Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.39.0-wmf.23 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Gadget Gadget talk Gadget definition Gadget definition talk Ukrainian 0 2979 133227 63100 2022-08-07T07:31:05Z Mashkawat.ahsan 16052 Video #WPWP wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:Ukrainians en.svg|thumb|right|250px]] '''Ukrainian'''({{Audio|tw-Ukrainian.ogg|pronounciation of "Ukrainian"}}) yε Kasa wo [[Ukraine]] man mu. [[Moldova]], [[Russia]], [[Belarussia]], [[Poland]] foo nso ka Kasa yi bi. [[File:WIKITONGUES- Vira speaking Ukrainian.webm|thumb|250px|Ukrainian]] [[Category:Kasa]] [[Category:Ukraine]] 0thvnyxhwd5ibmfjmjkdum7jca1uen1 Azonto 0 6039 133228 62038 2022-08-07T07:38:48Z Mashkawat.ahsan 16052 image #WPWP wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:Ghanaians dancing azonto.png|thumb|200px|right|Azonto]] '''Azonto'''({{Audio|tw-Azonto.ogg|pronounciation of "Azonto"}}) yɛ asa ne nwom a n'ahyɛaseɛ firi [[Gaana|Ghana]]<ref>"Ghana's new dance craze - the Azonto". ''BBC News''. Archived from the original on 2019-05-01. Retrieved 2019-04-30.</ref>. [[Gaana|Ghana]] News Agency kyerɛ mu wɔ wɔn nhwehwɛmu mu sɛ Azonto ne Gafoɔ asa a yɛfrɛ no Kpanlogo, a ɛyɛ wɔn a wɔtete mpo ano no bi te sɛ Chorkor, James Town, Teshie, Nungua ne Tema foɔ Greater Accra mantam no mu asa titire<ref>"Ghana’s Azonto Dance hit global entertainment stage". ''ghananewsagency.org''. Archived from the original on 2015-04-05. Retrieved 2020-04-29.</ref>. Nkyerɛkyerɛmu pii no ara kyerɛ sɛ Azonto din pa ara ne 'Apaa' wɔ saa nkuro yi mu<ref>"Azonto - The New Music and Dance Craze in Ghana". ''Modern Ghana''. Archived from the original on 2020-04-01. Retrieved 2020-04-29.</ref>. saa Apa asa yi, wɔ Azonto asa no nsɛsoɔ a, yɛtoto yɛn nsa a ɛkyerɛ nnoɔma a yɛyɛ no daa ne daa wɔ yɛn asetena mu titire ne deɛ ɛkasa fa nnipa asetena mu nsɛm ho<ref>Mark, Monica (3 September 2012). "Ghana's Azonto craze takes over dancefloors across the world". ''The Guardian''. Retrieved 29 April 2020.</ref>, anaa ɔyɛkyerɛ bi a ɛbɛma ahwɛfoɔ ne atiefoɔ aniagye. Wodikan tu anammɔn baako anaa mmienu nanso akɔ anim abɛyɛ beberee na ɛbi nso abɛyɛ nsɛnkwaa.<ref>Aidoo, Kwame. "The Best Places to Learn the Azonto Dance in Ghana". ''Culture Trip''. Archived from the original on 2019-05-01. Retrieved 2019-05-01.</ref>Sɛdeɛ abibire asa bebree teɛ no,sɛ woresa Azonto a wobɛhu wo kotodwe na wo hips nso redi adaneadane. Asa no atrɛ afiri nketewa mu kɔ sereɛ nneyɛɛ bi te sɛ woreto nnoɔma, woresi nnoɔma, woretwi kaa, woreko, worebɔ mpaeɛ, woredware wɔ nsuo mu ne nea ɛkeka ho.<ref>Stephen Atta Owusu (4 February 2012). "Azonto - The New Music and Dance Craze in Ghana". modernghana.com. Archived from the original on 16 April 2013. Retrieved 19 June 2013.</ref> == Abakwasɛm == Azonto yɛ nkitahodie asa bi a yɛ gyedi sɛ ɛfiri "Apaa" a ɛkyerɛ sɛ “yɛ adwuma”. Na wɔde Apaa kyerɛ adwuma ko a nnipa biara yɛ. Azonto asa anyini agya ahyɛnsodeɛ bi ato hɔ. Ɛno akyire no asa no maa [[Gaana|Ghana]]<nowiki/>foɔ pii adwene baa so. Wɔ afe korɔ no ara mu wɔ (mfeɛ mpem mmienu ne du mmiɛnsa) mu no,<ref>Ghana's new dance craze - the Azonto". ''BBC News''. Archived from the original on 2019-05-01. Retrieved 2019-05-01.</ref> na [[Gaana|Ghana]]<nowiki/>foɔ pii noa nnwom yɛ Azonto asa nkoa ɛna ɛno akyire no ɛtrɛ kɔɔ Abibirem aman ahodoɔ pii so ne wiase no bi so. <ref>Could Ghana's new Azonto dance craze take over the world?" Archived 2016-03-10 at the Wayback Machine BBC News, 18 June 2012.</ref>Nnwomtoni a wagye din na ɔyɛ nhwehwɛmu a yɛfrɛ no Jesse Weaver Shipley kyerɛ sɛ biribi te sɛ hiplife, Azonto na ama ne nkyerɛaseɛ akɔ aburokyire. Ghanafoɔ a ɛwɔ ha no na ama wɔn a ɛwɔ aburokyire ahunu Azonto asa.<ref>Shipley, J. W. (2013), "Transnational circulation and digital fatigue in Ghana's Azonto dance craze", ''American Ethnologist'', '''40''' (2): 362–381, doi:10.1111/amet.12027</ref> == Din a nnwom no agye wɔ amanɔne. == Yɛbɛtumi baa berɛ a R2Bees de nnwom "Azonto" baeɛ nanso Guru nwom Lapaz Toyota bɛdii hene wɔ so maa ɛno akyire na NshonnaMusick a ɔboa ma wɔde nwom pii nso de nnwom "You Go Kill Me" baeɛ a na Sarkodie (rapper) ne EL (rapper) wɔ so. Ɛbɛgyedin wɔ abɛɛfo ntentan so berɛ a wɔde nwom no asaeɛ a fast-pace tempos, home-made dance instructional de too abɛɛfo ntentan baako a wɔfrɛ no Youtube wɔ berɛ a obia anse wɔn, ɛna asa kuo ne [[Gaana|Ghana]]<nowiki/>foɔ pii de wɔn ho gyee mu, ne Abibifoɔ a ɛte UK, Germany ne U.S. <ref>Monica Mark (3 September 2012). "Ghana's Azonto craze takes over dancefloors across the world". ''The Guardian''. Archived from the original on 3 February 2014. Retrieved 29 August 2013</ref> Ɛnam sɛ [[Gaana|Ghana]]<nowiki/>foɔ pii no ara kɔ abɛɛfo ntentan paa nti ɛnam so maa Azonto nwom no trɛɛ yie, na ɛbɛyɛɛ abibirem amammerɛ. Sɛdeɛ nsɛntwerɛfoɔ si maa nwom no trɛ kɔɔ soro. Azonto yɛ nnwom a ɛgyee din paa wɔ abɛɛfo ntentan so, adeɛ baako ɛmaa anwomtofoɔ de wɔn ho gyee mu, wei na ɛdaa edin no kaa ɔman no mu.Saa nkitahodie ama no aka ha, ɛna ayɛ sɛ aha na nnwom no firi. Ntɔtɔfewa a ɛrenyini no nso abɛ hunu sɛ abɛyɛ adeɛ a ɛka yɛn amammerɛ ho, te sɛ Azonto, a ɛtrɛ faa abɛɛfo ntentan so. Ɛne sɛ Azonto bɛtumi atrɛ akɔ baabi ara wɔ berɛ ɛfiri baabi na ɛbaeɛ.<ref>Shipley, Jesse Weaver. "Transnational circulation and digital fatigue in Ghana's Azonto dance craze" <nowiki>https://anthrosource.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/amet.12027</nowiki></ref> == Nnwom Ahodoɔ. == {| class="wikitable sortable" |+The Most Popular Azonto Tracks of 2012 !Track Title !Artiste !Album Title |- |"Lapaz Toyota" |Guru | |- |"You Go Kill Me" |Sarkodie (featuring E.L) | |- |"Dangerous" |Sarkodie | |- |"Zooze" |Koo Maanu (featuring No-Tyme) | |- |"Move To The Gyal Dem" |Donae'o (featuring Sarkodie) | |- |"Aboodatoi" |Gasmilla | |- |"Chop Kenkey" |Joey B | |- |"Twame Lala" |Stay Jay | |- |"Obuu Mo" |E.L | |- |"Kaluu" |E.L | |- |"Yenko Nkoaa" |Eduwodzi (featuring Stay J) | |- |"Azonto" |Fuse ODG (featuring Itz Tiffany) | |- |"Kolom" |Buk Bak | |- |"Sokode" |Keche | |- |"Body Lotion" |Keche | |- |"Azonto Ghost" |Bisa Kdei | |- |"Aluguntugui" |Keche | |- |"Moko Ni" |4x4 | |- |"Antenna" |Fuse ODG | |- |"Seke" |Dr Slim (featuring Double) | |- |"Ayi" |Criss Waddle (featuring Bisa Kdei) | |- |"Azonto" |Wizkid | |- |<nowiki>'"Azonto''</nowiki> |R2BEES |} == NNWOMA A MENYAA MMOA FIRII MU == l77s9pdfer06skaf72h6s4dejhmsbdl Dwumadini nkitahode:MdsShakil/header 3 13665 133211 2022-08-06T16:46:51Z Pathoschild 472 create header for talk page ([[m:Synchbot|requested by MdsShakil]]) wikitext text/x-wiki <div style="display: flex; flex-wrap: wrap; justify-content: center; align-items: center; margin: 16px 0; border: 1px solid #aaaaaa;"> <div style="padding: 12px;">[[File:Circle-icons-megaphone.svg|75px|link=[[m:User_talk:MdsShakil]]]]</div> <div style="flex: 1; padding: 12px; background-color: #dddddd; color: #555555;"> <div style="font-weight: bold; font-size: 150%; color: red; font-family: 'Comic Sans MS'">Welcome to my talk page!</div> <div style="max-width: 700px">Hey! I am Shakil Hosen. I patrol many projects, and where I don't know the language I only act in cases of serious vandalism. If you think I have done anything wrong, feel free to [[m:User talk:MdsShakil|message me]] on Meta wiki. If you don't like that you can leave me messages here too, but since I do not watch all of my talk pages, your message might not get a timely response. Thanks! [[File:Face-smile.svg|18px|link=[[m:User:MdsShakil]]]]</div> </div> </div> 6ns6eellkw7iqc4yteyjnszfjmo2yio Dwumadini nkitahode:MdsShakil 3 13666 133212 2022-08-06T18:15:52Z Pathoschild 472 add talk page header ([[m:Synchbot|requested by MdsShakil]]) wikitext text/x-wiki {{User talk:MdsShakil/header}} tbo8m2n1p4y1shpmyu07h1k0g9pq65d Theodosia Salome Okoh 0 13667 133213 2022-08-06T21:27:37Z Charity00 10661 Me the atwerɛ yi wikitext text/x-wiki '''Theodosia Salome Okoh''' (wɔwoo no 13 Ɔbɛnem 1922 – 19 Ɔpɛpɔn 2015)[4] yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo ne adwumfo a wonim no sɛ ɔyɛɛ Ghana ɔman frankaa wɔ afe 1957 mu.[5] Ɔde n’adwinni ahorow no kyerɛe wɔ amanaman ntam.[6] Ɔsan nso dii dwuma titiriw wɔ hockey nkɔso mu wɔ Ghana.[7] kaujp7h6izsfusrqkhb8ncwh5mujgjv 133214 133213 2022-08-06T21:36:54Z Charity00 10661 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki '''Theodosia Salome Okoh''' (wɔwoo no 13 Ɔbɛnem 1922 – 19 Ɔpɛpɔn 2015)[4] yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo ne adwumfo a wonim no sɛ ɔyɛɛ Ghana ɔman frankaa wɔ afe 1957 mu.[5] Ɔde n’adwinni ahorow no kyerɛe wɔ amanaman ntam.[6] Ɔsan nso dii dwuma titiriw wɔ hockey nkɔso mu wɔ Ghana.[7] == Mfe a edi kan ne nhomasua == Wɔwoo no sɛ Theodosia Salome Abena Kumea Asihene wɔ Effiduase[8] maa Ɔsɔfo Panyin Emmanuel Victor Asihene, kan Presbyterian Asɔre a ɛwɔ Ghana no sohwɛfo, ne Madam Dora Asihene, a wɔn baanu nyinaa fi Anum wɔ Asuogyaman Mantam mu wɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. 9] . Ná ɔyɛ mmofra baawɔtwe no mu nea ɔto so anan. Ɔnyaa hokwan ne n’agya tutuu akwan twaa Ghana ne amannɔne.[10] Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Ashanti Efiduasi Mfitiaseɛ Sukuu mu, ɔtoaa so kɔɔ Basel Mission Mfinimfini, Mpanyimfo ne Akyerɛkyerɛfoɔ Nteteeɛ Sukuu a ɛwɔ Agogo ne afei Achimota Sukuu, faako a ɔnyaa mfeɛ mmiɛnsa nteteeɛ wɔ Fine Art mu. == Adwumayɛ ho == Bere a wɔbɔɔ Ghana Ahofadi fi Britania ho dawuru sɛ ɛho hia sɛ wonya frankaa foforo no, ɔde ne mfonini no kɔe, a ɔman no ɔmampanyin a odi kan Kwame Nkrumah gye toom sɛ Ghana ɔman frankaa fi 6 March 1957. Sɛnea ɔkyerɛkyerɛɛ mu wɔ nsɛmbisa mu no: "Mesii kɔla mmiɛnsa a ɛyɛ kɔkɔɔ, sika kɔkɔɔ ne ahabammono no ho gyinaeɛ ɛnam Ghana asase ho nsɛm nti. Ghana da ɔhyew mu na afifideɛ a ɛyɛ fɛ ahyira so. Kɔla Sika kɔkɔɔ no nyaa nkɛntɛnsoɔ wɔ yɛn abɔdeɛ a ɛwɔ aboɔden aboɔ mu no so." nsase ne Kɔkɔɔ kae wɔn a wowuwui anaa wɔyɛɛ adwuma maa ɔman no ahofadi. Afei nsoromma a ɛyɛ ankonam a ɛwɔ nsensanee anum a ɛyɛ Afrika ahofadi ne biakoyɛ ho sɛnkyerɛnne wɔ apereperedi a wɔde ko tia atubrafo no mu...."[12][13] Theodosia Okoh na ɔyɛ ɔbaa a odi kan a ɔyɛ Ghana Hockey Fekuo no guamtrani na akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ghana Hockey Fekuo no Titenani bɛboro mfeɛ aduonu,[3] na ɛyɛ ne berɛ mu na Ghana dii kan fataeɛ maa Hockey Wiase Kupɔn ne Olimpik Agumadi no nyinaa. [14] . Ohene Djan too no din sɛ "the Joan of Arc of Ghana hockey" "efisɛ ɔsɔre kɔɔ adeyɛ no mu sɛ ɔrebegye Ghana hockey bere a na mmarima rehinhim na wɔrehinhim wɔ agodie no nkɔso ho no. Eyi nso ne nea enti a wɔtoo Ɔman Hockey Agumadibea no din." n'akyi wɔ afe 2004 mu".[15] Na ɔyɛ obi a ɔde bere tenten aboa Ghana Agumadi Akyerɛwfo Fekuw no.[8][16] ny9sl2ywfob8612zxbytnyahki5laws 133215 133214 2022-08-06T21:42:54Z Charity00 10661 Me de atwerɛ ka ho wikitext text/x-wiki '''Theodosia Salome Okoh''' (wɔwoo no 13 Ɔbɛnem 1922 – 19 Ɔpɛpɔn 2015)[4] yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo ne adwumfo a wonim no sɛ ɔyɛɛ Ghana ɔman frankaa wɔ afe 1957 mu.[5] Ɔde n’adwinni ahorow no kyerɛe wɔ amanaman ntam.[6] Ɔsan nso dii dwuma titiriw wɔ hockey nkɔso mu wɔ Ghana.[7] == Mfe a edi kan ne nhomasua == Wɔwoo no sɛ Theodosia Salome Abena Kumea Asihene wɔ Effiduase[8] maa Ɔsɔfo Panyin Emmanuel Victor Asihene, kan Presbyterian Asɔre a ɛwɔ Ghana no sohwɛfo, ne Madam Dora Asihene, a wɔn baanu nyinaa fi Anum wɔ Asuogyaman Mantam mu wɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. 9] . Ná ɔyɛ mmofra baawɔtwe no mu nea ɔto so anan. Ɔnyaa hokwan ne n’agya tutuu akwan twaa Ghana ne amannɔne.[10] Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Ashanti Efiduasi Mfitiaseɛ Sukuu mu, ɔtoaa so kɔɔ Basel Mission Mfinimfini, Mpanyimfo ne Akyerɛkyerɛfoɔ Nteteeɛ Sukuu a ɛwɔ Agogo ne afei Achimota Sukuu, faako a ɔnyaa mfeɛ mmiɛnsa nteteeɛ wɔ Fine Art mu. == Adwumayɛ ho == Bere a wɔbɔɔ Ghana Ahofadi fi Britania ho dawuru sɛ ɛho hia sɛ wonya frankaa foforo no, ɔde ne mfonini no kɔe, a ɔman no ɔmampanyin a odi kan Kwame Nkrumah gye toom sɛ Ghana ɔman frankaa fi 6 March 1957. Sɛnea ɔkyerɛkyerɛɛ mu wɔ nsɛmbisa mu no: "Mesii kɔla mmiɛnsa a ɛyɛ kɔkɔɔ, sika kɔkɔɔ ne ahabammono no ho gyinaeɛ ɛnam Ghana asase ho nsɛm nti. Ghana da ɔhyew mu na afifideɛ a ɛyɛ fɛ ahyira so. Kɔla Sika kɔkɔɔ no nyaa nkɛntɛnsoɔ wɔ yɛn abɔdeɛ a ɛwɔ aboɔden aboɔ mu no so." nsase ne Kɔkɔɔ kae wɔn a wowuwui anaa wɔyɛɛ adwuma maa ɔman no ahofadi. Afei nsoromma a ɛyɛ ankonam a ɛwɔ nsensanee anum a ɛyɛ Afrika ahofadi ne biakoyɛ ho sɛnkyerɛnne wɔ apereperedi a wɔde ko tia atubrafo no mu...."[12][13] Theodosia Okoh na ɔyɛ ɔbaa a odi kan a ɔyɛ Ghana Hockey Fekuo no guamtrani na akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ghana Hockey Fekuo no Titenani bɛboro mfeɛ aduonu,[3] na ɛyɛ ne berɛ mu na Ghana dii kan fataeɛ maa Hockey Wiase Kupɔn ne Olimpik Agumadi no nyinaa. [14] . Ohene Djan too no din sɛ "the Joan of Arc of Ghana hockey" "efisɛ ɔsɔre kɔɔ adeyɛ no mu sɛ ɔrebegye Ghana hockey bere a na mmarima rehinhim na wɔrehinhim wɔ agodie no nkɔso ho no. Eyi nso ne nea enti a wɔtoo Ɔman Hockey Agumadibea no din." n'akyi wɔ afe 2004 mu".[15] Na ɔyɛ obi a ɔde bere tenten aboa Ghana Agumadi Akyerɛwfo Fekuw no.[8][16] == Ankorankoro asetra == Ɔwaree Enoch Kwabena Okoh,[17] Ɔman Adwumayɛfoɔ Panyin wɔ Kwame Nkrumah nnisoɔ mu wɔ 1960 mfeɛ no mu,[9] na ɔwoo mma mmiɛnsa: E. Kwasi Okoh, Stanley Kwame Okoh ne Theodosia Amma Jones-Quartey.[18] == Owu == Owui wɔ 19 Ayɛwohomumɔ 2015 wɔ Narh-Bita Ayaresabea wɔ Tema wɔ yareɛ tiawa bi akyi, a na wadi mfeɛ 92.[19] Ɔmampanyin John Dramani Mahama kyerɛɛ sɛ ɛsɛ sɛ frankaa nyinaa tu wɔ fã mast nnansa, efi ase fi Yawda, 21 April, de hyɛ no anuonyam.[20][21][22] Asɛm bi a Minister of Communications Edward Omane Boamah de ne nsa hyɛɛ ase no kae sɛ akwankyerɛ no yɛ "de hyɛ Ghanani soronko yi anuonyam", na ɛsan kae sɛ: "Aban no gye Awuraa Okoh tom wɔ ne ntoboa a ɛsom bo a ɔde mae wɔ yɛn man kyekye mmɔdenbɔ mu no ho. Gye a wogye tom ntɛm ara a yɛn man no nya no." wiase nyinaa nam frankaa soronko a ɔyɛ maa yɛn no so ahyɛ ne gyinabea wɔ abakɔsɛm mu sɛ Ghana abakɔsɛm mu ade kɛse.... Ne talente, nsiyɛ ne n’asɛyɛde ho adwene a ɔwɔ ma Ghana bɛkɔ so de nhyɛso ama Ghanafo na ayɛ nhwɛso twe adwene si ɔsom adwuma mu ma ɔman no."[22] == Abasobɔdeɛ Ahodoɔ == === Abasobɔde ahorow === Ɔman no maa Theodosia Okoh Grand Medal (GM), ne abasobɔde ahorow bi a efi ahyehyɛde afoforo a ɛwɔ ɔman no mu. Ɔnyaa nsɛm a wɔafa aka afi Ghana Broadcasting Corporation ne National Sports Awards hɔ wɔ afe 2004 mu, ne abasobɔdeɛ a ɛfiri Sport Writers Association of Ghana ne abasobɔdeɛ a ɛfiri TV Africa series Obaa Mbo hɔ. == Agyapade == Wɔde ne din too Accra hockey abɔnten so de kyerɛɛ ne mmoa a ɔde mae wɔ agodie no mu,[16] na wɔ afe 2013 mu no wɔdan gyinaesi bi a wɔde too Theodosia Okoh Hockey Agumadibea no din foforo.[16][23] Asuogyaman Mantam Nhyiam a ɛwɔ Apuei Fam Mantam mu no asi anim a ɛyɛ fɛ de ahyɛ no anuonyam wɔ Anum, ne kurom.[9] Okoh banana, animator/ɔkwankyerɛfo Ian Jones-Quartey, de nipa Nanefua Pizza a ɛwɔ Cartoon Network animated show Steven Universe mu no gyinaa ne so.[24] == Osuahu a ɛba akyiri wɔ asetra muE == Ansa na ɔrewu no, odii awerɛhow wɔ nsakrae a ɛbaa Ɔman Hockey Agumadibea no fii ne din so (kɔyɛɛ "John Evans Atta Mills Ɔman Hockey Agumadibea") bere a na ɔda so te ase no ho.[25 kdcoxvhs7fwiu08mr4493knvwigevji 133216 133215 2022-08-06T21:51:33Z Charity00 10661 wikitext text/x-wiki '''Theodosia Salome Okoh''' (wɔwoo no 13 Ɔbɛnem 1922 – 19 Ɔpɛpɔn 2015)[4] yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo ne adwumfo a wonim no sɛ ɔyɛɛ Ghana ɔman frankaa wɔ afe 1957 mu.[5] Ɔde n’adwinni ahorow no kyerɛe wɔ amanaman ntam.[6] Ɔsan nso dii dwuma titiriw wɔ hockey nkɔso mu wɔ Ghana.[7] {{Nkyerɛkyerɛmu tiawa|Ghana ɔman frankaa ho adwini}} {{fa dmy nna di dwuma|date=August 2022}} {{Infobox nipa | din = Teodosia Salome Okoh | kurom_din = | kurom_din_lang = | image = <!-- edin no ara kwa, a Fael: anaa Mfonini: nnianim anaasɛ ɛka [[brackets]] --> ho | mfonini_kɛse = | alt = | asɛm a ɛwɔ ase = | awo_din = Teodosia Salome Abena Kumea Asihene | birth_date = {{Awoda|1922|06|13|df=y}}<ref din="mfonini">{{fa wɛb | nea edi kan1=Andoh | last1=Charles a ɔyɛ ɔbaabun | url=https://www.graphic.com.gh/features/features/theodosia-okoh-dan-92-na-da so ara-tu-kɔ soro wɔ-ghana frankaa-no.html | title=Theodosia Okoh adi mfeɛ 92 na ɔda so ara tu kɔ soro Ghana frankaa | publisher=graphic.com.gh |date=12 Ɔbɛnem 2014|da a wɔde kɔ hɔ=13 Ɔbɛnem 2014}}</ref> | awo_beae = [[Effiduase]], [[Sika Mpoano (Britania atubraman)|Sika Mpoano]]. | death_date = {{owuo da ne mfeɛ |2015|04|19|1922|06|13|df=y}}<ref din="citideath">{{fa wɛb | url=http://citifmonline.com/2015/04/19/theodosia-okoh-wu-bere-92/#sthash.J7Zj6x1D.dpbs | title=Theodosia Okoh wui bere a wadi mfe 92 | ɔdawurubɔfo=Citifmonline | date=20 Ɔpɛpɔn 2015 | access-date=19 Ɔpɛpɔn 2015 | url-status=owuo | archiveurl=https://web.archive.org/web/20150427170344/http://citifmonline.com/2015/04/19/theodosia-okoh-wu-wɔ-mfe-92/#sthash.J7Zj6x1D.dpbs | archivedate=27 Ɔpɛpɔn 2015 }}</ref> | owu_bea = [[Tema|Tema, Ghana]]. | nkaedum = | ɔman a obi fi mu = | edin_afoforo = | ɔman bayɛ = [[Ghana]]. | nhomasua = | alma_asɛm no = | adwuma a wɔyɛ = | known_for = Nsusuwii a ɛfa [[frankaa]] a ɛwɔ [[Ghana]] ho. | notable_works = [[Ghana frankaa|Ghana ɔman frankaa]]. | title = [[Ghana Hockey Fekuo]] no Titenani ne Ghana Hockey Fekuo no Titenani<ref name="Theodosia Okoh">{{cite web|title=Madam Theodosia Okoh - Joan Of Arc Of Ghana Hockey|url=http: //www.justiceghana.com/index.php/agumadi-anigyede/6441-madam-theodosia-okoh-joan-of-arc-of-ghana-hockey|publisher=Atɛntrenee Ghana|accessdate=14 Ɔbɛnem 2013}}</ ref> | boards = | ɔhokafo = Henok Kwabena Okoh | ɔhokafo = <!-- asetra mu ɔhokafo a ɔnyɛ ɔwarefo; fa ''Edin (1950–mprempren)'' --> di dwuma | mmofra = 3 | awofo = Rev. ne Awuraa Asihene | abusuafo = [[Ian Jones-Quartey]] (nana) <br> [[Rebecca Sugar]] (nanabea) . | frɛ agyiraehyɛde = | abasobɔde ahorow = | nsaano nkyerɛwee = | nsaano nkyerɛwee_alt = | nsaano nkyerɛwee_kɛse = | wɛbsaet = <!-- {{URL|Nhwɛso.com}} --> }} == Mfe a edi kan ne nhomasua == Wɔwoo no sɛ Theodosia Salome Abena Kumea Asihene wɔ Effiduase[8] maa Ɔsɔfo Panyin Emmanuel Victor Asihene, kan Presbyterian Asɔre a ɛwɔ Ghana no sohwɛfo, ne Madam Dora Asihene, a wɔn baanu nyinaa fi Anum wɔ Asuogyaman Mantam mu wɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. 9] . Ná ɔyɛ mmofra baawɔtwe no mu nea ɔto so anan. Ɔnyaa hokwan ne n’agya tutuu akwan twaa Ghana ne amannɔne.[10] Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Ashanti Efiduasi Mfitiaseɛ Sukuu mu, ɔtoaa so kɔɔ Basel Mission Mfinimfini, Mpanyimfo ne Akyerɛkyerɛfoɔ Nteteeɛ Sukuu a ɛwɔ Agogo ne afei Achimota Sukuu, faako a ɔnyaa mfeɛ mmiɛnsa nteteeɛ wɔ Fine Art mu. == Adwumayɛ ho == Bere a wɔbɔɔ Ghana Ahofadi fi Britania ho dawuru sɛ ɛho hia sɛ wonya frankaa foforo no, ɔde ne mfonini no kɔe, a ɔman no ɔmampanyin a odi kan Kwame Nkrumah gye toom sɛ Ghana ɔman frankaa fi 6 March 1957. Sɛnea ɔkyerɛkyerɛɛ mu wɔ nsɛmbisa mu no: "Mesii kɔla mmiɛnsa a ɛyɛ kɔkɔɔ, sika kɔkɔɔ ne ahabammono no ho gyinaeɛ ɛnam Ghana asase ho nsɛm nti. Ghana da ɔhyew mu na afifideɛ a ɛyɛ fɛ ahyira so. Kɔla Sika kɔkɔɔ no nyaa nkɛntɛnsoɔ wɔ yɛn abɔdeɛ a ɛwɔ aboɔden aboɔ mu no so." nsase ne Kɔkɔɔ kae wɔn a wowuwui anaa wɔyɛɛ adwuma maa ɔman no ahofadi. Afei nsoromma a ɛyɛ ankonam a ɛwɔ nsensanee anum a ɛyɛ Afrika ahofadi ne biakoyɛ ho sɛnkyerɛnne wɔ apereperedi a wɔde ko tia atubrafo no mu...."[12][13] Theodosia Okoh na ɔyɛ ɔbaa a odi kan a ɔyɛ Ghana Hockey Fekuo no guamtrani na akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ghana Hockey Fekuo no Titenani bɛboro mfeɛ aduonu,[3] na ɛyɛ ne berɛ mu na Ghana dii kan fataeɛ maa Hockey Wiase Kupɔn ne Olimpik Agumadi no nyinaa. [14] . Ohene Djan too no din sɛ "the Joan of Arc of Ghana hockey" "efisɛ ɔsɔre kɔɔ adeyɛ no mu sɛ ɔrebegye Ghana hockey bere a na mmarima rehinhim na wɔrehinhim wɔ agodie no nkɔso ho no. Eyi nso ne nea enti a wɔtoo Ɔman Hockey Agumadibea no din." n'akyi wɔ afe 2004 mu".[15] Na ɔyɛ obi a ɔde bere tenten aboa Ghana Agumadi Akyerɛwfo Fekuw no.[8][16] == Ankorankoro asetra == Ɔwaree Enoch Kwabena Okoh,[17] Ɔman Adwumayɛfoɔ Panyin wɔ Kwame Nkrumah nnisoɔ mu wɔ 1960 mfeɛ no mu,[9] na ɔwoo mma mmiɛnsa: E. Kwasi Okoh, Stanley Kwame Okoh ne Theodosia Amma Jones-Quartey.[18] == Owu == Owui wɔ 19 Ayɛwohomumɔ 2015 wɔ Narh-Bita Ayaresabea wɔ Tema wɔ yareɛ tiawa bi akyi, a na wadi mfeɛ 92.[19] Ɔmampanyin John Dramani Mahama kyerɛɛ sɛ ɛsɛ sɛ frankaa nyinaa tu wɔ fã mast nnansa, efi ase fi Yawda, 21 April, de hyɛ no anuonyam.[20][21][22] Asɛm bi a Minister of Communications Edward Omane Boamah de ne nsa hyɛɛ ase no kae sɛ akwankyerɛ no yɛ "de hyɛ Ghanani soronko yi anuonyam", na ɛsan kae sɛ: "Aban no gye Awuraa Okoh tom wɔ ne ntoboa a ɛsom bo a ɔde mae wɔ yɛn man kyekye mmɔdenbɔ mu no ho. Gye a wogye tom ntɛm ara a yɛn man no nya no." wiase nyinaa nam frankaa soronko a ɔyɛ maa yɛn no so ahyɛ ne gyinabea wɔ abakɔsɛm mu sɛ Ghana abakɔsɛm mu ade kɛse.... Ne talente, nsiyɛ ne n’asɛyɛde ho adwene a ɔwɔ ma Ghana bɛkɔ so de nhyɛso ama Ghanafo na ayɛ nhwɛso twe adwene si ɔsom adwuma mu ma ɔman no."[22] == Abasobɔdeɛ Ahodoɔ == === Abasobɔde ahorow === Ɔman no maa Theodosia Okoh Grand Medal (GM), ne abasobɔde ahorow bi a efi ahyehyɛde afoforo a ɛwɔ ɔman no mu. Ɔnyaa nsɛm a wɔafa aka afi Ghana Broadcasting Corporation ne National Sports Awards hɔ wɔ afe 2004 mu, ne abasobɔdeɛ a ɛfiri Sport Writers Association of Ghana ne abasobɔdeɛ a ɛfiri TV Africa series Obaa Mbo hɔ. == Agyapade == Wɔde ne din too Accra hockey abɔnten so de kyerɛɛ ne mmoa a ɔde mae wɔ agodie no mu,[16] na wɔ afe 2013 mu no wɔdan gyinaesi bi a wɔde too Theodosia Okoh Hockey Agumadibea no din foforo.[16][23] Asuogyaman Mantam Nhyiam a ɛwɔ Apuei Fam Mantam mu no asi anim a ɛyɛ fɛ de ahyɛ no anuonyam wɔ Anum, ne kurom.[9] Okoh banana, animator/ɔkwankyerɛfo Ian Jones-Quartey, de nipa Nanefua Pizza a ɛwɔ Cartoon Network animated show Steven Universe mu no gyinaa ne so.[24] == Osuahu a ɛba akyiri wɔ asetra muE == Ansa na ɔrewu no, odii awerɛhow wɔ nsakrae a ɛbaa Ɔman Hockey Agumadibea no fii ne din so (kɔyɛɛ "John Evans Atta Mills Ɔman Hockey Agumadibea") bere a na ɔda so te ase no ho.[25 broi8sx5cqx2betmr1q49oxetla44vf 133217 133216 2022-08-06T21:57:58Z Charity00 10661 Me de paragraph ka ho wikitext text/x-wiki '''Theodosia Salome Okoh''' (wɔwoo no 13 Ɔbɛnem 1922 – 19 Ɔpɛpɔn 2015)[4] yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo ne adwumfo a wonim no sɛ ɔyɛɛ Ghana ɔman frankaa wɔ afe 1957 mu.[5] Ɔde n’adwinni ahorow no kyerɛe wɔ amanaman ntam.[6] Ɔsan nso dii dwuma titiriw wɔ hockey nkɔso mu wɔ Ghana.[7] == Mfe a edi kan ne nhomasua == Wɔwoo no sɛ Theodosia Salome Abena Kumea Asihene wɔ Effiduase[8] maa Ɔsɔfo Panyin Emmanuel Victor Asihene, kan Presbyterian Asɔre a ɛwɔ Ghana no sohwɛfo, ne Madam Dora Asihene, a wɔn baanu nyinaa fi Anum wɔ Asuogyaman Mantam mu wɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. 9] . Ná ɔyɛ mmofra baawɔtwe no mu nea ɔto so anan. Ɔnyaa hokwan ne n’agya tutuu akwan twaa Ghana ne amannɔne.[10] Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Ashanti Efiduasi Mfitiaseɛ Sukuu mu, ɔtoaa so kɔɔ Basel Mission Mfinimfini, Mpanyimfo ne Akyerɛkyerɛfoɔ Nteteeɛ Sukuu a ɛwɔ Agogo ne afei Achimota Sukuu, faako a ɔnyaa mfeɛ mmiɛnsa nteteeɛ wɔ Fine Art mu. == Adwumayɛ ho == Bere a wɔbɔɔ Ghana Ahofadi fi Britania ho dawuru sɛ ɛho hia sɛ wonya frankaa foforo no, ɔde ne mfonini no kɔe, a ɔman no ɔmampanyin a odi kan Kwame Nkrumah gye toom sɛ Ghana ɔman frankaa fi 6 March 1957. Sɛnea ɔkyerɛkyerɛɛ mu wɔ nsɛmbisa mu no: "Mesii kɔla mmiɛnsa a ɛyɛ kɔkɔɔ, sika kɔkɔɔ ne ahabammono no ho gyinaeɛ ɛnam Ghana asase ho nsɛm nti. Ghana da ɔhyew mu na afifideɛ a ɛyɛ fɛ ahyira so. Kɔla Sika kɔkɔɔ no nyaa nkɛntɛnsoɔ wɔ yɛn abɔdeɛ a ɛwɔ aboɔden aboɔ mu no so." nsase ne Kɔkɔɔ kae wɔn a wowuwui anaa wɔyɛɛ adwuma maa ɔman no ahofadi. Afei nsoromma a ɛyɛ ankonam a ɛwɔ nsensanee anum a ɛyɛ Afrika ahofadi ne biakoyɛ ho sɛnkyerɛnne wɔ apereperedi a wɔde ko tia atubrafo no mu...."[12][13] Theodosia Okoh na ɔyɛ ɔbaa a odi kan a ɔyɛ Ghana Hockey Fekuo no guamtrani na akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ghana Hockey Fekuo no Titenani bɛboro mfeɛ aduonu,[3] na ɛyɛ ne berɛ mu na Ghana dii kan fataeɛ maa Hockey Wiase Kupɔn ne Olimpik Agumadi no nyinaa. [14] . Ohene Djan too no din sɛ "the Joan of Arc of Ghana hockey" "efisɛ ɔsɔre kɔɔ adeyɛ no mu sɛ ɔrebegye Ghana hockey bere a na mmarima rehinhim na wɔrehinhim wɔ agodie no nkɔso ho no. Eyi nso ne nea enti a wɔtoo Ɔman Hockey Agumadibea no din." n'akyi wɔ afe 2004 mu".[15] Na ɔyɛ obi a ɔde bere tenten aboa Ghana Agumadi Akyerɛwfo Fekuw no.[8][16] == Ankorankoro asetra == Ɔwaree Enoch Kwabena Okoh,[17] Ɔman Adwumayɛfoɔ Panyin wɔ Kwame Nkrumah nnisoɔ mu wɔ 1960 mfeɛ no mu,[9] na ɔwoo mma mmiɛnsa: E. Kwasi Okoh, Stanley Kwame Okoh ne Theodosia Amma Jones-Quartey.[18] == Owu == Owui wɔ 19 Ayɛwohomumɔ 2015 wɔ Narh-Bita Ayaresabea wɔ Tema wɔ yareɛ tiawa bi akyi, a na wadi mfeɛ 92.[19] Ɔmampanyin John Dramani Mahama kyerɛɛ sɛ ɛsɛ sɛ frankaa nyinaa tu wɔ fã mast nnansa, efi ase fi Yawda, 21 April, de hyɛ no anuonyam.[20][21][22] Asɛm bi a Minister of Communications Edward Omane Boamah de ne nsa hyɛɛ ase no kae sɛ akwankyerɛ no yɛ "de hyɛ Ghanani soronko yi anuonyam", na ɛsan kae sɛ: "Aban no gye Awuraa Okoh tom wɔ ne ntoboa a ɛsom bo a ɔde mae wɔ yɛn man kyekye mmɔdenbɔ mu no ho. Gye a wogye tom ntɛm ara a yɛn man no nya no." wiase nyinaa nam frankaa soronko a ɔyɛ maa yɛn no so ahyɛ ne gyinabea wɔ abakɔsɛm mu sɛ Ghana abakɔsɛm mu ade kɛse.... Ne talente, nsiyɛ ne n’asɛyɛde ho adwene a ɔwɔ ma Ghana bɛkɔ so de nhyɛso ama Ghanafo na ayɛ nhwɛso twe adwene si ɔsom adwuma mu ma ɔman no."[22] == Abasobɔdeɛ Ahodoɔ == === Abasobɔde ahorow === Ɔman no maa Theodosia Okoh Grand Medal (GM), ne abasobɔde ahorow bi a efi ahyehyɛde afoforo a ɛwɔ ɔman no mu. Ɔnyaa nsɛm a wɔafa aka afi Ghana Broadcasting Corporation ne National Sports Awards hɔ wɔ afe 2004 mu, ne abasobɔdeɛ a ɛfiri Sport Writers Association of Ghana ne abasobɔdeɛ a ɛfiri TV Africa series Obaa Mbo hɔ. == Agyapade == Wɔde ne din too Accra hockey abɔnten so de kyerɛɛ ne mmoa a ɔde mae wɔ agodie no mu,[16] na wɔ afe 2013 mu no wɔdan gyinaesi bi a wɔde too Theodosia Okoh Hockey Agumadibea no din foforo.[16][23] Asuogyaman Mantam Nhyiam a ɛwɔ Apuei Fam Mantam mu no asi anim a ɛyɛ fɛ de ahyɛ no anuonyam wɔ Anum, ne kurom.[9] Okoh banana, animator/ɔkwankyerɛfo Ian Jones-Quartey, de nipa Nanefua Pizza a ɛwɔ Cartoon Network animated show Steven Universe mu no gyinaa ne so.[24] == Osuahu a ɛba akyiri wɔ asetra muE == Ansa na ɔrewu no, odii awerɛhow wɔ nsakrae a ɛbaa Ɔman Hockey Agumadibea no fii ne din so (kɔyɛɛ "John Evans Atta Mills Ɔman Hockey Agumadibea") bere a na ɔda so te ase no ho.[25 kdcoxvhs7fwiu08mr4493knvwigevji Asaase 0 13668 133218 2022-08-06T23:54:16Z AC Krah 10338 Created page with "Asaase, asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaas..." wikitext text/x-wiki Asaase, asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). cl74177alr9llstjh0nxxm50f247egr 133219 133218 2022-08-07T00:39:38Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki Asaase, asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). Asaase Abakɔsɛm Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);<ref>Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". ''Science''. '''269''' (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. <nowiki>PMID 7667634</nowiki>.</ref> ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,<ref>http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html</ref>. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.<ref>Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". ''Nature''. '''418''' (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. <nowiki>PMID 12198540</nowiki>. S2CID 4391342.</ref> Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.<ref>https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x</ref> Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.<ref>Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ''ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments''. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.</ref> Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.<ref>http://www.physorg.com/news186922627.html</ref> Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.<ref>http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf</ref> 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.<ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204</ref> Saa ɔkwan mmienu yi<ref>Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). ''Continents and Supercontinents''. Oxford University Press US. p. 48. ISBN <bdi>978-0-19-516589-0</bdi>.</ref> a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu<ref>Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". ''Science''. '''164''' (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. <nowiki>PMID 17772560</nowiki>.</ref> anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm<ref>https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf</ref> wɔ asaase abakɔsɛm <ref>Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". ''Reviews of Geophysics''. '''6''' (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.</ref>mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.<ref>https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c</ref> Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.<ref>https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm</ref> 6i1agv1l98298j29aqjazd579echpc8 133220 133219 2022-08-07T00:40:30Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki '''Asaase''', asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. == N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ == Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). == Asaase Abakɔsɛm == Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);<ref>Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". ''Science''. '''269''' (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. <nowiki>PMID 7667634</nowiki>.</ref> ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,<ref>http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html</ref>. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.<ref>Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". ''Nature''. '''418''' (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. <nowiki>PMID 12198540</nowiki>. S2CID 4391342.</ref> Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.<ref>https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x</ref> Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.<ref>Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ''ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments''. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.</ref> Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.<ref>http://www.physorg.com/news186922627.html</ref> Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.<ref>http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf</ref> 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.<ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204</ref> Saa ɔkwan mmienu yi<ref>Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). ''Continents and Supercontinents''. Oxford University Press US. p. 48. ISBN <bdi>978-0-19-516589-0</bdi>.</ref> a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu<ref>Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". ''Science''. '''164''' (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. <nowiki>PMID 17772560</nowiki>.</ref> anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm<ref>https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf</ref> wɔ asaase abakɔsɛm <ref>Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". ''Reviews of Geophysics''. '''6''' (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.</ref>mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.<ref>https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c</ref> Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.<ref>https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == nhf3nbz3bjaafg7iihl0x17n8d6y906 133221 133220 2022-08-07T00:45:43Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki '''Asaase''', asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. == N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ == Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). == Asaase Abakɔsɛm == Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);<ref>Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". ''Science''. '''269''' (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. <nowiki>PMID 7667634</nowiki>.</ref> ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,<ref>http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html</ref>. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.<ref>Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". ''Nature''. '''418''' (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. <nowiki>PMID 12198540</nowiki>. S2CID 4391342.</ref> Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.<ref>https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x</ref> Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.<ref>Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ''ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments''. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.</ref> Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.<ref>http://www.physorg.com/news186922627.html</ref> Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.<ref>http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf</ref> 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.<ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204</ref> Saa ɔkwan mmienu yi<ref>Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). ''Continents and Supercontinents''. Oxford University Press US. p. 48. ISBN <bdi>978-0-19-516589-0</bdi>.</ref> a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu<ref>Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". ''Science''. '''164''' (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. <nowiki>PMID 17772560</nowiki>.</ref> anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm<ref>https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf</ref> wɔ asaase abakɔsɛm <ref>Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". ''Reviews of Geophysics''. '''6''' (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.</ref>mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.<ref>https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c</ref> Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.<ref>https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm</ref> Beaeɛ == 148,939,063.133 km<sup>2</sup> (57,505,693.767 sq mieaeaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == kl6hy8v45cgp7k7kcqdmdoqe9ydwadl 133222 133221 2022-08-07T00:49:54Z AC Krah 10338 /* 148,939,063.133 km2 (57,505,693.767 sq mieaeaɛ a menyaa mmoa firiiɛ */ wikitext text/x-wiki '''Asaase''', asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. == N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ == Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). == Asaase Abakɔsɛm == Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);<ref>Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". ''Science''. '''269''' (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. <nowiki>PMID 7667634</nowiki>.</ref> ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,<ref>http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html</ref>. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.<ref>Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". ''Nature''. '''418''' (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. <nowiki>PMID 12198540</nowiki>. S2CID 4391342.</ref> Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.<ref>https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x</ref> Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.<ref>Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ''ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments''. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.</ref> Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.<ref>http://www.physorg.com/news186922627.html</ref> Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.<ref>http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf</ref> 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.<ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204</ref> Saa ɔkwan mmienu yi<ref>Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). ''Continents and Supercontinents''. Oxford University Press US. p. 48. ISBN <bdi>978-0-19-516589-0</bdi>.</ref> a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu<ref>Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". ''Science''. '''164''' (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. <nowiki>PMID 17772560</nowiki>.</ref> anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm<ref>https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf</ref> wɔ asaase abakɔsɛm <ref>Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". ''Reviews of Geophysics''. '''6''' (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.</ref>mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.<ref>https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c</ref> Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.<ref>https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm</ref> Beaeɛ Asaase beaɛ a(wɔsane wɔfrɛ no asaase kɛseɛ) yɛ asaase no kɛseɛ ma ɔman bi anaasɛ mantam bi(a ɛbɛtumi ayɛ asaase a nsuo atwa ho ahyia fa bi a ɛnka ho). Asaase no nyinaa yɛ 148,939,063.133 km<sup>2</sup> (57,505,693.767 sq mi) a ne nyinaa ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonu nkron akyiripɔ mmienu, a nsuo no nso ka ho. Nsuo fa planimetri. Asaase no bɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduoson akyiripɔ nnwɔtwe, wɔ ɛpo tebea mu ne nsuo mu; nanso saa Ɔfa no asaase no ama ɛso ate.<ref>https://www.oceanicinstitute.org/aboutoceans/aquafacts.html</ref> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == bsmentmgp3abjew2e00fuvsiledweq6 133223 133222 2022-08-07T00:54:29Z AC Krah 10338 /* Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ */ wikitext text/x-wiki '''Asaase''', asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. == N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ == Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). == Asaase Abakɔsɛm == [[File:Earth formation.jpg|thumb|right|200px|Artist's conception of [[Hadean|Hadean Eon]] Earth.]] Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);<ref>Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". ''Science''. '''269''' (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. <nowiki>PMID 7667634</nowiki>.</ref> ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,<ref>http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html</ref>. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.<ref>Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". ''Nature''. '''418''' (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. <nowiki>PMID 12198540</nowiki>. S2CID 4391342.</ref> Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.<ref>https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x</ref> Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.<ref>Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ''ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments''. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.</ref> Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.<ref>http://www.physorg.com/news186922627.html</ref> Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.<ref>http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf</ref> 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.<ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204</ref> Saa ɔkwan mmienu yi<ref>Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). ''Continents and Supercontinents''. Oxford University Press US. p. 48. ISBN <bdi>978-0-19-516589-0</bdi>.</ref> a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu<ref>Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". ''Science''. '''164''' (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. <nowiki>PMID 17772560</nowiki>.</ref> anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm<ref>https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf</ref> wɔ asaase abakɔsɛm <ref>Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". ''Reviews of Geophysics''. '''6''' (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.</ref>mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.<ref>https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c</ref> Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.<ref>https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm</ref> Beaeɛ Asaase beaɛ a(wɔsane wɔfrɛ no asaase kɛseɛ) yɛ asaase no kɛseɛ ma ɔman bi anaasɛ mantam bi(a ɛbɛtumi ayɛ asaase a nsuo atwa ho ahyia fa bi a ɛnka ho). Asaase no nyinaa yɛ 148,939,063.133 km<sup>2</sup> (57,505,693.767 sq mi) a ne nyinaa ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonu nkron akyiripɔ mmienu, a nsuo no nso ka ho. Nsuo fa planimetri. Asaase no bɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduoson akyiripɔ nnwɔtwe, wɔ ɛpo tebea mu ne nsuo mu; nanso saa Ɔfa no asaase no ama ɛso ate.<ref>https://www.oceanicinstitute.org/aboutoceans/aquafacts.html</ref> Cover {|class="wikitable" style="text-align:center; margin:1em auto;" |+ Land Cover in millions of hectares<ref>[[Food and Agriculture Organization|FAO]] [http://www.fao.org/faostat/en/#data/LC Agri-Environmental Indicators / Land cover] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161112130804/http://www.fao.org/faostat/en/#data/LC |date=2016-11-12 }}</ref><ref>values are from [https://www.esa-landcover-cci.org/?q=node/184 CCI_LC(Climate Change Initiative Land Cover)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201130174136/http://www.esa-landcover-cci.org/?q=node%2F184 |date=2020-11-30 }} by [[European Space Agency]]</ref> (million [[Hectare|ha]] = 10,000&nbsp;km<sup>2</sup>) !<small>[[Food and Agriculture Organization|FAO]] Code</small> !Type<ref>FAO [http://fenixservices.fao.org/faostat/static/documents/LC/LC_e.pdf Dataset Information: Land Cover Title Abstract Supplemental] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180807064709/http://fenixservices.fao.org/faostat/static/documents/LC/LC_e.pdf |date=2018-08-07 }} see Table 1. SEEA CF/AFF land cover classes and corresponding LCC classifiers, page 2,3,4</ref> !1992 !2001 !2015 !Share in 2015 !<small>Change from 1992</small> !Note |- |[6970] |Artificial surfaces (including urban and associated areas) |26.04 |34.33 |55.40 |0.37% |29.35 | |- |[6971] |Herbaceous crops |1,716.22 |1,749.58 |1,712.15 |11.50% |−4.06 |[[Arable land]] |- |[6972] |Woody crops |162.86 |181.32 |199.90 |1.34% |37.04 |Arable land |- |[6973] |Multiple or layered crops | | | | | |Arable land |- |[6974] |Tree-covered areas |4,434.92 |4,393.70 |4,335.00 |29.11% |−99.93 |Large decrease |- |[6975] |Mangroves |18.06 |18.39 |18.74 |0.13% |0.67 | |- |[6976] |Shrub-covered areas |1,685.00 |1,669.65 |1,627.34 |10.93% |−57.66 |Large decrease |- |[6977] |Shrubs and/or herbaceous vegetation, aquatic or regularly flooded |202.61 |194.77 |185.39 |1.24% |−17.23 | |- |[6978] |Sparsely natural vegetated areas |891.78 |878.69 |868.07 |5.83% |−23.71 | |- |[6979] |Terrestrial barren land |2,001.25 |2,000.87 |1,884.00 |12.65% |−117.25 |Large decrease |- |[6980] |Permanent snow and glaciers |78.59 |84.32 |84.29 |0.57% |5.70 | |- |[6981] |Inland water bodies |432.60 |435.00 |444.57 |2.98% |11.97 | |- |[6982] |Coastal water bodies and intertidal areas | | | | | | |- |[6983] |Grassland |1,793.65 |1,806.50 |1,801.14 |12.09% |7.50 | |- ! !Total Land Area ! ! !14,893.91* !100% ! ! |- |} == eaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == q0lmyh2nrmrhp2q0bpnkcsz2845wn1e 133224 133223 2022-08-07T00:58:23Z AC Krah 10338 wikitext text/x-wiki '''Asaase''', asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. == N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ == Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). == Asaase Abakɔsɛm == [[File:Earth formation.jpg|thumb|right|200px|Artist's conception of [[Hadean|Hadean Eon]] Earth.]] Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);<ref>Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". ''Science''. '''269''' (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. <nowiki>PMID 7667634</nowiki>.</ref> ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,<ref>http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html</ref>. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.<ref>Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". ''Nature''. '''418''' (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. <nowiki>PMID 12198540</nowiki>. S2CID 4391342.</ref> Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.<ref>https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x</ref> Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.<ref>Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ''ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments''. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.</ref> Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.<ref>http://www.physorg.com/news186922627.html</ref> Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.<ref>http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf</ref> 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.<ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204</ref> Saa ɔkwan mmienu yi<ref>Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). ''Continents and Supercontinents''. Oxford University Press US. p. 48. ISBN <bdi>978-0-19-516589-0</bdi>.</ref> a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu<ref>Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". ''Science''. '''164''' (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. <nowiki>PMID 17772560</nowiki>.</ref> anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm<ref>https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf</ref> wɔ asaase abakɔsɛm <ref>Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". ''Reviews of Geophysics''. '''6''' (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.</ref>mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.<ref>https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c</ref> Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.<ref>https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm</ref> Beaeɛ Asaase beaɛ a(wɔsane wɔfrɛ no asaase kɛseɛ) yɛ asaase no kɛseɛ ma ɔman bi anaasɛ mantam bi(a ɛbɛtumi ayɛ asaase a nsuo atwa ho ahyia fa bi a ɛnka ho). Asaase no nyinaa yɛ 148,939,063.133 km<sup>2</sup> (57,505,693.767 sq mi) a ne nyinaa ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonu nkron akyiripɔ mmienu, a nsuo no nso ka ho. Nsuo fa planimetri. Asaase no bɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduoson akyiripɔ nnwɔtwe, wɔ ɛpo tebea mu ne nsuo mu; nanso saa Ɔfa no asaase no ama ɛso ate.<ref>https://www.oceanicinstitute.org/aboutoceans/aquafacts.html</ref> Cover {|class="wikitable" style="text-align:center; margin:1em auto;" |+ Land Cover in millions of hectares<ref>[[Food and Agriculture Organization|FAO]] [http://www.fao.org/faostat/en/#data/LC Agri-Environmental Indicators / Land cover] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161112130804/http://www.fao.org/faostat/en/#data/LC |date=2016-11-12 }}</ref><ref>values are from [https://www.esa-landcover-cci.org/?q=node/184 CCI_LC(Climate Change Initiative Land Cover)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201130174136/http://www.esa-landcover-cci.org/?q=node%2F184 |date=2020-11-30 }} by [[European Space Agency]]</ref> (million [[Hectare|ha]] = 10,000&nbsp;km<sup>2</sup>) !<small>[[Food and Agriculture Organization|FAO]] Code</small> !Type<ref>FAO [http://fenixservices.fao.org/faostat/static/documents/LC/LC_e.pdf Dataset Information: Land Cover Title Abstract Supplemental] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180807064709/http://fenixservices.fao.org/faostat/static/documents/LC/LC_e.pdf |date=2018-08-07 }} see Table 1. SEEA CF/AFF land cover classes and corresponding LCC classifiers, page 2,3,4</ref> !1992 !2001 !2015 !Share in 2015 !<small>Change from 1992</small> !Note |- |[6970] |Artificial surfaces (including urban and associated areas) |26.04 |34.33 |55.40 |0.37% |29.35 | |- |[6971] |Herbaceous crops |1,716.22 |1,749.58 |1,712.15 |11.50% |−4.06 |[[Arable land]] |- |[6972] |Woody crops |162.86 |181.32 |199.90 |1.34% |37.04 |Arable land |- |[6973] |Multiple or layered crops | | | | | |Arable land |- |[6974] |Tree-covered areas |4,434.92 |4,393.70 |4,335.00 |29.11% |−99.93 |Large decrease |- |[6975] |Mangroves |18.06 |18.39 |18.74 |0.13% |0.67 | |- |[6976] |Shrub-covered areas |1,685.00 |1,669.65 |1,627.34 |10.93% |−57.66 |Large decrease |- |[6977] |Shrubs and/or herbaceous vegetation, aquatic or regularly flooded |202.61 |194.77 |185.39 |1.24% |−17.23 | |- |[6978] |Sparsely natural vegetated areas |891.78 |878.69 |868.07 |5.83% |−23.71 | |- |[6979] |Terrestrial barren land |2,001.25 |2,000.87 |1,884.00 |12.65% |−117.25 |Large decrease |- |[6980] |Permanent snow and glaciers |78.59 |84.32 |84.29 |0.57% |5.70 | |- |[6981] |Inland water bodies |432.60 |435.00 |444.57 |2.98% |11.97 | |- |[6982] |Coastal water bodies and intertidal areas | | | | | | |- |[6983] |Grassland |1,793.65 |1,806.50 |1,801.14 |12.09% |7.50 | |- ! !Total Land Area ! ! !14,893.91* !100% ! ! |- |} * Terrain ne topsoil ma 'land cover" no kɔ soro bɛyɛ ɔpepem aduosia nan (64 Gha) nanso ne dodoɔ no yɛ pɛ.<ref>https://doi.org/10.3390%2Fsoilsystems2040064</ref> == eaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == a8mogmu6brp5x1956kw4kt5rgcl78t5 133225 133224 2022-08-07T00:58:50Z AC Krah 10338 /* Asaase Abakɔsɛm */ wikitext text/x-wiki '''Asaase''', asaase woiɛ anaasɛ ɛfam yɛ wiase a ɛyɛ den a ɛnni nsuo ase afebɔɔ.<ref>Allaby, Michael; Park, Chris (2013). ''A Dictionary of Environment and Conservation''. p. 239. ISBN <bdi>978-0-19-964166-6</bdi>.</ref> Nsaase pii na ɛnnyɛ ne nyinaa na ɛpo so(da nso firi mmerɛ ho) na ɛwɔ esu a ɛho wɔ mfasoɔ pii a ɛbi ne botan, anwea, Dɔteɛ na ɛtɔ da a nsuo a akyene. Nnoɔma pii a nnipa yɛ no wɔ abakɔsɛm mu no, wɔyɛ no wɔ asaase so a ɛboa nsaase nnwuma, ɛma nnipa baabi tena, ne nnoɔma pii. Nnoɔma bi te sɛ dua a yɛfrɛ no terrestrial ne aboa a yɛfrɛ no terrestrial anyini afiri wɔn adikanfoɔ a na wɔfiri nsuo mu. Beaeɛ a asaase ne nsuo hyia no wɔfrɛ no 'coastal zones'. Nkyekyɛmu a ɛda asaase ne nsuo ntam no yɛ adeɛ a ɛhohia paa ma nnipa. Ahoma a yɛde kyɛ asaase ne nsuo mu no bɛtumi agyina nnoɔma bi so anaasɛ nkuraseɛ tumi so.'Maritime' hyeɛ yɛ nhwɛsoɔ ma amanyɔsɛm nkyekyɛmu. Esu ahodoɔ pii a yɛde kyɛ ɛhyeɛ mu no boa ma yɛkyerɛ baabi a nsuo no ne asaase hyia. Mmotan a ayɛ sɛ asaase no boa wɔ ne nkyekyɛmu nom kyɛn ɛhyeɛ a ɛda so, a yɛnhunu baabi a asaase no si ne baabi a nsuo no hyɛ aseɛ. Nea yɛde kyekyɛ nsaase mu no bɛtumi asesa ɛnam wiem no ne asoɔkye. Sɛ yɛde nnwuma ahodoɔ a ɛkasa fa din ahodoɔ ho reyɛ nkaeɛ a asaase sane ne nnoɔma bi a ɛbɛtumi ama yɛn adwadeɛ, saa ara nso na asaase yɛ adeɛ baako a ɛma yɛ adwadeɛ na akatua no ne mfasoɔ a wɔnya no ɛnam asaase so no na wɔde tua ɛdan ka. == N'abɔseɛ ne edin ahodoɔ == Edin asaase firi Old English "fam, anwea', sane nso yɛ ' asaase no fa baabi, obi fie, ɔman a amanyɔkuo akyɛm'. Ɛsesa firi Proto-Germanic*manfa ne proto-Indo-European*lend-'land, Apomuden '. Edin no wɔ nkyerɛaseɛ pii wɔ kasa ahodoɔ bi te sɛ Old Norse:asaase,Old Frisian:asaase, Gothic:asaase, German:asaase,Old Irish: asaase, Middle Welsu:IIan'baabi a ɛhɔ abue', Welsh: IIan 'nea ate ne ho, asɔre ', Newton: Iann 'apomuden', Church Slavonic: ledina'asaase a ayɛkwa, apomuden ', ne Czech: lada'asaase a yɛagyae ato hɔ'. Gothic abɔseɛ no adanseɛ a ɛfa asaase ho kyerɛ sɛ, na asaase nkyerɛaseɛ paa ara ne 'asaase no fa baabi a ɛyɛ ankorankorɛ bi anaa ɔman bi deɛ'. Ne nkyerɛaseɛ paa no seisei ɛne ɔman na ɛbɔ so.<ref>https://www.etymonline.com/?term=land</ref> Asaase a ɛbɛn ɛpo no yɛfrɛ no 'landmass'. Ɛwɔm sɛ wɔbɛtumi atwerɛ abom de akyerɛ nsonsonoeɛ a 'landmass' ɛda dwuma a ɛdi no mu sɛ ɛyɛ nsusudeɛ a yɛde susu asaase- wɔde gyina hɔ ma edin mmienu nso. 'Landmasses' no bi ne supercontinents, Continents ne supɔ. Yɛwɔ 'Landmass' ahodoɔ pii wɔ asaase so:Afro-Eurasia, the Americas, Antarctica, ne Australia. Asaase a yɛbɛtumi de adua mfudeɛ no yɛfrɛ no 'arable land'.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_English_Dictionary</ref> Wɔbɛtumi afrɛ ɔman anaasɛ mantam motherland, farherland anaasɛ homeland ma nnipa no. Aman ahodoɔ pii ne nkuro pii wɔ edin a asaase ka ho(nhwɛsoɔ. Iceland, Greenland ne New Zealand). == Asaase Abakɔsɛm == [[File:Earth formation.jpg|thumb|right|200px|Artist's conception of [[Hadean|Hadean Eon]] Earth.]] Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);<ref>Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". ''Science''. '''269''' (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. <nowiki>PMID 7667634</nowiki>.</ref> ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,<ref>http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html</ref>. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.<ref>Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". ''Nature''. '''418''' (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. <nowiki>PMID 12198540</nowiki>. S2CID 4391342.</ref> Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.<ref>https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x</ref> Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.<ref>Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ''ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments''. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.</ref> Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.<ref>http://www.physorg.com/news186922627.html</ref> Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.<ref>http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf</ref> 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.<ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204</ref> Saa ɔkwan mmienu yi<ref>Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). ''Continents and Supercontinents''. Oxford University Press US. p. 48. ISBN <bdi>978-0-19-516589-0</bdi>.</ref> a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu<ref>Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". ''Science''. '''164''' (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. <nowiki>PMID 17772560</nowiki>.</ref> anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm<ref>https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf</ref> wɔ asaase abakɔsɛm <ref>Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". ''Reviews of Geophysics''. '''6''' (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.</ref>mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.<ref>https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c</ref> Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.<ref>https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm</ref> == Beaeɛ == Asaase beaɛ a(wɔsane wɔfrɛ no asaase kɛseɛ) yɛ asaase no kɛseɛ ma ɔman bi anaasɛ mantam bi(a ɛbɛtumi ayɛ asaase a nsuo atwa ho ahyia fa bi a ɛnka ho). Asaase no nyinaa yɛ 148,939,063.133 km<sup>2</sup> (57,505,693.767 sq mi) a ne nyinaa ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonu nkron akyiripɔ mmienu, a nsuo no nso ka ho. Nsuo fa planimetri. Asaase no bɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduoson akyiripɔ nnwɔtwe, wɔ ɛpo tebea mu ne nsuo mu; nanso saa Ɔfa no asaase no ama ɛso ate.<ref>https://www.oceanicinstitute.org/aboutoceans/aquafacts.html</ref> == Cover == {|class="wikitable" style="text-align:center; margin:1em auto;" |+ Land Cover in millions of hectares<ref>[[Food and Agriculture Organization|FAO]] [http://www.fao.org/faostat/en/#data/LC Agri-Environmental Indicators / Land cover] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161112130804/http://www.fao.org/faostat/en/#data/LC |date=2016-11-12 }}</ref><ref>values are from [https://www.esa-landcover-cci.org/?q=node/184 CCI_LC(Climate Change Initiative Land Cover)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201130174136/http://www.esa-landcover-cci.org/?q=node%2F184 |date=2020-11-30 }} by [[European Space Agency]]</ref> (million [[Hectare|ha]] = 10,000&nbsp;km<sup>2</sup>) !<small>[[Food and Agriculture Organization|FAO]] Code</small> !Type<ref>FAO [http://fenixservices.fao.org/faostat/static/documents/LC/LC_e.pdf Dataset Information: Land Cover Title Abstract Supplemental] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180807064709/http://fenixservices.fao.org/faostat/static/documents/LC/LC_e.pdf |date=2018-08-07 }} see Table 1. SEEA CF/AFF land cover classes and corresponding LCC classifiers, page 2,3,4</ref> !1992 !2001 !2015 !Share in 2015 !<small>Change from 1992</small> !Note |- |[6970] |Artificial surfaces (including urban and associated areas) |26.04 |34.33 |55.40 |0.37% |29.35 | |- |[6971] |Herbaceous crops |1,716.22 |1,749.58 |1,712.15 |11.50% |−4.06 |[[Arable land]] |- |[6972] |Woody crops |162.86 |181.32 |199.90 |1.34% |37.04 |Arable land |- |[6973] |Multiple or layered crops | | | | | |Arable land |- |[6974] |Tree-covered areas |4,434.92 |4,393.70 |4,335.00 |29.11% |−99.93 |Large decrease |- |[6975] |Mangroves |18.06 |18.39 |18.74 |0.13% |0.67 | |- |[6976] |Shrub-covered areas |1,685.00 |1,669.65 |1,627.34 |10.93% |−57.66 |Large decrease |- |[6977] |Shrubs and/or herbaceous vegetation, aquatic or regularly flooded |202.61 |194.77 |185.39 |1.24% |−17.23 | |- |[6978] |Sparsely natural vegetated areas |891.78 |878.69 |868.07 |5.83% |−23.71 | |- |[6979] |Terrestrial barren land |2,001.25 |2,000.87 |1,884.00 |12.65% |−117.25 |Large decrease |- |[6980] |Permanent snow and glaciers |78.59 |84.32 |84.29 |0.57% |5.70 | |- |[6981] |Inland water bodies |432.60 |435.00 |444.57 |2.98% |11.97 | |- |[6982] |Coastal water bodies and intertidal areas | | | | | | |- |[6983] |Grassland |1,793.65 |1,806.50 |1,801.14 |12.09% |7.50 | |- ! !Total Land Area ! ! !14,893.91* !100% ! ! |- |} * Terrain ne topsoil ma 'land cover" no kɔ soro bɛyɛ ɔpepem aduosia nan (64 Gha) nanso ne dodoɔ no yɛ pɛ.<ref>https://doi.org/10.3390%2Fsoilsystems2040064</ref> == eaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == 8f6cf9r2af0n8yyndmwoq7novlxehy4 Asɔre 0 13669 133226 2022-08-07T06:52:38Z Nana Sintim 11223 Mede atwerɛ no bi aka ho wikitext text/x-wiki == ƐSOM == * Asɔredan (Asɔredan), ɛyɛ ɛdan a akristofoɔ di wɔn som ho dwumadie wɔ hɔ. * Asɔre (Nhyiamu), ɛyɛ beaeɛ a akristofoɔ hyia ɛsom. * Ɛsom, ɛyɛ kwan pa anaa bere a akristofoɔ kabom de som wɔn a Nyame. * Akristofoɔ nnisoɔ , akristofoɔ yɛ ɛkuo bi a nsonsonoeɛ da wɔn nkyerɛkyerɛmu ne wɔn dwumadie mu. * Akristofoɔ asɔredan, sɛ ɛyɛ ɛkuo no nyinaa a wɔgye kristo di no anaa tete akristofoɔ no. gpjw16krrhag8vzo451lih050w90r6f