Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.39.0-wmf.22 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Gadget Gadget talk Gadget definition Gadget definition talk Northern People's Party 0 7157 132914 59375 2022-07-30T22:23:06Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox political party |name = Northern People's Party |logo = |colorcode = <!-- HTML color code (e.g. red, #FF0000 or Party metadata color template) or transparent for no coloring --> |leader = [[Simon Diedong Dombo]] |president = |chairman = |general_secretary = |first_secretary = |secretary_general = |presidium = |secretary = |spokesperson = |foundation = 1954<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> |ideology = |headquarters = |international = |website = |country = Ghana |dissolution = 1957<!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> |merger = |split = |merged = [[United Party (Ghana)|United Party]] |seats1_title = [[Gold Coast legislative election, 1956|1956 election]] |seats1 = |seats2_title = |seats2 = }} '''Northern People's Party (N PP)''' yɛ kane amanyɔkuo a ɛwɔ Gold Coast a wɔn botae ne sɛ ɛbɛbɔ nhyehyɛe a ɛwɔ Atifi Mantam no ho ban. Na amanyokuo NPP no akandifo no ne Simon Diedong Dombo, Omanhne a ɔwɔ Duori a ɛwɔ [[Atifi Mantam (Ghana)|Atifi Mantam]] mu. Wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no wɔ afe 1954 mu na amanyɔkuo no kɔpree wɔ abtoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 1954 ne 1956 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu. Wɔ November afe 1957 mu no, wɔne ne amnyɔkuo afofofro a wonni aban mu kaa wɔn ho boomu hyehyɛɛ amanyɔkuo foforo a ɛde United Party de tiaa amanyɔkuo a ɛde Conventions People’s Party. Wɔn a wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no din ne Mumuni Bawumia, J.A Briamah, Tolon Naa, Yaakubu Tali, Adam Amandi, Naa Abeifaa Karbo, Imoru Salifu ne C.K Tedam. == Nkekaho == {{Reflist}} t2srw25e433mw6tta6mgs7cxmyyytpr 132915 132914 2022-07-30T22:26:31Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox political party |name = Northern People's Party |logo = |colorcode = <!-- HTML color code (e.g. red, #FF0000 or Party metadata color template) or transparent for no coloring --> |leader = [[Simon Diedong Dombo]] |president = |chairman = |general_secretary = |first_secretary = |secretary_general = |presidium = |secretary = |spokesperson = |foundation = 1954<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> |ideology = |headquarters = |international = |website = |country = Ghana |dissolution = 1957<!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> |merger = |split = |merged = [[United Party (Ghana)|United Party]] |seats1_title = [[Gold Coast legislative election, 1956|1956 election]] |seats1 = |seats2_title = |seats2 = }} '''Northern People's Party (N PP)''' yɛ kane amanyɔkuo a ɛwɔ Gold Coast a wɔn botae ne sɛ ɛbɛbɔ nhyehyɛe a ɛwɔ Atifi Mantam no ho ban. Na amanyokuo NPP no akandifo no ne Simon Diedong Dombo, Omanhne a ɔwɔ Duori a ɛwɔ [[Atifi Mantam (Ghana)|Atifi Mantam]] mu. Wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no wɔ afe 1954 mu na amanyɔkuo no kɔpree wɔ abtoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 1954 ne 1956 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu. Wɔ November afe 1957 mu no, wɔne ne amnyɔkuo afofofro a wonni aban mu kaa wɔn ho boomu hyehyɛɛ amanyɔkuo foforo a ɛde United Party de tiaa amanyɔkuo a ɛde Conventions People’s Party<ref>Daniel Miles McFarland, ''Historical Dictionary of Ghana'', 1985, p. 132</ref>. Wɔn a wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no din ne Mumuni Bawumia, J.A Briamah, Tolon Naa, Yaakubu Tali, Adam Amandi, Naa Abeifaa Karbo, Imoru Salifu ne C.K Tedam. == Nkekaho == {{Reflist}} 7yg1ufcitgv0342t2fm27esqauvb3s6 132916 132915 2022-07-30T22:31:21Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox political party |name = Northern People's Party |logo = |colorcode = <!-- HTML color code (e.g. red, #FF0000 or Party metadata color template) or transparent for no coloring --> |leader = [[Simon Diedong Dombo]] |president = |chairman = |general_secretary = |first_secretary = |secretary_general = |presidium = |secretary = |spokesperson = |foundation = 1954<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> |ideology = |headquarters = |international = |website = |country = Ghana |dissolution = 1957<!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> |merger = |split = |merged = [[United Party (Ghana)|United Party]] |seats1_title = [[Gold Coast legislative election, 1956|1956 election]] |seats1 = |seats2_title = |seats2 = }} '''Northern People's Party (N PP)''' yɛ kane amanyɔkuo a ɛwɔ Gold Coast a wɔn botae ne sɛ ɛbɛbɔ nhyehyɛe a ɛwɔ Atifi Mantam no ho ban. Na amanyokuo Northern Pwoolens Party no akandifo no ne Simon Diedong Dombo, Omanhne a ɔwɔ Duori a ɛwɔ [[Atifi Mantam (Ghana)|Atifi Mantam]] mu. Wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no wɔ afe 1954 mu na amanyɔkuo no kɔpree wɔ abtoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 1954 ne 1956 [[abatoɔ]] a ɛkɔɔ so no mu. Wɔ [[Obubuo]] afe 1957 mu no, wɔne ne [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] afofofro a wonni aban mu kaa wɔn ho boomu hyehyɛɛ amanyɔkuo foforo a ɛde [[United Party]] de tiaa amanyɔkuo a ɛde [[Convention People's Party (CPP)|Conventions People’s Party]]<ref>Daniel Miles McFarland, ''Historical Dictionary of Ghana'', 1985, p. 132</ref>. Wɔn a wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no din ne Mumuni Bawumia, J.A Briamah, Tolon Naa, Yaakubu Tali, Adam Amandi, Naa Abeifaa Karbo, Imoru Salifu ne C.K Tedam<ref>http://ghanaian-chronicle.com/bawumia-eulogizes-chief-s-d-dombo/</ref> == Nkekaho == {{Reflist}} 5d184p31vti7jzwo7beclpmvzago2zl Nzulezo 0 12177 132908 123430 2022-07-30T21:41:30Z Tarih 9672 +image #WPWPTR #WPWP #WLA wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Kuro |name = Nzulezo |flag = |coa = |map = |country = [[Gaana]] |area = |population = |year = }} [[File:A perspective of bamboo house in Nzulenzu.jpg|thumb|Nzulezu]] '''Nzulezo''' yɛ akuraa bi a ɛbɛn Beyin a ɛne [[Takoradi (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Takoradi]] ntam bɛyɛ akwansini aduɔkron na ɛwɔ [[Jomoro (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Jomoro]] mantam a ɛhɔ yɛ [[Atɔɛ Mantam|atɔeɛ]] wɔ Ghana mu.<ref name=":0">https://whc.unesco.org/en/tentativelists/1394/</ref> Nnipa bɛyɛ ahanum na wɔte saa kuro yi mu. Nzulezo si ɔtadeɛ Tadane so a yɛde nnua na agyinagyina ɛso adan no.<ref name=":0" /> == Abɔseɛ == Nzulezo yɛ nzema kasa a aseɛ ne sɛ asuo so.<ref>https://www.worldcat.org/title/power-and-state-formation-in-west-africa-appolonia-from-the-sixteenth-to-the-eighteenth-century/oclc/892799728</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == <references /> [[Category:Ghana]] 78ruwyid3vu7qcyjwk71784mq32iiww Nhwɛsoɔ:Global Open Initiative/Twi Terminologies/entries 10 12259 132894 132832 2022-07-30T14:27:09Z Warmglow 8472 /* Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]] # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) ba2rp5ce565ounejh3swd19p4yfl8es 132896 132894 2022-07-30T14:32:36Z Afriyie34 10662 /* Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]] # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]] # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]] # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 14:32, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) hqqn14eacnns9gj2xclzxy216dl712i 132898 132896 2022-07-30T14:55:31Z Afia360 11751 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]] # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 14:32, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) t2tzkr98ih15k9z9f4esdwrq35dazwn 132899 132898 2022-07-30T15:04:28Z Afia360 11751 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 15:04, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 14:32, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) 4yrcn6xjxp4rjxjl2z36od0d4vkzgv3 132900 132899 2022-07-30T15:30:30Z Warmglow 8472 /* Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 15:04, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 14:32, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) lt0d29odn9s3ia66slgvqg2jsf66dbc 132901 132900 2022-07-30T15:37:05Z Warmglow 8472 /* Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 15:04, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}}[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 14:32, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) arep9p0m6c0797tti1zyd07347jjnz3 132902 132901 2022-07-30T15:38:04Z Warmglow 8472 /* Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]] # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 15:04, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]] # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}}[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 14:32, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) ppnf64x7p1ss9apuwooaic4zcmkifu1 132917 132902 2022-07-30T22:36:25Z Afia360 11751 /* Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies) */ wikitext text/x-wiki =='''Entries'''== *''Type '''<nowiki>~~~~</nowiki>''' next to the article(s) '''you have worked on''' and click '''publish changes'''.'' *A facilitator will review '''Twi Wikipedia, Wikicommons and Wikidata items''' and add {{Wei}} If the entry worked on meets the rules. =='''Mmarahyɛbadwam ho nsɛm (Parliamentary related terminologies)'''== # [[:en:Elections]] - [[Abatoɔ]] # [[:en:Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie]] [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] ([[Dwumadini nkitahode:Opoku Akaadom Sympathy|Nkitahode beaɛ]]) 17:11, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Member of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwani]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 12:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Law]] - [[Mmara]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 21:37, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Constitution]] - [[Amanmmara]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 19:10, 16 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{not done}} # [[:en:Speaker of Parliament]] - [[Mmarahyɛbadwafie Kasamafoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:29, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Justice]] - [[Atɛntenee]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:00, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Corruption]] - [[Porɔɛe]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Bribery]] - [[Kɛtɛasehyɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:49, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Constituency]] - [[Mpasua]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{not done}} # [[:en: Amendment]] - [[Nsakraeɛ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 06:58, 8 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en: President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en: Appoint]] - [[Y'apaw Obi]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:09, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] '''2.6marks''' {{not done}} # [[:en: Bylaws]] - [[Mmaranketewa]] # [[:en: Minister]] - [[Mansoafoɔ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:49, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Minority]] - [[Ɛdɔm kumaa]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]]'''3.5marks''' {{done}} # [[:en:Majority]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:21, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3.6marks''' {{done}} # [[:en:Court]] - [[Asɛmdibia]] # [[:en:Minority Leader]] - [[Ɛdɔm Kumaa Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2.8marks''' [[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''0.6marks'''{{not done}} # [[:en:Majority Leader]] - [[Ɛdɔm kɛseɛ Panin]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 07:19, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Democracy]] - [[Kabi-Ma-Menkabi]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Prime Minister]] - [[Man soafo panyin]] # [[:en:Municipality ]] - [[Munisipal]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:01, 9 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:District]] - [[Mansini]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Deputy Minister]] - [[Soafo Abadiakyiri]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Politician]] - [[Amammuifo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:57, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Political Party]] - [[Amanyɔ kuo]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 19:13, 13 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:New Patriotic Party]] - [[New Patriotic Party (NPP)]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 22:20, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''4marks {{done}} # [[:en:Republic]] - [[Adehyeman]] # [[:en:National Democratic Congress]] - [[National Democratic Congress (NDC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:19, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks'''{{done}} # [[:en:Convention People's Party]] - [[Convention People's Party (CPP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 11:05, 23 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's National Convention]] - [[People's National Convention (PNC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:47, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''2marks''' {{not done}} # [[:en:All People's Congress]] - [[All People's Congress (APC)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:01, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Democratic Freedom Party]] - [[Democratic Freedom Party (DFP)]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:39, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Democratic People's Party]] - [[Democratic People's Party (DPP)]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Every Ghanaian Living Everywhere Party]] - [[Every Ghanaian Living Everywhere Party(EGLEP)]] # [[:en:Great Consolidated Popular Party]] - [[Great Consolidated Popular Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' [[Dwumadini:Opoku Akaadom Sympathy|Opoku Akaadom Sympathy]] gets '''0.6marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Democratic Republican Party]] - [[Ghana Democratic Republican Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:27, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Freedom Party]] - [[Ghana Freedom Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 21:18, 3 Kitawonsa 2022 (UTC) [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ghana National Party]] - [[Ghana National Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:29, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Union Movement]] - [[Ghana Union Movement]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:57, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:Liberal Party of Ghana]] - [[Liberal Party of Ghana]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:National Democratic Party ]] - [[National Democratic Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:42, 6 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.8marks''' {{done}} # [[:en:National Reform Party]] - [[National Reform Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:23, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:New Vision Party ]] - [[New Vision Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 02:52, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party ]] - [[People's Action Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:People's Destiny Party]] - [[People's Destiny Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 01:33, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Power Unity Party]] - [[Power Unity Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 20:06, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:Progressive People's Party]] - [[Progressive People's Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 18:35, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Reformed Patriotic Democrats]] - [[Reformed Patriotic Democrats]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:United Democratic Party]] - [[United Democratic Party]] # [[:en:United Development System Party]] - [[United Development System Party]] [[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 22:50, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:United Front Party]] - [[United Front Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Ghana Movement]] - [[United Ghana Movement]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:United Progressive Party]] - [[United Progressive Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.4marks''' {{done}} # [[:en:United Renaissance Party]] - [[United Renaissance Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 03:17, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Yes People's Party]] - [[Yes People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:57, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Redevelopment Party]] - [[Ghana Redevelopment Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Independent People's Party]] - [[Independent People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 23:37, 3 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:National Convention Party]] - [[National Convention Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:31, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Independence Party ]] - [[National Independence Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:59, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:People's Convention Party ]] - [[People's Convention Party ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 06:35, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''1.4marks''' {{done}} # [[:en:People's Heritage Party ]] - [[People's Heritage Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:United Love Party ]] - [[United Love Party ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:45, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Action Congress Party]] - [[Action Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.3marks {{done}} # [[:en:All People's Party]] - [[All People's Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 14:04, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:People's National Party]] - [[People's National Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Popular Front Party]] - [[Popular Front Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.6marks''' {{done}} # [[:en:Social Democratic Front ]] - [[Social Democratic Front ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:41, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Third Force Party]] - [[Third Force Party]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 19:59, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:United National Convention ]] - [[United National Convention ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:18, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.8marks''' {{done}} # [[:en:All People's Republican Party ]] - [[All People's Republican Party ]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 00:47, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1mark''' {{done}} # [[:en:Justice Party ]] - [[Justice Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 15:04, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:National Alliance of Liberals]] - [[National Alliance of Liberals]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:People's Action Party]] [[People's Action Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 10:31, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Progress Party]] - [[Progress Party]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Nationalist Party ]] - [[United Nationalist Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 14:55, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:United Party ]] - [[United Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:08, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:United Gold Coast Convention]] - [[United Gold Coast Convention]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Anlo Youth Organization]] - [[Anlo Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:40, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Federation of Youth Organization]] - [[Federation of Youth Organization]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Ghana Congress Party]] - [[Ghana Congress Party]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:14, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.8marks''' {{done}} # [[:en:Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 23:14, 5 Kitawonsa 2022 (UTC) - [[Muslim Association Party]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''2.2marks''' {{done}} # [[:en:National Liberation Movement ]] - [[National Liberation Movement ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 23:44, 27 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Northern People's Party ]] - [[Northern People's Party ]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 22:36, 30 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Togoland Congress]] - [[Togoland Congress]][[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] ([[Dwumadini nkitahode:Daniella Damptey|Nkitahode beaɛ]]) 04:31, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Daniella Damptey|Daniella Damptey]] gets '''1.6marks''' {{done}} # [[:en:Greater Accra Region]] - [[Greater Accra Region]] # [[:en:Eastern Region]] - [[Eastern Region]] # [[:en:Ahafo Region]] - [[Ahafo Mantam]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 12:38, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Ashanti Region]] - [[Ashanti Region]] # [[:en:Bono East Region]] - [[Bono East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Brong Ahafo Region]] - [[Brong Ahafo Mantam]][[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] ([[Dwumadini nkitahode:S A Habadah|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:S A Habadah|S A Habadah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Central Region]] - [[Central Region]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:North-East Region]] - [[North-East Region]] # [[:en:Northern Region]] - [[Northern Region]] # [[:en:Oti Region]] - [[Oti Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Savannah Region]] - [[Savannah Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper East Region]] - [[Upper East Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Upper West Region]] - [[Upper West Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Western Region]] - [[Western Region]] # [[:en:Western North Region]] - [[Western North Region]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Volta Region]] - [[Volta Region]] # [[:en:Kumasi]] - [[Kumasi]] # [[:en:Sunyani]] - [[Sunyani]] # [[:en:Techiman]] - [[Techiman]][[Dwumadini:Afia360|Afia360]] ([[Dwumadini nkitahode:Afia360|Nkitahode beaɛ]]) 08:17, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afia360|Afia360]] gets '''3marks {{not done}} # [[:en:Goaso]] - [[Goaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Cape Coast]] - [[Cape Coast]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] ([[Dwumadini nkitahode:Rsaawah|Nkitahode beaɛ]]) 10:32, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Kofiridua]] - [[Kofiridua]] # [[:en:Accra]] - [[Accra]] # [[:en:Tamale]] - [[Tamale]] # [[:en:Damongo]] - [[Damongo]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:23, 7 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3.6marks''' {{done}}} # [[:en:Nalerigu]] - [[Nalerigu]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:05, 5 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Bolgatanga]] - [[Bolgatanga]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:37, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wa]] - [[Wa]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:36, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Ho]] - [[Ho]] # [[:en:Dambai]] - [[Dambai]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Takoradi]] - [[Takoradi]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Wiawso]] - [[Wiawso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:01, 4 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''4marks''' {{done}} =='''Adwuma ho nsɛmfua (Work related terminologies)'''== # [[:en:Teacher]] - [[Ɔkyerɛkyerɛni]] [[Dwumadini: Christian|Christian]] # [[:en:Farmer]] - [[Ɔkuani]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 00:17, 9 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Blacksmith]] - [[Ɔtomfoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:36, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en: Boxer]] - [[Akuturukubɔfoɔ]] # [[:en:Butcher]] - [[Nankwaaseni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:26, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3.2marks''' {{done}} # [[:en:Banker]] - [[Sikakorabea adwumayɛni]] # [[:en:Wood worker]] - [[Dua dwomfoɔ]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Doctor]] - [[Ɔyaresafoɔ /Dokota]] # [[:en:Driver]] - [[Ɔhyenkani /Ɔhyenkafoɔ]] # [[:en:Judge]] - [[Ɔtenmuafoɔ ]] # [[:en:Jury]] - [[Apamfoɔ]] # [[:en:Lawyer]] - [[Mmaranimni]] # [[:en:Mason]] - [[Ɔdansifoɔ]] # [[:en:Nurse]] - [[Ayaresadwumamu boafoɔ / Nɛɛse]] # [[:en:Pharmacist]] - [[Oduyɛfoɔ]] # [[:en:President]] - [[Ɔmanpanin]] # [[:en:Fashion designer]] - [[Adepamni]] # [[:en:Seamstress]] - [[Ɔbaa adepamni]][[Dwumadini:Rsaawah|Rsaawah]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secretary]] - [[Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:48, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Security]] - [[Ɔwɛnfoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:18, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Trader]] - [[Ɔdwadini]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:55, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Secondary School]] - [[Ntoasoɔ Sukuu]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:11, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:University]] - [[Suapɔn]] [[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:22, 17 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''3marks''' {{done}} =='''Abusuabɔ ho nsɛmfua (Family related terminologies)'''== # [[:en:Family]] - [[Abusua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:16, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}}[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 00:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Family member]] - [[Abusuani]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 11:18, 24 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Family head]] - [[Abusuapanin]] # [[:en:Parents]] - [[Awofoɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:49, 25 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Man]] - [[ɔbarima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]])[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Woman]] - [[ɔbaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 08:02, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Father]] - [[Agya]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 10:52, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Mother]] - [[Maame]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:29, 26 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Baby]] - [[Akwadaa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 05:27, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Siblings]] - [[Anuanom]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:38, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]]gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Sister]] - [[Nua baa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:47, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Brother]] - [[Nua bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 17:06, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandmother]] - [[Nana baa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 03:45, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Grandfather]] - [[Nana bɛrima]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 14:32, 30 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''4marks''' {{done}} # [[:en:Sister-inlaw]] - [[Akumaa]] # [[:en:Rivals]] - [[Akorafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 22:19, 29 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Boy]] - [[Abɛrimaa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Girl]] - [[Abaayewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Widow]] - [[Okunafoɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''3marks''' {{done}} # [[:en:Son]] - [[ɔbabɛrima]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:05, 28 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] gets '''2.4marks''' {{done}} # [[:en:Daugther]] - [[ɔbabaa]] # [[:en:Adopted child]] - [[Abanoma]] # [[:en:Orphan]] - [[Agyanka]] # [[:en:Twins]] - [[Ntaafoɔ]] # [[:en:Triplet]] - [[Ahenasa]] # [[:en:Friendship]] - [[Adamfofa]] # [[:en:Dating]] - [[Mpenatweɛ]] # [[:en:Royal]] - [[Dehyeɛ]] # [[:en:Old man]] - [[Akɔkora]] # [[:en:Old woman]] - [[Aberewa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:19, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} # [[:en:Firstborn child]] - [[Piesie]] # [[:en:Lastborn child]] - [[Kaakyire]] # [[:en:Young woman]] - [[Ababaawa]] # [[:en:Young man]] - [[Abranteɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 01:08, 11 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] gets '''2marks''' {{done}} =='''Apɔmuden ho nsɛmfua (Health related terminologies)'''== # [[:en:Health]] - [[Apowmuden]] # [[:en:Sickness]] - [[Yareɛ]] # [[:en:Diseases]] - [[Nyarewa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hospital]] - [[Ayaresabea]][[Dwumadini:Antwiaa1996|Antwiaa1996]] ([[Dwumadini nkitahode:Antwiaa1996|Nkitahode beaɛ]]) 10:11, 13 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Syringe]] - [[Paneɛ]] # [[:en:Medicine]] - [[Aduro]] # [[:en:Herbalist]] - [[Odunsini]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Itch]] - [[Ahokeka]] # [[:en:Whooping cough]] - [[Nsamanwa]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Headache]] - [[Tipayɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stomach ache]] - [[Yafunu yareɛ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Constipation]] - [[Ayamtim]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Diabetes]] - [[Asikyireyareɛ]] # [[:en:Cholera]] - [[Ayamtunini/Kɔlera]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:53, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Goiter]] - [[Kɔmpɔ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:23, 22 Kitawonsa 2022 (UTC)[[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:22, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Gonorrhea]] - [[Babaso]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:02, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Cancer]] - [[Kokoram]] # [[:en:Rheumatism]] - [[Sasabrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Convulsion]] - [[Asensene]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 18:31, 26 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Asthma]] - [[Ntehyeewa]] # [[:en:Cripple]] - [[Bafan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:37, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muteness]] - [[Emum]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:55, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Blindness]] - [[Anifra]] # [[:en:Kwashiokor]] - [[Kwashiokor]] # [[:en:Malaria]] - [[Atiridii yare]] # [[:en:Paralysis]] - [[Mmubuo]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Vomitting]] - [[Ɛfeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Hypertension]] - [[Mogyamorosoɔ]] # [[:en:Ulcer]] - [[Ayamkuro]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:09, 22 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Stroke]] - [[Nnwodwoeɛ]] # [[:en:Measles]] - [[Ntoboro]] # [[:en:Eczema]] - [[Ɛkrɔ]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rashes]] - [[Nsawansawa]][[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 08:58, 11 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ringworm]] - [[Kakawirewire]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:45, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) =='''Atenaeɛ ho nsɛmfua (Environmental related terminologies)'''== Environmental related # [[:en:Buildings]] - [[Adan]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:10, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Trees]] - [[Nnua]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Flowers]] - [[Nhweren]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Animals]] - [[Mmoa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Humans]] - [[Nnipa]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 13:32, 12 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Clouds]] - [[Ewiem]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 18:56, 28 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Air]] - [[Nframa]] # [[:en:Machines]] - [[Afidie]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 05:03, 29 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:River]] - [[Nsutene]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Sea]] - [[Ɛpo]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Car]] - [[Ɛhyɛn]][[Dwumadini:Mbaidoo|Mbaidoo]] ([[Dwumadini nkitahode:Mbaidoo|Nkitahode beaɛ]]) 14:43, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Train]] - [[Keteke]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Canoe]] - [[Kudoɔ]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Ship ]] - [[Suhyɛn]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Aircraft/aeroplane]] - [[Wiemhyɛn]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Airport]] - [[Wiemhyɛn gyinabea]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:27, 17 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Port/harbor]] - [[Suhyɛn gyinabea]] # [[:en:Train station]] - [[Keteke gyinabea]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Forest]] - [[Kwaeɛ]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 23:01, 20 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Court]] - [[Asɛm dibea]] # [[:en:Church building]] - [[Asɔre dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 23:34, 14 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Church]] - [[Asɔre]] # [[:en:Mosque]] - [[Nkramosom dan]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Muslim]] - [[Nkramoni]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Islam]] - [[Nkramosom]] [[Dwumadini:AC Krah|AC Krah]] ([[Dwumadini nkitahode:AC Krah|Nkitahode beaɛ]]) 20:38, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christian]] - [[Kristoni]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Christianity]] - [[Kristosom]][[Dwumadini:Nana Sintim|Nana Sintim]] ([[Dwumadini nkitahode:Nana Sintim|Nkitahode beaɛ]]) 13:48, 24 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Rainbow]] - [[Nyankontɔn]] # [[:en:Gun]] - [[Etuo]] # [[:en:Water]] - [[Nsuo]] # [[:en:Railway]] - [[Keteke kwan]] # [[:en:Road]] - [[Lɔre kwan]] # [[:en:Stadium]] - [[Agoprama]][[Dwumadini:Afriyie34|Afriyie34]] ([[Dwumadini nkitahode:Afriyie34|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Market]] - [[Aguaso]] # [[:en:Land]] - [[Asaase]] # [[:en:Mountain]] - [[Bepɔ]] # [[:en:Sun]] - [[Awia]] # [[:en:Moon]] - [[Bosome]] # [[:en:Star]] - [[Nsoroma]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 16:50, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) # [[:en:Birds]] - [[Nnomaa]][[Dwumadini:Ebensarfo|Ebensarfo]] ([[Dwumadini nkitahode:Ebensarfo|Nkitahode beaɛ]]) 15:39, 19 Kitawonsa 2022 (UTC) 7rpfe493y6p2cv3klr8xc2m1vmfhnuy Ɔwɛnfoɔ 0 12370 132878 130193 2022-07-30T14:08:21Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Ɔwenfoɔ'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "ɔwɛnfoɔ"}}) yɛ obi a bɔ wo ho nan firi nsemon ni a obi pɛsɛ nka ɔde yɛ wo ho.Ɔwenfo ho mfasoɔ de ma nipa anaa nipa ekuo bi, nnoɔma anaa dwumakuo bi ,anaa sɛ nnoɔma bi ɛtwa yɛn ho ahyia ne sɛ enɔ yɛn ho nan afii akwanhyia ho. Tyɛ de asem wei gyina hɔ ma adeɛ bi a ɛbɔ nipa ho ban firii abɔneɛ nsem ho. [[File:"WAAC - SILENCE MEANS SECURITY" - NARA - 515987.tif|thumb|[[Women's Army Corps]] (1941–1945) associated [[national security]] with avoiding conversations about war work.]] == Nea asem no firii baeɛ. == Asem wenfoɔ no Ɔnya firii Latin kasa mu a asekyerɛ ne sɛ wo gye.<ref name=":0">https://www.etymonline.com/word/secure</ref> Ɔni afiri asan bi mu na ɛwura pɔtɔ kasa no mu wɔ afe du nsia <ref name=":0" />ntɛm. == Na bɔseɛ. == '''Nea ɛgyina hɔ ma''' Nea ɛgyina hɔ ma ɔwenefoɔ yɛ nhyehyeɛ a ɛda wɔn adwuma no ho no. Ɛtumi yɛ onipa baako anaa sɛ nnipakuo a adeɛ anaa adwumakuo bi a atɔwerɛnkyɛm bi bɛtumi ato no. Ɛwɔ yɛn ɔman yi mu no yɛ bɛtumi de ama timan mu ni.<ref>https://rethinkingsecurityorguk.files.wordpress.com/2016/10/rethinking-security-a-discussion-paper.pdf</ref> == Ahobammɔ ho adwene ahorow == Ɛsane sɛ rentumi nyɛ yiye sɛ wobehu baabi a biribi wɔ ‘ahobammɔ’ akodu no pɛpɛɛpɛ (na ɛyɛ mmerɛwyɛ bi a wontumi nkwati nti), adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho no gu ahorow, mpɛn pii no ɛyɛ kɛse.<ref>http://www.theaustralian.com.au/technology/opinion/reliance-spells-end-of-road-for-ict-amateurs/story-e6frgb0o-1226636267865?nk=34fe4ab684629535daaf6a8fe6e6ef3d</ref>Sɛ nhwɛso no, asasewosow bewu ho suro abu so wɔ United States (U.S.), nanso sɛ obi hwe ase wɔ aguaree fam a, ekunkum nnipa pii;<ref>https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf</ref> na wɔ [[France]], United Kingdom ne U.S. no, nnipa a amumɔyɛsɛm de ba no sua koraa sen mmea a wɔn ahokafo akunkum wɔn wɔ fie no wɔ hɔ.<ref>https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf</ref><ref>https://www.womensaid.org.uk/what-is-femicide/</ref><ref>http://www.upworthy.com/dont-believe-in-the-war-on-women-would-a-body-count-change-your-mind</ref> Ɛhaw foforo a ɛfa adwene ho ne adwene a wɔtaa nya sɛ ahobammɔ nhyehyɛe bi a ɛwɔ hɔ ara kwa (te sɛ asraafo, anaasɛ antivirus software) kyerɛ ahobammɔ. Sɛ nhwɛso no, kɔmputa so ahobammɔ nhyehyɛe abien a wɔde ahyɛ afiri koro no ara so no betumi asiw wɔn ho wɔn ho kwan sɛ ɛnyɛ adwuma yiye, bere a nea ɔde di dwuma no fa no sɛ onya ahobammɔ a dwumadi biako pɛ betumi de ama no mmɔho abien no so mfaso. Ahobammɔ agoprama yɛ asɛmfua a ɛho hia kɛse ma nneɛma a ɛsakra adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho a ɛho nhia sɛ ɛka ahobammɔ ankasa. Sɛ nhwɛso no, ahobammɔ ho ahobammɔ ho sɛnkyerɛnne ahorow a wotumi hu, te sɛ ofie bi a ɛbɔ ne alarm nhyehyɛe no ho dawuru no betumi asiw obi a ɔreba mu kwan, sɛ́ ebia nhyehyɛe no yɛ adwuma yiye anaasɛ ɛnte saa. Saa ara nso na asraafo a wɔba kurow bi mmɔnten so kɛse wɔ amumɔyɛfo ntua akyi no betumi aboa ma ɔmanfo anya awerɛhyem, sɛ́ ebia ɛbɛtew asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wɔbɛtow ahyɛ wɔn so bio no so anaasɛ ɛntew. == Beaɛ a me nya firiɛ == j247ky1phz2bcugw1kixwm666gxyraf 132880 132878 2022-07-30T14:08:46Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Ɔwenfoɔ'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "ɔwɛnfoɔ"}}) yɛ obi a bɔ wo ho nan firi nsemon ni a obi pɛsɛ nka ɔde yɛ wo ho.Ɔwenfo ho mfasoɔ de ma nipa anaa nipa ekuo bi, nnoɔma anaa dwumakuo bi ,anaa sɛ nnoɔma bi ɛtwa yɛn ho ahyia ne sɛ enɔ yɛn ho nan afii akwanhyia ho. Tyɛ de asem wei gyina hɔ ma adeɛ bi a ɛbɔ nipa ho ban firii abɔneɛ nsem ho. [[File:"WAAC - SILENCE MEANS SECURITY" - NARA - 515987.tif|thumb|[[Women's Army Corps]] (1941–1945) associated [[national security]] with avoiding conversations about war work.]] == Nea asem no firii baeɛ. == Asem wenfoɔ no Ɔnya firii Latin kasa mu a asekyerɛ ne sɛ wo gye.<ref name=":0">https://www.etymonline.com/word/secure</ref> Ɔni afiri asan bi mu na ɛwura pɔtɔ kasa no mu wɔ afe du nsia <ref name=":0" />ntɛm. == Na bɔseɛ. == '''Nea ɛgyina hɔ ma''' Nea ɛgyina hɔ ma ɔwenefoɔ yɛ nhyehyeɛ a ɛda wɔn adwuma no ho no. Ɛtumi yɛ onipa baako anaa sɛ nnipakuo a adeɛ anaa adwumakuo bi a atɔwerɛnkyɛm bi bɛtumi ato no. Ɛwɔ yɛn ɔman yi mu no yɛ bɛtumi de ama timan mu ni.<ref>https://rethinkingsecurityorguk.files.wordpress.com/2016/10/rethinking-security-a-discussion-paper.pdf</ref> == Ahobammɔ ho adwene ahorow == Ɛsane sɛ rentumi nyɛ yiye sɛ wobehu baabi a biribi wɔ ‘ahobammɔ’ akodu no pɛpɛɛpɛ (na ɛyɛ mmerɛwyɛ bi a wontumi nkwati nti), adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho no gu ahorow, mpɛn pii no ɛyɛ kɛse.<ref>http://www.theaustralian.com.au/technology/opinion/reliance-spells-end-of-road-for-ict-amateurs/story-e6frgb0o-1226636267865?nk=34fe4ab684629535daaf6a8fe6e6ef3d</ref>Sɛ nhwɛso no, asasewosow bewu ho suro abu so wɔ United States (U.S.), nanso sɛ obi hwe ase wɔ aguaree fam a, ekunkum nnipa pii;<ref>https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf</ref> na wɔ [[France]], United Kingdom ne U.S. no, nnipa a amumɔyɛsɛm de ba no sua koraa sen mmea a wɔn ahokafo akunkum wɔn wɔ fie no wɔ hɔ.<ref>https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf</ref><ref>https://www.womensaid.org.uk/what-is-femicide/</ref><ref>http://www.upworthy.com/dont-believe-in-the-war-on-women-would-a-body-count-change-your-mind</ref> Ɛhaw foforo a ɛfa adwene ho ne adwene a wɔtaa nya sɛ ahobammɔ nhyehyɛe bi a ɛwɔ hɔ ara kwa (te sɛ asraafo, anaasɛ antivirus software) kyerɛ ahobammɔ. Sɛ nhwɛso no, kɔmputa so ahobammɔ nhyehyɛe abien a wɔde ahyɛ afiri koro no ara so no betumi asiw wɔn ho wɔn ho kwan sɛ ɛnyɛ adwuma yiye, bere a nea ɔde di dwuma no fa no sɛ onya ahobammɔ a dwumadi biako pɛ betumi de ama no mmɔho abien no so mfaso. Ahobammɔ agoprama yɛ asɛmfua a ɛho hia kɛse ma nneɛma a ɛsakra adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho a ɛho nhia sɛ ɛka ahobammɔ ankasa. Sɛ nhwɛso no, ahobammɔ ho ahobammɔ ho sɛnkyerɛnne ahorow a wotumi hu, te sɛ ofie bi a ɛbɔ ne alarm nhyehyɛe no ho dawuru no betumi asiw obi a ɔreba mu kwan, sɛ́ ebia nhyehyɛe no yɛ adwuma yiye anaasɛ ɛnte saa. Saa ara nso na asraafo a wɔba kurow bi mmɔnten so kɛse wɔ amumɔyɛfo ntua akyi no betumi aboa ma ɔmanfo anya awerɛhyem, sɛ́ ebia ɛbɛtew asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wɔbɛtow ahyɛ wɔn so bio no so anaasɛ ɛntew. == Beaɛ a me nya firiɛ == cqib106hyi5mcx0gq4uhwov72g4yw8z 132881 132880 2022-07-30T14:09:13Z Warmglow 8472 /* Beaɛ a me nya firiɛ */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Ɔwenfoɔ'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "ɔwɛnfoɔ"}}) yɛ obi a bɔ wo ho nan firi nsemon ni a obi pɛsɛ nka ɔde yɛ wo ho.Ɔwenfo ho mfasoɔ de ma nipa anaa nipa ekuo bi, nnoɔma anaa dwumakuo bi ,anaa sɛ nnoɔma bi ɛtwa yɛn ho ahyia ne sɛ enɔ yɛn ho nan afii akwanhyia ho. Tyɛ de asem wei gyina hɔ ma adeɛ bi a ɛbɔ nipa ho ban firii abɔneɛ nsem ho. [[File:"WAAC - SILENCE MEANS SECURITY" - NARA - 515987.tif|thumb|[[Women's Army Corps]] (1941–1945) associated [[national security]] with avoiding conversations about war work.]] == Nea asem no firii baeɛ. == Asem wenfoɔ no Ɔnya firii Latin kasa mu a asekyerɛ ne sɛ wo gye.<ref name=":0">https://www.etymonline.com/word/secure</ref> Ɔni afiri asan bi mu na ɛwura pɔtɔ kasa no mu wɔ afe du nsia <ref name=":0" />ntɛm. == Na bɔseɛ. == '''Nea ɛgyina hɔ ma''' Nea ɛgyina hɔ ma ɔwenefoɔ yɛ nhyehyeɛ a ɛda wɔn adwuma no ho no. Ɛtumi yɛ onipa baako anaa sɛ nnipakuo a adeɛ anaa adwumakuo bi a atɔwerɛnkyɛm bi bɛtumi ato no. Ɛwɔ yɛn ɔman yi mu no yɛ bɛtumi de ama timan mu ni.<ref>https://rethinkingsecurityorguk.files.wordpress.com/2016/10/rethinking-security-a-discussion-paper.pdf</ref> == Ahobammɔ ho adwene ahorow == Ɛsane sɛ rentumi nyɛ yiye sɛ wobehu baabi a biribi wɔ ‘ahobammɔ’ akodu no pɛpɛɛpɛ (na ɛyɛ mmerɛwyɛ bi a wontumi nkwati nti), adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho no gu ahorow, mpɛn pii no ɛyɛ kɛse.<ref>http://www.theaustralian.com.au/technology/opinion/reliance-spells-end-of-road-for-ict-amateurs/story-e6frgb0o-1226636267865?nk=34fe4ab684629535daaf6a8fe6e6ef3d</ref>Sɛ nhwɛso no, asasewosow bewu ho suro abu so wɔ United States (U.S.), nanso sɛ obi hwe ase wɔ aguaree fam a, ekunkum nnipa pii;<ref>https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf</ref> na wɔ [[France]], United Kingdom ne U.S. no, nnipa a amumɔyɛsɛm de ba no sua koraa sen mmea a wɔn ahokafo akunkum wɔn wɔ fie no wɔ hɔ.<ref>https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf</ref><ref>https://www.womensaid.org.uk/what-is-femicide/</ref><ref>http://www.upworthy.com/dont-believe-in-the-war-on-women-would-a-body-count-change-your-mind</ref> Ɛhaw foforo a ɛfa adwene ho ne adwene a wɔtaa nya sɛ ahobammɔ nhyehyɛe bi a ɛwɔ hɔ ara kwa (te sɛ asraafo, anaasɛ antivirus software) kyerɛ ahobammɔ. Sɛ nhwɛso no, kɔmputa so ahobammɔ nhyehyɛe abien a wɔde ahyɛ afiri koro no ara so no betumi asiw wɔn ho wɔn ho kwan sɛ ɛnyɛ adwuma yiye, bere a nea ɔde di dwuma no fa no sɛ onya ahobammɔ a dwumadi biako pɛ betumi de ama no mmɔho abien no so mfaso. Ahobammɔ agoprama yɛ asɛmfua a ɛho hia kɛse ma nneɛma a ɛsakra adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho a ɛho nhia sɛ ɛka ahobammɔ ankasa. Sɛ nhwɛso no, ahobammɔ ho ahobammɔ ho sɛnkyerɛnne ahorow a wotumi hu, te sɛ ofie bi a ɛbɔ ne alarm nhyehyɛe no ho dawuru no betumi asiw obi a ɔreba mu kwan, sɛ́ ebia nhyehyɛe no yɛ adwuma yiye anaasɛ ɛnte saa. Saa ara nso na asraafo a wɔba kurow bi mmɔnten so kɛse wɔ amumɔyɛfo ntua akyi no betumi aboa ma ɔmanfo anya awerɛhyem, sɛ́ ebia ɛbɛtew asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wɔbɛtow ahyɛ wɔn so bio no so anaasɛ ɛntew. == Beaɛ a menyaa firiiɛ == t9570emuo25lqckjapwqm4sqbhmqpdb Ɔkuani 0 12376 132891 126680 2022-07-30T14:23:28Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Okuani''' yɛ obi a ɔde ne ho hyɛ asaase dwuma, ɔyɛ mfudeɛ ne nnɔbaeɛ.<ref>Dyer 2007, p. 1: "The word 'farmer' was originally used to describe a tenant paying a leasehold rent (a farm), often for holding a lord's manorial demesne. The use of the word was eventually extended to mean any tenant or owner of a large holding, though when Gregory King estimated that there were 150,000 farmers in the late seventeenth century he evidently defined them by their tenures, as freeholders were counted separately</ref> Wɔde saa din na ma nnipa a wɔdua nnɔbaeɛ,yɛn nkokɔ,orchards,vineyards ne mmoa afoforɔ. Asaase bɛtumi ayɛ Okuani deɛ anaasɛ ɔbɛtumi ayɛ adwuma ama asaase bi wura. Wɔ aman bi a mpuntuo wɔ mu no, okuani yɛ obi a asaase yɛ ne dea, ɛna wɔn a wɔfa wɔn adwuma mu no yɛ adwumayɛfoɔ. Saa ara nso na,wɔ nkyerɛkyerɛmu mu no, okuani yɛ obi a ɔma mfudeɛ asaase so aduane nyini anaa ɔyɛn mmoa bi te sɛ nsuomnam. Akuafoɔ bɛyɛ ɔpepem fa na ɛnyɛ adwuma kɛseɛ,a pii no ara wɔ aman a atu mpɔn a wɔboa nnipa ɔpepem wɔ sikafam.<ref>https://web.archive.org/web/20130505224355/http://www.ifad.org/operations/food/farmer.htm</ref> <ref>http://www.fao.org/3/i2953e/i2953e.pdf</ref> Ewiase nyinaa mmaa bɛboro ɔhamu nkyekyɛmu aduanan na yafa wɔn ma wɔyɛ adwuma wɔ afuom.<ref>http://www.fao.org/state-of-food-agriculture/2017/en/</ref> == Abakɔsɛm == Kuadwuma firi tete sɛdeɛ Neolithic a ɛwɔ esu wɔ saa berɛ no teɛ no. Wɔ Bronze Afe pɛn so no na Sumerianfoɔ wɔ obi a ɔnim asaase dwuma yɛ wɔ mpem num de kɔpem nan na wɔde wɔn ho to nsuo a wɔde gu nnɔbaeɛ no so. Sɛ wɔretwa nnɔbaeɛ wɔ ɛpɛ berɛ mu a nnipa mmiɛnsa ka wɔn ho bom yɛ ekuo baako.<ref>By the sweat of thy brow: Work in the Western world, Melvin Kranzberg, Joseph Gies, Putnam, 1975</ref> Tete akuafoɔ a ɛwɔ Egypt yɛɛ kua de wɔn ho too so na wɔnya wɔn nsuo firi Nile.<ref>Nicholson (2000) p. 514</ref> Kwan a wɔfa so yɛn mmoa ne titire kuayɔ, wɔ hɔ bɛyɛ sɛ mfeɛ mpem nie. Wɔyɛn kraman wɔ East Asia bɛyɛ mfeɛ mpem du num nie. Wɔyɛn mpɔnkye ne nnwan wɔ 8000 BCE wɔ Asia. Prako nso wɔ 7000 BCE wɔ Middle East ne China. Afurumu nso bɛn 4000 BCE.<ref>http://www.ansi.okstate.edu/breeds/</ref> Kuadwuma kuo Kuafoɔ yɛ wɔn a wɔfiri nkurase, mantam anaa wiase nyinaa akuafoɔ kuo anaa wɔn a wɔyɛ nsaase dwuma kuo na wɔbɛtumi de amanyɔsɛm awura mu ahoɔden so. Grange anamɔntuo a ɛwɔ [[United States]] dii dwuma bi a ɔmaa akuafoɔ nhyehyɛeɛ baa mu, ne titire nea ɛtoa keteke kwan ne wɔn a wɔn ani gye kuadwuma ho wɔ mfeɛ ahanu no mu. FNSEA a ɛwɔ France de wɔn ho gye amanyɔsɛm mu paa, ne titire sɛ ɛfa nnuane ho a. Wɔn a wɔde nnuane ba, ketewa ne akɛseɛ nyinaa no, International Federation of Agricultural Producers da wɔn adi wɔ wiase afanaa nyinaa, a ɛgyina hɔ ma akuafoɔ bɛboro ɔpepem ahansia wɔ akuafoɔ kuo bɛyɛ aha aduonu wɔ aman aduoson nkron mu. == Mfasoɔ a wɔnya == Wɔbɛtumi atɔn nnuane no bi ama dwam, akuafoɔ dwam, anaa afiri afuom hɔ. Wɔ amammuo bia wɔn sikasɛm wɔ soro no, akuafoɔ no abusuafoɔ no ankasa tumi di wɔn ara nnɔbaeɛ no anaasɛ mpɔtam no. == Akwanhyia a ɛwɔ kuadwuma mu == Yɛwɔ akwanhyia pii wɔ asase dwuma mu; kuadwuma yɛ dwumakuo bi a ɛyɛ hu paa. <ref>https://www.cdc.gov/niosh/topics/aginjury/</ref>Mmoa bi te sɛ nyanyankyerɛ, kakapɛ, nwowa, wasps ne hornet tumi ka akuafoɔ. Akuafoɔ sane de afidie a ɛbɛtumi apira anaa akum yɛ adwuma. Akuafoɔ bɛtumi anya honam yea afiri adwuma ntoatoasoɔ so.<ref>doi:10.1080/1059924x.2018.1458671. ISSN 1059-924X. <nowiki>PMID 30047854</nowiki>. S2CID 51719997</ref> == N'abɔseɛ == Asɛmfua "okuani" gyina hɔ ma obi a ɔgye toɔ firi obi a ɔhan dan a ɔyɛ adwuma wɔ asaase bi so ma efiewura. <ref>https://www.lexico.com/en/definition/farmer</ref>Asɛmfua no sesa bɛyɛɛ obi a ɔyɛ adwuma wɔ asaase bi so. Edin a na wɔde ma kuani yɛ "churl ne husbandman(okuani)".<ref>https://www.etymonline.com/word/farmer</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == arf5nht4olzfp1cmuzefrx681w2vi3z Ɔtwerɛtwerɛfoɔ / Ɔtwerɛtwerɛni 0 12388 132882 132621 2022-07-30T14:10:17Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} [[File:Secretary at work.jpg|thumb|Secretary at work, 2007]] '''ɔtwerɛwfo'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "ɔtwerɛfoɔ"}}), adwumayɛfo a wɔhwɛ adwuma so, anaa ankorankoro boafo yɛ obi a n’adwuma ne sɛ ɔbɛboa adwumayɛfo, a mpanyimfo ka ho, de adwuma no sohwɛ, nkitahodi, anaa ahyehyɛde no ho nimdeɛ ahorow di dwuma. Nanso ɛnsɛ sɛ wɔde saa dwumadie yi frafra ɔtwerɛwfoɔ panin dwumadie, a ɛsono ankorankoro boafoɔ. wobetumi ayɛ ankorankoro boafo nnwuma koraa de aboa adwumayɛfo foforo biako anaasɛ ebetumi ayɛ nea ɛbɛboa wɔn a wɔboro biako. Wɔ tebea afoforo mu no ɔkyerɛwfo yɛ fekuo anaa ahyehyɛde bi panin a ɔhwɛ nkrataakyerɛw so, gye asɔremma foforo, na ɔyɛ aban nhyiam ne nsɛm a esisi ho nhyehyɛe.<ref>https://nationalcareersservice.direct.gov.uk/advice/planning/jobprofiles/Pages/secretary.aspx</ref><ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/Robert%27s_Rules_of_Order</ref><ref>http://www.robertsrules.com/inbrief.html</ref> == Nnwuma ne dwumadie ahodoɔ == ɔtwerɛwfo a wɔsan frɛ no ankorankoro boafo (PA) anaa adwumayɛfo boafo no betumi anya adwumayɛ ho nnwuma pii. Wɔntaa mfa abodin "ɔkyerɛwfo" nni dwuma te sɛ mfe du du a atwam no, na asɛyɛde ahorow aba sɛnea mfiridwuma bere no te, a ɛhwehwɛ sɛ wonya nimdeɛ wɔ softwea te sɛ Microsoft Office suite of applications mu. Nnwuma no betumi ayɛ soronko sɛnea adwumakuw anaa ahyehyɛde no te ne ne kɛse te, na ebetumi ayɛ sikasɛm nhyehyɛe a wɔhwɛ so, nhoma a wɔbɛkora so, telefon so frɛ a wɔbɛkɔ, nsrahwɛfo a wobedi wɔn ho dwuma, wɛbsaet ahorow a wɔbɛhwɛ so, akwantu ho nhyehyɛe, ne ɛka ho amanneɛbɔ a wɔbɛyɛ. Akyerɛwfo nso betumi ahwɛ nhyiam anaa nhyiam a ɛkorɔn a wɔbɛyɛ ho nsɛm a ɛfa adwumayɛ ho nyinaa so na wɔayɛ wɔn asɛyɛde sɛ wɔbɛyɛ aduan a wɔde bɛma awia aduan nhyiam ho nhyehyɛe. Mpɛn pii no mpanyimfo bɛka akyerɛ wɔn boafo no sɛ ɔmfa simma no nkɔ nhyiam horow ase na onsiesie nhyiam ho nkrataa mma wɔnhwɛ mu.<ref>http://www.bls.gov/ooh/Office-and-Administrative-Support/Secretaries-and-administrative-assistants.htm/</ref> Wɔ nsɛm a wɔakyerɛw no akyi no, ebetumi ayɛ ɔkyerɛwfo no asɛyɛde sɛ ɔkora adwumakuw anaa ahyehyɛde bi kyerɛwtohɔ ahorow a aban de ma no nyinaa so.<ref name=":0" />Wɔsan nso bu ɔkyerɛwfo sɛ "ɔfese sohwɛfo". == Nsɛmfua asekyerɛ == Wonyaa asɛmfua no fii Latin asɛmfua secernere, "sɛ́ wobɛma nsonsonoe aba" anaa "sɛ wobɛtew mu", adeyɛ asɛm a ɛnyɛ adwuma (secretum) a ɛkyerɛ "wɔayi afi mu", a awiei koraa no ɛkyerɛ biribi a ɛyɛ kokoam anaasɛ kokoamsɛm, sɛnea ɛte wɔ Engiresi asɛmfua no ho no asumasɛm. Enti, na ɔkyerɛwfo yɛ obi a ɔhwɛ adwuma so wɔ kokoam, mpɛn pii no ma onipa bi a ɔwɔ tumi (ɔhene, pope, ne nea ɛkeka ho). Esiane sɛ nnɛyi ɔkyerɛwfo nnwuma taa da so ara yɛ kokoam nsɛm a odi ho dwuma nti, ntease ankasa a ɛwɔ wɔn abodin no mu no da so ara yɛ nokware.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/secretary?show=0&t=1391421751</ref> == Mfiase == Efi Renaissance bere so kosi afeha a ɛto so 19 awiei no, na mmarima a wɔde wɔn ho hyɛ da biara da nkrataakyerɛw ne tumidifo dwumadi ahorow mu no afa abodin sɛ ɔkyerɛwfo. Bere kɔɔ so no, te sɛ abodin pii no, wɔde asɛmfua no dii dwuma wɔ nnwuma pii a egu ahorow mu, na ɛde abodin ahorow a wɔabom ayɛ de akyerɛ ɔkyerɛwfo adwuma ahorow yiye, te sɛ ɔkyerɛwfo panyin anaa sikasɛm ho ɔkyerɛwfo. "Ɔkyerɛwfo" kɛkɛ kɔɔ so de dii dwuma sɛ asɛmfua tiawa bere a emu da hɔ wɔ nsɛm a ɛfa ho no mu anaasɛ dibea ahorow a ɛba fam koraa te sɛ ɔpanyin (ɔpanyin) a ɔhwɛ so no boafo a ɔhwɛ adwuma so, ankorankoro anaasɛ sɛ ɔkyerɛwfo adwumayɛbea bi muni. Bere a adwuma a ɛte saa a enni nkɛntɛnso kɛse no bɛyɛɛ mmea de kɛse na ɛtaa ba bere a adwumayɛfo a wɔyɛ adwuma wɔ ɔman ne ankorankoro nnwuma mu no dɔɔso no, wɔyɛɛ nsɛmfua foforo nso de kyerɛkyerɛɛ mu, te sɛ ankorankoro boafo == Nteteeɛ == wɔ [[United States]] no, ahokokwaw ahorow ne sɛnea wobetumi ayɛ nsakrae wɔ tebea foforo mu ho hia. Sɛnea ɛte no, wɔtaa pɛ mfe anan abodin krataa na mpɛn pii no wɔhwehwɛ sɛ wonya mfe abien abodin krataa. Ɔkwan foforo a wubetumi afa so ne sɛ wubenya adwumayɛfo adansedi krataa afi ɔman no fekuw bi hɔ. == Beaɛ a Menye mmoa firiɛ == 2u7aalddxowdp4jz6jiuqrlwzecq8j0 132883 132882 2022-07-30T14:10:51Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} [[File:Secretary at work.jpg|thumb|Secretary at work, 2007]] '''Ɔtwerɛwfo'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "ɔtwerɛfoɔ"}}), adwumayɛfo a wɔhwɛ adwuma so, anaa ankorankoro boafo yɛ obi a n’adwuma ne sɛ ɔbɛboa adwumayɛfo, a mpanyimfo ka ho, de adwuma no sohwɛ, nkitahodi, anaa ahyehyɛde no ho nimdeɛ ahorow di dwuma. Nanso ɛnsɛ sɛ wɔde saa dwumadie yi frafra ɔtwerɛwfoɔ panin dwumadie, a ɛsono ankorankoro boafoɔ. wobetumi ayɛ ankorankoro boafo nnwuma koraa de aboa adwumayɛfo foforo biako anaasɛ ebetumi ayɛ nea ɛbɛboa wɔn a wɔboro biako. Wɔ tebea afoforo mu no ɔkyerɛwfo yɛ fekuo anaa ahyehyɛde bi panin a ɔhwɛ nkrataakyerɛw so, gye asɔremma foforo, na ɔyɛ aban nhyiam ne nsɛm a esisi ho nhyehyɛe.<ref>https://nationalcareersservice.direct.gov.uk/advice/planning/jobprofiles/Pages/secretary.aspx</ref><ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/Robert%27s_Rules_of_Order</ref><ref>http://www.robertsrules.com/inbrief.html</ref> == Nnwuma ne dwumadie ahodoɔ == ɔtwerɛwfo a wɔsan frɛ no ankorankoro boafo (PA) anaa adwumayɛfo boafo no betumi anya adwumayɛ ho nnwuma pii. Wɔntaa mfa abodin "ɔkyerɛwfo" nni dwuma te sɛ mfe du du a atwam no, na asɛyɛde ahorow aba sɛnea mfiridwuma bere no te, a ɛhwehwɛ sɛ wonya nimdeɛ wɔ softwea te sɛ Microsoft Office suite of applications mu. Nnwuma no betumi ayɛ soronko sɛnea adwumakuw anaa ahyehyɛde no te ne ne kɛse te, na ebetumi ayɛ sikasɛm nhyehyɛe a wɔhwɛ so, nhoma a wɔbɛkora so, telefon so frɛ a wɔbɛkɔ, nsrahwɛfo a wobedi wɔn ho dwuma, wɛbsaet ahorow a wɔbɛhwɛ so, akwantu ho nhyehyɛe, ne ɛka ho amanneɛbɔ a wɔbɛyɛ. Akyerɛwfo nso betumi ahwɛ nhyiam anaa nhyiam a ɛkorɔn a wɔbɛyɛ ho nsɛm a ɛfa adwumayɛ ho nyinaa so na wɔayɛ wɔn asɛyɛde sɛ wɔbɛyɛ aduan a wɔde bɛma awia aduan nhyiam ho nhyehyɛe. Mpɛn pii no mpanyimfo bɛka akyerɛ wɔn boafo no sɛ ɔmfa simma no nkɔ nhyiam horow ase na onsiesie nhyiam ho nkrataa mma wɔnhwɛ mu.<ref>http://www.bls.gov/ooh/Office-and-Administrative-Support/Secretaries-and-administrative-assistants.htm/</ref> Wɔ nsɛm a wɔakyerɛw no akyi no, ebetumi ayɛ ɔkyerɛwfo no asɛyɛde sɛ ɔkora adwumakuw anaa ahyehyɛde bi kyerɛwtohɔ ahorow a aban de ma no nyinaa so.<ref name=":0" />Wɔsan nso bu ɔkyerɛwfo sɛ "ɔfese sohwɛfo". == Nsɛmfua asekyerɛ == Wonyaa asɛmfua no fii Latin asɛmfua secernere, "sɛ́ wobɛma nsonsonoe aba" anaa "sɛ wobɛtew mu", adeyɛ asɛm a ɛnyɛ adwuma (secretum) a ɛkyerɛ "wɔayi afi mu", a awiei koraa no ɛkyerɛ biribi a ɛyɛ kokoam anaasɛ kokoamsɛm, sɛnea ɛte wɔ Engiresi asɛmfua no ho no asumasɛm. Enti, na ɔkyerɛwfo yɛ obi a ɔhwɛ adwuma so wɔ kokoam, mpɛn pii no ma onipa bi a ɔwɔ tumi (ɔhene, pope, ne nea ɛkeka ho). Esiane sɛ nnɛyi ɔkyerɛwfo nnwuma taa da so ara yɛ kokoam nsɛm a odi ho dwuma nti, ntease ankasa a ɛwɔ wɔn abodin no mu no da so ara yɛ nokware.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/secretary?show=0&t=1391421751</ref> == Mfiase == Efi Renaissance bere so kosi afeha a ɛto so 19 awiei no, na mmarima a wɔde wɔn ho hyɛ da biara da nkrataakyerɛw ne tumidifo dwumadi ahorow mu no afa abodin sɛ ɔkyerɛwfo. Bere kɔɔ so no, te sɛ abodin pii no, wɔde asɛmfua no dii dwuma wɔ nnwuma pii a egu ahorow mu, na ɛde abodin ahorow a wɔabom ayɛ de akyerɛ ɔkyerɛwfo adwuma ahorow yiye, te sɛ ɔkyerɛwfo panyin anaa sikasɛm ho ɔkyerɛwfo. "Ɔkyerɛwfo" kɛkɛ kɔɔ so de dii dwuma sɛ asɛmfua tiawa bere a emu da hɔ wɔ nsɛm a ɛfa ho no mu anaasɛ dibea ahorow a ɛba fam koraa te sɛ ɔpanyin (ɔpanyin) a ɔhwɛ so no boafo a ɔhwɛ adwuma so, ankorankoro anaasɛ sɛ ɔkyerɛwfo adwumayɛbea bi muni. Bere a adwuma a ɛte saa a enni nkɛntɛnso kɛse no bɛyɛɛ mmea de kɛse na ɛtaa ba bere a adwumayɛfo a wɔyɛ adwuma wɔ ɔman ne ankorankoro nnwuma mu no dɔɔso no, wɔyɛɛ nsɛmfua foforo nso de kyerɛkyerɛɛ mu, te sɛ ankorankoro boafo == Nteteeɛ == wɔ [[United States]] no, ahokokwaw ahorow ne sɛnea wobetumi ayɛ nsakrae wɔ tebea foforo mu ho hia. Sɛnea ɛte no, wɔtaa pɛ mfe anan abodin krataa na mpɛn pii no wɔhwehwɛ sɛ wonya mfe abien abodin krataa. Ɔkwan foforo a wubetumi afa so ne sɛ wubenya adwumayɛfo adansedi krataa afi ɔman no fekuw bi hɔ. == Beaɛ a Menye mmoa firiɛ == 7ejfab1h1i2c67dtc0mb1chlh53yaiz 132884 132883 2022-07-30T14:11:22Z Warmglow 8472 /* Mfiase */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} [[File:Secretary at work.jpg|thumb|Secretary at work, 2007]] '''Ɔtwerɛwfo'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "ɔtwerɛfoɔ"}}), adwumayɛfo a wɔhwɛ adwuma so, anaa ankorankoro boafo yɛ obi a n’adwuma ne sɛ ɔbɛboa adwumayɛfo, a mpanyimfo ka ho, de adwuma no sohwɛ, nkitahodi, anaa ahyehyɛde no ho nimdeɛ ahorow di dwuma. Nanso ɛnsɛ sɛ wɔde saa dwumadie yi frafra ɔtwerɛwfoɔ panin dwumadie, a ɛsono ankorankoro boafoɔ. wobetumi ayɛ ankorankoro boafo nnwuma koraa de aboa adwumayɛfo foforo biako anaasɛ ebetumi ayɛ nea ɛbɛboa wɔn a wɔboro biako. Wɔ tebea afoforo mu no ɔkyerɛwfo yɛ fekuo anaa ahyehyɛde bi panin a ɔhwɛ nkrataakyerɛw so, gye asɔremma foforo, na ɔyɛ aban nhyiam ne nsɛm a esisi ho nhyehyɛe.<ref>https://nationalcareersservice.direct.gov.uk/advice/planning/jobprofiles/Pages/secretary.aspx</ref><ref name=":0">https://en.m.wikipedia.org/wiki/Robert%27s_Rules_of_Order</ref><ref>http://www.robertsrules.com/inbrief.html</ref> == Nnwuma ne dwumadie ahodoɔ == ɔtwerɛwfo a wɔsan frɛ no ankorankoro boafo (PA) anaa adwumayɛfo boafo no betumi anya adwumayɛ ho nnwuma pii. Wɔntaa mfa abodin "ɔkyerɛwfo" nni dwuma te sɛ mfe du du a atwam no, na asɛyɛde ahorow aba sɛnea mfiridwuma bere no te, a ɛhwehwɛ sɛ wonya nimdeɛ wɔ softwea te sɛ Microsoft Office suite of applications mu. Nnwuma no betumi ayɛ soronko sɛnea adwumakuw anaa ahyehyɛde no te ne ne kɛse te, na ebetumi ayɛ sikasɛm nhyehyɛe a wɔhwɛ so, nhoma a wɔbɛkora so, telefon so frɛ a wɔbɛkɔ, nsrahwɛfo a wobedi wɔn ho dwuma, wɛbsaet ahorow a wɔbɛhwɛ so, akwantu ho nhyehyɛe, ne ɛka ho amanneɛbɔ a wɔbɛyɛ. Akyerɛwfo nso betumi ahwɛ nhyiam anaa nhyiam a ɛkorɔn a wɔbɛyɛ ho nsɛm a ɛfa adwumayɛ ho nyinaa so na wɔayɛ wɔn asɛyɛde sɛ wɔbɛyɛ aduan a wɔde bɛma awia aduan nhyiam ho nhyehyɛe. Mpɛn pii no mpanyimfo bɛka akyerɛ wɔn boafo no sɛ ɔmfa simma no nkɔ nhyiam horow ase na onsiesie nhyiam ho nkrataa mma wɔnhwɛ mu.<ref>http://www.bls.gov/ooh/Office-and-Administrative-Support/Secretaries-and-administrative-assistants.htm/</ref> Wɔ nsɛm a wɔakyerɛw no akyi no, ebetumi ayɛ ɔkyerɛwfo no asɛyɛde sɛ ɔkora adwumakuw anaa ahyehyɛde bi kyerɛwtohɔ ahorow a aban de ma no nyinaa so.<ref name=":0" />Wɔsan nso bu ɔkyerɛwfo sɛ "ɔfese sohwɛfo". == Nsɛmfua asekyerɛ == Wonyaa asɛmfua no fii Latin asɛmfua secernere, "sɛ́ wobɛma nsonsonoe aba" anaa "sɛ wobɛtew mu", adeyɛ asɛm a ɛnyɛ adwuma (secretum) a ɛkyerɛ "wɔayi afi mu", a awiei koraa no ɛkyerɛ biribi a ɛyɛ kokoam anaasɛ kokoamsɛm, sɛnea ɛte wɔ Engiresi asɛmfua no ho no asumasɛm. Enti, na ɔkyerɛwfo yɛ obi a ɔhwɛ adwuma so wɔ kokoam, mpɛn pii no ma onipa bi a ɔwɔ tumi (ɔhene, pope, ne nea ɛkeka ho). Esiane sɛ nnɛyi ɔkyerɛwfo nnwuma taa da so ara yɛ kokoam nsɛm a odi ho dwuma nti, ntease ankasa a ɛwɔ wɔn abodin no mu no da so ara yɛ nokware.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/secretary?show=0&t=1391421751</ref> == Mfiase == Efi Renaissance bere so kosi afeha a ɛto so 19 awiei no, na mmarima a wɔde wɔn ho hyɛ da biara da nkrataakyerɛw ne tumidifo dwumadi ahorow mu no afa abodin sɛ ɔkyerɛwfo. Bere kɔɔ so no, te sɛ abodin pii no, wɔde asɛmfua no dii dwuma wɔ nnwuma pii a egu ahorow mu, na ɛde abodin ahorow a wɔabom ayɛ de akyerɛ ɔkyerɛwfo adwuma ahorow yiye, te sɛ ɔkyerɛwfo panyin anaa sikasɛm ho ɔkyerɛwfo. "Ɔkyerɛwfo" kɛkɛ kɔɔ so de dii dwuma sɛ asɛmfua tiawa bere a emu da hɔ wɔ nsɛm a ɛfa ho no mu anaasɛ dibea ahorow a ɛba fam koraa te sɛ ɔpanyin (ɔpanyin) a ɔhwɛ so no boafo a ɔhwɛ adwuma so, ankorankoro anaasɛ sɛ ɔkyerɛwfo adwumayɛbea bi muni. Bere a adwuma a ɛte saa a enni nkɛntɛnso kɛse no bɛyɛɛ mmea de kɛse na ɛtaa ba bere a adwumayɛfo a wɔyɛ adwuma wɔ ɔman ne ankorankoro nnwuma mu no dɔɔso no, wɔyɛɛ nsɛmfua foforo nso de kyerɛkyerɛɛ mu, te sɛ ankorankoro boafo == Nteteeɛ == Wɔ [[United States]] no, ahokokwaw ahorow ne sɛnea wobetumi ayɛ nsakrae wɔ tebea foforo mu ho hia. Sɛnea ɛte no, wɔtaa pɛ mfe anan abodin krataa na mpɛn pii no wɔhwehwɛ sɛ wonya mfe abien abodin krataa. Ɔkwan foforo a wubetumi afa so ne sɛ wubenya adwumayɛfo adansedi krataa afi ɔman no fekuw bi hɔ. == Beaɛ a Menye mmoa firiɛ == sffunuu5h6nc5jvvsenel91prkysig0 Ɔdwadini 0 12389 132875 130194 2022-07-30T14:06:00Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Adwadifo'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Adwadifoɔ"}}) betumi atwe adwene asi: * Oguadifo, adetɔnfo anaa obi a ɔbɔ mmɔden mpɛn pii sɛ ɔbɛtɔ ade kɛse na watɔn akyiri yi de anya mfaso * Owura a ɔwɔ aguadibea bi, faako a na wɔde nneɛma a wɔayɛ ne kurom hɔfo sesa de aboa nhoma ne aboa nhoma. * Oguadifo (sikasɛm), obi a ɔtɔ na ɔtɔn sikasɛm ho nneɛma te sɛ stocks, bonds, derivatives, ne nea ɛkeka ho. * Trader Classified Media, adwumakuw a wɔde dawurubɔ ahyɛ mu * Trader Media East, adwumakuw a ɛso sen biara a wɔbɔ ho dawuru wɔ Europa Mfinimfini ne Apuei Fam * Trader (aseresɛm), ayɛsɛm mu nnipa baanu a ɛsono wɔn ho wɔn ho wɔ Marvel Comics amansan no mu din * "The Trader", dwom a The Beach Boys yɛe a efi wɔn album Holland mu * Aguadifoɔ hyɛn, hyɛmma anaa hyɛn a ɛde nneɛma kɔ anaa ɛfa akwantufoɔ a wɔfa wɔn ho ka. Eyi nka anigyede hyɛn a wɔmfa akwantufo nkɔfa ne akohyɛn nka ho == AguadifoEdit == Nneɛma a wɔde yɛ nneɛma a ɛwɔ Shangri-La Hotels ase no mu biako Traders (video game), DOS video so agodie a wotintimii wɔ 1991 mu Traders (TV so dwumadi ahorow) (1996–2000), Canada drama wɔ Wiase Nyinaa Television Network so ohn2df1rmgjeqbemt53tswciernxxcs 132876 132875 2022-07-30T14:06:27Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Adwadifo'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Adwadifoɔ"}}) betumi atwe adwene asi: * Oguadifo, adetɔnfo anaa obi a ɔbɔ mmɔden mpɛn pii sɛ ɔbɛtɔ ade kɛse na watɔn akyiri yi de anya mfaso * Owura a ɔwɔ aguadibea bi, faako a na wɔde nneɛma a wɔayɛ ne kurom hɔfo sesa de aboa nhoma ne aboa nhoma. * Oguadifo (sikasɛm), obi a ɔtɔ na ɔtɔn sikasɛm ho nneɛma te sɛ stocks, bonds, derivatives, ne nea ɛkeka ho. * Trader Classified Media, adwumakuw a wɔde dawurubɔ ahyɛ mu * Trader Media East, adwumakuw a ɛso sen biara a wɔbɔ ho dawuru wɔ Europa Mfinimfini ne Apuei Fam * Trader (aseresɛm), ayɛsɛm mu nnipa baanu a ɛsono wɔn ho wɔn ho wɔ Marvel Comics amansan no mu din * "The Trader", dwom a The Beach Boys yɛe a efi wɔn album Holland mu * Aguadifoɔ hyɛn, hyɛmma anaa hyɛn a ɛde nneɛma kɔ anaa ɛfa akwantufoɔ a wɔfa wɔn ho ka. Eyi nka anigyede hyɛn a wɔmfa akwantufo nkɔfa ne akohyɛn nka ho == AguadifoEdit == * Nneɛma a wɔde yɛ nneɛma a ɛwɔ Shangri-La Hotels ase no mu biako * Traders (video game), DOS video so agodie a wotintimii wɔ 1991 mu * Traders (TV so dwumadi ahorow) (1996–2000), Canada drama wɔ Wiase Nyinaa Television Network so n3dxvff4mhc80xo4odsk9grqpdioph6 Ntoasoɔ Sukuu 0 12395 132872 132634 2022-07-30T14:00:35Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ntoaso sukuu'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Ntoasoɔ Sukuu"}}) kyerɛkyerɛ asoɛe bi a ɛma ntoaso sukuu mu na ɛsan nso taa de ɔdan a eyi kɔ so no ka ho. Ntoaso sukuu ahorow bi de ntoaso sukuu a ɛwɔ fam (mfe 11 kosi 14) ne ntoaso sukuu (mfe 14 kosi 18) nyinaa ma, i.e., ISCED nsenia no fã 2 ne 3 nyinaa, nanso wobetumi de eyinom nso ama wɔ sukuu ahorow a ɛsono emu biara mu. Wɔ U.S. no, ntoaso sukuu nhyehyɛe no wɔ mfinimfini sukuu ne ntoaso sukuu ahorow a ɛsono emu biara. Wɔ UK no, ɔman sukuu dodow no ara ne sukuu ahorow a ankorankoro de sika ma no ma asuafo a wɔadi fi mfe 11–16 anaa 11–18; UK ankorankoro sukuu ahorow bi a ɛyɛ fɛ, i.e. ɔman sukuu ahorow, gye asuafo a wɔadi fi mfe 13 kosi 18 tom.<ref>https://www.hmc.org.uk/about-hmc/projects/the-british-education-system/</ref><ref>https://www.harrowschool.org.uk/admissions/admissions-home</ref><ref>https://www.etoncollege.com/admissions/entry-to-eton/</ref> Ntoaso sukuu ahodoɔ di akyi fi mfitiase sukuu ahodoɔ mu na wosiesie wɔn ho ma adwumayɛ anaa sukuupɔn ahorow. Mpɛn pii no, ɛyɛ nhyɛ ma asuafoɔ kɔ sukuu kɔsi sɛ wɔbɛdi mfeɛ 16. Ahyehyɛdeɛ, adan, ne nsɛmfua no yɛ soronko kɛseɛ anaa kakraa bi wɔ ɔman biara mu.<ref>http://www.unesco.org/education/information/nfsunesco/doc/isced_1997.htm</ref><ref>https://web.archive.org/web/20170525154803/http://www.uis.unesco.org/Education/Documents/isced-2011-en.pdf</ref> == Nhomasua mu gyinabea ahodoɔ == Wɔ ISCED 2011 nwomasua nsenia<ref name=":0">http://uis.unesco.org/sites/default/files/documents/international-standard-classification-of-education-isced-2011-en.pdf</ref> mu no, ɔfa 2 ne 3 no ne ntoasoɔ sukuu a ɛte sɛ deɛ ɛdidi soɔ yi hyia: Ntoaso sukuu a ɛwɔ fam - Ntoaso sukuu fã a edi kan a wɔde si mfitiase nhomasua so, mpɛn pii no wɔde adesua nhyehyɛe a ɛfa adesua ho kɛse. Asuafoɔ no taa di bɛyɛ mfeɛ 12–16.<ref name=":0" /> Ntoaso sukuu adesua - Ntoaso sukuu fã a ɛto so abien ne adesua a etwa to a ɛwɔ sukuupɔn mu ma asuafo a wɔtaa di mfe 16–18, a wosiesie wɔn ho ma sukuupɔn/mpanyin nhomasua anaasɛ wɔde adwuma a ɛfa ahokokwaw ho ma. Mpɛn pii no ɛne asɛmti ahorow a wɔpaw ne nsuten ahorow a ɛkɔ soro.<ref name=":0" /> == Nsɛmfua: nkyerɛkyerɛmu ahorow a ɛfa akuw ahodoɔ ho. == Wɔ wiase a wɔka Borɔfo kasa no mu no, nhyehyɛe abiɛsa na wɔde di dwuma kɛse de kyerɛkyerɛ mfe a abofra no adi mu. Nea edi kan ne ‘mfe a ɛne no sɛ’; afei aman a wɔde wɔn nhomasua nhyehyɛe gyina ‘English nhwɛso’ so no de akwan abien no mu biako di dwuma de kyerɛ afe kuw no, bere a aman a wɔde wɔn nhyehyɛe gyina ‘Amerika K-12 nhwɛso’ so no frɛ wɔn afe akuw ahorow no sɛ ‘abasobɔde’. Wɔahyehyɛ Irelandfo nhwɛso no te sɛ Engiresifo nhwɛso no, nanso ɛwɔ nsonsonoe kɛse wɔ nkyerɛwde ahorow ho. Saa nsɛmfua yi trɛw kɔ nhwehwɛmu nhoma ahorow no mu. Aman bi a wɔde toto ho wɔ ase ha:<ref>https://trans4mind.com/personal_development/writing/Readability_software/briishAmericanComparison.htm</ref> :<ref name="ward">{{cite web|last1=Ward|first1=Ken|title=British and American Systems (Grades)|url=https://trans4mind.com/personal_development/writing/Readability_software/briishAmericanComparison.htm|url-status=live|access-date=30 March 2017|website=trans4mind.com|language=en|archive-date=31 March 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170331205354/https://trans4mind.com/personal_development/writing/Readability_software/briishAmericanComparison.htm}}</ref> {| class="wikitable" |+Secondary cohorts |- ! colspan="2" |Equivalent age|| 11–12 || 12–13 || 13–14 || 14–15 || 15–16 || 16–17 || 17–18 |- | rowspan="2" |[[United States]] | Grade ||6||7||8 ||9||10 ||11||12 |- | Nickname || || || ||[[Freshman]]||[[Sophomore]]||[[Junior (education year)|Junior]]||[[Senior (education)|Senior]] |- | rowspan="4" |[[United Kingdom]] | [[England]]/[[Wales]]: Form ||First ||Second ||Third ||Fourth||Fifth ||Lower Sixth||Upper Sixth |- | England/Wales: Year ||7||8||9||10||11||12||13 |- |[[Scotland]] | |S1 |S2 |S3 |S4 |S5 |S6 |- |[[Northern Ireland]]: Year |8 |9 |10 |11 |12 |13 |14 |- | rowspan="2" |[[Republic of Ireland]] |Other name | |Junior Cycle |Junior Cycle |Junior Cycle |Transition Year |Senior Cycle |Senior Cycle |- |Class & year |6th Class |1st Year |2nd Year |3rd Year |4th Year |5th Year |6th Year |- | rowspan="3" |[[Jamaica]] |Form |First |Second |Third |Fourth |Fifth |Lower Sixth (6B) |Upper Sixth (6A) |- |Year |7 |8 |9 |10 |11 |12 |13 |- |Grouping | colspan="3" |Lower School | colspan="2" |Upper School | colspan="2" |Sixth Form Programme |- | colspan="2" |ISCED level||2 ||2 ||2 ||3||3 ||3 ||3 <ref name="ward" /> |- | rowspan="2" |[[Indonesia]] | Grade ||6||7||8 ||9||10 ||11||12 |- | Nickname || SD Kelas 6 || SMP Kelas 7 || SMP Kelas 8 || SMP Kelas 9 || SMA Kelas 10 || SMA Kelas 11 || SMA Kelas 12 |} == Mmara nhyehyɛ == Sukuu ahorow wɔ hɔ wɔ mmara nhyehyɛe a emu yɛ den mu, baabi a wobetumi afa mpɔtam hɔ atumfoɔ ne wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu no so abu akontaa akyerɛ asɔre no, ɔman no. Wɔ [[England]] (nanso ɛho hia sɛ ɛwɔ United Kingdom mmeae afoforo) no, sukuu ahorow asia na ɛwɔ hɔ a ɔman no tua ho ka a ɛne ankorankoro nnwuma no di nsɛ. Ɔman no ani gye ho sɛ wɔbɛbɔ nsɛm ho ban wɔ sukuu ahorow nyinaa mu. Mmara hwehwɛ sɛ sukuu ahorow a ɔman no de sika ma wɔ England no nyinaa nya wɛbsaet a ɛsɛ sɛ wotintim wɔn nniso, sikasɛm, adesua nhyehyɛe ho adwene ne adwumayɛfo ne asuafo ahobammɔ ho nhyehyɛe ahorow ho nsɛm na ama wɔadi ' The School Information (England) (Amendment) Regulations 2012 and 2016 so '. Ofsted hwɛ eyinom so.[8][9] == Nsusuwii nhyehyɛe == Sukuu dan ho nhyehyɛe nkɔ so wɔ baabi a wɔtew wɔn ho. Ɛsɛ sɛ ɔdan no (anaa sukuu dan no mu) no fa: Adesua nhyehyɛe mu nsɛm Akwan a wɔfa so kyerɛkyerɛ Ka a wɔbɔ Nhomasua a ɛwɔ amammui nhyehyɛe no mu Sukuu dan a wɔde di dwuma (wɔ mpɔtam hɔ nso) . Anohyeto ahorow a wɛbsaet no de ba Design nyansapɛ Ɔman biara benya nhomasua nhyehyɛe ne nneɛma a ɛho hia titiriw.[10] Ɛsɛ sɛ sukuu ahorow no nya asuafo, adwumayɛfo, nneɛma a wɔkora so, mfiri ne anyinam ahoɔden nhyehyɛe, adwumayɛfo a wɔboa, adwumayɛfo a wɔboa ne adwumayɛfo. Wobetumi ahu adan dodow a wɔhwehwɛ no afi sukuu no nhoma mmobɔwee a wɔhyɛɛ ho nkɔm ne beae a wohia no mu. Sɛnea gyinapɛn ahorow a wɔde di dwuma wɔ United Kingdom kyerɛ no, ɛsɛ sɛ adesuadan a wɔde sukuufo 30 betumi atra mu no yɛ m2 55, anaasɛ sɛ yɛbɛma no ayamye kɛse a, ɛyɛ m2 62. Ɛsɛ sɛ adwini dan a ɛwɔ hɔ nyinaa ma asuafo 30 no yɛ 83 m2, nanso ɛyɛ 104 m2 ma 3D ntama adwuma. Ɛsɛ sɛ drama studio anaa nyansahu mu aduruyɛdan titiriw a wɔde nnipa 30 yɛ no yɛ 90 m2. Wɔde nhwɛso ahorow ama wɔ sɛnea wobetumi asiesie eyi ama 1,200 beae a ɛto so abien (practical specialism).[11] na 1,850 nya ntoaso sukuu.[12] == Beaeɛ a menye firiɛ == lr0dg5nwipada32uklmmi7on6b2u4cm 132873 132872 2022-07-30T14:01:29Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Ntoaso sukuu'''({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Ntoasoɔ Sukuu"}}) kyerɛkyerɛ asoɛe bi a ɛma ntoaso sukuu mu na ɛsan nso taa de ɔdan a eyi kɔ so no ka ho. Ntoaso sukuu ahorow bi de ntoaso sukuu a ɛwɔ fam (mfe 11 kosi 14) ne ntoaso sukuu (mfe 14 kosi 18) nyinaa ma, i.e., ISCED nsenia no fã 2 ne 3 nyinaa, nanso wobetumi de eyinom nso ama wɔ sukuu ahorow a ɛsono emu biara mu. Wɔ U.S. no, ntoaso sukuu nhyehyɛe no wɔ mfinimfini sukuu ne ntoaso sukuu ahorow a ɛsono emu biara. Wɔ UK no, ɔman sukuu dodow no ara ne sukuu ahorow a ankorankoro de sika ma no ma asuafo a wɔadi fi mfe 11–16 anaa 11–18; UK ankorankoro sukuu ahorow bi a ɛyɛ fɛ, i.e. ɔman sukuu ahorow, gye asuafo a wɔadi fi mfe 13 kosi 18 tom.<ref>https://www.hmc.org.uk/about-hmc/projects/the-british-education-system/</ref><ref>https://www.harrowschool.org.uk/admissions/admissions-home</ref><ref>https://www.etoncollege.com/admissions/entry-to-eton/</ref> Ntoaso sukuu ahodoɔ di akyi fi mfitiase sukuu ahodoɔ mu na wosiesie wɔn ho ma adwumayɛ anaa sukuupɔn ahorow. Mpɛn pii no, ɛyɛ nhyɛ ma asuafoɔ kɔ sukuu kɔsi sɛ wɔbɛdi mfeɛ 16. Ahyehyɛdeɛ, adan, ne nsɛmfua no yɛ soronko kɛseɛ anaa kakraa bi wɔ ɔman biara mu.<ref>http://www.unesco.org/education/information/nfsunesco/doc/isced_1997.htm</ref><ref>https://web.archive.org/web/20170525154803/http://www.uis.unesco.org/Education/Documents/isced-2011-en.pdf</ref> == Nhomasua mu gyinabea ahodoɔ == Wɔ ISCED 2011 nwomasua nsenia<ref name=":0">http://uis.unesco.org/sites/default/files/documents/international-standard-classification-of-education-isced-2011-en.pdf</ref> mu no, ɔfa 2 ne 3 no ne ntoasoɔ sukuu a ɛte sɛ deɛ ɛdidi soɔ yi hyia: Ntoaso sukuu a ɛwɔ fam - Ntoaso sukuu fã a edi kan a wɔde si mfitiase nhomasua so, mpɛn pii no wɔde adesua nhyehyɛe a ɛfa adesua ho kɛse. Asuafoɔ no taa di bɛyɛ mfeɛ 12–16.<ref name=":0" /> Ntoaso sukuu adesua - Ntoaso sukuu fã a ɛto so abien ne adesua a etwa to a ɛwɔ sukuupɔn mu ma asuafo a wɔtaa di mfe 16–18, a wosiesie wɔn ho ma sukuupɔn/mpanyin nhomasua anaasɛ wɔde adwuma a ɛfa ahokokwaw ho ma. Mpɛn pii no ɛne asɛmti ahorow a wɔpaw ne nsuten ahorow a ɛkɔ soro.<ref name=":0" /> == Nsɛmfua: nkyerɛkyerɛmu ahorow a ɛfa akuw ahodoɔ ho. == Wɔ wiase a wɔka Borɔfo kasa no mu no, nhyehyɛe abiɛsa na wɔde di dwuma kɛse de kyerɛkyerɛ mfe a abofra no adi mu. Nea edi kan ne ‘mfe a ɛne no sɛ’; afei aman a wɔde wɔn nhomasua nhyehyɛe gyina ‘English nhwɛso’ so no de akwan abien no mu biako di dwuma de kyerɛ afe kuw no, bere a aman a wɔde wɔn nhyehyɛe gyina ‘Amerika K-12 nhwɛso’ so no frɛ wɔn afe akuw ahorow no sɛ ‘abasobɔde’. Wɔahyehyɛ Irelandfo nhwɛso no te sɛ Engiresifo nhwɛso no, nanso ɛwɔ nsonsonoe kɛse wɔ nkyerɛwde ahorow ho. Saa nsɛmfua yi trɛw kɔ nhwehwɛmu nhoma ahorow no mu. Aman bi a wɔde toto ho wɔ ase ha:<ref>https://trans4mind.com/personal_development/writing/Readability_software/briishAmericanComparison.htm</ref> :<ref name="ward">{{cite web|last1=Ward|first1=Ken|title=British and American Systems (Grades)|url=https://trans4mind.com/personal_development/writing/Readability_software/briishAmericanComparison.htm|url-status=live|access-date=30 March 2017|website=trans4mind.com|language=en|archive-date=31 March 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170331205354/https://trans4mind.com/personal_development/writing/Readability_software/briishAmericanComparison.htm}}</ref> {| class="wikitable" |+Secondary cohorts |- ! colspan="2" |Equivalent age|| 11–12 || 12–13 || 13–14 || 14–15 || 15–16 || 16–17 || 17–18 |- | rowspan="2" |[[United States]] | Grade ||6||7||8 ||9||10 ||11||12 |- | Nickname || || || ||[[Freshman]]||[[Sophomore]]||[[Junior (education year)|Junior]]||[[Senior (education)|Senior]] |- | rowspan="4" |[[United Kingdom]] | [[England]]/[[Wales]]: Form ||First ||Second ||Third ||Fourth||Fifth ||Lower Sixth||Upper Sixth |- | England/Wales: Year ||7||8||9||10||11||12||13 |- |[[Scotland]] | |S1 |S2 |S3 |S4 |S5 |S6 |- |[[Northern Ireland]]: Year |8 |9 |10 |11 |12 |13 |14 |- | rowspan="2" |[[Republic of Ireland]] |Other name | |Junior Cycle |Junior Cycle |Junior Cycle |Transition Year |Senior Cycle |Senior Cycle |- |Class & year |6th Class |1st Year |2nd Year |3rd Year |4th Year |5th Year |6th Year |- | rowspan="3" |[[Jamaica]] |Form |First |Second |Third |Fourth |Fifth |Lower Sixth (6B) |Upper Sixth (6A) |- |Year |7 |8 |9 |10 |11 |12 |13 |- |Grouping | colspan="3" |Lower School | colspan="2" |Upper School | colspan="2" |Sixth Form Programme |- | colspan="2" |ISCED level||2 ||2 ||2 ||3||3 ||3 ||3 <ref name="ward" /> |- | rowspan="2" |[[Indonesia]] | Grade ||6||7||8 ||9||10 ||11||12 |- | Nickname || SD Kelas 6 || SMP Kelas 7 || SMP Kelas 8 || SMP Kelas 9 || SMA Kelas 10 || SMA Kelas 11 || SMA Kelas 12 |} == Mmara nhyehyɛ == Sukuu ahorow wɔ hɔ wɔ mmara nhyehyɛe a emu yɛ den mu, baabi a wobetumi afa mpɔtam hɔ atumfoɔ ne wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu no so abu akontaa akyerɛ asɔre no, ɔman no. Wɔ [[England]] (nanso ɛho hia sɛ ɛwɔ United Kingdom mmeae afoforo) no, sukuu ahorow asia na ɛwɔ hɔ a ɔman no tua ho ka a ɛne ankorankoro nnwuma no di nsɛ. Ɔman no ani gye ho sɛ wɔbɛbɔ nsɛm ho ban wɔ sukuu ahorow nyinaa mu. Mmara hwehwɛ sɛ sukuu ahorow a ɔman no de sika ma wɔ England no nyinaa nya wɛbsaet a ɛsɛ sɛ wotintim wɔn nniso, sikasɛm, adesua nhyehyɛe ho adwene ne adwumayɛfo ne asuafo ahobammɔ ho nhyehyɛe ahorow ho nsɛm na ama wɔadi ' The School Information (England) (Amendment) Regulations 2012 and 2016 so '. Ofsted hwɛ eyinom so.[8][9] == Nsusuwii nhyehyɛe == Sukuu dan ho nhyehyɛe nkɔ so wɔ baabi a wɔtew wɔn ho. Ɛsɛ sɛ ɔdan no (anaa sukuu dan no mu) no fa: * Adesua nhyehyɛe mu nsɛm * Akwan a wɔfa so kyerɛkyerɛ * Ka a wɔbɔ * Nhomasua a ɛwɔ amammui nhyehyɛe no mu * Sukuu dan a wɔde di dwuma (wɔ mpɔtam hɔ nso) . * Anohyeto ahorow a wɛbsaet no de ba * Design nyansapɛ Ɔman biara benya nhomasua nhyehyɛe ne nneɛma a ɛho hia titiriw.[10] Ɛsɛ sɛ sukuu ahorow no nya asuafo, adwumayɛfo, nneɛma a wɔkora so, mfiri ne anyinam ahoɔden nhyehyɛe, adwumayɛfo a wɔboa, adwumayɛfo a wɔboa ne adwumayɛfo. Wobetumi ahu adan dodow a wɔhwehwɛ no afi sukuu no nhoma mmobɔwee a wɔhyɛɛ ho nkɔm ne beae a wohia no mu. Sɛnea gyinapɛn ahorow a wɔde di dwuma wɔ United Kingdom kyerɛ no, ɛsɛ sɛ adesuadan a wɔde sukuufo 30 betumi atra mu no yɛ m2 55, anaasɛ sɛ yɛbɛma no ayamye kɛse a, ɛyɛ m2 62. Ɛsɛ sɛ adwini dan a ɛwɔ hɔ nyinaa ma asuafo 30 no yɛ 83 m2, nanso ɛyɛ 104 m2 ma 3D ntama adwuma. Ɛsɛ sɛ drama studio anaa nyansahu mu aduruyɛdan titiriw a wɔde nnipa 30 yɛ no yɛ 90 m2. Wɔde nhwɛso ahorow ama wɔ sɛnea wobetumi asiesie eyi ama 1,200 beae a ɛto so abien (practical specialism).[11] na 1,850 nya ntoaso sukuu.[12] == Beaeɛ a menye firiɛ == b0037ua7yydgmb28omdkiz39tgxwyg0 Nankwaaseni 0 12397 132885 130191 2022-07-30T14:13:05Z Warmglow 8472 /* Wɔn Dwumadie */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Nankwaseni''' ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Nankwaseni"}})yɛ obi a ɔbɛtumi akum mmoa, ahyɛ wɔn nam, atɔn wɔn nam, anaa ɔde ne ho ahyɛ nnwuma mmiɛnsa yi a wɔaka abom biara mu.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/butcher</ref>Wobetumi asiesie nam ne nkokɔnam a wɔatwitwa no sɛnea wɔpɛ atɔn wɔ mmeae a wɔtɔn nnuan anaa wɔtɔn nnuan akɛse. Wobetumi de namtɔnfo ayɛ adwuma wɔ aguadidan akɛse, sotɔɔ ahorow a wɔtɔn nnuan, namtɔnbea ahorow ne mpataa gua ahorow, mmeae a wokum mmoa, anaasɛ ebia ɔyɛ n’ankasa adwuma.<ref>https://web.archive.org/web/20100405003310/http://www5.hrsdc.gc.ca/NOC/English/NOC/2006/QuickSearch.aspx?val65=6251</ref> namkum yɛ tete aguadi, a ebia na n’adwuma no fi bere a wɔde mmoa yɛ fie no; wɔn a wɔyɛ adwuma no hyehyɛɛ akuw ahorow wɔ [[England]] wɔ afe 1272 mu tɔnn.<ref>https://web.archive.org/web/20120308184834/http://www.yorkbutchersgild.com/pages/history.html</ref>Efi afeha a ɛto so 20 no, aman pii ne mpɔtam hɔ tumidi ahorow de aguadi ho adansedi nkrataa ma namtɔnfo sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛhwɛ ma wɔanya nneɛma pa, ahobammɔ, ne akwahosan gyinapɛn nanso ɛnyɛ namtɔnfo nyinaa na wɔwɔ adansedi anaa ntetee a ɛfata. Wɔtaa nya aguadi ho ahwehwɛde wɔ aman a wɔka Borɔfo kasa mu denam adesua a wɔde sua ade so ɛwom sɛ ntetee ahyehyɛde ahorow bi nso ma wɔn sukuufo adanse de. Wɔ Canada no, sɛ namkumfoɔ fata wɔ aguadi mu wie a, wɔbɛtumi asua sɛ wɔbɛyɛ namkumfoɔ a ɔyɛ ɔbenfoɔ (Fleishmaster).<ref>https://web.archive.org/web/20090807182133/http://www.servicecanada.gc.ca/eng/qc/job_futures/statistics/6251.shtml</ref><ref>https://archive.today/20060923043724/http://members.shaw.ca/masterbutcher/butcher.html</ref> == Wɔn Dwumadie == Namyɛ yɛ adwuma a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so. Wɔ wiase a wɔanya nkɔso wɔ mfiridwuma mu no, mmeae a wokum mmoa no de namkumfo di dwuma de kunkum mmoa no, na wɔyɛ anammɔn biako anaa kakraa bi mpɛn pii sɛ abenfo wɔ afiri a wɔde paapae mmoa no fã bi mu. Anamɔn ahorow no bi ne sɛ wɔbɛma aboa no ayɛ nwonwa (wɔma aboa no ntumi nyɛ hwee), mogya a wobeyi afi mu (wɔtwa carotid anaa brachial ntini ahorow no mu na ama mogya a wobeyi afi mu no ayɛ mmerɛw), honam ani hwɛbea a wobeyi no (wobeyi ne honam ani anaa ne honam ani hwɛbea) anaasɛ wɔbɛma ne ho ayɛ hyew na wɔayi nhwi no afi mu (mprako nam), ntini a wobeyi afi mu (wobeyi ntini no mu ntini no mu) ne nea wɔbɛpaapae mu ( a wɔkyekyɛ funu no mu abien wɔ ɔkwan tenten so). Sɛ wɔma afunu no yɛ nwini wie (gye sɛ "wɔde nnompe a ɛyɛ hyew") a, nam a wodi kan yɛ ne sɛ wɔbɛpaw afunu, afã horow, anaa afã horow a wobetumi afi mu ayɛ mfitiase ntwitwiridii a wɔsɛe no kakraa bi; a wɔtetew primal cuts no fi funu no ho; primal cuts a wobetwitwa na wɔasiesie ama nam a ɛto so abien anaa tɔn; ne nam a wɔatwitwa a wɔde besie. Nnam a ɛto so abien no fa nnompe a wotwitwa, wotwitwa ne bo a wɔde ka ho wɔ primal cuts ho, de siesie wɔn ho ma tɔn. Abakɔsɛm mu no, na wɔyɛ nam a edi kan ne nea ɛto so abien wɔ beae koro no ara, nanso akwan horow a wɔfa so kora nneɛma so (vacuum packing) ne akwantu a ɛho ka sua a aba no ama wɔatetew wɔn mu kɛse. Wɔ wiase no afa ahodoɔ no, ɛtaa ba sɛ namkumfo yɛ namkumfo no nnwuma pii anaa ne nyinaa. Baabi a frigye nni hɔ pii no, ɛho hia sɛ wonya saa ahokokwaw yi na ama wɔatumi atɔn mmoa a wɔakum wɔn no nam. == primal a wɔatwa == Primal cut yɛ nam a mfiase no woyiyi fi funu no mu bere a wɔrekum no no. Aman ne amammerɛ ahorow yɛ saa ntwitwiridii yi wɔ akwan horow so, na primal cuts nso gu ahorow wɔ funu ahorow mu. Britania, Amerika ne Franse primal cuts no nyinaa yɛ soronko wɔ akwan bi so. Nhwɛso biako a ɛda nsow wɔ mprako nam ho ne fatback, a wɔ Europa no ɛyɛ mprako nam a wotwitwa no mfiase a ɛho hia, nanso wɔ Amerika Atifi fam no wobu no sɛ nneɛma a wɔatwitwa a wɔde yɛ soseji anaasɛ wɔde yɛ srade. Wobetumi atɔn primal cuts no awie anaasɛ wɔatwitwa bio. == Nsɛmfua a wɔde di dwuma == Wɔ mmerɛ ne amammerɛ ahodoɔ mu no, wɔde asɛmfua "namfoɔ" adi dwuma ama nnipa a wɔyɛ atirimɔdenne tia nnipa foforɔ anaa wɔkum wɔn. Sɛ nhwɛso no, Pompey, Romani ɔsahene ne ɔmanyɛfo a wagye din wɔ afeha a edi kan A.Y.B n’adwuma no. Wobetumi nso de asɛmfua no adi dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ aseresɛm fã anaa kasakoa so de akyerɛ obi a ne nneyɛe te sɛ namkumfo ahokokwaw ne akwan horow (a ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔde sekan bɔ ne nea ɛkeka ho) Spain bɔɔlbɔfo Andoni Goikoetxea was popularly ascribed the epithet "The Butcher of Bilbao" de kyerɛ sɛnea osusuw sɛ ɔyɛ basabasa no ne nsɛnnennen a ɛtaa ba agodifo a wɔsɔre tia wɔn no so, ɛtɔ mmere bi a epira. == Nnamtɔnfo ne namtɔnbea ahorow a ɛda == Dario Cecchini na ɔkyerɛwee Lobel’s a ofi New York no yɛ adwuma Tom Mylan na ɔkyerɛwee Omaha Nnuadewa a Wɔayam Arthur Orton na ɔkyerɛwee Pat LaFrieda Nam a Wɔde Ma == Beaɛ a me nya firiɛ. == mt4m01zpryvfdql1glu8dz8x03zvmiq 132886 132885 2022-07-30T14:13:49Z Warmglow 8472 /* primal a wɔatwa */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Nankwaseni''' ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Nankwaseni"}})yɛ obi a ɔbɛtumi akum mmoa, ahyɛ wɔn nam, atɔn wɔn nam, anaa ɔde ne ho ahyɛ nnwuma mmiɛnsa yi a wɔaka abom biara mu.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/butcher</ref>Wobetumi asiesie nam ne nkokɔnam a wɔatwitwa no sɛnea wɔpɛ atɔn wɔ mmeae a wɔtɔn nnuan anaa wɔtɔn nnuan akɛse. Wobetumi de namtɔnfo ayɛ adwuma wɔ aguadidan akɛse, sotɔɔ ahorow a wɔtɔn nnuan, namtɔnbea ahorow ne mpataa gua ahorow, mmeae a wokum mmoa, anaasɛ ebia ɔyɛ n’ankasa adwuma.<ref>https://web.archive.org/web/20100405003310/http://www5.hrsdc.gc.ca/NOC/English/NOC/2006/QuickSearch.aspx?val65=6251</ref> namkum yɛ tete aguadi, a ebia na n’adwuma no fi bere a wɔde mmoa yɛ fie no; wɔn a wɔyɛ adwuma no hyehyɛɛ akuw ahorow wɔ [[England]] wɔ afe 1272 mu tɔnn.<ref>https://web.archive.org/web/20120308184834/http://www.yorkbutchersgild.com/pages/history.html</ref>Efi afeha a ɛto so 20 no, aman pii ne mpɔtam hɔ tumidi ahorow de aguadi ho adansedi nkrataa ma namtɔnfo sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛhwɛ ma wɔanya nneɛma pa, ahobammɔ, ne akwahosan gyinapɛn nanso ɛnyɛ namtɔnfo nyinaa na wɔwɔ adansedi anaa ntetee a ɛfata. Wɔtaa nya aguadi ho ahwehwɛde wɔ aman a wɔka Borɔfo kasa mu denam adesua a wɔde sua ade so ɛwom sɛ ntetee ahyehyɛde ahorow bi nso ma wɔn sukuufo adanse de. Wɔ Canada no, sɛ namkumfoɔ fata wɔ aguadi mu wie a, wɔbɛtumi asua sɛ wɔbɛyɛ namkumfoɔ a ɔyɛ ɔbenfoɔ (Fleishmaster).<ref>https://web.archive.org/web/20090807182133/http://www.servicecanada.gc.ca/eng/qc/job_futures/statistics/6251.shtml</ref><ref>https://archive.today/20060923043724/http://members.shaw.ca/masterbutcher/butcher.html</ref> == Wɔn Dwumadie == Namyɛ yɛ adwuma a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so. Wɔ wiase a wɔanya nkɔso wɔ mfiridwuma mu no, mmeae a wokum mmoa no de namkumfo di dwuma de kunkum mmoa no, na wɔyɛ anammɔn biako anaa kakraa bi mpɛn pii sɛ abenfo wɔ afiri a wɔde paapae mmoa no fã bi mu. Anamɔn ahorow no bi ne sɛ wɔbɛma aboa no ayɛ nwonwa (wɔma aboa no ntumi nyɛ hwee), mogya a wobeyi afi mu (wɔtwa carotid anaa brachial ntini ahorow no mu na ama mogya a wobeyi afi mu no ayɛ mmerɛw), honam ani hwɛbea a wobeyi no (wobeyi ne honam ani anaa ne honam ani hwɛbea) anaasɛ wɔbɛma ne ho ayɛ hyew na wɔayi nhwi no afi mu (mprako nam), ntini a wobeyi afi mu (wobeyi ntini no mu ntini no mu) ne nea wɔbɛpaapae mu ( a wɔkyekyɛ funu no mu abien wɔ ɔkwan tenten so). Sɛ wɔma afunu no yɛ nwini wie (gye sɛ "wɔde nnompe a ɛyɛ hyew") a, nam a wodi kan yɛ ne sɛ wɔbɛpaw afunu, afã horow, anaa afã horow a wobetumi afi mu ayɛ mfitiase ntwitwiridii a wɔsɛe no kakraa bi; a wɔtetew primal cuts no fi funu no ho; primal cuts a wobetwitwa na wɔasiesie ama nam a ɛto so abien anaa tɔn; ne nam a wɔatwitwa a wɔde besie. Nnam a ɛto so abien no fa nnompe a wotwitwa, wotwitwa ne bo a wɔde ka ho wɔ primal cuts ho, de siesie wɔn ho ma tɔn. Abakɔsɛm mu no, na wɔyɛ nam a edi kan ne nea ɛto so abien wɔ beae koro no ara, nanso akwan horow a wɔfa so kora nneɛma so (vacuum packing) ne akwantu a ɛho ka sua a aba no ama wɔatetew wɔn mu kɛse. Wɔ wiase no afa ahodoɔ no, ɛtaa ba sɛ namkumfo yɛ namkumfo no nnwuma pii anaa ne nyinaa. Baabi a frigye nni hɔ pii no, ɛho hia sɛ wonya saa ahokokwaw yi na ama wɔatumi atɔn mmoa a wɔakum wɔn no nam. == Primal a wɔatwa == Primal cut yɛ nam a mfiase no woyiyi fi funu no mu bere a wɔrekum no no. Aman ne amammerɛ ahorow yɛ saa ntwitwiridii yi wɔ akwan horow so, na primal cuts nso gu ahorow wɔ funu ahorow mu. Britania, Amerika ne Franse primal cuts no nyinaa yɛ soronko wɔ akwan bi so. Nhwɛso biako a ɛda nsow wɔ mprako nam ho ne fatback, a wɔ Europa no ɛyɛ mprako nam a wotwitwa no mfiase a ɛho hia, nanso wɔ Amerika Atifi fam no wobu no sɛ nneɛma a wɔatwitwa a wɔde yɛ soseji anaasɛ wɔde yɛ srade. Wobetumi atɔn primal cuts no awie anaasɛ wɔatwitwa bio. == Nsɛmfua a wɔde di dwuma == Wɔ mmerɛ ne amammerɛ ahodoɔ mu no, wɔde asɛmfua "namfoɔ" adi dwuma ama nnipa a wɔyɛ atirimɔdenne tia nnipa foforɔ anaa wɔkum wɔn. Sɛ nhwɛso no, Pompey, Romani ɔsahene ne ɔmanyɛfo a wagye din wɔ afeha a edi kan A.Y.B n’adwuma no. Wobetumi nso de asɛmfua no adi dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ aseresɛm fã anaa kasakoa so de akyerɛ obi a ne nneyɛe te sɛ namkumfo ahokokwaw ne akwan horow (a ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔde sekan bɔ ne nea ɛkeka ho) Spain bɔɔlbɔfo Andoni Goikoetxea was popularly ascribed the epithet "The Butcher of Bilbao" de kyerɛ sɛnea osusuw sɛ ɔyɛ basabasa no ne nsɛnnennen a ɛtaa ba agodifo a wɔsɔre tia wɔn no so, ɛtɔ mmere bi a epira. == Nnamtɔnfo ne namtɔnbea ahorow a ɛda == Dario Cecchini na ɔkyerɛwee Lobel’s a ofi New York no yɛ adwuma Tom Mylan na ɔkyerɛwee Omaha Nnuadewa a Wɔayam Arthur Orton na ɔkyerɛwee Pat LaFrieda Nam a Wɔde Ma == Beaɛ a me nya firiɛ. == rta715gc6mg9ue9x8zuh5ifg01x6wze 132887 132886 2022-07-30T14:14:34Z Warmglow 8472 /* Beaɛ a me nya firiɛ. */ wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Nankwaseni''' ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Nankwaseni"}})yɛ obi a ɔbɛtumi akum mmoa, ahyɛ wɔn nam, atɔn wɔn nam, anaa ɔde ne ho ahyɛ nnwuma mmiɛnsa yi a wɔaka abom biara mu.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/butcher</ref>Wobetumi asiesie nam ne nkokɔnam a wɔatwitwa no sɛnea wɔpɛ atɔn wɔ mmeae a wɔtɔn nnuan anaa wɔtɔn nnuan akɛse. Wobetumi de namtɔnfo ayɛ adwuma wɔ aguadidan akɛse, sotɔɔ ahorow a wɔtɔn nnuan, namtɔnbea ahorow ne mpataa gua ahorow, mmeae a wokum mmoa, anaasɛ ebia ɔyɛ n’ankasa adwuma.<ref>https://web.archive.org/web/20100405003310/http://www5.hrsdc.gc.ca/NOC/English/NOC/2006/QuickSearch.aspx?val65=6251</ref> namkum yɛ tete aguadi, a ebia na n’adwuma no fi bere a wɔde mmoa yɛ fie no; wɔn a wɔyɛ adwuma no hyehyɛɛ akuw ahorow wɔ [[England]] wɔ afe 1272 mu tɔnn.<ref>https://web.archive.org/web/20120308184834/http://www.yorkbutchersgild.com/pages/history.html</ref>Efi afeha a ɛto so 20 no, aman pii ne mpɔtam hɔ tumidi ahorow de aguadi ho adansedi nkrataa ma namtɔnfo sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛhwɛ ma wɔanya nneɛma pa, ahobammɔ, ne akwahosan gyinapɛn nanso ɛnyɛ namtɔnfo nyinaa na wɔwɔ adansedi anaa ntetee a ɛfata. Wɔtaa nya aguadi ho ahwehwɛde wɔ aman a wɔka Borɔfo kasa mu denam adesua a wɔde sua ade so ɛwom sɛ ntetee ahyehyɛde ahorow bi nso ma wɔn sukuufo adanse de. Wɔ Canada no, sɛ namkumfoɔ fata wɔ aguadi mu wie a, wɔbɛtumi asua sɛ wɔbɛyɛ namkumfoɔ a ɔyɛ ɔbenfoɔ (Fleishmaster).<ref>https://web.archive.org/web/20090807182133/http://www.servicecanada.gc.ca/eng/qc/job_futures/statistics/6251.shtml</ref><ref>https://archive.today/20060923043724/http://members.shaw.ca/masterbutcher/butcher.html</ref> == Wɔn Dwumadie == Namyɛ yɛ adwuma a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so. Wɔ wiase a wɔanya nkɔso wɔ mfiridwuma mu no, mmeae a wokum mmoa no de namkumfo di dwuma de kunkum mmoa no, na wɔyɛ anammɔn biako anaa kakraa bi mpɛn pii sɛ abenfo wɔ afiri a wɔde paapae mmoa no fã bi mu. Anamɔn ahorow no bi ne sɛ wɔbɛma aboa no ayɛ nwonwa (wɔma aboa no ntumi nyɛ hwee), mogya a wobeyi afi mu (wɔtwa carotid anaa brachial ntini ahorow no mu na ama mogya a wobeyi afi mu no ayɛ mmerɛw), honam ani hwɛbea a wobeyi no (wobeyi ne honam ani anaa ne honam ani hwɛbea) anaasɛ wɔbɛma ne ho ayɛ hyew na wɔayi nhwi no afi mu (mprako nam), ntini a wobeyi afi mu (wobeyi ntini no mu ntini no mu) ne nea wɔbɛpaapae mu ( a wɔkyekyɛ funu no mu abien wɔ ɔkwan tenten so). Sɛ wɔma afunu no yɛ nwini wie (gye sɛ "wɔde nnompe a ɛyɛ hyew") a, nam a wodi kan yɛ ne sɛ wɔbɛpaw afunu, afã horow, anaa afã horow a wobetumi afi mu ayɛ mfitiase ntwitwiridii a wɔsɛe no kakraa bi; a wɔtetew primal cuts no fi funu no ho; primal cuts a wobetwitwa na wɔasiesie ama nam a ɛto so abien anaa tɔn; ne nam a wɔatwitwa a wɔde besie. Nnam a ɛto so abien no fa nnompe a wotwitwa, wotwitwa ne bo a wɔde ka ho wɔ primal cuts ho, de siesie wɔn ho ma tɔn. Abakɔsɛm mu no, na wɔyɛ nam a edi kan ne nea ɛto so abien wɔ beae koro no ara, nanso akwan horow a wɔfa so kora nneɛma so (vacuum packing) ne akwantu a ɛho ka sua a aba no ama wɔatetew wɔn mu kɛse. Wɔ wiase no afa ahodoɔ no, ɛtaa ba sɛ namkumfo yɛ namkumfo no nnwuma pii anaa ne nyinaa. Baabi a frigye nni hɔ pii no, ɛho hia sɛ wonya saa ahokokwaw yi na ama wɔatumi atɔn mmoa a wɔakum wɔn no nam. == Primal a wɔatwa == Primal cut yɛ nam a mfiase no woyiyi fi funu no mu bere a wɔrekum no no. Aman ne amammerɛ ahorow yɛ saa ntwitwiridii yi wɔ akwan horow so, na primal cuts nso gu ahorow wɔ funu ahorow mu. Britania, Amerika ne Franse primal cuts no nyinaa yɛ soronko wɔ akwan bi so. Nhwɛso biako a ɛda nsow wɔ mprako nam ho ne fatback, a wɔ Europa no ɛyɛ mprako nam a wotwitwa no mfiase a ɛho hia, nanso wɔ Amerika Atifi fam no wobu no sɛ nneɛma a wɔatwitwa a wɔde yɛ soseji anaasɛ wɔde yɛ srade. Wobetumi atɔn primal cuts no awie anaasɛ wɔatwitwa bio. == Nsɛmfua a wɔde di dwuma == Wɔ mmerɛ ne amammerɛ ahodoɔ mu no, wɔde asɛmfua "namfoɔ" adi dwuma ama nnipa a wɔyɛ atirimɔdenne tia nnipa foforɔ anaa wɔkum wɔn. Sɛ nhwɛso no, Pompey, Romani ɔsahene ne ɔmanyɛfo a wagye din wɔ afeha a edi kan A.Y.B n’adwuma no. Wobetumi nso de asɛmfua no adi dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ aseresɛm fã anaa kasakoa so de akyerɛ obi a ne nneyɛe te sɛ namkumfo ahokokwaw ne akwan horow (a ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔde sekan bɔ ne nea ɛkeka ho) Spain bɔɔlbɔfo Andoni Goikoetxea was popularly ascribed the epithet "The Butcher of Bilbao" de kyerɛ sɛnea osusuw sɛ ɔyɛ basabasa no ne nsɛnnennen a ɛtaa ba agodifo a wɔsɔre tia wɔn no so, ɛtɔ mmere bi a epira. == Nnamtɔnfo ne namtɔnbea ahorow a ɛda == Dario Cecchini na ɔkyerɛwee Lobel’s a ofi New York no yɛ adwuma Tom Mylan na ɔkyerɛwee Omaha Nnuadewa a Wɔayam Arthur Orton na ɔkyerɛwee Pat LaFrieda Nam a Wɔde Ma == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == 4682tzfg2cx6kyk6pxldpi21q88eu6m 132888 132887 2022-07-30T14:14:54Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} '''Nankwaseni''' ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Nankwaseni"}})yɛ obi a ɔbɛtumi akum mmoa, ahyɛ wɔn nam, atɔn wɔn nam, anaa ɔde ne ho ahyɛ nnwuma mmiɛnsa yi a wɔaka abom biara mu.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/butcher</ref> Wobetumi asiesie nam ne nkokɔnam a wɔatwitwa no sɛnea wɔpɛ atɔn wɔ mmeae a wɔtɔn nnuan anaa wɔtɔn nnuan akɛse. Wobetumi de namtɔnfo ayɛ adwuma wɔ aguadidan akɛse, sotɔɔ ahorow a wɔtɔn nnuan, namtɔnbea ahorow ne mpataa gua ahorow, mmeae a wokum mmoa, anaasɛ ebia ɔyɛ n’ankasa adwuma.<ref>https://web.archive.org/web/20100405003310/http://www5.hrsdc.gc.ca/NOC/English/NOC/2006/QuickSearch.aspx?val65=6251</ref> namkum yɛ tete aguadi, a ebia na n’adwuma no fi bere a wɔde mmoa yɛ fie no; wɔn a wɔyɛ adwuma no hyehyɛɛ akuw ahorow wɔ [[England]] wɔ afe 1272 mu tɔnn.<ref>https://web.archive.org/web/20120308184834/http://www.yorkbutchersgild.com/pages/history.html</ref>Efi afeha a ɛto so 20 no, aman pii ne mpɔtam hɔ tumidi ahorow de aguadi ho adansedi nkrataa ma namtɔnfo sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛhwɛ ma wɔanya nneɛma pa, ahobammɔ, ne akwahosan gyinapɛn nanso ɛnyɛ namtɔnfo nyinaa na wɔwɔ adansedi anaa ntetee a ɛfata. Wɔtaa nya aguadi ho ahwehwɛde wɔ aman a wɔka Borɔfo kasa mu denam adesua a wɔde sua ade so ɛwom sɛ ntetee ahyehyɛde ahorow bi nso ma wɔn sukuufo adanse de. Wɔ Canada no, sɛ namkumfoɔ fata wɔ aguadi mu wie a, wɔbɛtumi asua sɛ wɔbɛyɛ namkumfoɔ a ɔyɛ ɔbenfoɔ (Fleishmaster).<ref>https://web.archive.org/web/20090807182133/http://www.servicecanada.gc.ca/eng/qc/job_futures/statistics/6251.shtml</ref><ref>https://archive.today/20060923043724/http://members.shaw.ca/masterbutcher/butcher.html</ref> == Wɔn Dwumadie == Namyɛ yɛ adwuma a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so. Wɔ wiase a wɔanya nkɔso wɔ mfiridwuma mu no, mmeae a wokum mmoa no de namkumfo di dwuma de kunkum mmoa no, na wɔyɛ anammɔn biako anaa kakraa bi mpɛn pii sɛ abenfo wɔ afiri a wɔde paapae mmoa no fã bi mu. Anamɔn ahorow no bi ne sɛ wɔbɛma aboa no ayɛ nwonwa (wɔma aboa no ntumi nyɛ hwee), mogya a wobeyi afi mu (wɔtwa carotid anaa brachial ntini ahorow no mu na ama mogya a wobeyi afi mu no ayɛ mmerɛw), honam ani hwɛbea a wobeyi no (wobeyi ne honam ani anaa ne honam ani hwɛbea) anaasɛ wɔbɛma ne ho ayɛ hyew na wɔayi nhwi no afi mu (mprako nam), ntini a wobeyi afi mu (wobeyi ntini no mu ntini no mu) ne nea wɔbɛpaapae mu ( a wɔkyekyɛ funu no mu abien wɔ ɔkwan tenten so). Sɛ wɔma afunu no yɛ nwini wie (gye sɛ "wɔde nnompe a ɛyɛ hyew") a, nam a wodi kan yɛ ne sɛ wɔbɛpaw afunu, afã horow, anaa afã horow a wobetumi afi mu ayɛ mfitiase ntwitwiridii a wɔsɛe no kakraa bi; a wɔtetew primal cuts no fi funu no ho; primal cuts a wobetwitwa na wɔasiesie ama nam a ɛto so abien anaa tɔn; ne nam a wɔatwitwa a wɔde besie. Nnam a ɛto so abien no fa nnompe a wotwitwa, wotwitwa ne bo a wɔde ka ho wɔ primal cuts ho, de siesie wɔn ho ma tɔn. Abakɔsɛm mu no, na wɔyɛ nam a edi kan ne nea ɛto so abien wɔ beae koro no ara, nanso akwan horow a wɔfa so kora nneɛma so (vacuum packing) ne akwantu a ɛho ka sua a aba no ama wɔatetew wɔn mu kɛse. Wɔ wiase no afa ahodoɔ no, ɛtaa ba sɛ namkumfo yɛ namkumfo no nnwuma pii anaa ne nyinaa. Baabi a frigye nni hɔ pii no, ɛho hia sɛ wonya saa ahokokwaw yi na ama wɔatumi atɔn mmoa a wɔakum wɔn no nam. == Primal a wɔatwa == Primal cut yɛ nam a mfiase no woyiyi fi funu no mu bere a wɔrekum no no. Aman ne amammerɛ ahorow yɛ saa ntwitwiridii yi wɔ akwan horow so, na primal cuts nso gu ahorow wɔ funu ahorow mu. Britania, Amerika ne Franse primal cuts no nyinaa yɛ soronko wɔ akwan bi so. Nhwɛso biako a ɛda nsow wɔ mprako nam ho ne fatback, a wɔ Europa no ɛyɛ mprako nam a wotwitwa no mfiase a ɛho hia, nanso wɔ Amerika Atifi fam no wobu no sɛ nneɛma a wɔatwitwa a wɔde yɛ soseji anaasɛ wɔde yɛ srade. Wobetumi atɔn primal cuts no awie anaasɛ wɔatwitwa bio. == Nsɛmfua a wɔde di dwuma == Wɔ mmerɛ ne amammerɛ ahodoɔ mu no, wɔde asɛmfua "namfoɔ" adi dwuma ama nnipa a wɔyɛ atirimɔdenne tia nnipa foforɔ anaa wɔkum wɔn. Sɛ nhwɛso no, Pompey, Romani ɔsahene ne ɔmanyɛfo a wagye din wɔ afeha a edi kan A.Y.B n’adwuma no. Wobetumi nso de asɛmfua no adi dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ aseresɛm fã anaa kasakoa so de akyerɛ obi a ne nneyɛe te sɛ namkumfo ahokokwaw ne akwan horow (a ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔde sekan bɔ ne nea ɛkeka ho) Spain bɔɔlbɔfo Andoni Goikoetxea was popularly ascribed the epithet "The Butcher of Bilbao" de kyerɛ sɛnea osusuw sɛ ɔyɛ basabasa no ne nsɛnnennen a ɛtaa ba agodifo a wɔsɔre tia wɔn no so, ɛtɔ mmere bi a epira. == Nnamtɔnfo ne namtɔnbea ahorow a ɛda == Dario Cecchini na ɔkyerɛwee Lobel’s a ofi New York no yɛ adwuma Tom Mylan na ɔkyerɛwee Omaha Nnuadewa a Wɔayam Arthur Orton na ɔkyerɛwee Pat LaFrieda Nam a Wɔde Ma == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == 7f0nrhis1bwz4h19lt825yfgx7ezpf9 132890 132888 2022-07-30T14:19:56Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} [[File:Leg-changing-system-1.jpg|alt=slaughterhouses machinery|thumb|218x218px|Leg changing system for [https://meatek.co.in/bovine/#quartering-station slaughterhouses] industry]] '''Nankwaseni''' ({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Nankwaseni"}})yɛ obi a ɔbɛtumi akum mmoa, ahyɛ wɔn nam, atɔn wɔn nam, anaa ɔde ne ho ahyɛ nnwuma mmiɛnsa yi a wɔaka abom biara mu.<ref>http://www.merriam-webster.com/dictionary/butcher</ref> Wobetumi asiesie nam ne nkokɔnam a wɔatwitwa no sɛnea wɔpɛ atɔn wɔ mmeae a wɔtɔn nnuan anaa wɔtɔn nnuan akɛse. Wobetumi de namtɔnfo ayɛ adwuma wɔ aguadidan akɛse, sotɔɔ ahorow a wɔtɔn nnuan, namtɔnbea ahorow ne mpataa gua ahorow, mmeae a wokum mmoa, anaasɛ ebia ɔyɛ n’ankasa adwuma.<ref>https://web.archive.org/web/20100405003310/http://www5.hrsdc.gc.ca/NOC/English/NOC/2006/QuickSearch.aspx?val65=6251</ref> namkum yɛ tete aguadi, a ebia na n’adwuma no fi bere a wɔde mmoa yɛ fie no; wɔn a wɔyɛ adwuma no hyehyɛɛ akuw ahorow wɔ [[England]] wɔ afe 1272 mu tɔnn.<ref>https://web.archive.org/web/20120308184834/http://www.yorkbutchersgild.com/pages/history.html</ref>Efi afeha a ɛto so 20 no, aman pii ne mpɔtam hɔ tumidi ahorow de aguadi ho adansedi nkrataa ma namtɔnfo sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛhwɛ ma wɔanya nneɛma pa, ahobammɔ, ne akwahosan gyinapɛn nanso ɛnyɛ namtɔnfo nyinaa na wɔwɔ adansedi anaa ntetee a ɛfata. Wɔtaa nya aguadi ho ahwehwɛde wɔ aman a wɔka Borɔfo kasa mu denam adesua a wɔde sua ade so ɛwom sɛ ntetee ahyehyɛde ahorow bi nso ma wɔn sukuufo adanse de. Wɔ Canada no, sɛ namkumfoɔ fata wɔ aguadi mu wie a, wɔbɛtumi asua sɛ wɔbɛyɛ namkumfoɔ a ɔyɛ ɔbenfoɔ (Fleishmaster).<ref>https://web.archive.org/web/20090807182133/http://www.servicecanada.gc.ca/eng/qc/job_futures/statistics/6251.shtml</ref><ref>https://archive.today/20060923043724/http://members.shaw.ca/masterbutcher/butcher.html</ref> == Wɔn Dwumadie == Namyɛ yɛ adwuma a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so. Wɔ wiase a wɔanya nkɔso wɔ mfiridwuma mu no, mmeae a wokum mmoa no de namkumfo di dwuma de kunkum mmoa no, na wɔyɛ anammɔn biako anaa kakraa bi mpɛn pii sɛ abenfo wɔ afiri a wɔde paapae mmoa no fã bi mu. Anamɔn ahorow no bi ne sɛ wɔbɛma aboa no ayɛ nwonwa (wɔma aboa no ntumi nyɛ hwee), mogya a wobeyi afi mu (wɔtwa carotid anaa brachial ntini ahorow no mu na ama mogya a wobeyi afi mu no ayɛ mmerɛw), honam ani hwɛbea a wobeyi no (wobeyi ne honam ani anaa ne honam ani hwɛbea) anaasɛ wɔbɛma ne ho ayɛ hyew na wɔayi nhwi no afi mu (mprako nam), ntini a wobeyi afi mu (wobeyi ntini no mu ntini no mu) ne nea wɔbɛpaapae mu ( a wɔkyekyɛ funu no mu abien wɔ ɔkwan tenten so). Sɛ wɔma afunu no yɛ nwini wie (gye sɛ "wɔde nnompe a ɛyɛ hyew") a, nam a wodi kan yɛ ne sɛ wɔbɛpaw afunu, afã horow, anaa afã horow a wobetumi afi mu ayɛ mfitiase ntwitwiridii a wɔsɛe no kakraa bi; a wɔtetew primal cuts no fi funu no ho; primal cuts a wobetwitwa na wɔasiesie ama nam a ɛto so abien anaa tɔn; ne nam a wɔatwitwa a wɔde besie. Nnam a ɛto so abien no fa nnompe a wotwitwa, wotwitwa ne bo a wɔde ka ho wɔ primal cuts ho, de siesie wɔn ho ma tɔn. Abakɔsɛm mu no, na wɔyɛ nam a edi kan ne nea ɛto so abien wɔ beae koro no ara, nanso akwan horow a wɔfa so kora nneɛma so (vacuum packing) ne akwantu a ɛho ka sua a aba no ama wɔatetew wɔn mu kɛse. Wɔ wiase no afa ahodoɔ no, ɛtaa ba sɛ namkumfo yɛ namkumfo no nnwuma pii anaa ne nyinaa. Baabi a frigye nni hɔ pii no, ɛho hia sɛ wonya saa ahokokwaw yi na ama wɔatumi atɔn mmoa a wɔakum wɔn no nam. == Primal a wɔatwa == Primal cut yɛ nam a mfiase no woyiyi fi funu no mu bere a wɔrekum no no. Aman ne amammerɛ ahorow yɛ saa ntwitwiridii yi wɔ akwan horow so, na primal cuts nso gu ahorow wɔ funu ahorow mu. Britania, Amerika ne Franse primal cuts no nyinaa yɛ soronko wɔ akwan bi so. Nhwɛso biako a ɛda nsow wɔ mprako nam ho ne fatback, a wɔ Europa no ɛyɛ mprako nam a wotwitwa no mfiase a ɛho hia, nanso wɔ Amerika Atifi fam no wobu no sɛ nneɛma a wɔatwitwa a wɔde yɛ soseji anaasɛ wɔde yɛ srade. Wobetumi atɔn primal cuts no awie anaasɛ wɔatwitwa bio. == Nsɛmfua a wɔde di dwuma == Wɔ mmerɛ ne amammerɛ ahodoɔ mu no, wɔde asɛmfua "namfoɔ" adi dwuma ama nnipa a wɔyɛ atirimɔdenne tia nnipa foforɔ anaa wɔkum wɔn. Sɛ nhwɛso no, Pompey, Romani ɔsahene ne ɔmanyɛfo a wagye din wɔ afeha a edi kan A.Y.B n’adwuma no. Wobetumi nso de asɛmfua no adi dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ aseresɛm fã anaa kasakoa so de akyerɛ obi a ne nneyɛe te sɛ namkumfo ahokokwaw ne akwan horow (a ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔtwitwa, ɔde sekan bɔ ne nea ɛkeka ho) Spain bɔɔlbɔfo Andoni Goikoetxea was popularly ascribed the epithet "The Butcher of Bilbao" de kyerɛ sɛnea osusuw sɛ ɔyɛ basabasa no ne nsɛnnennen a ɛtaa ba agodifo a wɔsɔre tia wɔn no so, ɛtɔ mmere bi a epira. == Nnamtɔnfo ne namtɔnbea ahorow a ɛda == Dario Cecchini na ɔkyerɛwee Lobel’s a ofi New York no yɛ adwuma Tom Mylan na ɔkyerɛwee Omaha Nnuadewa a Wɔayam Arthur Orton na ɔkyerɛwee Pat LaFrieda Nam a Wɔde Ma == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ. == 7uh0kyewcap3vbg5jajlreyg12mcloi Suapɔn 0 12518 132849 130196 2022-07-30T13:23:52Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. duqy50nwt7k115r37vye4blrf405izb 132850 132849 2022-07-30T13:26:39Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 8bmlan0pzh36sryre24nzyvozna2et8 132851 132850 2022-07-30T13:28:49Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 4ww2ycjp7lmx2f3kff9hrstjw0hufy6 132852 132851 2022-07-30T13:30:08Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 804z3yqmd7y57s77hcccq2753vguutv 132853 132852 2022-07-30T13:30:37Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == iqdlhrcolowv76m7tikv8xw4z0yhygt 132854 132853 2022-07-30T13:31:12Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == fem4evld9x6aunyewcvy2p3leo9xey1 132855 132854 2022-07-30T13:31:50Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == eslxj6bgupegklonxgtosbyoq6u4aj3 132856 132855 2022-07-30T13:32:28Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".[1] Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.[2][3][4][5][6] Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: Sɛ́ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == qpt6hard2i22eqogsk15lv279bioquo 132857 132856 2022-07-30T13:34:16Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == f5b1qgzr8hn9pgfw8xffwdnblvnjglt 132858 132857 2022-07-30T13:34:56Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara.<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref>[7][8][9][10][11] (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 7lqth7lr7q52ye9bpk3w2bmwkl7itdc 132859 132858 2022-07-30T13:35:18Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == t6kjn2mhyw5br9w2hzowdgb7axijcwk 132860 132859 2022-07-30T13:35:53Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == oqu1puvuxosqfqzh3a7umzs3w47zq3s 132861 132860 2022-07-30T13:36:28Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == f67bbdigkaqlfk27e52y1leha2tk77e 132862 132861 2022-07-30T13:37:00Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == cte4ze6exiqaxbupqkcg5ggjgt6cpcc 132863 132862 2022-07-30T13:37:29Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == oammfwdizsz0bc20t8lomipfox1igds 132864 132863 2022-07-30T13:38:10Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".[12] Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == svs6pg6n38putsuwe9rdnaj27iq5mos 132865 132864 2022-07-30T13:39:31Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".<ref>Lewis, Charlton T.; Short, Charles (1966) [1879], ''A Latin Dictionary'', Oxford: Clarendon Press</ref> Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.[13] Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == p5krvexvbzb9oobd4detkgl3ll424be 132866 132865 2022-07-30T13:39:53Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".<ref>Lewis, Charlton T.; Short, Charles (1966) [1879], ''A Latin Dictionary'', Oxford: Clarendon Press</ref> Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata. Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 1qhjn7znrihv8evuhxyee9d4k1785ji 132867 132866 2022-07-30T13:40:29Z Warmglow 8472 /* Abakɔsɛm */ wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".<ref>Lewis, Charlton T.; Short, Charles (1966) [1879], ''A Latin Dictionary'', Oxford: Clarendon Press</ref> Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.<ref>Marcia L. Colish, ''Medieval Foundations of the Western Intellectual Tradition, 400-1400,'' (New Haven: Yale Univ. Pr., 1997), p. 267</ref> Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"[14] a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == kka601dwj3b1734rz7pepemh41fyy4n 132868 132867 2022-07-30T13:41:14Z Warmglow 8472 /* Abakɔsɛm */ wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".<ref>Lewis, Charlton T.; Short, Charles (1966) [1879], ''A Latin Dictionary'', Oxford: Clarendon Press</ref> Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.<ref>Marcia L. Colish, ''Medieval Foundations of the Western Intellectual Tradition, 400-1400,'' (New Haven: Yale Univ. Pr., 1997), p. 267</ref> Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"<ref>http://www.oed.com/view/Entry/214804?rskey=Owl6ZY&result=1&isAdvanced=false</ref> a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.[15] Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 6e1r3uvg8x1qvmmpn9bbkd9kvz9ug30 132869 132868 2022-07-30T13:42:45Z Warmglow 8472 /* Abakɔsɛm */ wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".<ref>Lewis, Charlton T.; Short, Charles (1966) [1879], ''A Latin Dictionary'', Oxford: Clarendon Press</ref> Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.<ref>Marcia L. Colish, ''Medieval Foundations of the Western Intellectual Tradition, 400-1400,'' (New Haven: Yale Univ. Pr., 1997), p. 267</ref> Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"<ref>http://www.oed.com/view/Entry/214804?rskey=Owl6ZY&result=1&isAdvanced=false</ref> a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.<ref>http://www.oed.com/view/Entry/214804?rskey=Owl6ZY&result=1&isAdvanced=false</ref> Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == pdc24kypgp5frljh535bpoxa64hlri6 132870 132869 2022-07-30T13:43:10Z Warmglow 8472 /* Adwumakuo */ wikitext text/x-wiki '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".<ref>Lewis, Charlton T.; Short, Charles (1966) [1879], ''A Latin Dictionary'', Oxford: Clarendon Press</ref> Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.<ref>Marcia L. Colish, ''Medieval Foundations of the Western Intellectual Tradition, 400-1400,'' (New Haven: Yale Univ. Pr., 1997), p. 267</ref> Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"<ref>http://www.oed.com/view/Entry/214804?rskey=Owl6ZY&result=1&isAdvanced=false</ref> a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.<ref>http://www.oed.com/view/Entry/214804?rskey=Owl6ZY&result=1&isAdvanced=false</ref> Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == Ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == tn7v4agnoqkoepucvrdfs09l8rg9hc0 132871 132870 2022-07-30T13:51:04Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:Archiginnasio_particolari_(9).jpg|thumb|upright=1.3|The [[University of Bologna]] in Italy, founded in 1088, is often regarded as the world's [[List of oldest universities in continuous operation|oldest university in continuous operation]]]] '''Sukuupɔn''' (a efi Latin universitas ‘a({{Audio|tw-Mpasua.ogg|pronounciation of "Suapɔn"}}) whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. Wonyaa asɛmfua sukuupɔn no fii Latin universitas magistrorum et scholarium mu, a bɛyɛ sɛ ɛkyerɛ "akyerɛkyerɛfo ne nhomanimfo kuw".<ref>https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Universities</ref> Katolek Asɔre nkokorafo na wɔhyehyɛɛ sukuupɔn ahorow a edi kan wɔ Europa.<ref>Den Heijer, Alexandra (2011). ''Managing the University Campus: Information to Support Real Estate Decisions''. Academische Uitgeverij Eburon. ISBN <bdi>9789059724877</bdi>. <q>Many of the medieval universities in Western Europe were born under the aegis of the Catholic Church, usually as cathedral schools or by papal bull as Studia Generali</q></ref><ref>A. Lamport, Mark (2015). ''Encyclopedia of Christian Education''. Rowman & Littlefield. p. 484. ISBN <bdi>9780810884939</bdi>. <q>All the great European universities-Oxford, to Paris, to Cologne, to Prague, to Bologna—were established with close ties to the Church.</q></ref><ref>B M. Leonard, Thomas (2013). ''Encyclopedia of the Developing World''. Routledge. p. 1369. ISBN <bdi>9781135205157</bdi>. <q>Europe established schools in association with their cathedrals to educate priests, and from these emerged eventually the first universities of Europe, which began forming in the eleventh and twelfth centuries</q></ref><ref>Gavroglu, Kostas (2015). ''Sciences in the Universities of Europe, Nineteenth and Twentieth Centuries: Academic Landscapes''. Springer. p. 302. ISBN 9789401796361</ref><ref>GA. Dawson, Patricia (2015). ''First Peoples of the Americas and the European Age of Exploration''. Cavendish Square Publishing. p. 103. ISBN 9781502606853</ref> Bologna Sukuupɔn (Università di Bologna), a wɔde sii hɔ wɔ afe 1088 mu no ne sukuupɔn a edi kan wɔ ntease a ɛne sɛ: * Sɛ ɛbɛyɛ asoɛe a ɛma abodin krataa a ɛkorɔn. * Ahofadi a wobenya afi asɔre sukuu ahorow no ho, ɛwom sɛ asɔfo ne wɔn a wɔnyɛ asɔfo nyinaa na wɔhwɛ so de. * Wɔde asɛmfua universitas (a wɔde sii hɔ wɔ ne fapem) no dii dwuma. * Wiase ne nea ɛnyɛ wiase abodin ahorow a wɔde ma: kasa mmara, kasakoa, ntease, nyamekyerɛ, canon mmara, notarial mmara<ref>https://www.unibo.it/en/university/who-we-are/our-history/university-from-12th-to-20th-century</ref><ref>http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/results/2007/overall_rankings/worlds_oldest_universities/</ref><ref>Paul L. Gaston (2010). ''The Challenge of Bologna''. p. 18. ISBN <bdi>978-1-57922-366-3</bdi>. Archived from the original on 10 March 2021. Retrieved 7 July 2016</ref><ref>Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, <nowiki>ISBN 0-7864-3462-7</nowiki>, p. 55f</ref><ref>de Ridder-Symoens, Hilde: ''A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages'' Archived 13 December 2021 at the Wayback Machine, Cambridge University Press, 1992, <nowiki>ISBN 0-521-36105-2</nowiki>, pp. 47–55</ref> (a efi Latin universitas ‘a whole’) yɛ asoɛe a ɛwɔ nhomasua a ɛkorɔn (anaasɛ sukuupɔn) ne nhwehwɛmu a ɛma nhomasua abodin ahorow wɔ adesua ahorow pii mu. Sukuupɔn ahorow taa de adesua a edi kan ne adesua a edi kan nyinaa ma. == Abakɔsɛm == <sup><big>'''Nkyerɛase'''</big></sup> Mfitiase Latin asɛmfua universitas no kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so sɛ "nnipa dodow bi a wɔde wɔn ho abɔ mu ayɛ no nipadua biako, ɔmanfo, adwumakuw, mpɔtam, kuw, adwumakuw, ne nea ɛkeka ho".<ref>Lewis, Charlton T.; Short, Charles (1966) [1879], ''A Latin Dictionary'', Oxford: Clarendon Press</ref> Bere a nkurow akɛse mu kurow mu asetra ne mfinimfini mmere mu akuw ahorow bae no, wɔde eyi frɛɛ "asuafo ne akyerɛkyerɛfo fekuw ahorow a wɔwɔ mmara mu hokwan ahorow a wɔbom yɛ a mpɛn pii no wɔde mmara ahorow a mmapɔmma, asɔfo mpanyin, anaa nkurow a na wɔwɔ mu no de ma" na ɛyɛe asɛmfua a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Te sɛ akuw afoforo no, na wɔhwɛ wɔn ho so na na wɔkyerɛ sɛnea wɔn asɔremma no fata.<ref>Marcia L. Colish, ''Medieval Foundations of the Western Intellectual Tradition, 400-1400,'' (New Haven: Yale Univ. Pr., 1997), p. 267</ref> Wɔ nnɛyi dwumadie mu no asɛmfua no aba sɛ ɛkyerɛ "Nhomasua a ɛkorɔn asoɛeɛ a ɛde adesua ma wɔ adesua a ɛnyɛ adwumayɛ mu titire na ɛtaa ba tumi a ɛde abodin krataa ma,"<ref>http://www.oed.com/view/Entry/214804?rskey=Owl6ZY&result=1&isAdvanced=false</ref> a na wɔadi kan asi n'adwumakuo ahyehyɛdeɛ so dua sɛ ɛfa abakɔsɛm mu wɔ Mfinimfini Mmere no ho sukuupɔn ahorow mu.<ref>http://www.oed.com/view/Entry/214804?rskey=Owl6ZY&result=1&isAdvanced=false</ref> Ná Latin asɛmfua a edi kan no kyerɛ adesua asoɛe ahorow a wɔde abodin krataa ma wɔ Europa Atɔe ne Mfinimfini fam, baabi a na mmara kwan so nhyehyɛe yi abu so ne baabi a ahyehyɛde no fi trɛw kɔɔ wiase nyinaa no. == Adwumakuo == Ɛwom sɛ ɛsono nhyehyɛe a wɔahyehyɛ asoɛe biara de, nanso ɛkame ayɛ sɛ sukuupɔn ahorow nyinaa wɔ bagua a wɔhwɛ so; ɔmampanyin, ɔmampanyin, anaa ɔpanyin; anyɛ yiye koraa no, ɔmampanyin abadiakyiri, ɔmampanyin abadiakyiri, anaa ɔmampanyin abadiakyiri biako; ne dean ahorow a ɛwɔ mpaapaemu ahorow mu. Mpɛn pii no, wɔakyekyɛ sukuupɔn ahorow mu ayɛ no adesua dwumadibea ahorow, sukuu ahorow anaa adesuabea ahorow. Ɔman sukuupɔn nhyehyɛe ahorow no, nhomasua a ɛkɔ anim bagua ahorow a aban na ɛhwɛ so na edi so[citation needed]. Wɔhwɛ sikasɛm ho abisade ne sikasɛm nhyehyɛe ho nyansahyɛ ahorow mu na afei wɔkyekyɛ sika ma sukuupɔn biara a ɛwɔ nhyehyɛe no mu. Wɔpene nkyerɛkyerɛ nhyehyɛe foforo nso so na wɔtwa nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no mu anaasɛ wɔyɛ nsakrae. Bio nso, wɔyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛma nhomasua a ɛkɔ anim asoɛe ahorow a ɛwɔ ɔman anaa ɔman no mu no anya nkɔso ne nkɔso a wɔayɛ no biako bio. Nanso, ɔman sukuupɔn ahorow pii a ɛwɔ wiase no wɔ sikasɛm, nhwehwɛmu ne ɔkyerɛkyerɛ mu ahofadi kɛse. Ankorankoro sukuupɔn ahorow no na wɔde sika ma na mpɛn pii no, wɔwɔ ahofadi kɛse fi ɔman nhyehyɛe ahorow ho. Nanso, ebia wonnya ahofadi pii mfi nnwumayɛkuw ahorow ho a egyina faako a wɔn sikasɛm fi so. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 3mby7mxldvi4snh4jnc767uk8otrfym Dua dwomfoɔ 0 13590 132892 132285 2022-07-30T14:24:24Z Warmglow 8472 wikitext text/x-wiki '''Duadwumfoɔ''' yɛ dadeɛ dwomfoɔ a ɔde wrought iron anaa steel yɛ nnoɔma,nanso ɛtɔ mmerɛ a ɔyɛ firi nnadeɛ foforɔ mu a ɔde ahoɔden sononko bi de nnoɔma a wɔde yɛ adwuma no bɔ dadeɛ no so ma no koa anaa bu. Duadwumfoɔ yɛ nnoɔma bi te sɛ dadeɛ pono, grilles, railing, light fixtures, nkonwa, sculpture, dadeɛ ho nnoɔma, asaase dwuma ho nnoɔma,ɛsom ne nnoɔma a wɔde siesie beaeɛ, kyɛnsen a yɛde noa aduane ne akodeɛ.Na yɛwɔ nsonsonoeɛ a ɛda nnoɔma a emu yɛ duru a duadwumfoɔ yɛ ne nnoɔma a emu yɛ hare a whitesmith nso yɛ, a ɔde agudeɛ, silver, pewter anaa fine steel ho nnoɔma a wɔde ayɛ ade awie. <ref>https://www.etymonline.com/word/blacksmith</ref>Baabi a Duadwumfoɔ yɛ n'adwuma de smithy,forge anaasɛ duadwumfoɔ sotɔɔ. Ɛnam sɛ yɛwɔ nnipa pii a wɔde nnadeɛ bi te sɛ" farriers, wheelwright ne armorers" yɛ adwuma tete no nti Duadwumfoɔ no wɔ nimdeɛ fa sɛdeɛ wɔbɛyɛ adane asiesie nnoɔma pii, de firi akodeɛ a ɛyɛ den so dekɔ deɛ ɛyɛ fo koraa te sɛ dadowa anaa "chain" tenten so. == N'abɔseɛ == "Tuntum" a ɛwɔ duadwumfoɔ mu no kyerɛ "firescale" a ɛyɛ tuntum, nnoɔma bi te sɛ oxide a ɛba dadeɛ so sɛ wɔde hyɛ gya mu a. Anobaabaeɛ aba baabi a "Smith" firi no ho. Ɛbɛtumi afiri tete borɔfo "smythe" a ɛkyerɛ "worebɔ obi ahwe hɔ" anaasɛ ɔbɛtumi afiri Proto-German "smithaz" a ɛkyerɛ "obi a ɔyɛ adwuma wɔ nimdeɛ kwan so".<ref>http://www.etymonline.com/index.php?term=smith</ref> == Kwan a ɔfa so yɛ n'adwuma no. == Duadwumfoɔ yɛ adwuma wɔ berɛ a ɔde dadeɛ no bɛhyɛ gya mu kɔpem sɛ ɛbɛyɛ mmerɛ sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛtumi nsa dadeɛ te sɛ hamma, anvil ne chisel amoa no. Wɔde hyɛ mframagya, bedie, pɛtrol , coke anaa fangoo mu. Ɛnɛ mmerɛ duadwumfoɔ nso bɛtumi afa oxyacetylene anaa nea ɛne blowtorch sɛ a ɛbɛma ne hyeɛ no ayɛ kama. Kwan a wɔfa so de dadeɛ no hyɛ gya mu ma no gyedin. Ahosuo no ho hia paa a ɛnam ɛno so na wobɛhunu sɛ ayɛ hye anaa nwunu na wasane ahunu sɛ ɔyɛ adwuma. Sɛ dadeɛ no hyeɛ no kɔ soro a,ɛdane kɔkɔɔ, na ayɛ akaa ahosu, akokɔsradeɛ na afei adane fitaa. N'ahosuo ankasa paa ara yɛ akokɔsradeɛ ne akaa a ɛkyerɛ sɛ ayɛ hye. Ɛnam sɛ wɔbɛhunu baabi a dadeɛ no ahosuo aduru nti, duadwumfoɔ no bi yɛ adwuma wɔ baabi a sum wɔ, kanea nhyerɛn pii wɔ hɔ, nanso ɛbinom yɛ adwuma wɔ baabi a hann wɔ. Sɛ kanea tɔ so a ɛma n'ahosuo no yera. Kwan a wɔfa so yɛ saa adwuma yi bɛtumi akyekyɛmu akɔ sɛ wɔde hyɛ gya mu(ɛtɔ mmerɛ a wɔfrɛ no "sculpting"), wɛda, wode egya yɛ adwuma. '''Forging''' Forging-yɛ ɔkwan a ɔtomfoɔ no fa so sesa dadeɛ no wɔberɛ a ɔde hama ɛbɔ so- ɛda nso firi afidie deɛ ho a Forging ɛnyi nnoɔma bia. Nanso ɔtomfoɔ no bɔ dadeɛ no so ma no sesa. Mpo sɛ ɔtomfoɔ worebɔ so anaasɛ woretwa no boa ma ɔsane hyehyɛ dadeɛ a ɛbɛn tokuro kyɛn sɛ wɔbɛ bɔne tokuro ama no ayɛ sɛ aware. Forging fa ɔkwan sononko bi so na ɛdi dwuma: * Drawing down * Woremoa no * Worekoa no * Wo butu no * Swagging * Bɔ no tokuro * Forge welding<br /> Wohia hama ne anvil na wode adi saa adwuma yi nanso ɔtomfoɔ no sane de nnoɔma foforɔ na ɛyɛ saa adwuma sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔbɛnya nea ɔrehwehwɛ. '''Upsetting''' Upsetting yɛ ɔkwan a yɛfa so ma dadeɛ no yɛ duru wɔ berɛ a yɛ twetwa so. Ɔkwan baako ne sɛ wode dadeɛ no to bɛhyɛ gya mu na wode hama bɔ so ma no yɛ dadowa: dadeɛ no bɛyɛ tiatia na baabi a ayɛ hye no nso trɛ. Ɔkwan foforɔ a wobɛtumi afa so abɔ baabi a ayɛ hye no ne sɛ wode bɛto anvil so na wode hama abɔ baabi a adwo no so. '''Punching''' Sɛ wobɔ mu tokuro a ɛbɛma sɛdeɛ ɛteɛ no ayɛ fɛ anaasɛ. Nhweɛsoɔ, sɛ wopɛ sɛ woyɛ hama ti a, ɔtomfoɔ no bɛ bɔne tokuro wɔ dadeɛ no so ama baabi a yɛsɔ hama no mu. Punching nyɛ sɛ worebɔ ne tokuro nkoa. Ɛtumi yɛ sɛ woretwa, slitting anaa drifting-a ne nyinaa yɛde chisel na ɛyɛ. '''Blacksmith striker (Ɔtomfoɔ Boafoɔ)''' Blacksmith striker yɛ obi a ɔboa ɔtomfoɔ no n'asedeɛ ne sɛ ɔbɛnoa sledgehammer a ɛso ama no ayɛ kama te sɛnea ɔtomfoɔ no yɛɛ no no. Sɛ wɔrekyerɛ noa, ɔtomfoɔ no sɔ dadeɛ no a ayɛ hye wɔne nsa baako na wɔde hama ketewa a ɛwɔ nsa foforɔ no mu akyerɛ no baabi a ɛwɔsɛ ɔbɔ. Ɔboafoɔ no de sledgehammer bɔ baabi a ɛwɔsɛ wɔdi ho dwuma no. Wɔ 20th ne 21st century mu no, dwumadie no abɛyɛ adeɛ a ɛho nhia sɛ wɔde trip hama di saa adwuma noa. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == nihzb3st0ll0gnjjftrhj2oqso2x8f0 Ɔtomfoɔ 0 13601 132893 132260 2022-07-30T14:24:45Z Warmglow 8472 Blanked the page wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Nana bɛrima 0 13639 132874 132810 2022-07-30T14:03:43Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Nananom yɛ obi agya anaa ne maame awofo – agya anaa ɛna. Abɔde a nkwa wom biara a ɔwo wɔ nna mu a ɔnyɛ awosu mu chimera no wɔ awosu mu nananom anan, awosu mu nananom awotwe, awosu mu nananom dunum, awosu mu nananom nananom aduasa abien, awosu mu nananom aduosia anan great-great-great-great grandparents, etc. Wɔ nnɛyi adesamma abakɔsɛm mu, bɛyɛ mfe 30,000 a atwam ni no, nnɛyi nnipa dodow a wɔtraa ase sɛ nananom no kɔɔ soro.[citation needed] Wonnim no yiye nea ɛkanyan saa nkɔanim yi wɔ nkwa tenten mu nanso nea ɛde aduruyɛ ho mfiridwuma ne asetra gyinapɛn a ɛkɔ anim no ba kɛse,[1] nanso wogye di sɛ ade titiriw a efii awo ntoatoaso abiɛsa a wɔbom traa ase no mu bae ne nsɛm a anka ebetumi ayera a wɔkoraa so; ebia na nsɛm a ɛho hia yi ho nhwɛso ne baabi a wobenya nsu wɔ ɔpɛ bere mu.[2][3] Wɔ nsɛm a awofo mpɛ anaasɛ wontumi mfa ɔhwɛ a ɛfata mma wɔn mma (sɛ nhwɛso no, sikasɛm mu akwanside ahorow, aware mu haw ahorow, yare anaa owu[4]) mu no, nananom taa fa wɔn a wɔhwɛ wɔn titiriw no ho dwuma. Bere a eyi nte saa mpo, ne titiriw wɔ atetesɛm amammerɛ mu no, nananom taa nya dwuma a edi tẽẽ na emu da hɔ wɔ mmofra ntetee, wɔn hwɛ ne wɔn ntetee ho. Nananom yɛ wɔn mmanana abusuafo a wɔto so abien na wɔkyɛ awosu mu nneɛma a ɛka bom 25%. Nanabea a ɔyɛ mpena betumi ayɛ ɔwofo no mpena anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan (ɛwom sɛ wɔ mfiridwuma mu no, wobetumi afrɛ eyi sɛ ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan). Nsɛmfua ahorow a wɔde frɛ nananom wɔ mmere bi mu no nso wobetumi de akyerɛ obi a ne mfe akɔ anim biara, titiriw nsɛmfua gramps, nanabea, nana, nana, nanabea, nan, maw-maw, paw-paw (ne afoforo a mmusua ankasa yɛ) . == Abodin ahorow == Sɛ wɔde di dwuma sɛ edin (e.g., "... nana bi a ɔnam") a, wɔtaa de nana ne nanabea di dwuma, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔde nsɛmfua te sɛ nanabea/nana, nanabea/nana anaa mpo nan/pop di dwuma de. Sɛ "me ..." (e.g., "... me nana nantew twaam") di anim a, nkyerɛwde ahorow nyinaa abu so (baabiara fi "... me nana ..." kosi "... me Gramps ... "). Wobetumi de nkyerɛwde ahorow nyinaa adi dwuma wɔ dodow kabea mu, nanso Gramps (kabea kabea Gramps) ho yɛ na. Wɔ nkyerɛwee mu no, Nanabea ne Nanabea na wɔtaa yɛ, nanso ɛntaa mma koraa sɛ address kwan bi. Wɔ kasa mu no, wɔtaa de Nanabea ne Nanabea di dwuma wɔ United States, Canada, ne Australia. Wɔ Britain, Ireland, United States, Australia, New Zealand ne, nea abu so titiriw wɔ Canada mantam Newfoundland ne Labrador mu no, wɔtaa de Nan, Nana, Nanna, Nanny, Gran ne Nanabea ne nsakrae afoforo di dwuma ma nanabea wɔ akyerɛw ne kasa nyinaa mu. Wɔ Bangladesh ne India mmeae pii no, wɔfrɛ ɛnanom nananom Nana ne Nani. Saa ara nso na wɔfrɛ nananom a wɔyɛ agya no Dada ne Dadi. Wɔfrɛ obi awofo nananom a wɔyɛ wɔn maame no Par-nani ne Par-nana. Wɔ nsɛm a ɛte saa ara mu no, wɔfrɛ awofo nananom a wɔyɛ agya no Par-dada ne Par-dada. . Nsonsonoe afoforo pii wɔ hɔ, te sɛ Gramp, Gramps, Grampa, Nana, Nana, Grampy, Nana, Nana, Nana, Pop(s), Pap, Papa, Pappy, ne Pawpaw ma nana; Nanabea, Nanabea, Grama, Nanabea, Nanabea, Nanny, Nan(a), Mammaw, Meemaw ne Nanabea ma nanabea. Gogo betumi adi dwuma ama emu biara, ne nea ɛkeka ho. Esiane sɛ ebia nkurɔfo wɔ nananom akuw abien a wɔte ase nti, adwene mu naayɛ bi sɔre fi nnipa baanu a wɔfrɛ wɔn "nanabea" anaa "nananom" mu, enti mpɛn pii no wɔde nsɛmfua afoforo a wɔabobɔ din wɔ atifi hɔ no mu abien di dwuma ma nananom kuw biako. Ano aduru foforo a wɔtaa yɛ ne sɛ wɔde wɔn din a edi kan ("Nana George", "Nanabea Anne", ne nea ɛkeka ho) anaa wɔn abusua din ("Nana Jones", "Nana Smith") bɛfrɛ nananom. Wɔ Amerika Atifi fam no, mmusua pii de wɔn mmusuakuw din frɛ nananom kuw biako (e.g., wobetumi afrɛ Hispanic nananom abuelo ne abuela anaa "abuelito" ne "abuelita", wobetumi afrɛ Fransefo nananom papi ne mamie, wobetumi afrɛ Italiafo nananom nonno na nonna, anaasɛ wobetumi afrɛ Dutchfo ne Germanfo nananom Opa ne Oma Wɔ Flanders no, wɔde pepee anaa petje ne memee anaa metje di dwuma kɛse). Wɔ Friesland no, nea wɔtaa de di dwuma ne pake ne beppe. Chinafo a wɔka Mandarin kasa no frɛ ɛnanom nananom sɛ wài pó (外婆, ɛna maame) na wài gōng (外公, ɛna papa) ne agyanom nananom ho asɛm sɛ nǎi nai (奶奶, agya maame) ne yé yé (爷爷, agya papa). Wɔ Philippines no, wɔfrɛ nananom lolo (nanabea) ne lola (nanabea). Kasa ne amammerɛ ahorow a ɛwɔ abusuafo nsɛmfua pɔtee sen Borɔfo kasa no betumi ama nsonsonoe ada agya ne nananom ne ɛnanom nananom ntam. Sɛ nhwɛso no, wɔ Sweden kasa mu no, asɛmfua biako biara nni hɔ a ɛkyerɛ "nanabea"; wɔfrɛ ɛna no maame mormor na wɔfrɛ agya no maame farmor.[5] Nanso, Scandinavia kasa afoforo no, Danish ne Norway, de nsɛmfua a ɛkyerɛ abusuafo te sɛ Sweden kasa mu (wɔkyerɛw no pɛpɛɛpɛ wɔ kasa abiɛsa no nyinaa mu), ne nsɛmfua a wɔtaa de di dwuma a ɛte sɛ nanabea (Danish: bedstemor, Norway: bestemor) di dwuma. == Nananom ne nea ɛboro saa == == Etymology ho nsɛm == == Mmofra hwɛ mu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu == jihubzu6ovinf0j8p4w3q4ukza2p4z9 132877 132874 2022-07-30T14:07:44Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Nananom yɛ obi agya anaa ne maame awofo – agya anaa ɛna. Abɔde a nkwa wom biara a ɔwo wɔ nna mu a ɔnyɛ awosu mu chimera no wɔ awosu mu nananom anan, awosu mu nananom awotwe, awosu mu nananom dunum, awosu mu nananom nananom aduasa abien, awosu mu nananom aduosia anan great-great-great-great grandparents, etc. Wɔ nnɛyi adesamma abakɔsɛm mu, bɛyɛ mfe 30,000 a atwam ni no, nnɛyi nnipa dodow a wɔtraa ase sɛ nananom no kɔɔ soro.[citation needed] Wonnim no yiye nea ɛkanyan saa nkɔanim yi wɔ nkwa tenten mu nanso nea ɛde aduruyɛ ho mfiridwuma ne asetra gyinapɛn a ɛkɔ anim no ba kɛse,[1] nanso wogye di sɛ ade titiriw a efii awo ntoatoaso abiɛsa a wɔbom traa ase no mu bae ne nsɛm a anka ebetumi ayera a wɔkoraa so; ebia na nsɛm a ɛho hia yi ho nhwɛso ne baabi a wobenya nsu wɔ ɔpɛ bere mu.[2][3] Wɔ nsɛm a awofo mpɛ anaasɛ wontumi mfa ɔhwɛ a ɛfata mma wɔn mma (sɛ nhwɛso no, sikasɛm mu akwanside ahorow, aware mu haw ahorow, yare anaa owu[4]) mu no, nananom taa fa wɔn a wɔhwɛ wɔn titiriw no ho dwuma. Bere a eyi nte saa mpo, ne titiriw wɔ atetesɛm amammerɛ mu no, nananom taa nya dwuma a edi tẽẽ na emu da hɔ wɔ mmofra ntetee, wɔn hwɛ ne wɔn ntetee ho. Nananom yɛ wɔn mmanana abusuafo a wɔto so abien na wɔkyɛ awosu mu nneɛma a ɛka bom 25%. Nanabea a ɔyɛ mpena betumi ayɛ ɔwofo no mpena anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan (ɛwom sɛ wɔ mfiridwuma mu no, wobetumi afrɛ eyi sɛ ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan). Nsɛmfua ahorow a wɔde frɛ nananom wɔ mmere bi mu no nso wobetumi de akyerɛ obi a ne mfe akɔ anim biara, titiriw nsɛmfua gramps, nanabea, nana, nana, nanabea, nan, maw-maw, paw-paw (ne afoforo a mmusua ankasa yɛ) . == Abodin ahorow == Sɛ wɔde di dwuma sɛ edin (e.g., "... nana bi a ɔnam") a, wɔtaa de nana ne nanabea di dwuma, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔde nsɛmfua te sɛ nanabea/nana, nanabea/nana anaa mpo nan/pop di dwuma de. Sɛ "me ..." (e.g., "... me nana nantew twaam") di anim a, nkyerɛwde ahorow nyinaa abu so (baabiara fi "... me nana ..." kosi "... me Gramps ... "). Wobetumi de nkyerɛwde ahorow nyinaa adi dwuma wɔ dodow kabea mu, nanso Gramps (kabea kabea Gramps) ho yɛ na. Wɔ nkyerɛwee mu no, Nanabea ne Nanabea na wɔtaa yɛ, nanso ɛntaa mma koraa sɛ address kwan bi. Wɔ kasa mu no, wɔtaa de Nanabea ne Nanabea di dwuma wɔ United States, Canada, ne Australia. Wɔ Britain, Ireland, United States, Australia, New Zealand ne, nea abu so titiriw wɔ Canada mantam Newfoundland ne Labrador mu no, wɔtaa de Nan, Nana, Nanna, Nanny, Gran ne Nanabea ne nsakrae afoforo di dwuma ma nanabea wɔ akyerɛw ne kasa nyinaa mu. Wɔ Bangladesh ne India mmeae pii no, wɔfrɛ ɛnanom nananom Nana ne Nani. Saa ara nso na wɔfrɛ nananom a wɔyɛ agya no Dada ne Dadi. Wɔfrɛ obi awofo nananom a wɔyɛ wɔn maame no Par-nani ne Par-nana. Wɔ nsɛm a ɛte saa ara mu no, wɔfrɛ awofo nananom a wɔyɛ agya no Par-dada ne Par-dada. . Nsonsonoe afoforo pii wɔ hɔ, te sɛ Gramp, Gramps, Grampa, Nana, Nana, Grampy, Nana, Nana, Nana, Pop(s), Pap, Papa, Pappy, ne Pawpaw ma nana; Nanabea, Nanabea, Grama, Nanabea, Nanabea, Nanny, Nan(a), Mammaw, Meemaw ne Nanabea ma nanabea. Gogo betumi adi dwuma ama emu biara, ne nea ɛkeka ho. Esiane sɛ ebia nkurɔfo wɔ nananom akuw abien a wɔte ase nti, adwene mu naayɛ bi sɔre fi nnipa baanu a wɔfrɛ wɔn "nanabea" anaa "nananom" mu, enti mpɛn pii no wɔde nsɛmfua afoforo a wɔabobɔ din wɔ atifi hɔ no mu abien di dwuma ma nananom kuw biako. Ano aduru foforo a wɔtaa yɛ ne sɛ wɔde wɔn din a edi kan ("Nana George", "Nanabea Anne", ne nea ɛkeka ho) anaa wɔn abusua din ("Nana Jones", "Nana Smith") bɛfrɛ nananom. Wɔ Amerika Atifi fam no, mmusua pii de wɔn mmusuakuw din frɛ nananom kuw biako (e.g., wobetumi afrɛ Hispanic nananom abuelo ne abuela anaa "abuelito" ne "abuelita", wobetumi afrɛ Fransefo nananom papi ne mamie, wobetumi afrɛ Italiafo nananom nonno na nonna, anaasɛ wobetumi afrɛ Dutchfo ne Germanfo nananom Opa ne Oma Wɔ Flanders no, wɔde pepee anaa petje ne memee anaa metje di dwuma kɛse). Wɔ Friesland no, nea wɔtaa de di dwuma ne pake ne beppe. Chinafo a wɔka Mandarin kasa no frɛ ɛnanom nananom sɛ wài pó (外婆, ɛna maame) na wài gōng (外公, ɛna papa) ne agyanom nananom ho asɛm sɛ nǎi nai (奶奶, agya maame) ne yé yé (爷爷, agya papa). Wɔ Philippines no, wɔfrɛ nananom lolo (nanabea) ne lola (nanabea). Kasa ne amammerɛ ahorow a ɛwɔ abusuafo nsɛmfua pɔtee sen Borɔfo kasa no betumi ama nsonsonoe ada agya ne nananom ne ɛnanom nananom ntam. Sɛ nhwɛso no, wɔ Sweden kasa mu no, asɛmfua biako biara nni hɔ a ɛkyerɛ "nanabea"; wɔfrɛ ɛna no maame mormor na wɔfrɛ agya no maame farmor.[5] Nanso, Scandinavia kasa afoforo no, Danish ne Norway, de nsɛmfua a ɛkyerɛ abusuafo te sɛ Sweden kasa mu (wɔkyerɛw no pɛpɛɛpɛ wɔ kasa abiɛsa no nyinaa mu), ne nsɛmfua a wɔtaa de di dwuma a ɛte sɛ nanabea (Danish: bedstemor, Norway: bestemor) di dwuma. == Nananom ne nea ɛboro saa == Wɔ == Etymology ho nsɛm == == Mmofra hwɛ mu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu == b4m55a292waryaf5j0l20yzv2vkqg6k 132879 132877 2022-07-30T14:08:43Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Nananom yɛ obi agya anaa ne maame awofo – agya anaa ɛna. Abɔde a nkwa wom biara a ɔwo wɔ nna mu a ɔnyɛ awosu mu chimera no wɔ awosu mu nananom anan, awosu mu nananom awotwe, awosu mu nananom dunum, awosu mu nananom nananom aduasa abien, awosu mu nananom aduosia anan great-great-great-great grandparents, etc. Wɔ nnɛyi adesamma abakɔsɛm mu, bɛyɛ mfe 30,000 a atwam ni no, nnɛyi nnipa dodow a wɔtraa ase sɛ nananom no kɔɔ soro.[citation needed] Wonnim no yiye nea ɛkanyan saa nkɔanim yi wɔ nkwa tenten mu nanso nea ɛde aduruyɛ ho mfiridwuma ne asetra gyinapɛn a ɛkɔ anim no ba kɛse,[1] nanso wogye di sɛ ade titiriw a efii awo ntoatoaso abiɛsa a wɔbom traa ase no mu bae ne nsɛm a anka ebetumi ayera a wɔkoraa so; ebia na nsɛm a ɛho hia yi ho nhwɛso ne baabi a wobenya nsu wɔ ɔpɛ bere mu.[2][3] Wɔ nsɛm a awofo mpɛ anaasɛ wontumi mfa ɔhwɛ a ɛfata mma wɔn mma (sɛ nhwɛso no, sikasɛm mu akwanside ahorow, aware mu haw ahorow, yare anaa owu[4]) mu no, nananom taa fa wɔn a wɔhwɛ wɔn titiriw no ho dwuma. Bere a eyi nte saa mpo, ne titiriw wɔ atetesɛm amammerɛ mu no, nananom taa nya dwuma a edi tẽẽ na emu da hɔ wɔ mmofra ntetee, wɔn hwɛ ne wɔn ntetee ho. Nananom yɛ wɔn mmanana abusuafo a wɔto so abien na wɔkyɛ awosu mu nneɛma a ɛka bom 25%. Nanabea a ɔyɛ mpena betumi ayɛ ɔwofo no mpena anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan (ɛwom sɛ wɔ mfiridwuma mu no, wobetumi afrɛ eyi sɛ ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan). Nsɛmfua ahorow a wɔde frɛ nananom wɔ mmere bi mu no nso wobetumi de akyerɛ obi a ne mfe akɔ anim biara, titiriw nsɛmfua gramps, nanabea, nana, nana, nanabea, nan, maw-maw, paw-paw (ne afoforo a mmusua ankasa yɛ) . == Abodin ahorow == Sɛ wɔde di dwuma sɛ edin (e.g., "... nana bi a ɔnam") a, wɔtaa de nana ne nanabea di dwuma, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔde nsɛmfua te sɛ nanabea/nana, nanabea/nana anaa mpo nan/pop di dwuma de. Sɛ "me ..." (e.g., "... me nana nantew twaam") di anim a, nkyerɛwde ahorow nyinaa abu so (baabiara fi "... me nana ..." kosi "... me Gramps ... "). Wobetumi de nkyerɛwde ahorow nyinaa adi dwuma wɔ dodow kabea mu, nanso Gramps (kabea kabea Gramps) ho yɛ na. Wɔ nkyerɛwee mu no, Nanabea ne Nanabea na wɔtaa yɛ, nanso ɛntaa mma koraa sɛ address kwan bi. Wɔ kasa mu no, wɔtaa de Nanabea ne Nanabea di dwuma wɔ United States, Canada, ne Australia. Wɔ Britain, Ireland, United States, Australia, New Zealand ne, nea abu so titiriw wɔ Canada mantam Newfoundland ne Labrador mu no, wɔtaa de Nan, Nana, Nanna, Nanny, Gran ne Nanabea ne nsakrae afoforo di dwuma ma nanabea wɔ akyerɛw ne kasa nyinaa mu. Wɔ Bangladesh ne India mmeae pii no, wɔfrɛ ɛnanom nananom Nana ne Nani. Saa ara nso na wɔfrɛ nananom a wɔyɛ agya no Dada ne Dadi. Wɔfrɛ obi awofo nananom a wɔyɛ wɔn maame no Par-nani ne Par-nana. Wɔ nsɛm a ɛte saa ara mu no, wɔfrɛ awofo nananom a wɔyɛ agya no Par-dada ne Par-dada. . Nsonsonoe afoforo pii wɔ hɔ, te sɛ Gramp, Gramps, Grampa, Nana, Nana, Grampy, Nana, Nana, Nana, Pop(s), Pap, Papa, Pappy, ne Pawpaw ma nana; Nanabea, Nanabea, Grama, Nanabea, Nanabea, Nanny, Nan(a), Mammaw, Meemaw ne Nanabea ma nanabea. Gogo betumi adi dwuma ama emu biara, ne nea ɛkeka ho. Esiane sɛ ebia nkurɔfo wɔ nananom akuw abien a wɔte ase nti, adwene mu naayɛ bi sɔre fi nnipa baanu a wɔfrɛ wɔn "nanabea" anaa "nananom" mu, enti mpɛn pii no wɔde nsɛmfua afoforo a wɔabobɔ din wɔ atifi hɔ no mu abien di dwuma ma nananom kuw biako. Ano aduru foforo a wɔtaa yɛ ne sɛ wɔde wɔn din a edi kan ("Nana George", "Nanabea Anne", ne nea ɛkeka ho) anaa wɔn abusua din ("Nana Jones", "Nana Smith") bɛfrɛ nananom. Wɔ Amerika Atifi fam no, mmusua pii de wɔn mmusuakuw din frɛ nananom kuw biako (e.g., wobetumi afrɛ Hispanic nananom abuelo ne abuela anaa "abuelito" ne "abuelita", wobetumi afrɛ Fransefo nananom papi ne mamie, wobetumi afrɛ Italiafo nananom nonno na nonna, anaasɛ wobetumi afrɛ Dutchfo ne Germanfo nananom Opa ne Oma Wɔ Flanders no, wɔde pepee anaa petje ne memee anaa metje di dwuma kɛse). Wɔ Friesland no, nea wɔtaa de di dwuma ne pake ne beppe. Chinafo a wɔka Mandarin kasa no frɛ ɛnanom nananom sɛ wài pó (外婆, ɛna maame) na wài gōng (外公, ɛna papa) ne agyanom nananom ho asɛm sɛ nǎi nai (奶奶, agya maame) ne yé yé (爷爷, agya papa). Wɔ Philippines no, wɔfrɛ nananom lolo (nanabea) ne lola (nanabea). Kasa ne amammerɛ ahorow a ɛwɔ abusuafo nsɛmfua pɔtee sen Borɔfo kasa no betumi ama nsonsonoe ada agya ne nananom ne ɛnanom nananom ntam. Sɛ nhwɛso no, wɔ Sweden kasa mu no, asɛmfua biako biara nni hɔ a ɛkyerɛ "nanabea"; wɔfrɛ ɛna no maame mormor na wɔfrɛ agya no maame farmor.[5] Nanso, Scandinavia kasa afoforo no, Danish ne Norway, de nsɛmfua a ɛkyerɛ abusuafo te sɛ Sweden kasa mu (wɔkyerɛw no pɛpɛɛpɛ wɔ kasa abiɛsa no nyinaa mu), ne nsɛmfua a wɔtaa de di dwuma a ɛte sɛ nanabea (Danish: bedstemor, Norway: bestemor) di dwuma. == Nananom ne nea ɛboro saa == Wɔfrɛ nananom awofo, anaa ɔwofo bi nananom, din koro no ara a wɔde frɛ nananom (nana/-ɛna, nana/-ma, nana/-ma, ne nea ɛkeka ho) a wɔde great- a wɔde di anim, a wɔde kɛse foforo ka ho - a wode aka ho ama awo ntoatoasoo biara a aka ho. Obi nananom awofo bɛyɛ "nananom-nananom". Sɛnea ɛbɛyɛ a obi bɛkwati "akɛse" a ɛbɛdɔɔso bere a ɔreka abusua anato ho nnua ho asɛm no, obetumi nso de ordinaals adi dwuma sen sɛ ɔde "akɛse" pii bedi dwuma; Enti "great-great-nana" bɛyɛ "na nana a ɔto so abien", na "nanabea-nana-nana" bɛyɛ nananom a ɔto so abiɛsa, ne nea ɛkeka ho. Saa nhyehyɛe yi na abusua anato ho wɛbsaet ahorow bi te sɛ Geni de di dwuma.[6] Obi betumi nso de kardinal nɔma adi dwuma de ahyɛ akɛse no nɔma, sɛ nhwɛso no, nanabea-nanabea bɛyɛ 3×-nanabea. Ankorankoro a wɔwɔ nananom panyin koro nanso wɔnyɛ anuanom anaasɛ wɔn nuanom mma a wodi kan no, wɔfrɛ wɔn ho wɔn ho "nuanom mma a wɔto so abien", efisɛ nananom a wɔto so abien wɔ nananom a wɔyɛ anuanom. Saa ara nso na "nuanom mmarima a wɔto so abiɛsa" no benya nananom a wɔyɛ anuanom. == Etymology ho nsɛm == == Mmofra hwɛ mu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu == 9a2aeb48hgh5qika7jmou9qcjvzv2z6 132889 132879 2022-07-30T14:18:00Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Nananom yɛ obi agya anaa ne maame awofo – agya anaa ɛna. Abɔde a nkwa wom biara a ɔwo wɔ nna mu a ɔnyɛ awosu mu chimera no wɔ awosu mu nananom anan, awosu mu nananom awotwe, awosu mu nananom dunum, awosu mu nananom nananom aduasa abien, awosu mu nananom aduosia anan great-great-great-great grandparents, etc. Wɔ nnɛyi adesamma abakɔsɛm mu, bɛyɛ mfe 30,000 a atwam ni no, nnɛyi nnipa dodow a wɔtraa ase sɛ nananom no kɔɔ soro.[citation needed] Wonnim no yiye nea ɛkanyan saa nkɔanim yi wɔ nkwa tenten mu nanso nea ɛde aduruyɛ ho mfiridwuma ne asetra gyinapɛn a ɛkɔ anim no ba kɛse,[1] nanso wogye di sɛ ade titiriw a efii awo ntoatoaso abiɛsa a wɔbom traa ase no mu bae ne nsɛm a anka ebetumi ayera a wɔkoraa so; ebia na nsɛm a ɛho hia yi ho nhwɛso ne baabi a wobenya nsu wɔ ɔpɛ bere mu.[2][3] Wɔ nsɛm a awofo mpɛ anaasɛ wontumi mfa ɔhwɛ a ɛfata mma wɔn mma (sɛ nhwɛso no, sikasɛm mu akwanside ahorow, aware mu haw ahorow, yare anaa owu[4]) mu no, nananom taa fa wɔn a wɔhwɛ wɔn titiriw no ho dwuma. Bere a eyi nte saa mpo, ne titiriw wɔ atetesɛm amammerɛ mu no, nananom taa nya dwuma a edi tẽẽ na emu da hɔ wɔ mmofra ntetee, wɔn hwɛ ne wɔn ntetee ho. Nananom yɛ wɔn mmanana abusuafo a wɔto so abien na wɔkyɛ awosu mu nneɛma a ɛka bom 25%. Nanabea a ɔyɛ mpena betumi ayɛ ɔwofo no mpena anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan (ɛwom sɛ wɔ mfiridwuma mu no, wobetumi afrɛ eyi sɛ ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan). Nsɛmfua ahorow a wɔde frɛ nananom wɔ mmere bi mu no nso wobetumi de akyerɛ obi a ne mfe akɔ anim biara, titiriw nsɛmfua gramps, nanabea, nana, nana, nanabea, nan, maw-maw, paw-paw (ne afoforo a mmusua ankasa yɛ) . == Abodin ahorow == Sɛ wɔde di dwuma sɛ edin (e.g., "... nana bi a ɔnam") a, wɔtaa de nana ne nanabea di dwuma, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔde nsɛmfua te sɛ nanabea/nana, nanabea/nana anaa mpo nan/pop di dwuma de. Sɛ "me ..." (e.g., "... me nana nantew twaam") di anim a, nkyerɛwde ahorow nyinaa abu so (baabiara fi "... me nana ..." kosi "... me Gramps ... "). Wobetumi de nkyerɛwde ahorow nyinaa adi dwuma wɔ dodow kabea mu, nanso Gramps (kabea kabea Gramps) ho yɛ na. Wɔ nkyerɛwee mu no, Nanabea ne Nanabea na wɔtaa yɛ, nanso ɛntaa mma koraa sɛ address kwan bi. Wɔ kasa mu no, wɔtaa de Nanabea ne Nanabea di dwuma wɔ United States, Canada, ne Australia. Wɔ Britain, Ireland, United States, Australia, New Zealand ne, nea abu so titiriw wɔ Canada mantam Newfoundland ne Labrador mu no, wɔtaa de Nan, Nana, Nanna, Nanny, Gran ne Nanabea ne nsakrae afoforo di dwuma ma nanabea wɔ akyerɛw ne kasa nyinaa mu. Wɔ Bangladesh ne India mmeae pii no, wɔfrɛ ɛnanom nananom Nana ne Nani. Saa ara nso na wɔfrɛ nananom a wɔyɛ agya no Dada ne Dadi. Wɔfrɛ obi awofo nananom a wɔyɛ wɔn maame no Par-nani ne Par-nana. Wɔ nsɛm a ɛte saa ara mu no, wɔfrɛ awofo nananom a wɔyɛ agya no Par-dada ne Par-dada. . Nsonsonoe afoforo pii wɔ hɔ, te sɛ Gramp, Gramps, Grampa, Nana, Nana, Grampy, Nana, Nana, Nana, Pop(s), Pap, Papa, Pappy, ne Pawpaw ma nana; Nanabea, Nanabea, Grama, Nanabea, Nanabea, Nanny, Nan(a), Mammaw, Meemaw ne Nanabea ma nanabea. Gogo betumi adi dwuma ama emu biara, ne nea ɛkeka ho. Esiane sɛ ebia nkurɔfo wɔ nananom akuw abien a wɔte ase nti, adwene mu naayɛ bi sɔre fi nnipa baanu a wɔfrɛ wɔn "nanabea" anaa "nananom" mu, enti mpɛn pii no wɔde nsɛmfua afoforo a wɔabobɔ din wɔ atifi hɔ no mu abien di dwuma ma nananom kuw biako. Ano aduru foforo a wɔtaa yɛ ne sɛ wɔde wɔn din a edi kan ("Nana George", "Nanabea Anne", ne nea ɛkeka ho) anaa wɔn abusua din ("Nana Jones", "Nana Smith") bɛfrɛ nananom. Wɔ Amerika Atifi fam no, mmusua pii de wɔn mmusuakuw din frɛ nananom kuw biako (e.g., wobetumi afrɛ Hispanic nananom abuelo ne abuela anaa "abuelito" ne "abuelita", wobetumi afrɛ Fransefo nananom papi ne mamie, wobetumi afrɛ Italiafo nananom nonno na nonna, anaasɛ wobetumi afrɛ Dutchfo ne Germanfo nananom Opa ne Oma Wɔ Flanders no, wɔde pepee anaa petje ne memee anaa metje di dwuma kɛse). Wɔ Friesland no, nea wɔtaa de di dwuma ne pake ne beppe. Chinafo a wɔka Mandarin kasa no frɛ ɛnanom nananom sɛ wài pó (外婆, ɛna maame) na wài gōng (外公, ɛna papa) ne agyanom nananom ho asɛm sɛ nǎi nai (奶奶, agya maame) ne yé yé (爷爷, agya papa). Wɔ Philippines no, wɔfrɛ nananom lolo (nanabea) ne lola (nanabea). Kasa ne amammerɛ ahorow a ɛwɔ abusuafo nsɛmfua pɔtee sen Borɔfo kasa no betumi ama nsonsonoe ada agya ne nananom ne ɛnanom nananom ntam. Sɛ nhwɛso no, wɔ Sweden kasa mu no, asɛmfua biako biara nni hɔ a ɛkyerɛ "nanabea"; wɔfrɛ ɛna no maame mormor na wɔfrɛ agya no maame farmor.[5] Nanso, Scandinavia kasa afoforo no, Danish ne Norway, de nsɛmfua a ɛkyerɛ abusuafo te sɛ Sweden kasa mu (wɔkyerɛw no pɛpɛɛpɛ wɔ kasa abiɛsa no nyinaa mu), ne nsɛmfua a wɔtaa de di dwuma a ɛte sɛ nanabea (Danish: bedstemor, Norway: bestemor) di dwuma. == Nananom ne nea ɛboro saa == Wɔfrɛ nananom awofo, anaa ɔwofo bi nananom, din koro no ara a wɔde frɛ nananom (nana/-ɛna, nana/-ma, nana/-ma, ne nea ɛkeka ho) a wɔde great- a wɔde di anim, a wɔde kɛse foforo ka ho - a wode aka ho ama awo ntoatoasoo biara a aka ho. Obi nananom awofo bɛyɛ "nananom-nananom". Sɛnea ɛbɛyɛ a obi bɛkwati "akɛse" a ɛbɛdɔɔso bere a ɔreka abusua anato ho nnua ho asɛm no, obetumi nso de ordinaals adi dwuma sen sɛ ɔde "akɛse" pii bedi dwuma; Enti "great-great-nana" bɛyɛ "na nana a ɔto so abien", na "nanabea-nana-nana" bɛyɛ nananom a ɔto so abiɛsa, ne nea ɛkeka ho. Saa nhyehyɛe yi na abusua anato ho wɛbsaet ahorow bi te sɛ Geni de di dwuma.[6] Obi betumi nso de kardinal nɔma adi dwuma de ahyɛ akɛse no nɔma, sɛ nhwɛso no, nanabea-nanabea bɛyɛ 3×-nanabea. Ankorankoro a wɔwɔ nananom panyin koro nanso wɔnyɛ anuanom anaasɛ wɔn nuanom mma a wodi kan no, wɔfrɛ wɔn ho wɔn ho "nuanom mma a wɔto so abien", efisɛ nananom a wɔto so abien wɔ nananom a wɔyɛ anuanom. Saa ara nso na "nuanom mmarima a wɔto so abiɛsa" no benya nananom a wɔyɛ anuanom. == Etymology ho nsɛm == Asɛmfua a edi kan "grand-" a wɔde dii dwuma no fi afeha a ɛto so 13 mfiase, efi Anglo-Franse graund mu. Wɔde asɛmfua no dii dwuma sɛ Latin kasa mu magnus nkyerɛase.[7] Prefix "great-" gyina hɔ ma Anglo-Franse graund ne Latin magnus nkyerɛase tẽẽ kɔ Engiresi kasa mu.[8] Wɔ Borɔfo Dedaw mu no, na wɔde nsɛmfua a edi kan ealde- (dedaw) ne ieldra- (elder) dii dwuma (ealdefæder/-mōdor ne ieldrafæder/-mōdor). Na wɔfrɛ nana panyin þridda fæder (agya a ɔto so abiɛsa), nana panyin fēowerða fæder (agya a ɔto so anan), ne nea ɛkeka ho. Nsakrae a ɛba maternal grandmother: ɛna no maame. maternal grandfather: ɛna no papa. paternal grandmother: agya no maame. paternal grandfather: agya no papa. == Mmofra hwɛ mu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu == 0xwav3jspv5dsozjd1wxksrezro8zvw 132895 132889 2022-07-30T14:30:32Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Nananom yɛ obi agya anaa ne maame awofo – agya anaa ɛna. Abɔde a nkwa wom biara a ɔwo wɔ nna mu a ɔnyɛ awosu mu chimera no wɔ awosu mu nananom anan, awosu mu nananom awotwe, awosu mu nananom dunum, awosu mu nananom nananom aduasa abien, awosu mu nananom aduosia anan great-great-great-great grandparents, etc. Wɔ nnɛyi adesamma abakɔsɛm mu, bɛyɛ mfe 30,000 a atwam ni no, nnɛyi nnipa dodow a wɔtraa ase sɛ nananom no kɔɔ soro.[citation needed] Wonnim no yiye nea ɛkanyan saa nkɔanim yi wɔ nkwa tenten mu nanso nea ɛde aduruyɛ ho mfiridwuma ne asetra gyinapɛn a ɛkɔ anim no ba kɛse,[1] nanso wogye di sɛ ade titiriw a efii awo ntoatoaso abiɛsa a wɔbom traa ase no mu bae ne nsɛm a anka ebetumi ayera a wɔkoraa so; ebia na nsɛm a ɛho hia yi ho nhwɛso ne baabi a wobenya nsu wɔ ɔpɛ bere mu.[2][3] Wɔ nsɛm a awofo mpɛ anaasɛ wontumi mfa ɔhwɛ a ɛfata mma wɔn mma (sɛ nhwɛso no, sikasɛm mu akwanside ahorow, aware mu haw ahorow, yare anaa owu[4]) mu no, nananom taa fa wɔn a wɔhwɛ wɔn titiriw no ho dwuma. Bere a eyi nte saa mpo, ne titiriw wɔ atetesɛm amammerɛ mu no, nananom taa nya dwuma a edi tẽẽ na emu da hɔ wɔ mmofra ntetee, wɔn hwɛ ne wɔn ntetee ho. Nananom yɛ wɔn mmanana abusuafo a wɔto so abien na wɔkyɛ awosu mu nneɛma a ɛka bom 25%. Nanabea a ɔyɛ mpena betumi ayɛ ɔwofo no mpena anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan anaa ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan (ɛwom sɛ wɔ mfiridwuma mu no, wobetumi afrɛ eyi sɛ ɔwofo a ɔyɛ ɔbaatan). Nsɛmfua ahorow a wɔde frɛ nananom wɔ mmere bi mu no nso wobetumi de akyerɛ obi a ne mfe akɔ anim biara, titiriw nsɛmfua gramps, nanabea, nana, nana, nanabea, nan, maw-maw, paw-paw (ne afoforo a mmusua ankasa yɛ) . == Abodin ahorow == Sɛ wɔde di dwuma sɛ edin (e.g., "... nana bi a ɔnam") a, wɔtaa de nana ne nanabea di dwuma, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔde nsɛmfua te sɛ nanabea/nana, nanabea/nana anaa mpo nan/pop di dwuma de. Sɛ "me ..." (e.g., "... me nana nantew twaam") di anim a, nkyerɛwde ahorow nyinaa abu so (baabiara fi "... me nana ..." kosi "... me Gramps ... "). Wobetumi de nkyerɛwde ahorow nyinaa adi dwuma wɔ dodow kabea mu, nanso Gramps (kabea kabea Gramps) ho yɛ na. Wɔ nkyerɛwee mu no, Nanabea ne Nanabea na wɔtaa yɛ, nanso ɛntaa mma koraa sɛ address kwan bi. Wɔ kasa mu no, wɔtaa de Nanabea ne Nanabea di dwuma wɔ United States, Canada, ne Australia. Wɔ Britain, Ireland, United States, Australia, New Zealand ne, nea abu so titiriw wɔ Canada mantam Newfoundland ne Labrador mu no, wɔtaa de Nan, Nana, Nanna, Nanny, Gran ne Nanabea ne nsakrae afoforo di dwuma ma nanabea wɔ akyerɛw ne kasa nyinaa mu. Wɔ Bangladesh ne India mmeae pii no, wɔfrɛ ɛnanom nananom Nana ne Nani. Saa ara nso na wɔfrɛ nananom a wɔyɛ agya no Dada ne Dadi. Wɔfrɛ obi awofo nananom a wɔyɛ wɔn maame no Par-nani ne Par-nana. Wɔ nsɛm a ɛte saa ara mu no, wɔfrɛ awofo nananom a wɔyɛ agya no Par-dada ne Par-dada. . Nsonsonoe afoforo pii wɔ hɔ, te sɛ Gramp, Gramps, Grampa, Nana, Nana, Grampy, Nana, Nana, Nana, Pop(s), Pap, Papa, Pappy, ne Pawpaw ma nana; Nanabea, Nanabea, Grama, Nanabea, Nanabea, Nanny, Nan(a), Mammaw, Meemaw ne Nanabea ma nanabea. Gogo betumi adi dwuma ama emu biara, ne nea ɛkeka ho. Esiane sɛ ebia nkurɔfo wɔ nananom akuw abien a wɔte ase nti, adwene mu naayɛ bi sɔre fi nnipa baanu a wɔfrɛ wɔn "nanabea" anaa "nananom" mu, enti mpɛn pii no wɔde nsɛmfua afoforo a wɔabobɔ din wɔ atifi hɔ no mu abien di dwuma ma nananom kuw biako. Ano aduru foforo a wɔtaa yɛ ne sɛ wɔde wɔn din a edi kan ("Nana George", "Nanabea Anne", ne nea ɛkeka ho) anaa wɔn abusua din ("Nana Jones", "Nana Smith") bɛfrɛ nananom. Wɔ Amerika Atifi fam no, mmusua pii de wɔn mmusuakuw din frɛ nananom kuw biako (e.g., wobetumi afrɛ Hispanic nananom abuelo ne abuela anaa "abuelito" ne "abuelita", wobetumi afrɛ Fransefo nananom papi ne mamie, wobetumi afrɛ Italiafo nananom nonno na nonna, anaasɛ wobetumi afrɛ Dutchfo ne Germanfo nananom Opa ne Oma Wɔ Flanders no, wɔde pepee anaa petje ne memee anaa metje di dwuma kɛse). Wɔ Friesland no, nea wɔtaa de di dwuma ne pake ne beppe. Chinafo a wɔka Mandarin kasa no frɛ ɛnanom nananom sɛ wài pó (外婆, ɛna maame) na wài gōng (外公, ɛna papa) ne agyanom nananom ho asɛm sɛ nǎi nai (奶奶, agya maame) ne yé yé (爷爷, agya papa). Wɔ Philippines no, wɔfrɛ nananom lolo (nanabea) ne lola (nanabea). Kasa ne amammerɛ ahorow a ɛwɔ abusuafo nsɛmfua pɔtee sen Borɔfo kasa no betumi ama nsonsonoe ada agya ne nananom ne ɛnanom nananom ntam. Sɛ nhwɛso no, wɔ Sweden kasa mu no, asɛmfua biako biara nni hɔ a ɛkyerɛ "nanabea"; wɔfrɛ ɛna no maame mormor na wɔfrɛ agya no maame farmor.[5] Nanso, Scandinavia kasa afoforo no, Danish ne Norway, de nsɛmfua a ɛkyerɛ abusuafo te sɛ Sweden kasa mu (wɔkyerɛw no pɛpɛɛpɛ wɔ kasa abiɛsa no nyinaa mu), ne nsɛmfua a wɔtaa de di dwuma a ɛte sɛ nanabea (Danish: bedstemor, Norway: bestemor) di dwuma. == Nananom ne nea ɛboro saa == Wɔfrɛ nananom awofo, anaa ɔwofo bi nananom, din koro no ara a wɔde frɛ nananom (nana/-ɛna, nana/-ma, nana/-ma, ne nea ɛkeka ho) a wɔde great- a wɔde di anim, a wɔde kɛse foforo ka ho - a wode aka ho ama awo ntoatoasoo biara a aka ho. Obi nananom awofo bɛyɛ "nananom-nananom". Sɛnea ɛbɛyɛ a obi bɛkwati "akɛse" a ɛbɛdɔɔso bere a ɔreka abusua anato ho nnua ho asɛm no, obetumi nso de ordinaals adi dwuma sen sɛ ɔde "akɛse" pii bedi dwuma; Enti "great-great-nana" bɛyɛ "na nana a ɔto so abien", na "nanabea-nana-nana" bɛyɛ nananom a ɔto so abiɛsa, ne nea ɛkeka ho. Saa nhyehyɛe yi na abusua anato ho wɛbsaet ahorow bi te sɛ Geni de di dwuma.[6] Obi betumi nso de kardinal nɔma adi dwuma de ahyɛ akɛse no nɔma, sɛ nhwɛso no, nanabea-nanabea bɛyɛ 3×-nanabea. Ankorankoro a wɔwɔ nananom panyin koro nanso wɔnyɛ anuanom anaasɛ wɔn nuanom mma a wodi kan no, wɔfrɛ wɔn ho wɔn ho "nuanom mma a wɔto so abien", efisɛ nananom a wɔto so abien wɔ nananom a wɔyɛ anuanom. Saa ara nso na "nuanom mmarima a wɔto so abiɛsa" no benya nananom a wɔyɛ anuanom. == Etymology ho nsɛm == Asɛmfua a edi kan "grand-" a wɔde dii dwuma no fi afeha a ɛto so 13 mfiase, efi Anglo-Franse graund mu. Wɔde asɛmfua no dii dwuma sɛ Latin kasa mu magnus nkyerɛase.[7] Prefix "great-" gyina hɔ ma Anglo-Franse graund ne Latin magnus nkyerɛase tẽẽ kɔ Engiresi kasa mu.[8] Wɔ Borɔfo Dedaw mu no, na wɔde nsɛmfua a edi kan ealde- (dedaw) ne ieldra- (elder) dii dwuma (ealdefæder/-mōdor ne ieldrafæder/-mōdor). Na wɔfrɛ nana panyin þridda fæder (agya a ɔto so abiɛsa), nana panyin fēowerða fæder (agya a ɔto so anan), ne nea ɛkeka ho. Nsakrae a ɛba maternal grandmother: ɛna no maame. maternal grandfather: ɛna no papa. paternal grandmother: agya no maame. paternal grandfather: agya no papa. == Mmofra hwɛ mu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu == Nananom resakra wɔn dwumadi wɔ nnɛyi wiase,[9] titiriw no wɔde wɔn ho rehyɛ mmofra hwɛ mu kɛse. Sɛnea afe 2012 nhwehwɛmu bi a egyina afe 2010 nnipakan ne nhwehwɛmu nsɛm so kyerɛ no, mmofra bɛyɛ 10% wɔ U.S. te ofie bi a nananom ka ho mu.[10] Eyinom mu bɛyɛ nkyem abiɛsa mu biako te ofie bi a awofo baanu ne nana bi wom mu.[10] Saa ara nso na nananom bɛboro 40% wɔ Europa aman 11 so hwɛ wɔn mmanana bere a awofo no nni hɔ.[11] Wɔ Britain no, nananom bɛyɛ 63% hwɛ wɔn mmanana a wonnii mfe 16.[11] Nananom a wɔde wɔn ho hyɛ mu nso abu so wɔ Apuei Fam aman mu. Sɛ nhwɛso no, nananom a wɔwɔ Hong Kong no mu 48% bɔɔ amanneɛ sɛ wɔrehwɛ wɔn mmanana.[12] Wɔ China no, Chinafo nananom a wɔadi mfe 45 anaa nea ɛboro saa no mu bɛyɛ 58% na wɔde wɔn ho hyɛ mmofra hwɛ mu.[13] Wɔ Singapore no, mmofra 40% fi awo mu kosi mfe abiɛsa na wɔn nananom na wɔhwɛ wɔn na saa ɔha biara mu nkyem yi da so ara kɔ soro.[14] Wɔ South Korea no, mmofra a wonnii mfe 6 no mu 53% na wɔn nananom na wɔhwɛ wɔn.[15] Enti, nananom a wɔhwɛ wɔn mmanana no abɛyɛ ade a abu so wɔ wiase nyinaa. Nneɛma kakraa bi nti na nananom a wɔde wɔn ho hyɛ mu no renya nkɔanim kɛse. Nea edi kan no, nkwa nna akɔ soro bere a awo dodow so atew no. Wei kyerɛ sɛ mmofra pii renyin bere a wɔn nananom da so te ase, a wobetumi de wɔn ho ahyɛ mmofra hwɛ mu.[10] Bio nso, awo dodow a ɛso atew no kyerɛ sɛ nananom betumi de wɔn adwene ne nneɛma pii asi wɔn mmanana koro pɛ so.[16] Nea ɛto so abien no, ɛnanom pii de wɔn ho hyɛ adwumayɛ mu, na enti, ɛsɛ sɛ wɔn a wɔhwɛ abofra no afoforo wɔ hɔ na wɔhwɛ abofra no.[10] Sɛ nhwɛso no, wɔ Hong Kong no, nananom 55% bɔɔ amanneɛ sɛ wɔhwɛɛ wɔn banana efisɛ ɛsɛ sɛ n’awofo yɛ adwuma.[12] Wɔ South Korea no, ɛnanom a wɔyɛ adwuma no mu 53% bɔɔ amanneɛ sɛ bere bi na wonya mmofra hwɛ ho nnwuma fi wɔn awofo hɔ.[15] Nea ɛto so abiɛsa no, mmusua a ɔwofo biako wom a ɛredɔɔso no ma wohia nananom mmoa.[17] Sɛnea nananom de wɔn ho hyɛ mu no nso gu ahorow gyina ɔmanfo tebea te sɛ asetra mu yiyedi ho nhyehyɛe ahorow so. Sɛ nhwɛso no, wɔ Europa aman te sɛ Sweden ne Denmark, baabi a mmofra a wɔhwɛ wɔn wɔ ɔkwan a ɛfata so wɔ hɔ no, nananom de mmofra hwɛ a ɛnyɛ den pii ma.[11] Nea ɛne eyi bɔ abira no, wɔ Europa aman te sɛ Spain ne Italy, baabi a mmofra a wɔhwɛ wɔn wɔ ɔkwan a ɛfata so no sua, na wontua yiyedi ho ka no sua no, nananom de mmofra hwɛ a emu yɛ den ma.[11] Wɔ Singapore no, wɔde tow a wɔde bɛma nananom a wɔhwɛ wɔn so no sii hɔ wɔ afe 2004 mu, a ɛma awofo a wɔyɛ adwuma (Singapore manfo a wɔwɔ mma a wɔadi mfe 12 ne nea ennu saa) a nananom a wonni adwuma rehwɛ wɔn mma no nya sika tow a wɔde bɛma wɔn a ɛyɛ Singapore dɔla 3,000.[14] '''Ahorow ahorow''' Nananom de wɔn ho hyɛ mu ahorow ahorow, a nananom a wɔnte hɔ, nananom a wɔte hɔ, ofie a nananom hwɛ so, ne nananom a wɔhwɛ wɔn so ka ho.[18][19] Nananom a wɔnte hɔ: Nananom a wɔne wɔn mmanana nte, nanso wɔhwɛ wɔn,[18][19] te sɛ nea wɔfa wɔn fi sukuu mu. Nananom a wɔbom tra: Nananom a wɔne wɔn mmanana te, ne wɔn awofo nso. Wɔsan frɛ saa ofie yi awo ntoatoaso abiɛsa afie.[18] Sɛnea amanneɛbɔ bi a ɛde nsɛm a efi 2010 Census, American Community Survey (ACS), Current Population Survey (CPS), ne Survey of Income and Program Participation (SIPP) mu di dwuma kyerɛ no, nananom a wɔte hɔ no taa wɔ mu ohia na wohu amane wɔ yare anaa dɛmdi bi ho.[10] Afi a nananom hwɛ so: Nanabea bi a ɔhwɛ ofie no so. Wɔ saa ofie yi mu no, awofo no betumi aba anaasɛ wɔrenni hɔ.[10] Wɔ U.S. no, mmofra a wɔte ofie a nananom hwɛ so mu no mu 33% na nananom nkutoo na wɔwɔ hɔ; eyi yɛ nea wotumi de toto 30% foforo a wɔne nanabea ne awofo biako anaa nea ɛboro saa te ho.[10] Nananom a wɔhwɛ wɔn so: Nananom a wɔtete wɔn mmanana a mmanana no awofo nni fie hɔ. Saa a wɔde wɔn ho hyɛ mu yi abu so titiriw wɔ mmusuakuw nketewa mu.[20] Sɛ nhwɛso no, bɛyɛ 50% nananom a wɔhwɛ wɔn so wɔ USA no yɛ mmusuakuw ketewaa bi mufo.[21] Mpɛn pii no, nananom gye ɔhwɛ adwuma titiriw no tom esiane nneɛma ahorow nti, te sɛ bere a wɔn awofo bu wɔn ani gu ne banana no so anaasɛ wɔyɛ no ayayade, bere a nnubɔne ne/anaasɛ nsa a wɔde di dwuma wɔ wɔn awofo mu, bere a wɔn awofo atu akɔtra baabi foforo esiane adwuma a wɔhwehwɛ nti, owu, . wɔde wɔn ato afiase, anaasɛ wɔde wɔn akɔ adwuma mu. Wɔ tebea horow bi mu no, awofo kɔ so ne wɔn mma di nkitaho.[18][19] '''Nkɛntɛnso''' <nowiki>*</nowiki>'''Wɔ mmanana ho''' Ɛsono dwumadi ahorow a nananom yɛ wɔ mmofra nyin mu. Ɛnyɛ sɛ wɔde nnwinnade mmoa te sɛ mmanana a wɔfa wɔn fi sukuu mu anaasɛ wɔma wɔn aduan nko, na mmom wɔde nkate mu mmoa nso ma.[22] Bio nso, nananom bɔ mmofra ho ban na tebea bɔne te sɛ awofoyɛ a emu yɛ den, sikasɛm tebea a enye, ne mmusua a ɔwofo biako na wɔwom no anhaw wɔn.[23][24] Wɔ mmoa a wɔde ma akyi no, nananom nso betumi aboa mmanana wɔ wɔn sukuu nnwuma mu anaasɛ wɔakyerɛkyerɛ wɔn gyinapɛn ahorow a ɛho hia wɔn manfo.[22] Nananom betumi anya mmofra nkɔso so nkɛntɛnso pa anaa bɔne. Ɔkwan baako so no, nhwehwɛmu a wɔadi kan ayɛ no kyerɛ sɛ mmofra ne mmabun a wɔne wɔn nananom wɔ abusuabɔ a emu yɛ den no taa nya yiyedi pa, wonya nkate mu haw kakraa bi, na wɔda nneyɛe a ɔhaw wom kakraa bi adi. Wɔsan nso de wɔn ho hyɛ adesua mu kɛse na wɔtaa boa afoforo.[25] Ɔkwan foforo so no, nhwehwɛmu nhwehwɛmu ahorow nso wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ nananom a wɔde wɔn ho hyɛ mu no ne mmofra nkumaa a wɔyɛ ade tra so kɛse ne atipɛnfo nsɛnnennen wɔ abusuabɔ.[26] Ɔkwan foforo so no, mmofra a wɔn nananom hwɛ wɔn no betumi anya nnipa ntam abusuabɔ ho haw pii.[26] Afei nso, mmofra a wɔwɔ wɔn nananom hwɛ ase no nya akwahosan mu nsunsuanso bɔne te sɛ kɛseyɛ mmoroso, ne opira pii esiane ahobammɔ ho nimdeɛ a ɛba fam nti.[27] <nowiki>*</nowiki>'''Wɔ nananom ho''' Esiane sɛ mmanana a wɔbɛhwɛ wɔn no betumi ayɛ adwuma a ɛhwehwɛ pii a egye ahoɔden ne bere a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu bere nyinaa nti,[28] nananom a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mmofra ntetee mu no betumi anya nkɛntɛnso bɔne wɔ nananom nipadua ne nkate fam akwahosan so. Sɛ nhwɛso no, mmanana a wɔhwɛ wɔn no betumi atew bere a nananom ankasa de hwɛ wɔn ho te sɛ wɔn ayaresa ho nhyehyɛe a wɔpa no so. Enti, ɛda adi sɛ wobenya hokwan kɛse sɛ wobehu amane wɔ nipadua mu akwahosan ho nsɛm ho.[29] Wɔ U.S. no, sɛ wɔde toto wɔn a wɔnhwɛ wɔn mmanana ho a, nananom a wɔde wɔn ho hyɛ mmofra hwɛ mu no taa nya nipadua mu tebea horow a enye, te sɛ komayare, mogya mmoroso anaa nipadua mu yaw.[30] Sɛ honam fam akwahosan ho nsɛm da nkyɛn a, ɛda adi sɛ nananom nso benya nkate fam nsɛm. Sɛ yɛbɛka no pɔtee a, mmofra nkumaa a wɔbɛtete wɔn bio no betumi ayɛ osuahu a ɛhaw adwene na ɛboro so na ɛnam so ama wɔanya nkate bɔne ahorow te sɛ dadwen anaa adwenemhaw.[31] Wɔ honam ne nkate fam nsɛm akyi no, nananom a wɔde wɔn ho hyɛ wɔn mmanana hwɛ mu no nso betumi ahu amane wɔ asetram. Sɛ nhwɛso no, wɔbɛhyɛ nananom ma wɔato wɔn asetra mu dwumadi ahorow ano hye sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛhwɛ wɔn mmanana. Ɛdenam saayɛ so no, nananom twe wɔn ho fi wɔn asetra mu abusuabɔ ho kɛse.[32] Mnananom a wɔbɛhwɛ wɔn nso kyerɛ asɛyɛde pii, nananom besuro wɔn mmanana daakye yiyedi esiane wɔn dɛmdi ne owu daakye nti.[33] Sɛ nananom ntumi nni wɔn mmanana hwɛfo dwumadi no ho dwuma yiye a, awiei koraa no saa adwuma yi betumi abɛyɛ adesoa anaasɛ adwennwen na ɛde nipadua akwahosan ne nkate fam nsɛm a emu yɛ den kɛse aba nananom so.[34] Nanso, nneɛma pa nso wɔ hɔ a efi mmanana ntetee mu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no. Sɛ wɔde toto nananom a wɔmfa ɔhwɛ mma wɔn mmanana ho a, wɔn a wɔde nnɔnhwerew pii hwɛ wɔn mmanana no taa nya adwene mu dwumadi ahorow a eye.[35] Sɛ yɛbɛka no pɔtee a, mmanana a wɔhwɛ wɔn no boa nananom a wɔn mfe akɔ anim ma wokura wɔn adwene mu tumi mu wɔ akyiri yi asetra mu, ɛnyɛ den nso sɛ wobenya nyarewa te sɛ adwenemhaw.[36] Bio nso, nkitahodi a wɔtaa ne wɔn mmanana bɛbɔ no betumi atew adwene mu onyin kwan no so, na ama nananom anya hokwan atra ase a ɛyɛ hyew na ɛyɛ nnam kɛse.[18][35] Nananom nso nya mfaso fi apɔw-mu-teɛteɛ pii wɔ saa adeyɛ yi mu.[37] Mnanana a wɔhwɛ wɔn no nso betumi anya mfaso wɔ nananom nkate fam akwahosan so. Sɛ nhwɛso no, nananom pii fi ase te nka sɛ wɔwɔ atirimpɔw ne ntease wɔ asetra mu bio bere a wɔakɔ pɛnhyen no; sɛ nhwɛso foforo no, abusuabɔ a ɛda wɔne wɔn mma ne wɔn mmanana a wɔanyinyin nso mu yɛ den.[38] Nananom pii nso susuw ɔhwɛ mu osuahu no ho sɛ ɛyɛ adepa efisɛ ɛma wonya hokwan foforo ma wodi mfomso ahorow a wɔne wɔn ankasa mma dii no na ɛma wonya hokwan pii de kyerɛkyerɛ wɔn mmanana na wɔma wɔn awofoyɛ kwan tu mpɔn. '''Amammerɛ mu ntotoho''' Ɛsono sɛnea nananom de wɔn ho hyɛ mu wɔ Atɔe Fam ne Apuei Famfo amammerɛ mu. Nananom a wɔhwɛ wɔn mmanana no yɛ ade a ɛtaa ba wɔ China esiane Chinafo atetesɛm a esi abusua mu biakoyɛ, nnipa dodow yiyedi, awo ntoatoaso ntam nsakrae ne mma asɛyɛde ahorow so dua nti.[34] China nyansapɛ ahorow a ɛyɛ soronko, Buddhasom ne Taosom, di dwuma titiriw wɔ saa amammerɛ mu gyinapɛn ahorow yi a wɔbɛhyehyɛ no mu. Bere a China Buddhasom si abusua no dwumadi a wɔde di kan wɔ Chinafo asetra mu ne abusua mufo ntam abusuabɔ a ɛyɛ biako so dua no,[40] Taosom si hia a biakoyɛ ho hia wɔ nnipa ntam abusuabɔ ne abusuabɔ a ɛda abɔde ne nnipa ntam no so dua. Saa nyansapɛ ahorow yi si dwuma titiriw a mmusua di wɔ Chinafo amammerɛ mu no so dua. Sɛ amammerɛ mu nneɛma da nkyɛn a, nananom a wɔhwɛ wɔn mmanana nso da adi wɔ tebea a ehia sɛ wɔn mma a wɔanyinyin de bere nyinaa yɛ adwuma wom no mu, na mmofra hwɛ adwuma no bo yɛ den dodo (wɔ nkurow akɛse mu) anaasɛ ɛho yɛ na dodo (wɔ mmeae a ɛwɔ akyirikyiri). [34] [42] na ɛwɔ hɔ. Nananom a wɔsom sɛ wɔn mmanana hwɛfo abu so titiriw wɔ China nkuraase. Esiane nkurow akɛse mu nkɔso a aba ntɛmntɛm wɔ China fi 1980 mfe no mu nti, adwumayɛfo a wotu kɔtra mmeae foforo bɛyɛ ɔpepem 220 a wofi nkuraase tu kɔ nkurow akɛse mu kɔhwehwɛ adwuma pii, a ɛma mmofra bɛyɛ ɔpepem 58 ka akyi wɔ nkuraase,[42] nananom, enti , fa awofo dwumadi no ho dwuma na wɔbɛyɛ wɔn mmanana ahwɛfo. Nnipa dodow foforo a wɔfrɛ wɔn “nananom a wɔagyaw wɔn akyi”[43] pue wɔ saa tebea yi mu, saa nananom yi te China nkuraase, na wɔn adwuma titiriw ne sɛ wɔbɛhwɛ wɔn mmanana, saa nananom yi mu dodow no ara rehyia sikasɛm mu adesoa na wɔpɛ sɛ wɔn mma a wɔanyinyin no betumi ayɛ saa san bra. “Nananom a wɔagyaw wɔn akyi” adwene ne nipadua akwahosan hia sɛ ɔmanfo de wɔn adwene si so kɛse.[44] Ɛwom mpo sɛ wɔ nkurow akɛse mu mmeae a wobetumi ahwɛ mmofra no de, nanso ɛkame ayɛ sɛ nananom nyinaa da so ara pɛ sɛ wofi wɔn pɛ mu hwɛ wɔn mmanana. Ɛnyɛ sɛ eyi betumi atew wɔn mma a wɔanyinyin no sikasɛm mu adesoa a ɛwɔ mmofra hwɛ adwuma so no so nko nti na mmom wɔn ankasa mmanana a wɔbɛhwɛ wɔn nso yɛ ɔkwan a etu mpɔn a wɔfa so kura abusua mu biakoyɛ mu.[34] Wɔ U.S. no, mmanana a wɔbɛhwɛ wɔn no nyɛ nananom asɛyɛde a ɛho hia. Nananom a wɔhwɛ wɔn mmanana no taa fi nsɛm a ɛsisi a wɔmpɛ anaa ɔhaw ahorow, na ɛte sɛ ɔhaw bi ano aduru kɛse, na ɛnyɛ ɔpɛ a wɔde bɛhyɛ ase, a ɛyɛ nsonsonoe soronko wɔ nea ɛwɔ China no ho.[33] Sɛ nhwɛso no, nananom a wɔwɔ USA no taa hwɛ wɔn mmanana bere a wɔn mma a wɔanyinyin kɔ ɔhaw ahorow te sɛ nnuru a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so, afiase anaa awofo wu mu.[33][45] Nsonsonoe nso wɔ mmusuakuw ahorow mu wɔ U.S., Caucasian ankorankoro taa bu ankorankoro ahofadi sɛ ɛho hia kɛse, enti nananom ntaa nhwɛ wɔn mmanana. Nanso, abibifo Amerikafo ne Latino ankorankoro taa bu mmanana a wɔhwɛ wɔn sɛ abusua atetesɛm na wɔwɔ ɔpɛ kɛse sɛ wɔde mmoa bɛma wɔn mma a wɔanyinyin.[46] Mmusuakuw mu nsonsonoe a ɛwɔ nananom a wɔhwɛ wɔn mmanana mu no da amammerɛ mu gyinapɛn ahorow a mmusuakuw ahorow kura mu no adi. Sɛ yɛbɛka no pɔtee a, ɛda adi sɛ Afrika Amerikafo nananom de akwankyerɛ ne nteɛso ma wɔn mmanana esiane wɔn abusua nhyehyɛe a ɛyɛ mmerɛw a abusuafo, abusuafo a wɔnyɛ mogya nyinaa wɔ ɔpɛ sɛ wɔbɛboa wɔn ho wɔn ho nti.[47] Latino mmusua wɔ ɔpɛ a emu yɛ den sɛ wɔbɛbom atra na wɔtaa ne abusua mufo di nkitaho efisɛ wɔn mu dodow no ara yɛ atubrafo anaa awo ntoatoaso a edi kan a wɔwoo wɔn wɔ U.S., wɔtaa tra ase na wɔyɛ adwuma sɛ kuw. Nananom a wɔwɔ Latino amammerɛ mu nso di dwuma titiriw wɔ abusua no fã a ɛma ɛyɛ den sɛ abusua akannifo.[48] Ɛwom sɛ Caucasian nananom ntaa ntete wɔn mmanana de, nanso [49] wɔwɔ adwene anaa honam fam adesoa pii wɔ mmanana hwɛ ho sɛ wɔde toto mmusuakuw afoforo ho a,[50] titiriw esiane sɛ wɔn hwɛfo dwumadi ahorow no nyɛ nea wɔahyɛ da ayɛ, na wɔde wɔn ho to akyirikyiri so kɛse nti anaasɛ ɔhokafo awofoyɛ akwan horow. Nea ɛne no bɔ abira no, Afrika Amerikafo ne Latino nananom de wɔn ho to nteɛso ne nkyerɛkyerɛ awofoyɛ akwan so kɛse na ɛnyɛ den koraa sɛ wobenya adwene anaa honam fam adesoa bere a wɔrehwɛ wɔn mmanana no. ivowz80d838zb7hd273xkmwtj2hnnt1 All People's Congress (APC) 0 13640 132918 132826 2022-07-30T22:40:28Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == Wɔtee amanyɔkuo yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo People's National Convention mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu. Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba Ghana man mu na ɔman no bɛyɛ yie. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, Abatoɔ Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * List of political parties in Ghana riunn6nje9ot4e50mha5ef70imsj88g 132919 132918 2022-07-30T22:44:29Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == Wɔtee amanyɔkuo yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Ayariga-forms-new-party-APC-410252</ref> na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo People's National Convention mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu. Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba Ghana man mu na ɔman no bɛyɛ yie. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, Abatoɔ Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * List of political parties in Ghana es62ou00f8jj4sthzjgawyaop523u6z 132920 132919 2022-07-30T22:46:17Z Afia360 11751 /* Abakwasɛm */ wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == <ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/EC-clears-Ayariga-s-new-APC-for-2016-polls-410345</ref>Wɔtee amanyɔkuo yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Ayariga-forms-new-party-APC-410252</ref> na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo People's National Convention mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu. Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba Ghana man mu na ɔman no bɛyɛ yie. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, Abatoɔ Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * List of political parties in Ghana 9v7kvx3fj26xtkpd4vktv2wdt2ispll 132921 132920 2022-07-30T22:50:55Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == Wɔtee amanyɔkuo yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Ayariga-forms-new-party-APC-410252</ref> na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo People's National Convention mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/hassan-ayariga-forms-all-people-s-congress.html</ref> Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba Ghana man mu na ɔman no bɛyɛ yie. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, Abatoɔ Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * List of political parties in Ghana lvjngpms96x50dqoq9jss5pv97y1yrr 132922 132921 2022-07-30T22:52:56Z Afia360 11751 /* Abakwasɛm */ wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == Wɔtee amanyɔkuo yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Ayariga-forms-new-party-APC-410252</ref> na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo People's National Convention mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/hassan-ayariga-forms-all-people-s-congress.html</ref> Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba Ghana man mu na ɔman no bɛyɛ yie<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ghana-can-be-better-Hassan-Ayariga-475410?channel=D1</ref>. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, Abatoɔ Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * List of political parties in Ghana 2ym5qtt4ua4rgts8cud1sanp8691aay 132923 132922 2022-07-30T22:55:35Z Afia360 11751 /* Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu */ wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == Wɔtee amanyɔkuo yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Ayariga-forms-new-party-APC-410252</ref> na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo People's National Convention mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/hassan-ayariga-forms-all-people-s-congress.html</ref> Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba Ghana man mu na ɔman no bɛyɛ yie<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ghana-can-be-better-Hassan-Ayariga-475410?channel=D1</ref>. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, Abatoɔ Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Full-list-of-disqualified-presidential-aspirants-476310</ref>. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * List of political parties in Ghana 0hiepne1dxoxulb80g5a8uu4qkms9ie 132924 132923 2022-07-30T22:57:05Z Afia360 11751 /* See also[edit source] */ wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == Wɔtee amanyɔkuo yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Ayariga-forms-new-party-APC-410252</ref> na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo People's National Convention mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/hassan-ayariga-forms-all-people-s-congress.html</ref> Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba Ghana man mu na ɔman no bɛyɛ yie<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ghana-can-be-better-Hassan-Ayariga-475410?channel=D1</ref>. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, Abatoɔ Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Full-list-of-disqualified-presidential-aspirants-476310</ref>. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * == Beaɛ Menyaa mmoa firiiɛ == 0za4x9s1rxlmfqzmvw7e3rd95bew759 132925 132924 2022-07-30T23:07:20Z Afia360 11751 /* Abakwasɛm */ wikitext text/x-wiki {{Short description|Political party in Ghana}} {{Use dmy dates|date=October 2020}} {{Infobox political party | name = All People's Congress | logo = File:All People's Congress Ghana Logo.jpg | logo_size = | caption = Logo of the All People's Congress | colorcode = Green | abbreviation = APC | leader = [[Hassan Ayariga]] | president = | chairperson = Hassan Ayariga <!-- or: | chairman = --> | general_secretary = Razak Kojo Opoku<ref name="ec"/> | first_secretary = | secretary_general = | presidium = | secretary = | spokesperson = | founder = [[Hassan Ayariga]] | leader1_title = Vice Presidential Candidate | leader1_name = Emmanuel Bartels | founded = {{start date|2016|01|24|df=y}} | legalised = <!-- or |legalized= --> | dissolved = <!-- {{end date|YYYY|MM|DD|df=y}} --> | merger = | split = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]] | predecessor = | merged = | successor = | headquarters = [[Kwabenya]], [[Accra]] | newspaper = | think_tank = | student_wing = | youth_wing = | womens_wing = | wing1_title = | wing1 = | membership_year = | membership = | ideology = | position = | religion = | national = | regional = | european = | continental = | international = | europarl = | affiliation1_title = | affiliation1 = | colours = {{Color box|green|border=darkgray}} {{Color box|white|border=darkgray}} {{Color box|yellow|border=darkgray}}<br>[[Green]], [[White]], [[Yellow]] | slogan = All Inclusive Governance | anthem = | seats1_title = [[Parliament of Ghana|Parliament]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|0|275|hex=#ff0000}} | symbol = Broom | flag = | website = | country = Ghana | country_dab1 = | parties_dab1 = | elections_dab1 = | country2 = | country_dab2 = | parties_dab2 = | elections_dab2 = | footnotes = }} '''All People's Congress''' yɛ amanyɔkuo wɔ Ghana ha a ɛtee ne ho firii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] (PNC). * == Abakwasɛm == Wɔtee [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] yi Mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu a Owura Hassan Ayariga<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Ayariga-forms-new-party-APC-410252</ref> na ɔtee amanyɔkuo yi berɛ ɔfirii amanyɔkuo [[People's National Convention (PNC)|People's National Convention]] mu wɔ berɛ a Ɔdii nkoguo maa Owura Edward Mahama bɛyɛɛ amanyɔkuo no frankaatuni wɔ [[Ɔpɛnimaa]] bosome mu wɔ Mfeɛ mpem mmienu ne du- nsia abatoɔ no mu<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/hassan-ayariga-forms-all-people-s-congress.html</ref> Amanyɔkuo no botaeɛ wɔ wɔntoa bɔ mu ne sɛ adwuma bɛba [[Gaana|Ghana]] man mu na ɔman no bɛyɛ yie<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ghana-can-be-better-Hassan-Ayariga-475410?channel=D1</ref>. == Amanyɔkuo no Nyi mfiri mu == Aka bosome mmienu na Ghanafoɔ akɔ to aba no, [[Abatoɔ]] Comisan Awuraa Charlotte Osei na ɔyɛ ɔtitenani ma Abatoɔ Comisan no de frankaatufoɔ du mmiɛnsa din bɛtoo dwa a na Hassan Ayariga, ka ho sɛ wayi wɔn afiri abatoɔ akansie no mu ɛfiri sɛ nkrataa a wɔde baeɛ no na mfonsoɔ wɔ ho<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Full-list-of-disqualified-presidential-aspirants-476310</ref>. Mfonsoɔ ni bi ne sɛ These included failure to declare his hometown or constituency of residence on his forms as well as two of the subscribers on his forms having been named on another candidates forms which are in contravention of the electoral laws. The forms were also alleged to contain forged signatures and were to be referred to the Ghana Police Service for investigation. The subscriber duplication involved someone who had also signed papers for his former party, the PNC's nominee. Ayariga expressed his frustration at this development, questioning why he was still disqualified when all the names were legal. == Electoral performance[edit source] == === Parliamentary elections[edit source] === {| class="wikitable" !Election !Votes !% !Seats !+/– !Position !Government |- |2016 |2,527 |0.02% |0 / 275 | |7th |Extra-parliamentary |- |2020 |1,214 |0.01% |0 / 275 | |11th |Extra-parliamentary |} === Presidential elections[edit source] === {| class="wikitable sortable" !Election !Candidate !Number of votes !Share of votes !Outcome of election |- |2020 |Hassan Ayariga |7,138 |0.05% |8th of 12 |- |2016 |Hassan Ayariga |— |— |Disqualified |} == See also[edit source] == * == Beaɛ Menyaa mmoa firiiɛ == tk6p1y8cnye24mz31wuepd9li61vfv1 Progress Party 0 13642 132845 132839 2022-07-30T12:32:34Z Afia360 11751 Ntam wikitext text/x-wiki {{Infobox political party | name = Progress Party |logo = |colorcode = {{party color|Progress Party (Ghana)}} |leader = [[Kofi Abrefa Busia]] |president = [[Edward Akufo-Addo]] |chairman = |secretary = |spokesperson = |foundation = 1969<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> |ideology = [[Liberalism]] |headquarters = [[Accra]] |international = |website = | country = Ghana |native_name = |leader1_title = |leader1_name = |leader2_title = |leader2_name = |leader3_title = |leader3_name = |dissolution = {{End date|1972|01|13|df=y}} |merger = |split = |merged = |successor = [[Popular Front Party]] |newspaper = |youth_wing = |wing1_title = |wing1 = |wing2_title = |wing2 = |wing3_title = |wing3 = |membership_year = |membership = |europarl = |affiliation1_title = |affiliation1 = |colors = |seats1_title = [[Ghanaian parliamentary election, 1969|2nd Republic]] |seats1 = 105 |seats2_title = |seats2 = |symbol = |footnotes = }} '''Na Progress Party (PP)''' yɛ amanyɔkuo a ɛbu [[Gaana|Ghana]] man wɔ Adehyeman a ɛtɔ so mmienu no mu ɛfiri afe apem ahenkron aduosia nkron de kɔ si afe apem ahenkron aduoson mmienu mu. Ɛwɔ [[Ɔsanaa|Ɔsaana]] bosome da ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahenkron aduosia nkron abatoɔ no mu no, progress party nyaa mmrahyɛbadwa nkonnwa ɔha ne num firii mmrahyɛbadwa nkonnwa ɔha ne aduanan no mu<ref>http://www.ghanavisions.com/articles/6160-progress-party.html</ref>. Frankaatuni saa bere no de ma progress party ne Kofi Abrefa Busia a ɔbɛyɛɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] wɔ [[Ɛbɔ]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ afe apem ahenkron aduosia nkron mu<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/1966-71.php</ref> c9ckf0edpckd6ot24otx5l58gkesy2f 132846 132845 2022-07-30T12:34:03Z Afia360 11751 Ntam wikitext text/x-wiki {{Infobox political party | name = Progress Party |logo = |colorcode = {{party color|Progress Party (Ghana)}} |leader = [[Kofi Abrefa Busia]] |president = [[Edward Akufo-Addo]] |chairman = |secretary = |spokesperson = |foundation = 1969<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> |ideology = [[Liberalism]] |headquarters = [[Accra]] |international = |website = | country = Ghana |native_name = |leader1_title = |leader1_name = |leader2_title = |leader2_name = |leader3_title = |leader3_name = |dissolution = {{End date|1972|01|13|df=y}} |merger = |split = |merged = |successor = [[Popular Front Party]] |newspaper = |youth_wing = |wing1_title = |wing1 = |wing2_title = |wing2 = |wing3_title = |wing3 = |membership_year = |membership = |europarl = |affiliation1_title = |affiliation1 = |colors = |seats1_title = [[Ghanaian parliamentary election, 1969|2nd Republic]] |seats1 = 105 |seats2_title = |seats2 = |symbol = |footnotes = }} '''Na Progress Party (PP)''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] a ɛbu [[Gaana|Ghana]] man wɔ Adehyeman a ɛtɔ so mmienu no mu ɛfiri afe apem ahenkron aduosia nkron de kɔ si afe apem ahenkron aduoson mmienu mu. Ɛwɔ [[Ɔsanaa|Ɔsaana]] bosome da ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahenkron aduosia nkron abatoɔ no mu no, progress party nyaa [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmrahyɛbadwa]] nkonnwa ɔha ne num firii mmrahyɛbadwa nkonnwa ɔha ne aduanan no mu<ref>http://www.ghanavisions.com/articles/6160-progress-party.html</ref>. Frankaatuni saa bere no de ma progress party ne Kofi Abrefa Busia a ɔbɛyɛɛ [[Ɔmanpanin (aban abodin)|Ɔmanpanin]] wɔ [[Ɛbɔ]] bosome da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ afe apem ahenkron aduosia nkron mu<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/1966-71.php</ref> g9om9a101emndej7eoxvrbe1gtutpm4 People's National Party 0 13643 132909 132840 2022-07-30T21:41:45Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki '''People's National Party''' ('''PNP''') yɛ amanyɔkuo a na ɔbu Ghana man wɔ Ghana adehyeman mmiɛnsa no mu firi afe apem ahenkron aduoson nkron de kɔ si afe apem ahenkron aduowɔtwe baako no mun. Wɔde ɔhyɛ too Amanyɔkuo a na ɛwɔ Ghana ha nyinaa so wɔ Ɔpɛpɔn bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduoson mmienu mu bere a asrafoɔ a Col. Ignatius Kutu Acheampong dii wɔn anim de tuu aban guiɛ no. Bere amanyɔkuo dwumadie hyɛɛ aseɛ bio wɔ afe korɔ no ara mu no, amanyɔkuo nnum na ɛgyinaa sɛ wɔnto wɔn so aba. PNP se wɔn amanyɔkuo no gyina hɔ ma Nkrumah 'heritage'. Ɛwɔ abatoɔ a wɔtoo no wɔ Ayɛwohomummɔ bosome daelections held on 18 June 1979, PNP presidential candidate Hilla Limann won 35.3% of the vote and the party won 71 of 140 seats in the National Assembly. Limann won 62% of the vote in a 9 July run-off against Victor Owusu of the Popular Front Party (PFP). He took office as President of Ghana on 24 September 1979. {| class="wikitable" | rowspan="1" |Preceded by Armed Forces Revolutionary Council | rowspan="1" |'''Governments of GhanaThird Republic'''1979–1981 | rowspan="1" |Succeeded by Provisional National Defence Council |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show * <abbr>v</abbr> * <abbr>t</abbr> * <abbr>e</abbr> Political parties in Ghana |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show Authority control |} lmqikbikqxtrlfwpl0wfcrcynpn67lt 132910 132909 2022-07-30T22:06:49Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki '''People's National Party''' ('''PNP''') yɛ amanyɔkuo a na ɔbu Ghana man wɔ Ghana adehyeman mmiɛnsa no mu firi afe apem ahenkron aduoson nkron de kɔ si afe apem ahenkron aduowɔtwe baako no mun. Wɔde ɔhyɛ too Amanyɔkuo a na ɛwɔ Ghana ha nyinaa so wɔ Ɔpɛpɔn bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduoson mmienu mu bere a asrafoɔ a Col. Ignatius Kutu Acheampong dii wɔn anim de tuu aban guiɛ no. Bere amanyɔkuo dwumadie hyɛɛ aseɛ bio wɔ afe korɔ no ara mu no, amanyɔkuo nnum na ɛgyinaa sɛ wɔnto wɔn so aba. PNP se wɔn amanyɔkuo no gyina hɔ ma Nkrumah 'heritage'. Ɛwɔ abatoɔ a wɔtoo no wɔ Ayɛwohomummɔ bosome da ɛtɔ so du- nwɔtwe wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron no mu na People's National Party frankaatuni ne Hilla Limann a Ɔdii nkonim bere a ɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyɛ mu aduasa num akyire po mmiɛnsa (35.3% ) ɛna ɔnyaa mmrahyɛbadwa nkonnwa no aduoson baako firii mmrahyɛbadwa nkonnwa ɔha aduanan no mu. Limann nyaa mma no aduosia mmienu wɔ Ayewohomummɔ bosome da ɛtɔ so nkron abatoɔ a wɔsane too no bio no mu bere a Victor Owusu a na ɔgyina mu ma Popular Front Party (PFP) no dii nkoguo. Ɔbɛtenaa Ghana Ɔmanpanin akondwa no so wɔ Ɛbɔ bosome da ɛtɔ so aduonu nnan afe apem ahenkron aduoson nkron. {| class="wikitable" | rowspan="1" |Preceded by Armed Forces Revolutionary Council | rowspan="1" |'''Governments of GhanaThird Republic'''1979–1981 | rowspan="1" |Succeeded by Provisional National Defence Council |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show * <abbr>v</abbr> * <abbr>t</abbr> * <abbr>e</abbr> Political parties in Ghana |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show Authority control |} 1x468wiyhsj282kc6s8l6x1wv8a4md4 132911 132910 2022-07-30T22:10:22Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki '''People's National Party''' ('''PNP''') yɛ amanyɔkuo a na ɔbu [[Gaana|Ghana]] man wɔ Ghana adehyeman mmiɛnsa no mu firi afe apem ahenkron aduoson nkron de kɔ si afe apem ahenkron aduowɔtwe baako no mun. Wɔde ɔhyɛ too [[Amanyɔ kuo|Amanyɔkuo]] a na ɛwɔ Ghana ha nyinaa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduoson mmienu mu bere a asrafoɔ a Col. [[Ignatius Kutu Acheampong]] dii wɔn anim de tuu aban guiɛ no. Bere amanyɔkuo dwumadie hyɛɛ aseɛ bio wɔ afe korɔ no ara mu no, amanyɔkuo nnum na ɛgyinaa sɛ wɔnto wɔn so aba. PNP se wɔn amanyɔkuo no gyina hɔ ma Nkrumah 'heritage'. Ɛwɔ abatoɔ a wɔtoo no wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomummɔ]] bosome da ɛtɔ so du- nwɔtwe wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron no mu na People's National Party frankaatuni ne Hilla Limann a Ɔdii nkonim bere a ɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyɛ mu aduasa num akyire po mmiɛnsa (35.3% ) ɛna ɔnyaa [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmrahyɛbadwa]] nkonnwa no aduoson baako firii mmrahyɛbadwa nkonnwa ɔha aduanan no mu. Limann nyaa mma no aduosia mmienu wɔ Ayewohomummɔ bosome da ɛtɔ so nkron abatoɔ a wɔsane too no bio no mu bere a Victor Owusu a na ɔgyina mu ma [[Popular Front Party|Popular Front Party (]]PFP) no dii nkoguo. Ɔbɛtenaa Ghana Ɔmanpanin akondwa no so wɔ [[Ɛbɔ]] bosome da ɛtɔ so aduonu nnan afe apem ahenkron aduoson nkron. {| class="wikitable" | rowspan="1" |Preceded by Armed Forces Revolutionary Council | rowspan="1" |'''Governments of GhanaThird Republic'''1979–1981 | rowspan="1" |Succeeded by Provisional National Defence Council |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show * <abbr>v</abbr> * <abbr>t</abbr> * <abbr>e</abbr> Political parties in Ghana |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show Authority control |} np7qucd61cdk3goiz52qwuoran79w23 132912 132911 2022-07-30T22:11:14Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki '''People's National Party''' ('''PNP''') yɛ amanyɔkuo a na ɔbu [[Gaana|Ghana]] man wɔ Ghana adehyeman mmiɛnsa no mu firi afe apem ahenkron aduoson nkron de kɔ si afe apem ahenkron aduowɔtwe baako no mun. Wɔde ɔhyɛ too [[Amanyɔ kuo|Amanyɔkuo]] a na ɛwɔ Ghana ha nyinaa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduoson mmienu mu bere a asrafoɔ a Col. [[Ignatius Kutu Acheampong]] dii wɔn anim de tuu aban guiɛ no. Bere amanyɔkuo dwumadie hyɛɛ aseɛ bio wɔ afe korɔ no ara mu no, amanyɔkuo nnum na ɛgyinaa sɛ wɔnto wɔn so aba. PNP se wɔn amanyɔkuo no gyina hɔ ma Nkrumah 'heritage'. Ɛwɔ abatoɔ a wɔtoo no wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomummɔ]] bosome da ɛtɔ so du- nwɔtwe wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron no mu na [[People's National Party]] frankaatuni ne Hilla Limann a Ɔdii nkonim bere a ɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyɛ mu aduasa num akyire po mmiɛnsa (35.3% ) ɛna ɔnyaa [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmrahyɛbadwa]] nkonnwa no aduoson baako firii mmrahyɛbadwa nkonnwa ɔha aduanan no mu. Limann nyaa mma no aduosia mmienu wɔ Ayewohomummɔ bosome da ɛtɔ so nkron abatoɔ a wɔsane too no bio no mu bere a Victor Owusu a na ɔgyina mu ma [[Popular Front Party|Popular Front Party (]]PFP) no dii nkoguo. Ɔbɛtenaa Ghana Ɔmanpanin akondwa no so wɔ [[Ɛbɔ]] bosome da ɛtɔ so aduonu nnan afe apem ahenkron aduoson nkron. {| class="wikitable" | rowspan="1" |Preceded by Armed Forces Revolutionary Council | rowspan="1" |'''Governments of GhanaThird Republic'''1979–1981 | rowspan="1" |Succeeded by Provisional National Defence Council |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show * <abbr>v</abbr> * <abbr>t</abbr> * <abbr>e</abbr> Political parties in Ghana |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show Authority control |} 5jk0slj6nit7rxcshuldt7xf2ai7qwq 132913 132912 2022-07-30T22:17:44Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Short description|Left-wing ruling party of Ghana from 1979 to 1981}} {{Unreferenced|date=December 2009}} {{Infobox political party | name = People's National Party | logo = | colorcode = Red | leader = [[Hilla Limann]] | president = | secretary_general = | spokesperson = | ideology = [[Nkrumaism]]<br />[[Socialism]]<br />[[Pan-Africanism]] | headquarters = | international = | website = | native_name = | chairperson = | founder = [[Imoru Egala]] | leader1_title = | leader1_name = | leader2_title = | leader2_name = | leader3_title = | leader3_name = | leader4_title = | leader4_name = | leader5_title = | leader5_name = | slogan = ''Eye kube'' | founded = 1979<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> | dissolved = {{End date|1981|12|31}} | predecessor = [[Convention People's Party]] | successor = [[People's National Convention (Ghana)|People's National Convention]]<br/>[[Convention People's Party]] | newspaper = | student_wing = | youth_wing = | membership_year = | membership = | position = [[Left-wing politics|Left-wing]] | national = | colors = <!-- use "colours" for British English --> | seats1_title = [[1979 Ghanaian parliamentary election|1979 National Assembly Election]] | seats1 = {{Composition bar|71|140|hex=#ff0000}} | symbol = | flag = | state = Ghana | footnotes = }} '''People's National Party''' ('''PNP''') yɛ amanyɔkuo a na ɔbu [[Gaana|Ghana]] man wɔ Ghana adehyeman mmiɛnsa no mu firi afe apem ahenkron aduoson nkron de kɔ si afe apem ahenkron aduowɔtwe baako no mun. Wɔde ɔhyɛ too [[Amanyɔ kuo|Amanyɔkuo]] a na ɛwɔ Ghana ha nyinaa so wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome mu wɔ afe apem ahenkron aduoson mmienu mu bere a asrafoɔ a Col. [[Ignatius Kutu Acheampong]] dii wɔn anim de tuu aban guiɛ no. Bere amanyɔkuo dwumadie hyɛɛ aseɛ bio wɔ afe korɔ no ara mu no, amanyɔkuo nnum na ɛgyinaa sɛ wɔnto wɔn so aba. PNP se wɔn amanyɔkuo no gyina hɔ ma Nkrumah 'heritage'. Ɛwɔ abatoɔ a wɔtoo no wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomummɔ]] bosome da ɛtɔ so du- nwɔtwe wɔ afe apem ahenkron aduoson nkron no mu na [[People's National Party]] frankaatuni ne Hilla Limann a Ɔdii nkonim bere a ɔnyaa mma no ɔha mu nkyekyɛ mu aduasa num akyire po mmiɛnsa (35.3% ) ɛna ɔnyaa [[Mmarahyɛbadwafoɔ|mmrahyɛbadwa]] nkonnwa no aduoson baako firii mmrahyɛbadwa nkonnwa ɔha aduanan no mu. Limann nyaa mma no aduosia mmienu wɔ Ayewohomummɔ bosome da ɛtɔ so nkron abatoɔ a wɔsane too no bio no mu bere a Victor Owusu a na ɔgyina mu ma [[Popular Front Party|Popular Front Party (]]PFP) no dii nkoguo. Ɔbɛtenaa Ghana Ɔmanpanin akondwa no so wɔ [[Ɛbɔ]] bosome da ɛtɔ so aduonu nnan afe apem ahenkron aduoson nkron. {| class="wikitable" | rowspan="1" |Preceded by Armed Forces Revolutionary Council | rowspan="1" |'''Governments of GhanaThird Republic'''1979–1981 | rowspan="1" |Succeeded by Provisional National Defence Council |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show * <abbr>v</abbr> * <abbr>t</abbr> * <abbr>e</abbr> Political parties in Ghana |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show Authority control |} kxqp8c8siy6zksijs6dhxwlttzd8ism Justice Party 0 13644 132843 2022-07-30T12:17:11Z Afia360 11751 Foforɔ koraa wikitext text/x-wiki '''Justice Party''' ('''JP''') yɛ amanyɔkuo a na ɛwɔ Ghana ha a wɔtee se ɛrekasa atia Kofi Abrefa Busia amammuo no wɔ Ghana adehyeman anan no mu firi Afe apem ahenkron aduosia nkron kɔ si afe apem ahenkron aduoson mmienu mu. Wɔnyaa Justice Party firii National Alliance of Liberals, People's Action Party, United Nationalist Party ne All People's Republican Party nkabom a wɔyɛɛ no wɔ afe apem ahenkron aduoson mu. Amanyɔkuo yi kandifoɔ ne E. R. T. Madjitey, boaa amanyɔkuo yi wɔ asrafoɔ a wɔtuu upported Ignatius Kutu Acheampong wɔ afe apem ahenkron aduoson mmienu no mu a ɛde Ghana adehyeman mmienu no baa awieɛ. 1qmxru45btvz57awbp1a574ti1ag22z 132844 132843 2022-07-30T12:28:36Z Afia360 11751 Ntam wikitext text/x-wiki '''Justice Party''' ('''JP''') yɛ amanyɔkuo a na ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] ha a wɔtee se ɛrekasa atia Kofi Abrefa Busia amammuo no wɔ Ghana adehyeman anan no mu firi Afe apem ahenkron aduosia nkron kɔ si afe apem ahenkron aduoson mmienu mu. Wɔnyaa Justice Party firii [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] [[people's Action Party]], United Nationalist Party ne All People's Republican Party nkabom a wɔyɛɛ no wɔ afe apem ahenkron aduoson mu. Amanyɔkuo yi kandifoɔ ne E. R. T. Madjitey, boaa amanyɔkuo yi wɔ asrafoɔ a wɔtuu upported Ignatius Kutu Acheampong wɔ afe apem ahenkron aduoson mmienu no mu a ɛde Ghana adehyeman mmienu no baa awieɛ<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Justice_Party_(Ghana)#cite_ref-1</ref>. 99pmunvf4w3btv2x43au4i42zgr1z1u United Nationalist Party 0 13645 132847 2022-07-30T12:43:12Z Afia360 11751 Foforɔ koraa wikitext text/x-wiki '''United Nationalist Party (UNP)''' yɛ amanyɔkuo a na ɛwɔ Ghana ha wɔ Ghana Adehyeman mmienu no mu firi afe apem ahenkron aduosia nkron kɔ si afe apem ahenkron aduoson mmienu mu. Ɛwɔ Ɔsaana bosome da ɛtɔ so aduonu nkron mu wɔ afe apem ahenkron aduosia nkron abatoɔ no mu, United Nationalist Party nyaa mmrahyɛbadwafie nkonnwa no mmienu firii mmrahyɛbadwafie nkonnwa Ɔha ne aduanan no mu. {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show * <abbr>v</abbr> * <abbr>t</abbr> * <abbr>e</abbr> Political parties in Ghana |} mihv5arox7bfzx2ww45v4twvgbxiuhm 132848 132847 2022-07-30T12:45:33Z Afia360 11751 wikitext text/x-wiki {{Unreferenced|date=April 2007}}{{Politics of Ghana}} '''United Nationalist Party (UNP)''' yɛ amanyɔkuo a na ɛwɔ Ghana ha wɔ Ghana Adehyeman mmienu no mu firi afe apem ahenkron aduosia nkron kɔ si afe apem ahenkron aduoson mmienu mu. Ɛwɔ Ɔsaana bosome da ɛtɔ so aduonu nkron mu wɔ afe apem ahenkron aduosia nkron abatoɔ no mu, United Nationalist Party nyaa mmrahyɛbadwafie nkonnwa no mmienu firii mmrahyɛbadwafie nkonnwa Ɔha ne aduanan no mu. {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" ! colspan="2" |show * <abbr>v</abbr> * <abbr>t</abbr> * <abbr>e</abbr> Political parties in Ghana |} 03f59lx1l2nukzq15b4v499wazpphir Abanoma 0 13646 132897 2022-07-30T14:35:48Z Afriyie34 10662 Mate krataa foforɔ wikitext text/x-wiki Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa. Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so. qksp4uw53p8y7ir71wwfexedyihydht 132926 132897 2022-07-31T11:16:44Z Afriyie34 10662 Me de paragraph ka ho wikitext text/x-wiki Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa. Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so. == Abakɔsɛm == == Nnɛyi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma == == Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awofoyɛ == == Nkɔso a ɛfa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho == == Adwene a ɔmanfo kura wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho == == Ɔsesɛw ne nkabom a ɛrekɔ so == == Amammerɛ mu nsakrae ahorow == == Da a Wɔde Kɔ Fie == 8lhnec6olsh1ycq3zwj8oq1lauzgg81 132927 132926 2022-07-31T11:27:07Z Afriyie34 10662 Mede atwerɛ kaa ho wikitext text/x-wiki Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa. Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so. == Abakɔsɛm == '''Tete nneɛma''' '''Agyede a wogye ma wɔn a wɔawo wɔn yiye''' Bere a nnɛyi kwan a wɔfa so gye wɔn ba no puei wɔ United States no, adeyɛ no akwan horow puei wɔ abakɔsɛm nyinaa mu.[1] Sɛ nhwɛso no, Hammurabi Mmara no ka hokwan ahorow a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ ne ankorankoro a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no asɛyɛde ahorow ho asɛm kɔ akyiri. Wɔakyerɛw adeyɛ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ tete Roma no ho asɛm yiye wɔ Codex Justinianus mu.[2][3] Ɛsono koraa wɔ nnɛyi bere no ho no, tete nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no si amammui ne sikasɛm mu anigyede a ɛfa nea ɔfaa no ba no ho so dua,[4] na ɛde mmara kwan so adwinnade bi a ɛhyɛɛ amammui mu abusuabɔ a ɛda mmusua a wɔwɔ sika ntam no mu den na ɛmaa mmarima adedifo a wɔhwɛ agyapade so mae. Wɔakyerɛw sɛnea adehye no de di dwuma sɛ wɔn mma no ho asɛm yiye: na Roma ahempɔn no mu pii yɛ mmabarima a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma.[6] Ná adrogation yɛ Romafo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi a onipa a wɔfa no sɛ ne ba no pene so sɛ ɔfoforo begye no ayɛ ne ba. Ɛte sɛ nea nkokoaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ Tete mmere mu no ntaa mma.[4][7] Na wɔtaa fa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ma wɔyɛ nkoa[8] na na wɔyɛ Ahemman no nkoa a wɔde ma no ɔha biara mu nkyem kɛse.[9][10] Romafo mmara mu kyerɛwtohɔ ahorow kyerɛ sɛ ɛtɔ mmere bi a na mmusua fa mmofra a wɔahu wɔn no na wɔtete wɔn sɛ ɔbabarima anaa ɔbabea. Ɛwom sɛ wɔtaa mfa wɔn mma wɔ Roma Mmara ase de, nanso wɔtetee mmofra no a wɔfrɛ wɔn alumni no wɔ nhyehyɛe bi a ɛte sɛ ɔhwɛfo mu, na wobuu wɔn sɛ agya a ogyaw wɔn hɔ no agyapade.[11] Tete anibuei afoforo, titiriw India ne China, de ɔkwan bi a wɔfa so gye wɔn ba nso dii dwuma. Adanse kyerɛ sɛ na adeyɛ yi botae ne sɛ ɛbɛma amammerɛ ne nyamesom nneyɛe akɔ so; nea ɛne Atɔe Famfo adwene a ɛne sɛ wɔbɛtrɛw abusua ahorow mu no bɔ abira. Wɔ tete India no, ɔbabarimayɛ a ɛto so abien, a Rigveda kasa tia no pefee no,[12] kɔɔ so, wɔ ɔkwan a anohyeto wom na ɛyɛ amanne kɛse so, sɛnea ɛbɛyɛ a obi a ɔfa ne ba no betumi anya ayiyɛ ho amanne a ɛho hia a ɔbabarima bɛyɛ. China wɔ adwene a ɛte saa ara a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a mmarima a wɔfa wɔn sɛ wɔnyɛ wɔn mma sɛ wɔmfa nyɛ nananom som nnwuma nkutoo ho.[14] Ná adeyɛ a ɛne sɛ wobegye abusua mufo ne nnamfo paa mma ayɛ wɔn mma no abu so wɔ Polynesia amammerɛ ahorow mu a Hawaii a na wɔfrɛ amanne no sɛ hānai ka ho. '''Mfinimfini mmere kosi nnɛyi bere so''' Adoption ne nnipa mpapahwekwa Germanfo, Celtfo, ne Slavfo amammerɛ a na ɛwɔ Europa so wɔ Roma Ahemman no asehwe akyi no anuonyamfo no kasa tiaa adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no.[15] Wɔ mfinimfini mmere mu ɔmanfo mu no, na mogya ahorow na ɛho hia sen biara; wɔde ahemman a edi tumi a na onni ɔdedifo a ɛda adi sɛ "wɔwoo no wɔ abɔde mu" no sii ananmu, na ɛne Romafo atetesɛm ahorow bɔ abira koraa. Europa mmara a ɛdannan no da saa akyide a wɔmpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no adi. Sɛ nhwɛso no, Engiresifo mmara a wɔtaa de di dwuma no amma kwan mma wɔmfa obi mma efisɛ na ɛne agyapade ho mmara a wɔtaa de di dwuma no bɔ abira. Wɔ saa kwan koro no ara so no, France Napoleon Mmara no maa ɛyɛ den sɛ wobegye mmofra ayɛ wɔn ba, na ɛhwehwɛɛ sɛ wɔn a wɔfa no sɛ wɔn ba no di boro mfe 50, wonni mma, anyɛ yiye koraa no, wɔn mfe 15 sen nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no, na anyɛ yiye koraa no, wɔatete nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no mfe asia. Nanso, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi kɔɔ so bae, nanso ɛbɛyɛɛ nea ɛnyɛ ɔkwan biara so, a egyina apam ahorow a wɔyɛe bere tiaa bi so. Sɛ nhwɛso no, wɔ afe 737 mu no, wɔ mmara bi a efi Lucca kurow mu mu no, wɔyɛɛ nnipa baasa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no agyapade bi adedifo. Te sɛ nhyehyɛe afoforo a ɛwɔ hɔ nnɛ no, apam no sii asɛyɛde a ɛda nea wɔagye no ayɛ ne ba no so dua sen sɛ obegye ne ba no, na ɛtwee adwene sii nokwasɛm a ɛyɛ sɛ, wɔ apam no ase no, na wɔayɛ sɛ wɔbɛhwɛ agya a ɔfaa no ayɛ ne ba no wɔ ne nkwakoraabere mu no so; adwene a ɛte sɛ nsusuwii ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Roma mmara ase no.[17] Europa amammerɛ mu nsakrae no hyɛɛ bere a wɔyɛɛ nneɛma foforo a ɛho hia a wɔde gye toom no agyirae. Esiane sɛ wɔamfa mmoa a efi atitiriw no hɔ nti, adeyɛ no dan kɔɔ mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no so nkakrankakra. Nnipa a wogyaw wɔn hɔ no kɔɔ soro bere a ahemman no hwee ase no na wogyaw mmofra a wohuu wɔn no pii wɔ Asɔre no pon ano.[18] Mfiase no, asɔfo no yɛɛ wɔn ade denam mmara a wɔhyehyɛe de kyerɛ sɛnea wɔbɛpa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ho ntama, atɔn, na wɔatete wɔn no so. Nanso, ade foforo a Asɔre no yɛe ne afɔrebɔ ho adeyɛ, a ɛnam so hyira mmofra so sɛ wɔnyɛ asɔremma asetra wɔ nkokorafie ahyehyɛde ahorow mu na wɔtete wɔn wɔ nkokorafie bi mu. Eyi na ɛde nhyehyɛe a edi kan wɔ Europa abakɔsɛm mu a mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no nni mmara, asetra, anaa abrabɔ mu ɔhaw ahorow. Ne saa nti, Europa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ na wɔayɛ nyisaa no mu pii bɛyɛɛ Asɔre no sukuufo dedaw, na ɛno nso faa dwuma sɛ obi a ɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma. Oblation hyɛ nsakrae a ɛkɔ ahyehyɛde ahorow mu no mfiase agyirae, na awiei koraa no ɛde ayaresabea a wɔde sii hɔ ne nyisaa atrae no sii hɔ.[18] Bere a adwene a ɛfa ahyehyɛde mu hwɛ ho no nyaa adwene no, mmara a wɔahyɛ da ahyɛ da puei wɔ sɛnea wɔde mmofra bɛto mmusua mu: mmarimaa betumi abɛyɛ obi a osua adwumfo na mmeawa betumi aware wɔ ahyehyɛde no tumi ase. Asoɛe ahorow gyee mmofra nso sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so, adwinnade a wɔfaa no sɛ ɔkwan a wɔfa so nya adwumayɛfo a wɔn bo nyɛ den, a nokwasɛm a ɛyɛ sɛ bere a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wuwu no, abusua no de wɔn afunu san kɔ asoɛe no mu ma wosie no da no adi. Saa nhyehyɛe a ɛfa adesua ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔkwan pa so ho yi trɛw kɔɔ afeha a ɛto so 19 no mu, a nnɛ wobu no sɛ nsakrae fã ma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho abakɔsɛm. Wɔ asetra mu yiyedi ho adwumayɛfo akwankyerɛ ase no, nyisaa guankɔbea ahorow fii ase hyɛɛ mmofra a wogyina nkate so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nkuran sen sɛ wɔbɛyɛ adwuma; wɔde mmofra too apam ahorow a wɔde bɛhwɛ wɔn sɛ abusua mufo ase sen sɛ wɔde bɛto apam ahorow a ɛfa adesua ho ase.[21] Wogye di sɛ saa nhwɛso yi nkɔso no na ɛmaa Massachusetts Amanaman Nkabom no hyehyɛɛ nnɛyi mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ 1851 mu, a ɛyɛ soronko wɔ sɛnea ɛhyehyɛɛ adwene a ɛne sɛ "abofra no yiyedi yiye" no. Nanso, ɛmfa ho ne atirimpɔw no, wɔ nneyɛe mu no, nhyehyɛe no yɛɛ adwuma te sɛ honam a edi kan no. Boston Female Asylum (BFA) no suahunu yɛ nhwɛsoɔ pa, a na ɛwɔ ne soboɔ no mu bɛyɛ 30% a wɔagye atom wɔ afe 1888 mu.[24] BFA mpanyimfo kae sɛ, ɛwom sɛ guankɔbea no hyɛɛ ho nkuran sɛ ɛnte saa de, nanso awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ankyerɛ nsonsonoe a ɛda indenture ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ntam: "Yegye di," guankɔbea mpanyimfo no kae sɛ, "sɛ mpɛn pii no, sɛ wɔfa mmofra a wonnii mfe pii sɛ wɔmfa wɔn mma a,... agyede yɛ din foforo a wɔde frɛ ɔsom ara kwa."[25] '''Nnɛyi bere''' Fapem a wɔde bɛbɔ abusua Nneɛma a edi hɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dannan wɔn ho no hwee United States man a na ɛrenya nkɔso no nsam. Atubrafo a wɔbae ntɛmntɛm ne Amerika Ɔmanko no maa nyisaa atrae ne mmofra a wɔahu wɔn afie dɔɔso dodo wɔ afeha a ɛto so dunkron no mfinimfini a ebi mmae da. Charles Loring Brace a na ɔyɛ Protestantfo ɔsomfo no ho dwiriw no wɔ waiffo dɔm a wonni afie a na wɔrekyinkyin New York Kuropɔn no mmɔnten so no ho. Brace buu mmerante ne mmabaa a wɔagyaw wɔn hɔ, titiriw Katolekfo, sɛ wɔyɛ ade a ɛyɛ hu sen biara a ɛrekasa atia kurow no nhyehyɛe.[26][27] Wɔkaa n’ano aduru ho asɛm wɔ The Best Method of Disposing of Our Pauper and Vagrant Children (1859) a efii Nyisaa Keteke kuw no ase no mu. Awiei koraa no, keteke ahorow a ɛyɛ nyisaa no de mmofra bɛyɛ 200,000 fii Apuei Fam nkurow akɛse mu kɔɔ ɔman no nkuraase.[28] Mpɛn pii no, na wɔde mmofra no ahyɛ mmusua a wɔde wɔn kɔ mu no nsa, sen sɛ wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma.[29] Sɛnea na ɛte wɔ mmere a atwam no mu no, na wɔtete mmofra binom sɛ abusua no mufo bere a na afoforo nso yɛ mfuw mu adwumayɛfo ne afie mu asomfo. Nnipa a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu no kɛse koraa—mmofra a wotu kɔtra mmeae foforo sen biara wɔ abakɔsɛm mu—ne sɛnea wɔde wɔn dii dwuma ɔkwammɔne so a ɛkɔɔ so no maa wɔhyehyɛɛ nnwumakuw foforo ne mmara ahorow a ɛhyɛɛ nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho nkuran sen sɛ wɔde wɔn ho bɛma. Bere no agyiraehyɛde ne Minnesota mmara a ɛfa mmofra a wɔfaa wɔn mma ho wɔ 1917 mu, a ɛhyɛɛ sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ mmeae a wɔde wɔn kɔe nyinaa ho na wɔmma wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ mmofra a wɔfaa wɔn no mu no nnya kyerɛwtohɔ pii.[30][31] Wɔ saa bere koro no ara mu no, Progressive kuw no faa United States a na botae titiriw ne sɛ ɛbɛma nyisaa atrae nhyehyɛe a na ɛwɔ hɔ no aba awiei. Mmɔdenbɔ a ɛte saa no awiei bae wɔ White House Nhyiam a Edi Kan a Ɛfa Mmofra a Wɔde Wɔn Ho To Wɔn So Hwɛ Ho a Ɔmampanyin Theodore Roosevelt frɛɛ no ​​wɔ 1909 mu,[32] faako a wɔkae sɛ nuklea abusua no gyina hɔ ma "anibuei ade a ɛkorɔn na eye sen biara" na eye sen biara no a otumi som sɛ ɔhwɛfo titiriw ma wɔn a wɔagyaw wɔn hɔ ne wɔn a wɔayɛ nyisaa.[33][34] Wɔ 1923 mu tɔnn no, na mmofra a wɔn awofo nhwɛ wɔn no mu ɔha biara mu abien pɛ na na wɔwɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu, na nea aka no wɔ nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmofra ne nyisaa atrae. Annu mfe aduanan akyi no, na ɛkame ayɛ sɛ nkyem abiɛsa mu biako wɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu.[35] Ne nyinaa mu no, eugenic adwene a agye din wɔ Amerika no de akwanside ahorow bae wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no nkɔso mu.[36][37] Na nneɛma a ɛhaw adwene kɛse wɔ mmofra a wɔnyɛ mmara ne ahiafo awosu mu su pa ho, a ebia nea ɛyɛ nhwɛso yiye ne Henry H. Goddard nkyerɛwee a ɛwɔ nkɛntɛnso a ɔkasa tiaa mmofra a wonnim faako a wogye wɔn sɛ wɔn mma no, na ɔkae sɛ, . Afei ɛba sɛ nnipa binom ani gye adesamma abusua no yiyedi ne nkɔso a ɛkorɔn ho; nanso sɛ yɛde saa nnipa soronko no to nkyɛn a, agyanom ne ɛnanom nyinaa ani gye wɔn ankasa mmusua yiyedi ho. Ade a awofo koma ani gye ho paa ne sɛ wɔbɛma mmofra no aware yiye na wɔatete abusua a ɛkorɔn. Hwɛ sɛnea ɛyɛ adwene tiawa saa bere no sɛ abusua a ɛte saa begye abofra bi a wonnim n’abusua mu abusua koraa no akɔ ne mfinimfini; anaasɛ, baabi a, sɛ wonim no fã bi a, nea ebetumi aba no mu yɛ den sɛ ɛbɛkyerɛ mmoa a wɔyɛ ahiafo na wɔyare, na sɛ ɛsɛ sɛ aware bi kɔ so wɔ saa onipa no ne abusua no muni biara ntam a, asefo no asɛe. Bere a efi 1945 kosi 1974, nkokoaa a wɔde wɔn gu mu bere no, huu nkɔso ntɛmntɛm na wogyee sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sɛ ɔkwan a wɔfa so kyekye abusua.[39] Awo a mmara mma ho kwan kɔɔ soro mprɛnsa wɔ Wiase Ko II akyi, bere a nna ho nneyɛe sesae no. Bere koro no ara mu no, nyansahufo kuw no fii ase sii so dua sɛ ntetee di awosu so tumi, na wɔde eugenic animtiaabu no fii hɔ.[40][41] Wɔ saa tebea yi mu no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ ano aduru a ɛda adi pefee maa nnipa a wɔnwaree ne awarefo a wontumi nwo nyinaa.[42] Sɛ wɔka saa nneɛma yi bom a, ɛma wonya Amerikafo nhwɛso foforo a wɔde begye atom. Wɔ Romafo a edii n’anim no akyi no, Amerikafo twaa hokwan ahorow a awofo a wodi kan no wɔ mu bere a wɔmaa wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛɛ awofo foforo wɔ mmara no ani so no. Wɔde nneɛma foforo abien kaa ho: 1) na atirimpɔw ne sɛ wɔbɛfa mmofra ayɛ wɔn mma sɛ wɔbɛhwɛ ma "abofra no yiyedi a eye sen biara", wobetumi ahu saa adwene yi aba no afi Amerikafo mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Massachusetts no mu,[16][23] ne 2) mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ nea wɔde hyɛɛ mu a ɛyɛ kokoamsɛm, na awiei koraa no ɛmaa wɔsɔɔ mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma ne awo ho kyerɛwtohɔ ahorow a edi kan no ano wɔ 1945. Charles Loring Brace a ɔde bae sɛnea ɛbɛyɛ a mmofra a wofi Nyisaa Keteke ahorow no mu no rensan nkɔ wɔn awofo nkyɛn anaasɛ wɔbɛsan agye wɔn no mfiase no. Ná Brace suro nkɛntɛnso a awofo no ohia, wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, ne Katolek som titiriw, benya wɔ mmabun no so. Saa atetesɛm a ɛfa kokoamsɛm ho yi, akyiri yi Nkɔsofo nsakraefo no na wɔkɔɔ so bere a wɔreyɛ Amerika mmara ahorow no.[43] Nnipa dodow a wɔfaa wɔn mma wɔ United States no kɔɔ soro sen biara wɔ 1970 mu.[44] Ɛnyɛ nea wobetumi ahu nea ɛde ɔhwe a edii akyi bae no bae. Nneɛma a ɛbɛyɛ sɛ ɛde bae wɔ 1960 ne 1970 mfe no mu no bi ne awo dodow a ɛso tew, a ɛne aduru no a wɔde bae no wɔ abusuabɔ, akwan a wɔfa so siw awo ano a wɔde ayɛ adwuma a wɔde ahyɛ mmara ase a wɔawie, ɔman no sika a wɔde maa abusua nhyehyɛe ho adwuma a wɔde bɛma mmerante ne mmabaa ne wɔn a wɔba fam no - sika a wonya, ne nyinsɛn a wotu gu ho mmara kwan so. Bio nso, mfeɛ a ɛwɔ 1960 mfeɛ no awieeɛ ne 1970 mfeɛ no mfitiaseɛ no hunuu nsakraeɛ kɛseɛ wɔ ɔmanfoɔ adwene wɔ mmara kwan so ne mmara kwan so hokwan[45] a wɔn a wɔwoo wɔn wɔ awareɛ akyi wɔ no mu. Nea ɛbɛyɛ na wɔabua no, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛkora abusua so no nyaa nkɔanim[46] ma enti mmofra kakraa bi na wɔwo wɔn wɔ aware akyi nnɛ na wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Anwonwasɛm ne sɛ, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no da adi kɛse koraa na wɔka ho asɛm wɔ ɔmanfo mu nnɛ, nanso ɛnyɛ nea abu so kɛse.[47] Awiei koraa no, Amerikafo nhwɛso a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dɔɔso wɔ wiase nyinaa. England ne Wales de wɔn mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho sii hɔ wɔ 1926. Netherlands too ne mmara wɔ 1956. Sweden maa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛɛ abusua no mufo koraa wɔ 1959. West Germany hyɛɛ ne mmara a edi kan wɔ 1977 mu. Bio nso, Asia tumi ahorow no buee wɔn nyisaa atrae nhyehyɛe ahorow no maa wɔfaa wɔn mma, a Atɔe Famfo adwene a edii atubrafo nniso ne asraafo tumidi akyi nyaa so nkɛntɛnso sɛnea na ɛte no.[49] Wɔ France no, ɔman ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no tom, na afei wobetumi ne nyisaa atrae ahorow a ɛwɔ amannɔne adi nkitaho anaasɛ wɔabisa mmoa afi NGO ahorow hɔ. Nhyehyɛe no mfa sikatua ho, na mmom ɛma tumi kɛse ma asetra mu adwumayɛfo a wɔn gyinaesi ahorow betumi asiw mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ano hye wɔ mmusua a "ɛwɔ gyinapɛn" mu (mfinimfini mfe, sika a wonya fi mfinimfini kosi kɛse, mmarima a wɔne wɔn ho da, Caucasianfo).[50] Wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho dwuma nnɛ wɔ wiase nyinaa. Nsɛm a ɛwɔ ase ha no de Atɔe Famfo dodow a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho mfonini ntɛm ara ma. Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ United States no da so ara kɔ so wɔ dodow a ɛreyɛ adu n’atipɛnfo de no mmɔho abiɛsa ɛwom mpo sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn sɛ wobegye wɔn ayɛ wɔn mma no akɔ so ayɛ nea ɛkɔ so daa wɔ nnansa yi mfe mu, efi 100,000 kosi 125,000 wɔ bere a efi 2009 kosi 2018 no mu == Nnɛyi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma == == Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awofoyɛ == == Nkɔso a ɛfa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho == == Adwene a ɔmanfo kura wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho == == Ɔsesɛw ne nkabom a ɛrekɔ so == == Amammerɛ mu nsakrae ahorow == == Da a Wɔde Kɔ Fie == e2p47gfs6fo55y0ud2t2d93wu3d5r42 132928 132927 2022-07-31T11:35:50Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa. Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so. == Abakɔsɛm == '''Tete nneɛma''' '''Agyede a wogye ma wɔn a wɔawo wɔn yiye''' Bere a nnɛyi kwan a wɔfa so gye wɔn ba no puei wɔ United States no, adeyɛ no akwan horow puei wɔ abakɔsɛm nyinaa mu.[1] Sɛ nhwɛso no, Hammurabi Mmara no ka hokwan ahorow a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ ne ankorankoro a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no asɛyɛde ahorow ho asɛm kɔ akyiri. Wɔakyerɛw adeyɛ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ tete Roma no ho asɛm yiye wɔ Codex Justinianus mu.[2][3] Ɛsono koraa wɔ nnɛyi bere no ho no, tete nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no si amammui ne sikasɛm mu anigyede a ɛfa nea ɔfaa no ba no ho so dua,[4] na ɛde mmara kwan so adwinnade bi a ɛhyɛɛ amammui mu abusuabɔ a ɛda mmusua a wɔwɔ sika ntam no mu den na ɛmaa mmarima adedifo a wɔhwɛ agyapade so mae. Wɔakyerɛw sɛnea adehye no de di dwuma sɛ wɔn mma no ho asɛm yiye: na Roma ahempɔn no mu pii yɛ mmabarima a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma.[6] Ná adrogation yɛ Romafo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi a onipa a wɔfa no sɛ ne ba no pene so sɛ ɔfoforo begye no ayɛ ne ba. Ɛte sɛ nea nkokoaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ Tete mmere mu no ntaa mma.[4][7] Na wɔtaa fa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ma wɔyɛ nkoa[8] na na wɔyɛ Ahemman no nkoa a wɔde ma no ɔha biara mu nkyem kɛse.[9][10] Romafo mmara mu kyerɛwtohɔ ahorow kyerɛ sɛ ɛtɔ mmere bi a na mmusua fa mmofra a wɔahu wɔn no na wɔtete wɔn sɛ ɔbabarima anaa ɔbabea. Ɛwom sɛ wɔtaa mfa wɔn mma wɔ Roma Mmara ase de, nanso wɔtetee mmofra no a wɔfrɛ wɔn alumni no wɔ nhyehyɛe bi a ɛte sɛ ɔhwɛfo mu, na wobuu wɔn sɛ agya a ogyaw wɔn hɔ no agyapade.[11] Tete anibuei afoforo, titiriw India ne China, de ɔkwan bi a wɔfa so gye wɔn ba nso dii dwuma. Adanse kyerɛ sɛ na adeyɛ yi botae ne sɛ ɛbɛma amammerɛ ne nyamesom nneyɛe akɔ so; nea ɛne Atɔe Famfo adwene a ɛne sɛ wɔbɛtrɛw abusua ahorow mu no bɔ abira. Wɔ tete India no, ɔbabarimayɛ a ɛto so abien, a Rigveda kasa tia no pefee no,[12] kɔɔ so, wɔ ɔkwan a anohyeto wom na ɛyɛ amanne kɛse so, sɛnea ɛbɛyɛ a obi a ɔfa ne ba no betumi anya ayiyɛ ho amanne a ɛho hia a ɔbabarima bɛyɛ. China wɔ adwene a ɛte saa ara a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a mmarima a wɔfa wɔn sɛ wɔnyɛ wɔn mma sɛ wɔmfa nyɛ nananom som nnwuma nkutoo ho.[14] Ná adeyɛ a ɛne sɛ wobegye abusua mufo ne nnamfo paa mma ayɛ wɔn mma no abu so wɔ Polynesia amammerɛ ahorow mu a Hawaii a na wɔfrɛ amanne no sɛ hānai ka ho. '''Mfinimfini mmere kosi nnɛyi bere so''' Adoption ne nnipa mpapahwekwa Germanfo, Celtfo, ne Slavfo amammerɛ a na ɛwɔ Europa so wɔ Roma Ahemman no asehwe akyi no anuonyamfo no kasa tiaa adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no.[15] Wɔ mfinimfini mmere mu ɔmanfo mu no, na mogya ahorow na ɛho hia sen biara; wɔde ahemman a edi tumi a na onni ɔdedifo a ɛda adi sɛ "wɔwoo no wɔ abɔde mu" no sii ananmu, na ɛne Romafo atetesɛm ahorow bɔ abira koraa. Europa mmara a ɛdannan no da saa akyide a wɔmpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no adi. Sɛ nhwɛso no, Engiresifo mmara a wɔtaa de di dwuma no amma kwan mma wɔmfa obi mma efisɛ na ɛne agyapade ho mmara a wɔtaa de di dwuma no bɔ abira. Wɔ saa kwan koro no ara so no, France Napoleon Mmara no maa ɛyɛ den sɛ wobegye mmofra ayɛ wɔn ba, na ɛhwehwɛɛ sɛ wɔn a wɔfa no sɛ wɔn ba no di boro mfe 50, wonni mma, anyɛ yiye koraa no, wɔn mfe 15 sen nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no, na anyɛ yiye koraa no, wɔatete nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no mfe asia. Nanso, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi kɔɔ so bae, nanso ɛbɛyɛɛ nea ɛnyɛ ɔkwan biara so, a egyina apam ahorow a wɔyɛe bere tiaa bi so. Sɛ nhwɛso no, wɔ afe 737 mu no, wɔ mmara bi a efi Lucca kurow mu mu no, wɔyɛɛ nnipa baasa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no agyapade bi adedifo. Te sɛ nhyehyɛe afoforo a ɛwɔ hɔ nnɛ no, apam no sii asɛyɛde a ɛda nea wɔagye no ayɛ ne ba no so dua sen sɛ obegye ne ba no, na ɛtwee adwene sii nokwasɛm a ɛyɛ sɛ, wɔ apam no ase no, na wɔayɛ sɛ wɔbɛhwɛ agya a ɔfaa no ayɛ ne ba no wɔ ne nkwakoraabere mu no so; adwene a ɛte sɛ nsusuwii ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Roma mmara ase no.[17] Europa amammerɛ mu nsakrae no hyɛɛ bere a wɔyɛɛ nneɛma foforo a ɛho hia a wɔde gye toom no agyirae. Esiane sɛ wɔamfa mmoa a efi atitiriw no hɔ nti, adeyɛ no dan kɔɔ mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no so nkakrankakra. Nnipa a wogyaw wɔn hɔ no kɔɔ soro bere a ahemman no hwee ase no na wogyaw mmofra a wohuu wɔn no pii wɔ Asɔre no pon ano.[18] Mfiase no, asɔfo no yɛɛ wɔn ade denam mmara a wɔhyehyɛe de kyerɛ sɛnea wɔbɛpa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ho ntama, atɔn, na wɔatete wɔn no so. Nanso, ade foforo a Asɔre no yɛe ne afɔrebɔ ho adeyɛ, a ɛnam so hyira mmofra so sɛ wɔnyɛ asɔremma asetra wɔ nkokorafie ahyehyɛde ahorow mu na wɔtete wɔn wɔ nkokorafie bi mu. Eyi na ɛde nhyehyɛe a edi kan wɔ Europa abakɔsɛm mu a mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no nni mmara, asetra, anaa abrabɔ mu ɔhaw ahorow. Ne saa nti, Europa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ na wɔayɛ nyisaa no mu pii bɛyɛɛ Asɔre no sukuufo dedaw, na ɛno nso faa dwuma sɛ obi a ɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma. Oblation hyɛ nsakrae a ɛkɔ ahyehyɛde ahorow mu no mfiase agyirae, na awiei koraa no ɛde ayaresabea a wɔde sii hɔ ne nyisaa atrae no sii hɔ.[18] Bere a adwene a ɛfa ahyehyɛde mu hwɛ ho no nyaa adwene no, mmara a wɔahyɛ da ahyɛ da puei wɔ sɛnea wɔde mmofra bɛto mmusua mu: mmarimaa betumi abɛyɛ obi a osua adwumfo na mmeawa betumi aware wɔ ahyehyɛde no tumi ase. Asoɛe ahorow gyee mmofra nso sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so, adwinnade a wɔfaa no sɛ ɔkwan a wɔfa so nya adwumayɛfo a wɔn bo nyɛ den, a nokwasɛm a ɛyɛ sɛ bere a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wuwu no, abusua no de wɔn afunu san kɔ asoɛe no mu ma wosie no da no adi. Saa nhyehyɛe a ɛfa adesua ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔkwan pa so ho yi trɛw kɔɔ afeha a ɛto so 19 no mu, a nnɛ wobu no sɛ nsakrae fã ma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho abakɔsɛm. Wɔ asetra mu yiyedi ho adwumayɛfo akwankyerɛ ase no, nyisaa guankɔbea ahorow fii ase hyɛɛ mmofra a wogyina nkate so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nkuran sen sɛ wɔbɛyɛ adwuma; wɔde mmofra too apam ahorow a wɔde bɛhwɛ wɔn sɛ abusua mufo ase sen sɛ wɔde bɛto apam ahorow a ɛfa adesua ho ase.[21] Wogye di sɛ saa nhwɛso yi nkɔso no na ɛmaa Massachusetts Amanaman Nkabom no hyehyɛɛ nnɛyi mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ 1851 mu, a ɛyɛ soronko wɔ sɛnea ɛhyehyɛɛ adwene a ɛne sɛ "abofra no yiyedi yiye" no. Nanso, ɛmfa ho ne atirimpɔw no, wɔ nneyɛe mu no, nhyehyɛe no yɛɛ adwuma te sɛ honam a edi kan no. Boston Female Asylum (BFA) no suahunu yɛ nhwɛsoɔ pa, a na ɛwɔ ne soboɔ no mu bɛyɛ 30% a wɔagye atom wɔ afe 1888 mu.[24] BFA mpanyimfo kae sɛ, ɛwom sɛ guankɔbea no hyɛɛ ho nkuran sɛ ɛnte saa de, nanso awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ankyerɛ nsonsonoe a ɛda indenture ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ntam: "Yegye di," guankɔbea mpanyimfo no kae sɛ, "sɛ mpɛn pii no, sɛ wɔfa mmofra a wonnii mfe pii sɛ wɔmfa wɔn mma a,... agyede yɛ din foforo a wɔde frɛ ɔsom ara kwa."[25] '''Nnɛyi bere''' Fapem a wɔde bɛbɔ abusua Nneɛma a edi hɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dannan wɔn ho no hwee United States man a na ɛrenya nkɔso no nsam. Atubrafo a wɔbae ntɛmntɛm ne Amerika Ɔmanko no maa nyisaa atrae ne mmofra a wɔahu wɔn afie dɔɔso dodo wɔ afeha a ɛto so dunkron no mfinimfini a ebi mmae da. Charles Loring Brace a na ɔyɛ Protestantfo ɔsomfo no ho dwiriw no wɔ waiffo dɔm a wonni afie a na wɔrekyinkyin New York Kuropɔn no mmɔnten so no ho. Brace buu mmerante ne mmabaa a wɔagyaw wɔn hɔ, titiriw Katolekfo, sɛ wɔyɛ ade a ɛyɛ hu sen biara a ɛrekasa atia kurow no nhyehyɛe.[26][27] Wɔkaa n’ano aduru ho asɛm wɔ The Best Method of Disposing of Our Pauper and Vagrant Children (1859) a efii Nyisaa Keteke kuw no ase no mu. Awiei koraa no, keteke ahorow a ɛyɛ nyisaa no de mmofra bɛyɛ 200,000 fii Apuei Fam nkurow akɛse mu kɔɔ ɔman no nkuraase.[28] Mpɛn pii no, na wɔde mmofra no ahyɛ mmusua a wɔde wɔn kɔ mu no nsa, sen sɛ wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma.[29] Sɛnea na ɛte wɔ mmere a atwam no mu no, na wɔtete mmofra binom sɛ abusua no mufo bere a na afoforo nso yɛ mfuw mu adwumayɛfo ne afie mu asomfo. Nnipa a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu no kɛse koraa—mmofra a wotu kɔtra mmeae foforo sen biara wɔ abakɔsɛm mu—ne sɛnea wɔde wɔn dii dwuma ɔkwammɔne so a ɛkɔɔ so no maa wɔhyehyɛɛ nnwumakuw foforo ne mmara ahorow a ɛhyɛɛ nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho nkuran sen sɛ wɔde wɔn ho bɛma. Bere no agyiraehyɛde ne Minnesota mmara a ɛfa mmofra a wɔfaa wɔn mma ho wɔ 1917 mu, a ɛhyɛɛ sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ mmeae a wɔde wɔn kɔe nyinaa ho na wɔmma wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ mmofra a wɔfaa wɔn no mu no nnya kyerɛwtohɔ pii.[30][31] Wɔ saa bere koro no ara mu no, Progressive kuw no faa United States a na botae titiriw ne sɛ ɛbɛma nyisaa atrae nhyehyɛe a na ɛwɔ hɔ no aba awiei. Mmɔdenbɔ a ɛte saa no awiei bae wɔ White House Nhyiam a Edi Kan a Ɛfa Mmofra a Wɔde Wɔn Ho To Wɔn So Hwɛ Ho a Ɔmampanyin Theodore Roosevelt frɛɛ no ​​wɔ 1909 mu,[32] faako a wɔkae sɛ nuklea abusua no gyina hɔ ma "anibuei ade a ɛkorɔn na eye sen biara" na eye sen biara no a otumi som sɛ ɔhwɛfo titiriw ma wɔn a wɔagyaw wɔn hɔ ne wɔn a wɔayɛ nyisaa.[33][34] Wɔ 1923 mu tɔnn no, na mmofra a wɔn awofo nhwɛ wɔn no mu ɔha biara mu abien pɛ na na wɔwɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu, na nea aka no wɔ nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmofra ne nyisaa atrae. Annu mfe aduanan akyi no, na ɛkame ayɛ sɛ nkyem abiɛsa mu biako wɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu.[35] Ne nyinaa mu no, eugenic adwene a agye din wɔ Amerika no de akwanside ahorow bae wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no nkɔso mu.[36][37] Na nneɛma a ɛhaw adwene kɛse wɔ mmofra a wɔnyɛ mmara ne ahiafo awosu mu su pa ho, a ebia nea ɛyɛ nhwɛso yiye ne Henry H. Goddard nkyerɛwee a ɛwɔ nkɛntɛnso a ɔkasa tiaa mmofra a wonnim faako a wogye wɔn sɛ wɔn mma no, na ɔkae sɛ, . Afei ɛba sɛ nnipa binom ani gye adesamma abusua no yiyedi ne nkɔso a ɛkorɔn ho; nanso sɛ yɛde saa nnipa soronko no to nkyɛn a, agyanom ne ɛnanom nyinaa ani gye wɔn ankasa mmusua yiyedi ho. Ade a awofo koma ani gye ho paa ne sɛ wɔbɛma mmofra no aware yiye na wɔatete abusua a ɛkorɔn. Hwɛ sɛnea ɛyɛ adwene tiawa saa bere no sɛ abusua a ɛte saa begye abofra bi a wonnim n’abusua mu abusua koraa no akɔ ne mfinimfini; anaasɛ, baabi a, sɛ wonim no fã bi a, nea ebetumi aba no mu yɛ den sɛ ɛbɛkyerɛ mmoa a wɔyɛ ahiafo na wɔyare, na sɛ ɛsɛ sɛ aware bi kɔ so wɔ saa onipa no ne abusua no muni biara ntam a, asefo no asɛe. Bere a efi 1945 kosi 1974, nkokoaa a wɔde wɔn gu mu bere no, huu nkɔso ntɛmntɛm na wogyee sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sɛ ɔkwan a wɔfa so kyekye abusua.[39] Awo a mmara mma ho kwan kɔɔ soro mprɛnsa wɔ Wiase Ko II akyi, bere a nna ho nneyɛe sesae no. Bere koro no ara mu no, nyansahufo kuw no fii ase sii so dua sɛ ntetee di awosu so tumi, na wɔde eugenic animtiaabu no fii hɔ.[40][41] Wɔ saa tebea yi mu no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ ano aduru a ɛda adi pefee maa nnipa a wɔnwaree ne awarefo a wontumi nwo nyinaa.[42] Sɛ wɔka saa nneɛma yi bom a, ɛma wonya Amerikafo nhwɛso foforo a wɔde begye atom. Wɔ Romafo a edii n’anim no akyi no, Amerikafo twaa hokwan ahorow a awofo a wodi kan no wɔ mu bere a wɔmaa wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛɛ awofo foforo wɔ mmara no ani so no. Wɔde nneɛma foforo abien kaa ho: 1) na atirimpɔw ne sɛ wɔbɛfa mmofra ayɛ wɔn mma sɛ wɔbɛhwɛ ma "abofra no yiyedi a eye sen biara", wobetumi ahu saa adwene yi aba no afi Amerikafo mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Massachusetts no mu,[16][23] ne 2) mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ nea wɔde hyɛɛ mu a ɛyɛ kokoamsɛm, na awiei koraa no ɛmaa wɔsɔɔ mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma ne awo ho kyerɛwtohɔ ahorow a edi kan no ano wɔ 1945. Charles Loring Brace a ɔde bae sɛnea ɛbɛyɛ a mmofra a wofi Nyisaa Keteke ahorow no mu no rensan nkɔ wɔn awofo nkyɛn anaasɛ wɔbɛsan agye wɔn no mfiase no. Ná Brace suro nkɛntɛnso a awofo no ohia, wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, ne Katolek som titiriw, benya wɔ mmabun no so. Saa atetesɛm a ɛfa kokoamsɛm ho yi, akyiri yi Nkɔsofo nsakraefo no na wɔkɔɔ so bere a wɔreyɛ Amerika mmara ahorow no.[43] Nnipa dodow a wɔfaa wɔn mma wɔ United States no kɔɔ soro sen biara wɔ 1970 mu.[44] Ɛnyɛ nea wobetumi ahu nea ɛde ɔhwe a edii akyi bae no bae. Nneɛma a ɛbɛyɛ sɛ ɛde bae wɔ 1960 ne 1970 mfe no mu no bi ne awo dodow a ɛso tew, a ɛne aduru no a wɔde bae no wɔ abusuabɔ, akwan a wɔfa so siw awo ano a wɔde ayɛ adwuma a wɔde ahyɛ mmara ase a wɔawie, ɔman no sika a wɔde maa abusua nhyehyɛe ho adwuma a wɔde bɛma mmerante ne mmabaa ne wɔn a wɔba fam no - sika a wonya, ne nyinsɛn a wotu gu ho mmara kwan so. Bio nso, mfeɛ a ɛwɔ 1960 mfeɛ no awieeɛ ne 1970 mfeɛ no mfitiaseɛ no hunuu nsakraeɛ kɛseɛ wɔ ɔmanfoɔ adwene wɔ mmara kwan so ne mmara kwan so hokwan[45] a wɔn a wɔwoo wɔn wɔ awareɛ akyi wɔ no mu. Nea ɛbɛyɛ na wɔabua no, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛkora abusua so no nyaa nkɔanim[46] ma enti mmofra kakraa bi na wɔwo wɔn wɔ aware akyi nnɛ na wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Anwonwasɛm ne sɛ, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no da adi kɛse koraa na wɔka ho asɛm wɔ ɔmanfo mu nnɛ, nanso ɛnyɛ nea abu so kɛse.[47] Awiei koraa no, Amerikafo nhwɛso a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dɔɔso wɔ wiase nyinaa. England ne Wales de wɔn mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho sii hɔ wɔ 1926. Netherlands too ne mmara wɔ 1956. Sweden maa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛɛ abusua no mufo koraa wɔ 1959. West Germany hyɛɛ ne mmara a edi kan wɔ 1977 mu. Bio nso, Asia tumi ahorow no buee wɔn nyisaa atrae nhyehyɛe ahorow no maa wɔfaa wɔn mma, a Atɔe Famfo adwene a edii atubrafo nniso ne asraafo tumidi akyi nyaa so nkɛntɛnso sɛnea na ɛte no.[49] Wɔ France no, ɔman ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no tom, na afei wobetumi ne nyisaa atrae ahorow a ɛwɔ amannɔne adi nkitaho anaasɛ wɔabisa mmoa afi NGO ahorow hɔ. Nhyehyɛe no mfa sikatua ho, na mmom ɛma tumi kɛse ma asetra mu adwumayɛfo a wɔn gyinaesi ahorow betumi asiw mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ano hye wɔ mmusua a "ɛwɔ gyinapɛn" mu (mfinimfini mfe, sika a wonya fi mfinimfini kosi kɛse, mmarima a wɔne wɔn ho da, Caucasianfo).[50] Wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho dwuma nnɛ wɔ wiase nyinaa. Nsɛm a ɛwɔ ase ha no de Atɔe Famfo dodow a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho mfonini ntɛm ara ma. Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ United States no da so ara kɔ so wɔ dodow a ɛreyɛ adu n’atipɛnfo de no mmɔho abiɛsa ɛwom mpo sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn sɛ wobegye wɔn ayɛ wɔn mma no akɔ so ayɛ nea ɛkɔ so daa wɔ nnansa yi mfe mu, efi 100,000 kosi 125,000 wɔ bere a efi 2009 kosi 2018 no mu == Nnɛyi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma == '''Akwan horow a wɔfa so gye wɔn ba''' Nnɛyi nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no betumi abue anaasɛ wɔato mu. Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ne wɔn a wɔwoo wɔn no ma wotumi hu nsɛm a wɔde di nkitaho wɔ abusuafo ne nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no ntam.[70] Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔn nkutoo na wɔhwɛ abofra no so no betumi ayɛ nhyehyɛe a ɛnyɛ ɔkwan biara so. Wɔ tumidi ahorow bi mu no, awofo a wɔwoo wɔn ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi ayɛ apam a mmara ma ho kwan na ɛkyekyere wɔn a ɛfa nsrahwɛ, nsɛm a wɔde bɛsesa, anaa nkitahodi foforo a ɛfa abofra no ho.[71] Ɛde besi February 2009 no, U.S. aman 24 maa kwan sɛ wɔde apam ahorow a wɔabue ano a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho apam ahorow a mmara ma ho kwan no kaa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nhyehyɛe a etwa to no ho.[72] Adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔato mu (a wɔsan frɛ no kokoam anaasɛ kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma),[73] a ɛnyɛ nea wɔtaa yɛ wɔ nnɛyi abakɔsɛm fã kɛse no ara mu no,[74] hyɛ nsɛm a ɛma wohu obi nyinaa ano, ɛkora so sɛ ɛyɛ kokoam na esiw awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no a wɔbɛda no adi no ano’, biological kin’s, ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho nsɛm. Ne nyinaa mu no, agyede a wɔato mu no betumi ama wɔatumi de nsɛm a ɛnyɛ nea ɛkyerɛ sɛ obi yɛ te sɛ aduruyɛ ho abakɔsɛm ne nyamesom ne mmusuakuw a wofi mu akɔma afoforo.[75] Ɛnnɛ, esiane guankɔbea ahobammɔ ho mmara a U.S. aman bi ahyɛ mu nti, kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no renya nkɛntɛnso foforo. Wɔ aman a wɔfrɛ no "dan a ahobammɔ wom" mu no, wobetumi agyaw nkokoaa a wɔmmɔ wɔn din wɔ ayaresabea ahorow, odumgyafo adwumayɛbea ahorow, anaa polisifo adwumayɛbea ahorow mu wɔ nna kakraa bi akyi wɔ awo akyi, adeyɛ a ahyehyɛde ahorow bi a wɔkamfo mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no kasa tia sɛ ɛyɛ nea ɛkɔ akyi na asiane wom. Sɛnea mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no fi ase Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi aba wɔ nnipa a wɔyɛ abusuafo anaa wɔn a wɔnyɛ abusuafo ntam. Wɔ abakɔsɛm mu no, na mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma dodow no ara kɔ so wɔ abusua bi mu. Nsɛm a aba nnansa yi ara a efi U.S. kyerɛ sɛ mprempren nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu bɛyɛ fã yɛ nnipa a wɔyɛ abusuafo ntam.[77] Eyi ho nhwɛso a wɔtaa de di dwuma ne "ɔwofo a wɔyɛ mpena a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma", baabi a ɔwofo hokafo foforo no fa abofra bi fi ɔwofo no abusuabɔ a atwam no mu wɔ mmara kwan so. Abusua mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nso betumi aba denam ahofama so, esiane awofo wu nti, anaasɛ bere a wontumi nhwɛ abofra no wɔ ɔkwan foforo so na abusua no muni bi pene so sɛ obegye adwuma no. Ɛnyɛ bere nyinaa na mmofra a wofi wɔn pɛ mu yɛ ade a wofi wɔn pɛ mu yɛ. Wɔ aman bi mu, sɛ nhwɛso no, wɔ U.K. no, ade titiriw biako a ɛma mmofra a wɔde wɔn to hɔ sɛ wɔmfa wɔn mma no ne sɛ wɔayi wɔn afi baabi a wɔwoo wɔn no, mpɛn pii no aban ahyehyɛde bi te sɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ. Nneɛma ahorow bi wɔ hɔ a enti woyi mmofra fi hɔ a ayayade ne anibiannaso ka ho, a ebetumi anya nkɛntɛnso a ɛtra hɔ daa wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no so. Wɔbɛbɔ asetra mu adwumayɛfo amanneɛ wɔ nsɛm pii mu wɔ ahobammɔ ho asɛm bi a ɛfa abofra bi ho ho na wɔabisabisa abofra no yiyedi ho nsɛm. Mpɛn pii no, asetra mu nsɛm ho adwumayɛfo bɛhwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ama abofra bi ne abusua a wɔwoo no no abom, sɛ nhwɛso no, denam mmoa foforo a wɔde bɛma abusua no ansa na wɔasusuw ho sɛ wobeyi abofra bi afi hɔ no so. Afei asɛnnibea bɛtaa asi gyinae ahorow afa abofra no daakye ho, sɛ nhwɛso no, sɛ ebia wobetumi asan akɔ abusua a wɔwoo wɔn no mu, akɔhwɛ mmofra a wɔhwɛ wɔn anaasɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma. Awo a wontumi nwo ne ade titiriw nti a awofo hwehwɛ sɛ wobegye mmofra a wɔne wɔn nni abusuafo no ayɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu bi kyerɛ sɛ eyi na ɛmaa nkokoaa a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma a wɔnyɛ abusuabɔ no 80% ne wɔn a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma denam mmofra a wɔhwɛ wɔn so no fã.[78] Akontaabu kyerɛ sɛ Amerikafoɔ a wɔntumi nnyinsɛn anaa wɔmfa nkɔsi wɔn mma no mu 11–24% bɔ mmɔden sɛ wɔbɛkyekyere abusua denam mmofra a wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma so, na sɛ Amerikafoɔ mmaa a wɔaware daa a wɔfa wɔn mma no nyinaa dodoɔ bɛyɛ 1.4%.[79][80] Nneɛma afoforo a ɛma nkurɔfo gye tom no dɔɔso ɛwom sɛ wɔankyerɛw ho asɛm yiye de. Ebia eyinom bi ne sɛ wɔbɛpɛ sɛ wɔhyɛ abusua foforo mu den wɔ awaregyae anaa ɔwofo biako wu akyi, ayamhyehye a nyamesom anaa nyansapɛ mu gyidi na ɛkanyan wɔn, na wɔakwati sɛ wɔbɛboa ma nnipa adɔɔso dodo esiane gyidi a ɛne sɛ ɛyɛ asɛyɛde kɛse sɛ wɔbɛhwɛ mmofra a anka awofo nni mu sen sɛ wɔbɛwo nti , de hwɛ hu sɛ wɔremfa nyarewa a wonya fi awo mu (e.g., Tay–Sachs yare) mma obi, ne akwahosan ho haw ahorow a ɛfa nyinsɛn ne awo ho. Ɛwom sɛ nneɛma ahorow bi wɔ hɔ de, nanso nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara a ɛfa mmea a wɔfa wɔn mma no suahu ahorow ho no kyerɛ sɛ ɛda adi kɛse sɛ wɔadi mfe 40–44, wɔaware mprempren, awo a wontumi nwo, na wonni mma.[81] Fa akwan horow a edidi so yi so betumi aba mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a ɛne wɔn ho wɔn ho nni abusuabɔ: Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: wɔ nhyehyɛe yi ase no, adɔe akuw ne ahyehyɛde ahorow a wɔhwehwɛ mfaso yɛ adwuma sɛ ntamgyinafo, na wɔka wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa abofra no bom ne mmusua a wɔpɛ sɛ wɔde abofra bi to hɔ, na afã horow no nyinaa yɛ ɔman koro mufo. Sɛnea ɛbɛyɛ foforo no, ɛtɔ mmere bi a wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn mma no kwati ntamgyinafo na wɔne mmea di nkitaho tẽẽ, na mpɛn pii no wɔde apam a wɔakyerɛw; wɔmma eyi ho kwan wɔ tumidi ahorow bi mu. Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nyinaa mu fã kɛse; sɛ nhwɛso no, wɔ United States no, wobu akontaa sɛ ɛkame ayɛ sɛ wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu 45% ho nhyehyɛe wɔ kokoam.[82] Foster care adoption: eyi yɛ ofie adoption bi a mfiase no wɔde abofra bi to ɔmanfo hwɛ mu. Mpɛn pii no, awofo a wɔhwɛ mmofra no gye wɔn sɛ wɔn mma no bere a mmofra no nya ahofadi wɔ mmara kwan so no. Ɛsono sɛnea ɛho hia sɛ ɔkwan a wɔfa so gye wɔn mma no wɔ ɔman biara mu. Wɔ 127,500 a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma wɔ U.S. wɔ afe 2000 mu no,[82] bɛyɛ 51,000 anaa 40% nam mmofra a wɔhwɛ wɔn so nhyehyɛe so.[83] Amanaman ntam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: eyi fa abofra bi a wɔde bɛto ɔman a wɔwoo saa abofra no akyi ma wɔagye no ayɛ ne ba ho. Eyi betumi aba denam ɔman anaa ankorankoro nnwumakuw so. Wɔ aman bi te sɛ Sweden mu no, saa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yi na ɛma wonya nsɛm no mu dodow no ara (hwɛ atifi hɔ pon no). Nanso, U.S. nhwɛso no kyerɛ sɛ nsonsonoe kɛse wɔ ɔman biara mu efisɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma fi amannɔne no nnu ne nsɛm no mu 15%.[82] Russiafo mmofra bɛboro 60,000 na wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ United States fi 1992,[84] na wɔfaa Chinafo mmofra dodow a ɛte saa ara sɛ wɔn mma fi 1995 kosi 2005.[85] Aman ahorow mmara gu ahorow wɔ ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛma kwan ma amanaman ntam agyede no mu. Esiane sɛ Hague Nhyiam a ɛfa Ankorankoro Amanaman Ntam Mmara ho no huu nsɛnnennen ne nsɛnnennen a ɛbata amanaman ntam agyede ho, ne mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛbɔ wɔn a wɔde wɔn ho ahyɛ mu no ho ban afi adifudepɛ ne nneɛma a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so a ɛtɔ mmere bi a ɛka ho no ho nti, wɔyɛɛ Hague Mmofra a Wɔfa Wɔn Ba no Apam, a efii ase yɛɛ adwuma wɔ May 1, 1995 na aman 85 agye atom de besi November 2011.[86] Nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: egyina nkwaboaa a aka a wɔde ma bere a wɔawie awarefo biako aduruyɛ a wɔde nyinsɛn ba wɔ afiri mu no so; wɔde nkwaboaa ma ankorankoro anaa awarefo foforo, na ɛno akyi no wɔde saa nkwaboaa no gu ɔbea a wɔde no ma no no awotwaa mu, na ama nyinsɛn ne awo ayɛ mmerɛw. Wɔ United States no, agyapade ho mmara na ɛkyerɛ mma nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sen sɛ asɛnnibea nhyehyɛe ahorow na ɛkyerɛ kwan, a ɛne atetesɛm mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɔ abira. Common law adoption: eyi yɛ adoption a asɛnnibea ahorow no nni kan nnye ntom, nanso ɔwofo bi, a ɔmfa ne ho nhyɛ mmara kwan so nhyehyɛe biara mu, gyaw ne mma ma n’adamfo anaa obusuani bi bere tenten ][88] na ɛwɔ hɔ. Sɛ wɔde bere bi a wɔahyɛ ato hɔ a ɛne sɛ wɔbɛtra (a wofi wɔn pɛ mu) bɛtra mu no awiei, sɛnea ɔmanfo di ho adanse no, afei wobu abofra no sɛ ɛyɛ nea ɛhyɛ obi so, wɔ asennibea ahorow bi mu, ɛwom mpo sɛ mfiase no asɛnnibea no amma ho kwan de. Mmara kwan so tumidi biara na ɛkyerɛkyerɛ nsɛm pɔtee a ɛfa mmara kwan so agyede ho. Sɛ nhwɛso no, U.S. mantam California gye mmara kwan so abusuabɔ tom bere a wɔabom atra mfe 2 akyi no. Wɔfrɛ adeyɛ no "private fostering" wɔ Britain.[89] '''Nneɛma a wɔsɛe no ne nea wɔtetew mu''' Asɛm titiriw: Nneɛma a wɔsɛe no (fa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma) . Ɛwom sɛ wɔtaa ka mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho asɛm sɛ ɛyɛ abusua "daa" de, nanso wobetumi de abusuabɔ no aba awiei bere biara. Wɔfrɛ mmara kwan so a wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no sɛ ɔhaw. Wɔ U.S. nsɛmfua mu no, sɛ wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ansa na wɔawie a, wɔsɛe wɔn, na sɛ wogyae abusuabɔ no wɔ ɛno akyi a, wogyae. Wobetumi afrɛ no nso sɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a entumi nyɛ yiye. Bere a wɔawie mmara kwan so a, mpɛn pii no awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nam asɛnnibea adesrɛ so na efi ɔhaw no ase na ɛne awaregyae ho nsɛm di nsɛ. Ɛyɛ mmara kwan a ɛyɛ soronko ma awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma efisɛ ɔhaw/nsɛe no mfa abusuafo a wɔwoo wɔn ho, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔpow abusua mufo a wɔwo wɔn anaasɛ wogyaw wɔn hɔ de.[90] Nanso, nhwehwɛmu ahorow a wɔyɛe wɔ bere tiaa bi mu a wɔyɛe wɔ U.S. no kyerɛ sɛ mmofra yiyedi nhyehyɛe no so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ɔha biara mu nkyem 10 kosi 25 (sɛ nhwɛso no, nkokoaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi aman afoforo so anaa awofo a wɔyɛ mpena a wogye wɔn mpena mma no nka ho) sɛe ansa na wɔawie wɔ mmara kwan so na efi 1 mu kosi ɔha biara mu nkyem 10 no, wogu bere a wɔawie mmara kwan so no. Gyinapɛn ahorow pii no da nsɛm a ɛfa asɛm no ho ne nnipa dodow te sɛ mfe a wɔadi ho nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ adi; wonim sɛ mmabun taa nya wɔn mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu ɔhaw sen mmofra nkumaa.[90] Awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma Mmara kwan so awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔbɛbom agye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman 34 so de besi March 2022, ne nea ɛka ho no wɔ aman nketewa ahorow mu. Awarefo a wɔne wɔn ho da no nso betumi ayɛ mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma (aman 6 foforo), a ɔhokafo biako a ɔwɔ ɔbarima ne ɔbea nna mu no gye ɔfoforo no ba. Aman dodow no ara a wɔwɔ bɔbeasu koro aware no ma kwan ma saa awarefo no bom gye wɔn mma, nea ɛka ho ne Ecuador (awarefo a wɔne wɔn ho da nnye wɔn mma), Taiwan (awarefo a wɔyɛ mma nkutoo) ne Mexico (wɔ amantam a mmarima ne mmea aware wom no nkyem abiɛsa mu biako mu ). Aman kakraa bi a wɔwɔ ɔmanfo nkabom anaasɛ aware hokwan kakraa bi no nyinaa ma kwan ma wɔfa anammɔn anaa wɔbom yɛ mmofra == Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awofoyɛ == == Nkɔso a ɛfa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho == == Adwene a ɔmanfo kura wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho == == Ɔsesɛw ne nkabom a ɛrekɔ so == == Amammerɛ mu nsakrae ahorow == == Da a Wɔde Kɔ Fie == p9ijsyjyyfxgb6btapmt7kq1jgdqgg1 132929 132928 2022-07-31T11:40:29Z Afriyie34 10662 Mede atwerɛ kaa ho wikitext text/x-wiki Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa. Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so. == Abakɔsɛm == '''Tete nneɛma''' '''Agyede a wogye ma wɔn a wɔawo wɔn yiye''' Bere a nnɛyi kwan a wɔfa so gye wɔn ba no puei wɔ United States no, adeyɛ no akwan horow puei wɔ abakɔsɛm nyinaa mu.[1] Sɛ nhwɛso no, Hammurabi Mmara no ka hokwan ahorow a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ ne ankorankoro a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no asɛyɛde ahorow ho asɛm kɔ akyiri. Wɔakyerɛw adeyɛ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ tete Roma no ho asɛm yiye wɔ Codex Justinianus mu.[2][3] Ɛsono koraa wɔ nnɛyi bere no ho no, tete nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no si amammui ne sikasɛm mu anigyede a ɛfa nea ɔfaa no ba no ho so dua,[4] na ɛde mmara kwan so adwinnade bi a ɛhyɛɛ amammui mu abusuabɔ a ɛda mmusua a wɔwɔ sika ntam no mu den na ɛmaa mmarima adedifo a wɔhwɛ agyapade so mae. Wɔakyerɛw sɛnea adehye no de di dwuma sɛ wɔn mma no ho asɛm yiye: na Roma ahempɔn no mu pii yɛ mmabarima a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma.[6] Ná adrogation yɛ Romafo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi a onipa a wɔfa no sɛ ne ba no pene so sɛ ɔfoforo begye no ayɛ ne ba. Ɛte sɛ nea nkokoaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ Tete mmere mu no ntaa mma.[4][7] Na wɔtaa fa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ma wɔyɛ nkoa[8] na na wɔyɛ Ahemman no nkoa a wɔde ma no ɔha biara mu nkyem kɛse.[9][10] Romafo mmara mu kyerɛwtohɔ ahorow kyerɛ sɛ ɛtɔ mmere bi a na mmusua fa mmofra a wɔahu wɔn no na wɔtete wɔn sɛ ɔbabarima anaa ɔbabea. Ɛwom sɛ wɔtaa mfa wɔn mma wɔ Roma Mmara ase de, nanso wɔtetee mmofra no a wɔfrɛ wɔn alumni no wɔ nhyehyɛe bi a ɛte sɛ ɔhwɛfo mu, na wobuu wɔn sɛ agya a ogyaw wɔn hɔ no agyapade.[11] Tete anibuei afoforo, titiriw India ne China, de ɔkwan bi a wɔfa so gye wɔn ba nso dii dwuma. Adanse kyerɛ sɛ na adeyɛ yi botae ne sɛ ɛbɛma amammerɛ ne nyamesom nneyɛe akɔ so; nea ɛne Atɔe Famfo adwene a ɛne sɛ wɔbɛtrɛw abusua ahorow mu no bɔ abira. Wɔ tete India no, ɔbabarimayɛ a ɛto so abien, a Rigveda kasa tia no pefee no,[12] kɔɔ so, wɔ ɔkwan a anohyeto wom na ɛyɛ amanne kɛse so, sɛnea ɛbɛyɛ a obi a ɔfa ne ba no betumi anya ayiyɛ ho amanne a ɛho hia a ɔbabarima bɛyɛ. China wɔ adwene a ɛte saa ara a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a mmarima a wɔfa wɔn sɛ wɔnyɛ wɔn mma sɛ wɔmfa nyɛ nananom som nnwuma nkutoo ho.[14] Ná adeyɛ a ɛne sɛ wobegye abusua mufo ne nnamfo paa mma ayɛ wɔn mma no abu so wɔ Polynesia amammerɛ ahorow mu a Hawaii a na wɔfrɛ amanne no sɛ hānai ka ho. '''Mfinimfini mmere kosi nnɛyi bere so''' Adoption ne nnipa mpapahwekwa Germanfo, Celtfo, ne Slavfo amammerɛ a na ɛwɔ Europa so wɔ Roma Ahemman no asehwe akyi no anuonyamfo no kasa tiaa adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no.[15] Wɔ mfinimfini mmere mu ɔmanfo mu no, na mogya ahorow na ɛho hia sen biara; wɔde ahemman a edi tumi a na onni ɔdedifo a ɛda adi sɛ "wɔwoo no wɔ abɔde mu" no sii ananmu, na ɛne Romafo atetesɛm ahorow bɔ abira koraa. Europa mmara a ɛdannan no da saa akyide a wɔmpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no adi. Sɛ nhwɛso no, Engiresifo mmara a wɔtaa de di dwuma no amma kwan mma wɔmfa obi mma efisɛ na ɛne agyapade ho mmara a wɔtaa de di dwuma no bɔ abira. Wɔ saa kwan koro no ara so no, France Napoleon Mmara no maa ɛyɛ den sɛ wobegye mmofra ayɛ wɔn ba, na ɛhwehwɛɛ sɛ wɔn a wɔfa no sɛ wɔn ba no di boro mfe 50, wonni mma, anyɛ yiye koraa no, wɔn mfe 15 sen nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no, na anyɛ yiye koraa no, wɔatete nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no mfe asia. Nanso, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi kɔɔ so bae, nanso ɛbɛyɛɛ nea ɛnyɛ ɔkwan biara so, a egyina apam ahorow a wɔyɛe bere tiaa bi so. Sɛ nhwɛso no, wɔ afe 737 mu no, wɔ mmara bi a efi Lucca kurow mu mu no, wɔyɛɛ nnipa baasa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no agyapade bi adedifo. Te sɛ nhyehyɛe afoforo a ɛwɔ hɔ nnɛ no, apam no sii asɛyɛde a ɛda nea wɔagye no ayɛ ne ba no so dua sen sɛ obegye ne ba no, na ɛtwee adwene sii nokwasɛm a ɛyɛ sɛ, wɔ apam no ase no, na wɔayɛ sɛ wɔbɛhwɛ agya a ɔfaa no ayɛ ne ba no wɔ ne nkwakoraabere mu no so; adwene a ɛte sɛ nsusuwii ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Roma mmara ase no.[17] Europa amammerɛ mu nsakrae no hyɛɛ bere a wɔyɛɛ nneɛma foforo a ɛho hia a wɔde gye toom no agyirae. Esiane sɛ wɔamfa mmoa a efi atitiriw no hɔ nti, adeyɛ no dan kɔɔ mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no so nkakrankakra. Nnipa a wogyaw wɔn hɔ no kɔɔ soro bere a ahemman no hwee ase no na wogyaw mmofra a wohuu wɔn no pii wɔ Asɔre no pon ano.[18] Mfiase no, asɔfo no yɛɛ wɔn ade denam mmara a wɔhyehyɛe de kyerɛ sɛnea wɔbɛpa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ho ntama, atɔn, na wɔatete wɔn no so. Nanso, ade foforo a Asɔre no yɛe ne afɔrebɔ ho adeyɛ, a ɛnam so hyira mmofra so sɛ wɔnyɛ asɔremma asetra wɔ nkokorafie ahyehyɛde ahorow mu na wɔtete wɔn wɔ nkokorafie bi mu. Eyi na ɛde nhyehyɛe a edi kan wɔ Europa abakɔsɛm mu a mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no nni mmara, asetra, anaa abrabɔ mu ɔhaw ahorow. Ne saa nti, Europa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ na wɔayɛ nyisaa no mu pii bɛyɛɛ Asɔre no sukuufo dedaw, na ɛno nso faa dwuma sɛ obi a ɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma. Oblation hyɛ nsakrae a ɛkɔ ahyehyɛde ahorow mu no mfiase agyirae, na awiei koraa no ɛde ayaresabea a wɔde sii hɔ ne nyisaa atrae no sii hɔ.[18] Bere a adwene a ɛfa ahyehyɛde mu hwɛ ho no nyaa adwene no, mmara a wɔahyɛ da ahyɛ da puei wɔ sɛnea wɔde mmofra bɛto mmusua mu: mmarimaa betumi abɛyɛ obi a osua adwumfo na mmeawa betumi aware wɔ ahyehyɛde no tumi ase. Asoɛe ahorow gyee mmofra nso sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so, adwinnade a wɔfaa no sɛ ɔkwan a wɔfa so nya adwumayɛfo a wɔn bo nyɛ den, a nokwasɛm a ɛyɛ sɛ bere a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wuwu no, abusua no de wɔn afunu san kɔ asoɛe no mu ma wosie no da no adi. Saa nhyehyɛe a ɛfa adesua ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔkwan pa so ho yi trɛw kɔɔ afeha a ɛto so 19 no mu, a nnɛ wobu no sɛ nsakrae fã ma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho abakɔsɛm. Wɔ asetra mu yiyedi ho adwumayɛfo akwankyerɛ ase no, nyisaa guankɔbea ahorow fii ase hyɛɛ mmofra a wogyina nkate so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nkuran sen sɛ wɔbɛyɛ adwuma; wɔde mmofra too apam ahorow a wɔde bɛhwɛ wɔn sɛ abusua mufo ase sen sɛ wɔde bɛto apam ahorow a ɛfa adesua ho ase.[21] Wogye di sɛ saa nhwɛso yi nkɔso no na ɛmaa Massachusetts Amanaman Nkabom no hyehyɛɛ nnɛyi mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ 1851 mu, a ɛyɛ soronko wɔ sɛnea ɛhyehyɛɛ adwene a ɛne sɛ "abofra no yiyedi yiye" no. Nanso, ɛmfa ho ne atirimpɔw no, wɔ nneyɛe mu no, nhyehyɛe no yɛɛ adwuma te sɛ honam a edi kan no. Boston Female Asylum (BFA) no suahunu yɛ nhwɛsoɔ pa, a na ɛwɔ ne soboɔ no mu bɛyɛ 30% a wɔagye atom wɔ afe 1888 mu.[24] BFA mpanyimfo kae sɛ, ɛwom sɛ guankɔbea no hyɛɛ ho nkuran sɛ ɛnte saa de, nanso awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ankyerɛ nsonsonoe a ɛda indenture ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ntam: "Yegye di," guankɔbea mpanyimfo no kae sɛ, "sɛ mpɛn pii no, sɛ wɔfa mmofra a wonnii mfe pii sɛ wɔmfa wɔn mma a,... agyede yɛ din foforo a wɔde frɛ ɔsom ara kwa."[25] '''Nnɛyi bere''' Fapem a wɔde bɛbɔ abusua Nneɛma a edi hɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dannan wɔn ho no hwee United States man a na ɛrenya nkɔso no nsam. Atubrafo a wɔbae ntɛmntɛm ne Amerika Ɔmanko no maa nyisaa atrae ne mmofra a wɔahu wɔn afie dɔɔso dodo wɔ afeha a ɛto so dunkron no mfinimfini a ebi mmae da. Charles Loring Brace a na ɔyɛ Protestantfo ɔsomfo no ho dwiriw no wɔ waiffo dɔm a wonni afie a na wɔrekyinkyin New York Kuropɔn no mmɔnten so no ho. Brace buu mmerante ne mmabaa a wɔagyaw wɔn hɔ, titiriw Katolekfo, sɛ wɔyɛ ade a ɛyɛ hu sen biara a ɛrekasa atia kurow no nhyehyɛe.[26][27] Wɔkaa n’ano aduru ho asɛm wɔ The Best Method of Disposing of Our Pauper and Vagrant Children (1859) a efii Nyisaa Keteke kuw no ase no mu. Awiei koraa no, keteke ahorow a ɛyɛ nyisaa no de mmofra bɛyɛ 200,000 fii Apuei Fam nkurow akɛse mu kɔɔ ɔman no nkuraase.[28] Mpɛn pii no, na wɔde mmofra no ahyɛ mmusua a wɔde wɔn kɔ mu no nsa, sen sɛ wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma.[29] Sɛnea na ɛte wɔ mmere a atwam no mu no, na wɔtete mmofra binom sɛ abusua no mufo bere a na afoforo nso yɛ mfuw mu adwumayɛfo ne afie mu asomfo. Nnipa a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu no kɛse koraa—mmofra a wotu kɔtra mmeae foforo sen biara wɔ abakɔsɛm mu—ne sɛnea wɔde wɔn dii dwuma ɔkwammɔne so a ɛkɔɔ so no maa wɔhyehyɛɛ nnwumakuw foforo ne mmara ahorow a ɛhyɛɛ nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho nkuran sen sɛ wɔde wɔn ho bɛma. Bere no agyiraehyɛde ne Minnesota mmara a ɛfa mmofra a wɔfaa wɔn mma ho wɔ 1917 mu, a ɛhyɛɛ sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ mmeae a wɔde wɔn kɔe nyinaa ho na wɔmma wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ mmofra a wɔfaa wɔn no mu no nnya kyerɛwtohɔ pii.[30][31] Wɔ saa bere koro no ara mu no, Progressive kuw no faa United States a na botae titiriw ne sɛ ɛbɛma nyisaa atrae nhyehyɛe a na ɛwɔ hɔ no aba awiei. Mmɔdenbɔ a ɛte saa no awiei bae wɔ White House Nhyiam a Edi Kan a Ɛfa Mmofra a Wɔde Wɔn Ho To Wɔn So Hwɛ Ho a Ɔmampanyin Theodore Roosevelt frɛɛ no ​​wɔ 1909 mu,[32] faako a wɔkae sɛ nuklea abusua no gyina hɔ ma "anibuei ade a ɛkorɔn na eye sen biara" na eye sen biara no a otumi som sɛ ɔhwɛfo titiriw ma wɔn a wɔagyaw wɔn hɔ ne wɔn a wɔayɛ nyisaa.[33][34] Wɔ 1923 mu tɔnn no, na mmofra a wɔn awofo nhwɛ wɔn no mu ɔha biara mu abien pɛ na na wɔwɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu, na nea aka no wɔ nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmofra ne nyisaa atrae. Annu mfe aduanan akyi no, na ɛkame ayɛ sɛ nkyem abiɛsa mu biako wɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu.[35] Ne nyinaa mu no, eugenic adwene a agye din wɔ Amerika no de akwanside ahorow bae wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no nkɔso mu.[36][37] Na nneɛma a ɛhaw adwene kɛse wɔ mmofra a wɔnyɛ mmara ne ahiafo awosu mu su pa ho, a ebia nea ɛyɛ nhwɛso yiye ne Henry H. Goddard nkyerɛwee a ɛwɔ nkɛntɛnso a ɔkasa tiaa mmofra a wonnim faako a wogye wɔn sɛ wɔn mma no, na ɔkae sɛ, . Afei ɛba sɛ nnipa binom ani gye adesamma abusua no yiyedi ne nkɔso a ɛkorɔn ho; nanso sɛ yɛde saa nnipa soronko no to nkyɛn a, agyanom ne ɛnanom nyinaa ani gye wɔn ankasa mmusua yiyedi ho. Ade a awofo koma ani gye ho paa ne sɛ wɔbɛma mmofra no aware yiye na wɔatete abusua a ɛkorɔn. Hwɛ sɛnea ɛyɛ adwene tiawa saa bere no sɛ abusua a ɛte saa begye abofra bi a wonnim n’abusua mu abusua koraa no akɔ ne mfinimfini; anaasɛ, baabi a, sɛ wonim no fã bi a, nea ebetumi aba no mu yɛ den sɛ ɛbɛkyerɛ mmoa a wɔyɛ ahiafo na wɔyare, na sɛ ɛsɛ sɛ aware bi kɔ so wɔ saa onipa no ne abusua no muni biara ntam a, asefo no asɛe. Bere a efi 1945 kosi 1974, nkokoaa a wɔde wɔn gu mu bere no, huu nkɔso ntɛmntɛm na wogyee sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sɛ ɔkwan a wɔfa so kyekye abusua.[39] Awo a mmara mma ho kwan kɔɔ soro mprɛnsa wɔ Wiase Ko II akyi, bere a nna ho nneyɛe sesae no. Bere koro no ara mu no, nyansahufo kuw no fii ase sii so dua sɛ ntetee di awosu so tumi, na wɔde eugenic animtiaabu no fii hɔ.[40][41] Wɔ saa tebea yi mu no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ ano aduru a ɛda adi pefee maa nnipa a wɔnwaree ne awarefo a wontumi nwo nyinaa.[42] Sɛ wɔka saa nneɛma yi bom a, ɛma wonya Amerikafo nhwɛso foforo a wɔde begye atom. Wɔ Romafo a edii n’anim no akyi no, Amerikafo twaa hokwan ahorow a awofo a wodi kan no wɔ mu bere a wɔmaa wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛɛ awofo foforo wɔ mmara no ani so no. Wɔde nneɛma foforo abien kaa ho: 1) na atirimpɔw ne sɛ wɔbɛfa mmofra ayɛ wɔn mma sɛ wɔbɛhwɛ ma "abofra no yiyedi a eye sen biara", wobetumi ahu saa adwene yi aba no afi Amerikafo mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Massachusetts no mu,[16][23] ne 2) mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ nea wɔde hyɛɛ mu a ɛyɛ kokoamsɛm, na awiei koraa no ɛmaa wɔsɔɔ mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma ne awo ho kyerɛwtohɔ ahorow a edi kan no ano wɔ 1945. Charles Loring Brace a ɔde bae sɛnea ɛbɛyɛ a mmofra a wofi Nyisaa Keteke ahorow no mu no rensan nkɔ wɔn awofo nkyɛn anaasɛ wɔbɛsan agye wɔn no mfiase no. Ná Brace suro nkɛntɛnso a awofo no ohia, wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, ne Katolek som titiriw, benya wɔ mmabun no so. Saa atetesɛm a ɛfa kokoamsɛm ho yi, akyiri yi Nkɔsofo nsakraefo no na wɔkɔɔ so bere a wɔreyɛ Amerika mmara ahorow no.[43] Nnipa dodow a wɔfaa wɔn mma wɔ United States no kɔɔ soro sen biara wɔ 1970 mu.[44] Ɛnyɛ nea wobetumi ahu nea ɛde ɔhwe a edii akyi bae no bae. Nneɛma a ɛbɛyɛ sɛ ɛde bae wɔ 1960 ne 1970 mfe no mu no bi ne awo dodow a ɛso tew, a ɛne aduru no a wɔde bae no wɔ abusuabɔ, akwan a wɔfa so siw awo ano a wɔde ayɛ adwuma a wɔde ahyɛ mmara ase a wɔawie, ɔman no sika a wɔde maa abusua nhyehyɛe ho adwuma a wɔde bɛma mmerante ne mmabaa ne wɔn a wɔba fam no - sika a wonya, ne nyinsɛn a wotu gu ho mmara kwan so. Bio nso, mfeɛ a ɛwɔ 1960 mfeɛ no awieeɛ ne 1970 mfeɛ no mfitiaseɛ no hunuu nsakraeɛ kɛseɛ wɔ ɔmanfoɔ adwene wɔ mmara kwan so ne mmara kwan so hokwan[45] a wɔn a wɔwoo wɔn wɔ awareɛ akyi wɔ no mu. Nea ɛbɛyɛ na wɔabua no, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛkora abusua so no nyaa nkɔanim[46] ma enti mmofra kakraa bi na wɔwo wɔn wɔ aware akyi nnɛ na wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Anwonwasɛm ne sɛ, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no da adi kɛse koraa na wɔka ho asɛm wɔ ɔmanfo mu nnɛ, nanso ɛnyɛ nea abu so kɛse.[47] Awiei koraa no, Amerikafo nhwɛso a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dɔɔso wɔ wiase nyinaa. England ne Wales de wɔn mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho sii hɔ wɔ 1926. Netherlands too ne mmara wɔ 1956. Sweden maa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛɛ abusua no mufo koraa wɔ 1959. West Germany hyɛɛ ne mmara a edi kan wɔ 1977 mu. Bio nso, Asia tumi ahorow no buee wɔn nyisaa atrae nhyehyɛe ahorow no maa wɔfaa wɔn mma, a Atɔe Famfo adwene a edii atubrafo nniso ne asraafo tumidi akyi nyaa so nkɛntɛnso sɛnea na ɛte no.[49] Wɔ France no, ɔman ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no tom, na afei wobetumi ne nyisaa atrae ahorow a ɛwɔ amannɔne adi nkitaho anaasɛ wɔabisa mmoa afi NGO ahorow hɔ. Nhyehyɛe no mfa sikatua ho, na mmom ɛma tumi kɛse ma asetra mu adwumayɛfo a wɔn gyinaesi ahorow betumi asiw mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ano hye wɔ mmusua a "ɛwɔ gyinapɛn" mu (mfinimfini mfe, sika a wonya fi mfinimfini kosi kɛse, mmarima a wɔne wɔn ho da, Caucasianfo).[50] Wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho dwuma nnɛ wɔ wiase nyinaa. Nsɛm a ɛwɔ ase ha no de Atɔe Famfo dodow a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho mfonini ntɛm ara ma. Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ United States no da so ara kɔ so wɔ dodow a ɛreyɛ adu n’atipɛnfo de no mmɔho abiɛsa ɛwom mpo sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn sɛ wobegye wɔn ayɛ wɔn mma no akɔ so ayɛ nea ɛkɔ so daa wɔ nnansa yi mfe mu, efi 100,000 kosi 125,000 wɔ bere a efi 2009 kosi 2018 no mu == Nnɛyi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma == '''Akwan horow a wɔfa so gye wɔn ba''' Nnɛyi nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no betumi abue anaasɛ wɔato mu. Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ne wɔn a wɔwoo wɔn no ma wotumi hu nsɛm a wɔde di nkitaho wɔ abusuafo ne nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no ntam.[70] Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔn nkutoo na wɔhwɛ abofra no so no betumi ayɛ nhyehyɛe a ɛnyɛ ɔkwan biara so. Wɔ tumidi ahorow bi mu no, awofo a wɔwoo wɔn ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi ayɛ apam a mmara ma ho kwan na ɛkyekyere wɔn a ɛfa nsrahwɛ, nsɛm a wɔde bɛsesa, anaa nkitahodi foforo a ɛfa abofra no ho.[71] Ɛde besi February 2009 no, U.S. aman 24 maa kwan sɛ wɔde apam ahorow a wɔabue ano a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho apam ahorow a mmara ma ho kwan no kaa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nhyehyɛe a etwa to no ho.[72] Adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔato mu (a wɔsan frɛ no kokoam anaasɛ kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma),[73] a ɛnyɛ nea wɔtaa yɛ wɔ nnɛyi abakɔsɛm fã kɛse no ara mu no,[74] hyɛ nsɛm a ɛma wohu obi nyinaa ano, ɛkora so sɛ ɛyɛ kokoam na esiw awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no a wɔbɛda no adi no ano’, biological kin’s, ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho nsɛm. Ne nyinaa mu no, agyede a wɔato mu no betumi ama wɔatumi de nsɛm a ɛnyɛ nea ɛkyerɛ sɛ obi yɛ te sɛ aduruyɛ ho abakɔsɛm ne nyamesom ne mmusuakuw a wofi mu akɔma afoforo.[75] Ɛnnɛ, esiane guankɔbea ahobammɔ ho mmara a U.S. aman bi ahyɛ mu nti, kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no renya nkɛntɛnso foforo. Wɔ aman a wɔfrɛ no "dan a ahobammɔ wom" mu no, wobetumi agyaw nkokoaa a wɔmmɔ wɔn din wɔ ayaresabea ahorow, odumgyafo adwumayɛbea ahorow, anaa polisifo adwumayɛbea ahorow mu wɔ nna kakraa bi akyi wɔ awo akyi, adeyɛ a ahyehyɛde ahorow bi a wɔkamfo mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no kasa tia sɛ ɛyɛ nea ɛkɔ akyi na asiane wom. Sɛnea mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no fi ase Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi aba wɔ nnipa a wɔyɛ abusuafo anaa wɔn a wɔnyɛ abusuafo ntam. Wɔ abakɔsɛm mu no, na mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma dodow no ara kɔ so wɔ abusua bi mu. Nsɛm a aba nnansa yi ara a efi U.S. kyerɛ sɛ mprempren nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu bɛyɛ fã yɛ nnipa a wɔyɛ abusuafo ntam.[77] Eyi ho nhwɛso a wɔtaa de di dwuma ne "ɔwofo a wɔyɛ mpena a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma", baabi a ɔwofo hokafo foforo no fa abofra bi fi ɔwofo no abusuabɔ a atwam no mu wɔ mmara kwan so. Abusua mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nso betumi aba denam ahofama so, esiane awofo wu nti, anaasɛ bere a wontumi nhwɛ abofra no wɔ ɔkwan foforo so na abusua no muni bi pene so sɛ obegye adwuma no. Ɛnyɛ bere nyinaa na mmofra a wofi wɔn pɛ mu yɛ ade a wofi wɔn pɛ mu yɛ. Wɔ aman bi mu, sɛ nhwɛso no, wɔ U.K. no, ade titiriw biako a ɛma mmofra a wɔde wɔn to hɔ sɛ wɔmfa wɔn mma no ne sɛ wɔayi wɔn afi baabi a wɔwoo wɔn no, mpɛn pii no aban ahyehyɛde bi te sɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ. Nneɛma ahorow bi wɔ hɔ a enti woyi mmofra fi hɔ a ayayade ne anibiannaso ka ho, a ebetumi anya nkɛntɛnso a ɛtra hɔ daa wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no so. Wɔbɛbɔ asetra mu adwumayɛfo amanneɛ wɔ nsɛm pii mu wɔ ahobammɔ ho asɛm bi a ɛfa abofra bi ho ho na wɔabisabisa abofra no yiyedi ho nsɛm. Mpɛn pii no, asetra mu nsɛm ho adwumayɛfo bɛhwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ama abofra bi ne abusua a wɔwoo no no abom, sɛ nhwɛso no, denam mmoa foforo a wɔde bɛma abusua no ansa na wɔasusuw ho sɛ wobeyi abofra bi afi hɔ no so. Afei asɛnnibea bɛtaa asi gyinae ahorow afa abofra no daakye ho, sɛ nhwɛso no, sɛ ebia wobetumi asan akɔ abusua a wɔwoo wɔn no mu, akɔhwɛ mmofra a wɔhwɛ wɔn anaasɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma. Awo a wontumi nwo ne ade titiriw nti a awofo hwehwɛ sɛ wobegye mmofra a wɔne wɔn nni abusuafo no ayɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu bi kyerɛ sɛ eyi na ɛmaa nkokoaa a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma a wɔnyɛ abusuabɔ no 80% ne wɔn a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma denam mmofra a wɔhwɛ wɔn so no fã.[78] Akontaabu kyerɛ sɛ Amerikafoɔ a wɔntumi nnyinsɛn anaa wɔmfa nkɔsi wɔn mma no mu 11–24% bɔ mmɔden sɛ wɔbɛkyekyere abusua denam mmofra a wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma so, na sɛ Amerikafoɔ mmaa a wɔaware daa a wɔfa wɔn mma no nyinaa dodoɔ bɛyɛ 1.4%.[79][80] Nneɛma afoforo a ɛma nkurɔfo gye tom no dɔɔso ɛwom sɛ wɔankyerɛw ho asɛm yiye de. Ebia eyinom bi ne sɛ wɔbɛpɛ sɛ wɔhyɛ abusua foforo mu den wɔ awaregyae anaa ɔwofo biako wu akyi, ayamhyehye a nyamesom anaa nyansapɛ mu gyidi na ɛkanyan wɔn, na wɔakwati sɛ wɔbɛboa ma nnipa adɔɔso dodo esiane gyidi a ɛne sɛ ɛyɛ asɛyɛde kɛse sɛ wɔbɛhwɛ mmofra a anka awofo nni mu sen sɛ wɔbɛwo nti , de hwɛ hu sɛ wɔremfa nyarewa a wonya fi awo mu (e.g., Tay–Sachs yare) mma obi, ne akwahosan ho haw ahorow a ɛfa nyinsɛn ne awo ho. Ɛwom sɛ nneɛma ahorow bi wɔ hɔ de, nanso nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara a ɛfa mmea a wɔfa wɔn mma no suahu ahorow ho no kyerɛ sɛ ɛda adi kɛse sɛ wɔadi mfe 40–44, wɔaware mprempren, awo a wontumi nwo, na wonni mma.[81] Fa akwan horow a edidi so yi so betumi aba mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a ɛne wɔn ho wɔn ho nni abusuabɔ: Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: wɔ nhyehyɛe yi ase no, adɔe akuw ne ahyehyɛde ahorow a wɔhwehwɛ mfaso yɛ adwuma sɛ ntamgyinafo, na wɔka wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa abofra no bom ne mmusua a wɔpɛ sɛ wɔde abofra bi to hɔ, na afã horow no nyinaa yɛ ɔman koro mufo. Sɛnea ɛbɛyɛ foforo no, ɛtɔ mmere bi a wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn mma no kwati ntamgyinafo na wɔne mmea di nkitaho tẽẽ, na mpɛn pii no wɔde apam a wɔakyerɛw; wɔmma eyi ho kwan wɔ tumidi ahorow bi mu. Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nyinaa mu fã kɛse; sɛ nhwɛso no, wɔ United States no, wobu akontaa sɛ ɛkame ayɛ sɛ wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu 45% ho nhyehyɛe wɔ kokoam.[82] Foster care adoption: eyi yɛ ofie adoption bi a mfiase no wɔde abofra bi to ɔmanfo hwɛ mu. Mpɛn pii no, awofo a wɔhwɛ mmofra no gye wɔn sɛ wɔn mma no bere a mmofra no nya ahofadi wɔ mmara kwan so no. Ɛsono sɛnea ɛho hia sɛ ɔkwan a wɔfa so gye wɔn mma no wɔ ɔman biara mu. Wɔ 127,500 a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma wɔ U.S. wɔ afe 2000 mu no,[82] bɛyɛ 51,000 anaa 40% nam mmofra a wɔhwɛ wɔn so nhyehyɛe so.[83] Amanaman ntam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: eyi fa abofra bi a wɔde bɛto ɔman a wɔwoo saa abofra no akyi ma wɔagye no ayɛ ne ba ho. Eyi betumi aba denam ɔman anaa ankorankoro nnwumakuw so. Wɔ aman bi te sɛ Sweden mu no, saa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yi na ɛma wonya nsɛm no mu dodow no ara (hwɛ atifi hɔ pon no). Nanso, U.S. nhwɛso no kyerɛ sɛ nsonsonoe kɛse wɔ ɔman biara mu efisɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma fi amannɔne no nnu ne nsɛm no mu 15%.[82] Russiafo mmofra bɛboro 60,000 na wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ United States fi 1992,[84] na wɔfaa Chinafo mmofra dodow a ɛte saa ara sɛ wɔn mma fi 1995 kosi 2005.[85] Aman ahorow mmara gu ahorow wɔ ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛma kwan ma amanaman ntam agyede no mu. Esiane sɛ Hague Nhyiam a ɛfa Ankorankoro Amanaman Ntam Mmara ho no huu nsɛnnennen ne nsɛnnennen a ɛbata amanaman ntam agyede ho, ne mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛbɔ wɔn a wɔde wɔn ho ahyɛ mu no ho ban afi adifudepɛ ne nneɛma a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so a ɛtɔ mmere bi a ɛka ho no ho nti, wɔyɛɛ Hague Mmofra a Wɔfa Wɔn Ba no Apam, a efii ase yɛɛ adwuma wɔ May 1, 1995 na aman 85 agye atom de besi November 2011.[86] Nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: egyina nkwaboaa a aka a wɔde ma bere a wɔawie awarefo biako aduruyɛ a wɔde nyinsɛn ba wɔ afiri mu no so; wɔde nkwaboaa ma ankorankoro anaa awarefo foforo, na ɛno akyi no wɔde saa nkwaboaa no gu ɔbea a wɔde no ma no no awotwaa mu, na ama nyinsɛn ne awo ayɛ mmerɛw. Wɔ United States no, agyapade ho mmara na ɛkyerɛ mma nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sen sɛ asɛnnibea nhyehyɛe ahorow na ɛkyerɛ kwan, a ɛne atetesɛm mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɔ abira. Common law adoption: eyi yɛ adoption a asɛnnibea ahorow no nni kan nnye ntom, nanso ɔwofo bi, a ɔmfa ne ho nhyɛ mmara kwan so nhyehyɛe biara mu, gyaw ne mma ma n’adamfo anaa obusuani bi bere tenten ][88] na ɛwɔ hɔ. Sɛ wɔde bere bi a wɔahyɛ ato hɔ a ɛne sɛ wɔbɛtra (a wofi wɔn pɛ mu) bɛtra mu no awiei, sɛnea ɔmanfo di ho adanse no, afei wobu abofra no sɛ ɛyɛ nea ɛhyɛ obi so, wɔ asennibea ahorow bi mu, ɛwom mpo sɛ mfiase no asɛnnibea no amma ho kwan de. Mmara kwan so tumidi biara na ɛkyerɛkyerɛ nsɛm pɔtee a ɛfa mmara kwan so agyede ho. Sɛ nhwɛso no, U.S. mantam California gye mmara kwan so abusuabɔ tom bere a wɔabom atra mfe 2 akyi no. Wɔfrɛ adeyɛ no "private fostering" wɔ Britain.[89] '''Nneɛma a wɔsɛe no ne nea wɔtetew mu''' Asɛm titiriw: Nneɛma a wɔsɛe no (fa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma) . Ɛwom sɛ wɔtaa ka mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho asɛm sɛ ɛyɛ abusua "daa" de, nanso wobetumi de abusuabɔ no aba awiei bere biara. Wɔfrɛ mmara kwan so a wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no sɛ ɔhaw. Wɔ U.S. nsɛmfua mu no, sɛ wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ansa na wɔawie a, wɔsɛe wɔn, na sɛ wogyae abusuabɔ no wɔ ɛno akyi a, wogyae. Wobetumi afrɛ no nso sɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a entumi nyɛ yiye. Bere a wɔawie mmara kwan so a, mpɛn pii no awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nam asɛnnibea adesrɛ so na efi ɔhaw no ase na ɛne awaregyae ho nsɛm di nsɛ. Ɛyɛ mmara kwan a ɛyɛ soronko ma awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma efisɛ ɔhaw/nsɛe no mfa abusuafo a wɔwoo wɔn ho, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔpow abusua mufo a wɔwo wɔn anaasɛ wogyaw wɔn hɔ de.[90] Nanso, nhwehwɛmu ahorow a wɔyɛe wɔ bere tiaa bi mu a wɔyɛe wɔ U.S. no kyerɛ sɛ mmofra yiyedi nhyehyɛe no so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ɔha biara mu nkyem 10 kosi 25 (sɛ nhwɛso no, nkokoaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi aman afoforo so anaa awofo a wɔyɛ mpena a wogye wɔn mpena mma no nka ho) sɛe ansa na wɔawie wɔ mmara kwan so na efi 1 mu kosi ɔha biara mu nkyem 10 no, wogu bere a wɔawie mmara kwan so no. Gyinapɛn ahorow pii no da nsɛm a ɛfa asɛm no ho ne nnipa dodow te sɛ mfe a wɔadi ho nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ adi; wonim sɛ mmabun taa nya wɔn mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu ɔhaw sen mmofra nkumaa.[90] Awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma Mmara kwan so awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔbɛbom agye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman 34 so de besi March 2022, ne nea ɛka ho no wɔ aman nketewa ahorow mu. Awarefo a wɔne wɔn ho da no nso betumi ayɛ mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma (aman 6 foforo), a ɔhokafo biako a ɔwɔ ɔbarima ne ɔbea nna mu no gye ɔfoforo no ba. Aman dodow no ara a wɔwɔ bɔbeasu koro aware no ma kwan ma saa awarefo no bom gye wɔn mma, nea ɛka ho ne Ecuador (awarefo a wɔne wɔn ho da nnye wɔn mma), Taiwan (awarefo a wɔyɛ mma nkutoo) ne Mexico (wɔ amantam a mmarima ne mmea aware wom no nkyem abiɛsa mu biako mu ). Aman kakraa bi a wɔwɔ ɔmanfo nkabom anaasɛ aware hokwan kakraa bi no nyinaa ma kwan ma wɔfa anammɔn anaa wɔbom yɛ mmofra == Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awofoyɛ == '''Awofoyɛ''' Awosu mu abusuabɔ a ɛda ɔwofo ne abofra ntam no ho hia, na wɔn baanu a wɔatew wɔn ho no ama wɔahaw wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho. Atetesɛm mu adwene a ɛfa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no nyaa mmoa a wonya fii Princeton Sukuupɔn nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ mmusua 6,000 a wɔfaa wɔn mma, wɔyɛ wɔn mma, na wɔhwɛ wɔn wɔ United States ne South Africa fi 1968 kosi 1985 no hɔ; nhwehwɛmu no kyerɛe sɛ aduan a wɔsɛe no wɔ afie a ɛnanom a wɔn mma a wɔnyɛ awofo wom (bere a wɔhwɛ sika a wonya, ofie dodow, nnɔnhwerew a wɔde yɛ adwuma, mfe a wɔadi, ne nea ɛkeka ho so) no sua koraa ma wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma, mmanoma mma, ne mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, na ɛmaa nhwehwɛmufo no yɛɛ saa kyerɛ sɛ nkurɔfo ani nnye ho kɛse sɛ wɔbɛma afoforo awosu mu nkwaadɔm no atra hɔ.[91] Wɔfoa saa nsusuwii yi so wɔ nhwehwɛmu foforo a ɛfa su ho kɛse a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔde wɔn ho hyɛ wɔn a wɔpɛ wɔn asɛm, wɔn nipasu, ne wɔn honam ani hwɛbea koro no ara agyirae no, ne wɔn a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa wɔ abusuabɔ ne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no bɔ amanneɛ sɛ wɔn ani agye kɛse wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho. Nhwehwɛmu afoforo de adanse ma sɛ abusuabɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi ayɛ nea ɛfata wɔ akwan foforo so. Nhwehwɛmu bi a ɛhwehwɛ sɛnea awofo de wɔn sika hyɛ mu no kyerɛ ahoɔden wɔ mmusua a wɔfa wɔn mma no mu, na ɛkyerɛ sɛ awofo a wɔfa wɔn mma no de bere pii hyɛ wɔn mma mu sen awofo afoforo, na ɛde ba awiei sɛ "...awofo a wɔfa wɔn mma no ma wɔn mma asetra yɛ yiye de tua abusuabɔ a enni awosu mu no ho ka ne the extra challenges of adoption."[93] Nhwehwɛmu foforo a wɔyɛe nnansa yi kyerɛe sɛ mmusua a wɔfa wɔn mma no de sika kɛse hyɛ wɔn mma a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu, sɛ nhwɛso no, denam nhomasua foforo ne sika fam mmoa a wɔde ma so. Bere a ɛhyɛ no nsow sɛ ɛte sɛ nea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa hyia ɔhaw ahorow te sɛ nnubɔne a wɔde di dwuma no, nhwehwɛmu no susuwii sɛ ebia awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de wɔn sika pii bɛto wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu ɛnyɛ sɛ wɔpɛ wɔn asɛm nti, na mmom esiane sɛ ɛda adi sɛ wohia mmoa no sen mmofra a wɔwɔ awosu mu nneɛma nti.[94] Adwene ne nneyɛe ho animdefo hui a ɛfa hia a ɛna ne nkokoaa ntam abusuabɔ ho hia no ho no maa ɛhaw adwene bi sɛ ebia awofo a wogye nkokoaa a wɔanyinyin anaa mmofra a wɔretu mmirika wɔ awo akyi no ayera bere titiriw bi a ɛbɛma abofra no anyin anaa. Nanso, nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ The Mental and Social Life of Babies ho no kyerɛe sɛ "ɔwofo ne nkokoaa nhyehyɛe", sen sɛ ɛbɛyɛ abusuabɔ a ɛda ankorankoro a wɔne wɔn ho wɔn ho wɔ abusuabɔ ntam no, yɛ ade a ɛdannan a ɛda nnipa nkokoaa nyinaa awosu mu nneyɛe ne mmuae a nnipa a wɔanyinyin de yɛ wɔn ade a ɛkɔ so pɛpɛɛpɛ wɔ ho no ntam saa nkokoaa nneyɛe no. Enti abɔde "hwɛ ma wɔyɛ nsakrae bi a edi kan wɔ obu ma mpanyimfo pɔtee a wogye awofo dwumadi no ho."[95] Wɔ nsɛmpɔw atitiriw no akyi no, nsemmisa soronko a wobisa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no gu ahorow. Nea ɛka ho ne sɛnea wobebua nsusuwii hunu, nsɛmmisa a ɛfa agyapade ho a wobebua, ne ɔkwan a eye sen biara a wɔbɛfa so ne abusuafo a wɔwoo wɔn no anya abusuabɔ bere a wɔwɔ mmofra a wɔabue wɔn mma no mu.[96] Ɔkyerɛwfo biako kyerɛ sɛ asɛmmisa a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no taa nya ne sɛ: "So yɛbɛdɔ abofra no ɛwom mpo sɛ ɔnyɛ yɛn ba a ɔwoo no no?"[97] Ade pɔtee a ɛhaw awofo pii ne sɛ wɔbɛma obi a wɔagye no ayɛ ne ba no atra sukuu dan mu. Asuade ahorow a wonim te sɛ "twe w'abusua dua" anaa "fa w'awofo ne wo nananom so hwehwɛ w'ani kɔla akyi kɔhwɛ baabi a w'awosu fi" betumi apira mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma na wonnim saa abɔde mu nsɛm yi. Wɔde nyansahyɛ ahorow pii ama sɛ wɔde besi adesua foforo ananmu, s.e., wɔde wɔn adwene asi "abusua nnuaba turo" so.[99] Mmofra a wɔanyinyin a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de awofoyɛ ho nsɛm afoforo ba.[100] Mmofra binom a wofi mmofra a wɔhwɛ wɔn so no wɔ abakɔsɛm a ɛfa ayayade ho, te sɛ honam ne adwene mu anibiannaso, honam fam ayayade, ne nna mu ayayade, na wɔwɔ asiane mu sɛ wobenya adwenemyare ho haw ahorow.[101][102] Mmofra a wɔte saa no wɔ asiane mu sɛ wobenya abusuabɔ a ɛnyɛ nhyehyɛe.[103][104][105] Nhwehwɛmu ahorow a Cicchetti ne afoforo yɛe no. (1990, 1995) hunuu sɛ nkokoaa a wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ na wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ wɔ wɔn nhwɛsoɔ no mu 80% daa abatadeɛ akwan a ɛnyɛ nhyehyɛeɛ adi.[106][107] Bata a wɔanhyehyɛ no ne nkɔso ho haw ahorow bi wɔ abusuabɔ, a nea ɛka ho ne sɛnkyerɛnne ahorow a ɛma obi fi ne ho fi afoforo ho,[108] ne adwenemhaw, dadwen, ne adeyɛ ho sɛnkyerɛnne ahorow.[109][110] "Attachment yɛ adeyɛ a ɛyɛ nnam—ebetumi ayɛ nea ahobammɔ wom anaasɛ enni ahobammɔ, ɛnyɛ nea ɛfata anaasɛ ɛsow aba. Eyi yɛ sikasɛm a ɛnyɛ nokware efisɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ hwɛ a wɔhwɛ mmofra yi bo yɛ den yiye.[112] Ɛdefa nkɔso mu nneɛma atitiriw ho no, nhwehwɛmu ahorow a efi Colorado Adoption Project no mu no hwehwɛɛ awosu mu nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no onyin so no mu, na ɛde baa awiei sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no adwene tumi da wɔn awofo a wɔfaa wɔn mma no de adi wɔ mmofraase nanso ɛnkyerɛ sɛ ɛne wɔn ho wɔn ho di nsɛ kɛse wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, na ɛte sɛ wɔn awofo a wɔwoo wɔn no de mmom na ɛte sɛ nea ɛte saa ara baabi a ɛkɔ akyiri sɛ atipɛnfo wɔ mmusua a wɔmfa wɔn mma wɔn mma mu.[113] Ɛte sɛ nea akwan a ɛte saa ara reyɛ adwuma wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no honam fam nkɔso mu. Denmarkfo ne Amerikafo nhwehwɛmufo a wɔreyɛ nhwehwɛmu ahorow a ɛfa awosu mu mmoa a ɛma nipadua no yɛ kɛse ho no huu abusuabɔ a ɛda obi a wɔagye no ayɛ ne ba no mu duru ne n’awofo a wɔwoo no no BMI ntam bere a wɔanhu abusuabɔ biara a ɛda abusua a wɔagye no ayɛ ne ba no ntam no. Bio nso, nsonsonoe a ɛda ankorankoro ntam no bɛyɛ fã fi ankorankoro nkɛntɛnso ahorow a wɔnkyɛ mu.[114][115] Ɛte sɛ nea nsonsonoe ahorow a ɛwɔ nkɔso mu yi di agoru wɔ ɔkwan a mmerante ne mmabaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu nsɛm atitiriw ho dwuma no mu. Wɔ awofo awaregyae ho no, wɔahu sɛ ɛsono sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ wɔn ade wɔ mmofra a wɔannye wɔn mma no ho. Bere a nnipa dodow no ara nyaa suban ho haw pii, nnuru a wɔde di dwuma, sukuu mu nkɔso a ɛba fam, ne asetra mu ahoɔden a asɛe wɔ awofo awaregyae akyi no, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no annya nkɛntɛnso biara wɔ wɔn abɔnten abusuabɔ ho, titiriw wɔ wɔn sukuu anaa asetra mu tumi mu. '''Nkɛntɛnso a enya wɔ awofo a wodii kan bae no so''' Nneɛma pii na ɛka gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no anaasɛ wɔbɛtete no no. Mmabun a wɔyɛ aborɔfo taa de wɔn nkokoaa ma wɔn a wɔnyɛ abusuafo, bere a mmabun a wɔyɛ abibifo taa nya mmoa fi wɔn ankasa mpɔtam hɔfo hɔ wɔ abofra no ntetee mu ne ɔkwan a abusuafo fa so gye wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so nso so. Nhwehwɛmu a Leynes ne Festinger ne Young, Berkman, ne Rehr yɛe no kyerɛe sɛ, wɔ mmabun a wɔyem fam no, gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no ma wagye no ayɛ ne ba no gyina adwene a ɔbabun no maame wɔ wɔ mmofra a wɔfa no sɛ wɔn ba ho no so.[118] Nhwehwɛmu foforo nso kyerɛe sɛ mmabun a wɔyem a wɔn maamenom asua nhoma a ɛkɔ akyiri no taa gyae wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ mmea a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no taa yɛ nkumaa, wɔakyerɛw wɔn din wɔ sukuu mu, na wɔatra awofo baanu fie mu bere a wɔadi mfe 10, sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma na wɔtetee wɔn no.[119] Nhwehwɛmu kakraa bi na wɔayɛ wɔ nea ebefi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wodi kan no so aba no ho, na nea wɔahu no adi afra. Nhwehwɛmu bi kyerɛe sɛ wɔn a wogyaee wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ani nnye wɔn gyinaesi no ho kɛse sen wɔn a wɔde wɔn mma siei no. Nanso, na awerɛkyekye dodow a ɛwɔ akuw abien no nyinaa so no dɔɔso, na wɔn a wogyaee wɔn ba no te sɛ wɔn a wɔmaa wɔn ba no siei wɔ asetra mu abotɔyam, abusuabɔ mu abotɔyam, ne daakye ho adwene pa a wɔwɔ wɔ sukuu, adwuma, sikasɛm, ne aware ho nsusuwii ahorow mu ] . Nhwehwɛmu a wɔyɛe akyiri yi kyerɛe sɛ ɛnanom a wɔadu mpanyin afe so a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya awerɛhow ne ahonu wɔ wɔn gyinaesi no ho sen wɔn a wɔkoraa wɔn mma so no. Nanso, saa nkate ahorow yi so tew kɛse fi afe biako wɔ awo akyi kosii afe a ɛto so abien no awiei.[121] Nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara no hui sɛ wɔ ɛnanom a wogyaee wɔn mma sɛ wɔmfa wɔn mma mfe anan kosi 12 ansa na ɛreba no mu no, na obiara a ɔde ne ho hyɛɛ mu no taa susuw wɔn ba a wayera no ho. Wɔ dodow no ara fam no, na nsusuwii ahorow no yɛ nea enye ne nea eye efisɛ na ɛma wonya awerɛhow ne anigye nkate nyinaa. Wɔn a wonyaa nsusuwii pa no fã kɛse no ara mu osuahu ne wɔn a na wɔabue wɔn mma, sen sɛ wɔde ntamgyinafo a wɔato mu anaasɛ bere tiaa bi bɛyɛ wɔn mma.[122] Wɔ nhwehwɛmu foforo a wɔde ɛnanom a wogyae wɔn mma totoo wɔn a wɔtetee wɔn ho no mu no, ɛnanom a wogyae wɔn mma no taa twentwɛn wɔn nyinsɛn a edi hɔ no ase, wɔtwentwɛn aware ase, na wowie adwuma ho ntetee. Nanso, akuw abien no nyinaa duu nhomasua a ɛba fam sen wɔn atipɛnfo a wɔannyinsɛn da.[123] Nhwehwɛmu foforo nso hui sɛ nneɛma a ɛte saa ara fi mu ba bere a wɔpaw sɛ wobegyae abofra bi ma wɔagye no ayɛ ne ba no. Ná ɛnanom a wɔn mfe akɔ anim a wogyaee wɔn mma no taa nya nhomasua a ɛkorɔn na wonya adwuma sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma no. Wɔsan nso twɛn kyɛe ansa na wɔrewo wɔn ba a odi hɔ no.[121] Wɔde mmabun nhwɛso ahorow, anaasɛ mmea a na wɔyɛ mmabun bere a wɔsoa wɔn nkokoaa no yɛɛ nhwehwɛmu a ɛwɔ hɔ wɔ nkɛntɛnso a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so nkɛntɛnso ho no mu dodow no ara—nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ ma awofo a wɔwoo wɔn a wofi nnipa afoforo mu. Afei nso, nsɛm a wɔde bere tenten ayɛ a ebetumi ama asetra ne adwene mu nsunsuanso a ɛbɛtra hɔ akyɛ ama awofo a wɔwo a wɔpaw sɛ wɔde wɔn mma bɛto hɔ ama wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nni hɔ. == Nkɔso a ɛfa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho == == Adwene a ɔmanfo kura wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho == == Ɔsesɛw ne nkabom a ɛrekɔ so == == Amammerɛ mu nsakrae ahorow == == Da a Wɔde Kɔ Fie == kqbznjudj8lrtq4abjtyy6uby4s7d8v 132930 132929 2022-07-31T11:44:49Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa. Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so. == Abakɔsɛm == '''Tete nneɛma''' '''Agyede a wogye ma wɔn a wɔawo wɔn yiye''' Bere a nnɛyi kwan a wɔfa so gye wɔn ba no puei wɔ United States no, adeyɛ no akwan horow puei wɔ abakɔsɛm nyinaa mu.[1] Sɛ nhwɛso no, Hammurabi Mmara no ka hokwan ahorow a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ ne ankorankoro a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no asɛyɛde ahorow ho asɛm kɔ akyiri. Wɔakyerɛw adeyɛ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ tete Roma no ho asɛm yiye wɔ Codex Justinianus mu.[2][3] Ɛsono koraa wɔ nnɛyi bere no ho no, tete nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no si amammui ne sikasɛm mu anigyede a ɛfa nea ɔfaa no ba no ho so dua,[4] na ɛde mmara kwan so adwinnade bi a ɛhyɛɛ amammui mu abusuabɔ a ɛda mmusua a wɔwɔ sika ntam no mu den na ɛmaa mmarima adedifo a wɔhwɛ agyapade so mae. Wɔakyerɛw sɛnea adehye no de di dwuma sɛ wɔn mma no ho asɛm yiye: na Roma ahempɔn no mu pii yɛ mmabarima a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma.[6] Ná adrogation yɛ Romafo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi a onipa a wɔfa no sɛ ne ba no pene so sɛ ɔfoforo begye no ayɛ ne ba. Ɛte sɛ nea nkokoaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ Tete mmere mu no ntaa mma.[4][7] Na wɔtaa fa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ma wɔyɛ nkoa[8] na na wɔyɛ Ahemman no nkoa a wɔde ma no ɔha biara mu nkyem kɛse.[9][10] Romafo mmara mu kyerɛwtohɔ ahorow kyerɛ sɛ ɛtɔ mmere bi a na mmusua fa mmofra a wɔahu wɔn no na wɔtete wɔn sɛ ɔbabarima anaa ɔbabea. Ɛwom sɛ wɔtaa mfa wɔn mma wɔ Roma Mmara ase de, nanso wɔtetee mmofra no a wɔfrɛ wɔn alumni no wɔ nhyehyɛe bi a ɛte sɛ ɔhwɛfo mu, na wobuu wɔn sɛ agya a ogyaw wɔn hɔ no agyapade.[11] Tete anibuei afoforo, titiriw India ne China, de ɔkwan bi a wɔfa so gye wɔn ba nso dii dwuma. Adanse kyerɛ sɛ na adeyɛ yi botae ne sɛ ɛbɛma amammerɛ ne nyamesom nneyɛe akɔ so; nea ɛne Atɔe Famfo adwene a ɛne sɛ wɔbɛtrɛw abusua ahorow mu no bɔ abira. Wɔ tete India no, ɔbabarimayɛ a ɛto so abien, a Rigveda kasa tia no pefee no,[12] kɔɔ so, wɔ ɔkwan a anohyeto wom na ɛyɛ amanne kɛse so, sɛnea ɛbɛyɛ a obi a ɔfa ne ba no betumi anya ayiyɛ ho amanne a ɛho hia a ɔbabarima bɛyɛ. China wɔ adwene a ɛte saa ara a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a mmarima a wɔfa wɔn sɛ wɔnyɛ wɔn mma sɛ wɔmfa nyɛ nananom som nnwuma nkutoo ho.[14] Ná adeyɛ a ɛne sɛ wobegye abusua mufo ne nnamfo paa mma ayɛ wɔn mma no abu so wɔ Polynesia amammerɛ ahorow mu a Hawaii a na wɔfrɛ amanne no sɛ hānai ka ho. '''Mfinimfini mmere kosi nnɛyi bere so''' Adoption ne nnipa mpapahwekwa Germanfo, Celtfo, ne Slavfo amammerɛ a na ɛwɔ Europa so wɔ Roma Ahemman no asehwe akyi no anuonyamfo no kasa tiaa adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no.[15] Wɔ mfinimfini mmere mu ɔmanfo mu no, na mogya ahorow na ɛho hia sen biara; wɔde ahemman a edi tumi a na onni ɔdedifo a ɛda adi sɛ "wɔwoo no wɔ abɔde mu" no sii ananmu, na ɛne Romafo atetesɛm ahorow bɔ abira koraa. Europa mmara a ɛdannan no da saa akyide a wɔmpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no adi. Sɛ nhwɛso no, Engiresifo mmara a wɔtaa de di dwuma no amma kwan mma wɔmfa obi mma efisɛ na ɛne agyapade ho mmara a wɔtaa de di dwuma no bɔ abira. Wɔ saa kwan koro no ara so no, France Napoleon Mmara no maa ɛyɛ den sɛ wobegye mmofra ayɛ wɔn ba, na ɛhwehwɛɛ sɛ wɔn a wɔfa no sɛ wɔn ba no di boro mfe 50, wonni mma, anyɛ yiye koraa no, wɔn mfe 15 sen nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no, na anyɛ yiye koraa no, wɔatete nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no mfe asia. Nanso, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi kɔɔ so bae, nanso ɛbɛyɛɛ nea ɛnyɛ ɔkwan biara so, a egyina apam ahorow a wɔyɛe bere tiaa bi so. Sɛ nhwɛso no, wɔ afe 737 mu no, wɔ mmara bi a efi Lucca kurow mu mu no, wɔyɛɛ nnipa baasa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no agyapade bi adedifo. Te sɛ nhyehyɛe afoforo a ɛwɔ hɔ nnɛ no, apam no sii asɛyɛde a ɛda nea wɔagye no ayɛ ne ba no so dua sen sɛ obegye ne ba no, na ɛtwee adwene sii nokwasɛm a ɛyɛ sɛ, wɔ apam no ase no, na wɔayɛ sɛ wɔbɛhwɛ agya a ɔfaa no ayɛ ne ba no wɔ ne nkwakoraabere mu no so; adwene a ɛte sɛ nsusuwii ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Roma mmara ase no.[17] Europa amammerɛ mu nsakrae no hyɛɛ bere a wɔyɛɛ nneɛma foforo a ɛho hia a wɔde gye toom no agyirae. Esiane sɛ wɔamfa mmoa a efi atitiriw no hɔ nti, adeyɛ no dan kɔɔ mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no so nkakrankakra. Nnipa a wogyaw wɔn hɔ no kɔɔ soro bere a ahemman no hwee ase no na wogyaw mmofra a wohuu wɔn no pii wɔ Asɔre no pon ano.[18] Mfiase no, asɔfo no yɛɛ wɔn ade denam mmara a wɔhyehyɛe de kyerɛ sɛnea wɔbɛpa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ho ntama, atɔn, na wɔatete wɔn no so. Nanso, ade foforo a Asɔre no yɛe ne afɔrebɔ ho adeyɛ, a ɛnam so hyira mmofra so sɛ wɔnyɛ asɔremma asetra wɔ nkokorafie ahyehyɛde ahorow mu na wɔtete wɔn wɔ nkokorafie bi mu. Eyi na ɛde nhyehyɛe a edi kan wɔ Europa abakɔsɛm mu a mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no nni mmara, asetra, anaa abrabɔ mu ɔhaw ahorow. Ne saa nti, Europa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ na wɔayɛ nyisaa no mu pii bɛyɛɛ Asɔre no sukuufo dedaw, na ɛno nso faa dwuma sɛ obi a ɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma. Oblation hyɛ nsakrae a ɛkɔ ahyehyɛde ahorow mu no mfiase agyirae, na awiei koraa no ɛde ayaresabea a wɔde sii hɔ ne nyisaa atrae no sii hɔ.[18] Bere a adwene a ɛfa ahyehyɛde mu hwɛ ho no nyaa adwene no, mmara a wɔahyɛ da ahyɛ da puei wɔ sɛnea wɔde mmofra bɛto mmusua mu: mmarimaa betumi abɛyɛ obi a osua adwumfo na mmeawa betumi aware wɔ ahyehyɛde no tumi ase. Asoɛe ahorow gyee mmofra nso sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so, adwinnade a wɔfaa no sɛ ɔkwan a wɔfa so nya adwumayɛfo a wɔn bo nyɛ den, a nokwasɛm a ɛyɛ sɛ bere a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wuwu no, abusua no de wɔn afunu san kɔ asoɛe no mu ma wosie no da no adi. Saa nhyehyɛe a ɛfa adesua ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔkwan pa so ho yi trɛw kɔɔ afeha a ɛto so 19 no mu, a nnɛ wobu no sɛ nsakrae fã ma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho abakɔsɛm. Wɔ asetra mu yiyedi ho adwumayɛfo akwankyerɛ ase no, nyisaa guankɔbea ahorow fii ase hyɛɛ mmofra a wogyina nkate so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nkuran sen sɛ wɔbɛyɛ adwuma; wɔde mmofra too apam ahorow a wɔde bɛhwɛ wɔn sɛ abusua mufo ase sen sɛ wɔde bɛto apam ahorow a ɛfa adesua ho ase.[21] Wogye di sɛ saa nhwɛso yi nkɔso no na ɛmaa Massachusetts Amanaman Nkabom no hyehyɛɛ nnɛyi mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ 1851 mu, a ɛyɛ soronko wɔ sɛnea ɛhyehyɛɛ adwene a ɛne sɛ "abofra no yiyedi yiye" no. Nanso, ɛmfa ho ne atirimpɔw no, wɔ nneyɛe mu no, nhyehyɛe no yɛɛ adwuma te sɛ honam a edi kan no. Boston Female Asylum (BFA) no suahunu yɛ nhwɛsoɔ pa, a na ɛwɔ ne soboɔ no mu bɛyɛ 30% a wɔagye atom wɔ afe 1888 mu.[24] BFA mpanyimfo kae sɛ, ɛwom sɛ guankɔbea no hyɛɛ ho nkuran sɛ ɛnte saa de, nanso awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ankyerɛ nsonsonoe a ɛda indenture ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ntam: "Yegye di," guankɔbea mpanyimfo no kae sɛ, "sɛ mpɛn pii no, sɛ wɔfa mmofra a wonnii mfe pii sɛ wɔmfa wɔn mma a,... agyede yɛ din foforo a wɔde frɛ ɔsom ara kwa."[25] '''Nnɛyi bere''' Fapem a wɔde bɛbɔ abusua Nneɛma a edi hɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dannan wɔn ho no hwee United States man a na ɛrenya nkɔso no nsam. Atubrafo a wɔbae ntɛmntɛm ne Amerika Ɔmanko no maa nyisaa atrae ne mmofra a wɔahu wɔn afie dɔɔso dodo wɔ afeha a ɛto so dunkron no mfinimfini a ebi mmae da. Charles Loring Brace a na ɔyɛ Protestantfo ɔsomfo no ho dwiriw no wɔ waiffo dɔm a wonni afie a na wɔrekyinkyin New York Kuropɔn no mmɔnten so no ho. Brace buu mmerante ne mmabaa a wɔagyaw wɔn hɔ, titiriw Katolekfo, sɛ wɔyɛ ade a ɛyɛ hu sen biara a ɛrekasa atia kurow no nhyehyɛe.[26][27] Wɔkaa n’ano aduru ho asɛm wɔ The Best Method of Disposing of Our Pauper and Vagrant Children (1859) a efii Nyisaa Keteke kuw no ase no mu. Awiei koraa no, keteke ahorow a ɛyɛ nyisaa no de mmofra bɛyɛ 200,000 fii Apuei Fam nkurow akɛse mu kɔɔ ɔman no nkuraase.[28] Mpɛn pii no, na wɔde mmofra no ahyɛ mmusua a wɔde wɔn kɔ mu no nsa, sen sɛ wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma.[29] Sɛnea na ɛte wɔ mmere a atwam no mu no, na wɔtete mmofra binom sɛ abusua no mufo bere a na afoforo nso yɛ mfuw mu adwumayɛfo ne afie mu asomfo. Nnipa a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu no kɛse koraa—mmofra a wotu kɔtra mmeae foforo sen biara wɔ abakɔsɛm mu—ne sɛnea wɔde wɔn dii dwuma ɔkwammɔne so a ɛkɔɔ so no maa wɔhyehyɛɛ nnwumakuw foforo ne mmara ahorow a ɛhyɛɛ nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho nkuran sen sɛ wɔde wɔn ho bɛma. Bere no agyiraehyɛde ne Minnesota mmara a ɛfa mmofra a wɔfaa wɔn mma ho wɔ 1917 mu, a ɛhyɛɛ sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ mmeae a wɔde wɔn kɔe nyinaa ho na wɔmma wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ mmofra a wɔfaa wɔn no mu no nnya kyerɛwtohɔ pii.[30][31] Wɔ saa bere koro no ara mu no, Progressive kuw no faa United States a na botae titiriw ne sɛ ɛbɛma nyisaa atrae nhyehyɛe a na ɛwɔ hɔ no aba awiei. Mmɔdenbɔ a ɛte saa no awiei bae wɔ White House Nhyiam a Edi Kan a Ɛfa Mmofra a Wɔde Wɔn Ho To Wɔn So Hwɛ Ho a Ɔmampanyin Theodore Roosevelt frɛɛ no ​​wɔ 1909 mu,[32] faako a wɔkae sɛ nuklea abusua no gyina hɔ ma "anibuei ade a ɛkorɔn na eye sen biara" na eye sen biara no a otumi som sɛ ɔhwɛfo titiriw ma wɔn a wɔagyaw wɔn hɔ ne wɔn a wɔayɛ nyisaa.[33][34] Wɔ 1923 mu tɔnn no, na mmofra a wɔn awofo nhwɛ wɔn no mu ɔha biara mu abien pɛ na na wɔwɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu, na nea aka no wɔ nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmofra ne nyisaa atrae. Annu mfe aduanan akyi no, na ɛkame ayɛ sɛ nkyem abiɛsa mu biako wɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu.[35] Ne nyinaa mu no, eugenic adwene a agye din wɔ Amerika no de akwanside ahorow bae wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no nkɔso mu.[36][37] Na nneɛma a ɛhaw adwene kɛse wɔ mmofra a wɔnyɛ mmara ne ahiafo awosu mu su pa ho, a ebia nea ɛyɛ nhwɛso yiye ne Henry H. Goddard nkyerɛwee a ɛwɔ nkɛntɛnso a ɔkasa tiaa mmofra a wonnim faako a wogye wɔn sɛ wɔn mma no, na ɔkae sɛ, . Afei ɛba sɛ nnipa binom ani gye adesamma abusua no yiyedi ne nkɔso a ɛkorɔn ho; nanso sɛ yɛde saa nnipa soronko no to nkyɛn a, agyanom ne ɛnanom nyinaa ani gye wɔn ankasa mmusua yiyedi ho. Ade a awofo koma ani gye ho paa ne sɛ wɔbɛma mmofra no aware yiye na wɔatete abusua a ɛkorɔn. Hwɛ sɛnea ɛyɛ adwene tiawa saa bere no sɛ abusua a ɛte saa begye abofra bi a wonnim n’abusua mu abusua koraa no akɔ ne mfinimfini; anaasɛ, baabi a, sɛ wonim no fã bi a, nea ebetumi aba no mu yɛ den sɛ ɛbɛkyerɛ mmoa a wɔyɛ ahiafo na wɔyare, na sɛ ɛsɛ sɛ aware bi kɔ so wɔ saa onipa no ne abusua no muni biara ntam a, asefo no asɛe. Bere a efi 1945 kosi 1974, nkokoaa a wɔde wɔn gu mu bere no, huu nkɔso ntɛmntɛm na wogyee sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sɛ ɔkwan a wɔfa so kyekye abusua.[39] Awo a mmara mma ho kwan kɔɔ soro mprɛnsa wɔ Wiase Ko II akyi, bere a nna ho nneyɛe sesae no. Bere koro no ara mu no, nyansahufo kuw no fii ase sii so dua sɛ ntetee di awosu so tumi, na wɔde eugenic animtiaabu no fii hɔ.[40][41] Wɔ saa tebea yi mu no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ ano aduru a ɛda adi pefee maa nnipa a wɔnwaree ne awarefo a wontumi nwo nyinaa.[42] Sɛ wɔka saa nneɛma yi bom a, ɛma wonya Amerikafo nhwɛso foforo a wɔde begye atom. Wɔ Romafo a edii n’anim no akyi no, Amerikafo twaa hokwan ahorow a awofo a wodi kan no wɔ mu bere a wɔmaa wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛɛ awofo foforo wɔ mmara no ani so no. Wɔde nneɛma foforo abien kaa ho: 1) na atirimpɔw ne sɛ wɔbɛfa mmofra ayɛ wɔn mma sɛ wɔbɛhwɛ ma "abofra no yiyedi a eye sen biara", wobetumi ahu saa adwene yi aba no afi Amerikafo mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Massachusetts no mu,[16][23] ne 2) mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ nea wɔde hyɛɛ mu a ɛyɛ kokoamsɛm, na awiei koraa no ɛmaa wɔsɔɔ mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma ne awo ho kyerɛwtohɔ ahorow a edi kan no ano wɔ 1945. Charles Loring Brace a ɔde bae sɛnea ɛbɛyɛ a mmofra a wofi Nyisaa Keteke ahorow no mu no rensan nkɔ wɔn awofo nkyɛn anaasɛ wɔbɛsan agye wɔn no mfiase no. Ná Brace suro nkɛntɛnso a awofo no ohia, wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, ne Katolek som titiriw, benya wɔ mmabun no so. Saa atetesɛm a ɛfa kokoamsɛm ho yi, akyiri yi Nkɔsofo nsakraefo no na wɔkɔɔ so bere a wɔreyɛ Amerika mmara ahorow no.[43] Nnipa dodow a wɔfaa wɔn mma wɔ United States no kɔɔ soro sen biara wɔ 1970 mu.[44] Ɛnyɛ nea wobetumi ahu nea ɛde ɔhwe a edii akyi bae no bae. Nneɛma a ɛbɛyɛ sɛ ɛde bae wɔ 1960 ne 1970 mfe no mu no bi ne awo dodow a ɛso tew, a ɛne aduru no a wɔde bae no wɔ abusuabɔ, akwan a wɔfa so siw awo ano a wɔde ayɛ adwuma a wɔde ahyɛ mmara ase a wɔawie, ɔman no sika a wɔde maa abusua nhyehyɛe ho adwuma a wɔde bɛma mmerante ne mmabaa ne wɔn a wɔba fam no - sika a wonya, ne nyinsɛn a wotu gu ho mmara kwan so. Bio nso, mfeɛ a ɛwɔ 1960 mfeɛ no awieeɛ ne 1970 mfeɛ no mfitiaseɛ no hunuu nsakraeɛ kɛseɛ wɔ ɔmanfoɔ adwene wɔ mmara kwan so ne mmara kwan so hokwan[45] a wɔn a wɔwoo wɔn wɔ awareɛ akyi wɔ no mu. Nea ɛbɛyɛ na wɔabua no, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛkora abusua so no nyaa nkɔanim[46] ma enti mmofra kakraa bi na wɔwo wɔn wɔ aware akyi nnɛ na wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Anwonwasɛm ne sɛ, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no da adi kɛse koraa na wɔka ho asɛm wɔ ɔmanfo mu nnɛ, nanso ɛnyɛ nea abu so kɛse.[47] Awiei koraa no, Amerikafo nhwɛso a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dɔɔso wɔ wiase nyinaa. England ne Wales de wɔn mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho sii hɔ wɔ 1926. Netherlands too ne mmara wɔ 1956. Sweden maa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛɛ abusua no mufo koraa wɔ 1959. West Germany hyɛɛ ne mmara a edi kan wɔ 1977 mu. Bio nso, Asia tumi ahorow no buee wɔn nyisaa atrae nhyehyɛe ahorow no maa wɔfaa wɔn mma, a Atɔe Famfo adwene a edii atubrafo nniso ne asraafo tumidi akyi nyaa so nkɛntɛnso sɛnea na ɛte no.[49] Wɔ France no, ɔman ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no tom, na afei wobetumi ne nyisaa atrae ahorow a ɛwɔ amannɔne adi nkitaho anaasɛ wɔabisa mmoa afi NGO ahorow hɔ. Nhyehyɛe no mfa sikatua ho, na mmom ɛma tumi kɛse ma asetra mu adwumayɛfo a wɔn gyinaesi ahorow betumi asiw mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ano hye wɔ mmusua a "ɛwɔ gyinapɛn" mu (mfinimfini mfe, sika a wonya fi mfinimfini kosi kɛse, mmarima a wɔne wɔn ho da, Caucasianfo).[50] Wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho dwuma nnɛ wɔ wiase nyinaa. Nsɛm a ɛwɔ ase ha no de Atɔe Famfo dodow a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho mfonini ntɛm ara ma. Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ United States no da so ara kɔ so wɔ dodow a ɛreyɛ adu n’atipɛnfo de no mmɔho abiɛsa ɛwom mpo sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn sɛ wobegye wɔn ayɛ wɔn mma no akɔ so ayɛ nea ɛkɔ so daa wɔ nnansa yi mfe mu, efi 100,000 kosi 125,000 wɔ bere a efi 2009 kosi 2018 no mu == Nnɛyi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma == '''Akwan horow a wɔfa so gye wɔn ba''' Nnɛyi nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no betumi abue anaasɛ wɔato mu. Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ne wɔn a wɔwoo wɔn no ma wotumi hu nsɛm a wɔde di nkitaho wɔ abusuafo ne nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no ntam.[70] Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔn nkutoo na wɔhwɛ abofra no so no betumi ayɛ nhyehyɛe a ɛnyɛ ɔkwan biara so. Wɔ tumidi ahorow bi mu no, awofo a wɔwoo wɔn ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi ayɛ apam a mmara ma ho kwan na ɛkyekyere wɔn a ɛfa nsrahwɛ, nsɛm a wɔde bɛsesa, anaa nkitahodi foforo a ɛfa abofra no ho.[71] Ɛde besi February 2009 no, U.S. aman 24 maa kwan sɛ wɔde apam ahorow a wɔabue ano a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho apam ahorow a mmara ma ho kwan no kaa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nhyehyɛe a etwa to no ho.[72] Adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔato mu (a wɔsan frɛ no kokoam anaasɛ kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma),[73] a ɛnyɛ nea wɔtaa yɛ wɔ nnɛyi abakɔsɛm fã kɛse no ara mu no,[74] hyɛ nsɛm a ɛma wohu obi nyinaa ano, ɛkora so sɛ ɛyɛ kokoam na esiw awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no a wɔbɛda no adi no ano’, biological kin’s, ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho nsɛm. Ne nyinaa mu no, agyede a wɔato mu no betumi ama wɔatumi de nsɛm a ɛnyɛ nea ɛkyerɛ sɛ obi yɛ te sɛ aduruyɛ ho abakɔsɛm ne nyamesom ne mmusuakuw a wofi mu akɔma afoforo.[75] Ɛnnɛ, esiane guankɔbea ahobammɔ ho mmara a U.S. aman bi ahyɛ mu nti, kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no renya nkɛntɛnso foforo. Wɔ aman a wɔfrɛ no "dan a ahobammɔ wom" mu no, wobetumi agyaw nkokoaa a wɔmmɔ wɔn din wɔ ayaresabea ahorow, odumgyafo adwumayɛbea ahorow, anaa polisifo adwumayɛbea ahorow mu wɔ nna kakraa bi akyi wɔ awo akyi, adeyɛ a ahyehyɛde ahorow bi a wɔkamfo mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no kasa tia sɛ ɛyɛ nea ɛkɔ akyi na asiane wom. Sɛnea mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no fi ase Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi aba wɔ nnipa a wɔyɛ abusuafo anaa wɔn a wɔnyɛ abusuafo ntam. Wɔ abakɔsɛm mu no, na mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma dodow no ara kɔ so wɔ abusua bi mu. Nsɛm a aba nnansa yi ara a efi U.S. kyerɛ sɛ mprempren nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu bɛyɛ fã yɛ nnipa a wɔyɛ abusuafo ntam.[77] Eyi ho nhwɛso a wɔtaa de di dwuma ne "ɔwofo a wɔyɛ mpena a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma", baabi a ɔwofo hokafo foforo no fa abofra bi fi ɔwofo no abusuabɔ a atwam no mu wɔ mmara kwan so. Abusua mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nso betumi aba denam ahofama so, esiane awofo wu nti, anaasɛ bere a wontumi nhwɛ abofra no wɔ ɔkwan foforo so na abusua no muni bi pene so sɛ obegye adwuma no. Ɛnyɛ bere nyinaa na mmofra a wofi wɔn pɛ mu yɛ ade a wofi wɔn pɛ mu yɛ. Wɔ aman bi mu, sɛ nhwɛso no, wɔ U.K. no, ade titiriw biako a ɛma mmofra a wɔde wɔn to hɔ sɛ wɔmfa wɔn mma no ne sɛ wɔayi wɔn afi baabi a wɔwoo wɔn no, mpɛn pii no aban ahyehyɛde bi te sɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ. Nneɛma ahorow bi wɔ hɔ a enti woyi mmofra fi hɔ a ayayade ne anibiannaso ka ho, a ebetumi anya nkɛntɛnso a ɛtra hɔ daa wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no so. Wɔbɛbɔ asetra mu adwumayɛfo amanneɛ wɔ nsɛm pii mu wɔ ahobammɔ ho asɛm bi a ɛfa abofra bi ho ho na wɔabisabisa abofra no yiyedi ho nsɛm. Mpɛn pii no, asetra mu nsɛm ho adwumayɛfo bɛhwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ama abofra bi ne abusua a wɔwoo no no abom, sɛ nhwɛso no, denam mmoa foforo a wɔde bɛma abusua no ansa na wɔasusuw ho sɛ wobeyi abofra bi afi hɔ no so. Afei asɛnnibea bɛtaa asi gyinae ahorow afa abofra no daakye ho, sɛ nhwɛso no, sɛ ebia wobetumi asan akɔ abusua a wɔwoo wɔn no mu, akɔhwɛ mmofra a wɔhwɛ wɔn anaasɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma. Awo a wontumi nwo ne ade titiriw nti a awofo hwehwɛ sɛ wobegye mmofra a wɔne wɔn nni abusuafo no ayɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu bi kyerɛ sɛ eyi na ɛmaa nkokoaa a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma a wɔnyɛ abusuabɔ no 80% ne wɔn a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma denam mmofra a wɔhwɛ wɔn so no fã.[78] Akontaabu kyerɛ sɛ Amerikafoɔ a wɔntumi nnyinsɛn anaa wɔmfa nkɔsi wɔn mma no mu 11–24% bɔ mmɔden sɛ wɔbɛkyekyere abusua denam mmofra a wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma so, na sɛ Amerikafoɔ mmaa a wɔaware daa a wɔfa wɔn mma no nyinaa dodoɔ bɛyɛ 1.4%.[79][80] Nneɛma afoforo a ɛma nkurɔfo gye tom no dɔɔso ɛwom sɛ wɔankyerɛw ho asɛm yiye de. Ebia eyinom bi ne sɛ wɔbɛpɛ sɛ wɔhyɛ abusua foforo mu den wɔ awaregyae anaa ɔwofo biako wu akyi, ayamhyehye a nyamesom anaa nyansapɛ mu gyidi na ɛkanyan wɔn, na wɔakwati sɛ wɔbɛboa ma nnipa adɔɔso dodo esiane gyidi a ɛne sɛ ɛyɛ asɛyɛde kɛse sɛ wɔbɛhwɛ mmofra a anka awofo nni mu sen sɛ wɔbɛwo nti , de hwɛ hu sɛ wɔremfa nyarewa a wonya fi awo mu (e.g., Tay–Sachs yare) mma obi, ne akwahosan ho haw ahorow a ɛfa nyinsɛn ne awo ho. Ɛwom sɛ nneɛma ahorow bi wɔ hɔ de, nanso nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara a ɛfa mmea a wɔfa wɔn mma no suahu ahorow ho no kyerɛ sɛ ɛda adi kɛse sɛ wɔadi mfe 40–44, wɔaware mprempren, awo a wontumi nwo, na wonni mma.[81] Fa akwan horow a edidi so yi so betumi aba mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a ɛne wɔn ho wɔn ho nni abusuabɔ: Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: wɔ nhyehyɛe yi ase no, adɔe akuw ne ahyehyɛde ahorow a wɔhwehwɛ mfaso yɛ adwuma sɛ ntamgyinafo, na wɔka wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa abofra no bom ne mmusua a wɔpɛ sɛ wɔde abofra bi to hɔ, na afã horow no nyinaa yɛ ɔman koro mufo. Sɛnea ɛbɛyɛ foforo no, ɛtɔ mmere bi a wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn mma no kwati ntamgyinafo na wɔne mmea di nkitaho tẽẽ, na mpɛn pii no wɔde apam a wɔakyerɛw; wɔmma eyi ho kwan wɔ tumidi ahorow bi mu. Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nyinaa mu fã kɛse; sɛ nhwɛso no, wɔ United States no, wobu akontaa sɛ ɛkame ayɛ sɛ wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu 45% ho nhyehyɛe wɔ kokoam.[82] Foster care adoption: eyi yɛ ofie adoption bi a mfiase no wɔde abofra bi to ɔmanfo hwɛ mu. Mpɛn pii no, awofo a wɔhwɛ mmofra no gye wɔn sɛ wɔn mma no bere a mmofra no nya ahofadi wɔ mmara kwan so no. Ɛsono sɛnea ɛho hia sɛ ɔkwan a wɔfa so gye wɔn mma no wɔ ɔman biara mu. Wɔ 127,500 a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma wɔ U.S. wɔ afe 2000 mu no,[82] bɛyɛ 51,000 anaa 40% nam mmofra a wɔhwɛ wɔn so nhyehyɛe so.[83] Amanaman ntam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: eyi fa abofra bi a wɔde bɛto ɔman a wɔwoo saa abofra no akyi ma wɔagye no ayɛ ne ba ho. Eyi betumi aba denam ɔman anaa ankorankoro nnwumakuw so. Wɔ aman bi te sɛ Sweden mu no, saa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yi na ɛma wonya nsɛm no mu dodow no ara (hwɛ atifi hɔ pon no). Nanso, U.S. nhwɛso no kyerɛ sɛ nsonsonoe kɛse wɔ ɔman biara mu efisɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma fi amannɔne no nnu ne nsɛm no mu 15%.[82] Russiafo mmofra bɛboro 60,000 na wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ United States fi 1992,[84] na wɔfaa Chinafo mmofra dodow a ɛte saa ara sɛ wɔn mma fi 1995 kosi 2005.[85] Aman ahorow mmara gu ahorow wɔ ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛma kwan ma amanaman ntam agyede no mu. Esiane sɛ Hague Nhyiam a ɛfa Ankorankoro Amanaman Ntam Mmara ho no huu nsɛnnennen ne nsɛnnennen a ɛbata amanaman ntam agyede ho, ne mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛbɔ wɔn a wɔde wɔn ho ahyɛ mu no ho ban afi adifudepɛ ne nneɛma a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so a ɛtɔ mmere bi a ɛka ho no ho nti, wɔyɛɛ Hague Mmofra a Wɔfa Wɔn Ba no Apam, a efii ase yɛɛ adwuma wɔ May 1, 1995 na aman 85 agye atom de besi November 2011.[86] Nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: egyina nkwaboaa a aka a wɔde ma bere a wɔawie awarefo biako aduruyɛ a wɔde nyinsɛn ba wɔ afiri mu no so; wɔde nkwaboaa ma ankorankoro anaa awarefo foforo, na ɛno akyi no wɔde saa nkwaboaa no gu ɔbea a wɔde no ma no no awotwaa mu, na ama nyinsɛn ne awo ayɛ mmerɛw. Wɔ United States no, agyapade ho mmara na ɛkyerɛ mma nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sen sɛ asɛnnibea nhyehyɛe ahorow na ɛkyerɛ kwan, a ɛne atetesɛm mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɔ abira. Common law adoption: eyi yɛ adoption a asɛnnibea ahorow no nni kan nnye ntom, nanso ɔwofo bi, a ɔmfa ne ho nhyɛ mmara kwan so nhyehyɛe biara mu, gyaw ne mma ma n’adamfo anaa obusuani bi bere tenten ][88] na ɛwɔ hɔ. Sɛ wɔde bere bi a wɔahyɛ ato hɔ a ɛne sɛ wɔbɛtra (a wofi wɔn pɛ mu) bɛtra mu no awiei, sɛnea ɔmanfo di ho adanse no, afei wobu abofra no sɛ ɛyɛ nea ɛhyɛ obi so, wɔ asennibea ahorow bi mu, ɛwom mpo sɛ mfiase no asɛnnibea no amma ho kwan de. Mmara kwan so tumidi biara na ɛkyerɛkyerɛ nsɛm pɔtee a ɛfa mmara kwan so agyede ho. Sɛ nhwɛso no, U.S. mantam California gye mmara kwan so abusuabɔ tom bere a wɔabom atra mfe 2 akyi no. Wɔfrɛ adeyɛ no "private fostering" wɔ Britain.[89] '''Nneɛma a wɔsɛe no ne nea wɔtetew mu''' Asɛm titiriw: Nneɛma a wɔsɛe no (fa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma) . Ɛwom sɛ wɔtaa ka mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho asɛm sɛ ɛyɛ abusua "daa" de, nanso wobetumi de abusuabɔ no aba awiei bere biara. Wɔfrɛ mmara kwan so a wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no sɛ ɔhaw. Wɔ U.S. nsɛmfua mu no, sɛ wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ansa na wɔawie a, wɔsɛe wɔn, na sɛ wogyae abusuabɔ no wɔ ɛno akyi a, wogyae. Wobetumi afrɛ no nso sɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a entumi nyɛ yiye. Bere a wɔawie mmara kwan so a, mpɛn pii no awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nam asɛnnibea adesrɛ so na efi ɔhaw no ase na ɛne awaregyae ho nsɛm di nsɛ. Ɛyɛ mmara kwan a ɛyɛ soronko ma awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma efisɛ ɔhaw/nsɛe no mfa abusuafo a wɔwoo wɔn ho, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔpow abusua mufo a wɔwo wɔn anaasɛ wogyaw wɔn hɔ de.[90] Nanso, nhwehwɛmu ahorow a wɔyɛe wɔ bere tiaa bi mu a wɔyɛe wɔ U.S. no kyerɛ sɛ mmofra yiyedi nhyehyɛe no so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ɔha biara mu nkyem 10 kosi 25 (sɛ nhwɛso no, nkokoaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi aman afoforo so anaa awofo a wɔyɛ mpena a wogye wɔn mpena mma no nka ho) sɛe ansa na wɔawie wɔ mmara kwan so na efi 1 mu kosi ɔha biara mu nkyem 10 no, wogu bere a wɔawie mmara kwan so no. Gyinapɛn ahorow pii no da nsɛm a ɛfa asɛm no ho ne nnipa dodow te sɛ mfe a wɔadi ho nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ adi; wonim sɛ mmabun taa nya wɔn mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu ɔhaw sen mmofra nkumaa.[90] Awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma Mmara kwan so awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔbɛbom agye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman 34 so de besi March 2022, ne nea ɛka ho no wɔ aman nketewa ahorow mu. Awarefo a wɔne wɔn ho da no nso betumi ayɛ mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma (aman 6 foforo), a ɔhokafo biako a ɔwɔ ɔbarima ne ɔbea nna mu no gye ɔfoforo no ba. Aman dodow no ara a wɔwɔ bɔbeasu koro aware no ma kwan ma saa awarefo no bom gye wɔn mma, nea ɛka ho ne Ecuador (awarefo a wɔne wɔn ho da nnye wɔn mma), Taiwan (awarefo a wɔyɛ mma nkutoo) ne Mexico (wɔ amantam a mmarima ne mmea aware wom no nkyem abiɛsa mu biako mu ). Aman kakraa bi a wɔwɔ ɔmanfo nkabom anaasɛ aware hokwan kakraa bi no nyinaa ma kwan ma wɔfa anammɔn anaa wɔbom yɛ mmofra == Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awofoyɛ == '''Awofoyɛ''' Awosu mu abusuabɔ a ɛda ɔwofo ne abofra ntam no ho hia, na wɔn baanu a wɔatew wɔn ho no ama wɔahaw wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho. Atetesɛm mu adwene a ɛfa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no nyaa mmoa a wonya fii Princeton Sukuupɔn nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ mmusua 6,000 a wɔfaa wɔn mma, wɔyɛ wɔn mma, na wɔhwɛ wɔn wɔ United States ne South Africa fi 1968 kosi 1985 no hɔ; nhwehwɛmu no kyerɛe sɛ aduan a wɔsɛe no wɔ afie a ɛnanom a wɔn mma a wɔnyɛ awofo wom (bere a wɔhwɛ sika a wonya, ofie dodow, nnɔnhwerew a wɔde yɛ adwuma, mfe a wɔadi, ne nea ɛkeka ho so) no sua koraa ma wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma, mmanoma mma, ne mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, na ɛmaa nhwehwɛmufo no yɛɛ saa kyerɛ sɛ nkurɔfo ani nnye ho kɛse sɛ wɔbɛma afoforo awosu mu nkwaadɔm no atra hɔ.[91] Wɔfoa saa nsusuwii yi so wɔ nhwehwɛmu foforo a ɛfa su ho kɛse a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔde wɔn ho hyɛ wɔn a wɔpɛ wɔn asɛm, wɔn nipasu, ne wɔn honam ani hwɛbea koro no ara agyirae no, ne wɔn a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa wɔ abusuabɔ ne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no bɔ amanneɛ sɛ wɔn ani agye kɛse wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho. Nhwehwɛmu afoforo de adanse ma sɛ abusuabɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi ayɛ nea ɛfata wɔ akwan foforo so. Nhwehwɛmu bi a ɛhwehwɛ sɛnea awofo de wɔn sika hyɛ mu no kyerɛ ahoɔden wɔ mmusua a wɔfa wɔn mma no mu, na ɛkyerɛ sɛ awofo a wɔfa wɔn mma no de bere pii hyɛ wɔn mma mu sen awofo afoforo, na ɛde ba awiei sɛ "...awofo a wɔfa wɔn mma no ma wɔn mma asetra yɛ yiye de tua abusuabɔ a enni awosu mu no ho ka ne the extra challenges of adoption."[93] Nhwehwɛmu foforo a wɔyɛe nnansa yi kyerɛe sɛ mmusua a wɔfa wɔn mma no de sika kɛse hyɛ wɔn mma a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu, sɛ nhwɛso no, denam nhomasua foforo ne sika fam mmoa a wɔde ma so. Bere a ɛhyɛ no nsow sɛ ɛte sɛ nea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa hyia ɔhaw ahorow te sɛ nnubɔne a wɔde di dwuma no, nhwehwɛmu no susuwii sɛ ebia awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de wɔn sika pii bɛto wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu ɛnyɛ sɛ wɔpɛ wɔn asɛm nti, na mmom esiane sɛ ɛda adi sɛ wohia mmoa no sen mmofra a wɔwɔ awosu mu nneɛma nti.[94] Adwene ne nneyɛe ho animdefo hui a ɛfa hia a ɛna ne nkokoaa ntam abusuabɔ ho hia no ho no maa ɛhaw adwene bi sɛ ebia awofo a wogye nkokoaa a wɔanyinyin anaa mmofra a wɔretu mmirika wɔ awo akyi no ayera bere titiriw bi a ɛbɛma abofra no anyin anaa. Nanso, nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ The Mental and Social Life of Babies ho no kyerɛe sɛ "ɔwofo ne nkokoaa nhyehyɛe", sen sɛ ɛbɛyɛ abusuabɔ a ɛda ankorankoro a wɔne wɔn ho wɔn ho wɔ abusuabɔ ntam no, yɛ ade a ɛdannan a ɛda nnipa nkokoaa nyinaa awosu mu nneyɛe ne mmuae a nnipa a wɔanyinyin de yɛ wɔn ade a ɛkɔ so pɛpɛɛpɛ wɔ ho no ntam saa nkokoaa nneyɛe no. Enti abɔde "hwɛ ma wɔyɛ nsakrae bi a edi kan wɔ obu ma mpanyimfo pɔtee a wogye awofo dwumadi no ho."[95] Wɔ nsɛmpɔw atitiriw no akyi no, nsemmisa soronko a wobisa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no gu ahorow. Nea ɛka ho ne sɛnea wobebua nsusuwii hunu, nsɛmmisa a ɛfa agyapade ho a wobebua, ne ɔkwan a eye sen biara a wɔbɛfa so ne abusuafo a wɔwoo wɔn no anya abusuabɔ bere a wɔwɔ mmofra a wɔabue wɔn mma no mu.[96] Ɔkyerɛwfo biako kyerɛ sɛ asɛmmisa a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no taa nya ne sɛ: "So yɛbɛdɔ abofra no ɛwom mpo sɛ ɔnyɛ yɛn ba a ɔwoo no no?"[97] Ade pɔtee a ɛhaw awofo pii ne sɛ wɔbɛma obi a wɔagye no ayɛ ne ba no atra sukuu dan mu. Asuade ahorow a wonim te sɛ "twe w'abusua dua" anaa "fa w'awofo ne wo nananom so hwehwɛ w'ani kɔla akyi kɔhwɛ baabi a w'awosu fi" betumi apira mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma na wonnim saa abɔde mu nsɛm yi. Wɔde nyansahyɛ ahorow pii ama sɛ wɔde besi adesua foforo ananmu, s.e., wɔde wɔn adwene asi "abusua nnuaba turo" so.[99] Mmofra a wɔanyinyin a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de awofoyɛ ho nsɛm afoforo ba.[100] Mmofra binom a wofi mmofra a wɔhwɛ wɔn so no wɔ abakɔsɛm a ɛfa ayayade ho, te sɛ honam ne adwene mu anibiannaso, honam fam ayayade, ne nna mu ayayade, na wɔwɔ asiane mu sɛ wobenya adwenemyare ho haw ahorow.[101][102] Mmofra a wɔte saa no wɔ asiane mu sɛ wobenya abusuabɔ a ɛnyɛ nhyehyɛe.[103][104][105] Nhwehwɛmu ahorow a Cicchetti ne afoforo yɛe no. (1990, 1995) hunuu sɛ nkokoaa a wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ na wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ wɔ wɔn nhwɛsoɔ no mu 80% daa abatadeɛ akwan a ɛnyɛ nhyehyɛeɛ adi.[106][107] Bata a wɔanhyehyɛ no ne nkɔso ho haw ahorow bi wɔ abusuabɔ, a nea ɛka ho ne sɛnkyerɛnne ahorow a ɛma obi fi ne ho fi afoforo ho,[108] ne adwenemhaw, dadwen, ne adeyɛ ho sɛnkyerɛnne ahorow.[109][110] "Attachment yɛ adeyɛ a ɛyɛ nnam—ebetumi ayɛ nea ahobammɔ wom anaasɛ enni ahobammɔ, ɛnyɛ nea ɛfata anaasɛ ɛsow aba. Eyi yɛ sikasɛm a ɛnyɛ nokware efisɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ hwɛ a wɔhwɛ mmofra yi bo yɛ den yiye.[112] Ɛdefa nkɔso mu nneɛma atitiriw ho no, nhwehwɛmu ahorow a efi Colorado Adoption Project no mu no hwehwɛɛ awosu mu nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no onyin so no mu, na ɛde baa awiei sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no adwene tumi da wɔn awofo a wɔfaa wɔn mma no de adi wɔ mmofraase nanso ɛnkyerɛ sɛ ɛne wɔn ho wɔn ho di nsɛ kɛse wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, na ɛte sɛ wɔn awofo a wɔwoo wɔn no de mmom na ɛte sɛ nea ɛte saa ara baabi a ɛkɔ akyiri sɛ atipɛnfo wɔ mmusua a wɔmfa wɔn mma wɔn mma mu.[113] Ɛte sɛ nea akwan a ɛte saa ara reyɛ adwuma wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no honam fam nkɔso mu. Denmarkfo ne Amerikafo nhwehwɛmufo a wɔreyɛ nhwehwɛmu ahorow a ɛfa awosu mu mmoa a ɛma nipadua no yɛ kɛse ho no huu abusuabɔ a ɛda obi a wɔagye no ayɛ ne ba no mu duru ne n’awofo a wɔwoo no no BMI ntam bere a wɔanhu abusuabɔ biara a ɛda abusua a wɔagye no ayɛ ne ba no ntam no. Bio nso, nsonsonoe a ɛda ankorankoro ntam no bɛyɛ fã fi ankorankoro nkɛntɛnso ahorow a wɔnkyɛ mu.[114][115] Ɛte sɛ nea nsonsonoe ahorow a ɛwɔ nkɔso mu yi di agoru wɔ ɔkwan a mmerante ne mmabaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu nsɛm atitiriw ho dwuma no mu. Wɔ awofo awaregyae ho no, wɔahu sɛ ɛsono sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ wɔn ade wɔ mmofra a wɔannye wɔn mma no ho. Bere a nnipa dodow no ara nyaa suban ho haw pii, nnuru a wɔde di dwuma, sukuu mu nkɔso a ɛba fam, ne asetra mu ahoɔden a asɛe wɔ awofo awaregyae akyi no, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no annya nkɛntɛnso biara wɔ wɔn abɔnten abusuabɔ ho, titiriw wɔ wɔn sukuu anaa asetra mu tumi mu. '''Nkɛntɛnso a enya wɔ awofo a wodii kan bae no so''' Nneɛma pii na ɛka gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no anaasɛ wɔbɛtete no no. Mmabun a wɔyɛ aborɔfo taa de wɔn nkokoaa ma wɔn a wɔnyɛ abusuafo, bere a mmabun a wɔyɛ abibifo taa nya mmoa fi wɔn ankasa mpɔtam hɔfo hɔ wɔ abofra no ntetee mu ne ɔkwan a abusuafo fa so gye wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so nso so. Nhwehwɛmu a Leynes ne Festinger ne Young, Berkman, ne Rehr yɛe no kyerɛe sɛ, wɔ mmabun a wɔyem fam no, gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no ma wagye no ayɛ ne ba no gyina adwene a ɔbabun no maame wɔ wɔ mmofra a wɔfa no sɛ wɔn ba ho no so.[118] Nhwehwɛmu foforo nso kyerɛe sɛ mmabun a wɔyem a wɔn maamenom asua nhoma a ɛkɔ akyiri no taa gyae wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ mmea a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no taa yɛ nkumaa, wɔakyerɛw wɔn din wɔ sukuu mu, na wɔatra awofo baanu fie mu bere a wɔadi mfe 10, sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma na wɔtetee wɔn no.[119] Nhwehwɛmu kakraa bi na wɔayɛ wɔ nea ebefi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wodi kan no so aba no ho, na nea wɔahu no adi afra. Nhwehwɛmu bi kyerɛe sɛ wɔn a wogyaee wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ani nnye wɔn gyinaesi no ho kɛse sen wɔn a wɔde wɔn mma siei no. Nanso, na awerɛkyekye dodow a ɛwɔ akuw abien no nyinaa so no dɔɔso, na wɔn a wogyaee wɔn ba no te sɛ wɔn a wɔmaa wɔn ba no siei wɔ asetra mu abotɔyam, abusuabɔ mu abotɔyam, ne daakye ho adwene pa a wɔwɔ wɔ sukuu, adwuma, sikasɛm, ne aware ho nsusuwii ahorow mu ] . Nhwehwɛmu a wɔyɛe akyiri yi kyerɛe sɛ ɛnanom a wɔadu mpanyin afe so a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya awerɛhow ne ahonu wɔ wɔn gyinaesi no ho sen wɔn a wɔkoraa wɔn mma so no. Nanso, saa nkate ahorow yi so tew kɛse fi afe biako wɔ awo akyi kosii afe a ɛto so abien no awiei.[121] Nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara no hui sɛ wɔ ɛnanom a wogyaee wɔn mma sɛ wɔmfa wɔn mma mfe anan kosi 12 ansa na ɛreba no mu no, na obiara a ɔde ne ho hyɛɛ mu no taa susuw wɔn ba a wayera no ho. Wɔ dodow no ara fam no, na nsusuwii ahorow no yɛ nea enye ne nea eye efisɛ na ɛma wonya awerɛhow ne anigye nkate nyinaa. Wɔn a wonyaa nsusuwii pa no fã kɛse no ara mu osuahu ne wɔn a na wɔabue wɔn mma, sen sɛ wɔde ntamgyinafo a wɔato mu anaasɛ bere tiaa bi bɛyɛ wɔn mma.[122] Wɔ nhwehwɛmu foforo a wɔde ɛnanom a wogyae wɔn mma totoo wɔn a wɔtetee wɔn ho no mu no, ɛnanom a wogyae wɔn mma no taa twentwɛn wɔn nyinsɛn a edi hɔ no ase, wɔtwentwɛn aware ase, na wowie adwuma ho ntetee. Nanso, akuw abien no nyinaa duu nhomasua a ɛba fam sen wɔn atipɛnfo a wɔannyinsɛn da.[123] Nhwehwɛmu foforo nso hui sɛ nneɛma a ɛte saa ara fi mu ba bere a wɔpaw sɛ wobegyae abofra bi ma wɔagye no ayɛ ne ba no. Ná ɛnanom a wɔn mfe akɔ anim a wogyaee wɔn mma no taa nya nhomasua a ɛkorɔn na wonya adwuma sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma no. Wɔsan nso twɛn kyɛe ansa na wɔrewo wɔn ba a odi hɔ no.[121] Wɔde mmabun nhwɛso ahorow, anaasɛ mmea a na wɔyɛ mmabun bere a wɔsoa wɔn nkokoaa no yɛɛ nhwehwɛmu a ɛwɔ hɔ wɔ nkɛntɛnso a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so nkɛntɛnso ho no mu dodow no ara—nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ ma awofo a wɔwoo wɔn a wofi nnipa afoforo mu. Afei nso, nsɛm a wɔde bere tenten ayɛ a ebetumi ama asetra ne adwene mu nsunsuanso a ɛbɛtra hɔ akyɛ ama awofo a wɔwo a wɔpaw sɛ wɔde wɔn mma bɛto hɔ ama wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nni hɔ. == Nkɔso a ɛfa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho == Nhwehwɛmu a wɔadi kan ayɛ wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no ama wɔanya nsusuwii ahorow a ɛkyerɛ sɛ asiane a ɛkɔ soro wɔ adwene mu nkɔso ne asetra mu abusuabɔ mu ma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no. Nanso, wɔama nsusuwii ahorow a ɛtete saa no mu ada hɔ sɛ ɛyɛ mfomso esiane akwan a wɔfa so yɛ adwuma no huammɔdi nti. Nanso nnansa yi nhwehwɛmu ahorow aboa ma wɔakyerɛ nsɛm a ɛyɛ nokware kɛse ne nea efi mu ba a ɛfa nsɛdi, nsonsonoe ne asetra kwan nyinaa a wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no asetra kwan ho.[124] Wobetumi afoa adanse a ɛfa sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nkɔso ho wɔ nhwehwɛmu foforo mu. Yebetumi aka sɛ, wɔ ɔkwan bi so no, wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no taa nya nkɔso wɔ ɔkwan soronko so wɔ nnipa dodow no ara ho. Wobetumi ahu eyi wɔ asetra mu nneɛma pii mu, nanso mpɛn pii no wobetumi ahu sɛ asiane kɛse wɔ hɔ bɛyɛ mmerantebere ne mmabaabere mu. Sɛ nhwɛso no, wɔahu sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no pii hyia ɔhaw wɔ adwene a wɔde besi hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔyɛ wɔn mma no mu.[125] '''Adida''' Akwan pii wɔ hɔ a wobetumi afa so akyerɛkyerɛ adwene a ɛfa nipasu ho no mu. Ɛyɛ nokware wɔ nsɛm nyinaa mu sɛ nipasu a wɔde si dan no yɛ adeyɛ a ɛkɔ so a ɛfa nkɔso, nsakrae ne adwene a wɔde si obi ho ne ankasa ho a wɔhwɛ so. Nhwehwɛmu ada no adi sɛ mmerantebere ne mmabaabere yɛ bere a wɔde wɔn ho hyɛ mu sen sɛ wɔbɛsan wɔn akyi.[126] Obi nipasu taa ntumi nnyina wɔ n’asetra mfe a edi kan no mu nanso onya ntease a egyina pintinn kɛse wɔ mmofraberem ne mmerantebere ne mmabaabere mu akyiri yi mu. Mpɛn pii no, wɔde bata bere bi a wɔde sɔ nneɛma hwɛ ho no, nneɛma a enni awiei wɔ hɔ a ɛkɔ obi nipasu a wɔbɛkyekye mu. Nea ɛka nneɛma pii ho no, nipasu ahorow pii wɔ hɔ a obi betumi de abata ho. Nnipa a wɔde wɔn ho hyɛ mu no bi ne ɔbarima ne ɔbea nna, ɔbarima ne ɔbea nna, kuw, abusuakuw ne nyamesom, ne nea ɛkeka ho Wɔ wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma wɔ mmusuakuw ntam ne amanaman ntam no fam no, mpɛn pii no wohu nhyɛso wɔ mmusuakuw, mmusuakuw ne ɔman a wɔde wɔn ho hyɛ mu no mu. Esiane eyi nti, abusua mu abusuabɔ ahoɔden ne ne dwumadi di dwuma kɛse wɔ ne nkɔso ne nea efi nipasu a wɔkyekye mu ba no mu. Wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wofi mmusuakuw ahorow mu ne aman horow so no taa nya nkate a ɛne sɛ wonnye wɔn ntom esiane mmusuakuw, mmusuakuw, ne amammerɛ mu nsonsonoe a ɛte saa nti. Enti, sɛ wɔbɛma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi mmusuakuw ahorow mu ne aman ntam no ahu wɔn "amammerɛ a wofi mu" no ho hia sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya adwene a ɛfa wɔn ho ne anisɔ a ɛfa amammerɛ ahorow ho yiye. Nnipa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman ntam no ho adansedi ne nea wɔsan kyekye no ntɛm ara a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no. Sɛ nhwɛso no, egyina United States mmara ne nhyehyɛe pɔtee so no, Child Citizen Act of 2000 hwɛ hu sɛ wɔbɛma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no U.S. ɔman ba ntɛm ara.[127] Wɔde nea obi yɛ ne nea ɔnyɛ nyinaa na ɛkyerɛkyerɛ nipasu mu. Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔwo wɔn wɔ abusua biako mu no hwere wɔn din na afei wɔfɛm biako fi abusua a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no hɔ. Nnipa nipasu a wɔhyehyɛ no yɛ adeyɛ a ɛyɛ den na nneɛma pii wɔ hɔ a ɛka nea ebefi mu aba. Sɛ yɛhwɛ nsɛm a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho tebea horow mu a, wobetumi ahu nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ka ho na ɛka wɔn (ɔwofo a ɔwoo wɔn, ɔwofo a ɔfaa no sɛ ne ba ne nea wɔagye no ayɛ ne ba) sɛ "triad members and state". Ebia mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de baasakoro no mufo a wɔte nka sɛ wɔyɛ nnipa no to asiane mu. Baasakoro no mufo taa da nkate horow a ɛfa nipasu ne nipasu ho haw ahorow a ɛyɛ basaa ho adi esiane nsonsonoe a ɛwɔ baasakoro no ntam abusuabɔ mu nti. Wɔ ebinom fam no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mma wonnya wɔn ho ho adwene a edi mũ anaasɛ wɔaka abom. Ebia Baasakoro no mufo behu wɔn ho sɛ wonni mũ, wonni hwee, anaasɛ wonwiei. Wɔka sɛ wonni yiyedi, biakoyɛ, anaa pintinn ho nkate a ɛbata nipasu a anya nkɔso koraa ho.[128] '''Nkɛntɛnso ahorow''' Abusua di dwuma titiriw wɔ nipasu a wɔhyehyɛ mu. Ɛnyɛ mmofraberem nko na eyi te saa, na mmom mmerantebere ne mmabaabere mu nso. Nnipa a wɔyɛ wɔn ho (ɔbarima ne ɔbea nna/ɔbarima ne ɔbea nna/abusuakuw/nyamesom/abusua) da so ara reyɛ wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu na abusua kura eyi ho safe titiriw. Ɛte sɛ nea nhwehwɛmu no yɛ nea adwene koro yɛ; abusua a ɛyɛ den, ahobammɔ, ɔdɔ, nokwaredi ne mmoa a emufo nyinaa te nka sɛ wɔwɔ ahobammɔ sɛ wɔbɛhwehwɛ wɔn nipasu mu no ho hia na ama wɔatumi ayɛ nipasu a ɛfata. Transracial ne International adoptions yɛ nneɛma bi a edi dwuma titiriw wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nipasu a wɔkyekye no mu. Ntawntawdi pii fi abusuabɔ a wɔkyekye wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no ne wɔn abusua ntam no mu. Eyinom bi ne sɛ "wɔyɛ soronko" wɔ ɔwofo (ɔwofo) ho, abusuakuw mu nipasu pa a wobenya, ne mmusuakuw/abusuakuw mu nyiyim a wobedi ho dwuma.[129] Wɔahu sɛ mmerante ne mmabaa a wɔwɔ amammerɛ ahorow ne aman ntam no taa ne wɔn awofo hu amammerɛ ne mmusuakuw a wofi mu ba sen sɛ wɔbɛkyerɛ baabi a wɔte, nanso ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ den sɛ wɔbɛkari pɛ wɔ nnipa baanu no ntam efisɛ sukuu tebea horow taa nni nneɛma ahorow ne gye a wogye tom wɔ nsɛmti a ɛtete saa ho .[130] . Saa nhyɛso ahorow yi nso taa ma nsɛmmisa bi ba ma nea wɔagye no ayɛ ne ba no, ne abusua no nso sɛ wobesusuw ho. Nsɛmmisa bi a wɔtaa bisa no bi ne sɛ abusua no yɛ anibiannaso kɛse wɔ asetra mu akwan horow a wɔkyekye no ho a, dɛn na ɛbɛba? So ntawntawdi bɛba sɛ eyi te saa a? Na sɛ nnipa ankasa a wɔkyerɛ sɛ wɔyɛ nipasu a ɛfata ho nhwɛso no ankasa yɛ nea ahobammɔ a enni hɔ ahyɛ mu ma nso ɛ? Ginni Snodgrass bua nsɛmmisa yi wɔ ɔkwan a edidi so yi so. Ahintasɛm a ɛwɔ abusua a wɔma wɔn mma mu ne pow a wɔpow sɛ ɛsono abusua a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ma adwumayɛ a entumi nyɛ adwuma yiye ba mu. "... asetra mu adwumayɛfo ne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wonni ahobammɔ no ayɛ abusua abusuabɔ a egyina nokwaredi a wonni, kwati ne nneɛma a wɔde di dwuma so. Sɛ́ wubegye adi sɛ abusuabɔ pa bɛkɔ so wɔ fapem a ɛte saa so no nyɛ adwene mu ntease" (Lawrence). Kokoamsɛm si akwanside ahorow a ɛmma wontumi nnya nipasu a ɛfata.[131] Nhwehwɛmu no ka sɛ ɛnyɛ sɛ adwuma a entumi nyɛ adwuma yiye, nsɛm a ɛnyɛ nokware ne nea wɔkwati a ebetumi aba mmusua a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu no mma ɛnyɛ yiye nko, na mmom ɛyɛ adwuma tia no tẽẽ nso. Sɛ nea wɔagye no ayɛ ne ba no nim sɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn ba nanso onni wɔn awofo a wɔwoo wɔn no ho nsɛm biara a, nkɛntɛnso bɛn na ɛwɔ hɔ wɔ nnipa a wɔyɛ wɔn basaa no so? Silverstein ne Kaplan nhwehwɛmu no ka sɛ nsɛmmisa te sɛ "Hena ne me?" "Dɛn nti na wɔwoo me?" "Dɛn ne m'atirimpɔw?" Saa nipasu a wonni yi betumi ama wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, titiriw wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, ahwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ayɛ wɔn ho wɔ ɔkwan a ɛtra so so sen wɔn atipɛnfo a wonnye wɔn mma no pii. Mmabun a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no dɔɔso dodo wɔ wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ amammerɛ nketewa mu, guan, wonyinsɛn, anaasɛ wɔpo wɔn mmusua koraa no mu.[132][133] Ɛdefa nkɔso mu nneɛma atitiriw ho no, nhwehwɛmu ahorow a efi Colorado Adoption Project no mu no hwehwɛɛ awosu mu nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no onyin so no mu, na ɛde baa awiei sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no adwene tumi da wɔn awofo a wɔfaa wɔn mma no de adi wɔ mmofraase nanso ɛnkyerɛ sɛ ɛne wɔn ho wɔn ho di nsɛ kɛse wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, na ɛte sɛ wɔn awofo a wɔwoo wɔn no de mmom na ɛte sɛ nea ɛte saa ara baabi a ɛkɔ akyiri sɛ atipɛnfo wɔ mmusua a wɔmfa wɔn mma wɔn mma mu.[113] Ɛte sɛ nea akwan a ɛte saa ara reyɛ adwuma wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no honam fam nkɔso mu. Denmarkfo ne Amerikafo nhwehwɛmufo a wɔreyɛ nhwehwɛmu ahorow a ɛfa awosu mu mmoa a ɛma nipadua no yɛ kɛse ho no huu abusuabɔ a ɛda obi a wɔagye no ayɛ ne ba no mu duru ne n’awofo a wɔwoo no no BMI ntam bere a wɔanhu abusuabɔ biara a ɛda abusua a wɔagye no ayɛ ne ba no ntam no. Bio nso, nsonsonoe a ɛda ankorankoro ntam no bɛyɛ fã fi ankorankoro nkɛntɛnso ahorow a wɔnkyɛ mu.[114][115] Ɛte sɛ nea nsonsonoe ahorow a ɛwɔ nkɔso mu yi di agoru wɔ ɔkwan a mmerante ne mmabaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu nsɛm atitiriw ho dwuma no mu. Wɔ awofo awaregyae ho no, wɔahu sɛ ɛsono sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ wɔn ade wɔ mmofra a wɔannye wɔn mma no ho. Bere a nnipa dodow no ara nyaa suban ho haw pii, nnuru a wɔde di dwuma, sukuu mu nkɔso a ɛba fam, ne asetra mu ahoɔden a asɛe wɔ awofo awaregyae akyi no, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no annya nkɛntɛnso biara wɔ wɔn abɔnten abusuabɔ ho, titiriw wɔ wɔn sukuu anaa asetra mu tumi mu. Nanso, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ asiane mu kɛse wɔ suban ho nsɛm bi ho. Nhwehwɛmufo a wofi Minnesota Sukuupɔn mu yɛɛ mmabun a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no ho nhwehwɛmu na wohui sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi anya ɔsɔretia a ɛma obi yɛ ade tra so (ODD) ne adwene a wɔde si biribi so a ɛtra so (ADHD) no mmɔho abien, na ɛyɛ 8% wɔ nnipa dodow no ara mu nnipa dodow.[134][non-primary source needed] Asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wobekum wɔn ho nso dɔɔso kɛse sen nnipa dodow no ara. Sweden nhwehwɛmufo hui sɛ amanaman ntam ne ɔman no mufo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa kum wɔn ho wɔ dodow a ɛkɔ soro sen atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma no; a amanaman ntam wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ne mmea a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, titiriw no, wɔ asiane kɛse mu.[135] Ne nyinaa mu no, adwuma a wɔayɛ wɔ wɔn a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho no ahu sɛ asiane foforo a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no hyia no fa mmerantebere ne mmabaabere mu nkutoo. Wɔkyerɛe sɛ mmerante ne mmabaa a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ne mpanyimfo a wofi mmusua a wɔwoo wɔn mu no yɛ pɛ na wonyaa nkontaa a eye sen mpanyimfo a wɔtetee wɔn wɔ abusua ahorow foforo a ɔwofo biako ne mmusua a wɔyɛ mpena ka ho mu.[136] Bio nso, bere a mpanyimfo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no daa nsakrae kɛse adi sen wɔn atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma wɔ adwene ne nneyɛe ho nhyehyɛe ahorow mu no, mpanyimfo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no daa nsɛdi pii adi sen nsonsonoe a ɛda mpanyimfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma no ntam. Nsɛm pii aba a ɛfa adwenemhaw a ɛba ntɛm a wɔasiesie anaasɛ wɔasan asan aba ho. Sɛ nhwɛso no, wɔ nhwehwɛmu ahorow a edi kan a wɔyɛe no biako mu no, Ɔbenfo Goldfarb a ɔwɔ England no de baa awiei sɛ mmofra binom sesa wɔn ho yiye wɔ asetra ne nkate fam ɛmfa ho osuahu ahorow a enye a ɛfa ahyehyɛde a wɔde wɔn ho hyɛ mu wɔ mmofraase no ho no. Nhwehwɛmufo afoforo nso hui sɛ ɛnyɛ nea ɛkyerɛ ankasa sɛ mmofra a wɔde wɔn kɔ ayaresabea bere tenten no de nkate fam haw anaa suban mu sintɔ ahorow ba mmofra nyinaa so. Eyi kyerɛ sɛ mmofra binom bɛba bere nyinaa a wɔyɛ yiye, a wotumi gyina ano, a wɔn suahu ahorow wɔ mmofraase mfa ho.[139] Afei nso, nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ adwene mu nneɛma a efi wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho no mu dodow no ara fi nnipa dodow a wɔwɔ ayaresabea no mu. Eyi kyerɛ sɛ ebia nsɛm a wɔde ba awiei te sɛ nea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya suban ho haw te sɛ ODD ne ADHD no bɛyɛ nea ɛyɛ animhwɛ. Esiane sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔhwehwɛ adwenemyare ayaresa no sua nti, adwene mu nneɛma a efi wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu ba sɛ wɔde toto nea ɛwɔ nnipa dodow no ara ho no di nsɛ sen sɛnea nhwehwɛmufo binom kyerɛ no.[140] '''Adwene mu akwahosan''' Mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya adwene ne nneyɛe ho haw sen atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma.[141] Mmofra a na wɔadi boro anan bere a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma no nya adwene mu haw pii sen wɔn a na wɔyɛ nkumaa no.[142][143] Sɛnea nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ UK kyerɛ no, mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi anya adwenemyare a ɛmma wo de baanan mpo nkɔ yiye bere a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no akyi. Mmofra a wɔwɔ mmofraberem osuahu ahorow pii a enye no taa nya adwenemyare. Nhwehwɛmu no kyerɛ sɛ sɛnea ɛbɛyɛ a wobehu adwenemyare ho haw ahorow na wɔatiatia so ntɛm no, wɔn a wɔhwɛ mmofra ne awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no hia abofra no asetra ho nsɛm a ɛkɔ akyiri.[142][144] Nhwehwɛmu foforo bi a wɔyɛe wɔ UK kyerɛ sɛ mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya adwenemhaw a ɛba wɔn akyi (PTS) sen nnipa dodow no ara. Wɔn PTS sɛnkyerɛnne no gyina osuahu bɔne ko a wɔfaa mu no so na nimdeɛ a ɛfa wɔn abakɔsɛm ho no ma wonya mmoa a wɔahyɛ da ayɛ.[145][146] == Adwene a ɔmanfo kura wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho == == Ɔsesɛw ne nkabom a ɛrekɔ so == == Amammerɛ mu nsakrae ahorow == == Da a Wɔde Kɔ Fie == jxcvi3j68wk15d07gp0wa02ojchxr37 132931 132930 2022-07-31T11:49:07Z Afriyie34 10662 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yɛ adeyɛ a obi fa no sɛ ɔfoforo, mpɛn pii no abofra, awofoyɛ no fi saa onipa no ɔwofo anaa n’awofo a ɔwoo no ankasa anaa mmara kwan so no hɔ. Mmara kwan so mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de hokwan ne asɛyɛde ahorow nyinaa, ne ayɔnkofa ho, fi awofo a wɔwoo wɔn no hɔ kɔ awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so daa. Nea ɛnte sɛ awɛmfo anaa nhyehyɛe afoforo a wɔayɛ ama mmerante ne mmabaa a wɔbɛhwɛ wɔn no, atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ayɛ nsakrae a ɛbɛtra hɔ daa wɔ wɔn gyinabea mu na sɛnea ɛte no, ɛhwehwɛ sɛ ɔmanfo gye tom, denam mmara anaa nyamesom mu asotwe so. Abakɔsɛm mu no, fekuw ahorow bi ahyɛ mmara pɔtee bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, bere a afoforo de akwan horow a ɛnyɛ mmara kwan so de dii dwuma (titiriw apam ahorow a ɛkyerɛ agyapade hokwan ahorow ne awofo asɛyɛde ahorow a wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu foforo nka ho). Nnɛyi nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho, a ɛsɔree wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu no taa yɛ nea mmara ne nhyehyɛe ahorow a edi mũ na edi so. == Abakɔsɛm == '''Tete nneɛma''' '''Agyede a wogye ma wɔn a wɔawo wɔn yiye''' Bere a nnɛyi kwan a wɔfa so gye wɔn ba no puei wɔ United States no, adeyɛ no akwan horow puei wɔ abakɔsɛm nyinaa mu.[1] Sɛ nhwɛso no, Hammurabi Mmara no ka hokwan ahorow a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ ne ankorankoro a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no asɛyɛde ahorow ho asɛm kɔ akyiri. Wɔakyerɛw adeyɛ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ tete Roma no ho asɛm yiye wɔ Codex Justinianus mu.[2][3] Ɛsono koraa wɔ nnɛyi bere no ho no, tete nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no si amammui ne sikasɛm mu anigyede a ɛfa nea ɔfaa no ba no ho so dua,[4] na ɛde mmara kwan so adwinnade bi a ɛhyɛɛ amammui mu abusuabɔ a ɛda mmusua a wɔwɔ sika ntam no mu den na ɛmaa mmarima adedifo a wɔhwɛ agyapade so mae. Wɔakyerɛw sɛnea adehye no de di dwuma sɛ wɔn mma no ho asɛm yiye: na Roma ahempɔn no mu pii yɛ mmabarima a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma.[6] Ná adrogation yɛ Romafo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi a onipa a wɔfa no sɛ ne ba no pene so sɛ ɔfoforo begye no ayɛ ne ba. Ɛte sɛ nea nkokoaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ Tete mmere mu no ntaa mma.[4][7] Na wɔtaa fa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ma wɔyɛ nkoa[8] na na wɔyɛ Ahemman no nkoa a wɔde ma no ɔha biara mu nkyem kɛse.[9][10] Romafo mmara mu kyerɛwtohɔ ahorow kyerɛ sɛ ɛtɔ mmere bi a na mmusua fa mmofra a wɔahu wɔn no na wɔtete wɔn sɛ ɔbabarima anaa ɔbabea. Ɛwom sɛ wɔtaa mfa wɔn mma wɔ Roma Mmara ase de, nanso wɔtetee mmofra no a wɔfrɛ wɔn alumni no wɔ nhyehyɛe bi a ɛte sɛ ɔhwɛfo mu, na wobuu wɔn sɛ agya a ogyaw wɔn hɔ no agyapade.[11] Tete anibuei afoforo, titiriw India ne China, de ɔkwan bi a wɔfa so gye wɔn ba nso dii dwuma. Adanse kyerɛ sɛ na adeyɛ yi botae ne sɛ ɛbɛma amammerɛ ne nyamesom nneyɛe akɔ so; nea ɛne Atɔe Famfo adwene a ɛne sɛ wɔbɛtrɛw abusua ahorow mu no bɔ abira. Wɔ tete India no, ɔbabarimayɛ a ɛto so abien, a Rigveda kasa tia no pefee no,[12] kɔɔ so, wɔ ɔkwan a anohyeto wom na ɛyɛ amanne kɛse so, sɛnea ɛbɛyɛ a obi a ɔfa ne ba no betumi anya ayiyɛ ho amanne a ɛho hia a ɔbabarima bɛyɛ. China wɔ adwene a ɛte saa ara a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a mmarima a wɔfa wɔn sɛ wɔnyɛ wɔn mma sɛ wɔmfa nyɛ nananom som nnwuma nkutoo ho.[14] Ná adeyɛ a ɛne sɛ wobegye abusua mufo ne nnamfo paa mma ayɛ wɔn mma no abu so wɔ Polynesia amammerɛ ahorow mu a Hawaii a na wɔfrɛ amanne no sɛ hānai ka ho. '''Mfinimfini mmere kosi nnɛyi bere so''' Adoption ne nnipa mpapahwekwa Germanfo, Celtfo, ne Slavfo amammerɛ a na ɛwɔ Europa so wɔ Roma Ahemman no asehwe akyi no anuonyamfo no kasa tiaa adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no.[15] Wɔ mfinimfini mmere mu ɔmanfo mu no, na mogya ahorow na ɛho hia sen biara; wɔde ahemman a edi tumi a na onni ɔdedifo a ɛda adi sɛ "wɔwoo no wɔ abɔde mu" no sii ananmu, na ɛne Romafo atetesɛm ahorow bɔ abira koraa. Europa mmara a ɛdannan no da saa akyide a wɔmpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no adi. Sɛ nhwɛso no, Engiresifo mmara a wɔtaa de di dwuma no amma kwan mma wɔmfa obi mma efisɛ na ɛne agyapade ho mmara a wɔtaa de di dwuma no bɔ abira. Wɔ saa kwan koro no ara so no, France Napoleon Mmara no maa ɛyɛ den sɛ wobegye mmofra ayɛ wɔn ba, na ɛhwehwɛɛ sɛ wɔn a wɔfa no sɛ wɔn ba no di boro mfe 50, wonni mma, anyɛ yiye koraa no, wɔn mfe 15 sen nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no, na anyɛ yiye koraa no, wɔatete nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no mfe asia. Nanso, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bi kɔɔ so bae, nanso ɛbɛyɛɛ nea ɛnyɛ ɔkwan biara so, a egyina apam ahorow a wɔyɛe bere tiaa bi so. Sɛ nhwɛso no, wɔ afe 737 mu no, wɔ mmara bi a efi Lucca kurow mu mu no, wɔyɛɛ nnipa baasa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no agyapade bi adedifo. Te sɛ nhyehyɛe afoforo a ɛwɔ hɔ nnɛ no, apam no sii asɛyɛde a ɛda nea wɔagye no ayɛ ne ba no so dua sen sɛ obegye ne ba no, na ɛtwee adwene sii nokwasɛm a ɛyɛ sɛ, wɔ apam no ase no, na wɔayɛ sɛ wɔbɛhwɛ agya a ɔfaa no ayɛ ne ba no wɔ ne nkwakoraabere mu no so; adwene a ɛte sɛ nsusuwii ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Roma mmara ase no.[17] Europa amammerɛ mu nsakrae no hyɛɛ bere a wɔyɛɛ nneɛma foforo a ɛho hia a wɔde gye toom no agyirae. Esiane sɛ wɔamfa mmoa a efi atitiriw no hɔ nti, adeyɛ no dan kɔɔ mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no so nkakrankakra. Nnipa a wogyaw wɔn hɔ no kɔɔ soro bere a ahemman no hwee ase no na wogyaw mmofra a wohuu wɔn no pii wɔ Asɔre no pon ano.[18] Mfiase no, asɔfo no yɛɛ wɔn ade denam mmara a wɔhyehyɛe de kyerɛ sɛnea wɔbɛpa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no ho ntama, atɔn, na wɔatete wɔn no so. Nanso, ade foforo a Asɔre no yɛe ne afɔrebɔ ho adeyɛ, a ɛnam so hyira mmofra so sɛ wɔnyɛ asɔremma asetra wɔ nkokorafie ahyehyɛde ahorow mu na wɔtete wɔn wɔ nkokorafie bi mu. Eyi na ɛde nhyehyɛe a edi kan wɔ Europa abakɔsɛm mu a mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ no nni mmara, asetra, anaa abrabɔ mu ɔhaw ahorow. Ne saa nti, Europa mmofra a wɔagyaw wɔn hɔ na wɔayɛ nyisaa no mu pii bɛyɛɛ Asɔre no sukuufo dedaw, na ɛno nso faa dwuma sɛ obi a ɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma. Oblation hyɛ nsakrae a ɛkɔ ahyehyɛde ahorow mu no mfiase agyirae, na awiei koraa no ɛde ayaresabea a wɔde sii hɔ ne nyisaa atrae no sii hɔ.[18] Bere a adwene a ɛfa ahyehyɛde mu hwɛ ho no nyaa adwene no, mmara a wɔahyɛ da ahyɛ da puei wɔ sɛnea wɔde mmofra bɛto mmusua mu: mmarimaa betumi abɛyɛ obi a osua adwumfo na mmeawa betumi aware wɔ ahyehyɛde no tumi ase. Asoɛe ahorow gyee mmofra nso sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so, adwinnade a wɔfaa no sɛ ɔkwan a wɔfa so nya adwumayɛfo a wɔn bo nyɛ den, a nokwasɛm a ɛyɛ sɛ bere a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wuwu no, abusua no de wɔn afunu san kɔ asoɛe no mu ma wosie no da no adi. Saa nhyehyɛe a ɛfa adesua ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔkwan pa so ho yi trɛw kɔɔ afeha a ɛto so 19 no mu, a nnɛ wobu no sɛ nsakrae fã ma mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho abakɔsɛm. Wɔ asetra mu yiyedi ho adwumayɛfo akwankyerɛ ase no, nyisaa guankɔbea ahorow fii ase hyɛɛ mmofra a wogyina nkate so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nkuran sen sɛ wɔbɛyɛ adwuma; wɔde mmofra too apam ahorow a wɔde bɛhwɛ wɔn sɛ abusua mufo ase sen sɛ wɔde bɛto apam ahorow a ɛfa adesua ho ase.[21] Wogye di sɛ saa nhwɛso yi nkɔso no na ɛmaa Massachusetts Amanaman Nkabom no hyehyɛɛ nnɛyi mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ 1851 mu, a ɛyɛ soronko wɔ sɛnea ɛhyehyɛɛ adwene a ɛne sɛ "abofra no yiyedi yiye" no. Nanso, ɛmfa ho ne atirimpɔw no, wɔ nneyɛe mu no, nhyehyɛe no yɛɛ adwuma te sɛ honam a edi kan no. Boston Female Asylum (BFA) no suahunu yɛ nhwɛsoɔ pa, a na ɛwɔ ne soboɔ no mu bɛyɛ 30% a wɔagye atom wɔ afe 1888 mu.[24] BFA mpanyimfo kae sɛ, ɛwom sɛ guankɔbea no hyɛɛ ho nkuran sɛ ɛnte saa de, nanso awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ankyerɛ nsonsonoe a ɛda indenture ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ntam: "Yegye di," guankɔbea mpanyimfo no kae sɛ, "sɛ mpɛn pii no, sɛ wɔfa mmofra a wonnii mfe pii sɛ wɔmfa wɔn mma a,... agyede yɛ din foforo a wɔde frɛ ɔsom ara kwa."[25] '''Nnɛyi bere''' Fapem a wɔde bɛbɔ abusua Nneɛma a edi hɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dannan wɔn ho no hwee United States man a na ɛrenya nkɔso no nsam. Atubrafo a wɔbae ntɛmntɛm ne Amerika Ɔmanko no maa nyisaa atrae ne mmofra a wɔahu wɔn afie dɔɔso dodo wɔ afeha a ɛto so dunkron no mfinimfini a ebi mmae da. Charles Loring Brace a na ɔyɛ Protestantfo ɔsomfo no ho dwiriw no wɔ waiffo dɔm a wonni afie a na wɔrekyinkyin New York Kuropɔn no mmɔnten so no ho. Brace buu mmerante ne mmabaa a wɔagyaw wɔn hɔ, titiriw Katolekfo, sɛ wɔyɛ ade a ɛyɛ hu sen biara a ɛrekasa atia kurow no nhyehyɛe.[26][27] Wɔkaa n’ano aduru ho asɛm wɔ The Best Method of Disposing of Our Pauper and Vagrant Children (1859) a efii Nyisaa Keteke kuw no ase no mu. Awiei koraa no, keteke ahorow a ɛyɛ nyisaa no de mmofra bɛyɛ 200,000 fii Apuei Fam nkurow akɛse mu kɔɔ ɔman no nkuraase.[28] Mpɛn pii no, na wɔde mmofra no ahyɛ mmusua a wɔde wɔn kɔ mu no nsa, sen sɛ wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma.[29] Sɛnea na ɛte wɔ mmere a atwam no mu no, na wɔtete mmofra binom sɛ abusua no mufo bere a na afoforo nso yɛ mfuw mu adwumayɛfo ne afie mu asomfo. Nnipa a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu no kɛse koraa—mmofra a wotu kɔtra mmeae foforo sen biara wɔ abakɔsɛm mu—ne sɛnea wɔde wɔn dii dwuma ɔkwammɔne so a ɛkɔɔ so no maa wɔhyehyɛɛ nnwumakuw foforo ne mmara ahorow a ɛhyɛɛ nhyehyɛe ahorow a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho nkuran sen sɛ wɔde wɔn ho bɛma. Bere no agyiraehyɛde ne Minnesota mmara a ɛfa mmofra a wɔfaa wɔn mma ho wɔ 1917 mu, a ɛhyɛɛ sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ mmeae a wɔde wɔn kɔe nyinaa ho na wɔmma wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ mmofra a wɔfaa wɔn no mu no nnya kyerɛwtohɔ pii.[30][31] Wɔ saa bere koro no ara mu no, Progressive kuw no faa United States a na botae titiriw ne sɛ ɛbɛma nyisaa atrae nhyehyɛe a na ɛwɔ hɔ no aba awiei. Mmɔdenbɔ a ɛte saa no awiei bae wɔ White House Nhyiam a Edi Kan a Ɛfa Mmofra a Wɔde Wɔn Ho To Wɔn So Hwɛ Ho a Ɔmampanyin Theodore Roosevelt frɛɛ no ​​wɔ 1909 mu,[32] faako a wɔkae sɛ nuklea abusua no gyina hɔ ma "anibuei ade a ɛkorɔn na eye sen biara" na eye sen biara no a otumi som sɛ ɔhwɛfo titiriw ma wɔn a wɔagyaw wɔn hɔ ne wɔn a wɔayɛ nyisaa.[33][34] Wɔ 1923 mu tɔnn no, na mmofra a wɔn awofo nhwɛ wɔn no mu ɔha biara mu abien pɛ na na wɔwɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu, na nea aka no wɔ nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmofra ne nyisaa atrae. Annu mfe aduanan akyi no, na ɛkame ayɛ sɛ nkyem abiɛsa mu biako wɔ afie a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma mu.[35] Ne nyinaa mu no, eugenic adwene a agye din wɔ Amerika no de akwanside ahorow bae wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no nkɔso mu.[36][37] Na nneɛma a ɛhaw adwene kɛse wɔ mmofra a wɔnyɛ mmara ne ahiafo awosu mu su pa ho, a ebia nea ɛyɛ nhwɛso yiye ne Henry H. Goddard nkyerɛwee a ɛwɔ nkɛntɛnso a ɔkasa tiaa mmofra a wonnim faako a wogye wɔn sɛ wɔn mma no, na ɔkae sɛ, . Afei ɛba sɛ nnipa binom ani gye adesamma abusua no yiyedi ne nkɔso a ɛkorɔn ho; nanso sɛ yɛde saa nnipa soronko no to nkyɛn a, agyanom ne ɛnanom nyinaa ani gye wɔn ankasa mmusua yiyedi ho. Ade a awofo koma ani gye ho paa ne sɛ wɔbɛma mmofra no aware yiye na wɔatete abusua a ɛkorɔn. Hwɛ sɛnea ɛyɛ adwene tiawa saa bere no sɛ abusua a ɛte saa begye abofra bi a wonnim n’abusua mu abusua koraa no akɔ ne mfinimfini; anaasɛ, baabi a, sɛ wonim no fã bi a, nea ebetumi aba no mu yɛ den sɛ ɛbɛkyerɛ mmoa a wɔyɛ ahiafo na wɔyare, na sɛ ɛsɛ sɛ aware bi kɔ so wɔ saa onipa no ne abusua no muni biara ntam a, asefo no asɛe. Bere a efi 1945 kosi 1974, nkokoaa a wɔde wɔn gu mu bere no, huu nkɔso ntɛmntɛm na wogyee sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sɛ ɔkwan a wɔfa so kyekye abusua.[39] Awo a mmara mma ho kwan kɔɔ soro mprɛnsa wɔ Wiase Ko II akyi, bere a nna ho nneyɛe sesae no. Bere koro no ara mu no, nyansahufo kuw no fii ase sii so dua sɛ ntetee di awosu so tumi, na wɔde eugenic animtiaabu no fii hɔ.[40][41] Wɔ saa tebea yi mu no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ ano aduru a ɛda adi pefee maa nnipa a wɔnwaree ne awarefo a wontumi nwo nyinaa.[42] Sɛ wɔka saa nneɛma yi bom a, ɛma wonya Amerikafo nhwɛso foforo a wɔde begye atom. Wɔ Romafo a edii n’anim no akyi no, Amerikafo twaa hokwan ahorow a awofo a wodi kan no wɔ mu bere a wɔmaa wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛɛ awofo foforo wɔ mmara no ani so no. Wɔde nneɛma foforo abien kaa ho: 1) na atirimpɔw ne sɛ wɔbɛfa mmofra ayɛ wɔn mma sɛ wɔbɛhwɛ ma "abofra no yiyedi a eye sen biara", wobetumi ahu saa adwene yi aba no afi Amerikafo mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho wɔ Massachusetts no mu,[16][23] ne 2) mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɛyɛɛ nea wɔde hyɛɛ mu a ɛyɛ kokoamsɛm, na awiei koraa no ɛmaa wɔsɔɔ mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma ne awo ho kyerɛwtohɔ ahorow a edi kan no ano wɔ 1945. Charles Loring Brace a ɔde bae sɛnea ɛbɛyɛ a mmofra a wofi Nyisaa Keteke ahorow no mu no rensan nkɔ wɔn awofo nkyɛn anaasɛ wɔbɛsan agye wɔn no mfiase no. Ná Brace suro nkɛntɛnso a awofo no ohia, wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, ne Katolek som titiriw, benya wɔ mmabun no so. Saa atetesɛm a ɛfa kokoamsɛm ho yi, akyiri yi Nkɔsofo nsakraefo no na wɔkɔɔ so bere a wɔreyɛ Amerika mmara ahorow no.[43] Nnipa dodow a wɔfaa wɔn mma wɔ United States no kɔɔ soro sen biara wɔ 1970 mu.[44] Ɛnyɛ nea wobetumi ahu nea ɛde ɔhwe a edii akyi bae no bae. Nneɛma a ɛbɛyɛ sɛ ɛde bae wɔ 1960 ne 1970 mfe no mu no bi ne awo dodow a ɛso tew, a ɛne aduru no a wɔde bae no wɔ abusuabɔ, akwan a wɔfa so siw awo ano a wɔde ayɛ adwuma a wɔde ahyɛ mmara ase a wɔawie, ɔman no sika a wɔde maa abusua nhyehyɛe ho adwuma a wɔde bɛma mmerante ne mmabaa ne wɔn a wɔba fam no - sika a wonya, ne nyinsɛn a wotu gu ho mmara kwan so. Bio nso, mfeɛ a ɛwɔ 1960 mfeɛ no awieeɛ ne 1970 mfeɛ no mfitiaseɛ no hunuu nsakraeɛ kɛseɛ wɔ ɔmanfoɔ adwene wɔ mmara kwan so ne mmara kwan so hokwan[45] a wɔn a wɔwoo wɔn wɔ awareɛ akyi wɔ no mu. Nea ɛbɛyɛ na wɔabua no, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛkora abusua so no nyaa nkɔanim[46] ma enti mmofra kakraa bi na wɔwo wɔn wɔ aware akyi nnɛ na wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Anwonwasɛm ne sɛ, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no da adi kɛse koraa na wɔka ho asɛm wɔ ɔmanfo mu nnɛ, nanso ɛnyɛ nea abu so kɛse.[47] Awiei koraa no, Amerikafo nhwɛso a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no dɔɔso wɔ wiase nyinaa. England ne Wales de wɔn mmara a edi kan a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho sii hɔ wɔ 1926. Netherlands too ne mmara wɔ 1956. Sweden maa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛɛ abusua no mufo koraa wɔ 1959. West Germany hyɛɛ ne mmara a edi kan wɔ 1977 mu. Bio nso, Asia tumi ahorow no buee wɔn nyisaa atrae nhyehyɛe ahorow no maa wɔfaa wɔn mma, a Atɔe Famfo adwene a edii atubrafo nniso ne asraafo tumidi akyi nyaa so nkɛntɛnso sɛnea na ɛte no.[49] Wɔ France no, ɔman ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no tom, na afei wobetumi ne nyisaa atrae ahorow a ɛwɔ amannɔne adi nkitaho anaasɛ wɔabisa mmoa afi NGO ahorow hɔ. Nhyehyɛe no mfa sikatua ho, na mmom ɛma tumi kɛse ma asetra mu adwumayɛfo a wɔn gyinaesi ahorow betumi asiw mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ano hye wɔ mmusua a "ɛwɔ gyinapɛn" mu (mfinimfini mfe, sika a wonya fi mfinimfini kosi kɛse, mmarima a wɔne wɔn ho da, Caucasianfo).[50] Wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho dwuma nnɛ wɔ wiase nyinaa. Nsɛm a ɛwɔ ase ha no de Atɔe Famfo dodow a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho mfonini ntɛm ara ma. Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma wɔ United States no da so ara kɔ so wɔ dodow a ɛreyɛ adu n’atipɛnfo de no mmɔho abiɛsa ɛwom mpo sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn sɛ wobegye wɔn ayɛ wɔn mma no akɔ so ayɛ nea ɛkɔ so daa wɔ nnansa yi mfe mu, efi 100,000 kosi 125,000 wɔ bere a efi 2009 kosi 2018 no mu == Nnɛyi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma == '''Akwan horow a wɔfa so gye wɔn ba''' Nnɛyi nneyɛe a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no betumi abue anaasɛ wɔato mu. Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ne wɔn a wɔwoo wɔn no ma wotumi hu nsɛm a wɔde di nkitaho wɔ abusuafo ne nea wɔagye no ayɛ wɔn ba no ntam.[70] Awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔn nkutoo na wɔhwɛ abofra no so no betumi ayɛ nhyehyɛe a ɛnyɛ ɔkwan biara so. Wɔ tumidi ahorow bi mu no, awofo a wɔwoo wɔn ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi ayɛ apam a mmara ma ho kwan na ɛkyekyere wɔn a ɛfa nsrahwɛ, nsɛm a wɔde bɛsesa, anaa nkitahodi foforo a ɛfa abofra no ho.[71] Ɛde besi February 2009 no, U.S. aman 24 maa kwan sɛ wɔde apam ahorow a wɔabue ano a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho apam ahorow a mmara ma ho kwan no kaa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho nhyehyɛe a etwa to no ho.[72] Adeyɛ a ɛne sɛ wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔato mu (a wɔsan frɛ no kokoam anaasɛ kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma),[73] a ɛnyɛ nea wɔtaa yɛ wɔ nnɛyi abakɔsɛm fã kɛse no ara mu no,[74] hyɛ nsɛm a ɛma wohu obi nyinaa ano, ɛkora so sɛ ɛyɛ kokoam na esiw awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no a wɔbɛda no adi no ano’, biological kin’s, ne wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho nsɛm. Ne nyinaa mu no, agyede a wɔato mu no betumi ama wɔatumi de nsɛm a ɛnyɛ nea ɛkyerɛ sɛ obi yɛ te sɛ aduruyɛ ho abakɔsɛm ne nyamesom ne mmusuakuw a wofi mu akɔma afoforo.[75] Ɛnnɛ, esiane guankɔbea ahobammɔ ho mmara a U.S. aman bi ahyɛ mu nti, kokoam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no renya nkɛntɛnso foforo. Wɔ aman a wɔfrɛ no "dan a ahobammɔ wom" mu no, wobetumi agyaw nkokoaa a wɔmmɔ wɔn din wɔ ayaresabea ahorow, odumgyafo adwumayɛbea ahorow, anaa polisifo adwumayɛbea ahorow mu wɔ nna kakraa bi akyi wɔ awo akyi, adeyɛ a ahyehyɛde ahorow bi a wɔkamfo mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no kasa tia sɛ ɛyɛ nea ɛkɔ akyi na asiane wom. Sɛnea mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no fi ase Mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi aba wɔ nnipa a wɔyɛ abusuafo anaa wɔn a wɔnyɛ abusuafo ntam. Wɔ abakɔsɛm mu no, na mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma dodow no ara kɔ so wɔ abusua bi mu. Nsɛm a aba nnansa yi ara a efi U.S. kyerɛ sɛ mprempren nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu bɛyɛ fã yɛ nnipa a wɔyɛ abusuafo ntam.[77] Eyi ho nhwɛso a wɔtaa de di dwuma ne "ɔwofo a wɔyɛ mpena a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma", baabi a ɔwofo hokafo foforo no fa abofra bi fi ɔwofo no abusuabɔ a atwam no mu wɔ mmara kwan so. Abusua mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nso betumi aba denam ahofama so, esiane awofo wu nti, anaasɛ bere a wontumi nhwɛ abofra no wɔ ɔkwan foforo so na abusua no muni bi pene so sɛ obegye adwuma no. Ɛnyɛ bere nyinaa na mmofra a wofi wɔn pɛ mu yɛ ade a wofi wɔn pɛ mu yɛ. Wɔ aman bi mu, sɛ nhwɛso no, wɔ U.K. no, ade titiriw biako a ɛma mmofra a wɔde wɔn to hɔ sɛ wɔmfa wɔn mma no ne sɛ wɔayi wɔn afi baabi a wɔwoo wɔn no, mpɛn pii no aban ahyehyɛde bi te sɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ. Nneɛma ahorow bi wɔ hɔ a enti woyi mmofra fi hɔ a ayayade ne anibiannaso ka ho, a ebetumi anya nkɛntɛnso a ɛtra hɔ daa wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no so. Wɔbɛbɔ asetra mu adwumayɛfo amanneɛ wɔ nsɛm pii mu wɔ ahobammɔ ho asɛm bi a ɛfa abofra bi ho ho na wɔabisabisa abofra no yiyedi ho nsɛm. Mpɛn pii no, asetra mu nsɛm ho adwumayɛfo bɛhwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ama abofra bi ne abusua a wɔwoo no no abom, sɛ nhwɛso no, denam mmoa foforo a wɔde bɛma abusua no ansa na wɔasusuw ho sɛ wobeyi abofra bi afi hɔ no so. Afei asɛnnibea bɛtaa asi gyinae ahorow afa abofra no daakye ho, sɛ nhwɛso no, sɛ ebia wobetumi asan akɔ abusua a wɔwoo wɔn no mu, akɔhwɛ mmofra a wɔhwɛ wɔn anaasɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma. Awo a wontumi nwo ne ade titiriw nti a awofo hwehwɛ sɛ wobegye mmofra a wɔne wɔn nni abusuafo no ayɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu bi kyerɛ sɛ eyi na ɛmaa nkokoaa a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma a wɔnyɛ abusuabɔ no 80% ne wɔn a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma denam mmofra a wɔhwɛ wɔn so no fã.[78] Akontaabu kyerɛ sɛ Amerikafoɔ a wɔntumi nnyinsɛn anaa wɔmfa nkɔsi wɔn mma no mu 11–24% bɔ mmɔden sɛ wɔbɛkyekyere abusua denam mmofra a wɔbɛfa wɔn ayɛ wɔn mma so, na sɛ Amerikafoɔ mmaa a wɔaware daa a wɔfa wɔn mma no nyinaa dodoɔ bɛyɛ 1.4%.[79][80] Nneɛma afoforo a ɛma nkurɔfo gye tom no dɔɔso ɛwom sɛ wɔankyerɛw ho asɛm yiye de. Ebia eyinom bi ne sɛ wɔbɛpɛ sɛ wɔhyɛ abusua foforo mu den wɔ awaregyae anaa ɔwofo biako wu akyi, ayamhyehye a nyamesom anaa nyansapɛ mu gyidi na ɛkanyan wɔn, na wɔakwati sɛ wɔbɛboa ma nnipa adɔɔso dodo esiane gyidi a ɛne sɛ ɛyɛ asɛyɛde kɛse sɛ wɔbɛhwɛ mmofra a anka awofo nni mu sen sɛ wɔbɛwo nti , de hwɛ hu sɛ wɔremfa nyarewa a wonya fi awo mu (e.g., Tay–Sachs yare) mma obi, ne akwahosan ho haw ahorow a ɛfa nyinsɛn ne awo ho. Ɛwom sɛ nneɛma ahorow bi wɔ hɔ de, nanso nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara a ɛfa mmea a wɔfa wɔn mma no suahu ahorow ho no kyerɛ sɛ ɛda adi kɛse sɛ wɔadi mfe 40–44, wɔaware mprempren, awo a wontumi nwo, na wonni mma.[81] Fa akwan horow a edidi so yi so betumi aba mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a ɛne wɔn ho wɔn ho nni abusuabɔ: Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: wɔ nhyehyɛe yi ase no, adɔe akuw ne ahyehyɛde ahorow a wɔhwehwɛ mfaso yɛ adwuma sɛ ntamgyinafo, na wɔka wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa abofra no bom ne mmusua a wɔpɛ sɛ wɔde abofra bi to hɔ, na afã horow no nyinaa yɛ ɔman koro mufo. Sɛnea ɛbɛyɛ foforo no, ɛtɔ mmere bi a wɔn a wɔpɛ sɛ wɔfa wɔn mma no kwati ntamgyinafo na wɔne mmea di nkitaho tẽẽ, na mpɛn pii no wɔde apam a wɔakyerɛw; wɔmma eyi ho kwan wɔ tumidi ahorow bi mu. Ankorankoro fie mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma nyinaa mu fã kɛse; sɛ nhwɛso no, wɔ United States no, wobu akontaa sɛ ɛkame ayɛ sɛ wɔyɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu 45% ho nhyehyɛe wɔ kokoam.[82] Foster care adoption: eyi yɛ ofie adoption bi a mfiase no wɔde abofra bi to ɔmanfo hwɛ mu. Mpɛn pii no, awofo a wɔhwɛ mmofra no gye wɔn sɛ wɔn mma no bere a mmofra no nya ahofadi wɔ mmara kwan so no. Ɛsono sɛnea ɛho hia sɛ ɔkwan a wɔfa so gye wɔn mma no wɔ ɔman biara mu. Wɔ 127,500 a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma wɔ U.S. wɔ afe 2000 mu no,[82] bɛyɛ 51,000 anaa 40% nam mmofra a wɔhwɛ wɔn so nhyehyɛe so.[83] Amanaman ntam mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: eyi fa abofra bi a wɔde bɛto ɔman a wɔwoo saa abofra no akyi ma wɔagye no ayɛ ne ba ho. Eyi betumi aba denam ɔman anaa ankorankoro nnwumakuw so. Wɔ aman bi te sɛ Sweden mu no, saa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma yi na ɛma wonya nsɛm no mu dodow no ara (hwɛ atifi hɔ pon no). Nanso, U.S. nhwɛso no kyerɛ sɛ nsonsonoe kɛse wɔ ɔman biara mu efisɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma fi amannɔne no nnu ne nsɛm no mu 15%.[82] Russiafo mmofra bɛboro 60,000 na wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ United States fi 1992,[84] na wɔfaa Chinafo mmofra dodow a ɛte saa ara sɛ wɔn mma fi 1995 kosi 2005.[85] Aman ahorow mmara gu ahorow wɔ ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛma kwan ma amanaman ntam agyede no mu. Esiane sɛ Hague Nhyiam a ɛfa Ankorankoro Amanaman Ntam Mmara ho no huu nsɛnnennen ne nsɛnnennen a ɛbata amanaman ntam agyede ho, ne mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛbɔ wɔn a wɔde wɔn ho ahyɛ mu no ho ban afi adifudepɛ ne nneɛma a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so a ɛtɔ mmere bi a ɛka ho no ho nti, wɔyɛɛ Hague Mmofra a Wɔfa Wɔn Ba no Apam, a efii ase yɛɛ adwuma wɔ May 1, 1995 na aman 85 agye atom de besi November 2011.[86] Nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma: egyina nkwaboaa a aka a wɔde ma bere a wɔawie awarefo biako aduruyɛ a wɔde nyinsɛn ba wɔ afiri mu no so; wɔde nkwaboaa ma ankorankoro anaa awarefo foforo, na ɛno akyi no wɔde saa nkwaboaa no gu ɔbea a wɔde no ma no no awotwaa mu, na ama nyinsɛn ne awo ayɛ mmerɛw. Wɔ United States no, agyapade ho mmara na ɛkyerɛ mma nkwaboaa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma sen sɛ asɛnnibea nhyehyɛe ahorow na ɛkyerɛ kwan, a ɛne atetesɛm mu mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no bɔ abira. Common law adoption: eyi yɛ adoption a asɛnnibea ahorow no nni kan nnye ntom, nanso ɔwofo bi, a ɔmfa ne ho nhyɛ mmara kwan so nhyehyɛe biara mu, gyaw ne mma ma n’adamfo anaa obusuani bi bere tenten ][88] na ɛwɔ hɔ. Sɛ wɔde bere bi a wɔahyɛ ato hɔ a ɛne sɛ wɔbɛtra (a wofi wɔn pɛ mu) bɛtra mu no awiei, sɛnea ɔmanfo di ho adanse no, afei wobu abofra no sɛ ɛyɛ nea ɛhyɛ obi so, wɔ asennibea ahorow bi mu, ɛwom mpo sɛ mfiase no asɛnnibea no amma ho kwan de. Mmara kwan so tumidi biara na ɛkyerɛkyerɛ nsɛm pɔtee a ɛfa mmara kwan so agyede ho. Sɛ nhwɛso no, U.S. mantam California gye mmara kwan so abusuabɔ tom bere a wɔabom atra mfe 2 akyi no. Wɔfrɛ adeyɛ no "private fostering" wɔ Britain.[89] '''Nneɛma a wɔsɛe no ne nea wɔtetew mu''' Asɛm titiriw: Nneɛma a wɔsɛe no (fa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma) . Ɛwom sɛ wɔtaa ka mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho asɛm sɛ ɛyɛ abusua "daa" de, nanso wobetumi de abusuabɔ no aba awiei bere biara. Wɔfrɛ mmara kwan so a wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no sɛ ɔhaw. Wɔ U.S. nsɛmfua mu no, sɛ wogyae mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ansa na wɔawie a, wɔsɛe wɔn, na sɛ wogyae abusuabɔ no wɔ ɛno akyi a, wogyae. Wobetumi afrɛ no nso sɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a entumi nyɛ yiye. Bere a wɔawie mmara kwan so a, mpɛn pii no awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nam asɛnnibea adesrɛ so na efi ɔhaw no ase na ɛne awaregyae ho nsɛm di nsɛ. Ɛyɛ mmara kwan a ɛyɛ soronko ma awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma efisɛ ɔhaw/nsɛe no mfa abusuafo a wɔwoo wɔn ho, ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔpow abusua mufo a wɔwo wɔn anaasɛ wogyaw wɔn hɔ de.[90] Nanso, nhwehwɛmu ahorow a wɔyɛe wɔ bere tiaa bi mu a wɔyɛe wɔ U.S. no kyerɛ sɛ mmofra yiyedi nhyehyɛe no so a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ɔha biara mu nkyem 10 kosi 25 (sɛ nhwɛso no, nkokoaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi aman afoforo so anaa awofo a wɔyɛ mpena a wogye wɔn mpena mma no nka ho) sɛe ansa na wɔawie wɔ mmara kwan so na efi 1 mu kosi ɔha biara mu nkyem 10 no, wogu bere a wɔawie mmara kwan so no. Gyinapɛn ahorow pii no da nsɛm a ɛfa asɛm no ho ne nnipa dodow te sɛ mfe a wɔadi ho nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ adi; wonim sɛ mmabun taa nya wɔn mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mu ɔhaw sen mmofra nkumaa.[90] Awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma Mmara kwan so awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔbɛbom agye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman 34 so de besi March 2022, ne nea ɛka ho no wɔ aman nketewa ahorow mu. Awarefo a wɔne wɔn ho da no nso betumi ayɛ mma a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma (aman 6 foforo), a ɔhokafo biako a ɔwɔ ɔbarima ne ɔbea nna mu no gye ɔfoforo no ba. Aman dodow no ara a wɔwɔ bɔbeasu koro aware no ma kwan ma saa awarefo no bom gye wɔn mma, nea ɛka ho ne Ecuador (awarefo a wɔne wɔn ho da nnye wɔn mma), Taiwan (awarefo a wɔyɛ mma nkutoo) ne Mexico (wɔ amantam a mmarima ne mmea aware wom no nkyem abiɛsa mu biako mu ). Aman kakraa bi a wɔwɔ ɔmanfo nkabom anaasɛ aware hokwan kakraa bi no nyinaa ma kwan ma wɔfa anammɔn anaa wɔbom yɛ mmofra == Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no awofoyɛ == '''Awofoyɛ''' Awosu mu abusuabɔ a ɛda ɔwofo ne abofra ntam no ho hia, na wɔn baanu a wɔatew wɔn ho no ama wɔahaw wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho. Atetesɛm mu adwene a ɛfa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no nyaa mmoa a wonya fii Princeton Sukuupɔn nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ mmusua 6,000 a wɔfaa wɔn mma, wɔyɛ wɔn mma, na wɔhwɛ wɔn wɔ United States ne South Africa fi 1968 kosi 1985 no hɔ; nhwehwɛmu no kyerɛe sɛ aduan a wɔsɛe no wɔ afie a ɛnanom a wɔn mma a wɔnyɛ awofo wom (bere a wɔhwɛ sika a wonya, ofie dodow, nnɔnhwerew a wɔde yɛ adwuma, mfe a wɔadi, ne nea ɛkeka ho so) no sua koraa ma wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma, mmanoma mma, ne mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, na ɛmaa nhwehwɛmufo no yɛɛ saa kyerɛ sɛ nkurɔfo ani nnye ho kɛse sɛ wɔbɛma afoforo awosu mu nkwaadɔm no atra hɔ.[91] Wɔfoa saa nsusuwii yi so wɔ nhwehwɛmu foforo a ɛfa su ho kɛse a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wɔde wɔn ho hyɛ wɔn a wɔpɛ wɔn asɛm, wɔn nipasu, ne wɔn honam ani hwɛbea koro no ara agyirae no, ne wɔn a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa wɔ abusuabɔ ne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no bɔ amanneɛ sɛ wɔn ani agye kɛse wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ho. Nhwehwɛmu afoforo de adanse ma sɛ abusuabɔ a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no betumi ayɛ nea ɛfata wɔ akwan foforo so. Nhwehwɛmu bi a ɛhwehwɛ sɛnea awofo de wɔn sika hyɛ mu no kyerɛ ahoɔden wɔ mmusua a wɔfa wɔn mma no mu, na ɛkyerɛ sɛ awofo a wɔfa wɔn mma no de bere pii hyɛ wɔn mma mu sen awofo afoforo, na ɛde ba awiei sɛ "...awofo a wɔfa wɔn mma no ma wɔn mma asetra yɛ yiye de tua abusuabɔ a enni awosu mu no ho ka ne the extra challenges of adoption."[93] Nhwehwɛmu foforo a wɔyɛe nnansa yi kyerɛe sɛ mmusua a wɔfa wɔn mma no de sika kɛse hyɛ wɔn mma a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu, sɛ nhwɛso no, denam nhomasua foforo ne sika fam mmoa a wɔde ma so. Bere a ɛhyɛ no nsow sɛ ɛte sɛ nea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa hyia ɔhaw ahorow te sɛ nnubɔne a wɔde di dwuma no, nhwehwɛmu no susuwii sɛ ebia awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de wɔn sika pii bɛto wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu ɛnyɛ sɛ wɔpɛ wɔn asɛm nti, na mmom esiane sɛ ɛda adi sɛ wohia mmoa no sen mmofra a wɔwɔ awosu mu nneɛma nti.[94] Adwene ne nneyɛe ho animdefo hui a ɛfa hia a ɛna ne nkokoaa ntam abusuabɔ ho hia no ho no maa ɛhaw adwene bi sɛ ebia awofo a wogye nkokoaa a wɔanyinyin anaa mmofra a wɔretu mmirika wɔ awo akyi no ayera bere titiriw bi a ɛbɛma abofra no anyin anaa. Nanso, nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ The Mental and Social Life of Babies ho no kyerɛe sɛ "ɔwofo ne nkokoaa nhyehyɛe", sen sɛ ɛbɛyɛ abusuabɔ a ɛda ankorankoro a wɔne wɔn ho wɔn ho wɔ abusuabɔ ntam no, yɛ ade a ɛdannan a ɛda nnipa nkokoaa nyinaa awosu mu nneyɛe ne mmuae a nnipa a wɔanyinyin de yɛ wɔn ade a ɛkɔ so pɛpɛɛpɛ wɔ ho no ntam saa nkokoaa nneyɛe no. Enti abɔde "hwɛ ma wɔyɛ nsakrae bi a edi kan wɔ obu ma mpanyimfo pɔtee a wogye awofo dwumadi no ho."[95] Wɔ nsɛmpɔw atitiriw no akyi no, nsemmisa soronko a wobisa awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no gu ahorow. Nea ɛka ho ne sɛnea wobebua nsusuwii hunu, nsɛmmisa a ɛfa agyapade ho a wobebua, ne ɔkwan a eye sen biara a wɔbɛfa so ne abusuafo a wɔwoo wɔn no anya abusuabɔ bere a wɔwɔ mmofra a wɔabue wɔn mma no mu.[96] Ɔkyerɛwfo biako kyerɛ sɛ asɛmmisa a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no taa nya ne sɛ: "So yɛbɛdɔ abofra no ɛwom mpo sɛ ɔnyɛ yɛn ba a ɔwoo no no?"[97] Ade pɔtee a ɛhaw awofo pii ne sɛ wɔbɛma obi a wɔagye no ayɛ ne ba no atra sukuu dan mu. Asuade ahorow a wonim te sɛ "twe w'abusua dua" anaa "fa w'awofo ne wo nananom so hwehwɛ w'ani kɔla akyi kɔhwɛ baabi a w'awosu fi" betumi apira mmofra a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma na wonnim saa abɔde mu nsɛm yi. Wɔde nyansahyɛ ahorow pii ama sɛ wɔde besi adesua foforo ananmu, s.e., wɔde wɔn adwene asi "abusua nnuaba turo" so.[99] Mmofra a wɔanyinyin a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de awofoyɛ ho nsɛm afoforo ba.[100] Mmofra binom a wofi mmofra a wɔhwɛ wɔn so no wɔ abakɔsɛm a ɛfa ayayade ho, te sɛ honam ne adwene mu anibiannaso, honam fam ayayade, ne nna mu ayayade, na wɔwɔ asiane mu sɛ wobenya adwenemyare ho haw ahorow.[101][102] Mmofra a wɔte saa no wɔ asiane mu sɛ wobenya abusuabɔ a ɛnyɛ nhyehyɛe.[103][104][105] Nhwehwɛmu ahorow a Cicchetti ne afoforo yɛe no. (1990, 1995) hunuu sɛ nkokoaa a wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ na wɔyɛɛ wɔn ayayadeɛ wɔ wɔn nhwɛsoɔ no mu 80% daa abatadeɛ akwan a ɛnyɛ nhyehyɛeɛ adi.[106][107] Bata a wɔanhyehyɛ no ne nkɔso ho haw ahorow bi wɔ abusuabɔ, a nea ɛka ho ne sɛnkyerɛnne ahorow a ɛma obi fi ne ho fi afoforo ho,[108] ne adwenemhaw, dadwen, ne adeyɛ ho sɛnkyerɛnne ahorow.[109][110] "Attachment yɛ adeyɛ a ɛyɛ nnam—ebetumi ayɛ nea ahobammɔ wom anaasɛ enni ahobammɔ, ɛnyɛ nea ɛfata anaasɛ ɛsow aba. Eyi yɛ sikasɛm a ɛnyɛ nokware efisɛ mpɔtam hɔ atumfoɔ hwɛ a wɔhwɛ mmofra yi bo yɛ den yiye.[112] Ɛdefa nkɔso mu nneɛma atitiriw ho no, nhwehwɛmu ahorow a efi Colorado Adoption Project no mu no hwehwɛɛ awosu mu nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no onyin so no mu, na ɛde baa awiei sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no adwene tumi da wɔn awofo a wɔfaa wɔn mma no de adi wɔ mmofraase nanso ɛnkyerɛ sɛ ɛne wɔn ho wɔn ho di nsɛ kɛse wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, na ɛte sɛ wɔn awofo a wɔwoo wɔn no de mmom na ɛte sɛ nea ɛte saa ara baabi a ɛkɔ akyiri sɛ atipɛnfo wɔ mmusua a wɔmfa wɔn mma wɔn mma mu.[113] Ɛte sɛ nea akwan a ɛte saa ara reyɛ adwuma wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no honam fam nkɔso mu. Denmarkfo ne Amerikafo nhwehwɛmufo a wɔreyɛ nhwehwɛmu ahorow a ɛfa awosu mu mmoa a ɛma nipadua no yɛ kɛse ho no huu abusuabɔ a ɛda obi a wɔagye no ayɛ ne ba no mu duru ne n’awofo a wɔwoo no no BMI ntam bere a wɔanhu abusuabɔ biara a ɛda abusua a wɔagye no ayɛ ne ba no ntam no. Bio nso, nsonsonoe a ɛda ankorankoro ntam no bɛyɛ fã fi ankorankoro nkɛntɛnso ahorow a wɔnkyɛ mu.[114][115] Ɛte sɛ nea nsonsonoe ahorow a ɛwɔ nkɔso mu yi di agoru wɔ ɔkwan a mmerante ne mmabaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu nsɛm atitiriw ho dwuma no mu. Wɔ awofo awaregyae ho no, wɔahu sɛ ɛsono sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ wɔn ade wɔ mmofra a wɔannye wɔn mma no ho. Bere a nnipa dodow no ara nyaa suban ho haw pii, nnuru a wɔde di dwuma, sukuu mu nkɔso a ɛba fam, ne asetra mu ahoɔden a asɛe wɔ awofo awaregyae akyi no, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no annya nkɛntɛnso biara wɔ wɔn abɔnten abusuabɔ ho, titiriw wɔ wɔn sukuu anaa asetra mu tumi mu. '''Nkɛntɛnso a enya wɔ awofo a wodii kan bae no so''' Nneɛma pii na ɛka gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no anaasɛ wɔbɛtete no no. Mmabun a wɔyɛ aborɔfo taa de wɔn nkokoaa ma wɔn a wɔnyɛ abusuafo, bere a mmabun a wɔyɛ abibifo taa nya mmoa fi wɔn ankasa mpɔtam hɔfo hɔ wɔ abofra no ntetee mu ne ɔkwan a abusuafo fa so gye wɔn sɛ wɔn mma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔhyɛ so nso so. Nhwehwɛmu a Leynes ne Festinger ne Young, Berkman, ne Rehr yɛe no kyerɛe sɛ, wɔ mmabun a wɔyem fam no, gyinae a wosi sɛ wobegyae abofra no ma wagye no ayɛ ne ba no gyina adwene a ɔbabun no maame wɔ wɔ mmofra a wɔfa no sɛ wɔn ba ho no so.[118] Nhwehwɛmu foforo nso kyerɛe sɛ mmabun a wɔyem a wɔn maamenom asua nhoma a ɛkɔ akyiri no taa gyae wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ mmea a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no taa yɛ nkumaa, wɔakyerɛw wɔn din wɔ sukuu mu, na wɔatra awofo baanu fie mu bere a wɔadi mfe 10, sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma na wɔtetee wɔn no.[119] Nhwehwɛmu kakraa bi na wɔayɛ wɔ nea ebefi mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wodi kan no so aba no ho, na nea wɔahu no adi afra. Nhwehwɛmu bi kyerɛe sɛ wɔn a wogyaee wɔn mma ma wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ani nnye wɔn gyinaesi no ho kɛse sen wɔn a wɔde wɔn mma siei no. Nanso, na awerɛkyekye dodow a ɛwɔ akuw abien no nyinaa so no dɔɔso, na wɔn a wogyaee wɔn ba no te sɛ wɔn a wɔmaa wɔn ba no siei wɔ asetra mu abotɔyam, abusuabɔ mu abotɔyam, ne daakye ho adwene pa a wɔwɔ wɔ sukuu, adwuma, sikasɛm, ne aware ho nsusuwii ahorow mu ] . Nhwehwɛmu a wɔyɛe akyiri yi kyerɛe sɛ ɛnanom a wɔadu mpanyin afe so a wɔpaw sɛ wobegyae wɔn mma ma wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya awerɛhow ne ahonu wɔ wɔn gyinaesi no ho sen wɔn a wɔkoraa wɔn mma so no. Nanso, saa nkate ahorow yi so tew kɛse fi afe biako wɔ awo akyi kosii afe a ɛto so abien no awiei.[121] Nhwehwɛmu a wɔayɛ nnansa yi ara no hui sɛ wɔ ɛnanom a wogyaee wɔn mma sɛ wɔmfa wɔn mma mfe anan kosi 12 ansa na ɛreba no mu no, na obiara a ɔde ne ho hyɛɛ mu no taa susuw wɔn ba a wayera no ho. Wɔ dodow no ara fam no, na nsusuwii ahorow no yɛ nea enye ne nea eye efisɛ na ɛma wonya awerɛhow ne anigye nkate nyinaa. Wɔn a wonyaa nsusuwii pa no fã kɛse no ara mu osuahu ne wɔn a na wɔabue wɔn mma, sen sɛ wɔde ntamgyinafo a wɔato mu anaasɛ bere tiaa bi bɛyɛ wɔn mma.[122] Wɔ nhwehwɛmu foforo a wɔde ɛnanom a wogyae wɔn mma totoo wɔn a wɔtetee wɔn ho no mu no, ɛnanom a wogyae wɔn mma no taa twentwɛn wɔn nyinsɛn a edi hɔ no ase, wɔtwentwɛn aware ase, na wowie adwuma ho ntetee. Nanso, akuw abien no nyinaa duu nhomasua a ɛba fam sen wɔn atipɛnfo a wɔannyinsɛn da.[123] Nhwehwɛmu foforo nso hui sɛ nneɛma a ɛte saa ara fi mu ba bere a wɔpaw sɛ wobegyae abofra bi ma wɔagye no ayɛ ne ba no. Ná ɛnanom a wɔn mfe akɔ anim a wogyaee wɔn mma no taa nya nhomasua a ɛkorɔn na wonya adwuma sen wɔn a wɔhwɛɛ wɔn mma no. Wɔsan nso twɛn kyɛe ansa na wɔrewo wɔn ba a odi hɔ no.[121] Wɔde mmabun nhwɛso ahorow, anaasɛ mmea a na wɔyɛ mmabun bere a wɔsoa wɔn nkokoaa no yɛɛ nhwehwɛmu a ɛwɔ hɔ wɔ nkɛntɛnso a awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no so nkɛntɛnso ho no mu dodow no ara—nsɛm kakraa bi na ɛwɔ hɔ ma awofo a wɔwoo wɔn a wofi nnipa afoforo mu. Afei nso, nsɛm a wɔde bere tenten ayɛ a ebetumi ama asetra ne adwene mu nsunsuanso a ɛbɛtra hɔ akyɛ ama awofo a wɔwo a wɔpaw sɛ wɔde wɔn mma bɛto hɔ ama wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nni hɔ. == Nkɔso a ɛfa wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho == Nhwehwɛmu a wɔadi kan ayɛ wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no ama wɔanya nsusuwii ahorow a ɛkyerɛ sɛ asiane a ɛkɔ soro wɔ adwene mu nkɔso ne asetra mu abusuabɔ mu ma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no. Nanso, wɔama nsusuwii ahorow a ɛtete saa no mu ada hɔ sɛ ɛyɛ mfomso esiane akwan a wɔfa so yɛ adwuma no huammɔdi nti. Nanso nnansa yi nhwehwɛmu ahorow aboa ma wɔakyerɛ nsɛm a ɛyɛ nokware kɛse ne nea efi mu ba a ɛfa nsɛdi, nsonsonoe ne asetra kwan nyinaa a wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no asetra kwan ho.[124] Wobetumi afoa adanse a ɛfa sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nkɔso ho wɔ nhwehwɛmu foforo mu. Yebetumi aka sɛ, wɔ ɔkwan bi so no, wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no taa nya nkɔso wɔ ɔkwan soronko so wɔ nnipa dodow no ara ho. Wobetumi ahu eyi wɔ asetra mu nneɛma pii mu, nanso mpɛn pii no wobetumi ahu sɛ asiane kɛse wɔ hɔ bɛyɛ mmerantebere ne mmabaabere mu. Sɛ nhwɛso no, wɔahu sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no pii hyia ɔhaw wɔ adwene a wɔde besi hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔyɛ wɔn mma no mu.[125] '''Adida''' Akwan pii wɔ hɔ a wobetumi afa so akyerɛkyerɛ adwene a ɛfa nipasu ho no mu. Ɛyɛ nokware wɔ nsɛm nyinaa mu sɛ nipasu a wɔde si dan no yɛ adeyɛ a ɛkɔ so a ɛfa nkɔso, nsakrae ne adwene a wɔde si obi ho ne ankasa ho a wɔhwɛ so. Nhwehwɛmu ada no adi sɛ mmerantebere ne mmabaabere yɛ bere a wɔde wɔn ho hyɛ mu sen sɛ wɔbɛsan wɔn akyi.[126] Obi nipasu taa ntumi nnyina wɔ n’asetra mfe a edi kan no mu nanso onya ntease a egyina pintinn kɛse wɔ mmofraberem ne mmerantebere ne mmabaabere mu akyiri yi mu. Mpɛn pii no, wɔde bata bere bi a wɔde sɔ nneɛma hwɛ ho no, nneɛma a enni awiei wɔ hɔ a ɛkɔ obi nipasu a wɔbɛkyekye mu. Nea ɛka nneɛma pii ho no, nipasu ahorow pii wɔ hɔ a obi betumi de abata ho. Nnipa a wɔde wɔn ho hyɛ mu no bi ne ɔbarima ne ɔbea nna, ɔbarima ne ɔbea nna, kuw, abusuakuw ne nyamesom, ne nea ɛkeka ho Wɔ wɔn a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma wɔ mmusuakuw ntam ne amanaman ntam no fam no, mpɛn pii no wohu nhyɛso wɔ mmusuakuw, mmusuakuw ne ɔman a wɔde wɔn ho hyɛ mu no mu. Esiane eyi nti, abusua mu abusuabɔ ahoɔden ne ne dwumadi di dwuma kɛse wɔ ne nkɔso ne nea efi nipasu a wɔkyekye mu ba no mu. Wɔn a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma a wofi mmusuakuw ahorow mu ne aman horow so no taa nya nkate a ɛne sɛ wonnye wɔn ntom esiane mmusuakuw, mmusuakuw, ne amammerɛ mu nsonsonoe a ɛte saa nti. Enti, sɛ wɔbɛma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wofi mmusuakuw ahorow mu ne aman ntam no ahu wɔn "amammerɛ a wofi mu" no ho hia sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya adwene a ɛfa wɔn ho ne anisɔ a ɛfa amammerɛ ahorow ho yiye. Nnipa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma wɔ aman ntam no ho adansedi ne nea wɔsan kyekye no ntɛm ara a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no. Sɛ nhwɛso no, egyina United States mmara ne nhyehyɛe pɔtee so no, Child Citizen Act of 2000 hwɛ hu sɛ wɔbɛma wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no U.S. ɔman ba ntɛm ara.[127] Wɔde nea obi yɛ ne nea ɔnyɛ nyinaa na ɛkyerɛkyerɛ nipasu mu. Wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔwo wɔn wɔ abusua biako mu no hwere wɔn din na afei wɔfɛm biako fi abusua a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no hɔ. Nnipa nipasu a wɔhyehyɛ no yɛ adeyɛ a ɛyɛ den na nneɛma pii wɔ hɔ a ɛka nea ebefi mu aba. Sɛ yɛhwɛ nsɛm a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho tebea horow mu a, wobetumi ahu nnipa a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ka ho na ɛka wɔn (ɔwofo a ɔwoo wɔn, ɔwofo a ɔfaa no sɛ ne ba ne nea wɔagye no ayɛ ne ba) sɛ "triad members and state". Ebia mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no de baasakoro no mufo a wɔte nka sɛ wɔyɛ nnipa no to asiane mu. Baasakoro no mufo taa da nkate horow a ɛfa nipasu ne nipasu ho haw ahorow a ɛyɛ basaa ho adi esiane nsonsonoe a ɛwɔ baasakoro no ntam abusuabɔ mu nti. Wɔ ebinom fam no, mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no mma wonnya wɔn ho ho adwene a edi mũ anaasɛ wɔaka abom. Ebia Baasakoro no mufo behu wɔn ho sɛ wonni mũ, wonni hwee, anaasɛ wonwiei. Wɔka sɛ wonni yiyedi, biakoyɛ, anaa pintinn ho nkate a ɛbata nipasu a anya nkɔso koraa ho.[128] '''Nkɛntɛnso ahorow''' Abusua di dwuma titiriw wɔ nipasu a wɔhyehyɛ mu. Ɛnyɛ mmofraberem nko na eyi te saa, na mmom mmerantebere ne mmabaabere mu nso. Nnipa a wɔyɛ wɔn ho (ɔbarima ne ɔbea nna/ɔbarima ne ɔbea nna/abusuakuw/nyamesom/abusua) da so ara reyɛ wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu na abusua kura eyi ho safe titiriw. Ɛte sɛ nea nhwehwɛmu no yɛ nea adwene koro yɛ; abusua a ɛyɛ den, ahobammɔ, ɔdɔ, nokwaredi ne mmoa a emufo nyinaa te nka sɛ wɔwɔ ahobammɔ sɛ wɔbɛhwehwɛ wɔn nipasu mu no ho hia na ama wɔatumi ayɛ nipasu a ɛfata. Transracial ne International adoptions yɛ nneɛma bi a edi dwuma titiriw wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nipasu a wɔkyekye no mu. Ntawntawdi pii fi abusuabɔ a wɔkyekye wɔ nea wɔagye no ayɛ ne ba no ne wɔn abusua ntam no mu. Eyinom bi ne sɛ "wɔyɛ soronko" wɔ ɔwofo (ɔwofo) ho, abusuakuw mu nipasu pa a wobenya, ne mmusuakuw/abusuakuw mu nyiyim a wobedi ho dwuma.[129] Wɔahu sɛ mmerante ne mmabaa a wɔwɔ amammerɛ ahorow ne aman ntam no taa ne wɔn awofo hu amammerɛ ne mmusuakuw a wofi mu ba sen sɛ wɔbɛkyerɛ baabi a wɔte, nanso ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ den sɛ wɔbɛkari pɛ wɔ nnipa baanu no ntam efisɛ sukuu tebea horow taa nni nneɛma ahorow ne gye a wogye tom wɔ nsɛmti a ɛtete saa ho .[130] . Saa nhyɛso ahorow yi nso taa ma nsɛmmisa bi ba ma nea wɔagye no ayɛ ne ba no, ne abusua no nso sɛ wobesusuw ho. Nsɛmmisa bi a wɔtaa bisa no bi ne sɛ abusua no yɛ anibiannaso kɛse wɔ asetra mu akwan horow a wɔkyekye no ho a, dɛn na ɛbɛba? So ntawntawdi bɛba sɛ eyi te saa a? Na sɛ nnipa ankasa a wɔkyerɛ sɛ wɔyɛ nipasu a ɛfata ho nhwɛso no ankasa yɛ nea ahobammɔ a enni hɔ ahyɛ mu ma nso ɛ? Ginni Snodgrass bua nsɛmmisa yi wɔ ɔkwan a edidi so yi so. Ahintasɛm a ɛwɔ abusua a wɔma wɔn mma mu ne pow a wɔpow sɛ ɛsono abusua a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no ma adwumayɛ a entumi nyɛ adwuma yiye ba mu. "... asetra mu adwumayɛfo ne awofo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wonni ahobammɔ no ayɛ abusua abusuabɔ a egyina nokwaredi a wonni, kwati ne nneɛma a wɔde di dwuma so. Sɛ́ wubegye adi sɛ abusuabɔ pa bɛkɔ so wɔ fapem a ɛte saa so no nyɛ adwene mu ntease" (Lawrence). Kokoamsɛm si akwanside ahorow a ɛmma wontumi nnya nipasu a ɛfata.[131] Nhwehwɛmu no ka sɛ ɛnyɛ sɛ adwuma a entumi nyɛ adwuma yiye, nsɛm a ɛnyɛ nokware ne nea wɔkwati a ebetumi aba mmusua a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu no mma ɛnyɛ yiye nko, na mmom ɛyɛ adwuma tia no tẽẽ nso. Sɛ nea wɔagye no ayɛ ne ba no nim sɛ wɔafa wɔn ayɛ wɔn ba nanso onni wɔn awofo a wɔwoo wɔn no ho nsɛm biara a, nkɛntɛnso bɛn na ɛwɔ hɔ wɔ nnipa a wɔyɛ wɔn basaa no so? Silverstein ne Kaplan nhwehwɛmu no ka sɛ nsɛmmisa te sɛ "Hena ne me?" "Dɛn nti na wɔwoo me?" "Dɛn ne m'atirimpɔw?" Saa nipasu a wonni yi betumi ama wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, titiriw wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, ahwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ayɛ wɔn ho wɔ ɔkwan a ɛtra so so sen wɔn atipɛnfo a wonnye wɔn mma no pii. Mmabun a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no dɔɔso dodo wɔ wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ amammerɛ nketewa mu, guan, wonyinsɛn, anaasɛ wɔpo wɔn mmusua koraa no mu.[132][133] Ɛdefa nkɔso mu nneɛma atitiriw ho no, nhwehwɛmu ahorow a efi Colorado Adoption Project no mu no hwehwɛɛ awosu mu nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no onyin so no mu, na ɛde baa awiei sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no adwene tumi da wɔn awofo a wɔfaa wɔn mma no de adi wɔ mmofraase nanso ɛnkyerɛ sɛ ɛne wɔn ho wɔn ho di nsɛ kɛse wɔ mmerantebere ne mmabaabere mu, na ɛte sɛ wɔn awofo a wɔwoo wɔn no de mmom na ɛte sɛ nea ɛte saa ara baabi a ɛkɔ akyiri sɛ atipɛnfo wɔ mmusua a wɔmfa wɔn mma wɔn mma mu.[113] Ɛte sɛ nea akwan a ɛte saa ara reyɛ adwuma wɔ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no honam fam nkɔso mu. Denmarkfo ne Amerikafo nhwehwɛmufo a wɔreyɛ nhwehwɛmu ahorow a ɛfa awosu mu mmoa a ɛma nipadua no yɛ kɛse ho no huu abusuabɔ a ɛda obi a wɔagye no ayɛ ne ba no mu duru ne n’awofo a wɔwoo no no BMI ntam bere a wɔanhu abusuabɔ biara a ɛda abusua a wɔagye no ayɛ ne ba no ntam no. Bio nso, nsonsonoe a ɛda ankorankoro ntam no bɛyɛ fã fi ankorankoro nkɛntɛnso ahorow a wɔnkyɛ mu.[114][115] Ɛte sɛ nea nsonsonoe ahorow a ɛwɔ nkɔso mu yi di agoru wɔ ɔkwan a mmerante ne mmabaa a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no fa so di asetra mu nsɛm atitiriw ho dwuma no mu. Wɔ awofo awaregyae ho no, wɔahu sɛ ɛsono sɛnea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no yɛ wɔn ade wɔ mmofra a wɔannye wɔn mma no ho. Bere a nnipa dodow no ara nyaa suban ho haw pii, nnuru a wɔde di dwuma, sukuu mu nkɔso a ɛba fam, ne asetra mu ahoɔden a asɛe wɔ awofo awaregyae akyi no, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no annya nkɛntɛnso biara wɔ wɔn abɔnten abusuabɔ ho, titiriw wɔ wɔn sukuu anaa asetra mu tumi mu. Nanso, ɛte sɛ nea nnipa dodow a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no wɔ asiane mu kɛse wɔ suban ho nsɛm bi ho. Nhwehwɛmufo a wofi Minnesota Sukuupɔn mu yɛɛ mmabun a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no ho nhwehwɛmu na wohui sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi anya ɔsɔretia a ɛma obi yɛ ade tra so (ODD) ne adwene a wɔde si biribi so a ɛtra so (ADHD) no mmɔho abien, na ɛyɛ 8% wɔ nnipa dodow no ara mu nnipa dodow.[134][non-primary source needed] Asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wobekum wɔn ho nso dɔɔso kɛse sen nnipa dodow no ara. Sweden nhwehwɛmufo hui sɛ amanaman ntam ne ɔman no mufo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no nyinaa kum wɔn ho wɔ dodow a ɛkɔ soro sen atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma no; a amanaman ntam wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ne mmea a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma, titiriw no, wɔ asiane kɛse mu.[135] Ne nyinaa mu no, adwuma a wɔayɛ wɔ wɔn a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma ho no ahu sɛ asiane foforo a wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no hyia no fa mmerantebere ne mmabaabere mu nkutoo. Wɔkyerɛe sɛ mmerante ne mmabaa a wɔanyinyin a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ne mpanyimfo a wofi mmusua a wɔwoo wɔn mu no yɛ pɛ na wonyaa nkontaa a eye sen mpanyimfo a wɔtetee wɔn wɔ abusua ahorow foforo a ɔwofo biako ne mmusua a wɔyɛ mpena ka ho mu.[136] Bio nso, bere a mpanyimfo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no daa nsakrae kɛse adi sen wɔn atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma wɔ adwene ne nneyɛe ho nhyehyɛe ahorow mu no, mpanyimfo a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no daa nsɛdi pii adi sen nsonsonoe a ɛda mpanyimfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma no ntam. Nsɛm pii aba a ɛfa adwenemhaw a ɛba ntɛm a wɔasiesie anaasɛ wɔasan asan aba ho. Sɛ nhwɛso no, wɔ nhwehwɛmu ahorow a edi kan a wɔyɛe no biako mu no, Ɔbenfo Goldfarb a ɔwɔ England no de baa awiei sɛ mmofra binom sesa wɔn ho yiye wɔ asetra ne nkate fam ɛmfa ho osuahu ahorow a enye a ɛfa ahyehyɛde a wɔde wɔn ho hyɛ mu wɔ mmofraase no ho no. Nhwehwɛmufo afoforo nso hui sɛ ɛnyɛ nea ɛkyerɛ ankasa sɛ mmofra a wɔde wɔn kɔ ayaresabea bere tenten no de nkate fam haw anaa suban mu sintɔ ahorow ba mmofra nyinaa so. Eyi kyerɛ sɛ mmofra binom bɛba bere nyinaa a wɔyɛ yiye, a wotumi gyina ano, a wɔn suahu ahorow wɔ mmofraase mfa ho.[139] Afei nso, nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ adwene mu nneɛma a efi wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ho no mu dodow no ara fi nnipa dodow a wɔwɔ ayaresabea no mu. Eyi kyerɛ sɛ ebia nsɛm a wɔde ba awiei te sɛ nea wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya suban ho haw te sɛ ODD ne ADHD no bɛyɛ nea ɛyɛ animhwɛ. Esiane sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma a wɔhwehwɛ adwenemyare ayaresa no sua nti, adwene mu nneɛma a efi wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no mu ba sɛ wɔde toto nea ɛwɔ nnipa dodow no ara ho no di nsɛ sen sɛnea nhwehwɛmufo binom kyerɛ no.[140] '''Adwene mu akwahosan''' Mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya adwene ne nneyɛe ho haw sen atipɛnfo a wɔamfa wɔn ayɛ wɔn mma.[141] Mmofra a na wɔadi boro anan bere a wɔfaa wɔn sɛ wɔn mma no nya adwene mu haw pii sen wɔn a na wɔyɛ nkumaa no.[142][143] Sɛnea nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ UK kyerɛ no, mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no betumi anya adwenemyare a ɛmma wo de baanan mpo nkɔ yiye bere a wɔafa wɔn ayɛ wɔn mma no akyi. Mmofra a wɔwɔ mmofraberem osuahu ahorow pii a enye no taa nya adwenemyare. Nhwehwɛmu no kyerɛ sɛ sɛnea ɛbɛyɛ a wobehu adwenemyare ho haw ahorow na wɔatiatia so ntɛm no, wɔn a wɔhwɛ mmofra ne awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no hia abofra no asetra ho nsɛm a ɛkɔ akyiri.[142][144] Nhwehwɛmu foforo bi a wɔyɛe wɔ UK kyerɛ sɛ mmofra a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya adwenemhaw a ɛba wɔn akyi (PTS) sen nnipa dodow no ara. Wɔn PTS sɛnkyerɛnne no gyina osuahu bɔne ko a wɔfaa mu no so na nimdeɛ a ɛfa wɔn abakɔsɛm ho no ma wonya mmoa a wɔahyɛ da ayɛ.[145][146] == Adwene a ɔmanfo kura wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho == Wɔ Atɔe Famfo amammerɛ mu no, nnipa pii hu sɛ abusua ho mfonini a wɔtaa yɛ no yɛ awarefo a wɔne wɔn ho da a wɔwɔ mma a wɔwoo wɔn no de. Saa adwene yi de abusua ahorow a wɔde di dwuma foforo no si nea wɔtaa yɛ no akyi. Nea efi mu ba – nhwehwɛmu kyerɛ – adwene a ɛbrɛ wɔn ase wɔ mmusua a wɔfa wɔn mma ho no wɔ hɔ, ne adwenem naayɛ a ɛfa sɛnea wɔn abusua mu abusuabɔ mu yɛ den ho.[147][148] Nhwehwɛmu a wɔyɛe nnansa yi ara wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho adwene a Evan Donaldson Asoɛe no wiei no de saa animtiaabu yi ho adanse foforo ma. Ɛkame ayɛ sɛ nnipa dodow a wobisabisaa wɔn nsɛm no mu nkyem abiɛsa mu biako gye di sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no ntumi nyɛ nsakrae yiye, wɔtaa nya ayaresa ho nsɛm, na wɔtaa nya nnubɔne ne nsa ho haw ahorow. Bio nso, 40–45% susuwii sɛ wɔn a wɔagye wɔn ayɛ wɔn mma no taa nya suban ho haw ne ɔhaw wɔ sukuu mu. Nea ɛne eyi bɔ abira no, nhwehwɛmu koro no ara kyerɛe sɛ wobu awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no yiye, a ɛkame ayɛ sɛ 90% kaa wɔn ho asɛm sɛ "wɔn anigye, wonya mfaso, na wonni pɛsɛmenkominya".[149] Nnipa dodow no ara ka sɛ wɔn nsɛm titiriw a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no fi nnamfo ne abusuafo ne nsɛm ho amanneɛbɔfo hɔ. Ne nyinaa mu no, nnipa dodow no ara bɔ amanneɛ sɛ nsɛm ho amanneɛbɔ ma wonya adwene pa wɔ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho; 72% kyerɛe sɛ wɔanya nsusuwii pa.[150] Nanso, wɔda so ara wɔ ɔkasatia kɛse wɔ nsɛm ho amanneɛbɔfo a wɔka fa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no ho. Sɛ nhwɛso no, blog ahorow bi a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no kasa tiaa Meet the Robinsons sɛ wɔde nyisaa atrae mfonini ahorow a ne bere atwam di dwuma[151][152] sɛnea The Evan B. Donaldson Adoption Institute a ɛnyɛ nea wɔde hwehwɛ mfaso a ɛkamfo kyerɛ no yɛe no. Wɔma animtiaabu a ɛbata mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no yɛ kɛse ma mmofra a wɔwɔ mmofra a wɔhwɛ wɔn sɛ wɔn mma no.[154] Nsusuwii bɔne de gyidi a ɛne sɛ mmofra a wɔte saa no haw araa ma ɛrentumi nyɛ yiye sɛ wobegye wɔn atom na wɔayɛ mmusua a "ɛyɛ daa".[155] Amanneɛbɔ bi a efi Pew Commission on Children in Foster Care hɔ wɔ afe 2004 mu no ada no adi sɛ mmofra dodow a wɔretwɛn wɔ mmofra a wɔhwɛ wɔn so no abu abɔ ho abien fi 1980 mfe no mu na mprempren ɛda so ara yɛ nea ɛkɔ so yɛ pɛ bɛyɛ ɔpepem fã afe biara."[156] Attitude toward Adoption Questionnaire (ATAQ):[157] saa nsɛmmisa yi, Abdollahzadeh, Chaloyi ne Mahmoudi na wɔdii kan yɛɛ ho adwuma(2019).[158] Nkyekyɛm a Edi Kan: Saa nsɛmmisa kratasin yi wɔ nneɛma 23 a egyina Likert nsenia a ɛyɛ 1 (Mempene so koraa) so, kosi 5 (Mepene so koraa) a wonya bere a wɔasiesie nneɛma a wɔayɛ sɛ wɔde bɛyɛ mprempren adwinnade no ne adesua biara adesua no akyi. Adeɛ mu nhwehwɛmu ne adwene mu nhwehwɛmu a ɛdi kan no kyerɛ sɛ nneɛma mmienu na ɛwɔ mu. Wɔdane nneɛma 3-10-11-12-14-15-16-17-19-20-21 no na wɔde nkaeɛ no ahyɛ mu sɛ ɛyɛ papa. Nea efii nhwehwɛmu mu nneɛma nhwehwɛmu a nneɛma atitiriw a ɛwɔ varimax rotation mu bae no kyerɛe sɛ wɔbɔɔ afã abien a ɛfa suban a ɛfa agyede ho no din sɛnea ɛte biara no sɛ adwene mu afã horow ne suban-nkate afã horow a ɛfa suban a ɛfa agyede ho. Saa nneɛma mmienu yi kyerɛkyerɛɛ 43.25% mu wɔ nsonsonoeɛ a ɛwɔ nhwɛsoɔ no nyinaa mu. Wɔde Cronbach alpha coefficient dii dwuma de susuw ahotoso a ɛwɔ nsɛmmisa kratasin no mu. Cronbach alpha coefficient yɛ 0.709 wɔ nsɛmmisa kratasin no nyinaa mu, 0.71 wɔ ade a edi kan no mu, ne 0.713 wɔ nea ɛto so abien no ho. Bio nso, na abusuabɔ pa a ɛho hia wɔ asetra mu su horow a wɔpɛ ne adwene mu afã a ɛfa adwene a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho ne suban -nkate mu afã horow a ɛwɔ adwene a ɛfa mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma ho no ntam (P ≤ 0.01). == Ɔsesɛw ne nkabom a ɛrekɔ so == == Amammerɛ mu nsakrae ahorow == == Da a Wɔde Kɔ Fie == j7gs76wi5aqb8hb7vpa9fj0gwfm6gk4 Ababaawa 0 13647 132903 2022-07-30T19:02:27Z AC Krah 10338 Created page with "Ababaawa yɛ ɔbaa a ɔyɛ panin.<ref>https://books.google.com/books?id=_QGaoiFCIDMC&pg=PA1453</ref><ref>https://books.google.com/books?id=OA37DQAAQBAJ&pg=PA2539</ref>Wɔ mpanindie mu no, ɔbaa yɛ abaayewa(abɔfra a ɔyɛ ɔbaa anaasɛ nea waduru ne mpaninfie so).<ref>https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/girl?q=girl</ref> Ne dodoɔ kabea mmabaawa yɛ edin a wɔdi di dwuma wɔ ɔkasamu bi mu ye sɛ "women's Rights" de kyerɛ mmaa a ɛmfa ho ne w..." wikitext text/x-wiki Ababaawa yɛ ɔbaa a ɔyɛ panin.<ref>https://books.google.com/books?id=_QGaoiFCIDMC&pg=PA1453</ref><ref>https://books.google.com/books?id=OA37DQAAQBAJ&pg=PA2539</ref>Wɔ mpanindie mu no, ɔbaa yɛ abaayewa(abɔfra a ɔyɛ ɔbaa anaasɛ nea waduru ne mpaninfie so).<ref>https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/girl?q=girl</ref> Ne dodoɔ kabea mmabaawa yɛ edin a wɔdi di dwuma wɔ ɔkasamu bi mu ye sɛ "women's Rights" de kyerɛ mmaa a ɛmfa ho ne wɔ mfeɛ. Mpempii no, mmabaawa ɛgyina hɔ ma X chromosomes firi wɔn awofoɔ hɔ, na wɔbɛtumi ayɛm asane awo wɔberɛ a waduru ne mpaninfie so de kɔpem sɛ ɔbɛtena bra. Nea ɛma mma no da nso wɔ ɔbaa no awodeɛ mu no yɛ adeɛ a ɛnni hɔ, SRY-gene wɔ sex chromosomes no mu biara.<ref>Passarge, Eberhard (2017). ''Color Atlas of Genetics''. Thieme. p. 362. ISBN 978-3132414402</ref> Nnoɔma a ɛwɔ mmaa nnipadua te sɛ ovaries, fallopian tubes, uterus, vagina, ne vulva yɛ adeɛ a ɛma wɔda nso wɔmmarima no nnipadua ho.Mmaa pelvic no trɛ, wɔn dwonku nso bae na wɔn nofo nso soso kyɛn mmarima mpaninfoɔ no. Mmaa nhyɛda nni nwii pii wɔ wɔn anim, na wɔn honam soso na wɔyɛ tietia na wɔn nnipadua mmobɔeɛ te sɛ mmarima. Wɔ nnipa abakɔsɛm mu no, tete no na nnipa su dwumadie no ma mmaa yɛ nnwuma ne akwanya pɔtee bi; akristofoɔ nkyerɛkyerɛ de mmara maa mmaa. Berɛ a akwansideɛ no refiri hɔ nkakrankakra wɔ 20th century wɔ mpɔtam pii mu no, mmabaawa nyaa nnwuma mu kwan ma no boro wɔn a wɔwɔ fie no deɛ ne kwan a wɔbɛfa so akɔ sukuu aduro akyire. Ntawantawa a akɔso tia mmaa, sɛ ɛfiri abusua mu anaa mpɔtam mu, wɔ abakɔsɛm pii na ɛyɛ adeɛ a mmarima na ɛyɛ saa adeɛ no. Wɔmma mmaa bi nyɛ wɔn mmaa asɛdeɛ. Anammɔntuo ne adwene a ɛmaa akyi ne sɛ wɔn nyinaa bɛyɛ pɛ. Mmaa a wɔ sesa ne nnipa su no wɔ adeɛ bi a ɛbɛkyerɛ sɛ ɔyɛ ɔbaa anaa barima a ɛne mmarima asɛdeɛ sɛ ɔnwo no nkɔ, mmaa a ɔwɔ agyapadeɛ mmienu bɛtumi anya nnipa su ho su a ɛne mmaa deɛ no nkɔ. 43l0rpw2lbns30emx9skgat0k5l9wrk 132904 132903 2022-07-30T19:53:15Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki Ababaawa yɛ ɔbaa a ɔyɛ panin.<ref>https://books.google.com/books?id=_QGaoiFCIDMC&pg=PA1453</ref><ref>https://books.google.com/books?id=OA37DQAAQBAJ&pg=PA2539</ref>Wɔ mpanindie mu no, ɔbaa yɛ abaayewa(abɔfra a ɔyɛ ɔbaa anaasɛ nea waduru ne mpaninfie so).<ref>https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/girl?q=girl</ref> Ne dodoɔ kabea mmabaawa yɛ edin a wɔdi di dwuma wɔ ɔkasamu bi mu ye sɛ "women's Rights" de kyerɛ mmaa a ɛmfa ho ne wɔ mfeɛ. Mpempii no, mmabaawa ɛgyina hɔ ma X chromosomes firi wɔn awofoɔ hɔ, na wɔbɛtumi ayɛm asane awo wɔberɛ a waduru ne mpaninfie so de kɔpem sɛ ɔbɛtena bra. Nea ɛma mma no da nso wɔ ɔbaa no awodeɛ mu no yɛ adeɛ a ɛnni hɔ, SRY-gene wɔ sex chromosomes no mu biara.<ref>Passarge, Eberhard (2017). ''Color Atlas of Genetics''. Thieme. p. 362. ISBN 978-3132414402</ref> Nnoɔma a ɛwɔ mmaa nnipadua te sɛ ovaries, fallopian tubes, uterus, vagina, ne vulva yɛ adeɛ a ɛma wɔda nso wɔmmarima no nnipadua ho.Mmaa pelvic no trɛ, wɔn dwonku nso bae na wɔn nofo nso soso kyɛn mmarima mpaninfoɔ no. Mmaa nhyɛda nni nwii pii wɔ wɔn anim, na wɔn honam soso na wɔyɛ tietia na wɔn nnipadua mmobɔeɛ te sɛ mmarima. Wɔ nnipa abakɔsɛm mu no, tete no na nnipa su dwumadie no ma mmaa yɛ nnwuma ne akwanya pɔtee bi; akristofoɔ nkyerɛkyerɛ de mmara maa mmaa. Berɛ a akwansideɛ no refiri hɔ nkakrankakra wɔ 20th century wɔ mpɔtam pii mu no, mmabaawa nyaa nnwuma mu kwan ma no boro wɔn a wɔwɔ fie no deɛ ne kwan a wɔbɛfa so akɔ sukuu aduro akyire. Ntawantawa a akɔso tia mmaa, sɛ ɛfiri abusua mu anaa mpɔtam mu, wɔ abakɔsɛm pii na ɛyɛ adeɛ a mmarima na ɛyɛ saa adeɛ no. Wɔmma mmaa bi nyɛ wɔn mmaa asɛdeɛ. Anammɔntuo ne adwene a ɛmaa akyi ne sɛ wɔn nyinaa bɛyɛ pɛ. Mmaa a wɔ sesa ne nnipa su no wɔ adeɛ bi a ɛbɛkyerɛ sɛ ɔyɛ ɔbaa anaa barima a ɛne mmarima asɛdeɛ sɛ ɔnwo no nkɔ, mmaa a ɔwɔ agyapadeɛ mmienu bɛtumi anya nnipa su ho su a ɛne mmaa deɛ no nkɔ. == N'abɔseɛ == Ababaawa atwerɛ wɔ borɔfo mu akɔ n'anim wɔ millennium firi wifmann<ref>wīfmann": Bosworth & Toller, ''Anglo-Saxon Dictionary'' (Oxford, 1898–1921) p. 1219. The spelling "wifman" also occurs: C.T. Onions, ''Oxford Dictionary of English Etymology'' (Oxford, 1966) p. 1011</ref> dekɔ wimmann kɔsi wumman, na  baa nnɛ sɛdeɛ yɛtwerɛ ababaawa. <ref>''Webster's New World Dictionary, Second College Edition'', entry for "woman".</ref>Wɔ borɔfo dada mu no, wifmann kyerɛ "ababaawa" (ne nkyerɛaseɛ tra ne sɛ "woman-person"), ɛna wer kyerɛ sɛ 'barima". Na mann wɔ "gender-neutral" nkyereaseyma nnipa, a ɛne Ɛnnɛ borɔfo"person" anaasɛ "obi"; sɛ, ɛtoa Nkraman conquest so, wɔhyɛɛ aseɛ di barima dii dwuma de tia "nnipa a ɔyɛ barima so", na 13th century awieɛ no, ɛhyɛɛ aseɛ de tete din wer dii dwuma. <ref>http://dictionary.reference.com/search?q=man</ref>Anom nyegyeɛ F a sɛ mereka a  yɛde yɛn densi yɛani so one M wɔ wifmann kɔɔ ɛnnɛ deɛ nom "ababaawa", saa ara na nea ɛdikan wɔ wif mu, a na ɛno nso kyerɛ "ababaawa", a ne nkyerɛaseɛ no bɛ yɛɛ ɔbaa a waware. Ɛyɛ nnaadaasɛm bi a ate atese sɛ edin ababaawa n'abɔseɛ no ne yafunu no bom. <ref>(Originally published in two volumes, 1895 and 1898, by The European Publishing Company.)</ref>Yafunu firi tete Borɔfo kasa "wamb" a ɛkyerɛ sɛ "aduru, awodeɛ" <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Online_Etymology_Dictionary</ref>(ɛkɔɔ ɛnɛ German tete din "wamme" a ɛfiri Old High German "wanna" a wɔde ma "afuro, paunch, lap").<ref>http://starling.rinet.ru/cgi-bin/response.cgi?single=1&basename=/data/ie/germet&text_number=%20562</ref> 6u1bhd992sx4etphqo0wv3xfl1j2yef 132905 132904 2022-07-30T19:54:56Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki Ababaawa yɛ ɔbaa a ɔyɛ panin.<ref>https://books.google.com/books?id=_QGaoiFCIDMC&pg=PA1453</ref><ref>https://books.google.com/books?id=OA37DQAAQBAJ&pg=PA2539</ref>Wɔ mpanindie mu no, ɔbaa yɛ abaayewa(abɔfra a ɔyɛ ɔbaa anaasɛ nea waduru ne mpaninfie so).<ref>https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/girl?q=girl</ref> Ne dodoɔ kabea mmabaawa yɛ edin a wɔdi di dwuma wɔ ɔkasamu bi mu ye sɛ "women's Rights" de kyerɛ mmaa a ɛmfa ho ne wɔ mfeɛ. Mpempii no, mmabaawa ɛgyina hɔ ma X chromosomes firi wɔn awofoɔ hɔ, na wɔbɛtumi ayɛm asane awo wɔberɛ a waduru ne mpaninfie so de kɔpem sɛ ɔbɛtena bra. Nea ɛma mma no da nso wɔ ɔbaa no awodeɛ mu no yɛ adeɛ a ɛnni hɔ, SRY-gene wɔ sex chromosomes no mu biara.<ref>Passarge, Eberhard (2017). ''Color Atlas of Genetics''. Thieme. p. 362. ISBN 978-3132414402</ref> Nnoɔma a ɛwɔ mmaa nnipadua te sɛ ovaries, fallopian tubes, uterus, vagina, ne vulva yɛ adeɛ a ɛma wɔda nso wɔmmarima no nnipadua ho.Mmaa pelvic no trɛ, wɔn dwonku nso bae na wɔn nofo nso soso kyɛn mmarima mpaninfoɔ no. Mmaa nhyɛda nni nwii pii wɔ wɔn anim, na wɔn honam soso na wɔyɛ tietia na wɔn nnipadua mmobɔeɛ te sɛ mmarima. Wɔ nnipa abakɔsɛm mu no, tete no na nnipa su dwumadie no ma mmaa yɛ nnwuma ne akwanya pɔtee bi; akristofoɔ nkyerɛkyerɛ de mmara maa mmaa. Berɛ a akwansideɛ no refiri hɔ nkakrankakra wɔ 20th century wɔ mpɔtam pii mu no, mmabaawa nyaa nnwuma mu kwan ma no boro wɔn a wɔwɔ fie no deɛ ne kwan a wɔbɛfa so akɔ sukuu aduro akyire. Ntawantawa a akɔso tia mmaa, sɛ ɛfiri abusua mu anaa mpɔtam mu, wɔ abakɔsɛm pii na ɛyɛ adeɛ a mmarima na ɛyɛ saa adeɛ no. Wɔmma mmaa bi nyɛ wɔn mmaa asɛdeɛ. Anammɔntuo ne adwene a ɛmaa akyi ne sɛ wɔn nyinaa bɛyɛ pɛ. Mmaa a wɔ sesa ne nnipa su no wɔ adeɛ bi a ɛbɛkyerɛ sɛ ɔyɛ ɔbaa anaa barima a ɛne mmarima asɛdeɛ sɛ ɔnwo no nkɔ, mmaa a ɔwɔ agyapadeɛ mmienu bɛtumi anya nnipa su ho su a ɛne mmaa deɛ no nkɔ. == N'abɔseɛ == Ababaawa atwerɛ wɔ borɔfo mu akɔ n'anim wɔ millennium firi wifmann<ref>wīfmann": Bosworth & Toller, ''Anglo-Saxon Dictionary'' (Oxford, 1898–1921) p. 1219. The spelling "wifman" also occurs: C.T. Onions, ''Oxford Dictionary of English Etymology'' (Oxford, 1966) p. 1011</ref> dekɔ wimmann kɔsi wumman, na  baa nnɛ sɛdeɛ yɛtwerɛ ababaawa. <ref>''Webster's New World Dictionary, Second College Edition'', entry for "woman".</ref>Wɔ borɔfo dada mu no, wifmann kyerɛ "ababaawa" (ne nkyerɛaseɛ tra ne sɛ "woman-person"), ɛna wer kyerɛ sɛ 'barima". Na mann wɔ "gender-neutral" nkyereaseyma nnipa, a ɛne Ɛnnɛ borɔfo"person" anaasɛ "obi"; sɛ, ɛtoa Nkraman conquest so, wɔhyɛɛ aseɛ di barima dii dwuma de tia "nnipa a ɔyɛ barima so", na 13th century awieɛ no, ɛhyɛɛ aseɛ de tete din wer dii dwuma. <ref>http://dictionary.reference.com/search?q=man</ref>Anom nyegyeɛ F a sɛ mereka a  yɛde yɛn densi yɛani so one M wɔ wifmann kɔɔ ɛnnɛ deɛ nom "ababaawa", saa ara na nea ɛdikan wɔ wif mu, a na ɛno nso kyerɛ "ababaawa", a ne nkyerɛaseɛ no bɛ yɛɛ ɔbaa a waware. Ɛyɛ nnaadaasɛm bi a ate atese sɛ edin ababaawa n'abɔseɛ no ne yafunu no bom. <ref>(Originally published in two volumes, 1895 and 1898, by The European Publishing Company.)</ref>Yafunu firi tete Borɔfo kasa "wamb" a ɛkyerɛ sɛ "aduru, awodeɛ" <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Online_Etymology_Dictionary</ref>(ɛkɔɔ ɛnɛ German tete din "wamme" a ɛfiri Old High German "wanna" a wɔde ma "afuro, paunch, lap").<ref>http://starling.rinet.ru/cgi-bin/response.cgi?single=1&basename=/data/ie/germet&text_number=%20562</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == q6r0fk5wbb0g7xup9lpabio86ou3mh8 132906 132905 2022-07-30T20:20:04Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki Ababaawa yɛ ɔbaa a ɔyɛ panin.<ref>https://books.google.com/books?id=_QGaoiFCIDMC&pg=PA1453</ref><ref>https://books.google.com/books?id=OA37DQAAQBAJ&pg=PA2539</ref>Wɔ mpanindie mu no, ɔbaa yɛ abaayewa(abɔfra a ɔyɛ ɔbaa anaasɛ nea waduru ne mpaninfie so).<ref>https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/girl?q=girl</ref> Ne dodoɔ kabea mmabaawa yɛ edin a wɔdi di dwuma wɔ ɔkasamu bi mu ye sɛ "women's Rights" de kyerɛ mmaa a ɛmfa ho ne wɔ mfeɛ. Mpempii no, mmabaawa ɛgyina hɔ ma X chromosomes firi wɔn awofoɔ hɔ, na wɔbɛtumi ayɛm asane awo wɔberɛ a waduru ne mpaninfie so de kɔpem sɛ ɔbɛtena bra. Nea ɛma mma no da nso wɔ ɔbaa no awodeɛ mu no yɛ adeɛ a ɛnni hɔ, SRY-gene wɔ sex chromosomes no mu biara.<ref>Passarge, Eberhard (2017). ''Color Atlas of Genetics''. Thieme. p. 362. ISBN 978-3132414402</ref> Nnoɔma a ɛwɔ mmaa nnipadua te sɛ ovaries, fallopian tubes, uterus, vagina, ne vulva yɛ adeɛ a ɛma wɔda nso wɔmmarima no nnipadua ho.Mmaa pelvic no trɛ, wɔn dwonku nso bae na wɔn nofo nso soso kyɛn mmarima mpaninfoɔ no. Mmaa nhyɛda nni nwii pii wɔ wɔn anim, na wɔn honam soso na wɔyɛ tietia na wɔn nnipadua mmobɔeɛ te sɛ mmarima. Wɔ nnipa abakɔsɛm mu no, tete no na nnipa su dwumadie no ma mmaa yɛ nnwuma ne akwanya pɔtee bi; akristofoɔ nkyerɛkyerɛ de mmara maa mmaa. Berɛ a akwansideɛ no refiri hɔ nkakrankakra wɔ 20th century wɔ mpɔtam pii mu no, mmabaawa nyaa nnwuma mu kwan ma no boro wɔn a wɔwɔ fie no deɛ ne kwan a wɔbɛfa so akɔ sukuu aduro akyire. Ntawantawa a akɔso tia mmaa, sɛ ɛfiri abusua mu anaa mpɔtam mu, wɔ abakɔsɛm pii na ɛyɛ adeɛ a mmarima na ɛyɛ saa adeɛ no. Wɔmma mmaa bi nyɛ wɔn mmaa asɛdeɛ. Anammɔntuo ne adwene a ɛmaa akyi ne sɛ wɔn nyinaa bɛyɛ pɛ. Mmaa a wɔ sesa ne nnipa su no wɔ adeɛ bi a ɛbɛkyerɛ sɛ ɔyɛ ɔbaa anaa barima a ɛne mmarima asɛdeɛ sɛ ɔnwo no nkɔ, mmaa a ɔwɔ agyapadeɛ mmienu bɛtumi anya nnipa su ho su a ɛne mmaa deɛ no nkɔ. == N'abɔseɛ == Ababaawa atwerɛ wɔ borɔfo mu akɔ n'anim wɔ millennium firi wifmann<ref>wīfmann": Bosworth & Toller, ''Anglo-Saxon Dictionary'' (Oxford, 1898–1921) p. 1219. The spelling "wifman" also occurs: C.T. Onions, ''Oxford Dictionary of English Etymology'' (Oxford, 1966) p. 1011</ref> dekɔ wimmann kɔsi wumman, na  baa nnɛ sɛdeɛ yɛtwerɛ ababaawa. <ref>''Webster's New World Dictionary, Second College Edition'', entry for "woman".</ref>Wɔ borɔfo dada mu no, wifmann kyerɛ "ababaawa" (ne nkyerɛaseɛ tra ne sɛ "woman-person"), ɛna wer kyerɛ sɛ 'barima". Na mann wɔ "gender-neutral" nkyereaseyma nnipa, a ɛne Ɛnnɛ borɔfo"person" anaasɛ "obi"; sɛ, ɛtoa Nkraman conquest so, wɔhyɛɛ aseɛ di barima dii dwuma de tia "nnipa a ɔyɛ barima so", na 13th century awieɛ no, ɛhyɛɛ aseɛ de tete din wer dii dwuma. <ref>http://dictionary.reference.com/search?q=man</ref>Anom nyegyeɛ F a sɛ mereka a  yɛde yɛn densi yɛani so one M wɔ wifmann kɔɔ ɛnnɛ deɛ nom "ababaawa", saa ara na nea ɛdikan wɔ wif mu, a na ɛno nso kyerɛ "ababaawa", a ne nkyerɛaseɛ no bɛ yɛɛ ɔbaa a waware. Ɛyɛ nnaadaasɛm bi a ate atese sɛ edin ababaawa n'abɔseɛ no ne yafunu no bom. <ref>(Originally published in two volumes, 1895 and 1898, by The European Publishing Company.)</ref>Yafunu firi tete Borɔfo kasa "wamb" a ɛkyerɛ sɛ "aduru, awodeɛ" <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Online_Etymology_Dictionary</ref>(ɛkɔɔ ɛnɛ German tete din "wamme" a ɛfiri Old High German "wanna" a wɔde ma "afuro, paunch, lap").<ref>http://starling.rinet.ru/cgi-bin/response.cgi?single=1&basename=/data/ie/germet&text_number=%20562</ref> Edin Ahodoɔ a wɔde di dwuma Ababaawayɛ yɛ berɛ a ɔbaa afiri ne mmabunu berɛ kɔ mpanin mu.Aman ahodoɔ wɔ mmara ahodoɔ, nanso mfeɛ du nwɔtwe yɛ mfeɛ a yɛsusua sɛ obi anyini. <ref>https://www.telegraph.co.uk/news/health/news/7824699/Girls-now-reaching-puberty-before-10-a-year-sooner-than-20-years-ago.html</ref>Wobɛtumi de edin ababaawa adi dwuma baabi ara de akyerɛ ɔbaa, anaasɛ ɔbaa a wanyini sɛdeɛ ɛne abayewa da nso no. Abayewa kyerɛ sɛ obi a ɔsua wɔ borɔfo mu; <ref>Used in Middle English from c. 1300, meaning 'a child of either sex, a young person'. Its derivation is uncertain, perhaps from an Old English word which has not survived: another theory is that it developed from Old English 'gyrela', meaning 'dress, apparel': or was a diminutive form of a borrowing from another West Germanic Language. (Middle Low German has Gör, Göre, meaning 'girl or small child'.) "girl, n.". OED Online. September 2013. Oxford University Press. 13 September 2013</ref>na 16th century ahyɛaseɛ na ɛba bɛyɛɛ abayewa a ɔyɛ ɔbaa.<ref>By late 14th century a distinction was arising between female children, often called 'gay girls' – and male, or 'knave girls' -: a1375 William of Palerne (1867) l. 816 ' Whan þe gaye gerles were in-to þe gardin come, Faire floures þei founde.' ('When the gay girls came into the garden, Fair flowers they found.') By the 16th century, the unsupported word had begun to mean specifically a female: 1546 J. Heywood Dialogue Prouerbes Eng. Tongue i. x. sig. D, 'The boy thy husbande, and thou the gyrle his wyfe.' The usage meaning 'child of either sex' survived much longer in Irish English. "girl, n.". OED Online. September 2013. Oxford University Press. 13 September 2013</ref> Abayewa yɛ edin a wɔde frɛ ɔbaa a ɔsua a ɔwaree; ne saa nti wɔ afe apem ahankron ne aduoson mu no, mmaa binom ne wɔn pere saa edin no so ɛfiri sɛ edin a yɛde frɛ obi a wanyini paa tia obi. Bio, ɛnɛ edin bi te sɛ abayewa (anaa nea ɛne no sɛ wɔ kasa foforɔ) yɛ din a wɔda so de frɛ obi a ɔnwaree da; ne saa nti wɔfrɛ din no de gyegye wɔn ani ma no bɛyɛ borɔfo kasa abaawa a atwam.Yɛwɔ edin ahodoɔ pii a yɛde frɛ ababaawa. Edin "ɔbaa" kyerɛ ɔkwan a obi fa so yɛ ɔbaa; "femininity" kyerɛ mmaa su a wɔda no adi wɔ dwumadie bi a wɔde ama no; == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == ssombahddhtfy6f14foocdgkwra53j3 132907 132906 2022-07-30T20:20:40Z AC Krah 10338 /* Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ */ wikitext text/x-wiki '''Ababaawa''' yɛ ɔbaa a ɔyɛ panin.<ref>https://books.google.com/books?id=_QGaoiFCIDMC&pg=PA1453</ref><ref>https://books.google.com/books?id=OA37DQAAQBAJ&pg=PA2539</ref>Wɔ mpanindie mu no, ɔbaa yɛ abaayewa(abɔfra a ɔyɛ ɔbaa anaasɛ nea waduru ne mpaninfie so).<ref>https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/girl?q=girl</ref> Ne dodoɔ kabea mmabaawa yɛ edin a wɔdi di dwuma wɔ ɔkasamu bi mu ye sɛ "women's Rights" de kyerɛ mmaa a ɛmfa ho ne wɔ mfeɛ. Mpempii no, mmabaawa ɛgyina hɔ ma X chromosomes firi wɔn awofoɔ hɔ, na wɔbɛtumi ayɛm asane awo wɔberɛ a waduru ne mpaninfie so de kɔpem sɛ ɔbɛtena bra. Nea ɛma mma no da nso wɔ ɔbaa no awodeɛ mu no yɛ adeɛ a ɛnni hɔ, SRY-gene wɔ sex chromosomes no mu biara.<ref>Passarge, Eberhard (2017). ''Color Atlas of Genetics''. Thieme. p. 362. ISBN 978-3132414402</ref> Nnoɔma a ɛwɔ mmaa nnipadua te sɛ ovaries, fallopian tubes, uterus, vagina, ne vulva yɛ adeɛ a ɛma wɔda nso wɔmmarima no nnipadua ho.Mmaa pelvic no trɛ, wɔn dwonku nso bae na wɔn nofo nso soso kyɛn mmarima mpaninfoɔ no. Mmaa nhyɛda nni nwii pii wɔ wɔn anim, na wɔn honam soso na wɔyɛ tietia na wɔn nnipadua mmobɔeɛ te sɛ mmarima. Wɔ nnipa abakɔsɛm mu no, tete no na nnipa su dwumadie no ma mmaa yɛ nnwuma ne akwanya pɔtee bi; akristofoɔ nkyerɛkyerɛ de mmara maa mmaa. Berɛ a akwansideɛ no refiri hɔ nkakrankakra wɔ 20th century wɔ mpɔtam pii mu no, mmabaawa nyaa nnwuma mu kwan ma no boro wɔn a wɔwɔ fie no deɛ ne kwan a wɔbɛfa so akɔ sukuu aduro akyire. Ntawantawa a akɔso tia mmaa, sɛ ɛfiri abusua mu anaa mpɔtam mu, wɔ abakɔsɛm pii na ɛyɛ adeɛ a mmarima na ɛyɛ saa adeɛ no. Wɔmma mmaa bi nyɛ wɔn mmaa asɛdeɛ. Anammɔntuo ne adwene a ɛmaa akyi ne sɛ wɔn nyinaa bɛyɛ pɛ. Mmaa a wɔ sesa ne nnipa su no wɔ adeɛ bi a ɛbɛkyerɛ sɛ ɔyɛ ɔbaa anaa barima a ɛne mmarima asɛdeɛ sɛ ɔnwo no nkɔ, mmaa a ɔwɔ agyapadeɛ mmienu bɛtumi anya nnipa su ho su a ɛne mmaa deɛ no nkɔ. == N'abɔseɛ == Ababaawa atwerɛ wɔ borɔfo mu akɔ n'anim wɔ millennium firi wifmann<ref>wīfmann": Bosworth & Toller, ''Anglo-Saxon Dictionary'' (Oxford, 1898–1921) p. 1219. The spelling "wifman" also occurs: C.T. Onions, ''Oxford Dictionary of English Etymology'' (Oxford, 1966) p. 1011</ref> dekɔ wimmann kɔsi wumman, na  baa nnɛ sɛdeɛ yɛtwerɛ ababaawa. <ref>''Webster's New World Dictionary, Second College Edition'', entry for "woman".</ref>Wɔ borɔfo dada mu no, wifmann kyerɛ "ababaawa" (ne nkyerɛaseɛ tra ne sɛ "woman-person"), ɛna wer kyerɛ sɛ 'barima". Na mann wɔ "gender-neutral" nkyereaseyma nnipa, a ɛne Ɛnnɛ borɔfo"person" anaasɛ "obi"; sɛ, ɛtoa Nkraman conquest so, wɔhyɛɛ aseɛ di barima dii dwuma de tia "nnipa a ɔyɛ barima so", na 13th century awieɛ no, ɛhyɛɛ aseɛ de tete din wer dii dwuma. <ref>http://dictionary.reference.com/search?q=man</ref>Anom nyegyeɛ F a sɛ mereka a  yɛde yɛn densi yɛani so one M wɔ wifmann kɔɔ ɛnnɛ deɛ nom "ababaawa", saa ara na nea ɛdikan wɔ wif mu, a na ɛno nso kyerɛ "ababaawa", a ne nkyerɛaseɛ no bɛ yɛɛ ɔbaa a waware. Ɛyɛ nnaadaasɛm bi a ate atese sɛ edin ababaawa n'abɔseɛ no ne yafunu no bom. <ref>(Originally published in two volumes, 1895 and 1898, by The European Publishing Company.)</ref>Yafunu firi tete Borɔfo kasa "wamb" a ɛkyerɛ sɛ "aduru, awodeɛ" <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Online_Etymology_Dictionary</ref>(ɛkɔɔ ɛnɛ German tete din "wamme" a ɛfiri Old High German "wanna" a wɔde ma "afuro, paunch, lap").<ref>http://starling.rinet.ru/cgi-bin/response.cgi?single=1&basename=/data/ie/germet&text_number=%20562</ref> == Edin Ahodoɔ a wɔde di dwuma == Ababaawayɛ yɛ berɛ a ɔbaa afiri ne mmabunu berɛ kɔ mpanin mu.Aman ahodoɔ wɔ mmara ahodoɔ, nanso mfeɛ du nwɔtwe yɛ mfeɛ a yɛsusua sɛ obi anyini. <ref>https://www.telegraph.co.uk/news/health/news/7824699/Girls-now-reaching-puberty-before-10-a-year-sooner-than-20-years-ago.html</ref>Wobɛtumi de edin ababaawa adi dwuma baabi ara de akyerɛ ɔbaa, anaasɛ ɔbaa a wanyini sɛdeɛ ɛne abayewa da nso no. Abayewa kyerɛ sɛ obi a ɔsua wɔ borɔfo mu; <ref>Used in Middle English from c. 1300, meaning 'a child of either sex, a young person'. Its derivation is uncertain, perhaps from an Old English word which has not survived: another theory is that it developed from Old English 'gyrela', meaning 'dress, apparel': or was a diminutive form of a borrowing from another West Germanic Language. (Middle Low German has Gör, Göre, meaning 'girl or small child'.) "girl, n.". OED Online. September 2013. Oxford University Press. 13 September 2013</ref>na 16th century ahyɛaseɛ na ɛba bɛyɛɛ abayewa a ɔyɛ ɔbaa.<ref>By late 14th century a distinction was arising between female children, often called 'gay girls' – and male, or 'knave girls' -: a1375 William of Palerne (1867) l. 816 ' Whan þe gaye gerles were in-to þe gardin come, Faire floures þei founde.' ('When the gay girls came into the garden, Fair flowers they found.') By the 16th century, the unsupported word had begun to mean specifically a female: 1546 J. Heywood Dialogue Prouerbes Eng. Tongue i. x. sig. D, 'The boy thy husbande, and thou the gyrle his wyfe.' The usage meaning 'child of either sex' survived much longer in Irish English. "girl, n.". OED Online. September 2013. Oxford University Press. 13 September 2013</ref> Abayewa yɛ edin a wɔde frɛ ɔbaa a ɔsua a ɔwaree; ne saa nti wɔ afe apem ahankron ne aduoson mu no, mmaa binom ne wɔn pere saa edin no so ɛfiri sɛ edin a yɛde frɛ obi a wanyini paa tia obi. Bio, ɛnɛ edin bi te sɛ abayewa (anaa nea ɛne no sɛ wɔ kasa foforɔ) yɛ din a wɔda so de frɛ obi a ɔnwaree da; ne saa nti wɔfrɛ din no de gyegye wɔn ani ma no bɛyɛ borɔfo kasa abaawa a atwam.Yɛwɔ edin ahodoɔ pii a yɛde frɛ ababaawa. Edin "ɔbaa" kyerɛ ɔkwan a obi fa so yɛ ɔbaa; "femininity" kyerɛ mmaa su a wɔda no adi wɔ dwumadie bi a wɔde ama no; == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 37iz69krtg14j7qu1sa7lut7bjt6lrg