]] pri krbe&lt;br /&gt;štúdio [[Littlebeat]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Go2stage]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Slová|Slová]]&lt;br/&gt;(2015)
 | Tento album          = Dievča&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Dievča''''' je názov druhého [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Katarzia]]. Album v roku 2015 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Go2stage]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Dievča|url=https://www.discogs.com/release/13335411-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Diev%C4%8Da|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; Najhranejšou skladbou tohto albumu je pieseň „Priestor“. Podľa redakcie Hudba.sk sa tento album dostal medzi 50 najlepších roka 2018, redakcia newmodelradio.sk ho v tomto roku dala do prvej dvadsaťpäťky.

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Dievča''
| celková_dĺžka   = 45:35
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová texty: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 1:11
| titul2          = Nevinná
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:46
| titul3          = Pár snov
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 4:02
| titul4         = Hovor mi
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 4:25
| titul5          = Priestor
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:03
| titul6          = Niečí strach sa lieči v nás
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 4:02
| titul7          = Márne boje
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:49
| titul8          = Priateľ
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 5:03
| titul9          = Pohľad
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 3:22
| titul10          = Diskoláska
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:44
| titul11          = Dievča
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 4:44
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, hovorený text, klávesové nástroje, vokály
* [[Matej Mikloš|Matej &quot;Maxo&quot; Mikloš]] – syntetizátor, aranžmány, vokály
* [[Andrej Hruška]] – gitara (1–5, 7–11), basová gitara (2), perkusie (2–5, 7–11), sampler, programovanie
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (5, 7, 9–11), kontrabas (4, 8), klávesové nástroje (9), perkusie (10, 11), sampler, programovanie (1, 2, 5, 6)
* [[Luboš Ambrózai|Luboš &quot;Ežo&quot; Ambrózai]] – bicie nástroje, perkusie (2, 4, 5, 8–11)
;Produkcia
* [[Miroslav Chyška]] – mastering
* [[Andrej Hruška]] – mixovanie
* [[Michal Zahornacky]] – fotografie
* [[Zuzana Mikulcová]] – sprievodný text na obale

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>bksz1padrsksogrhq4f4543h3j3dxjn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426669</id>
      <parentid>7426668</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:45:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+referencia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4035" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Dievča
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[blues]], [[pop music|pop]], [[indie pop]], [[folk]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 45:35
 | Dátum vydania        = [[2018]]
 | Miesto nahratia      = marec/ leto, 2018, chata v [[Osturňa|Osturni]] pri krbe&lt;br /&gt;štúdio [[Littlebeat]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Go2stage]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Slová|Slová]]&lt;br/&gt;(2015)
 | Tento album          = Dievča&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Dievča''''' je názov druhého [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Katarzia]]. Album v roku 2015 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Go2stage]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Dievča|url=https://www.discogs.com/release/13335411-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Diev%C4%8Da|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; Najhranejšou skladbou tohto albumu je pieseň „Priestor“. Podľa redakcie Hudba.sk sa tento album dostal medzi 50 najlepších roka 2018, redakcia newmodelradio.sk ho v tomto roku dala do prvej dvadsaťpäťky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová predstavila svoj úspešný album Dievča v Čechách|url=http://www.nulife.sk/nulife/2020/02/02/zuzana-mikulcova-predstavila-svoj-uspesny-album-dievca-v-cechach/|dátum vydania=2020-02-02|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Dievča''
| celková_dĺžka   = 45:35
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová texty: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 1:11
| titul2          = Nevinná
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:46
| titul3          = Pár snov
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 4:02
| titul4         = Hovor mi
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 4:25
| titul5          = Priestor
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:03
| titul6          = Niečí strach sa lieči v nás
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 4:02
| titul7          = Márne boje
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:49
| titul8          = Priateľ
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 5:03
| titul9          = Pohľad
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 3:22
| titul10          = Diskoláska
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:44
| titul11          = Dievča
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 4:44
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, hovorený text, klávesové nástroje, vokály
* [[Matej Mikloš|Matej &quot;Maxo&quot; Mikloš]] – syntetizátor, aranžmány, vokály
* [[Andrej Hruška]] – gitara (1–5, 7–11), basová gitara (2), perkusie (2–5, 7–11), sampler, programovanie
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (5, 7, 9–11), kontrabas (4, 8), klávesové nástroje (9), perkusie (10, 11), sampler, programovanie (1, 2, 5, 6)
* [[Luboš Ambrózai|Luboš &quot;Ežo&quot; Ambrózai]] – bicie nástroje, perkusie (2, 4, 5, 8–11)
;Produkcia
* [[Miroslav Chyška]] – mastering
* [[Andrej Hruška]] – mixovanie
* [[Michal Zahornacky]] – fotografie
* [[Zuzana Mikulcová]] – sprievodný text na obale

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>hfrwf9babfgbyrnek47lpcpq6eek9f8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426671</id>
      <parentid>7426669</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:46:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>oprava</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4044" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Dievča
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[blues]], [[pop music|pop]], [[indie pop]], [[folk]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 45:35
 | Dátum vydania        = [[2018]]
 | Miesto nahratia      = marec/ leto, 2018, chata v [[Osturňa|Osturni]] pri krbe&lt;br /&gt;štúdio [[Littlebeat]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Go2stage]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Slová|Slová]]&lt;br/&gt;(2015)
 | Tento album          = Dievča&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Dievča''''' je názov druhého [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album v roku 2015 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Go2stage]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Dievča|url=https://www.discogs.com/release/13335411-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Diev%C4%8Da|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; Najhranejšou skladbou tohto albumu je pieseň „Priestor“. Podľa redakcie Hudba.sk sa tento album dostal medzi 50 najlepších roka 2018, redakcia newmodelradio.sk ho v tomto roku dala do prvej dvadsaťpäťky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová predstavila svoj úspešný album Dievča v Čechách|url=http://www.nulife.sk/nulife/2020/02/02/zuzana-mikulcova-predstavila-svoj-uspesny-album-dievca-v-cechach/|dátum vydania=2020-02-02|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Dievča''
| celková_dĺžka   = 45:35
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová texty: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 1:11
| titul2          = Nevinná
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:46
| titul3          = Pár snov
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 4:02
| titul4         = Hovor mi
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 4:25
| titul5          = Priestor
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:03
| titul6          = Niečí strach sa lieči v nás
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 4:02
| titul7          = Márne boje
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:49
| titul8          = Priateľ
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 5:03
| titul9          = Pohľad
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 3:22
| titul10          = Diskoláska
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:44
| titul11          = Dievča
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 4:44
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, hovorený text, klávesové nástroje, vokály
* [[Matej Mikloš|Matej &quot;Maxo&quot; Mikloš]] – syntetizátor, aranžmány, vokály
* [[Andrej Hruška]] – gitara (1–5, 7–11), basová gitara (2), perkusie (2–5, 7–11), sampler, programovanie
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (5, 7, 9–11), kontrabas (4, 8), klávesové nástroje (9), perkusie (10, 11), sampler, programovanie (1, 2, 5, 6)
* [[Luboš Ambrózai|Luboš &quot;Ežo&quot; Ambrózai]] – bicie nástroje, perkusie (2, 4, 5, 8–11)
;Produkcia
* [[Miroslav Chyška]] – mastering
* [[Andrej Hruška]] – mixovanie
* [[Michal Zahornacky]] – fotografie
* [[Zuzana Mikulcová]] – sprievodný text na obale

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>ff7b36qet8pnayqqtklvjtlpb2z700i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426672</id>
      <parentid>7426671</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T15:46:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>chronológia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4052" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Dievča
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[blues]], [[pop music|pop]], [[indie pop]], [[folk]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 45:35
 | Dátum vydania        = [[2018]]
 | Miesto nahratia      = marec/ leto, 2018, chata v [[Osturňa|Osturni]] pri krbe&lt;br /&gt;štúdio [[Littlebeat]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Go2stage]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Slová (album)|Slová]]&lt;br/&gt;(2015)
 | Tento album          = Dievča&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Dievča''''' je názov druhého [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album v roku 2015 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Go2stage]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Dievča|url=https://www.discogs.com/release/13335411-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Diev%C4%8Da|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; Najhranejšou skladbou tohto albumu je pieseň „Priestor“. Podľa redakcie Hudba.sk sa tento album dostal medzi 50 najlepších roka 2018, redakcia newmodelradio.sk ho v tomto roku dala do prvej dvadsaťpäťky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová predstavila svoj úspešný album Dievča v Čechách|url=http://www.nulife.sk/nulife/2020/02/02/zuzana-mikulcova-predstavila-svoj-uspesny-album-dievca-v-cechach/|dátum vydania=2020-02-02|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Dievča''
| celková_dĺžka   = 45:35
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová texty: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 1:11
| titul2          = Nevinná
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:46
| titul3          = Pár snov
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 4:02
| titul4         = Hovor mi
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 4:25
| titul5          = Priestor
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:03
| titul6          = Niečí strach sa lieči v nás
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 4:02
| titul7          = Márne boje
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:49
| titul8          = Priateľ
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 5:03
| titul9          = Pohľad
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 3:22
| titul10          = Diskoláska
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:44
| titul11          = Dievča
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 4:44
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, hovorený text, klávesové nástroje, vokály
* [[Matej Mikloš|Matej &quot;Maxo&quot; Mikloš]] – syntetizátor, aranžmány, vokály
* [[Andrej Hruška]] – gitara (1–5, 7–11), basová gitara (2), perkusie (2–5, 7–11), sampler, programovanie
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (5, 7, 9–11), kontrabas (4, 8), klávesové nástroje (9), perkusie (10, 11), sampler, programovanie (1, 2, 5, 6)
* [[Luboš Ambrózai|Luboš &quot;Ežo&quot; Ambrózai]] – bicie nástroje, perkusie (2, 4, 5, 8–11)
;Produkcia
* [[Miroslav Chyška]] – mastering
* [[Andrej Hruška]] – mixovanie
* [[Michal Zahornacky]] – fotografie
* [[Zuzana Mikulcová]] – sprievodný text na obale

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>695tum3r2j0bqoiv90n5tzzfhw438it</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426677</id>
      <parentid>7426672</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:05:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>chronológia</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4067" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Dievča
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[blues]], [[pop music|pop]], [[indie pop]], [[folk]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 45:35
 | Dátum vydania        = [[2018]]
 | Miesto nahratia      = marec/ leto, 2018, chata v [[Osturňa|Osturni]] pri krbe&lt;br /&gt;štúdio [[Littlebeat]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Go2stage]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Slová (album)|Slová]]&lt;br/&gt;(2015)
 | Tento album          = Dievča&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = [[Fúzie (album)|Fúzie]]&lt;br/&gt;(2021)
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Dievča''''' je názov druhého [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album v roku 2015 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Go2stage]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Dievča|url=https://www.discogs.com/release/13335411-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Diev%C4%8Da|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; Najhranejšou skladbou tohto albumu je pieseň „Priestor“. Podľa redakcie Hudba.sk sa tento album dostal medzi 50 najlepších roka 2018, redakcia newmodelradio.sk ho v tomto roku dala do prvej dvadsaťpäťky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová predstavila svoj úspešný album Dievča v Čechách|url=http://www.nulife.sk/nulife/2020/02/02/zuzana-mikulcova-predstavila-svoj-uspesny-album-dievca-v-cechach/|dátum vydania=2020-02-02|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Dievča''
| celková_dĺžka   = 45:35
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová texty: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 1:11
| titul2          = Nevinná
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:46
| titul3          = Pár snov
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 4:02
| titul4         = Hovor mi
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 4:25
| titul5          = Priestor
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:03
| titul6          = Niečí strach sa lieči v nás
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 4:02
| titul7          = Márne boje
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:49
| titul8          = Priateľ
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 5:03
| titul9          = Pohľad
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 3:22
| titul10          = Diskoláska
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:44
| titul11          = Dievča
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 4:44
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, hovorený text, klávesové nástroje, vokály
* [[Matej Mikloš|Matej &quot;Maxo&quot; Mikloš]] – syntetizátor, aranžmány, vokály
* [[Andrej Hruška]] – gitara (1–5, 7–11), basová gitara (2), perkusie (2–5, 7–11), sampler, programovanie
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (5, 7, 9–11), kontrabas (4, 8), klávesové nástroje (9), perkusie (10, 11), sampler, programovanie (1, 2, 5, 6)
* [[Luboš Ambrózai|Luboš &quot;Ežo&quot; Ambrózai]] – bicie nástroje, perkusie (2, 4, 5, 8–11)
;Produkcia
* [[Miroslav Chyška]] – mastering
* [[Andrej Hruška]] – mixovanie
* [[Michal Zahornacky]] – fotografie
* [[Zuzana Mikulcová]] – sprievodný text na obale

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>490mz7gz924b8xm17yhcb7doz8mkhhk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426678</id>
      <parentid>7426677</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T16:10:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>iné významy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4101" xml:space="preserve">{{Iné významy|Dievča|Dievča}}
{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Dievča
 | Typ                  = [[štúdiový album]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[blues]], [[pop music|pop]], [[indie pop]], [[folk]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 45:35
 | Dátum vydania        = [[2018]]
 | Miesto nahratia      = marec/ leto, 2018, chata v [[Osturňa|Osturni]] pri krbe&lt;br /&gt;štúdio [[Littlebeat]]
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Go2stage]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #B0C4DE 
 | Predchádzajúci album = [[Slová (album)|Slová]]&lt;br/&gt;(2015)
 | Tento album          = Dievča&lt;br/&gt; (2018)
 | Nasledujúci album    = [[Fúzie (album)|Fúzie]]&lt;br/&gt;(2021)
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Dievča''''' je názov druhého [[štúdiový album|štúdiového albumu]] speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album v roku 2015 vydalo hudobné vydavateľstvo [[Go2stage]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová – Dievča|url=https://www.discogs.com/release/13335411-Zuzana-Mikulcov%C3%A1-Diev%C4%8Da|jazyk=en-EN}}&lt;/ref&gt; Najhranejšou skladbou tohto albumu je pieseň „Priestor“. Podľa redakcie Hudba.sk sa tento album dostal medzi 50 najlepších roka 2018, redakcia newmodelradio.sk ho v tomto roku dala do prvej dvadsaťpäťky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzana Mikulcová predstavila svoj úspešný album Dievča v Čechách|url=http://www.nulife.sk/nulife/2020/02/02/zuzana-mikulcova-predstavila-svoj-uspesny-album-dievca-v-cechach/|dátum vydania=2020-02-02|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Dievča''
| celková_dĺžka   = 45:35
| Všetko zložené jedným človekom  = hudba: Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová texty: Zuzana Mikulcová
| autorstvo       = 
| titul1          = Intro
| poznámka1       = 
| skladateľ1      = 
| dĺžka1          = 1:11
| titul2          = Nevinná
| poznámka2       = 
| skladateľ2      = 
| dĺžka2          = 3:46
| titul3          = Pár snov
| poznámka3       = 
| skladateľ3      = 
| dĺžka3          = 4:02
| titul4         = Hovor mi
| poznámka4       = 
| skladateľ4      = 
| dĺžka4          = 4:25
| titul5          = Priestor
| poznámka5       = 
| skladateľ5      = 
| dĺžka5          = 4:03
| titul6          = Niečí strach sa lieči v nás
| poznámka6       = 
| skladateľ6      = 
| dĺžka6          = 4:02
| titul7          = Márne boje
| poznámka7       = 
| skladateľ7      = 
| dĺžka7          = 3:49
| titul8          = Priateľ
| poznámka8       = 
| skladateľ8      = 
| dĺžka8          = 5:03
| titul9          = Pohľad
| poznámka9       = 
| skladateľ9      = 
| dĺžka9          = 3:22
| titul10          = Diskoláska
| poznámka10       = 
| skladateľ10      = 
| dĺžka10          = 3:44
| titul11          = Dievča
| poznámka11       = 
| skladateľ11      = 
| dĺžka11          = 4:44
}}

== Výroba albumu ==
* [[Zuzana Mikulcová]] – spev, hovorený text, klávesové nástroje, vokály
* [[Matej Mikloš|Matej &quot;Maxo&quot; Mikloš]] – syntetizátor, aranžmány, vokály
* [[Andrej Hruška]] – gitara (1–5, 7–11), basová gitara (2), perkusie (2–5, 7–11), sampler, programovanie
* [[Michal Šelep]] – basová gitara (5, 7, 9–11), kontrabas (4, 8), klávesové nástroje (9), perkusie (10, 11), sampler, programovanie (1, 2, 5, 6)
* [[Luboš Ambrózai|Luboš &quot;Ežo&quot; Ambrózai]] – bicie nástroje, perkusie (2, 4, 5, 8–11)
;Produkcia
* [[Miroslav Chyška]] – mastering
* [[Andrej Hruška]] – mixovanie
* [[Michal Zahornacky]] – fotografie
* [[Zuzana Mikulcová]] – sprievodný text na obale

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2018]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>gv5f0gmv5t5k3ebk4vow5zdr7bsi1eb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fúzie (album)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686119</id>
    <revision>
      <id>7426723</id>
      <timestamp>2022-08-18T16:55:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <comment>init</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3556" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Fúzie
 | Typ                  = [[Extended play|EP]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[pop music|pop]]
 | Dĺžka                = 21:29
 | Dátum vydania        = [[2021]]
 | Miesto nahratia      = 
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Tranzistor]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #FFA07A
 | Predchádzajúci album = [[Dievča (album)|Dievča]]&lt;br/&gt; (2018)
 | Tento album          = Fúzie&lt;br/&gt; (2021)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Slová''''' je názov audiovizuálneho projektu speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album šiestich nahrávok v roku 2021 na drevenom USB kľúči vydalo hudobné vydavateľstvo [[Tranzistor]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcové: skvělé muzikantství a módní koncept|url=https://www.frontman.cz/fuzie-zuzany-mikulcove-skvele-muzikantstvi-modni-koncept|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Fúzie''
| celková_dĺžka   = 
| autorstvo       = áno
| extra stĺpec   = spev
| titul1          = Můj stín
| poznámka1       = Nahrávané v exteriéri kaviarne Styl a interier v [[Praha 9|Prahe 9]]. - [[10. jún]]a [[2021]]
| extra1         = [[Jakub König]], [[Zuzana Mikulcová]]
| skladateľ1      = [[Andrej Hruška]], Zuzana Mikulcová/Jakub König
| dĺžka1          = 4:06
| titul2          = Nenápadný nápad
| poznámka2       = Nahrávané v štúdiu SMT v [[Bernolákovo|Bernolákove]] [[14. marec]] 2021
| extra2         = Peter Lipa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ2      = [[Peter Lipa]], Andrej Hruška, [[Martin Štefánik]]/[[Rudolf Rusiňák]]
| dĺžka2          = 3:56
| titul3          = Whisper
| poznámka3       = Nahrávané v kultúrnom centre [[Eleuzína]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] [[17. október]] 2020
| extra3         = [[Lara Abou Hamdan]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ3      = Lara Abou Hamdan, Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová/Lara Abou Hamdan, Zuzana Mikulcová
| dĺžka3          = 5:29
| titul4          = Zítra ráno
| poznámka4       = Nahrávané na ulici v mestskej časti Praha - [[Vinoř]], [[19. spetember]] 2020
| extra4         = [[Barbora Mochowa]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ4      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka4          = 4:18
| titul5          = Královstvo
| poznámka5       = Nahrávané v štúdiu [[Svárov]], [[18. september]] 2020
| extra5         = Dan Bárta, Zuzana Mikulcová
| skladateľ5      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Zuzana Mikulcová, [[Dan Bárta]]
| dĺžka5          = 4:35
| titul6          = Zítra ráno (Acoustic)
| poznámka6       = Nahrávané v lese pri nádrži [[Hostivař]] - Praha, [[9. jún]] 2020
| extra6         = Barbora Mochowa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ6      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka6          = 3:48
}}

== Referencie ==
* [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/601159-fuzie-zuzany-mikulcovej-ide-do-finale/ pravda.sk: Fúzie Zuzany Mikulcovej idú do finále]
* [https://www.zuzanamikulcova.com/fuzie zuzanamikulcova.com - Fúzie]

{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2021]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>dxdg7ljx6obpy2rq6339m08m3maumq2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426731</id>
      <parentid>7426723</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T17:17:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>drobné úpravy</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4070" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Fúzie
 | Typ                  = [[Extended play|EP]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[pop music|pop]], [[akustická hudba]], [[džez]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 21:29
 | Dátum vydania        = [[2021]]
 | Miesto nahratia      = 
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #FFA07A
 | Predchádzajúci album = [[Dievča (album)|Dievča]]&lt;br/&gt; (2018)
 | Tento album          = Fúzie&lt;br/&gt; (2021)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Slová''''' je názov audiovizuálneho projektu speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album šiestich nahrávok v roku 2021 na drevenom USB kľúči vydalo hudobné vydavateľstvo [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcové: skvělé muzikantství a módní koncept|url=https://www.frontman.cz/fuzie-zuzany-mikulcove-skvele-muzikantstvi-modni-koncept|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Fúzie''
| celková_dĺžka   =21:29 
| autorstvo       = áno
| extra stĺpec   = spev
| titul1          = Můj stín
| poznámka1       = Nahrávané v exteriéri kaviarne Styl a interier v [[Praha 9|Prahe 9]]. - [[10. jún]]a [[2021]]
| extra1         = [[Jakub König]], [[Zuzana Mikulcová]]
| skladateľ1      = [[Andrej Hruška]], Zuzana Mikulcová/Jakub König
| dĺžka1          = 4:06
| titul2          = Nenápadný nápad
| poznámka2       = Nahrávané v štúdiu SMT v [[Bernolákovo|Bernolákove]] [[14. marec]] 2021
| extra2         = Peter Lipa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ2      = [[Peter Lipa]], Andrej Hruška, [[Martin Štefánik]]/[[Rudolf Rusiňák]]
| dĺžka2          = 3:56
| titul3          = Whisper
| poznámka3       = Nahrávané v kultúrnom centre [[Eleuzína]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] [[17. október]] 2020
| extra3         = [[Lara Abou Hamdan]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ3      = Lara Abou Hamdan, Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová/Lara Abou Hamdan, Zuzana Mikulcová
| dĺžka3          = 5:29
| titul4          = Zítra ráno
| poznámka4       = Nahrávané na ulici v mestskej časti Praha - [[Vinoř]], [[19. spetember]] 2020
| extra4         = [[Barbora Mochowa]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ4      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka4          = 4:18
| titul5          = Královstvo
| poznámka5       = Nahrávané v štúdiu [[Svárov]], [[18. september]] 2020
| extra5         = Dan Bárta, Zuzana Mikulcová
| skladateľ5      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Zuzana Mikulcová, [[Dan Bárta]]
| dĺžka5          = 4:35
| titul6          = Zítra ráno (Acoustic)
| poznámka6       = Nahrávané v lese pri nádrži [[Hostivař]] - Praha, [[9. jún]] 2020
| extra6         = Barbora Mochowa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ6      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka6          = 3:48
}}

== Výroba albumu ==

* [[Andrej Hruška]] - gitary, Launch Pad
* [[Michal Šelep]] - basová gitara, kontrabas, syntetizátor
* [[Martin Štefánik|Martin “Majlo” Štefánik]] - kávesové nástroje
* [[Gábor Tokár]] - MPC, bicie nástroje
* [[David Raši|David Juraj Raši]] - Hang Drum
* Andrej Hruška - zvuk, mix, produkcia
* [[Miroslav Chyška]] - mastering
* [[Dominik Janovský]] - video

== Referencie ==
* [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/601159-fuzie-zuzany-mikulcovej-ide-do-finale/ pravda.sk: Fúzie Zuzany Mikulcovej idú do finále]
* [https://www.zuzanamikulcova.com/fuzie zuzanamikulcova.com - Fúzie]

{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2021]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>oyx3brka6c6nsg1lokjoh59691nasmd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426814</id>
      <parentid>7426731</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T06:39:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>update</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4652" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Fúzie
 | Typ                  = [[Extended play|EP]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[pop music|pop]], [[akustická hudba]], [[džez]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 21:29
 | Dátum vydania        = [[2021]]
 | Miesto nahratia      = 
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #FFA07A
 | Predchádzajúci album = [[Dievča (album)|Dievča]]&lt;br/&gt; (2018)
 | Tento album          = Fúzie&lt;br/&gt; (2021)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Slová''''' je názov audiovizuálneho projektu speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album je [[Konceptuálny album|konceptuálnou zbierkou]] šiestich nahrávok v roku 2021 na drevenom [[Jednotka USB flash|USB kľúči]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]].

Projekt je charakterizovaný ako „audiovizuálna umelecká reflexia na súčasnú spoločenskú situáciu, týkajúcu sa otázok národnostných menšín a narastajúceho extrémizmu a rasizmu. Má ambície hudbou, t.j. najuniverzálnejším dorozumievacím jazykom búrať pomyselné hranice. Spája pre tento cieľ k spolupráci umelcov a chce vytvoriť nielen hudobnú, ale aj ľudskú a spoločenskú [[Splynutie|fúziu]] rôznych kultúr a jazykov.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcové: skvělé muzikantství a módní koncept|url=https://www.frontman.cz/fuzie-zuzany-mikulcove-skvele-muzikantstvi-modni-koncept|vydavateľ=frontman.cz|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Fúzie''
| celková_dĺžka   =21:29 
| autorstvo       = áno
| extra stĺpec   = spev
| titul1          = Můj stín
| poznámka1       = Nahrávané v exteriéri kaviarne Styl a interier v [[Praha 9|Prahe 9]]. - [[10. jún]]a [[2021]]
| extra1         = [[Jakub König]], [[Zuzana Mikulcová]]
| skladateľ1      = [[Andrej Hruška]], Zuzana Mikulcová/Jakub König
| dĺžka1          = 4:06
| titul2          = Nenápadný nápad
| poznámka2       = Nahrávané v štúdiu SMT v [[Bernolákovo|Bernolákove]] [[14. marec]] 2021
| extra2         = Peter Lipa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ2      = [[Peter Lipa]], Andrej Hruška, [[Martin Štefánik]]/[[Rudolf Rusiňák]]
| dĺžka2          = 3:56
| titul3          = Whisper
| poznámka3       = Nahrávané v kultúrnom centre [[Eleuzína]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] [[17. október]] 2020
| extra3         = [[Lara Abou Hamdan]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ3      = Lara Abou Hamdan, Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová/Lara Abou Hamdan, Zuzana Mikulcová
| dĺžka3          = 5:29
| titul4          = Zítra ráno
| poznámka4       = Nahrávané na ulici v mestskej časti Praha - [[Vinoř]], [[19. spetember]] 2020
| extra4         = [[Barbora Mochowa]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ4      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka4          = 4:18
| titul5          = Královstvo
| poznámka5       = Nahrávané v štúdiu [[Svárov]], [[18. september]] 2020
| extra5         = Dan Bárta, Zuzana Mikulcová
| skladateľ5      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Zuzana Mikulcová, [[Dan Bárta]]
| dĺžka5          = 4:35
| titul6          = Zítra ráno (Acoustic)
| poznámka6       = Nahrávané v lese pri nádrži [[Hostivař]] - Praha, [[9. jún]] 2020
| extra6         = Barbora Mochowa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ6      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka6          = 3:48
}}

== Výroba albumu ==

* [[Andrej Hruška]] - gitary, Launch Pad
* [[Michal Šelep]] - basová gitara, kontrabas, syntetizátor
* [[Martin Štefánik|Martin “Majlo” Štefánik]] - kávesové nástroje
* [[Gábor Tokár]] - MPC, bicie nástroje
* [[David Raši|David Juraj Raši]] - Hang Drum
* Andrej Hruška - zvuk, mix, produkcia
* [[Miroslav Chyška]] - mastering
* [[Dominik Janovský]] - video

== Referencie ==
* [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/601159-fuzie-zuzany-mikulcovej-ide-do-finale/ pravda.sk: Fúzie Zuzany Mikulcovej idú do finále]
* [https://www.zuzanamikulcova.com/fuzie zuzanamikulcova.com - Fúzie]

{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2021]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>basat6reajwcwy4itp5eqrebh9rq8ps</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426838</id>
      <parentid>7426814</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T07:53:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojars</username>
        <id>6357</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>mierne rozšírenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5067" xml:space="preserve">{{Infobox album
 | Interpret            = [[Zuzana Mikulcová]]
 | Názov                = Fúzie
 | Typ                  = [[Extended play|EP]]
 | Obrázok albumu       = 
 | Veľkosť obrázku      = &lt;!-- defaultne je to 200px --&gt;
 | Žáner                = [[pop music|pop]], [[akustická hudba]], [[džez]], [[world music]]
 | Dĺžka                = 21:29
 | Dátum vydania        = [[2021]]
 | Miesto nahratia      = 
 | Popis                = 
 | Vydavateľ            = [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]]
 | Producent            = [[Andrej Hruška]]
 | Skladateľ            = 
 | Recenzie             = 
 | Farba pozadia        = #FFA07A
 | Predchádzajúci album = [[Dievča (album)|Dievča]]&lt;br/&gt; (2018)
 | Tento album          = Fúzie&lt;br/&gt; (2021)
 | Nasledujúci album    = &lt;!-- [[]]&lt;br/&gt; () --&gt;
 | Allmusic             = 
 | Misc                 = 
}}
'''''Slová''''' je názov audiovizuálneho projektu speváčky [[Zuzana Mikulcová|Zuzany Mikulcovej]]. Album je [[Konceptuálny album|konceptuálnou zbierkou]] šiestich nahrávok v roku 2021 na drevenom [[Jednotka USB flash|USB kľúči]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Tranzistor (vydavateľstvo)|Tranzistor]].

Projekt je charakterizovaný ako „audiovizuálna umelecká reflexia na súčasnú spoločenskú situáciu, týkajúcu sa otázok národnostných menšín a narastajúceho extrémizmu a rasizmu. Má ambície hudbou, t.j. najuniverzálnejším dorozumievacím jazykom búrať pomyselné hranice. Spája pre tento cieľ k spolupráci umelcov a chce vytvoriť nielen hudobnú, ale aj ľudskú a spoločenskú [[Splynutie|fúziu]] rôznych kultúr a jazykov.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie Zuzany Mikulcové: skvělé muzikantství a módní koncept|url=https://www.frontman.cz/fuzie-zuzany-mikulcove-skvele-muzikantstvi-modni-koncept|vydavateľ=frontman.cz|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Pri realizácii nahrávok došlo k spojeniu Zuzany Mikulcovej, [[Dan Bárta|Dana Bártu]], [[Barbora Mochowá|Barbory Mochowej]], Sýrčanky [[Lara Abou Hamdan|Lary Abou Hamdan]] a s [[Peter Lipa|Petrom Lipom]]. Tesne pred vydaním albumu doplnila jeho zoznam skladieb nahrávka „Můj stín“, ktorá bola zrealizovaná s frontmanom českej skupiny [[Zvíře jménem podzim]], [[Jakub König|Jakubom Königom]]. 

== Zoznam skladieb ==
{{Zoznam skladieb
| Hlavička        = Zoznam skladieb albumu ''Fúzie''
| celková_dĺžka   =21:29 
| autorstvo       = áno
| extra stĺpec   = spev
| titul1          = Můj stín
| poznámka1       = Nahrávané v exteriéri kaviarne Styl a interier v [[Praha 9|Prahe 9]]. - [[10. jún]]a [[2021]]
| extra1         = [[Jakub König]], [[Zuzana Mikulcová]]
| skladateľ1      = [[Andrej Hruška]], Zuzana Mikulcová/Jakub König
| dĺžka1          = 4:06
| titul2          = Nenápadný nápad
| poznámka2       = Nahrávané v štúdiu SMT v [[Bernolákovo|Bernolákove]] [[14. marec]] 2021
| extra2         = Peter Lipa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ2      = [[Peter Lipa]], Andrej Hruška, [[Martin Štefánik]]/[[Rudolf Rusiňák]]
| dĺžka2          = 3:56
| titul3          = Whisper
| poznámka3       = Nahrávané v kultúrnom centre [[Eleuzína]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] [[17. október]] 2020
| extra3         = [[Lara Abou Hamdan]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ3      = Lara Abou Hamdan, Andrej Hruška, Zuzana Mikulcová/Lara Abou Hamdan, Zuzana Mikulcová
| dĺžka3          = 5:29
| titul4          = Zítra ráno
| poznámka4       = Nahrávané na ulici v mestskej časti Praha - [[Vinoř]], [[19. spetember]] 2020
| extra4         = [[Barbora Mochowa]], Zuzana Mikulcová
| skladateľ4      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka4          = 4:18
| titul5          = Královstvo
| poznámka5       = Nahrávané v štúdiu [[Svárov]], [[18. september]] 2020
| extra5         = Dan Bárta, Zuzana Mikulcová
| skladateľ5      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Zuzana Mikulcová, [[Dan Bárta]]
| dĺžka5          = 4:35
| titul6          = Zítra ráno (Acoustic)
| poznámka6       = Nahrávané v lese pri nádrži [[Hostivař]] - Praha, [[9. jún]] 2020
| extra6         = Barbora Mochowa, Zuzana Mikulcová
| skladateľ6      = Zuzana Mikulcová, Andrej Hruška/Jakub König
| dĺžka6          = 3:48
}}

== Výroba albumu ==

* [[Andrej Hruška]] - gitary, Launch Pad
* [[Michal Šelep]] - basová gitara, kontrabas, syntetizátor
* [[Martin Štefánik|Martin “Majlo” Štefánik]] - kávesové nástroje
* [[Gábor Tokár]] - MPC, bicie nástroje
* [[David Raši|David Juraj Raši]] - Hang Drum
* Andrej Hruška - zvuk, mix, produkcia
* [[Miroslav Chyška]] - mastering
* [[Dominik Janovský]] - video

== Referencie ==
* [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/601159-fuzie-zuzany-mikulcovej-ide-do-finale/ pravda.sk: Fúzie Zuzany Mikulcovej idú do finále]
* [https://www.zuzanamikulcova.com/fuzie zuzanamikulcova.com - Fúzie]

{{Referencie}}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2021]]
[[Kategória:Albumy Zuzany Mikulcovej]]</text>
      <sha1>5oj7646zvpef4qp46r32amcrqahk26r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Wilkosan</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686120</id>
    <revision>
      <id>7426724</id>
      <timestamp>2022-08-18T16:56:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="123" xml:space="preserve">{{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:56, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>4b0cug25tcqn10av4tsboiogxs56usr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:87.244.235.17</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686121</id>
    <revision>
      <id>7426736</id>
      <timestamp>2022-08-18T18:07:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="207" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:07, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>c22pnzib492tsi4bt27lxcvoqdr5pz5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686123</id>
    <redirect title="Ruská vesmírna agentúra Roskosmos" />
    <revision>
      <id>7426749</id>
      <timestamp>2022-08-18T19:23:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Ruská vesmírna agentúra Roskosmos]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Ruská vesmírna agentúra Roskosmos]]</text>
      <sha1>klynes0xtt7jvvtr58s95e8zvjufpf6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Spojená škola Novohradská</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686124</id>
    <redirect title="Gymnázium Jura Hronca" />
    <revision>
      <id>7426750</id>
      <timestamp>2022-08-18T19:25:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Gymnázium Jura Hronca]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Gymnázium Jura Hronca]]</text>
      <sha1>eormgvi0apggb78xlmrvagdbzvqm1rg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jean-Marie Poiré</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686125</id>
    <revision>
      <id>7426759</id>
      <timestamp>2022-08-18T19:50:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie novej stránky.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10252" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť|Popis osoby=francúzsky režisér, scenárista a producent|Portrét=Les Visiteurs 3 - Namur - Poiré - 13 juin 2015.jpg|Popis portrétu=Jean-Marie Poiré v [[Namur|Namure]], počas natáčania
jeho filmu ''Návštevníci 3: Revolúcia'' [[13. jún|13. júna]] [[2015]].|Rodné meno=|Iné mená=Martin Dune, Jean-Marie Gaubert|Štát pôsobenia=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Dátum narodenia={{dnv|1945|7|10}}|Miesto narodenia=[[Paríž]], [[Francúzsko]]|Národnosť=francúzska|Profesia=[[režisér]], scenárista|Aktívne roky=[[1980]] – súč.|Rodičia=[[Alain Poiré]] (otec), Yvette Poiré (matka)|Manželka=|Deti=|Súrodenci=Philippe Poiret, Patrice Poiré}}

'''Jean-Marie Poiré''' (* [[10. júl]] [[1945]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[producent]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean-Marie Poiré|url=https://www.fdb.cz/lidi/49307-jean-marie-poire.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}&lt;/ref&gt; Je synom [[Alain Poiré|Alaina Poirého]], producenta spoločnosti [[Gaumont]].

== Životopis ==
Jean-Marie Poiré začínal v kine v roku [[1966]] ako asistent kameramana na novinových filmoch [[Gaumont|Gaumontu]] a potom na filmoch [[Claude Autant-Lara|Clauda Autanta-Lary]], [[Édouard Molinaro|Édouarda Molinara]] a [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]. Priťahovalo ho písanie, pracoval ako autor dialógov a scenárista na niekoľkých filmoch [[Michel Audiard|Michela Audiarda]] ''Operácia Leontína'' ([[1968]]), ''Nepije, nefajčí, nedroguje, ale... hovorí!'' ([[1970]]), [[Georges Lautner|Georgesa Lautnera]] ''Pár príliš tichých pánov'' ([[1973]]) alebo [[Robert Lamoureux|Roberta Lamoureuxa]] ''Návrat siedmej roty'' ([[1975]]).

Jean-Marie Poiré sa pripojil k produkcii s písaním v roku [[1978]] pre ''Les Petits calins.'' V tomto prvom filme režíruje herečku [[Josiane Balasko]], ktorá ho zoznámi so súborom Splendid. Po tom, čo si nasledujúci rok vyskúšal detektívky ''Retour en force'', napísal spolu s Josiane Balasko a režíroval ''Les Hommes préfèrent les grosses.'' V tejto ľahkej komédii účinkuje množstvo hercov z Le Splendid, ktorí sa v roku [[1981]] opäť zišli pri adaptácii hry ''Santa Claus je sviňa'', ktorá sa stala jedným z kultových filmov [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. V roku [[1983]] Jean-Marie Poiré režíroval druhý veľký úspech ''Dedko sa dal na odboj'', ktorý napísali [[Christian Clavier]] a [[Martin Lamotte]], založený na výstrednosti postáv a nesúrodosti situácií. S týmto receptom presúva dianie opäť na sovietsky front v ''Takto to robíme v Moskve'' ([[1986]]) a potom zinscenuje skupinu starých priateľov, ktorí sa zišli na narodeniny jedného z ich priateľov ''Mes meilleurs copains'' ([[1988]]). V ''Operácii Corned Beef'' ([[1991]]) režisér vyzýva [[Jean Reno|Jeana Rena]], aby si zahral tajného agenta a vytvoril šokový tandem s Christianom Clavierom. Dvojka funguje úžasne a Poiré ju opäť využíva pre ''Návštevníkov'' ([[1993]]), v ktorej v [[20. storočie|20. storočí]] prichádza stredoveký zeman a jeho pán. Film s takmer 15 miliónovou návštevnosťou triumfuje v kinách. Pred nakrúcaním pokračovania ''Návštevníci 2: V chodbách času'' ([[1998]]) spojil Jean-Marie Poiré Christiana Claviera a [[Gérard Depardieu|Gérarda Depardieu]] v ďalšej komédii ''Strážni anjeli'' ([[1995]]). V roku [[2002]] zaznamenal nový úspech písaním, réžiou a produkciou komédie ''Maurice to zariadi'' s inými hercami Chevallier a Laspalès v titulných úlohách. V roku [[2004]] sa Poiré podieľal na písaní scenára k filmu ''Mladí, krásni a skazení'', ktorého bol aj producentom.

Pred vstupom do sveta kinematografie bol Jean-Marie Poiré fotografom pod pseudonymom Antonin Berg ([[1967]] – [[1968]]). Je ním aj Martin Dune, spevák skupiny Frenchies.

== Filmografia ==

=== Režisér ===

* [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure) – v hlavnej úlohe [[Anémone]], [[Josiane Balasko]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Christian Clavier]], [[Gérard Jugnot]], [[Thierry Lhermitte]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques François]], [[Michel Blanc]] a [[Roland Giraud]]
* [[1983]]: ''Dedko sa dal na odboj'' (Papy fait de la résistance) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Michel Galabru]], [[Roland Giraud]], [[Gérard Jugnot]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques Villeret]], [[Josiane Balasko]], [[Michel Blanc]], [[Jean-Claude Brialy]], [[Jean Carmet]], [[Bernard Giraudeau]], [[Thierry Lhermitte]], [[Jean Yanne]], [[Julien Guiomar]], [[Jacques François]], [[Roger Carel]], [[Pauline Lafont]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Jacqueline Maillan]] a [[Dominique Lavanant]]
* [[1986]]: ''Takto to robíme v Moskve'' (Twist again à Moscou) – v hlavnej úlohe [[Philippe Noiret]], [[Christian Clavier]], [[Bernard Blier]], [[Martin Lamotte]], [[Agnès Soral]], [[Jacques François]], [[Jean-Paul Roussillon]] a [[Franck-Olivier Bonnet]]
* [[1991]]: ''Operácia Corned Beef'' (L'Opération Corned-Beef) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Jacques François]], [[Isabelle Renauld]], [[Valérie Lemercier]], [[Mireille Rufel]] a [[Marc de Jonge]]
* [[1993]]: ''Návštevníci'' (Les Visiteurs) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Valérie Lemercier]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Isabelle Nanty]], [[Arielle Sémenoff]], [[Katja Weitzenböck]] a [[Michel Scourneau]]
* [[1995]]: ''Strážni anjeli'' (Les Anges gardiens) – v hlavnej úlohe [[Gérard Depardieu]], [[Christian Clavier]], [[Yves Rénier]], [[Eva Herzigová]], [[Arielle Sémenoff]], [[François Morel]] a [[Philippe Nahon]]
* [[1998]]: ''Návštevníci 2: V chodbách času'' (Les Couloirs du temps : Les Visiteurs 2) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Muriel Robin]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Philippe Nahon]], [[Arielle Sémenoff]] a [[Marie Guillard]]
* [[2001]]: ''Návštevníci: Cesta do Ameriky'' ((Just Visiting)Les Visiteurs en Amérique) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Christina Applegatová|Christina Applegate]], [[Matt Ross]], [[Bridgette Wilson]], [[Tara Reidová|Tara Reid]], [[Malcolm McDowell]], [[Oliver Ford Davies]], [[Danny Goldring]], [[Jane Galloway]], [[Kelsey Grammer]], [[Matyelok Gibbs]], [[Carl Wright]] '''(americko-francúzsky remake filmu ''Návštevníci'')'''
* [[2002]]: ''Maurice to zariadi'' (Ma femme s'appelle Maurice) – v hlavnej úlohe [[Alice Evans]], [[Götz Otto]], [[Anémone]], [[Martin Lamotte]], [[Virginie Lemoine]], [[Guy Marchand]], [[Stéphane Audran]], [[Marco Bonini]], [[Jean-Pierre Castaldi]]
* [[2016]]: ''Návštevníci 3: Revolúcia'' (Les Visiteurs : La Révolution) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Franck Dubosc]], [[Karin Viard]], [[Sylvie Testud]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Ary Abittan]] a [[Alex Lutz]]

=== Scenárista ===

* [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure) – v hlavnej úlohe [[Anémone]], [[Josiane Balasko]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Christian Clavier]], [[Gérard Jugnot]], [[Thierry Lhermitte]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques François]], [[Michel Blanc]] a [[Roland Giraud]]
* [[1983]]: ''Dedko sa dal na odboj'' (Papy fait de la résistance) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Michel Galabru]], [[Roland Giraud]], [[Gérard Jugnot]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques Villeret]], [[Josiane Balasko]], [[Michel Blanc]], [[Jean-Claude Brialy]], [[Jean Carmet]], [[Bernard Giraudeau]], [[Thierry Lhermitte]], [[Jean Yanne]], [[Julien Guiomar]], [[Jacques François]], [[Roger Carel]], [[Pauline Lafont]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Jacqueline Maillan]] a [[Dominique Lavanant]]
* [[1986]]: ''Takto to robíme v Moskve'' (Twist again à Moscou) – v hlavnej úlohe [[Philippe Noiret]], [[Christian Clavier]], [[Bernard Blier]], [[Martin Lamotte]], [[Agnès Soral]], [[Jacques François]], [[Jean-Paul Roussillon]] a [[Franck-Olivier Bonnet]]
* [[1991]]: ''Operácia Corned Beef'' (L'Opération Corned-Beef) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Jacques François]], [[Isabelle Renauld]], [[Valérie Lemercier]], [[Mireille Rufel]] a [[Marc de Jonge]]
* [[1993]]: ''Návštevníci'' (Les Visiteurs) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Valérie Lemercier]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Isabelle Nanty]], [[Arielle Sémenoff]], [[Katja Weitzenböck]] a [[Michel Scourneau]]
* [[1995]]: ''Strážni anjeli'' (Les Anges gardiens) – v hlavnej úlohe [[Gérard Depardieu]], [[Christian Clavier]], [[Yves Rénier]], [[Eva Herzigová]], [[Arielle Sémenoff]], [[François Morel]] a [[Philippe Nahon]]
* [[1998]]: ''Návštevníci 2: V chodbách času'' (Les Couloirs du temps : Les Visiteurs 2) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Muriel Robin]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Philippe Nahon]], [[Arielle Sémenoff]] a [[Marie Guillard]]
* [[2001]]: ''Návštevníci: Cesta do Ameriky'' ((Just Visiting)Les Visiteurs en Amérique) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Christina Applegatová|Christina Applegate]], [[Matt Ross]], [[Bridgette Wilson]], [[Tara Reidová|Tara Reid]], [[Malcolm McDowell]], [[Oliver Ford Davies]], [[Danny Goldring]], [[Jane Galloway]], [[Kelsey Grammer]], [[Matyelok Gibbs]], [[Carl Wright]] '''(americko-francúzsky remake filmu ''Návštevníci'')'''
* [[2016]]: ''Návštevníci 3: Revolúcia'' (Les Visiteurs : La Révolution) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Franck Dubosc]], [[Karin Viard]], [[Sylvie Testud]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Ary Abittan]] a [[Alex Lutz]]

== Referencie ==

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Jean-Marie Poiré|štítok=Jean-Marie Poiré}}

== Externé odkazy ==

* {{csfd meno|id=3634|meno=Jean-Marie Poiré}}
* {{imdb meno|meno=Jean-Marie Poiré|id=0688585}}
* [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=5808 ''Jean-Marie Poiré''] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités (po francúzsky)</text>
      <sha1>21p312hhr8oshckwluwy0i6zcccdf42</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426760</id>
      <parentid>7426759</parentid>
      <timestamp>2022-08-18T19:51:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Úpravy.</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10261" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť|Popis osoby=francúzsky režisér, scenárista a producent|Portrét=Les Visiteurs 3 - Namur - Poiré - 13 juin 2015.jpg|Popis portrétu=Jean-Marie Poiré v [[Namur|Namure]], počas natáčania filmu ''Návštevníci 3: Revolúcia'' [[13. jún|13. júna]] [[2015]].|Rodné meno=|Iné mená=Martin Dune, Jean-Marie Gaubert|Štát pôsobenia=[[Francúzsko]] {{FRA}}|Dátum narodenia={{dnv|1945|7|10}}|Miesto narodenia=[[Paríž]], [[Francúzsko]]|Národnosť=francúzska|Profesia=[[režisér]], scenárista|Aktívne roky=[[1980]] – súč.|Rodičia=[[Alain Poiré]] (otec), Yvette Poiré (matka)|Manželka=|Deti=|Súrodenci=Philippe Poiret, Patrice Poiré}}

'''Jean-Marie Poiré''' (* [[10. júl]] [[1945]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Filmové dielo|filmový]] [[režisér]], [[scenárista]] a [[producent]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean-Marie Poiré|url=https://www.fdb.cz/lidi/49307-jean-marie-poire.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=cs|meno=Filmová databáze|priezvisko=s.r.o. (FDb.cz), 2003-2019}}&lt;/ref&gt; Je synom [[Alain Poiré|Alaina Poirého]], producenta spoločnosti [[Gaumont]].

== Životopis ==
Jean-Marie Poiré začínal v kine v roku [[1966]] ako asistent kameramana na novinových filmoch [[Gaumont|Gaumontu]] a potom na filmoch [[Claude Autant-Lara|Clauda Autanta-Lary]], [[Édouard Molinaro|Édouarda Molinara]] a [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]]. Priťahovalo ho písanie, pracoval ako autor dialógov a scenárista na niekoľkých filmoch [[Michel Audiard|Michela Audiarda]] ''Operácia Leontína'' ([[1968]]), ''Nepije, nefajčí, nedroguje, ale... hovorí!'' ([[1970]]), [[Georges Lautner|Georgesa Lautnera]] ''Pár príliš tichých pánov'' ([[1973]]) alebo [[Robert Lamoureux|Roberta Lamoureuxa]] ''Návrat siedmej roty'' ([[1975]]).

Jean-Marie Poiré sa pripojil k produkcii s písaním v roku [[1978]] pre ''Les Petits calins.'' V tomto prvom filme režíruje herečku [[Josiane Balasko]], ktorá ho zoznámi so súborom Splendid. Po tom, čo si nasledujúci rok vyskúšal detektívky ''Retour en force'', napísal spolu s Josiane Balasko a režíroval ''Les Hommes préfèrent les grosses.'' V tejto ľahkej komédii účinkuje množstvo hercov z Le Splendid, ktorí sa v roku [[1981]] opäť zišli pri adaptácii hry ''Santa Claus je sviňa'', ktorá sa stala jedným z kultových filmov [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. V roku [[1983]] Jean-Marie Poiré režíroval druhý veľký úspech ''Dedko sa dal na odboj'', ktorý napísali [[Christian Clavier]] a [[Martin Lamotte]], založený na výstrednosti postáv a nesúrodosti situácií. S týmto receptom presúva dianie opäť na sovietsky front v ''Takto to robíme v Moskve'' ([[1986]]) a potom zinscenuje skupinu starých priateľov, ktorí sa zišli na narodeniny jedného z ich priateľov ''Mes meilleurs copains'' ([[1988]]). V ''Operácii Corned Beef'' ([[1991]]) režisér vyzýva [[Jean Reno|Jeana Rena]], aby si zahral tajného agenta a vytvoril šokový tandem s Christianom Clavierom. Dvojka funguje úžasne a Poiré ju opäť využíva pre ''Návštevníkov'' ([[1993]]), v ktorej v [[20. storočie|20. storočí]] prichádza stredoveký zeman a jeho pán. Film s takmer 15 miliónovou návštevnosťou triumfuje v kinách. Pred nakrúcaním pokračovania ''Návštevníci 2: V chodbách času'' ([[1998]]) spojil Jean-Marie Poiré Christiana Claviera a [[Gérard Depardieu|Gérarda Depardieu]] v ďalšej komédii ''Strážni anjeli'' ([[1995]]). V roku [[2002]] zaznamenal nový úspech písaním, réžiou a produkciou komédie ''Maurice to zariadi'' s inými hercami Chevallier a Laspalès v titulných úlohách. V roku [[2004]] sa Poiré podieľal na písaní scenára k filmu ''Mladí, krásni a skazení'', ktorého bol aj producentom.

Pred vstupom do sveta kinematografie bol Jean-Marie Poiré fotografom pod pseudonymom Antonin Berg ([[1967]] – [[1968]]). Je ním aj Martin Dune, spevák skupiny Frenchies.

== Filmografia ==

=== Režisér ===

* [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure) – v hlavnej úlohe [[Anémone]], [[Josiane Balasko]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Christian Clavier]], [[Gérard Jugnot]], [[Thierry Lhermitte]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques François]], [[Michel Blanc]] a [[Roland Giraud]]
* [[1983]]: ''Dedko sa dal na odboj'' (Papy fait de la résistance) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Michel Galabru]], [[Roland Giraud]], [[Gérard Jugnot]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques Villeret]], [[Josiane Balasko]], [[Michel Blanc]], [[Jean-Claude Brialy]], [[Jean Carmet]], [[Bernard Giraudeau]], [[Thierry Lhermitte]], [[Jean Yanne]], [[Julien Guiomar]], [[Jacques François]], [[Roger Carel]], [[Pauline Lafont]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Jacqueline Maillan]] a [[Dominique Lavanant]]
* [[1986]]: ''Takto to robíme v Moskve'' (Twist again à Moscou) – v hlavnej úlohe [[Philippe Noiret]], [[Christian Clavier]], [[Bernard Blier]], [[Martin Lamotte]], [[Agnès Soral]], [[Jacques François]], [[Jean-Paul Roussillon]] a [[Franck-Olivier Bonnet]]
* [[1991]]: ''Operácia Corned Beef'' (L'Opération Corned-Beef) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Jacques François]], [[Isabelle Renauld]], [[Valérie Lemercier]], [[Mireille Rufel]] a [[Marc de Jonge]]
* [[1993]]: ''Návštevníci'' (Les Visiteurs) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Valérie Lemercier]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Isabelle Nanty]], [[Arielle Sémenoff]], [[Katja Weitzenböck]] a [[Michel Scourneau]]
* [[1995]]: ''Strážni anjeli'' (Les Anges gardiens) – v hlavnej úlohe [[Gérard Depardieu]], [[Christian Clavier]], [[Yves Rénier]], [[Eva Herzigová]], [[Arielle Sémenoff]], [[François Morel]] a [[Philippe Nahon]]
* [[1998]]: ''Návštevníci 2: V chodbách času'' (Les Couloirs du temps : Les Visiteurs 2) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Muriel Robin]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Philippe Nahon]], [[Arielle Sémenoff]] a [[Marie Guillard]]
* [[2001]]: ''Návštevníci: Cesta do Ameriky'' ((Just Visiting)Les Visiteurs en Amérique) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Christina Applegatová|Christina Applegate]], [[Matt Ross]], [[Bridgette Wilson]], [[Tara Reidová|Tara Reid]], [[Malcolm McDowell]], [[Oliver Ford Davies]], [[Danny Goldring]], [[Jane Galloway]], [[Kelsey Grammer]], [[Matyelok Gibbs]], [[Carl Wright]] '''(americko-francúzsky remake filmu ''Návštevníci'')'''
* [[2002]]: ''Maurice to zariadi'' (Ma femme s'appelle Maurice) – v hlavnej úlohe [[Alice Evans]], [[Götz Otto]], [[Anémone]], [[Martin Lamotte]], [[Virginie Lemoine]], [[Guy Marchand]], [[Stéphane Audran]], [[Marco Bonini]], [[Jean-Pierre Castaldi]]
* [[2016]]: ''Návštevníci 3: Revolúcia'' (Les Visiteurs : La Révolution) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Franck Dubosc]], [[Karin Viard]], [[Sylvie Testud]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Ary Abittan]] a [[Alex Lutz]]

=== Scenárista ===

* [[1982]]: ''Ježiško je neporiadnik'' (Le père Noël est une ordure) – v hlavnej úlohe [[Anémone]], [[Josiane Balasko]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Christian Clavier]], [[Gérard Jugnot]], [[Thierry Lhermitte]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques François]], [[Michel Blanc]] a [[Roland Giraud]]
* [[1983]]: ''Dedko sa dal na odboj'' (Papy fait de la résistance) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Michel Galabru]], [[Roland Giraud]], [[Gérard Jugnot]], [[Martin Lamotte]], [[Jacques Villeret]], [[Josiane Balasko]], [[Michel Blanc]], [[Jean-Claude Brialy]], [[Jean Carmet]], [[Bernard Giraudeau]], [[Thierry Lhermitte]], [[Jean Yanne]], [[Julien Guiomar]], [[Jacques François]], [[Roger Carel]], [[Pauline Lafont]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Jacqueline Maillan]] a [[Dominique Lavanant]]
* [[1986]]: ''Takto to robíme v Moskve'' (Twist again à Moscou) – v hlavnej úlohe [[Philippe Noiret]], [[Christian Clavier]], [[Bernard Blier]], [[Martin Lamotte]], [[Agnès Soral]], [[Jacques François]], [[Jean-Paul Roussillon]] a [[Franck-Olivier Bonnet]]
* [[1991]]: ''Operácia Corned Beef'' (L'Opération Corned-Beef) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Jacques François]], [[Isabelle Renauld]], [[Valérie Lemercier]], [[Mireille Rufel]] a [[Marc de Jonge]]
* [[1993]]: ''Návštevníci'' (Les Visiteurs) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Valérie Lemercier]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Isabelle Nanty]], [[Arielle Sémenoff]], [[Katja Weitzenböck]] a [[Michel Scourneau]]
* [[1995]]: ''Strážni anjeli'' (Les Anges gardiens) – v hlavnej úlohe [[Gérard Depardieu]], [[Christian Clavier]], [[Yves Rénier]], [[Eva Herzigová]], [[Arielle Sémenoff]], [[François Morel]] a [[Philippe Nahon]]
* [[1998]]: ''Návštevníci 2: V chodbách času'' (Les Couloirs du temps : Les Visiteurs 2) – v hlavnej úlohe [[Christian Clavier]], [[Jean Reno]], [[Muriel Robin]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Franck-Olivier Bonnet]], [[Philippe Nahon]], [[Arielle Sémenoff]] a [[Marie Guillard]]
* [[2001]]: ''Návštevníci: Cesta do Ameriky'' ((Just Visiting)Les Visiteurs en Amérique) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Christina Applegatová|Christina Applegate]], [[Matt Ross]], [[Bridgette Wilson]], [[Tara Reidová|Tara Reid]], [[Malcolm McDowell]], [[Oliver Ford Davies]], [[Danny Goldring]], [[Jane Galloway]], [[Kelsey Grammer]], [[Matyelok Gibbs]], [[Carl Wright]] '''(americko-francúzsky remake filmu ''Návštevníci'')'''
* [[2016]]: ''Návštevníci 3: Revolúcia'' (Les Visiteurs : La Révolution) – v hlavnej úlohe [[Jean Reno]], [[Christian Clavier]], [[Franck Dubosc]], [[Karin Viard]], [[Sylvie Testud]], [[Marie-Anne Chazel]], [[Ary Abittan]] a [[Alex Lutz]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Jean-Marie Poiré|štítok=Jean-Marie Poiré}}

== Externé odkazy ==

* {{csfd meno|id=3634|meno=Jean-Marie Poiré}}
* {{imdb meno|meno=Jean-Marie Poiré|id=0688585}}
* [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=5808 ''Jean-Marie Poiré''] v Ciné-Ressources – Fiches personnalités (po francúzsky)</text>
      <sha1>e3xoh55uyyrs913jdcpyjbiu6cc1zbl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:213.81.211.23</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686126</id>
    <revision>
      <id>7426762</id>
      <timestamp>2022-08-18T19:55:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="208" xml:space="preserve">{{Experimenty2}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:54, 18. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>jgm2ip3im73vhvpr8v54vvmpogctqo8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Azol</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686127</id>
    <revision>
      <id>7426768</id>
      <timestamp>2022-08-18T20:41:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie stranky prekladom</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3863" xml:space="preserve">'''Azoly''' sú [[Organická zlúčenina|zlúčeniny]], ktoré majú päťčlenný [[Heterocyklická zlúčenina|heterocyklický]] kruh obsahujúci [[dusík]] a aspoň jeden ďalší neuhlíkový atóm (konkrétne dusík, [[Síra|síru]] alebo [[kyslík]]) ako súčasť kruhu.&lt;ref name=&quot;Eicher&quot;&gt;{{cite book|author1=Eicher, T.|author2=Hauptmann, S.|title=The Chemistry of Heterocycles: Structure, Reactions, Synthesis, and Applications|publisher=John Wiley &amp; Sons|date=June 2003|edition=2nd|isbn=3-527-30720-6}}&lt;/ref&gt; Ich názov vychádza z [[Hantzschovo-Widmanovo názvoslovie|Hantzschovho-Widmanovho názvoslovia]]. Tieto zlúčeniny sú [[Aromaticita|aromatické]] s dvoma [[Dvojitá väzba|dvojitými väzbami]], existujú však i v [[Oxidačno-redukčná reakcia|redukovanej]] podobe (azolíny a azolidíny), ktoré majú menej dvojitých väzieb. Z každého [[heteroatóm]]u v azole je práve jeden pár súčasťou aromatického kruhu. Názvy azolov si zachovávajú predpony počas reduktie (napr. [[pyrazol]], [[pyrazolín]], [[pyrazolidín]]). Číslovanie atómov začína heteroatómom, ktorý nie je súčasťou dvojitej väzby a potom pokračuje k najbližšiemu heteroatómu.

[[Imidazol]] a iné päťčlenné heterocyklické systémy s dvomi atómami dusíka sú veľmi bežné v prírode a nachádzajú sa v jadre mnohých [[Biomolekula|biomolekúl]], napríklad aminokyseliny [[histidín]]u.

== Zlúčeniny ==
=== Zlúčeniny s dusíkom===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Imidazol.svg|[[Imidazol]]
Súbor:Pyrazol.svg|[[Pyrazol]]
Súbor:1,2,3-Triazole structure.svg|[[1,2,3-Triazol]]
Súbor:1,2,4-Triazole structure.svg|[[1,2,4-Triazol]]
Súbor:Tetrazole Structural Formulae.png|[[Tetrazol]]
Súbor:Pentazol.svg|[[Pentazol]]
&lt;/gallery&gt;

=== Zlúčeniny s dusíkom a kyslíkom===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Oxazol.svg|[[Oxazol]]
Súbor:Isoxazol.svg|[[Izoxazol]]
Súbor:1,2,3-oxadiazole.svg|[[1,2,3-Oxadiazol]]&lt;br/&gt;(nestabilný)  
Súbor:1,2,4-oxadiazole.png|[[Oxadiazol]]&lt;br/&gt;(1,2,4-Oxadiazol)
Súbor:Furazaan.png|[[Furazán]]&lt;br/&gt;(1,2,5-Oxadiazol)
Súbor:1,3,4-oxadiazole.svg|[[1,3,4-Oxadiazol]]
&lt;/gallery&gt;

=== Zlúčeniny s dusíkom a sírou===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Thiazol.svg|[[Tiazol]]
Súbor:Isothiazol - Isothiazole.svg|[[Izotiazol]]
Súbor:1,2,3-thiadiazole-numbered-2D-skeletal.png|[[Tiadiazol]]&lt;br/&gt;(1,2,3-Tiadiazol) 
Súbor:1,2,4-thiadiazole-2D-skeletal.png|[[1,2,4-Tiadiazol]]
Súbor:1,2,5-thiadiazole-2D-skeletal.png|[[1,2,5-Tiadiazol]]
Súbor:1,3,4-thiadiazole-2D-skeletal.png|[[1,3,4-Tiadiazol]]
&lt;/gallery&gt;

== Použitie ako antimykotiká ==
[[File:Fluconazole_skeletal_formula.svg|náhľad|Vzorec flukonazolu, antifungálneho lieku]]
Pri hľadaní nových [[Antimykotikum|antimykotík]] s prijateľnou toxicitou bol najprv objavený [[ketokonazol]], prvé liečivo podávané ústne na liečbu systémových mykotických infekcií, na začiatku 80. rokoch 20. storočia. Neskôr boli vyvinuté triazoly [[flukonazol]] a [[itrakonazol]], ktoré majú širšiu antimykotickú aktivitu a sú bezpečnejšie. Následne boli vyvinuté rôzne analógy, aby sa prekonali obmedzenia týchto liekov, napríklad neoptimálne spektrum aktivity, [[Liekové interakcie|interakcie s inými liekmi]], toxicita, vznik rezistencie a nevýhodná [[farmakokinetika]]. Triazoly druhej generácie, medzi ktoré patria [[vorikonazol]], [[posakonazol]] a [[ravukonazol]], majú vyššiu potenciu a sú aktívnejšie voči rezistentným patogénom.&lt;ref&gt;{{Cite journal|last=Maertens|first=J. A.|date=2004-03-01|title=History of the development of azole derivatives|journal=Clinical Microbiology and Infection|volume=10 Suppl 1|pages=1–10|issn=1198-743X|pmid=14748798|doi=10.1111/j.1470-9465.2004.00841.x|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Portál|Chémia}}
{{Preklad|en|Azole|1053492927}}
[[Kategória:Azoly]]
[[Kategória:Funkčné skupiny]]</text>
      <sha1>8o3nso887dtse9twet3hzqbg631kook</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Kaankreeto</title>
    <ns>2</ns>
    <id>686128</id>
    <redirect title="Redaktor:Kreeto" />
    <revision>
      <id>7426770</id>
      <timestamp>2022-08-18T20:49:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Euphydryas</username>
        <id>114129</id>
      </contributor>
      <comment>Euphydryas premiestnil stránku [[Redaktor:Kaankreeto]] na [[Redaktor:Kreeto]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Kaankreeto|Kaankreeto]]“ na „[[Special:CentralAuth/Kreeto|Kreeto]]“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30" xml:space="preserve">#presmeruj [[Redaktor:Kreeto]]</text>
      <sha1>j3438ezxg9jpn4s8qmwhwrcxtdk8a41</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Amor Towles</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686129</id>
    <revision>
      <id>7426775</id>
      <timestamp>2022-08-18T21:04:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henrich73</username>
        <id>186557</id>
      </contributor>
      <comment>americký spisovateľ</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3848" xml:space="preserve">'''Amor Hollingsworth Towles'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=&quot;A Study Guide for Amor Towles's &quot;&quot;A Gentleman in Moscow&quot;&quot;&quot;|url=https://books.google.bg/books?id=93B_DwAAQBAJ&amp;pg=PT4&amp;lpg=PT4&amp;dq=Amor+Towles+1964&amp;source=bl&amp;ots=jWu2jxdBb1&amp;sig=ACfU3U0vypXdxA9tnKw_u2wBnvbNeYHspA&amp;hl=bg&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwio5_v5-NPgAhWzShUIHUwYC1g4ChDoATAGegQIAxAB#v=onepage&amp;q=Amor%20Towles%201964&amp;f=false|vydavateľ=Gale, Cengage Learning|rok=2018-12-13|isbn=978-0-02-866531-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 93B_DwAAQBAJ|meno=Gale|priezvisko=Cengage}}&lt;/ref&gt; ( ̽ [[24. október]] [[1964]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký románopisec, autor [[Bestseller|bestsellerov]] ''Pravidlá zdvorilosti'' (2011), ''Džentlmen v Moskve'' (2016) a ''Lincolnova diaľnica'' (2021).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amor Towles|url=https://www.databazeknih.cz/autori/amor-towles-110618|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2022-08-18|priezvisko=Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;

{{Infobox Spisovateľ|meno=Amor Towles|dátum narodenia=[[24. október]] [[1964]]|miesto narodenia=[[Boston]], [[Massachusetts]], [[USA]]|alma mater=[[Yale University]]


[[Stanford University]]|obdobie=2011 - súčasnosť|významné práce=Pravidlá zdvorilosti
Džentlmen v Moskve
Lincolnova diaľnica}}

== Osobný život ==
Amor Towles sa narodil v Bostone do bohatej rodiny, ktorá sa tešila vysokému postaveniu v susedstve. O knihy i písanie sa zaujímal už od detstva, ako desaťročný hodil do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] fľašu s krátkou správou, ktorá sa o niekoľko týždňov dostala ku [[Harris Salisbury|Harrisonovi Salisburymu]], hlavnému redaktorovi [[The New York Times|New York Times]]. Salisbury odpovedal na správu Towlesovi, a neskôr si obaja muži začali pravidelne dopisovať po dobu niekoľkých rokov.

Vyštudoval anglický jazyk, bakalársky titul získal na [[Yale University|Yalovej univerzite]], magisterské štúdia zdarne ukončil na [[Stanford University|Stanforde]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Amor Towles, a Gentleman in Gramercy Park|url=https://www.nytimes.com/2016/09/25/realestate/amor-towles-a-gentleman-in-gramercy-park.html|periodikum=The New York Times|dátum=2016-09-23|dátum prístupu=2022-08-18|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Joanne|priezvisko=Kaufman}}&lt;/ref&gt; V rámci programu o vzájomnej spoluprácii Yalovej univerzity mal zamieriť ako učiteľ angličtiny do Číny, kam ale nikdy neodcestoval z dôvodu [[Protesty na námestí Tchien-an-men|protestov na námestí Nebeského pokoja]].

V rokoch 1991 - 2012 pracoval na manažérskej pozícii v investičnej firme na [[Wall Street]]. Nečakaný úspech debutového románu ''Pravidlá zdvorilosti'' mu umožnil po dvoch dekádach zanechať prácu vo finančníctve a naplno sa venovať literárnej tvorbe.

V súčasnosti žije na [[Manhattan|Manhattane]] spoločne so svojou manželkou a dvomi deťmi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=A Gentleman in Moscow}}&lt;/ref&gt;

== Bibliografia ==

* ''Rules of civility.'' New Yorkː Viking. 2011. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 0670022691
** ''Pravidla zdvořilosti.'' Prahaː Vyšehrad. 2017. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 978-80-7429-896-7 (preklad do českého jazykaː [[Julie Tesla]])
* ''A Gentleman in Moscow.'' New Yorkː Viking. 2016. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 9780670026197
** ''Džentlmen v Moskve.'' Bratislavaː Tatran. 2019. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 978-80-222-0913-7 (prekladː Jana Pernišová)
* ''The Lincoln Highway.'' New Yorkː Viking. 2021. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 9780735222359
** ''Lincolnova diaľnica.'' Bratislavaː Tatran. 2022. [[Medzinárodné štandardné číslo knihy|ISBN]] 9788022213141

== Referencie ==</text>
      <sha1>arcqc22vzdk5jvxdmdb521nlgxyo5ng</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Delokalizovaný elektrón</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686130</id>
    <revision>
      <id>7426789</id>
      <timestamp>2022-08-18T23:26:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie stranky prekladom</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5578" xml:space="preserve">[[File:Benz4.png|vpravo|náhľad|227x227bod|[[Benzén]] s delokalizovanými [[elektrón]]mi znázornenými pomocou kruhu.]]
V [[chémia|chémii]] sa ako '''delokalizovaný elektrón''' sa označuje [[elektrón]] v [[molekula|molekule]], [[Ión (častica)|ióne]] alebo pevnom [[kov]]e, ktorý nie je asociovaný s jedným konkrétnym atómom alebo jednou konkrétnou kovalentnou väzbou.&lt;ref&gt;IUPAC Gold Book [http://goldbook.iupac.org/D01583.html ''delocalization'']&lt;/ref&gt;

'''Delokalizácia''' je všeobecný pojem a môže mať rozličné významy podľa použitia: 

* v [[Organická chémia|organickej chémii]] sa týmto pojmom označuje [[Rezonancia (chémia)|rezonancia]] v [[Konjugovaný systém|konjugovaných systémoch]] a [[Aromatická zlúčenina|aromatických zlúčeninách]],
* vo [[Fyzika pevných látok|fyzike pevných látok]] sa týmto pojmom označujú [[Model voľných elektrónov|voľné elektróny]], ktoré sprostredkovávajú [[Elektrická vodivosť|elektrickú vodivosť]],
* v [[Kvantová chémia|kvantovej chémii]] sa týmto pojmom označujú elektróny v [[molekulárny orbitál|molekulárnych orbitáloch]], ktoré sa rozprestierajú cez niekoľko susedných atómov.

== Rezonancia ==
{{main|Rezonancia (chémia)}}
[[Súbor:Resonance examples.svg|náhľad|400x400bod|Príklady rezonančných štruktúr. Elektróny sa v molekulách môžu presúnuť od jedného atómu k druhému, takže nie sú lokalizované na konkrétnom atóme či väzbe. ]]
V jednoduchom aromatickom kruhu [[benzén]]u je šesť delokalizovaných [[pí elektrón]]ov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|edícia=Tenth edition|titul=Organic chemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/368018840|vydavateľ=Wiley|rok=2011|miesto=Hoboken, NJ|isbn=978-0-470-40141-5|meno=T. W. Graham|priezvisko=Solomons|strany=56-57}}&lt;/ref&gt; Tieto elektróny sú rozložené po šesťuhlíkatom kruhu a graficky sa často znázorňujú kruhom. Všetkých šest C–C má rovnakú dĺžku (sú ekvidistantné), čo naznačuje delokalizáciu elektrónov – ak by štruktúra mala izolované jednoduché a dvojité väzby, odpovedali by tomu dĺžky väzieb.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V [[Teória valenčných väzieb|teórii valenčných väzieb]] sú delokalizované elektróny benzénu naznačované rezonančnými štruktúrami.

== Elektrická vodivosť ==
{{main|Kovová väzba}}
Delokalizované elektróny existujú i v štruktúre pevných kovov. Štruktúra kovov sa skladá z kladných [[Ión (častica)|ión]]ov ([[katión]]ov) usporiadaných v mriežke, ktorá je obklopená záporne nabitými delokalizovanými elektrónmi. To znamená, že elektróny sa môžu voľne pohybovať, čo umožňuje ich [[Elektrická vodivosť|elektrickú vodivosť]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Chapter 1 - Organization, Structure, and Properties of Materials|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780081010341000013|vydavateľ=Academic Press|rok=2019-01-01|isbn=978-0-08-101034-1|doi=10.1016/b978-0-08-101034-1.00001-3|strany=6, 54-55|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1016/B978-0-08-101034-1.00001-3|meno=Maria Cristina|priezvisko=Tanzi|meno2=Silvia|priezvisko2=Farè|meno3=Gabriele|priezvisko3=Candiani}}&lt;/ref&gt;

V [[diamant]]e sú všetky elektróny valenčnej vrstvy každého atómu [[uhlík]]a lokalizované medzi atómami v kovalentnej väzbe. Pohyb elektrónov je obmedzený, preto diamant nevedie elektrický prúd.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Does Diamond Conduct Electricity? - Techiescientist|url=https://techiescientist.com/does-diamond-conduct-electricity/|dátum vydania=2020-04-02|dátum prístupu=2022-08-18|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; V [[grafit]]e však každý atóm uhlíka využíva len tri zo svojich štyroch valenčných elektrónov na kovalentné väzby k trom ďalším atómom uhlíka v rovine. Každý atóm uhlíka tak prispieva jeden elektrón k delokalizovanému systému elektrónov, ktorý je takisto súčasťou chemickej väzby medzi nimi (podobne, ako u benzénu). Delokalizované elektróny sa môžu voľne pohybovať v rovine, vďaka čomu grafit vedie elektrický prúd v rovine uhlíkových atómov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Nevedie však elektrický prúd v smeroch kolmo na túto rovinu.

== Molekulárne orbitály ==
{{main|Molekulárny orbitál}}
Štandardné [[ab initio metódy kvantovej chémie]] vedú k [[Molekulový orbitál|delokalizovaným orbitálom]], ktoré sa všeobecne rozprestierajú cez celú molekulu a majú symetriu zhodnú s molekulou. [[Lokalizované molekulárne orbitály|Lokalizované orbitály]] potom možno nájsť ako lineárnu kombináciu delokalizovaných orbitálov, ak je známa správna [[unitárna transformácia]].{{Bez citácie}}

U molekuly [[metán]]u ukazujú ab initio výpočty väzbový charakter v štyroch molekulárnych orbitáloch, ktoré zdieľajú elektróny rovnomerne medzi všetkých päť atómov. Existujú dve hladiny orbitálov, väzbový molekulárny orbitál tvorený 2s orbitálom uhlíka a trikrát degenerované väzbové molekulárne orbitály každého z 2p orbitálov uhlíka. Lokalizované sp&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; orbitály odpovedajúce každej individuálnej väzbe v [[teória valenčnej väzby|teórii valenčnej väzby]] je možné získať lineárnou kombináciou týchto štyroch molekulárnych orbitálov.{{Bez citácie}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Prúd aromatického kruhu]]
* [[Elektrid]]
* [[Solvatovaný elektrón]]

== Zdroj ==
{{Portál|Chémia}}
{{Preklad|en|Delocalized electron|1082563893}}

{{Chemická väzba}}
[[Kategória:Chemická väzba]]</text>
      <sha1>ch7qgkbwfmtocfo4w02jbyfdrnocpt9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Delokalizácia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686131</id>
    <redirect title="Delokalizovaný elektrón" />
    <revision>
      <id>7426790</id>
      <timestamp>2022-08-18T23:26:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Delokalizovaný elektrón]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="40" xml:space="preserve">#presmeruj [[Delokalizovaný elektrón]]</text>
      <sha1>3d57yjef3lt2uccuy6g8p5lp0v83hyh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Azoskupina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686132</id>
    <redirect title="Azozlúčenina" />
    <revision>
      <id>7426791</id>
      <timestamp>2022-08-18T23:51:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Azozlúčenina]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29" xml:space="preserve">#presmeruj [[Azozlúčenina]]</text>
      <sha1>5xorjbltnr889f18uopwg7ac3jdlq13</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diazén</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686133</id>
    <redirect title="Azozlúčenina" />
    <revision>
      <id>7426792</id>
      <timestamp>2022-08-18T23:51:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Azozlúčenina]]</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29" xml:space="preserve">#presmeruj [[Azozlúčenina]]</text>
      <sha1>5xorjbltnr889f18uopwg7ac3jdlq13</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alana Smith</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686135</id>
    <redirect title="Alana Smithová" />
    <revision>
      <id>7426832</id>
      <timestamp>2022-08-19T07:30:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Alana Smith]] na [[Alana Smithová]] prostredníctvom presmerovania: prechýlenie; ženské priezvisko + (bývalé?) ženské priezvisko</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30" xml:space="preserve">#presmeruj [[Alana Smithová]]</text>
      <sha1>thw7exstpgiby59xyzefbe0mwewxf75</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Uncharted (film)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686136</id>
    <revision>
      <id>7426839</id>
      <timestamp>2022-08-19T08:00:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Racer TC22</username>
        <id>206093</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie stránky</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2270" xml:space="preserve">{{Infobox Film
|Názov          = Uncharted 
|Originál       = Uncharted 
|Poster         = 
|Žáner          = dobrodrodužný, akčný
|Dĺžka          = 116
|Krajina        = [[Spojené štáty|USA]]
|Jazyk          = [[angličtina|anglický]]
|Rok            = 2022
|Dátum uvedenia = {{minivlajka|USA}} [[18. február]] [[2022]]
|Spoločnosť     = 
* [[Columbia Pictures]]
* [[PlayStation Productions]]
* [[Atlas Entertainment]]
* [[A2 Productions]]
|Rozpočet       = 120M $
|Zárobok        = 401.7M $
|Ocenenia       = 
|Réžia          = [[Ruben Fleischer]]
|Produkcia      = 
|Scenár         = [[Art Marcum]], [[Matt Holloway]], [[Rafe Judkins]]
|Hudba          = [[Ramin Djawadi]]
|Kamera         = [[Chung Chung-hoon]]
|Strih          = [[Chris Lebenzon]], [[Richard Pearson]]
|Obsadenie      = 
* [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]]: Nathan „Nate“ Drake
* [[Mark Wahlberg]]: Victor „Sully“ Sullivan
* [[Antonio Banderas]]: Santiago Moncada
* [[Sophia Ali]]: Chloe Frazer
* [[Tati Gabrielle]]: Jo Braddock
* [[Steven Waddington]]: „The Scotsman“
* [[Pingi Moli]]: Hugo
* [[Manuel de Blas]]: Armando Moncada
* [[Rudy Pankow]]: Samuel „Sam“ Drake
* [[Tiernan Jones]]: Nathan „Nate“ Drake (mladý)
* [[Pilou Asbæk]]: Gage
* [[Nolan North]]: Hotelový hosť na pláži ([[Cameo rola|Cameo]])
|Nasledujúci    = 
|Commons        = 
|imdb_id        = 1464335
|csfd_id        = 285564
}}
'''Uncharted''' je [[Spojené štáty|americký]] [[akčný film|dobrodružný akčný film]] z roku 2022. Film bol do kín uvedený v USA [[18. február|18. februára]] [[2022]] a sa zakladá na [[Uncharted|úspešnej rovnomennej sérii videohier]] pre [[PlayStation]] od spoločnosti [[Naughty Dog]]. V hlavných úlohách účinkujú [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] ako mladý lovec pokladov Nathan Drake a [[Mark Wahlberg]] ako jeho mentor Victor &quot;Sully&quot; Sullivan. V ďalších úlohách sa objavujú [[Antonio Banderas]], [[Sophia Ali]] a [[Tati Gabrielle]].

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=285564|názov=Uncharted}}
* {{imdb film|id=1464335|názov=Uncharted}}

[[Kategória:Filmy z 2022]]
[[Kategória:Filmy USA]]
[[Kategória:Filmy režírované Rubenom Fleischerom]]
[[Kategória:Dobrodružné filmy]]
[[Kategória:Akčné filmy]]</text>
      <sha1>tee5g9onlgy7papw4es7f9ja1fkx80d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426842</id>
      <parentid>7426839</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T08:05:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Racer TC22</username>
        <id>206093</id>
      </contributor>
      <comment>Preklep</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2274" xml:space="preserve">{{Infobox Film
|Názov          = Uncharted 
|Originál       = Uncharted 
|Poster         = 
|Žáner          = dobrodrodužný, akčný
|Dĺžka          = 116
|Krajina        = [[Spojené štáty|USA]]
|Jazyk          = [[angličtina|anglický]]
|Rok            = 2022
|Dátum uvedenia = {{minivlajka|USA}} [[18. február]] [[2022]]
|Spoločnosť     = 
* [[Columbia Pictures]]
* [[PlayStation Productions]]
* [[Atlas Entertainment]]
* [[A2 Productions]]
|Rozpočet       = 120M $
|Zárobok        = 401.7M $
|Ocenenia       = 
|Réžia          = [[Ruben Fleischer]]
|Produkcia      = 
|Scenár         = [[Art Marcum]], [[Matt Holloway]], [[Rafe Judkins]]
|Hudba          = [[Ramin Djawadi]]
|Kamera         = [[Chung Chung-hoon]]
|Strih          = [[Chris Lebenzon]], [[Richard Pearson]]
|Obsadenie      = 
* [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]]: Nathan „Nate“ Drake
* [[Mark Wahlberg]]: Victor „Sully“ Sullivan
* [[Antonio Banderas]]: Santiago Moncada
* [[Sophia Ali]]: Chloe Frazer
* [[Tati Gabrielle]]: Jo Braddock
* [[Steven Waddington]]: „The Scotsman“
* [[Pingi Moli]]: Hugo
* [[Manuel de Blas]]: Armando Moncada
* [[Rudy Pankow]]: Samuel „Sam“ Drake
* [[Tiernan Jones]]: Nathan „Nate“ Drake (mladý)
* [[Pilou Asbæk]]: Gage
* [[Nolan North]]: Hotelový hosť na pláži ([[Cameo rola|Cameo]])
|Nasledujúci    = 
|Commons        = 
|imdb_id        = 1464335
|csfd_id        = 285564
}}
'''Uncharted''' je [[Spojené štáty|americký]] [[akčný film|dobrodružný akčný film]] z roku 2022. Film bol do kín uvedený v USA [[18. február|18. februára]] [[2022]] a sa zakladá na [[Uncharted|úspešnej rovnomennej sérii videohier]] pre [[PlayStation]] od spoločnosti [[Naughty Dog]]. V hlavných úlohách účinkujú [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] ako mladý lovec pokladov Nathan Drake a [[Mark Wahlberg]] ako jeho mentor Victor „Sully“ Sullivan. V ďalších úlohách sa objavujú [[Antonio Banderas]], [[Sophia Ali]] a [[Tati Gabrielle]].

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=285564|názov=Uncharted}}
* {{imdb film|id=1464335|názov=Uncharted}}

[[Kategória:Filmy z 2022]]
[[Kategória:Filmy USA]]
[[Kategória:Filmy režírované Rubenom Fleischerom]]
[[Kategória:Dobrodružné filmy]]
[[Kategória:Akčné filmy]]</text>
      <sha1>rrtzd2p2p5nf27hso80dyjxgp5zue97</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jánov grúň</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686137</id>
    <revision>
      <id>7426843</id>
      <timestamp>2022-08-19T08:16:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6733" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Jánov grúň
 | obrázok           = Nízké Tatry, Končisté, výhled SV 02.jpg
 | popis             = Jánov grúň vpravo
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
 | región1           = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
 | okres             = [[Brezno (okres)|Brezno]]
 | okres1            = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]]
 | obec              = [[Bacúch]]
 | obec1             = [[Vyšná Boca]]
 | obec2             = [[Polomka]]
 | pohorie           = [[Nízke Tatry]]
 | podcelok          = [[Kráľovohoľské Tatry]]
 | časť              = [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]]
 | povodie           = [[Hron]]
 | povodie1          = [[Váh]]
 | nadmorská výška   = 1387.5
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9061
 | zemepisná dĺžka   = 19.7769
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|červená}} z [[Čertovica (sedlo)|Čertovice]] (traverz)
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
 | lokátor1          = Banskobystrický kraj
}}

'''Jánov grúň''' ({{mnm|1387.5}}&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Vyšná Boca|Vyšnou Bocou]], približne {{Km|14|m|w}} severovýchodne od [[Brezno|Brezna]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.77695&amp;y=48.90607&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Kráľovohoľské Tatry]] a časti [[Priehyba (geomorfologická časť)|Priehyba]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží na hranici [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]], okresov [[Brezno (okres)|Brezno]] a [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Bacúch]], [[Polomka]] a [[Vyšná Boca]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vrch sa nachádza nad [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]] a najbližšími sídlami sú severne ležiaca [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], západne situovaná [[Jarabá]] a juhovýchodne sa nachádza [[Braväcovo]], [[Bacúch]] a [[Polomka]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Jánov grúň je súčasťou hlavného hrebeňa, východne nad [[Bacúšske sedlo|Bacúšskym sedlom]], medzi [[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)|Končistým]] ({{Mnm|1474}}) a [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babinou]] ({{Mnm|1516}}). Severne sa nachádza [[Fišiarka]] ({{Mnm|1478}}) a Špíglové ({{Mnm|1281}}), východne Vrbovica ({{Mnm|1394}}), [[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)|Babina]] ({{Mnm|1516}}) a Javorinka ({{Mnm|1281}}), južne Biela skala ({{Mnm|1250}}) a [[Vrchbánsky grúň]] ({{Mnm|1435}}) a západne [[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)|Beňuška]] ({{Mnm|1542}}), [[Čertova svadba]] ({{Mnm|1463}}), Končisté a [[Lajštroch]] ({{Mnm|1602}}).&lt;ref name=M&gt;''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Severnú časť masívu odvodňuje [[Grúňový potok (prítok Boce)|Grúňový potok]] do [[Boca|Boce]] v povodí [[Váh]]u, voda z južných a východných svahov odteká [[Bacúšsky potok|Bacúšskym potokom]] do [[Hron]]a. Vrcholom vedie značená turistická magistrála [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky lesný porast poznačený polomom, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.90607&amp;lng=19.77695&amp;ele=1395&amp;azi=145.64&amp;alt=-2.49&amp;fov=45&amp;cfg=sr&amp;name=48.90607%c2%b0%20N%2019.77695%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke ([[Cesta hrdinov SNP]]):
** od západu z horského sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] cez [[Bacúšske sedlo]]
** od východu zo sedla [[Homôľka (sedlo v Nízkych Tatrách)|Homôľka]] cez lokalitu Ramža
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke cez [[Bacúšske sedlo]]:
** od severu z [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]]
** od juhu z [[Bacúch]]a cez Krškovu dolinu&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Priehyba (geomorfologická časť)]]
* [[Kráľovohoľské Tatry]]
* [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jánov grúň}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.77695&amp;y=48.90607&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]


{{Nízke Tatry}}

[[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Tisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Bacúch]]
[[Kategória:Vyšná Boca]]
[[Kategória:Polomka]]</text>
      <sha1>q3wpygz09h9kmshe57yaysbr8m2xwyo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Ľudovít Hološka</title>
    <ns>1</ns>
    <id>686139</id>
    <revision>
      <id>7426859</id>
      <timestamp>2022-08-19T09:18:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>meno</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="261" xml:space="preserve">== Meno ==
Podľa môjho letmého pohľadu by sa mal článok volať Ľudovít Hološka. (napr. [https://www.webumenia.sk/autor/4029 webumenia]) Treba premenovať?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:18, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>2rsoo1p2tod70ksbbwaj2r0nnxe9ftu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426866</id>
      <parentid>7426859</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:00:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <comment>/* Meno */ odpoveď</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1409" xml:space="preserve">== Meno ==
Podľa môjho letmého pohľadu by sa mal článok volať Ľudovít Hološka. (napr. [https://www.webumenia.sk/autor/4029 webumenia]) Treba premenovať?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:18, 19. august 2022 (UTC)

:Fakt to pôsobí buď ako preklep (v texte sa aj jeho otec spomína [a spomínal] ako Hološk'''&lt;u&gt;a&lt;/u&gt;'''), alebo ako zlé odvodenie si nominatívu z akuzatívu (keďže priezviská typu ''Tiso'' [dnes vzor chlap] sa kedysi skloňovali tak isto ako priezviská podľa vzoru hrdina - preto je aj vo Varíne ulica J. Tis'''&lt;u&gt;u&lt;/u&gt;''', nie Tisa). Zdroje s tvarom Hološko poväčšine pôsobia ako viac či menej odvodené z tunajšieho a je ich cca. 21-násobne menej. Z tvarov Hološka: [https://www.ta3.com/relacia/16130/portret-maliara-ilustratora-a-pedagoga-ludovita-holosku &lt;u&gt;TA3&lt;/u&gt;] o ňom robila dokument, kde je pod menom Hološka (ale tag je Hološko), je tak na [https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=19153 &lt;u&gt;Martinuse&lt;/u&gt;], [https://www.teraz.sk/kultura/cenu-fondu-vytvarnych-umeni-dostal-ak/555033-clanok.html Teraze], v [https://fvu.aku.sk/aktivity/vystavy-pedagogov/614-vystava-ludovit-holoska-zaujaty-malbou.html Akadémii umení] či [https://www.galeria19.sk/2019/ludovit-holoska/ Galérii 19]. Takže presúvam. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 10:00, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>kdql7c0432yaewe2mu5a4a5sp3vshkm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426869</id>
      <parentid>7426866</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T10:00:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>V&amp;ltz</username>
        <id>199444</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>V&amp;ltz premiestnil stránku [[Diskusia:Ľudovít Hološko]] na [[Diskusia:Ľudovít Hološka]]: chyba v priezvisku</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1409" xml:space="preserve">== Meno ==
Podľa môjho letmého pohľadu by sa mal článok volať Ľudovít Hološka. (napr. [https://www.webumenia.sk/autor/4029 webumenia]) Treba premenovať?--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:18, 19. august 2022 (UTC)

:Fakt to pôsobí buď ako preklep (v texte sa aj jeho otec spomína [a spomínal] ako Hološk'''&lt;u&gt;a&lt;/u&gt;'''), alebo ako zlé odvodenie si nominatívu z akuzatívu (keďže priezviská typu ''Tiso'' [dnes vzor chlap] sa kedysi skloňovali tak isto ako priezviská podľa vzoru hrdina - preto je aj vo Varíne ulica J. Tis'''&lt;u&gt;u&lt;/u&gt;''', nie Tisa). Zdroje s tvarom Hološko poväčšine pôsobia ako viac či menej odvodené z tunajšieho a je ich cca. 21-násobne menej. Z tvarov Hološka: [https://www.ta3.com/relacia/16130/portret-maliara-ilustratora-a-pedagoga-ludovita-holosku &lt;u&gt;TA3&lt;/u&gt;] o ňom robila dokument, kde je pod menom Hološka (ale tag je Hološko), je tak na [https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=19153 &lt;u&gt;Martinuse&lt;/u&gt;], [https://www.teraz.sk/kultura/cenu-fondu-vytvarnych-umeni-dostal-ak/555033-clanok.html Teraze], v [https://fvu.aku.sk/aktivity/vystavy-pedagogov/614-vystava-ludovit-holoska-zaujaty-malbou.html Akadémii umení] či [https://www.galeria19.sk/2019/ludovit-holoska/ Galérii 19]. Takže presúvam. [[Redaktor:V&amp;#38;ltz|V&amp;#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&amp;#38;ltz|diskusia]]) 10:00, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>kdql7c0432yaewe2mu5a4a5sp3vshkm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:178.40.53.45</title>
    <ns>3</ns>
    <id>686142</id>
    <revision>
      <id>7426889</id>
      <timestamp>2022-08-19T10:42:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="208" xml:space="preserve">{{Experimenty2}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 19. august 2022 (UTC)</text>
      <sha1>sy56fsruey2gmgmnh6zmmjaqvz161lq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Lukáš Cigánek/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>686143</id>
    <revision>
      <id>7426892</id>
      <timestamp>2022-08-19T11:00:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukáš Cigánek</username>
        <id>222607</id>
      </contributor>
      <comment>Theology and Philosophy of Education</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4978" xml:space="preserve">
'''''Theology and Philosophy of Education''''' (TAPE) je mezinárodní [[Vědecký časopis|vědecký]] [[Internetový časopis|elektronický časopis]] pro teologii výchovy a [[Filosofie výchovy|filosofii výchovy]]. Časopis vydává [[Česká křesťanská akademie]], Pedagogická sekce, vychází dvakrát za rok. Časopis byl založen 20. ledna 2022, první číslo vyšlo 25. května 2022. Vznik časopisu TAPE byl oficiálně oznámen na Zimní škole filosofie výchovy v roce 2022, která stejně jako časopis vznikla z odkazu nestora české školy filosofie výchovy, [[Radim Palouš|Radima Palouše]] a první dámy české filosofie výchovy, Jaroslavy Peškové. TAPE se také výslovně hlásí k odkazu českého teologa Josefa Zvěřiny a jeho ''Teologie Agapé''.

TAPE je časopis typu [[Otevřený přístup k vědeckým informacím|open-access (OA, diamond/platinum cesta)]], jeho hlavním smyslem je vydáváním [[Peer review|recenzovaných]] odborných textů přispívat k diskuzi o různých aspektech teologie výchovy a [[filosofie výchovy]]. TAPE vytváří prostor pro diskuzi týkající se filosofických, teologických a výchovných (pedagogických) otázek, pro vzájemné vztahy a možnou spolupráci.

== Obsah ==

* [[Theology and Philosophy of Education#Za%C5%99azen%C3%AD%20do%20datab%C3%A1z%C3%AD|1Zařazení do databází]]
* [[Theology and Philosophy of Education#Odkazy|2Odkazy]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Reference|2.1Reference]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Literatura|2.2Literatura]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Souvisej%C3%ADc%C3%AD%20%C4%8Dl%C3%A1nky|2.3Související články]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Extern%C3%AD%20odkazy|2.4Externí odkazy]]

== Zařazení do databází[editovat | editovat zdroj] ==
Časopis TAPE má vlastní ISSN a je zařazen do mezinárodní databáze teologických časopisů, v databázi středo- a východoevropských on-line časopisů CEEOL, v databázi OpenArchives, v databázi BASE a v databázi WorldCat.

== Odkazy[editovat | editovat zdroj] ==

=== Reference[editovat | editovat zdroj] ===

# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-1|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-2|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-3|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-4|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-5|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-6|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-7|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-8|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-9|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-10|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-11|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-12|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-13|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-14|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-15|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-16|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-17|↑]] 
# [[Theology and Philosophy of Education#cite%20ref-18|↑]] 

=== Literatura[editovat | editovat zdroj] ===

* J. M. Hull, &quot;What is theology of education?.&quot; ''Scottish Journal of Theology'' 30, no. 1 (1977), s. 3-29.
* R. Palouš, Z. Svobodová, ''Homo educandus: Filosofické základy teorie výchovy''. Praha: Karolinum, 2011. [[Speciální:Zdroje knih/9788024619019|ISBN 978-80-246-1901-9]]
* J. Patočka, Filosofie výchovy. In ''Péče o duši I''. Praha: OIKOYMENH, 1996. [[Speciální:Zdroje knih/8086005240|ISBN 80-86005-24-0]], s. 363-440.
* Z. Svobodová, A. Blaščíková, ''Mezi filosofií a teologií výchovy: Dialog k odkazu Radima Palouše''. Praha: Karolinum, 2021. [[Speciální:Zdroje knih/9788024649023|ISBN 978-80-246-4902-3]].
* R. N. S. Topping, ''Happiness and wisdom: Augustine's early theology of education''. Washington, D.C.: Catholic University of America Press, 2012. [[Speciální:Zdroje knih/9780813219738|ISBN 978-0-8132-1973-8]].
* J. Zvěřina, ''Teologie Agapé''. Praha: Vyšehrad, 2003. [[Speciální:Zdroje knih/8070214325|ISBN 80-7021-432-5]].

=== Související články[editovat | editovat zdroj] ===

* [[Česká křesťanská akademie]]
* [[Seznam teologických časopisů]]
* [[Filosofie výchovy]]

=== Externí odkazy[editovat | editovat zdroj] ===

* Webové stránky časopisu ''Theology and Philosophy of Education''
* Oficiální stránky České křesťanské akademie
* Webové stránky Pedagogické sekce České křesťanské akademie
* Časopis v databázi CEEOL - [[Central and Eastern European Online Library]]
* Časopis v databázi EuroPub
* Časopis v databázi BASE [[BASE (search engine)|Bielefeld Academic Search Engine]]
* Informace o časopise na ISSN PORTAL
* Informace o časopise v ''Church Reporter'' 2/2022, s. 5–6</text>
      <sha1>6md6ptz3r0rsxe4tuupjttrvhapphvh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426897</id>
      <parentid>7426892</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:03:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukáš Cigánek</username>
        <id>222607</id>
      </contributor>
      <comment>Obsah stránky nahradený textom „*“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1" xml:space="preserve">*</text>
      <sha1>q37hcqzkhu1rsia7lbtbi2g7lh7y9gh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Riskuj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686144</id>
    <revision>
      <id>7426893</id>
      <timestamp>2022-08-19T11:01:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tomasko222</username>
        <id>213685</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 6. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 7. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]] {{Infobox Televízna relácia|sk=Riskuj|en=Riskuj|lo…“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7088" xml:space="preserve">'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 6. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 7. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]
{{Infobox Televízna relácia|sk=Riskuj|en=Riskuj|logo=|typ=Reality show|moderátori=[[Štefan Bučko]] (1. - 5. séria)
[[Dušan Ambroš]] (6. séria - súčasnosť)|hospodári=|rozprávač=|slogan=Môžete vyhrať veľký balík peňazí|krajina={{minivlajka|Slovensko|w}}|počet sérií=6|počet epizód=?|výkonní producenti=|produkcia=|strih=|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 60min.|vysielanie=[[2002]] – [[2007]]
[[5. september]] [[2022]] – súčasnosť|tv=[[TV JOJ]]|predošlé=|súvisiace=Riskuj|webstránka=https://www.joj.sk/riskuj|imdb id=|csfd id=}}

'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 5. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 6. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]

== Súťažiaci ==

== Pravidlá hry Riskuj ==

== Série ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; |Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; |Réžia
! rowspan=&quot;2&quot; |Slot
! rowspan=&quot;2&quot; |Stanica
|-
!Premiéra série
!Finále série
|-
| style=&quot;background:#2528BB; color:#000000; width:1%&quot; |
|'''[[Riskuj#1. séria|1]]'''
| {{N/A}}
|[[2002]]
|[[2002]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| rowspan=&quot;7&quot; |[[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#B2222B; width:1%;&quot; |
|2
|{{N/A}}
|[[2003]]
|[[2003]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#2BB222; width:1%;&quot; |
|3
|{{N/A}}
|[[2004]]
|[[2004]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#00A032; width:1%;&quot; |
|4
|{{N/A}}
|[[2005]]
|[[2005]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FF1493; width:1%;&quot; |
|5
|{{N/A}}
|[[2006]]
|[[2006]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FFD700; width:1%;&quot; |
|6
|{{N/A}}
|[[2007]]
|[[2007]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; |
|7
|{{N/A}}
|[[5. september]] [[2022]]
|[[2022]]
|{{N/A}}
|Pondelok až piatok 17:15
|}

== Časti ==

=== 1. séria 2002 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
!№
!#
!Názov
!Premiéra
!Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background: #2528BB; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
|1
|1
|Epizóda 1
|2002
| {{N/A}}
|
|}
 
=== 2. séria 2003 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
!1
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!2003
|}

=== 3. séria (2004) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=N/A|scenár=N/A|pôvodné uvedenie=2004}}
|}

=== 4. séria (2005) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2005|sledovanosť=-}}
|}

=== 5. séria (2006) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Sledovanosť 12+ (Počet divákov)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2006|sledovanosť=–}}
|}

=== 6. séria (2007) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Sledovanosť v %&lt;br /&gt;(Rating / Share)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=?|scenár=?|pôvodné uvedenie=2007|sledovanosť=-}}
|}

=== 7. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = ?
|pôvodný názov = ?
|réžia = –
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2022
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
|}

== Referencie ==
https://www.joj.sk/riskuj
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas

== Externé odkazy ==
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas
https://www.joj.sk/riskuj</text>
      <sha1>rzftsx0zqgp2votgj0u5i5vxoz0fwgg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426895</id>
      <parentid>7426893</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:01:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tomasko222</username>
        <id>213685</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7127" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Prichádza|relácia}}
'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 6. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 7. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]
{{Infobox Televízna relácia|sk=Riskuj|en=Riskuj|logo=|typ=Reality show|moderátori=[[Štefan Bučko]] (1. - 5. séria)
[[Dušan Ambroš]] (6. séria - súčasnosť)|hospodári=|rozprávač=|slogan=Môžete vyhrať veľký balík peňazí|krajina={{minivlajka|Slovensko|w}}|počet sérií=6|počet epizód=?|výkonní producenti=|produkcia=|strih=|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 60min.|vysielanie=[[2002]] – [[2007]]
[[5. september]] [[2022]] – súčasnosť|tv=[[TV JOJ]]|predošlé=|súvisiace=Riskuj|webstránka=https://www.joj.sk/riskuj|imdb id=|csfd id=}}

'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 5. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 6. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]

== Súťažiaci ==

== Pravidlá hry Riskuj ==

== Série ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; |Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; |Réžia
! rowspan=&quot;2&quot; |Slot
! rowspan=&quot;2&quot; |Stanica
|-
!Premiéra série
!Finále série
|-
| style=&quot;background:#2528BB; color:#000000; width:1%&quot; |
|'''[[Riskuj#1. séria|1]]'''
| {{N/A}}
|[[2002]]
|[[2002]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| rowspan=&quot;7&quot; |[[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#B2222B; width:1%;&quot; |
|2
|{{N/A}}
|[[2003]]
|[[2003]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#2BB222; width:1%;&quot; |
|3
|{{N/A}}
|[[2004]]
|[[2004]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#00A032; width:1%;&quot; |
|4
|{{N/A}}
|[[2005]]
|[[2005]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FF1493; width:1%;&quot; |
|5
|{{N/A}}
|[[2006]]
|[[2006]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FFD700; width:1%;&quot; |
|6
|{{N/A}}
|[[2007]]
|[[2007]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; |
|7
|{{N/A}}
|[[5. september]] [[2022]]
|[[2022]]
|{{N/A}}
|Pondelok až piatok 17:15
|}

== Časti ==

=== 1. séria 2002 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
!№
!#
!Názov
!Premiéra
!Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background: #2528BB; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
|1
|1
|Epizóda 1
|2002
| {{N/A}}
|
|}
 
=== 2. séria 2003 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
!1
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!2003
|}

=== 3. séria (2004) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=N/A|scenár=N/A|pôvodné uvedenie=2004}}
|}

=== 4. séria (2005) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2005|sledovanosť=-}}
|}

=== 5. séria (2006) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Sledovanosť 12+ (Počet divákov)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2006|sledovanosť=–}}
|}

=== 6. séria (2007) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Sledovanosť v %&lt;br /&gt;(Rating / Share)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=?|scenár=?|pôvodné uvedenie=2007|sledovanosť=-}}
|}

=== 7. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = ?
|pôvodný názov = ?
|réžia = –
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2022
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
|}

== Referencie ==
https://www.joj.sk/riskuj
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas

== Externé odkazy ==
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas
https://www.joj.sk/riskuj</text>
      <sha1>pihui6uds4mhxs7edi8z5df2hlhem2o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426896</id>
      <parentid>7426895</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:03:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tomasko222</username>
        <id>213685</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7127" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Prichádza|relácia}}
'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 6. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 7. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]
{{Infobox Televízna relácia|sk=Riskuj|en=Riskuj|logo=|typ=Reality show|moderátori=[[Štefan Bučko]] (1. - 5. séria)
[[Dušan Ambroš]] (6. séria - súčasnosť)|hospodári=|rozprávač=|slogan=Môžete vyhrať veľký balík peňazí|krajina={{minivlajka|Slovensko|w}}|počet sérií=6|počet epizód=?|výkonní producenti=|produkcia=|strih=|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 60min.|vysielanie=[[2002]] – [[2007]]
[[5. september]] [[2022]] – súčasnosť|tv=[[TV JOJ]]|predošlé=|súvisiace=Riskuj|webstránka=https://www.joj.sk/riskuj|imdb id=|csfd id=}}

'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 6. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 7. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]

== Súťažiaci ==

== Pravidlá hry Riskuj ==

== Série ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; |Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; |Réžia
! rowspan=&quot;2&quot; |Slot
! rowspan=&quot;2&quot; |Stanica
|-
!Premiéra série
!Finále série
|-
| style=&quot;background:#2528BB; color:#000000; width:1%&quot; |
|'''[[Riskuj#1. séria|1]]'''
| {{N/A}}
|[[2002]]
|[[2002]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| rowspan=&quot;7&quot; |[[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#B2222B; width:1%;&quot; |
|2
|{{N/A}}
|[[2003]]
|[[2003]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#2BB222; width:1%;&quot; |
|3
|{{N/A}}
|[[2004]]
|[[2004]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#00A032; width:1%;&quot; |
|4
|{{N/A}}
|[[2005]]
|[[2005]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FF1493; width:1%;&quot; |
|5
|{{N/A}}
|[[2006]]
|[[2006]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FFD700; width:1%;&quot; |
|6
|{{N/A}}
|[[2007]]
|[[2007]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; |
|7
|{{N/A}}
|[[5. september]] [[2022]]
|[[2022]]
|{{N/A}}
|Pondelok až piatok 17:15
|}

== Časti ==

=== 1. séria 2002 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
!№
!#
!Názov
!Premiéra
!Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background: #2528BB; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
|1
|1
|Epizóda 1
|2002
| {{N/A}}
|
|}
 
=== 2. séria 2003 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
!1
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!2003
|}

=== 3. séria (2004) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=N/A|scenár=N/A|pôvodné uvedenie=2004}}
|}

=== 4. séria (2005) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2005|sledovanosť=-}}
|}

=== 5. séria (2006) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Sledovanosť 12+ (Počet divákov)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2006|sledovanosť=–}}
|}

=== 6. séria (2007) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Sledovanosť v %&lt;br /&gt;(Rating / Share)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=?|scenár=?|pôvodné uvedenie=2007|sledovanosť=-}}
|}

=== 7. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = ?
|pôvodný názov = ?
|réžia = –
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2022
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
|}

== Referencie ==
https://www.joj.sk/riskuj
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas

== Externé odkazy ==
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas
https://www.joj.sk/riskuj</text>
      <sha1>sfrrx8gsxpq69ummfm2fdducffhdydi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426899</id>
      <parentid>7426896</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:03:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Tomasko222</username>
        <id>213685</id>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7127" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Prichádza|relácia}}
'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 6. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 7. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]
{{Infobox Televízna relácia|sk=Riskuj|en=Riskuj|logo=|typ=Reality show|moderátori=[[Štefan Bučko]] (1. - 6. séria)
[[Dušan Ambroš]] (7. séria - súčasnosť)|hospodári=|rozprávač=|slogan=Môžete vyhrať veľký balík peňazí|krajina={{minivlajka|Slovensko|w}}|počet sérií=6|počet epizód=?|výkonní producenti=|produkcia=|strih=|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 60min.|vysielanie=[[2002]] – [[2007]]
[[5. september]] [[2022]] – súčasnosť|tv=[[TV JOJ]]|predošlé=|súvisiace=Riskuj|webstránka=https://www.joj.sk/riskuj|imdb id=|csfd id=}}

'''''Riskuj''''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Televízia (prenos)|televízna]] [[Súťaž|súťažná]] [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV JOJ]] od roku [[2002]] do roku [[2007]]. Moderátorom bol [[Štefan Bučko]]. Bolo odvysielaných 6. sérii. Od [[5. september|5. septembra]] [[2022]]. Po 15 Rokoch TV JOJ spúšťa 7. sériu ktorú bude moderovať [[Dušan Ambroš]]

== Súťažiaci ==

== Pravidlá hry Riskuj ==

== Série ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; |Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; |Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; |Réžia
! rowspan=&quot;2&quot; |Slot
! rowspan=&quot;2&quot; |Stanica
|-
!Premiéra série
!Finále série
|-
| style=&quot;background:#2528BB; color:#000000; width:1%&quot; |
|'''[[Riskuj#1. séria|1]]'''
| {{N/A}}
|[[2002]]
|[[2002]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| rowspan=&quot;7&quot; |[[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#B2222B; width:1%;&quot; |
|2
|{{N/A}}
|[[2003]]
|[[2003]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#2BB222; width:1%;&quot; |
|3
|{{N/A}}
|[[2004]]
|[[2004]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#00A032; width:1%;&quot; |
|4
|{{N/A}}
|[[2005]]
|[[2005]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FF1493; width:1%;&quot; |
|5
|{{N/A}}
|[[2006]]
|[[2006]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#FFD700; width:1%;&quot; |
|6
|{{N/A}}
|[[2007]]
|[[2007]]
|{{N/A}}
|{{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; |
|7
|{{N/A}}
|[[5. september]] [[2022]]
|[[2022]]
|{{N/A}}
|Pondelok až piatok 17:15
|}

== Časti ==

=== 1. séria 2002 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
!№
!#
!Názov
!Premiéra
!Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background: #2528BB; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
|1
|1
|Epizóda 1
|2002
| {{N/A}}
|
|}
 
=== 2. séria 2003 ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #B2222B; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
!1
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!{{N/A}}
!2003
|}

=== 3. séria (2004) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |№
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |#
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #2BB222; color: #FFFFFF;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=N/A|scenár=N/A|pôvodné uvedenie=2004}}
|}

=== 4. séria (2005) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2005|sledovanosť=-}}
|}

=== 5. séria (2006) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FF1E90; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot; |Sledovanosť 12+ (Počet divákov)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=-|scenár=-|pôvodné uvedenie=2006|sledovanosť=–}}
|}

=== 6. séria (2007) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |№
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 1%;&quot; |#
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Názov
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 8%;&quot; |Réžia
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 20%;&quot; |Scenár
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 10%;&quot; |Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000000; width: 5%;&quot; |Sledovanosť v %&lt;br /&gt;(Rating / Share)
{{Časť (TV seriál)|ep=1|ep2=?|pôvodný názov=?|réžia=?|scenár=?|pôvodné uvedenie=2007|sledovanosť=-}}
|}

=== 7. séria (2022) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = ?
|pôvodný názov = ?
|réžia = –
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2022
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
|}

== Referencie ==
https://www.joj.sk/riskuj
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas

== Externé odkazy ==
https://mediaboom.sk/jojka-ukazala-novu-tvar-legendarneho-kvizu-obsadi-nim-lukrativny-vysielaci-cas
https://www.joj.sk/riskuj</text>
      <sha1>d4sgoh55p746pdxunwfd5skpfosdoc3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ráztocký potok (prítok Hrona)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686145</id>
    <revision>
      <id>7426894</id>
      <timestamp>2022-08-19T11:01:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starček</username>
        <id>199741</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný nový článok Ráztocký potok (prítok Hrona). Prosím redaktora pridať tento potok do rozlišovacej stránky Ráztocký potok. 2022-08-19.~~~~</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8486" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Ráztocký potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    =  [[Banskobystrický kraj]]
| region_type               = kraj
| district                  = [[Brezno (okres)|Brezno]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]] 
| municipality1             = [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]]
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]]
| source_type           = prameň
| source_location          = [[Čierny diel (1 146,1 m n. m.)|Čierny diel]] 
| source_elevation           = 959
| source_lat_d               = 48.8480
| source_long_d              =  19.4085                                                                                                                                 
| mouth                     = [[Hron]]
| mouth_location           = [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]], [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]]
| mouth_elevation           = 409
| mouth_lat_d               = 48.8085
| mouth_long_d              = 19.4044
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 5.4
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = poloha ústia
| map_locator               = Banskobystrický kraj 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = III.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-23-02-2811
| free1_type                = Číslo hydronyma
| free1_label               = Číslo hydronyma
}}
'''Ráztocký potok'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2022-08-17.&lt;/ref&gt; je [[potok]] v regióne [[Horehronie]], na území obce [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]] a v malom rozsahu i obce [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Nízke Tatry]]. Ústi do [[Hron]]a. Má dĺžku {{km|5,4}}. Rád toku III. 
==Prameň==
Pramení v {{mnm|959}} v severnej časti územia obce [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]] na západnom svahu vrchu [[Čierny diel (1 146,1 m n. m.)|Čierny diel]] s {{mnm|1146}} v lesnom [[extravilán]]e.

==Opis toku==
Od prameňa preteká v lesnom [[extravilán]]e krátkym úsekom na juhozápad, nižšie tečie väčšinou južným smerom (od juhozápadu po juhovýchod), v {{mnm|565}} priberá bezmenný ľavostranný prítok, v {{mnm|508}} vteká do [[intravilán]]u obce [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]], v {{mnm|473}} vyteká z [[intravilán]]u, preteká ''Ráztockou dolinou'', v {{mnm|424}} vteká na hranicu medzi obcou [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]] a obcou [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] a záverečných 200 m svojho toku pokračuje po obecnej hranici až do svojho ústia, v {{mnm|423}} podteká cestu [[Brusno (obec)|Brusno]] - [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]], v {{mnm|410}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] na obecnej hranici do [[Hron]]a ako jeho pravostranný prítok.
''Ráztocký potok'' patrí do okresu [[Brezno (okres)|Brezno]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Nízke Tatry]] v geomorfologickom podcelku [[Ďumbierske Tatry]].&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-08-08]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 63-66. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt; Nemá významnejšie prítoky.&lt;ref&gt;Priebeh Ráztockého potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/535?pos=48.828039,19.405389,14] [cit. 2022-08-16]&lt;/ref&gt;

== Pôvod názvu ==  
Názov vodného toku ''Ráztocký potok'' má pôvod v názve obce [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]], na území ktorej pramení a preteká. Pôvodne bol pomenovací akt smerovaný na vodný tok v podobe ''Ráztoka'' a sekundárne (pred rokom 1424) bol názov potoka bez zmeny prenesený na osadu (dnešnú obec)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Krško
  | meno = Jaromír
  | autor = Jaromír Krško
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | korporácia = 
  | odkaz na korporáciu = 
  | titul = Hydronymia povodia Hrona
  | odkaz na titul = 
  | editori = 
  | redaktori = 
  | prekladatelia = 
  | ilustrátori = 
  | ďalší = 
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied
  | miesto = Banská Bystrica
  | rok = 2008
  | mesiac = 
  | deň = 
  | rok tlače = 
  | mesiac tlače = 
  | deň tlače = 
  | rok copyrightu = 
  | počet zväzkov = 1
  | počet strán = 351
  | prílohy = 
  | edícia = Hydronymia Slovaciae
  | subedícia = 
  | zväzok edície = 
  | kapitola = 
  | typ kapitoly =
  | url kapitoly =
  | strany = 195
  | zväzok = 
  | typ zväzku = 
  | url = 
  | isbn = 978-80-8083-611-5
  | doi = 
  | id = 
  | poznámka = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.
Z toponyma ''Ráztoka'' bolo po rozšírení o formant ''-ský, -cký'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Ráztocký potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;. Najstarší písomný doklad názvu obce je z roka 1424 v podobe ''Razthoka''
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Kropilák 
  | meno = Miroslav
  | autor = Miroslav Kropilák
  | odkaz na autora = Miroslav Kropilák
  | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1978
  | počet strán = 517, 2. diel
  | strany = 482}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997)
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | počet strán = 600
  | strany = 248
  | isbn = 80-224-0530-2
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Kiss, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. Diel II. S. 401. ISBN 963 05 4567 1.&lt;/ref&gt;.
Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1987&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 86, 131. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;.
V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Ráztocký potok'' nie je jedinečným hydronymom (august 2022).  
== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Hrona (3. časť)}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Brezno]] 
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Nízkych Tatrách]]
[[Kategória:Ráztoka]] 
[[Kategória:Nemecká]]</text>
      <sha1>eozgi6rv3hsz9iqhudmm6wsz3xrn7bp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Lukáš Cigánek</title>
    <ns>2</ns>
    <id>686146</id>
    <revision>
      <id>7426903</id>
      <timestamp>2022-08-19T11:14:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukáš Cigánek</username>
        <id>222607</id>
      </contributor>
      <comment>skuska</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8277" xml:space="preserve">
= ''Theology and Philosophy of Education'' =
[[Theology and Philosophy of Education#mw-head|Skočit na navigaci]][[Theology and Philosophy of Education#searchInput|Skočit na vyhledávání]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |''Theology and Philosophy of Education''
|-
| colspan=&quot;2&quot; |
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Základní informace
|-
!Datum založení
|20. 1. 2022
|-
!Jazyk
|[[angličtina]]
|-
!Žánr
|teologie výchovy, [[filosofie výchovy]]
|-
!Periodicita
|[[půlročník]]
|-
!Země původu
|[[Česko]]
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Klíčové osoby
|-
!Vydavatel
|[[Česká křesťanská akademie]], Pedagogická sekce
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Odkazy
|-
![[International Standard Serial Number|ISSN]]
|2788-1180
|-
![[Online Computer Library Center|OCLC]]
|1335398690
|-
!Web
|Oficiální stránky
|-
| colspan=&quot;2&quot; |Některá data mohou pocházet z [[Q113528197|datové položky]].
|}
'''''Theology and Philosophy of Education''''' (TAPE) je mezinárodní [[Vědecký časopis|vědecký]] [[Internetový časopis|elektronický časopis]] pro teologii výchovy a [[Filosofie výchovy|filosofii výchovy]]. Časopis vydává [[Česká křesťanská akademie]], Pedagogická sekce, vychází dvakrát za rok. Časopis byl založen 20. ledna 2022, první číslo vyšlo 25. května 2022. Vznik časopisu TAPE byl oficiálně oznámen na Zimní škole filosofie výchovy v roce 2022, která stejně jako časopis vznikla z odkazu nestora české školy filosofie výchovy, [[Radim Palouš|Radima Palouše]] a první dámy české filosofie výchovy, Jaroslavy Peškové. TAPE se také výslovně hlásí k odkazu českého teologa Josefa Zvěřiny a jeho ''Teologie Agapé''.

TAPE je časopis typu [[Otevřený přístup k vědeckým informacím|open-access (OA, diamond/platinum cesta)]], jeho hlavním smyslem je vydáváním [[Peer review|recenzovaných]] odborných textů přispívat k diskuzi o různých aspektech teologie výchovy a [[filosofie výchovy]]. TAPE vytváří prostor pro diskuzi týkající se filosofických, teologických a výchovných (pedagogických) otázek, pro vzájemné vztahy a možnou spolupráci.

== Obsah ==

* [[Theology and Philosophy of Education#Zařazení do databází|1Zařazení do databází]]
* [[Theology and Philosophy of Education#Odkazy|2Odkazy]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Reference|2.1Reference]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Literatura|2.2Literatura]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Související články|2.3Související články]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Externí odkazy|2.4Externí odkazy]]

== Zařazení do databází[editovat | editovat zdroj] ==
Časopis TAPE má vlastní ISSN a je zařazen do mezinárodní databáze teologických časopisů, v databázi středo- a východoevropských on-line časopisů CEEOL, v databázi OpenArchives, v databázi BASE a v databázi WorldCat.

== Odkazy[editovat | editovat zdroj] ==

=== Reference[editovat | editovat zdroj] ===

# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-1|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-2|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-3|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-4|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-5|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-6|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-7|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-8|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-9|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-10|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-11|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-12|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-13|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-14|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-15|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-16|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-17|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-18|↑]]

=== Literatura[editovat | editovat zdroj] ===

* J. M. Hull, &quot;What is theology of education?.&quot; ''Scottish Journal of Theology'' 30, no. 1 (1977), s. 3-29.
* R. Palouš, Z. Svobodová, ''Homo educandus: Filosofické základy teorie výchovy''. Praha: Karolinum, 2011. [[Speciální:Zdroje knih/9788024619019|ISBN 978-80-246-1901-9]]
* J. Patočka, Filosofie výchovy. In ''Péče o duši I''. Praha: OIKOYMENH, 1996. [[Speciální:Zdroje knih/8086005240|ISBN 80-86005-24-0]], s. 363-440.
* Z. Svobodová, A. Blaščíková, ''Mezi filosofií a teologií výchovy: Dialog k odkazu Radima Palouše''. Praha: Karolinum, 2021. [[Speciální:Zdroje knih/9788024649023|ISBN 978-80-246-4902-3]].
* R. N. S. Topping, ''Happiness and wisdom: Augustine's early theology of education''. Washington, D.C.: Catholic University of America Press, 2012. [[Speciální:Zdroje knih/9780813219738|ISBN 978-0-8132-1973-8]].
* J. Zvěřina, ''Teologie Agapé''. Praha: Vyšehrad, 2003. [[Speciální:Zdroje knih/8070214325|ISBN 80-7021-432-5]].

=== Související články[editovat | editovat zdroj] ===

* [[Česká křesťanská akademie]]
* [[Seznam teologických časopisů]]
* [[Filosofie výchovy]]

=== Externí odkazy[editovat | editovat zdroj] ===

* Webové stránky časopisu ''Theology and Philosophy of Education''
* Oficiální stránky České křesťanské akademie
* Webové stránky Pedagogické sekce České křesťanské akademie
* Časopis v databázi CEEOL - [[Central and Eastern European Online Library]]
* Časopis v databázi EuroPub
* Časopis v databázi BASE [[BASE (search engine)|Bielefeld Academic Search Engine]]
* Informace o časopise na ISSN PORTAL
* Informace o časopise v ''Church Reporter'' 2/2022, s. 5–6

[[Nápověda:Kategorie|Kategorie]]: 

* [[Kategorie:Odborné časopisy|Odborné časopisy]]
* [[Kategorie:Pedagogické publikace|Pedagogické publikace]]
* [[Kategorie:Filosofické časopisy|Filosofické časopisy]]
* [[Kategorie:Religionistické časopisy|Religionistické časopisy]]
* [[Kategorie:Vědecké časopisy|Vědecké časopisy]]

== Navigační menu ==

* [[Wikipedista:Lukáš Cigánek|Lukáš Cigánek]]
* [[Speciální:Upozornění|Upozornění (0)]]
* [[Speciální:Upozornění|Oznámení (2)]]
* [[Diskuse s wikipedistou:Lukáš Cigánek|Diskuse]]
* Pískoviště
* [[Speciální:Nastavení|Nastavení]]
* Kurzy
* [[Speciální:Nastavení#mw-prefsection-betafeatures|Beta]]
* [[Speciální:Sledované stránky|Sledované stránky]]
* [[Speciální:Příspěvky/Lukáš Cigánek|Příspěvky]]
* Odhlásit se

* [[Theology and Philosophy of Education|Článek]]
* [[Diskuse:Theology and Philosophy of Education|Diskuse]]

* [[Theology and Philosophy of Education|Číst]]
* Editovat
* Editovat zdroj
* Zobrazit historii
*

* [[Hlavní strana]]
* [[Nápověda:Obsah|Nápověda]]
* [[Wikipedie:Potřebuji pomoc|Potřebuji pomoc]]
* [[Wikipedie:Nejlepší články|Nejlepší články]]
* [[Speciální:Náhodná stránka|Náhodný článek]]
* [[Speciální:Poslední změny|Poslední změny]]
* [[Wikipedie:Portál Wikipedie|Komunitní portál]]
* [[Wikipedie:Pod lípou|Pod lípou]]
* Podpořte Wikipedii

=== Nástroje ===

* [[Speciální:Co odkazuje na/Theology and Philosophy of Education|Odkazuje sem]]
* [[Speciální:Související změny/Theology and Philosophy of Education|Související změny]]
* Načíst soubor
* [[Speciální:Speciální stránky|Speciální stránky]]
* Trvalý odkaz
* Informace o stránce
* Citovat stránku
* [[Špeciálne:EntityPage/Q113528197|Položka Wikidat]]

=== Tisk/export ===

* Vytvořit knihu
* Stáhnout jako PDF
* Verze k tisku

=== Jazyky ===

* slovenčina

[[Špeciálne:EntityPage/Q113528197#sitelinks-wikipedia|Přidat odkazy]]

* Stránka byla naposledy editována 17. 8. 2022 v 09:17.
* Text je dostupný pod licencí Creative Commons Uveďte autora – Zachovejte licenci, případně za dalších podmínek. Podrobnosti naleznete na stránce [[Podmínky užití]].

* [[Privacy policy|Ochrana osobních údajů]]
* [[Wikipedie|O Wikipedii]]
* [[Wikipedie:Vyloučení odpovědnosti|Vyloučení odpovědnosti]]
* [[Wikipedie:Kontakt|Kontaktujte Wikipedii]]
* Mobilní verze
* Vývojáři
* Statistiky
* [[Cookie statement|Prohlášení o cookies]]
**
**</text>
      <sha1>8kjbr9z9oa6vh3gd2b5nr9xyq4gc8mi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>7426907</id>
      <parentid>7426903</parentid>
      <timestamp>2022-08-19T11:18:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukáš Cigánek</username>
        <id>222607</id>
      </contributor>
      <comment>Theology and Philosophy of Education</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8280" xml:space="preserve">=== ''Theology and Philosophy of Education'' ===
[[Theology and Philosophy of Education#mw-head|Skočit na navigaci]][[Theology and Philosophy of Education#searchInput|Skočit na vyhledávání]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |''Theology and Philosophy of Education''
|-
| colspan=&quot;2&quot; |
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Základní informace
|-
!Datum založení
|20. 1. 2022
|-
!Jazyk
|[[angličtina]]
|-
!Žánr
|teologie výchovy, [[filosofie výchovy]]
|-
!Periodicita
|[[půlročník]]
|-
!Země původu
|[[Česko]]
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Klíčové osoby
|-
!Vydavatel
|[[Česká křesťanská akademie]], Pedagogická sekce
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Odkazy
|-
![[International Standard Serial Number|ISSN]]
|2788-1180
|-
![[Online Computer Library Center|OCLC]]
|1335398690
|-
!Web
|Oficiální stránky
|-
| colspan=&quot;2&quot; |Některá data mohou pocházet z [[Q113528197|datové položky]].
|}
'''''Theology and Philosophy of Education''''' (TAPE) je mezinárodní [[Vědecký časopis|vědecký]] [[Internetový časopis|elektronický časopis]] pro teologii výchovy a [[Filosofie výchovy|filosofii výchovy]]. Časopis vydává [[Česká křesťanská akademie]], Pedagogická sekce, vychází dvakrát za rok. Časopis byl založen 20. ledna 2022, první číslo vyšlo 25. května 2022. Vznik časopisu TAPE byl oficiálně oznámen na Zimní škole filosofie výchovy v roce 2022, která stejně jako časopis vznikla z odkazu nestora české školy filosofie výchovy, [[Radim Palouš|Radima Palouše]] a první dámy české filosofie výchovy, Jaroslavy Peškové. TAPE se také výslovně hlásí k odkazu českého teologa Josefa Zvěřiny a jeho ''Teologie Agapé''.

TAPE je časopis typu [[Otevřený přístup k vědeckým informacím|open-access (OA, diamond/platinum cesta)]], jeho hlavním smyslem je vydáváním [[Peer review|recenzovaných]] odborných textů přispívat k diskuzi o různých aspektech teologie výchovy a [[filosofie výchovy]]. TAPE vytváří prostor pro diskuzi týkající se filosofických, teologických a výchovných (pedagogických) otázek, pro vzájemné vztahy a možnou spolupráci.

== Obsah ==

* [[Theology and Philosophy of Education#Zařazení do databází|1Zařazení do databází]]
* [[Theology and Philosophy of Education#Odkazy|2Odkazy]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Reference|2.1Reference]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Literatura|2.2Literatura]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Související články|2.3Související články]]
** [[Theology and Philosophy of Education#Externí odkazy|2.4Externí odkazy]]

== Zařazení do databází[editovat | editovat zdroj] ==
Časopis TAPE má vlastní ISSN a je zařazen do mezinárodní databáze teologických časopisů, v databázi středo- a východoevropských on-line časopisů CEEOL, v databázi OpenArchives, v databázi BASE a v databázi WorldCat.

== Odkazy[editovat | editovat zdroj] ==

=== Reference[editovat | editovat zdroj] ===

# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-1|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-2|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-3|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-4|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-5|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-6|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-7|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-8|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-9|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-10|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-11|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-12|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-13|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-14|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-15|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-16|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-17|↑]]
# [[Theology and Philosophy of Education#cite ref-18|↑]]

=== Literatura[editovat | editovat zdroj] ===

* J. M. Hull, &quot;What is theology of education?.&quot; ''Scottish Journal of Theology'' 30, no. 1 (1977), s. 3-29.
* R. Palouš, Z. Svobodová, ''Homo educandus: Filosofické základy teorie výchovy''. Praha: Karolinum, 2011. [[Speciální:Zdroje knih/9788024619019|ISBN 978-80-246-1901-9]]
* J. Patočka, Filosofie výchovy. In ''Péče o duši I''. Praha: OIKOYMENH, 1996. [[Speciální:Zdroje knih/8086005240|ISBN 80-86005-24-0]], s. 363-440.
* Z. Svobodová, A. Blaščíková, ''Mezi filosofií a teologií výchovy: Dialog k odkazu Radima Palouše''. Praha: Karolinum, 2021. [[Speciální:Zdroje knih/9788024649023|ISBN 978-80-246-4902-3]].
* R. N. S. Topping, ''Happiness and wisdom: Augustine's early theology of education''. Washington, D.C.: Catholic University of America Press, 2012. [[Speciální:Zdroje knih/9780813219738|ISBN 978-0-8132-1973-8]].
* J. Zvěřina, ''Teologie Agapé''. Praha: Vyšehrad, 2003. [[Speciální:Zdroje knih/8070214325|ISBN 80-7021-432-5]].

=== Související články[editovat | editovat zdroj] ===

* [[Česká křesťanská akademie]]
* [[Seznam teologických časopisů]]
* [[Filosofie výchovy]]

=== Externí odkazy[editovat | editovat zdroj] ===

* Webové stránky časopisu ''Theology and Philosophy of Education''
* Oficiální stránky České křesťanské akademie
* Webové stránky Pedagogické sekce České křesťanské akademie
* Časopis v databázi CEEOL - [[Central and Eastern European Online Library]]
* Časopis v databázi EuroPub
* Časopis v databázi BASE [[BASE (search engine)|Bielefeld Academic Search Engine]]
* Informace o časopise na ISSN PORTAL
* Informace o časopise v ''Church Reporter'' 2/2022, s. 5–6

[[Nápověda:Kategorie|Kategorie]]: 

* [[Kategorie:Odborné časopisy|Odborné časopisy]]
* [[Kategorie:Pedagogické publikace|Pedagogické publikace]]
* [[Kategorie:Filosofické časopisy|Filosofické časopisy]]
* [[Kategorie:Religionistické časopisy|Religionistické časopisy]]
* [[Kategorie:Vědecké časopisy|Vědecké časopisy]]

== Navigační menu ==

* [[Wikipedista:Lukáš Cigánek|Lukáš Cigánek]]
* [[Speciální:Upozornění|Upozornění (0)]]
* [[Speciální:Upozornění|Oznámení (2)]]
* [[Diskuse s wikipedistou:Lukáš Cigánek|Diskuse]]
* Pískoviště
* [[Speciální:Nastavení|Nastavení]]
* Kurzy
* [[Speciální:Nastavení#mw-prefsection-betafeatures|Beta]]
* [[Speciální:Sledované stránky|Sledované stránky]]
* [[Speciální:Příspěvky/Lukáš Cigánek|Příspěvky]]
* Odhlásit se

* [[Theology and Philosophy of Education|Článek]]
* [[Diskuse:Theology and Philosophy of Education|Diskuse]]

* [[Theology and Philosophy of Education|Číst]]
* Editovat
* Editovat zdroj
* Zobrazit historii
*

* [[Hlavní strana]]
* [[Nápověda:Obsah|Nápověda]]
* [[Wikipedie:Potřebuji pomoc|Potřebuji pomoc]]
* [[Wikipedie:Nejlepší články|Nejlepší články]]
* [[Speciální:Náhodná stránka|Náhodný článek]]
* [[Speciální:Poslední změny|Poslední změny]]
* [[Wikipedie:Portál Wikipedie|Komunitní portál]]
* [[Wikipedie:Pod lípou|Pod lípou]]
* Podpořte Wikipedii

=== Nástroje ===

* [[Speciální:Co odkazuje na/Theology and Philosophy of Education|Odkazuje sem]]
* [[Speciální:Související změny/Theology and Philosophy of Education|Související změny]]
* Načíst soubor
* [[Speciální:Speciální stránky|Speciální stránky]]
* Trvalý odkaz
* Informace o stránce
* Citovat stránku
* [[Špeciálne:EntityPage/Q113528197|Položka Wikidat]]

=== Tisk/export ===

* Vytvořit knihu
* Stáhnout jako PDF
* Verze k tisku

=== Jazyky ===

* slovenčina

[[Špeciálne:EntityPage/Q113528197#sitelinks-wikipedia|Přidat odkazy]]

* Stránka byla naposledy editována 17. 8. 2022 v 09:17.
* Text je dostupný pod licencí Creative Commons Uveďte autora – Zachovejte licenci, případně za dalších podmínek. Podrobnosti naleznete na stránce [[Podmínky užití]].

* [[Privacy policy|Ochrana osobních údajů]]
* [[Wikipedie|O Wikipedii]]
* [[Wikipedie:Vyloučení odpovědnosti|Vyloučení odpovědnosti]]
* [[Wikipedie:Kontakt|Kontaktujte Wikipedii]]
* Mobilní verze
* Vývojáři
* Statistiky
* [[Cookie statement|Prohlášení o cookies]]
**
**</text>
      <sha1>4w5oxkp7qkk3nur6qdc359gtroztnzb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diimid</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686147</id>
    <revision>
      <id>7426904</id>
      <timestamp>2022-08-19T11:15:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KingisNitro</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie stranky prekladom</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7242" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Diimid|Obrázok=Trans-diazene-2D.png|Obrázok2=Cis-diazene-2D.png|Vzorec=N&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;|Synonymá=Diazén|Molárna hmotnosť=30,030 g/mol|CAS=3618-05-1&lt;br/&gt;15626-43-4 (''E'')-diimid (hore)&lt;br/&gt;15626-42-3 (''Z'')-diimid (dole)&lt;br/&gt;}}

'''Diimid'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predmet a objekty štúdia anorganickej chémie|url=https://anorganika.online/semester/ach_sima_ulohy.pdf|dátum prístupu=2022/08/19}}&lt;/ref&gt; alebo '''diazén'''{{Bez citácie}}&lt;ref group=&quot;Pozn&quot;&gt;Názov diazén pochádza zo [[Systémové názvoslovie|systémového názvoslovia]], keďže diimid pochádza z dvoch molekúl (di-) NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; ([[Amoniak|azán]]) s dvojitou väzbou (-én). Aktuálne však nebol dohľadaný slovenský zdroj s týmto názvom, preto je daná stránka presmerovaná na [[Azozlúčenina|azozlúčeniny]] podľa adekvátneho dohľadaného zdroja.&lt;/ref&gt; patrí medzi zlúčeniny dusíka. Existuje v dvoch geometirkcých izoméroch, ''E'' (''trans'') a ''Z'' (''cis''). Jeho organické deriváty sa označujú ako diazény,&lt;ref name=&quot;Skalkova&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skalková|meno=Petra|titul=ORGANICKÁ CHÉMIA - Pracovný zošit|url=https://kniznica.tnuni.sk/fileadmin/obsah_stranky/Pracovny_zosit_z_OCH.pdf|dátum prístupu=2022/08/19}}&lt;/ref&gt; ktorých typickým príkladom je azobenzén.

== Syntéza a rozklad ==
Tradičný spôsob príprady diimidu spočíva v [[Oxidácia|oxidácii]] [[Hydrazín|hydrazínu]] na vzduchu alebo [[Peroxid vodíka|peroxidom vodíka]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=cis-CYCLODODECENE|url=http://www.orgsyn.org/demo.aspx?prep=cv5p0281|vydavateľ=Organic Syntheses Procedure|dátum prístupu=2022-08-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Alternatívne je možné ho získať rozkladom [[Dietylazodikarboxylát|dietylazodikarboxylátu]] či [[Azodikarbonamid|azodikarbonamidu]] (približná reakcia):&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|edícia=1st English ed.|titul=Inorganic chemistry|url=https://books.google.be/books?id=LxhQPdMRfVIC&amp;pg=PA628&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q&amp;f=false|vydavateľ=Academic Press|rok=2001|miesto=San Diego|isbn=0-12-352651-5|meno=Nils|priezvisko=Wiberg|strany=628-632|priezvisko2=Holleman|meno2=A. F|kapitola=&quot;1.2.7: Diimine, N2H2&quot;}}&lt;/ref&gt;

: (NCOOH)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;  → (NH)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + 2&amp;nbsp;CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;

Aktuálne sa diimid vyrába tepelným rozkladom [[2,4,5-triizopropylbenzénsulfonylhydrazid|2,4,5-triizopropylbenzénsulfonylhydrazidu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=2,4,6-Triisopropylbenzenesulfonylhydrazide|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/047084289X.rt259.pub2|vydavateľ=John Wiley &amp; Sons, Ltd|rok=2008-09-15|miesto=Chichester, UK|isbn=978-0-471-93623-7|doi=10.1002/047084289x.rt259.pub2|strany=rt259.pub2|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1002/047084289X.rt259.pub2|meno=A. Richard|priezvisko=Chamberlin|meno2=James E.|priezvisko2=Sheppeck|meno3=Alvaro|priezvisko3=Somoza}}&lt;/ref&gt;

Keďže je nestabilný, diimid sa zvyčajne vytvára ''in situ'' (priamo na mieste použitia). V procese vzniká zmes ''Z'' (''cis'') a ''E (trans)'' [[Izomér|izomérov]]. Oba izoméry sú nestabilné a pomaly sa premieňajú jeden na druhý. ''E'' izomér je stabilnejší, ale ''Z'' izomér je ten, ktorý reaguje s nenasýtenými substrátmi, takže rovnováha sa posúva smerom k ''Z'' izoméru podľa [[Le Chatelierov princíp|Le Chatelierovho princípu]]. V niektorých procesoch sa používajú [[Karboxylová kyselina|karboxylové kyseliny]], ktoré katalyzujú ''cis-trans'' izomerizáciu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Diimide|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/047084289X.rd235|vydavateľ=John Wiley &amp; Sons, Ltd|rok=2001-04-15|miesto=Chichester, UK|isbn=978-0-471-93623-7|doi=10.1002/047084289x.rd235|strany=rd235|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1002/047084289X.rd235|meno=Daniel J.|priezvisko=Pasto}}&lt;/ref&gt;

Diimid sa ľahko rozkladá. Aj pri nízkych replotách podlieha stabilnejší ''E'' izomér rôznym [[Disproporcionácia|disproporcionačným reakciám]]. Hlavnou z nich je rozklad na [[hydrazín]] a [[plynný dusík]]:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

: 2 HN=NH  →  H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;N–NH&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;  +  N&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;

Pri použití diimidu ako reakčného činidla je kvôli tejto reakcii zvačajne nutné veľký nadbytok diimidu.

== Použitie v organickej syntéze ==
{{Main|Redukcia diimidom}}
Diimid je niekedy užitočným redukčným činidlom v [[Organická syntéza|organickej syntéze]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Diimid hydrogenuje [[Alkén|alkény]] a [[Alkín|alkíny]], pričom ide o selektívnu ''syn'' adíciu (adícia oboch vodíkov z tej istej strany dvojitej väzby), takže má rovnakú [[Stereoselektivita|stereoselektivitu]] ako ''syn'' adícia vodíka katalyzovaná kovmi. Jediný vedľajší produkt reakcie je plynný dusík. Aj keď táto metóda je trochu ťažkopádna, pri použití diimidu nie je nutný vysoký tlak alebo plynný vodík a kovový katalyzátor, ktoré môžu byť drahé.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Hydrogenation with diimide|url=https://pubs.acs.org/doi/abs/10.1021/ed042p254|periodikum=Journal of Chemical Education|dátum=1965-05|dátum prístupu=2022-08-19|ročník=42|číslo=5|strany=254|issn=0021-9584|doi=10.1021/ed042p254|jazyk=en|meno=Charles E.|priezvisko=Miller}}&lt;/ref&gt; [[Reakčný mechanizmus]] [[Hydrogenácia|hydrogenácie]] zahŕňa šesťuhlíkatý C&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;N&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; [[tranzitný stav]]:

: [[Súbor:DiimineReduction.png|500x500bod]]

Ako činidlo v tejto reakcii možno použiť len ''Z (cis)'' izomér. ''E (trans)'' izomér nemá správne umiestnené vodíkové atómy, takže nie je možné ho použiť.

=== Selektivita ===
Použitie diimidu je výhodné, pretože selektívne redukuje alkény a alkíny a je nereaktívny s mnohými [[Funkčná skupina|funkčnými skupinami]], ktoré by sa inak mohli redukovať. [[Organický peroxid|Peroxidy]], [[Alkylhalogenid|alkylhalogenidy]] a [[Tiol|tioly]] sú diimidom tolerované (sú voči nemu inertné), ale tieto skupiny by sa v katalýze kovmi rozložili. Diimid ako činidlo preferenčne redukuje alkíny a stéricky dostupné či napnuté alkény&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; na príslušné alkény a alkány.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Príbuzné zlúčeniny ==
Je spočítané, že [[dikatión]] HNNH&lt;sup&gt;2+&lt;/sup&gt; má najsilnejšiu známu chemickú väzbu. Tento ión predstavuje dvakrát protónovanú molekulu dusíka. Realtívny poriadok sily väzby (RBSO) je 3,38.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Identification of the Strongest Bonds in Chemistry|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/jp406200w|periodikum=The Journal of Physical Chemistry A|dátum=2013-09-12|dátum prístupu=2022-08-19|ročník=117|číslo=36|strany=8981–8995|issn=1089-5639|doi=10.1021/jp406200w|jazyk=en|meno=Robert|priezvisko=Kalescky|meno2=Elfi|priezvisko2=Kraka|meno3=Dieter|priezvisko3=Cremer}}&lt;/ref&gt; [[FNNH]]&lt;sup&gt;2+&lt;/sup&gt; a [[FNNF]]&lt;sup&gt;2+&lt;/sup&gt; majú o niečo slabšie väzby.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=Pozn}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Diimide|1060703542}}
[[Kategória:Azozlúčeniny]]
[[Kategória:Hydridy]]
[[Kategória:Zlúčeniny dusíka]]
[[Kategória:Redukčné činidlá]]</text>
      <sha1>luunyb8vb4ccjguwtbnsvy6ytdej7xc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Theology and Philosophy of Education</title>
    <ns>0</ns>
    <id>686148</id>
    <revision>
      <id>7426930</id>
      <timestamp>2022-08-19T11:33:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukáš Cigánek</username>
        <id>222607</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/21594900|Theology and Philosophy of Education]]“</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3534" xml:space="preserve">{{Infobox časopis|názov=Theology and Philosophy of Education|Periodicita=[[Půlročník|půlročník]]|vydavateľ=[[Česká křesťanská akademie]], Pedagogická sekce|ISSN=2788-1180}}'''''Theology and Philosophy of Education''''' (TAPE) je medzinárodný [[Vedecký časopis|vedecký]] [[Internetový časopis|elektronický časopis]] pre teológiu výchovy a filozofiu výchovy . Časopis vydáva Česká kresťanská akadémia, Pedagogická sekcia, vychádza dvakrát za rok. Časopis bol založený 20. januára 2022,  prvé číslo vyšlo 25. mája 2022.   Vznik časopisu TAPE bol oficiálne oznámený na Zimnej škole filozofie výchovy v roku 2022,  ktorá rovnako ako časopis vznikla z odkazu nestora českej školy filozofie výchovy,  &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Mezi filosofií a teologií výchovy: Dialog k odkazu Radima Palouše|rok=2021|strany=7|isbn=978-80-246-4902-3}}&lt;/ref&gt; Radima Palouša  a prvé dámy českej filozofie výchovy, Jaroslavy Peškové.    TAPE sa tiež výslovne hlási k odkazu českého teológa Jozefa Zverinu   a jeho ''Teológia Agapé'' . &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Teologie Agapé|rok=2003|strany=5–6|isbn=80-7021-432-5|jazyk=čeština}}&lt;/ref&gt;

TAPE je časopis typu open-access (OA, diamond/platinum cesta), jeho hlavným zmyslom je vydávaním [[Peer review|recenzovaných]] odborných textov prispievať k diskusii o rôznych aspektoch teológie výchovy a filozofie výchovy . TAPE vytvára priestor pre diskusiu týkajúcu sa filozofických, teologických a výchovných (pedagogických) otázok, pre vzájomné vzťahy a možnú spoluprácu.
&lt;references /&gt;

* JM Hull, „What is theology of education? .&quot; ''Scottish Journal of Theology'' 30, no. 1 (1977), s. 3-29.
* R. Palouš, Z. Svobodová, ''Homo educandus: Filozofické základy teórie výchovy'' . Praha: Karolínum, 2011. ISBN 978-80-246-1901-9
* J. Patočka, Filozofia výchovy. In ''Starostlivosť o duši I'' . Praha: OIKOYMENH, 1996. ISBN 80-86005-24-0, s. 363-440.
* Z. Svobodová, A. Blaščíková, ''Medzi filozofiou a teológiou výchovy: Dialóg k odkazu Radima Palouša'' . Praha: Karolínum, 2021. ISBN 978-80-246-4902-3 .
* RNS Topping, ''Happiness and wisdom: Augustine's early theology of education'' . Washington, DC: Catholic University of America Press, 2012. ISBN 978-0-8132-1973-8 .
* J. Zverina, ''Teológia Agapé'' . Praha: Vyšehrad, 2003. ISBN 80-7021-432-5 .

* Česká kresťanská akadémia
* Zoznam teologických časopisov
* Filozofia výchovy

* [https://www.tape.academy/index.php/tape Webové stránky časopisu ''Theology and Philosophy of Education'']
* [http://www.krestanskaakademie.cz/ Oficiálne stránky Českej kresťanskej akadémie]
* [http://www.krestanskaakademie.cz/Pedagogicka/ Webové stránky Pedagogické sekcie Českej kresťanskej akadémie]
* [https://www.ceeol.com/search/journal-detail?id=2841 Časopis v databáze CEEOL] - [[:en:Central_and_Eastern_European_Online_Library|Central and Eastern European Online Library]]
* [https://europub.co.uk/journals/theology-and-philosophy-of-education-J-29457 Časopis v databáze EuroPub]
* [https://www.base-search.net/Search/Results?q=coll:ftjtape Časopis v databáze BASE] [[:en:BASE_(search_engine)|Bielefeld Academic Search Engine]]
* [https://portal.issn.org/resource/ISSN/2788-1180 Informácie o časopise na ISSN PORTAL]
* [http://spcp.prf.cuni.cz/CHURCH_REPORTER_2022.02.pdf Informácie o časopise v ''Church Reporter'' 2/2022, s. 5 – 6]
[[Kategória:Vedecké časopisy]]
[[Kategória:Filozofické časopisy]]</text>
      <sha1>kxfazjs1kg8kqfgq30xfsmamhbfae38</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>